Toto nariadenie vlády ustanovuje podrobnosti o radiačnej monitorovacej sieti, o jej úlohách a požiadavky na monitorovanie radiačnej situácie v životnom prostredí 1) na území Slovenskej republiky na účely hodnotenia a usmerňovania ožiarenia obyvateľstva.
(1) Na účely monitorovania sa na území Slovenskej republiky vytvára radiačná monitorovacia sieť (ďalej len „sieť“).
(2) Sieť pozostáva zo stálych zložiek a pohotovostných zložiek; stále zložky a pohotovostné zložky poskytujú namerané údaje dohodnutým spôsobom a v dohodnutej forme ústrediu siete 3) neodkladne alebo v dohodnutých lehotách.
(3) Stálymi zložkami sú:
a) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“), Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave,
b) organizácie určené ústrednými orgánmi štátnej správy podľa odseku 5, ktoré sa podieľajú na monitorovaní pri normálnej radiačnej situácii.
(4) Pohotovostnými zložkami sú:
a) mobilné skupiny a laboratórne skupiny, ktoré monitorujú rádioaktivitu v životnom prostredí, vytvorené podľa havarijných plánov jadrových zariadení v prípade havárie na jadrových zariadeniach v Slovenskej republike,
b) mobilné skupiny a laboratórne skupiny zriadené na úrade, Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici, Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach, Regionálnom úrade verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave,
c) mobilné skupiny a laboratórne skupiny organizácií určených ústrednými orgánmi štátnej správy podľa odseku 5, ktoré sa podieľajú na monitorovaní pri radiačnom ohrození, a mobilné skupiny zriadené na tento účel podľa osobitných predpisov. 4)
(5) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva“) v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy podľa osobitného predpisu 3) určia organizácie, ktoré budú stálymi zložkami a pohotovostnými zložkami, ich úlohy pri monitorovaní pri normálnej radiačnej situácii a pri radiačnom ohrození, podmienky a rozsah monitorovania jednotlivých zložiek.
(6) Pri normálnej radiačnej situácii monitorujú stále zložky. Monitorovanie sa vykonáva podľa monitorovacieho plánu siete, ktorý v spolupráci so stálymi zložkami vypracuje úrad. Pri normálnej radiačnej situácii činnosť siete koordinuje a odborne usmerňuje ústredie siete.
(7) Pohotovostné zložky sa aktivizujú pri radiačnom ohrození v súlade s havarijnými plánmi 5) alebo na základe pokynu ústredia siete.
(8) Pri radiačnom ohrození, ak je to potrebné aj v prechodnej fáze a neskorej fáze 6) vykonávajú monitorovanie stále zložky aj pohotovostné zložky.
(9) Pri radiačnom ohrození činnosť siete koordinuje a odborne usmerňuje ústredie siete, pričom sa monitorovanie vykonáva podľa
a) vnútorných havarijných plánov, 7)
b) plánov ochrany obyvateľstva, 8)
c) požiadaviek orgánov štátnej správy, ktoré riadia záchranné práce podľa osobitného predpisu, 9)
d) požiadaviek a usmernení ústredia siete.
(10) Ústredie siete koordinuje a odborne usmerňuje postupný prechod z monitorovacieho režimu pri radiačnom ohrození do režimu monitorovania za normálnej radiačnej situácie.
(1) Úrad v spolupráci so zložkami siete vypracúva návrhy na inováciu prístrojového vybavenia siete a implementáciu nových postupov a metód merania rádioaktivity v zložkách životného prostredia a hodnotenia ožiarenia.
(2) Ústredie siete pri normálnej radiačnej situácii
a) v spolupráci so zložkami siete vypracúva metodické pokyny a návody na monitorovanie, zabezpečuje pravidelné porovnávacie merania, organizuje výcvik zložiek siete,
b) zbiera a spracúva výsledky monitorovania získané sieťou,
c) hodnotí úroveň ožiarenia obyvateľstva a príspevok činností vedúcich k ožiareniu na ožiarenie obyvateľstva,
d) eviduje výsledky monitorovania získané sieťou a vypracúva výročné správy o ožiarení obyvateľstva,
e) poskytuje údaje o radiačnej situácii na území Slovenskej republiky obyvateľstvu, orgánom štátnej správy a medzinárodným organizáciám; v prípade potreby na základe záverov a analýz výsledkov monitorovania pripravuje podklady pre návrhy na usmerňovanie ožiarenia obyvateľstva.
(3) Ústredie siete pri radiačnom ohrození
a) spolupracuje s centrom havarijnej odozvy pri Úrade jadrového dozoru Slovenskej republiky pri spracúvaní podkladov na rozhodovanie o vykonaní a skončení zásahov a ochranných opatrení,
b) zbiera a spracúva výsledky monitorovania, vyhodnocuje radiačnú situáciu a vypracúva jej prognózy,
c) vypracúva správy a informácie o ožiarení obyvateľstva v dôsledku radiačnej havárie.
