(1) Na účely tohto zákona
(2) Lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny sú oprávnení predpisovať na lekársky predpis alebo na lekársky poukaz lekári, ktorí
a) poskytujú ambulantnú zdravotnú starostlivosť v zmluvných zdravotníckych zariadeniach,
b) poskytujú lekársku službu prvej pomoci a ústavnú pohotovostnú službu v zmluvných zdravotníckych zariadeniach,
c) poskytujú zdravotnú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb. 3a)
(3) Lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny sú oprávnení predpisovať na lekársky predpis a na lekársky poukaz v zdravotne indikovaných prípadoch lekári pre seba a pre blízke osoby; 12) môžu ich predpisovať na základe dohody s poisťovňou len na účet poisťovne, v ktorej sú lekár a jemu blízke osoby zdravotne poistení.
(4) Lekári predpisujú lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny na lekársky predpis a na lekársky poukaz. Lekársky predpis a lekársky poukaz musí obsahovať náležitosti uvedené v [prílohe č. 2] .
(5) Lekári, ktorí nemajú uzavretú zmluvu s poisťovňou, predpisujú pri poskytovaní prvej pomoci lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny na tlačive vlastného lekárskeho predpisu alebo lekárskeho poukazu obsahujúceho náležitosti ustanovené ministerstvom; takto predpísané lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny uhrádza poisťovňa, ktorú si poistenec vybral.
(6) Lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny poskytované v zariadeniach ústavnej starostlivosti a v kúpeľných liečebniach sa predpisujú na žiadanky.
(7) Predpisovanie a výdaj liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín podrobnejšie upravuje osobitný predpis. 12a)
(1) Ak lekáreň alebo výdajňa zdravotníckych pomôcok nemá uzavretú zmluvu s poisťovňou, na ktorej lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze sú predpísané lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny, lekáreň je povinná ich poistencovi vydať. Poisťovňa, ktorú si poistenec vybral, je povinná uhradiť lekárni alebo výdajni zdravotníckych pomôcok cenu takto vydaných liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín najneskôr do 30 dní od doručenia faktúry.
(2) Za vydanie všetkých liekov predpísaných na jednom lekárskom predpise, ktoré sú uvedené v zozname liekov, a za vydanie všetkých dietetických potravín predpísaných na jednom lekárskom predpise, ktoré sú uvedené v zozname dietetických potravín, lekáreň vyberá platbu 20 Sk. Časť platby vo výške 5 Sk je príjmom lekárne a časť platby vo výške 15 Sk je príjmom poisťovne.
(3) Za vydanie všetkých zdravotníckych pomôcok predpísaných na jednom lekárskom poukaze, ktoré sú uvedené v zozname zdravotníckych pomôcok, vyberá lekáreň alebo výdajňa zdravotníckych pomôcok platbu 20 Sk. Časť platby vo výške 5 Sk je príjmom lekárne alebo výdajne zdravotníckych pomôcok a časť platby vo výške 15 Sk je príjmom poisťovne.
(4) Od povinnosti uhradiť platbu podľa odseku 2 je oslobodená osoba pri výdaji lieku predpísaného na výpise z lekárskeho predpisu. 12aa)
(5) Od povinnosti uhradiť platbu podľa odsekov 2 a 3 je oslobodená osoba s ťažkým zdravotným postihnutím.
(6) Odseky 2 a 3 sa nevzťahujú na osobu, ak si lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky, ktoré sa neposkytujú na základe povinného zdravotného poistenia, uhrádza osoba v celom rozsahu sama a ak na lekárskom predpise nie je súčasne predpísaný liek, ktorý sa poskytuje na základe povinného zdravotného poistenia.
(7) Lekáreň alebo výdajňa zdravotníckych pomôcok je povinná prijaté lekárske predpisy a lekárske poukazy spracovať na magnetickom nosiči spôsobom určeným ministerstvom.
(8) Lekáreň a výdajňa zdravotníckych pomôcok vedú kusovú evidenciu liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín.
Na základe povinného zdravotného poistenia sa uhrádza záchranná zdravotná služba. O použití záchrannej zdravotnej služby na prepravu osoby medzi zdravotníckymi zariadeniami v prípade bezprostredného ohrozenia jej života 12b) rozhoduje ošetrujúci lekár alebo operačné stredisko tiesňového volania. 12c)
(1) Na základe povinného zdravotného poistenia sa uhrádzajú aj náklady na dopravu osoby z cudziny pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ktorý vznikol v cudzine.
