z 11. novembra 1997
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana Čiča a zo sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Ľubomíra Dobríka, JUDr. Jána Drgonca, JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda Rapanta a JUDr. Tibora Šafárika na ústnom pojednávaní 11. novembra 1997 prerokoval návrh Okresného súdu Bratislava V, zastúpeného JUDr. Mariánom Kurincom, predsedom senátu, proti Národnej rade Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Dušanom Macuškom, poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, za účasti vedľajších účastníkov PhDr. Mariána Kočnera, podnikateľa, zastúpeného JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, advokátom v Bratislave, a Slovenskej televízie v Bratislave, o vyslovenie nesúladu § 200i ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s [čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky] a takto
rozhodol:
Ustanovenie § 200i ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia žaloby [(§ 79)] vyjadriť sa k nej a navrhnúť súdu prípadný dôkaz pravdy. Ak to žalovaný neurobí, súd pri rozhodovaní o žalobe vychádza z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe. O tomto následku musí súd žalovaného poučiť.“ nie je v súlade s [čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky] .
Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca ustanovenie § 200i ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s [Ústavou Slovenskej republiky] , v uvedenom rozsahu stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.