Zákon o vojenskej službe

Služobný pomer je právny vzťah štátu a profesionálneho vojaka, v ktorom profesionálny vojak na základe dobrovoľne prevzatého záväzku vykonáva profesionálnu službu v ozbrojených silách ako svoje zamestnanie.

Do služobného pomeru možno prijať len občana, ktorý preukáže, že sa jeho predchádzajúci pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah skončil.

Služobný pomer vznikne dňom, ktorý je určený v rozkaze v personálnych veciach (ďalej len „personálny rozkaz“), ak občan v tento deň nastúpi do profesionálnej služby.

Ak určený deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň štátneho sviatku alebo na ďalší deň pracovného pokoja, považuje sa podmienka nástupu do profesionálnej služby v deň určený podľa odseku 3 za splnenú, ak občan nastúpi do profesionálnej služby v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Personálny rozkaz podľa odseku 3 musí obsahovať určený deň vzniku služobného pomeru, druh služobného pomeru, vojenskú hodnosť, do ktorej bude občan vymenovaný alebo do ktorej bude prijatý, služobné zaradenie s určením funkcie, vojenského útvaru a jeho sídla a čas zotrvania v dočasnom služobnom pomere podľa prevzatého záväzku na profesionálnu službu.

Ak občan v určený deň podľa odseku 3 nenastúpi do profesionálnej služby z dôvodu dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo pre úraz, alebo z dôvodov, pre ktoré sa profesionálnemu vojakovi udeľuje krátka dovolenka podľa [§ 127 ods. 2] alebo podľa [§ 128 ods. 2] , a túto prekážku včas oznámi služobnému orgánu, služobný pomer vznikne nasledujúcim pracovným dňom po dni, keď tieto dôvody pominú, ak občan v tento deň nastúpi profesionálnu službu. Služobný orgán uvedie v personálnom rozkaze skutočný deň vzniku služobného pomeru.

Ak občan v určený deň podľa odseku 3 bez dôvodov (odsek 6) nenastúpi do profesionálnej služby, služobný orgán personálny rozkaz o vzniku služobného pomeru zruší.

Profesionálny vojak sa vymenuje alebo povýši do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol, ak

Pre profesionálnu službu sa na vojenské hodnosti práporčíkov a dôstojníkov ustanovuje, ak tento zákon neustanovuje inak, doba výsluhy vo vojenskej hodnosti

a) čatár jeden rok, b) rotný tri roky, c) rotmajster tri roky, d) nadrotmajster tri roky, e) podpráporčík štyri roky, f) práporčík päť rokov, g) poručík dva roky, h) nadporučík tri roky, i) kapitán štyri roky, j) major päť rokov, k) podplukovník päť rokov.

Pre profesionálnu službu sa na vojenskú hodnosť desiatnik ustanovuje doba výsluhy vo vojenskej hodnosti tri mesiace.

Pre vojenské hodnosti desiatnik, štábny nadrotmajster, nadpráporčík, plukovník a generálske hodnosti sa doba výsluhy vo vojenskej hodnosti neustanovuje.

Do doby výsluhy vo vojenskej hodnosti sa nezapočítava doba

pozbavenia výkonu funkcie, ak profesionálnemu vojakovi nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný príjem skrátený,

výkonu väzby, ak sa trestné stíhanie neskončilo zastavením trestného stíhania alebo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,

dovolenky bez nároku na služobný príjem,

dočasnej neschopnosti na výkon služby pre chorobu alebo pre úraz, počas ktorej profesionálny vojak nemá nárok na služobný príjem v chorobe alebo na nemocenské dávky, [62)](#poznamky.poznamka-62)

ďalšej materskej dovolenky,

prerušenia výkonu profesionálnej služby,

neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jeden deň.

Žiaka alebo študenta vojenskej školy, ktorý vykonáva základnú službu ( [§ 52] ), možno do skončenia štúdia povýšiť do vyšších vojenských hodností, ak

jeho správanie je v súlade s vojenskou disciplínou,

v štúdiu a vo výcviku dosahuje požadované výsledky a

uplynula minimálna doba výsluhy vo vojenskej hodnosti podľa [§ 103 ods. 2] .

Vojakovi, ktorý je ustanovený do funkcie, na ktorú je plánovaná vyššia vojenská hodnosť, než akú dosiahol, a nespĺňa podmienku uvedenú v [§ 100 písm. b) a c)] , možno na dobu výkonu funkcie prepožičať vyššiu vojenskú hodnosť s výnimkou generálskych hodností, nie však vyššiu, aká je plánovaná na zastávanú funkciu.

Za podmienok uvedených v odseku 1 možno vojakovi prepožičať vyššiu vojenskú hodnosť, ak plní osobitné úlohy, najmä na úseku

inšpekčnej a kontrolnej činnosti,

diplomatických služieb,

vedeckovýskumnej činnosti.

Vojak, ktorému bola prepožičaná vyššia vojenská hodnosť, má práva a povinnosti spojené s touto vojenskou hodnosťou s výnimkou hodnostného príplatku z prepožičanej vyššej vojenskej hodnosti.

Podrobnosti o označení vojenských hodností ustanoví vnútorným predpisom minister.

na základe rozhodnutia vojenského lekára musí nosiť ortopedickú obuv.

Služobný orgán pri prerušení výkonu profesionálnej služby podľa [§ 25 ods. 2] môže profesionálnemu vojakovi v personálnom rozkaze o prerušení výkonu profesionálnej služby povoliť nosenie vojenskej rovnošaty.

Služobný orgán pri prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru môže v personálnom rozkaze o prepustení povoliť na žiadosť profesionálneho vojaka nosenie vojenskej rovnošaty po skončení služobného pomeru.

Poberateľovi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku zo sociálneho zabezpečenia vojakov alebo účastníkovi boja proti fašizmu [63b)](#poznamky.poznamka-63b) alebo rehabilitovanému vojakovi [63c)](#poznamky.poznamka-63c) môže náčelník úradu vojenskej správy príslušný podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa povoliť nosenie vojenskej rovnošaty.

Podrobnosti o nosení vojenskej rovnošaty podľa odsekov 5 a 6 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Dočasný služobný pomer trvá

počas plnenia úloh určených osobitným predpisom, [29)](#poznamky.poznamka-29)

najmenej tri roky a najviac 15 rokov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Do dočasného služobného pomeru podľa odseku 1 písm. a) možno prijať občana, ktorý spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru a prevezme na takúto službu záväzok.

Do dočasného služobného pomeru podľa odseku 1 písm. b) možno prijať občana, ktorý spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru a prevezme na takúto službu záväzok najmenej na tri roky.

Za každé dva dni výkonu činnosti podľa odseku 1 patrí profesionálnemu vojakovi jeden deň náhradného voľna.

Profesionálny vojak má za kalendárny rok nárok na riadnu dovolenku 44 kalendárnych dní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Do riadnej dovolenky (odsek 1) sa nezapočítavajú štátne sviatky a ďalšie dni pracovného pokoja. [64)](#poznamky.poznamka-64) Do riadnej dovolenky sa započítava šesť sobôt a šesť nedieľ.

Riadna dovolenka podľa odseku 1 sa profesionálnemu vojakovi po 20 rokoch výkonu profesionálnej služby zvyšuje o sedem kalendárnych dní, do ktorých sa započítava jedna sobota a jedna nedeľa.

Ak služobný pomer vznikol alebo zanikol v priebehu kalendárneho roka, patrí profesionálnemu vojakovi pomerná časť riadnej dovolenky.

Pomerná časť riadnej dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac trvania služobného pomeru v kalendárnom roku patrí profesionálnemu vojakovi jedna dvanástina riadnej dovolenky. Ak vznikne služobný pomer najneskôr 15. deň v mesiaci, patrí profesionálnemu vojakovi pomerná časť riadnej dovolenky aj za tento mesiac. Za kalendárny mesiac, v ktorom sa služobný pomer skončil, patrí profesionálnemu vojakovi pomerná časť riadnej dovolenky, len ak v tomto mesiaci trval služobný pomer dlhšie ako 15 dní.

Za čas výkonu profesionálnej služby vojaka sa na vznik nároku na riadnu dovolenku považuje aj

Vojak základnej služby má nárok na riadnu dovolenku 14 kalendárnych dní za šesť mesiacov základnej služby.

Čerpanie riadnej dovolenky môže vojakovi základnej služby určiť služobný orgán alebo nadriadený vojak po vykonaní základného výcviku, a to spravidla vcelku, pričom prihliada na potreby služby a na oprávnené záujmy vojaka základnej služby. Nástup riadnej dovolenky určí služobný orgán alebo nadriadený vojak písomným vojenským rozkazom tak, aby ju vojak základnej služby vyčerpal najneskôr 14 dní pred skončením základnej služby. Vojak základnej služby nemôže čerpať riadnu dovolenku 14 dní pred skončením základnej služby.

Riadna dovolenka sa vojakovi základnej služby preruší, ak je v čase čerpania riadnej dovolenky uznaný dočasne neschopným na výkon vojenskej služby pre chorobu alebo pre úraz.

Vojakovi základnej služby patria za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť peňažné náležitosti zopovedajúce počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vojak základnej služby vyčerpať najneskôr 14 dní pred skončením základnej služby z ním nezavinených dôvodov.

Vojak základnej služby je povinný vrátiť peňažné náležitosti, ktoré mu boli vyplatené za dni vyčerpanej riadnej dovolenky alebo jej pomernej časti, na ktoré mu nevznikol nárok, s výnimkou prípadov uvedených v § 64 ods. 1 písm. b) až d).

Riadna dovolenka sa vojakovi základnej služby započítava do doby výkonu vojenskej služby.

Žiak alebo študent vojenskej školy, ktorý vykonáva základnú službu ( [§ 52] ), má nárok na riadnu dovolenku 14 kalendárnych dní za šesť mesiacov základnej služby.

Čerpanie riadnej dovolenky môže žiakovi alebo študentovi vojenskej školy určiť služobný orgán alebo nadriadený vojak vojenskej školy po vykonaní najmenej troch mesiacov základnej služby, pričom za každé tri mesiace mu môže určiť čerpanie jej pomernej časti. Pri udelení riadnej dovolenky služobný orgán alebo nadriadený vojak prihliada na potreby služby a na oprávnené záujmy žiaka a študenta vojenskej školy.

Nástup žiaka alebo študenta vojenskej školy podľa odseku 1 na riadnu dovolenku určuje služobný orgán alebo nadriadený vojak písomným vojenským rozkazom spravidla v čase školských prázdnin tak, aby sa vyčerpala do konca základnej služby.

Riadna dovolenka sa žiakovi alebo študentovi preruší, ak je v čase čerpania riadnej dovolenky uznaný dočasne neschopným na výkon vojenskej služby pre chorobu alebo pre úraz.

Dovolenka bez nároku na peňažné náležitosti sa žiakovi alebo študentovi vojenskej školy udeľuje podľa [§ 125] .

Čerpanie riadnej dovolenky profesionálnemu vojakovi určuje služobný orgán alebo nadriadený vojak s prihliadnutím na potreby služby a na oprávnené záujmy profesionálneho vojaka.

Nástup riadnej dovolenky vyhlási profesionálnemu vojakovi služobný orgán alebo nadriadený vojak v písomnom vojenskom rozkaze najmenej l5 dní pred jej nástupom. So súhlasom profesionálneho vojaka možno túto lehotu skrátiť.

Nástup riadnej dovolenky určí služobný orgán alebo nadriadený vojak tak, aby ju profesionálny vojak mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roku. Ak profesionálny vojak nemohol riadnu dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať, služobný orgán alebo nadriadený vojak určí jej nástup tak, aby ju profesionálny vojak vyčerpal najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roku.

Profesionálny vojak je povinný vyčerpať do konca kalendárneho roku, za ktorý mu vznikol nárok na riadnu dovolenku, najmenej polovicu riadnej dovolenky podľa [§ 114 ods. 1] . Služobný orgán alebo nadriadený vojak je povinný vytvoriť profesionálnemu vojakovi podmienky na vyčerpanie riadnej dovolenky.

Riadna dovolenka sa spravidla čerpá vcelku. Ak sa poskytuje po častiach, musí aspoň jedna časť trvať najmenej 22 kalendárnych dní, ak na ňu profesionálnemu vojakovi vznikol nárok.

Služobný orgán alebo nadriadený vojak nemôže profesionálnemu vojakovi určiť čerpanie riadnej dovolenky v čase, keď je uznaný dočasne neschopným na výkon profesionálnej služby pre chorobu alebo pre úraz, keď mu bola udelená krátka dovolenka na ošetrovanie člena rodiny, ani keď je profesionálna vojačka na materskej dovolenke alebo na ďalšej materskej dovolenke.

Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, môže služobný orgán alebo nadriadený vojak odvolať profesionálneho vojaka z riadnej dovolenky. Profesionálny vojak má nárok na náhradu preukázaných účelne vynaložených nákladov, ktoré mu tým vznikli.

Služobný orgán alebo nadriadený vojak profesionálnemu vojakovi riadnu dovolenku preruší, ak je profesionálny vojak v čase čerpania riadnej dovolenky uznaný dočasne neschopným na výkon profesionálnej služby pre chorobu alebo pre úraz alebo ak mu bola udelená krátka dovolenka podľa [§ 127 ods. 2 písm. l) alebo m)] . Riadnu dovolenku profesionálnemu vojakovi služobný orgán alebo nadriadený vojak preruší aj pred prerušením výkonu profesionálnej služby, pred dočasným pozbavením výkonu funkcie a pred nástupom profesionálnej vojačky na materskú dovolenku.

Odvolanie profesionálneho vojaka z riadnej dovolenky a prerušenie riadnej dovolenky profesionálnemu vojakovi vyhlasuje služobný orgán alebo nadriadený vojak písomným vojenským rozkazom.

Profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej dovolenky alebo z dôvodov uvedených v [§ 34 ods. 1 písm. a) až d)] .

Stály služobný pomer trvá do dovŕšenia vekovej hranice ustanovenej pre vojenské hodnosti ( [§ 98] ), ak tento zákon neustanovuje inak.

Do stáleho služobného pomeru služobný orgán prijme profesionálneho vojaka, ktorého dočasný služobný pomer ku dňu prijatia do stáleho služobného pomeru trval najmenej dva roky a umožnilo sa mu získať kvalifikačné predpoklady vzdelania.

Do stáleho služobného pomeru môže služobný orgán prijať profesionálneho vojaka, ktorého dočasný služobný pomer ku dňu prijatia do stáleho služobného pomeru trval najmenej tri roky, podľa záveru služobného hodnotenia je spôsobilý na výkon profesionálnej služby a požiadal o prijatie do stáleho služobného pomeru.

