Správny súdny poriadok

Žalovaným je ministerstvo vnútra.

Žalovaným je okresný úrad v sídle kraja, ktorý vydal rozhodnutie podľa [§ 391] .

rozhoduje v konaní podľa [§ 6 ods. 2 písm. b)] , [e), f)] , [i), j)] alebo

rozhoduje v konaní podľa [§ 6 ods. 2 písm. b)] , [e)] , [f)] , [i) až k)] alebo

ide o konanie podľa [§ 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k)] ,

ide o konanie podľa [§ 6 ods. 2 písm. d) až f)] a [i) až l)] ,

Ak sa návrh týka vecí uvedených v [§ 6 ods. 2 písm. a) až j)] , nazýva sa žalobou. Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa žaloby sa primerane použijú aj na návrh na začatie konania podľa [§ 6 ods. 2 písm. k)] .

Ak sa návrh týka vecí uvedených v [§ 6 ods. 2 písm. a) až k)] , nazýva sa žalobou. Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa žaloby sa primerane použijú aj na návrh na začatie konania podľa [§ 6 ods. 2 písm. l)] .

v konaní podľa [§ 6 ods. 2 písm. b) až e)] , [g)] a [i)] ,

v konaní podľa [§ 6 ods. 2 písm. b) až e)] , [g)] , [i)] a [j)] ,

Odborová organizácia môže zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom v konaní podľa [§ 6 ods. 2 písm. c)] . Za odborovú organizáciu koná poverený zamestnanec alebo člen.

Odborová organizácia môže v konaní podľa [§ 6 ods. 2 písm. c)] a [j)] zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom. Organizácia zamestnávateľov môže v konaní podľa [§ 6 ods. 2 písm. j)] zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom. Za odborovú organizáciu alebo za organizáciu zamestnávateľov koná poverený zamestnanec alebo člen.

kompetenčných žalobách,

žalobách vo veciach reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,

návrhoch v iných veciach.

kompetenčných žalobách,

ktorým sa prerušuje konanie z dôvodu podania prejudiciálnej otázky,

ktorým sa prerušuje konanie podľa [§ 100 ods. 1 písm. b)] alebo [c)] ,

Na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné správne súdy ustanovené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné Správny súd v Bratislave, Správny súd v Banskej Bystrici a Správny súd v Košiciach, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak správny súd nariadi pojednávanie, pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní.

Predseda senátu

Ak predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, predvolá naň účastníkov konania, ich zástupcov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je účastník konania zastúpený zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Účastníka konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná prítomnosť nevyhnutná.

Ak predseda senátu nariadi pojednávanie, pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní.

Predvolanie sa musí predvolaným osobám doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej desať dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Táto lehota môže byť so súhlasom účastníkov konania skrátená. Kratšiu lehotu na prípravu možno určiť aj v konaniach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni.

Predseda senátu predvolá na pojednávanie účastníkov konania, ich zástupcov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je účastník konania zastúpený zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Účastníka konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná prítomnosť nevyhnutná.

Správny súd upovedomí o pojednávaní osobu zúčastnenú na konaní a zástupcu zainteresovanej verejnosti. Oznámenie o pojednávaní správny súd zverejní aj na webovej stránke príslušného súdu.

Predvolanie sa musí predvolaným osobám doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej desať dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Táto lehota môže byť so súhlasom účastníkov konania skrátená. Kratšiu lehotu na prípravu možno určiť aj v konaniach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni.

Aj keď nie sú splnené podmienky na vylúčenie verejnosti, správny súd môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa odoprieť prístup na pojednávanie jednotlivým osobám.

Konanie týkajúce sa preskúmavania rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu je vždy neverejné.

Vylúčenie verejnosti alebo jednotlivých osôb správny súd vhodným spôsobom oznámi.

Aj keď nie sú splnené podmienky na vylúčenie verejnosti, správny súd môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa odoprieť prístup na pojednávanie jednotlivým osobám.

Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o

Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.

Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu alebo správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.

deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa [§ 181 ods. 1] alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa [§ 181 ods. 2] alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa [§ 181 ods. 3] alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka,

deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa [§ 181 ods. 1] alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa [§ 181 ods. 2] alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa [§ 181 ods. 3] alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka, alebo že žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou,

v trojčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov o kasačných sťažnostiach,

v trojčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov,

v päťčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov v ostatných veciach.

v päťčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov vo veciach podľa [§ 11 písm. a) až g)] .

správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku,

správnych žalobách v sociálnych veciach,

správnych žalobách v sociálnych veciach,

správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,

správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,

žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,

žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,

žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,

žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,

žalobách vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov,

žalobách vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov,

žalobách vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja,

žalobách vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja,

žalobách vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí.

Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa [§ 244 ods. 1] , ktorý nie je orgánom verejnej správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku nečinnosti orgánu verejnej správy.

Ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví.

Ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, správny súd konanie zastaví v prípade odstránenia nečinnosti žalovaného len v časti o žalobnom návrhu podľa [§ 242 ods. 1] prvá veta.

Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.

Ak správny súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, lehota na plnenie je dva mesiace a plynie od právoplatnosti rozhodnutia.

Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví.

Omeškanie žalovaného so splnením povinnosti v lehote podľa odseku 1 má bez potreby osobitného upozornenia rovnaké následky ako omeškanie s plnením peňažného dlhu podľa [§ 517 ods. 2] Občianskeho zákonníka.

Ak žalovaný po podaní žaloby podľa [§ 252 ods. 1] upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.

Ak žalovaný po podaní žaloby podľa [§ 252 ods. 1] upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví; ak žalobca nepostupoval podľa [§ 257 ods. 2.]

nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie,

nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekoná a po vydaní rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností,

Správny súd doručí žalobu ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk.

Správny súd doručí žalobu ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk. Ak bola žaloba podaná proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré žalovaný doručoval verejnou vyhláškou, správny súd oznámi začatie konania verejnou vyhláškou a v oznámení uvedie označenie žalovaného a napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, deň jeho vydania a skutočnosť, že toto bolo doručované verejnou vyhláškou.

ktorí boli účastníkmi administratívneho konania,

ktorí boli účastníkmi administratívneho konania, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak,

Účastníci podľa odseku 3 písm. a) a b) sa môžu svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní alebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom.

Ak žalovaný doručoval napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie verejnou vyhláškou, je ďalším účastníkom ten, komu z rozhodnutia alebo opatrenia priamo vyplýva právo alebo povinnosť.

zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa [§ 6 ods. 2 písm. a)] ; ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.

zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa [§ 6 ods. 2 písm. a)] ; ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní podľa [§ 41 ods. 2] sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.

Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu podľa [§ 10] , ak tento zákon neustanovuje inak.

o predĺžení lehoty podľa [§ 250 ods. 2] ,

o predĺžení lehoty podľa [§ 250 ods. 2] a [§ 262 ods. 2] ,

o výške náhrady trov konania.

o výške náhrady trov konania,

Kasačná sťažnosť nie je prípustná ani proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu vo veciach podľa [§ 23 ods. 2 písm. f) až h)] .

Kasačná sťažnosť nie je prípustná ani proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu vo veciach podľa [§ 23 ods. 2 písm. e) až g)] .

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je sedem dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia.

Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu, pri správnej žalobe v prípadoch uvedených v [§ 145 ods. 2] v lehote 30 dní a pri správnej žalobe vo veciach zaistenia v lehote siedmich dní, vždy od doručenia rozhodnutia správneho súdu žalovanému orgánu verejnej správy.

Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu, pri správnej žalobe vo veciach zaistenia v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu žalovanému orgánu verejnej správy.

Na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

Na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

Kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak

Kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť, ak

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná,

ak nie je prípustná podľa [§ 439] ,

Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a správny súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a správny súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

v konaní podľa [§ 23 ods. 2 písm. f) až h)] ,

v konaní podľa [§ 23 ods. 2 písm. e) až g)] ,

Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

Predseda senátu uznesením spojí na spoločné konanie veci, ak sa preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí účastníci administratívneho konania alebo účastník administratívneho konania a prokurátor. Ustanovenie odseku 1 druhej vety platí obdobne.

