(1) Celkové množstvo znečisťujúcej látky vypustené zo zdroja znečisťovania do ovzdušia (ďalej len „množstvo znečisťujúcej látky“) sa zisťuje ako súčet množstiev tejto látky, ktoré boli vypustené do ovzdušia počas
a) ustálenej prevádzky zdroja znečisťovania ovzdušia, v ktorej priebehu sa technicko-prevádzkové parametre udržiavajú v súlade s dokumentáciou, 1) s výnimkou prevádzkových stavov ustanovených osobitným predpisom 2) (ďalej len „ustálená prevádzka“),
b) prevádzkových stavov ustanovených osobitným predpisom 2) a ďalších nevyhnutných stavov, v ktorých priebehu sa technicko-prevádzkové parametre zlaďujú s dokumentáciou 1) alebo sa vykonávajú iné činnosti súvisiace s prevádzkou, obnovou alebo s opravami technicko-prevádzkových zariadení,
c) nebezpečných stavov zdroja znečisťovania ovzdušia ohrozujúcich kvalitu ovzdušia, 3) v ktorých priebehu technicko-prevádzkové parametre technológie nie sú v súlade s dokumentáciou a ktoré možno spôsobom ustanoveným v dokumentácii bezodkladne zladiť bez nevyhnutnosti mimoriadnych technicko-prevádzkových alebo technicko-organizačných opatrení,
d) havarijných stavov zdroja znečisťovania ovzdušia (havárií), 4) ktoré nastali, keď sa bezodkladne neodstránili nebezpečné stavy podľa písmena c),
e) vážnych a bezprostredných ohrození alebo zhoršení kvality ovzdušia 5) definovaných v súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení na zabezpečenie ochrany ovzdušia, 6) ktoré nastali porušením predpisov v prípade stavu podľa písmena d) a v dôsledku iných mimoriadnych udalostí nezavinených prevádzkovateľom vyžadujúcich informovať verejnosť o jej ohrození, 5)
(2) Množstvo znečisťujúcej látky vyskytujúcej sa v odpadových plynoch sa zisťuje, ak
a) je znečisťujúca látka uvedená v zozname znečisťujúcich látok podľa osobitného predpisu 7) alebo
b) sú pre znečisťujúcu látku určené podmienky ochrany ovzdušia. 8)
(3) Spôsoby zisťovania množstva znečisťujúcej látky sú:
a) kontinuálne monitorovanie s použitím technických prostriedkov na monitorovanie emisií látok znečisťujúcich ovzdušie 9) (ďalej len „monitorovací systém“),
b) výpočet s použitím individuálnych emisných faktorov zistených jednorazovým meraním,
c) kvalifikovaný rozbor,
d) kombinácie predchádzajúcich spôsobov.
(4) Miestami zisťovania množstva znečisťujúcej látky meraním podľa odseku 3 písm. a) a b) sú miesta technologických potrubí, komínov a výduchov (ďalej len „potrubie“), v ktorých
a) už nedochádza k zmene látkového zloženia odpadových plynov a
b) stav techniky merania emisií 10) umožňuje zistiť správnu strednú hodnotu hmotnostného toku vypúšťanej znečisťujúcej látky.
(5) Ak stav techniky neumožňuje merať hmotnostný tok podľa odseku 4 písm. b), nie je splnenie podmienky vylúčenia zmeny látkového zloženia nevyhnutné.
(1) Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje kontinuálnym monitorovaním v prípadoch ustanovených v [§ 7 ods. 1 až 3] .
(2) Zisťovať množstvo znečisťujúcej látky možno kontinuálnym monitorovaním aj inej vybranej technicko-prevádzkovej veličiny za podmienok ustanovených v [§ 7 ods. 6 až 9] .
(3) Zisťovať množstvo znečisťujúcej látky môže prevádzkovateľ zdroja znečisťovania kontinuálnym monitorovaním aj v iných prípadoch, než ustanovuje [§ 7 ods. 1 až 3] . Po inštalácii monitorovacieho systému sa zisťovanie množstva znečisťujúcej látky kontinuálnym monitorovaním vykonáva trvalo.
(4) Počas prevádzky monitorovacieho systému v súlade s dokumentáciou sa iné spôsoby zisťovania množstva znečisťujúcej látky vypusteného do ovzdušia príslušným potrubím neuplatňujú.
(1) Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje pri veľkých zdrojoch znečisťovania počas stavov podľa [§ 2 ods. 1 písm. a)] výpočtom s použitím individuálnych emisných faktorov (ďalej len „individuálny faktor“), ak
a) zisťovanie množstva znečisťujúcej látky nie je určené podľa [§ 3] ,
b) množstvo znečisťujúcej látky sa nezisťuje bilančným výpočtom podľa [§ 5 ods. 2 písm. b)] ,
c) zistenie správnych hodnôt individuálnych faktorov umožňuje súčasný stav techniky jednorazového merania emisií ( [§ 2 ods. 4] ),
d) množstvo znečisťujúcej látky vypustenej potrubím je väčšie, ako je ustanovené v odseku 2.
(2) Individuálne faktory sa jednorazovým meraním nezisťujú, ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania technickým rozborom preukáže, že množstvo znečisťujúcej látky 11) vypustené konkrétnym potrubím nie je za rok vyššie ako
a) 10 t tuhých znečisťujúcich látok,
b) 20 t oxidov síry vyjadrených ako oxid siričitý,
c) 20 t oxidov dusíka vyjadrených ako oxid dusičitý,
d) 50 t oxidu uhoľnatého,
e) 1 t znečisťujúcej látky zaradenej do 1. sadzobnej triedy,
f) 2 t znečisťujúcej látky zaradenej do 2. sadzobnej triedy,
g) 2 t znečisťujúcej látky, ktorá nie je do sadzobných tried zaradená,
h) 4 t znečisťujúcej látky zaradenej do 3. sadzobnej triedy,
i) 20 t znečisťujúcej látky zaradenej do 4. sadzobnej triedy.
