Zákon o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín a o doplnení zákona č. [563/2009 Z. z.] o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

pri ktorom sa neočakáva, že bude vysporiadaný v lehote podľa odseku 7, a ktorý sa na základe rozhodnutia podávajúceho subjektu podľa [§ 42 ods. 3] nezahŕňa do sumy upravenej odloženej dane z príjmov za príslušné účtovné obdobie; toto rozhodnutie sa prijíma s ohľadom na spôsob sledovania odložených daňových záväzkov podľa odseku 10,

ktorý sa na základe rozhodnutia podávajúceho subjektu podľa [§ 42 ods. 2] nezahŕňa do sumy upravenej odloženej dane z príjmov za príslušné účtovné obdobie; toto rozhodnutie sa prijíma s ohľadom na spôsob sledovania odložených daňových záväzkov podľa odseku 10 písm. b) alebo písm. c),

Na účely odseku 7 sa odložené daňové záväzky základného subjektu sledujú

jednotlivo,

na základe samostatnej kategórie odložených daňových záväzkov vzťahujúcej sa k jednému súvahovému účtu hlavnej knihy, alebo

na základe agregovanej kategórie odložených daňových záväzkov vzťahujúcej sa k súhrnu dvoch alebo viacerých súvahových účtov hlavnej knihy, ktoré v súlade s účtovou osnovou používanou na účely [§ 5] patria pod ten istý syntetický účet alebo analytický účet; to neplatí pre odložené daňové záväzky z

neodpisovaného nehmotného majetku vrátane goodwillu,

odpisovaného nehmotného majetku s účtovnou dobou odpisovania dlhšou ako päť rokov,

pohľadávok a záväzkov voči závislým osobám.

Agregovaná kategória odložených daňových záväzkov nezahŕňa

účet hlavnej knihy, ku ktorému sa vzťahujú len odložené daňové pohľadávky,

účet hlavnej knihy s aktívnym zostatkom alebo pasívnym zostatkom, na základe ktorého sa ako zostatok vykazuje odložený daňový záväzok alebo odložená daňová pohľadávka.

Do samostatnej kategórie odložených daňových záväzkov alebo agregovanej kategórie odložených daňových záväzkov sa nezahŕňajú odložené daňové záväzky súvisiace s položkami vylúčenými z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

Ak samostatná kategória odložených daňových záväzkov alebo agregovaná kategória odložených daňových záväzkov obsahuje odložené daňové záväzky podľa odseku 9, suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa určí pre celú kategóriu odložených daňových záväzkov vrátane odložených daňových záväzkov podľa odseku 9.

Základný subjekt nie je povinný postupovať podľa odseku 7, ak na základe objektívnych skutočností preukáže, že všetky odložené daňové záväzky v samostatnej kategórii odložených daňových záväzkov alebo agregovanej kategórii odložených daňových záväzkov sa vysporiadajú do piatich účtovných období po účtovnom období, v ktorom sa vykázali. Na tento účel môže agregovaná kategória odložených daňových záväzkov zahŕňať aj odložené daňové pohľadávky.

Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa na účely odseku 10 písm. b) alebo písm. c) vypočíta podľa [§ 18b] .

Ak sa hodnota majetku alebo záväzku základného subjektu vykázaná vo finančnom účtovníctve odlišuje od hodnoty majetku alebo záväzku základného subjektu určenej na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty, suma odloženej daňovej pohľadávky alebo odloženého daňového záväzku základného subjektu sa vypočíta porovnaním hodnoty jeho majetku alebo záväzku určenej na účely výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty a hodnoty tohto majetku alebo záväzku určenej podľa osobitného predpisu [8)](#poznamky.poznamka-8) a podľa podmienok príslušného účtovného štandardu.

Na účely výpočtu sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa rozumie

nevyrovnaným zostatkom súčet sumy ročných čistých prírastkov a čistých úbytkov odložených daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo k viacerým súvahovým účtom hlavnej knihy za účtovné obdobia, počnúc prechodným rokom,

maximálnou oprávnenou sumou podľa metódy prvého vstupu súčet čistých prírastkov odložených daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo viacerým súvahovým účtom hlavnej knihy za bežné účtovné obdobie a štyri predchádzajúce účtovné obdobia,

maximálnou oprávnenou sumou podľa metódy posledného vstupu kladný súčet čistých prírastkov a čistých úbytkov odložených daňových záväzkov vzťahujúcich sa k jednému alebo viacerým súvahovým účtom hlavnej knihy za bežné účtovné obdobie a štyri predchádzajúce účtovné obdobia,

neoprávneným zostatkom kladný rozdiel medzi nevyrovnaným zostatkom a maximálnou oprávnenou sumou podľa metódy prvého vstupu alebo podľa metódy posledného vstupu za bežné účtovné obdobie,

medziročným pohybom v neoprávnenom zostatku rozdiel medzi neoprávneným zostatkom za bežné účtovné obdobie a neoprávneným zostatkom za predchádzajúce účtovné obdobie,

podobným trendom vysporiadania úplné vysporiadanie odložených daňových záväzkov v agregovanej kategórii odložených daňových záväzkov v rámci dvojročného obdobia od seba.

Suma opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku sa podľa metódy prvého vstupu alebo metódy posledného vstupu rovná kladnému medziročnému pohybu v neoprávnenom zostatku.

Pri zápornom medziročnom pohybe v neoprávnenom zostatku sa postupuje podľa [§ 18 ods. 3 písm. b)] .

Základný subjekt môže použiť metódu prvého vstupu na

samostatnú kategóriu odložených daňových záväzkov,

agregovanú kategóriu odložených daňových záväzkov, ak odložené daňové záväzky majú podobný trend vysporiadania,

agregovanú kategóriu odložených daňových záväzkov, ak odložené daňové záväzky nemajú podobný trend vysporiadania, ale základný subjekt preukáže, že použitím tejto metódy sa zaistí opätovné zahrnutie odložených daňových záväzkov v rozsahu, v akom ich trend vysporiadania presahuje päť účtovných období.

Ak základný subjekt používa na výpočet sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku metódu prvého vstupu a tento základný subjekt eviduje podľa [§ 44 ods. 1] odložené daňové záväzky, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, čistý úbytok odložených daňových záväzkov za príslušné obdobie sa najskôr priradí odloženým daňovým záväzkom, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, pričom tieto čisté úbytky odložených daňových záväzkov sa vylúčia z výpočtu nevyrovnaného zostatku.

Ak základný subjekt používa na výpočet sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku metódu posledného vstupu a tento základný subjekt eviduje podľa [§ 44 ods. 1] odložené daňové záväzky, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, čistý úbytok odložených daňových záväzkov za príslušné obdobie sa najskôr priradí odloženým daňovým záväzkom, ktoré vznikli v období od prechodného roku a následne odloženým daňovým záväzkom, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, pričom tieto čisté úbytky odložených daňových záväzkov sa vylúčia z výpočtu nevyrovnaného zostatku.

Od účtovného obdobia, v ktorom základný subjekt prestal spĺňať podmienky podľa [§ 18 ods. 14] , je základný subjekt povinný postupovať podľa [§ 18 ods. 7] , pričom pri výpočte sumy opätovne zahrnutého odloženého daňového záväzku podľa metódy prvého vstupu alebo metódy posledného vstupu sa zostatok odloženého daňového záväzku posúdi obdobne ako odložené daňové záväzky vzniknuté v období pred prechodným rokom.

Ak základný subjekt uplatnil rozhodnutie o nenárokovanom náklade na odloženú daň z príjmov podľa [§ 18 ods. 1 písm. b)] pre samostatnú kategóriu odložených daňových záväzkov alebo agregovanú kategóriu odložených daňových záväzkov a súčasťou tejto kategórie sú odložené daňové záväzky, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, prvý čistý úbytok odložených daňových záväzkov sa posúdi ako vysporiadanie odložených daňových záväzkov, ktoré vznikli v období pred prechodným rokom, a príslušná suma sa zohľadní pri výpočte sumy upravenej odloženej dane z príjmov.

Zahrnuté dane podľa odsekov 1, 3, 4 a 9 sa priraďujú spôsobom uverejneným na webovom sídle ministerstva financií.