Profesionálneho vojaka, ktorý dovŕšil vekovú hranicu ( [§ 98] ), možno s jeho súhlasom a podľa potrieb ozbrojených síl ponechať v služobnom pomere.

Do stáleho služobného pomeru môže služobný orgán prijať aj občana, ktorého predchádzajúci služobný pomer v ozbrojených silách [29a)](#poznamky.poznamka-29a) trval najmenej tri roky, ak od jeho skončenia neuplynulo viac ako päť rokov a

spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie,

dosiahol vojenskú hodnosť požadovanú na výkon funkcie,

podľa záverov posledného služobného hodnotenia je spôsobilý na výkon profesionálnej služby,

požiadal o prijatie do stáleho služobného pomeru.

Profesionálny vojak je povinný vrátiť služobný príjem, ktorý mu bol vyplatený za dni vyčerpanej riadnej dovolenky alebo jej pomernej časti, na ktorý mu nevznikol nárok.

Ak profesionálny vojak zomrie, vyplatí sa služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť pozostalému manželovi, a ak ho niet, služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť sa prihlási do dedičského konania.

Profesionálnemu vojakovi sa riadna dovolenka kráti za prvých 120 kalendárnych dní neprítomnosti v zamestnaní o jednu dvanástinu a za každých takýchto ďalších 30 kalendárnych dní o jednu dvanástinu, ak

je uznaný dočasne neschopným na výkon profesionálnej služby pre chorobu alebo pre úraz,

mu bola udelená riadna dovolenka bez nároku na služobný príjem,

je profesionálnej vojačke udelená ďalšia materská dovolenka.

Za jeden deň neospravedlnenej neprítomnosti profesionálneho vojaka alebo vojaka základnej služby v zamestnaní sa riadna dovolenka kráti o jeden až tri dni; krátenie riadnej dovolenky v kalendárnom roku nesmie prekročiť polovicu riadnej dovolenky podľa [§ 114 ods. 1] a [§ 116 ods. 1] alebo jej pomernej časti, ak profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi základnej služby vznikol na riadnu dovolenku alebo na jej pomernú časť nárok.

Riadna dovolenka podľa odseku 1 sa nekráti, ak je profesionálny vojak alebo vojak základnej služby uznaný dočasne neschopným na výkon služby z dôvodu choroby alebo úrazu v priamej súvislosti s výkonom služby alebo choroby z povolania profesionálneho vojaka.

Na účely tohto zákona sa za jeden deň neprítomnosti profesionálneho vojaka alebo vojaka základnej služby v zamestnaní považuje neprítomnosť, ktorá trvá viac ako polovicu času zamestnania v ten istý deň.

Profesionálny vojak, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú službu, má nárok na osobitnú dovolenku v trvaní siedmich kalendárnych dní. Do tejto dovolenky sa započítava jedna sobota a jedna nedeľa. Ak takúto službu vykonáva len časť roka, patrí mu pomerná časť osobitnej dovolenky.

Osobitná dovolenka sa musí udeliť prednostne a vcelku v tom kalendárnom roku, v ktorom na ňu profesionálnemu vojakovi vznikol nárok. Za nevyčerpanú osobitnú dovolenku alebo za jej pomernú časť sa neposkytuje služobný príjem a nemožno ju krátiť podľa [§ 121] .

Udelenie osobitnej dovolenky vyhlasuje služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

Zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú službu v ozbrojených silách ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.

Vojak základnej služby, vojak náhradnej služby a vojak zdokonaľovacej služby majú nárok na mimoriadnu dovolenku

jeden deň na účasť na svadobnom obrade vlastných rodičov, súrodencov alebo rodičov manželky,

dva dni na vlastnú svadbu,

jeden deň pri narodení dieťaťa manželke,

dva dni na účasť na pohrebe vlastných rodičov ( [§ 71 ods. 5] ), súrodencov, starých rodičov, rodičov manželky a jej súrodencov,

tri dni v prípade úmrtia manželky alebo vlastného dieťaťa ( [§ 71 ods. 6] ).

Vojak základnej služby prijatý na štúdium na vojenskú školu a vojak základnej služby, ktorý má byť bezprostredne po skončení základnej služby prijatý do služobného pomeru, majú nárok na mimoriadnu dovolenku 14 kalendárnych dní.

Vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby a vojakovi zdokonaľovacej služby možno udeliť mimoriadnu dovolenku v trvaní najviac siedmich kalendárnych dní na vybavovanie vážnych rodinných, osobných alebo majetkových veci, ktoré si vyžadujú osobnú účasť tohto vojaka.

Vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby a vojakovi zdokonaľovacej služby sa k mimoriadnej dovolenke poskytne aj čas potrebný na cestu súvisiacu s dôvodom udelenia mimoriadnej dovolenky.

Mimoriadna dovolenka sa udeľuje vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby a vojakovi zdokonaľovacej služby v dňoch, ktoré sú inak ich obvyklými dňami výkonu služby.

Udelenie mimoriadnej dovolenky vyhlasuje služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

Dovolenku bez nároku na služobný príjem udeľuje profesionálnemu vojakovi služobný orgán písomným vojenským rozkazom za dobu, počas ktorej sa mu poskytuje peňažná pomoc alebo príspevok podľa osobitných predpisov. [65)](#poznamky.poznamka-65)

Profesionálnemu vojakovi možno na jeho žiadosť udeliť z rodinných alebo z iných vážnych dôvodov dovolenku bez nároku na služobný príjem.

Dovolenku bez nároku na služobný príjem dlhšiu ako 30 kalendárnych dní profesionálnemu vojakovi udeľuje služobný orgán personálnym rozkazom.

Dovolenka bez nároku na služobný príjem, ktorá v kalendárnom roku presahuje 30 dní, sa nezapočítava do doby služby.

Vojakovi základnej služby a vojakovi náhradnej služby možno udeliť dovolenku bez nároku na peňažné náležitosti v trvaní najviac 30 kalendárnych dní počas výkonu základnej služby a náhradnej služby na vybavovanie vážnych rodinných, osobných alebo majetkových vecí, ktoré si vyžadujú osobnú účasť tohto vojaka.

Dovolenka bez nároku na peňažné náležitosti sa do výkonu základnej služby a náhradnej služby nezapočítava. [66)](#poznamky.poznamka-66)

Dovolenku bez nároku na peňažné náležitosti udeľuje vojakovi základnej služby a vojakovi náhradnej služby služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

Do dovolenky podľa [§ 116] , [122] , [124 a 125] sa započítavajú aj štátne sviatky a ďalšie dni pracovného pokoja. [64)](#poznamky.poznamka-64)

Ak profesionálny vojak nemôže pre dôležité osobné prekážky vykonávať službu, má nárok na udelenie krátkej dovolenky. Krátka dovolenka sa udelí na nevyhnutne potrebný čas za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Krátka dovolenka sa profesionálnemu vojakovi udelí

na nevyhnutne potrebný čas, najviac jeden deň, na vyšetrenie alebo ošetrenie profesionálneho vojaka v zdravotníckom zariadení,

na nevyhnutne potrebný čas v súvislosti s pôrodom na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,

na nevyhnutne potrebný čas, najviac jeden deň, pri sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia a späť, na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo pri úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,

na nevyhnutne potrebný čas pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnych služieb alebo do internátnej špeciálnej školy a späť,

dva dni na vlastnú svadbu,

jeden deň na účasť na svadbe vlastných rodičov alebo vlastného dieťaťa,

jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a dva dni pri sťahovaní do inej obce,

nevyhnutne potrebný čas, najviac jeden poldeň v týždni počas lehoty na prepustenie na vyhľadávanie nového zamestnania pred skončením služobného pomeru; takto poskytnutú krátku dovolenku možno so súhlasom služobného orgánu alebo nadriadeného vojaka v každom kalendárnom mesiaci zlučovať,

dva dni v prípade úmrtia manželky alebo vlastného dieťaťa a ďalší deň na účasť na ich pohrebe,

dva dni v prípade úmrtia vlastných rodičov, súrodencov, rodičov manželky alebo jej súrodencov a ďalší deň, ak obstaráva ich pohreb,

najviac jeden deň v prípade úmrtia starých rodičov alebo vnukov profesionálneho vojaka, alebo starých rodičov jeho manželky, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným najbližším príbuzným, ale žila s profesionálnym vojakom v čase úmrtia v spoločnej domácnosti, a ďalší deň, ak obstaráva ich pohreb,

najviac sedem dní pri ošetrovaní člena rodiny, ktorý je odkázaný na pomoc profesionálneho vojaka,

najviac 14 kalendárnych dní pri ošetrovaní vlastného dieťaťa vo veku do 10 rokov, ktoré je odkázané na starostlivosť profesionálneho vojaka, ak nie je v domácnosti, v ktorej dieťa žije, iná osoba, ktorá by sa o dieťa mohla starať.

Profesionálny vojak je povinný predložiť písomný doklad o dôvodoch, na ktorých základe mu bola udelená krátka dovolenka. Ak taký doklad nepredloží, kráti sa mu za vyčerpané dni krátkej dovolenky riadna dovolenka podľa [§ 121 ods. 2] , na ktorú mu vznikol alebo vznikne nárok.

Krátka dovolenka, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 2 písm. d) a m), sa profesionálnemu vojakovi udeľuje v dňoch, ktoré sú inak jeho obvyklými dňami výkonu služby.

Udelenie krátkej dovolenky vyhlasuje služobný orgán alebo nadriadený vojak písomným vojenským rozkazom.

Počas rekvalifikácie patrí profesionálnemu vojakovi pred prepustením zo služobného pomeru krátka dovolenka najviac do uplynutia lehoty na prepustenie.

Krátka dovolenka na nevyhnutne potrebný čas sa profesionálnemu vojakovi udelí, ak nemôže z dôvodu výkonu verejných funkcií alebo plnenia občianskych povinností vykonávať profesionálnu službu. Krátka dovolenka z dôvodu plnenia iných úkonov vo všeobecnom záujme sa profesionálnemu vojakovi udelí na nevyhnutne potrebný čas za podmienok a v rozsahu ustanovených osobitným predpisom. [67)](#poznamky.poznamka-67)

Výkonom verejnej funkcie sa na účely tohto zákona rozumie výkon povinností vyplývajúcich z funkcie prísediaceho sudcu na súde. O plnenie občianskych povinností ide v prípade predvolania profesionálneho vojaka ako svedka na súd, v prípade poskytnutia prvej pomoci, opatrení proti prenosným chorobám, v prípade izolácie z dôvodov veterinárnoochranných opatrení, ak ide o poskytnutie osobnej pomoci, jeho účasti na likvidácii požiaru alebo mimoriadnych udalostí a v prípadoch, keď je občan povinný podľa osobitných predpisov [68)](#poznamky.poznamka-68) poskytnúť osobnú pomoc.

Krátka dovolenka v celkovej dĺžke 14 kalendárnych dní v kalendárnom roku sa môže udeliť ženatému, rozvedenému alebo ovdovenému profesionálnemu vojakovi, ktorý nemá v mieste výkonu zamestnania byt a nemôže denne dochádzať k rodine alebo k deťom na návštevu manželky alebo vlastného dieťaťa, ktoré je na profesionálneho vojaka odkázané výživou alebo ktoré bolo súdom zverené do jeho opatery na čas po rozvode. Ak profesionálny vojak odmietol ubytovanie alebo pridelenie služobného bytu v mieste výkonu zamestnania, krátka dovolenka sa mu z dôvodov uvedených v tomto odseku neudelí.

Profesionálny vojak sa ustanoví do voľnej funkcie v súlade s potrebami ozbrojených síl, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie, podľa dosiahnutej vojenskej hodnosti a na základe záverov služobného hodnotenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Profesionálneho vojaka do voľnej funkcie ustanovuje alebo vymenúva a z funkcie odvoláva služobný orgán.

Profesionálneho vojaka môže služobný orgán ustanoviť do voľnej funkcie aj na základe výberového konania.

Výberové konanie na voľnú funkciu alebo na funkciu, ktorá sa uvoľní do troch mesiacov od vyhlásenia výberového konania, vyhlasuje služobný orgán.

Funkcia sa stáva voľnou prvým dňom nasledujúcim po

odvolaní profesionálneho vojaka z funkcie,

skončení služobného pomeru podľa [§ 35 a 36] .

Výnimku z kvalifikačných predpokladov vzdelania a kvalifikačných požiadaviek na výkon funkcie a z dosiahnutej vojenskej hodnosti podľa odseku 1 pre profesionálneho vojaka ustanoveného do funkcie plánovanej pre vojenských umelcov, vojenských vrcholo- vých športovcov, vojenských športových trénerov a vojenských športových inštruktorov povoľuje minister.

Výnimku z kvalifikačných požiadaviek na výkon funkcie a z dosiahnutej vojenskej hodnosti podľa odseku 1 pre profesionálneho vojaka, ktorý plní úlohy podľa osobitného predpisu, [31)](#poznamky.poznamka-31) a pre profesionálneho vojaka ustanoveného do funkcie plánovanej pre vojenského duchovného povoľuje minister.

Podrobnosti o výberovom konaní a jeho priebehu, ako aj okruh funkcií, do ktorých sa ustanovenie spája s podmienkou výberového konania, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Profesionálny vojak sa premiestni na výkon služby do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu zamestnania, podľa potrieb ozbrojených síl.

Profesionálneho vojaka možno na vlastnú žiadosť premiestniť do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu zamestnania, ak tomu nebráni dôležitý záujem služby.

Žiadosť o premiestnenie podáva profesionálny vojak v čase od 1. januára do konca februára kalendárneho roku, ak chce byť premiestnený v priebehu kalendárneho roku, v ktorom žiadosť podal. Z naliehavých dôvodov môže profesionálny vojak o premiestnenie požiadať kedykoľvek. O žiadosti rozhoduje služobný orgán, a to najneskôr do 30. júna, s výnimkou žiadosti podanej z naliehavých dôvodov, o ktorej rozhodne do 60 dní od jej podania.

Na účely tohto zákona sa za naliehavé dôvody na premiestnenie profesionálneho vojaka podľa [§ 131 ods. 3] považujú najmä

rodinné, sociálne alebo iné vážne dôvody, ktoré si vyžadujú nevyhnutnú osobnú prítomnosť profesionálneho vojaka,

nasledovanie manžela po jeho presťahovaní alebo manželky po jej presťahovaní do iného miesta trvalého bydliska,

nasledovanie manželky do miesta jej trvalého bydliska v čase jej tehotenstva alebo do deviatich mesiacov po pôrode.

v prípadoch uvedených v [§ 58 ods. 2] .

