Zákon o daniach z príjmov

výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b),

výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b) a v [§ 4] ,

výhry z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov. [11)](#poznamky.poznamka-11)

výhry z lotérií, stávok a podobných hier prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitných predpisov v hodnote neprevyšujúcej 300 000 Sk za každú výhru. [11)](#poznamky.poznamka-11)

12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti, pokiaľ nemá vlastné príjmy presahujúce 21 000 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, podpora pri narodení dieťaťa, príplatok k prídavkom na deti a k výchovnému k dôchodku, rodičovský príspevok, prídavky na deti, výchovné k dôchodku a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;

12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti, pokiaľ nemá vlastné príjmy presahujúce 21 000 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, podpora pri narodení dieťaťa, príplatok k prídavkom na deti rodičovský príspevok, prídavky na deti a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;

12 000 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidným, alebo jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov než z dôvodu jeho invalidity; ak je daňovník držiteľom preukážky ZŤP-S (zvlášt ťažko poškodený so sprievodcom), zvyšuje sa suma na 36 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá invalidný dôchodok. Sumy podľa písmen d) a e) možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný i čiastočný invalidný dôchodok.

12 000 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, alebo jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov než z dôvodu jeho invalidity; ak je daňovník držiteľom preukážky ZŤP-S (zvlášt ťažko poškodený so sprievodcom), zvyšuje sa suma na 36 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá invalidný dôchodok. Sumy podľa písmen d) a e) možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, [12e)](#poznamky.poznamka-12e) výsluhový príspevok, [12f)](#poznamky.poznamka-12f) invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.

pri banke nezaplatené úroky (penále, pokuty) z omeškania dohodnuté v úverovej zmluve.

výnos z dlhopisov [4b)](#poznamky.poznamka-4b) alebo jeho pomerná časť zahrnovaná do nákladov alebo príjmov pri predaji dlhopisov.

nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na deň platby; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do výdavkov (nákladov) zahrnie nájomné rovnomerne počas doby trvania nájomnej zmluvy takto:

nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do výdavkov (nákladov) zahrnie nájomné rovnomerne počas doby trvania nájomnej zmluvy takto:

pri osobných automobiloch a motorových vozidlách na špeciálne účely inde neuvedené (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2 a 34.10.54) najviac suma 550 000 Sk,

pri osobných automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) s výnimkou dodávkových automobilov a z motorových vozidiel na špeciálne účely inde neuvedených (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54) len pri terénnych vozidlách najviac suma 550 000 Sk,

na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka alebo motorovým vozidlom, ktoré bolo u daňovníka predmetom nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci, alebo motorovým vozidlom prenajatým alebo vypožičaným [22)](#poznamky.poznamka-22) vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky,

na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka alebo motorovým vozidlom, ktoré bolo u daňovníka predmetom nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci, alebo motorovým vozidlom prenajatým alebo vypožičaným 22 ) vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky,

úhrn cien nadobudnutých cenných papierov za zdaňovacie obdobie v prípade ich predaja,

úhrn cien obstarania [17)](#poznamky.poznamka-17) cenných papierov a vkladov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, pri

licenčné poplatky, nájomné podľa písmena h) s výnimkou nájomného s právom kúpy najatej veci, úhrady za iné obchodné služby,

úhrady podľa [§ 22 ods. 1 písm. c) a d) bodov 1 a 2] daňovníkom uvedeným v [§ 2 ods. 3] a v [§ 17 ods. 5] , nájomné podľa písmena h) s výnimkou nájomného s právom kúpy prenajatej veci, úhrady za iné obchodné služby (kód Klasifikácie produkcie 74.1),

odplaty (provízie) za sprostredkovanie vrátane úhrad za výkon činnosti na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv [24e)](#poznamky.poznamka-24e) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie podľa osobitného predpisu, [7)](#poznamky.poznamka-7) alebo fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo.

odplaty (provízie) za sprostredkovanie vrátane úhrad za výkon tejto činnosti na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv [24e)](#poznamky.poznamka-24e) fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva sprostredkovanie podľa osobitného predpisu, [24f)](#poznamky.poznamka-24f) s výnimkou odplaty (provízie) za sprostredkovanie stavebného sporenia a poistenia, ktoré sa zahrnie do výdavkov (nákladov) po jej zaplatení fyzickej osobe alebo právnickej osobe.

V prvom roku odpisovania zaradí daňovník do odpisových skupín uvedených v prílohe, ktorá je súčasťou tohto zákona, hmotný majetok a nehmotný majetok zatriedený podľa Klasifikácie produkcie. [29c)](#poznamky.poznamka-29c) . Doba odpisovania je:

V prvom roku odpisovania zaradí daňovník do odpisových skupín uvedených v prílohe č. 1, ktorá je súčasťou tohto zákona, hmotný majetok a nehmotný majetok zatriedený podľa Klasifikácie produkcie. [29c)](#poznamky.poznamka-29c) . Doba odpisovania je:

Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy zákona a jeho doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov s výnimkou uvedenou v odsekoch 5 a 6, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2. Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.

Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy č. 1 zákona a jeho doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov s výnimkou uvedenou v odsekoch 5 a 6, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2. Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.

Pri formách, modeloch a šablónach (odbor 411 8, 416, 535 4) sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.

Pri formách, modeloch a šablónach (kódy Klasifikácie produkcie 28.62.5, 29.52.4 - len stroje na tvarovanie odlievacích foriem z piesku 29.56.23, 29.56.24) sa ročný odpis určí ako podiel vstupnej ceny a ustanovenej doby použiteľnosti alebo určeného počtu vyrobených odliatkov alebo výliskov.

Ročné zúčtovanie vykoná posledný platiteľ dane alebo platiteľ dane, u ktorého daňovník v uplynulom zdaňovacom období uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] . Ak daňovník neuplatňoval uvedené nároky v zdaňovacom období u žiadneho platiteľa dane, vykoná daňovníkovi ročné zúčtovanie preddavkov posledný platiteľ dane v zdaňovacom období, za ktoré sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.

Ročné zúčtovanie vykoná posledný platiteľ dane alebo platiteľ dane, u ktorého daňovník v uplynulom zdaňovacom období uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumy podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] a [e)] . Ak daňovník neuplatňoval uvedené nároky v zdaňovacom období u žiadneho platiteľa dane, vykoná daňovníkovi ročné zúčtovanie preddavkov posledný platiteľ dane v zdaňovacom období, za ktoré sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len na základe dokladov o vyplatenej mzde, zrazenom poistnom, zrazených sumách podľa [§ 6 ods. 12 písm. b), c) a d)] , o nezdaniteľných sumách zo základu dane a o zrazených preddavkoch. Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane ani na jeho výzvu v ním určenej lehote uvedené doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná. Túto skutočnosť oznámi platiteľ dane do 31. marca správcovi dane, ktorý je príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka, a súčasne mu predloží doklady pre ročné zúčtovanie preddavkov na ďalšie konanie. Správca dane oznámi daňovníkovi výsledok výpočtu dane rozhodnutím.

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len na základe dokladov o vyplatenej mzde, zrazenom poistnom, zrazených sumách podľa [§ 6 ods. 12 písm. b), až e)] , o nezdaniteľných sumách zo základu dane a o zrazených preddavkoch. Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane ani na jeho výzvu v ním určenej lehote uvedené doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná. Túto skutočnosť oznámi platiteľ dane do 31. marca správcovi dane, ktorý je príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka, a súčasne mu predloží doklady pre ročné zúčtovanie preddavkov na ďalšie konanie. Správca dane oznámi daňovníkovi výsledok výpočtu dane rozhodnutím.

Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zrazí platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Ak nemôže platiteľ dane uvedený nedoplatok zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka, ktorému zašle platiteľ dane doklady o výške nedoplatku na ďalšie konanie do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Ak nedoplatok nepresiahne sumu 100 Sk, správca dane konanie nezačne. Daňovník je povinný nedoplatok uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto nedoplatku daňovníkovi doručené.

Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zrazí platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Platiteľ dane odvedie zrazený nedoplatok správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.Ak nemôže platiteľ dane uvedený nedoplatok zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka, ktorému zašle platiteľ dane doklady o výške nedoplatku na ďalšie konanie do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Ak nedoplatok nepresiahne sumu 100 Sk, správca dane konanie nezačne. Daňovník je povinný nedoplatok uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto nedoplatku daňovníkovi doručené.

sumu na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] ,

sumu na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] a sumu na mimoriadne výdavky zamestnanca podľa [§ 6 ods. 12 písm. e)] ,

Daňovník je povinný preukázať platiteľovi dane skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane (ďalej len „rozhodujúce skutočnosti“) pri výpočte preddavkov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto skutočnosti nastali. Na predložené doklady platiteľ dane prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa platiteľovi preukážu. Pri nástupe do zamestnania platiteľ dane prihliadne na rozhodujúce skutočnosti už v kalendárnom mesiaci, v ktorom daňovník nastúpil do zamestnania, ak ich daňovník preukáže do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania.

Daňovník je povinný preukázať platiteľovi dane skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane (ďalej len „rozhodujúce skutočnosti“) pri výpočte preddavkov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto skutočnosti nastali. Na predložené doklady platiteľ dane prihliadne, začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa platiteľovi preukážu. Na predložené doklady podľa [§ 40h ods. 1 písm. h)] platiteľ dane prihliadne už v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom ich daňovník preukáže. Pri nástupe do zamestnania platiteľ dane prihliadne na rozhodujúce skutočnosti už v kalendárnom mesiaci, v ktorom daňovník nastúpil do zamestnania, ak ich daňovník preukáže do 30 dní odo dňa nástupu do zamestnania.

Ak daňovník poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne alebo postupne od viacerých platiteľov dane, prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] iba jeden platiteľ, u ktorého daňovník uplatní nárok podľa odseku 1.

Ak daňovník poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne alebo postupne od viacerých platiteľov dane, prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumy podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] a [e)] iba jeden platiteľ, u ktorého daňovník uplatní nárok podľa odseku 1.

Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] len vtedy, ak daňovník podpíše do 30 dní po vstupe do zamestnania a každoročne najneskôr do 15. februára písomné vyhlásenie o tom,

Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumy podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] a [e)] len vtedy, ak daňovník podpíše do 30 dní po vstupe do zamestnania

aké skutočnosti sú u neho dané pre priznanie nezdaniteľných častí zo základu dane, prípadne kedy a ako sa zmenili,

aké skutočnosti sú u neho dané na priznanie nezdaniteľných častí zo základu dane, prípadne kedy a ako sa zmenili,

že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] u iného platiteľa dane a že nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumy podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] a [e)] u iného platiteľa dane a že nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,

či je požívateľom starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu.

či je poberateľom dôchodkov uvedených v [§ 15 ods. 2] .

rozhodnutím o priznaní invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku a dokladom o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti zo základu dane z dôvodu, že poberá invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok,

rozhodnutím o priznaní invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku a dokladom o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej časti zo základu dane z dôvodu, že poberá invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok,

Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c), d), e) a f) platia trvale, ak ich platnosť nebola časovo obmedzená. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) je podmienená tým, že daňovník každoročne predloží najneskôr do 15. februára doklad o výplate dôchodku. Doklady uvedené v odseku 1 písm. b) platia vždy pre školský rok, pre ktorý boli vydané. Doklady platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane.

Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c), d), e), f) a h) platia trvale, ak ich platnosť nebola časovo obmedzená. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) je podmienená tým, že daňovník každoročne predloží najneskôr do 15. februára doklad o výplate dôchodku. Doklady uvedené v odseku 1 písm. b) platia vždy pre školský rok, pre ktorý boli vydané. Doklady platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane s výnimkou dokladov uvedených v odseku 1 písm. h).

sumy podľa [§ 6 ods. 12 písm. b), c) a d)] ,

sumy podľa [§ 6 ods. 12 písm. b) až e)] ,

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať každý, kto má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov právnických osôb. Daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, nepodávajú daňové priznanie, ak majú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať v ustanovenej lehote [33c)](#poznamky.poznamka-33c) každý, kto má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov právnických osôb. Daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, nepodávajú daňové priznanie, ak majú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

Ak neboli preddavky na daň zaplatené najneskôr v deň ich splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy, s výnimkou podľa odseku 4, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom [§ 39 písm. b)]. Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti preddavkov na daň až do dňa platby vrátane, najdlhšie však do termínu na podanie daňového priznania; [33c)](#poznamky.poznamka-33c) pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov do vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, s výnimkou podľa odseku 4. Ak nebola daň zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť penále vo výške 5 % dlžnej sumy za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania, najviac však do výšky 100 % dlžnej sumy, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom [§ 39 písm. b)].

Ak neboli preddavky na daň zaplatené najneskôr v deň ich splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy, s výnimkou podľa odseku 4, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 39). Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti preddavkov na daň až do dňa platby vrátane, najdlhšie však do termínu na podanie daňového priznania; [33c)](#poznamky.poznamka-33c) pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov do vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, s výnimkou podľa odseku 4. Ak nebola daň zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť penále vo výške 5 % dlžnej sumy za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania, najviac však do výšky 100 % dlžnej sumy, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 39).

Z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou uvedenou daňovým dlžníkom v dodatočnom priznaní, alebo ak skrátenie dane zistil platiteľ, vypočíta sa penále podľa odseku 1 polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku určená podľa § 39 písm. b). Ak bolo skrátenie dane zistené správcom dane, vypočíta sa penále a úrok vo výške podľa odseku 1. Pri tomto výpočte sa neprihliada na platby uskutočnené pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom vyrubení dane. Ak je daň vyrubená na základe dodatočného daňového priznania, na platby uskutočnené pred jeho podaním sa neprihliada.

Z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou uvedenou daňovým dlžníkom v dodatočnom priznaní, alebo ak skrátenie dane zistil platiteľ, vypočíta sa penále podľa odseku 1 polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku určená podľa [§ 39] . Ak bolo skrátenie dane zistené správcom dane, vypočíta sa penále a úrok vo výške podľa odseku 1. Pri tomto výpočte sa neprihliada na platby uskutočnené pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom vyrubení dane. Ak je daň vyrubená na základe dodatočného daňového priznania, na platby uskutočnené pred jeho podaním sa neprihliada.

odmeny (tantiémy a im podobné odmeny) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;

sumu vo výške 300 Sk za každý kalendárny mesiac na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci. Táto suma sa zvyšuje na 700 Sk zamestnancovi na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, u ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 7 000 Sk a jeho skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou autobusovou dopravou s výnimkou mestskej hromadnej dopravy a železničnou osobnou dopravou sú najmenej 200 Sk mesačne. O tieto sumy sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);

sumu vo výške 300 Sk za každý kalendárny mesiac na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci; táto suma sa zvyšuje

Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane ( [§ 36] ). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec neuplatňuje sumu podľa odseku 12 písm. b) a nezdaniteľné časti zo základu dane pre výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane ( [§ 36] ). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec neuplatňuje sumy podľa odseku 12 písm. b) a e) a nezdaniteľné časti zo základu dane pre výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov.

príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov. [8c)](#poznamky.poznamka-8c)

plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu [5f)](#poznamky.poznamka-5f) znížené o zaplatené poistné. Na výpočet základu dane sa použije [§ 10 ods. 6] .

plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu [5f)](#poznamky.poznamka-5f) znížené o zaplatené poistné. Na výpočet základu dane sa použije [§ 10 ods. 8] .

o pohľadávkach a záväzkoch v zdaňovacom období, v ktorom sa končí prenájom.

o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch v zdaňovacom období, v ktorom sa končí prenájom.

Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie než príjem, na rozdiel sa neprihliada. Ak príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j) plynú zo zdrojov v zahraničí, je základom dane (čiastkovým základom dane) príjem neznížený o výdavky. Ak ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby podľa odseku 1 písm. c), možno výdavky uplatniť vo výške 50 % z príjmov. Príjmy plynúce zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, sa zahrnú do čiastkového základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli dosiahnuté.

Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie než príjem, na rozdiel sa neprihliada. Ak príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j) plynú zo zdrojov v zahraničí, je základom dane (čiastkovým základom dane) príjem neznížený o výdavky. Ak ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby podľa odseku 1 písm. c), možno výdavky uplatniť vo výške 50 % z príjmov. Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnú aj príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) a e), ktoré plynú zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo prevodu, alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji alebo prevode v tom zdaňovacom období, v ktorom boli dosiahnuté.

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. d) je výdavkom cena vyplývajúca z ocenenia veci, za ktorú daňovník vec preukázateľne nadobudol, a ak ide o vec zdedenú alebo darovanú, cena zistená na účely dane z dedičstva alebo darovania. Ak ide o vec získanú výmenou, vychádza sa pri tejto veci z jej ceny obvyklej v mieste a v čase jej nadobudnutia ( [§ 3 ods. 3] ). Výdavkom sú tiež sumy preukázateľne vynaložené na opravu, údržbu alebo iné jej zhodnotenie. Na hodnotu vlastnej práce daňovníka na veci, ktorú si sám vyrobil alebo vlastnou prácou zhodnotil, sa pri určení výdavkov neprihliada. Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy plynúce zo splátok alebo preddavkov na budúci predaj nehnuteľnosti v zdaňovacom období po prvý raz, možno uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa obdobne, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. d) je výdavkom

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a ch) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu ( [§ 3 ods. 3] ). Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena, ak ide o hmotný majetok už odpisovaný.

Výdavkom podľa odseku 4 nie je hodnota daňovníkovej vlastnej práce na veci, ktorú si sám vyrobil alebo ju vlastnou prácou zhodnotil.

Dôchodok podľa osobitných predpisov [10)](#poznamky.poznamka-10) sa považuje za základ dane (čiastkový základ dane) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku. Toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života [12)](#poznamky.poznamka-12) a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa [§ 6] .

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a ch) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu ( [§ 3 ods. 3] ). Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena, ak ide o hmotný majetok už odpisovaný.

Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až i) a l) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy podľa odseku 1 písm. d) a e) v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

Príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v [§ 7] . U daňovníkov ( [§ 2 ods. 2] ), u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, sa považujú prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v [§ 7] . Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Dôchodok podľa osobitných predpisov [10)](#poznamky.poznamka-10) sa považuje za základ dane (čiastkový základ dane) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku. Toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života [12)](#poznamky.poznamka-12) a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa [§ 6] .

Rovnako ako ceny z verejných súťaží sa posudzujú aj ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ide o súťažiacich vybraných usporadúvateľom súťaže. Ak v takej súťaži presiahne cena alebo úhrn cien získaných tým istým daňovníkom sumu 20 000 Sk, ide o príjem, ktorý tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa [§ 5 ods. 2] . Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú za príjmy uvedené v [§ 6] .

Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až i) a l) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti ( [§ 7] ) na základe písomnej zmluvy o združení [12b)](#poznamky.poznamka-12b) a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Výdavky sa musia rozdeliť medzi účastníkov združenia v rovnakom pomere ako príjmy.

Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti ( [§ 7] ) na základe písomnej zmluvy o združení [12b)](#poznamky.poznamka-12b) alebo písomného vyhlásenia o združení sa [12d)](#poznamky.poznamka-12d) a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Výdavky sa musia rozdeliť medzi účastníkov združenia v rovnakom pomere ako príjmy.

Príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti ( [§ 7] ) dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju ukončia, a na deti a manželku (manžela), pokiaľ sa uplatňujú ako vyživované osoby ( [§ 15] ).

Príjmy podľa [§ 7 ods. 1 písm. a) až c)] a [§ 7 ods. 2] s výnimkou príjmov účastníkov združenia [12b)](#poznamky.poznamka-12b) a spoločníkov pozemkových spoločenstiev, [12d)](#poznamky.poznamka-12d) dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju ukončia, a na deti a manželku (manžela), pokiaľ sa uplatňujú ako vyživované osoby ( [§ 15] ).

Príjmy uvedené v odseku 2, ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období dosiahnutia príjmu a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu dosiahnutého za viac zdaňovacích období.

Príjmy uvedené v odseku 2, ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období dosiahnutia príjmu a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu dosiahnutého za viac zdaňovacích období, pričom sa na výpočet dane použije sadzba dane najmenej vo výške 15 %.

O sumu podľa odseku 1 písm. a) neznižuje základ dane daňovník, u ktorého starobný dôchodok z Fondu dôchodkového poistenia je viac ako 21 000 Sk ročne. Ak neprevyšuje 21 000 Sk ročne, prizná sa suma podľa odseku 1 písm. a) len vo výške zníženej o vyplatené sumy starobného dôchodku. Na prídavky na deti a na výchovné sa neprihliada. Podľa tohto odseku sa nepostupuje u daňovníkov, ktorí na začiatku zdaňovacieho obdobia nie sú požívateľmi starobného dôchodku a tento dôchodok im nebol priznaný ani spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia.

Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu podľa odseku 1 písm. a) vtedy, ak daňovník je požívateľom starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu a ak suma týchto dôchodkov, ktoré mu boli priznané na začiatku zdaňovacieho obdobia alebo spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia, je vyššia ako 21 000 Sk ročne. Ak suma týchto dôchodkov neprevýši sumu 21 000 Sk ročne, zníži sa základ dane podľa odseku 1 písm. a) len vo výške rozdielu medzi sumou 21 000 Sk a vyplatenými sumami týchto dôchodkov. Na prídavky na deti a na výchovné sa neprihliada.

U daňovníkov, u ktorých dochádza k zrušeniu likvidáciou, je základom dane hospodársky výsledok z likvidácie obchodného imania [16d)](#poznamky.poznamka-16d) za obdobie likvidácie vykázaný podľa riadne vedeného účtovníctva upravený o príjmy a výdavky podľa tohto zákona. Súčasťou tohto hospodárskeho výsledku je aj odpis opravnej položky [17)](#poznamky.poznamka-17) k odplatne nadobudnutému majetku. Aktívna položka k odplatne nadobudnutému majetku sa odpisuje pri začatí likvidácie a pasívna položka pri skončení likvidácie s výnimkou pomernej časti opravnej položky vzťahujúcej sa na hmotný a nehmotný majetok, o ktorej hodnotu sa upravuje zostatková cena podľa [§ 24 ods. 2 písm. b)] . Ak likvidácia nie je skončená do troch rokov od vstupu daňovníka do likvidácie, ocení sa zostávajúci majetok daňovníka účtovnou hodnotou alebo podľa potreby i cenou obvyklou v zmysle [§ 23 ods. 6] .

Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú likvidáciou alebo vyhlásením konkurzu, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku [16d)](#poznamky.poznamka-16d) v zdaňovacom období podľa [§ 40k] , je hospodársky výsledok zistený podľa osobitného predpisu [17)](#poznamky.poznamka-17) upravený podľa [§ 23] . Na zníženie základu dane počas likvidácie alebo počas konkurzu sa nepoužijú ustanovenia odseku 4 a [§ 34] .

Základom dane je rozdiel medzi príjmami, s výnimkou príjmov oslobodených od dane, a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ( [§ 24] ), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období, upravený podľa odsekov 2 až 4.

Základom dane je rozdiel medzi príjmami, s výnimkou príjmov oslobodených od dane, a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ( [§ 24] ), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období, upravený podľa odsekov 2 až 4 a odseku 7.

Pri stálej prevádzkárni ( [§ 22 ods. 2] ) daňovníka so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí ( [§ 2 ods. 3] a [§ 17 ods. 5] ) nemôže byť základ dane nižší, než aký by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti daňovník so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Na jeho určenie možno použiť pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom u porovnateľných daňovníkov alebo pri činnostiach, porovnateľnú výšku obchodného rozpätia (províziu) a iné porovnateľné údaje.

Pri stálej prevádzkárni ( [§ 22 ods. 2] ) daňovníka so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí ( [§ 2 ods. 3] a [§ 17 ods. 5] ) nemôže byť základ dane nižší, než aký by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti daňovník so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Na jeho určenie sa použije postup uvedený v [§ 23a] .

Príjmom zahŕňaným do základu dane u daňovníkov dane z príjmov právnických osôb ( [§ 17] ) sú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných prostriedkov na vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa daň z týchto príjmov vyberá osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ), pokiaľ nejde o preddavkovo vybranú daň z vkladných knižiek a z vkladových listov znejúcich na doručiteľa.

Príjmom zahŕňaným do základu dane u daňovníkov dane z príjmov právnických osôb ( [§ 17] ) sú aj úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách a úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch a na vkladových účtoch okrem daňovníkov, ktorým sa daň z týchto príjmov vyberá osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ), pokiaľ nejde o preddavkovo vybranú daň.

Príjmy plynúce daňovníkom účtujúcim v sústave jednoduchého účtovníctva v čase 15 dní pred začiatkom alebo 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, ku ktorému hospodársky patria, sa považujú za príjmy plynúce v tomto zdaňovacom období. Ak ide o príjmy, ktoré možno zaradiť tak do uplynulého zdaňovacieho obdobia, ako aj do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, považujú sa za príjmy toho zdaňovacieho obdobia, ku ktorému ich daňovník priradí. Pri posudzovaní výdavkov sa postupuje obdobne.

Daňovník, ktorý zmenil spôsob uplatňovania preukázateľných výdavkov podľa [§ 24] na spôsob podľa [§ 7 ods. 8] alebo [§ 9 ods. 3] a naopak alebo ktorý pri začatí účtovania, ak nebol účtovnou jednotkou, [17)](#poznamky.poznamka-17) upraví základ dane podľa odseku 8 pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene.

Banka zahŕňa do základu dane úroky (penále, pokuty) z omeškania dohodnuté v úverovej zmluve v zdaňovacom období, v ktorom ich prijala.

Daňovník zahŕňa do základu dane úroky z omeškania sankčného charakteru dohodnuté v úverovej zmluve [19b)](#poznamky.poznamka-19b) s bankou v zdaňovacom období, v ktorom ich zaplatil alebo prijal. Za úrok z omeškania sankčného charakteru sa na účely tohto zákona považuje

zisk (strata) z predaja dlhopisov,

príjmy z nákupu vlastných akcií pod menovitú hodnotu pri následnom znížení základného imania,

príjmy z nákupu vlastných akcií pod menovitú hodnotu pri následnom znížení základného imania,

sumy, ktoré už boli u toho istého daňovníka zdanené podľa tohto zákona,

sumy, ktoré už boli u toho istého daňovníka zdanené podľa tohto zákona,

daň z pridanej hodnoty, ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatní ako nárok na odpočet v prípade registrácie podľa osobitného predpisu, [18a)](#poznamky.poznamka-18a) ktorá sa vzťahuje na hmotný a nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,

daň z pridanej hodnoty, ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatní ako nárok na odpočet v prípade registrácie podľa osobitného predpisu, [18a)](#poznamky.poznamka-18a) ktorá sa vzťahuje na hmotný a nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob.

pri banke nezaplatené úroky (penále, pokuty) z omeškania dohodnuté v úverovej zmluve.

Ak sa líšia dohodnuté ceny medzi ekonomicky alebo personálne prepojenými osobami od cien, ktoré boli dohodnuté medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch za rovnakých alebo podobných podmienok, a ak tento rozdiel nie je uspokojivo doložený, správca dane upraví o zistený rozdiel základ dane. Ekonomicky alebo personálne prepojenými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú

Súčasťou základu dane závislých osôb je rozdiel vypočítaný podľa [§ 23a ods. 2] .

U daňovníkov, u ktorých dochádza ku skončeniu podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti ( [§ 7] ), k zrušeniu likvidáciou alebo k zrušeniu bez likvidácie, sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu začatia likvidácie alebo zrušenia upraví:

Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dochádza k skončeniu podnikania ( [§ 7] a [§ 40k ods. 3] a [6] ) alebo v ktorom dochádza k skončeniu inej samostatnej zárobkovej činnosti ( [§ 7] ) alebo k prenájmu ( [§ 9] ), upraví daňovník, ktorý

ak účtujú v sústave podvojného účtovníctva: o zostatky vytvorených rezerv, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období,

účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa [§ 9 ods. 4] , o cenu nespotrebovaných zásob, zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, výšku záväzkov, ktorých úhrada sa považuje za výdavok podľa [§ 24] a pohľadávok a o pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie; v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob sa zahrnie do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby predané, cenu nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane,

ak účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva: o výšku záväzkov a pohľadávok, o cenu nespotrebovaných zásob, o zostatky vytvorených rezerv, o sumy časovo rozlíšeného nájomného podľa [§ 24 ods. 2 písm. h)] , a to o sumy príjmov a výdavkov, ktoré hospodársky patria do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia podľa odseku 13. U fyzických osôb sa do základu dane zahrnie pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby odpredané, cenu nespotrebovaných zásob zahrnutých do základu dane.

účtuje v sústave podvojného účtovníctva, o zostatky vytvorených rezerv a opravných položiek, príjmov budúcich období, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období a nákladov budúcich období s výnimkou tých, ktoré preukázateľne súvisia s obdobím likvidácie, a o pomernú výšku nájomného vrátane nájomného pri dojednaní práva kúpy najatej veci, ktorá pripadá na príslušné zdaňovacie obdobie,

Pre zistenie základu dane sa vychádza z účtovníctva vedeného podľa osobitného predpisu, [17)](#poznamky.poznamka-17) pokiaľ osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ nedochádza ku kráteniu daňovej povinnosti iným spôsobom.

Skončením podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu sa podľa tohto zákona rozumie zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti, prerušenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.

odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku ( [§ 26 až 33] );

odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku ( [§ 26 až 33] ) s výnimkou uvedenou v [§ 25] ; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do výdavkov (nákladov) zahŕňajú odpisy takto:

zostatková cena ( [§ 29 ods. 2] ) hmotného majetku a nehmotného majetku upravená o pomernú časť zostatkovej hodnoty opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku, [17)](#poznamky.poznamka-17) a to len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane, s výnimkou uvedenou v písmene c);

zostatková cena ( [§ 29 ods. 2] ) hmotného majetku a nehmotného majetku upravená o pomernú časť zostatkovej hodnoty opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku, [17)](#poznamky.poznamka-17) a to len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane, s výnimkou uvedenou v písmene c) a s výnimkou zostatkovej ceny bytu v bytovom dome prevádzaného do vlastníctva doterajšieho nájomcu právnym nástupcom štátneho podniku, [15)](#poznamky.poznamka-15) ak je predaj uskutočnený za najvyššiu cenu ustanovenú podľa osobitného predpisu; [18b)](#poznamky.poznamka-18b)

ak na jej odpočet platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo uplatňuje nárok na odpočet dane koeficientom podľa osobitného predpisu [18a)](#poznamky.poznamka-18a) s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob;

ak na jej odpočet platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo ak uplatňuje nárok na odpočet dane koeficientom s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok a je súčasťou vstupnej ceny podľa [§ 29 ods. 4] ;

nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na deň platby;

nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na deň platby; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do výdavkov (nákladov) zahrnie nájomné rovnomerne počas doby trvania nájomnej zmluvy takto:

na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka alebo v prenájme vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky; v prípade, ak daňovníkovi vzniknú preukázateľne vyššie výdavky, môže správca dane v odôvodnených prípadoch povoliť iný spôsob ich uplatňovania,

na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka alebo motorovým vozidlom, ktoré bolo u daňovníka predmetom nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci, alebo motorovým vozidlom prenajatým alebo vypožičaným [22)](#poznamky.poznamka-22) vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky,

na dopravu motorovým vozidlom daňovníka nezahrnutom do majetku daňovníka s výnimkou prenájmu vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky; pri nákladných automobiloch a autobusoch sa použije sadzba základnej náhrady pre osobné cestné motorové vozidlá zvýšená na dvojnásobok,

na dopravu motorovým vozidlom, ktoré nie je zahrnuté v majetku využívanom pri podnikaní alebo pri inej samostatnej zárobkovej činnosti, ale bolo v ňom zahrnuté a daňovník zahŕňal obstarávaciu cenu (časť obstarávacej ceny) tohto motorového vozidla do výdavkov (nákladov), vo výške náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky,

stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom, [5)](#poznamky.poznamka-5)

na dopravu motorovým vozidlom daňovníka nezahrnutom do majetku daňovníka s výnimkou bodov 2 a 3 vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky; pri nákladných automobiloch a autobusoch sa použije sadzba základnej náhrady pre osobné cestné motorové vozidlá zvýšená na dvojnásobok,

stravné pri tuzemských pracovných cestách, a to iba pre zamestnancov podľa [§ 6] ;

stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom, [5)](#poznamky.poznamka-5)

vyplatené výhry u daňovníkov, ktorým plynú príjmy z prevádzkovania lotérií a iných podobných hier podľa osobitného predpisu, [24c)](#poznamky.poznamka-24c)

odvod z výťažku, [24c)](#poznamky.poznamka-24c)

výdavok (náklad) spojený s nadobudnutím hmotného majetku vylúčeného z odpisovania v [§ 27 písm. b) až h)] a [písm. i)] a pozemkov v prípade ich predaja,

pri predaji hmotného majetku vylúčeného z odpisovania podľa [§ 27] výdavok (náklad) spojený s jeho nadobudnutím, pričom pri predaji majetku uvedeného v [§ 27 písm. e), f)] a [i)] a pozemkov nedotknutých ťažbou možno výdavok spojený s jeho nadobudnutím zahrnúť len do výšky príjmu z predaja;

u banky náklady na odpis pohľadávky z úverov voči revitalizovanému podniku.

zaplatené

doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej v [§ 30] , najmenej však 3 roky, s výnimkou nehnuteľností, pri ktorých môže doba nájmu trvať najmenej 8 rokov, a

doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej v [§ 30] , najmenej však 3 roky, v prípade postúpenia nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy najatej veci bez zmeny podmienok na nového nájomcu platí uvedená podmienka pre zmluvu ako celok, a

Za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na daňové účely nemožno uznať najmä:

(prázdne)

Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie zahŕňanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka k 31. decembru bežného roka, ktorý sa vzťahuje na zabezpečenie zdaniteľného príjmu vrátane majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky majetku v používaní, do výdavkov (nákladov) na zabezpečenie tohto príjmu. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez vykonania likvidácie môže pri majetku evidovanom k 31. decembru bežného roka uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie. Pri vyradení hmotného majetku v dôsledku predaja pred 31. decembrom bežného roka, evidovaného v majetku daňovníka k 1. januáru bežného roka, je možné uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie s výnimkou daňovníkov postupujúcich podľa [§ 30 ods. 4] . Obdobne je možné postupovať i v prípadoch, keď dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k prevodu majetku štátu podľa osobitných predpisov, [27a)](#poznamky.poznamka-27a) k zrušeniu bez likvidácie a k vstupu do likvidácie.

Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie zahŕňanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka k 31. decembru bežného roka, ktorý sa vzťahuje na zabezpečenie zdaniteľného príjmu vrátane majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky majetku v používaní, do výdavkov (nákladov) na zabezpečenie tohto príjmu. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez vykonania likvidácie môže pri majetku evidovanom k 31. decembru bežného roka uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie. Pri vyradení hmotného majetku v dôsledku predaja pred 31. decembrom bežného roka, evidovaného v majetku daňovníka k 1. januáru bežného roka, je možné uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie s výnimkou daňovníkov postupujúcich podľa [§ 30 ods. 4] . Obdobne je možné postupovať i v prípadoch, keď dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k prevodu majetku štátu podľa osobitných predpisov, [27a)](#poznamky.poznamka-27a) k zrušeniu bez likvidácie a k vstupu do likvidácie, k vstupu do konkurzu a k skončeniu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti ( [§ 7] ) alebo k prenájmu ( [§ 9] ).

Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy zákona a jeho doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov s výnimkou uvedenou v odsekoch 5 a 6, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2.

Hmotný majetok a nehmotný majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy zákona a jeho doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov s výnimkou uvedenou v odsekoch 5 a 6, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny 2. Súbor hnuteľných vecí sa zaraďuje do odpisovej skupiny podľa hlavného funkčného celku.

Prenajaté veci na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci možno s výnimkou nehnuteľností odpísať až do výšky 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania ustanovenej v odseku 1, najmenej však tri roky. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40 % doby odpisovania možno odpísať za každé 1 % doby odpisovania ďalšie 1 % vstupnej ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej ceny. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia [§ 31 a 32] , ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac doby prenájmu.

Prenajaté veci na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci možno s výnimkou nehnuteľností odpísať až do výšky 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania ustanovenej v odseku 1, najmenej však tri roky. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40 % doby odpisovania možno odpísať za každé 1 % doby odpisovania ďalšie 1 % vstupnej ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej ceny. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia [§ 31 a 32] , ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac doby prenájmu. Odpisy uplatnené prenajímateľom podľa tohto ustanovenia sa nemenia pri postúpení nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci bez zmeny podmienok na nového prenajímateľa a nový prenajímateľ pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným prenajímateľom.

20 % z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží ( [§ 10 ods. 8] ), z odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb ( [§ 6 ods. 5] ) a z úrokov a iných výnosov z vkladov prijímaných zamestnávateľom od svojich zamestnancov ( [§ 8 ods. 6] );

20 % z príjmov uvedených v [§ 8 ods. 6] a v [§ 10 ods. 1 písm. j)] ;

15 % z úrokov, výhier a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách a z úrokov z peňažných prostriedkov na vkladových účtoch plynúcich daňovníkom uvedeným v [§ 18 ods. 4] a daňovníkom, ktorých vkladné knižky alebo vkladové listy sú na doručiteľa, z peňažných prostriedkov ukladaných organizáciami vykonávajúcimi poisťovaciu činnosť podľa osobitného predpisu, [32a)](#poznamky.poznamka-32a) z peňažných prostriedkov investičných spoločností a investičných fondov [14)](#poznamky.poznamka-14) a z peňažných prostriedkov Fondu národného majetku uložených na vkladových účtoch; ak je doručiteľom a príjemcom úroku, výhry alebo výnosu právnická osoba zdaňovaná podľa [§ 23 ods. 12] , považuje sa daň vybraná osobitnou sadzbou dane za preddavok a zostávajúca časť sa zdaní ako súčasť základu dane u daňovníka;

15 % z úroku, výhry alebo z iného výnosu plynúceho z vkladov na vkladných knižkách a z ďalších foriem vkladov, z bežných účtov a z vkladových účtov, ak je príjemcom úroku, výhry alebo výnosu daňovník podľa [§ 17] alebo ak ide o príjem daňovníka fyzickej osoby podľa [§ 7 ods. 3] , pričom sa daň vybraná osobitnou sadzbou dane považuje za preddavok a celý príjem sa zdaní ako súčasť základu dane podľa [§ 7] alebo podľa [§ 23 ods. 12] ; pri vyberaní preddavku sa postupuje rovnako ako pri dani vyberanej zrážkou podľa [§ 40n ods. 1, 2, 3] a [5] ; podľa uvedeného sa postupuje s výnimkou daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie ( [§ 18 ods. 4] ), daňovníka vykonávajúceho poisťovaciu činnosť, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a investičného fondu a podielového fondu, pri ktorých sa vybraním dane považuje daňová povinnosť za splnenú;

10 % z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie ( [§ 7 ods. 6] ) a z príjmov podľa [§ 6 ods. 1 písm. e)] a [ods. 4] ;

10 % z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie ( [§ 7 ods. 7] ) a z príjmov podľa [§ 6 ods. 1 písm. e)] a [ods. 4] ;

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Osobitný úrok za neplatenie daní alebo preddavkov na daň ( [§ 40r] ) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý najneskôr pred začatím zdaňovacieho obdobia môže vydať Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

U daňovníka, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane, je platiteľ dane povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov z úhrnu miezd od všetkých platiteľov dane bez toho, aby o jeho vykonanie daňovník požiadal.

U daňovníka, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane, je platiteľ dane povinný vykonať ročné zúčtovanie preddavkov z úhrnu miezd od všetkých platiteľov dane.

O vykonanie ročného zúčtovania preddavkov môže daňovník požiadať alebo aj bez jeho žiadosti zúčtovanie vykoná posledný platiteľ dane alebo platiteľ dane, u ktorého daňovník v uplynulom zdaňovacom období uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] . Ak daňovník neuplatňoval uvedené nároky v zdaňovacom období u žiadneho platiteľa dane, vykoná daňovníkovi ročné zúčtovanie preddavkov posledný platiteľ dane v zdaňovacom období, za ktoré sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.

Ročné zúčtovanie vykoná posledný platiteľ dane alebo platiteľ dane, u ktorého daňovník v uplynulom zdaňovacom období uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane a sumu podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] . Ak daňovník neuplatňoval uvedené nároky v zdaňovacom období u žiadneho platiteľa dane, vykoná daňovníkovi ročné zúčtovanie preddavkov posledný platiteľ dane v zdaňovacom období, za ktoré sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.