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s [§ 42 ods. 2] rozhodnúť, že predmetom priradenia zahrnutých daní podľa odsekov 1, 3, 4 a 9 nebude odložená daň z príjmov. Suma odloženej dane z príjmov sa na základe tohto rozhodnutia vylúči z výpočtu sumy upravených zahrnutých daní hlavného subjektu alebo základného subjektu, ktorý je vlastníkom. Toto rozhodnutie sa uplatňuje na všetky základné subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike.

referenčným subjektom základný subjekt, ktorý je vlastníkom a ktorý je vo vlastníckej štruktúre prvým vlastníkom nad testovaným subjektom, ktorý

nie je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, alebo

je subjektom s prvkom daňovej transparentnosti, ak je zároveň hlavným materským subjektom a subjekt uvedený v prvom bode neexistuje.

Do zjednodušených zahrnutých daní všetkých základných subjektov sa pri vysporiadaní odložených daní nezahŕňajú, ak odsek 11 neustanovuje inak,

náklady z odloženej daňovej pohľadávky vykázané na základe rozhodnutia o poskytnutí daňového zápočtu alebo inej formy daňovej úľavy vydanej po schválení vládou Slovenskej republiky, ak sa toto rozhodnutie vydalo alebo zmenilo po 30. novembri 2021 a základný subjekt by bez tohto rozhodnutia nemal na daňový zápočet alebo inú formu daňovej úľavy nárok,

náklady z odloženej daňovej pohľadávky vykázané na základe oprávnenia základného subjektu spätne zohľadniť transakciu alebo zmeniť posúdenie transakcie zohľadnenej pri výpočte zdaniteľného príjmu základného subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podalo alebo za ktoré určil daň správca dane,

náklady z odloženej daňovej pohľadávky alebo odloženého daňového záväzku vyplývajúce z rozdielu medzi daňovým základom alebo daňovou hodnotou majetku alebo záväzku a účtovnou hodnotou majetku alebo záväzku, ak sa daňový základ alebo daňová hodnota majetku alebo záväzku určili na základe systému dane z príjmov právnických osôb príslušného štátu prijatého v období po 30. novembri 2021 a pred začiatkom prechodného roku, pričom príslušný štát nemal pred týmto obdobím zavedený systém dane z príjmov právnických osôb.

V sume zjednodušených zahrnutých daní sa môže pri vysporiadaní odloženej daňovej pohľadávky zohľadniť náklad na odloženú daň z príjmov vo výške 20 % pôvodne vykázanej odloženej daňovej pohľadávky; táto suma sa uplatňuje pri sadzbe dane podľa osobitného predpisu [12)](#poznamky.poznamka-12) alebo pri minimálnej sadzbe dane podľa toho, ktorá z nich je nižšia.

Odsek 11 sa nevzťahuje na

rozhodnutia podmienené schválením vládou Slovenskej republiky vydané alebo zmenené po 18. novembri 2024,

rozhodnutie základného subjektu o spätnom zohľadnení transakcie alebo zmene posúdenia transakcie zohľadnenej pri výpočte zdaniteľného príjmu základného subjektu prijaté po 18. novembri 2024,

rozdiely medzi daňovým základom alebo daňovou hodnotou majetku alebo záväzku a účtovnou hodnotou majetku alebo záväzku určené na základe systému dane z príjmov právnických osôb príslušného štátu prijatého po 18. novembri 2024.

označenie daňovníka, ktorý podáva oznámenie, v rozsahu

daňové identifikačné číslo,

obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,

označenie hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu nachádzajúceho sa v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovanom účtovnom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov, v rozsahu

názov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

identifikačné číslo hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu,

obchodné meno alebo názov a adresa sídla hlavného materského subjektu alebo určeného podávajúceho subjektu,

označenie daňovníkov, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku so sídlom na území Slovenskej republiky, ak je daňovník podávajúci toto oznámenie miestne určeným subjektom podľa odseku 4, v rozsahu

daňové identifikačné číslo,

obchodné meno alebo názov a adresa sídla,

miesto na osobitné záznamy daňovníka.

označenie daňovníka, ktorý je hlavným materským subjektom a podáva oznámenie, v rozsahu

daňové identifikačné číslo,

obchodné meno alebo názov, adresa sídla, telefónne číslo a e-mailová adresa,

označenie určeného podávajúceho subjektu nachádzajúceho sa v štáte, s ktorým má Slovenská republika v oznamovanom účtovnom období účinnú kvalifikovanú dohodu príslušných orgánov, v rozsahu

názov nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny,

identifikačné číslo určeného podávajúceho subjektu,

obchodné meno alebo názov a adresa sídla určeného podávajúceho subjektu,

označenie daňovníkov, ktorí sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, alebo ktorí sú súčasťou skupiny spoločného podniku so sídlom na území Slovenskej republiky, v rozsahu

daňové identifikačné číslo,

obchodné meno alebo názov a adresa sídla,

miesto na osobitné záznamy daňovníka.

Ustanovenie [§ 32 ods. 11] sa uplatňuje na náklady z odloženej daňovej pohľadávky podľa [§ 32 ods. 10 písm. a)] alebo [písm. b)] za účtovné obdobia začínajúce od 1. januára 2024 do 31. decembra 2025 a na účtovné obdobia končiace najneskôr 30. júna 2027.

Ustanovenie [§ 32 ods. 11] sa uplatňuje na náklady z odloženej daňovej pohľadávky podľa [§ 32 ods. 10 písm. c)] za účtovné obdobia začínajúce od 1. januára 2025 do 31. decembra 2026 a na účtovné obdobia končiace najneskôr 30. júna 2028.

Poisťovňa, ktorá je základným subjektom, z výpočtu svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty vylúči sumu nákladu prislúchajúcu krytiu záväzkov z poistných zmlúv súvisiacich s vylúčenými dividendami podľa [§ 6 ods. 2 písm. b)] z finančných nástrojov držaných v mene poistencov alebo s vylúčeným ziskom alebo stratou vzniknutými v súvislosti s vlastníckym podielom podľa [§ 6 ods. 2 písm. c)] z finančných nástrojov držaných v mene poistencov.

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s [§ 42 ods. 2] rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov sa suma vykázaná vo finančných výkazoch základných subjektov ako náklad alebo výdavok na kompenzáciu na základe akcií, nahradí sumou povolenou ako odpočet pri výpočte ich zdaniteľného príjmu.

Ak náklad alebo výdavok na kompenzáciu na základe akcií vznikne v súvislosti s opciou, ktorá nebola uplatnená, suma tohto nákladu alebo výdavku, ktorá sa podľa odseku 1 v predchádzajúcich účtovných obdobiach odpočítala od zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva, sa pripočíta k zisku alebo strate z finančného účtovníctva v účtovnom období, v ktorom možnosť uplatnenia tejto opcie uplynula.

Ak sa časť nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií vykázala vo finančných výkazoch základného subjektu v účtovných obdobiach predchádzajúcich účtovnému obdobiu, za ktoré sa toto rozhodnutie prijalo, do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu za toto účtovné obdobie sa zahrnie suma rovnajúca sa rozdielu medzi celkovou sumou nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií, ktorá bola odpočítaná na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v predchádzajúcich účtovných obdobiach, a celkovou sumou nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií, ktorá by sa odpočítala na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v predchádzajúcich účtovných obdobiach, ak by sa toto rozhodnutie v týchto účtovných obdobiach prijalo.

Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 1 sa uplatňuje na všetky základné subjekty nachádzajúce sa v Slovenskej republike, pričom v účtovnom období, v ktorom sa toto rozhodnutie prestane uplatňovať, sa suma nezaplateného nákladu alebo výdavku na kompenzáciu na základe akcií odpočítaná v súlade s rozhodnutím, ktorá presahuje vzniknutý finančný účtovný náklad, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu.

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s [§ 42 ods. 2] rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základných subjektov, ktoré sú súčasťou tej istej daňovej konsolidačnej skupiny, sa uplatnia postupy konsolidácie na elimináciu výnosov, nákladov, ziskov a strát vyplývajúcich z transakcií medzi základnými subjektami.

