Zákon o daniach z príjmov

príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu, [9)](#poznamky.poznamka-9)

príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných podľa osobitného predpisu, [9)](#poznamky.poznamka-9)

hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu plynúceho z postúpenia a cena obstarania [5)](#poznamky.poznamka-5) pohľadávky nadobudnutej postúpením, a to do výšky príjmu plynúceho z jej úhrady dlžníkom alebo postupníkom pri jej následnom postúpení;

hodnota pohľadávky pri jej postúpení do výšky príjmu plynúceho z postúpenia a cena obstarania [5)](#poznamky.poznamka-5) pohľadávky nadobudnutej postúpením, a to do výšky príjmu plynúceho z jej úhrady dlžníkom alebo postupníkom pri jej následnom postúpení; s výnimkou menovitej hodnoty postúpenej pohľadávky, ktorá spĺňa podmienky

výdavok vo výške odpisu nominálnej hodnoty pohľadávky alebo hodnoty pohľadávky, ak ide o pohľadávku podľa štvrtého bodu, [5)](#poznamky.poznamka-5) alebo jej neuhradenej časti alebo cena obstarania pohľadávky nadobudnutej postúpením voči dlžníkovi u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva,

výdavok vo výške obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením alebo výdavok vo výške odpisu menovitej hodnoty pohľadávky [68a)](#poznamky.poznamka-68a) bez jej príslušenstva alebo hodnoty pohľadávky, ak ide o pohľadávku podľa štvrtého bodu, alebo neuhradenej časti týchto pohľadávok u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovníka, ktorý účtoval v sústave podvojného účtovníctva a zmenil spôsob účtovania na účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva pri pohľadávkach už zahrnutých do príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, v ktorých účtoval v sústave podvojného účtovníctva,

z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu; [9)](#poznamky.poznamka-9)

z odpisu záväzkov pri konkurze a vyrovnaní vykonaných podľa osobitného predpisu; [9)](#poznamky.poznamka-9)

Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona s výnimkou zásob sú:

Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú:

samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok;

samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 30 000 Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok;

na technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 20 000 Sk,

na technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 30 000 Sk,

na technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 20 000 Sk,

na technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 30 000 Sk,

na technické zhodnotenie vyššie ako 20 000 Sk vykonané, uhradené a odpisované nájomcom na prenajatom majetku,

na technické zhodnotenie vyššie ako 30 000 Sk vykonané, uhradené a odpisované nájomcom na prenajatom majetku,

Nehmotným majetkom podľa tohto zákona sú práva priemyselného vlastníctva, [110)](#poznamky.poznamka-110) autorské práva [111)](#poznamky.poznamka-111) vrátane programového vybavenia, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, marketingové štúdie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 40 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, aktivované náklady na vývoj, [5)](#poznamky.poznamka-5) zriaďovacie výdavky [5)](#poznamky.poznamka-5) vyššie ako 40 000 Sk a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 20 000 Sk.

Nehmotným majetkom podľa tohto zákona sú práva priemyselného vlastníctva, [110)](#poznamky.poznamka-110) autorské práva [111)](#poznamky.poznamka-111) vrátane programového vybavenia, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, marketingové štúdie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 50 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, aktivované náklady na vývoj, [5)](#poznamky.poznamka-5) zriaďovacie výdavky [5)](#poznamky.poznamka-5) vyššie ako 50 000 Sk a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 30 000 Sk.

bezodplatne prevedený hmotný majetok po ukončení nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci a hmotný majetok, pri ktorom náklady s obstaraním neprevýšia sumu 20 000 Sk pri zaradení do majetku podľa osobitného predpisu, [5)](#poznamky.poznamka-5)

bezodplatne prevedený hmotný majetok po ukončení nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci a hmotný majetok, pri ktorom náklady s obstaraním neprevýšia sumu 30 000 Sk pri zaradení do majetku podľa osobitného predpisu, [5)](#poznamky.poznamka-5)

Technickým zhodnotením sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, [107)](#poznamky.poznamka-107) rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 20 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie.

Technickým zhodnotením sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, [107)](#poznamky.poznamka-107) rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 30 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie.

splatenie úveru alebo pôžičky použitej daňovníkom na účely podľa bodov 1 až 10.

splatenie úveru alebo pôžičky použitej daňovníkom na účely podľa bodov 1 až 10,

Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie priznania. V rovnakej lehote je povinný zaplatiť preddavkovo platenú daň podľa [§ 21 ods. 4] . Ustanovenia osobitného predpisu [125)](#poznamky.poznamka-125) o platení dane sa použijú aj na preddavkovo platenú daň podľa [§ 21 ods. 4] .

Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie priznania. V rovnakej lehote je povinný zaplatiť preddavkovo platenú daň podľa § 21 ods. 4. Ustanovenia osobitného predpisu [125)](#poznamky.poznamka-125) o platení dane sa použijú aj na preddavkovo platenú daň podľa § 21 ods. 4.

Ustanovenia [§ 21 ods. 4] o minimálnej výške preddavkovo platenej dane sa použijú počnúc zdaňovacím obdobím roku 2002.

Ustanovenia § 21 ods. 4 o minimálnej výške preddavkovo platenej dane sa použijú počnúc zdaňovacím obdobím roku 2002.

Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 9, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti okrem výdavkov, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory, príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce [17)](#poznamky.poznamka-17) a ktoré môže uplatniť najviac v preukázateľnej výške. Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 9, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2.

Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 9, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky daňovníka vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti okrem výdavkov, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory, príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce [17)](#poznamky.poznamka-17) a ktoré môže uplatniť najviac v preukázateľnej výške, ak sú tieto dotácie, podpory a príspevky zahrňované do príjmov. Ak daňovník uplatní výdavky podľa odseku 9, je povinný používať takýto spôsob uplatnenia výdavkov aj pri ostatných druhoch príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2.

príjmy obcí z prenájmu a predaja majetku obcí.

príjmy obcí z prenájmu a predaja majetku obcí,

tržby daňovníka z predmetu podnikania podľa odseku 1 písm. c) bodov 1 a 2 tvoria najmenej 60 % z jeho celkových tržieb.

tržby daňovníka z predmetu podnikania podľa odseku 1 písm. c) bodov 1 a 2 tvoria najmenej 60 % z jeho celkových tržieb,

Ak je daňový úver uplatňovaný na činnosť, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, [128a)](#poznamky.poznamka-128a) sú súčasťou podmienok uplatnenia daňového úveru podľa odsekov 1 a 9 vrátane sumy maximálnej výšky daňového úveru aj podmienky ustanovené v osobitnom predpise, [128a)](#poznamky.poznamka-128a) vzťahujúce sa na poskytovanie štátnej pomoci na rozvoj regiónov, pritom

Pri uplatňovaní daňového úveru podľa odsekov 1 až 9 musia byť splnené aj ustanovenia osobitného predpisu. [123a)](#poznamky.poznamka-123a)

peňažné náhrady z garančného fondu. [12)](#poznamky.poznamka-12)

peňažné náhrady z garančného fondu, [12)](#poznamky.poznamka-12)

Úľavu na dani podľa podmienok [§ 35 ods. 1 až 13] môže uplatniť daňovník vzniknutý do 31. decembra 2001. Podmienky uvedené v [§ 35a ods. 11] sa použijú na daňovníkov vzniknutých po 1. januári 2002.

Úľavu na dani podľa podmienok [§ 35 ods. 1 až 13] môže uplatniť daňovník vzniknutý do 31. decembra 2001.

Daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 31. marca bežného zdaňovacieho obdobia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 1 000 Sk, z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období z činností podľa odseku 1. V tejto lehote je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani aj daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane a v predchádzajúcom zdaňovacom období nedosiahol príjmy uvedené v odseku 1, pričom nejde o daňovníka podľa odseku 8. Tento daňovník zaplatí paušálnu daň, najmenej však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa [§ 7 ods. 1 písm. a) a b)] okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1. Ak daňovník nepodá priznanie k paušálnej dani v lehote ustanovenej v tomto odseku, nevzniká mu nárok platiť paušálnu daň na príslušné zdaňovacie obdobie.

Daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 31. marca bežného zdaňovacieho obdobia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 1 000 Sk, z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období z činností podľa odseku 1. V tejto lehote je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani aj daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane a v predchádzajúcom zdaňovacom období nedosiahol príjmy uvedené v odseku 1, pričom nejde o daňovníka podľa odseku 8. Tento daňovník zaplatí paušálnu daň, najmenej však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa [§ 7 ods. 1 písm. a) a b)] a [ods. 2 písm. a)] okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1. Ak daňovník nepodá priznanie k paušálnej dani v lehote ustanovenej v tomto odseku, nevzniká mu nárok platiť paušálnu daň na príslušné zdaňovacie obdobie.

z osobných automobilov vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54 a 34.10.4) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac zo sumy 450 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu ( [§ 29] ),

z osobných automobilov vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54 a 34.10.4) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac zo sumy 800 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu ( [§ 29] ),

zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody len do výšky náhrad za túto škodu zahrnovaných do základu dane s výnimkou uvedenou v písmene k);

zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody;

nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy prenajatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahrnie zaplatené nájomné rovnomerne počas celkovej doby nájmu u toho istého daňovníka takto:

nájomné za veci s právom kúpy prenajatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahrnie zaplatené nájomné rovnomerne počas celkovej doby nájmu u toho istého daňovníka takto:

pri osobných automobiloch vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a pri nákladných terénnych automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.4 a 34.10.54) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac suma 550 000 Sk,

pri osobných automobiloch vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a pri nákladných terénnych automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.4 a 34.10.54) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac suma 950 000 Sk,

Majetkové prírastky zistené z majetkových priznaní podľa osobitného predpisu [1a)](#poznamky.poznamka-1a) sú samostatným základom dane na vyrubenie dane sadzbou podľa [§ 13 ods. 4] .

Zistené majetkové prírastky, ktoré sú predmetom dane, sú samostatným základom dane na vyrubenie dane sadzbou podľa [§ 13 ods. 9] .

pri príjmoch z predaja tuzemských verejne obchodovateľných cenných papierov [6)](#poznamky.poznamka-6) vrátane spätného predaja (vyplatenia) tuzemských podielových listov znížených o výdavky podľa odseku 5 je suma prevyšujúca 50 000 Sk,

pri príjmoch z predaja tuzemských cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov [6)](#poznamky.poznamka-6) vrátane spätného predaja (vyplatenia) tuzemských podielových listov znížených o výdavky podľa odseku 5 je suma prevyšujúca 50 000 Sk,

38 760 Sk ročne na daňovníka;

38 760 Sk ročne na daňovníka; táto suma sa vynásobí koeficientom, ktorý na príslušné zdaňovacie obdobie ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok tak, aby sa suma tejto nezdaniteľnej časti základu dane v porovnaní s bezprostredne predchádzajúcim rokom neznížila;

11 400 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v domácnosti [64)](#poznamky.poznamka-64) s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti [64)](#poznamky.poznamka-64) nemá vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane; táto suma sa zvyšuje na dvojnásobok ročne, ak podľa rozhodnutia alebo posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť;

16 800 Sk ročne na vyživované dieťa žijúce v domácnosti [64)](#poznamky.poznamka-64) s daňovníkom; prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti [64)](#poznamky.poznamka-64) nemá vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane; táto suma sa zvyšuje na dvojnásobok ročne, ak ide o dieťa, ktoré je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak podľa rozhodnutia alebo posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť;

Ak je daňovník držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, zvyšuje sa suma podľa odseku 2 písm. d) alebo písm. e) na 48 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Tieto sumy možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, [65)](#poznamky.poznamka-65) výsluhový príspevok vyplácaný, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov, [66)](#poznamky.poznamka-66) invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.

Ak je daňovník čiastočne invalidný alebo invalidný a súčasne je aj držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, zvyšuje sa suma podľa odseku 2 písm. d) alebo písm. e) na 48 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Tieto sumy možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, [65)](#poznamky.poznamka-65) výsluhový príspevok vyplácaný, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov, [66)](#poznamky.poznamka-66) invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.

Daňovník, u ktorého podmienky na zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. b) až e) a odseku 3 trvajú len jeden mesiac alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, si môže znížiť základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Zníženie základu dane na dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

Daňovník, u ktorého podmienky na zníženie základu dane podľa odseku 2 písm. b) až e) a odseku 3 trvajú len jeden mesiac alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, si môže znížiť základ dane len o sumu vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky. Zníženie základu dane na dieťa uplatní daňovník už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Daň zo základu dane zníženého podľa [§ 12] , zaokrúhleného na celé stovky Sk nadol sa vypočíta

Daň je zo základu dane zníženého podľa [§ 12] , zaokrúhleného na celé stovky Sk nadol

Daň zo základu dane z príjmov podľa [§ 7 ods. 1 písm. a)] zníženého podľa [§ 12] , vypočítaná podľa odseku 1 sa znižuje na polovicu. Tento základ dane sa neznižuje podľa [§ 12] , ak daňovník uplatňuje zníženie základu dane podľa [§ 12] z ostatných druhov príjmov uvedených v [§ 6 až 10] .

Daňovník, ktorý má príjmy len podľa [§ 7 ods. 1 písm. a), b) alebo c)] , ktorého daň zo základu dane zníženého podľa [§ 12] vypočítaná podľa odseku 1 je vyššia ako daň vypočítaná sadzbou podľa [§ 21 ods. 1] , môže znížiť daň o tento rozdiel, ak sumu, o ktorú znížil daň, vynaloží najneskôr do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia od zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil zníženie dane, na obstaranie hmotného investičného majetku, o ktorom bude účtovať ako o majetku využívanom na podnikanie [ [§ 7 ods. 1 písm. a), b) a c)] ] najmenej tri zdaňovacie obdobia. To platí aj vtedy, ak dedič daňovníka pokračuje v podnikaní daňovníka a vynaloží sumu, o ktorú si daňovník znížil daň do konca tretieho zdaňovacieho obdobia od zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil zníženie dane pôvodný daňovník.

Daň vyrubená z majetkových prírastkov zistených z majetkových priznaní podľa osobitného predpisu [1a)](#poznamky.poznamka-1a) je 42 %.

Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov dane, a jedným z nich je aj čiastkový základ dane z príjmov podľa [§ 7 ods. 1 písm. a), b), alebo c)] , si môže uplatniť zníženie dane podľa odseku 3 v pomere zodpovedajúcom pomeru čiastkového základu dane z príjmov podľa [§ 7 ods. 1 písm. a), b) alebo c)] k základu dane.

Daňovník, ktorý má príjmy podľa [§ 7 ods. 1 písm. a) alebo b)] okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1, sa môže rozhodnúť pre osobitný spôsob zdaňovania a platenia dane (ďalej len „paušálna daň“) z týchto príjmov na bežné zdaňovacie obdobie, ak spĺňa podmienky podľa odseku 2.

Daňovník, ktorý má príjmy podľa [§ 7 ods. 1 písm. a) alebo b)] alebo [ods. 2 písm. a)] okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1, sa môže rozhodnúť pre osobitný spôsob zdaňovania a platenia dane (ďalej len „paušálna daň“) z týchto príjmov na bežné zdaňovacie obdobie, ak spĺňa podmienky podľa odseku 2.

ktorého úhrn príjmov z činností podľa odseku 1 v predchádzajúcom zdaňovacom období s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ) nepresiahol 1 500 000 Sk a

ktorého úhrn príjmov z činností podľa odseku 1 v predchádzajúcom zdaňovacom období s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ) nepresiahol 2 000 000 Sk a

úhrn jeho príjmov z činností podľa odseku 1 s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ) v bežnom zdaňovacom období presiahne sumu 1 500 000 Sk, alebo

úhrn jeho príjmov z činností podľa odseku 1 s výnimkou príjmov zdaňovaných osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ) v bežnom zdaňovacom období presiahne sumu 2 000 000 Sk, alebo

Daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 31. marca bežného zdaňovacieho obdobia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období z činností podľa odseku 1.

Daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 31. marca bežného zdaňovacieho obdobia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 1 000 Sk, z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období z činností podľa odseku 1. V tejto lehote je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani aj daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane a v predchádzajúcom zdaňovacom období nedosiahol príjmy uvedené v odseku 1, pričom nejde o daňovníka podľa odseku 8. Tento daňovník zaplatí paušálnu daň, najmenej však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa [§ 7 ods. 1 písm. a) a b)] okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1. Ak daňovník nepodá priznanie k paušálnej dani v lehote ustanovenej v tomto odseku, nevzniká mu nárok platiť paušálnu daň na príslušné zdaňovacie obdobie.