Predseda senátu uznesením spojí na spoločné konanie veci, ak sa preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí žalobcovia. Ustanovenie odseku 1 druhej vety platí obdobne.

Ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje správnemu súdu povinnosť zverejniť údaje verejnou vyhláškou, táto povinnosť je splnená ich zverejnením na úradnej tabuli správneho súdu alebo na webovej stránke príslušného správneho súdu, a ak podľa osobitného predpisu nepostačuje takéto zverejnenie, ich zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknutá povinnosť zverejnenia údajov v dennej tlači.

Ak je v tej istej veci počet účastníkov a osôb zúčastnených na konaní väčší ako dvadsať, správny súd môže vykonať doručovanie rozhodnutia verejnou vyhláškou. O tomto spôsobe doručovania musí správny súd účastníkov konania vopred upovedomiť.

Na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.

Na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné správne súdy ustanovené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Správny súd môže so súhlasom účastníkov konania uskutočniť pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.

Ak sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická prítomnosť účastníka konania na pojednávaní, správny súd umožní účastníkovi konania účasť na pojednávaní prostredníctvom videokonferencie alebo iných prostriedkov komunikačnej technológie, a to aj v na to určených priestoroch súdu, ktorý je účastníkovi konania najbližšie.

Miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.

Miestne príslušným je správny súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy.

Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným správny súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy.

V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa [§ 6 ods. 2 písm. c) a d)] a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.

V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa [§ 6 ods. 2 písm. c) a d)] a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný správny súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.

Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o

Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku.

Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku.

Na konanie o správnej žalobe v oblasti hospodárskej súťaže, jadrových udalostí a na konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou je kauzálne príslušný Krajský súd v Bratislave; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

Na konanie o správnej žalobe v oblasti hospodárskej súťaže, jadrových udalostí a na konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou je kauzálne príslušný Správny súd v Bratislave; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

Na konanie o správnej žalobe v oblasti priemyselného vlastníctva je kauzálne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

Na konanie o správnej žalobe v oblasti priemyselného vlastníctva je kauzálne príslušný Správny súd v Banskej Bystrici; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Nitre,

Správny súd v Bratislave pre územné obvody Bratislavského kraja, Nitrianskeho kraja, Trenčianskeho kraja a Trnavského kraja,

Krajský súd v Košiciach pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline.

Správny súd v Košiciach pre územné obvody Banskobystrického kraja, Košického kraja, Prešovského kraja a Žilinského kraja.

Správnymi súdmi sú najvyšší správny súd, krajské súdy a v zákonom ustanovených prípadoch aj okresné súdy.

Správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Ak koná a rozhoduje sudca, prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu alebo predsedovi senátu.

Na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.

Na správnom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.

Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o

Sudca na správnom súde koná a rozhoduje o

žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,

Vo veciach, o ktorých rozhodol veľký senát najvyššieho správneho súdu, ako aj v už rozhodnutých hromadných veciach, môže senát krajského súdu uznesením preniesť rozhodovanie na sudcu.

Vo veciach, o ktorých rozhodol veľký senát najvyššieho správneho súdu, ako aj v už rozhodnutých hromadných veciach, môže senát správneho súdu uznesením preniesť rozhodovanie na sudcu.

Na konanie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto alebo mestská časť.

Na konanie podľa odseku 1 je príslušný správny súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto alebo mestská časť.

Na konanie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode má sídlo samosprávny kraj.

Na konanie podľa odseku 1 je príslušný správny súd, v ktorého obvode má sídlo samosprávny kraj.

Na konanie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto alebo mestská časť.

Na konanie podľa odseku 1 je príslušný správny súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto alebo mestská časť.

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu podľa [§ 10] .

Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.

sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol,

sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol,

smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu.

smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a krajský súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“).

Kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a správny súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“).

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v [§ 145 ods. 2] ,

30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu v prípadoch uvedených v [§ 145 ods. 2] ,

sedem dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia.

sedem dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia.

Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu, pri správnej žalobe v prípadoch uvedených v [§ 145 ods. 2] v lehote 30 dní a pri správnej žalobe vo veciach zaistenia v lehote siedmich dní, vždy od doručenia rozhodnutia krajského súdu žalovanému orgánu verejnej správy.

Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu, pri správnej žalobe v prípadoch uvedených v [§ 145 ods. 2] v lehote 30 dní a pri správnej žalobe vo veciach zaistenia v lehote siedmich dní, vždy od doručenia rozhodnutia správneho súdu žalovanému orgánu verejnej správy.

Opomenutý sťažovateľ musí podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o rozhodnutí krajského súdu dozvedel, najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu.

Opomenutý sťažovateľ musí podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o rozhodnutí správneho súdu dozvedel, najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe alebo žalobe proti inému zásahu, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane,

bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe alebo žalobe proti inému zásahu, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane,

bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,

bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,

bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania,

bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania,

bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia.

bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia.

Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia [§ 186 až 189] okrem lehôt podľa [§ 187 ods. 1] a [3] .

Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia [§ 186 až 189] okrem lehôt podľa [§ 187 ods. 1] a [3] .

Účastníkom konania o kasačnej sťažnosti je ten, kto podal kasačnú sťažnosť, a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie.

Účastníkom konania o kasačnej sťažnosti je ten, kto podal kasačnú sťažnosť, a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie.

Ak má kasačná sťažnosť vady podľa [§ 449] a sťažovateľ nebol riadne o povinnosti podľa [§ 449] poučený, krajský súd vyzve sťažovateľa na odstránenie vád a poučí ho o následku ich neodstránenia. To platí primerane aj na opomenutého sťažovateľa.

Ak má kasačná sťažnosť vady podľa [§ 449] a sťažovateľ nebol riadne o povinnosti podľa [§ 449] poučený, správny súd vyzve sťažovateľa na odstránenie vád a poučí ho o následku ich neodstránenia. To platí primerane aj na opomenutého sťažovateľa.

Po odstránení vád podľa odseku 1 krajský súd rozhodne o vyrubení súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku.

Po odstránení vád podľa odseku 1 správny súd rozhodne o vyrubení súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku.

Krajský súd doručí kasačnú sťažnosť všetkým účastníkom konania s výzvou, aby sa vyjadrili k jej obsahu v lehote nie kratšej ako 15 dní, s poučením, že inak sa bude konať bez ich vyjadrenia.

Správny súd doručí kasačnú sťažnosť všetkým účastníkom konania s výzvou, aby sa vyjadrili k jej obsahu v lehote nie kratšej ako 15 dní, s poučením, že inak sa bude konať bez ich vyjadrenia.

Ak sa účastníci konania vyjadria ku kasačnej sťažnosti v lehote podľa odseku 3, krajský súd doručí vyjadrenia sťažovateľovi.

Ak sa účastníci konania vyjadria ku kasačnej sťažnosti v lehote podľa odseku 3, správny súd doručí vyjadrenia sťažovateľovi.

Krajský súd môže vynucovať predloženie administratívnych spisov, prípadne ďalších podkladov, ktoré považuje za potrebné na rozhodnutie, ukladaním pokút.

Správny súd môže vynucovať predloženie administratívnych spisov, prípadne ďalších podkladov, ktoré považuje za potrebné na rozhodnutie, ukladaním pokút.

Po uplynutí lehôt podľa [§ 450] krajský súd predloží kasačnému súdu kasačnú sťažnosť, vyjadrenia, ak boli podané, príslušný súdny spis a administratívne spisy, prípadne ďalšie doklady, ktoré považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci.

Po uplynutí lehôt podľa [§ 450] správny súd predloží kasačnému súdu kasačnú sťažnosť, vyjadrenia, ak boli podané, príslušný súdny spis a administratívne spisy, prípadne ďalšie doklady, ktoré považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci.

Súčasťou predloženia veci podľa odseku 1 je aj stanovisko krajského súdu k tomu, či bola kasačná sťažnosť podaná oprávnenou osobou, včas a či je jej podanie prípustné. Ak sa kasačná sťažnosť týka rozhodnutí uvedených v [§ 458] , stanovisko krajského súdu obsahuje označenie „LEHOTA“.

