(1) Tento zákon upravuje správu majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“) vo verejnoprospešnej a nepodnikateľskej sfére, ktorú vykonáva správca majetku štátu (ďalej len „správca“), a to
a) štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia, 1)
b) štátny fond, 2)
c) právnická osoba zriadená osobitným zákonom, 3) ak na základe zákona spravuje majetok štátu,
d) štátny orgán bez právnej subjektivity, ak podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu spravuje majetok štátu; práva a povinnosti správcu vykonáva len v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom.
(2) Tento zákon sa nevzťahuje na
a) nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov 4) v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním,
b) nakladanie s majetkom štátu, ktoré upravujú osobitné predpisy, 5)
c) hospodárenie s peňažnými prostriedkami štátu, ktoré upravuje osobitný predpis. 5a)
(3) Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami tohto zákona.
(1) Na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky.
(2) Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa [§ 1 ods. 1 písm. a)] , [b)] a [d)] môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
(3) Na účely tohto zákona sa rozumie
a) priľahlým pozemkom pozemok priľahlý k budove 6) neoddeliteľne určený na spoločné užívanie s touto budovou, pozemok svojím umiestnením a využitím tvoriaci neoddeliteľný celok s touto budovou alebo pozemok nevyhnutne slúžiaci na prístup k tejto budove,
b) reklamnou stavbou konštrukcia použitá na verejné šírenie reklamných informácií bez ohľadu na spôsob osadenia alebo upevnenia a na druh použitého materiálu.
(1) Správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.
(2) Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.
(3) Majetok štátu, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi. Rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu musí byť písomné a musí obsahovať najmä označenie prebytočného majetku štátu a jeho identifikačné údaje. Správca je povinný k rozhodnutiu dodatočne pripojiť doklad o tom, ako bolo naložené s prebytočným majetkom štátu.
(4) Majetok štátu, ktorý prechodne neslúži správcovi na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, sa považuje za dočasne prebytočný majetok štátu. Správca je povinný s dočasne prebytočným majetkom štátu naložiť bez zbytočného odkladu, účelne a s maximálnou hospodárnosťou v súlade s týmto zákonom. Na rozhodovanie správcu o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa vzťahuje odsek 3.
(5) Na rozhodovanie o prebytočnosti majetku štátu, o dočasnej prebytočnosti majetku štátu a o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu a určení jeho správcu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; 8) tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné správnym súdom.
(6) Správca majetku štátu, okrem správcu, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity, je povinný viesť o majetku štátu účtovníctvo v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. 9a)
(7) Správca nehnuteľného majetku štátu je povinný zabezpečiť zápis v katastri nehnuteľností podľa osobitných predpisov. 10)
(1) Vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") môže na návrh Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo financií") odňať správu nehnuteľného majetku štátu správcovi, ak sa preukáže, že
a) nehnuteľný majetok štátu je pre správcu prebytočným majetkom štátu a správca s ním nenakladá v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii,
b) zmena správcu alebo iný účel využívania je vo verejnom záujme.
(2) Podnet na odňatie správy nehnuteľného majetku štátu sa predkladá ministerstvu financií. Podnet na odňatie správy nehnuteľného majetku štátu obsahuje opis skutkového stavu, uvedenie dôvodov odňatia správy majetku štátu a návrh na určenie nového správcu. Podnet na odňatie správy majetku štátu je oprávnený podať zriaďovateľ,
a) v ktorého prospech by tento majetok štátu mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním alebo
b) do ktorého pôsobnosti patrí správca, ktorému by tento majetok štátu mohol účelne slúžiť na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním.
(3) Odňať správu majetku štátu nemožno v prospech správcu,
a) ktorého správa nehnuteľného majetku štátu prešla do správy centrálneho správcu,
b) ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity.
(4) Rozhodnutie vlády o odňatí správy nehnuteľného majetku štátu obsahuje najmä označenie nehnuteľného majetku štátu, ktorého správa sa odníma, označenie doterajšieho správcu odnímaného nehnuteľného majetku štátu, označenie nového správcu a dôvody odňatia správy majetku štátu.
(1) Centrálna správa majetku štátu je správa nehnuteľného majetku štátu vykonávaná centrálnym správcom. Centrálnym správcom môže byť zriaďovateľ alebo ním určená štátna rozpočtová organizácia v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Centrálny správca vykonáva správu zvereného nehnuteľného majetku štátu v rozsahu všetkých práv a povinností správcu vrátane jeho opráv, údržby, zmien a nakladania s ním. Centrálny správca je povinný nehnuteľný majetok štátu udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie. Centrálny správca spravovaný nehnuteľný majetok štátu prenecháva do užívania inému správcovi na základe zákonom ustanovených podmienok.
(2) Zriaďovateľ môže rozhodnúť o prechode správy nehnuteľného majetku štátu spravovaného správcom podľa [§ 1 ods. 1 písm. a)] a [b)] v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na centrálneho správcu. Ak to vyžaduje druh nehnuteľného majetku štátu, zriaďovateľ je oprávnený určiť viac centrálnych správcov. Do správy centrálneho správcu neprechádza nehnuteľný majetok štátu,
a) ktorého správcu ustanovuje osobitný predpis,
b) ktorý je v dočasnej správe,
c) ktorý užíva koncesionár v rozsahu, za podmienok a v lehote dohodnutej v koncesnej zmluve na uskutočnenie stavebných prác alebo v koncesnej zmluve na poskytnutie služby uzatvorenej podľa osobitného predpisu 20c) (ďalej len "koncesná zmluva"), ak takýto prechod koncesná zmluva vylučuje,
d) ktorý je v správe zriaďovateľa, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Slovenskej informačnej služby; to neplatí, ak títo správcovia rozhodnú o prechode nimi spravovaného nehnuteľného majetku štátu do správy centrálneho správcu,
e) ktorý musí spravovať správca ako prijímateľ účelových prostriedkov podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. 10b)
(3) Do správy centrálneho správcu prechádza spolu s nehnuteľným majetkom štátu aj jeho príslušenstvo, sporný nehnuteľný majetok, ktorý by mal byť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov v správe správcu, ako aj práva a povinnosti súvisiace s týmto nehnuteľným majetkom štátu. Centrálny správca je oprávnený na správu nehnuteľného majetku štátu, ktorý by mal doterajší správca nadobudnúť po dni prechodu správy ním spravovaného nehnuteľného majetku štátu na centrálneho správcu. Prechodom správy nehnuteľného majetku štátu na centrálneho správcu sa právo správy doterajšieho správcu mení na výpožičku nehnuteľného majetku štátu okrem nehnuteľného majetku štátu, ktorý užíva na základe nájomnej zmluvy alebo zmluvy o výpožičke iná osoba.