(3) V prípade pochybnosti sa splnenie podmienky podľa odseku 2 zisťuje prvým jednorazovým meraním a preukazuje sa správou z merania 12) a odborným posudkom vydaným osobou oprávnenou podľa osobitného predpisu, 13) ak si to orgán štátnej správy ochrany ovzdušia (ďalej len „orgán ochrany ovzdušia“) vyžiada. 14)
(4) Individuálne faktory sa vyjadrujú ako hmotnosť konkrétnej vypustenej znečisťujúcej látky pripadajúcej napríklad na
a) jednotku spotrebovanej suroviny,
b) jednotku spáleného paliva,
c) jednotku produkcie, resp. množstva výrobku,
d) jednotku času ustálenej prevádzky,
e) várku (šaržu),
f) iný parameter podľa vlastnosti konkrétnej technológie, na ktorý sa vzťahuje hmotnosť vypustenej znečisťujúcej látky,
(5) Ak to vlastnosti technológie umožňujú, individuálny faktor sa pre konkrétnu znečisťujúcu látku zisťuje ako podiel hmotnosti znečisťujúcej látky vypustenej do ovzdušia všetkými potrubiami počas ustálenej prevádzky zdroja znečisťovania a časovo zodpovedajúcej sumárnej hodnoty vzťahovej veličiny pri takých priemerných hodnotách technicko-prevádzkových veličín, aby zistená hodnota individuálneho faktora bola reprezentatívna.
(6) Ak vlastnosti technológie alebo technicko-organizačné podmienky prevádzky zdroja znečisťovania neumožňujú zistenie jednej reprezentatívnej hodnoty individuálneho faktora podľa odseku 5, zisťuje sa pre konkrétnu znečisťujúcu látku a pre celý zdroj znečisťovania alebo pre jeho časť primeraný počet čiastkových individuálnych faktorov, ktoré reprezentujú vybrané rozpätie hodnôt technicko-prevádzkových veličín.
(7) Množstvo znečisťujúcej látky vypustené počas ustálenej prevádzky sa vypočítava ako súčin individuálneho faktora a sumárnej hodnoty vzťahovej veličiny za čas, za ktorý sa zisťuje množstvo znečisťujúcej látky. Ak sa zisťujú viaceré čiastkové individuálne faktory podľa odseku 6, množstvo znečisťujúcej látky sa vypočíta ako súčet množstiev znečisťujúcej látky vypustených počas konkrétnych stavov ustálenej prevádzky.
(8) Hodnoty individuálnych faktorov sa zisťujú
a) prvým meraním pri uvádzaní nových veľkých zdrojov znečisťovania do prevádzky alebo pri uvádzaní nových alebo jestvujúcich veľkých zdrojov znečisťovania do prevádzky po vykonaní zmeny, 15) najneskôr však do jedného roka od ich uvedenia do prevádzky [ [§ 9 ods. 4 písm. c)] ],
b) prvým meraním pri jestvujúcich veľkých zdrojoch znečisťovania v lehote ustanovenej v [§ 15 ods. 6] ,
c) opakovaným meraním pri
1. veľkých zdrojoch znečisťovania na spaľovanie palív najmenej raz za štyri roky,
2. ostatných veľkých zdrojoch znečisťovania s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v prvom bode, najmenej raz za tri roky.
(9) Hodnoty individuálnych faktorov zisťuje oprávnená osoba meraním podľa metodík zodpovedajúcich súčasnému stavu techniky merania emisií.
(10) Množstvo znečisťujúcej látky môže s použitím individuálnych faktorov zisťovať aj
a) prevádzkovateľ veľkého zdroja znečisťovania počas iných stavov, ako je ustálená prevádzka, a pri menšom množstve znečisťujúcej látky, ako je ustanovené v odseku 2,
b) prevádzkovateľ stredného zdroja znečisťovania, ak nie sú splnené podmienky zisťovania množstva znečisťujúcej látky podľa [§ 3] .
(1) Množstvo znečisťujúcej látky sa zisťuje kvalifikovaným rozborom
a) pri stredných zdrojoch znečisťovania, ak nie sú splnené podmienky zisťovania množstva znečisťujúcej látky podľa [§ 3] ,
b) pri veľkých zdrojoch znečisťovania, ak sú splnené podmienky zisťovania množstva znečisťujúcej látky podľa odseku 3,
c) pri veľkých zdrojoch znečisťovania počas stavov podľa [§ 2 ods. 1 písm. b) až e)] ,
d) v prípade, že nainštalovaný monitorovací systém je mimo prevádzky alebo že hodnota meranej veličiny je mimo meracieho rozsahu monitorovacieho systému,
e) ak množstvo znečisťujúcej látky vypustené konkrétnym potrubím nie je vyššie, ako je ustanovené v [§ 4 ods. 2] .
(2) Množstvo znečisťujúcej látky sa pri kvalifikovanom rozbore zisťuje postupmi v tomto poradí:
a) kontinuálnym monitorovaním pomocou jestvujúceho monitorovacieho systému do času preukázania jeho zhody s touto vyhláškou a so súčasným stavom techniky ( [§ 15 ods. 1] ),
b) bilančným výpočtom s použitím jednoznačných emisných závislostí podľa odseku 3,
c) pri jestvujúcich veľkých zdrojoch znečisťovania výpočtom s použitím individuálnych faktorov zistených inými ako oprávnenými osobami, najdlhšie však do 31. decembra 2000,
d) pri jestvujúcich stredných zdrojoch znečisťovania výpočtom s použitím individuálnych faktorov zistených inými ako oprávnenými osobami, najdlhšie však do 31. decembra 2002,
e) bilančným výpočtom s použitím všeobecných emisných závislostí, ktoré zverejňuje ministerstvo vo svojom vestníku,
f) bilančným výpočtom s použitím všeobecných emisných faktorov, ktoré zverejňuje ministerstvo vo svojom vestníku,
g) bilančným výpočtom s použitím metód aproximácie, porovnaním a rozborom individuálnych faktorov zistených pre iné prevádzkové stavy konkrétnej technológie, ako sú tie, počas ktorých sa zisťuje množstvo vypúšťanej znečisťujúcej látky,
h) hmotnostno-bilančným postupom na základe iných meraných technicko-prevádzkových veličín,
i) metódami porovnávania obdobných a príbuzných zdrojov znečisťovania a procesov,
j) výpočtom na základe iných publikovaných emisných faktorov a podkladov,
k) extrapoláciou z času a tvaru meraného signálu, ak je meraná hodnota mimo meracieho rozsahu monitorovacieho systému,
l) iným vhodným postupom, ktorý vyplýva z vlastností technológie konkrétneho zdroja znečisťovania.