V účtovnom období, za ktoré sa rozhodnutie podľa odseku 1 prijalo alebo prestalo uplatňovať, sa vykonajú úpravy, aby sa položky oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty zohľadňovali vždy jedenkrát.

zápočtu alebo refundácie v súvislosti s kvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom alebo obchodovateľným prevoditeľným daňovým zápočtom, ktoré sa vykázali ako zníženie nákladov na splatnú daň z príjmov,

oprávnenej odloženej pohľadávky podľa [§ 18a] .

zápočtu alebo refundácie v súvislosti s daňovým zápočtom iným ako kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet, ktorý sa nevykázal ako zníženie nákladov na splatnú daň z príjmov.

náhradnou odloženou daňovou pohľadávkou

odložená daňová pohľadávka v sume dane z príjmov zaplatenej v zahraničí, ktorá sa započíta na úhradu dane z príjmov v Slovenskej republike a prenesie do budúcich období, alebo v sume súčinu daňovej straty základného subjektu pred započítaním príjmov zo zdrojov v zahraničí a sadzby dane z príjmov podľa toho, ktorá suma je nižšia, ak

podľa daňových predpisov sa zdaniteľný príjem zo zdrojov v zahraničí započítava s daňovou stratou zo zdrojov na území Slovenskej republiky pred uplatnením zápočtu dane z príjmov zaplatenej v zahraničí,

za príslušné účtovné obdobie základný subjekt dosiahol daňovú stratu zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorá sa čiastočne alebo úplne započítava so zdaniteľným príjmom zo zdrojov v zahraničí, a

podľa daňových predpisov sa zápočet dane z príjmov zaplatenej v zahraničí môže preniesť do budúcich období a započítať s daňou z príjmov vypočítanou z príjmov, ktoré sa zahŕňajú do oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu,

súčin daňovej straty zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorá sa podľa daňových predpisov započítava so zdaniteľným príjmom zo zdrojov v zahraničí a sadzby dane z príjmov, ak sa na účely uplatnenia zápočtu dane z príjmov v budúcich obdobiach príjem plynúci zo zdrojov na území Slovenskej republiky považuje za príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí, a to najviac do výšky tejto daňovej straty.

Podávajúci subjekt sa môže odchylne od [§ 18] rozhodnúť o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty (ďalej len „oprávnená odložená pohľadávka“), ktorá sa za každé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty dosiahli čistú oprávnenú stratu, vypočíta ako súčin čistej oprávnenej straty za účtovné obdobie a minimálnej sadzby dane.

Oprávnená odložená pohľadávka sa zníži o sumu, ktorá sa za príslušné účtovné obdobie použije pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní, a zostatok sa prenesie do nasledujúcich účtovných období.

Oprávnená odložená pohľadávka sa použije pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní v nasledujúcich účtovných obdobiach, v ktorých základné subjekty dosiahnu čistý oprávnený príjem, vo výške súčinu čistého oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane alebo v sume nevyužitej oprávnenej odloženej pohľadávky, podľa toho, ktorá z týchto súm je nižšia.

Ak sa rozhodnutie o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky prestane uplatňovať, zostávajúca suma oprávnenej odloženej pohľadávky sa zníži na nulu k prvému dňu prvého účtovného obdobia, v ktorom sa rozhodnutie týkajúce sa oprávnenej straty prestane uplatňovať.

Rozhodnutie o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky sa môže uplatniť len raz a toto rozhodnutie sa oznamuje v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane za prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto zákona, ak [§ 44a] neustanovuje inak.

Ak rozhodnutie podľa odseku 1 prijíma subjekt s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je hlavným materským subjektom nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, oprávnená odložená pohľadávka sa vypočíta na základe oprávnenej straty subjektu s prvkom daňovej transparentnosti upravenej podľa [§ 15 ods. 3.]

vzájomným poisťovacím spolkom regulovaná poisťovňa, ktorú vlastnia výlučne jej poistenci,

novým prechodným rokom prvé účtovné obdobie, v ktorom základné subjekty nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny patria do rozsahu pôsobnosti kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov alebo kvalifikovaného pravidla pre nedostatočne zdanené zisky, ak toto účtovné obdobie začína po začiatku prechodného roka,

kvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom

refundovateľný daňový zápočet, ktorý sa má vyplatiť v hotovosti alebo v iných peňažných ekvivalentoch základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa, keď základnému subjektu vznikol nárok na refundovateľný daňový zápočet podľa právnych predpisov štátu, ktorý daňový zápočet udeľuje, okrem sumy dane započítateľnej alebo refundovateľnej podľa kvalifikovanej imputačnej dane alebo nekvalifikovanej refundovateľnej imputačnej dane, alebo

daňový zápočet, ktorý je čiastočne refundovateľný, ak sa jeho časť vypláca v hotovosti alebo v iných peňažných ekvivalentoch základnému subjektu do štyroch rokov odo dňa, keď základnému subjektu vznikol nárok na čiastočný refundovateľný daňový zápočet, okrem sumy dane započítateľnej alebo refundovateľnej podľa kvalifikovanej imputačnej dane alebo nekvalifikovanej refundovateľnej imputačnej dane,

nekvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom daňový zápočet, ktorý je úplne refundovateľný alebo čiastočne refundovateľný a nie je kvalifikovaným refundovateľným daňovým zápočtom,

kvalifikovanou imputačnou daňou zahrnutá daň, ktorá vznikla základnému subjektu alebo stálej prevádzkarni hlavného subjektu, alebo ktorú základný subjekt alebo stála prevádzkareň hlavného subjektu zaplatili, a ktorá je pri vyplatení podielu na zisku (dividendy) základným subjektom alebo hlavným subjektom stálej prevádzkarne refundovateľná alebo započítateľná skutočnému vlastníkovi podielu na zisku (dividendy) v rozsahu v akom je refundácia splatná, alebo zápočet poskytnutý

iným štátom ako štátom, v ktorom sa základnému subjektu vyrubila zahrnutá daň,

skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorý podlieha zdaneniu vo výške nominálnej sadzby rovnajúcej sa minimálnej sadzbe dane alebo presahujúcej minimálnu sadzbu dane z prijatej dividendy podľa právnych predpisov štátu, v ktorom sa základnému subjektu vyrubila zahrnutá daň,

fyzickej osobe, ktorá je skutočným vlastníkom dividendy a daňovým rezidentom v štáte, v ktorom sa základnému subjektu vyrubila zahrnutá daň, a ktorá podlieha zdaneniu vo výške nominálnej sadzby dane rovnajúcej sa alebo presahujúcej nominálnu sadzbu dane uplatniteľnú na aktívny príjem, alebo

verejnoprávnemu subjektu, medzinárodnej organizácii, neziskovej organizácii, dôchodkovému fondu, investičnému subjektu, ktorý nie je súčasťou nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny alebo životnej poisťovni, ak sa dividenda prijíma v spojení s činnosťami dôchodkového fondu, ktorý podlieha zdaneniu obdobným spôsobom ako dividenda prijatá dôchodkovým fondom, pričom nezisková organizácia alebo dôchodkový fond sa nachádzajú v štáte, v ktorom sú založené a riadené, investičný subjekt sa nachádza v štáte, v ktorom je založený a regulovaný, a životná poisťovňa sa nachádza v štáte, v ktorom je umiestnená,

nekvalifikovanou refundovateľnou imputačnou daňou daň iná ako kvalifikovaná imputačná daň, ktorá vznikla základnému subjektu alebo ktorú základný subjekt zaplatil a ktorá je

refundovateľná skutočnému vlastníkovi dividendy, ktorú vypláca takýto základný subjekt, v súvislosti s touto dividendou alebo započítateľná skutočným vlastníkom voči daňovej povinnosti inej ako daňovej povinnosti týkajúcej sa takejto dividendy, alebo

refundovateľná vyplácajúcej spoločnosti po vyplatení dividendy spoločníkovi,

obchodovateľným prevoditeľným daňovým zápočtom daňový zápočet, ktorý sa v štáte, v ktorom sa daňový zápočet poskytuje, môže použiť na zníženie daňovej povinnosti týkajúcej sa zahrnutých daní držiteľa daňového zápočtu a ktorý u držiteľa daňového zápočtu spĺňa zákonný štandard prevoditeľnosti a štandard obchodovateľnosti,

pôvodným príjemcom daňového zápočtu základný subjekt, ktorý vykonáva činnosti, na základe ktorých sa poskytuje daňový zápočet,

nadobúdateľom daňového zápočtu základný subjekt, na ktorého pôvodný príjemca daňového zápočtu prevádza daňový zápočet,

držiteľom daňového zápočtu pôvodný príjemca daňového zápočtu alebo nadobúdateľ daňového zápočtu, pričom pôvodný príjemca daňového zápočtu a nadobúdateľ daňového zápočtu sú závislé osoby, ak

jeden z nich vlastní, priamo alebo nepriamo, aspoň 50 % hodnoty alebo celkových hlasovacích práv na druhom z nich, alebo iná osoba vlastní priamo alebo nepriamo aspoň 50 % hodnoty alebo celkových hlasovacích práv na oboch, alebo

na základe súvisiacich skutočností a okolností jeden ovláda druhého alebo obaja sú pod kontrolou tej istej osoby alebo tých istých osôb,

zákonným štandardom prevoditeľnosti u pôvodného príjemcu daňového zápočtu štandard, na základe ktorého pôvodný príjemca daňového zápočtu môže previesť daňový zápočet na nezávislú osobu v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu alebo do 15 mesiacov od konca tohto účtovného obdobia,

zákonným štandardom prevoditeľnosti u nadobúdateľa daňového zápočtu štandard, na základe ktorého nadobúdateľ daňového zápočtu môže previesť daňový zápočet na nezávislú osobu v účtovnom období, v ktorom nadobudol daňový zápočet a tento prevod nepodlieha prísnejším zákonným obmedzeniam ako u pôvodného príjemcu daňového zápočtu,