(4) Užívací vzťah k nehnuteľnému majetku štátu v správe centrálneho správcu sa upraví zmluvou o výpožičke, ktorá sa uzatvára medzi centrálnym správcom a správcom podľa [§ 1 ods. 1 písm. a)] a [b)] ako vypožičiavateľom na neurčitý čas. Na platnosť zmluvy o výpožičke sa súhlas zriaďovateľa nevyžaduje. Zmluvu o výpožičke možno vypovedať len z dôvodu uvedeného v odseku 7 písm. b).
(5) Vypožičiavateľ je oprávnený nehnuteľný majetok štátu v centrálnej správe užívať len v rozsahu určenom zmluvou o výpožičke. Vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať nehnuteľný majetok štátu do nájmu alebo výpožičky; takáto zmluva je neplatná. Vypožičiavateľ je oprávnený nehnuteľný majetok štátu prenechať do krátkodobého podnájmu, ktorého trvanie s tou istou osobou neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci, ak to nevylučuje zmluva o výpožičke. Zmeny na nehnuteľnom majetku štátu môže vypožičiavateľ vykonať len s písomným súhlasom centrálneho správcu; úhradu nákladov spojených so zmenou na nehnuteľnom majetku štátu môže vypožičiavateľ požadovať, ak sa centrálny správca zaviazal na ich úhradu.
(6) Po dohode zriaďovateľov je zriaďovateľ oprávnený rozhodnúť o prechode vybraného nehnuteľného majetku štátu v centrálnej správe do centrálnej správy iného centrálneho správcu.
(7) Centrálny správca pri umiestňovaní vypožičiavateľa prihliada na štandardnú úroveň objektov vrátane ich lokalizácie. Centrálny správca je oprávnený
a) žiadať zmenu zmluvy o výpožičke, ak rozsah výpožičky nehnuteľného majetku štátu presahuje potreby vypožičiavateľa; vypožičiavateľ je povinný túto zmenu predmetu výpožičky akceptovať,
b) vypovedať zmluvu o výpožičke a uzavrieť novú zmluvu o výpožičke, ak je nevyhnutné z dôvodu hospodárneho a efektívneho využívania nehnuteľného majetku štátu premiestniť vypožičiavateľa.
(8) Vypožičiavateľ je oprávnený žiadať zmenu zmluvy o výpožičke, ak výpožička nehnuteľného majetku štátu presahuje jeho potreby; centrálny správca je povinný túto zmenu predmetu výpožičky akceptovať.
(9) Výpovedná lehota zmluvy o výpožičke je dva mesiace a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
(10) Na rozhodovanie o spore medzi centrálnym správcom a vypožičiavateľom o rozsahu vypožičiavateľom užívaného nehnuteľného majetku štátu, primeranosti umiestnenia vypožičiavateľa alebo o vhodnosti stavu nehnuteľného majetku štátu užívaného vypožičiavateľom sa primerane použije [§ 7] .
(11) Na rozhodnutie o prechode správy nehnuteľného majetku štátu podľa odseku 2 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; 8) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.
(1) Centrálna evidencia majetku podľa tohto zákona je verejne prístupná evidencia bytových budov, nebytových budov, bytov, nebytových priestorov a pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky v správe správcov a verejne prístupná evidencia bytových budov, nebytových budov, bytov, nebytových priestorov a pozemkov vo vlastníctve iných vlastníkov, ktoré užívajú správcovia podľa [§ 1 ods. 1 písm. a)] a [b)] , okrem
a) líniových stavieb a pozemkov zastavaných líniovými stavbami,
b) nehnuteľného majetku štátu, ktorý slúži na plnenie úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu alebo obrany štátu a na úseku ochrany utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu, 10c)
c) nehnuteľného majetku štátu a nehnuteľného majetku vo vlastníctve inej osoby, ktorý je užívaný správcom v zahraničí a slúži výlučne pre potreby ubytovania zamestnancov zastupiteľských úradov 10d) Slovenskej republiky.
(2) Centrálnu evidenciu majetku spravuje ministerstvo financií a obsahuje
a) označenie správcu,
b) identifikáciu nehnuteľného majetku štátu,
c) údaje o úžitkovej ploche, ktorou sa rozumie
1. výmera pozemku evidovaná v katastri nehnuteľností,
2. súčet plochy všetkých miestností, ktoré sú využiteľné v súlade s účelom stavby,
3. podlahová plocha bytu a podlahová plocha nebytového priestoru podľa osobitného predpisu, 24)
d) podiel užívania nehnuteľného majetku štátu správcom a podiel využívania nehnuteľného majetku štátu inými osobami okrem prenechania nehnuteľného majetku štátu do krátkodobého nájmu, krátkodobej výpožičky alebo krátkodobého podnájmu; označenie osoby, ktorá užíva majetok štátu, v rozsahu meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a názov, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa,
e) identifikáciu nehnuteľného majetku vo vlastníctve inej osoby, ktorý je užívaný správcom, údaje o úžitkovej ploche v užívaní správcu a označenie vlastníka v rozsahu meno a priezvisko fyzickej osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu a názov, sídlo alebo miesto podnikania, identifikačné číslo právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa,
f) údaje o energetickej náročnosti, ak bol pre stavbu vykonaný energetický audit.
(3) Údaje do centrálnej evidencie majetku alebo ich zmeny vkladá správca do 30 dní po vzniku skutočností uvedených v odseku 2 alebo ich zmene. Ministerstvo financií eviduje údaje podľa odseku 2 v centrálnej evidencii majetku po dobu jedného roka od ukončenia užívacieho vzťahu. Údaje podľa odseku 2 sú sprístupňované prostredníctvom webového sídla ministerstva financií. Ministerstvo financií vystupuje pri správe centrálnej evidencie majetku ako prevádzkovateľ podľa osobitného predpisu. 10e)
(1) Majetok štátu môže byť v spoločnej správe viacerých správcov.
(2) Spoločná správa je podielová. Podiel vyjadruje mieru, akou sa správcovia podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločnej správy majetku štátu. Vzťahy správcov k majetku štátu v spoločnej správe sa riadia dohodou. Ak sa správcovia nedohodli inak, sú podiely všetkých správcov rovnaké.
(3) Práva a povinnosti uvedené v [§ 3] sa vzťahujú aj na spoločnú správu.
(1) Ak osobitný predpis 11) neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu 12) a ktorý nie je v správe žiadneho správcu alebo nie je možné určiť právneho nástupcu pôvodného správcu alebo prešiel do vlastníctva štátu na základe darovania alebo dedenia zo závetu a správca nie je v darovacej zmluve alebo v závete výslovne uvedený, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu nachádza (ďalej len „dočasná správa"). Majetok v dočasnej správe, ktorý sa nenachádza na území Slovenskej republiky, spravuje Obvodný úrad Bratislava. Ak dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, zistí, že majetok bývalého vlastníka sa nachádza aj v územnom obvode iných dočasných správcov, bezodkladne o tom upovedomí týchto dočasných správcov, ktorí sú povinní ujať sa dočasnej správy. Ak nemožno príslušnosť na dočasnú správu určiť, určí ju ministerstvo financií.