(3) Emisná závislosť podľa odseku 2 písm. b) je jednoznačná, ak
a) sa v technológii nepoužívajú odlučovacie zariadenia,
b) ju možno vyjadriť funkčným vzťahom medzi množstvom vypustenej znečisťujúcej látky a vybranou technicko-prevádzkovou veličinou,
c) funkčný vzťah podľa písmena b) nezávisí od režimu prevádzkovania,
d) hodnota vybranej technicko-prevádzkovej veličiny podľa písmena b) sa zisťuje spôsobom podľa schválenej dokumentácie.
(1) Zisťovanie údajov o dodržaní určených emisných limitov sa vykonáva zisťovaním emisných hodnôt 16) pre zisťujúce látky, pre ktoré sú určené emisné limity, 17) a pre tmavosť dymu. 18) Emisné hodnoty sa nezisťujú pre znečisťujúce látky, pri ktorých je zrejmé, že sa v odpadových plynoch nevyskytujú, a v prípadoch ustanovených v [§ 10 ods. 17] .
(2) Ak nie je v [§ 10 ods. 17] ustanovené inak, emisné hodnoty sa zisťujú
a) kontinuálnym monitorovaním 19) alebo
b) jednorazovým meraním. 20)
(3) Kontinuálne monitorovanie a jednorazové meranie sa vykonávajú metódami a podľa metodík, ktoré sa vzťahujú na určený emisný limit a sú uvedené v zozname, ktorý uverejnilo ministerstvo vo svojom vestníku. 21)
(4) Miestom zisťovania emisných hodnôt je také miesto zdroja znečisťovania alebo jeho časti, pre ktoré je určený emisný limit 22) a v ktorom možno v súlade s odsekom 3 zistiť správnu hodnotu meranej veličiny (ďalej len „meracie miesto“), ak nie je v [§ 9 ods. 4] a v [§ 10 ods. 14] ustanovené inak.
(5) Pracovné charakteristiky emisných monitorovacích systémov a emisné hodnoty zisťuje prevádzkovateľ zdroja jednorazovým meraním prostredníctvom oprávnených osôb.
(6) Prevádzkovateľ zdroja znečisťovania pri oznamovaní začiatku jednorazových meraní oznamuje plánovaný termín jeho začatia územne príslušnému inšpektorátu ochrany ovzdušia Slovenskej inšpekcie životného prostredia 23) (ďalej len „inšpekcia“) najmenej desať pracovných dní pred plánovaným začatím; ak sa zmenil plánovaný termín merania, oznamuje skutočný termín merania najmenej dva pracovné dni pred jeho začatím.
(7) Preukazovanie dodržania určených emisných limitov sa vykonáva priložením dokladov podľa odseku 8 k žiadosti o vydanie súhlasu orgánu ochrany ovzdušia 24) alebo k oznámeniu údajov o dodržaní určených emisných limitov. 25)
(8) K žiadosti alebo k oznámeniu podľa odseku 7 prevádzkovateľ pripojí v závislosti od spôsobu zisťovania emisných hodnôt a účelu konania
a) protokoly z mesačných vyhodnotení kontinuálneho monitorovania, protokol z celoročného vyhodnotenia kontinuálneho monitorovania a údaje uschované na informačnom nosiči podľa [§ 8] ,
b) správu z jednorazového merania, 12)
c) v rokoch, v ktorých nie je povinný vykonať opakované jednorazové meranie, stručné zhodnotenie stavu technológie s dôrazom na skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene emisných hodnôt zistených v predchádzajúcom meraní,
d) ak je emisná hodnota vyjadrená ako emisný faktor, v závislosti od spôsobu zisťovania množstva vypúšťanej znečisťujúcej látky pripojí
1. podklady a úplný výpočet vypustených množstiev znečisťujúcej látky zo zdroja znečisťovania pri všetkých stavoch ustálenej prevádzky,
2. sumárne hodnoty vzťahovej veličiny pre jednotlivé prevádzkové stavy ustálenej prevádzky (prvý bod ),
3. ročnú sumárnu hodnotu vzťahovej veličiny,
e) ďalšie údaje podľa dokumentácie alebo určené ako podmienka orgánu ochrany ovzdušia.
(1) Kontinuálnym monitorovaním sa emisné hodnoty zisťujú, ak súčasne
a) zdroj znečisťovania možno podľa dokumentácie prevádzkovať 1 000 hodín a viac v kalendárnom roku,
b) pre konkrétnu znečisťujúcu látku a konkrétny odpadový plyn to umožňuje súčasný stav techniky merania emisií (odsek 11)
(2) Ak nie je pre zdroje znečisťovania v odseku 3 a v [§ 10 a 11] ustanovené inak, emisné hodnoty sa kontinuálnym monitorovaním zisťujú v každom meracom mieste, v ktorom je počas 1 000 hodín a viac v kalendárnom roku hmotnostný tok konkrétnej znečisťujúcej látky vyšší ako
a) päťnásobok hmotnostného toku určeného ako všeobecne platný emisný limit pre nové zdroje znečisťovania pre 2. a 3. podskupinu organických plynov a pár, 26)
b) desaťnásobok hmotnostného toku určeného ako všeobecne platný emisný limit pre nové zdroje znečisťovania pre ostatné znečisťujúce látky s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v písmene a). 26)
(3) Ak nie je pre zdroje znečisťovania v [§ 10 a 11] ustanovené inak, emisné hodnoty oxidu uhoľnatého sa kontinuálnym monitorovaním zisťujú v každom meracom mieste zdrojov znečisťovania, pre ktoré je osobitným predpisom ustanovený emisný limit pre oxid uhoľnatý. 18)
(4) Čas prevádzkovania a hmotnostný tok (odseky 1 a 2) sa pri vydávaní súhlasu podľa osobitného predpisu posudzujú podľa projektovej dokumentácie. Po nainštalovaní monitorovacieho systému sa zisťovanie emisných hodnôt kontinuálnym monitorovaním vykonáva trvalo; podmienky určené pre čas prevádzkovania a hmotnostný tok podľa odsekov 1 a 2 sa po nainštalovaní monitorovacieho systému ďalej neuplatňujú.