štandardom obchodovateľnosti u pôvodného príjemcu daňového zápočtu štandard, na základe ktorého pôvodný príjemca daňového zápočtu prevedie daňový zápočet na nezávislú osobu za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje, do 15 mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu; to platí, aj ak sa daňový zápočet neprevedie alebo sa prevedie na závislú osobu za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje a ktorá by sa použila medzi nezávislými osobami v období 15 mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu,

štandardom obchodovateľnosti u nadobúdateľa daňového zápočtu štandard, na základe ktorého nadobúdateľ daňového zápočtu nadobudne daňový zápočet od nezávislej osoby za cenu, ktorá sa rovná obchodovateľnej minimálnej cene alebo ju prevyšuje,

obchodovateľnou minimálnou cenou 80 % čistej súčasnej hodnoty daňového zápočtu,

čistou súčasnou hodnotou hodnota určená na základe výnosov do splatnosti dlhového nástroja emitovaného štátom, ktorý poskytol daňový zápočet, s rovnakou alebo obdobnou lehotou splatnosti, najviac do päť rokov, pričom tento dlhový nástroj bol emitovaný v tom istom účtovnom období, v ktorom sa daňový zápočet previedol, alebo v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, ak sa daňový zápočet nepreviedol,

materským subjektom hlavný materský subjekt, ktorý nie je vylúčeným subjektom, medzistupňový materský subjekt alebo čiastočne vlastnený materský subjekt,

medzistupňovým materským subjektom základný subjekt, ktorý má priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel v inom základnom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pričom za medzistupňový materský subjekt sa nepovažuje hlavný materský subjekt, čiastočne vlastnený materský subjekt, stála prevádzkareň, investičný subjekt a poisťovací investičný subjekt,

čiastočne vlastneným materským subjektom základný subjekt, ktorý má priamy alebo nepriamy vlastnícky podiel v inom základnom subjekte tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a viac ako 20 % jeho vlastníckeho podielu priamo alebo nepriamo drží jedna alebo viaceré osoby, ktoré nie sú základnými subjektmi tejto nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pričom za čiastočne vlastnený materský subjekt sa nepovažuje hlavný materský subjekt, stála prevádzkareň, investičný subjekt a poisťovací investičný subjekt,

pravidlom zahrnutia príjmov postup, podľa ktorého materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočíta a uhradí svoj podiel na dorovnávacej dani vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom tejto skupiny,

kvalifikovaným pravidlom zahrnutia príjmov pravidlo zahrnutia príjmov zavedené štátmi, ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií,

pravidlom pre nedostatočne zdanené zisky postup, podľa ktorého základný subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny vypočíta a uhradí svoj podiel na dorovnávacej dani vo vzťahu k nízko zdaneným základným subjektom tejto skupiny, ak dorovnávacia daň nebola vypočítaná a uhradená podľa pravidla zahrnutia príjmov,

kvalifikovaným pravidlom pre nedostatočne zdanené zisky pravidlo pre nedostatočne zdanené zisky zavedené štátmi, ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií,

vnútroštátna dorovnávacia daň postup, podľa ktorého nízko zdanené základné subjekty vypočítajú a uhradia dorovnávaciu daň v štáte, v ktorom sa nachádzajú,

kvalifikovaná vnútroštátna dorovnávacia daň vnútroštátna dorovnávacia daň zavedená štátmi, ktoré sú uvedené na webovom sídle ministerstva financií.

základným subjektom, ktoré sú vlastníkmi subjektu s prvkom daňovej transparentnosti pomerne k sume, ktorá im bola priradená podľa [§ 14 ods. 4] , ak uznaní zamestnanci, uznaný hmotný majetok a základné subjekty, ktoré sú vlastníkmi subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, sa nachádzajú v Slovenskej republike,

subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ak je hlavným materským subjektom, znížené pomerne k sume príjmu vylúčeného z výpočtu oprávneného príjmu subjektu s prvkom daňovej transparentnosti podľa [§ 15 ods. 1] a [2] , ak sa uznaní zamestnanci, uznaný hmotný majetok a subjekt s prvkom daňovej transparentnosti nachádzajú v Slovenskej republike.

Ostatné uznané mzdové náklady a uznaný hmotný majetok subjektu s prvkom daňovej transparentnosti neprisúdené podľa odseku 12 sú vylúčené z výpočtu sumy vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty.

Suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty základného subjektu bez štátnej príslušnosti sa vypočíta za každé účtovné obdobie oddelene od sumy vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty ostatných základných subjektov.

Suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty nezahŕňa sumu vyňatých mzdových nákladov a vyňatého hmotného majetku základných subjektov, ktoré sú investičnými subjektmi alebo poisťovacími investičnými subjektmi.

nájomca nie je základný subjekt, priemernou hodnotou práva nájomcu na užívanie majetku je nediskontovaná splatná suma platieb nájomného, vrátane akéhokoľvek predĺženia prenájmu, ktoré by sa zohľadnilo pri určovaní práva nájomcu na užívanie majetku podľa štandardu finančného účtovníctva pri stanovení zisku alebo straty prenajímateľa z finančného účtovníctva,

ide o hmotný majetok využívaný na krátkodobý operatívny prenájom, ktorého trvanie vo vzťahu k jednému nájomcovi je 30 dní alebo menej počas účtovného obdobia, priemernou hodnotou práva nájomcu na užívanie majetku je nulová suma,

základný subjekt prenajíma podstatnú časť uznaného hmotného majetku a zvyšnú časť tohto majetku využíva, účtovná hodnota uznaného hmotného majetku sa určí na základe rozsahu použitia tohto majetku.

Odseky 1 až 4 sa uplatnia aj na poisťovací investičný subjekt.

Štátny investičný fond, ktorý je verejnoprávnym subjektom podľa [§ 2 písm. r)] , sa nepovažuje za hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny ani za člena tejto skupiny.

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s [§ 42 ods. 2] rozhodnúť, že so subjektom podľa odseku 3 písm. b) a c) nebude zaobchádzať ako s vylúčeným subjektom.

Na účely výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty a sumy upravených zahrnutých daní hlavného materského subjektu, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, sa rozumie

režimom odpočítateľných dividend daňový režim, ktorý uplatňuje jednu úroveň zdanenia príjmov vlastníkov subjektu tak, že z príjmov subjektu sa odpočítajú alebo vylúčia zisky rozdelené vlastníkom, alebo tak, že družstvo sa oslobodí od dane,

odpočítateľnou dividendou

rozdelenie zisku držiteľovi vlastníckeho podielu v základnom subjekte, ktoré je odpočítateľné od zdaniteľného príjmu základného subjektu podľa právnych predpisov štátu, v ktorom sa nachádza, alebo

patronátna dividenda členovi družstva,

družstvom subjekt, ktorý v mene svojich členov ponúka alebo nadobúda tovar alebo služby a ktorý podlieha v štáte, v ktorom sa nachádza, daňovému režimu, ktorý zabezpečuje daňovú neutralitu, vo vzťahu k týmto tovarom alebo službám.

Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, ak

dividenda podlieha u príjemcu zdaneniu vo výške nominálnej sadzby, ktorá sa rovná minimálnej sadzbe dane alebo ju prevyšuje, za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia hlavného materského subjektu, alebo

možno odôvodnene predpokladať, že úhrnná suma zahrnutých daní zaplatených hlavným materským subjektom a daní zaplatených príjemcom týchto dividend, sa rovná súčinu oprávneného príjmu a minimálnej sadzby dane alebo ho prevyšuje.

Hlavný materský subjekt nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, zníži za účtovné obdobie svoj oprávnený príjem až na nulu o sumu, ktorú vyplatí ako odpočítateľné dividendy do 12 mesiacov po skončení účtovného obdobia, ak príjemcom je

fyzická osoba a prijatá dividenda je patronátnou dividendou od dodávateľského družstva,

fyzická osoba, ktorá je daňovým rezidentom v tom istom štáte, v ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt, a ktorá má v držbe vlastnícke podiely predstavujúce právo vo výške najviac 5 % na ziskoch a majetku hlavného materského subjektu, alebo

verejnoprávny subjekt, medzinárodná organizácia, nezisková organizácia alebo dôchodkový fond iný ako subjekt dôchodkových služieb, ktoré sú daňovým rezidentom v štáte, v ktorom sa nachádza hlavný materský subjekt.

Zahrnuté dane hlavného materského subjektu iné ako dane z daňovo uznaných dividend sa znížia pomerne k sume oprávneného príjmu zníženého v súlade s odsekmi 2 a 3.

Odseky 2 až 4 sa uplatňujú aj na základný subjekt nachádzajúci sa v štáte hlavného materského subjektu, ktorý podlieha režimu odpočítateľných dividend, ak má hlavný materský subjekt v držbe vlastnícky podiel priamo alebo prostredníctvom reťazca základných subjektov v tomto základnom subjekte a v rozsahu v akom hlavný materský subjekt rozdeľuje oprávnený príjem tohto základného subjektu príjemcom podľa odsekov 2 a 3.

Na účely odseku 2 sa patronátne dividendy vyplatené dodávateľským družstvom považujú za podliehajúce dani na strane príjemcu, ak pri výpočte zdaniteľného príjmu alebo daňovej straty tieto dividendy znižujú daňovo uznaný výdavok alebo náklad.

úhrnná suma výnosov základných subjektov vykázaná v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov nadnárodnej skupiny podnikov je za príslušné účtovné obdobie nižšia ako 10 000 000 eur a úhrnná suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením vykázaná v tejto správe je nižšia ako 1 000 000 eur alebo

zjednodušená efektívna sadzba dane základných subjektov v účtovnom období je rovná alebo vyššia ako prechodná sadzba dane podľa odseku 1 písm. f) alebo

suma zisku alebo straty základných subjektov pred zdanením vykázaná v kvalifikovanej správe podľa jednotlivých štátov sa rovná alebo je nižšia ako suma vylúčeného príjmu na základe ekonomickej podstaty vypočítaná za základné subjekty.

Základnému subjektu, ktorý je priamym vlastníkom investičného subjektu alebo poisťovacieho investičného subjektu, ktoré na účely správy podľa jednotlivých štátov sú daňovými rezidentmi iného štátu, sa na účely výpočtu podľa odseku 3 prisúdia celkové výnosy, zisk alebo strata investičného subjektu alebo poisťovacieho investičného subjektu pred zdanením a príslušné zahrnuté dane v pomere k jeho vlastníckemu podielu na týchto investičných subjektoch alebo poisťovacích investičných subjektoch.

Postup podľa odseku 3 nemôžu uplatniť

základné subjekty bez štátnej príslušnosti,

nadnárodné skupiny podnikov s viacerými materskými subjektmi, ak nepredkladajú spoločnú kvalifikovanú správu podľa jednotlivých štátov,

základné subjekty, ktoré za predchádzajúce účtovné obdobie neuplatnili postup podľa odseku 3; to neplatí, ak sa v predchádzajúcom účtovnom období v Slovenskej republike nenachádzali žiadne základné subjekty.

Na účely určenia nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v súvislosti s hybridnými opatreniami, ktoré vznikli po 15. decembri 2022, sa rozumie

hybridným opatrením opatrenie vedúce k

odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu),

dvojitej strate, alebo

dvojitému uznaniu dane,

opatrením vedúcim k odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) opatrenie, na základe ktorého základný subjekt priamo alebo nepriamo poskytuje úver alebo inú formu investície inému základnému subjektu, v dôsledku čoho základný subjekt vykáže v účtovnej závierke výdavok (náklad) alebo stratu, okrem výdavku (nákladu) alebo straty týkajúcich sa výlučne dodatočného kapitálu Tier 1, v rozsahu v akom

nedošlo k zodpovedajúcemu zvýšeniu príjmu (výnosu) alebo zisku v účtovnej závierke iného základného subjektu, alebo

sa neočakáva, že počas trvania opatrenia dôjde k zodpovedajúcemu zvýšeniu zdaniteľného príjmu iného základného subjektu,

opatrením vedúcim k dvojitej strate opatrenie, na základe ktorého základný subjekt vykáže v účtovnej závierke výdavok (náklad) alebo stratu, v rozsahu v akom

tento výdavok (náklad) alebo táto strata sú tiež vykázané ako výdavok (náklad) alebo strata v účtovnej závierke iného základného subjektu, alebo

opatrenie vedie k dvojitému uplatneniu daňového výdavku pri určení zdaniteľného príjmu iného základného subjektu v druhom štáte,

opatrením vedúcim k dvojitému uznaniu dane opatrenie, na základe ktorého viac ako jeden základný subjekt zahrnie rovnaké celkové náklady na daň z príjmov alebo ich rovnakú časť do upravených zahrnutých daní, alebo do výpočtu zjednodušenej efektívnej sadzby dane na účely uplatnenia výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov, okrem opatrenia, ktoré

vznikne výlučne preto, že zjednodušená efektívna sadzba dane základného subjektu nevyžaduje úpravy nákladov na daň z príjmov, ktoré by boli priradené inému základnému subjektu, pri určení upravených zahrnutých daní prvého základného subjektu,

vedie k tomu, že príjem podliehajúci dani sa zahrnie do príslušných účtovných závierok každého takéhoto základného subjektu,

základným subjektom subjekt, ktorý sa považuje za základný subjekt podľa tohto zákona, spoločný podnik a subjekt zostavujúci kvalifikovanú účtovnú závierku, ktorá sa zohľadní na účely výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov bez ohľadu na to, či sa tieto subjekty nachádzajú v tom istom štáte,

účtovnou závierkou základného subjektu účtovná závierka použitá pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu alebo kvalifikovaná účtovná závierka subjektu, na ktorý sa vzťahuje výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov.

Na účely odseku 1

základný subjekt pristúpil k opatreniu po 15. decembri 2022, ak po tomto dni

je toto opatrenie zmenené alebo prevedené,

plnenie práv alebo povinností podľa tohto opatrenia je rozdielne od plnenia práv alebo povinností pred 15. decembrom 2022, a to vrátane zastavenia alebo zníženia platieb, ktoré majú za následok zvýšenie zostatku záväzku, alebo

nastala zmena v účtovných postupoch v súvislosti s týmto opatrením,

k zodpovedajúcemu zvýšeniu zdaniteľných príjmov u základného subjektu podľa odseku 1 písm. b) nedošlo v rozsahu, v akom

suma zahrnutá v zdaniteľnom príjme je kompenzovaná atribútom dane, ako napríklad stratou prenesenou do budúcich období alebo úrokovými výdavkami (nákladmi) prenesenými do budúcich období, v súvislosti s ktorým sa vykonala úprava ocenenia alebo úprava účtovného uznania alebo by sa vykonala táto úprava, ak by sa stanovenie úpravy vykonalo bez ohľadu na to, či základný subjekt môže tento atribút dane použiť v súvislosti s opatrením uzavretým po 15. decembri 2022, alebo

platba, ktorá vedie k výdavku alebo strate, tiež vedie k zdaniteľnému odpočtu alebo strate základného subjektu, pričom nie je zahrnutá v nákladoch (výdavkoch) alebo strate pri určení zisku alebo straty pred zdanením v Slovenskej republike, pričom druhý základný subjekt sa tiež nachádza v Slovenskej republike, vrátane výdavku (nákladu) alebo straty v účtovnej závierke subjektu s prvkom daňovej transparentnosti, ktorý je vo vlastníctve základného subjektu v štáte, v ktorom sa nachádza druhý základný subjekt,

opatrenie nie je opatrením vedúcim k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu v rozsahu, v akom je suma relevantných výdavkov (nákladov) kompenzovaná výnosom zahrnutým v účtovnej závierke oboch základných subjektov,

opatrenie nie je opatrením vedúcim k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) druhého bodu v rozsahu, v akom je suma relevantných výdavkov (nákladov) kompenzovaná výnosom alebo príjmom, ktorý je zahrnutý

v účtovnej závierke základného subjektu vrátane výdavku (nákladu) alebo straty v účtovnej závierke a

v zdaniteľnom príjme základného subjektu, ktorý si uplatňuje odpočet príslušného výdavku (nákladu) alebo straty,

výdavok (náklad) alebo strata sa nepovažujú za vykázané v účtovnej závierke transparentného subjektu v rozsahu, v akom výdavok (náklad) alebo strata sú zahrnuté v účtovnej závierke vlastníkov základného subjektu.