(2) O spôsobe dopravy osoby z cudziny pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ktorý vznikol v cudzine, rozhoduje revízny lekár príslušnej poisťovne. 12d)
(3) Vysielanie poistencov na liečenie do cudziny upravujú osobitné predpisy. 13)
(4) Na základe povinného zdravotného poistenia sa uhrádza aj doprava
a) biologického materiálu určeného na diagnostické vyšetrenie,
b) transfúznych prípravkov,
c) ľudských tkanív a orgánov,
d) darcov orgánov určených na transplantácie,
e) liečiv v osobitne naliehavých prípadoch pri bezprostrednom ohrození života alebo poškodení zdravia poistenca,
f) zdravotníckej techniky a zdravotníckych pracovníkov na uskutočnenie špecializovaného a nevyhnutného zdravotného výkonu.
g) zdravotníckej techniky a zdravotníckych pracovníkov pri haváriách a hromadných úrazoch.
(5) V prípadoch hodných osobitného zreteľa, o ktorých rozhoduje ošetrujúci lekár, sa uhrádzajú na základe povinného zdravotného poistenia aj náklady na leteckú dopravu. Takúto dopravu musí vopred odsúhlasiť revízny lekár s výnimkou prípadov, ktoré neznesú odklad.
(6) Na základe povinného zdravotného poistenia sa uhrádzajú aj náklady na dopravu poistenca
a) do cudziny a z cudziny, ak bol vyslaný na liečenie do cudziny so súhlasom poisťovne a ak to vyžaduje jeho zdravotný stav,
b) z cudziny pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému došlo v cudzine.
(7) O spôsobe dopravy podľa odseku 6 rozhoduje revízny lekár.
(8) Vysielanie poistencov na liečenie do cudziny upravujú osobitné predpisy. 13)
Po úmrtí poistenca sa uhrádzajú na základe povinného zdravotného poistenia náklady na pitvu, preprava na pitvu a preprava z pitvy 14) do miesta, kde k úmrtiu došlo, prípadne do miesta pohrebu, ak je rovnako vzdialené alebo bližšie ako miesto, kde osoba zomrela.
Ambulantná starostlivosť sa poskytuje ako primárna preventívna a liečebná starostlivosť, sekundárna zdravotná starostlivosť a následná zdravotná starostlivosť.
(1) Primárnu preventívnu a liečebnú starostlivosť (ďalej len „primárna starostlivosť“) poskytuje poistencovi praktický lekár [ [§ 2 písm. c)] ] a iný zdravotnícky pracovník ( [§ 4 ods. 2] ).
(2) Praktický lekár pri poskytovaní primárnej starostlivosti vykonáva základné vyšetrenia a ošetrenia, diagnostiku a liečbu. Rozhoduje, ktoré ochorenia vyžadujú laboratórne, röntgenologické a iné doplnkové, prípadne konziliárne vyšetrenia. Rozhoduje aj o tom, ktoré ochorenia možno liečiť v byte chorého.
(3) Pri prevzatí poistenca do zdravotnej starostlivosti uzavrie praktický lekár alebo iný zdravotnícky pracovník ( [§ 4 ods. 2] ) s poistencom dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to najmenej na šesť mesiacov. Prvopis dohody založí do zdravotnej dokumentácie. Druhopis dohody odovzdá poistencovi a jedno vyhotovenie dohody zašle poisťovni. Súčasne si vyžiada od predchádzajúceho praktického lekára, ktorý mal poistenca v zdravotnej starostlivosti v predchádzajúcom období, informácie potrebné na zabezpečenie nadväznosti poskytovania zdravotnej starostlivosti. Tento lekár je povinný lekárovi, ktorý prevzal poistenca do zdravotnej starostlivosti, tieto informácie odovzdať písomne najneskôr do siedmich dní.
(4) Poistenec, ktorý sa prechodne zdržuje mimo miesta trvalého pobytu, si môže na tento čas vybrať praktického lekára v mieste prechodného pobytu.