Platiteľ dane vykoná výpočet dane a zúčtovanie preddavkov a súčasne prihliadne na nezdaniteľnú sumu na manželku, na nezdaniteľnú sumu u požívateľa starobného dôchodku a na hodnotu darov poskytnutých za uplynulé zdaňovacie obdobie, ak daňovník podpíše do 15. februára písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie

Platiteľ dane vykoná výpočet dane a zúčtovanie preddavkov a súčasne prihliadne na nezdaniteľnú sumu na manželku, na nezdaniteľnú sumu u požívateľa starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu a na hodnotu darov poskytnutých za uplynulé zdaňovacie obdobie, ak daňovník podpíše do 15. februára písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie

výšku starobného dôchodku, ak v uplynulom zdaňovacom období nepresiahla sumu uvedenú v [§ 15 ods. 2] ,

výšku starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, ak v uplynulom zdaňovacom období nepresiahla sumu uvedenú v [§ 15 ods. 2] ,

Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zrazí platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Ak nemôže platiteľ dane uvedený nedoplatok zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka. Za tým účelom platiteľ dane zašle tomuto správcovi dane do 30. apríla roka, v ktorom sa zúčtovanie vykonáva, doklady o výške nedoplatku dane na ďalšie konanie, ak presiahne sumu 100 Sk.

Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zrazí platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Ak nemôže platiteľ dane uvedený nedoplatok zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok správca dane príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka, ktorému zašle platiteľ dane doklady o výške nedoplatku na ďalšie konanie do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Ak nedoplatok nepresiahne sumu 100 Sk, správca dane konanie nezačne. Daňovník je povinný nedoplatok uhradiť miestne príslušnému správcovi dane najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom správca dane úkon vykonal alebo v ktorom bolo rozhodnutie o tomto nedoplatku daňovníkovi doručené.

nezdaniteľné časti základu dane; základ dane pre výpočet preddavku za kalendárny mesiac sa zníži o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane. Na preukázanú nezdaniteľnú sumu základu dane na manželku [ [§ 15 ods. 1 písm. c)] ], na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u požívateľa starobného dôchodku ( [§ 15 ods. 2] ), a na hodnotu darov ( [15 ods. 8] ) platiteľ dane prihliadne až pri ročnom zúčtovaní preddavkov za zdaňovacie obdobie.

nezdaniteľné časti základu dane; základ dane pre výpočet preddavku za kalendárny mesiac sa zníži o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane. Na preukázanú nezdaniteľnú sumu základu dane na manželku [ [§ 15 ods. 1 písm. c)] ], na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u požívateľa starobného dôchodku ( [§ 15 ods. 2] ) alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, a na hodnotu darov ( [15 ods. 8] ) platiteľ dane prihliadne až pri ročnom zúčtovaní preddavkov za zdaňovacie obdobie.

či je požívateľom starobného dôchodku.

či je požívateľom starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu.

rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku a dokladom o výplate dôchodku, ak je daňovník jeho príjemcom a ak neprevyšuje ročne hranicu ustanovenú v [§ 15 ods. 2] ,

rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov z dôchodkového zabezpečenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu a dokladom o výplate dôchodku, ak je daňovník jeho príjemcom a ak neprevyšuje ročne hranicu ustanovenú v [§ 15 ods. 2] ,

poberá iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok je invalidita, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov jeho invalidity, ako aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný a čiastočný invalidný dôchodok.

poberá iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok je invalidita, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov jeho invalidity, ako aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný a čiastočný invalidný dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov,

Dodatočne predpísanú daň a preddavky vrátane príslušenstva je platiteľ dane povinný odviesť správcovi dane do piatich dní po doručení platobného výmeru.

Dodatočne vyrubenú daň a preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti uhradí platiteľ dane správcovi dane do piatich dní po doručení dodatočného platobného výmeru.

Každý, kto má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov právnických osôb, ak nejde o príjmy od dane oslobodené, o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( [§ 36] ), alebo o daňovníka, ktorý nevznikol za účelom podnikania ( [§ 18 ods. 5] ) a v prípade, ak tento za zdaňovacie obdobie nevykázal daň, je povinný podať v určenej lehote daňové priznanie [33c)](#poznamky.poznamka-33c) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať každý, kto má príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov právnických osôb. Daňovníci, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, nepodávajú daňové priznanie, ak majú iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

Ak neboli preddavky na daň zaplatené najneskôr v deň ich splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy, s výnimkou podľa odseku 4, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom [ [§ 39 písm. b)] ]. Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti preddavkov na daň až do dňa platby vrátane, najdlhšie však do termínu na podanie daňového priznania; [33c)](#poznamky.poznamka-33c) pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov do vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, s výnimkou podľa odseku 4. Ak nebola daň zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť penále vo výške 5 % dlžnej sumy za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania, najviac však do výšky 100 % dlžnej sumy, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom [ [§ 39 písm. b)] ].

Ak neboli preddavky na daň zaplatené najneskôr v deň ich splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy, s výnimkou podľa odseku 4, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom [§ 39 písm. b)]. Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti preddavkov na daň až do dňa platby vrátane, najdlhšie však do termínu na podanie daňového priznania; [33c)](#poznamky.poznamka-33c) pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov do vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, s výnimkou podľa odseku 4. Ak nebola daň zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť penále vo výške 5 % dlžnej sumy za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania, najviac však do výšky 100 % dlžnej sumy, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom [§ 39 písm. b)].

Z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou uvedenou daňovým dlžníkom v dodatočnom priznaní, alebo ak skrátenie dane zistil platiteľ, vypočíta sa penále podľa odseku 1 polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku určená podľa [§ 39 písm. b)] . Ak bolo skrátenie dane zistené správcom dane, vypočíta sa penále a úrok vo výške podľa odseku 1. Pri tomto výpočte sa neprihliada na platby uskutočnené pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom vyrubení dane. Ak je daň vyrubená na základe dodatočného daňového priznania, na platby uskutočnené pred jeho podaním sa neprihliada.

Z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou uvedenou daňovým dlžníkom v dodatočnom priznaní, alebo ak skrátenie dane zistil platiteľ, vypočíta sa penále podľa odseku 1 polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku určená podľa § 39 písm. b). Ak bolo skrátenie dane zistené správcom dane, vypočíta sa penále a úrok vo výške podľa odseku 1. Pri tomto výpočte sa neprihliada na platby uskutočnené pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom vyrubení dane. Ak je daň vyrubená na základe dodatočného daňového priznania, na platby uskutočnené pred jeho podaním sa neprihliada.

Daňovník, ktorý má príjmy z podnikateľskej činnosti ( [§ 7 ods. 1] ), si môže v prvom roku vzniku daňovej povinnosti znížiť základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov o 50 %, v druhom roku o 30 % a v treťom roku o 25 %. Ak daňovník pokračuje v podnikateľskej činnosti podľa prvej veta aspoň po dobu troch rokov od roku, za ktorý si takto znížil daň, a túto sumu vynaložil na rozvoj podnikania [14a)](#poznamky.poznamka-14a) obstaraním hmotného alebo nehmotného majetku odpisovaného podľa tohto zákona, je od povinnosti doplatiť daň oslobodený.

Daňovník, ktorý má príjmy z podnikateľskej činnosti ( [§ 7 ods. 1] ), si môže v prvom roku vzniku daňovej povinnosti znížiť základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov o 50 %, v druhom roku o 30 % a v treťom roku o 25 %. Ak daňovník pokračuje v podnikateľskej činnosti podľa prvej veta aspoň po dobu troch rokov od roku, za ktorý si takto znížil daň, a túto sumu vynaložil na rozvoj podnikania [14a)](#poznamky.poznamka-14a) obstaraním hmotného alebo nehmotného majetku odpisovaného podľa tohto zákona, je od povinnosti doplatiť daň oslobodený. Od povinnosti doplatiť daň je oslobodený právny nástupca daňovníka, ktorý si uplatnil zníženie základu dane, ak sumu, o ktorú znížil základ dane, vynaložil na rozvoj podnikania [14a)](#poznamky.poznamka-14a) podľa tohto ustanovenia.

Oslobodenie príjmov pripadajúcich na výnos zo zníženia záväzku pri odpustení časti kúpnej ceny Fondom národného majetku podľa [§ 19 písm. p)] sa vzťahuje aj na výnosy, ktoré boli alebo mali byť zúčtované do konca roka 1995. Ak tieto výnosy už boli zahrnuté v hospodárskom výsledku, uplatní sa oslobodenie najneskôr pri podaní daňového priznania za rok 1996.

Oslobodenie príjmov pripadajúcich na výnos zo zníženia záväzku pri odpustení časti kúpnej ceny Fondom národného majetku podľa § 19 písm. p) sa vzťahuje aj na výnosy, ktoré boli alebo mali byť zúčtované do konca roka 1995. Ak tieto výnosy už boli zahrnuté v hospodárskom výsledku, uplatní sa oslobodenie najneskôr pri podaní daňového priznania za rok 1996.

príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho, služobného alebo členského pomeru alebo obdobného pomeru, v ktorom daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na príkazy platiteľa;

príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho, služobného alebo členského pomeru alebo obdobného pomeru, v ktorom daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na príkazy platiteľa, príjmy za prácu konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným, ak nejde o spoločníkov uvedených v písmene b);

pracovné odmeny obvinených vo väzbe [4f)](#poznamky.poznamka-4f) a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody. [4g)](#poznamky.poznamka-4g)

odmeny obvinených vo väzbe [4f)](#poznamky.poznamka-4f) a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu; [4g)](#poznamky.poznamka-4g)

príjmy z prostriedkov sociálneho fondu.

príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu. [4k)](#poznamky.poznamka-4k)

poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je podľa osobitných predpisov [5d)](#poznamky.poznamka-5d) povinný platiť zamestnanec; u zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu, príspevky na toto zahraničné poistenie;

povinné poistné, [5d)](#poznamky.poznamka-5d) ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu;

Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov sa ďalej označuje ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“.

Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov sa ďalej označuje ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“. Za zamestnávateľa sa na účely tohto zákona považuje aj platiteľ príjmu uvedený v [§ 2 ods. 2] alebo v [§ 17 ods. 4] , u ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho príkazu, i keď príjem za túto prácu je na základe zmluvného vzťahu vyplácaný prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely ďalších ustanovení tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník uvedený v [§ 2 ods. 2] alebo v [§ 17 ods. 4] .

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) a e) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak tieto príjmy a príjmy uvedené v odseku 4 plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

poistné do Fondu zdravotného poistenia, Fondu nemocenského poistenia a Fondu dôchodkového poistenia a príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca;

poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitných predpisov [5d)](#poznamky.poznamka-5d) (ďalej len „povinné poistné“), ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca;

Základom dane (čiastkovým základom dane) je suma, o ktorú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2 s výnimkou uvedenou v odseku 6 presahujú výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 4. Príjmy uvedené v [§ 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3] plynúce daňovníkom uvedeným v [§ 2 ods. 3] sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

Príjmom podľa odsekov 1 a 2 je aj príjem, ktorý plynie

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a o príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je povinné platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti za predpokladu, že toto poistné sa neuhrádza ako náklady verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti.

Základom dane (čiastkovým základom dane) je suma, o ktorú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2 s výnimkou uvedenou v odseku 7 presahujú výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia [§ 23 až 34] . Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 4. Príjmy uvedené v [§ 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3] plynúce daňovníkom uvedeným v [§ 2 ods. 3] sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

Spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností vykážu v prípade, že hospodárenie spoločnosti podľa vedeného účtovníctva skončilo stratou, podiel na strate spoločnosti ako svoju stratu pri uplatnení [§ 5 ods. 3] . Strata sa rozdeľuje obdobne ako príjem.

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a o príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je povinné platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti za predpokladu, že toto poistné sa neuhrádza ako náklady verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti.

Samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ak

Spoločníci verejných obchodných spoločností a komplementári komanditných spoločností vykážu v prípade, že hospodárenie spoločnosti podľa vedeného účtovníctva skončilo stratou, podiel na strate spoločnosti ako svoju stratu pri uplatnení [§ 5 ods. 3] . Strata sa rozdeľuje obdobne ako príjem.

Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v [§ 12 ods. 1] vo výške:

Samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ak

60 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, [6)](#poznamky.poznamka-6)

ide o príjmy za príspevky do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie s výnimkou umeleckých výkonov [5e)](#poznamky.poznamka-5e) a súčasne

35 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), s výnimkou príjmov podľa odseku 6,

ich úhrn nepresiahne u toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci 3 000 Sk.

Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 7, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v [§ 12 ods. 1] vo výške:

podiely na zisku (dividendy), výnosy z cenných papierov, podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach a podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách;

úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku (dividendy) vrátane podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev; [8b)](#poznamky.poznamka-8b)

úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, vkladových listoch a z vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte;

úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách, vkladových listoch a z vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte a z bežného účtu s výnimkou úrokov uvedených v [§ 7 ods. 3] ;

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z vkladov na bežných účtoch úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností. Vklady na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie (napr. sporožírové účty), sa posudzujú podľa písmena c);

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností;

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) a f) a v odseku 3 písm. b) neznížené o výdavky sú základom dane (čiastkovým základom dane).

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. e) a f) neznížené o výdavky a príjmy uvedené v odseku 3 písm. b) znížené o cenu obstarania predkupného práva sú základom dane (čiastkovým základom dane).

Daňovníci, ktorých posledná známa daňová povinnosť

Daňovníci podľa [§ 2] , ktorých posledná známa daňová povinnosť

odplaty za poskytnutie a použitie výkonu práva z priemyselného vlastníctva, za použitie návrhov alebo modelov, plánov, za poskytnutie výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov,

odplaty za poskytnutie a použitie výkonu práva z priemyselného vlastníctva a z počítačových programov (softver), za použitie návrhov alebo modelov, plánov, za poskytnutie výrobno-technických a iných hospodársky využiteľných poznatkov,

daň z pridanej hodnoty, u ktorej platiteľ dane uplatní nárok na odpočet v prípade zaregistrovania podľa osobitného predpisu, [18a)](#poznamky.poznamka-18a) ak daňovník zníži o vrátenú daň vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a hodnotu zásob u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

daň z pridanej hodnoty, ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatní ako nárok na odpočet v prípade registrácie podľa osobitného predpisu, [18a)](#poznamky.poznamka-18a) ktorá sa vzťahuje na hmotný a nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný znížiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob.

Ak sa dojednané ceny líšia od cien obvyklých na trhu a ak tento rozdiel nie je uspokojivo doložený, použijú sa na daňové účely ceny obvyklé na trhu. Toto ustanovenie sa použije vždy, ak sa priamo alebo nepriamo podieľajú na vedení, kontrole alebo imaní podnikov v zmluvných vzťahoch rovnaké právnické alebo fyzické osoby. Pri predaji nehnuteľnosti sa bude takto posudzovať odchýlka smerom dole, ak presahuje jednu tretinu hodnoty nehnuteľnosti zistenej podľa osobitných predpisov alebo súdnym znalcom.

Ak sa líšia dohodnuté ceny medzi ekonomicky alebo personálne prepojenými osobami od cien, ktoré boli dohodnuté medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch za rovnakých alebo podobných podmienok, a ak tento rozdiel nie je uspokojivo doložený, správca dane upraví o zistený rozdiel základ dane. Ekonomicky alebo personálne prepojenými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú

ak účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva: o výšku záväzkov, o cenu nespotrebovaných zásob, o zostatky vytvorených rezerv, o sumy časovo rozlíšeného nájomného podľa [§ 24 ods. 2 písm. h)] , a to o sumy príjmov a výdavkov, ktoré hospodársky patria do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia podľa odseku 13. U fyzických osôb sa do základu dane zahrnie pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby odpredané, cenu nespotrebovaných zásob zahrnutých do základu dane.

ak účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva: o výšku záväzkov a pohľadávok, o cenu nespotrebovaných zásob, o zostatky vytvorených rezerv, o sumy časovo rozlíšeného nájomného podľa [§ 24 ods. 2 písm. h)] , a to o sumy príjmov a výdavkov, ktoré hospodársky patria do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia podľa odseku 13. U fyzických osôb sa do základu dane zahrnie pri ďalšom predaji nespotrebovaných zásob už zahrnutých do základu dane iba rozdiel, o ktorý prevyšuje cena, za ktorú boli nespotrebované zásoby odpredané, cenu nespotrebovaných zásob zahrnutých do základu dane.

odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku ( [§ 26 až 33] ); pri osobných automobiloch odpisy v úhrne najviac do 700 000 Sk na jeden osobný automobil s výnimkou daňovníkov, ktorí využívajú osobné automobily len na priame zabezpečovanie príjmu formou poskytovania služieb prostredníctvom osobných automobilov vykonávaním činností taxislužby, prenájmu (požičovne) vrátane prenájmu s právom kúpy najatej veci, a to za podmienok, že príjmy z takejto činnosti pri poskytovaní služieb predstavujú za zdaňovacie obdobie, počas celej doby odpisovania, najmenej 20 % podiel tržieb z celkových príjmov (výnosov); u daňovníkov dane z príjmov fyzických osôb ide o príjmy z činností, ktoré sú uvedené v [§ 7 ods. 1 písm. b)] ;

odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku ( [§ 26 až 33] );

ktorú je povinný platiteľ dane z pridanej hodnoty odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu, [20a)](#poznamky.poznamka-20a)

ktorú je platiteľ dane z pridanej hodnoty povinný odviesť pri zrušení registrácie podľa osobitného predpisu [18a)](#poznamky.poznamka-18a) s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a na nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob,

pri ktorej platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok na odpočet podľa osobitného predpisu, [20b)](#poznamky.poznamka-20b) a ďalej rozdiel medzi daňou z pridanej hodnoty na vstupe a odpočtom dane vypočítaným podľa osobitného predpisu, [20b)](#poznamky.poznamka-20b) ak daňovník nezvýši o zaplatenú daň vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku alebo hodnotu zásob; [20c)](#poznamky.poznamka-20c)

ak na jej odpočet platiteľ dane z pridanej hodnoty nemá nárok alebo uplatňuje nárok na odpočet dane koeficientom podľa osobitného predpisu [18a)](#poznamky.poznamka-18a) s výnimkou dane z pridanej hodnoty, ktorá sa vzťahuje na hmotný majetok a nehmotný majetok, a u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva aj na zásoby, pričom o túto daň je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v sústave podvojného účtovníctva aj cenu zásob;

nájomné včítane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na deň platby; po prvýkrát je možné nájomné uplatniť v roku, v ktorom sa platba nájomného uskutočnila; pri osobných automobiloch s dohodnutým prenájmom podľa podmienok ustanovených v odseku 4 s výnimkou osobných automobilov využívaných nájomcom na zabezpečovanie príjmu formou poskytovania služieb prostredníctvom osobných automobilov využívaných na činnosť taxislužby, ak tržby daňovníka (nájomcu) z výkonu činnosti taxislužby predstavujú za zdaňovacie obdobie najmenej 20 % podiel z jeho celkových výnosov, sa do výdavkov (nákladov) zahrnie suma najviac do výšky 800 000 Sk počas celej doby trvania nájomnej zmluvy, a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva;

nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na deň platby;

prevádzku vlastných zariadení závodného stravovania okrem hodnoty potravín alebo príspevky na závodné stravovanie zabezpečované prostredníctvom iných subjektov a poskytované maximálne do výšky 55 % ceny hlavných a desiatových jedál. Za závodné stravovanie vo vlastnom zariadení sa považuje aj závodné stravovanie zabezpečované vo vlastnom zariadení prostredníctvom iných subjektov;

príspevky na stravovanie zabezpečované prostredníctvom iných subjektov a poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom [21b)](#poznamky.poznamka-21b) maximálne do výšky 55 % ceny jedného hlavného jedla v priebehu jednej pracovnej zmeny, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. [21c)](#poznamky.poznamka-21c) Ak sa stravovanie poskytuje vo vlastnom zariadení prostredníctvom iných subjektov, zahrnie sa do výdavkov suma rovnajúca sa najviac 55 % úhrnu cien hlavných jedál. Ak sa stravovanie poskytuje vo vlastnom zariadení, zahrnú sa do výdavkov náklady do výšky 55 % z úhrnu zúčtovaných nákladov vynaložených a spojených so stravovaním;

platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí nemajú nárok na odpočet podľa osobitného predpisu. [29a)](#poznamky.poznamka-29a)

platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí nemajú nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, a platiteľov dane z pridanej hodnoty, ktorí uplatňujú nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty koeficientom podľa osobitného predpisu. [18a)](#poznamky.poznamka-18a)

U daňovníkov uvedených v [§ 17] zamestnávajúcich najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou predstavuje viac ako 60 % priemerného prepočítaného počtu, sa znižuje sadzba dane uvedená v [§ 21] na polovicu.