Daňovník, ktorému osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo [44)](#poznamky.poznamka-44) nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri bežného zdaňovacieho obdobia alebo ktorému vzniklo živnostenské oprávnenie po 31. decembri bežného zdaňovacieho obdobia na činnosti, z ktorých príjmy sa môžu zdaňovať paušálnou daňou, a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane a spĺňa podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), d) a e), je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo [44)](#poznamky.poznamka-44) alebo vzniku živnostenského oprávnenia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa [§ 7 ods. 1 písm. a) a b)] okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1.

Daňovník, ktorému osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo [44)](#poznamky.poznamka-44) nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo ktorému vzniklo živnostenské oprávnenie po 31. decembri predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia na činnosti, z ktorých príjmy sa môžu zdaňovať paušálnou daňou, a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane a spĺňa podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), d) a e), je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo [44)](#poznamky.poznamka-44) alebo vzniku živnostenského oprávnenia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa [§ 7 ods. 1 písm. a) a b)] okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1. Daňovník, ktorý skončil podnikanie v zdaňovacom období, na ktoré zaplatil paušálnu daň, a v nasledujúcom zdaňovacom období tomuto daňovníkovi nadobudne právoplatnosť osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo alebo mu vznikne živnostenské oprávnenie, zaplatí daň na bežné zdaňovacie obdobie vypočítanú z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období, najmenej však 3 000 Sk. Ak daňovník nepodá priznanie k paušálnej dani v lehote ustanovenej v tomto odseku, nevzniká mu nárok platiť paušálnu daň na príslušné zdaňovacie obdobie.

Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu, [1)](#poznamky.poznamka-1) dedením [2)](#poznamky.poznamka-2) alebo darovaním [4)](#poznamky.poznamka-4) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkového práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli prijaté na účely podľa [§ 12 ods. 10] a [§ 20 ods. 7] , ak sa nepoužili na ustanovené účely.

Predmetom dane nie sú príjmy získané nadobudnutím akcií podľa osobitného predpisu [1)](#poznamky.poznamka-1) , príjmy získané na základe vyhlásenia podľa [§ 48] , dedením [2)](#poznamky.poznamka-2) alebo darovaním [4)](#poznamky.poznamka-4) nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkového práva s výnimkou z nich plynúcich príjmov a s výnimkou darov, ktoré boli prijaté na účely podľa [§ 12 ods. 10] a [§ 20 ods. 7] , ak sa nepoužili na ustanovené účely.

Daňovníkmi podľa odseku 4 sú záujmové združenia právnických osôb, ak majú tieto združenia právnu subjektivitu, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pozemkové spoločenstvá, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, neinvestičné fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne, [41)](#poznamky.poznamka-41) zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a Fond na podporu zahraničného obchodu.

Daňovníkmi podľa odseku 4 sú záujmové združenia právnických osôb, ak majú tieto združenia právnu subjektivitu, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu, na ktorého základe vznikli, daňovníci, ktorých príjmy sú oslobodené od dane podľa [§ 19 ods. 1 písm. d)] , nadácie, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pozemkové spoločenstvá, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, neinvestičné fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne, [41)](#poznamky.poznamka-41) zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a Fond na podporu zahraničného obchodu.

príjmy daňovníkov uvedených v [§ 18 ods. 5] , ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( [§ 36] ), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započíta rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 300 000 Sk, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu. Výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane,

príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe alebo v lesnom a vodnom hospodárstve,

príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 10 MW, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli po prvýkrát uvedené do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch. Za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené,

príjmy daňovníkov uvedených v [§ 18 ods. 5] , ak nepresiahli za zdaňovacie obdobie 300 000 Sk okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( [§ 36] ), a príjmov oslobodených od dane podľa tohto zákona; pri predaji majetku, ktorý daňovník využíval na výkon svojej činnosti, sa do ustanoveného limitu započíta rozdiel, o ktorý príjem z predaja tohto majetku prevyšuje výdavok na jeho obstaranie. Ak takto vymedzené príjmy presiahnu 300 000 Sk, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad uvedenú sumu. Výdavky nezahŕňané do základu dane, priraďované k sume oslobodených príjmov sa určia v rovnakom pomere, v akom je suma oslobodených príjmov k celkovým príjmom zahŕňaným do základu dane,

príjmy štátnych fondov a príjmy Fondu ochrany vkladov, [78)](#poznamky.poznamka-78) ktoré sú ustanovené ako zdroj príjmov osobitnými predpismi [79)](#poznamky.poznamka-79) okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( [§ 36] ),

príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 10 MW, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli po prvýkrát uvedené do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch. Za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené,

príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu, [9)](#poznamky.poznamka-9)

príjmy štátnych fondov, príjmy Úradu pre finančný trh [78a)](#poznamky.poznamka-78a) a príjmy Fondu ochrany vkladov, [78)](#poznamky.poznamka-78) ktoré sú ustanovené ako zdroj príjmov osobitnými predpismi [79)](#poznamky.poznamka-79) okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( [§ 36] ),

príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty, [9)](#poznamky.poznamka-9)

príjmy plynúce z odpisu záväzkov pri vyrovnaní vykonanom podľa osobitného predpisu, [9)](#poznamky.poznamka-9)

príjmy obcí z prenájmu a predaja majetku obcí.

príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty, [9)](#poznamky.poznamka-9)

úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane. [32)](#poznamky.poznamka-32)

úroky z preplatku na dani zapríčineného správcom dane, [32)](#poznamky.poznamka-32)

Od základu dane možno odpočítať aj príspevok do výšky 0,2 % z objemu zúčtovaných miezd zaplatený najviac jednému združeniu právnických osôb, vyplývajúci z členstva v tomto združení založenému na účel ochrany záujmov platiteľa okrem príspevku, ktorého povinnosť úhrad vyplýva priamo zo zákona a príspevok je súčasťou výdavkov podľa [§ 24 ods. 3 písm. a)] .

Od základu dane možno odpočítať aj príspevok do výšky 0,35 % z objemu zúčtovaných miezd zaplatený najviac jednému združeniu právnických osôb, vyplývajúci z členstva v tomto združení založenému na účel ochrany záujmov platiteľa okrem príspevku, ktorého povinnosť úhrad vyplýva priamo zo zákona a príspevok je súčasťou výdavkov podľa [§ 24 ods. 3 písm. a)] .

Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú likvidáciou alebo vyhlásením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku [81)](#poznamky.poznamka-81) v zdaňovacom období podľa [§ 49] , je hospodársky výsledok zistený podľa osobitného predpisu, [5)](#poznamky.poznamka-5) upravený podľa [§ 23] . Na zníženie základu dane počas likvidácie alebo počas konkurzu sa nepoužijú ustanovenia odseku 12 a [§ 34] .

Základom dane daňovníkov, ktorí sa zrušujú likvidáciou alebo zrušením konkurzu alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku [81)](#poznamky.poznamka-81) v zdaňovacom období podľa [§ 49] , je hospodársky výsledok zistený podľa osobitného predpisu, [5)](#poznamky.poznamka-5) upravený podľa [§ 23] . Na zníženie základu dane počas likvidácie alebo počas konkurzu sa nepoužijú ustanovenia odseku 12 a [§ 34] .

Sadzba dane s výnimkou odsekov 2 a 3 je 29 % zo základu dane zníženého o položky odpočítateľné od základu dane podľa tohto zákona.

Sadzba dane s výnimkou odsekov 2 a 3 je 25 % zo základu dane zníženého o položky odpočítateľné od základu dane podľa tohto zákona.

Do základu dane daňovník zahŕňa zmluvné pokuty a úroky z omeškania [84)](#poznamky.poznamka-84) v tom zdaňovacom období, v ktorom ich prijal. Úrokom z omeškania na účely tohto zákona sa rozumie aj rozdiel medzi výškou úroku dohodnutou pri riadnom a včasnom splácaní úveru a výškou, na ktorú sa úrok zvyšuje v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru.

Do základu dane daňovník zahŕňa zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania [84)](#poznamky.poznamka-84) v tom zdaňovacom období, v ktorom ich prijal. Úrokom z omeškania na účely tohto zákona sa rozumie aj rozdiel medzi výškou úroku dohodnutou pri riadnom a včasnom splácaní úveru a výškou, na ktorú sa úrok zvyšuje v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru.

zvýši o sumy, ktoré neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa [§ 24 ods. 3] , s výnimkou platieb povinného poistného podľa [§ 24 ods. 3 písm. c)] , príspevku do garančného fondu, mzdových nákladov vrátane náhrady mzdy a príjmov spoločníkov obchodnej spoločnosti a členov družstva zo závislej činnosti a príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie podľa [§ 24 ods. 3 písm. i)] , ak boli zaplatené do 31. januára roka nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, ak ide o daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva,

zvýši o sumy podľa [§ 24 ods. 3] , ak neboli zaplatené do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, ak ide o daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva,

zníži o sumy, ktoré boli zaplatené, ak ide o sumy podľa [§ 24 ods. 3] , a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo, s výnimkou platieb povinného poistného podľa [§ 24 ods. 3 písm. c)] , príspevku do garančného fondu, mzdových nákladov vrátane náhrady mzdy a príjmov spoločníkov obchodnej spoločnosti a členov družstva zo závislej činnosti a príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie podľa [§ 24 ods. 3 písm. i)] , ak boli zaplatené do 31. januára roka nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, ak ide o daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva,

zníži o sumy podľa [§ 24 ods. 3] , ktoré neboli zaplatené do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, v tom zdaňovacom období, v ktorom k takémuto zaplateniu došlo,

výnos z dlhopisov [30)](#poznamky.poznamka-30) alebo jeho pomerná časť zahŕňaná do nákladov alebo príjmov pri predaji dlhopisov,

výnos z dlhopisov [30)](#poznamky.poznamka-30) alebo jeho pomerná časť zahŕňaná do nákladov alebo príjmov pri predaji dlhopisov a pri ich splatení s výnimkou predaja dlhopisov osobám, ktoré nemajú bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,

Rozdiel, ktorý je súčasťou základu dane podľa odseku 6, sa vyčísli vtedy, ak pri obchodných vzťahoch sú ceny medzi zahraničnými závislými osobami vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery odlišné ako ceny používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom táto odchýlka znížila základ dane. Za cenu, ktorá by bola dohodnutá medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch pri stanovení výšky úroku a pôžičky, sa na účely tohto ustanovenia považuje úrok vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v čase uzatvorenia zmluvy.

Rozdiel, ktorý je súčasťou základu dane podľa odseku 6, sa vyčísli vtedy, ak pri obchodných vzťahoch sú ceny medzi zahraničnými závislými osobami vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery odlišné ako ceny používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom táto odchýlka znížila základ dane. Za cenu, ktorá by bola dohodnutá medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch pri stanovení výšky úroku z úveru a pôžičky, sa na účely tohto ustanovenia považuje úrok zahrnovaný do daňových výdavkov maximálne vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v čase uzatvorenia zmluvy.

zostatková cena ( [§ 29 ods. 2] ) hmotného majetku a nehmotného majetku len do výšky príjmov z jeho predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane s výnimkou uvedenou v písmene c) a s výnimkou zostatkovej ceny bytu v bytovom dome prevádzaného právnym nástupcom štátneho podniku [1)](#poznamky.poznamka-1) do vlastníctva doterajšieho nájomcu, ak je predaj uskutočnený za najvyššiu cenu ustanovenú podľa osobitného predpisu; [86)](#poznamky.poznamka-86)

zostatková cena ( [§ 29 ods. 2] ) hmotného majetku a nehmotného majetku pri jeho vyradení predajom alebo likvidáciou alebo pomerná časť zostatkovej ceny vzťahujúca sa k predanej alebo likvidovanej časti hmotného majetku s výnimkou zostatkovej ceny zahrnovanej do výšky príjmov z predaja alebo do výšky náhrad zahrnutých do základu dane, ak ide o

zostatková cena ( [§ 29 ods. 2] ) pestovateľských celkov trvalých porastov a zvierat podľa prílohy č. 2 pri ich vyradení;

zostatková cena hmotného majetku a nehmotného majetku vyradeného z dôvodu škody len do výšky náhrad za túto škodu zahrnovaných do základu dane s výnimkou uvedenou v písmene k);

vytvorené rezervy vo výške podľa osobitného predpisu [90)](#poznamky.poznamka-90) alebo rezervy, pri ktorých tvorbe osobitný zákon ustanoví, že sú výdavkom (nákladom) podľa odseku 1; rezerva na opravu hmotného majetku sa môže tvoriť podľa vypracovaného rozpočtu nákladov na opravu len rovnomerne počas najmenej dvoch rokov, a to najviac do výšky 80 % vstupnej ceny alebo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku evidovanej ku koncu zdaňovacieho obdobia roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa začala rezerva tvoriť, s výnimkou nehnuteľností obstaraných pred 31. decembrom 1992, pri ktorých sa vstupná cena zvyšuje o vykonané technické zhodnotenie do 31. decembra 1998;

vytvorené rezervy vo výške podľa osobitného predpisu [90)](#poznamky.poznamka-90) alebo rezervy, pri ktorých tvorbe osobitný zákon ustanoví, že sú výdavkom (nákladom) podľa odseku 1; rezerva na opravu hmotného majetku sa môže tvoriť podľa vypracovaného rozpočtu nákladov na opravu len rovnomerne počas najmenej dvoch rokov, a to najviac do výšky 80 % vstupnej ceny alebo zvýšenej vstupnej ceny hmotného majetku evidovanej ku koncu zdaňovacieho obdobia roku, ktorý predchádza roku, v ktorom sa začala rezerva tvoriť, s výnimkou nehnuteľností obstaraných pred 31. decembrom 1992, pri ktorých sa vstupná cena zvyšuje o vykonané technické zhodnotenie do 31. decembra 1998; pri nájomnej zmluve podľa odseku 4 môže nájomca na základe písomnej zmluvy s prenajímateľom tvoriť rezervu na opravu hmotného majetku za rovnakých podmienok zo vstupnej (obstarávacej) ceny evidovanej u prenajímateľa počas trvania nájomnej zmluvy a po jej ukončení a prechode vlastníckych práv na nájomcu, zvýšenej o technické zhodnotenie vykonané, uhradené a odpisované nájomcom [ [§ 26 ods. 6 písm. e)] ];

výdavok vo výške odpisu nominálnej hodnoty pohľadávky [5)](#poznamky.poznamka-5) alebo jej neuhradenej časti alebo cena obstarania pohľadávky nadobudnutej postúpením voči dlžníkovi u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva,

výdavok vo výške odpisu nominálnej hodnoty pohľadávky alebo hodnoty pohľadávky, ak ide o pohľadávku podľa štvrtého bodu, [5)](#poznamky.poznamka-5) alebo jej neuhradenej časti alebo cena obstarania pohľadávky nadobudnutej postúpením voči dlžníkovi u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva,

ktorá nepresahuje 1 000 Sk, ak sa trvale upúšťa od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli hodnotu pohľadávky,

ktorá nepresahuje 1 000 Sk za každú pohľadávku jednotlivo, ak sa trvale upúšťa od jej vymáhania z dôvodu, že náklady na jej vymáhanie by presiahli hodnotu pohľadávky,

doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej v [§ 30] , najmenej tri roky, v prípade postúpenia nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci bez zmeny podmienok na nového nájomcu platí podmienka pre zmluvu ako celok pre tých nájomcov, ktorí nájomné zahŕňajú do daňových výdavkov podľa odseku 3 písm. f), a

doba nájmu prenajímanej veci je dlhšia ako 20 % určenej doby odpisovania uvedenej v [§ 30] , najmenej tri roky, v prípade postúpenia nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci bez zmeny podmienok na nového nájomcu platí podmienka pre zmluvu ako celok pre tých nájomcov, ktorí nájomné zahŕňajú do daňových výdavkov podľa odseku 3 písm. f) s výnimkou prípadu, ak pôvodným nájomcom je fyzická osoba, ktorá uplatňuje výdavky podľa [§ 7 ods. 9] alebo [§ 9 ods. 3] alebo platí paušálnu daň ( [§ 15] ), alebo fyzická osoba, ktorá nemá príjmy podľa [§ 7] alebo [9] , a

kúpna cena prenajatej veci nie je vyššia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona a

bez zbytočného odkladu po skončení doby nájmu podľa písmena a) dôjde k prevodu vlastníckych práv k predmetu nájmu z vlastníka (prenajímateľa) na doterajšieho nájomcu, pričom kúpna cena prenajatej veci nie je vyššia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona, a

Ak sa predáva prenajatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy po jej skončení nájomcovi, v ostatných prípadoch, ako je uvedené v odseku 4, uznáva sa nájomné do daňových výdavkov iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia než zostatková cena, ktorú by vec mala pri rovnomernom odpisovaní podľa tohto zákona. Ak kúpna cena bude nižšia, uznáva sa do daňových výdavkov nájomné do výšky odpisu podľa [§ 31] .