(5) S emisnými hodnotami sa súčasne kontinuálne monitorujú hodnoty stavových a referenčných veličín. Ak je emisný limit vyjadrený ako hmotnostný tok a emisný faktor a nie je podľa odseku 8 vydaný súhlas na zisťovanie hodnoty objemového prietoku plynu iným spôsobom, kontinuálne sa monitoruje aj hodnota tejto veličiny.
(6) Ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania preukáže, že medzi emisnou veličinou a vybranou technicko-prevádzkovou veličinou je jednoznačná závislosť, možno pri ostatných zdrojoch znečisťovania a znečisťujúcich látkach s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odseku 3 a v [§ 10 a 11] , na základe súhlasu orgánu ochrany ovzdušia vydaného po vyžiadaní stanoviska inšpekcie nahradiť kontinuálne monitorovanie emisných hodnôt pre konkrétnu znečisťujúcu látku kontinuálnym monitorovaním hodnôt inej vybranej technicko-prevádzkovej veličiny.
(7) Závislosť medzi emisnou veličinou a inou vybranou technicko-prevádzkovou veličinou podľa odseku 6 je jednoznačná, ak rozšírená neistota merania emisnej hodnoty na úrovni emisného limitu je s 95 % spoľahlivosťou 20 % a menej.
(8) Ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania preukáže, že je splnená podmienka jednoznačnosti podľa odseku 7, kontinuálne monitorovanie objemového prietoku možno na základe súhlasu orgánu ochrany ovzdušia vydaného po vyžiadaní stanoviska inšpekcie nahradiť iným spôsobom jeho zisťovania (odsek 5).
(9) Na kontinuálne monitorovanie hodnôt vybranej technicko-prevádzkovej veličiny podľa odsekov 6 a 7 platia ustanovenia tejto vyhlášky o kontinuálnom monitorovaní emisnej hodnoty obdobne.
(10) Emisné hodnoty môže prevádzkovateľ zdroja znečisťovania zisťovať kontinuálnym monitorovaním aj vtedy, ak tento spôsob zisťovania emisných hodnôt nie je pre konkrétny zdroj znečisťovania v odsekoch 1 až 3 ustanovený. Po nainštalovaní monitorovacieho systému sa kontinuálne monitorovanie vykonáva trvalo.
(11) Ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania preukáže, že nemožno
a) splniť podmienku merania podľa odseku 1 písm. b) a súčasne
b) nahradiť kontinuálne monitorovanie emisnej hodnoty pre konkrétnu znečisťujúcu látku kontinuálnym monitorovaním hodnôt inej vybranej technicko-prevádzkovej veličiny pri splnení podmienky podľa odseku 7,
(12) Podmienky podľa odsekov 6, 7, 8 a 11 sa preukazujú pri nových zdrojoch znečisťovania alebo pri zmenách nových a jestvujúcich zdrojov znečisťovania spôsobom podľa [§ 4 ods. 3] pri uvádzaní zdroja znečisťovania do prevádzky alebo pri uvádzaní zdroja znečisťovania do prevádzky po jeho zmene. V prípadoch osobitnej náročnosti na základe súhlasu orgánu ochrany ovzdušia najneskôr do jedného roka od uvedenia zdroja znečisťovania do prevádzky alebo od uvedenia zdroja znečisťovania do prevádzky po jeho zmene.
(1) Podmienky zisťovania, spracúvania, zaznamenávania, tlače a úschovy výsledkov emisných monitorovacích meraní sú uvedené v [prílohe č. 1] .
(2) Protokoly a ďalšie údaje podľa [prílohy č. 1 trinásteho a štrnásteho bodu] sa tlačia a uschovávajú v štátnom jazyku.
(1) Jednorazovým meraním sa údaje o dodržaní určených emisných limitov zisťujú vtedy, ak
a) spôsob zisťovania množstva znečisťujúcej látky nie je určený podľa [§ 7 ods. 1 až 3] ,
b) tak určí v súhlase orgán ochrany ovzdušia v súlade s [§ 7 ods. 11] ,
c) zistenie správnych emisných hodnôt umožňuje stav techniky merania emisií ( [§ 6 ods. 3 a 4] ).
(2) Ak nie je osobitným predpisom 18) alebo súhlasom orgánu ochrany ovzdušia podľa odseku 4 určené inak, meranie hmotnostnej koncentrácie, hmotnostného toku, emisného stupňa a tmavosti dymu sa vykonáva pri takom režime ustálenej prevádzky, pri ktorom sú predpokladané emisné hodnoty najvyššie. Ak sú tieto režimy pre viaceré znečisťujúce látky rôzne, meranie sa vykonáva pri najmenej 0,9-násobku menovitého výkonu. Podmienka najvyššej emisnej hodnoty alebo najmenej 0,9-násobku menovitého výkonu sa na kontrolné meranie inšpekcie nevzťahuje. Povinnosť dodržiavať emisné limity pri všetkých režimoch ustálenej prevádzky, ktoré sú v dokumentácii dovolené, tým nie je dotknutá.
(3) Počet zisťovaných emisných hodnôt a ďalšie podmienky jednorazového merania zvolí v súlade s metodikami, ktoré sa vzťahujú na určené emisné limity, 21) oprávnená osoba vykonávajúca jednorazové meranie.
(4) Ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania preukáže, že nemožno
a) dodržať podmienky merania podľa odseku 2 ani pri vyčerpaní dostupných technických a technicko-organizačných možností na ich zabezpečenie,
b) dodržať neistotu merania podľa metodiky vzťahujúcej sa na určený emisný limit, 21)
c) zistiť reprezentatívne emisné hodnoty počas skúšobnej prevádzky nového zdroja znečisťovania alebo počas overovacej prevádzky po zmene nového alebo jestvujúceho zdroja znečisťovania,
(5) Údaje o dodržaní emisných limitov sa zisťujú
a) prvým jednorazovým meraním pri uvádzaní nových zdrojov znečisťovania do prevádzky 27) a pri uvádzaní nových a jestvujúcich zdrojov znečisťovania do prevádzky po ich zmene, 15)
b) opakovaným jednorazovým meraním v lehotách ustanovených pre vybrané zdroje znečisťovania podľa [§ 10 a 11] a pre ostatné zdroje znečisťovania podľa odseku 6,
c) v prípadoch podľa odseku 4 písm. c) najneskôr do jedného roka od uvedenia zdroja znečisťovania do prevádzky alebo od uvedenia zdroja znečisťovania do prevádzky po jeho zmene.