Pri určení nároku na uplatnenie výnimky z výpočtu dorovnávacej dane základných subjektov na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov v súvislosti s hybridnými opatreniami, ktoré vznikli po 15. decembri 2022, sa vylúčia

zo zisku alebo straty všetkých základných subjektov pred zdanením výdavky (náklady) alebo straty vzniknuté v dôsledku opatrenia vedúceho k odpočtu výdavku (nákladu) bez zahrnutia do príjmu (výnosu) alebo k dvojitej strate a

z nákladov na daň z príjmov náklady na daň vzniknuté v dôsledku opatrenia vedúceho k dvojitému uznaniu dane.

Ak sa pri opatrení vedúcom k dvojitej strate podľa odseku 1 písm. c) prvého bodu všetky základné subjekty vrátane relevantných výdavkov (nákladov) alebo straty v ich účtovných závierkach nachádzajú v Slovenskej republike, nevykoná sa úprava podľa odseku 3 písm. a) s ohľadom na výdavky (náklady) alebo stratu v účtovnej závierke jedného zo základných subjektov.

Podávajúci subjekt sa môže rozhodnúť, že dorovnávacia daň základných subjektov sa za príslušné účtovné obdobie považuje za nulovú, ak

priemerné oprávnené výnosy základných subjektov sú nižšie ako 10 000 000 eur a priemerný oprávnený príjem alebo priemerná oprávnená strata základných subjektov sú nižšie ako 1 000 000 eur,

efektívna sadzba dane základných subjektov je vyššia ako 15 %, alebo

čistý oprávnený príjem základných subjektov je rovný alebo nižší ako suma vylúčených príjmov na základe ekonomickej podstaty určená podľa [§ 23] .

Na účely odseku 1

suma priemerných oprávnených výnosov základných subjektov a suma priemerného oprávneného príjmu alebo priemernej oprávnenej straty sa vypočítajú podľa postupu uvedeného v [§ 31 ods. 2] ,

efektívna sadzba dane sa vypočíta podľa [§ 21 ods. 1.]

Na účely uplatnenia zjednodušených výpočtov pre nevýznamné základné subjekty sa rozumie

nevýznamným základným subjektom základný subjekt a jeho stále prevádzkarne, ktorého majetky, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky nie sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke hlavného materského subjektu z dôvodu veľkosti alebo významnosti, ak

konsolidovanou účtovnou závierkou je účtovná závierka podľa [§ 2 písm. i) prvého bodu] alebo [tretieho bodu] ,

konsolidovaná účtovná závierka je predmetom externého auditu a

finančné účty základného subjektu, na základe ktorých sa zostavuje správa podľa jednotlivých štátov, sú vedené na základe prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva, ak celkové výnosy základného subjektu sú vyššie ako 50 000 000 eur,

relevantnými predpismi pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov predpisy pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov platné v štáte hlavného materského subjektu alebo v štáte náhradného materského subjektu, ak sa v štáte hlavného materského subjektu správa podľa jednotlivých štátov nepodáva. [11a)](#poznamky.poznamka-11a)

Na účely uplatnenia výnimky z výpočtu dorovnávacej dane na základe zjednodušených výpočtov podľa [§ 32b] sa podávajúci subjekt môže v súlade s [§ 42 ods. 3] rozhodnúť, že

suma oprávneného príjmu nevýznamného základného subjektu sa rovná celkovej sume výnosov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov,

oprávnené výnosy nevýznamného základného subjektu sa rovnajú celkovej sume výnosov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov a

suma upravených zahrnutých daní nevýznamného základného subjektu sa rovná sume splatnej dane z príjmov určenej podľa relevantných predpisov pre podávanie správ podľa jednotlivých štátov.

Podávajúci subjekt uplatňuje rozhodnutie podľa odseku 2 jednotlivo za každý základný subjekt.

Na účely odseku 4 sa prechodným rokom rozumie prechodný rok u predávajúceho základného subjektu, ktorým je prvé účtovné obdobie, v ktorom predávajúci základný subjekt podlieha zdaneniu podľa kvalifikovanej vnútroštátnej dorovnávacej dane, kvalifikovaného pravidla zahrnutia príjmov, kvalifikovaného pravidla pre nedostatočne zdanené zisky alebo prvé účtovné obdobie, v ktorom predávajúci základný subjekt neuplatňuje výnimku z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa [§ 32] alebo podľa obdobnej výnimky v inom štáte.

Na účely odseku 4 sa účtovnou hodnotou majetku pri prevode rozumie účtovná hodnota prevedeného majetku v deň prevodu upravená o odpisy a kapitalizované náklady určené po prevode majetku do začiatku prechodného roka u nadobúdajúceho základného subjektu podľa účtovného štandardu použitého pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu.

Na účely odseku 4 nadobúdajúci základný subjekt zohľadní odloženú daňovú pohľadávku zaúčtovanú v súvislosti s prevodom majetku v rozsahu,

v akom predávajúci základný subjekt uhradil v súvislosti s prevodom daň, ktorá by sa považovala za zahrnutú daň,

v akom by sa predávajúcemu základnému subjektu priradila zahrnutá daň podľa [§ 19] ,

odloženej daňovej pohľadávky, ktorá by sa určila podľa odsekov 1 a 2, ale ktorá sa zrušila alebo nebola u predávajúceho základného subjektu vytvorená, pretože zisk z predaja majetku sa zahrnul do zdaniteľného príjmu predávajúceho základného subjektu.

Suma odloženej daňovej pohľadávky podľa odseku 6 nemôže presiahnuť súčin rozdielu medzi hodnotou majetku na daňové účely a hodnotou majetku určenou podľa odseku 4 a minimálnou sadzbou dane.

Odchylne od odseku 4, ak nadobúdajúci základný subjekt vykazuje nadobudnutý majetok vo finančných výkazoch v reálnej hodnote a na základe rozdielu medzi daňovou hodnotou majetku podľa osobitného predpisu [8)](#poznamky.poznamka-8) a hodnotou majetku určenou podľa odseku 4 by na účely tohto zákona pri použití minimálnej sadzby dane vyčíslil odloženú daňovú pohľadávku, základ nadobudnutého majetku sa určí na základe účtovnej hodnoty majetku vykázanej u nadobúdajúceho základného subjektu.

Na účely odsekov 1, 2 a 5 sa prechodným rokom základných subjektov, ktoré uplatňujú výnimku z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa [§ 32] , rozumie prvé účtovné obdobie, v ktorom sa na základné subjekty nevzťahuje táto výnimka.

