Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany

(1) Technické a organizačné požiadavky na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany zahŕňajú

a) pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu 9) posúdenie a porovnanie variantných riešení radiačnej ochrany, ktoré pri zamýšľanej činnosti prichádzajú do úvahy, distribúcie osobných dávok, kolektívnych dávok a dávok v príslušných kritických skupinách obyvateľov s nákladmi na ochranné opatrenia, spravidla podľa postupov uvedených v odseku 4,

b) pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu 9) pravidelný rozbor prijatých dávok vo vzťahu k vykonávaným úkonom, zváženie ďalších možných opatrení na zabezpečenie radiačnej ochrany a porovnanie s obdobnými už vykonávanými a pritom spoločensky prijateľnými činnosťami,

c) pred začatím a pri vykonávaní zásahu 15) posúdenie možných variantných riešení a voľbu takého opatrenia, ktoré svojím spôsobom vykonania, rozsahom a trvaním prinesie s použitím postupov uvedených v odseku 4 čo najväčší čistý prínos.

(2) Smerné hodnoty ožiarenia na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu 9) sú

a) kolektívna efektívna dávka pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia 20 man mSv pre jednotlivú pracovnú činnosť alebo 100 man mSv v kalendárnom roku a kolektívna efektívna dávka obyvateľov 1 man Sv v kalendárnom roku pri uvádzaní rádioaktívnych látok do životného prostredia, 8)

b) efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia 1 mSv v kalendárnom roku,

c) efektívna dávka inej osoby, ako je uvedená v písmene b), 10 µSv v kalendárnom roku.

(3) Racionálne dosiahnuteľná úroveň radiačnej ochrany sa považuje za dostatočne preukázanú, ak ani za predvídateľných odchýlok od bežnej prevádzky [ [§ 2 písm. h)] ] nemôže byť žiadna zo smerných hodnôt uvedených v odseku 2 prekročená, a to ani u jednej osoby.

(4) Racionálne dosiahnuteľná úroveň radiačnej ochrany sa preukazuje postupom, pri ktorom sa porovnávajú náklady na alternatívne opatrenia na zvýšenie radiačnej ochrany s nákladmi na očakávané zníženie ožiarenia (ďalej len „prínos opatrenia"). Racionálne dosiahnuteľná úroveň radiačnej ochrany sa považuje za preukázanú a opatrenie sa nemusí vykonať, ak by náklady boli vyššie ako prínos opatrenia. Prínos opatrenia sa pri tomto postupe vyčísli tak, že zníženie kolektívnej efektívnej dávky ožiarených pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo obyvateľov sa vynásobí súčiniteľom, ktorý nie je nižší ako

a) 2 mil. Sk x man Sv -1 pre činnosti vedúce k ožiareniu, 9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia neprekročí v priemere 2 mSv v kalendárnom roku,

b) 5 mil. Sk x man Sv -1 pre činnosti vedúce k ožiareniu, 9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 2 až 5 mSv v kalendárnom roku,

c) 15 mil. Sk x man Sv -1 pre činnosti vedúce k ožiareniu, 9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 5 až 15 mSv v kalendárnom roku,

d) 20 mil. Sk x man Sv -1 pre činnosti vedúce k ožiareniu, 9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 15 až 30 mSv v kalendárnom roku,

e) 25 mil. Sk x man Sv -1 pre činnosti vedúce k ožiareniu, 9) kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 30 až 50 mSv v kalendárnom roku,

f) 20 mil. Sk x man Sv -1 pre činnosti vedúce k ožiareniu, 9) kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,02 až 0,1 mSv v kalendárnom roku,

g) 25 mil. Sk x man Sv -1 pre činnosti vedúce k ožiareniu, 9) kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,1 až 0,3 mSv v kalendárnom roku,

h) 30 mil. Sk x man Sv -1 pre činnosti vedúce k ožiareniu, 9) kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,3 až 1 mSv v kalendárnom roku,

i) 2 mil. Sk x man Sv -1 pre lekárske ožiarenie,

j) 2 mil. Sk x man Sv -1 pre ožiarenie prírodným ionizujúcim žiarením, 16)

k) 10 mil. Sk x man Sv -1 pre ožiarenie pri radiačných nehodách. 17)

(5) V roku 2001 sa použijú súčinitele uvedené v odseku 4; v ďalších kalendárnych rokoch sa násobia indexom spotrebiteľských cien vyjadrujúcim všeobecnú mieru inflácie. Indexy spotrebiteľských cien uverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky v Indexe spotrebiteľských cien Slovenskej republiky.

(1) Limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sú

a) efektívna dávka 100 mSv počas piatich za sebou nasledujúcich kalendárnych rokov, pričom efektívna dávka v žiadnom kalendárnom roku nesmie prekročiť 50 mSv,

b) ekvivalentná dávka v očnej šošovke 150 mSv v kalendárnom roku,

c) ekvivalentná dávka v koži 500 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm 2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,

d) ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až po členky 500 mSv v kalendárnom roku.

(2) Limit ožiarenia tehotných žien pracujúcich na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa stanovuje tak, aby od času, keď tehotná žena oznámi zamestnávateľovi tehotenstvo, až do konca tehotenstva súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov efektívnych dávok z vnútorného ožiarenia plodu neprekročil 1 mSv.

(3) Limity ožiarenia podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahujú na súčet dávok zo všetkých ciest ožiarenia a pri všetkých pracovných činnostiach, ktoré pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vykonáva u jedného alebo súbežne u viacerých držiteľov povolení na činnosti vedúce k ožiareniu, 9) alebo ktoré vykonáva ako držiteľ povolenia sám.

(1) Limity ožiarenia obyvateľov sú

a) efektívna dávka 1 mSv v kalendárnom roku,

b) ekvivalentná dávka v očnej šošovke 15 mSv v kalendárnom roku,

c) ekvivalentná dávka v koži 50 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm 2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože.

(2) Limity ožiarenia podľa odseku 1 sa pre obyvateľov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vzťahujú na priemerné ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov vypočítané pre všetky cesty ožiarenia zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia a pre všetky možné činnosti vedúce k ožiareniu. 9)

(1) Limity ožiarenia žiakov a študentov sú od kalendárneho roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 16. rok veku, do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia 18. rok veku,

a) efektívna dávka 6 mSv v kalendárnom roku,

b) ekvivalentná dávka v očnej šošovke 50 mSv v kalendárnom roku,

c) ekvivalentná dávka v koži 150 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná dávka na ploche 1 cm 2 najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,

d) ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až po členky 150 mSv v kalendárnom roku.

(2) Limity ožiarenia žiakov a študentov sú do kalendárneho roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 16. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia obyvateľov ( [§ 6 ods. 1] ).

(3) Limity ožiarenia žiakov a študentov sú od kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 18. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia ( [§ 5 ods. 1] ).

(1) Limity ožiarenia osôb, ktoré sa dobrovoľne, okrem svojich pracovných povinností vyplývajúcich z výkonu povolania alebo z pracovného pomeru, starajú o pacientov vystavených lekárskemu ožiareniu alebo týchto pacientov navštevujú alebo žijú v spoločnej domácnosti s pacientmi, ktorí boli po aplikácii rádionuklidov prepustení zo zdravotníckeho zariadenia, sú 1 mSv u osôb mladších ako 18 rokov veku a 5 mSv u ostatných osôb počas celého vyšetrovania alebo liečenia pacienta.

(2) Limity ožiarenia osôb, ktoré vykonávajú záchranné a lokalizačné práce pri radiačnej havárii, 14) sú kumulovaná efektívna dávka 100 mSv a kumulovaná ekvivalentná dávka v koži 500 mSv počas celého výkonu prác na zariadení, na ktorom došlo k radiačnej havárii. 14)

(3) Limity ožiarenia osôb, ktoré vykonávajú likvidačné práce na obnove havarovaného zariadenia a v jeho okolí, sú rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia ( [§ 5 ods. 1] ).

(4) Limity ožiarenia podľa odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na prípady záchrany ľudských životov a zabránenia rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami.

(5) Limity ožiarenia zamestnancov na pracoviskách so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením 7) sú rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia ( [§ 5] ).

(6) Výnimočné ožiarenie 2) nesmie prekročiť efektívnu dávku 250 mSv.

Hodnotenie ožiarenia osôb sa vykonáva podľa zásad uvedených v [prílohe č. 2] .