Súčasťou predloženia veci podľa odseku 1 je aj stanovisko správneho súdu k tomu, či bola kasačná sťažnosť podaná oprávnenou osobou, včas a či je jej podanie prípustné. Ak sa kasačná sťažnosť týka rozhodnutí uvedených v [§ 458] , stanovisko správneho súdu obsahuje označenie „LEHOTA“.

Na postup krajského súdu sa primerane použije ustanovenie [§ 103] .

Na postup správneho súdu sa primerane použije ustanovenie [§ 103] .

Kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada.

Kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom správny súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada.

Na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

Na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

Ak bola kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku krajského súdu, rozhoduje o nej kasačný súd rozsudkom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak bola kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku správneho súdu, rozhoduje o nej kasačný súd rozsudkom, ak tento zákon neustanovuje inak.

O kasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu krajského súdu rozhoduje kasačný súd uznesením.

O kasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu správneho súdu rozhoduje kasačný súd uznesením.

O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu alebo opatreniu vo veciach azylu, rozhodne kasačný súd do 60 dní od predloženia veci krajským súdom, ak tento zákon neustanovuje inak.

O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu alebo opatreniu vo veciach azylu, rozhodne kasačný súd do 60 dní od predloženia veci správnym súdom, ak tento zákon neustanovuje inak.

O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa osobitného predpisu alebo proti rozhodnutiu vo veciach zaistenia rozhodne kasačný súd najneskôr do siedmich dní od predloženia veci krajským súdom; to neplatí, ak bol žalobca prepustený zo zaistenia.

O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa osobitného predpisu alebo proti rozhodnutiu vo veciach zaistenia rozhodne kasačný súd najneskôr do siedmich dní od predloženia veci správnym súdom; to neplatí, ak bol žalobca prepustený zo zaistenia.

O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu podľa [§ 193a] rozhodne kasačný súd do troch mesiacov od predloženia veci krajským súdom.

O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu podľa [§ 193a] rozhodne kasačný súd do troch mesiacov od predloženia veci správnym súdom.

Ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

Ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a správny súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Ak to považuje veľký senát za potrebné, môže požiadať o stanovisko ku kasačnej sťažnosti generálneho prokurátora, ak kasačná sťažnosť nebola podaná generálnym prokurátorom a konanie pred krajským súdom nezačalo na základe žaloby prokurátora alebo prokurátor do konania pred krajským súdom nevstúpil.

Ak to považuje veľký senát za potrebné, môže požiadať o stanovisko ku kasačnej sťažnosti generálneho prokurátora, ak kasačná sťažnosť nebola podaná generálnym prokurátorom a konanie pred správnym súdom nezačalo na základe žaloby prokurátora alebo prokurátor do konania pred správnym súdom nevstúpil.

Ak kasačný súd zmení rozhodnutie krajského súdu, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.

Ak kasačný súd zmení rozhodnutie správneho súdu, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na správnom súde a kasačnom súde.

Ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

Ak kasačný súd rozhodne o zastavení konania, o odmietnutí kasačnej sťažnosti alebo postúpení veci, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, ktoré predchádzalo zrušeniu rozhodnutia krajského súdu.

Ak kasačný súd rozhodne o zastavení konania, o odmietnutí kasačnej sťažnosti alebo postúpení veci, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, ktoré predchádzalo zrušeniu rozhodnutia správneho súdu.

Krajský súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, doručí rozhodnutie o kasačnej sťažnosti, ak ho priamo nedoručil kasačný súd.

Správny súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, doručí rozhodnutie o kasačnej sťažnosti, ak ho priamo nedoručil kasačný súd.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa [§ 462 ods. 2] , prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa [§ 462 ods. 2] , prejedná žalobu na obnovu konania správny súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa [§ 12] ,

v konaní podľa [§ 23 ods. 2 písm. f) až h)] ,

Vec možno prikázať inému ako miestne príslušnému alebo kauzálne príslušnému krajskému súdu, ak pre vylúčenie sudcov správneho kolégia nemožno zostaviť senát. To platí primerane aj na prikázanie veci okresnému súdu.

Vec možno prikázať inému ako miestne príslušnému alebo kauzálne príslušnému správnemu súdu, ak pre vylúčenie sudcov tohto súdu nemožno zostaviť senát.