(5) Praktický lekár, ktorý má poistenca v zdravotnej starostlivosti v mieste jeho prechodného pobytu, zaznačí túto skutočnosť v dohode o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a vyžiada si zdravotnú dokumentáciu poistenca od jeho predchádzajúceho ošetrujúceho lekára. Po skončení poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa odseku 4 vráti zdravotnú dokumentáciu tomuto ošetrujúcemu lekárovi.
(6) Praktický lekár alebo iný zdravotnícky pracovník ( [§ 4 ods. 2] ) vykonáva aj návštevnú službu poistenca, a to v mieste, ktoré je uvedené v dohode o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
(1) Sekundárna a následná starostlivosť je starostlivosť presahujúca rámec základnej ambulantnej starostlivosti; poskytujú ju odborní lekári-špecialisti a iní vysokoškolsky vzdelaní zdravotnícki pracovníci.
(2) Sekundárna a následná starostlivosť sa poskytuje poistencovi na základe odporúčania praktického lekára; ak to vyžaduje zdravotný stav poistenca, aj na základe odporúčania iného odborného lekára-špecialistu. Ak ide o poistenca umiestneného v zariadení sociálnych služieb, 3a) sekundárna a následná starostlivosť sa poskytuje aj na základe odporúčania ošetrujúceho lekára.
(3) Bez odporúčania praktického lekára sa sekundárna a následná starostlivosť poskytuje
a) poistencovi, ktorému sa poskytuje dispenzárna starostlivosť,
b) v odbore psychiatria, ako aj v odbore oftalmológia, ak ide o predpísanie okuliarov,
c) v akútnych prípadoch, ak je poskytnutie zdravotnej starostlivosti neodkladné alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, rýchlou zdravotnou pomocou, lekárskou službou prvej pomoci alebo ústavnou lekárskou pohotovostnou službou a klinickým psychológom, ak ide o akútne duševné krízy.
(4) Sekundárna a následná starostlivosť sa môže poskytnúť aj v byte chorého.
(1) Ak zdravotný stav poistenca vyžaduje poskytnutie sekundárnej a následnej starostlivosti, odporučí praktický lekár alebo ošetrujúci lekár poistencovi zmluvné zdravotnícke zariadenie, ktoré môže poskytnúť takúto starostlivosť; právo na voľbu lekára a zdravotníckeho zariadenia tým nie je dotknuté. Spolu s odporúčaním na prijatie zasiela praktický lekár alebo ošetrujúci lekár aj písomné odôvodnenie a dôležité zdravotné údaje vrátane výsledkov už vykonaných vyšetrení a informácie o uskutočnenom liečení.
(2) Odborný lekár alebo iný zdravotnícky pracovník ( [§ 15 ods. 1] ) informuje praktického lekára o zistených skutočnostiach, o priebehu a skončení liečenia, o skutočnostiach dôležitých na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu a o epidemiologicky závažných skutočnostiach; ak ide o poistenca umiestneného v zariadení sociálnych služieb, 3a) informuje ich ošetrujúceho lekára.
(1) Závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť 17) poskytuje zamestnancom praktický lekár.
(2) V rámci závodnej preventívnej zdravotnej starostlivosti sa posudzuje zdravotná spôsobilosť na prácu a poskytuje prvá pomoc. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu zahŕňa
a) vstupné prehliadky, periodické prehliadky a výstupné prehliadky zamestnancov vykonávajúcich epidemiologicky závažné činnosti,
b) vstupné prehliadky, periodické prehliadky, výstupné prehliadky a následné prehliadky zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce a práce ohrozujúce zdravie,
c) vstupné prehliadky, periodické prehliadky a výstupné prehliadky zamestnancov, ktorých činnosť môže ohroziť zdravie ostatných zamestnancov alebo iných osôb,
d) vstupné prehliadky, periodické prehliadky a výstupné prehliadky zamestnancov, u ktorých to vyžaduje osobitná zdravotná spôsobilosť,
e) dispenzárnu starostlivosť o osoby s chorobami z povolania 17a) a inými poškodeniami zdravia z práce a osoby, u ktorých vplyvy pracovných rizík pôsobia aj po skončení expozície rizika,
f) prehliadky mladistvých zamestnancov pred vstupom do pracovného pomeru a pred prevedením na inú prácu na čas dlhší ako jeden mesiac.
