(1) Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o označovaní materiálového zloženia textilných výrobkov pri ich uvádzaní na trh, pred priemyselným spracovaním alebo počas ich priemyselného spracovania alebo v ktoromkoľvek štádiu distribúcie.
(2) Táto vyhláška sa nevzťahuje na textilné výrobky, ktoré sú
a) určené na export do tretích krajín,
b) dovážané pod colnou kontrolou ako tranzitný tovar,
c) dovážané z tretích krajín na priemyselné spracovanie vo vnútri štátu,
d) dodávané fyzickým osobám alebo právnickým osobám podieľajúcim sa na výrobnom procese textilných výrobkov bez toho, aby na nich bolo prevedené vlastníctvo.
(3) Na účely tejto vyhlášky sa ako textilný výrobok posudzuje aj výrobok, ktorý obsahuje najmenej 80 % textilných vláken z celkovej hmotnosti výrobku.
(4) Na účely označovania údajmi o materiálovom zložení sa ako textilné výrobky posudzujú
a) poťahy čalúneného nábytku, dáždnikov a slnečníkov, ak ich textilná časť tvorí najmenej 80 % z celkovej hmotnosti výrobku,
b) viacvrstvové podlahové krytiny, matrace a výrobky na kempovanie, otepľovacie vložky rukavíc a obuvi, ak ich textilná časť tvorí najmenej 80 % z celkovej hmotnosti výrobku,
c) textilné časti iných výrobkov, ktoré sú ich neoddeliteľnou súčasťou a ich zloženie je špecifikované.
(1) Textilný výrobok určený na predaj spotrebiteľovi alebo pre ďalšieho spracovateľa sa označuje etiketou, na ktorej je uvedené správne materiálové zloženie. Ak výrobky nie sú určené na predaj spotrebiteľovi alebo sú dodávané na základe objednávky štátu alebo právnickej osoby zastupujúcej štát, označenie sa môže uviesť v obchodnej dokumentácii.
(2) Na etiketách a v obchodnej dokumentácii sa uvádzajú úplné druhové názvy vláken podľa [prílohy č. 1] . Pri textíliách určených na ďalšie priemyselné spracovanie sa môžu na obaloch, v katalógoch a na etiketách používať kódy, ak sú vysvetlené a ak ich vysvetlenie je súčasťou obchodnej dokumentácie.
(3) Názvy a opisy vláken sú uvedené v [prílohe č. 1] . Použitie týchto názvov je vyhradené pre prírodné a chemické vlákna. Žiaden z týchto názvov sa nesmie používať na označenie akéhokoľvek iného vlákna ani samostatne, ani ako koreň slova, ani ako prídavné meno.
(4) Názov „hodváb“ sa nemôže použiť na označenie tvaru alebo konkrétne na vyhotovenie nekonečných textilných vláken.
(5) V údajoch o materiálovom zložení netreba uvádzať
a) viditeľné a oddeliteľné vlákna určené len na dekoratívne účely, ak ich podiel nepresahuje 7 % z celkovej hmotnosti výrobku; toto neplatí pre výšivky, ktorých plocha je najmenej 10 % z celkovej plochy, na ktorej sú využité, alebo
b) vlákna, ktoré sa pridávajú do výrobku na dosiahnutie antistatického účinku (napríklad kovové vlákna), ktorých podiel nepresahuje 2 % z celkovej hmotnosti výrobku.
(1) Ak je výrobok zložený len z jedného druhu vlákna, označí sa názvom tohto vlákna a údajom „100 %“. Tento údaj sa môže nahradiť výrazmi „čistá...“ alebo „len z...“. Ak výrobok nie je zložený z jedného druhu vlákna, nesmie sa takto označiť.
(2) Textilný výrobok môže mať podiel iných vláken do 2 % hmotnosti, ak je toto množstvo odôvodnené technologickým procesom výroby a nie je pridané ako záležitosť rutiny, pričom sa táto tolerancia môže zvýšiť na 5 % v prípade textilných výrobkov, ktoré sú podrobované procesu mykania.
(3) Textilný výrobok zložený z dvoch alebo z viacerých vláken, z ktorých jedno tvorí najmenej 85 % z celkovej hmotnosti výrobku, sa označí druhovým názvom tohto vlákna, po ktorom nasleduje jeho percentuálny obsah, alebo výrazom „najmenej 85 %“, alebo úplným percentuálnym zložením výrobku.
(4) Textilný výrobok, ktorý sa skladá z dvoch alebo z viacerých druhov vláken, z ktorých žiadne nedosahuje 85 % z celkovej hmotnosti výrobku, sa označí druhovým názvom a percentom z celkovej hmotnosti výrobku aspoň dvoch druhov vláken, ktorých percentuálne podiely sú najvýznamnejšie. Za nimi sa uvedú druhové názvy ďalších vláken, ktoré sú obsiahnuté vo výrobku v zostupnom poradí percentuálneho podielu, a to s uvedením alebo bez uvedenia percenta z celkovej hmotnosti výrobku.