O prikázaní veci inému okresnému súdu rozhoduje krajský súd spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať. O prikázaní veci inému krajskému súdu rozhoduje najvyšší správny súd. Ak sú vylúčení sudcovia senátu najvyššieho správneho súdu, rozhodne o prikázaní veci inému senátu iný senát najvyššieho správneho súdu.

O prikázaní veci inému správnemu súdu rozhoduje najvyšší správny súd. Ak sú vylúčení sudcovia senátu najvyššieho správneho súdu, rozhodne o prikázaní veci inému senátu iný senát najvyššieho správneho súdu.

Ak nemožno určiť príslušnosť podľa [§ 10 až 13] , je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.

Ak nemožno určiť príslušnosť podľa [§ 10 až 13] , je na konanie príslušný Správny súd v Bratislave.

politická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktorá získala v napadnutých voľbách zastúpenie v obecnom zastupiteľstve, miestnom zastupiteľstve, mestskom zastupiteľstve alebo v zastupiteľstve samosprávneho kraja, alebo zvolený nezávislý kandidát, ak sa konanie týka volieb do obecného zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja,

každá politická strana, každé politické hnutie alebo každá ich koalícia, ktorá získala v napadnutých voľbách zastúpenie v obecnom zastupiteľstve, miestnom zastupiteľstve, mestskom zastupiteľstve alebo v zastupiteľstve samosprávneho kraja, alebo každý zvolený nezávislý kandidát, ak sa konanie týka volieb do obecného zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja,

Žaloba musí byť podaná v lehote desiatich dní odo dňa vyhlásenia výsledku volieb.

Žaloba musí byť podaná v lehote desiatich dní odo dňa zverejnenia celkových výsledkov volieb.

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

Žalovaný je na výzvu oprávnený v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

V konaní podľa tohto dielu možno ostatným účastníkom okrem žalobcu a žalovaného doručovať aj do rúk splnomocnenca, ktorý bol označený pri podaní kandidátnej listiny podľa osobitného predpisu.

V konaní podľa tohto dielu možno žalovanému doručovať aj do rúk splnomocnenca, ktorý bol označený pri podaní kandidátnej listiny podľa osobitného predpisu; to neplatí, len čo bolo správnemu súdu predložené splnomocnenie, ktoré žalovaný udelil advokátovi na celé konanie, alebo splnomocnenie, ktorým si žalovaný ustanovil osobitného splnomocnenca na doručovanie písomností.

Ak správny súd žalobu neodmietol alebo nezastavil konanie, bezodkladne nariadi pojednávanie tak, aby mohol rozhodnúť v lehote podľa [§ 312i] . Spolu s predvolaním doručí žalobu ostatným účastníkom a vyzve ich na vyjadrenie k nej.

Správny súd môže žalobu odmietnuť aj vtedy, ak je zrejmé, že aj keby dôvody uvedené v žalobe podľa [§ 312f písm. e)] boli pravdivé, nebolo by možné žalobe vyhovieť; prijať rozhodnutie o odmietnutí žaloby z tohto dôvodu možno len jednomyseľne. Ak správny súd žalobu neodmietol alebo nezastavil konanie, doručí žalobu žalovaným a vyzve ich na vyjadrenie k nej; súčasne si vyžiada všetky volebné dokumenty, a ak je to potrebné, vypočuje svedkov a zadováži potrebné vysvetlenia a správy.

Na účely prípravy pojednávania si správny súd vyžiada všetky volebné dokumenty, ak je to potrebné, predvolá svedkov a zadováži potrebné vysvetlenia a správy.

Správny súd rozhoduje o žalobe spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.

Ak je na rozhodnutie o žalobe potrebné oboznámiť sa s volebnou dokumentáciou, môže ju na účely prípravy pojednávania otvoriť a jej správnosť skontrolovať člen senátu poverený senátom. Účastníkom konania sa umožní, aby boli prítomní pri jej otvorení.

Ak je na rozhodnutie o žalobe potrebné oboznámiť sa s volebnou dokumentáciou, môže ju otvoriť a jej správnosť skontrolovať člen senátu poverený senátom. Účastníkom konania sa umožní, aby boli prítomní pri jej otvorení.