Smerné hodnoty lekárskeho ožiarenia sú uvedené v [prílohe č. 3] .

(1) Do triedy 1 sa zaraďujú

a) prístroje a zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu prístroja a zariadenia je menší ako 1 µSv.h -1 ,

b) obrazovky a elektrické prístroje, pri ktorých prevádzke urýchľujúci potenciál neprekračuje 30 kV, a generátory ionizujúceho žiarenia skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu generátora je počas bežnej prevádzky menší ako 1 µSv.h -1 ,

c) rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v [prílohe č. 1] a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v [prílohe č. 1] je menší ako jeden,

d) rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v [prílohe č. 1] a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v [prílohe č. 1] je menší ako jeden,

e) etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v písmene c) alebo d).

(2) Do triedy 2 sa zaraďujú

a) rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v [prílohe č. 1] a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v [prílohe č. 1] je väčší ako jeden a menší ako desať,

b) rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v [prílohe č. 1] a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v [prílohe č. 1] je väčší ako jeden a menší ako desať,

c) generátory ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1, skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu generátora je počas bežnej prevádzky menší ako 1 µSv.h -1 s výnimkou miest určených počas bežnej prevádzky na manipuláciu a obsluhu výhradne rukami, na ktorých je príkon dávkového ekvivalentu najviac 250 µSv.h -1 ,

d) etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v písmene a) alebo b),

e) ionizačné hlásiče požiaru.

(3) Do triedy 3 sa zaraďujú

a) prístroje a zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče, ktoré nie sú zaradené do triedy 1, skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu prístroja alebo zariadenia je počas bežnej prevádzky menší ako 1 µSv.h -1 s výnimkou miest určených počas bežnej prevádzky na manipuláciu a obsluhu výhradne rukami, na ktorých je príkon dávkového ekvivalentu najviac 250 µSv.h -1 ,

b) rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v [prílohe č. 1] a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v [prílohe č. 1] je väčší ako desať a menší ako sto,

c) rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v [prílohe č. 1] a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v [prílohe č. 1] je väčší ako desať a menší ako sto,

d) etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v písmene b) alebo c),

e) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v [prílohe č. 1] a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v [prílohe č. 1] je menší ako desať,

f) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v [prílohe č. 1] a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v [prílohe č. 1] je menší ako desať.

(4) Do triedy 4 sa zaraďujú

a) zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1 až 3 a triedy 5 a 6, a to stacionárne kabínové röntgenové zariadenia, zubné röntgenové prístroje, mamografické röntgenové zariadenia, röntgenové zariadenia na počítačovú tomografiu, rádiodiagnostické vyšetrovacie steny, mobilné röntgenové zariadenia na rádiodiagnostiku a na defektoskopiu, kompaktné mimotelové ožarovače krvi s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,

b) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v [prílohe č. 1] a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v [prílohe č. 1] je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je menšia ako 600 Sv/h inh , kde h inh je konverzný faktor na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdýchnutím pracovníkom so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v [prílohe č. 1] a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v [prílohe č. 1] je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je menšia ako 600 Sv/h inh .

(5) Do triedy 5 sa zaraďujú

a) röntgenové prístroje a zariadenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 4,

b) urýchľovače častíc a zdroje ionizujúceho žiarenia určené na rádioterapiu protónmi, neutrónmi a inými ťažkými časticami,

c) zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče určené na rádioterapiu vrátane brachyterapie,

d) stacionárne ožarovače a iné stacionárne zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče, ktoré nie sú zaradené do triedy 4,

e) mobilné defektoskopy s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,

f) mobilné ožarovače s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,

g) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v [prílohe č. 1] a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v [prílohe č. 1] je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 600 Sv/h inh a menšia ako 8000 Sv/h inh ,

h) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v [prílohe č. 1] a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v [prílohe č. 1] je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 600 Sv/h inh a menšia ako 8000 Sv/h inh .

(6) Do triedy 6 sa zaraďujú

a) zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1 až 5,

b) priemyselné ožarovače obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče určené na ožarovanie požívatín, predmetov bežnej potreby a iných materiálov ionizujúcim žiarením,

c) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity uvedenej v [prílohe č. 1] a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v [prílohe č. 1] je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 8000 Sv/h inh ,

d) otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených v [prílohe č. 1] a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených v [prílohe č. 1] je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 8000 Sv/h inh ,

e) jadrový reaktor a rádionuklidy, ktoré vznikajú pri jeho činnosti.

(7) Konverzné faktory na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdýchnutím pracovníkom so zdrojmi ionizujúceho žiarenia podľa odseku 4 písm. b) a c), odseku 5 písm. g) a h) a odseku 6 písm. c) a d) sú uvedené v [prílohe č. 4] .

(1) Za systematické meranie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch 4) sa považuje meranie hmotnostných aktivít prírodných rádionuklidov podľa [prílohy č. 5] .

(2) Evidencia výsledkov merania obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch obsahuje

a) označenie a typ meraných stavebných výrobkov,

b) dátum výroby stavebných výrobkov,

c) pôvod surovín použitých pri výrobe stavebných výrobkov,

d) ročný objem výroby alebo dovozu stavebných výrobkov,

e) údaje charakterizujúce rozsah a spôsob použitia stavebného výrobku v stavbách,

f) výsledky merania jednotlivých vzoriek stavebných výrobkov vrátane miesta, dátumu a spôsobu odberu vzoriek a použitej metódy merania,

g) identifikačné údaje laboratória, ktoré vykonalo meranie.

(3) Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení na zníženie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch je hmotnostná aktivita 226 Ra v stavebnom výrobku 120 Bq.kg -1 .

(4) Najvyššia prípustná hodnota ekvivalentnej aktivity rádia je

a) 370 Bq.kg -1 v stavebných výrobkoch určených na výstavbu bytových budov, 6)

b) 3700 Bq.kg -1 v stavebných výrobkoch určených na výstavbu nebytových budov 5) určených na pobyt osôb dlhší ako 1000 hodín počas kalendárneho roku.

(1) Za systematické meranie obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode sa považuje meranie obsahu prírodných rádionuklidov podľa [prílohy č. 6] .

(2) Evidencia výsledkov meraní obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode obsahuje

a) druh meranej vody a obchodný názov, ak ide o balenú pitnú vodu,

b) dátum výroby, ak ide o balenú pitnú vodu,

c) identifikáciu zdroja vody,

d) výdatnosť zdroja vody,

e) spôsob technologickej úpravy vody,

f) ročný objem dodanej vody,

g) zásobované obce a počet zásobovaných obyvateľov, ak ide o vodu dodávanú do verejných vodovodov,

h) výsledky merania jednotlivých vzoriek vody vrátane miesta, dátumu a spôsobu odberu vzoriek a použitej metódy merania,

i) identifikačné údaje laboratória, ktoré vykonalo meranie.

(3) Odvodené zásahové úrovne na vykonanie opatrení na zníženie obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode sú uvedené v [prílohe č. 6] .

(4) Najvyššie prípustné hodnoty objemových aktivít vybraných prírodných rádionuklidov v dodávanej vode sú uvedené v [prílohe č. 6] .

(1) Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení proti prenikaniu radónu z podložia stavby pri výstavbe stavieb s pobytovými priestormi je objemová aktivita radónu v pôdnom vzduchu

a) 10 kBq.m -3 v dobre priepustných základových pôdach,

b) 20 kBq.m -3 v stredne priepustných základových pôdach,

c) 30 kBq.m -3 v slabo priepustných základových pôdach.

(2) Postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku je uvedený v [prílohe č. 7] .

(3) Odvodená zásahová úroveň na obmedzenie ožiarenia v stavbách s pobytovými priestormi je objemová aktivita radónu 500 Bq.m -3 v priemere za rok. Ak sa meraním určuje ekvivalentná objemová aktivita radónu, na prevod na objemovú aktivitu radónu sa použije faktor rovnováhy F = 0,4. Objemová aktivita radónu sa stanovuje krátkodobým meraním v trvaní najmenej sedem dní za podmienok, ktoré objektívne vyjadrujú prítomnosť radónu v pobytových priestoroch.

(4) Odvodená zásahová úroveň na obmedzenie vonkajšieho ožiarenia osôb žiarením gama zo stavebných výrobkov v stavbách s pobytovými priestormi je príkon priestorového dávkového ekvivalentu 1 µSv.h -1 , ktorý sa stanovuje meraním vo výške 1 m od podlahy a vo vzdialenosti 0,5 m od stien. Odvodená zásahová úroveň sa porovnáva s najvyššie nameranou hodnotou príkonu dávkového ekvivalentu.