(5) Vlákna, z ktorých každý druh vlákna sa podieľa na celkovej hmotnosti výrobku menej ako 10 %, možno označiť spoločným výrazom „iné vlákna“, za ktorým nasleduje ich celkový podiel na hmotnosti výrobku vyjadrený v percentách. Ak sa uvedie druhový názov jedného vlákna, ktoré sa podieľa na celkovej hmotnosti výrobku menej ako 10 %, uvedie sa úplné percentuálne zloženie výrobku.
(6) Textilný výrobok, ktorý má bavlnenú osnovu a ľanový útok, v ktorom percentuálny podiel ľanu nie je menej ako 40 % z celkovej hmotnosti nešlichtovanej látky, sa môže označiť názvom „zmesová tkanina bavlna – ľan“, doplneným špecifikáciou zloženia „bavlnená osnova – ľanový útok“. V prípade týchto textilných výrobkov sa percentuálne zloženie vypočíta osobitne na hmotnosť osnovy a na hmotnosť útoku.
(7) Textilný výrobok, ktorého zloženie nemožno zistiť v čase výroby, sa môže označiť ako „zmes vláken“ alebo „nešpecifikované zloženie textílie“.
(8) Pri textilných výrobkoch určených pre spotrebiteľa v percentuálnych zloženiach špecifikovaných v odsekoch 2 až 6 je prípustné, aby iné vlákna zmesi tvorili
a) najviac 2 % z celkovej hmotnosti výrobku, ak je toto množstvo odôvodnené technologickým procesom výroby a nevyplýva z rutiny,
b) najviac 5 % z celkovej hmotnosti výrobkov, ktoré prešli procesom mykania; tým nie je dotknutá prípustná tolerancia uvedená v [§ 5 ods. 4] .
(9) Medzi uvádzanými percentami vláken a percentami zistenými z analýzy je povolená výrobná tolerancia 3 % vo vzťahu k celkovej hmotnosti vláken uvedených na etikete a táto tolerancia platí aj pre vlákna, ktoré sú v súlade s odsekom 2 uvedené v klesajúcom poradí hmotnosti bez akéhokoľvek uvedenia ich percentuálneho podielu; to platí aj pre textilné výrobky uvedené v [§ 5 ods. 2 písm. b)] .
(10) Pri analýze sa tolerancie vypočítajú osobitne. Celková hmotnosť, ktorá má byť braná do úvahy vo výpočte tolerancie, ktorá je uvedená v odseku 9, je hmotnosť vláken hotového výrobku mínus hmotnosť akýchkoľvek cudzích vláken zistených pri uplatnení tolerancie uvedenej v odseku 8. Sčítanie tolerancií uvedených v odsekoch 8 a 9 je prípustné, len ak iné vlákna zistené analýzou a podliehajúce tolerancii uvedenej v odseku 8 preukážu, že sú rovnakého chemického typu ako jedno alebo viac druhov vláken uvedených na etikete. V prípade konkrétnych výrobkov, pre ktoré výrobný proces vyžaduje tolerancie vyššie ako tolerancie uvedené v odsekoch 8 a 9, môžu byť vyššie tolerancie povolené len vo výnimočných prípadoch, ak je zhoda výrobku kontrolovaná podľa osobitného predpisu 1) a výrobca vyššie tolerancie odôvodní.
(1) Textilný výrobok z vlny sa označí ako „strižná vlna“ alebo označením podľa [prílohy č. 2] vtedy, ak sa skladá len z vláken, ktoré neboli predtým súčasťou hotového výrobku, neboli poškodené spracovaním alebo používaním a neboli vystavené žiadnemu spriadaciemu alebo splsťovaciemu procesu okrem takého, ktorý sa požaduje pri výrobe tohto výrobku.
(2) Zmes vláken možno označiť podľa odseku 1, ak
a) všetka vlna v zmesi spĺňa požiadavky podľa odseku 1,
b) podiel vlny predstavuje najmenej 25 % z celkovej hmotnosti zmesi,
c) v prípade mykanej zmesi je vlna zmiešaná len s jedným iným vláknom.
(3) V prípadoch uvedených v odseku 2 sa musí uviesť úplné percentuálne zloženie výrobku.
(4) Pri textilných výrobkoch uvedených v odsekoch 1 a 2 je prípustná odchýlka 0,3 % vláknových prímesí, ak je odôvodnená technologickým procesom výroby, vrátane vlnených výrobkov, ktoré boli podrobené procesu mykania.
(1) Označenie výrobku údajmi o materiálovom zložení sa uvedie tak, aby bolo čitateľné a zrozumiteľné. Údaje o každom druhu vlákna musia byť rovnako výrazné. Ak obchodný názov výrobku alebo názov výrobcu obsahuje samostatne alebo ako prídavné meno, alebo ako koreň slova jeden z názvov textilných vláken alebo názov, ktorý by sa s niektorým z nich mohol zameniť, uvedie sa obchodný názov výrobku alebo názov výrobcu bezprostredne pred označením výrobku údajmi o obsahu vláken alebo po tomto označení.