Senát môže člena senátu poveriť, aby na účely prípravy pojednávania vypočul svedkov, najmä predsedu alebo ďalších členov príslušnej volebnej komisie. Ak je to potrebné na lepšie objasnenie veci, možno svedkom umožniť, aby boli prítomní pri otvorení a kontrole správnosti volebnej dokumentácie.

Senát môže člena senátu poveriť, aby vypočul svedkov, najmä predsedu alebo ďalších členov príslušnej volebnej komisie. Ak je to potrebné na lepšie objasnenie veci, možno svedkom umožniť, aby boli prítomní pri otvorení a kontrole správnosti volebnej dokumentácie.

Správny súd rozhodne o žalobe do 30 dní odo dňa doručenia žaloby a vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od doručenia žaloby.

Správny súd rozhodne o žalobe do 90 dní odo dňa doručenia žaloby.

Kompetenčné spory medzi Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) a Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“).

Ak odsek 2 neustanovuje inak, kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát podľa [§ 11 Civilného sporového poriadku] .

Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý kandidát bez politickej príslušnosti.

Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý nezávislý kandidát.

Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý kandidát bez politickej príslušnosti.

Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý nezávislý kandidát.

politická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktorá získala v napadnutých voľbách zastúpenie v obecnom zastupiteľstve, miestnom zastupiteľstve, mestskom zastupiteľstve alebo v zastupiteľstve samosprávneho kraja, alebo zvolený kandidát bez politickej príslušnosti, ak sa konanie týka volieb do obecného zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja,

politická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktorá získala v napadnutých voľbách zastúpenie v obecnom zastupiteľstve, miestnom zastupiteľstve, mestskom zastupiteľstve alebo v zastupiteľstve samosprávneho kraja, alebo zvolený nezávislý kandidát, ak sa konanie týka volieb do obecného zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja,

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu,

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu,

Najvyšší súd rozhoduje

Najvyšší správny súd rozhoduje

v konaní o kompetenčných žalobách,

v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy,

o kasačných sťažnostiach.

v konaní o kompetenčných žalobách,

Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu správnemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho správneho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

Ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.

Ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho správneho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.

Správnymi súdmi sú najvyšší súd, krajské súdy a v zákonom ustanovených prípadoch aj okresné súdy.

Správnymi súdmi sú najvyšší správny súd, krajské súdy a v zákonom ustanovených prípadoch aj okresné súdy.

Najvyšší súd ako vrcholný súdny orgán vo veciach správneho súdnictva zabezpečuje jednotu a zákonnosť rozhodovania. Na najvyššom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia. Správne kolégium najvyššieho súdu sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia správnych súdov a v záujme jednotného rozhodovania správnych súdov prijíma stanoviská k rozhodovacej činnosti správnych súdov.

Najvyšší správny súd ako vrcholný súdny orgán vo veciach správneho súdnictva zabezpečuje jednotu a zákonnosť rozhodovania. Najvyšší správny súd sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia správnych súdov a v záujme jednotného rozhodovania správnych súdov prijíma stanoviská k rozhodovacej činnosti správnych súdov.

Najvyšší súd koná a rozhoduje

Najvyšší správny súd koná a rozhoduje

Najvyšší súd koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak

Najvyšší správny súd koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak

senát najvyššieho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu,

senát najvyššieho správneho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho správneho súdu, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu,

senát najvyššieho súdu dospel pri svojom rozhodovaní opätovne k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru orgánu verejnej správy o tej istej právnej otázke, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu,

senát najvyššieho správneho súdu dospel pri svojom rozhodovaní opätovne k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru orgánu verejnej správy o tej istej právnej otázke, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu,

Predsedom veľkého senátu najvyššieho súdu je predseda správneho kolégia najvyššieho súdu. Členmi veľkého senátu sú sudcovia senátu najvyššieho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu podľa odseku 1, a traja sudcovia určení rozvrhom práce najvyššieho súdu.

Predsedom veľkého senátu najvyššieho správneho súdu je predseda senátu určený rozvrhom práce. Členmi veľkého senátu sú sudcovia senátu najvyššieho správneho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu podľa odseku 1, a traja sudcovia určení rozvrhom práce najvyššieho správneho súdu.