Profesionálneho vojaka možno po skončení výkonu vojenskej služby v zahraničí prepustiť zo služobného pomeru najskôr dňom nasledujúcim po dni skončenia povinnej karantény, aj keď sa dohodlo skrátenie lehoty na prepustenie ( [§ 33 ods. 2] ).

Povinnou karanténou po skončení výkonu vojenskej služby v zahraničí sa na účely tohto zákona rozumie zdravotné vyšetrenie profesionálneho vojaka alebo pozorovanie jeho zdravotného stavu po ustanovený čas.

Vojak má právo na

peňažné náležitosti súvisiace s výkonom služby,

sociálne zabezpečenie a zdravotné poistenie,

právnu a sociálnu ochranu pri výkone služby a na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, ktorú vyžaduje jeho zdravotný stav,

vytváranie podmienok nevyhnutných pre riadny výkon služby,

zvyšovanie kvalifikácie alebo na zvyšovanie odbornosti v medziach tohto zákona,

ochranu zdravia pri výkone vojenskej služby,

ochranu ľudskej dôstojnosti v služobnom aj v osobnom styku so služobným orgánom, nadriadeným vojakom a ostatnými vojakmi,

Profesionálny vojak v stálom služobnom pomere má právo na pridelenie služobného bytu v mieste pravidelného výkonu zamestnania alebo v mieste, ktoré je od takého miesta vzdialené najviac 30 km a z ktorého sa možno dopraviť do miesta pravidelného výkonu zamestnania a späť jedným dopravným prostriedkom dopravcu, ktorý prevádzkuje verejnú pravidelnú autobusovú dopravu, [70aa)](#poznamky.poznamka-70aa) alebo dráhovým vozidlom dopravcu, ktorý prevádzkuje verejnú osobnú dopravu na dráhe, [70b)](#poznamky.poznamka-70b) v čase najviac do jednej hodiny, a to v jednom smere bez prestupovania s výnimkou verejnej pravidelnej dopravy na území obce (ďalej len „blízke okolie").

Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na profesionálneho vojaka v stálom služobnom pomere, ktorý je nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom iného bytu, rodinného domu alebo bytového domu v mieste pravidelného výkonu zamestnania alebo v jeho blízkom okolí.

Ak služobný orgán má možnosť prideliť služobný byt profesionálnemu vojakovi, rozhodne na základe jeho žiadosti o pridelení služobného bytu po posúdení naliehavosti jeho bytovej situácie a v súlade s potrebami ozbrojených síl.

Služobný orgán vypracúva poradie žiadateľov o služobný byt podľa týchto hľadísk:

služobné zaradenie profesionálneho vojaka,

bytové podmienky profesionálneho vojaka a jeho rodiny,

sociálne podmienky profesionálneho vojaka a jeho rodiny,

doba odlúčenosti profesionálneho vojaka od rodiny,

predpokladaná doba trvania služobného pomeru,

zdravotný stav rodiny profesionálneho vojaka,

Právo na pridelenie služobného bytu podľa odseku 2 má v prípade profesionálnych vojakov, ktorí sú manželmi a ktorí majú rovnaké miesto pravidelného výkonu zamestnania, len jeden z nich.

materiálové prostriedky poskytované vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby, vojakovi mimoriadnej služby, vojakovi prípravnej služby a žiakovi vojenskej školy.

vojenská rovnošata vrátane predpísaných vojenských výstrojných súčiastok a služby bezplatne poskytované vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby, vojakovi zdokonaľovacej služby, vojakovi mimoriadnej služby, vojakovi prípravnej služby a profesionálnemu vojakovi na zabezpečenie výkonu vojenskej služby,

rovnošata vrátane predpísaných výstrojných súčiastok a služby bezplatne poskytované žiakovi vojenskej školy na zabezpečenie štúdia a výcviku.

Vojakovi základnej služby, vojakovi náhradnej služby, vojakovi zdokonaľovacej služby, vojakovi mimoriadnej služby, vojakovi prípravnej služby a profesionálnemu vojakovi na zabezpečenie výkonu vojenskej služby a žiakovi vojenskej školy na zabezpečenie štúdia a výcviku možno poskytnúť peňažnú náhradu výstrojných náležitostí až do výšky 100 % peňažnej hodnoty výstrojných náležitostí podľa odseku 1.

profesionálnemu vojakovi vyslanému služobným orgánom na preventívnu rehabilitáciu a späť a na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia a späť,

profesionálnemu vojakovi pri prijatí do služobného pomeru alebo pri premiestnení v súlade s potrebami ozbrojených síl do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu zamestnania, na presťahovanie bytového zariadenia a príslušníkom jeho domácnosti, ak sa sťahujú spolu s ním.

Ak pri skončení služobného pomeru podľa [§ 32 ods. 1 písm. a) až d)] profesionálny vojak odovzdal služobný byt, poskytne sa mu bezplatná preprava pri ceste do zvoleného miesta trvalého pobytu na území Slovenskej republiky vrátane prepravy príslušníkov jeho domácnosti a prepravy bytového zariadenia.

Profesionálnemu vojakovi sa poskytuje bezplatné ubytovanie v mieste pravidelného výkonu zamestnania alebo v jeho blízkom okolí, ak

nie je nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, rodinného domu alebo bytového domu v mieste pravidelného výkonu zamestnania alebo v jeho blízkom okolí,

mu nebol poskytnutý príspevok na bývanie ( [§ 139g] ).

Profesionálny vojak v stálom služobnom pomere, ktorý má právo na pridelenie služobného bytu, ktorému ministerstvo tento byt nepridelilo v mieste pravidelného výkonu zamestnania alebo v jeho blízkom okolí a ktorý sa presťahoval do bytu získaného iným spôsobom v mieste pravidelného výkonu zamestnania alebo v jeho blízkom okolí, má nárok na mesačný príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie patrí vo výške dvojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. [70c)](#poznamky.poznamka-70c)

Nárok na mesačný príspevok na bývanie vo výške dvojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu [70c)](#poznamky.poznamka-70c) má aj profesionálny vojak v dočasnom služobnom pomere, ak

nie je nájomcom, spoločným nájomcom, vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, rodinného domu alebo bytového domu v mieste pravidelného výkonu zamestnania alebo v jeho blízkom okolí,

jeho dočasný služobný pomer trval najmenej tri roky a

presťahoval sa s rodinou do bytu v mieste pravidelného výkonu zamestnania alebo v jeho blízkom okolí.

Nárok na príspevok na bývanie podľa odsekov 1 a 2 má v prípade profesionálnych vojakov, ktorí sú manželmi a ktorí majú rovnaké miesto pravidelného výkonu zamestnania, len jeden z nich.

Nárok na príspevok na bývanie profesionálnemu vojakovi zaniká

skončením služobného pomeru,

pridelením služobného bytu v mieste pravidelného výkonu zamestnania alebo v jeho blízkom okolí,

odmietnutím prideleného služobného bytu,

prenechaním bytu, na ktorý mu bol poskytnutý príspevok na bývanie, do nájmu alebo podnájmu inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe,

odsťahovaním sa rodiny z bytu v mieste pravidelného výkonu zamestnania alebo v jeho blízkom okolí, ak ide o profesionálneho vojaka v dočasnom služobnom pomere.

Nárok na príspevok na bývanie nemá profesionálny vojak, ktorému

bol pridelený byt podľa doterajších predpisov, tento prešiel do vlastníctva obce [70d)](#poznamky.poznamka-70d) a jeho vlastníkom, spoluvlastníkom alebo nájomcom je ku dňu účinnosti tohto zákona profesionálny vojak alebo ak profesionálny vojak ako vlastník takýto byt previedol na inú osobu,

bola poskytnutá bezúročná pôžička alebo štátny príspevok na obstaranie rodinného domu alebo bytu podľa osobitného predpisu platného v čase jeho poskytnutia.

Príspevok na bývanie priznáva a vypláca služobný orgán.

Profesionálny vojak je povinný služobnému orgánu, ktorý mu vypláca príspevok na bývanie, jedenkrát za šesť mesiacov preukazovať trvanie podmienok nároku na príspevok na bývanie.

Ak sa profesionálnemu vojakovi príspevok na bývanie jeho zavinením priznal alebo vyplácal neprávom preto, že zamlčal alebo nesprávne uviedol niektorú rozhodujúcu skutočnosť, alebo si neplnil oznamovaciu povinnosť, je povinný služobnému orgánu, ktorý mu vyplácal tento príspevok, neprávom prijatý príspevok na bývanie vrátiť, a to odo dňa, od ktorého mu príspevok na bývanie nepatril. Nárok na vrátenie príspevku na bývanie vyplateného neprávom zaniká uplynutím jedného roku odo dňa, keď služobný orgán, ktorý vyplácal tento príspevok, túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím lehoty troch rokov odo dňa poslednej neoprávnenej výplaty príspevku na bývanie.

Profesionálny vojak sa z vyššej funkcie ustanoví do nižšej funkcie

z dôvodu jeho zdravotnej nespôsobilosti na výkon zastávanej funkcie,

na základe záverov služobného hodnotenia.

Profesionálneho vojaka možno z vyššej funkcie ustanoviť do nižšej funkcie

pri znížení početných stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien,

na vlastnú žiadosť.

Na účely tohto zákona sa za nižšiu funkciu považuje taká funkcia, v ktorej je nižší súčet nárokových zložiek funkčného platu a príplatku za riadenie.

Pri každom ustanovení do nižšej funkcie podľa odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 písm. a) sa profesionálnemu vojakovi zachováva služobný príjem z predchádzajúcej funkcie, najdlhšie však jeden rok, ak je to preňho výhodnejšie. Do tohto času sa započítava aj zaradenie do personálnej zálohy.

Organizačnou zmenou sa na účely tohto zákona rozumie zrušenie doterajšej funkcie profesionálneho vojaka, ak sa nevytvorila nová funkcia s rovnakou alebo príbuznou funkčnou náplňou, alebo zrušenie doterajšej funkcie profesionálneho vojaka, ak sa síce vytvorila nová funkcia, ale s inou funkčnou náplňou alebo zmena podstatnej náležitosti plánovanej na funkciu, do ktorej je profesionálny vojak ustanovený.

Za podstatnú náležitosť plánovanú na funkciu, do ktorej je profesionálny vojak ustanovený, sa na účely odseku 5 považuje funkčný plat, kvalifikačné predpoklady vzdelania, vojenská hodnosť alebo príplatok za riadenie.

Služobný orgán môže na náklady ozbrojených síl profesionálnemu vojakovi, na jeho žiadosť umožniť zvýšenie kvalifikácie, ak je to v záujme ozbrojených síl a ak sa profesionálny vojak zaviaže zotrvať po zvýšení kvalifikácie po dohodnutý čas v služobnom pomere podľa tohto zákona. O zvýšení kvalifikácie služobný orgán a profesionálny vojak uzavrú dohodu.

Dohoda podľa odseku 1 musí byť písomná a musí sa v nej uviesť:

sídlo a názov školy alebo vzdelávacieho zariadenia,

stupeň vzdelania, ktorý má profesionálny vojak dosiahnuť, forma a dĺžka trvania zvyšovania kvalifikácie,

študijný odbor a špecializácia,

čas, po ktorý sa profesionálny vojak zaväzuje zotrvať v služobnom pomere za dobu zvyšovania kvalifikácie,

najvyššia suma, ktorú profesionálny vojak nahradí ozbrojeným silám, ak nesplní svoj záväzok,

podmienky odstúpenia od dohody,

podmienky udeľovania študijného voľna s nárokom na služobný príjem,

Zvyšovanie kvalifikácie profesionálneho vojaka sa uskutočňuje na školách a vo vzdelávacích zariadeniach v Slovenskej republike alebo v zahraničí. Zvyšovaním kvalifikácie sa rozumie aj jej získavanie, rozširovanie alebo prehlbovanie. Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie aj jej udržiavanie alebo obnovovanie.

Profesionálny vojak v prípade skončenia služobného pomeru je povinný nahradiť ozbrojeným silám náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie alebo ich pomernú časť zodpovedajúcu nesplnenému záväzku na profesionálnu službu, na ktorú sa zaviazal dohodou podľa odseku 2. To neplatí, ak sa mu služobný pomer skončil prepustením z dôvodov uvedených v [§ 32 ods. 1 písm. a) až c)] a [j)] , [§ 32 ods. 2 písm. b)] a [§ 36] .

Profesionálny vojak si môže zvyšovať kvalifikáciu aj bez súhlasu služobného orgánu na vlastné náklady. Ak je zvyšovanie kvalifikácie na prekážku plnenia jeho služobných povinností, môže služobný orgán proti profesionálnemu vojakovi uplatniť disciplinárne opatrenia alebo personálne opatrenia podľa tohto zákona. Na získanie vyššieho vzdelania profesionálneho vojaka bez súhlasu služobného orgánu na vlastné náklady môže služobný orgán prihliadnuť.

Podrobnosti o zvyšovaní kvalifikácie profesionálneho vojaka, o udeľovaní študijného voľna s nárokom na služobný príjem a výšku náhrady nákladov za nesplnenie záväzku na profesionálnu službu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Preventívna rehabilitácia je súbor preventívno-liečebných opatrení zameraných na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia profesionálneho vojaka.

Profesionálnemu vojakovi staršiemu ako 35 rokov sa za každý kalendárny rok poskytne preventívna rehabilitácia 14 kalendárnych dní s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 5 a 6.

Preventívna rehabilitácia na upevnenie služobnej profesijnej spôsobilosti sa bez vekového obmedzenia poskytne za každý kalendárny rok 14 kalendárnych dní profesionálnemu vojakovi, ktorý je výkonným letcom, výkonným výsadkárom, padákovým špecialistom letectva, špecialistom, ktorý vykonáva službu v zahraničí, profesionálnemu vojakovi, ktorý plní úlohy podľa osobitného predpisu. [31)](#poznamky.poznamka-31)

Profesionálni vojaci uvedení v odseku 3 sú povinní zúčastňovať sa na preventívnej rehabilitácii; to neplatí v prípadoch uvedených v odseku 6.

Profesionálnemu vojakovi s oslabeným zdravím sa na základe lekárskeho odporúčania poskytne preventívna rehabilitácia s kúpeľným režimom 14 kalendárnych dní spojených s časťou riadnej dovolenky.

Preventívna rehabilitácia sa neposkytne profesionálnemu vojakovi počas

plynutia lehoty na prepustenie zo služobného pomeru,

prerušenia výkonu funkcie,

dočasného pozbavenia výkonu funkcie,

prerušenia výkonu profesionálnej služby,

zaradenia do personálnej zálohy,

kalendárneho roka, v ktorom sa mu poskytla kúpeľná starostlivosť.