Ak sa predáva prenajatá vec, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy vrátane nájomnej zmluvy pri dojednaní práva kúpy prenajatej veci po skončení doby nájmu nájomcovi v iných prípadoch, ako je uvedené v odseku 4 písm. a) až c), uznáva sa nájomné do daňových výdavkov iba za podmienky, že kúpna cena nebude nižšia ako zostatková cena, ktorú by vec mala pri odpisovaní podľa [§ 31 alebo 32] tohto zákona. Ak kúpna cena bude nižšia ako zostatková cena vypočítaná zo vstupnej ceny u prenajímateľa počas doby odpisovania tohto majetku, uzná sa zaplatené nájomné do daňových výdavkov len do výšky odpisu podľa [§ 31 alebo 32] .

tvorba opravných položiek [5)](#poznamky.poznamka-5) s výnimkou opravných položiek, o ktorých osobitný zákon ustanoví, že sú daňovým výdavkom podľa [§ 24 ods. 1] a s výnimkou opravnej položky k nadobudnutému majetku zahrnovanej do výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi [5)](#poznamky.poznamka-5) ;

tvorba opravných položiek [5)](#poznamky.poznamka-5) s výnimkou

úroky platené z úverov, pôžičiek, vydaných dlhopisov, vkladových listov, vkladových certifikátov a cenných papierov im na roveň postavených a zo zmeniek, ktorých vydaním získava zmenkový dlžník peňažné prostriedky (ďalej len „úvery a pôžičky“), poskytnutých subjektmi, ktoré sa zúčastňujú priamo alebo nepriamo na vedení, kontrole alebo majetku príjemcu úveru alebo pôžičky; pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časť, z ktorej úroky sú súčasťou vstupnej ceny majetku; účasťou na vedení, kontrole alebo majetku sa rozumie vlastníctvo viac než 25 % podielu na základnom imaní alebo 25 % podielu s hlasovacím právom, a to vo výške, o akú úhrn pôžičiek a úverov ku koncu zdaňovacieho obdobia presahuje

úroky platené z úverov, pôžičiek, vydaných dlhopisov, vkladových listov, vkladových certifikátov a cenných papierov im na roveň postavených a zo zmeniek, ktorých vydaním získava zmenkový dlžník peňažné prostriedky (ďalej len „úvery a pôžičky“), poskytnutých závislými osobami podľa [§ 23 ods. 6] , pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časť, z ktorých úroky sú súčasťou vstupnej ceny majetku, a to vo výške, o ktorú stav pôžičiek a úverov počas zdaňovacieho obdobia poskytnutých týmito osobami presahuje

odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj za sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv [97)](#poznamky.poznamka-97) s výnimkou uvedenou v [§ 24 ods. 3 písm. h)] ,

odplaty (provízie) za sprostredkovanie, a to aj za sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo podobných zmlúv [97)](#poznamky.poznamka-97) s výnimkou uvedenou v [§ 24 ods. 3 písm. h)] a [m)] ,

daňovník, ktorý nadobudol hmotný majetok a nehmotný majetok v dôsledku delimitácie štátnych organizácií, [113)](#poznamky.poznamka-113)

daňovník, ktorý nadobudol hmotný majetok a nehmotný majetok v dôsledku delimitácie štátnych organizácií [113)](#poznamky.poznamka-113) alebo rozpočtových organizácií alebo príspevkových organizácií zriadených obcou [77)](#poznamky.poznamka-77) ,

Samostatnými hnuteľnými vecami sú aj výrobné zariadenia, zariadenia a predmety slúžiace na vykonávanie služieb, účelové predmety a iné zariadenia, ktoré s budovou alebo stavbou netvoria jeden funkčný celok, aj keď sú s ňou pevne spojené.

Hmotným majetkom na účely tohto zákona nie sú zásoby. Samostatnými hnuteľnými vecami sú aj výrobné zariadenia, zariadenia a predmety slúžiace na vykonávanie služieb, účelové predmety a iné zariadenia, ktoré s budovou alebo stavbou netvoria jeden funkčný celok, aj keď sú s ňou pevne spojené.

Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie peňažný príjem i nepeňažný príjem dosiahnutý aj zámenou vrátane majetkového prírastku zisteného z majetkových priznaní podľa osobitného predpisu. [1a)](#poznamky.poznamka-1a)

Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie peňažný príjem i nepeňažný príjem dosiahnutý aj zámenou vrátane zisteného majetkového prírastku podľa osobitného predpisu [1a)](#poznamky.poznamka-1a) nadobudnutého z príjmov daňovníka, ktoré neboli podľa tohto zákona zdanené. [1a)](#poznamky.poznamka-1a)

preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou ich poskytovateľa, ak hodnota jedného predmetu nepresahuje 300 Sk, najviac však do výšky 0,2 % zo základu dane.

preukázateľne vynaložené prostriedky na reklamné predmety označené obchodným menom alebo ochrannou známkou ich poskytovateľa, ak hodnota jedného predmetu nepresahuje 300 Sk, najviac však do výšky 0,2 % zo základu dane,

od viacerých zamestnávateľov súčasne,

od viacerých zamestnávateľov,

Priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa [§ 6] od jedného zamestnávateľa alebo od viacerých zamestnávateľov postupne, ak nejde o zamestnávateľa podľa [§ 44 ods. 10] , a ktorý nie je povinný podať priznanie podľa odseku 3.

Priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý má v zdaňovacom období príjmy len podľa [§ 6] a len od jedného platiteľa dane a nie je povinný podať priznanie podľa odseku 3.

z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne mal v ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom, pričom v prípade, ak ide o predaj takého bytu alebo domu nadobudnutého dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov, do tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú bol taký byt alebo dom vo vlastníctve poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto bytu alebo domu, ak o ňom daňovník účtoval [5)](#poznamky.poznamka-5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho evidoval podľa [§ 9 ods. 4] ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti; ak takýto byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti;

z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne mal v ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom (táto podmienka sa považuje za splnenú, ak sa občan preukáže, že návrh na povolenie vkladu do katastra je starší ako dva roky) pričom v prípade, ak ide o predaj takého bytu alebo domu nadobudnutého dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov, do tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú bol taký byt alebo dom vo vlastníctve poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto bytu alebo domu, ak o ňom daňovník účtoval [5)](#poznamky.poznamka-5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho evidoval podľa [§ 9 ods. 4] ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti; ak takýto byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti;

z predaja cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje tri roky; predajom cenného papiera na účely tohto zákona je aj spätný predaj (vyplatenie) podielových listov. Ak doba medzi nadobudnutím a predajom tuzemských verejne obchodovateľných cenných papierov [6)](#poznamky.poznamka-6) vrátane spätného predaja tuzemských podielových listov nepresiahne tri roky, oslobodený od dane je príjem z ich predaja znížený o výdavky podľa [§ 10 ods. 5] v sume neprevyšujúcej 50 000 Sk v kalendárnom roku; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, o ktorých daňovník účtoval, [5)](#poznamky.poznamka-5) a príjem z kapitálového majetku ( [§ 8] );

z predaja cenných papierov, ak doba medzi nadobudnutím a predajom presahuje tri roky; predajom cenného papiera na účely tohto zákona je aj spätný predaj (vyplatenie) podielových listov. Ak doba medzi nadobudnutím a predajom tuzemských cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov [6)](#poznamky.poznamka-6) vrátane spätného predaja tuzemských podielových listov nepresiahne tri roky, oslobodený od dane je príjem z ich predaja znížený o výdavky podľa [§ 10 ods. 5] v sume neprevyšujúcej 50 000 Sk v kalendárnom roku; od dane nie je oslobodený príjem z predaja cenných papierov, o ktorých daňovník účtoval, [5)](#poznamky.poznamka-5) a príjem z kapitálového majetku ( [§ 8] );

prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu. [13)](#poznamky.poznamka-13)

prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti podľa osobitného predpisu, [13)](#poznamky.poznamka-13)

plnenia poskytované v cudzej mene vojakom ozbrojených síl, ktorí sú vyslaní mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu; [19)](#poznamky.poznamka-19)

plnenia poskytované v cudzej mene vojakom ozbrojených síl, ktorí sú vyslaní mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu [19)](#poznamky.poznamka-19) a plnenia poskytované v cudzej mene zamestnancom [19a)](#poznamky.poznamka-19a) plniacim úlohy mimo územia Slovenskej republiky v rámci mierových síl Organizácie Spojených národov a vojenských misií medzinárodných organizácií;

náhrada za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( [§ 7] ) daňovníka a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom ( [§ 9] );

náhrada za škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( [§ 7] ) daňovníka a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom ( [§ 9] ),

Platenie preddavkov na daň podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahuje na príjmy zdaňované paušálnou daňou ( [§ 15] ) a osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ) a na príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, ktoré sú zdaňované podľa [§ 41] , ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani s výnimkou príjmov zdaňovaných paušálnou daňou.

Platenie preddavkov na daň podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý platí paušálnu daň ( [§ 15] ), na príjmy zdaňované osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ) a na príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, ktoré sú zdaňované podľa [§ 41] , ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani s výnimkou príjmov zdaňovaných paušálnou daňou.

Poslednou známou daňovou povinnosťou na účely tohto zákona je suma, ktorú si daňovník sám vypočítal a uviedol v poslednom (dodatočnom) priznaní, a po doručení platobného výmeru (dodatočného) suma vyrubená (dorubená) týmto výmerom. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti v bežnom zdaňovacom období sa preddavky na daň splatné do tejto doby nemenia. Ak sa posledná známa daňová povinnosť týkala aspoň šiestich mesiacov zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov na daň dopočítať si poslednú daňovú povinnosť tak, ako by sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že posledná známa daňová povinnosť, ktorá sa týka tejto časti zdaňovacieho obdobia, sa vydelí počtom mesiacov, za ktoré daňovník poberal príjmy podliehajúce dani, a vynásobí sa dvanástimi.

Poslednou známou daňovou povinnosťou na účely tohto zákona je suma, ktorú si daňovník sám vypočítal a uviedol v poslednom (dodatočnom) priznaní, a po doručení platobného výmeru (dodatočného) suma vyrubená (dorubená) týmto výmerom znížená o sumu preddavkovo vybranej dane [ [§ 36 ods. 2 písm. c) ôsmy bod] ]. Pri zmene poslednej známej daňovej povinnosti v bežnom zdaňovacom období sa preddavky na daň splatné do tejto doby nemenia. Ak sa posledná známa daňová povinnosť týkala aspoň šiestich mesiacov zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov na daň dopočítať si poslednú daňovú povinnosť tak, ako by sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že posledná známa daňová povinnosť, ktorá sa týka tejto časti zdaňovacieho obdobia, sa vydelí počtom mesiacov, za ktoré daňovník poberal príjmy podliehajúce dani, a vynásobí sa dvanástimi.

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, [41)](#poznamky.poznamka-41)

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, [41)](#poznamky.poznamka-41) najviac do výšky 10 % úhrnu príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov; ak 10 % úhrnu týchto príjmov presahuje v kalendárnom mesiaci 1/12 sumy uvedenej v [§ 6 ods. 12 písm. b)] , najviac do výšky tejto jednej dvanástiny,

Preddavok zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej do 100 Sk na celé koruny nahor a nad 100 Sk na celé stokoruny nahor, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac je

Preddavok zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej do 100 Sk na celé koruny nahor a nad 100 Sk na celé stokoruny nahor, zúčtovanej a vyplatenej za kalendárny mesiac, je

Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane za rovnaký kalendárny mesiac, zrazia platitelia dane, u ktorých daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane, preddavky zo mzdy zníženej len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené, o povinné poistné a o sumu podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] .

Platiteľ dane, u ktorého daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti základu dane, vypočíta zdaniteľnú mzdu z úhrnu príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov, ktoré daňovníkovi vyplatil, znížením len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené, a o povinné poistné.

Platiteľ dane odvedie preddavky najneskôr do piatich dní po vykonanom vyúčtovaní miezd, ak správca dane na žiadosť platiteľa neurčí inak.

Platiteľ dane odvedie preddavky najneskôr do piatich dní po dni výplaty, úhrady alebo pripísania mzdy daňovníkovi k dobru, ak správca dane na žiadosť platiteľa neurčí inak.

Ak sa daňovníkovi narodí dieťa, platiteľ dane naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo, ak daňovník predloží doklad o jeho narodení do 30 dní po jeho narodení. Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

Ak sa daňovníkovi narodí dieťa, dieťa si osvojí alebo dieťa prevezme do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, platiteľ dane naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala, ak daňovník predloží doklad o preukázaní nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na vyživované dieťa do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala. Rovnaký postup sa uplatní aj pri začatí sústavnej prípravy plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c) až f) platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) je podmienená tým, že daňovník každoročne predloží najneskôr do 15. februára doklad o výplate dôchodku. Doklady uvedené v odseku 1 písm. b) platia vždy pre školský rok, pre ktorý boli vydané. Doklady platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane.

Nárok na uplatnenie zníženia úhrnu príjmov zo závislej činnosti alebo z funkčných požitkov podľa [§ 41 ods. 1 písm. c)] preukazuje daňovník platnou zamestnaneckou zmluvou. [41)](#poznamky.poznamka-41)

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľnú mzdu len od jedného platiteľa dane alebo od viacerých platiteľov dane postupne, môže písomne požiadať najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia posledného platiteľa dane, u ktorého uplatňoval alebo ktorý dodatočne prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane ( [§ 42 ods. 4] ) o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z úhrnu zdaniteľných miezd od všetkých platiteľov dane. Ak uvedený daňovník nepožiada o ročné zúčtovanie preddavkov a súčasne nie je povinný podať priznanie ( [§ 38] ), jeho daňová povinnosť sa zrazením preddavkov v správnej výške považuje za splnenú v termíne na podanie priznania. [124)](#poznamky.poznamka-124)

Daňovník, ktorý v zdaňovacom období poberal zdaniteľnú mzdu len od jedného platiteľa dane, môže tohto platiteľa dane písomne požiadať najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z úhrnnej sumy zdaniteľnej mzdy, ktorú mu za zdaňovacie obdobie vyplatil. Ak uvedený daňovník nepožiada o ročné zúčtovanie preddavkov, je povinný podať priznanie ( [§ 38] ).

Daňovník, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane, je povinný podať priznanie ( [§ 38] ).

Daňovník, ktorý poberal v zdaňovacom období zdaniteľnú mzdu od viacerých platiteľov dane, je povinný podať priznanie ( [§ 38] ).

Ročné zúčtovanie preddavkov vykoná na žiadosť daňovníka posledný platiteľ dane alebo platiteľ dane, u ktorého daňovník v uplynulom zdaňovacom období uplatňoval nárok na nezdaniteľné časti základu dane alebo ktorý dodatočne prihliadne na nezdaniteľné časti základu dane. Ak daňovník neuplatňoval uvedené nároky v zdaňovacom období u žiadneho platiteľa dane, vykoná na žiadosť daňovníka ročné zúčtovanie preddavkov posledný platiteľ dane v zdaňovacom období, za ktoré sa zúčtovanie preddavkov vykonáva.

Ročné zúčtovanie preddavkov vykoná platiteľ dane na žiadosť daňovníka uvedeného v odseku 1. Ak daňovník v zdaňovacom období neuplatňoval nárok na nezdaniteľné časti základu dane alebo sumu podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] , platiteľ dane na ne prihliadne dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov.

či poberal v uplynulom zdaňovacom období postupne od ďalších platiteľov dane príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( [§ 36] ), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,

že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období od ďalších platiteľov dane príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( [§ 36] ), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1 a 3 len na základe dokladov o vyplatenej mzde, o zrazenom povinnom poistnom, o sumách podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] , o nezdaniteľných častiach základu dane, o zrazených preddavkoch a o poskytnutých daroch. Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne od viacerých platiteľov dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane uvedenému v odseku 3 ani na jeho písomnú výzvu v ním určenej lehote uvedené doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná.

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1 a 3 len na základe údajov o zdaniteľnej mzde ( [§ 41 ods. 1] ), ktoré je povinný viesť podľa tohto zákona ( [§ 45] ), dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov ( [§ 43] ) a dokladov o zaplatených príspevkoch na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu. [41)](#poznamky.poznamka-41) Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak daňovník požiada platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov a nepredloží platiteľovi dane uvedené doklady v ustanovenom termíne, je povinný podať priznanie ( [§ 38] ).

Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zrazí platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Platiteľ dane odvedie zrazený nedoplatok správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.

Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zráža platiteľ dane daňovníkovi zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie preddavkov. Platiteľ dane odvedie zrazený nedoplatok alebo zrazenú časť nedoplatku správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov.