Pri výpočte efektívnej sadzby dane a dorovnávacej dane v novom prechodnom roku a za každé nasledujúce účtovné obdobie

zostatok nadmerného záporného nákladu na daň vypočítaný podľa [§ 17 ods. 4] pred začiatkom nového prechodného roka sa na začiatku nového prechodného roka nezohľadní,

odložené daňové záväzky zohľadnené pri výpočte sumy upravených zahrnutých daní podľa [§ 16 ods. 1 písm. b)] pred začiatkom nového prechodného roka nepodliehajú v novom prechodnom roku a v nasledujúcich účtovných obdobiach úprave podľa [§ 18 ods. 7] a [8] ,

oprávnená odložená pohľadávka vypočítaná podľa [§ 18a] pred začiatkom nového prechodného roka sa nezohľadní a podávajúci subjekt sa za nový prechodný rok môže rozhodnúť o uplatnení oprávnenej odloženej pohľadávky podľa [§ 18a] ,

na začiatku nového prechodného roka sa opätovne určí stav odložených daňových pohľadávok a odložených daňových záväzkov podľa [§ 44 ods. 1] a [2] ,

odložené daňové pohľadávky vyplývajúce z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty sa vylúčia z výpočtu uvedeného v písmene d), ak takéto odložené daňové pohľadávky vznikli pri transakcii po 30. novembri 2021 a pred začiatkom nového prechodného roka, pričom odložená daňová pohľadávka zaúčtovaná v súvislosti s daňovou stratou, na základe ktorej vznikla základným subjektom dorovnávacia daň podľa [§ 17 ods. 3] sa nepovažuje za odloženú daňovú pohľadávku vyplývajúcu z položiek vylúčených z výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty.

Prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti tohto zákona v účtovnom období od 31. decembra 2023, sa na účely [§ 5] rozumie účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2024.

Rozhodnutie o uplatnení odloženej pohľadávky z oprávnenej straty podľa [§ 18a] sa oznamuje v oznámení s informáciami na určenie dorovnávacej dane za prvé účtovné obdobie, v ktorom sa prestane uplatňovať výnimka z výpočtu dorovnávacej dane na základe kvalifikovanej správy podľa jednotlivých štátov podľa [§ 32] v znení účinnom od 31. decembra 2024.

Prvým účtovným obdobím základných subjektov, ktoré patrili do rozsahu pôsobnosti tohto zákona v účtovnom období od 31. decembra 2023, sa na účely [§ 18a ods. 5] rozumie účtovné obdobie začínajúce od 31. decembra 2024.

Ak lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane podľa [§ 39 ods. 2] a lehota na podanie daňového priznania podľa [§ 40 ods. 2] uplynú pred 30. júnom 2026, lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane a lehota na podanie daňového priznania sa predlžujú do 30. júna 2026.

Ak zisk alebo stratu základného subjektu z finančného účtovníctva nie je možné primerane určiť podľa odseku 1, zisk alebo strata základného subjektu z finančného účtovníctva za príslušné účtovné obdobie sa určí na základe iného prijateľného štandardu finančného účtovníctva alebo schváleného štandardu finančného účtovníctva po úprave o podstatné narušenie hospodárskej súťaže, ak

finančné výkazy základného subjektu sú zostavené na základe tohto účtovného štandardu,

informácie vykázané vo finančných výkazoch sú spoľahlivé, a

trvalé rozdiely vyššie ako 1 000 000 eur vyplývajúce z uplatňovania konkrétnej zásady alebo štandardu na položky výnosov, nákladov alebo transakcií, ak sa táto zásada alebo tento štandard odlišujú od finančného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky hlavného materského subjektu, sa upravia tak, aby zodpovedali posúdeniu týchto položiek podľa účtovného štandardu použitého pri zostavovaní konsolidovanej účtovnej závierky.

Ak súčasťou zisku alebo straty základného subjektu z finančného účtovníctva podľa odseku 1 sú výnosy a náklady vykazované v súvislosti so zmenou účtovnej hodnoty majetku a záväzkov z dôvodu nadobudnutia vlastníckych podielov v základnom subjekte, tieto výnosy a náklady sa zo zisku alebo straty základného subjektu vylúčia; to neplatí, ak vlastnícke podiely boli nadobudnuté pred 1. decembrom 2021 a zisk alebo stratu základného subjektu nie je možné určiť na základe účtovnej hodnoty majetku a záväzkov pred zmenou účtovnej hodnoty.

nekvalifikovaná refundovateľná imputačná daň vykázaná ako náklad,

Podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku prijaté alebo vzniknuté v súvislosti s finančným nástrojom sú vylúčenou dividendou podľa odseku 1 písm. b), ak emitent a držiteľ tohto finančného nástroja sú súčasťou tej istej nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny a platba v súvislosti s finančným nástrojom je vykázaná vo finančných výkazoch u oboch ako podiel na zisku (dividenda) alebo iné formy rozdelenia zisku. Ak platba v súvislosti s finančným nástrojom je u držiteľa finančného nástroja vykázaná odlišne, na účely výpočtu jeho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty sa zohľadní spôsob vykázania finančného nástroja vo finančných výkazoch emitenta finančného nástroja.

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s [§ 42 ods. 2] rozhodnúť, že vylúčené dividendy podľa odseku 2 písm. b) budú zahŕňať aj podiely na zisku (dividendy) alebo iné formy rozdelenia zisku prijaté alebo vzniknuté v súvislosti s portfóliovým podielom, ktorý po dobu kratšiu ako jeden rok ku dňu rozdelenia zisku skutočne vlastní základný subjekt, ktorému plynie alebo vzniká nárok na tento podiel na zisku (dividendu) alebo inú formu rozdelenia zisku.

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s [§ 42 ods. 2] rozhodnúť, že vylúčený zisk alebo strata vzniknuté v súvislosti s vlastníckym podielom podľa [odseku 2 písm. c)] budú zahŕňať aj kurzové zisky alebo kurzové straty zahrnuté v zisku alebo strate základného subjektu z finančného účtovníctva, ak

kurzový zisk alebo kurzová strata vznikli zo zabezpečovacieho nástroja na zabezpečenie kurzového rizika v súvislosti s vlastníckym podielom okrem portfóliového podielu,

kurzový zisk alebo kurzová strata sú zaznamenané v konsolidovanej účtovnej závierke v inom úplnom výsledku, a

zabezpečovací nástroj sa podľa schváleného štandardu finančného účtovníctva použitého pri zostavení konsolidovanej účtovnej závierky považuje za efektívny zabezpečovací nástroj.

Na účely prijatia rozhodnutia o zohľadnení zisku alebo straty v súvislosti s vlastníckym podielom pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu je

kvalifikovaným vlastníckym podielom investícia v transparentnom subjekte,

ktorá sa na daňové účely považuje za podiel na vlastnom imaní alebo ktorá by sa považovala za podiel na vlastnom imaní podľa schváleného štandardu finančného účtovníctva v štáte, v ktorom transparentný subjekt pôsobí, pričom majetok, záväzky, výnosy, náklady a peňažné toky transparentného subjektu nie sú zahrnuté v konsolidovanej účtovnej závierke nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, a

pri ktorej úhrnná predpokladaná výnosnosť investície je nižšia ako úhrnná suma investície investora, pričom časť investície sa investorovi vráti vo forme daňového zápočtu okrem kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu bez ohľadu na to, či sa daňový zápočet použije na zníženie daňovej povinnosti investora alebo sa prevedie na iný subjekt,

výnosnosť investície najmä suma rozdelených ziskov, výhoda vyplývajúca z daňových strát, kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet plynúci cez transparentný subjekt, okrem daňových zápočtov iných ako refundovateľný daňový zápočet,

úhrnná predpokladaná výnosnosť investície očakávaný výnos v okamihu uskutočnenia investície určený na základe skutočností a podmienok, za ktorých bola investícia uskutočnená.

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s [§ 42 ods. 2] rozhodnúť, že vlastník vlastníckeho podielu okrem vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu pri výpočte svojho oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty nevylúči zo zisku alebo straty z finančného účtovníctva zisk alebo stratu, ktoré vznikli

na základe zmeny reálnej hodnoty vlastníckeho podielu a zníženia hodnoty vlastníckeho podielu, ak vlastník vlastníckeho podielu podlieha zdaneniu na základe reálnej trhovej hodnoty alebo na základe zníženia hodnoty vlastníckeho podielu a náklad na daň z príjmov zahŕňa daň z príjmov z tohto zdanenia, alebo ak vlastník podlieha zdaneniu na základe realizačného princípu a náklad na daň z príjmov zahŕňa náklad na odloženú daň z príjmov zo zmeny reálnej hodnoty alebo zníženia hodnoty vlastníckeho podielu,

v súvislosti s vlastníckym podielom v transparentnom subjekte, ktorý je v účtovníctve vlastníka vykázaný metódou vlastného imania,

z prevodu vlastníckeho podielu, pričom zisk alebo strata z tohto prevodu sú zahrnuté v zdaniteľnom príjme vlastníka, okrem zisku, ktorý je v plnej sume kompenzovaný a pomernej časti zisku, ktorá je čiastočne kompenzovaná odpočtom alebo obdobnou úľavou.