(1) Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku s výskytom radónu v ovzduší je objemová aktivita radónu na pracovisku 1000 Bq.m -3 v priemere za rok.

(2) Na pracovisku preukázateľne využívanom len občas alebo s určitým režimom sa odvodená zásahová úroveň podľa odseku 1 vzťahuje na priemernú hodnotu objemovej aktivity radónu počas pobytu osôb.

(3) Hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku, na ktorom je prekročená odvodená zásahová úroveň podľa odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním pracoviska vrátane sledovania a zaznamenávania pobytu zamestnancov na pracovisku; ak odvodená zásahová úroveň je prekročená viac ako jedenapolkrát, hodnotenie ožiarenia zamestnancov sa vykonáva osobným monitorovaním.

(1) Zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku s materiálmi a skládkach materiálov, ktoré obsahujú prírodné rádionuklidy, je efektívna dávka zamestnanca 1 mSv za rok.

(2) Hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku, na ktorom je prekročená zásahová úroveň uvedená v odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním pracoviska vrátane sledovania a zaznamenávania pobytu zamestnancov na pracovisku; ak zásahová úroveň je prekročená viac ako šesťkrát, hodnotenie ožiarenia zamestnancov sa vykonáva osobným monitorovaním.

(1) Zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov z kozmického žiarenia v letectve je efektívna dávka člena leteckej posádky alebo člena leteckého personálu počas letov 1 mSv za rok.

(2) Hodnotenie ožiarenia zamestnancov uvedených v odseku 1 na letových hladinách do 15 km sa zabezpečuje využívaním počítačových programov. Pri výpočte sa zohľadňuje letová výška, zemepisná šírka, doba letu a aktuálna intenzita kozmického žiarenia na letovej hladine. Správnosť výpočtu sa najmenej raz za rok overuje priamym meraním príslušných dozimetrických veličín na jednotlivých letových trasách.

(3) Hodnotenie ožiarenia zamestnancov uvedených v odseku 1 na letových hladinách nad 15 km sa zabezpečuje meraním príslušných dozimetrických veličín na palube lietadla počas letu.

(1) Spôsob a postup nakladania s rádioaktívnymi odpadmi 13) sa určujú na základe bezpečnostných rozborov, ktoré obsahujú

a) parametre, pri ktorých je zabezpečená radiačná ochrana pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi,

b) spôsoby a lehoty merania a hodnotenia parametrov uvedených v písmene a),

c) požiadavky na prevádzkovú spôsobilosť zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,

d) organizačné zabezpečenie radiačnej ochrany,

e) druh a najvyššie prípustné skladované množstvo rádioaktívnych odpadov.

(2) Zberné nádoby, obalové súbory a iné pomôcky, zariadenia a dopravné prostriedky, ktoré sa používajú pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, sa zreteľne a viditeľne označujú varovným symbolom. 22)

(3) Požiadavky na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi 13) sa primerane vzťahujú aj na nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami.

(1) Rádioaktívne odpady sa zhromažďujú na mieste ich vzniku s prihliadnutím na použité spôsoby ich spracovania a úpravy. Ak je to technicky možné a odôvodnené, triedia sa podľa fyzikálnych a chemických vlastností na plynné, kvapalné a pevné.

(2) Nádrž na zhromažďovanie rádioaktívnych odpadov musí byť zabezpečená proti preplneniu a vybavená zariadením na odčerpanie rádioaktívnych odpadov. Umiestňuje sa vo vodotesnom ochrannom bazéne, ktorého objem je väčší ako objem nádrže, vybavenom signalizáciou úniku rádioaktívnych odpadov z nádrže a zariadením na ich odčerpanie. Plnenie nádrže sa kontroluje. Výpary z nádrže a ochranného bazénu sa zachytávajú a spracúvajú ako rádioaktívne odpady.

(3) Ak sa pri zhromažďovaní kvapalných rádioaktívnych odpadov používa viac ako jedna nádrž, zabezpečuje sa najmenej jedna voľná nádrž s rovnakým objemom, ako je objem najväčšej nádrže.

(1) Spracovaním rádioaktívnych odpadov sa rozumie oddelenie využiteľných látok od nevyužiteľných látok tak, aby množstvo nevyužiteľných látok bolo čo najmenšie.

(2) Pred spracovaním rádioaktívnych odpadov sa musí vyhodnotiť vplyv vznikajúcich látok na spoľahlivosť používaných technologických zariadení a technologicky súvisiacich systémov.

(3) Ak sa pri spracúvaní rádioaktívnych odpadov používajú meniče iónov, filtračné alebo deliace materiály s obmedzenou životnosťou, pravidelne sa sleduje ich účinnosť. Po znížení ich účinnosti a po uplynutí ich životnosti sa vymenia.

(4) Ak sa rádioaktívne odpady spaľujú, pre každý druh rádioaktívnych odpadov sa určuje technologický postup spaľovania.

(1) Prípravou na skladovanie rádioaktívnych odpadov sa rozumie ich spracovanie a v prípade ich plnenia do obalových súborov aj plnenie.

(2) Spracovanie rádioaktívnych odpadov zmenou ich fyzikálnych alebo chemických vlastností alebo zmenou ich obalových súborov sa vykonáva tak, aby bola zabezpečená ich bezpečná preprava a skladovanie.

(3) Ak sa plnia spracované rádioaktívne odpady do obalových súborov, kontroluje sa, či nedošlo k ich preplneniu. Obalové súbory musia zaistiť bezpečnosť ďalšieho nakladania s rádioaktívnymi odpadmi. 13) Pri výbere obalových súborov sa zohľadňuje možné pôsobenie rádioaktívnych odpadov na obalové súbory, najmä prítomnosťou korozívnych látok, ich rozpínaním, vývinom plynov a uvoľňovaním tepla, ako aj pôsobenie vonkajších vplyvov.

(1) Rádioaktívne odpady musia byť bezpečne skladované na mieste ich vzniku až do času ich prepravy na miesto úpravy na ukladanie.

(2) Rádioaktívne odpady sa nesmú skladovať spolu s inými odpadmi alebo materiálmi.

(3) Sklad rádioaktívnych odpadov (ďalej len „sklad") musí zodpovedať druhu skladovaného rádioaktívneho odpadu a musí byť chránený proti poveternostným vplyvom. Technický stav a vybavenie skladu sa pravidelne kontroluje a údaje o vykonaných kontrolách sa evidujú v prevádzkových záznamoch [ [§ 33 ods. 1 písm. a)] ].

(4) Kvapalné rádioaktívne odpady v nádobách sa skladujú v miestnostiach s vodotesnou podlahou a vodotesnými stenami do výšky, ktorá pri najväčšom naplnení skladu zabráni prípadnému úniku rádioaktívnych odpadov do životného prostredia. Podlaha musí byť vyspádovaná do bezodtokového vodotesného ochranného bazénu.

(5) Na skladovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov v nádržiach sa vzťahuje [§ 28 ods. 2 a 3] .

(1) Rádioaktívne odpady sa prepravujú

a) v obalových súboroch, ktoré zabezpečia, že príkon priestorového dávkového ekvivalentu na ľubovoľnom mieste ich vonkajšieho povrchu neprekročí 2 mSv.h -1 ,

b) v dopravných prostriedkoch, ktoré zabezpečia, že príkon priestorového dávkového ekvivalentu na ľubovoľnom mieste ich vonkajšieho povrchu neprekročí 2 mSv.h -1 a vo vzdialenosti 2 m od povrchu dopravného prostriedku 0,1 mSv.h -1 ,

c) v cestnej doprave len dvojstopovým motorovým vozidlom.

(2) Povrchová rádioaktívna kontaminácia vonkajších povrchov obalových súborov nesmie prekročiť

a) 4 Bq.cm -2 , ak ide o beta žiariče, gama žiariče a alfa žiariče s nízkou toxicitou,

b) 0,4 Bq.cm -2 , ak ide o iné alfa žiariče, ako sú uvedené v písmene a).