U daňovníkov uvedených v [§ 17] zamestnávajúcich najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou predstavuje viac ako 50 % priemerného prepočítaného počtu, sa znižuje sadzba dane uvedená v [§ 21] na polovicu.

Ak nebola daň (preddavky na daň) zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti a v plnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,3 % z dlžnej sumy a úrok vo výške ustanovenej osobitným predpisom [ [§ 39 písm. b)] ]. Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania, počínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti, až do dňa platby vrátane, a to odo dňa pôvodného dňa splatnosti. Penále a úrok z preddavkov na daň sa počítajú najdlhšie do termínu na podanie daňového priznania alebo do termínu vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

Ak neboli preddavky na daň zaplatené najneskôr v deň ich splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy, s výnimkou podľa odseku 4, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom [ [§ 39 písm. b)] ]. Penále a úrok sa počítajú za každý deň omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti preddavkov na daň až do dňa platby vrátane, najdlhšie však do termínu na podanie daňového priznania; [33c)](#poznamky.poznamka-33c) pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov do vykonania ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, s výnimkou podľa odseku 4. Ak nebola daň zaplatená najneskôr v deň jej splatnosti v správnej výške, daňový dlžník je povinný zaplatiť penále vo výške 5 % dlžnej sumy za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania, najviac však do výšky 100 % dlžnej sumy, a úrok vo výške ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom [ [§ 39 písm. b)] ].

Z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou uvedenou daňovým dlžníkom v dodatočnom priznaní, alebo ak skrátenie dane zistil platiteľ, vypočíta sa penále podľa odseku 1 polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku určená podľa [§ 39 písm. b)] . Ak bolo skrátenie dane zistené správcom dane, vypočíta sa penále a úrok vo výške podľa odseku 1. Pri tomto výpočte sa neprihliada na platby uskutočnené pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom vyrubení penále a úroku. Ak je daň vyrubená na základe dodatočného daňového priznania, na platby uskutočnené pred jeho podaním sa neprihliada.

Z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a daňou uvedenou daňovým dlžníkom v dodatočnom priznaní, alebo ak skrátenie dane zistil platiteľ, vypočíta sa penále podľa odseku 1 polovičnou sadzbou. Obdobne sa kráti aj výška úroku určená podľa [§ 39 písm. b)] . Ak bolo skrátenie dane zistené správcom dane, vypočíta sa penále a úrok vo výške podľa odseku 1. Pri tomto výpočte sa neprihliada na platby uskutočnené pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom vyrubení dane. Ak je daň vyrubená na základe dodatočného daňového priznania, na platby uskutočnené pred jeho podaním sa neprihliada.

Správca dane vyrubí penále a úrok platobným výmerom najneskôr do troch rokov od doby splatnosti dane, alebo ak ide o preddavky na daň, najneskôr do jedného roka po ukončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré mali byť uhradené. Penále a úrok sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

Správca dane vyrubí penále a úrok podľa odsekov 1 a 2 platobným výmerom najneskôr do skončenia troch kalendárnych rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bola splatná daň, alebo ak ide o preddavky na daň, najneskôr do skončenia jedného kalendárneho roka po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré mali byť uhradené, s výnimkou podľa odseku 4. Penále a úrok sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.

Ak bola rozhodnutím o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej povinnosti daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti aj penále a úrok, ktoré z odpísanej dane boli vyrubené, ak v rozhodnutí nie je určené inak.

Ak daňovník nepožiadal o ročné zúčtovanie preddavkov ( [§ 40ch ods. 1] ) a nie je povinný podať priznanie ( [§ 40b] ), uplatní sa po termíne na vykonanie ročného zúčtovania ( [§ 40ch ods. 7] ) výška penále a lehota na vyrubenie penále a úroku za nesprávne platenie preddavkov ako pri nedoplatku na dani podľa odsekov 1 až 3.

Penále a úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v úhrne sumu 100 Sk za jedno zdaňovacie obdobie.

Ak bola rozhodnutím o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej povinnosti daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti aj penále a úrok, ktoré z odpísanej dane boli vyrubené, ak v rozhodnutí nie je určené inak.

Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku uvedenej v prílohe k zákonu je daňovník povinný zmeniť odpisovú skupinu v tom zdaňovacom období, v ktorom zmena nadobudla účinnosť. Hmotný majetok, ktorého doba životnosti alebo použiteľnosti vyplýva z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa odpisuje podľa [§ 30 ods. 7] .

Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku, vykonanej v prílohe k zákonu, pri zmene doby odpisovania, ročnej odpisovej sadzby a koeficientu je daňovník povinný vykonať zmenu už odpisovaného majetku a postupovať podľa nej v tom zdaňovacom období, v ktorom zmena nadobudla účinnosť, pričom už uplatnené odpisy sa spätne neupravujú.

hodnota stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci závodného stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov;

hodnota stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov;

prijaté výživné, dôchodky [10)](#poznamky.poznamka-10) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou uvedenou v [§ 4] ,

prijaté výživné, dôchodky [10)](#poznamky.poznamka-10) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou príjmov uvedených v [§ 4] a v písmene l),

Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až i) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až i) a l) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Za daňovníkov podľa odseku 4 sa považujú najmä záujmové združenia právnických osôb, pokiaľ majú tieto združenia právnu subjektivitu, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nadácie, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, Fond zdravotného poistenia, Fond nemocenského poistenia, Fond dôchodkového poistenia a Fond zamestnanosti.

Za daňovníkov podľa odseku 4 sa považujú najmä záujmové združenia právnických osôb, pokiaľ majú tieto združenia právnu subjektivitu, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nadácie, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne, [5f)](#poznamky.poznamka-5f) Fond zdravotného poistenia, Fond nemocenského poistenia, Fond dôchodkového poistenia a Fond zamestnanosti.

10 % z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie ( [§ 7 ods. 6] ) a z príjmov podľa [§ 6 ods. 1 písm. e)] a [ods. 4] ;

15 % z dávok poskytovaných z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu [5f)](#poznamky.poznamka-5f) [ [§ 10 ods. 1 písm. l)] ],

10 % z výnosov dlhopisov vydávaných obcami na financovanie komplexnej bytovej výstavby a mestskej dopravy.

10 % z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie ( [§ 7 ods. 6] ) a z príjmov podľa [§ 6 ods. 1 písm. e)] a [ods. 4] ;

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len na základe dokladov o vyplatenej mzde, zrazenom poistnom, zrazených sumách podľa [§ 6 ods. 12 písm. b) a c)] , o nezdaniteľných sumách zo základu dane a o zrazených preddavkoch. Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane ani na jeho výzvu v ním určenej lehote uvedené doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná. Túto skutočnosť oznámi platiteľ dane do 31. marca správcovi dane, ktorý je príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka, a súčasne mu predloží doklady pre ročné zúčtovanie preddavkov na ďalšie konanie. Správca dane oznámi daňovníkovi výsledok výpočtu dane rozhodnutím.

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1, 2 a 3 len na základe dokladov o vyplatenej mzde, zrazenom poistnom, zrazených sumách podľa [§ 6 ods. 12 písm. b), c) a d)] , o nezdaniteľných sumách zo základu dane a o zrazených preddavkoch. Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne alebo súčasne od viacerých platiteľov dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane ani na jeho výzvu v ním určenej lehote uvedené doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná. Túto skutočnosť oznámi platiteľ dane do 31. marca správcovi dane, ktorý je príslušný podľa trvalého pobytu daňovníka, a súčasne mu predloží doklady pre ročné zúčtovanie preddavkov na ďalšie konanie. Správca dane oznámi daňovníkovi výsledok výpočtu dane rozhodnutím.

nezdaniteľné časti základu dane; základ dane pre výpočet preddavku za kalendárny mesiac sa zníži o 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane. Na preukázanú nezdaniteľnú sumu základu dane na manželku [ [§ 15 ods. 1 písm. c)] ], na sumu, o ktorú sa znižuje základ dane u požívateľa starobného dôchodku ( [§ 15 ods. 2] ), a na hodnotu darov ( [15 ods. 8] ) platiteľ dane prihliadne až pri ročnom zúčtovaní preddavkov za zdaňovacie obdobie.

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, [5f)](#poznamky.poznamka-5f)

Platiteľ dane, ktorý vypláca jednorazovú mzdu alebo doplatok mzdy za minulé roky, vypočíta a zrazí preddavok zo zdaniteľnej mzdy oddelene od ostatnej mzdy ročnou sadzbou dane podľa [§ 16] . Preddavok vypočíta z úhrnu jednorazových miezd a doplatkov miezd za minulé roky zúčtovaných alebo vyplatených daňovníkovi v tom istom zdaňovacom období bez odpočítania súm uvedených v odseku 1 písm. c) a e). Vypočítaný preddavok sa zníži o úhrn zrazených preddavkov z uvedených miezd od začiatku zdaňovacieho obdobia. Za jednorazovú mzdu sa považujú nepravidelne vyplácané mzdy alebo mzdy vyplácané jednorazovo v celom zdaňovacom období (napr. odstupné, odmeny za podnikové vynálezy a zlepšovacie návrhy, odmeny a dary pri pracovných a životných výročiach, ročné odmeny, podiely na hospodárskom výsledku, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, tzv. trinásty a ďalšie platy a iné druhy odmien vyplácané nepravidelne popri bežnej mzde). Za jednorazovú mzdu sa nepovažujú mzdy vyplatené naraz za viac kalendárnych mesiacov v tom istom zdaňovacom období.

Platiteľ dane, ktorý vypláca jednorazovú mzdu alebo doplatok mzdy za minulé roky, vypočíta a zrazí preddavok zo zdaniteľnej mzdy oddelene od ostatnej mzdy ročnou sadzbou dane podľa [§ 16] . Preddavok vypočíta z úhrnu jednorazových miezd a doplatkov miezd za minulé roky zúčtovaných alebo vyplatených daňovníkovi v tom istom zdaňovacom období bez odpočítania súm uvedených v odseku 1 písm. c), e) a f). Vypočítaný preddavok sa zníži o úhrn zrazených preddavkov z uvedených miezd od začiatku zdaňovacieho obdobia. Za jednorazovú mzdu sa považujú nepravidelne vyplácané mzdy alebo mzdy vyplácané jednorazovo v celom zdaňovacom období (napr. odstupné, odmeny za podnikové vynálezy a zlepšovacie návrhy, odmeny a dary pri pracovných a životných výročiach, ročné odmeny, podiely na hospodárskom výsledku, náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku, tzv. trinásty a ďalšie platy a iné druhy odmien vyplácané nepravidelne popri bežnej mzde). Za jednorazovú mzdu sa nepovažujú mzdy vyplatené naraz za viac kalendárnych mesiacov v tom istom zdaňovacom období.

Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane za rovnaký kalendárny mesiac, zrazia platitelia dane, u ktorých daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane, preddavky zo mzdy zníženej len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené, o poistné a o sumy podľa [§ 6 ods. 12 písm. c)] .

Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane za rovnaký kalendárny mesiac, zrazia platitelia dane, u ktorých daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti zo základu dane, preddavky zo mzdy zníženej len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené, o poistné a o sumy podľa [§ 6 ods. 12 písm. c) a d)] .

sumy podľa [§ 6 ods. 12 písm. b) a c)] ,

sumy podľa [§ 6 ods. 12 písm. b), c) a d)] ,

30 % z príjmov zo závislej činnosti u daňovníkov uvedených v [§ 2 ods. 5] .

30 % z príjmov zo závislej činnosti u daňovníkov uvedených v [§ 2 ods. 5] ;

príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkom uvedeným v [§ 2 ods. 3] od zamestnávateľov so sídlom alebo trvalým pobytom v cudzine, ak nejde o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni ( [§ 22 ods. 2] ).

príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu [5a)](#poznamky.poznamka-5a) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku [ [§ 8 ods. 3 písm. a)] ];

zvýhodnenia poskytované zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zlacnených cestovných lístkov;

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu, [5f)](#poznamky.poznamka-5f)

príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale pripisujú sa na ich členské podiely;

zvýhodnenia poskytované zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zlacnených cestovných lístkov;

príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu [5a)](#poznamky.poznamka-5a) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku [ [§ 8 ods. 3 písm. a)] ];

príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale pripisujú sa na ich členské podiely;

plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia mimo fondu sociálneho poistenia, znížené o zaplatené poistné. Pre výpočet základu dane sa použije [§ 10 ods. 6] ;

plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku alebo z dôchodkového poistenia s výnimkou plnení z dôchodkového zabezpečenia a z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu [5f)](#poznamky.poznamka-5f) znížené o zaplatené poistné. Na výpočet základu dane sa použije [§ 10 ods. 6] .

príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného zákona, [1)](#poznamky.poznamka-1) zdedením [2a)](#poznamky.poznamka-2a) , vydaním [2)](#poznamky.poznamka-2) alebo darovaním [2b)](#poznamky.poznamka-2b) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva, s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa [§ 6] alebo s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou,

príjmy získané nadobudnutím cenných papierov podľa osobitného zákona, [1)](#poznamky.poznamka-1) zdedením [2a)](#poznamky.poznamka-2a) , vydaním [2)](#poznamky.poznamka-2) alebo darovaním [2b)](#poznamky.poznamka-2b) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva, s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa [§ 6] alebo s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou,

V prvom roku odpisovania zatriedi daňovník hmotný majetok a nehmotný majetok do odpisových skupín uvedených v prílohe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona. Doba odpisovania je:

V prvom roku odpisovania zaradí daňovník do odpisových skupín uvedených v prílohe, ktorá je súčasťou tohto zákona, hmotný majetok a nehmotný majetok zatriedený podľa Klasifikácie produkcie. [29c)](#poznamky.poznamka-29c) . Doba odpisovania je:

Hmotný a nehmotný majetok už odpisovaný k 31. decembru 1993 sa v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach odpisuje ďalej v tých odpisových skupinách, do ktorých ho daňovník bol povinný v roku 1993 zatriediť.

Pri zmene odpisovej skupiny hmotného majetku a nehmotného majetku uvedenej v prílohe k zákonu je daňovník povinný zmeniť odpisovú skupinu v tom zdaňovacom období, v ktorom zmena nadobudla účinnosť. Hmotný majetok, ktorého doba životnosti alebo použiteľnosti vyplýva z iných všeobecne záväzných právnych predpisov, sa odpisuje podľa [§ 30 ods. 7] .

sumu vo výške 300 Sk za každý kalendárny mesiac na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci. O túto sumu sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);

sumu vo výške 300 Sk za každý kalendárny mesiac na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci. Táto suma sa zvyšuje na 700 Sk zamestnancovi na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, u ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 7 000 Sk a jeho skutočne vynaložené výdavky na dopravu do zamestnania pravidelnou autobusovou dopravou s výnimkou mestskej hromadnej dopravy a železničnou osobnou dopravou sú najmenej 200 Sk mesačne. O tieto sumy sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);

odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku ( [§ 26 až 33] );

odpisy hmotného majetku a nehmotného majetku ( [§ 26 až 33] ); pri osobných automobiloch odpisy v úhrne najviac do 700 000 Sk na jeden osobný automobil s výnimkou daňovníkov, ktorí využívajú osobné automobily len na priame zabezpečovanie príjmu formou poskytovania služieb prostredníctvom osobných automobilov vykonávaním činností taxislužby, prenájmu (požičovne) vrátane prenájmu s právom kúpy najatej veci, a to za podmienok, že príjmy z takejto činnosti pri poskytovaní služieb predstavujú za zdaňovacie obdobie, počas celej doby odpisovania, najmenej 20 % podiel tržieb z celkových príjmov (výnosov); u daňovníkov dane z príjmov fyzických osôb ide o príjmy z činností, ktoré sú uvedené v [§ 7 ods. 1 písm. b)] ;

nájomné včítane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na deň platby; po prvýkrát je možné nájomné uplatniť v roku, v ktorom sa platba nájomného uskutočnila;

nájomné včítane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na deň platby; po prvýkrát je možné nájomné uplatniť v roku, v ktorom sa platba nájomného uskutočnila; pri osobných automobiloch s dohodnutým prenájmom podľa podmienok ustanovených v odseku 4 s výnimkou osobných automobilov využívaných nájomcom na zabezpečovanie príjmu formou poskytovania služieb prostredníctvom osobných automobilov využívaných na činnosť taxislužby, ak tržby daňovníka (nájomcu) z výkonu činnosti taxislužby predstavujú za zdaňovacie obdobie najmenej 20 % podiel z jeho celkových výnosov, sa do výdavkov (nákladov) zahrnie suma najviac do výšky 800 000 Sk počas celej doby trvania nájomnej zmluvy, a to vrátane kúpnej ceny, za ktorú prevzal nájomca prenajímanú vec do vlastníctva;

Pri zmluvách, pri ktorých sa dojednalo právo kúpy najatej veci pred 1. januárom 1993, sa pre posúdenie zahŕňania nájomného do nákladov (výdavkov) nepoužije ustanovenie [§ 24 ods. 4] .

Daňovníci, ktorí si v roku 1994 obstarali a do 30. 6. 1995 uvedú do užívania elektronické registračné pokladnice v súlade s osobitným predpisom [36)](#poznamky.poznamka-36) , môžu uplatniť v roku 1994 a 1995

Za zdaňovacie obdobie roku 1993 sa ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov vykoná podľa [§ 40ch] .

Daňovníci, ktorí si obstarajú a uvedú do užívania elektronické registračné pokladnice v čase od 1. 1. 1995 do 30. 6. 1995 v súlade s osobitným predpisom [36)](#poznamky.poznamka-36) , môžu uplatniť

Za zdaňovacie obdobie roku 1993 sa daňové priznanie podáva podľa [§ 40b] a [40k] .

Pri zmluvách, pri ktorých sa dojednalo právo kúpy najatej veci pred 1. januárom 1993, sa pre posúdenie zahŕňania nájomného do nákladov (výdavkov) nepoužije ustanovenie [§ 24 ods. 4] .

Daňovník, ktorý má príjmy z podnikateľskej činnosti ( [§ 7 ods. 1] ), si môže v prvom roku vzniku daňovej povinnosti znížiť základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov o 50 %, v druhom roku o 30 % a v treťom roku o 25 %. Ak daňovník pokračuje v podnikateľskej činnosti podľa prvej veta aspoň po dobu troch rokov od roku, za ktorý si takto znížil daň, a túto sumu vynaložil na rozvoj podnikania [14a)](#poznamky.poznamka-14a) obstaraním hmotného alebo nehmotného majetku odpisovaného podľa tohto zákona, je od povinnosti doplatiť daň oslobodený.

Za zdaňovacie obdobie roku 1993 sa ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov vykoná podľa [§ 40ch] .

Výpočet penále podľa [§ 40r] sa použije odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona na všetky nedoplatky, ktorých vyrubenie sa uskutoční až po tomto termíne.

Za zdaňovacie obdobie roku 1993 sa daňové priznanie podáva podľa [§ 40b] a [40k] .

Daň vyberaná zrážkou z príjmov (výnosov), pri ktorých do nadobudnutia účinnosti zákona nebol takýto spôsob vyberania uplatňovaný, sa vzťahuje na príjmy (výnosy), ktoré bol platiteľ povinný pripísať na účet alebo vyplatiť po 31. decembri 1993.

Daňovník, ktorý má príjmy z podnikateľskej činnosti ( [§ 7 ods. 1] ), si môže v prvom roku vzniku daňovej povinnosti znížiť základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov o 50 %, v druhom roku o 30 % a v treťom roku o 25 %. Ak daňovník pokračuje v podnikateľskej činnosti podľa prvej veta aspoň po dobu troch rokov od roku, za ktorý si takto znížil daň, a túto sumu vynaložil na rozvoj podnikania [14a)](#poznamky.poznamka-14a) obstaraním hmotného alebo nehmotného majetku odpisovaného podľa tohto zákona, je od povinnosti doplatiť daň oslobodený.

Hmotný a nehmotný majetok už odpisovaný k 31. decembru 1993 sa v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach odpisuje ďalej v tých odpisových skupinách, do ktorých ho daňovník bol povinný v roku 1993 zatriediť.

Výpočet penále podľa [§ 40r] sa použije odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona na všetky nedoplatky, ktorých vyrubenie sa uskutoční až po tomto termíne.