Ak sa preventívna rehabilitácia profesionálnemu vojakovi poskytla pred vznikom dôvodov uvedených v odseku 6, preventívna rehabilitácia sa zruší.

V súvislosti s účasťou na preventívnej rehabilitácii patria profesionálnemu vojakovi náhrady podľa osobitného predpisu. [70a)](#poznamky.poznamka-70a)

Podrobnosti o preventívnej rehabilitácii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Profesionálna vojačka sa nesmie ustanoviť do takej funkcie, ktorá je pre ňu podľa lekárskeho posudku fyzicky neprimeraná alebo ohrozuje jej materské poslanie.

Tehotná profesionálna vojačka sa nesmie ustanoviť do funkcie alebo zaraďovať do služby, ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo.

Zákazy uvedené v odsekoch 1 a 2 sa vzťahujú aj na poverenie výkonom funkcie a na poverenie zastupovaním vo funkcii.

Tehotná profesionálna vojačka a profesionálna vojačka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa nesmie zaraďovať do nočných služieb, bojovej pohotovosti, na vojenské cvičenia, na vyvedenie vojsk do vojenského priestoru, do služobnej pohotovosti a nesmie sa jej nariadiť zamestnanie nadčas.

Profesionálnu vojačku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok, ale mladšie ako 15 rokov možno zaradiť do služobnej pohotovosti len s jej súhlasom.

Profesionálna vojačka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa nesmie vyslať na služobnú cestu alebo premiestniť do iného miesta, ako je miesto jej pravidelného výkonu zamestnania, alebo do miesta mimo jej trvalého pobytu.

Tehotnú profesionálnu vojačku a profesionálnu vojačku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok, ale mladšie ako osem rokov, a osamelú profesionálnu vojačku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok, ale mladšie ako 15 rokov možno vyslať na služobnú cestu alebo premiestniť do iného miesta, ako je miesto jej pravidelného výkonu zamestnania, alebo do miesta mimo jej trvalého pobytu len s jej súhlasom.

Služobný orgán určí profesionálnej vojačke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej profesionálnej vojačke na jej žiadosť kratší čas zamestnania alebo čas zamestnania inak vhodne upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem služby.

Ak profesionálna vojačka požiada služobný orgán o poskytnutie riadnej dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky, je služobný orgán povinný jej žiadosti vyhovieť.

Ustanovenia [§ 146 a § 147 ods. 1] sa vzťahujú aj na osamelých profesionálnych vojakov trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov.

Osamelými podľa odseku 1 sa rozumejú slobodné, ovdovené a rozvedené profesionálne vojačky, slobodní, ovdovení a rozvedení profesionálni vojaci alebo profesionálne vojačky a profesionálni vojaci osamelí z iných dôvodov.

Činnosti zakázané profesionálnym vojačkám, tehotným profesionálnym vojačkám a profesionálnym vojačkám matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Ustanovenie odseku 4 písm. b) a d) až f) sa nevzťahuje na vojakov prípravnej služby.

Na prieskumné konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, [70f)](#poznamky.poznamka-70f) ak tento zákon neustanovuje inak.

Profesionálneho vojaka nemožno ustanoviť do funkcie, pre ktorú je plánovaná nižšia vojenská hodnosť, než akú dosiahol, ak tento zákon neustanovuje inak.

Výnimku z ustanovenia odseku 1 pre profesionálneho vojaka, ak jeho zotrvanie v služobnom pomere je v záujme ozbrojených síl, povoľuje minister.

Do funkcie s plánovanou práporčíckou hodnosťou môže byť, po splnení podmienok uvedených v [§ 20 ods. 2] , ustanovený profesionálny vojak, ktorý

je v poddôstojníckej hodnosti a splnil podmienky na vymenovanie do prvej práporčíckej vojenskej hodnosti uvedené v [§ 100 písm. a)] alebo

dosiahol vojenskú hodnosť plánovanú na funkciu, do ktorej má byť ustanovený, alebo

splnil dobu výsluhy na povýšenie do vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej má byť ustanovený,

Do funkcie s plánovanou hodnosťou major, podplukovník a plukovník môže byť, po splnení podmienok uvedených v [§ 20 ods. 3] , ustanovený profesionálny vojak, ktorý

dosiahol vojenskú hodnosť plánovanú na funkciu, do ktorej má byť ustanovený, alebo

splnil dobu výsluhy na povýšenie do vojenskej hodnosti, ktorá je plánovaná na funkciu, do ktorej má byť ustanovený,

Do funkcie s plánovanou generálskou hodnosťou môže byť, po splnení podmienok uvedených v [§ 20 ods. 3] , ustanovený profesionálny vojak v generálskej hodnosti alebo profesionálny vojak, ktorý je vo vojenskej hodnosti plukovníka najmenej jeden rok.

Profesionálneho vojaka vo vojenskej hodnosti podpráporčík, práporčík, major alebo podplukovník možno výnimočne po splnení minimálne polovice doby výsluhy v dosiahnutej vojenskej hodnosti ustanoviť do funkcie, pre ktorú je plánovaná vojenská hodnosť o jeden stupeň vyššia, než akú dosiahol, ak tento zákon neustanovuje inak. Dňom ustanovenia do funkcie sa profesionálny vojak súčasne povýši do vyššej vojenskej hodnosti plánovanej pre funkciu, do ktorej je profesionálny vojak ustanovený.

Ak sa zistí, že schodok na zverených hodnotách alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne hmotne zodpovedných vojakov, uhradí schodok alebo jeho časť tento vojak podľa miery zavinenia. Zostávajúcu časť schodku uhradia vojaci, ktorí majú spoločnú hmotnú zodpovednosť, podielmi určenými podľa odsekov 1, 2 a 3.

Profesionálnej vojačke sa do nástupu na materskú dovolenku preruší výkon funkcie, ak ju na základe písomného posudku odborného lekára nemôže vykonávať z dôvodu tehotenstva. Počas prerušenia výkonu funkcie plní služobné povinnosti podľa rozhodnutia nadriadeného vojaka.

Profesionálnemu vojakovi možno prerušiť výkon funkcie počas

vyslania na interné štúdium do školy alebo do kurzu, ktoré trvá menej ako osem mesiacov,

dočasnej neschopnosti na profesionálnu službu pre chorobu alebo pre úraz, ktorá trvá dlhšie ako dva mesiace, najdlhšie však do konca podpornej doby, [33)](#poznamky.poznamka-33)

dovolenky bez nároku na služobný príjem, ktorá trvá najviac tri mesiace,

vyslania do zahraničia na plnenie úloh, ktoré trvá menej ako tri mesiace.

Výkon funkcie možno prerušiť aj profesionálnej vojačke počas materskej dovolenky alebo ďalšej materskej dovolenky, ktorá trvá menej ako šesť mesiacov.

Pri prerušení výkonu funkcie sa funkcia nestáva voľnou.

Pri prerušení výkonu funkcie možno jej výkonom poveriť iného profesionálneho vojaka, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a kvalifikačné požiadavky na jej výkon.

Profesionálneho vojaka možno poveriť výnimočne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na tri mesiace, aj výkonom voľnej funkcie, ak je to v záujme ozbrojených síl.

Profesionálneho vojaka nemožno poveriť výkonom nižšej funkcie, než do akej je ustanovený.

Profesionálneho vojaka, ktorý je ustanovený do funkcie zástupcu, nemožno poveriť výkonom funkcie, ktorej zastupovanie mu vyplýva z jeho funkčnej náplne.

Splnenie kvalifikačných predpokladov vzdelania alebo kvalifikačných požiadaviek na výkon funkcie podľa odseku 1 alebo 2 sa nevyžaduje od profesionálneho vojaka, ktorý má povolenú výnimku podľa [§ 13 ods. 6 alebo ods. 7] .

Profesionálneho vojaka, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie, možno poveriť zastupovaním iného profesionálneho vojaka v jeho funkcii, ak ju sám nemôže vykonávať po čas dlhší ako jeden mesiac a výkon funkcie mu nebol prerušený.

Profesionálneho vojaka nemožno poveriť zastupovaním iného profesionálneho vojaka v nižšej funkcii, než do akej je ustanovený.

Profesionálneho vojaka, ktorý je ustanovený do funkcie zástupcu, nemožno poveriť zastupovaním iného profesionálneho vojaka v tej funkcii, ktorej zastupovanie mu vyplýva z jeho funkčnej náplne.

Splnenie kvalifikačných predpokladov vzdelania alebo kvalifikačných požiadaviek na výkon funkcie podľa odseku 1 sa nevyžaduje od profesionálneho vojaka, ktorý má povolenú výnimku podľa [§ 13 ods. 6 alebo 7] .

Do doby výkonu vojenskej služby sa profesionálnemu vojakovi od účinnosti tohto zákona nezapočítava doba neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní.

Na prípravnú službu vojakov prípravnej služby sa primerane použijú aj ustanovenia [§ 1 ods. 2] , [§ 15] , [17, 18, § 19 ods. 1] , [§ 32, § 33 ods. 1, 2] a [4] , [§ 34 až 38] , § 39 ods. 1, [§ 134] , [§ 192 až 194] , [§ 196, 197] , [§ 198 ods. 1 písm. d)] , § 207 ods. 3, § 213, § 214 ods. 1 a 4, [§ 217 až 222] , [§ 251 ods. 1 a 2] , [§ 252a ods. 1] a [§ 253 zákona č. [311/2001 Z. z.] Zákonník práce] v znení neskorších predpisov.

Na vojenskú službu vojakov povinnej vojenskej služby sa primerane použijú aj ustanovenia [§ 1 ods. 2] , [§ 15] , [17, 18, § 19 ods. 1] , [§ 32, § 33 ods. 1, 2] a [4] , [§ 34] , [§ 36 až 38] , § 39 ods. 1, [§ 134] , [§ 192 až 209] , § 211, § 213, § 214 ods. 1 a 4, [§ 217 až 222] , [§ 251 ods. 1 a 2] , [§ 252a ods. 1] a [§ 253 zákona č. [311/2001 Z. z.]] Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Tam, kde sa v tomto zákone používa pojem ministerstvo, rozumie sa tým aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky [76)](#poznamky.poznamka-76) a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. [77)](#poznamky.poznamka-77)

Tam, kde sa v tomto zákone vymedzuje právomoc ministra, rozumie sa tým aj právomoc ministra vnútra Slovenskej republiky a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky s výnimkou právomoci udeľovať vojenskú medailu Za službu v mierových misiách Armády Slovenskej republiky.

O premiestnení vojaka Armády Slovenskej republiky do vojsk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo do Železničného vojska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky rozhoduje minister obrany Slovenskej republiky personálnym rozkazom, ak ide o vojaka vojsk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, po dohode s ministrom vnútra Slovenskej republiky a ak ide o vojaka Železničného vojska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, po dohode s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

O premiestnení vojaka vojsk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky do Armády Slovenskej republiky alebo do Železničného vojska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky rozhoduje minister vnútra Slovenskej republiky personálnym rozkazom, ak ide o vojaka Armády Slovenskej republiky, po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky a ak ide o vojaka Železničného vojska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, po dohode s ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

O premiestnení vojaka Železničného vojska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky do Armády Slovenskej republiky alebo do vojsk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhoduje minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky personálnym rozkazom, ak ide o vojaka Armády Slovenskej republiky, po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky a ak ide o vojaka vojsk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, po dohode s ministrom vnútra Slovenskej republiky.

Vojenské hodnosti vojakov dosiahnuté podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za vojenské hodnosti dosiahnuté podľa tohto zákona.

Vo veciach služobného pomeru začatých pred účinnosťou tohto zákona koná a o opravných prostriedkoch rozhoduje služobný orgán podľa tohto zákona.

Vo veciach vojenského disciplinárneho práva začatých pred účinnosťou tohto zákona koná a o opravných prostriedkoch rozhoduje služobný orgán alebo nadriadený vojak podľa tohto zákona.

Vo veciach náhrady škody uplatnenej na súde pred účinnosťou tohto zákona sa postupuje podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona.

Služobný pomer vojaka z povolania, ktorý splnil prevzaté záväzky podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona, sa považuje za stály služobný pomer podľa [§ 12] .

Ak profesionálny vojak, ktorý splnil prevzaté záväzky podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona a do jedného mesiaca od jeho účinnosti vyjadrí nesúhlas s ponechaním v stálom služobnom pomere, prepustí sa zo služobného pomeru podľa [§ 32 ods. 1 písm. g)] .

Služobný pomer vojaka z povolania, ktorý nesplnil prevzaté záväzky podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona a ktorého služobný pomer trval menej ako 10 rokov, považuje sa za dočasný služobný pomer podľa [§ 11 ods. 1 písm. b)] . Záväzky prevzaté pred účinnosťou tohto zákona zostávajú nedotknuté.

Služobný pomer vojaka z povolania, ktorý nesplnil prevzaté záväzky podľa právnych predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona a ktorého služobný pomer trval viac ako 10 rokov, považuje sa za stály služobný pomer podľa [§ 12] . Záväzky prevzaté pred účinnosťou tohto zákona zostávajú nedotknuté.

Ďalšia služba vykonávaná pred účinnosťou tohto zákona podľa § 37 ods. 2 písm. a) zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov sa považuje za prípravnú službu podľa tohto zákona.

Ďalšia služba vykonávaná pred účinnosťou tohto zákona podľa § 37 ods. 2 písm. b) zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov sa považuje za dočasný služobný pomer podľa [§ 11 ods. 1 písm. b)] tohto zákona.

Ďalšia služba vykonávaná pred účinnosťou tohto zákona podľa § 37 ods. 3 druhá veta za bodkočiarkou zákona č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov sa považuje za dočasný služobný pomer podľa [§ 11 ods. 1 písm. a)] tohto zákona.

Profesionálneho vojaka, ktorý dosiahol dôstojnícku hodnosť, možno s jeho písomným súhlasom, ak je to v súlade s potrebami ozbrojených síl, ustanoviť do funkcie s plánovanou práporčíckou hodnosťou.

Profesionálneho vojaka, ktorý dosiahol práporčícku hodnosť, možno s jeho písomným súhlasom, ak je to v súlade s potrebami ozbrojených síl, ustanoviť do funkcie s plánovanou poddôstojníckou hodnosťou.

Profesionálneho vojaka, ktorý dosiahol poddôstojnícku hodnosť alebo hodnosť mužstva, možno s jeho písomným súhlasom, ak je to v súlade s potrebami ozbrojených síl, ustanoviť do funkcie s plánovanou nižšou poddôstojníckou hodnosťou alebo s plánovanou nižšou hodnosťou mužstva, než akú dosiahol.