(3) Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa [§ 17f ods. 2 písm. n) až p)] a [ods. 4 písm. h) zákona] oznamuje orgánu na ochranu zdravia, 11) ktorý povolenie vydal, najneskôr 24 hodín pred uskutočnením prepravy

a) identifikačné údaje držiteľa povolenia uskutočňujúceho prepravu rádioaktívnych odpadov,

b) dátum, čas, spôsob a trasu prepravy,

c) druh dopravného prostriedku, a ak sa preprava uskutočňuje motorovým vozidlom, aj jeho evidenčné číslo.

(4) Osoby, ktoré vykonávajú prepravu rádioaktívnych odpadov podľa odseku 1 písm. c), musia byť vybavené osobnými dozimetrami, ak príkon priestorového dávkového ekvivalentu v kabíne motorového vozidla prekračuje 0,01 mSv.h -1 a poučené o zásadách radiačnej ochrany.

(5) V motorovom vozidle počas prepravy rádioaktívnych odpadov môžu byť len osoby, ktoré vykonávajú prepravu.

(6) O preprave rádioaktívnych odpadov vyhotovuje držiteľ povolenia, ktorý prepravu vykonal, záznam. Záznam o preprave rádioaktívnych odpadov obsahuje

a) údaje uvedené v odseku 3,

b) druh a fyzikálnu formu prepravovaných rádioaktívnych odpadov,

c) opis priebehu uskutočnenej prepravy.

(1) Evidenciu rádioaktívnych odpadov tvoria

a) prevádzkové záznamy, ktoré obsahujú

1. údaje o množstve a merných aktivitách rádionuklidov v rádioaktívnych odpadoch pri ich zbere, triedení, spracovaní, príprave na skladovanie, skladovaní a preprave,

2. údaje o hmotnosti, aktivite a druhu rádioaktívnych odpadov vrátane údajov o pôvodcovi odpadov,

3. údaje o spôsobe nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, pri ich skladovaní aj údaje o mieste a čase ich skladovania,

4. údaje o vykonaných kontrolách skladu,

5. výsledky vykonaných analýz rádioaktívnych odpadov a ich obalových súborov,

6. ďalšie údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

b) záznamy o preprave rádioaktívnych odpadov ( [§ 32 ods. 6] ),

c) sprievodný list rádioaktívnych odpadov.

(2) Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa [§ 17f ods. 2 písm. n) až p)] a [ods. 4 písm. h)] uchováva

a) prevádzkové záznamy a záznamy o preprave rádioaktívnych odpadov 10 rokov od odovzdania rádioaktívnych odpadov,

b) sprievodné listy rádioaktívnych odpadov 30 rokov od odovzdania rádioaktívnych odpadov.

(1) Sprievodný list rádioaktívnych odpadov [ [§ 33 ods. 1 písm. c)] ] musí byť vystavený počas celého nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, 13) ako aj pri každej zmene držiteľa povolenia. Vystavuje ho držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa [§ 17f ods. 2 písm. n) až p)] a [ods. 4 písm. h) zákona] pri odovzdaní rádioaktívnych odpadov v dvoch rovnopisoch, pričom jeden rovnopis odovzdá držiteľovi povolenia, ktorý rádioaktívne odpady preberá.

(2) Sprievodný list rádioaktívnych odpadov obsahuje

a) špecifikáciu charakterizujúcu druh a pôvod rádioaktívnych odpadov,

b) druh a identifikačné označenie obalového súboru,

c) celkovú aktivitu alfa rádionuklidov a beta rádionuklidov,

d) príkon dávkového ekvivalentu na povrchu obalového súboru,

e) údaje o povrchovej rádioaktívnej kontaminácii obalového súboru,

f) celkovú hmotnosť obalového súboru a rádioaktívnych odpadov,

g) dátum začatia a skončenia plnenia obalového súboru,

h) dátum vystavenia sprievodného listu rádioaktívnych odpadov,

i) meno a priezvisko fyzickej osoby a obchodné meno a identifikačné číslo právnickej osoby, ktorá rádioaktívne odpady odovzdáva a preberá, a meno, funkciu a podpis osôb poverených odovzdaním a prebratím rádioaktívnych odpadov.

(1) Na prepravu rádioaktívnych žiaričov sa vzťahuje [§ 32] .

(2) Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych žiaričov uchováva záznamy o preprave rádioaktívnych žiaričov 10 rokov od uskutočnenia prepravy.

(1) Rádioaktívne látky a materiály, predmety a zariadenia (ďalej len „rádioaktívne materiály"), ktoré sú povrchovo rádioaktívne kontaminované, možno uvádzať do životného prostredia 8) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia, 11) ak na ktorejkoľvek časti plochy ich povrchu súčet podielov hodnôt uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia a hodnôt uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity týchto rádionuklidov podľa [prílohy č. 8] nie je väčší ako jeden. Plošná aktivita povrchovej rádioaktívnej kontaminácie rádioaktívnych materiálov sa stanovuje z plochy ich povrchu najviac 150 cm 2 .

(2) Rádioaktívne materiály, pri ktorých sa nedá stanoviť povrchová rádioaktívna kontaminácia alebo ktoré sú rádioaktívne kontaminované v celom objeme, možno uvádzať do životného prostredia 8) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia, 11) ak v ktorejkoľvek časti ich objemu súčet podielov hodnôt hmotnostných aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov podľa [prílohy č. 8] nie je väčší ako jeden. Hmotnostná aktivita rádioaktívnych materiálov, ktoré sú rádioaktívne kontaminované v celom objeme, sa stanovuje v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 10 kg. Ak sa nedá rádioaktívny materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou 10 kg alebo s hmotnosťou menšou ako 10 kg, hmotnostná aktivita sa stanovuje v najmenšej časti, na ktorú možno rádioaktívny materiál rozdeliť.

(3) Rádioaktívne materiály, ktoré sú povrchovo rádioaktívne kontaminované a súčasne sú rádioaktívne kontaminované v celom objeme, možno uvádzať do životného prostredia 8) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia, 11) ak sú súčasne splnené podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2.

(1) Rádioaktívne materiály možno uvádzať do životného prostredia 8) na základe povolenia orgánu na ochranu zdravia, 11) ak

a) ich aktivita je taká nízka, že ďalšie oddeľovanie rádionuklidov z rádioaktívneho materiálu a ich zhromažďovanie nie je na základe optimalizácie radiačnej ochrany odôvodnené,

b) v žiadnom kalendárnom roku priemerná efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí 10 µSv a súčasne kolektívna efektívna dávka neprekročí 1 man Sv, pričom ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov a kolektívnej efektívnej dávky obyvateľstva musí zohľadniť všetky možné cesty ožiarenia počas bežnej prevádzky [ [§ 2 písm. h)] ] a počas možnej radiačnej havárie. 14)

(2) Hodnoty podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahujú na prípady, v ktorých žiadateľ o vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa [§ 17f ods. 2 písm. m)] a [ods. 4 písm. g) zákona] preukázal, že uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia 8) je aj pri prekročení hodnôt podľa odseku 1 písm. b) optimalizované z hľadiska radiačnej ochrany.

(3) Miera obsahu rádionuklidov umožňujúca uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia podľa odseku 1 je splnená

a) pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5

1. do povrchových vôd, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov h ing na hodnotenie príjmu rádionuklidov požitím dospelým obyvateľom uvedených v [prílohe č. 4] nie je väčší ako 10 -4 Sv.m -3 ,

2. do verejnej kanalizácie, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov hing na hodnotenie príjmu rádionuklidov požitím dospelým obyvateľom uvedených v [prílohe č. 4] nie je väčší ako 10 -2 Sv. m -3 ,

3. do ovzdušia, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov a konverzných faktorov h inh na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdychovaním dospelým obyvateľom uvedených v [prílohe č. 4] nie je väčší ako 10 -6 Sv.m -3 ,

b) pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6, ak ďalej nie je ustanovené inak, do povrchových vôd, verejnej kanalizácie a do ovzdušia, ak efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí 50 µSv v kalendárnom roku,

c) pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z jadrových zariadení do povrchových vôd a do ovzdušia, ak sa zmiešaním s neaktívnymi plynmi alebo s neaktívnymi vodami a následným rozptýlením zabezpečí, že efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí 250 µSv v kalendárnom roku; ak je v jednej lokalite viac jadrových zariadení ovplyvňujúcich efektívnu dávku obyvateľov tej istej kritickej skupiny obyvateľov, vzťahuje sa táto hodnota na celkové ožiarenie zo všetkých jadrových zariadení danej lokality,

d) pri spaľovaní rádioaktívneho materiálu z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 v spaľovniach odpadu, ak súčet podielov hodnôt hmotnostných aktivít spaľovaných rádionuklidov a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov podľa [prílohy č. 8] nie je väčší ako jeden a ak vzniknutý popol spĺňa podmienky podľa odseku 4 písm. b) a c).