Oslobodenie príjmov absolventov stredných a vysokých škôl uvedené v [§ 7 ods. 1 písm. a) až c)] , na ktoré vznikol nárok podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona, zostáva v platnosti až do uplynutia lehoty, do ktorej sa na ne oslobodenie vzťahuje. Možnosť tohto oslobodenia od dane vylučuje využitie zníženia daňovej povinnosti podľa odseku 14.

Daň vyberaná zrážkou z príjmov (výnosov), pri ktorých do nadobudnutia účinnosti zákona nebol takýto spôsob vyberania uplatňovaný, sa vzťahuje na príjmy (výnosy), ktoré bol platiteľ povinný pripísať na účet alebo vyplatiť po 31. decembri 1993.

10 % z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie ( [§ 7 ods. 6] ) a z príjmov podľa [§ 6 ods. 4] ;

10 % z príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie ( [§ 7 ods. 6] ) a z príjmov podľa [§ 6 ods. 1 písm. e)] a [ods. 4] ;

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak tieto príjmy a príjmy uvedené v odseku 4 plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) a e) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak tieto príjmy a príjmy uvedené v odseku 4 plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Od základu dane možno odpočítať stratu, ktorá vznikla v predchádzajúcom zdaňovacom období, a to najdlhšie v piatich nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Po prvý raz možno toto ustanovenie použiť pri strate vzniknutej za zdaňovacie obdobie roka 1993.

Od základu dane možno odpočítať stratu, ktorá vznikla v predchádzajúcom zdaňovacom období, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období; ak počas týchto piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období vznikne daňovníkovi ďalšia strata, nemožno ju už odpočítať od základu dane. Možnosť odpočítania straty sa nevzťahuje na štátne podniky a akciové spoločnosti s nadpolovičnou majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného majetku. Po prvý raz možno toto ustanovenie použiť pri strate vzniknutej za zdaňovacie obdobie roka 1993.

Pre určenie straty, ktorú možno podľa odseku 1 odpočítať, platia ustanovenia [§ 23 až 33] . Neprihliada sa na ustanovenie [§ 20 ods. 4] .

Pre určenie straty, ktorú možno podľa odseku 1 odpočítať, platia ustanovenia [§ 23 až 33] . Neprihliada sa na ustanovenie [§ 20 ods. 4] . Odpočítať možno len tú časť straty, ktorú nemožno kryť z rezervného fondu. [30a)](#poznamky.poznamka-30a)

Daňovníkom, ktorí majú príjmy z podnikateľskej činnosti ( [§ 7 ods. 1] ), sa v prvom roku vzniku daňovej povinnosti zníži základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov o 50 %, v druhom a treťom roku o 30 % a vo štvrtom a piatom roku o 25 %. Ak v podnikateľskej činnosti, ktorá založila nárok na uplatnenie zníženia základu dane (čiastkového základu dane), pokračuje daňovník aspoň po dobu piatich rokov od roku, za ktorý si takto znížil daňovú povinnosť a túto sumu vynaložil na rozvoj podnikania [14a)](#poznamky.poznamka-14a) obstaraním hmotného alebo nehmotného majetku odpisovaného podľa tohto zákona, je od povinnosti doplatiť daň oslobodený.

Daňovník, ktorý má príjmy z podnikateľskej činnosti ( [§ 7 ods. 1] ), si môže v prvom roku vzniku daňovej povinnosti znížiť základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov o 50 %, v druhom roku o 30 % a v treťom roku o 25 %. Ak daňovník pokračuje v podnikateľskej činnosti podľa prvej veta aspoň po dobu troch rokov od roku, za ktorý si takto znížil daň, a túto sumu vynaložil na rozvoj podnikania [14a)](#poznamky.poznamka-14a) obstaraním hmotného alebo nehmotného majetku odpisovaného podľa tohto zákona, je od povinnosti doplatiť daň oslobodený.

Výpočet penále podľa [§ 40r] sa použije odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona na všetky nedoplatky, ktorých vyrubenie sa uskutoční až po tomto termíne, ak nejde o nedoplatky vzniknuté za zdaňovacie obdobia do konca roka 1992 a penále za nedoplatky vyrubené v priebehu roka 1993 vzťahujúce sa na toto zdaňovacie obdobie.

Výpočet penále podľa [§ 40r] sa použije odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona na všetky nedoplatky, ktorých vyrubenie sa uskutoční až po tomto termíne.

Ostatnými príjmami, pri ktorých dochádza k zvýšeniu majetku, pokiaľ nejde o príjmy podľa [§ 6 až 9] , sú najmä:

Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa [§ 6 až 9] , sú najmä:

príjmy z príležitostných činností alebo z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, včítane príjmov z poľnohospodárskej výroby, ktorú neprevádzkuje podnikateľ (samostatne hospodáriaci roľník),

príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy,

príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí včítane cenných papierov s výnimkou uvedenou v [§ 4] ,

príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo podielu na základnom imaní družstva s výnimkou uvedenou v [§ 4] ,

príjmy z poľnohospodárskej výroby, ak nejde o poľnohospodársku výrobu vykonávanú v rámci podnikania [ [§ 7 ods. 1 písm. a)] ],

ceny z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou uvedenou v [§ 4] .

vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo členstva v družstve,

príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva včítane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, [9)](#poznamky.poznamka-9)

príjmy z predaja vlastných nehnuteľností alebo hnuteľných vecí včítane cenných papierov s výnimkou uvedenou v [§ 4] ,

prijaté výživné, dôchodky [10)](#poznamky.poznamka-10) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou uvedenou v [§ 4] ,

príjmy z prevodu účasti na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva s výnimkou uvedenou v [§ 4] ,

podiel spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,

príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva včítane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu, [9)](#poznamky.poznamka-9)

vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo členstva v družstve,

prijaté výživné, dôchodky [10)](#poznamky.poznamka-10) a obdobné opakujúce sa požitky s výnimkou uvedenou v [§ 4] ,

výhry v lotériách, stávkach a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. b),

podiel spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti alebo družstva,

príjmy podľa odseku 1 písm. a), pokiaľ ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom období 6000 Kčs;

príjmy podľa odseku 1 písm. a) až c), pokiaľ ich úhrn u daňovníka nepresiahne v zdaňovacom období 6000 Sk;

Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie než príjem, na rozdiel sa neprihliada. Ak príjmy podľa odseku 1 písm. h) a ch) plynú zo zdrojov v zahraničí, je základom dane (čiastkovým základom dane) príjem neznížený o výdavky. Ak ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby, možno výdavky uplatniť podľa [§ 7 ods. 7 písm. a)] . Príjmy plynúce zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, sa zahrnú do čiastkového základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli dosiahnuté.

Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie než príjem, na rozdiel sa neprihliada. Ak príjmy podľa odseku 1 písm. i) a j) plynú zo zdrojov v zahraničí, je základom dane (čiastkovým základom dane) príjem neznížený o výdavky. Ak ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby podľa odseku 1 písm. c), možno výdavky uplatniť vo výške 50 % z príjmov. Príjmy plynúce zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, sa zahrnú do čiastkového základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli dosiahnuté.

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) je výdavkom cena vyplývajúca z ocenenia veci, za ktorú daňovník vec preukázateľne nadobudol, a ak ide o vec zdedenú alebo darovanú, cena zistená na účely dane z dedičstva alebo darovania. Ak ide o vec získanú výmenou, vychádza sa pri tejto veci z jej ceny obvyklej v mieste a v čase jej nadobudnutia ( [§ 3 ods. 3] ). Výdavkom sú tiež sumy preukázateľne vynaložené na opravu, údržbu alebo iné jej zhodnotenie. Na hodnotu vlastnej práce daňovníka na veci, ktorú si sám vyrobil alebo vlastnou prácou zhodnotil, sa pri určení výdavkov neprihliada. Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy plynúce zo splátok alebo preddavkov na budúci predaj nehnuteľnosti v zdaňovacom období po prvý raz, možno uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa obdobne, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. d) je výdavkom cena vyplývajúca z ocenenia veci, za ktorú daňovník vec preukázateľne nadobudol, a ak ide o vec zdedenú alebo darovanú, cena zistená na účely dane z dedičstva alebo darovania. Ak ide o vec získanú výmenou, vychádza sa pri tejto veci z jej ceny obvyklej v mieste a v čase jej nadobudnutia ( [§ 3 ods. 3] ). Výdavkom sú tiež sumy preukázateľne vynaložené na opravu, údržbu alebo iné jej zhodnotenie. Na hodnotu vlastnej práce daňovníka na veci, ktorú si sám vyrobil alebo vlastnou prácou zhodnotil, sa pri určení výdavkov neprihliada. Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy plynúce zo splátok alebo preddavkov na budúci predaj nehnuteľnosti v zdaňovacom období po prvý raz, možno uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa obdobne, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. c), f) a g) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu ( [§ 3 ods. 3] ). Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena, ak ide o hmotný majetok už odpisovaný. Výdavkom nie je podiel na majetku družstva prevedený v rámci transformácie družstiev podľa osobitného predpisu [11a)](#poznamky.poznamka-11a) s výnimkou podielu alebo jeho časti, ktorý je náhradou podľa osobitných predpisov. [2)](#poznamky.poznamka-2)

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a ch) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu ( [§ 3 ods. 3] ). Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena, ak ide o hmotný majetok už odpisovaný.

Príjmy podľa odseku 1 písm. f) až h) plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Príjmy podľa odseku 1 písm. h) až i) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v [§ 7] . U daňovníkov ( [§ 2 ods. 2] ), u ktorých je športová činnosť podnikaním, sa považujú prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v [§ 7] . Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak je v cene z verejnej súťaže zahrnutá odmena za použitie diela alebo výkonu, zníži sa o sumu pripadajúcu na túto odmenu základ dane zdaňovaný osobitnou sadzbou dane a táto suma sa zahrnie do príjmov uvedených v [§ 7] . U daňovníkov ( [§ 2 ods. 2] ), u ktorých je športová činnosť inou samostatnou zárobkovou činnosťou, sa považujú prijaté ceny zo športových súťaží za príjmy uvedené v [§ 7] . Ak príjmy z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Rovnako ako ceny z verejných súťaží sa posudzujú aj ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ide o súťažiacich vybraných usporadúvateľom súťaže. Ak v takej súťaži presiahne cena alebo úhrn cien získaných tým istým daňovníkom sumu 20 000 Kčs, ide o príjmy podľa [§ 7] . Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú za príjmy uvedené v [§ 6] .

Rovnako ako ceny z verejných súťaží sa posudzujú aj ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ide o súťažiacich vybraných usporadúvateľom súťaže. Ak v takej súťaži presiahne cena alebo úhrn cien získaných tým istým daňovníkom sumu 20 000 Sk, ide o príjem, ktorý tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa [§ 5 ods. 2] . Príjmy zo súťaží vyhlásených zamestnávateľom pre svojich zamestnancov sa považujú za príjmy uvedené v [§ 6] .

Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti ( [§ 7] ) na základe zmluvy o združení a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak.

Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti ( [§ 7] ) na základe písomnej zmluvy o združení [12b)](#poznamky.poznamka-12b) a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Výdavky sa musia rozdeliť medzi účastníkov združenia v rovnakom pomere ako príjmy.

Príjmy dosiahnuté pri podnikaní alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti ( [§ 7] ) prevádzkovanej za spolupráce osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú aj na tieto spolupracujúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju ukončia, a na deti a manželku (manžela), pokiaľ sa uplatňujú ako vyživované osoby ( [§ 15] ).

Príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti ( [§ 7] ) dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju ukončia, a na deti a manželku (manžela), pokiaľ sa uplatňujú ako vyživované osoby ( [§ 15] ).

20 400 Kčs ročne na daňovníka;

21 000 Sk ročne na daňovníka;

9000 Kčs ročne na vyživované dieťa žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom, najviac však na štyri deti; prechodný pobyt dieťaťa mimo spoločnej domácnosti nemá vplyv na uplatnenie zníženia;

9000 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom, najviac však na štyri deti; prechodný pobyt dieťaťa mimo spoločnej domácnosti nemá vplyv na uplatnenie zníženia;

12 000 Kčs ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti, pokiaľ nemá vlastné príjmy presahujúce 20 400 Kčs ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, rodičovský príspevok, prídavky na deti, výchovné k dôchodku a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;

12 000 Sk ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti, pokiaľ nemá vlastné príjmy presahujúce 21 000 Sk ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, podpora pri narodení dieťaťa, príplatok k prídavkom na deti a k výchovnému k dôchodku, rodičovský príspevok, prídavky na deti, výchovné k dôchodku a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;

6000 Kčs ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;

6000 Sk ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;

12 000 Kčs ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidným, alebo jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov než z dôvodu jeho invalidity; ak je daňovník držiteľom preukážky ZŤP-S (zvlášt ťažko poškodený so sprievodcom), zvyšuje sa suma na 36 000 Kčs ročne, a to aj keď nepoberá invalidný dôchodok. Sumy podľa písmen d) a e) možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný i čiastočný invalidný dôchodok.

12 000 Sk ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidným, alebo jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov než z dôvodu jeho invalidity; ak je daňovník držiteľom preukážky ZŤP-S (zvlášt ťažko poškodený so sprievodcom), zvyšuje sa suma na 36 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá invalidný dôchodok. Sumy podľa písmen d) a e) možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný i čiastočný invalidný dôchodok.

O sumu podľa odseku 1 písm. a) neznižuje základ dane daňovník, u ktorého starobný dôchodok z fondu sociálneho poistenia je viac ako 20 400 Kčs ročne. Ak neprevyšuje 20 400 Kčs ročne, prizná sa suma podľa odseku 1 písm. a) len vo výške zníženej o vyplatené sumy starobného dôchodku. Na prídavky na deti a na výchovné sa neprihliada. Podľa tohto odseku sa nepostupuje u daňovníkov, ktorí na začiatku zdaňovacieho obdobia nie sú požívateľmi starobného dôchodku a tento dôchodok im nebol priznaný ani spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia.

O sumu podľa odseku 1 písm. a) neznižuje základ dane daňovník, u ktorého starobný dôchodok z Fondu dôchodkového poistenia je viac ako 21 000 Sk ročne. Ak neprevyšuje 21 000 Sk ročne, prizná sa suma podľa odseku 1 písm. a) len vo výške zníženej o vyplatené sumy starobného dôchodku. Na prídavky na deti a na výchovné sa neprihliada. Podľa tohto odseku sa nepostupuje u daňovníkov, ktorí na začiatku zdaňovacieho obdobia nie sú požívateľmi starobného dôchodku a tento dôchodok im nebol priznaný ani spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia.

Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa v starostlivosti, ktorá nahrádza starosltivosť rodičov, dieťa druhého z manželov a vnuk, pokiaľ jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplantiť) sa v súlade s osobitným predpismi [12a)](#poznamky.poznamka-12a) považuje:

Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť) sa považuje:

Ak dieťa uvedené v odseku 4 písm. b) uzavrie manželstvo a žije v spoločnej domácnosti s manželom, môže uplatniť manžel zníženie za podmienok uvedených v odseku 1 písm. c). Ak manžel nemá príjmy, z ktorých by mohol zníženie uplatniť, môže uplatniť zníženie podľa odseku 1 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov, pokiaľ dieťa s ním žije v spoločnej domácnosti.

Ak dieťa uvedené v odseku 4 písm. b) uzavrie manželstvo a žije v spoločnej domácnosti s manželom, môže uplatniť manžel zníženie za podmienok uvedených v odseku 1 písm. c). Ak manžel nemá príjmy, z ktorých by mohol zníženie uplatniť, môže uplatniť zníženie podľa odseku 1 písm. b) rodič dieťaťa alebo daňovník, u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti. [12c)](#poznamky.poznamka-12c)

Ak v rámci jednej spoločnej domácnosti vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 7 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov.

Ak v rámci jednej spoločnej domácnosti vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho (ich) na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 7 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov.

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých obciam a právnickým osobám so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu a ochranu mládeže, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, telovýchovné a športové účely, pokiaľ úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období presiahne 2 % zo základu dane alebo 1000 Kčs. V úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane.

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, telovýchovné a športové účely, pokiaľ úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 2 % zo základu dane alebo 1 000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane.

nad Kčs do Kčs 15% - 60 000 zo základu presahujúceho 60 000 120 000 9 000 Kčs -“- 60 000 Kčs + 20 % 120 000 180 000 21 000 -“- 120 000 Kčs Kčs + 25 % 180 000 540 000 36 000 -“- 180 000 Kčs Kčs + 32 % 540 000 1 080 000 151 200 -“- 540 000 Kčs Kčs + 40 % 1 080 000 a viac 367 200 -“- 1 080 000 Kčs. Kčs + 47 %

nad Kčs do Kčs 15% - 60 000 zo základu presahujúceho 60 000 120 000 9 000 Kčs -“- 60 000 Kčs + 20 % 120 000 180 000 21 000 -“- 120 000 Kčs Kčs + 25 % 180 000 540 000 36 000 -“- 180 000 Kčs Kčs + 32 % 540 000 1 080 000 151 200 -“- 540 000 Kčs Kčs + 40 % 1 080 000 a viac 367 200 -“- 1 080 000 Kčs. Kčs + 42 %

Daň zo základu dane zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane ( [§ 15] ) zaokrúhleného na celé stovky Kčs dole je:

Daň zo základu dane zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane ( [§ 15] ) zaokrúhleného na celé stovky Sk dole je:

Od dane sa oslobodzuje Štátna banka československá. [13)](#poznamky.poznamka-13)

Od dane sa oslobodzuje Národná banka Slovenska. [13a)](#poznamky.poznamka-13a)

Daňovníci, ktorí majú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdroja na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdroja na území Slovenskej republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Daňovníci, ktorí nemajú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ( [§ 22] ).

Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky svoje sídlo, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky ( [§ 22] ).

Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len „príjmy“), ak ďalej nie je ustanovené inak.

Predmetom dane sú príjmy (výnosy) zo všetkej činnosti a z nakladania so všetkým majetkom (ďalej len „príjmy“), ak nie je ďalej ustanovené inak.

Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy [14)](#poznamky.poznamka-14) sú predmetom dane všetky príjmy investičnej spoločnosti a príjmy pre podielové fondy; do príjmov sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( [§ 36] ).

Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy [14)](#poznamky.poznamka-14) sú predmetom dane všetky príjmy investičnej spoločnosti a príjmy pre podielové fondy pri určení základu dane podľa [§ 20 ods. 3] .

Predmetom dane nie sú príjmy získané zdedením alebo darovaním nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkové práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov.

Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu, [1)](#poznamky.poznamka-1) zdedením [2a)](#poznamky.poznamka-2a) alebo darovaním [2b)](#poznamky.poznamka-2b) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkové práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli poskytnuté podľa [§ 15 ods. 8] a [§ 20 ods. 4] , ak sa nepoužili na ustanovené účely.

U daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, [14a)](#poznamky.poznamka-14a) sú predmetom dane iba príjmy z podnikania včítane príjmov z výnosov z cenných papierov.

U daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, [14a)](#poznamky.poznamka-14a) sú predmetom dane príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov s výnimkou príspevkov oslobodených od dane [ [§ 19 písm. a)] ] a príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( [§ 36] ).

Za daňovníkov podľa odseku 4 sa považujú najmä záujmové združenia právnických osôb, pokiaľ majú tieto združenia právnu subjektivitu, občianske združenia včítane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nadácie, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, fondy zdravotníctva, sociálne fondy a fond zamestnanosti.

Za daňovníkov podľa odseku 4 sa považujú najmä záujmové združenia právnických osôb, pokiaľ majú tieto združenia právnu subjektivitu, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nadácie, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, Fond zdravotného poistenia, Fond nemocenského poistenia, Fond dôchodkového poistenia a Fond zamestnanosti.

Pri fondoch národného majetku [15)](#poznamky.poznamka-15) a pri obciach sú predmetom dane iba príjmy z výnosov z cenných papierov.

Pri Fonde národného majetku [15)](#poznamky.poznamka-15) sú predmetom dane iba príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( [§ 36] ).

Daňovníci, ktorí majú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Daňovníci, ktorí majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje tak na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Daňovníci, ktorí nemajú na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bydlisko ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ( [§ 22] ).

Daňovníci, ktorí nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržiavajú, majú daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky ( [§ 22] ).

Daňovníkmi obvykle sa zdržiavajúcimi na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach s výnimkou tých, ktorí sa tu zdržiavajú za účelom štúdia alebo liečenia. Započítava sa každý začatý deň pobytu, s výnimkou daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky plynú príjmy zo závislej činnosti a hranice do Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len za účelom výkonu tejto činnosti.