(6) Pri ostatných zdrojoch znečisťovania s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v [§ 10 a 11] , sa zisťovanie údajov o dodržaní emisných limitov vykonáva opakovaným jednorazovým meraním najmenej raz za
a) tri roky pri veľkých zdrojoch znečisťovania,
b) päť rokov pri stredných zdrojoch znečisťovania.
(1) Pri spaľovaní tuhých fosílnych palív a palív z nich vyrobených, ak ide o zariadenia so súhrnným menovitým tepelným výkonom kotlov 50 MW vrátane a vyšším, ktoré podľa dokumentácie možno prevádzkovať súčasne (ďalej len „súhrnný menovitý tepelný výkon“), sa kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre
a) tuhé znečisťujúce látky,
b) oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý,
c) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,
d) oxid uhoľnatý.
(2) Pri spaľovaní dreva, drevného odpadu a iných tuhých palív rastlinného pôvodu sa pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom 75 MW vrátane a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre
a) tuhé znečisťujúce látky,
b) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,
c) organické látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový uhlík,
d) oxid uhoľnatý.
(3) Pri spaľovaní kvapalných fosílnych a ostatných kvapalných palív s obsahom síry 1 % vrátane a nižším sa pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom 100 MW vrátane a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre
a) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,
b) oxid uhoľnatý.
(4) Pri spaľovaní kvapalných palív s obsahom síry vyšším ako 1 % sa pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom 100 MW vrátane a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre
a) tuhé znečisťujúce látky,
b) oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý,
c) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,
d) oxid uhoľnatý.
(5) Pri spaľovaní rafinérskych, koksárenských a iných nízkovýhrevných priemyselných plynov sa pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom 100 MW vrátane a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre
a) oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý,
b) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,
c) oxid uhoľnatý.
(6) Pri spaľovaní priemyselných plynov z výroby ocele sa pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom 100 MW vrátane a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre
a) tuhé znečisťujúce látky,
b) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,
c) oxid uhoľnatý.
(7) Pri spaľovaní ostatných plynných palív s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odsekoch 5 a 6, sa pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom 150 MW vrátane a vyšším kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre
a) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,
b) oxid uhoľnatý.
(8) Pri plynových turbínach s objemovým prietokom spalín pri menovitom výkone 60 000 m 3 .h -1 vrátane a vyšším sa kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka a emisné hodnoty pre
a) oxid uhoľnatý,
b) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý.
(9) Ak kotly, ktoré spaľujú rôzne druhy palív, majú spoločné miesto odvádzania spalín, podmienka kontinuálneho monitorovania je splnená, ak súčet podielov menovitých tepelných výkonov kotlov spaľujúcich rovnaké palivo a menovitých tepelných výkonov určených v odsekoch 1 až 7 pre jednotlivé druhy palív je jeden a viac. V prípade kombinácií kotla s plynovou turbínou sa objemový prietok spalín, ktorý zodpovedá množstvu paliva spálenému v plynovej turbíne, vydelí objemovým prietokom 60 000 m 3 .h -1 .
(10) Pri splnení podmienky kontinuálneho monitorovania podľa odseku 9 sa zisťujú emisné hodnoty pre znečisťujúce látky určené v odsekoch 1 až 8 podľa druhu spaľovaných palív.
(11) Ak sa pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom podľa predchádzajúcich odsekov používa odsírenie spalín, zisťovaním emisných hodnôt pre oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý sa rozumie kontinuálne monitorovanie hmotnostnej koncentrácie a emisného stupňa oxidov síry vyjadrených ako oxid siričitý.
(12) Kontinuálne monitorovanie hmotnostnej koncentrácie a emisného stupňa oxidov síry vyjadrených ako oxid siričitý sa vykonáva, ak je odsírenie riešené ako
a) samostatná časť technológie kontinuálnym zisťovaním hodnoty percentuálneho pomeru strednej polhodinovej hodnoty hmotnostnej koncentrácie oxidu siričitého na výstupe z odsírovacieho zariadenia a na vstupe do odsírovacieho zariadenia,
b) súčasť zariadenia na spaľovanie palív kontinuálnym zisťovaním hodnoty percentuálneho pomeru strednej polhodinovej hodnoty hmotnostného toku oxidu siričitého na výstupe zo spaľovacieho zariadenia a hmotnostného toku síry vyjadrenej ako oxid siričitý na vstupe do spaľovacieho zariadenia.
(13) Pri výpočte emisného stupňa podľa odseku 12 písm. a) sa prihliada
a) na prepočítanie hmotnostných koncentrácií oxidu siričitého na rovnaké stavové a referenčné podmienky,
b) na záchyt síry v popolčeku, ak je v prepočítaní na oxid siričitý vyšší ako 5 %,
c) ak je to nevyhnutné, aj na časové oneskorenie prúdenia plynu medzi miestami merania.
(14) Ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania preukáže, že aj pri zohľadnení možnosti skrátenia času zisťovania strednej polhodinovej hodnoty podľa prílohy č. 1 piateho bodu je výhodné iné meracie miesto, ako je uvedené v [§ 6 ods. 4] , orgán ochrany ovzdušia môže po vyžiadaní stanoviska inšpekcie vydať súhlas na zisťovanie údajov o dodržaní emisných limitov formou váženého priemeru emisných limitov skupín kotlov 28)
a) v dymovode viacerých kotlov, ktoré spaľujú rôzne druhy palív, alebo
b) v odvode spalín do ovzdušia.
(15) Ak sa pre vybrané zariadenia na spaľovanie palív v odsekoch 1 až 10 a v odseku 17 neustanovuje inak, emisné hodnoty sa zisťujú opakovaným jednorazovým meraním najmenej raz za
a) dva roky pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom od 50 MW vrátane a vyšším a pri plynových turbínach,
b) tri roky pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom od 15 MW vrátane do 50 MW, ktoré spaľujú kvapalné palivá s obsahom síry 1 % vrátane a nižším a plynné palivá,
c) tri roky pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom od 5 MW vrátane do 50 MW, ktoré spaľujú kvapalné palivá s obsahom síry vyšším ako 1 % a tuhé palivá,
d) päť rokov pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom od 0,2 MW vrátane
1. do 15 MW, ktoré spaľujú kvapalné palivá s obsahom síry 1 % vrátane a nižším a plynné palivá,
2. do 5 MW, ktoré spaľujú kvapalné palivá s obsahom síry vyšším ako 1 % a tuhé palivá.