(4) Pri inom uvádzaní rádioaktívnych materiálov z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 do životného prostredia, ako je uvedené v odseku 3, miera obsahu rádionuklidov umožňujúca uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia podľa odseku 1 je splnená

a) pri povrchovo rádioaktívne kontaminovaných materiáloch, ak súčet podielov plošných aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia stanovených podľa odsekov 8 a 9 a hodnôt uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity podľa [prílohy č. 8] nie je väčší ako jeden,

b) pri rádioaktívne kontaminovaných materiáloch v celom objeme, ak súčet podielov hmotnostných aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia stanovených podľa odsekov 6 a 7 a odseku 9 a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov podľa [prílohy č. 8] nie je väčší ako jeden,

c) pri povrchovo rádioaktívne kontaminovaných materiáloch, ktoré sú súčasne rádioaktívne kontaminované v celom objeme, ak spĺňajú podmienky uvedené v písmenách a) a b) súčasne.

(5) Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 4, rádioaktívne materiály možno uvádzať do životného prostredia, 8) ak žiadateľ o vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa [§ 17f ods. 2 písm. m)] a [ods. 4 písm. g) zákona] preukázal splnenie podmienok uvedených v odseku 1.

(6) Hmotnostná aktivita rádioaktívnych materiálov uvádzaných do životného prostredia 8) sa stanovuje, ak ďalej nie je ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym vzorkovým meraním alebo odberom vzoriek rádioaktívneho materiálu uvoľňovaného do životného prostredia

a) v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 1000 kg, ak ide o rovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály,

b) v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 300 kg, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály, pričom hmotnostná aktivita rádioaktívneho materiálu v žiadnom takto určenom objeme nesmie prekročiť trojnásobok uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity podľa [prílohy č. 8] ,

c) v najmenšej časti, na ktorú možno rádioaktívny materiál rozdeliť, ak sa nedá rádioaktívny materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou uvedenou v písmene a) alebo b).

(7) Plošná aktivita povrchovej rádioaktívnej kontaminácie rádioaktívnych materiálov uvádzaných do životného prostredia 8) sa stanovuje, ak nie je ďalej ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym vzorkovým meraním, ktorého plocha nie je väčšia ako

a) 10 000 cm 2 , ak ide o rovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály,

b) 1000 cm 2 , ak ide o nerovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály, pričom plošná aktivita rádioaktívneho materiálu na žiadnej takto určenej ploche nesmie prekročiť trojnásobok uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity podľa [prílohy č. 8] .

(8) Ak ide o ťažko merateľné rádionuklidy, hmotnostná aktivita podľa odseku 6 a plošná aktivita podľa odseku 7 sa stanovujú výpočtom.

(1) Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú veličiny charakterizujúce polia ionizujúceho žiarenia, výskyt rádionuklidov na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a v jeho okolí a uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia. 8)

(2) Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú

a) charakteristika a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia,

b) charakteristika a vlastnosti obalov rádioaktívnych žiaričov,

c) charakteristika a vlastnosti rádioaktívnych odpadov,

d) charakteristika a ochranné (izolačné, tieniace a prípadne ventilačné) vlastnosti osobných ochranných pracovných prostriedkov na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a ochranných pomôcok a zariadení (napr. manipulátorov, zásten, ochranných bariér),

e) charakteristika a vlastnosti ďalších zariadení určených na bezprostredné činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorých konštrukcia môže ovplyvniť úroveň radiačnej ochrany (napr. kvalita röntgenových filmov a vyvolávacích zariadení).

(3) Skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú záznamy a iné doklady, ktoré tvoria dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia ( [§ 22 ods. 1] ), záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie rádioaktívnych odpadov ( [§ 33] ) a záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia ( [§ 52 a 53] ).

(1) Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany ( [§ 38 ods. 1] ) sa sledujú, merajú, hodnotia, overujú a evidujú v rámci monitorovania ( [§ 44 až 50] ).

(2) Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa [§ 38 ods. 2 písm. a) a b)] sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia [ [§ 52 ods. 1 písm. a)] ]; sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú

a) pri výrobe, dovoze a distribúcii zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu potrebnom na posúdenie zhody so schváleným typom,

b) pri odbere zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom pre preberaciu skúšku ( [§ 41] ),

c) pri používaní zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom pre skúšku dlhodobej stability ( [§ 42] ) a pre skúšku prevádzkovej stálosti ( [§ 43] ).

(3) Charakteristika a vlastnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča a ich obalov sa evidujú v osvedčení uzavretého rádioaktívneho žiariča v rozsahu stanovenom v [§ 54] . Charakteristika a vlastnosti otvoreného rádioaktívneho žiariča sa evidujú v sprievodnom liste otvoreného rádioaktívneho žiariča v rozsahu stanovenom v [§ 55] . Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča a sprievodný list otvoreného rádioaktívneho žiariča sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia ( [§ 52 a 53] ).

(4) Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa [§ 38 ods. 2 písm. c)] sú súčasťou evidencie rádioaktívnych odpadov ( [§ 33] ); sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú počas celého nakladania s rádioaktívnymi odpadmi. Charakteristika a vlastnosti rádioaktívnych odpadov sa evidujú v sprievodnom liste rádioaktívnych odpadov v rozsahu uvedenom v [§ 34] a v bezpečnostných rozboroch v rozsahu uvedenom v [§ 27] .

(5) Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa [§ 38 ods. 2 písm. d) a e)] sú súčasťou prevádzkového poriadku [[§ 22 ods. 1 písm. s)] ]; sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú počas celého ich používania.

(1) Skúšky zdrojov ionizujúceho žiarenia vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia na základe metodík a skúšobných protokolov vypracovaných podľa [prílohy č. 10] .

(2) Držiteľ povolenia podľa odseku 1 zasiela jedenkrát za rok Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky prehľad všetkých vykonaných skúšok, ktorý obsahuje

a) miesto a čas vykonania skúšok,

b) špecifikáciu skúšaných zariadení,

c) výsledky skúšok,

d) identifikačné údaje a v prípade právnickej osoby aj meno a priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré skúšky vykonali.

(1) Preberaciu skúšku zabezpečuje držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa [§ 17f ods. 2 písm. h) zákona] pri odovzdaní zdroja ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(2) Preberaciu skúšku vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia ( [§ 40] ). Skúšku tesnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča, ktorá je súčasťou preberacej skúšky, vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok tesnosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov. Preberacia skúška obsahuje, ak ide o

a) otvorený rádioaktívny žiarič, overenie údajov uvedených v jeho sprievodnom liste, ak je technicky možné,

b) uzavretý rádioaktívny žiarič, overenie údajov uvedených v jeho osvedčení, ak je technicky možné,

c) zariadenie, ktorého súčasťou je uzavretý rádioaktívny žiarič,

1. overenie údajov uvedených v jeho osvedčení, ak je technicky možné; ak je uzavretý rádioaktívny žiarič pevnou súčasťou zariadenia, jeho výrobné číslo sa neoveruje,

2. overenie jeho funkčnosti a kvality riadiacich, ovládacích, bezpečnostných, signalizačných a indikačných systémov,

3. overenie jeho prevádzkových parametrov a vlastností podľa technickej dokumentácie vzhľadom na jeho účel použitia,

d) generátor ionizujúceho žiarenia a zariadenie, pri ktorého činnosti vznikajú rádionuklidy,

1. overenie ich funkčnosti a kvality riadiacich, ovládacích, bezpečnostných, signalizačných, indikačných a zobrazovacích systémov,

2. overenie ich prevádzkových parametrov a vlastností podľa technickej dokumentácie vzhľadom na ich účel použitia.

(3) Pri preberacej skúške držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia určí rozsah a intervaly skúšok dlhodobej stability ( [§ 42] ) a skúšok prevádzkovej stálosti ( [§ 43] ). Intervaly skúšok dlhodobej stability a skúšok prevádzkovej stálosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov nesmú byť dlhšie, ako sú uvedené v [prílohe č. 11] .