Daňovníkmi obvykle sa zdržiavajúcimi na území Slovenskej republiky sú tí, ktorí sa tu zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach s výnimkou tých, ktorí sa tu zdržiavajú za účelom štúdia alebo liečenia. Započítava sa každý začatý deň pobytu, s výnimkou daňovníka, ktorému zo zdrojov na území Slovenskej republiky plynú príjmy zo závislej činnosti a hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len za účelom výkonu tejto činnosti.

U daňovníkov, u ktorých dochádza ku zrušeniu s likvidáciou, je základom dane likvidačný zostatok.

U daňovníkov, u ktorých dochádza k zrušeniu likvidáciou, je základom dane hospodársky výsledok z likvidácie obchodného imania [16d)](#poznamky.poznamka-16d) za obdobie likvidácie vykázaný podľa riadne vedeného účtovníctva upravený o príjmy a výdavky podľa tohto zákona. Súčasťou tohto hospodárskeho výsledku je aj odpis opravnej položky [17)](#poznamky.poznamka-17) k odplatne nadobudnutému majetku. Aktívna položka k odplatne nadobudnutému majetku sa odpisuje pri začatí likvidácie a pasívna položka pri skončení likvidácie s výnimkou pomernej časti opravnej položky vzťahujúcej sa na hmotný a nehmotný majetok, o ktorej hodnotu sa upravuje zostatková cena podľa [§ 24 ods. 2 písm. b)] . Ak likvidácia nie je skončená do troch rokov od vstupu daňovníka do likvidácie, ocení sa zostávajúci majetok daňovníka účtovnou hodnotou alebo podľa potreby i cenou obvyklou v zmysle [§ 23 ods. 6] .

Likvidačným zostatkom sa na účely tohto zákona rozumie rozdiel, o ktorý príjmy z likvidácie imania daňovníka prevýšia výdavky (náklady) spojené s likvidáciou.

Pri investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy [14)](#poznamky.poznamka-14) sa základ dane určí samostatne za investičnú spoločnosť a oddelene za jednotlivé podielové fondy.

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých obciam a právnickým osobám so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu a ochranu mládeže, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, telovýchovné a športové účely, pokiaľ hodnota daru je aspoň 2000 Kčs. V úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane.

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže a bezpečnosť obyvateľstva, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, na telovýchovné a športové účely, ak hodnota daru je aspoň 2 000 Sk. V úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane.

Základ dane sa zaokrúhľuje na celé tisíce Kčs dole.

Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na štátne podniky a akciové spoločnosti, ktorých jediným zakladateľom je štát.

Sadzba dane je 45 % zo základu dane zníženého o položky podľa [§ 20 ods. 4] a podľa [§ 34] a z likvidačného zostatku ( [§ 20 ods. 2] ).

Sadzba dane je 40 % zo základu dane zníženého o položky podľa [§ 20 ods. 4] a [6] a podľa [§ 34] .

Za príjmy zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa u daňovníkov uvedených v [§ 2 ods. 3] a [§ 17 ods. 5] považujú:

Za príjmy zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa u daňovníkov uvedených v [§ 2 ods. 3] a [§ 17 ods. 5] považujú:

príjmy zo závislej činnosti, ktorá sa vykonáva na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo na plavidlách plávajúcich pod česko-slovenskou štátnou vlajkou alebo na palubách česko-slovenských lietadiel;

príjmy zo závislej činnosti, ktorá sa vykonáva na území Slovenskej republiky alebo na plavidlách plávajúcich pod česko-slovenskou štátnou vlajkou alebo na palubách česko-slovenských lietadiel;

príjmy z obchodného, technického alebo iného poradenstva, služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a obdobných činností poskytovaných na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky;

príjmy z obchodného, technického alebo iného poradenstva, služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a obdobných činností poskytovaných na území Slovenskej republiky;

príjmy z úhrad od právnických alebo fyzických osôb so sídlom alebo bydliskom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorými sú najmä:

príjmy z úhrad od právnických alebo fyzických osôb so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a od stálych prevádzkarní daňovníkov so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí, ktorými sú najmä:

príjmy z nezávislej činnosti prednášajúceho, umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb, vykonávanej alebo zhodnocovacej na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

príjmy z nezávislej činnosti prednášajúceho, umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb, vykonávanej alebo zhodnocovacej na území Slovenskej republiky,

príjmy z nájomného týkajúceho sa veci umiestnenej na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

príjmy z nájomného týkajúceho sa veci umiestnenej na území Slovenskej republiky,

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb.

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb,

Stálou prevádzkárňou sa na účely tohto zákona rozumie zariadenie na výkon činností daňovníkov so sídlom alebo bydliskom v zahraničí umiestnené na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a to najmä stavenisko, diel ne, kancelárie, zariadenia na ťažbu prírodných zdrojov, odbytisko (miesto predaja) alebo prenajaté nehnuteľnosti“ a v druhej vete sa za slovo „opráv“ vkladajú čiarka a slová „poskytovania činností a služieb uvedených v odseku 1 písm. c) zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi. Stavenisko, stavebné a montážne práce včítane opráv sa považujú za stálu prevádzkáreň len vtedy, ak ich trvanie presiahne (bez ohľadu na zdaňovacie obdobie) šesť mesiacov. Do doby trvania stálej prevádzkárne sa započítavajú kalendárne dni, pokiaľ nedôjde k ich prerušeniu na dobu dlhšiu ako dvanásť kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe.

Stálou prevádzkárňou sa na účely tohto zákona rozumie zariadenie na výkon činností daňovníkov so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí umiestnené na území Slovenskej republiky, a to najmä stavenisko, dielne, kancelárie, zariadenia na ťažbu prírodných zdrojov, odbytisko (miesto predaja) alebo prenajaté nehnuteľnosti“ a v druhej vete sa za slovo „opráv“ vkladajú čiarka a slová „poskytovania činností a služieb uvedených v odseku 1 písm. c) zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi. Stavenisko, stavebné a montážne práce včítane opráv sa považujú za stálu prevádzkáreň len vtedy, ak ich trvanie presiahne (bez ohľadu na zdaňovacie obdobie) šesť mesiacov. Do doby trvania stálej prevádzkárne sa započítavajú kalendárne dni, pokiaľ nedôjde k ich prerušeniu na dobu dlhšiu ako dvanásť kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe.

Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie aj nepeňažné plnenie prijaté daňovníkom.

Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie aj nepeňažné plnenie prijaté daňovníkom, ako aj rozdiel zistený medzi dohodnutou cenou a cenou obvyklou na trhu ( [§ 23 ods. 7] ) a ďalej úroky, ktoré nemožno uznať za výdavok (náklad) podľa [§ 25 písm. w] ).

Základom dane je rozdiel medzi príjmami, s výnimkou príjmov oslobodených od dane ( [§ 4] a [19] ), a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ( [§ 24] ), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období, upravený podľa odsekov 2 až 4.

Základom dane je rozdiel medzi príjmami, s výnimkou príjmov oslobodených od dane, a výdavkami (nákladmi) vynaloženými na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ( [§ 24] ), a to pri rešpektovaní ich vecnej a časovej súvislosti v danom zdaňovacom období, upravený podľa odsekov 2 až 4.

Pri stálej prevádzkárni ( [§ 22 ods. 2] ) daňovníka so sídlom alebo bydliskom v zahraničí ( [§ 2 ods. 3] a [§ 17 ods. 5] ) nemôže byť základ dane nižší, než aký by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti daňovník so sídlom alebo bydliskom na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Na jeho určenie možno použiť pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom u porovnateľných daňovníkov alebo pri činnostiach, porovnateľnú výšku obchodného rozpätia (províziu) a iné porovnateľné údaje.

Pri stálej prevádzkárni ( [§ 22 ods. 2] ) daňovníka so sídlom alebo trvalým pobytom v zahraničí ( [§ 2 ods. 3] a [§ 17 ods. 5] ) nemôže byť základ dane nižší, než aký by dosiahol z tej istej alebo podobnej činnosti daňovník so sídlom alebo trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Na jeho určenie možno použiť pomer zisku k nákladom alebo k hrubým príjmom u porovnateľných daňovníkov alebo pri činnostiach, porovnateľnú výšku obchodného rozpätia (províziu) a iné porovnateľné údaje.

príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( [§ 36] ), s výnimkou investičnej spoločnosti vytvárajúcej podielové fondy,

príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( [§ 36] ),

príjmy z emisného ážia,

zisk (strata) z predaja dlhopisov,

príjmy z nákupu vlastných akcií pod menovitú hodnotu,

príjmy z nákupu vlastných akcií pod menovitú hodnotu pri následnom znížení základného imania,

sumy, ktoré už boli u toho istého daňovníka zdanené podľa tohto zákona.

sumy, ktoré už boli u toho istého daňovníka zdanené podľa tohto zákona,

U daňovníkov, u ktorých dochádza k zrušeniu s likvidáciou, sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu začatia likvidácie alebo zrušenia upraví o zostatky vytvorených rezerv, výnosov budúcich období, výdavkov budúcich období, a nákladov budúcich období, a u jednotlivých daňovníkov, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva, o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok a záväzkov.

U daňovníkov, u ktorých dochádza ku skončeniu podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti ( [§ 7] ), k zrušeniu likvidáciou alebo k zrušeniu bez likvidácie, sa základ dane podľa predchádzajúcich odsekov za zdaňovacie obdobie predchádzajúce dňu začatia likvidácie alebo zrušenia upraví:

zostatková cena ( [§ 29 ods. 2] ) hmotného majetku a nehmotného majetku len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane, s výnimkou uvedenou v písmene c);

zostatková cena ( [§ 29 ods. 2] ) hmotného majetku a nehmotného majetku upravená o pomernú časť zostatkovej hodnoty opravnej položky k odplatne nadobudnutému majetku, [17)](#poznamky.poznamka-17) a to len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane, s výnimkou uvedenou v písmene c);

zaplatená daň z nehnuteľností, cestná daň, ako aj ďalšie dane, s výnimkou uvedenou v [§ 25] , a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani;

zaplatená daň z nehnuteľností, cestná daň, ako aj ďalšie dane, s výnimkou uvedenou v [§ 25] , a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu:

poistenie uhrádzané zamestnávateľom podľa osobitných predpisov [19)](#poznamky.poznamka-19) a výdavky na sociálne dávky poskytované namiesto dávok z povinného poistenia;

poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a príspevok do Fondu zamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov a poistné hradené zamestnávateľom podľa osobitných predpisov [5d)](#poznamky.poznamka-5d) a výdavky na sociálne dávky poskytované namiesto dávok povinného poistenia;

nájomné včítane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie;

nájomné včítane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie, a to bez ohľadu na deň platby; po prvýkrát je možné nájomné uplatniť v roku, v ktorom sa platba nájomného uskutočnila;

výdavky (náklady) na pracovné cesty, a to maximálne vo výške podľa osobitných predpisov, [22)](#poznamky.poznamka-22) pritom

výdavky (náklady) na pracovné cesty, a to do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, [5)](#poznamky.poznamka-5) pritom

na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka alebo v prenájme vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky,

na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka alebo v prenájme vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky; v prípade, ak daňovníkovi vzniknú preukázateľne vyššie výdavky, môže správca dane v odôvodnených prípadoch povoliť iný spôsob ich uplatňovania,

na dopravu motorovým vozidlom nezahrnutým v majetku daňovníka vo výške základnej sadzby a náhrady za spotrebované pohonné látky,

na dopravu motorovým vozidlom daňovníka nezahrnutom do majetku daňovníka s výnimkou prenájmu vo výške sadzby základnej náhrady a náhrady výdavkov za spotrebované pohonné látky; pri nákladných automobiloch a autobusoch sa použije sadzba základnej náhrady pre osobné cestné motorové vozidlá zvýšená na dvojnásobok,

stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách,

stravné a vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným predpisom, [5)](#poznamky.poznamka-5)

Odpisy sa ustanovia na účely tohto zákona podľa [§ 31 alebo § 32] z hmotného majetku, s výnimkou uvedenou v [§ 27] , a nehmotného majetku.

Odpisy sa ustanovia na účely tohto zákona podľa [§ 30] , [§ 31 alebo § 32] z hmotného majetku, s výnimkou uvedenou v [§ 27] , a nehmotného majetku.

Nehmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú predmety z práv priemyselného vlastníctva, projekty a programové vybavenie a iné poskytované technické alebo iné hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Kčs a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, a ďalej zriaďovacie náklady. [17)](#poznamky.poznamka-17)

Nehmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú predmety z práv priemyselného vlastníctva, projekty a programové vybavenie a iné poskytované technické alebo iné hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Kčs a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, a ďalej zriaďovacie výdavky vyššie ako 20 000 Sk. [17)](#poznamky.poznamka-17)

Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie zahŕňanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka k 31. decembru bežného roka, ktorý sa vzťahuje na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, do výdavkov (nákladov) na zabezpečenie tohto príjmu. Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku v dôsledku predaja pred 31. decembrom bežného roka evidovaného v majetku daňovníka k 1. januáru bežného roka možno uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie.

Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie zahŕňanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka k 31. decembru bežného roka, ktorý sa vzťahuje na zabezpečenie zdaniteľného príjmu vrátane majetku poistného a rezervného charakteru nevyhnutného na zabezpečenie prevádzky majetku v používaní, do výdavkov (nákladov) na zabezpečenie tohto príjmu. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez vykonania likvidácie môže pri majetku evidovanom k 31. decembru bežného roka uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie. Pri vyradení hmotného majetku v dôsledku predaja pred 31. decembrom bežného roka, evidovaného v majetku daňovníka k 1. januáru bežného roka, je možné uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie s výnimkou daňovníkov postupujúcich podľa [§ 30 ods. 4] . Obdobne je možné postupovať i v prípadoch, keď dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k prevodu majetku štátu podľa osobitných predpisov, [27a)](#poznamky.poznamka-27a) k zrušeniu bez likvidácie a k vstupu do likvidácie.

Hmotný majetok vylúčený z odpisovania:

Hmotný majetok a nehmotný majetok vylúčený z odpisovania:

Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje vlastník s výnimkou uvedenou v odsekoch 2 až 4.

Hmotný majetok a nehmotný majetok odpisuje daňovník, ktorý má k tomuto majetku vlastnícke právo alebo právo správy majetku štátu (ďalej len „vlastník“) s výnimkou uvedenou v odsekoch 2 až 4.

Prenajatý hmotný majetok a nehmotný majetok môže na základe písomnej zmluvy s vlastníkom odpisovať nájomca po dobu trvania nájomnej zmluvy, pokiaľ predmetom tejto zmluvy je súbor zahŕňajúci zároveň hnuteľné aj nehnuteľné veci využívané nájomcom pre zabezpečenie príjmov po celé zdaňovacie obdobie ako celok.

Prenajatý hmotný majetok a nehmotný majetok môže nájomca odpisovať na základe písomnej zmluvy s vlastníkom po dobu trvania nájomnej zmluvy len po celé zdaňovacie obdobie ako celok. Rovnako sa postupuje, ak predmetom nájomnej zmluvy je súbor zahŕňajúci hnuteľné aj nehnuteľné veci.

Pokiaľ technické zhodnotenie samostatne neodpisuje nájomca, zvyšuje technické zhodnotenie, vstupnú cenu (ďalej len „zvýšená vstupná cena“) a zároveň zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“) príslušného majetku.

Pokiaľ technické zhodnotenie samostatne neodpisuje nájomca, zvyšuje technické zhodnotenie, vstupnú cenu s výnimkou uvedenou v odseku 1 (ďalej len „zvýšená vstupná cena“) a zároveň zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“) príslušného majetku.

príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného zákona, [1)](#poznamky.poznamka-1) zdedením, vydaním [2)](#poznamky.poznamka-2) alebo darovaním nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva, s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa [§ 6] alebo s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou,

príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného zákona, [1)](#poznamky.poznamka-1) zdedením [2a)](#poznamky.poznamka-2a) , vydaním [2)](#poznamky.poznamka-2) alebo darovaním [2b)](#poznamky.poznamka-2b) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci alebo majetkového práva, s výnimkou príjmov z nich plynúcich a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti podľa [§ 6] alebo s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou,

Prenajaté veci s právom kúpy najatej veci podľa [§ 24 ods. 4 písm. a)] možno s výnimkou nehnuteľností odpísať až do 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania ustanovenej v odseku 1. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40 % doby odpisovania možno odpísať za každé 1 % predĺženia ďalšie 1 % vstupnej ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej ceny. Pri určení tohto spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia [§ 31 a 32] .

Prenajaté veci na základe zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci možno s výnimkou nehnuteľností odpísať až do výšky 90 % vstupnej ceny rovnomerne po dobu trvania prenájmu za predpokladu, že doba prenájmu trvá minimálne 40 % doby odpisovania ustanovenej v odseku 1, najmenej však tri roky. Pri predĺžení doby prenájmu nad 40 % doby odpisovania možno odpísať za každé 1 % doby odpisovania ďalšie 1 % vstupnej ceny nad 90 % až do 100 % vstupnej ceny. Pri určení spôsobu odpisovania sa nepoužijú ustanovenia [§ 31 a 32] , ale výška odpisu sa určí rovnomerne pomernou časťou pripadajúcou na každý mesiac doby prenájmu.

Pre určenie straty, ktorú možno podľa odseku 1 odpočítať, platia ustanovenia [§ 23 až 33] . Neprihliada sa na ustanovenie [§ 20 ods. 4] .

Od základu dane nemožno odpočítať stratu podľa odseku 1 pri podielových fondoch a investičných fondoch. [14)](#poznamky.poznamka-14)

Možnosť odpočítania straty podľa odseku 1 vylučuje povolenie oslobodenia od dane.

Pre určenie straty, ktorú možno podľa odseku 1 odpočítať, platia ustanovenia [§ 23 až 33] . Neprihliada sa na ustanovenie [§ 20 ods. 4] .

Daňovníkom uvedeným v [§ 2] a [17] sa daň znižuje o

Daňovníkom uvedeným v [§ 2 a 17] sa daň znižuje o

sumu 5000 Kčs za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou, [31)](#poznamky.poznamka-31)

sumu 7 000 Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou, [31)](#poznamky.poznamka-31)

sumu 15 000 Kčs za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. [31)](#poznamky.poznamka-31)

sumu 18 000 Sk za každého pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. [31)](#poznamky.poznamka-31)

Pre výpočet zľavy podľa odseku 1 je rozhodný priemerný prepočítaný počet pracovníkov [32)](#poznamky.poznamka-32) so zmenenou pracovnou schopnosťou a pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím v zdaňovacom období (zaokrúhlený na celé čísla dole).

U daňovníkov uvedených v [§ 17] zamestnávajúcich najmenej 20 zamestnancov, ak súčasne podiel pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou predstavuje viac ako 60 % priemerného prepočítaného počtu, sa znižuje sadzba dane uvedená v [§ 21] na polovicu.

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre daňovníkov uvedených v [§ 2 ods. 3] a [§ 17 ods. 5] s výnimkou stálej prevádzkárne ( [§ 22 ods. 2] ) je

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky pre daňovníkov uvedených v [§ 2 ods. 3] a [§ 17 ods. 5] s výnimkou stálej prevádzkárne ( [§ 22 ods. 2] ) je

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre daňovníkov uvedených v [§ 2] a [17] pokiaľ nie je v odseku 1 ustanovené inak, je:

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky pre daňovníkov uvedených v [§ 2 a 17] , ak nie je v odseku 1 ustanovené inak alebo ak nejde o príjmy oslobodené od dane, je:

z vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnsti alebo členstva v družstve,

z vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo členstva v družstve,

z podielov na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti alebo družstva; body 2. a 3. sa nevzťahujú na banky a poisťovne.

z podielov na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti vrátane akciovej spoločnosti, ktorej jediným zakladateľom je štát, alebo družstvá.

15 % z príjmov uvedených v [§ 8 ods. 1 písm. c) a d)] , v [§ 10 ods. 1 písm. h)] a

15 % z príjmov uvedených v [§ 8 ods. 1 písm. c) a d)] a v [§ 10 ods. 1 písm. i)] , z vkladov na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie podľa [§ 8 ods. 1 písm. e)] (napr. sporožírové účty) a

z výnosov z podielových listov, dlhopisov, s výnimkou uvedenou v bode 3, kupónov a investičných kupónov,

z výnosov z podielových listov, dlhopisov, vkladových listov a z vkladov postavených im na roveň,

u držiteľa nekupónových dlhopisov predávaných pod menovitú hodnotu sumy, o ktorú predajná cena prevyšuje kúpnu cenu,

z podielov na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach,

z podielov na zisku z účastí na spoločnostiach s ručením obmedzeným, z účastí komanditistov na komanditných spoločnostiach,

z podielov na zisku a obdobného plnenia z členstva v družstvách.