(2) V dočasnej správe je aj majetok štátu, ktorý je záhradou 12a) priľahlou k nehnuteľnému majetku štátu v dočasnej správe.
(3) Dočasný správca, ktorý sa ujal dočasnej správy, vedie osobitnú evidenciu, ktorá vždy obsahuje doklad preukazujúci vlastnícke právo štátu, právny dôvod nadobudnutia, zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov, odkaz na účtovný zápis a spôsob naloženia s majetkom štátu v dočasnej správe; to neplatí, ak ide o hnuteľný majetok štátu, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu. Osobitnú evidenciu dočasný správca uschováva počas piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom s takým majetkom štátu naložil.
(4) S majetkom štátu v dočasnej správe je dočasný správca povinný naložiť bezodkladne podľa tohto zákona a v súlade s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Majetok štátu v dočasnej správe môže dočasný správca do prevodu vlastníckeho práva prenechať do nájmu podľa [§ 13] . Pri nakladaní s majetkom štátu v dočasnej správe sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.
(5) Dočasný správca koná za štát v konaní o dedičstve, ktoré pripadlo štátu z dôvodu, že ho nenadobudol žiadny dedič. Správu majetku, ktorý štát získal ako odúmrť po poručiteľovi, ktorý má spravovať správca podľa osobitného predpisu, 12aa) dočasný správca bez zbytočného odkladu odovzdá správcovi podľa osobitného predpisu. 12aa) Správcovia zodpovedajú za poručiteľove dlhy a za primerané náklady spojené s pohrebom, ktoré na štát prešli poručiteľovou smrťou, podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
(1) Spor o tom, ktorý správca je oprávnený alebo povinný majetok štátu spravovať, je sporom o správu majetku štátu.
(2) Sporom o správu majetku štátu je aj spor medzi správcami o veľkosti ich podielov alebo o prednostnom práve na prevod správy majetku štátu v spoločnej správe.
(3) Podľa tohto zákona sa postupuje aj pri rozhodovaní sporov, v ktorých jedným z účastníkov sporu je štátny podnik.
(4) Účastníci sporu sú povinní do 60 dní od vzniku sporu písomne požiadať o rozhodnutie sporu. Žiadosť môže podať každý z účastníkov sporu.
(5) Žiadosť o rozhodnutie sporu podpísaná štatutárnym orgánom musí obsahovať opis skutkového stavu, doklady preukazujúce opísaný skutkový stav, doklad o tom, že nedošlo k dohode účastníkov sporu, a návrh, ako sa má rozhodnúť.
(6) O spore rozhoduje zriaďovateľ účastníkov sporu; ak jedným z účastníkov sporu je štátny podnik, o spore rozhoduje zriaďovateľ a zakladateľ účastníkov sporu. Ak účastníci sporu nemajú spoločného zriaďovateľa, rozhodujú ich zriaďovatelia alebo zriaďovateľ a zakladateľ po dohode. Na vydanie rozhodnutia o spore je príslušný ten zriaďovateľ alebo zakladateľ, v ktorého pôsobnosti je majetok štátu, o ktorého správu sa vedie spor.
(7) Ak nedôjde k dohode medzi zriaďovateľmi alebo medzi zriaďovateľom a zakladateľom podľa odseku 6, rozhoduje o spore vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva financií. Návrh na rozhodnutie sporu predkladá vláde Slovenskej republiky ministerstvo financií na základe žiadosti niektorého zo zriaďovateľov, zakladateľa účastníka sporu alebo niektorého účastníka sporu, ak je ním ústredný orgán štátnej správy, spolu s dokladmi podľa odseku 5.
(8) Na rozhodnutie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní; 8) toto rozhodnutie nie je preskúmateľné správnym súdom.
(9) Rozhodnutie o spore musí obsahovať najmä označenie predmetu sporu, určenie správcu majetku štátu alebo veľkosti jeho podielu alebo povinnosti prednostne previesť podiel a odôvodnenie rozhodnutia.
(1) Prebytočný nehnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť na prevod správy v registri ponúkaného majetku štátu (ďalej len "register"), a ak je predmetom ponuky nehnuteľná národná kultúrna pamiatka, 17a) písomne aj Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky. Ponuka v registri musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, lehotu na doručenie ponúk, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia ponuky a informáciu, či správca požaduje za prevod správy odplatu, ak [§ 9] neustanovuje povinnosť bezodplatného prevodu správy alebo povinnosť odplaty najmenej vo výške primeranej ceny.
(2) Správca je povinný do 15 dní od uplynutia lehoty na doručovanie ponúk zaslať návrh zmluvy o prevode správy záujemcovi, ktorý v lehote určenej správcom predložil ponuku. Ak záujemca do 15 dní od doručenia návrhu zmluvy o prevode správy neuzavrie zmluvu o prevode správy, na jeho ponuku sa neprihliada. Ak o prebytočný nehnuteľný majetok štátu prejavili záujem viacerí záujemcovia, ktorí splnili podmienky a od svojej ponuky neodstúpili, zmluvu o prevode správy správca uzavrie so záujemcom, o ktorom tak rozhodne vláda, pričom ustanovenia prvej a druhej vety sa nepoužijú. Ak má správca postavenie zriaďovateľa, návrh podáva vláde tento správca.
(3) Povinnosť ponúknuť prebytočný nehnuteľný majetok štátu sa nevzťahuje na prevod správy
a) pozemku zastavaného budovou v správe budúceho správcu vrátane priľahlého pozemku,
b) majetku štátu medzi zriaďovateľom a správcom v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti,
c) majetku štátu, ktorý by mohol budúci správca nadobudnúť vyvlastnením, ak sú podľa vyjadrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky splnené podmienky na vyvlastnenie, pričom rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva,
d) podielu majetku štátu v spoločnej správe, ktorým sa realizuje prednostné právo na prevod správy podielu majetku štátu v spoločnej správe,
e) majetku štátu zámenou správy,
f) správcovi, ktorý nadobúda správu tohto majetku štátu na účely prípravy a realizácie koncesie dohodnutej v koncesnej zmluve uzatvorenej podľa osobitného predpisu. 20c)
(4) Správca nie je povinný ponúknuť prebytočný nehnuteľný majetok štátu iným správcom na prevod správy, ak prevádza
a) pozemok zastavaný budovou vo vlastníctve kupujúceho vrátane priľahlého pozemku,
b) nehnuteľný majetok štátu, ktorý by mohol budúci nadobúdateľ nadobudnúť vyvlastnením, ak sú podľa vyjadrenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky splnené podmienky na vyvlastnenie, pričom rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva,
c) majetok štátu, ktorý správca vymieňa,
d) nehnuteľný majetok štátu odplatne do vlastníctva obce, mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mestskej časti mesta Košice (ďalej len „obec“), vyššieho územného celku alebo verejnoprávnej inštitúcie zriadenej zákonom.