Ak daňovník uvedený v odseku 1 namiesto ročného zúčtovania preddavkov u platiteľa dane využije možnosť podať priznanie príslušnému správcovi dane a daňovník, ktorý je povinný podať priznanie ( [§ 38] ), je povinný túto skutočnosť oznámiť poslednému platiteľovi dane (napr. vo vyhlásení) v lehote do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V tomto prípade sa postup podľa predchádzajúcich odsekov nepoužije.

Ak daňovník nemôže požiadať platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z dôvodu zániku platiteľa dane bez právneho nástupcu, podá priznanie podľa [§ 38] .

Platiteľ dane je povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi vyplácal mzdu, vystaviť na jeho žiadosť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 3, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov a dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Platiteľ dane je povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi vyplácal mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, prípadne v evidencii podľa odseku 3, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov a dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Platiteľ dane je povinný kópie týchto dokladov uchovávať po dobu ustanovenú osobitným predpisom. [5)](#poznamky.poznamka-5)

Daň a penále sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor.

Daň a penále sa zaokrúhľujú na celé koruny nahor. To platí aj na zaokrúhľovanie sumy zodpovedajúcej 1 % zaplatenej dane podľa [§ 48] .

Za daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva priznanie jeho právny nástupca. Za daňovníka, ktorý bol zrušený vyhlásením konkurzu, podáva priznanie správca konkurznej podstaty.

Za daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie, podáva priznanie jeho právny nástupca. Za daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz, podáva priznanie správca konkurznej podstaty.

Pri zrušení daňovníka vyhlásením konkurzu, [9)](#poznamky.poznamka-9) alebo ak je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania.

Ak je na daňovníka vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, končí sa zdaňovacie obdobie dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu alebo povolenia vyrovnania.

Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane, príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa z nich daň vyrubí sadzbou dane podľa [§ 13 ods. 4] a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou podľa [§ 36] zo samostatného základu dane.

Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane, príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa z nich daň vyrubí sadzbou dane podľa [§ 13 ods. 9] a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou podľa [§ 36] zo samostatného základu dane.

Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie priznania.

Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie priznania. V rovnakej lehote je povinný zaplatiť preddavkovo platenú daň podľa [§ 21 ods. 4] . Ustanovenia osobitného predpisu [125)](#poznamky.poznamka-125) o platení dane sa použijú aj na preddavkovo platenú daň podľa [§ 21 ods. 4] .

Preddavky na daň neplatí daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 50 000 Sk. Daň sa vyrovná v lehote na podanie priznania.

Preddavky na daň neplatí daňovník, ktorého daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla 50 000 Sk a daňovník v likvidácii, v konkurze alebo vyrovnaní v zdaňovacom období podľa [§ 49 ods. 5, 6] , [8 a 9] , ak správca dane neurčí platenie preddavkov podľa odseku 11. Daň sa vyrovná v lehote na podanie priznania.

Daň je vyberaná zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane ( [§ 36] ). Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky, a zahraničný platiteľ dane ( [§ 56] ) pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Pri štátnych dlhopisoch a štátnych pokladničných poukážkach sa prednostne uplatní spôsob vyberania dane podľa podmienok emisie, ak sú tieto určené. Pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od investičných (správcovských) spoločností a od investičných fondov sa daň vyberá aj v prípade, ak výnos nebol vyplatený, a to najneskôr v termíne do 30. júna roka, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý je vykázaný základ dane podľa [§ 36 ods. 4] .

Daň je vyberaná zrážkou z tých príjmov, na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane ( [§ 36] ). Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky, a zahraničný platiteľ dane ( [§ 56] ) pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Pri štátnych dlhopisoch a štátnych pokladničných poukážkach sa prednostne uplatní spôsob vyberania dane podľa podmienok emisie, ak sú tieto určené. Pri výnosoch z cenných papierov plynúcich príjemcovi od investičných (správcovských) spoločností a od investičných fondov sa daň vyberá aj v prípade, ak výnos nebol vyplatený, a to najneskôr v termíne do 30. júna roka, ktorý nasleduje po zdaňovacom období, za ktorý je vykázaný základ dane podľa [§ 36 ods. 4] . V prípade, ak dividendy neboli vyplatené, poukázané alebo pripísané do termínu najneskoršieho dňa ich splatnosti podľa osobitného predpisu, [132a)](#poznamky.poznamka-132a) považuje sa za deň pripísania úhrady v prospech daňovníka tento najneskorší termín splatnosti. Za podiely na zisku alebo výnosy z akcií sa na účely tohto zákona nepovažujú sumy použité zo zisku po zdanení na zvýšenie vkladu spoločníka z majetku prevyšujúceho základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti. Pri znížení základného imania a následnej výplate takto použitého zisku sa zrazí daň podľa sadzby uvedenej v [§ 36 ods. 2 písm. c)] , pričom ako prvé sú na účely tohto zákona zdaňované vklady uskutočnené z majetku spoločnosti, ktorý prevyšoval základné imanie.

Preddavok na daň podľa odseku 2 vo výške 30 % zrazí platiteľ dane v prípade úhrady v prospech daňovníkov s bydliskom alebo sídlom v daňových územiach, ktorých zoznam vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Preddavok na daň vo výške podľa sadzby dane uvedenej v [§ 21 ods. 1] zrazí platiteľ dane zo zdaniteľných príjmov okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá, osobitnou sadzbou dane a z platieb uhrádzaných na účely ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným Ministerstvom financií Slovenskej republiky uhrádzaných osobe s bydliskom alebo so sídlom na území so zvýhodneným daňovým režimom.

Ak je daň zabezpečená platením preddavkov na daň podľa [§ 40] alebo [§ 50] , môže správca dane rozhodnúť, že preddavok na daň podľa odseku 2 sa nebude zrážať.

Ak je daň zabezpečená platením preddavkov na daň podľa [§ 40] alebo [50] , preddavok na daň podľa odseku 2 sa nebude zrážať, ak správca dane nerozhodne inak.

Úľavu na dani podľa podmienok [§ 35 ods. 1 až 13] môže uplatniť daňovník vzniknutý do 31. decembra 2001.

Úľavu na dani podľa podmienok [§ 35 ods. 1 až 13] môže uplatniť daňovník vzniknutý do 31. decembra 2001. Podmienky uvedené v [§ 35a ods. 11] sa použijú na daňovníkov vzniknutých po 1. januári 2002.

Príjmom zamestnanca, ktorému zamestnávateľ poskytuje motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, je suma vo výške 1 % z ceny obstarania vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac používania na takéto účely, najmenej však 2 000 Sk za kalendárny mesiac. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši.

Príjmom zamestnanca, ktorému zamestnávateľ poskytuje motorové vozidlo na používanie na služobné a súkromné účely, je suma vo výške 1 % z ceny obstarania vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia na takéto účely, najmenej však 2 000 Sk za kalendárny mesiac. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši.

plnenie zo sociálneho fondu podľa osobitného predpisu [35)](#poznamky.poznamka-35) poskytnuté zamestnancovi najviac do výšky 2000 Sk ročne; do tejto sumy sa nezapočítava hodnota ostatných plnení poskytnutých zo sociálneho fondu uvedených v tomto odseku,

plnenie zo sociálneho fondu podľa osobitného predpisu [35)](#poznamky.poznamka-35) poskytnuté zamestnancovi najviac do výšky 2000 Sk ročne od jedného zamestnávateľa; do tejto sumy sa nezapočítava hodnota ostatných plnení poskytnutých zo sociálneho fondu uvedených v tomto odseku,

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2000 okrem § 48, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2002.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2000 okrem [§ 48] , ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2002.

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) a v odseku 2 písm. a), ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník dosiahol príjem, a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu, ktorý daňovník dosiahol za niekoľko zdaňovacích období. Na výpočet dane sa použije sadzba dane najmenej vo výške 12 %.

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a) a v odseku 2 písm. a), ktoré sú výsledkom niekoľkoročnej činnosti daňovníka alebo plynú z využitia veci a práv naraz za viac rokov, možno rozdeliť rovnomerne na zdaňovacie obdobie, v ktorom sa dosiahli, a na zdaňovacie obdobie predchádzajúce, najviac však na tri pomerné časti. Príjmy z lesného hospodárstva dosiahnuté ťažbou dreva možno rozdeliť najviac na desať pomerných častí. Na výdavky vzťahujúce sa na tieto príjmy, ktoré sa už uplatnili pri zdanení príjmov v minulých zdaňovacích obdobiach, sa neprihliadne. Jedna pomerná časť sa zahrnie do základu dane daňovníka v tom zdaňovacom období, v ktorom daňovník dosiahol príjem, a zistí sa percento dane zo základu dane. Týmto percentom sa vypočíta daň zo zostávajúcej časti, prípadne zostávajúcich častí príjmu, ktorý daňovník dosiahol za niekoľko zdaňovacích období. Na výpočet dane sa použije sadzba dane najmenej vo výške 10 %.

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 až 3 s výnimkou uvedenou v odseku 8, znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ( [§ 24] ). Ak daňovníkovi okrem príjmov podľa odseku 1 písm. a) plynú aj iné druhy príjmov podľa [§ 6 až 10] , a úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. a) tvorí viac ako 50 % z celkových príjmov podľa [§ 6 až 10] , do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa [§ 7] sa nezahŕňajú príjmy podľa odseku 1 písm. a); z príjmov podľa odseku 1 písm. a) sa základ dane vyčísľuje osobitne a zdaňuje sa podľa [§ 13 ods. 3] . Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia [§ 23 až 34] . Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 7. Príjmy uvedené v [§ 22 ods. l písm. d) bodoch 1 až 3] plynúce daňovníkom uvedeným v [§ 2 ods. 3] sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti sa zahrnie u dlžníka do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 až 3 s výnimkou uvedenou v odseku 8, znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ( [§ 24] ). Ak daňovníkovi okrem príjmov podľa odseku 1 písm. a) plynú aj iné druhy príjmov podľa [§ 6 až 10] , a úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. a) tvorí viac ako 50 % z celkových príjmov podľa [§ 6 až 10] , do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa [§ 7] sa nezahŕňajú príjmy podľa odseku 1 písm. a); z príjmov podľa odseku 1 písm. a) sa základ dane vyčísľuje osobitne a zdaňuje sa podľa [§ 13 ods. 8] . Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia [§ 23 až 34] . Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 7. Príjmy uvedené v [§ 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3] plynúce daňovníkom uvedeným v [§ 2 ods. 3] sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti sa zahrnie u dlžníka do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o povinné poistné, [40)](#poznamky.poznamka-40) ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že toto povinné poistné nie je nákladom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti. Povinné poistné platené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou spoločnosťou za komplementárov je u spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené od dane.

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa znižujú o poistné, [40)](#poznamky.poznamka-40) ktoré je povinný platiť spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti, za predpokladu, že toto poistné nie je nákladom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti. Poistné platené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov alebo komanditnou spoločnosťou za komplementárov je u spoločníkov alebo u komplementárov oslobodené od dane.

výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a nižšou cenou jeho obstarania; pri vrátení zamestnaneckej akcie z rozdielu medzi jej cenou obstarania pri vydaní a vyplatenou hodnotou pri jej vrátení; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu,

výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní; pri vrátení zamestnaneckej akcie z rozdielu medzi jej cenou obstarania pri vydaní a vyplatenou hodnotou pri jej vrátení; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu,

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ( [§ 24] ). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia [§ 23 až 34] . Príjem z prenájmu, ktorý plynie daňovníkovi uvedenému v [§ 2 ods. 3] , je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Príjem z prenájmu nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv, [55a)](#poznamky.poznamka-55a) je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ( [§ 24] ). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia [§ 23 až 34] . Príjem z prenájmu, ktorý plynie daňovníkovi uvedenému v [§ 2 ods. 3] , je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ) s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľnosti. Príjem z prenájmu nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv, [55a)](#poznamky.poznamka-55a) je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

Daňovníkmi podľa odseku 4 sú záujmové združenia právnických osôb, ak majú tieto združenia právnu subjektivitu, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pozemkové spoločenstvá, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, neinvestičné fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne, [41)](#poznamky.poznamka-41) zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Fond ochrany vkladov, Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a Fond na podporu zahraničného obchodu.

Daňovníkmi podľa odseku 4 sú záujmové združenia právnických osôb, ak majú tieto združenia právnu subjektivitu, profesijné komory, občianske združenia vrátane odborových organizácií, politické strany a politické hnutia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, nadácie, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pozemkové spoločenstvá, obce, rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne fondy, neinvestičné fondy, doplnkové dôchodkové poisťovne, [41)](#poznamky.poznamka-41) zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Fond ochrany vkladov, Slovenská kancelária poisťovateľov, Slovenský pozemkový fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a Fond na podporu zahraničného obchodu.

sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia sudcov, príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov; [20)](#poznamky.poznamka-20)

sociálne dávky a odchodné sudcov podľa osobitného zákona, [20)](#poznamky.poznamka-20) sociálne dávky, odchodné a úmrtné prokurátorov podľa osobitného zákona, [20a)](#poznamky.poznamka-20a) sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov; [20b)](#poznamky.poznamka-20b)

Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa [§ 6 až 9] , sú najmä

Ostatnými príjmami, pri ktorých dochádza k zvýšeniu majetku, ak nejde o príjmy podľa [§ 6 až 9] , sú najmä

pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva u spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva je rozdiel, ktorý vznikne pri jeho ocenení podľa [§ 29 ods. 1 písm. c)] a jeho obstarávacou cenou podľa [§ 29 ods. 1 písm. a)] alebo zostatkovou cenou zistenou podľa [§ 29 ods. 2] v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, ak je vkladom majetok, ktorý sa podľa tohto zákona odpisoval; uvedený postup sa neuplatní, ak je vkladom majetok, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa [§ 4 ods. 1 písm. a), b)] a [e)] ,

pri nepeňažnom vklade do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva u spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva s výnimkou, ak je vkladom majetok, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa [§ 4 ods. 1 písm. a) až e)] a [h)] , je v zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, rozdiel

je dôchodok podľa osobitných predpisov [58)](#poznamky.poznamka-58) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku; toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa [§ 6] .

je dôchodok podľa osobitných predpisov [58)](#poznamky.poznamka-58) po znížení o sumu ceny obstarania rovnomerne rozdelenú na obdobie poberania dôchodku; toto obdobie sa zistí ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať. Dôchodky poskytované zamestnávateľom svojim zamestnancom, a to aj bývalým zamestnancom, sú príjmami podľa [§ 6] ,

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a i) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu. Nepeňažný vklad sa oceňuje rovnako ako nepeňažný príjem v čase vykonania vkladu do obchodnej spoločnosti alebo družstva ( [§ 3 ods. 3] ). Ak je vkladom majetok, ktorý bol na účely tohto zákona odpisovaný, považuje sa za výdavok zostatková cena podľa [§ 29 ods. 2] . Ak je vkladom nehnuteľnosť obstaraná alebo nadobudnutá v čase kratšom ako dva roky pred vložením do spoločnosti alebo družstva, považuje sa za obstarávací alebo nadobúdací výdavok cena tejto nehnuteľnosti alebo zostatková cena podľa [§ 29 ods. 2] , ak ide o nehnuteľnosť už odpisovanú podľa tohto zákona.

Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. e), h) a i) sa za výdavok považuje vklad alebo nadobúdacia cena podielu.

Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti ( [§ 7] ) s výnimkou príjmov, ktoré sa zdaňujú podľa [§ 14 a 15] , na základe písomnej zmluvy o združení [62)](#poznamky.poznamka-62) alebo písomného vyhlásenia o združení sa [63)](#poznamky.poznamka-63) a daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Rovnako sa rozdeľujú príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní ( [§ 7] ) na základe písomnej zmluvy o združení [62)](#poznamky.poznamka-62) medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

Príjmy dosiahnuté daňovníkmi pri spoločnom podnikaní alebo zo spoločnej inej samostatnej zárobkovej činnosti ( [§ 7] ) s výnimkou príjmov, ktoré sa zdaňujú podľa [§ 15] , na základe písomnej zmluvy o združení [62)](#poznamky.poznamka-62) alebo písomného vyhlásenia o združení sa [63)](#poznamky.poznamka-63) a daňové výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozdeľujú medzi daňovníkov rovným dielom, ak nie je v zmluve o združení určené inak. Rovnako sa rozdeľujú príjmy a daňové výdavky pri spoločnom podnikaní ( [§ 7] ) na základe písomnej zmluvy o združení [62)](#poznamky.poznamka-62) medzi fyzickými osobami a právnickými osobami.