(4) Výsledky preberacej skúšky zaznamenáva držiteľ povolenia podľa odseku 3 v protokole, ktorý vyhotovuje v štyroch rovnopisoch. Dva rovnopisy odovzdá držiteľovi povolenia, ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia preberá, a jeden rovnopis držiteľovi povolenia, ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia odovzdáva.

(1) Skúšku dlhodobej stability zabezpečuje držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa [§ 17f ods. 2 písm. d)] , [g)] a [písm. r) až t)] a [ods. 4 písm. d) zákona] v intervaloch určených pri preberacej skúške ( [§ 41 ods. 3] ) a ďalej v prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 3.

(2) Skúška dlhodobej stability zdrojov ionizujúceho žiarenia s výnimkou uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva

a) pri každom podozrení na nesprávnu funkciu zariadenia, ktorého súčasťou je zdroj ionizujúceho žiarenia,

b) po údržbe alebo oprave zariadenia, ktorého súčasťou je zdroj ionizujúceho žiarenia, a po údržbe alebo oprave zdroja ionizujúceho žiarenia, ktorá by mohla ovplyvniť vlastnosti alebo parametre overované skúškou dlhodobej stability,

c) ak výsledky skúšky prevádzkovej stálosti signalizujú, že vlastnosti a parametre nezodpovedajú technickej dokumentácii zdroja ionizujúceho žiarenia.

(3) Skúška dlhodobej stability uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva

a) pri podozrení na netesnosť,

b) pri odovzdaní uzavretého rádioaktívneho žiariča inému držiteľovi povolenia.

(4) Skúšku dlhodobej stability vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia ( [§ 40] ) v rozsahu určenom pri preberacej skúške ( [§ 41 ods. 3] ). Skúšku tesnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča, ktorá je súčasťou skúšky dlhodobej stability, vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok tesnosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov.

(5) Tesnosť uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa overuje priamym meraním rádioaktívnej kontaminácie alebo meraním testovacích médií. Rádioaktívny žiarič sa považuje za uzavretý, ak pri overení tesnosti nebolo zistené prekročenie rádioaktivity testovacieho média, a to

a) 200 Bq pri skúškach vykonaných oterom priamo na rádioaktívnom žiariči alebo jeho ponorením do kvapaliny,

b) 20 Bq pri skúškach vykonaných oterom na náhradnej skúšanej ploche,

c) 200 Bq za dvanásť hodín pri emanačných skúškach.

(6) Pri stonásobnom a vyššom prekročení hodnôt uvedených v odseku 5 držiteľ povolenia podľa odseku 1 zabezpečí rádioaktívny žiarič tak, aby nedochádzalo k šíreniu rádioaktívnej kontaminácie.

(7) Výsledky skúšky dlhodobej stability zaznamenáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia v protokole. Protokol vyhotovuje v troch rovnopisoch, z ktorých dva odovzdá držiteľovi povolenia podľa odseku 1.

(1) Skúšku prevádzkovej stálosti zabezpečuje držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa [§ 17f ods. 2 písm. d)] , [g)] a [písm. r) až t)] a [ods. 4 písm. d) zákona] v rozsahu a intervaloch určených pri preberacej skúške ( [§ 41 ods. 3] ) a vždy po údržbe alebo oprave zdroja ionizujúceho žiarenia, ktorá by mohla ovplyvniť skúšanú vlastnosť alebo parameter.

(2) Skúšku prevádzkovej stálosti vykonáva držiteľ povolenia podľa odseku 1 alebo držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia ( [§ 40] ).

(3) Skúška prevádzkovej stálosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva oterom povrchu častí zariadení, ktoré prichádzajú do styku s uzavretým rádioaktívnym žiaričom.

(4) Výsledky skúšky prevádzkovej stálosti zaznamenáva držiteľ povolenia podľa odseku 1 v protokole. Ak skúšku prevádzkovej stálosti vykonal držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia ( [§ 40] ), protokol vyhotoví v dvoch rovnopisoch, z ktorých jeden odovzdá držiteľovi povolenia, ktorý skúšku prevádzkovej stálosti zabezpečil.

(1) Monitorovanie sa vykonáva na základe monitorovacieho plánu kontinuálne, periodicky alebo operatívne pri určitej činnosti s cieľom zhodnotiť a zabezpečiť prijateľnosť tejto činnosti z hľadiska radiačnej ochrany. Pri zmenách v usporiadaní pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, zmene zdrojov ionizujúceho žiarenia, spôsobu a podmienok práce s nimi alebo pri zmene monitorovacích metód sa musí monitorovací plán aktualizovať a predložiť orgánu na ochranu zdravia, 11) ktorý povolenie vydal.

(2) Monitorovací plán zahŕňa monitorovanie pri bežnej prevádzke [ [§ 2 písm. h)] ], pri predvídateľných odchýlkach od bežnej prevádzky, pri radiačných nehodách 17) a radiačných haváriách. 14) Monitorovací plán sa člení na časti upravujúce

a) monitorovanie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

b) monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c) osobné monitorovanie,

d) monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do životného prostredia.

(3) Monitorovací plán obsahuje

a) veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany ( [§ 38 ods. 1] ), ktoré budú monitorované, spôsob, rozsah a frekvenciu meraní,

b) návody na hodnotenie výsledkov meraní,

c) referenčné úrovne ( [§ 46] ) a opatrenia pri ich prekročení,

d) špecifikáciu metód meraní,

e) špecifikáciu parametrov používaných typov meracích prístrojov a pomôcok.

(4) Monitorovací plán musí umožňovať dodržiavanie limitov ožiarenia ( [§ 5 až 8] ) a včasné zistenie odchýlok od bežnej prevádzky [ [§ 2 písm. h)] ] a preukazovať, že radiačná ochrana je optimalizovaná.

(1) Pri prepočte aktivít prijatých rádionuklidov na úväzok efektívnej dávky sa musia použiť konverzné faktory uvedené v [prílohe č. 4] . Ak nemožno identifikovať rádionuklidy, ich chemickú formu alebo vlastnosti vdychovaného aerosólu, hodnotí sa aktivita tých rádionuklidov, ich chemická forma alebo vlastnosti vdychovaného aerosólu, pre ktoré je v [prílohe č. 4] stanovený najvyšší konverzný faktor na príjem rádionuklidov požitím alebo vdýchnutím.

(2) Ak nie sú známe údaje o množstve prijatých požívatín, príjem rádionuklidov požitím sa vypočíta na základe údajov spotreby požívatín uvedených v štatistických prehľadoch podľa jednotlivých vekových kategórií.

(3) Ak nie sú známe údaje o množstve a kvalite vdýchnutého vzduchu a požitej vody, pri výpočte príjmu rádionuklidov vdýchnutím a požitím sa vychádza z toho, že

a) pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia pri práci trvajúcej 2000 hodín vdýchne za jeden rok 2000 m 3 vzduchu a požije 1 m 3 vody, z toho 0,7 m 3 vo forme tekutiny,

b) iné osoby, ako sú uvedené v písmene a), vdýchnu za jeden rok

1. 1000 m 3 , ak ide o osoby do 1 roku veku vrátane,

2. 2000 m 3 , ak ide o osoby vo veku od 1 do 2 rokov vrátane,

3. 4000 m 3 , ak ide o osoby vo veku od 2 do 7 rokov vrátane,

4. 6000 m 3 , ak ide o osoby vo veku od 7 do 12 rokov vrátane,

5. 8000 m 3 , ak ide o osoby vo veku od 12 do 17 rokov vrátane,

6. 8500 m 3 , ak ide o osoby staršie ako 17 rokov veku,

c) iné osoby, ako sú uvedené v písmene a), požijú za jeden rok

1. 1 m 3 vody, z toho 0,7 m 3 vo forme tekutiny, ak ide o dospelého muža,

2. 0,7 m 3 vody, z toho 0,45 m 3 vo forme tekutiny, ak ide o dospelú ženu alebo dieťa vo veku 10 rokov a staršie.

(4) Pre vonkajšie ožiarenie zo vzácnych rádioaktívnych plynov rozptýlených v ovzduší pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa pri prepočte priemernej objemovej aktivity týchto plynov na príkon efektívnej dávky použijú konverzné faktory uvedené v [prílohe č. 4] .