(5) Záujem o prebytočný nehnuteľný majetok štátu môže prejaviť len správca, ktorý tento majetok štátu nevyhnutne potrebuje na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti alebo v súvislosti s ním, akceptuje požadovanú odplatu a má aj finančné krytie na jeho prevádzku; to neplatí, ak zriaďovateľ správcu alebo centrálny správca nadobúda tento majetok štátu na účely ďalšieho nakladania s ním.
(6) Správcovia si z dôvodu účelnosti môžu aj vzájomne vymeniť nehnuteľný majetok štátu vo svojej správe, pričom rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva.
(7) Odseky 5 a 6 sa nevzťahujú na správcu, ktorým je štátny orgán bez právnej subjektivity.
(8) Ak sa prebytočný nehnuteľný majetok štátu neprevedie do správy iného správcu, správca prevedie jeho vlastníctvo, ak osobitný predpis 9b) neustanovuje inak. Prebytočný nehnuteľný majetok štátu je správca povinný ponúknuť v osobitnom ponukovom konaní alebo v elektronickej aukcii, ak [§ 8e] neustanovuje inak. Prebytočný nehnuteľný majetok štátu, ktorého primeraná cena podľa [§ 8a ods. 3] presahuje 10 000 eur, je správca povinný ponúknuť len v elektronickej aukcii. Vláda je oprávnená do dňa platnosti kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza prebytočný nehnuteľný majetok štátu, rozhodnúť o zastavení predaja tohto majetku štátu. Vláda rozhodne o spôsobe naloženia s týmto nehnuteľným majetkom štátu.
(1) Osobitné ponukové konanie sa začína dňom zverejnenia ponuky v registri. Ponuka v registri musí obsahovať najmä identifikáciu majetku štátu s uvedením jeho charakteristiky, primeranú cenu alebo primeranú cenu zníženú podľa odsekov 8, 9 alebo odseku 11, lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov, ktorá nesmie byť kratšia ako desať pracovných dní odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia ponuky, a údaj o výške a spôsobe zloženia zábezpeky, ak ju správca požaduje. Cenovú ponuku záujemcu možno akceptovať, ak bola predložená v lehote a za podmienok určených v osobitnom ponukovom konaní.
(2) Správca nesmie osobitné ponukové konanie vykonať spôsobom, ktorý by bránil vytvoreniu čestného súťažného prostredia, a je povinný vylúčiť z osobitného ponukového konania cenovú ponuku záujemcu,
a) ktorý je spriaznenou osobou 9c) s iným záujemcom,
b) ktorého cenová ponuka nebola v lehote určenej správcom doručená alebo ktorého cenová ponuka nebola vyjadrená pevnou sumou,
c) ktorý v lehote určenej správcom riadne nezložil zábezpeku, ak ju správca požadoval.
(3) Na účely tohto zákona sa za primeranú cenu považuje všeobecná hodnota majetku stanovená podľa osobitného predpisu. 13b)
(4) Správca môže od záujemcu žiadať zloženie zábezpeky v peňažných prostriedkoch. Výška správcom požadovanej zábezpeky nesmie prekročiť 10 % primeranej ceny alebo primeranej ceny zníženej podľa odsekov 8, 9 alebo odseku 11. Zábezpeka musí byť pripísaná na účet správcu do konca lehoty na doručovanie cenových ponúk. Zábezpeka záujemcu, s ktorým sa uzavrela kúpna zmluva, sa zarátava na splatenie kúpnej ceny.
(5) Správca je oprávnený zrušiť osobitné ponukové konanie, ak
a) bolo príslušným orgánom začaté konanie o vyvlastnení alebo konanie o obmedzení vlastníckeho práva štátu k predmetu prevodu alebo jeho časti,
b) si to vyhradil v podmienkach osobitného ponukového konania.
(6) Správca je povinný vyhodnotiť osobitné ponukové konanie v komisii. Členov komisie vymenúva a odvoláva štatutárny orgán správcu alebo ním poverená osoba. Správnosť výsledkov osobitného ponukového konania potvrdia členovia komisie. Osobitné ponukové konanie je úspešné, ak najmenej jeden záujemca, ktorý nie je osobou spriaznenou s iným záujemcom, predloží cenovú ponuku vyjadrenú pevnou sumou najmenej vo výške primeranej ceny a uhradí zábezpeku v plnej výške a v lehote určenej správcom na účet správcu, ak ju správca požadoval (ďalej len "určené podmienky").
(7) Správca vyzve na uzavretie kúpnej zmluvy záujemcu, ktorý v osobitnom ponukovom konaní splnil určené podmienky a ponúkol najvyššiu cenovú ponuku. Pri rovnosti najvyšších cenových ponúk je správca povinný záujemcov písomne vyzvať na zvýšenie cenových ponúk v lehote určenej správcom. Ak vyzvaný záujemca neuzatvorí kúpnu zmluvu v lehote určenej správcom alebo ak správca odstúpi od kúpnej zmluvy, pretože kupujúci v dohodnutej lehote nezaplatil kúpnu cenu, správca vyzve na uzatvorenie kúpnej zmluvy v poradí ďalšieho záujemcu, ktorý splnil určené podmienky. Ak vyzvaný záujemca neuzatvorí kúpnu zmluvu v primeranej lehote určenej správcom alebo správca odstúpi od kúpnej zmluvy, pretože kupujúci v dohodnutej lehote nezaplatil kúpnu cenu, zábezpeka prepadne v prospech štátu. Záujemcovi, ktorý nesplnil určené podmienky alebo ktorý odstúpil od svojej cenovej ponuky pred vyhodnotením osobitného ponukového konania, sa zábezpeka vráti po vyhodnotení osobitného ponukového konania. Záujemcovi, ktorý nebol vyzvaný na uzavretie zmluvy, aj keď splnil určené podmienky, sa zábezpeka vráti po úhrade kúpnej ceny kupujúcim, najneskôr do 90 dní od vyhodnotenia osobitného ponukového konania.
(8) Ak žiaden záujemca nesplní určené podmienky, správca je povinný opakovať osobitné ponukové konanie, v ktorom ponúkne majetok štátu za primeranú cenu zníženú o 10 %. Ak ani v opakovanom osobitnom ponukovom konaní žiaden záujemca nesplní určené podmienky a neponúkne za majetok štátu kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny zníženej o 10 %, správca vykoná osobitné ponukové konanie, v ktorom ponúkne majetok štátu za primeranú cenu zníženú o 30 %. Ak žiaden záujemca nesplní určené podmienky a neponúkne za majetok štátu kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny zníženej o 30%, správca vykoná osobitné ponukové konanie na majetok štátu za primeranú cenu zníženú o 60 %.