Príjmy podľa [§ 7 ods. 1 písm. a) až c)] a [§ 7 ods. 2] s výnimkou príjmov účastníkov združenia [62)](#poznamky.poznamka-62) a spoločníkov pozemkových spoločenstiev [63)](#poznamky.poznamka-63) a príjmov uvedených v [§ 7 ods. 1 písm. a) a b)] , ktoré sa zdaňujú podľa [§ 14 a 15] , dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v domácnosti [64)](#poznamky.poznamka-64) s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju skončia, ani na deti, ani na manželku (manžela), ak sa uplatňujú ako vyživované osoby ( [§ 12] ).

Príjmy podľa [§ 7 ods. 1 písm. a) až c)] a [§ 7 ods. 2] s výnimkou príjmov účastníkov združenia [62)](#poznamky.poznamka-62) a spoločníkov pozemkových spoločenstiev [63)](#poznamky.poznamka-63) a príjmov uvedených v [§ 7 ods. 1 písm. a) a b)] , ktoré sa zdaňujú podľa [§ 15] , dosiahnuté za výpomoci osôb, ktoré žijú v domácnosti [64)](#poznamky.poznamka-64) s daňovníkom, a výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie sa rozdeľujú na tieto vypomáhajúce osoby tak, aby ich podiel na spoločných príjmoch a výdavkoch bol v úhrne najviac 20 %. Príjmy nemožno rozdeľovať na deti povinné školskou dochádzkou ani v kalendárnom roku, v ktorom ju skončia, ani na deti, ani na manželku (manžela), ak sa uplatňujú ako vyživované osoby ( [§ 12] ).

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti a na telovýchovné a športové účely, ak úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 500 Sk; v úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane nezníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3; ako dar na zdravotnícke účely sa hodnota jedného odberu krvi a iných biologických materiálov bezpríspevkového darcu oceňuje sumou 2 000 Sk.

Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov poskytnutých v zdaňovacom období obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti a na telovýchovné a športové účely, ak úhrnná hodnota darov v zdaňovacom období je aspoň 500 Sk; v úhrne možno odpočítať najviac 10 % zo základu dane nezníženého o nezdaniteľné časti základu dane podľa odsekov 2 a 3; ako dar na zdravotnícke účely sa hodnota jedného odberu krvi a iných biologických materiálov bezpríspevkového darcu oceňuje sumou 2 000 Sk.

Ak je daňovník držiteľom preukazu o ťažkom zdravotnom postihnutí, zvyšuje sa suma podľa odseku 2 písm. d) alebo písm. e) na 48 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Tieto sumy možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, [65)](#poznamky.poznamka-65) výsluhový príspevok vyplácaný, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov, [66)](#poznamky.poznamka-66) invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.

Ak je daňovník držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, zvyšuje sa suma podľa odseku 2 písm. d) alebo písm. e) na 48 000 Sk ročne, a to aj keď nepoberá čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Tieto sumy možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok, [65)](#poznamky.poznamka-65) výsluhový príspevok vyplácaný, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov, [66)](#poznamky.poznamka-66) invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.

Daňovníkovi uvedenému v [§ 2 ods. 3] sa základ dane neznižuje o sumy uvedené v odseku 2 písm. b) až e) a v odseku 3.

Daňovníkovi, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt sa základ dane neznižuje o sumy uvedené v odseku 2 písm. b) až e) a v odseku 3.

Daň zo základu dane s výnimkou základu dane podľa [§ 14 ods. 5] zníženého podľa [§ 12] , zaokrúhleného na celé stovky Sk nadol sa vypočíta

Daň zo základu dane zníženého podľa [§ 12] , zaokrúhleného na celé stovky Sk nadol sa vypočíta

Daňovník, ktorý má príjmy podľa [§ 7 ods. 1 písm. b)] z činností uvedených v prílohe č. 1 a príjmy z výroby predmetov, ktoré sú výsledkom jeho tvorivej činnosti, [71)](#poznamky.poznamka-71) sa môže rozhodnúť pre osobitný spôsob zdaňovania a platenia dane (ďalej len „paušálna daň“) z týchto príjmov na bežné zdaňovacie obdobie.

Daňovník, ktorý má príjmy podľa [§ 7 ods. 1 písm. a) alebo b)] okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1, sa môže rozhodnúť pre osobitný spôsob zdaňovania a platenia dane (ďalej len „paušálna daň“) z týchto príjmov na bežné zdaňovacie obdobie, ak spĺňa podmienky podľa odseku 2.

ktorý má živnostenské oprávnenie len na činnosti podľa odseku 1 a

ktorý má príjmy z činnosti podľa odseku 1 a

ktorý nemal v predchádzajúcom zdaňovacom období iné druhy príjmov uvedených v [§ 6 až 10] s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ), a príjmov oslobodených od dane a

ktorý nemal v predchádzajúcom zdaňovacom období iné druhy príjmov uvedené v [§ 7] s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ), a príjmov oslobodených od dane a úhrn príjmov uvedených v [§ 8 až 10] nepresiahol v predchádzajúcom zdaňovacom období 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ), a príjmov oslobodených od dane a

daňovníkovi začnú plynúť v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov uvedené v [§ 6 až 10] s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ), a príjmov oslobodených od dane, alebo

daňovníkovi začnú plynúť iné druhy príjmov uvedené v [§ 7] s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ), a príjmov oslobodených od dane alebo úhrn príjmov uvedených v [§ 8 až 10] presiahne v zdaňovacom období 100 000 Sk s výnimkou príjmov, ktoré sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ), a príjmov oslobodených od dane, alebo

Daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 31. januára bežného zdaňovacieho obdobia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období z činností podľa odseku 1.

Daňovník, ktorý sa rozhodne pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 31. marca bežného zdaňovacieho obdobia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň z príjmov dosiahnutých v predchádzajúcom zdaňovacom období z činností podľa odseku 1.

Daňovník, ktorý začne vykonávať činnosť podľa odseku 1 po 31. januári bežného zdaňovacieho obdobia a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane, je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti živnostenského oprávnenia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 4 000 Sk, z predpokladanej výšky príjmov z činností podľa odseku 1.

Daňovník, ktorému osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo [44)](#poznamky.poznamka-44) nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri bežného zdaňovacieho obdobia alebo ktorému vzniklo živnostenské oprávnenie po 31. decembri bežného zdaňovacieho obdobia na činnosti, z ktorých príjmy sa môžu zdaňovať paušálnou daňou, a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane a spĺňa podmienky uvedené v odseku 2 písm. a), d) a e), je povinný podať daňové priznanie k paušálnej dani do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti osvedčenia na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo [44)](#poznamky.poznamka-44) alebo vzniku živnostenského oprávnenia. V tomto daňovom priznaní si vypočíta paušálnu daň, najmenej však 3 000 Sk, z predpokladanej výšky úhrnu príjmov podľa [§ 7 ods. 1 písm. a) a b)] okrem príjmov z činností uvedených v prílohe č. 1.

Daňovníkovi s príjmami podľa [§ 7 ods. 1 písm. b)] dosiahnutými z činností podľa [§ 15 ods. 1] , ktorého prvé živnostenské oprávnenie nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri 1999, sa poskytne úľava na paušálnej dani ( [§ 15] ) vo výške 100 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v prvých dvoch rokoch vykonávania činnosti a vo výške 50 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v treťom roku vykonávania činnosti, ak

Daňovníkovi s príjmami podľa [§ 7 ods. 1 písm. a) alebo b)] dosiahnutými z činnosti podľa [§ 15 ods. 1] , ktorému prvé osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo [44)](#poznamky.poznamka-44) nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri 2000 alebo ktorému vzniklo prvé živnostenské oprávnenie po 31. decembri 1999, sa poskytne úľava na paušálnej dani ( [§ 15] ) vo výške 100 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v prvých dvoch rokoch vykonávania činnosti a vo výške 50 % tejto dane uvedenej v daňovom priznaní v treťom roku vykonávania činnosti, ak

daňovník zamestnáva aspoň dvoch zamestnancov počas týchto troch celých zdaňovacích období, ktorí boli bezprostredne pred prijatím do zamestnania k daňovníkovi nepretržite evidovaní aspoň tri mesiace v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaní občania hľadajúci zamestnanie.

daňovník zamestnáva aspoň dvoch zamestnancov počas týchto troch celých zdaňovacích období, ktorí boli bezprostredne pred prijatím do zamestnania k daňovníkovi nepretržite evidovaní aspoň tri mesiace v evidencii Národného úradu práce ako nezamestnaní občania hľadajúci zamestnanie, alebo

Ak daňovník nepokračuje vo vykonávaní činností podľa [§ 15 ods. 1] počas aspoň troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od roku, za ktorý sa mu poskytla úľava na paušálnej dani, a nesplní podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) alebo b), je povinný sumu dane vo výške poskytnutej úľavy zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa vzniku skutočnosti preukazujúcej jej nesplnenie. Ak v tejto lehote daňovník daň nezaplatí, správca dane dorubí daň a vyrubí penále a úrok podľa [§ 55] .

Ak daňovník nepokračuje vo vykonávaní činností podľa [§ 15 ods. 1] počas aspoň troch bezprostredne po sebe nasledujúcich rokov od roku, za ktorý sa mu poskytla úľava na paušálnej dani, alebo nesplní podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) alebo b), alebo c), je povinný sumu dane vo výške poskytnutej úľavy zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa vzniku skutočnosti preukazujúcej jej nesplnenie. Ak v tejto lehote daňovník daň nezaplatí, správca dane dorubí daň a vyrubí penále a úrok podľa [§ 55] .

príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 1 MW, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli po prvýkrát uvedené do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch. Za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené,

príjmy z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie, zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 10 MW, a to v kalendárnom roku, v ktorom boli po prvýkrát uvedené do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch. Za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené,

príjmy plynúce zo speňaženia konkurznej podstaty, [9)](#poznamky.poznamka-9)

príjmy plynúce z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty, [9)](#poznamky.poznamka-9)

príjmy odborníka z právnej a z účtovnej činnosti, prednášajúceho, umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalších podobných činností osobne vykonávaných alebo zhodnocovaných na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo, alebo cez sprostredkujúcu osobu,

príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo, alebo cez sprostredkujúcu osobu,

uplatňuje výdavky podľa [§ 7 ods. 9] , [§ 9 ods. 3] alebo [§ 14 ods. 1 a 2] , o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v [§ 24 ods. 2 písm. s)] .

uplatňuje výdavky podľa [§ 7 ods. 9] alebo [§ 9 ods. 3] , o cenu nespotrebovaných zásob a o výšku pohľadávok s výnimkou pohľadávok uvedených v [§ 24 ods. 2 písm. s)] .

Daňovník, ktorý zmenil spôsob uplatňovania výdavkov podľa [§ 24] na spôsob podľa [§ 7 ods. 9] alebo [§ 9 ods. 3] alebo [§ 14 ods. 1 a 2] , alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou, [5)](#poznamky.poznamka-5) upraví základ dane podľa odseku 12 za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene.

Daňovník, ktorý zmenil spôsob uplatňovania výdavkov podľa [§ 24] na spôsob podľa [§ 7 ods. 9] alebo [§ 9 ods. 3] , alebo ak začal účtovať po období, v ktorom nebol účtovnou jednotkou, [5)](#poznamky.poznamka-5) upraví základ dane podľa odseku 12 za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene.

Do základu dane u daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, sa zahrnie aj rozdiel, o ktorý príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene zvýšenej o záväzky, upravenej (zníženej) o stav prevádzaných peňažných prostriedkov na bankových účtoch a v hotovosti, prevyšuje hodnotu predávaného podniku alebo jeho časti zahŕňanú do výdavkov (nákladov). Daňovník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, zahrnie do výdavkov aj sumu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré, ak by boli uhradené pred predajom podniku, boli by u predávajúceho daňovým výdavkom podľa [§ 24] . Príjem z predaja podniku sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom nadobudla účinnosť zmluva o predaji podniku.

Do základu dane u daňovníka, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, sa zahrnie aj rozdiel, o ktorý príjem z predaja podniku v dohodnutej kúpnej cene zvýšenej o záväzky, upravenej (zníženej) o stav prevádzaných peňažných prostriedkov na bankových účtoch a v hotovosti, prevyšuje hodnotu predávaného podniku alebo jeho časti zahŕňanú do výdavkov (nákladov). Daňovník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, zahrnie do výdavkov aj sumu záväzkov vzťahujúcich sa na výdavky, ktoré, ak by boli uhradené pred predajom podniku, boli by u predávajúceho daňovým výdavkom podľa [§ 24] . Príjem z predaja podniku sa zahrnie do základu dane daňovníka v zdaňovacom období, v ktorom nadobudla účinnosť zmluva o predaji podniku. Obdobne sa postupuje pri vklade podniku alebo jeho časti do základného imania.

Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa [§ 7] a [9] , ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa [§ 9 ods. 4] alebo [§ 15 ods. 3] , alebo ktorý uplatňuje výdavky podľa [§ 7 ods. 9] , [§ 9 ods. 3] alebo [§ 14 ods. 1 a 2] pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri postúpení pohľadávky, je hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.

Súčasťou základu dane daňovníka s príjmami podľa [§ 7] a [9] , ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa [§ 9 ods. 4] , alebo ktorý uplatňuje výdavky podľa [§ 7 ods. 9] alebo [§ 9 ods. 3] pri vklade pohľadávky do obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo pri postúpení pohľadávky, je hodnota tejto pohľadávky, a to aj v prípade, ak ide o pohľadávku, ktorú daňovník vložil alebo postúpil za cenu nižšiu, ako je jej hodnota. Pri vklade pohľadávky alebo jej postúpení za cenu vyššiu, ako je jej hodnota, sa za príjem považuje táto vyššia cena.

u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva [5)](#poznamky.poznamka-5) z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva [5)](#poznamky.poznamka-5) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa [§ 9 ods. 4] , z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,

Súčasťou základu dane je aj rozdiel medzi vyšším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva u spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva podľa [§ 29 ods. 1 písm. c)] a jeho

Súčasťou základu dane je aj rozdiel medzi

zostatkovou cenou zistenou podľa [§ 29 ods. 2] v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, za predpokladu, že ide o právnickú osobu ( [§ 17] ) alebo fyzickú osobu ( [§ 2] ), ktoré na účely tohto zákona už majetok odpisovali,

vyšším ocenením nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo vkladu člena družstva podľa [§ 29 ods. 1 písm. c)] v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, a jeho

obstarávacou cenou podľa [§ 29 ods. 1 písm. a)] v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje, ak fyzická osoba na ocenenie vkladu neuplatní postup ustanovený v [§ 29 ods. 1 písm. a) bodoch 1 až 3] .

obstarávacou cenou podľa [§ 29 ods. 1 písm. a) prvého až tretieho bodu] a zostatkovou cenou podľa [§ 29 ods. 2] v tom zdaňovacom období, v ktorom sa vklad realizuje u fyzickej osoby ( [§ 2] ), ak ide o majetok už odpisovaný touto fyzickou osobou;

Súčasťou základu dane daňovníka podľa [§ 2 ods. 2] a [§ 17 ods. 2] je aj časť základu dane stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí s výnimkou prípadu, ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata. Na prepočet sa použije kurz slovenskej koruny k cudzím menám vyhlásený Národnou bankou Slovenska k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

Súčasťou základu dane nie je rozdiel medzi

Súčasťou základu dane daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je aj daň z pridanej hodnoty, na ktorú si platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnil nárok na odpočet pri registrácii podľa osobitného predpisu, [68)](#poznamky.poznamka-68) okrem dane, ktorá sa podľa odseku 4 písm. d) nezahŕňa do základu dane.