Vo veciach, o ktorých rozhodol veľký senát najvyššieho súdu, ako aj v už rozhodnutých hromadných veciach, môže senát krajského súdu uznesením preniesť rozhodovanie na sudcu.

Vo veciach, o ktorých rozhodol veľký senát najvyššieho správneho súdu, ako aj v už rozhodnutých hromadných veciach, môže senát krajského súdu uznesením preniesť rozhodovanie na sudcu.

Žalovaným podľa [§ 375 ods. 1 až 3] je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“). Žalovaným podľa [§ 375 ods. 4] je politická strana.

Žalovaným podľa [§ 375 ods. 1 až 3] je ministerstvo vnútra. Žalovaným podľa [§ 375 ods. 4] je politická strana.

O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach ustanovených v [§ 22 ods. 1] veľký senát najvyššieho súdu (ďalej len „kasačný súd“).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho správneho súdu a vo veciach ustanovených v [§ 22 ods. 1] veľký senát najvyššieho správneho súdu (ďalej len „kasačný súd“).

Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.

Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho správneho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.

Generálny prokurátor je oprávnený podať žalobu na rozpustenie politickej strany.

Generálny prokurátor je oprávnený podať žalobu na rozpustenie politickej strany a žalobu vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb.

Generálny prokurátor môže v kasačnej sťažnosti navrhnúť, aby o nej rozhodol veľký senát najvyššieho súdu.

Generálny prokurátor môže v kasačnej sťažnosti navrhnúť, aby o nej rozhodol veľký senát najvyššieho správneho súdu.

Kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podľa Civilného sporového poriadku.

Kompetenčné spory medzi Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) a Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“).

O prikázaní veci inému okresnému súdu rozhoduje krajský súd spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať. O prikázaní veci inému krajskému súdu rozhoduje najvyšší súd. Ak sú vylúčení sudcovia senátu najvyššieho súdu, rozhodne o prikázaní veci inému senátu iný senát najvyššieho súdu.

O prikázaní veci inému okresnému súdu rozhoduje krajský súd spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať. O prikázaní veci inému krajskému súdu rozhoduje najvyšší správny súd. Ak sú vylúčení sudcovia senátu najvyššieho správneho súdu, rozhodne o prikázaní veci inému senátu iný senát najvyššieho správneho súdu.

Ak je namietaný sudca senátu správneho kolégia najvyššieho súdu, rozhodne o námietke zaujatosti iný senát správneho kolégia najvyššieho súdu.

Ak je namietaný sudca senátu najvyššieho správneho súdu, rozhodne o námietke zaujatosti iný senát najvyššieho správneho súdu.

Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý nezávislý kandidát.

Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý kandidát bez politickej príslušnosti.

Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý nezávislý kandidát.

Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý kandidát bez politickej príslušnosti.

Správny súd rozhodne o žalobe na pojednávaní rozsudkom.

Správny súd rozhodne o žalobe na pojednávaní rozsudkom do šiestich mesiacov odo dňa podania žaloby.

Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie názov politickej strany a jej skratku a sídlo, dátum a číslo registrácie politickej strany a to, či nariadil likvidáciu spolu s menom a priezviskom likvidátora.

Správny súd v rozsudku podľa odseku 1 zároveň vysloví, že po dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku osoba, ktorá bola počas prípravy stanov alebo programu politickej strany, ak obsah niektorého z týchto dokumentov bol dôvodom na rozpustenie politickej strany, alebo ktorá počas obdobia keď dochádzalo k činnosti, ktorá bola dôvodom na rozpustenie politickej strany, bola

Rozsudok podľa odseku 1 doručí správny súd po právoplatnosti aj ministerstvu vnútra a Ministerstvu financií Slovenskej republiky.

Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie názov politickej strany a jej skratku a sídlo, dátum a číslo registrácie politickej strany a to, či nariadil likvidáciu spolu s menom a priezviskom likvidátora.

Každý má právo konať pred správnym súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie správny súd uznesením tlmočníka.

Každý má právo konať pred správnym súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Správny súd je povinný účastníkom konania zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie správny súd tlmočníka.

Ak písomné podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, správny súd vyzve toho, kto ich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu, inak ho zabezpečí sám.

Trovy spojené s tým, že účastník konania koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.