(2) Textilný výrobok zložený z dvoch alebo z viacerých častí, ktoré majú rozdielne materiálové zloženie, sa označí etiketou, na ktorej je uvedený obsah vláken každej časti. Toto označenie nie je potrebné pre časti, ktoré tvoria menej ako 30 % z celkovej hmotnosti výrobku, okrem hlavných podšívok.
(3) Ak dva textilné výrobky alebo viac textilných výrobkov tvorí súpravu alebo komplet a ich materiálové zloženie je rovnaké, môžu sa označiť jednou etiketou.
(4) Textilné výrobky uvedené v [prílohe č. 3] , ktoré sú rovnakého typu a majú rovnaké materiálové zloženie, sa môžu označiť spoločnou etiketou. Výrobky sa však musia ponúkať na predaj tak, aby spotrebiteľ bol informovaný o ich zložení.
(5) Materiálové zloženie korzetových výrobkov sa označí uvedením zloženia celého výrobku alebo zloženia jednotlivých častí, a to súhrnne alebo samostatne, pre
a) podprsenky, vonkajšia a vnútorná látka košíčkov a zadného dielu,
b) korzety, predné, zadné a bočné spevňujúce diely,
c) šnurovačky, vonkajšia a vnútorná látka košíčkov, predné a zadné spevňovacie diely a bočné diely.
(6) Materiálové zloženie korzetových výrobkov iných, ako sú uvedené v odseku 5 písm. a), sa uvedie označením zloženia celého výrobku alebo zloženia jednotlivých častí. Toto označenie nie je potrebné pri častiach, ktoré tvoria menej ako 10 % z celkovej hmotnosti výrobku.
(7) Osobitné označovanie korzetových výrobkov podľa odsekov 4 a 5 sa vykonáva spôsobom, ktorý umožňuje určiť, na ktorú časť výrobku sa informácia o materiálovom zložení vzťahuje a ktorý je pre spotrebiteľa zrozumiteľný a ľahko pochopiteľný.
(8) Materiálové zloženie textilných výrobkov s leptanou tlačou sa uvedie pre výrobok ako celok a môže byť doplnené uvedením zloženia základnej textílie a zloženia leptaných častí.
(9) Materiálové zloženie vyšívaných textilných výrobkov sa uvádza pre výrobok ako celok a môže byť doplnené uvedením zloženia základnej textílie a zloženia vyšívacej nite. Ak vyšívané časti predstavujú menej ako 10 % povrchovej plochy výrobku, uvedie sa len zloženie základnej textílie.
(10) Materiálové zloženie nití skladajúcich sa z jadra a obalu vytváraného odlišnými vláknami sa uvádza menovite pre výrobok ako celok a môže byť doplnené uvedením zloženia jadra a obalu samostatne.
(11) Materiálové zloženie zamatových a plyšových textilných výrobkov alebo výrobkov napodobňujúcich zamat a plyš sa uvádza pre celý výrobok; pri výrobkoch, ktorých podklad a úžitkovú vrstvu tvoria odlišné vlákna, materiálové zloženie týchto častí sa môže uviesť samostatne.
(12) Presné materiálové zloženie textilných výrobkov predávaných v metráži sa označuje na etikete pripevnenej k návinu určenému na predaj. Výrobky sa musia ponúkať tak, aby spotrebiteľ bol informovaný o ich zložení.
(13) Podlahové textílie a koberce, ktorých podkladovú a úžitkovú vrstvu tvoria odlišné vlákna, stačí označiť materiálovým zložením úžitkovej vrstvy.
(14) Informácie poskytované pri uvádzaní výrobku do obehu nesmú byť zameniteľné s názvami a informáciami o obsahu vláken vo výrobkoch.
(1) Percentuálny obsah vláken sa určí na základe hmotnosti každého druhu vlákna v suchom stave prepočtom pomocou dohodnutých vlhkostných prirážok na výpočet materiálového zloženia. Hodnoty vlhkostných prirážok sú uvedené v [prílohe č. 4] .
(2) Podiel vláken vo výrobku sa stanovuje podľa osobitného predpisu. 1)
(3) Prípustná odchýlka medzi uvedeným a skutočným zložením je 3 % z celkovej hmotnosti každého druhu vlákna uvedeného v označení.
(1) Zoznam textilných výrobkov, ktoré nepodliehajú povinnému označovaniu údajmi o materiálovom zložení, je uvedený v [prílohe č. 5] .
(2) Textilné výrobky uvedené v [prílohe č. 5] , ak sú v jednom zo štádií uvedených v [§ 2 písm. a)] , sa údajmi o materiálovom zložení neoznačujú. Ak sa tieto výrobky označia etiketou, na ktorej je uvedený názov alebo zloženie, obchodná značka alebo názov podniku, ktorý zahŕňa samostatne alebo ako prídavné meno, alebo ako koreň slova jeden z názvov uvedených v [prílohe č. 1] alebo názov, ktorý môže byť s nimi zamenený, uvedie sa označenie podľa [§ 6] .
Touto vyhláškou sa preberajú právne akty Európskej únie uvedené v [prílohe č. 6] .
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky [č. [336/2007 Z. z.]] , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní zloženia a spôsobe zaobchádzania s textilnými výrobkami.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbra 2008.