10 % z príjmov autorov za príspevok do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie ( [§ 7 ods. 6] ) a z príjmov z právneho vzťahu podľa [§ 6 ods. 4] .

15 % z úrokov, výhier a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách a z úrokov z peňažných prostriedkov na vkladových účtoch plynúcich daňovníkom uvedeným v [§ 18 ods. 4] a daňovníkom, ktorých vkladné knižky alebo vkladové listy sú na doručiteľa, z peňažných prostriedkov ukladaných organizáciami vykonávajúcimi poisťovaciu činnosť podľa osobitného predpisu, [32a)](#poznamky.poznamka-32a) z peňažných prostriedkov investičných spoločností a investičných fondov [14)](#poznamky.poznamka-14) a z peňažných prostriedkov Fondu národného majetku uložených na vkladových účtoch; ak je doručiteľom a príjemcom úroku, výhry alebo výnosu právnická osoba zdaňovaná podľa [§ 23 ods. 12] , považuje sa daň vybraná osobitnou sadzbou dane za preddavok a zostávajúca časť sa zdaní ako súčasť základu dane u daňovníka;

Základ dane pre osobitnú sadzbu dane, ktorý tvoria príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, je iba príjem, pokiaľ sa v tomto zákone neustanovuje inak. Základ dane sa zaokrúhľuje na celé koruny dole.

Základom dane pre osobitnú sadzbu dane, ktorý tvoria príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, je iba príjem, ak sa v tomto zákone neustanovuje inak. Základ dane a daň sa zaokrúhľujú na celé koruny nadol. V prípade devízových účtov znejúcich na cudziu menu sa základ dane určí v cudzej mene, a to bez zaokrúhlenia.

Pokiaľ plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od investičných spoločností a od investičných fondov, [14)](#poznamky.poznamka-14) je základom dane pre osobitnú sadzbu dane uvedenú v odseku 2 písm. a) vyplácaný výnos z cenných papierov znížený o príjmy prijaté investičnými spoločnosťami a investičnými fondami, z ktorých bola daň vybratá osobitnou sadzbou podľa odseku 2 písm. a).

Pokiaľ plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od investičných spoločností a od investičných fondov, [14)](#poznamky.poznamka-14) je základom dane pre osobitnú sadzbu dane uvedenú v odseku 2 písm. a) vyplácaný výnos z cenných papierov znížený o príjmy prijaté investičnými spoločnosťami a investičnými fondami, z ktorých bola daň vybratá osobitnou sadzbou podľa odseku 2 písm. c).

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorou je Česká s Slovenská Federatívna Republika viazaná, neustanovuje inak.

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.

Na daňové účely sa používajú tieto kurzy devízového trhu vyhlásené Štátnou bankou česko-slovenskou (devízy, valuty):

(prázdne)

Zákonmi národných rád možno ustanoviť odchýlky od ustanovení tohto zákona:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

Pri základných prostriedkoch odpisovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pri ktorých nadobúdacia cena bola 10 000 Kčs a menej, môže daňovník zostatkovú cenu zahrnúť plne do nákladov (výdavkov) v roku 1993 alebo pokračovať v odpisovaní obdobne ako pri hmotnom majetku podľa odseku 7.

Pri základných prostriedkoch odpisovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pri ktorých nadobúdacia cena bola 10 000 Sk a menej, môže daňovník zostatkovú cenu zahrnúť plne do nákladov (výdavkov) v roku 1993 alebo pokračovať v odpisovaní obdobne ako pri hmotnom majetku podľa odseku 7.

Príjmy plynúce daňovníkovi neúčtujúcemu v sústave podvojného účtovníctva najdlhšie 15 dní pred začiatkom alebo najdlhšie 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, ku ktorému hospodársky patria, sa považujú za príjmy plynúce v tomto zdaňovacom období. Pri posudzovaní výdavkov sa postupuje obdobne. Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky ( [§ 6] ) plynúce daňovníkovi najdlhšie 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období. U daňovníka s príjmami podľa [§ 7] a [9] sa prihliadne aj na zásoby obstarané v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal činnosť. Obdobne sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti.

Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky ( [§ 6] ) plynúce daňovníkovi najdlhšie 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období. U daňovníka s príjmami podľa [§ 7] a [9] sa prihliadne aj na zásoby obstarané v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal činnosť. Obdobne sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti.

príjmy zo súčasného alebo prvšieho pracovnoprávneho, služobného alebo členského pomeru alebo obdobného pomeru, v ktorom daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na príkazy platiteľa. Týmito príjmami sa rozumejú aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku;

príjmy zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovnoprávneho, služobného alebo členského pomeru alebo obdobného pomeru, v ktorom daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na príkazy platiteľa;

príjmy za prácu členov družstiev a spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dbať na príkazy inej osoby;

príjmy za prácu členov družstiev a spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dbať na príkazy inej osoby;

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb.

odmeny (tantiémy a im podobné odmeny) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;

Za funkčný požitok sa nepovažujú a predmetom dane nie sú náhrady poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, s výnimkou náhrady ušlého príjmu.

Za funkčný požitok sa nepovažujú a predmetom dane nie sú náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, [5c)](#poznamky.poznamka-5c) s výnimkou náhrady ušlého príjmu.

Ustanovenia odsekov 7 a 8 sa použijú obdobne aj pre plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.

Ustanovenia odsekov 6 až 8 sa použijú obdobne aj pre plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie.

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjem zo závislej činnosti alebo funkčné požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o:

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy zo závislej činnosti alebo funkčné požitky s výnimkou uvedenou v odsekoch 4 a 5 znížené o:

poistné sociálneho poistenia, poistné zamestnanosti a zdravotného poistenia, ktoré je podľa osobitných predpisov povinný platiť zamestnanec; u zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu, príspevky na toto zahraničné poistenie;

poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je podľa osobitných predpisov [5d)](#poznamky.poznamka-5d) povinný platiť zamestnanec; u zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu, príspevky na toto zahraničné poistenie;

sumu vo výške 200 Kčs za každý kalendárny mesiac výkonu práce na čiastočnú úhradu nákladov zamestnanca na dopravu medzi bydliskom a pracoviskom, pokiaľ táto vzdialenosť nepresahuje 30 km a zamestnanec tu vykonáva prácu viac ako päť dní v kalendárnom mesiaci. Ak uvedená vzdialenosť presahuje 30 km, zvyšuje sa suma na 300 Kčs. Držiteľom bezplatných alebo zlacnených cestovných lístkov poskytnutých zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom toto zvýšenie prislúcha, len pokiaľ preukážu, že pri doprave na pracovisko nemôžu využiť bezplatný alebo zlacnený cestovný lístok.

sumu vo výške 300 Sk za každý kalendárny mesiac na čiastočnú úhradu výdavkov spojených s výkonom práce, ak zamestnanec vykonáva prácu viac ako päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci. O túto sumu sa neznižuje príjem uvedený v odseku 1 písm. d);

Daňovník s príjmami zo závislej činnosti je ďalej označený ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“.

Daňovník s príjmami zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov sa ďalej označuje ako „zamestnanec“, platiteľ príjmu ako „zamestnávateľ“.

Príjmy podľa odseku 1 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zamestnancovi v právnom vzťahu uzavretom so zamestnávateľom na dobu nepresahujúcu päť kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci, ktorých úhrnná výška nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 3000 Kčs, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

Príjmy podľa odseku 1 písm. a) a odseku 9 plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorých úhrnná výška od toho istého zamestnávateľa nepresiahne v kalendárnom mesiaci sumu 3 000 Sk, sú po znížení podľa odseku 12 písm. a) samostatným základom dane ( [§ 36] ). Uvedené platí v prípade, ak ide o príjmy plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa, u ktorého zamestnanec neuplatňuje sumu podľa odseku 12 písm. b) a nezdaniteľné časti zo základu dane pre výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak tieto príjmy a príjmy uvedené v odseku 4 plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. c) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak tieto príjmy a príjmy uvedené v odseku 4 plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné aj súkromné účely, považuje sa za príjem zamestnanca zahŕňaný do základu dane suma vo výške 12 % obstarávacej ceny vozidla v kalendárnom roku alebo 1 % aj v začatom kalendárnom mesiaci, ak sa vozidlo používa len časť roka. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, že dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, považuje sa za príjem zamestnanca zahrnutý do základu dane suma vo výške 12 % obstarávacej ceny vozidla v kalendárnom roku alebo 1 % aj v začatom kalendárnom mesiaci, ak sa vozidlo používa len časť roka. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, že dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.

Za príjmy zo závislej činnosti sa nepovažujú a predmetom dane, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa [§ 3 ods. 4] , ďalej nie sú:

Za príjmy zo závislej činnosti sa nepovažujú a predmetom dane okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane podľa [§ 3 ods. 4] , ďalej nie sú:

náhrady cestovných výdavkov poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky ustanovenej osobitným predpisom; [5)](#poznamky.poznamka-5) ak zamestnávateľ vypláca vyššie náhrady, sú sumy, ktoré prekračujú výšku ustanovenú osobitným predpisom, [5)](#poznamky.poznamka-5) zdaniteľným príjmom podľa odseku 1, a to aj v prípade, že tento osobitný predpis [5)](#poznamky.poznamka-5) výplatu vyšších náhrad neobmedzuje;

náhrady cestovných výdavkov poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká daňovníkovi nárok podľa osobitných predpisov, [5)](#poznamky.poznamka-5) ako aj vreckové pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené týmito predpismi;

hodnota poskytovaných osobných hygienických a ochranných pracovných prostriedkov a pracovného oblečenia včítane ich udržiavania (napr. pracovné odevy, uniformy);

hodnota poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania (napr. pracovné odevy, uniformy);

sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich v jeho mene vydal, alebo sumy, ktorými zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ.

sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich v jeho mene vydal, alebo sumy, ktorými zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ;

Od dane sú, okrem príjmov uvedených v [§ 4] , ďalej oslobodené:

Od dane sú okrem príjmov uvedených v [§ 4] ďalej oslobodené:

sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, ktoré súvisí s jeho podnikaním; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancom ako náhrada za ušlý príjem;

sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, ktoré súvisí s jeho činnosťou alebo podnikaním; toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancom ako náhrada za ušlý príjem;

nepeňažné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancom vo forme možnosti používať rekreačné, zdravotnícke a vzdelávacie zariadenia, predškolské zariadenia, závodné knižnice, telovýchovné a športové zariadenia alebo vo forme príspevku na kultúrne programy a športové akcie;

nepeňažné plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancom vo forme možnosti používať vlastné rekreačné, zdravotnícke, vzdelávacie, predškolské, telovýchovné a športové zariadenia, závodné knižnice alebo vo forme príspevku na kultúrne programy a športové akcie;

poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca do fondu sociálneho poistenia, fondu zamestnanosti a fondu zdravotného poistenia;

poistné do Fondu zdravotného poistenia, Fondu nemocenského poistenia a Fondu dôchodkového poistenia a príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť za zamestnanca;

zvýhodnenia poskytované zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb svojím zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zlacnených cestovných lístkov;

zvýhodnenia poskytované zamestnávateľom prevádzkujúcim verejnú dopravu osôb svojim zamestnancom a ich rodinným príslušníkom vo forme bezplatných alebo zlacnených cestovných lístkov;

príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu [5a)](#poznamky.poznamka-5a) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenie) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku [ [§ 8 ods. 3 písm. a)] ].

príjmy získané nadobudnutím zamestnaneckých akcií podľa osobitného predpisu [5a)](#poznamky.poznamka-5a) za nižšiu ako menovitú hodnotu s výnimkou príjmov z nich plynúcich a príjmov plynúcich zo spätného odpredaja (vrátenia) týchto akcií za vyššiu ako nadobúdaciu hodnotu, ktoré sa považujú za príjmy z kapitálového majetku [ [§ 8 ods. 3 písm. a)] ];

funkčné platy členov vlád, poslancov Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a platy vedúcich ústredných orgánov štátnej správy;

funkčné platy členov vlády, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a platy vedúcich ústredných orgánov štátnej správy;

príjmy z iného podnikania podľa osobitných predpisov,

príjmy z iného podnikania podľa osobitných predpisov, [7a)](#poznamky.poznamka-7a)

príjmy z výkonu nezávislého povolania, ktoré nie je živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov.

príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním podľa osobitných predpisov.

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, s výnimkou uvedenou v odseku 6. Tieto príjmy sa znižujú o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, s výnimkou príjmov uvedených v odseku 1 písm. d). Pre zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia [§ 23 až 34] . Príjmy uvedené v [§ 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3] plynúce daňovníkom uvedeným v [§ 2 ods. 3] sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

Základom dane (čiastkovým základom dane) je suma, o ktorú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2 s výnimkou uvedenou v odseku 6 presahujú výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 4. Príjmy uvedené v [§ 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3] plynúce daňovníkom uvedeným v [§ 2 ods. 3] sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné sociálneho poistenia, poistné zamestnanosti a zdravotného poistenia, ktoré je povinné platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti za predpokladu, že toto poistné sa neuhrádza ako náklady verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti.

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia a o príspevky do Fondu zamestnanosti, ktoré je povinné platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti za predpokladu, že toto poistné sa neuhrádza ako náklady verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti.

Príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) do výšky 3000 Kčs včítane za príspevok do novín, časopisu, rozhlasu alebo televízie plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

Samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ) sú príjmy uvedené v odseku 2 písm. a) plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ak

Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky vo výške:

Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu, môže uplatniť výdavky s výnimkou uvedenou v [§ 12 ods. 1] vo výške:

50 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, [6)](#poznamky.poznamka-6)

60 % z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, [6)](#poznamky.poznamka-6)

30 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), s výnimkou príjmov podľa odseku 6,

35 % z príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), s výnimkou príjmov podľa odseku 6,

20 % z príjmov zo živnosti, z iného podnikania podľa osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b).

25 % z príjmov zo živnosti, z iného podnikania podľa osobitných predpisov a z príjmov uvedených v odseku 2 písm. b).

Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 7, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 7, sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

podiely na zisku (dividendy), úroky a ostatné požitky z cenných papierov s výnimkami uvedenými v [§ 4 písm. s) a t)] alebo účastí na spoločnostiach s ručením obmedzeným a komanditných spoločnostiach a podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách;

podiely na zisku (dividendy), výnosy z cenných papierov, podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach a podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách;

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z vkladov na bežných účtoch úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností. Vklady na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie (sporožírové účty), sa posudzujú podľa písmena c);

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z vkladov na bežných účtoch úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností. Vklady na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie (napr. sporožírové účty), sa posudzujú podľa písmena c);

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), d) a v odseku 3 písm. a), pokiaľ nejde o príjmy uvedené v [§ 6 ods. 1] alebo [§ 7 ods. 1 písm. d)] plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), d) a v odseku 3 písm. a), pokiaľ nejde o príjmy uvedené v [§ 6 ods. 1] alebo [§ 7 ods. 1 písm. d)] plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené, môže ich uplatniť vo výške 20 % z príjmov uvedených v odseku 1.

Ak daňovník neuplatní výdavky preukázateľne vynaložené, môže ich uplatniť vo výške 25 % z úhrnu príjmov uvedených v odseku 1.

z výnosov z akcií a dočasných listov,

z podielov na zisku tichého spoločníka,

z výnosov z podielových listov, dlhopisov, s výnimkou uvedenou v bode 3, kupónov a investičných kupónov,

z vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnsti alebo členstva v družstve,

u držiteľa nekupónových dlhopisov predávaných pod menovitú hodnotu sumy, o ktorú predajná cena prevyšuje kúpnu cenu,

z podielov na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti alebo družstva; body 2. a 3. sa nevzťahujú na banky a poisťovne.

15 % z príjmov uvedených v [§ 8 ods. 1 písm. c) a d)] a v [§ 10 ods. 7] a z obdobných príjmov plynúcich daňovníkom uvedeným v [§ 17] ;

15 % z príjmov uvedených v [§ 8 ods. 1 písm. c) a d)] , v [§ 10 ods. 1 písm. h)] a

podiely na zisku (dividendy), úroky a ostatné požitky z cenných papierov alebo účastí na spoločnostiach s ručením obmedzeným a komanditných spoločnostiach a podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách;

podiely na zisku (dividendy), úroky a ostatné požitky z cenných papierov s výnimkami uvedenými v [§ 4 písm. s) a t)] alebo účastí na spoločnostiach s ručením obmedzeným a komanditných spoločnostiach a podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách;

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z vkladov na bežných účtoch úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností. Vklady na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie (sporožírové účty, devízové účty), sa posudzujú podľa písmena c);

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z vkladov na bežných účtoch úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností. Vklady na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie (sporožírové účty), sa posudzujú podľa písmena c);

príjmy z príležitostných činností alebo z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,

príjmy z príležitostných činností alebo z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, včítane príjmov z poľnohospodárskej výroby, ktorú neprevádzkuje podnikateľ (samostatne hospodáriaci roľník),

Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie než príjem, na rozdiel sa neprihliada. Ak príjmy podľa odseku 1 písm. h) a ch) plynú zo zdrojov v zahraničí, je základom dane (čiastkovým základom dane) príjem neznížený o výdavky.

Základom dane (čiastkovým základom dane) je príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v odseku 1 vyššie než príjem, na rozdiel sa neprihliada. Ak príjmy podľa odseku 1 písm. h) a ch) plynú zo zdrojov v zahraničí, je základom dane (čiastkovým základom dane) príjem neznížený o výdavky. Ak ide o príjmy z poľnohospodárskej výroby, možno výdavky uplatniť podľa [§ 7 ods. 7 písm. a)] . Príjmy plynúce zo splátok na základe uzavretej kúpnej zmluvy alebo z preddavku na základe uzavretej zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, sa zahrnú do čiastkového základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom boli dosiahnuté.

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) je výdavkom cena vyplývajúca z ocenenia veci, za ktorú daňovník vec preukázateľne nadobudol, a ak ide o vec zdedenú alebo darovanú, cena zistená na účely dane z dedičstva alebo darovania. Ak ide o vec získanú výmenou, vychádza sa pri tejto veci z jej ceny obvyklej v mieste a v čase jej nadobudnutia ( [§ 3 ods. 3] ). Výdavkom sú tiež sumy preukázateľne vynaložené na opravu, údržbu alebo iné jej zhodnotenie. Na hodnotu vlastnej práce daňovníka na veci, ktorú si sám vyrobil alebo vlastnou prácou zhodnotil, sa pri určení výdavkov neprihliada.

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. b) je výdavkom cena vyplývajúca z ocenenia veci, za ktorú daňovník vec preukázateľne nadobudol, a ak ide o vec zdedenú alebo darovanú, cena zistená na účely dane z dedičstva alebo darovania. Ak ide o vec získanú výmenou, vychádza sa pri tejto veci z jej ceny obvyklej v mieste a v čase jej nadobudnutia ( [§ 3 ods. 3] ). Výdavkom sú tiež sumy preukázateľne vynaložené na opravu, údržbu alebo iné jej zhodnotenie. Na hodnotu vlastnej práce daňovníka na veci, ktorú si sám vyrobil alebo vlastnou prácou zhodnotil, sa pri určení výdavkov neprihliada. Výdavky, ktoré prevyšujú príjmy plynúce zo splátok alebo preddavkov na budúci predaj nehnuteľnosti v zdaňovacom období po prvý raz, možno uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa obdobne, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. c), f) a g) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu.

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. c), f) a g) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu ( [§ 3 ods. 3] ). Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena, ak ide o hmotný majetok už odpisovaný. Výdavkom nie je podiel na majetku družstva prevedený v rámci transformácie družstiev podľa osobitného predpisu [11a)](#poznamky.poznamka-11a) s výnimkou podielu alebo jeho časti, ktorý je náhradou podľa osobitných predpisov. [2)](#poznamky.poznamka-2)

Výhry [odsek 1 písm. h)] plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak výhry plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Príjmy podľa odseku 1 písm. f) až h) plynúce zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Ak plynú tieto príjmy zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Príjmy daňovníkov, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, zo spoločného podnikania alebo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú podľa ich podielu na spoločných príjmoch. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju ukončia, a na deti a manželku (manžela), pokiaľ sa uplatňujú ako vyživované osoby ( [§ 15] ).