(16) Pri integrovaných zariadeniach na spaľovanie palív (kotol – plynová turbína) platí pre zisťovanie emisných hodnôt opakovaným jednorazovým meraním lehota podľa odseku 15 písm. a). Pri spaľovaní viacerých druhov palív súčasne v jednom zariadení platí lehota podľa odseku 15, ktorá je určená súhrnným menovitým tepelným výkonom a tým druhom paliva, ktorého podiel na tepelnom príkone zariadenia je najväčší. V prípade rovnakého podielu tepelných príkonov platí kratšia lehota.
(17) Pri spaľovaní zemného plynu, svietiplynu, propán-butánu a kvapalných palív s obsahom síry 0,2 % vrátane a nižším sa emisné hodnoty pri zariadeniach so súhrnným menovitým tepelným výkonom od 0,2 MW vrátane do 15 MW nezisťujú pre
a) tuhé znečisťujúce látky,
b) oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý.
(1) Pri zariadeniach na spaľovanie odpadu s projektovanou kapacitou vyššou ako 3 t spaľovaného komunálneho odpadu za hodinu a vyššou ako 0,1 t zvláštneho a nebezpečného odpadu za hodinu sa kontinuálnym monitorovaním zisťuje objemová koncentrácia kyslíka v spaľovacom priestore za posledným prívodom vzduchu, 30) a ak nie je v odsekoch 3 a 4 ustanovené inak, kontinuálnym monitorovaním sa zisťujú emisné hodnoty pre
a) tuhé znečisťujúce látky,
b) oxidy dusíka vyjadrené ako oxid dusičitý,
c) organické látky vo forme plynov a pár vyjadrené ako celkový uhlík,
d) oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý alebo emisný stupeň oxidov síry vyjadrených ako oxid siričitý,
e) plynné zlúčeniny chlóru vyjadrené ako chlorovodík,
f) plynné zlúčeniny fluóru vyjadrené ako fluorovodík.
(2) Pri všetkých zariadeniach na spaľovanie odpadu a pri spaľovaní odpadu v iných zariadeniach, ako sú spaľovne odpadov (odsek 4), sa kontinuálnym monitorovaním zisťujú
a) emisné hodnoty pre oxid uhoľnatý,
b) objemová koncentrácia kyslíka v mieste merania emisných hodnôt,
c) teplota spalín v spaľovacom priestore za posledným prívodom vzduchu. 30)
(3) Ak prevádzkovateľ zdroja znečisťovania spôsobom podľa [§ 4 ods. 3] preukáže, že emisné hodnoty znečisťujúcich látok podľa odseku 1 písm. d) až f) zvýšené o hodnotu modulu rozšírenej neistoty jednorazového merania pri intervale spoľahlivosti 95 % sú vzhľadom na
a) látkové zloženie odpadu,
b) vlastnosti a zabezpečenie riadenia spaľovacieho a odlučovacieho procesu,
c) kontinuálne monitorovanie vybraných technicko-prevádzkových veličín
(4) Na spaľovanie odpadov v iných zariadeniach, ako sú spaľovne odpadov, platia podmienky kontinuálneho monitorovania
a) uvedené v odsekoch 1 a 3, ak podľa platnej dokumentácie je dovolené spaľovať odpad 500 hodín a viac za kalendárny rok,
b) uvedené v odseku 2,
c) určené pre konkrétne zariadenie, v ktorom sa odpady spaľujú.
(5) Po nainštalovaní monitorovacieho systému pri splnení podmienky podľa odseku 4 písm. a) sa emisné hodnoty pre znečisťujúce látky určené v odsekoch 1 a 2 zisťujú aj vtedy, ak sa v týchto zariadeniach odpady nespaľujú. Pri splnení podmienky podľa písmena c) sa emisné hodnoty kontinuálnym monitorovaním podľa [§ 7] a [10] zisťujú aj vtedy, ak je dovolené odpad spaľovať menej ako 500 hodín za kalendárny rok.
(6) Zisťovanie emisných hodnôt opakovaným jednorazovým meraním sa vykonáva pri spaľovaní
a) zvláštneho a nebezpečného odpadu obsahujúceho vysokostabilné organické látky najmenej raz za dva mesiace počas prvého roka prevádzky a najmenej raz za šesť mesiacov v ďalších rokoch prevádzky,
b) komunálneho odpadu s kapacitou vyššou ako 1 t za hodinu a pri spaľovaní iného zvláštneho a nebezpečného odpadu, ako je uvedený v písmene a), najmenej raz za rok,
c) komunálneho odpadu s kapacitou 1 t za hodinu vrátane a nižšou najmenej raz za dva roky.
(1) Kontinuálne monitorovanie hodnôt veličín, ktorými je vyjadrený imisný limit 31) (ďalej len „imisná hodnota“), a súvisiacich meteorologických údajov inštalujú a prevádzkujú prevádzkovatelia veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktoré sú uvedené v zozname vydanom osobitným predpisom, 32) ak podmienku kontinuálneho monitorovania určil v súhlase orgán ochrany ovzdušia. Podkladom na určenie podmienky kontinuálneho monitorovania je stanovisko Slovenského hydrometeorologického ústavu (ďalej len „ústav“) a štátneho okresného hygienika. 33)
(2) Pri určovaní podmienky kontinuálneho monitorovania imisných hodnôt podľa odseku 1, počtu a rozmiestnenia meracích miest monitorovacieho systému sa prihliada najmä na
a) záverečné stanovisko ministerstva v prípade nových zdrojov znečisťovania, 34)
b) umiestnenie zdroja znečisťovania v oblastiach vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia, 35)
c) uplatnenie imisného monitorovacieho systému ako súčasti smogového varovného a regulačného systému, 36)
d) imisno-rozptylové podmienky,
e) počet obyvateľov ovplyvnených imisiami pochádzajúcimi zo zdroja znečisťovania,
f) množstvo a škodlivé účinky znečisťujúcich látok odvádzaných zo zdroja znečisťovania a mieru rizika ohrozenia zdravia obyvateľstva a životného prostredia, 36)
g) možnosti stavu techniky merania imisií a primeranosť nákladov na inštaláciu a prevádzku imisného monitorovacieho systému,
h) územné a funkčné prepojenie viacerých vybraných veľkých zdrojov znečisťovania podľa odseku 1,
i) vyhodnotenie výsledkov časovo obmedzeného jednorazového imisného merania podľa odseku 3.