(1) Referenčnou úrovňou sa rozumie hodnota alebo kritérium pre opatrenie na zníženie ožiarenia osôb. Pri prekročení referenčnej úrovne, ktoré dosahuje hodnotu jednej desatiny limitov ožiarenia, držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa [§ 17f ods. 2] a [4 zákona] zaznamená prekročenie referenčnej úrovne (záznamová úroveň), pričom volí metódy monitorovania tak, aby najmenšia detegovateľná hodnota meranej veličiny bola menšia ako záznamová úroveň.

(2) Pri prekročení referenčnej úrovne, ktoré dosahuje hodnotu troch desatín limitov ožiarenia, držiteľ povolenia podľa odseku 1 prekročenie referenčnej úrovne zaznamená a vyšetrí dôvody jej prekročenia (vyšetrovacia úroveň).

(1) Pri začatí prác, pri zmenách pracovných postupov a pri každej zmene, ktorá môže mať vplyv na radiačnú ochranu, sa zabezpečuje meranie príkonu priestorového a smerového dávkového ekvivalentu, objemových aktivít a ďalších veličín pri zdrojoch ionizujúceho žiarenia, na pracovných miestach so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na takých miestach pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, do ktorých má pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia prístup.

(2) Monitorovanie povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi vykonáva tak, aby signalizovalo prevádzkové odchýlky od bežnej prevádzky [ [§ 2 písm. h)] ], nedostatočnú funkciu alebo zlyhanie ochranných bariér. Ak hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 4 a 5 sa približujú k najvyššie prípustným hodnotám uvedeným v [prílohe č. 8] , musí sa zabezpečiť, ak je to technicky možné, monitorovanie objemových aktivít v pracovnom ovzduší a osobné monitorovanie. Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 6 sa monitorovanie objemových aktivít v pracovnom ovzduší a osobné monitorovanie musia vykonávať vždy.

(1) Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa vykonáva v okolí pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré vypúšťajú rádioaktívne látky do životného prostredia alebo z ktorých je možnosť úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie orgánu na ochranu zdravia ( [§ 37] ). Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia musí zabezpečiť kontrolu dodržiavania povolených hodnôt vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia a umožniť včasné zistenie únikov rádioaktívnych látok do životného prostredia.

(2) Monitorovanie okolia sa zabezpečuje sieťou vopred vybraných meracích bodov a trás, v ktorých sa na základe merania priestorového dávkového ekvivalentu, na základe odberu vzoriek a stanovenia obsahu rádionuklidov v ovzduší, v povrchových vodách, vo vybraných zložkách životného prostredia a v potravinách vypočítava veľkosť a distribúcia efektívnych dávok a úväzkov efektívnych dávok z rádionuklidov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

(1) Osobným monitorovaním sa zabezpečuje zistenie osobných dávok. Vykonáva sa sledovaním, meraním a hodnotením individuálneho vonkajšieho a vnútorného ožiarenia osôb osobnými dozimetrami, a ak príkon dávkového ekvivalentu môže prekročiť 1 mSv.h -1 , aj signálnymi, priamo odčítajúcimi operatívnymi osobnými dozimetrami.

(2) Osobný dozimeter sa umiestňuje a používa spravidla na prednej ľavej strane hrudníka alebo na najviac ožarovanom mieste tela. Pri používaní ochrannej tieniacej zástery sa osobný dozimeter umiestňuje na tejto zástere; takto nameraný osobný dávkový ekvivalent sa zníži o hodnotu zodpovedajúcu zoslabeniu v zástere. Ak osobný dozimeter umiestnený na prednej ľavej strane hrudníka neumožňuje odhad ekvivalentnej dávky v orgáne, pre ktorý sú stanovené limity ožiarenia [ [§ 5 ods. 1 písm. b) až d)] ], použije sa ďalší osobný dozimeter, ktorý svojimi vlastnosťami alebo umiestnením umožní odhad ekvivalentnej dávky.

(3) Osobný dozimeter musí umožniť meranie všetkých druhov žiarenia podieľajúcich sa na vonkajšom ožiarení pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia pri činnostiach vedúcich k ožiareniu. Ak osobný dozimeter takéto meranie neumožní, použijú sa ďalšie osobné dozimetre; uvedené neplatí, ak technicky nemožno použiť osobný dozimeter. V takom prípade sa odhad dávky zabezpečuje monitorovaním pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia ( [§ 47] ) alebo výpočtom.

(4) Na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých nemožno vylúčiť radiačnú nehodu, osobné monitorovanie sa zabezpečuje aj operatívnymi dozimetrami, ktoré signalizujú prekročenie nastavenej úrovne. Ak zdroj ionizujúceho žiarenia môže spôsobiť jednorazovým ožiarením prekročenie päťnásobku limitov ožiarenia podľa [§ 5] , osobné monitorovanie musí umožniť rozloženie osobných dávok v tele.

(5) Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi zaradenými do triedy 5 a 6, na ktorých môže dôjsť k vnútornému ožiareniu pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, sa príjmy rádionuklidov a úväzky efektívnej dávky z ich vnútorného ožiarenia zisťujú meraním aktivity rádionuklidov v tele pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia alebo v jeho výlučkoch a prepočítavajú sa na príjem pomocou modelov dýchacieho traktu a zažívacieho traktu.

(1) Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia sa vykonáva na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých sa vypúšťajú rádioaktívne látky do životného prostredia alebo na ktorých môže dôjsť k úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie orgánu na ochranu zdravia ( [§ 37] ). Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila kontrola dodržiavania povolených hodnôt vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia a umožnilo sa včasné zistenie úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.

(2) Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do ovzdušia a povrchových vôd z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia zahŕňa

a) bilančné meranie všetkých rádionuklidov, ktoré významne prispievajú k ožiareniu obyvateľstva,

b) nepretržité meranie rádionuklidov umožňujúce rýchlu signalizáciu odchýlok od bežnej prevádzky [ [§ 2 písm. h)] ].

(1) Služby osobnej dozimetrie vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie služieb osobnej dozimetrie na základe metodík a skúšobných protokolov vypracovaných podľa [prílohy č. 10] .

(2) Držiteľ povolenia podľa odseku 1 eviduje údaje v rozsahu uvedenom v [§ 22 ods. 2] a uchováva ich najmenej tri roky. Osobné dávky prijaté pri výnimočných ožiareniach 2) a dávky prijaté pri radiačných nehodách 17) eviduje samostatne a nesčítava s osobnými dávkami prijatými pri bežnej prevádzke [ [§ 2 písm. h)] ].

(3) Držiteľ povolenia podľa odseku 1 oznamuje Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky a do centrálneho registra dávok 12)

a) osobné údaje podľa [§ 22 ods. 2 písm. a)] ,

b) údaje podľa [§ 22 ods. 2 písm. b)] , [d), e)] a [písm. g) až i)] za predchádzajúci rok do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roka,

c) údaje podľa [§ 22 ods. 2 písm. f)] do dvoch mesiacov po skončení monitorovacieho obdobia s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 20 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších ako 150 mSv z vonkajšieho ožiarenia a s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 6 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších ako 15 mSv z vnútorného ožiarenia, ktoré oznamuje bezodkladne po ich zistení.

(1) Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia obsahuje

a) charakteristiku a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia a ich obalov [ [§ 38 ods. 2 písm. a) a b)] ],

b) prevádzkové záznamy,

c) doklady o nadobudnutí a odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia,

d) osvedčenia uzavretých rádioaktívnych žiaričov ( [§ 54] ),

e) sprievodné listy otvorených rádioaktívnych žiaričov ( [§ 55] ),

f) návod na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia,

g) protokoly o preberacej skúške ( [§ 41] ),

h) protokoly o skúškach dlhodobej stability ( [§ 42] ),

i) protokoly o skúškach prevádzkovej stálosti ( [§ 43] ).

(2) Záznamy podľa odseku 1 písm. b) obsahujú

a) účel používania zdrojov ionizujúceho žiarenia,

b) rozsah a spôsob používania zdrojov ionizujúceho žiarenia,

c) údaje o odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia,

d) údaje o spotrebe otvoreného rádioaktívneho žiariča a v prípade jeho postupnej spotreby aj bilanciu postupnej spotreby a údaje o uvedení otvoreného rádioaktívneho žiariča do životného prostredia,

e) záznamy o vzniknutých rádioaktívnych odpadoch,

f) záznamy osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor.

(3) Návod na používanie zdrojov podľa odseku 1 písm. f) obsahuje informácie o bezpečnom používaní zdroja ionizujúceho žiarenia vrátane upozornenia na nebezpečenstvo, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia. Súčasťou návodu na používanie zariadenia, ktoré obsahuje rádioaktívny žiarič, je aj informácia o jeho prítomnosti v zariadení.