Súčasťou základu dane daňovníka podľa [§ 2 ods. 2] a [§ 17 ods. 2] je aj základ dane stálej prevádzkarne umiestnenej v zahraničí s výnimkou prípadu, ak základom dane stálej prevádzkarne je daňová strata odpočítavaná v zahraničí. Pri jeho zisťovaní sa postupuje podľa [§ 23 ods. 1] s výnimkou výdavkov (nákladov), na ktorých úhradu je daňovník povinný podľa osobitných zákonov platných v zahraničí, ktoré možno uplatniť do daňových výdavkov v rozsahu ustanovenom v týchto zákonoch.

zvýši o sumy, ktoré neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa [§ 24 ods. 3] ,

zvýši o sumy, ktoré neboli zaplatené do konca zdaňovacieho obdobia, ak ide o sumy podľa [§ 24 ods. 3] , s výnimkou platieb povinného poistného podľa [§ 24 ods. 3 písm. c)] , príspevku do garančného fondu, mzdových nákladov vrátane náhrady mzdy a príjmov spoločníkov obchodnej spoločnosti a členov družstva zo závislej činnosti a príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie podľa [§ 24 ods. 3 písm. i)] , ak boli zaplatené do 31. januára roka nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, ak ide o daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva,

zníži o sumy, ktoré boli zaplatené, ak ide o sumy podľa [§ 24 ods. 3] , a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo,

zníži o sumy, ktoré boli zaplatené, ak ide o sumy podľa [§ 24 ods. 3] , a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo, s výnimkou platieb povinného poistného podľa [§ 24 ods. 3 písm. c)] , príspevku do garančného fondu, mzdových nákladov vrátane náhrady mzdy a príjmov spoločníkov obchodnej spoločnosti a členov družstva zo závislej činnosti a príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie podľa [§ 24 ods. 3 písm. i)] , ak boli zaplatené do 31. januára roka nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom sa o platbe účtovalo, ak ide o daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva,

zníži o sumy, ktoré boli zaplatené a zvýši o sumy, ktoré boli prijaté, ak ide o sumy podľa odseku 16, a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo.

zníži o sumy, ktoré boli zaplatené a zvýši o sumy, ktoré boli prijaté, ak ide o sumy podľa odseku 16, a to v zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo,

zúčtovaný výnos prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa [§ 24] ,

príjem prislúchajúci k výdavku (nákladu), ktorý nebol uznaný za daňový výdavok podľa [§ 24] ,

Rozdiel, ktorý je súčasťou základu dane podľa odseku 6, sa vyčísli vtedy, ak pri obchodných vzťahoch sú ceny medzi zahraničnými závislými osobami vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery odlišné ako ceny používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom táto odchýlka znížila základ dane. Za cenu, ktorá by bola dohodnutá medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch pri stanovení výšky úroku a pôžičky, sa na účely tohto ustanovenia považuje úrok vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v čase uzatvorenia zmluvy. Bližšie podrobnosti o princípoch tvorby cien, o metódach tvorby cien a o spôsobe zisťovania rozdielu medzi cenou dohodnutou závislými osobami pri obchodných vzťahoch a cenou používanou medzi nezávislými osobami v bežných obchodných vzťahoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane o odsúhlasenie konkrétnej metódy tvorby cien podľa všeobecne záväzného právneho predpisu. Ak správca dane odsúhlasí daňovníkom navrhovanú metódu tvorby cien, uplatní sa táto metóda najmenej počas jedného zdaňovacieho obdobia, pričom k jej zmene nemôže dôjsť v priebehu zdaňovacieho obdobia.

Rozdiel, ktorý je súčasťou základu dane podľa odseku 6, sa vyčísli vtedy, ak pri obchodných vzťahoch sú ceny medzi zahraničnými závislými osobami vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery odlišné ako ceny používané medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom táto odchýlka znížila základ dane. Za cenu, ktorá by bola dohodnutá medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch pri stanovení výšky úroku a pôžičky, sa na účely tohto ustanovenia považuje úrok vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v čase uzatvorenia zmluvy.

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve [5)](#poznamky.poznamka-5) daňovníka. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, [85)](#poznamky.poznamka-85) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve [5)](#poznamky.poznamka-5) daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa [§ 9 ods. 4] . Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, [85)](#poznamky.poznamka-85) preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

z osobných automobilov vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac zo sumy 450 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu ( [§ 29] ),

z osobných automobilov vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a nákladných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54 a 34.10.4) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac zo sumy 450 000 Sk, ktorá sa na účely odpisovania považuje za vstupnú cenu ( [§ 29] ),

výdavky (náklady) na reklamu tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s dosiahnutím príjmov daňovníka, a to formou

výdavky (náklady) na reklamu tovarov, služieb a iných výkonov súvisiacich s príjmami daňovníka, a to formou

výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce. [17)](#poznamky.poznamka-17)

výdavky, na ktorých úhradu boli poskytnuté dotácie, podpory a príspevky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov a z Národného úradu práce [17)](#poznamky.poznamka-17) zahrnované do príjmov.

poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov a poistné hradené zamestnávateľom podľa osobitných predpisov [40)](#poznamky.poznamka-40) a výdavky na sociálne dávky poskytované namiesto dávok povinného poistenia;

poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti hradené verejnou obchodnou spoločnosťou za spoločníkov tejto spoločnosti, komanditnou spoločnosťou za komplementárov, daňovníkom s príjmami podľa [§ 7] a [§ 10 ods. 1 písm. l)] , poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu hradené zamestnávateľom podľa osobitného predpisu [40)](#poznamky.poznamka-40) s výnimkou nákladov, ktoré súvisia s náhradami miezd za nevyčerpanú dovolenku a s nevyplatenými prémiami a odmenami, ak sú súčasťou dohadnej položky, [5)](#poznamky.poznamka-5) ktorá sa zahrnie do výdavkov (nákladov) v období, keď sa o nej účtuje

daň z nehnuteľností, a to aj v prípade, ak bude zaplatená pôvodným vlastníkom pri zmene vlastníckych práv k nehnuteľnosti počas zdaňovacieho obdobia, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností zaplatená daňovníkom alebo ručiteľom, cestná daň, ako aj ďalšie dane s výnimkou uvedenou v [§ 25] a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu,

daň z nehnuteľností, a to aj v prípade, ak bude zaplatená pôvodným vlastníkom pri zmene vlastníckych práv k nehnuteľnosti počas zdaňovacieho obdobia, daň z prevodu a prechodu nehnuteľností zaplatená daňovníkom, cestná daň, ako aj ďalšie dane s výnimkou uvedenou v [§ 25] a poplatky vzťahujúce sa na činnosti, z ktorých príjmy podliehajú dani, daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu,

nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy prenajatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahrnie zaplatené nájomné rovnomerne počas trvania nájomnej zmluvy takto:

nájomné vrátane nájomného za veci s právom kúpy prenajatej veci, ale u daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva len vo výške pripadajúcej na príslušné zdaňovacie obdobie; pri dopravných prostriedkoch využívaných daňovníkom pravidelne aj na iné účely ako na priame zabezpečovanie príjmov formou poskytovania služieb sa do daňových výdavkov zahrnie zaplatené nájomné rovnomerne počas celkovej doby nájmu u toho istého daňovníka takto:

pri osobných automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) s výnimkou dodávkových automobilov a z motorových vozidiel na špeciálne účely inde neuvedených (kód Klasifikácie produkcie 34.10.54) len pri terénnych vozidlách najviac suma 550 000 Sk,

pri osobných automobiloch vrátane osobných terénnych automobilov (kód Klasifikácie produkcie 34.10.2) a pri nákladných terénnych automobiloch (kód Klasifikácie produkcie 34.10.4 a 34.10.54) s výnimkou osobných dodávkových automobilov najviac suma 550 000 Sk,

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu [41)](#poznamky.poznamka-41) do výšky 3 % úhrnu miezd zúčtovaných do výdavkov (nákladov) zamestnávateľa;

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa osobitného predpisu [41)](#poznamky.poznamka-41) do výšky 3 % úhrnu zúčtovaných miezd [41a)](#poznamky.poznamka-41a) poistencov a náhrady miezd poistencov, alebo do výšky 6 % úhrnu zúčtovaných miezd [41a)](#poznamky.poznamka-41a) poistencov a náhrady miezd poistencov, ak ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia vydaného podľa osobitného predpisu [41b)](#poznamky.poznamka-41b) do kategórie 3 alebo 4;

provízie za vymáhanie pohľadávky, ak vyplatená provízia preukázateľne súvisí s dosiahnutým príjmom a jej výšku daňovník preukázateľne odôvodní a ak vymožená suma pohľadávky je najmenej vo výške vyplatenej provízie.

provízie za vymáhanie pohľadávky, ak vyplatená provízia preukázateľne súvisí s dosiahnutým príjmom a jej výšku daňovník preukázateľne odôvodní a ak vymožená suma pohľadávky je najmenej vo výške vyplatenej provízie,

výdavky vo výške odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;

výdavky vo výške odmien členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie;

výdavky na technické zhodnotenie ( [§ 33] ) s výnimkou technického zhodnotenia podľa [§ 26 ods. 6 písm. c) až e)] , pri ktorom úhrn výdavkov (nákladov) vo vzťahu k jednotlivému majetku nepresiahne hranicu 20 000 Sk;

výdavky na technické zhodnotenie ( [§ 33 ods. 1] );

tvorba opravných položiek [5)](#poznamky.poznamka-5) s výnimkou opravných položiek, o ktorých osobitný zákon ustanoví, že sú daňovým výdavkom podľa [§ 24 ods. 1] ;

tvorba opravných položiek [5)](#poznamky.poznamka-5) s výnimkou opravných položiek, o ktorých osobitný zákon ustanoví, že sú daňovým výdavkom podľa [§ 24 ods. 1] a s výnimkou opravnej položky k nadobudnutému majetku zahrnovanej do výdavkov alebo príjmov v súlade s účtovnými predpismi [5)](#poznamky.poznamka-5) ;

šesťnásobok výšky vlastného imania [5)](#poznamky.poznamka-5) vykázaného ku koncu zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré je výška úrokov vyčísľovaná, ak je príjemcom úveru a pôžičky banka alebo poisťovňa,

šesťnásobok výšky vlastného imania [5)](#poznamky.poznamka-5) vykázaného ku koncu zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré je výška úrokov vyčísľovaná, ak je príjemcom úveru a pôžičky banka alebo poisťovňa; u nového daňovníka, ktorý vznikol v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa namiesto vlastného imania použije výška vkladu do základného imania vykázaná ku koncu prvého zdaňovacieho obdobia;

štvornásobok výšky vlastného imania [5)](#poznamky.poznamka-5) vykázaného ku koncu zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré je výška úrokov vyčísľovaná v ostatných prípadoch;

štvornásobok výšky vlastného imania [5)](#poznamky.poznamka-5) vykázaného ku koncu zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, za ktoré je výška úrokov vyčísľovaná v ostatných prípadoch; u nového daňovníka, ktorý vznikol v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa namiesto vlastného imania použije výška vkladu do základného imania vykázaná ku koncu prvého zdaňovacieho obdobia;

manžel (manželka), ktorý účtuje [5)](#poznamky.poznamka-5) o hmotnom majetku a nehmotnom majetku alebo vedie evidenciu o tomto majetku podľa [§ 9 ods. 4] , o ktorom už účtovala [5)](#poznamky.poznamka-5) alebo viedla evidenciu podľa [§ 9 ods. 4] manželka (manžel) a bol odpisovaný manželkou (manželom),

manžel (manželka), ktorý účtuje [5)](#poznamky.poznamka-5) o hmotnom majetku a nehmotnom majetku alebo vedie evidenciu o tomto majetku podľa [§ 9 ods. 4] , o ktorom už účtovala [5)](#poznamky.poznamka-5) alebo viedla evidenciu podľa [§ 9 ods. 4] manželka (manžel) a bol odpisovaný manželkou (manželom), a daňovník, ktorý preradí majetok z osobného užívania do majetku určeného na podnikanie s výnimkou prípadov uplatnenia odpisu podľa odseku 11 písm. a) tretieho bodu, keď sa uplatní odpis vo výške jednej polovice z ročného odpisu,

drobných stavieb vymedzených osobitným predpisom, [107)](#poznamky.poznamka-107)

drobných stavieb organizácií na lesnej pôde slúžiacej na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva a oplotení slúžiacich na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, [107)](#poznamky.poznamka-107)

ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 90 kríkov na 1 ha,

ovocné kríky vysádzané na súvislom pozemku s výmerou nad 0,25 ha v hustote najmenej 1000 kríkov na 1 ha,

na technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku a nehmotného majetku vyššie ako 20 000 Sk,

na technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 20 000 Sk,

Nehmotným majetkom podľa tohto zákona sú práva priemyselného vlastníctva, [110)](#poznamky.poznamka-110) autorské práva [111)](#poznamky.poznamka-111) vrátane programového vybavenia, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, marketingové štúdie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 40 000 Sk a majú prevádzkovo- -technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, aktivované náklady na vývoj [5)](#poznamky.poznamka-5) a tiež zriaďovacie výdavky [5)](#poznamky.poznamka-5) vyššie ako 40 000 Sk.

Nehmotným majetkom podľa tohto zákona sú práva priemyselného vlastníctva, [110)](#poznamky.poznamka-110) autorské práva [111)](#poznamky.poznamka-111) vrátane programového vybavenia, projekty, výrobné a technologické postupy, utajované informácie, marketingové štúdie, lesné hospodárske plány, technické a hospodársky využiteľné znalosti, ktorých vstupná cena je vyššia ako 40 000 Sk a majú prevádzkovo-technické funkcie alebo použiteľnosť dlhšiu ako jeden rok a sú obstarané odplatne alebo vytvorené vlastnou činnosťou s cieľom obchodovať s nimi, aktivované náklady na vývoj, [5)](#poznamky.poznamka-5) zriaďovacie výdavky [5)](#poznamky.poznamka-5) vyššie ako 40 000 Sk a technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku vyššie ako 20 000 Sk.

Odpisy daňovník nie je povinný uplatniť v každom zdaňovacom období, môže ich aj prerušiť a v ďalšom zdaňovacom období pokračovať v odpisovaní tak, ako keby k prerušeniu nedošlo. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník (vlastník ani nájomca), ak uplatňuje výdavky podľa [§ 7 ods. 9] alebo [§ 9 ods. 3] alebo [§ 14 ods. 1 a 2] alebo ak platí paušálnu daň ( [§ 15] ). Daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie príslušného hmotného majetku a nehmotného majetku predĺžiť.

Odpisy daňovník nie je povinný uplatniť v každom zdaňovacom období, môže ich aj prerušiť a v ďalšom zdaňovacom období pokračovať v odpisovaní tak, ako keby k prerušeniu nedošlo. Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník (vlastník ani nájomca), ak uplatňuje výdavky podľa [§ 7 ods. 9] alebo [§ 9 ods. 3] alebo ak platí paušálnu daň ( [§ 15] ) a daňovník vedie odpisy len evidenčne a o túto dobu nemôže lehotu určenú na odpisovanie príslušného hmotného majetku a nehmotného majetku predĺžiť.

hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný úplne z dotácií zo štátneho rozpočtu a štátnych fondov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie k celkovej obstarávacej cene, ak sa na jeho obstaranie použili aj vlastné prostriedky.

hmotný majetok a nehmotný majetok obstaraný úplne z dotácií, podpôr a príspevkov zo štátneho rozpočtu, z rozpočtov obcí, zo štátnych fondov, z Národného úradu práce [17)](#poznamky.poznamka-17) a zo zdravotných poisťovní [10)](#poznamky.poznamka-10) nezahrnovaných do príjmov s výnimkou hmotného majetku a nehmotného majetku príspevkových organizácií a ostatných organizácií hospodáriacich ako príspevkové organizácie; [117a)](#poznamky.poznamka-117a) ak sa na obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku použili aj vlastné prostriedky, tento majetok je vylúčený z odpisovania v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku zahrnutých do príjmov k celkovej obstarávacej cene tohto majetku.

Prenajatý hmotný majetok môže odpisovať nájomca do výšky zaplateného nájomného po dobu trvania nájomnej zmluvy na základe písomnej zmluvy s vlastníkom vtedy, ak predmetom tejto zmluvy je súbor zahŕňajúci hnuteľné veci aj nehnuteľné veci využívané nájomcom na zabezpečenie príjmu po celé zdaňovacie obdobie ako celok (od 1. januára do 31. decembra). Toto ustanovenie možno využiť aj vtedy, ak nájomca má prenajatý súbor zahŕňajúci hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve viacerých vlastníkov (spoluvlastníkov).

Prenajatý hmotný majetok môže odpisovať nájomca do výšky zaplateného nájomného po dobu trvania nájomnej zmluvy na základe písomnej zmluvy s vlastníkom vtedy, ak predmetom tejto zmluvy je súbor zahŕňajúci hnuteľné veci aj nehnuteľné veci využívané nájomcom na zabezpečenie príjmu po celé zdaňovacie obdobie ako celok (od 1. januára do 31. decembra). Odpisy ako súčasť dohodnutého nájomného nie sú uznaným daňovým výdavkom vo výške presahujúcej zaplatené nájomné. Toto ustanovenie možno využiť aj vtedy, ak nájomca má prenajatý súbor zahŕňajúci hnuteľné veci a nehnuteľné veci vo vlastníctve viacerých vlastníkov (spoluvlastníkov).

Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže na základe písomnej zmluvy odpisovať nájomca, ak nebola vstupná cena u vlastníka hmotného majetku zvýšená o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok.

Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže na základe písomnej zmluvy odpisovať nájomca, ak nebola vstupná cena u vlastníka hmotného majetku zvýšená o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok. Rovnakým spôsobom sa odpisuje iný majetok uvedený v [§ 26 ods. 6 písm. f)] .

reprodukčná obstarávacia cena, [120)](#poznamky.poznamka-120) zistená podľa osobitných predpisov [121)](#poznamky.poznamka-121) , alebo ak nemožno takto cenu zistiť, stanovená súdnym znalcom. Reprodukčnou obstarávacou cenou sa na účely tohto zákona môže oceniť aj nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo do základného imania družstva s výnimkou prípadov podľa písmena a). Pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa reprodukčná obstarávacia cena stanoví ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu [121)](#poznamky.poznamka-121) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou;

reprodukčná obstarávacia cena, [120)](#poznamky.poznamka-120) zistená podľa osobitných predpisov [121)](#poznamky.poznamka-121) , alebo ak nemožno takto cenu zistiť, stanovená súdnym znalcom. Reprodukčnou obstarávacou cenou na účely tohto zákona je aj hodnota nepeňažného vkladu do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva zapísaná do obchodného registra. [121a)](#poznamky.poznamka-121a) Pri nehnuteľných kultúrnych pamiatkach sa reprodukčná obstarávacia cena stanoví ako cena stavby zistená podľa osobitného predpisu [121)](#poznamky.poznamka-121) bez prihliadnutia na kategóriu kultúrnej pamiatky, na jej historickú hodnotu a na cenu umeleckých a umelecko-remeselníckych prác, ktoré sú jej súčasťou;

cena zistená na účely dane z dedičstva alebo dane z darovania pri nadobudnutí majetku dedením alebo darovaním;

cena zistená na účely dane z dedičstva alebo dane z darovania pri nadobudnutí majetku dedením alebo darovaním. Touto cenou sa ocení aj nepeňažný vklad fyzickej osoby do základného imania obchodnej spoločnosti alebo do základného imania družstva rovnako ako v odseku 1 písm. a) v prvom až treťom bode.;

suma vo výške nesplatenej pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku, ktorý prechádza do vlastníctva veriteľa. [115)](#poznamky.poznamka-115)

suma vo výške pohľadávky, ktorá je zabezpečená prevodom vlastníckeho práva k hmotnému hnuteľnému majetku, ktorý prechádza do vlastníctva veriteľa. [115)](#poznamky.poznamka-115)

Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie peňažný príjem i nepeňažný príjem dosiahnutý aj zámenou.

Príjmom podľa odseku 1 sa rozumie peňažný príjem i nepeňažný príjem dosiahnutý aj zámenou vrátane majetkového prírastku zisteného z majetkových priznaní podľa osobitného predpisu. [1a)](#poznamky.poznamka-1a)

Technickým zhodnotením sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, [107)](#poznamky.poznamka-107) rekonštrukcie a modernizácie hmotného majetku a nehmotného majetku.

Technickým zhodnotením sa na účely tohto zákona rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, [107)](#poznamky.poznamka-107) rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 20 000 Sk v úhrne za zdaňovacie obdobie.

Od základu dane (čiastkového základu dane) s výnimkou základu dane daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky podľa [§ 7 ods. 9] , [§ 9 ods. 3] a [§ 14 ods. 1 a 2] , a s výnimkou základu dane daňovníka uvedeného v [§ 18 ods. 5] možno odpočítať

Od základu dane (čiastkového základu dane) s výnimkou základu dane daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky podľa [§ 7 ods. 9] alebo [§ 9 ods. 3] , a s výnimkou základu dane daňovníka uvedeného v [§ 18 ods. 5] možno odpočítať

Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu, ktorá vznikla najviac v troch zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich obdobiu, v ktorom daňovník vykázal prvýkrát základ dane a daň, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za podmienky, že suma rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate bude preinvestovaná na obstaranie hmotného majetku do skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet straty; ak vznikne daňovníkovi ďalšia daňová strata, nemožno ju už od základu dane odpočítať. V treťom až piatom roku odpočtu straty sa zníženie základu dane o pomernú časť straty vykoná rovnomerne, najviac však do sumy vykázaného základu dane prevyšujúceho 150 000 Sk. Ak vykázaný základ dane sa rovná alebo je nižší ako 150 000 Sk, nárok na odpočet pomernej časti straty zaniká.

Od základu dane možno odpočítať daňovú stratu, ktorá vznikla najviac v troch zdaňovacích obdobiach bezprostredne predchádzajúcich obdobiu, v ktorom vykázal po tejto strate (úhrne strát) kladný základ dane, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach za podmienky, že suma rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate bude preinvestovaná na obstaranie hmotného investičného majetku do skončenia tretieho zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet pomernej časti straty; ak vznikne daňovníkovi ďalšia daňová strata, nemožno ju už od základu dane odpočítať. V treťom až piatom roku odpočtu straty sa zníženie základu dane o pomernú časť straty vykoná rovnomerne, najviac však do sumy vykázaného základu dane prevyšujúceho 150 000 Sk. Ak vykázaný základ dane sa rovná alebo je nižší ako 150 000 Sk, nárok na odpočet pomernej časti straty zaniká. Ak daňovník zanikne zrušením bez likvidácie, môže prevziať záväzok preinvestovania sumy pripadajúcej na už odpočítanú daňovú stratu právny nástupca.

Na určenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 1, platia ustanovenia [§ 23 až 33] , ak nie je ďalej ustanovené inak. Odpočítavaná daňová strata sa neupravuje o

Na určenie daňovej straty, ktorú možno odpočítať podľa odseku 2, platia ustanovenia [§ 23 až 33] , ak nie je ďalej ustanovené inak. Odpočítavaná daňová strata sa neupravuje o

položky, o ktoré možno znížiť základ dane podľa odseku 1,

položky, o ktoré možno znížiť základ dane podľa odseku 1 a podľa [§ 12 ods. 10] a [§ 20 ods. 7] ,

Daňovníkovi dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorý vznikol do 31. decembra 2002, s výnimkou daňovníka, ktorý vznikol premenou, splynutím, zlúčením alebo rozdelením spoločností, sa poskytne zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní (ďalej len „daňový úver“) vo výške 100 % dane na päť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona prvý raz vykázal základ dane a daň, ak

Daňovníkovi dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Slovenskej republiky, s výnimkou daňovníka, ktorý vznikol premenou, splynutím, zlúčením alebo rozdelením spoločností, sa poskytne zníženie dane vykázanej v daňovom priznaní (ďalej len „daňový úver“) vo výške 100 % dane na päť po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom po nadobudnutí účinnosti tohto zákona prvý raz vykázal základ dane a daň, ak

z príjmu odborníka z právnej a účtovnej činnosti, prednášajúceho, umelca, architekta, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a ďalších podobných činností osobne vykonávaných alebo zhodnocovaných na území Slovenskej republiky [ [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 3] ],

z príjmu umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a ďalších podobných činností osobne vykonávaných alebo zhodnocovaných na území Slovenskej republiky [ [§ 22 ods. 1 písm. d) bod 3] ],

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom uvedeným v [§ 2] a [17] , pričom sa základ dane tvorený príjmami uvedenými v bodoch 2 a 3 znižuje o vklad spoločníka, členský vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu, ak nie je v odseku 1 uvedené inak, je

Osobitná sadzba dane z príjmov plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom uvedeným v [§ 2] a [17] , pričom sa základ dane tvorený príjmami uvedenými v písmene a) bodoch 2 a 3 znižuje o vklad spoločníka, členský vklad alebo nadobúdaciu cenu podielu, ak nie je v odseku 1 uvedené inak, je

z podielov na likvidačnom zostatku akcionára v akciovej spoločnosti vrátane akciovej spoločnosti, ktorej jediným akcionárom je štát, komanditistu v komanditnej spoločnosti alebo člena družstva v družstve;

z podielov na likvidačnom zostatku akcionára v akciovej spoločnosti vrátane akciovej spoločnosti, ktorej jediným akcionárom je štát, spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu v komanditnej spoločnosti alebo člena družstva v družstve;

z cien z verejných súťaží a zo športových súťaží s výnimkou cien oslobodených od dane podľa [§ 4] ;

z cien z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží s výnimkou cien oslobodených od dane podľa [§ 4] ;

z dávok poskytovaných z doplnkového dôchodkového poistenia podľa osobitného predpisu [41)](#poznamky.poznamka-41) [ [§ 10 ods. 1 písm. m)] ];

z príjmu za prenájom nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv; [55a)](#poznamky.poznamka-55a)

5 % z úroku alebo z iného výnosu plynúceho fyzickým osobám z viazaných vkladov najmenej počas troch rokov, ktoré nie sú určené na podnikanie za podmienky, že výber istiny a úroku nastane na základe dohodnutých zmluvných podmienok až po uplynutí stanoveného obdobia.

5 % z úroku alebo z iného výnosu plynúceho fyzickým osobám z vkladov s dohodnutou dobou viazanosti najmenej troch rokov, ktoré nie sú určené na podnikanie, za podmienky, že výber istiny a úroku nastane až po uplynutí tohto dohodnutého obdobia.

z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne mal v ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom; od dane nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto bytu alebo domu, ak o ňom daňovník účtoval [5)](#poznamky.poznamka-5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho evidoval podľa [§ 9 ods. 4] ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti; ak takýto byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti;

z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak ho predávajúci vlastnil a súčasne mal v ňom trvalý pobyt najmenej počas dvoch rokov bezprostredne pred predajom, pričom v prípade, ak ide o predaj takého bytu alebo domu nadobudnutého dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov, do tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú bol taký byt alebo dom vo vlastníctve poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja takéhoto bytu alebo domu, ak o ňom daňovník účtoval [5)](#poznamky.poznamka-5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ho evidoval podľa [§ 9 ods. 4] ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia tejto činnosti; ak takýto byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti;

z predaja nehnuteľností, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena a), ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, o ktorých daňovník účtoval [5)](#poznamky.poznamka-5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ich evidoval podľa [§ 9 ods. 4] ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia činnosti; od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia; ak takéto nehnuteľnosti daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z ich predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ich daňovník využíval na uvedené činnosti;

z predaja nehnuteľností, na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa písmena a), ak doba medzi nadobudnutím a predajom presiahne päť rokov, pričom v prípade, ak ide o predaj takýchto nehnuteľností nadobudnutých dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov v dôsledku smrti poručiteľa alebo poručiteľov, do tejto lehoty sa započítava lehota, po ktorú boli takéto nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľa alebo poručiteľov; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, ktoré sú alebo boli predmetom podnikania daňovníka; od dane nie je oslobodený príjem z predaja nehnuteľností, o ktorých daňovník účtoval [5)](#poznamky.poznamka-5) ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom, alebo ich evidoval podľa [§ 9 ods. 4] ako majetok prenajímaný, a to do piatich rokov od skončenia činnosti; od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi na základe zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej v čase do piatich rokov od jej nadobudnutia, aj keď kúpna zmluva bude uzavretá až po piatich rokoch od jej nadobudnutia; ak takéto nehnuteľnosti daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ich daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z ich predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ich daňovník využíval na uvedené činnosti;

z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, [3)](#poznamky.poznamka-3) úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním o nápravách krívd a prijaté náhrady oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov; [3)](#poznamky.poznamka-3)

z predaja nehnuteľností alebo hnuteľných vecí vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, [3)](#poznamky.poznamka-3) prijatý touto osobou úroky zo štátnych dlhopisov vydaných v súvislosti s rehabilitačným konaním o nápravách krívd prijaté oprávnenou osobou a prijaté náhrady oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov; [3)](#poznamky.poznamka-3)

z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením, s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie a zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny; od dane je oslobodený príjem dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch; za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené do dane;

z prevádzky malých vodných elektrární do inštalovaného výkonu 1 MW, veterných elektrární, tepelných čerpadiel, solárnych zariadení, zariadení na výrobu bioplynu, zariadení na výrobu biologicky rozložiteľných látok, ktorých doba rozkladu je kratšia ako polovica doby rozkladu porovnateľných látok neupravených týmto zariadením, s výnimkou prírodných látok a materiálov, ktoré sú svojou povahou rozložiteľné bez ďalších úprav, zariadení na využitie geotermálnej energie a zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny do inštalovaného výkonu 10 MW; od dane je oslobodený príjem dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom sa tieto zariadenia uviedli do prevádzky, a v bezprostredne nasledujúcich piatich rokoch; za prvé uvedenie do prevádzky sa považujú aj prípady, keď boli zariadenia rekonštruované, ak príjmy z prevádzky týchto zariadení neboli už oslobodené do dane;

z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov, [7)](#poznamky.poznamka-7) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka [8)](#poznamky.poznamka-8) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov;

z výroby zariadení na zber, zhromažďovanie a prepravu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení na recykláciu nebezpečných odpadov, z prevádzky zariadení alebo technológií na úpravu nebezpečných odpadov, ktorou sa zníži ich nebezpečnosť, objem alebo hmotnosť, z prevádzky skládok alebo ich častí slúžiacich na ukladanie nebezpečných odpadov, [7)](#poznamky.poznamka-7) z prevádzky skládok registrovaných ako osobitne určená skládka [8)](#poznamky.poznamka-8) a z vykonávania sanácií starých skládok nebezpečných odpadov a z prevádzky spaľovní na spaľovanie nebezpečných odpadov, ktorý prevyšuje výdavky súvisiace s týmto príjmom;

zo speňaženia konkurznej podstaty; [9)](#poznamky.poznamka-9)

z predaja majetku zahrnutého do konkurznej podstaty; [9)](#poznamky.poznamka-9)

sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov; [20)](#poznamky.poznamka-20)

sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia sudcov, príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných predpisov; [20)](#poznamky.poznamka-20)

Platenie preddavkov na daň podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahuje na príjmy zdaňované paušálnou daňou ( [§ 15] ) a osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ) a na príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov, ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani.

Platenie preddavkov na daň podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahuje na príjmy zdaňované paušálnou daňou ( [§ 15] ) a osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ) a na príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky, ktoré sú zdaňované podľa [§ 41] , ak nemá daňovník súčasne iné príjmy podliehajúce dani s výnimkou príjmov zdaňovaných paušálnou daňou.

Ak posledná známa daňová povinnosť bola vypočítaná zo základu dane, ktorý tvoril úhrn čiastkových základov dane podľa [§ 7 až 10] , pričom daňovník preukáže, že v bežnom zdaňovacom období nebude poberať príjmy podľa [§ 8 až 10] alebo tieto príjmy budú nižšie ako v predchádzajúcom zdaňovacom období, správca dane môže určiť preddavky na daň inak s tým, že zohľadní len očakávané zníženie príjmov podľa [§ 8 až 10] v bežnom zdaňovacom období. Rozhodnúť o platení preddavkov na daň inak môže správca dane aj v prípade, ak sa preddavky na daň platia podľa odseku 4.

Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj v prípade, ak suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené.

Daňovníkovi, ktorému začali plynúť príjmy podliehajúce dani pred skončením zdaňovacieho obdobia, môže správca dane na základe žiadosti alebo z vlastného rozhodnutia určiť preddavky na daň s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane.

Daňovníkovi, ktorému začali plynúť príjmy podliehajúce dani pred skončením zdaňovacieho obdobia alebo daňovníkovi uvedenému v [§ 2 ods. 3] , ktorý má príjmy zo závislej činnosti, z ktorých sa nevyberá preddavok na daň podľa [§ 41 ods. 7] , môže správca dane na základe žiadosti alebo z vlastného rozhodnutia určiť preddavky na daň s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane.

zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení, alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň ( [§ 44] ) alebo pri podaní priznania ( [§ 38] ). Uvedený postup možno uplatniť aj pri zdanení príjmov podľa [§ 6 ods. 4] , ktoré spočívajú v nepeňažnom plnení;

zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy, keď nemožno zrážku vykonať, preddavok sa zrazí dodatočne pri najbližšom peňažnom plnení, alebo sa daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň ( [§ 44] ) alebo pri podaní priznania ( [§ 38] ). Uvedený postup možno uplatniť aj pri zdanení príjmov podľa [§ 6 ods. 4 a 5] , ktoré spočívajú v nepeňažnom plnení;

Platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov, vypočíta preddavok tak, ako by bola mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre daňovníka výhodnejší. Uvedený postup nemožno uplatniť pri zdanení príjmov podľa [§ 6 ods. 4] .

Platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov príslušného zdaňovacieho obdobia, vypočíta preddavok tak, ako by bola mzda vyplatená v jednotlivých mesiacoch, ak je tento spôsob zdanenia pre daňovníka výhodnejší. Uvedený postup nemožno uplatniť pri zdanení príjmov podľa [§ 6 ods. 4] .

Ak platiteľ dane vykonáva vyúčtovanie miezd mesačne alebo pravidelne v dlhších časových obdobiach, odvedie preddavky za uplynulý kalendárny mesiac najneskôr do piatich dní po vykonanom vyúčtovaní miezd. Ostatní platitelia dane odvedú preddavky do piatich dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zraziť preddavky.