Príjmy dosiahnuté pri podnikaní alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti ( [§ 7] ) prevádzkovanej za spolupráce osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú aj na tieto spolupracujúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju ukončia, a na deti a manželku (manžela), pokiaľ sa uplatňujú ako vyživované osoby ( [§ 15] ).

Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok ( [§ 23] ) a podľa podielov určených spoločenskou zmluvou rozdeľuje tento základ dane na jednotlivých spoločníkov, u ktorých tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa [§ 5 ods. 2] , ak je spoločník fyzickou osobou, alebo sa zahŕňajú do základu dane podľa [§ 23] , ak je spoločník právnickou osobou. Strata verejnej obchodnej spoločnosti ( [§ 34] ) sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.

Verejná obchodná spoločnosť zisťuje základ dane za spoločnosť ako celok ( [§ 23 až 33] ) rovnako ako daňovník. Podľa podielov určených spoločenskou zmluvou sa rozdeľuje tento základ dane na jednotlivých spoločníkov, u ktorých tvorí základ dane (čiastkový základ dane) podľa [§ 5 ods. 2] , ak je spoločník fyzickou osobou, alebo sa zahŕňajú do základu dane podľa [§ 23] , ak je spoločník právnickou osobou. Strata verejnej obchodnej spoločnosti ( [§ 34] ) sa rozdeľuje rovnako ako základ dane.

12 000 Kčs ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti, pokiaľ nemá vlastné príjmy presahujúce 20 400 Kčs ročne;

12 000 Kčs ročne na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v spoločnej domácnosti, pokiaľ nemá vlastné príjmy presahujúce 20 400 Kčs ročne. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, rodičovský príspevok, prídavky na deti, výchovné k dôchodku a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie;

6000 Kčs ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok alebo je daňovník podľa osobitných predpisov čiastočne invalidný;

6000 Kčs ročne, ak daňovník poberá čiastočný invalidný dôchodok;

12 000 Kčs ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov než z dôvodu jeho invalidity; ak je však daňovník držiteľom preukážky ZŤP-S (zvlášť ťažko poškodený so sprievodcom), zvyšuje sa suma na 36 000 Kčs ročne.

12 000 Kčs ročne, ak daňovník poberá invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok pre priznanie je invalidita, alebo je daňovník podľa osobitných predpisov invalidným, alebo jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov než z dôvodu jeho invalidity; ak je daňovník držiteľom preukážky ZŤP-S (zvlášt ťažko poškodený so sprievodcom), zvyšuje sa suma na 36 000 Kčs ročne, a to aj keď nepoberá invalidný dôchodok. Sumy podľa písmen d) a e) možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný, invalidný i čiastočný invalidný dôchodok.

O sumu podľa odseku 1 písm. a) neznižuje základ dane daňovník, u ktorého starobný dôchodok z fondu sociálneho poistenia je viac ako 20 400 Kčs ročne. Ak neprevyšuje 20 400 Kčs ročne, prizná sa suma podľa odseku 1 písm. a) len vo výške zníženej o vyplatené sumy starobného dôchodku. Na prídavky na deti a na výchovné sa neprihliada.

O sumu podľa odseku 1 písm. a) neznižuje základ dane daňovník, u ktorého starobný dôchodok z fondu sociálneho poistenia je viac ako 20 400 Kčs ročne. Ak neprevyšuje 20 400 Kčs ročne, prizná sa suma podľa odseku 1 písm. a) len vo výške zníženej o vyplatené sumy starobného dôchodku. Na prídavky na deti a na výchovné sa neprihliada. Podľa tohto odseku sa nepostupuje u daňovníkov, ktorí na začiatku zdaňovacieho obdobia nie sú požívateľmi starobného dôchodku a tento dôchodok im nebol priznaný ani spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia.

Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa v starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť rodičov) sa považuje:

Za vyživované dieťa daňovníka (vlastné, osvojené, dieťa v starostlivosti, ktorá nahrádza starosltivosť rodičov, dieťa druhého z manželov a vnuk, pokiaľ jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplantiť) sa v súlade s osobitným predpismi [12a)](#poznamky.poznamka-12a) považuje:

Ak v rámci jednej spoločnej domácnosti vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho na účely dane uplatniť len jeden z nich.

Ak v rámci jednej spoločnej domácnosti vyživujú dieťa (deti) viacerí daňovníci (napr. manželia), môže ho na účely dane uplatniť len jeden z nich. Pri použití odseku 7 môže uplatniť dieťa (deti) po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov.

Daňovník, u ktorého podmienky rozhodné pre zníženie základu dane podľa odseku 1 písm. b) až e) trvajú len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, zníži základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo.

Daňovník, u ktorého podmienky rozhodné pre zníženie základu dane podľa odseku 1 písm. b) až e) trvajú len niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, zníži základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

U daňovníkov, ktorí nie sú zapísaní v obchodnom registri alebo nepodnikajú ani na základe živnostenského oprávnenia, sú predmetom dane iba príjmy z činností vykonávaných za účelom dosahovania zisku alebo z činností, ktorých prevádzkovaním možno zisk dosiahnuť, včítane príjmov z výnosov z cenných papierov.

U daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, [14a)](#poznamky.poznamka-14a) sú predmetom dane iba príjmy z podnikania včítane príjmov z výnosov z cenných papierov.

príjmy z obchodného, technického alebo iného poradenstva, sprostredkovateľskej činnosti a obdobných činností poskytovaných na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky;

príjmy z obchodného, technického alebo iného poradenstva, služieb, riadiacej a sprostredkovateľskej činnosti a obdobných činností poskytovaných na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky;

Stálou prevádzkárňou sa na účely tohto zákona rozumie zariadenie na výkon činností daňovníkov so sídlom alebo bydliskom v zahraničí umiestnené na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a to najmä stavenisko, diel ne, kancelárie, zariadenia na ťažbu prírodných zdrojov, odbytisko (miesto predaja). Stavenisko, stavebné a montážne práce včítane opráv sa považujú za stálu prevádzkáreň len vtedy, ak ich trvanie presiahne (bez ohľadu na zdaňovacie obdobie) šesť mesiacov. Do doby trvania stálej prevádzkárne sa započítavajú kalendárne dni, pokiaľ nedôjde k ich prerušeniu na dobu dlhšiu ako dvanásť kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe.

Stálou prevádzkárňou sa na účely tohto zákona rozumie zariadenie na výkon činností daňovníkov so sídlom alebo bydliskom v zahraničí umiestnené na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, a to najmä stavenisko, diel ne, kancelárie, zariadenia na ťažbu prírodných zdrojov, odbytisko (miesto predaja) alebo prenajaté nehnuteľnosti“ a v druhej vete sa za slovo „opráv“ vkladajú čiarka a slová „poskytovania činností a služieb uvedených v odseku 1 písm. c) zamestnancami daňovníka alebo osobami pre neho pracujúcimi. Stavenisko, stavebné a montážne práce včítane opráv sa považujú za stálu prevádzkáreň len vtedy, ak ich trvanie presiahne (bez ohľadu na zdaňovacie obdobie) šesť mesiacov. Do doby trvania stálej prevádzkárne sa započítavajú kalendárne dni, pokiaľ nedôjde k ich prerušeniu na dobu dlhšiu ako dvanásť kalendárnych mesiacov nasledujúcich po sebe.

nájomné včítane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci;

nájomné včítane nájomného za veci s právom kúpy najatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie;

prevádzku vlastných zariadení závodného stravovania okrem hodnoty potravín alebo príspevky na závodné stravovanie zabezpečované prostredníctvom iných subjektov a poskytované maximálne do výšky 55 % ceny hlavných a desiatových jedál;

prevádzku vlastných zariadení závodného stravovania okrem hodnoty potravín alebo príspevky na závodné stravovanie zabezpečované prostredníctvom iných subjektov a poskytované maximálne do výšky 55 % ceny hlavných a desiatových jedál. Za závodné stravovanie vo vlastnom zariadení sa považuje aj závodné stravovanie zabezpečované vo vlastnom zariadení prostredníctvom iných subjektov;

na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky,

na dopravu motorovým vozidlom zahrnutým v majetku daňovníka alebo v prenájme vo výške náhrady za spotrebované pohonné látky,

výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností pre zabezpečenie obranyschopnosti štátu. [24)](#poznamky.poznamka-24)

výdavky (náklady) spojené s uchovaním výrobných schopností pre zabezpečenie obranyschopnosti štátu, [24)](#poznamky.poznamka-24)

doba nájmu je dlhšia ako 40 % určenej doby odpisovania uvedenej v [§ 30] , najmenej však 3 roky a

doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej v [§ 30] , najmenej však 3 roky, s výnimkou nehnuteľností, pri ktorých môže doba nájmu trvať najmenej 8 rokov, a

kúpna cena najatej veci nie je vyššia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri odpisovaní podľa tohto zákona.

kúpna cena najatej veci nie je vyššia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.

Ak sa predáva najatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy po jej ukončení nájomcovi, v ostatných prípadoch, než je uvedené v odseku 4, uznáva sa nájomné do výdavkov (nákladov) iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri odpisovaní podľa tohto zákona.

Ak sa predáva najatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy po jej ukončení nájomcovi, v ostatných prípadoch, než je uvedené v odseku 4, uznáva sa nájomné do výdavkov (nákladov) iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona.

Hmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú samostatné hnuteľné veci, ktorých vstupná cena ( [§ 29 ods. 1] ) je vyššia ako 10 000 Kčs a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok, budovy a stavby, pestovateľské celky trvalých porastov [27)](#poznamky.poznamka-27) s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, základné stádo, [17)](#poznamky.poznamka-17) ťažné zvieratá, plemenné a dostihové kone a iný majetok.

Hmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory predmetov, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena ( [§ 29 ods. 1] ) je vyššia ako 10 000 Kčs a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok, budovy a stavby s výnimkou prevádzkových banských diel, pestovateľské celky trvalých porastov [27)](#poznamky.poznamka-27) s dobou plodnosti dlhšou ako 3 roky, základné stádo, [17)](#poznamky.poznamka-17) ťažné zvieratá, plemenné a dostihové kone a iný majetok.

Nehmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú predmety z práv priemyselného vlastníctva, projekty a programové vybavenie a iné poskytované technické alebo iné hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Kčs a sú obstarané odplatne alebo vo vlastnej réžii, a ďalej zriaďovacie náklady. [17)](#poznamky.poznamka-17)

Nehmotným majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú predmety z práv priemyselného vlastníctva, projekty a programové vybavenie a iné poskytované technické alebo iné hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Kčs a majú prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou za účelom obchodovania s nimi, a ďalej zriaďovacie náklady. [17)](#poznamky.poznamka-17)

Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie zahŕňanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku, ktorý sa vzťahuje na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, do výdavkov (nákladov) na zabezpečenie tohto príjmu.

Odpisovaním sa na účely tohto zákona rozumie zahŕňanie odpisov z hmotného majetku a nehmotného majetku evidovaného v majetku daňovníka k 31. decembru bežného roka, ktorý sa vzťahuje na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, do výdavkov (nákladov) na zabezpečenie tohto príjmu. Pri vyradení hmotného majetku a nehmotného majetku v dôsledku predaja pred 31. decembrom bežného roka evidovaného v majetku daňovníka k 1. januáru bežného roka možno uplatniť odpis vo výške jednej polovice z vypočítaného ročného odpisu za zdaňovacie obdobie.

Pokiaľ technické zhodnotenie samostatne neodpisuje nájomca, zvyšuje technické zhodnotenie začiatkom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia vstupnú cenu (ďalej len „zvýšená vstupná cena“) a zároveň zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“) príslušného hmotného majetku.

Pokiaľ technické zhodnotenie samostatne neodpisuje nájomca, zvyšuje technické zhodnotenie, vstupnú cenu (ďalej len „zvýšená vstupná cena“) a zároveň zostatkovú cenu (ďalej len „zvýšená zostatková cena“) príslušného majetku.

Daňovník vykonáva rovnomerné ( [§ 31] ) alebo zrýchlené odpisovanie ( [§ 32] ). Spôsob odpisovania určí pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nehmotný majetok vlastník a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania.

Daňovník vykonáva rovnomerné ( [§ 31] ) alebo zrýchlené odpisovanie ( [§ 32] ). Spôsob odpisovania určí pre každý novoobstaraný hmotný majetok a nehmotný majetok vlastník a nemožno ho zmeniť po celú dobu jeho odpisovania. Právny nástupca daňovníka pokračuje v odpisovaní začatom pôvodným vlastníkom.

Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku.

Modernizáciou sa na účely tohto zákona rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti majetku.

25 % z príjmov uvedených v [§ 22 ods. 1 písm. c) a d) bod 1. až 3.] a [6.] s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. d);

25 % z príjmov uvedených v [§ 22 ods. 1 písm. c) a d) bod 1. až 3.] a [6.] s výnimkou uvedenou v odseku 2 písm. c) a d);

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre daňovníkov uvedených v [§ 2] a [17] je:

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pre daňovníkov uvedených v [§ 2] a [17] pokiaľ nie je v odseku 1 ustanovené inak, je:

25 % z podielov na zisku (dividendy), z úrokov a ostatných požitkov z cenných papierov s výnimkou uvedenou pod písmenom c), z účastí na spoločnostiach s ručením obmedzeným, komanditných spoločnostiach, z podielov na zisku a obdobných plnení z členstva v družstvách, z podielov na zisku tichého spoločníka a z účasti na podnikaní, z vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti alebo členstva v družstve, z podielov na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti alebo družstva;

25 %

20 % z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží ( [§ 10 ods. 8] ), z odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb ( [§ 6 ods. 5] );

20 % z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží ( [§ 10 ods. 8] ), z odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb ( [§ 6 ods. 5] ) a z úrokov a iných výnosov z vkladov prijímaných zamestnávateľom od svojich zamestnancov ( [§ 8 ods. 6] );

15 % z príjmov uvedených v [§ 8 ods. 1 písm. c) a d)] a v [§ 10 ods. 7] ;

15 % z príjmov uvedených v [§ 8 ods. 1 písm. c) a d)] a v [§ 10 ods. 7] a z obdobných príjmov plynúcich daňovníkom uvedeným v [§ 17] ;

Ustanovenie [§ 36 ods. 2 písm. c)] sa nepoužije na pomernú časť úrokov a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách, vkladových listoch a z vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z vkladových účtov, ktoré pripadajú na tieto vklady do 31. decembra 1992.

Ustanovenie [§ 36 ods. 2 písm. c)] sa nepoužije na pomernú časť úrokov a iných výnosov z vkladov na vkladných knižkách, vkladových listoch a z vkladov im na roveň postavených včítane úrokov z vkladových účtov, ktoré pripadajú na tieto vklady do 31. decembra 1992. Nepoužije sa tiež na pomernú časť základu dane vzťahujúceho sa na príjmy podľa [§ 8 ods. 1 písm. d)] zistenú podľa pomeru doby od uzavretia poistnej zmluvy pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona do 31. decembra 1992 k celkovej dobe od uzavretia poistnej zmluvy do okamihu, keď sa poistné plnenie začne poskytovať po prvý raz.

pri zrýchlenom odpisovaní sa vstupnou cenou ( [§ 29] ) rozumie zostatková cena ( [§ 29] ) k 31. decembru 1992;

pri hmotnom majetku už odpisovanom k 31. decembru 1992 sa pre rok 1993 postupuje pri výpočte odpisov podľa údajov stĺpca „v ďalších rokoch odpisovania“ tabuľky uvedenej v [§ 31 ods. 1] .

Pri zmluvách, v ktorých bolo dojednané právo kúpy najatej veci pred 1. januárom 1993, sa pri odpisovaní použije vyhláška č. 586/1990 Zb. o odpisovaní základných prostriedkov až do skončenia platnosti uvedených nájomných zmlúv.

Pri zmluvách, v ktorých bolo dojednané právo kúpy najatej veci pred 1. januárom 1993, sa pri odpisovaní použije vyhláška č. 586/1990 Zb. o odpisovaní základných prostriedkov až do skončenia platnosti uvedených nájomných zmlúv, obdobne sa postupuje aj pri odpisovaní investičných prác zaplatených nájomcom v prenajatom stavebnom objekte.

Pokiaľ podľa účtovníctva výdavky presiahnu príjmy uvedené v [§ 7] a [9] , je rozdiel stratou. O stratu sa zníži základ dane zistený podľa odseku 2. Stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení [§ 34] .

Pokiaľ podľa účtovníctva výdavky presiahnu príjmy uvedené v [§ 7] a [9] , je rozdiel stratou. O stratu sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v [§ 7 až 10] s použitím ustanovenia odseku 1. Stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v [§ 7 až 10] v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení [§ 34] .

Príjmy plynúce daňovníkovi neúčtujúcemu v sústave podvojného účtovníctva najdlhšie 15 dní pred začiatkom alebo najdlhšie 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, ku ktorému hospodársky patria, sa považujú za príjmy plynúce v tomto zdaňovacom období. Pri posudzovaní výdavkov sa postupuje obdobne.

Príjmy plynúce daňovníkovi neúčtujúcemu v sústave podvojného účtovníctva najdlhšie 15 dní pred začiatkom alebo najdlhšie 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, ku ktorému hospodársky patria, sa považujú za príjmy plynúce v tomto zdaňovacom období. Pri posudzovaní výdavkov sa postupuje obdobne. Príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky ( [§ 6] ) plynúce daňovníkovi najdlhšie 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sa považujú za príjmy plynúce daňovníkovi v tomto zdaňovacom období. U daňovníka s príjmami podľa [§ 7] a [9] sa prihliadne aj na zásoby obstarané v kalendárnom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom daňovník začal činnosť. Obdobne sa posudzujú aj iné nevyhnutne vynaložené výdavky spojené so začatím činnosti.

príjmy z činnosti vykonávanej na základe súčasného alebo prvšieho pracovnoprávneho, služobného alebo členského pomeru alebo obdobného pomeru, v ktorom daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na príkazy platiteľa. Týmito príjmami sa rozumejú aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku;

príjmy zo súčasného alebo prvšieho pracovnoprávneho, služobného alebo členského pomeru alebo obdobného pomeru, v ktorom daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dbať na príkazy platiteľa. Týmito príjmami sa rozumejú aj príjmy za prácu žiakov a študentov z praktického výcviku;

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné aj súkromné účely, považuje sa za príjem zamestnanca zahŕňaný do základu dane suma vo výške 12 % obstarávacej ceny vozidla v kalendárnom roku alebo 1 % aj v začatom kalendárnom mesiaci, ak sa vozidlo používa len časť roka.

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi motorové vozidlo na používanie na služobné aj súkromné účely, považuje sa za príjem zamestnanca zahŕňaný do základu dane suma vo výške 12 % obstarávacej ceny vozidla v kalendárnom roku alebo 1 % aj v začatom kalendárnom mesiaci, ak sa vozidlo používa len časť roka. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, že dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla.

hodnota stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku;

hodnota stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci závodného stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov;

príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale pripisujú sa na ich členské podiely.

príjmy členov bytových družstiev z osobného plnenia pri svojpomocnej družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa im nevyplácajú v hotovosti, ale pripisujú sa na ich členské podiely;

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, s výnimkou uvedenou v odseku 6. Tieto príjmy sa znižujú o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, s výnimkou príjmov uvedených v odseku 1 písm. d). Pre zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia [§ 23 až 34] .

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 a 2, s výnimkou uvedenou v odseku 6. Tieto príjmy sa znižujú o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, s výnimkou príjmov uvedených v odseku 1 písm. d). Pre zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia [§ 23 až 34] . Príjmy uvedené v [§ 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3] plynúce daňovníkom uvedeným v [§ 2 ods. 3] sú samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z vkladov na bežných účtoch;

úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek a úroky z vkladov na bežných účtoch úroky z hodnoty splateného vkladu v dohodnutej výške spoločníkov verejných obchodných spoločností. Vklady na bežných účtoch, ktoré podľa podmienok banky nie sú určené na podnikanie (sporožírové účty, devízové účty), sa posudzujú podľa písmena c);

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ( [§ 5 ods. 2] ). Pre zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia [§ 23 až 34] .

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ( [§ 5 ods. 2] ). Pre zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia [§ 23 až 34] . Príjem z prenájmu plynúci daňovníkom uvedeným v [§ 2 ods. 3] je, s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľnosti, samostatným základom dane pre zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).