(3) Zamestnancom vykonávajúcim epidemiologicky závažné činnosti, rizikové práce a práce ohrozujúce zdravie a zamestnancom, ktorých činnosť môže ohroziť zdravie ostatných zamestnancov alebo iných osôb, a zamestnancom, u ktorých to vyžaduje osobitná zdravotná spôsobilosť, sa vykonávajú aj mimoriadne prehliadky podľa osobitného zákona. 18)
(4) Zamestnanec je povinný podrobiť sa posudzovaniu zdravotnej spôsobilosti na prácu v prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 3.
(5) Náklady preventívnej zdravotnej starostlivosti v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1 v IV. časti uhrádza poisťovňa. Náklady periodických prehliadok a následných prehliadok osôb uvedených v odseku 2 uhrádza zamestnávateľ.
(6) Lekár, ktorý vykonáva závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť, môže poskytovať aj primárnu zdravotnú starostlivosť, ak s ním poistenec uzavrel dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
(1) Na základe povinného zdravotného poistenia sa poistencom poskytuje lekárska služba prvej pomoci, ústavná pohotovostná služba, rýchla zdravotná pomoc a letecká záchranná služba.
(2) Lekársku službu prvej pomoci 18a) je povinný poskytovať praktický lekár pre dospelých, praktický lekár pre deti a dorast a stomatológ. Lekársku službu prvej pomoci môže poskytovať aj odborný lekár.
(3) Ak poistenec úmyselne zneužije lekársku službu prvej pomoci alebo rýchlu zdravotnú pomoc, je povinný uhradiť poisťovni vynaložené náklady. Zdravotnícke zariadenia takéto zneužitie neodkladne oznámia poisťovni.
(1) Ústavná starostlivosť je starostlivosť o poistencov v zdravotníckych zariadeniach ustanovených podľa osobitného predpisu. 18b) Do ústavnej starostlivosti sa prijímajú poistenci predovšetkým na základe odporúčania ošetrujúceho lekára.
(2) Ktorékoľvek zdravotnícke zariadenie je povinné prijať poistenca do ústavnej starostlivosti aj bez lekárskeho odporúčania, ak ide o pôrod alebo ak by odložením prijatia bol ohrozený jeho život alebo vážne ohrozené jeho zdravie.
(1) Ošetrujúci lekár odporučí prijať poistenca do ústavnej starostlivosti, ak
a) choroba poistenca vyžaduje ošetrenie a zdravotnú starostlivosť, ktorá sa nemôže poistencovi poskytnúť formou ambulantnej starostlivosti,
b) zdravotný stav alebo správanie poistenca vyžaduje jeho stále pozorovanie, ktoré sa nemôže zabezpečiť formou ambulantnej starostlivosti.
(2) Ošetrujúci lekár zasiela s odporúčaním na prijatie do ústavnej starostlivosti aj písomné odôvodnenie a dôležité zdravotné údaje o poistencovi vrátane výsledkov vykonaných vyšetrení a informácie o uskutočnenom liečení.
(3) Na poskytnutie ústavnej starostlivosti si môže poistenec vybrať zmluvné zdravotnícke zariadenie.
(4) Zmluvné zdravotnícke zariadenie v mieste trvalého pobytu, prípadne prechodného pobytu alebo v mieste pracoviska poistenca, ktoré je vybavené potrebným lôžkovým oddelením, nemôže prijatie poistenca do ústavnej starostlivosti odmietnuť. V prípade, že takéto zmluvné zdravotnícke zariadenie nemôže prijať poistenca do ústavnej starostlivosti z prevádzkových dôvodov, zabezpečí jeho prijatie v inom zdravotníckom zariadení; ak ide o poistenca s prenosným ochorením, je povinné neodkladne zabezpečiť jeho ústavnú starostlivosť v inom zdravotníckom zariadení.
Ústavnú starostlivosť o poistenca zabezpečujú zdravotnícki pracovníci, ktorých odborne usmerňuje a kontroluje ošetrujúci lekár zdravotníckeho zariadenia. Na zabezpečenie odbornej starostlivosti a súčinnosti odborníkov z rôznych odborov zabezpečujú jednotlivé oddelenia konziliárne služby pre poistencov v ústavnej starostlivosti.
Zmluvné zdravotnícke zariadenie, v ktorom je zriadené výskumné a výučbové pracovisko poskytujúce aj zdravotnú starostlivosť, môže poistenca prijať aj v súvislosti s jeho výučbovými úlohami bez ohľadu na miesto trvalého pobytu, prechodného pobytu alebo pracoviska poistenca.