(9) Ak je predmetom prevodu stavba 13abf) spolu s pozemkom, cena podľa odseku 8 nemôže byť nižšia ako primeraná cena pozemku znížená o 50 %.
(10) Ak žiaden záujemca nesplní určené podmienky a neponúkne za majetok štátu kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny zníženej o 60 % alebo kúpnu cenu najmenej vo výške primeranej ceny pozemku zníženej o 50 %, správca je povinný bezodplatne ponúknuť majetok štátu obci, na ktorej území sa majetok štátu nachádza. Ak obec neprejaví do 30 dní od doručenia ponuky záujem o ponúkaný majetok štátu alebo ak neuzavrie darovaciu zmluvu do 30 dní od doručenia návrhu darovacej zmluvy, správca je povinný bezodplatne ponúknuť tento majetok vyššiemu územnému celku, v ktorého územnom obvode sa majetok nachádza, a to za rovnakých podmienok ako obci.
(11) Ak je predmetom ponuky na prevod vlastníctva nepredajný majetok štátu okrem budovy, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, 17a) správca je oprávnený previesť ho v osobitnom ponukovom konaní za primeranú cenu zníženú o 90 %; ak je predmetom prevodu aj pozemok, najmenej za primeranú cenu pozemku zníženú o 50 %. Za nepredajný majetok štátu sa na účely tohto zákona považuje stavba,
a) ktorú podľa potvrdenia stavebného úradu nie je možné z dôvodu jej technického stavu riadne užívať a ktorá ohrozuje život alebo zdravie osôb,
b) ktorú nie je možné hospodárne opraviť a
c) ktorej vlastníctvo sa nepodarilo previesť postupom podľa odsekov 8 až 10.
(12) Predaj prebytočného majetku štátu, ktorý správca začal ponúkať v osobitnom ponukovom konaní, sa musí dokončiť týmto postupom.
(1) Koncesný majetok je majetok štátu, ktorý užíva koncesionár v rozsahu, za podmienok a v lehote dohodnutej so správcom v koncesnej zmluve, 20c) ak riziko vyplývajúce z práva na využívanie stavby alebo služby na dohodnutý čas alebo z tohto práva spojeného s peňažným plnením znáša v prevažnej miere koncesionár.
(2) Správca nesmie koncesný majetok previesť do vlastníctva iných osôb. Ak je v koncesnej zmluve dohodnutá zmena správy koncesného majetku, pri prevode správy medzi správcom a nadobúdateľom sa ustanovenia [§ 8] nepoužijú. Na platnosť zmluvy o prevode správy sa nevyžaduje súhlas ministerstva financií a ani zriaďovateľa.
(3) Obsahom užívania koncesného majetku podľa odseku 1 môže byť
a) vstup na nehnuteľný majetok štátu,
b) zriadenie stavby na pozemku vo vlastníctve štátu, ak podľa koncesnej zmluvy sa vlastníkom stavby stane štát najneskôr v lehote podľa koncesnej zmluvy,
c) prekládka a odstránenie stavby vo vlastníctve štátu,
d) rekonštrukcia, prevádzka, údržba a oprava majetku štátu,
e) poskytovanie služieb alebo iné komerčné využitie,
f) prenechanie majetku štátu do nájmu, výpožičky alebo zriadenie zmluvného vecného bremena na majetok štátu v prospech tretej osoby,
g) nakladanie s majetkom štátu, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov už nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu,
h) nakladanie s materiálom vyťaženým na pozemkoch vo vlastníctve štátu za podmienok ustanovených v osobitnom predpise. 23bae)
(4) Koncesionár pri užívaní koncesného majetku koná vo vlastnom mene a nemá postavenie správcu podľa tohto zákona. Koncesionár je povinný koncesný majetok udržiavať v riadnom stave, dodržiavať účel, na ktorý je určený, zabezpečovať jeho údržbu a prevádzku a uhrádzať náklady s tým spojené, zabezpečovať jeho ochranu, informovať správcu o koncesnom majetku v rozsahu povinností dohodnutých v koncesnej zmluve a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v koncesnej zmluve.
(5) Koncesionár nesmie koncesný majetok použiť na zabezpečenie svojich záväzkov alebo záväzkov tretej osoby, ani previesť do vlastníctva iných osôb, ak tento zákon neustanovuje inak.
(1) Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, koncesionár môže prenechať koncesný majetok do nájmu, výpožičky alebo zriadiť zmluvné vecné bremeno v prospech tretej osoby; ustanovenia tohto zákona o prenechaní majetku štátu do nájmu, výpožičky alebo o zriadení vecného bremena sa nepoužijú. Rozhodnutie o dočasnej prebytočnosti majetku štátu sa nevydáva. Nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke alebo zmluvu o zriadení vecného bremena môže koncesionár uzatvoriť s treťou osobou najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve. Nájomné a odplata za zriadenie vecného bremena sa určí dohodou medzi koncesionárom a treťou osobou. Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci 13ab) nie sú týmto dotknuté. Na platnosť nájomnej zmluvy, zmluvy o výpožičke alebo zmluvy o zriadení vecného bremena, uzatvorenej medzi koncesionárom a treťou osobou sa nevyžaduje súhlas ministerstva financií a ani zriaďovateľa.
(2) Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, koncesný majetok, ktorý pre úplné opotrebenie alebo poškodenie, zrejmú zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných dôvodov nemôže slúžiť svojmu účelu alebo určeniu, je koncesionár po predchádzajúcom písomnom súhlase správcu oprávnený predať osobe, ktorá sa zaoberá výkupom druhotných surovín alebo zabezpečiť likvidáciu podľa osobitného predpisu. 23bab) Rozhodnutie o neupotrebiteľnosti majetku štátu sa nevydáva.
Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, správca môže s koncesionárom uzatvoriť dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade platenia pohľadávky štátu, ktorá vznikla z koncesnej zmluvy. Dohodu o odklade platenia možno uzatvoriť najviac na obdobie jedného roka od splatnosti pohľadávky štátu. Úroky z omeškania sa za obdobie trvania dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia neuplatňujú a nevymáhajú. Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci 13ab) nie sú týmto dotknuté. Ak koncesionár nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo ak nezaplatí celý dlh v dohodnutej lehote, správca uplatní voči koncesionárovi pohľadávku štátu vrátane úrokov z omeškania za celé obdobie trvania dohody o splátkach alebo dohody o odklade platenia.
(1) Spoločný podnik je právnická osoba, ktorú na účely realizácie koncesie 20c) založil správca spoločne s koncesionárom. Spoločný podnik je aj právnická osoba, ktorú založil koncesionár, do ktorej základného imania bol na základe koncesnej zmluvy vložený majetok štátu.