Pri ustanovení profesionálneho vojaka uvedeného v odsekoch 1 až 3 do funkcie sa profesionálnemu vojakovi dňom ustanovenia dosiahnutá vojenská hodnosť nahradí vojenskou hodnosťou plánovanou na funkciu, do ktorej má byť ustanovený.

Pri ďalšom ustanovení profesionálneho vojaka uvedeného v odsekoch 1 až 3 do funkcie s plánovacou dôstojníckou hodnosťou alebo práporčíckou hodnosťou, alebo poddôstojníckou hodnosťou, alebo hodnosťou mužstva sa postupuje podľa tohto zákona. Služobný orgán môže tohto profesionálneho vojaka vymenovať do predtým dosiahnutej vojenskej hodnosti, ak je ustanovený do funkcie, pre ktorú je plánovaná takáto hodnosť alebo vyššia vojenská hodnosť.

Ak je profesionálny vojak podľa odsekov 1 až 3 ustanovený do nižšej funkcie, uplatní sa [§ 14] .

Ustanovenia v odsekoch 1 až 4 sa vzťahujú aj na občana pri prijatí do služobného pomeru.

Záväzky prevzaté profesionálnym vojakom pred 1. januárom 1998 zostávajú nedotknuté. Pri určovaní náhrady škody alebo náhrady nákladov za nesplnenie záväzkov prevzatých pred 1. januárom 1998 sa postupuje podľa právnych predpisov platných v čase prevzatia záväzku.

Profesionálneho vojaka, ktorému sa umožnilo zvýšiť kvalifikáciu podľa [§ 141 ods. 1] , možno počas úspešného zvyšovania kvalifikácie do 31. decembra 2007 ustanoviť do vyššej funkcie, na ktorú sú plánované kvalifikačné predpoklady vzdelania, ktoré má zvýšením kvalifikácie získať, alebo kvalifikačné požiadavky, ktoré má na výkon funkcie splniť. Vymenovanie do vyššej vojenskej hodnosti alebo povýšenie profesionálneho vojaka sa uskutoční až po úspešnom skončení zvýšenia kvalifikácie.

Služobný pomer profesionálneho vojaka ustanoveného do funkcie podľa odseku 1, ktorý nedokončí zvyšovanie kvalifikácie v termíne určenom na získanie kvalifikačných predpokladov vzdelania alebo kvalifikačných požiadaviek na výkon funkcie a nebude ustanovený do funkcie, na ktorú spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a kvalifikačné požiadavky na jej výkon, sa skončí podľa [§ 32 ods. 1 písm. h)] .

Vojenská činná služba, na ktorú vojak základnej služby nastúpil pred účinnosťou tohto zákona, sa považuje za vojenskú službu vojaka základnej služby podľa tohto zákona.

Vojenská činná služba, na ktorú vojak náhradnej služby nastúpil pred účinnosťou tohto zákona, sa považuje za vojenskú službu vojaka náhradnej služby podľa tohto zákona.

Vojenská činná služba, na ktorú vojak na vojenskom cvičení nastúpil pred účinnosťou tohto zákona, sa považuje za vojenskú službu vojaka zdokonaľovacej služby podľa tohto zákona.

Vojak, ktorý nastúpil na výkon základnej služby alebo na jej dokončenie pred 1. januárom 2001 a vykonal základnú službu v trvaní najmenej deväť mesiacov, skončí výkon základnej služby dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nahrádzanie a odpustenie zameškaného času výkonu povinnej vojenskej služby podľa osobitného predpisu [77a)](#poznamky.poznamka-77a) zostáva nedotknuté.

Vojak, ktorý nastúpil na výkon základnej služby alebo na jej dokončenie pred 1. januárom 2001 a k tomuto dňu vykonal základnú službu v trvaní menej ako deväť mesiacov, vykoná základnú službu podľa tohto zákona.

Vojak, ktorý nastúpil na výkon náhradnej služby alebo na jej dokončenie pred 1. januárom 2001 a vykonal náhradnú službu v trvaní najmenej tri mesiace, skončí výkon náhradnej služby dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nahrádzanie a odpustenie zameškaného času výkonu povinnej vojenskej služby podľa osobitného predpisu [77a)](#poznamky.poznamka-77a) zostáva nedotknuté.

Vojak, ktorý nastúpil na výkon náhradnej služby alebo na jej dokončenie pred 1. januárom 2001 a k tomuto dňu vykonal náhradnú službu v trvaní menej ako tri mesiace, vykoná náhradnú službu podľa tohto zákona.

Vojakovi, ktorý dosiahol vojenskú hodnosť podporučík podľa doterajších predpisov, patrí od účinnosti tohto zákona hodnosť poručík.

Vláda Slovenskej republiky na návrh ministra podľa [§ 99 ods. 4] v súlade s potrebami ozbrojených síl predloží prezidentovi Slovenskej republiky do 30 dní od účinnosti tohto zákona návrhy na vymenovanie a povýšenie vojakov do generálskych hodností podľa tohto zákona, ktorí dosiahli generálsku hodnosť podľa doterajších predpisov.

Vojakom, ktorí podľa odseku 2 nebudú vymenovaní alebo povýšení do generálskych hodností podľa tohto zákona, patrí generálska hodnosť

generálmajorovi vojenská hodnosť brigádny generál,

generálporučíkovi vojenská hodnosť generálmajor,

generálplukovníkovi vojenská hodnosť generálporučík,

armádnemu generálovi vojenská hodnosť generál.

Ostatné vojenské hodnosti vojakov dosiahnuté podľa doterajších predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za vojenské hodnosti dosiahnuté podľa tohto zákona.

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na vojakov v zálohe.

Služobná kariéra je postup profesionálneho vojaka vo funkciách, ktorými prechádza podľa ustanovených zásad počas trvania služobného pomeru.

V ozbrojených silách sa vytvárajú štruktúry služobnej kariéry a zásady zaraďovania a postupu profesionálneho vojaka v služobnej kariére.

Štruktúra služobnej kariéry sa vytvára osobitne pre funkcie s plánovanou hodnosťou mužstva a poddôstojníckou hodnosťou, osobitne pre funkcie s plánovanou práporčíckou hodnosťou a osobitne pre funkcie s plánovanou dôstojníckou hodnosťou a generálskou hodnosťou.

Postup profesionálneho vojaka v služobnej kariére závisí od

splnenia podmienok ustanovených v [§ 13] a [15] ,

času trvania výkonu funkcie.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na profesionálnych vojakov vyčlenených podľa [§ 23 a 24] , na funkcie, do ktorých je profesionálny vojak menovaný, volený alebo ustanovený podľa osobitných predpisov, [34a)](#poznamky.poznamka-34a) na funkcie plánované pre vojenských umelcov, vojenských duchovných, vojenských vrcholových športovcov, vojenských športových trénerov, vojenských športových inštruktorov a na funkcie, v ktorých plní profesionálny vojak úlohy podľa osobitného predpisu. [31)](#poznamky.poznamka-31)

Zásady vytvárania štruktúr služobnej kariéry, prípravy na zaradenie do služobnej kariéry, zaraďovania, postupu, prestupu a výstupu profesionálneho vojaka v služobnej kariére ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

základnú službu [3)](#poznamky.poznamka-3) (ďalej len „vojak základnej služby"),

náhradnú službu [4)](#poznamky.poznamka-4) (ďalej len „vojak náhradnej služby"),

zdokonaľovaciu službu [5)](#poznamky.poznamka-5) (ďalej len „vojak zdokonaľovacej služby"),

mimoriadnu službu [6)](#poznamky.poznamka-6) (ďalej len „vojak mimoriadnej služby"),

prípravnú službu (ďalej len „vojak prípravnej služby"),

profesionálnu službu (ďalej len „profesionálny vojak").

Tam, kde sa v tomto zákone používa pojem "vojak", rozumie sa tým vojak podľa odseku 2, ak zo zákona nevyplýva, že sa tým rozumie výlučne vojenská hodnosť vojak.

Na výkon funkcie s plánovanou hodnosťou vojak, slobodník a desiatnik musí profesionálny vojak spĺňať stredné odborné vzdelanie [35)](#poznamky.poznamka-35) a príslušné kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie.

Na výkon funkcie s plánovanou hodnosťou čatár, rotný, rotmajster, nadrotmajster, štábny nadrotmajster, podpráporčík, práporčík a nadpráporčík musí profesionálny vojak spĺňať úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie [35)](#poznamky.poznamka-35) a príslušné kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie.

Na výkon funkcie s plánovanou hodnosťou poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník, plukovník, brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál musí profesionálny vojak spĺňať vysokoškolské vzdelanie [36)](#poznamky.poznamka-36) a príslušné kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie.

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia aj pre vymenovanie alebo povýšenie profesionálneho vojaka do vyššej vojenskej hodnosti podľa [§ 100] , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podrobnosti o kvalifikačných predpokladoch vzdelania na funkciu a na vymenovanie alebo povýšenie profesionálneho vojaka do vyššej vojenskej hodnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie a na vymenovanie alebo povýšenie profesionálneho vojaka určí minister.

Profesionálny vojak musí byť z funkcie odvolaný z dôvodu

ustanovenia do inej funkcie,

premiestnenia,

vyčlenenia na plnenie úloh inej právnickej osoby,

prepustenia zo služobného pomeru,

vyslania na interné štúdium do školy alebo do kurzu, ktoré trvá viac ako osem mesiacov,

prerušenia výkonu profesionálnej služby,

zaradenia do personálnej zálohy.

Z funkcie nemožno odvolať profesionálneho vojaka, ktorý je poverený výkonom funkcie, poverený zastupovaním iného profesionálneho vojaka vo funkcii, dočasne pozbavený výkonu funkcie alebo ktorý má prerušený výkon funkcie.

Deň odvolania profesionálneho vojaka z funkcie predchádza dňu realizácie personálneho opatrenia uvedeného v odseku 1.

Ak sa profesionálny vojak stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť alebo vojenskú prísahu obzvlášť hrubým spôsobom alebo že sa dopustil trestného činu v súvislosti s výkonom vojenskej služby a jeho ďalšie ponechanie vo funkcii by ohrozovalo dôležitý záujem služby alebo objasňovanie trestného činu, možno ho dočasne pozbaviť výkonu funkcie.

Profesionálneho vojaka môže dočasne pozbaviť výkonu funkcie služobný orgán, ktorý ho do funkcie ustanovil, alebo iný nadriadený profesionálneho vojaka, ktorý je funkčne nadriadený najmenej o dva stupne. Služobný orgán, ktorý profesionálneho vojaka do funkcie ustanovil, do siedmich dní odo dňa vydania personálneho rozkazu o dočasnom pozbavení výkonu funkcie personálny rozkaz potvrdí s uvedením času trvania dočasného pozbavenia výkonu funkcie, alebo ho zruší.

Profesionálneho vojaka možno dočasne pozbaviť výkonu funkcie na čas nevyhnutne potrebný na objasnenie jeho konania, najdlhšie na šesť mesiacov. Tento čas môže minister výnimočne predĺžiť najviac o tri mesiace. Ak sa proti profesionálnemu vojakovi vedie trestné stíhanie, možno ho dočasne pozbaviť výkonu funkcie do skončenia trestného stíhania. Do dočasného pozbavenia výkonu funkcie sa nezapočítava výkon väzby.

Ak je profesionálny vojak dočasne pozbavený výkonu funkcie a nie je vo výkone väzby, plní služobné povinnosti podľa rozhodnutia nadriadeného vojaka. Profesionálnemu vojakovi počas dočasného pozbavenia výkonu funkcie nemožno ukladať úlohy, ktoré sú náplňou funkcie, ktorej výkonu bol dočasne pozbavený alebo pri ktorej výkone by mohol mariť objasňovanie trestného činu, z ktorého spáchania je dôvodne podozrivý.

Profesionálneho vojaka možno po jeho predchádzajúcom súhlase vyčleniť mimo ozbrojených síl (ďalej len „vyčlenenie") na koordináciu činností orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a iných právnických osôb pri príprave na obranu Slovenskej republiky. [36a)](#poznamky.poznamka-36a)

O vyčlenení profesionálneho vojaka a o skončení jeho vyčlenenia rozhoduje minister personálnym rozkazom podľa počtu funkcií určených vládou Slovenskej republiky a po predchádzajúcom prerokovaní so štatutárnym orgánom príslušnej právnickej osoby.

Na profesionálneho vojaka vyčleneného podľa odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

Profesionálneho vojaka možno vyčleniť na plnenie úloh ministerstva, rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorých je ministerstvo zriaďovateľom, štátnych podnikov, ktorých zakladateľom je ministerstvo, a okresných vojenských správ.

Minister po predchádzajúcom prerokovaní s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky [37)](#poznamky.poznamka-37) môže profesionálneho vojaka s jeho súhlasom vyčleniť na plnenie úloh vojenských súdov.

Minister po predchádzajúcom prerokovaní s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky môže profesionálneho vojaka s jeho súhlasom vyčleniť na plnenie úloh vojenskej prokuratúry. [38)](#poznamky.poznamka-38)

O skončení vyčlenenia profesionálneho vojaka na plnenie úloh podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje minister po predchádzajúcom prerokovaní s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ak ide o vojenského sudcu, a s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, ak ide o vojenského prokurátora.

Funkciu zamestnávateľa profesionálneho vojaka, ktorý bol ustanovený do riadiacej alebo do odbornej funkcie na plnenie úloh ministerstva v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, plní príslušný štátny podnik.

Profesionálnemu vojakovi sa preruší výkon profesionálnej služby na čas výkonu funkcie

prezidenta Slovenskej republiky,

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,

člena vlády Slovenskej republiky,

vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,

predsedu ostatných ústredných orgánov štátnej správy, [39)](#poznamky.poznamka-39)

predsedu alebo sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

generálneho prokurátora Slovenskej republiky a námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky s výnimkou hlavného vojenského prokurátora,

riaditeľa Slovenskej informačnej služby,

guvernéra alebo viceguvernéra Národnej banky Slovenska,

člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska,

štátneho tajomníka ministerstva,

vedúceho úradu ministerstva,

vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,

vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

sudcu a prokurátora s výnimkou sudcu vojenského súdu a prokurátora vojenskej prokuratúry,

predsedu samosprávneho kraja, starostu obce, primátora mesta alebo starostu mestskej časti,

Profesionálnemu vojakovi možno prerušiť výkon profesionálnej služby na čas výkonu funkcie pozorovateľa alebo inšpektora Organizácie Spojených národov alebo na čas výkonu funkcie v inej medzinárodnej organizácii.