(1) Pri prijatí dieťaťa mladšieho ako šesť rokov do ústavnej starostlivosti možno s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu. Pri prijatí dieťaťa staršieho ako šesť rokov a dieťaťa do skončenia povinnej školskej dochádzky možno po posúdení jeho fyzického a psychického stavu s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára aj sprievodcu len so súhlasom revízneho lekára. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť.
(2) Pri prijatí ťažko zdravotne postihnutého poistenca do ústavnej starostlivosti možno s ním prijať na základe odporúčania ošetrujúceho lekára a so súhlasom revízneho lekára aj sprievodcu. Pobyt sprievodcu sa považuje za ústavnú starostlivosť.
(3) Pobyt sprievodcu v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti sa s výnimkou nákladov na stravu uhrádza z povinného zdravotného poistenia v zmluvne dohodnutej sume, najviac však vo výške určenej cenovým predpisom. 5)
(4) Sprievodca je povinný dodržiavať písomné pokyny zdravotníckych pracovníkov. V prípade ich nedodržiavania je vedúci zdravotníckeho zariadenia oprávnený skončiť pobyt sprievodcu v zdravotníckom zariadení.
(5) Sprievodcu možno prijať do zdravotníckeho zariadenia aj v iných prípadoch, ako je uvedené v odsekoch 1 a 2. Takýto pobyt sa však nepovažuje za ústavnú starostlivosť a neuhrádza sa na základe povinného zdravotného poistenia. V takom prípade zdravotnícke zariadenie dohodne so sprievodcom výšku a spôsob úhrady za jeho pobyt v zdravotníckom zariadení.
(6) Sprievodcom podľa odsekov 1 až 3 môže byť len plnoletá osoba spôsobilá na právne úkony.
(7) S chorou matkou môže byť do zdravotníckeho zariadenia prijaté aj dojča. Pobyt dojčaťa v zdravotníckom zariadení sa považuje za ústavnú starostlivosť.
(8) S chorým dojčaťom možno do zdravotníckeho zariadenia prijať aj dojčiacu matku. Pobyt dojčiacej matky v zdravotníckom zariadení sa považuje za ústavnú starostlivosť.
Ak je do ústavnej starostlivosti prijatý poistenec, ktorému treba vydať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, toto potvrdenie vydá poistencovi ošetrujúci lekár alebo lekár prijímacieho oddelenia zdravotníckeho zariadenia.
Na prijatie poistenca do ústavnej starostlivosti, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, je príslušné zdravotnícke zariadenie zriadené Zborom väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Orgány zdravotníckej služby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky rozhodnú, kedy môže byť takýto poistenec prijatý do ústavnej starostlivosti v inom zdravotníckom zariadení. Na základe dohody orgánov zdravotníckej služby Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušného zdravotníckeho zariadenia môže takého poistenca prijať do ústavnej starostlivosti iné zdravotnícke zariadenie.
(1) Zdravotnícke zariadenie prepustí poistenca z ústavnej starostlivosti
a) po vykonaní potrebných vyšetrení a ošetrení,
b) po vyliečení alebo po takom zlepšení jeho zdravotného stavu, že mu možno poskytovať ambulantnú starostlivosť,
c) pri jeho preložení do iného zdravotníckeho zariadenia,
d) na jeho vlastnú žiadosť, 19) ak nejde o ústavnú starostlivosť nariadenú súdom.
(2) Poistenca možno predčasne prepustiť z ústavnej starostlivosti, ak hrubo alebo sústavne porušuje liečebný režim a odmieta spoluprácu s ošetrujúcimi zdravotníckymi pracovníkmi, ak toto správanie nie je spôsobené závažnou duševnou poruchou, a to s podmienkou, že prepustením nebude vážne ohrozený jeho zdravotný stav. Poistenca nemožno predčasne prepustiť, ak ide o ústavnú starostlivosť nariadenú súdom, alebo ak by mohol ohroziť prenosným ochorením iné osoby.
(3) Zdravotnícke zariadenie môže poistenca s psychiatrickým ochorením alebo s onkologickým ochorením prepustiť z ústavnej starostlivosti na priepustku najviac na päť dní počas jedného mesiaca.