(2) Správca môže so súhlasom vlády vložiť majetok štátu, ktorý spravuje, ako vklad pri založení spoločného podniku alebo ako vklad do základného imania spoločného podniku, ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve. Návrh na udelenie súhlasu s vkladom majetku štátu predkladá vláde správca; ak správca nie je ústredným orgánom štátnej správy, 23a) návrh na udelenie súhlasu s vkladom majetku štátu predkladá vláde zriaďovateľ správcu. Ak na uzatvorenie koncesnej zmluvy bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu, 23bag) súhlas vlády sa nevyžaduje.
(3) Prioritný majetok je nehnuteľný majetok štátu, ktorý vložil správca do spoločného podniku. Prioritný majetok nemožno použiť na zabezpečenie záväzkov spoločného podniku, koncesionára alebo tretej osoby, ani previesť do vlastníctva iných osôb. Prioritný majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii, nie je súčasťou konkurznej podstaty a ani predmetom likvidácie. Označenie prioritného majetku v katastri nehnuteľností 10) sa vykoná poznámkou na návrh správcu. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, prioritný majetok možno dať do nájmu, výpožičky alebo na prioritný majetok zriadiť zmluvné vecné bremeno, najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve alebo do dňa zrušenia spoločného podniku bez právneho nástupcu. Prioritný majetok nestráca svoj charakter ani prechodom na právneho nástupcu. Po zániku vecného bremena zapísaného v katastri nehnuteľnosti je správca povinný dať návrh na výmaz vecného bremena.
(4) Spoločný podnik je povinný zachovať účelové určenie prioritného majetku, ktorý nadobudol do vlastníctva; táto povinnosť sa vzťahuje aj na právneho nástupcu.
(5) Správca o prioritnom majetku vedie osobitnú evidenciu, ktorá obsahuje zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov a odkaz na účtovný zápis v účtovníctve spoločného podniku; spoločný podnik je povinný poskytnúť tieto údaje správcovi.
(6) Oprávnenie konať za spoločný podnik vo veciach prevádzky a údržby prioritného majetku prechádza na správcu vyhlásením konkurzu na spoločný podnik; správca pri tom koná v mene spoločného podniku a na vlastný účet. Ak bol na spoločný podnik vyhlásený konkurz, prioritný majetok prechádza do vlastníctva štátu právoplatnosťou uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu alebo právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o vyhlásení konkurzu za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, uhradí správca.
(7) Dňom zrušenia spoločného podniku likvidáciou prioritný majetok prechádza do vlastníctva štátu za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Likvidátor je povinný odovzdať a správca prevziať tento majetok; o odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, uhradí správca.
(1) Správca je oprávnený na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor 23bah) prenechať v nevyhnutne potrebnom rozsahu majetok štátu poskytovateľovi energetickej služby s garantovanou úsporou energie na
a) obnovu budovy 23bai) alebo stavebné úpravy budovy, ktorými sa vykonáva zásah najmä do jej obalovej konštrukcie zateplením obvodového plášťa a strešného plášťa a výmenou pôvodných otvorových výplní,
b) obnovu technického zariadenia budovy, 23bai)
c) údržbu a opravy obnovenej časti budovy podľa písmena a),
d) zriadenie, rekonštrukciu, modernizáciu alebo výmenu technických systémov vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie, energetického zariadenia, 23baj) osvetľovacieho alebo iného zariadenia, ktoré spotrebúva energiu,
e) prevádzku, údržbu a opravy zariadenia podľa písmen b) a d),
f) inštaláciu merania a riadenia,
g) zabezpečenie likvidácie zariadenia podľa písmen b) a d) podľa osobitných predpisov 23bab) z dôvodov jeho úplného opotrebenia alebo poškodenia, zrejmej zastaranosti alebo nehospodárnosti v prevádzke, pre ktoré nemôže slúžiť na svoj účel alebo určenie.
(2) Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, ktorá umožní prenechanie majetku štátu na iné účely, ako sú uvedené v odseku 1, je v tejto časti neplatná.
(3) Správca je oprávnený s majetkom štátu, ktorý je predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, nakladať. S prevodom vlastníctva alebo správy prechádzajú práva a povinnosti zo zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor na nadobúdateľa tohto majetku, ak sa zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor 23bah) v súlade s jej podmienkami neukončí.
(1) Ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu vykonávajú vládny audit dodržiavania ustanovení tohto zákona a osobitných predpisov pri
a) správe majetku štátu vykonávanej správcami uvedenými v [§ 1 ods. 1] ,
b) udeľovaní súhlasu zriaďovateľmi podľa tohto zákona,
c) dodržiavaní povinností uložených týmto zákonom pri nakladaní s majetkom štátu kupujúcimi, ktorí nadobudli nehnuteľný majetok štátu bez vykonania osobitného ponukového konania alebo elektronickej aukcie alebo za cenu nižšiu než primeranú podľa [§ 11 ods. 2 písm. a)] a [c)] , ak ide o kupujúceho, ktorým je obec, vyšší územný celok alebo registrovaný sociálny podnik,
d) dodržiavaní povinností pri nájme alebo výpožičke majetku štátu fyzickými osobami a právnickými osobami.
(2) V prípade zistenia porušenia ustanovení tohto zákona a osobitných zákonov môžu ministerstvo financií a Úrad vládneho auditu podľa závažnosti porušenia uložiť pokutu
a) správcovi až do výšky 6 000 eur,
b) zriaďovateľovi až do výšky 3 000 eur,
c) fyzickej osobe alebo právnickej osobe až do výšky 15 000 eur.
(3) Pokuta je príjmom štátneho rozpočtu a možno ju uložiť do troch rokov od zistenia porušenia. Pokutu nemožno uložiť po uplynutí piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k porušeniu.
(4) Na konanie o pokutách podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 8)
(5) Na vládny audit podľa odseku 1 sa vzťahujú základné pravidlá vládneho auditu podľa osobitného predpisu. 23c) Pôsobnosť orgánov kontroly upravená osobitnými predpismi 10a) nie je týmto zákonom dotknutá.
Správca, zriaďovateľ a ministerstvo financií sú oprávnení na účely nakladania s majetkom štátu spracúvať osobné údaje fyzickej osoby, ktorej práva a povinnosti sú dotknuté týmto zákonom, a to meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu, adresu prechodného pobytu, dátum narodenia, dátum úmrtia a údaje o majetkových pomeroch.
Ak sa môže pri nakladaní s majetkom štátu poskytnúť štátna pomoc, správca môže použiť majetok štátu, ak sú splnené podmienky poskytnutia štátnej pomoci. 13ab)
Právnické osoby uvedené v [§ 1 ods. 1] , ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona vykonávali právo hospodárenia s národným majetkom alebo právo spoločného hospodárenia s národným majetkom alebo mali národný majetok v dočasnej správe, sa dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona stávajú správcami majetku štátu.