(3) Na účely overenia potreby kontinuálneho monitorovania imisií podľa odseku 1 a vhodnosti umiestnenia alebo počtu meracích miest môže orgán ochrany ovzdušia v súhlase určiť podmienku časovo obmedzeného jednorazového imisného merania
a) znečistenia ovzdušia pred uvedením nového zdroja znečisťovania do prevádzky a po ňom,
b) imisného pôsobenia jestvujúceho zdroja znečisťovania ovzdušia.
(4) Imisným monitorovacím systémom kontinuálne monitorované hodnoty veličín sa spracúvajú, zaznamenávajú, dokumentujú a uschovávajú v súlade s dokumentáciou, so súčasným stavom techniky a s ďalšími podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia, pričom sa prihliada na podmienky uvedené v [prílohe č. 1] podľa ich vecného významu. Podkladom na určenie podmienok je stanovisko ústavu.
(5) Zisťovať imisné hodnoty kontinuálnym monitorovaním môže prevádzkovateľ zdroja znečisťovania, aj keď mu podmienka podľa odseku 1 nebola určená. Podmienkou použitia výsledkov takéhoto imisného monitorovania na účely konaní vo veciach ochrany ovzdušia je súhlas orgánu ochrany ovzdušia na inštaláciu imisného monitorovacieho systému.
(1) Emisné a imisné monitorovacie systémy sa inštalujú tak, aby pri ich inštalácii a počas ich prevádzky spĺňali pracovné charakteristiky podľa stavu techniky merania platného v čase ich inštalovania a ďalšie požiadavky uvedené v [prílohe č. 2] .
(2) Zistenie pracovných charakteristík monitorovacích systémov sa vykonáva prvou úplnou funkčnou skúškou (ďalej len „úplná skúška“) a overuje sa opakovanými čiastkovými funkčnými skúškami (ďalej len „čiastková skúška“).
(3) Skúšky podľa odseku 2 vykonávajú oprávnené osoby podľa
a) metodík, ktoré zodpovedajú súčasnému stavu techniky merania emisií a imisií 21) pre inštalovaný monitorovací systém,
b) dokumentácie a podmienok určených v súhlase orgánom ochrany ovzdušia; pred vydaním podmienok si orgán ochrany ovzdušia vyžiada stanovisko inšpekcie v prípade monitorovania emisií a ústavu v prípade monitorovania imisií.
(4) Úplná skúška monitorovacieho systému sa vykonáva v rámci skúšobnej prevádzky zdroja znečisťovania alebo skúšobnej prevádzky monitorovacieho systému; v prípadoch osobitnej náročnosti skúšania monitorovacieho systému na základe súhlasu orgánu ochrany ovzdušia najneskôr do jedného roka od uvedenia zdroja znečisťovania do prevádzky alebo od času inštalácie monitorovacieho systému.
(5) Pri úplnej skúške monitorovacieho systému sa
a) zisťujú vybrané pracovné charakteristiky monitorovacieho systému,
b) vykonáva kalibrácia monitorovacieho systému,
c) overuje správnosť najmenej jedného bodu kalibračnej funkcie porovnaním s priemernou hodnotou z najmenej troch výsledkov jednotlivých meraní vykonaných referenčnou metodikou, 21)
d) posudzuje zhoda s technickými predpismi, dokumentáciou, podmienkami určenými orgánom ochrany ovzdušia a touto vyhláškou.
(6) Pri čiastkovej skúške monitorovacieho systému sa
a) zisťujú vybrané pracovné charakteristiky monitorovacieho systému,
b) posudzuje zhoda podľa odseku 5 písm. d).
(7) Ak dôjde k
a) zmene princípu merania monitorovacieho systému,
b) zmene princípu úpravy vzorky plynu,
c) úplnej obnove inštalovaného monitorovacieho systému,
d) zisteniu nedodržania pracovných charakteristík monitorovacieho systému, ktoré sú určené ako normatívne požiadavky,
e) zásadnej zmene látkového zloženia meraného plynu v dôsledku zmeny zdroja znečisťovania, 15)
(8) Čiastkové skúšky monitorovacieho systému sa vykonávajú v lehotách určených v dokumentácii, najmenej však raz za tri roky. Správu o čiastkových skúškach monitorovacieho systému podľa odseku 6 a o skúške podľa odseku 7 predkladá prevádzkovateľ monitorovacieho systému orgánu ochrany ovzdušia v lehote do jedného mesiaca od skončenia skúšok.
(1) Ak sú pri novom zdroji znečisťovania splnené podmienky na zisťovanie emisných hodnôt kontinuálnym monitorovaním a v [§ 13 ods. 4] nie je ustanovené inak, kontinuálne monitorovanie sa vykonáva od uvedenia nového zdroja znečisťovania do prevádzky.
(2) Emisný monitorovací systém sa nainštaluje a uvedie do prevádzky najneskôr do troch rokov od roku splnenia podmienok kontinuálneho monitorovania, ak
a) sa pri jednorazovom meraní podľa [§ 9 ods. 5 a 6] alebo pri kontrolnej činnosti inšpekcie zistí splnenie podmienky kontinuálneho monitorovania emisií podľa [§ 7 ods. 2] ,
b) sa pri jednorazovom meraní podľa [§ 9 ods. 5] a [§ 11 ods. 6] alebo pri kontrolnej činnosti inšpekcie zistí nesplnenie podmienok zisťovania emisných hodnôt jednorazovým meraním podľa [§ 11 ods. 3] ,
c) čas prevádzkovania zdroja prekročí v dvoch z troch po sebe nasledujúcich rokov
1. 1 000 hodín podľa [§ 7 ods. 1 až 3] ,
2. 500 hodín podľa [§ 11 ods. 4] ,
d) sa pri skúške monitorovacieho systému podľa [§ 13 ods. 6 a 7] alebo pri kontrolnej činnosti inšpekcie zistí neplnenie podmienky náhrady kontinuálneho monitorovania emisných hodnôt pre konkrétnu znečisťujúcu látku kontinuálnym monitorovaním hodnôt inej vybranej technicko-prevádzkovej veličiny podľa [§ 7 ods. 7] alebo náhrady kontinuálneho monitorovania objemového prietoku podľa [§ 7 ods. 8] , alebo vhodnosti iného meracieho miesta podľa [§ 10 ods. 14] ,
e) prevádzkovateľ pri uvádzaní nového zdroja znečisťovania nepreukáže alebo pri kontrolnej činnosti inšpekcie sa zistí neplnenie podmienok neinštalovania monitorovacieho systému podľa [§ 7 ods. 11] .