Po skončení dôvodov prerušenia výkonu profesionálnej služby služobný orgán ustanoví profesionálneho vojaka do funkcie v ozbrojených silách alebo ho zaradí do personálnej zálohy podľa tohto zákona.

Čas, na ktorý bol profesionálnemu vojakovi prerušený výkon profesionálnej služby, sa započítava do doby výkonu profesionálnej služby.

Zaradenie do personálnej zálohy je opatrenie, počas ktorého profesionálny vojak nevykonáva žiadnu funkciu a súčasne sa nerozhodlo o jeho ustanovení do funkcie alebo o prepustení zo služobného pomeru.

Do personálnej zálohy sa profesionálny vojak zaradí najviac na tri mesiace, ak ďalej nie je uvedené inak, v prípade, ak

sa pri organizačnej zmene týkajúcej sa jeho funkcie súčasne nerozhodlo o jeho ustanovení do inej funkcie alebo o jeho prepustení zo služobného pomeru,

sa po skončení vojenskej služby v zahraničí súčasne nerozhodlo o jeho ustanovení do inej funkcie alebo o jeho prepustení zo služobného pomeru,

sa po skončení štúdia v zahraničí súčasne nerozhodlo o jeho ustanovení do funkcie,

bol na základe záverov služobného hodnotenia hodnotený ako nespôsobilý na výkon zastávanej funkcie a súčasne sa nerozhodlo o jeho ustanovení do inej funkcie,

bol na základe záverov služobného hodnotenia hodnotený ako nespôsobilý na výkon profesionálnej služby a súčasne sa nerozhodlo o jeho prepustení zo služobného pomeru,

sa nerozhodlo o jeho ustanovení do inej funkcie alebo o jeho prepustení zo služobného pomeru z dôvodu jeho zdravotnej nespôsobilosti na výkon zastávanej funkcie, najdlhšie však do skončenia podpornej doby, [33)](#poznamky.poznamka-33)

sa nerozhodlo o jeho prepustení zo služobného pomeru z dôvodu jeho zdravotnej nespôsobilosti na výkon profesionálnej služby, najdlhšie však do skončenia podpornej doby, [33)](#poznamky.poznamka-33)

bol vylúčený z interného štúdia alebo toto štúdium zanechal a súčasne sa nerozhodlo o jeho ustanovení do inej funkcie alebo o jeho prepustení zo služobného pomeru,

sa profesionálnemu vojakovi skončilo prerušenie výkonu profesionálnej služby a súčasne sa nerozhodlo o jeho ustanovení do funkcie alebo o jeho prepustení zo služobného pomeru,

sa po skončení vyčlenenia profesionálneho vojaka na plnenie úloh inej právnickej osoby a súčasne sa nerozhodlo o jeho ustanovení do voľnej funkcie alebo o jeho prepustení zo služobného pomeru.

mu zaniklo určenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu [39a)](#poznamky.poznamka-39a) a súčasne sa nerozhodlo o jeho ustanovení do inej funkcie.

Do personálnej zálohy sa profesionálny vojak zaradí na nevyhnutne potrebný čas v prípade, ak

mu bola udelená dovolenka bez nároku na služobný príjem podľa [§ 124 ods. 1] alebo bola profesionálnej vojačke poskytnutá ďalšia materská dovolenka na čas dlhší ako šesť mesiacov,

mu bola udelená dovolenka bez nároku na služobný príjem podľa [§ 124 ods. 2] na čas dlhší ako tri mesiace,

odo dňa zrušenia právoplatnosti personálneho rozkazu o skončení služobného pomeru profesionálny vojak trvá na pokračovaní služobného pomeru a súčasne sa nerozhodlo o jeho ustanovení do funkcie, najdlhšie však na jeden rok.

Počas zaradenia do personálnej zálohy podľa odseku 2 s výnimkou písm. f) a g) a podľa odseku 3 písm. c) plní profesionálny vojak služobné povinnosti podľa rozhodnutia nadriadeného vojaka.

Zmeny v služobnom pomere profesionálneho vojaka podľa [§ 16 až 18] , [§ 21 a 22] a [§ 26] vykonáva ten služobný orgán, ktorý profesionálneho vojaka do funkcie ustanovil, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Profesionálneho vojaka z funkcie odvolá služobný orgán, ktorý vykonáva zmeny v služobnom pomere profesionálneho vojaka podľa [§ 13 až 15] , [§ 23 až 26] , [§ 32] , [§ 131] alebo [§ 187a] .

Profesionálneho vojaka, ktorý prestal vykonávať funkciu sudcu vojenského súdu alebo funkciu prokurátora vojenskej prokuratúry, do personálnej zálohy zaradí minister.

Personálne opatrenia podľa odsekov 1 až 3 a ich skončenie realizuje služobný orgán personálnym rozkazom.

Prevzatie funkcie profesionálnym vojakom vyhlasuje služobný orgán vo vojenskom rozkaze. Za výkon funkcie je profesionálny vojak zodpovedný dňom jej prevzatia.

Profesionálny vojak odvolaný z funkcie je povinný funkciu odovzdať dňom odvolania z funkcie, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa odvolania z funkcie, ak tomu nebránia vážne dôvody. Ak deň odovzdania funkcie pripadne na deň nepretržitého odpočinku v týždni, deň pracovného pokoja alebo na sviatok, odovzdá funkciu najneskôr posledný pracovný deň, ktorý tomuto dňu predchádza.

Nadriadený vojak je povinný profesionálnemu vojakovi vytvoriť podmienky na prevzatie a odovzdanie funkcie.

Ak profesionálny vojak vlastným zavinením nesplní povinnosť podľa odseku 2, uplatní sa proti nemu disciplinárne opatrenie alebo personálne opatrenie.

Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie služobného orgánu o priebehu služobného pomeru profesionálneho vojaka a na plánovanie personálneho rozvoja, ďalšieho vzdelávania, vymenúvania a povyšovania do vyššej vojenskej hodnosti a postupu profesionálneho vojaka v služobnej kariére pre

hodnosti mužstva a poddôstojnícke hodnosti,

práporčícke hodnosti,

dôstojnícke hodnosti a generálske hodnosti.

Služobné hodnotenie na profesionálneho vojaka je povinný vypracovať jedenkrát za rok jeho najbližší nadriadený vojak, ktorý pri jeho vypracúvaní vychádza z priebežného hodnotenia vypracovaného v období medzi jednotlivými služobnými hodnoteniami. Služobné hodnotenie sa vypracúva vždy vtedy, ak ide o dôvody uvedené v [§ 14 ods. 1 písm. b)] a [§ 32 ods. 1 písm. h)] .

Nadriadený vojak oboznámi profesionálneho vojaka so služobným hodnotením pri hodnotiacom pohovore s možnosťou predkladať svoje návrhy a pripomienky na jeho doplnenie.

Služobné hodnotenie podpisuje nadriadený vojak a profesionálny vojak, ktorý je oprávnený urobiť si z neho výpisky alebo poznámky. V prípade, že profesionálny vojak odmietne podpísať služobné hodnotenie, nadriadený vojak o tom urobí záznam do služobného hodnotenia.

So služobným hodnotením je oprávnený oboznamovať sa aj nadriadený služobný orgán, príslušní zamestnanci personálnych pracovísk a ďalšie orgány po predložení dokladu oprávňujúceho ich oboznamovať sa so služobným hodnotením.

Služobné hodnotenie spolu s kompletnou dokumentáciou o opravnom konaní sa zakladá do osobného spisu.

Ak profesionálneho vojaka nemožno dosiahnuť, oboznámenie so služobným hodnotením sa nahradí jeho doručením.

Služobné hodnotenie prokurátora vojenskej prokuratúry a sudcu vojenského súdu sa vypracúva len pred ich vymenovaním alebo povýšením do vyššej vojenskej hodnosti, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis. [39b)](#poznamky.poznamka-39b)

Tam, kde sa v tomto zákone používa pojem nadriadený vojak, rozumie sa tým aj predstavený alebo vedúci zamestnanec, [8a)](#poznamky.poznamka-8a) ktorý vykonáva právomoc voči profesionálnym vojakom vyčleneným podľa [§ 24] , ak tento zákon neustanovuje inak.

Profesionálny vojak môže do siedmich dní odo dňa oboznámenia sa so služobným hodnotením písomne požiadať o opravu služobného hodnotenia; žiadosť o opravu služobného hodnotenia podáva nadriadenému vojakovi, ktorý služobné hodnotenie spracoval.

Nadriadený vojak, ktorý služobné hodnotenie spracoval, môže žiadosti profesionálneho vojaka sám vyhovieť. Ak tak neurobí v celom rozsahu, je povinný najneskôr do siedmich dní odo dňa podania žiadosti predložiť ju služobnému orgánu oprávnenému o žiadosti rozhodnúť.

Služobný orgán uvedený v odseku 2 v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o opravu služobného hodnotenia služobné hodnotenie preskúma a vráti nadriadenému vojakovi na vykonanie opravy s uvedením dôvodov, alebo služobné hodnotenie potvrdí. Rozhodnutie služobného orgánu je pre nadriadeného vojaka, ktorý služobné hodnotenie spracoval, záväzné.

Nadriadený vojak podľa odseku 2 do siedmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia služobné hodnotenie opraví a oboznámi s ním profesionálneho vojaka, alebo mu oznámi potvrdenie služobného hodnotenia. O ďalšiu opravu služobného hodnotenia profesionálny vojak nemôže žiadať.

Ak sa profesionálny vojak písomne vzdá práva požiadať o opravu služobného hodnotenia alebo o opravu služobného hodnotenia nepožiada v lehote podľa [§ 30 ods. 1] , služobné hodnotenie nadobudne právoplatnosť.

Služobné hodnotenie, o ktorého opravu profesionálny vojak podal žiadosť, nadobudne právoplatnosť dňom, v ktorom bol profesionálny vojak s opraveným služobným hodnotením alebo s potvrdeným služobným hodnotením oboznámený ( [§ 29 ods. 3 a 4] ).

Podrobnosti o služobnom hodnotení profesionálneho vojaka ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Na profesionálneho vojaka, ktorý je do funkcie vymenovaný, zvolený alebo ustanovený podľa osobitných predpisov, [34a)](#poznamky.poznamka-34a) sa ustanovenia [§ 13 ods. 1 až 6] , [§ 14, 15] , [17, 18] a [21] nevzťahujú.

Uplynutím volebného obdobia, vzdaním sa funkcie alebo odvolaním z funkcie, do ktorej je profesionálny vojak vymenovaný, zvolený alebo ustanovený podľa osobitných predpisov, [34a)](#poznamky.poznamka-34a) sa služobný pomer neskončí; profesionálny vojak sa ustanoví do funkcie podľa tohto zákona s výnimkou [§ 14] .

Podrobnosti o priebežnom hodnotení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Vo veciach súvisiacich so vznikom, zmenami a so skončením služobného pomeru profesionálneho vojaka (ďalej len „konanie“) sa koná podľa tohto zákona.

Účastníkom konania vo veciach služobného pomeru je profesionálny vojak.

Účastníkmi konania vo veciach skončenia služobného pomeru úmrtím profesionálneho vojaka alebo jeho vyhlásením za mŕtveho sú aj pozostalí po profesionálnom vojakovi.

Účastník konania je povinný postupovať tak, aby nesťažoval a neodôvodnene nepredlžoval konanie.

Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu služobného orgánu alebo nadriadeného vojaka.

Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania bolo doručené služobnému orgánu alebo nadriadenému vojakovi oprávnenému vo veci rozhodnúť. Ak sa konanie začína z podnetu služobného orgánu, konanie je začaté dňom, keď služobný orgán alebo nadriadený vojak urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

O začatí konania vyrozumie služobný orgán alebo nadriadený vojak všetkých účastníkov konania.

Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice služobného orgánu alebo nadriadeného vojaka, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť.

Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho urobil, ktorej veci sa týka a čo sa navrhuje.

Na žiadosť účastníka konania sa musí prijatie podania potvrdiť.

Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy úkon urobil, predmet úkonu, ktoré osoby sa ho zúčastnili, ako úkon prebiehal, aké návrhy boli podané a aký postup bol prijatý.

Zápisnicu podpisuje ten, kto úkon vykonal, a podľa povahy veci aj osoby, ktoré sa na úkone zúčastnili. V zápisnici sa uvedie aj odopretie podpisu, dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu záznamu.

Podanie možno vziať späť len s písomným súhlasom služobného orgánu alebo nadriadeného vojaka, ktorý je oprávnený podanie prijať. Takýto súhlas môže dať aj služobný orgán alebo nadriadený vojak, ktorý je oprávnený vo veci rozhodnúť.

Podanie možno vziať späť podľa odseku 6 len dovtedy, pokiaľ služobný orgán alebo nadriadený vojak nerozhodol vo veci.

Ak nie je služobný orgán alebo nadriadený vojak oprávnený vo veci rozhodnúť, je povinný podanie do troch dní postúpiť príslušnému služobnému orgánu alebo nadriadenému vojakovi a upovedomiť o tom účastníkov konania.

Ak služobný orgán alebo nadriadený vojak nemôže vykonať procesný úkon sám alebo ak je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadať iný služobný orgán alebo iného nadriadeného vojaka. Dožiadaný služobný orgán alebo nadriadený vojak bez zbytočného odkladu tento úkon vykoná a výsledok oznámi dožiadajúcemu.

Účastník konania má právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, nemôže však nazerať do protokolu o hlasovaní.

Služobný orgán alebo nadriadený vojak môže povoliť nazretie do spisov aj iným oprávneným fyzickým osobám alebo právnickým osobám. [46)](#poznamky.poznamka-46)

Nazretím do spisov alebo robením výpiskov z nich sa nesmie porušiť štátne alebo služobné tajomstvo.

Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Účastník konania je oprávnený navrhovať dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu skutočného stavu veci, najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a právnických osôb a fyzických osôb, listiny, veci a ohliadka.

Služobný orgán alebo nadriadený vojak hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Personálny rozkaz musí byť v súlade so zákonom, musí byť vyhotovený písomne a musí vychádzať zo skutočného stavu veci.

Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení personálneho rozkazu služobný orgán aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

Personálny rozkaz musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku (odvolanie, rozklad).

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo.

V odôvodnení personálneho rozkazu služobný orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie.

Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, že rozhodnutie uvedené v personálnom rozkaze je konečné a že sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad).

V personálnom rozkaze sa uvedie vojenská hodnosť, meno, priezvisko a funkcia služobného orgánu, dátum jeho vydania a základné osobné údaje o profesionálnom vojakovi.