Ak sa v doterajších právnych predpisoch používajú pojmy „právo hospodárenia s národným majetkom“ alebo „právo spoločného hospodárenia s národným majetkom“, rozumie sa tým „správa majetku štátu“ alebo „spoločná správa majetku štátu“.
Zmluvy o nájme a výpožičke uzavreté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sú účastníci zmluvy povinní dať do súladu s [§ 13] do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak tieto zmluvy zaniknú po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov iným právnickým osobám než telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa mení dňom jeho účinnosti na nájom majetku štátu.
(2) Nájomca a príslušný obvodný úrad sú povinní písomne vyporiadať vzájomné vzťahy z trvalého užívania nehnuteľnosti do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nájomca má v rámci vyporiadania právo prednostnej kúpy nehnuteľnosti, ak ho uplatní v tejto lehote, inak jeho právo zanikne. Pri vyporiadaní sa môžu započítať investície vynaložené trvalým užívateľom s písomným súhlasom právnickej osoby, ktorá odovzdala nehnuteľnosť do trvalého užívania. Správca môže povoliť zaplatenie ceny v splátkach. Výška jednotlivých splátok musí byť dohodnutá tak, aby kupujúci cenu zaplatil najneskôr do troch rokov odo dňa platnosti kúpnej zmluvy; v tomto prípade je správca oprávnený podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností pred zaplatením kúpnej ceny. Ak dlžník niektorú splátku riadne a včas nezaplatí, je správca povinný žiadať zaplatenie nedoplatku ceny. Dlžník je povinný nedoplatok ceny zaplatiť do 30 dní po tom, čo ho správca o plnenie písomne požiadal.
(3) Právo trvalého užívania, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov telovýchovným jednotám a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dňom jeho účinnosti zaniká.
(4) Na pozemky zastavané domami vo vlastníctve bytových družstiev a pozemky priľahlé k týmto domom sa vzťahuje osobitný predpis. 24)
(1) Na majetok štátu v správe správcu uvedeného v [§ 1 ods. 1] nemožno uskutočniť konkurzné konanie a vyrovnacie konanie podľa osobitných predpisov. 24a)
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky odpísaním z účtu v banke, na ktorý sa vzťahuje osobitný predpis. 5a)
(1) Pri schvaľovaní zmlúv sa zmluvy uzavreté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona posudzujú podľa doterajšieho zákona.
(2) Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3) Pri nakladaní s pohľadávkami štátu, ktoré vznikli pred 1. januárom 1994, sa postupuje podľa predpisov platných do 1. januára 1994.
(4) Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona musí byť výška jednotlivých splátok podľa [§ 18 ods. 2] dohodnutá tak, aby kupujúci cenu zaplatil najneskôr do piatich rokov odo dňa platnosti kúpnej zmluvy.
(1) Pri schvaľovaní zmlúv uzatvorených do účinnosti tohto zákona, s výnimkou podľa odseku 2, sa postupuje podľa predpisov platných do 30. apríla 2001.
(2) Nájomné zmluvy, ktoré neboli schválené podľa doterajších predpisov do 30. apríla 2001, sú správcovia povinní zosúladiť s týmto zákonom; na ich schvaľovanie sa vzťahuje tento zákon.
(3) Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do 30. apríla 2001, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do 31. júla 2001.
(1) Rozostavané stavby, ktorých investorom je k 1. júnu 2003 okresný úrad alebo krajský úrad a ktoré ku dňu účinnosti osobitného predpisu 20a) neprešli do majetku obcí alebo majetku vyšších územných celkov len preto, že boli rozostavané a nebol určený ich budúci užívateľ, môžu prejsť do majetku obce alebo do majetku vyššieho územného celku 25) po ich dokončení dohodou uzavretou okresným úradom alebo krajským úradom s obcou alebo vyšším územným celkom; okresný úrad alebo krajský úrad môže dohodou previesť vlastníctvo takejto stavby na obec alebo vyšší územný celok aj pred jej dokončením.
(2) Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku obcí majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad alebo krajský úrad a ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu 20a) neprešiel do majetku obcí len preto, že okresný úrad alebo krajský úrad ako zriaďovateľ právnickej osoby, ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na obec, 20a) nepreviedol do správy tejto právnickej osoby majetok štátu, ktorý slúži na plnenie jej úloh.
(3) Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku obcí majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad a ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu 20a) neprešiel do vlastníctva obce len preto, že tento majetok štátu nebol ku dňu účinnosti osobitného predpisu 20a) v užívaní základných škôl a materských škôl z dôvodu dočasného prerušenia ich prevádzky a ak tieto základné školy a materské školy neboli k 1. júnu 2003 vyradené zo siete škôl a školských zariadení.
(4) Dňom 1. júna 2003 prechádza do majetku vyšších územných celkov majetok štátu, ktorý k 1. júnu 2003 spravuje okresný úrad alebo krajský úrad, ktorý ku dňu účinnosti osobitného predpisu 20a) neprešiel do majetku vyššieho územného celku len preto, že okresný úrad alebo krajský úrad ako zriaďovateľ právnickej osoby, ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok, 20a) nepreviedol do správy tejto právnickej osoby majetok štátu, ktorý slúži na plnenie jej úloh.
(5) Na uzatváranie dohôd podľa odseku 1 sa nevzťahujú ustanovenia [§ 3] , [8] a [11] . Na platnosť uzatvorených dohôd podľa odseku 1 sa nevyžaduje súhlas ministerstva financií.
(6) Majetok štátu uvedený v odseku 1 prechádza do majetku obce alebo vyššieho územného celku dňom uvedeným v dohode. Na prechod majetku uvedeného v odsekoch 1 až 4 sa vzťahujú osobitné predpisy. 26)
(1) Na kúpne zmluvy, zmluvy o prevode správy, nájomné zmluvy a zmluvy o výpožičke uzatvorené pred 1. júnom 2003 sa vzťahujú právne predpisy platné pred 1. júnom 2003.
(2) Pri prednostnej kúpe nehnuteľnosti uplatnenej podľa [§ 18 ods. 2] sa pri dohode o cene nehnuteľnosti od 1. júna 2003 postupuje podľa cenových predpisov platných v čase nadobudnutia nehnuteľnosti do trvalého užívania.
(3) Opatrenia zriaďovateľov, ktorými sa upravujú dispozičné oprávnenia správcov v ich zriaďovateľskej pôsobnosti pri nakladaní s majetkom štátu vydané do 1. júna 2003, sú zriaďovatelia povinní dať do súladu s týmto zákonom do 1. septembra 2003.
Majetok štátu, ktorý k 31. decembru 2003 spravuje okresný úrad podľa [§ 5] , prechádza 1. januára 2004 do správy krajského úradu, v územnom obvode ktorého sa majetok štátu nachádza.