Odsek 2 sa uplatňuje na všetky vlastnícke podiely základných subjektov nachádzajúcich sa v Slovenskej republike okrem portfóliových podielov.

Vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo nepriamy vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu držaného prostredníctvom reťazca transparentných subjektov, ktoré nie sú základnými subjektmi nadnárodnej skupiny podnikov alebo veľkej vnútroštátnej skupiny, pripočíta k sume upravených zahrnutých daní sumu kvalifikovanej daňovej výhody v rozsahu, v akom kvalifikovaná daňová výhoda znížila jeho náklady na daň z príjmov. Kvalifikovanou daňovou výhodou, v rozsahu v akom táto daňová výhoda znižuje investíciu vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 5, je

suma daňového zápočtu, ktorá plynie vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu okrem kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu, a

súčin daňovo odpočítateľných strát, ktoré plynú vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu a nominálnej sadzby dane vzťahujúcej sa na príjmy vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu.

Investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu sa zníži najviac na nulovú sumu o

daňový zápočet, ktorý plynie vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu,

súčin daňovo odpočítateľných strát, ktoré plynú vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu a nominálnej sadzby dane vzťahujúcej sa na príjmy vlastníka,

zisk rozdelený vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu,

sumu z predaja kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo jeho časti.

Ak sa investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 5 zníži na nulovú sumu a tomuto vlastníkovi plynú ďalšie položky podľa odseku 5, tieto položky znižujú sumu upravených zahrnutých daní, pričom položky podľa odseku 5 písm. c) a d) alebo suma kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu sa v sume upravených zahrnutých daní posúdia ako záporné sumy len v rozsahu sumy kvalifikovanej daňovej výhody, ktorá sa pripočítala k sume upravených zahrnutých daní vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu podľa odseku 4.

Odchylne od odseku 4 vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu, ktorý na účely finančného účtovníctva účtuje o tejto investícii proporcionálnou metódou amortizovania, použije túto metódu na určenie sumy ročnej návratnosti investície. Podávajúci subjekt môže v účtovnom období, v ktorom vlastník nadobudne podiely, alebo v účtovnom období, v ktorom sa na vlastníka vzťahuje tento zákon, neodvolateľne rozhodnúť, že vlastník kvalifikovaného vlastníckeho podielu, ktorý na účely finančného účtovníctva neúčtuje o investícii proporcionálnou metódou amortizovania, použije túto metódu na určenie sumy ročnej návratnosti investície.

Investícia vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu sa podľa proporcionálnej metódy amortizovania podľa odseku 7 zníži o položky podľa odseku 5 v rozsahu predpokladaného pomeru daňovej výhody. Predpokladaný pomer daňovej výhody je pomer súčtu položiek podľa odseku 5 prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu v príslušnom účtovnom období a predpokladanej úhrnnej sumy týchto položiek prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu počas doby trvania investície. Suma položiek podľa odseku 5 prijatých vlastníkom kvalifikovaného vlastníckeho podielu alebo plynúcich vlastníkovi kvalifikovaného vlastníckeho podielu nad rámec zníženia investície sa nepripočítava k upraveným zahrnutým daniam vlastníka kvalifikovaného vlastníckeho podielu.

Rozhodnutie podávajúceho subjektu podľa odseku 2 sa nemôže prestať uplatňovať, ak sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadnila v súvislosti s vlastníckym podielom strata.

Pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu sa nominálna hodnota kvalifikovaného refundovateľného daňového zápočtu alebo obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu posúdi ako príjem pôvodného príjemcu daňového zápočtu v tom účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu.

Ak kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet poskytnuté na nadobudnutie majetku alebo vytvorenie majetku znižujú podľa účtovných zásad pôvodného príjemcu daňového zápočtu účtovnú hodnotu majetku alebo sa tieto zápočty účtujú do výnosov budúcich období, ktoré sa zúčtujú do výnosov počas doby použiteľnosti majetku, pôvodný príjemca daňového zápočtu môže pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty postupovať podľa týchto účtovných zásad.

Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia, pôvodný príjemca daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty neuplatnenú nominálnu hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu ako stratu alebo zvýšenie účtovnej hodnoty majetku v účtovnom období zániku tohto daňového zápočtu.

Pôvodný príjemca daňového zápočtu, ktorý prevedie obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet do 15 mesiacov od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, použije pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, namiesto nominálnej hodnoty obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu jeho predajnú cenu.

Pôvodný príjemca daňového zápočtu, ktorý prevedie obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet po 15 mesiacoch od konca účtovného obdobia, v ktorom boli splnené podmienky pre poskytnutie daňového zápočtu, posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období, v ktorom došlo k prevodu, rozdiel medzi nominálnou hodnotou prevedeného daňového zápočtu a predajnou cenou ako stratu. Pri obchodovateľnom prevoditeľnom daňovom zápočte poskytnutom na nadobudnutie majetku alebo vytvorenie majetku, ktorý sa účtuje do výnosov počas doby použiteľnosti majetku, pôvodný príjemca daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty rozdiel medzi nominálnou hodnotou prevedeného daňového zápočtu a predajnou cenou ako stratu postupne počas zostávajúcej doby použiteľnosti majetku.

Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý používa obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet na zníženie daňovej povinnosti týkajúcej sa zahrnutých daní, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období použitia zápočtu rozdiel medzi nominálnou hodnotou obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho kúpnou cenou v pomere podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho nominálnej hodnoty.

Nadobúdateľ daňového zápočtu, ktorý predáva obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet, zahrnie do výpočtu oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty v účtovnom období predaja zisk alebo stratu z predaja, pričom zisk alebo strata z predaja sa rovná rozdielu medzi predajnou cenou a súčtom kúpnej ceny s pomerom podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a jeho nominálnej hodnoty.

Ak obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet alebo jeho časť zanikne bez uplatnenia, nadobúdateľ daňového zápočtu posúdi pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty neuplatnenú hodnotu obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu ako stratu v účtovnom období zániku tohto daňového zápočtu, pričom táto strata sa rovná rozdielu medzi súčtom kúpnej ceny s pomerom podielu použitej časti obchodovateľného prevoditeľného daňového zápočtu a sumou použitého daňového zápočtu.

Daňový zápočet iný ako kvalifikovaný refundovateľný daňový zápočet alebo obchodovateľný prevoditeľný daňový zápočet sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu nepovažuje za príjem.

Podávajúci subjekt sa môže v súlade s [§ 42 ods. 3] rozhodnúť, že pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu, ktorý je dlžníkom, sa zo zisku alebo straty tohto základného subjektu z finančného účtovníctva vylúči suma odpusteného dlhu, ak

dlh je odpustený v súvislosti s konkurzom alebo reštrukturalizáciou, [6)](#poznamky.poznamka-6) vrátane odpisu záväzkov voči veriteľovi, ktorý v konkurze neuplatnil svoje pohľadávky voči základnému subjektu; obdobne sa postupuje aj pri odpise záväzkov u základného subjektu, ktorý sa zrušuje zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, a u základného subjektu, ktorý sa zrušuje zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok základného subjektu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty,

možno dôvodne predpokladať, že by základný subjekt do 12 mesiacov nebol schopný plniť svoje záväzky, ak by k odpusteniu dlhu nedošlo alebo

záväzky základného subjektu bezprostredne pred odpustením dlhu prevyšujú reálnu trhovú hodnotu jeho majetku a neuplatnil sa postup podľa písmena a) alebo písmena b).

Na účely postupu podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. b) sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadní odpustený dlh voči veriteľovi bez ohľadu na to, či dlžník je prepojenou osobou s týmto veriteľom.

Na účely postupu podľa odseku 1 písm. c) sa pri výpočte oprávneného príjmu alebo oprávnenej straty základného subjektu zohľadní len odpustený dlh voči veriteľovi, ktorý nie je prepojený so základným subjektom, najviac v rozsahu nižšej z týchto súm:

suma, o ktorú záväzky základného subjektu prevyšujú reálnu trhovú hodnotu jeho majetku bezprostredne pred odpustením dlhu,

suma, ktorá zodpovedá zníženiu daňovej povinnosti základného subjektu v súvislosti s odpusteným dlhom podľa daňových právnych predpisov štátu základného subjektu.