Platiteľ dane odvedie preddavky najneskôr do piatich dní po vykonanom vyúčtovaní miezd, ak správca dane na žiadosť platiteľa neurčí inak.

Ak daňovník nemôže požiadať posledného platiteľa dane v zdaňovacom období, za ktoré sa ročné zúčtovanie preddavkov vykonáva, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z dôvodu zániku platiteľa dane bez právneho nástupcu, podá priznanie podľa [§ 38] .

Ak daňovník nemôže požiadať posledného platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov z dôvodu zániku platiteľa dane bez právneho nástupcu, podá priznanie podľa [§ 38] .

že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období okrem mzdy, príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( [§ 36] ), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, iné príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb,

že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období okrem mzdy, príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou ( [§ 36] ), a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené alebo sú zdaňované paušálnou daňou, iné príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb,

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1 a 3 len na základe dokladov o vyplatenej mzde, o zrazenom povinnom poistnom, o uplatnených sumách podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] , o nezdaniteľných častiach základu dane, o zrazených preddavkoch a o poskytnutých daroch. Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne od viacerých platiteľov dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane uvedenému v odseku 3 ani na jeho písomnú výzvu v ním určenej lehote uvedené doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná. Túto skutočnosť oznámi platiteľ dane do 31. marca správcovi dane, ktorý je príslušný podľa bydliska daňovníka a ktorému súčasne predloží doklady na ročné zúčtovanie preddavkov na ďalšie konanie. Správca dane oznámi daňovníkovi výsledky výpočtu dane rozhodnutím.

Platiteľ dane vykoná ročné zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 1 a 3 len na základe dokladov o vyplatenej mzde, o zrazenom povinnom poistnom, o sumách podľa [§ 6 ods. 12 písm. b)] , o nezdaniteľných častiach základu dane, o zrazených preddavkoch a o poskytnutých daroch. Daňovník je povinný doklady za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť platiteľovi dane najneskôr do 15. februára nasledujúceho roka od všetkých platiteľov dane. Ak daňovník, ktorý poberal počas uplynulého zdaňovacieho obdobia mzdu postupne od viacerých platiteľov dane a ktorý nepredložil platiteľovi dane uvedenému v odseku 3 ani na jeho písomnú výzvu v ním určenej lehote uvedené doklady, platiteľ dane ročné zúčtovanie preddavkov nevykoná.

Daňové priznanie (ďalej len „priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať v ustanovenej lehote [124)](#poznamky.poznamka-124) daňovník dane z príjmov právnických osôb. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, nemusí podať priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou. Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia podať priznanie ani v tom prípade, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou, len príjmy oslobodené od dane.

Daňové priznanie (ďalej len „priznanie“) za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je povinný podať v ustanovenej lehote [124)](#poznamky.poznamka-124) daňovník dane z príjmov právnických osôb. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, Národná banka Slovenska a Fond národného majetku Slovenskej republiky nemusí podať priznanie, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou. Rozpočtové a príspevkové organizácie nemusia podať priznanie ani v tom prípade, ak majú okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou, len príjmy oslobodené od dane. Odborové organizácie nemusia podať priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou dane, a príjmy z členských príspevkov oslobodené od dane podľa [§ 19 ods. 2 písm. a)] .

Ak podľa účtovníctva alebo evidencie vedenej podľa [§ 9 ods. 4] výdavky presiahnu príjmy uvedené v [§ 7] a [9] , rozdiel je stratou. O stratu upravenú podľa [§ 23] (ďalej len „daňová strata“) sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v [§ 7 až 10] s použitím ustanovenia odseku 1. Odpočítavaná daňová strata sa nezvyšuje o príjmy, o ktorých daňovník účtuje, [5)](#poznamky.poznamka-5) ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Daňovú stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v [§ 7 až 10] v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení [§ 34] .

Ak podľa účtovníctva alebo evidencie vedenej podľa [§ 9 ods. 4] výdavky presiahnu príjmy uvedené v [§ 7] a [9] , rozdiel je stratou. O stratu upravenú podľa [§ 23] (ďalej len „daňová strata“) sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v [§ 7 až 10] s použitím ustanovenia odseku 1. Odpočítavaná daňová strata sa zníži o príjmy, o ktorých daňovník účtuje, [5)](#poznamky.poznamka-5) ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Daňovú stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v [§ 7 až 10] v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení [§ 34] .

Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou podľa [§ 36] zo samostatného základu dane.

Do základu dane sa nezahŕňajú príjmy oslobodené od dane, príjmy, pre ktoré je ustanovené, že sa z nich daň vyrubí sadzbou dane podľa [§ 13 ods. 4] a príjmy, pre ktoré je ďalej ustanovené, že sa z nich daň vyberá osobitnou sadzbou podľa [§ 36] zo samostatného základu dane.

Správca dane môže určiť daňovníkovi so sídlom v cudzine vykonávajúceho činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne rovnaký spôsob platenia preddavkov na daň, aký platí pre daňovníka so sídlom na území Slovenskej republiky.

Správca dane môže určiť daňovníkovi so sídlom v cudzine vykonávajúcemu na území Slovenskej republiky činnosti podľa [§ 22 ods. 1 písm. c)] alebo stavebnú činnosť, alebo montážnu činnosť, ktoré sú podľa [§ 22 ods. 2] stálou prevádzkarňou, rovnaký spôsob platenia preddavkov na daň, aký platí pre daňovníka so sídlom na území Slovenskej republiky.

Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak v prípade, ak ide o ich platenie na základe výšky predpokladanej dane podľa odsekov 4 a 8, a v prípade, ak daň uvedená v priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane.

Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak v prípade, ak ide o ich platenie na základe výšky predpokladanej dane podľa odsekov 4 a 8, a v prípade, ak daň uvedená v priznaní, na ktorej základe sú platené preddavky na daň, bola zmenená rozhodnutím správcu dane alebo dodatočným daňovým priznaním. Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj v prípade, ak suma preddavkov nezodpovedá predpokladanej výške dane, na ktorú sú platené.

Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka a ktorému začali plynúť príjmy podliehajúce dani pred skončením zdaňovacieho obdobia, vrátane daňovníka, ktorému nevznikla povinnosť zaplatiť daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí preddavky na daň vo výške a v termínoch určených na základe predpokladanej dane. Daňovník je povinný nahlásiť výšku predpokladanej dane správcovi dane do konca mesiaca januára roku, za ktoré sú platené preddavky na daň, ak ide o daňovníka, ktorý vznikol počas kalendárneho roka, do konca nasledujúceho mesiaca po vzniku daňovníka.

Daňovník, ktorý vznikol počas kalendárneho roka iným spôsobom ako premenou, splynutím alebo rozdelením spoločnosti, platí preddavky na daň vo výške a v termínoch určených na základe predpokladanej dane. Daňovník je povinný nahlásiť výšku predpokladanej dane do konca druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňovník vznikol, kedy sú preddavky za toto obdobie splatné. Ak tento daňovník vznikol počas obdobia posledných troch kalendárnych mesiacov pred koncom kalendárneho roka, neplatí v kalendárnom roku, v ktorom vznikol, preddavky na daň. Daňovník, ktorý počas kalendárneho roka

Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov na daň dopočítať si daňovú povinnosť tak, ako by sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že daň za časť zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi. Ak doba trvania daňovníka za predchádzajúce zdaňovacie obdobie bola kratšia ako šesť mesiacov, vzťahuje sa na takého daňovníka spôsob platenia preddavkov na daň podľa odseku 4.

Ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, daňovník je povinný pri platení preddavkov na daň dopočítať si daňovú povinnosť tak, ako by sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že daň za časť zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do konca zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi. Ak daňovník existoval v predchádzajúcom zdaňovacom období menej ako tri mesiace, platí preddavky na daň na základe predpokladanej dane, ktorej výšku je povinný nahlásiť do 31. marca roku, za ktorý sú platené preddavky na daň; pritom preddavky na daň pripadajúce na toto obdobie sú splatné v tomto termíne.

Do termínu podania priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.

Do lehoty na podanie priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.

Daňovník, ktorý podáva priznanie prvýkrát, platí preddavky na daň do termínu na podanie priznania z výpočtu podľa predpokladanej dane, ktorá bude uvedená v priznaní. Výšku predpokladanej dane je daňovník povinný nahlásiť správcovi dane do konca mesiaca januára roku, za ktorý sú platené preddavky na daň.

Daňovník, ktorý podáva priznanie prvýkrát, v zdaňovacom období, v ktorom má byť podané toto priznanie, do lehoty na jeho podanie neplatí preddavky na daň. Sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie priznania vyrovná v lehote na podanie priznania vo výške vypočítanej z dane uvedenej v priznaní.

Ak zaplatené preddavky na daň podľa odsekov 7 a 8 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do 30 dní po termíne na podanie priznania.

Ak zaplatené preddavky na daň podľa odseku 7 sú nižšie, ako vyplývajú z výpočtu podľa priznania, v ktorom je uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel vzniknutý na zaplatených preddavkoch na daň od začiatku zdaňovacieho obdobia do 30 dní po lehote na podanie priznania. Ak sú zaplatené preddavky na daň vyššie, použijú sa na budúce preddavky alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi vrátia.

Príjmy zo závislej činnosti, ktoré daňovníkovi uvedenému v [§ 2 ods. 2] plynú zo zdrojov v zahraničí

Príjmy zo závislej činnosti, ktoré daňovníkovi uvedenému v [§ 2 ods. 2] plynú zo zdrojov v zahraničí a boli v zahraničí preukázateľne zdanené, sú vyňaté zo zdanenia v Slovenskej republike.

Platiteľom dane [130)](#poznamky.poznamka-130) podľa [§ 41] , [52 a 53] je aj daňovník uvedený v [§ 2 ods. 3] a [§ 17 ods. 3] , ktorý

Platiteľom dane [130)](#poznamky.poznamka-130) podľa [§ 41] , [52 a 53] je aj daňovník uvedený v [§ 2 ods. 3] a [§ 17 ods. 3] , ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň ( [§ 22 ods. 2] ) alebo tu zamestnáva svojich zamestnancov dlhšie ako 183 dní s výnimkou prípadov poskytovania služieb uvedených v [§ 22 ods. 1 písm. c)] a zahraničných zastupiteľských úradov v tuzemsku.

Daňovník, ktorý znižoval základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov a pri odpočte ďalšej daňovej straty sa postupuje podľa [§ 34 ods. 2] .

Spôsob odpočtu straty podľa [§ 34 ods. 2] sa použije aj na daňovníkov, ktorí využili odpočet straty podľa predpisov platných do 31. decembra 1999. Daňovník, ktorý znižoval základ dane o stratu vykázanú pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, pokračuje v jej odpočte podľa doterajších predpisov a pri odpočte ďalšej daňovej straty sa postupuje podľa [§ 34 ods. 2] .

Ustanovenie [§ 4 ods. 1 písm. d)] a [§ 10 ods. 3 písm. a)] sa použije len v prípade cenných papierov nadobudnutých po účinnosti tohto zákona.

Ustanovenie [§ 4 ods. 1 písm. d)] a [§ 10 ods. 3 písm. a)] sa použije len v prípade cenných papierov nadobudnutých po účinnosti tohto zákona. V prípade cenných papierov obstaraných do 31. decembra 1999 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. decembra 1999.

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb;

odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb za výkon funkcie;

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu. [41)](#poznamky.poznamka-41)

príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu [41)](#poznamky.poznamka-41) najviac 10 % príjmu, najviac však 24 000 Sk ročne.

Príjmami podľa odseku 1 sú bez ohľadu na ich právny nárok pravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré dostáva osoba, na ktorú prešlo príslušné právo na tieto príjmy.

Príjmami podľa odsekov 1 a 9 sú bez ohľadu na ich právny nárok pravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti alebo funkcie. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré dostáva osoba, na ktorú prešlo príslušné právo na tieto príjmy.

zvýhodnenie plynúce zamestnancovi z nižšieho úroku pri poskytnutí pôžičky od zamestnávateľa, ako je bežne používaný úrok v mieste a v čase poskytnutia tejto pôžičky, ak úhrnná suma pôžičiek poskytnutých zamestnancovi nepresiahne 50 000 Sk v kalendárnom roku; ak úhrnná suma pôžičiek presiahne 50 000 Sk v kalendárnom roku, peňažné zvýhodnenie vzťahujúce sa na celú sumu je predmetom dane podľa odseku 3,

zvýhodnenie plynúce zamestnancovi z nižšieho úroku pri poskytnutí pôžičky od zamestnávateľa, ako je bežne používaný úrok v mieste a v čase poskytnutia tejto pôžičky, ak úhrnná suma pôžičiek poskytnutých zamestnancovi v kalendárnom roku nepresiahne 50 000 Sk; ak úhrnná suma pôžičiek poskytnutých v kalendárnom roku presiahne 50 000 Sk, peňažné zvýhodnenie vzťahujúce sa na celú sumu je predmetom dane podľa odseku 3,

príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkom uvedeným v [§ 2 ods. 3] od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak nejde o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni ( [§ 22 ods. 2] );

príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúce daňovníkom uvedeným v [§ 2 ods. 3] od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak nejde o príjmy uvedené v [§ 22 ods. 1 písm. d) bode 3] a o príjmy z činností vykonávaných v stálej prevádzkarni ( [§ 22 ods. 2] );

príjem z predaja podniku alebo jeho časti ( [§ 23 ods. 18] ) na základe zmluvy o predaji podniku. [50)](#poznamky.poznamka-50)

príjem z predaja podniku alebo jeho časti ( [§ 23 ods. 18] ) na základe zmluvy o predaji podniku, [50)](#poznamky.poznamka-50)

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 až 3 s výnimkou uvedenou v odseku 8, znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie (§ 24). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia § 23 až 34. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 7. Príjmy uvedené v § 22 ods. 1 písm. d) bodoch 1 až 3 plynúce daňovníkom uvedeným v § 2 ods. 3 sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane (§ 36).

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odsekoch 1 až 3 s výnimkou uvedenou v odseku 8, znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ( [§ 24] ). Ak daňovníkovi okrem príjmov podľa odseku 1 písm. a) plynú aj iné druhy príjmov podľa [§ 6 až 10] , a úhrn príjmov podľa odseku 1 písm. a) tvorí viac ako 50 % z celkových príjmov podľa [§ 6 až 10] , do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa [§ 7] sa nezahŕňajú príjmy podľa odseku 1 písm. a); z príjmov podľa odseku 1 písm. a) sa základ dane vyčísľuje osobitne a zdaňuje sa podľa [§ 13 ods. 3] . Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia [§ 23 až 34] . Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 7. Príjmy uvedené v [§ 22 ods. l písm. d) bodoch 1 až 3] plynúce daňovníkom uvedeným v [§ 2 ods. 3] sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti sa zahrnie u dlžníka do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.

výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a nižšou predajnou hodnotou pri jeho vydaní alebo pri vrátení zamestnaneckej akcie z rozdielu medzi jej menovitou hodnotou a nižšou predajnou hodnotou pri jej vydaní; v prípade predčasného spätného nákupu sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu,

výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a nižšou cenou jeho obstarania; pri vrátení zamestnaneckej akcie z rozdielu medzi jej cenou obstarania pri vydaní a vyplatenou hodnotou pri jej vrátení; v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa použije namiesto menovitej hodnoty cena spätného nákupu,

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d) a e) a v odseku 2 písm. a), plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ); v prípade štátnych dlhopisov, ktorých výnos je určený pevnou úrokovou sadzbou, sa tento výnos u majiteľa zahrnie do základu dane pri splatnosti dlhopisu. Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Príjmy uvedené v odseku 1 písm. a), b), d) a e) a v odseku 2 písm. a), plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky sú samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ); v prípade štátnych dlhopisov predávaných pod ich menovitú hodnotu, ktorých výnos je určený pevnou úrokovou sadzbou, sa rozdiel medzi menovitou hodnotou a nižšou cenou obstarania u majiteľa zahrnie do základu dane pri splatnosti dlhopisu. Ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú základom dane (čiastkovým základom dane) podľa [§ 5 ods. 2] .

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ( [§ 24] ). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia [§ 23 až 34] . Príjem z prenájmu, ktorý plynie daňovníkovi uvedenému v [§ 2 ods. 3] , je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

Základom dane (čiastkovým základom dane) sú príjmy uvedené v odseku 1 znížené o daňové výdavky vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie ( [§ 24] ). Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) sa použijú ustanovenia [§ 23 až 34] . Príjem z prenájmu, ktorý plynie daňovníkovi uvedenému v [§ 2 ods. 3] , je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ). Príjem z prenájmu nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv, [55a)](#poznamky.poznamka-55a) je samostatným základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane ( [§ 36] ).

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2000 okrem [§ 48] , ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2002.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2000 okrem § 48, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2002.