Personálny rozkaz musí byť podpísaný s uvedením vojenskej hodnosti, mena, priezviska, funkcie služobného orgánu a musí sa oznámiť alebo doručiť profesionálnemu vojakovi.

Ak profesionálneho vojaka nemožno dosiahnuť, vyhlásenie personálneho rozkazu sa nahradí jeho doručením.

Personálny rozkaz musí obsahovať náležitosti uvedené v odsekoch 2 až 7, inak je neplatný.

Ak sa zistí, že právoplatný personálny rozkaz je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, minister personálny rozkaz zruší a rozhodne vo veci samej, alebo personálny rozkaz zruší a vráti späť na nové konanie, alebo personálny rozkaz zmení.

Ak sa zistí, že právoplatný personálny rozkaz vydaný ministrom je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, prezident Slovenskej republiky personálny rozkaz zruší a rozhodne vo veci samej, alebo personálny rozkaz zruší a vráti späť na nové konanie, alebo personálny rozkaz zmení.

Právoplatný personálny rozkaz možno zrušiť alebo zmeniť, alebo zrušiť a vrátiť späť na nové konanie do troch rokov od nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Žiakovi vojenskej strednej školy, študentovi vojenskej vysokej školy alebo študentovi vzdelávacieho a výcvikového zariadenia ozbrojených síl, ak nevykonal základnú službu [47a)](#poznamky.poznamka-47a) už pred nástupom na štúdium, na prípravu alebo na výcvik, sa výkon základnej služby určí počas

štvorročného štúdia na vojenskej strednej škole tak, aby sa jej výkon skončil najneskôr do konca školského roka, v ktorom má štúdium skončiť, ak tento zákon neustanovuje inak,

pomaturitného štúdia a nadstavbového štúdia na vojenskej strednej škole odo dňa nástupu na štúdium, na prípravu alebo na výcvik,

pomaturitnej prípravy na vojenskej vysokej škole odo dňa nástupu na pomaturitnú prípravu,

vysokoškolského štúdia na vojenskej vysokej škole odo dňa nástupu na štúdium,

štúdia, prípravy alebo výcviku v iných formách štúdia, prípravy alebo výcviku, ktoré trvajú najmenej jeden rok, odo dňa nástupu na štúdium, na prípravu alebo na výcvik.

Žiakovi vojenskej strednej školy podľa odseku 1 písm. a), ktorý do 30 kalendárnych dní pred skončením základnej služby nedovŕšil vek 18 rokov, sa výkon základnej služby určí tak, aby ju skončil počas 30 kalendárnych dní po dovŕšení veku 18 rokov. [48)](#poznamky.poznamka-48)

Ak bol žiak vojenskej strednej školy, študent vojenskej vysokej školy alebo študent vzdelávacieho a výcvikového zariadenia ozbrojených síl vylúčený zo štúdia, z prípravy alebo z výcviku z dôvodov ním zavinených, alebo štúdium, prípravu alebo výcvik zanechal z dôvodov ním zavinených, alebo štúdium, prípravu alebo výcvik z takých dôvodov neskončil v termíne určenom študijným plánom alebo výcvikovým programom vojenskej strednej školy, vojenskej vysokej školy alebo vzdelávacím a výcvikovým zariadením ozbrojených síl, výkon základnej služby dokončí v určenom rozsahu [47a)](#poznamky.poznamka-47a) vo vojenskom útvare a nahradí náklady podľa ustanovenia [§ 71a] .

Žiak vojenskej strednej školy, študent vojenskej vysokej školy alebo študent vzdelávacieho a výcvikového zariadenia ozbrojených síl po skončení štúdia, prípravy alebo výcviku je povinný zotrvať v služobnom pomere po čas, ktorý zodpovedá dvojnásobku dĺžky štúdia, najmenej však tri roky.

Činnosť uvedená v odseku 5 sa môže organizovať mimo času zamestnania vo vojenských objektoch len v samostatne stojacich budovách vyhradených na kultúrne a spoločenské podujatia alebo v časti budovy vyhradenej na tento účel.

Na výkon prípravnej služby [53d)](#poznamky.poznamka-53d) môže služobný orgán prijať občana na základe jeho písomnej žiadosti, ak spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru podľa [§ 8 ods. 1] s výnimkou [písm. d)] .

O výkone prípravnej služby občana a o jeho zotrvaní v prípravnej službe a v služobnom pomere po dohodnutý čas uzavrú služobný orgán a občan, ak nie je plnoletý, jeho zákonný zástupca písomnú dohodu, ktorá obsahuje

sídlo a názov vojenskej školy, vzdelávacieho a výcvikového zariadenia,

kvalifikačné predpoklady vzdelania, ktoré má občan štúdiom získať, alebo kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie, ktoré má spĺňať,

záväzok občana zotrvať v prípravnej službe do úspešného skončenia štúdia, prípravy alebo výcviku,

záväzok občana po úspešnom skončení štúdia, prípravy alebo výcviku nastúpiť do služobného pomeru a zotrvať v služobnom pomere po dohodnutý čas,

záväzok občana nahradiť náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie počas jeho štúdia, prípravy alebo výcviku, ak z dôvodov ním zavinených nesplní prevzatý záväzok zotrvať v prípravnej službe do úspešného skončenia štúdia, prípravy alebo výcviku, alebo nesplní prevzatý záväzok nastúpiť po úspešnom skončení štúdia, prípravy alebo výcviku do služobného pomeru, alebo nesplní prevzatý záväzok zotrvať po dohodnutý čas v služobnom pomere,

najvyššiu sumu, ktorú občan nahradí ozbrojeným silám podľa písmena e).

Dohoda, ktorá nie je uzavretá podľa odseku 2, je neplatná.

Vojak prípravnej služby po skončení štúdia, prípravy alebo výcviku je povinný zotrvať v služobnom pomere po čas, ktorý zodpovedá dvojnásobku dĺžky štúdia, prípravy alebo výcviku, najmenej však tri roky.

Prípravná služba vojaka prípravnej služby sa skončí, ak

bol prijatý do dočasného služobného pomeru,

bol vylúčený zo štúdia podľa osobitných predpisov, [54)](#poznamky.poznamka-54)

zanechal štúdium, prípravu alebo výcvik,

neskončil štúdium, prípravu alebo výcvik v termíne určenom študijným plánom alebo výcvikovým programom vojenskej školy, vzdelávacieho a výcvikového zariadenia,

prerušil štúdium podľa osobitných predpisov, [54)](#poznamky.poznamka-54)

je zdravotne nespôsobilý na výkon prípravnej služby.

Prípravná služba sa skončí aj úmrtím vojaka prípravnej služby alebo vyhlásením vojaka prípravnej služby za mŕtveho.

Prijatie občana na výkon prípravnej služby a skončenie prípravnej služby vyhlasuje služobný orgán personálnym rozkazom.

Profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nesmie byť členom riadiacich a kontrolných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť; to neplatí, ak ho do takých orgánov vyslal minister.

Vojakovi prípravnej služby sa udelí osobitné voľno

jeden deň na účasť na svadobnom obrade vlastných rodičov, súrodencov alebo rodičov manželky,

dva dni na vlastnú svadbu,

jeden deň pri narodení dieťaťa manželke,

dva dni na účasť na pohrebe vlastných rodičov, súrodencov,

tri dni pri úmrtí manželky alebo vlastného dieťaťa,

jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a dva dni pri sťahovaní do inej obce,

najviac sedem dní v kalendárnom roku z vážnych rodinných, osobných alebo majetkových dôvodov, ktoré vyžadujú osobnú účasť vojaka prípravnej služby.

Vojak prípravnej služby, ak to okolnosti dovoľujú, predloží písomný doklad pred udelením osobitného voľna; v ostatných prípadoch ho predloží dodatočne. Ak taký doklad nepredloží, uplatnia sa proti nemu disciplinárne alebo personálne opatrenia.

Vojakovi prípravnej služby sa k osobitnému voľnu poskytne čas potrebný na cestu súvisiacu s dôvodom udelenia osobitného voľna.

Osobitné voľno a čas podľa odseku 3 sa započítavajú do doby výkonu vojenskej služby.

Na účely tohto zákona sa za vlastných rodičov považujú osvojitelia a osoby, ktorým boli deti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov [20)](#poznamky.poznamka-20) vrátane pestúnov. [55)](#poznamky.poznamka-55)

Pod pojmom vlastné deti sa rozumejú aj osvojené deti a deti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov [20)](#poznamky.poznamka-20) vrátane detí zverených do pestúnskej starostlivosti. [55)](#poznamky.poznamka-55)

Udelenie osobitného voľna vyhlasuje služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

Osobitné voľno sa udeľuje vojakovi prípravnej služby v dňoch, ktoré sú inak jeho obvyklými dňami výkonu služby.

Žiak vojenskej strednej školy, študent vojenskej vysokej školy a študent vzdelávacieho a výcvikového zariadenia ozbrojených síl sú povinní nahradiť náklady vynaložené na ich naturálne a finančné zabezpečenie počas štúdia, prípravy alebo výcviku (ďalej len „náklady"), ak

neprevezmú záväzok na prípravnú službu,

skončia štúdium z dôvodov uvedených v [§ 68 ods. 1 písm. b), c) alebo d)] ,

nevznikne služobný pomer z dôvodov nimi zavinených.

Za neplnoletého žiaka vojenskej strednej školy je povinný nahradiť náklady jeho zákonný zástupca.

Na náhradu nákladov pri nesplnení záväzku prevzatého žiakom vojenskej strednej školy, študentom vojenskej vysokej školy a študentom vzdelávacieho a výcvikového zariadenia ozbrojených síl alebo vojakom prípravnej služby na profesionálnu službu sa primerane použije ustanovenie odseku 6.

Vojak prípravnej služby, ktorý skončí prípravnú službu z dôvodov uvedených v [§ 68 ods. 1 písm. b), c) alebo d)] , alebo ak nevznikne služobný pomer z dôvodov ním zavinených, je povinný nahradiť náklady.

Profesionálny vojak, ktorý bude pred splnením prevzatého záväzku na profesionálnu službu prepustený zo služobného pomeru podľa [§ 32 ods. 1 písm. e)] , [h) alebo i)] , alebo podľa [§ 32 ods. 2 písm. a)] , [d) alebo e)] , alebo ktorého služobný pomer sa skončí podľa [§ 35] , je povinný nahradiť náklady.

Ak profesionálny vojak splní záväzok zotrvať v služobnom pomere po dohodnutý čas len čiastočne, náhrada nákladov sa pomerne zníži. Ak profesionálny vojak opätovne plní záväzok na profesionálnu službu, náhrada nákladov sa nevymáha; ak opätovný služobný pomer bude trvať kratšiu dobu ako doba záväzku, vymáhanie náhrady nákladov po skončení opätovného služobného pomeru bude pokračovať podľa tohto zákona.

Určenie sumy náhrady nákladov a ich pomerného zníženia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Disciplinárnu právomoc nad profesionálnym vojakom vyčleneným na plnenie úloh inej právnickej osoby ( [§ 23] ) vykonáva jeho najbližší nadriadený vojak alebo najbližší služobný orgán. Ak nadriadený profesionálneho vojaka nie je profesionálnym vojakom, disciplinárnu právomoc nad profesionálnym vojakom vykonáva na návrh jeho nadriadeného minister.

odpustenie výkonu disciplinárneho trestu alebo jeho časti s účinkami zahladenia,

odpustenie skôr uloženého trestu s účinkami zahladenia,

pochvalu,

pochvalný list,

zapísanie do vojenskej kroniky,

vecný dar,

mimoriadne vymenovanie do vyššej vojenskej hodnosti,

mimoriadne povýšenie do vyššej vojenskej hodnosti.

Ustanovenia odseku 2 písm. h) a i) a odseku 3 sa nevzťahujú na generálske hodnosti.

Do služobného pomeru môže byť prijatý občan, ktorý písomne požiadal o prijatie do služobného pomeru a

ku dňu prijatia dovŕšil vek 18 rokov, vykonal základnú službu alebo náhradnú službu a zložil vojenskú prísahu podľa osobitného predpisu, [21a)](#poznamky.poznamka-21a)

je bezúhonný,

ovláda štátny jazyk, [22)](#poznamky.poznamka-22)

spĺňa kvalifikačné predpoklady vzdelania a kvalifikačné požiadavky na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený,

je zdravotne spôsobilý na výkon profesionálnej služby a na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený,

nie je členom politickej strany, politického hnutia, odborovej organizácie ani združenia, ktoré má politický charakter,

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, [23)](#poznamky.poznamka-23)

má len štátne občianstvo Slovenskej republiky. [24)](#poznamky.poznamka-24)

Služobný orgán môže od občana, ktorý sa uchádza o prijatie do služobného pomeru, požadovať, aby predložil aj ďalšie doklady podľa osobitných predpisov. [25)](#poznamky.poznamka-25)

Na účely tohto zákona sa za bezúhonného občana nepovažuje ten občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za

úmyselný trestný čin,

trestný čin všeobecného ohrozenia spáchaný z nedbanlivosti, [26)](#poznamky.poznamka-26)

trestný čin proti brannosti alebo

trestné činy vojenské spáchané z nedbanlivosti.

Občan je povinný svoju bezúhonnosť preukázať výpisom z registra trestov, [27)](#poznamky.poznamka-27) ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.

Občana, ktorý sa uchádza o prijatie do služobného pomeru, služobný orgán oboznámi s právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru.

zníženie vojenskej hodnosti o jeden stupeň.

Poddôstojníkovi prípravnej služby možno udeliť tieto disciplinárne tresty:

napomenutie,

prísne napomenutie,

zníženie vojenskej hodnosti o jeden stupeň.

Práporčíkovi zdokonaľovacej služby a dôstojníkovi zdokonaľovacej služby možno udeliť tieto disciplinárne tresty:

napomenutie,

prísne napomenutie,

zníženie vojenskej hodnosti o jeden stupeň.

Profesionálnemu vojakovi možno uložiť tieto disciplinárne tresty:

Disciplinárny trest uložený podľa [§ 81 písm. d)] nezakladá dôvod na odvolanie a ustanovenie profesionálneho vojaka do inej funkcie.

Prijímacím konaním sa rozumie zhromažďovanie a vyhodnocovanie písomných materiálov o občanovi, ktorý požiadal o prijatie do služobného pomeru.

Na účely zisťovania, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, je služobný orgán oprávnený podľa osobitného predpisu [27a)](#poznamky.poznamka-27a) zhromažďovať a uschovávať informácie o občanovi uvedené v [§ 8] . Osobné údaje blízkych osôb, ak súvisia so vznikom služobného pomeru občana, možno zhromažďovať a spracúvať iba s ich súhlasom. [27b)](#poznamky.poznamka-27b)

Prijímacie konanie trvá spravidla tri mesiace.