(3) Ak prevádzkovateľ pri uvádzaní nového zdroja znečisťovania do prevádzky nepreukáže splnenie podmienok
a) spracovania výsledkov emisných monitorovacích meraní podľa [prílohy č. 1 deviateho až jedenásteho bodu] ,
b) náhrady kontinuálneho monitorovania emisných hodnôt pre konkrétnu znečisťujúcu látku kontinuálnym monitorovaním hodnôt inej vybranej technicko-prevádzkovej veličiny podľa [§ 7 ods. 7] ,
c) náhrady kontinuálneho monitorovania objemového prietoku podľa [§ 7 ods. 8] ,
d) vhodnosti iného meracieho miesta podľa [§ 10 ods. 14] ,
(4) Po inštalácii monitorovacieho systému podľa odsekov 2 a 3 sa zisťovanie emisných hodnôt a množstva znečisťujúcich látok kontinuálnym monitorovaním vykonáva trvalo.
(5) Prostriedky na kontinuálne monitorovanie imisií sa pri nových vybraných zdrojoch znečisťovania podľa [§ 12 ods. 1] nainštalujú
a) súčasne s uvedením nového zdroja znečisťovania do prevádzky, ak orgán ochrany ovzdušia neurčí inak, najneskôr však do troch rokov od uvedenia tohto zdroja do prevádzky,
b) v prípade časovo obmedzeného jednorazového imisného merania podľa [§ 12 ods. 3] najneskôr do troch rokov od určenia podmienky kontinuálneho monitorovania.
(1) Ak je pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania nainštalovaný emisný monitorovací systém a sú splnené podmienky zisťovania emisných hodnôt kontinuálnym monitorovaním, prevádzkovateľ zdroja znečisťovania najneskôr do 31. decembra 1999 preukáže 37) zhodu monitorovacieho systému s touto vyhláškou a so súčasným stavom techniky; zhoda sa preukáže predložením dokumentácie monitorovacieho systému, správy z úplnej skúšky podľa [§ 13 ods. 5] a odborného posudku, ak oň orgán ochrany ovzdušia požiada.
(2) Ak prevádzkovateľ jestvujúceho monitorovacieho systému zhodu podľa odseku 1 nepreukáže, jestvujúci monitorovací systém sa zladí s touto vyhláškou a so súčasným stavom techniky kontinuálneho monitorovania 21) najneskôr do 31. decembra 2001.
(3) Podmienky nahradenia kontinuálneho monitorovania emisných hodnôt, objemového prietoku a neinštalovania monitorovacieho systému podľa [§ 7 ods. 6] , [8] a [11] sa preukazujú pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania spôsobom podľa [§ 4 ods. 3] v lehotách ustanovených v odseku 6.
(4) Ak nie je v odseku 5 ustanovené inak, pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania, pri ktorých sa musia zisťovať emisné hodnoty a množstvo vypúšťaných znečisťujúcich látok kontinuálnym monitorovaním, sa monitorovací systém nainštaluje a osobitné podmienky kontinuálneho monitorovania sa preukážu pri
a) spaľovniach odpadov, spaľovaní odpadov v iných zariadeniach a pri zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s obsahom síry vyšším ako 1 % a tuhých palív do 31. decembra 2001,
b) zariadeniach na spaľovanie kvapalných palív s obsahom síry 1 % vrátane a menším, plynných palív v plynových turbínach a pri ostatných veľkých zdrojoch znečisťovania do 31. decembra 2003,
c) stredných zdrojoch znečisťovania do 31. decembra 2005.
(5) Ak sa pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania vykoná zmena, ktorou sa dosiahnu určené limity znečisťovania 38) pred lehotami ustanovenými v odseku 4, monitorovací systém sa nainštaluje v rámci vykonania zmeny.
(6) V prípade jestvujúcich zdrojov znečisťovania, pri ktorých sa
a) emisné hodnoty a individuálne faktory zisťujú jednorazovým meraním,
b) emisné hodnoty zisťujú kontinuálnym monitorovaním, ak je určená neskoršia lehota na inštalovanie monitorovacích systémov podľa odsekov 2 a 4,
c) splnenie podmienok preukazuje podľa odseku 3,
(7) Zisťovanie množstva znečisťujúcich látok kvalifikovaným rozborom podľa [§ 5] sa vykonáva pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania od nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky; ak platí podmienka zisťovania množstva znečisťujúcich látok kontinuálnym monitorovaním alebo jednorazovým meraním, zisťovanie množstva znečisťujúcej látky sa vykonáva kvalifikovaným rozborom podľa [§ 5] do lehoty ustanovenej v odsekoch 1, 2, 4 a 6.
(8) Prevádzkovatelia jestvujúcich zdrojov znečisťovania, ktorých výrobná a iná obdobná kapacita posudzovaná podľa dokumentácie je taká istá, ako je uvedená v zozname vydanom osobitným predpisom, 32) alebo vyššia, na vyzvanie orgánu ochrany ovzdušia 37) predložia žiadosť o súhlas na inštaláciu alebo na vydanie rozhodnutia o neinštalovaní imisného monitorovacieho systému; k žiadosti pripoja odôvodnenie obsahujúce zhodnotenie predpokladov na inštalovanie (neinštalovanie) monitorovacieho systému podľa [§ 12 ods. 2] .
(9) Ak je určená podmienka zisťovania imisných hodnôt kontinuálnym monitorovaním pri jestvujúcich zdrojoch znečisťovania podľa odseku 8, monitorovací systém sa nainštaluje najneskôr do troch rokov od určenia podmienky trvalého kontinuálneho monitorovania.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. marca 1997.