(4) Poisťovňa uhrádza zdravotníckemu zariadeniu ústavnej starostlivosti počas prepustenia poistenca na priepustku zmluvne dohodnutú sumu za každý takýto deň, najviac však v polovičnej výške ceny ošetrovacieho dňa.
(1) Lekár zdravotníckeho zariadenia, ktorý prepúšťa poistenca z ústavnej starostlivosti, vyhotoví prepúšťaciu správu dňom prepustenia z ústavnej starostlivosti; druhopis prepúšťacej správy odovzdá poistencovi. Poistencovi vydá potrebné lieky na tri dni zo zásob zdravotníckeho zariadenia a túto skutočnosť zaznamená do prepúšťacej správy a do zdravotnej dokumentácie. Poistenca poučí o ďalšom liečebnom postupe a o tom, že najneskôr do troch dní odo dňa prepustenia z ústavnej starostlivosti je povinný hlásiť sa u svojho ošetrujúceho lekára. V odôvodnených prípadoch zabezpečí doručenie druhopisu prepúšťacej správy priamo ošetrujúcemu lekárovi.
(2) Ak bolo poistencovi vydané potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, lekár, ktorý prepúšťa poistenca z ústavnej starostlivosti, zaznamená v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti dátum jeho prijatia a dátum prepustenia z ústavnej starostlivosti.
(1) Poistenca možno prepustiť z ústavnej starostlivosti až po predchádzajúcom upovedomení osoby, s ktorou žije v domácnosti. 20) Toto upovedomenie nie je potrebné, ak poistenec vzhľadom na svoj zdravotný stav a vek nie je odkázaný na pomoc inej osoby. Poistenca umiestneného v zariadení sociálnych služieb 12b) možno prepustiť až po predchádzajúcom upovedomení tohto zariadenia.
(2) Ťažko chorého poistenca možno prepustiť z ústavnej starostlivosti, ak má po prepustení zabezpečenú primeranú starostlivosť.
(3) Zdravotnícke zariadenie, ktoré prepúšťa z ústavnej starostlivosti osamelo žijúceho poistenca odkázaného na sociálne služby v rámci sociálnej pomoci 20a) , informuje o jeho prepustení príslušný štátny orgán sociálnej pomoci a obec. 21) Rovnako sa postupuje, ak ide o deti do skončenia povinnej školskej dochádzky z rodín, v ktorých nie sú zabezpečené podmienky na ich riadny telesný a duševný rozvoj.
(1) Na základe povinného zdravotného poistenia sa poskytuje zdravotná starostlivosť deťom a dorastu aj v detských odborných liečebných ústavoch a v ozdravovniach. Zdravotná starostlivosť sa v týchto zariadeniach poskytuje na návrh ošetrujúceho lekára. Zdravotnú starostlivosť v ozdravovniach schvaľuje revízny lekár.
(2) Do ústavnej starostlivosti v odborných liečebných ústavoch sa prijímajú deti na návrh ošetrujúceho lekára. O dĺžke liečebného pobytu v odborných liečebných ústavoch rozhoduje vedúci lekár odborného liečebného ústavu.
(3) V ozdravovni sa poskytuje zdravotná starostlivosť deťom od troch rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky, ktoré sú zdravotne oslabené vplyvom nepriaznivého životného prostredia alebo ohrozené na zdraví nesprávnou životosprávou, a rekonvalescentom, ktorých zdravotný stav nevyžaduje liečbu v detskej kúpeľnej liečebni alebo v inom detskom odbornom liečebnom ústave. Zdravotné indikácie a dĺžka pobytu v ozdravovni sú uvedené v VI. časti zoznamu výkonov; dlhší pobyt je možný len na návrh ošetrujúceho lekára ozdravovne a so súhlasom revízneho lekára.
(1) Na základe povinného zdravotného poistenia sa neuhrádzajú zdravotné výkony na účely sociálneho zabezpečenia vrátane zdravotných výkonov na účely poskytovania sociálnej pomoci a zdravotné výkony na účely posudzovania zdravotnej spôsobilosti nezamestnaných občanov podľa osobitných predpisov. 21a) Náklady na tieto výkony uhrádza príslušný orgán. 4)
(2) Na základe povinného zdravotného poistenia sa neuhrádzajú
a) zdravotné výkony súvisiace s vystavením lekárskeho potvrdenia a vydanie tohto lekárskeho potvrdenia pre
1. prípady posudzovania zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla,
2. potreby občianskeho súdneho konania, trestného konania, správneho konania a priestupkového konania,
3. cesty do cudziny a po návrate z cudziny,
4. zistenie, či osoba bola pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, pre potreby orgánov činných v trestnom konaní,
b) vyšetrenia, prehliadky a ďalšie výkony poskytnuté na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré nemajú liečebný účel.