(4) Držiteľ povolenia na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 vedie evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v odseku 1 a uchováva ju 30 rokov, ak ide o evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 6, a desať rokov, ak ide o evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5, a to od odovzdania zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(5) Držiteľ povolenia na výrobu, dovoz, vývoz, distribúciu, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 vedie evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v odseku 1 písm. a), d) a e) a uchováva ju desať rokov od odovzdania zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(6) Držitelia povolení uvedení v odsekoch 4 a 5 oznamujú údaje podľa odseku 1 písm. a) a zasielajú kópie dokladov podľa odseku 1 písm. c) až e) do jedného mesiaca od nadobudnutia zdrojov ionizujúceho žiarenia orgánu na ochranu zdravia, 11) ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia; 12) stratu zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich krádež alebo zničenie oznamujú bezodkladne.

(7) Držiteľ povolenia na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 zasiela orgánu na ochranu zdravia, 11) ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia 12) aj kópie protokolov o skúškach prevádzkovej stálosti ( [§ 43] ) do 15 dní od vykonania skúšky.

(8) Držiteľ povolenia na dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 oznamuje orgánu na ochranu zdravia, 11) ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia 12) aj dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 do desiatich dní od jeho uskutočnenia.

(9) Držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 eviduje protokoly podľa odseku 1 písm. g) a uchováva ich päť rokov od vykonania skúšky. Kópie protokolov zasiela Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky do 15 dní od vykonania skúšky.

Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu na základe oznámenia, 23) vedú evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v [§ 52 ods. 1 písm. a) až g)] a [ods. 2] a evidované doklady uchovávajú päť rokov od skončenia činnosti so zdrojom ionizujúceho žiarenia, na ktorý sa evidované doklady vzťahujú.

(1) Osvedčením uzavretého rádioaktívneho žiariča sa preukazuje jeho trieda odolnosti a ďalšie jeho vlastnosti overené v rámci typového schvaľovania.

(2) Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča obsahuje, ak nie je ďalej ustanovené inak,

a) identifikačné číslo osvedčenia,

b) výrobné číslo uzavretého rádioaktívneho žiariča,

c) údaje o druhu rádionuklidu,

d) údaje o aktivite uzavretého rádioaktívneho žiariča a dátum jej merania, údaj o najväčšom obsahu základného rádionuklidu, a ak ide o zdroje ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 6, aj údaj o kermovej výdatnosti vo vzduchu v Gy.m -2 .s -1 s uvedením dátumu, na ktorý sa vzťahuje,

e) údaje o chemickej a fyzikálnej forme rádionuklidu a jeho nosiča,

f) údaje o rozmeroch uzavretého rádioaktívneho žiariča,

g) údaje o spôsobe zabezpečenia uzavretosti rádioaktívneho žiariča alebo údaje o jeho ochrannom obale (materiál, hrúbka),

h) stupeň odolnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča daného typu,

i) prehľad výsledkov vykonaných skúšok,

j) odporúčaný čas používania uzavretého rádioaktívneho žiariča a ďalšie podklady na plánovité overovanie jeho tesnosti,

k) čas platnosti osvedčenia,

l) dátum vystavenia osvedčenia,

m) názov (obchodné meno) alebo meno a priezvisko osoby, ktorá osvedčenie vystavila, jej identifikačné číslo a meno, funkciu a podpis oprávnenej osoby.

(3) Ak uzavreté rádioaktívne žiariče nemôžu byť z technických dôvodov označené značkou a výrobným číslom, v osvedčení sa tieto údaje neuvádzajú.

(1) Sprievodným listom otvoreného rádioaktívneho žiariča sa preukazujú veličiny, parametre a vlastnosti otvoreného rádioaktívneho žiariča.

(2) Sprievodný list otvoreného rádioaktívneho žiariča obsahuje

a) identifikačné číslo sprievodného listu,

b) údaje o druhu rádionuklidu,

c) údaje o chemickej a fyzikálnej forme rádionuklidu a jeho nosiča,

d) dátum vystavenia sprievodného listu,

e) názov (obchodné meno) alebo meno a priezvisko osoby, ktorá sprievodný list vystavila, jej identifikačné číslo a meno, funkciu a podpis oprávnenej osoby.

(1) Záchranné, lokalizačné a likvidačné práce a protiradiačné opatrenia sa vykonávajú tak, aby nedochádzalo k neodôvodnenému ožiareniu osôb.

(2) Činnosti uvedené v odseku 1, ktoré sú priamo spojené so záchranou ľudských životov a zabránením rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami, sa plánujú tak, aby osoby vykonávajúce takéto činnosti počas celého výkonu prác nedostali kumulovanú efektívnu dávku 500 mSv a kumulovanú ekvivalentnú dávku v koži 5000 mSv.

(3) Zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné opatrenia sú uvedené v [prílohe č. 12] .

(1) Havarijný plán pre prípad radiačnej nehody 17) na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 s výnimkou pracovísk s jadrovým reaktorom obsahuje

a) rozbor možných radiačných nehôd a radiačných havárií na pracovisku,

b) opatrenia na obmedzenie ožiarenia zamestnancov a obyvateľstva v okolí pracoviska,

c) spôsob varovania a informovania zamestnancov a obyvateľstva v okolí pracoviska,

d) opatrenia na lokalizáciu radiačnej nehody a na zamedzenie jej šírenia,

e) postupy a zoznam materiálno-technického vybavenia na zabezpečenie lokalizácie radiačnej nehody a radiačnej havárie a na obmedzenie následkov radiačnej nehody a radiačnej havárie,

f) metodické postupy a technické vybavenie na hodnotenie následkov radiačnej nehody a radiačnej havárie,

g) spôsob zabezpečenia monitorovania na pracovisku a v jeho okolí,

h) spôsob zabezpečenia monitorovania osôb, ktoré vykonávajú lokalizačné a likvidačné práce,

i) frekvenciu plánovaných havarijných cvičení,

j) zoznam orgánov a organizácií, ktoré zabezpečujú záchranné, lokalizačné a likvidačné práce s uvedením ich telefónnych čísel a telefónne číslo príslušného orgánu štátneho zdravotného dozoru a spôsob ich vyrozumenia,

k) plán zdravotného zabezpečenia zamestnancov.

(2) Plán zdravotného zabezpečenia zamestnancov obsahuje

a) zásady poskytovania prvej pomoci,

b) zoznam profylaktík, antidót a návody na ich používanie,

c) zásady dekontaminácie osôb a odstraňovania rádioaktívnych odpadov,

d) zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú rýchlu zdravotnú pomoc s uvedením ich adries a telefónnych čísel,

e) spôsob zabezpečenia odvozu ožiarených a rádioaktívne kontaminovaných osôb do zdravotníckeho zariadenia.

(3) Plán zdravotníckych opatrení 24) obsahuje

a) metodické postupy na poskytovanie prvej pomoci, zdravotnej starostlivosti a metodické postupy odberu vzoriek biologických materiálov na hodnotenie závažnosti vnútornej rádioaktívnej kontaminácie,

b) organizáciu a zásady poskytovania zdravotnej starostlivosti s uvedením adries a telefónnych čísel zdravotníckych zariadení, ktoré zdravotnú starostlivosť poskytujú,

c) spôsob prípravy závodného zdravotného strediska na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vrátane jeho materiálno-technického vybavenia,

d) zoznam profylaktík, antidót a návody na ich používanie,

e) zásady hodnotenia závažnosti rádioaktívnej kontaminácie zamestnancov a ďalších osôb na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti,

f) spôsob zabezpečenia odvozu ožiarených a rádioaktívne kontaminovaných osôb,

g) pokyny na spoluprácu zamestnancov so zdravotníckymi pracovníkmi,

h) zásady a metodické postupy dekontaminácie osôb s uvedením miesta dekontaminácie,

i) spôsob zabezpečenia ochrany zamestnancov zdravotníckeho zariadenia, pacientov a ostatných osôb nachádzajúcich sa v zdravotníckom zariadení pred rádioaktívnou kontamináciou,

j) spôsob vedenia dokumentácie o postihnutých osobách vrátane údajov o ich prijatých dávkach a o rádioaktívnej kontaminácii,

k) spôsob monitorovania zdravotníckych pracovníkov.

Zrušujú sa:

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.