(1) Základné požiadavky na monitorované položky, merané veličiny, metódy merania, na minimálny počet miest meraní, frekvenciu a citlivosť meraní pri normálnej radiačnej situácii sú uvedené v [prílohe č. 1] . Podrobnosti o monitorovaných položkách, sledovaných veličinách, miestach merania, frekvencii merania zabezpečované jednotlivými stálymi zložkami sú uvedené v monitorovacom pláne siete.
(2) Rozsah monitorovania pri normálnej radiačnej situácii sa optimalizuje tak, aby sa pri čo najnižších nákladoch
a) naplnili základné ciele monitorovania podľa [§ 3] ,
b) zistili dlhodobé trendy a odchýlky od normálnych hodnôt,
c) zistili údaje o radiačnej situácii v rozsahu a kvalite, ktorú žiadajú príslušné orgány a inštitúcie Európskej únie,
d) zabezpečilo udržiavanie a zlepšovanie organizačnej, technickej a personálnej spôsobilosti siete a jej pripravenosť na havarijné situácie.
(1) Požiadavky na monitorované položky, merané veličiny, metódy merania, frekvenciu a počet meraní a na citlivosť merania pri radiačnom ohrození sú uvedené v [prílohe č. 2] .
(2) Monitorovanie v skorej fáze sa vykonáva jednoduchými a rýchlymi metódami, a to
a) stabilnými monitorovacími systémami,
b) mobilnými skupinami,
c) leteckým monitorovaním.
(3) Monitorovanie v prechodnej fáze, v neskorej fáze a pri sledovaní dlhodobej rádioaktívnej kontaminácie životného prostredia po radiačnej havárii sa vykonáva citlivými meraniami a podrobnými analýzami, a to
a) stabilnými monitorovacími systémami,
b) mobilnými a laboratórnymi skupinami.
(4) Priority monitorovania, monitorované položky, merané veličiny a rozsah monitorovania sa prispôsobujú aktuálnej situácii, charakteru radiačného ohrozenia, úrovni a druhu rádioaktívnej kontaminácie, aktuálnym meteorologickým podmienkam, charakteru a rozmerom zasiahnutého územia, dostupným prostriedkom a časovému obmedzeniu alebo iným okolnostiam.
(5) Výsledky monitorovania poskytujú stále zložky a pohotovostné zložky do ústredia siete v dohodnutej forme a dohodnutými spojovacími prostriedkami neodkladne po ich zistení alebo v dohodnutých intervaloch.
(6) Prevádzkovatelia jadrových zariadení pri radiačnom ohrození, ktoré vzniklo na jadrovom zariadení ktoré prevádzkujú, zabezpečia prenos dát o rádioaktivite výpustí, havarijnom monitorovaní a monitorovaní teledozimetrickým systémom do ústredia siete.
(7) Rozsah monitorovania pri radiačnom ohrození sa optimalizuje tak, aby sa pri čo najnižších nákladoch naplnili základné ciele podľa [§ 3] a aby
a) sa overilo, či ide o radiačnú haváriu,
b) bolo možno určiť prognózy ďalšieho vývoja rádioaktívnej kontaminácie životného prostredia,
c) sa zistil charakter rádioaktívnej kontaminácie, úroveň a priestorová distribúcia rádioaktívnej kontaminácie,
d) bolo možno vykonať odhad dávok obyvateľstva,
e) bolo možno hodnotiť účinnosť vykonaných opatrení alebo zásahov,
f) bolo možno zhodnotiť záťaž obyvateľstva po skončení havárie.
Údaje získané monitorovaním na území Slovenskej republiky pred ich uverejnením vyhodnocuje, overuje a spracúva ústredie siete. Overené a spracované údaje úrad odovzdáva orgánom štátnej správy a na informovanie verejnosti.
(1) Údaje o uvoľnenej alebo uniknutej rádioaktivite z pracovísk, na ktorých sa vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu, poskytuje úradu prevádzkovateľ pracoviska, na ktorom došlo k vypusteniu alebo úniku rádioaktívnych látok.
(2) Ak sú potrebné na vyhodnotenie radiačnej situácie údaje o uniknutej alebo uvoľnenej rádioaktivite z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v zahraničí alebo o rádioaktívnej kontaminácii životného prostredia v zahraničí, úrad tieto údaje získava priamo od príslušných inštitúcii v zahraničí alebo prostredníctvom ich kontaktných inštitúcii v Slovenskej republike.
(3) Úrad použije na hodnotenie ožiarenia obyvateľstva aj overené výsledky monitorovania získané pri výkone štátneho zdravotného dozoru, výsledky monitorovania, ktoré zabezpečujú fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu a výsledky monitorovania, ktoré vykonávajú fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby na základe povolenia úradu na vykonávanie činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany.
(4) V rámci spolupráce s ústrednými orgánmi štátnej správy si úrad pri hodnotení ožiarenia obyvateľstva vyžiada údaje potrebné na hodnotenie ožiarenia obyvateľstva.
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. júna 2006.