Služobný orgán do jedného mesiaca od skončenia prijímacieho konania o prijatí do služobného pomeru písomne oboznámi občana s jeho výsledkom.

Proti disciplinárnemu rozkazu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O konaní o rozklade platia ustanovenia odsekov 1 až 7.

Ak sa tak nestane u vojaka základnej služby, náhradnej služby alebo vojaka zdokonaľovacej služby do skončenia tejto služby, má sa za to, že disciplinárny trest je zahladený dňom skončenia tejto služby.

Ak sa tak nestane u vojaka prípravnej služby do skončenia tejto služby podľa [§ 68 ods. 1 písm. a) až f)] a [ods. 2] , má sa za to, že disciplinárny trest je zahladený dňom skončenia tejto služby.

Pre vojenské hodnosti sa ustanovujú tieto vekové hranice:

vojak, slobodník a desiatnik 30 rokov,

čatár, rotný, rotmajster, nadrotmajster 35 rokov,

štábny nadrotmajster 37 rokov,

podpráporčík 39 rokov,

práporčík 43 rokov,

nadpráporčík 48 rokov,

poručík a nadporučík 35 rokov,

kapitán 38 rokov,

major 42 rokov,

podplukovník 46 rokov,

plukovník 50 rokov,

brigádny generál, generálmajor, generálporučík a generál 55 rokov.

Vekové hranice v dosiahnutých vojenských hodnostiach sa nevzťahujú na profesionálneho vojaka v dočasnom služobnom pomere a na profesionálneho vojaka v stálom služobnom pomere, ak plní záväzok na profesionálnu službu podľa [§ 67 ods. 2 písm. d)] alebo podľa [§ 141 ods. 2 písm. d)] .

Na účely plnenia príspevku v nezamestnanosti [77a)](#poznamky.poznamka-77a) sa profesionálny vojak, ktorý nesplnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok, [77b)](#poznamky.poznamka-77b) posudzuje ako zamestnanec. Služobný orgán sa posudzuje ako zamestnávateľ.

Profesionálny vojak, ktorý splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok [77b)](#poznamky.poznamka-77b) alebo na invalidný výsluhový dôchodok, [77c)](#poznamky.poznamka-77c) a vojak prípravnej služby neplatia príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za profesionálneho vojaka, ktorý splnil podmienky nároku na výsluhový dôchodok [77b)](#poznamky.poznamka-77b) alebo invalidný výsluhový dôchodok, [77c)](#poznamky.poznamka-77c) a vojaka prípravnej služby služobný orgán neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.

mimoriadne povýšenie do vyššej vojenskej hodnosti.

spôsobilosti vykonávať vojenskú službu s výrokom „SPÔSOBILÝ",

trvalej nespôsobilosti vykonávať vojenskú službu s výrokom „NESPÔSOBILÝ",

trvalej nespôsobilosti vykonávať zastávanú funkciu s výrokom „NESPÔSOBILÝ".

splnenia podmienok ustanovených v [§ 13] a [15] ,

času trvania výkonu funkcie.

Zásady vytvárania štruktúr služobnej kariéry, prípravy na zaradenie do služobnej kariéry, zaraďovania, postupu, prestupu a výstupu profesionálneho vojaka v služobnej kariére ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

desiatnika tri mesiace.

Do vojenskej hodnosti slobodník možno povýšiť žiaka alebo študenta vojenskej školy podľa odseku 1 najskôr po dvoch mesiacoch odo dňa nástupu na výkon základnej služby.

Do ďalších vojenských hodností možno povýšiť žiaka alebo študenta vojenskej školy podľa odseku 2 najskôr po uplynutí minimálnej doby výsluhy vo vojenskej hodnosti, ktorá je ustanovená na vojenskú hodnosť slobodník dva mesiace a na vojenskú hodnosť desiatnik dva mesiace.

letectva,

diplomatických služieb,

vedeckovýskumnej činnosti.

na základe rozhodnutia vojenského lekára musí nosiť ortopedickú obuv.

Profesionálny vojak vyslaný na výkon vojenskej služby v zahraničí plní úlohy vo funkcii a v hodnosti, ktorá je ustanovená mandátom.

Doba trvania výkonu vojenskej služby v zahraničí sa riadi mandátom.

Profesionálny vojak má za dobu výkonu vojenskej služby v zahraničí nárok na udelenie pomernej časti dovolenky, ktorá mu vyplýva z mandátu. Nárok na riadnu dovolenku podľa [§ 114] zostáva nedotknutý.

ochranu ľudskej dôstojnosti v služobnom aj v osobnom styku so služobným orgánom, nadriadeným vojakom a ostatnými vojakmi,

ubytovanie.

Profesionálny vojak v stálom služobnom pomere, ktorý má právo na pridelenie služobného bytu, ktorému ministerstvo tento byt nepridelilo v mieste pravidelného výkonu zamestnania alebo v jeho blízkom okolí a ktorý sa presťahoval do bytu získaného iným spôsobom v mieste pravidelného výkonu zamestnania alebo v jeho blízkom okolí, má nárok na mesačný príspevok na bývanie. Príspevok na bývanie patrí vo výške dvojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. 70c )

Nárok na mesačný príspevok na bývanie vo výške dvojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 70c ) má aj profesionálny vojak v dočasnom služobnom pomere, ak

Na účely náhrady za stratu na zárobku vojaka podľa ustanovení osobitného predpisu sa nemocenským [74a)](#poznamky.poznamka-74a) rozumie aj náhrada nemocenského [74b)](#poznamky.poznamka-74b) a náhrada služobného príjmu. [74c)](#poznamky.poznamka-74c)

Pri poškodení zdravia, ku ktorému došlo pri plnení služobných povinností alebo v priamej súvislosti s ním bez zavinenia vojaka, patrí vojakovi, ktorý sa stal invalidným alebo čiastočne invalidným, okrem náhrady škody podľa osobitného predpisu [74d)](#poznamky.poznamka-74d) aj jednorazové mimoriadne odškodnenie až do sumy päťdesiatnásobku služobného príjmu [74e)](#poznamky.poznamka-74e) dosiahnutého v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom mesiacu, v ktorom došlo k úrazu.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa možno poškodenému vojakovi alebo pozostalým po vojakovi priznať finančný príspevok na zmiernenie škody až do sumy 50 000 Sk.

Podrobnosti o poskytovaní jednorazového mimoriadneho odškodnenia a finančného príspevku na zmiernenie škody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Záväzky prevzaté profesionálnym vojakom pred 1. januárom 1998 zostávajú nedotknuté. Pri určovaní náhrady škody alebo náhrady nákladov za nesplnenie záväzkov prevzatých pred 1. januárom 1998 sa postupuje podľa právnych predpisov platných v čase prevzatia záväzku.

Ustanovenia odsekov 6, 7 a 8 sa vzťahujú aj na profesionálnu vojačku, ktorá bola odvolaná z funkcie z dôvodu poskytnutia ďalšej materskej dovolenky pred 1. januárom 1998, ak spĺňala podmienky uvedené v odsekoch 1, 2 alebo 3 vo funkcii, do ktorej bola ustanovená pred odvolaním z funkcie.

osoba, ktorá vykonáva

základnú službu [3)](#poznamky.poznamka-3) (ďalej len „vojak základnej služby“),

náhradnú službu [4)](#poznamky.poznamka-4) (ďalej len „vojak náhradnej služby“),

zdokonaľovaciu službu [5)](#poznamky.poznamka-5) (ďalej len „vojak zdokonaľovacej služby“),

mimoriadnu službu [6)](#poznamky.poznamka-6) (ďalej len „vojak mimoriadnej služby“),

štátny občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“), ktorý vykonáva

prípravnú službu [7)](#poznamky.poznamka-7) (ďalej len „vojak prípravnej služby“),

profesionálnu službu [8)](#poznamky.poznamka-8) (ďalej len „profesionálny vojak").

profesionálny vojak alebo vedúci zamestnanec podľa [§ 3 ods. 2] v rozsahu vymedzenom hlavným veliteľom ozbrojených síl alebo ministrom.

Vojakovi možno za disciplinárny priestupok podľa [§ 78] uložiť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov ( [§ 78 ods. 2] ) disciplinárne tresty, sankcie [57)](#poznamky.poznamka-57) alebo ochranné opatrenia [57)](#poznamky.poznamka-57) (ďalej len „disciplinárny trest“).

Disciplinárnymi trestami sú:

pokarhanie,

prísne pokarhanie,

zákaz vychádzok v trvaní najviac 14 dní,

umiestnenie do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov v trvaní najviac 21 dní,

zníženie vojenskej hodnosti o jeden stupeň,

odňatie poddôstojníckej hodnosti,

pokuta,

zákaz činnosti,

prepadnutie veci,

ochranné opatrenie.

zákaz činnosti,

prepadnutie veci,

ochranné opatrenie.

odňatie poddôstojníckej hodnosti,

pokutu,

zákaz činnosti,

prepadnutie veci,

ochranné opatrenie.

zákaz činnosti,

prepadnutie veci,

ochranné opatrenie.

zníženie vojenskej hodnosti o jeden stupeň,

pokutu,

zákaz činnosti,

prepadnutie veci,

ochranné opatrenie.

pokutu,

zákaz činnosti,

prepadnutie veci,

ochranné opatrenie.

Disciplinárny trest zníženia vojenskej hodnosti o jeden stupeň a odňatie poddôstojníckej hodnosti možno uložiť len za disciplinárny priestupok podľa [§ 78 ods. 1] .

Vojačkám sa disciplinárny trest umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov neukladá.

po uplynutí jedného mesiaca odo dňa uloženia právoplatného disciplinárneho trestu pokarhania a prísneho pokarhania,

po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa uloženia právoplatného disciplinárneho trestu zákazu vychádzok,

po uplynutí troch mesiacov odo dňa vykonania disciplinárneho trestu umiestnenia do oddelenia výkonu disciplinárnych trestov,

v ostatných prípadoch dňom skončenia výkonu základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby a prípravnej služby.

armádny generál a generálplukovník dôstojníkom, práporčíkom, poddôstojníkom a mužstvu,

generálporučík, generálmajor a plukovník nižším dôstojníkom, práporčíkom, poddôstojníkom a mužstvu,

podplukovník a major práporčíkom, poddôstojníkom a mužstvu,

nižší dôstojník nižším práporčíkom, poddôstojníkom a mužstvu,

práporčík poddôstojníkom a mužstvu v rámci toho istého vojenského útvaru,

poddôstojník príslušníkom mužstva v rámci tej istej vojenskej jednotky.

Strelnú zbraň je vojak oprávnený použiť pri výkone služby,

ak ide o nutnú obranu alebo krajnú núdzu, [75)](#poznamky.poznamka-75)

aby odvrátil nebezpečný útok, ktorý ohrozuje strážený objekt alebo strážené stanovište, po márnej výzve, aby sa upustilo od útoku,

aby zamedzil úteku zo stráženého objektu alebo stráženého stanovišťa ozbrojenej osobe alebo osobe dôvodne podozrivej zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu, ktorú nemožno iným spôsobom zadržať.

Pred použitím strelnej zbrane je vojak povinný, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu možné, vyzvať na upustenie od útoku alebo úteku zvolaním „Stoj“, „Stoj, lebo strelím“ a podľa okolností použiť aj výstražný výstrel do vzduchu.

Pri použití strelnej zbrane je vojak povinný dbať, aby čo najviac šetril život osoby, proti ktorej zákrok smeruje, a dbať, aby nebol ohrozený život ani zdravie iných osôb.

Ak to okolnosti prípadu dovolia, vojak je oprávnený namiesto strelnej zbrane použiť pri zákroku dohováranie alebo napomenutie alebo použiť hmaty a chvaty sebaobrany, bodák alebo služobného psa, alebo úder strelnou zbraňou.

Vojak je oprávnený pri zákroku použiť ten z prostriedkov uvedených v odseku 1, ktorý umožňuje splnenie služobnej povinnosti a pritom čo najmenej ohrozuje život osoby, proti ktorej zakročuje. Zároveň dbá, aby sa tento prostriedok použil len primeraným spôsobom a aby prípadná škoda nebola v zrejmom nepomere k významu chráneného záujmu.

Vojak nesmie pri zákroku použiť strelnú zbraň, úder strelnou zbraňou, bodák ani služobného psa proti žene, ktorej tehotenstvo je očividné, proti osobe vysokého veku, osobe so zjavnou telesnou chybou alebo chorobou a proti osobe zjavne mladšej ako 15 rokov s výnimkou prípadov, ak útok týchto osôb ohrozuje život alebo zdravie vojaka alebo život alebo zdravie iných osôb, alebo hrozí väčšia škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.

Po každom použití strelnej zbrane, pri ktorom došlo k zraneniu osoby, je vojak povinný, ak mu to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc a zabezpečiť lekárske ošetrenie. Ďalej je povinný postupovať tak, aby sa mohla riadne objasniť oprávnenosť použitia strelnej zbrane.

Každý zákrok, pri ktorom sa použila strelná zbraň, je vojak povinný bezodkladne hlásiť služobnému orgánu alebo nadriadenému vojakovi.

O použití strelnej zbrane je vojak povinný podať po skončení výkonu služby služobnému orgánu alebo nadriadenému vojakovi písomné hlásenie s uvedením dôvodu, priebehu a výsledku jej použitia.

Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo primeranosti použitia strelnej zbrane alebo ak sa jej použitím spôsobila smrť, ujma na zdraví alebo škoda na majetku, služobný orgán alebo nadriadený vojak je povinný zistiť, či bola strelná zbraň použitá v súlade s týmto zákonom; o výsledku tohto zistenia spíše záznam a predloží ho vojenskému prokurátorovi.

Ustanovenia [§ 177] sa primerane vzťahujú aj na povinnosti vojaka po použití prostriedkov uvedených v [§ 176 ods. 1] .

Deň prerušenia výkonu základnej služby a náhradnej služby [53)](#poznamky.poznamka-53) vyhlasuje služobný orgán písomným vojenským rozkazom.

Povinná vojenská služba vojaka [53a)](#poznamky.poznamka-53a) sa skončí

prepustením po uplynutí ustanovenej doby výkonu, [53b)](#poznamky.poznamka-53b)

prepustením na základe rozhodnutia služobného orgánu o nespôsobilosti vykonávať vojenskú službu, [53c)](#poznamky.poznamka-53c)

prepustením, ak bol odvedený alebo povolaný na jej výkon bez právneho dôvodu,