Vlastníctvo pohľadávky štátu voči zrušenej zdravotnej poisťovni 27) v správe správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva") a vlastníctvo pohľadávky štátu v správe správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva voči správcovi majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva možno previesť na tretiu osobu s písomným súhlasom ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií.
(1) Majetok štátu, ktorý mal v správe krajský úrad podľa [§ 5] v znení účinnom pred 1. októbrom 2007, prechádza 1. októbra 2007 do dočasnej správy dočasného správcu, v ktorého územnom obvode sa majetok štátu nachádza. Ustanovenia osobitného zákona 28) sa na prechod správy tohto majetku štátu nepoužijú.
(2) Ustanovenia § 6 ods. 4 a § 6a ods. 1, 7 a 10 v znení účinnom od 1. októbra 2007 sa vzťahujú aj na pohľadávky štátu, ktoré vznikli pred 1. októbrom 2007, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Na dohody o splátkach uzatvorené pred 1. októbrom 2007 sa vzťahuje § 6a v znení účinnom pred 1. októbrom 2007.
(4) Ak bol krajský úrad k 1. júnu 2003 investorom rozostavaných stavieb, ktoré podľa osobitných predpisov 25) neprešli do majetku obcí alebo majetku vyšších územných celkov z dôvodu, že boli rozostavané a nebol určený ich budúci užívateľ, od 1. októbra 2007 je investorom týchto stavieb obvodný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa rozostavaná stavba nachádza. Také stavby môžu prejsť do majetku obce alebo do majetku vyššieho územného celku dohodou uzavretou obvodným úradom v sídle kraja s obcou alebo vyšším územným celkom.
(5) Postup podľa [§ 8a ods. 1] a [§ 8d] v znení účinnom od 1. októbra 2007 sa uplatní na osobitné ponukové konania začaté najskôr 1. októbra 2007.
Správca môže so súhlasom zriaďovateľa bezodplatne previesť hnuteľný majetok vo vlastníctve štátu škole alebo školskému zariadeniu, ktoré je zaradené najmenej rok do siete podľa osobitného predpisu, 29) podľa schválených projektov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie, 30) ak hnuteľný majetok bude využívaný len na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti školy alebo školského zariadenia. Previesť možno aj hnuteľný majetok štátu, ktorý nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.
Ustanovenia § 6 a 6a sa vzťahujú aj na pohľadávky štátu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2011. Účinky platnosti rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky štátu, ktorá ešte nezanikla podľa § 6a ods. 7 písm. b), ostávajú zachované.
Na konanie začaté a neukončené rozhodnutím podľa [§ 14a] pred 1. januárom 2011 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2011.
(1) Osobitné ponukové konania, vyhlásenia elektronickej aukcie a elektronické aukcie začaté pred 1. decembrom 2014 vrátane oprávnenia ministerstva financií a zriaďovateľa udeliť súhlas sa dokončia podľa predpisov účinných do 30. novembra 2014.
(2) Ministerstvo financií sprístupní zverejňovanie ponúk prebytočného majetku v ponukovom konaní v registri najneskôr 30. júna 2015. Ponukové konania začaté do 30. júna 2015 sa dokončia podľa [§ 8] v znení účinnom do 30. novembra 2014.
(3) Ak bola ponuka na nájom dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu zverejnená pred 1. decembrom 2014, na uzavretie nájomnej zmluvy sa uplatní postup podľa [§ 13 ods. 1] v znení účinnom do 30. novembra 2014.
(4) Ministerstvo financií sprístupní zverejňovanie ponúk dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu v registri najneskôr 30. júna 2015. Do sprístupnenia zverejňovania ponúk dočasne prebytočného nehnuteľného majetku štátu v registri je správca povinný ponúknuť dočasne prebytočný nehnuteľný majetok štátu na nájom v dennej tlači.
(5) Nájomné zmluvy uzavreté pred 1. decembrom 2014, ktorých predmetom je umiestnenie reklamných zariadení, sa považujú za nájomné zmluvy uzavreté na účely zriadenia a prevádzkovania reklamných stavieb.
(1) Ministerstvo financií zriadi centrálnu evidenciu majetku do 31. decembra 2015.
(2) Správca je povinný zaevidovať stavby, byty, nebytové priestory a pozemky vo svojej správe a stavby, byty, nebytové priestory a pozemky iných vlastníkov, ktoré užíva, v centrálnej evidencii majetku do 31. decembra 2016.
(1) Zrušuje sa
a) vyhláška Federálneho ministerstva financií [č. 61/1986 Zb.] o dočasnej správe národného majetku,
b) vyhláška Federálneho ministerstva financií [č. 119/1988 Zb.] o hospodárení s národným majetkom.
(2) Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 761 ods. 1 Obchodného zákonníka.
(3) Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona stráca účinnosť ustanovenie § 876 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky [č. [306/1993 Z. z.]] , ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. [278/1993 Z. z.] o správe majetku štátu.
Zrušujú sa:
1. zákon č. [172/2004 Z. z.] o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok v znení zákona č. [657/2005 Z. z.] , čl. III zákona č. [333/2007 Z. z.], zákona č. [394/2008 Z. z.] , čl. II zákona č. [510/2010 Z. z.] a zákona č. [74/2012 Z. z.] ,
2. opatrenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. [342/2001 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,
3. opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. [336/2003 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia č. [442/2006 Z. z.] a opatrenia č. [333/2008 Z. z.] ,
4. opatrenie Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. [360/2003 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,
5. opatrenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. [388/2003 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia č. [645/2008 Z. z.] ,
6. opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. [422/2003 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia č. [78/2007 Z. z.] a opatrenia č. [26/2009 Z. z.] ,
7. opatrenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. [443/2003 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,
8. opatrenie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. [171/2004 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,
9. opatrenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. [318/2004 Z. z] . o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia č. [235/2009 Z. z.] ,
10. opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. [624/2006 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia č. [153/2009 Z. z.] ,
11. opatrenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. [521/2008 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,
12. opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. [620/2008 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia č. [411/2010 Z. z.] ,
13. opatrenie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. [138/2009 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,
14. opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky č. [247/2009 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcu majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Štatistického úradu Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,
15. opatrenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. [226/2010 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,
16. opatrenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. [465/2010 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu,
17. opatrenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. [178/2013 Z. z.] o úprave dispozičných oprávnení správcov majetku štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu.
Za § 2 sa vkladá nový § 2a, ktorý znie: Poznámka pod čiarou k odkazu 11b ) znie:
Zákon Slovenskej národnej rady č. [138/1991 Zb.] o majetku obcí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 306/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. [43/1993 Z. z.] sa dopĺňa takto:
§ 45 ods. 5 znie:
Zákon č. [92/1991 Zb.] o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. [17/1993 Z. z.] a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. [172/1993 Z. z.] sa mení takto:
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1994.