(1) Stomatologické výkony sa na základe povinného zdravotného poistenia poskytujú bezplatne alebo za čiastočnú úhradu podľa prílohy č. 1 k tomuto zákonu.
(2) Ak sa poistenec dohodne na poskytnutí stomatologických výkonov, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu, poisťovňa sa na ich úhrade nepodieľa; uhrádzajú sa spôsobom a vo výške, ktorú ustanovujú cenové predpisy. 5)
(3) Ak sa poistenec dohodne na poskytnutí stomatologických výkonov uvedených v prílohe č. 1 k tomuto zákonu v III. časti písm. A z materiálov, ktoré nie sú uvedené v tejto prílohe, poisťovňa sa na ich úhrade podieľa vo výške úhrad za stomatologické výkony uvedené v prílohe č. 1 k tomuto zákonu.
(4) Ak sa poistenec dohodne na poskytnutí stomatologických náhrad alebo čeľustnoortopedických aparátov z materiálov, ktoré nie sú uvedené v prílohe č. 3 k tomuto zákonu, poisťovňa sa podieľa na ich úhrade vo výške úhrad za stomatologické náhrady alebo čeľustnoortopedické aparáty z materiálov uvedených v prílohe č. 3 k tomuto zákonu.
(5) Poistenec sa podieľa na úhrade stomatologických výkonov podľa odseku 2 a stomatologických výkonov uvedených v prílohe č. 1 k tomuto zákonu v III. časti písm. B najviac vo výške rozdielu medzi bodovým ohodnotením a cenou určenou cenovými predpismi. 5)
(1) Zdravotný výkon, ktorý nie je uvedený v prílohe č. 1, registrovaný liek, ktorý nie je uvedený v zozname liekov ( [§ 8 ods. 9] ), registrovaný liek v inej než schválenej terapeutickej indikácii alebo liek povolený ministerstvom 21c) a schválenú zdravotnícku pomôcku, ktorá nie je uvedená v zozname zdravotníckych pomôcok ( [§ 39 ods. 4] ), možno poskytnúť osobe len s predchádzajúcim súhlasom revízneho lekára. 21d)
(2) Ak sa poistencovi poskytla neodkladná zdravotná starostlivosť podľa odseku 1, oznámi túto skutočnosť ošetrujúci lekár po poskytnutí zdravotnej starostlivosti revíznemu lekárovi.
(3) Zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1, ktorej opodstatnenosť poskytnutia revízny lekár uznal, uhradí poisťovňa vo výške preukázaných nákladov spojených s jej poskytnutím. Poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktorú revízny lekár neuzná, poisťovňa neuhradí.
(4) Revízny lekár je povinný vydať rozhodnutie uvedené v odsekoch 1 a 3 do piatich dní od doručenia žiadosti poistenca alebo žiadosti ošetrujúceho lekára. Proti rozhodnutiu revízneho lekára možno podať námietky. 22)
(1) O právach a povinnostiach fyzických osôb, ktoré vznikajú v súvislosti s platbami za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení ústavnej starostlivosti 22a) ( [§ 3a ods. 1] ), rozhoduje ošetrujúci lekár tohto zdravotníckeho zariadenia.
(2) Ak sa osoba domnieva, že rozhodnutie vydané ošetrujúcim lekárom v súvislosti s platbami podľa odseku 1 je nesprávne, môže podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. O odvolaní rozhoduje vedúci zdravotníckeho zariadenia. Vedúci zdravotníckeho zariadenia môže na svoje rozhodnutie v danej veci ustanoviť odborné konzílium.
(3) Ak sa osoba domnieva, že rozhodnutie vydané vedúcim zdravotníckeho zariadenia ako ošetrujúcim lekárom v súvislosti s platbami podľa odseku 1 je nesprávne, môže podať odvolanie, o ktorom rozhoduje príslušný samosprávny kraj.
(4) Rozhodnutie o platbe podľa odseku 1 sa nevyhotovuje v písomnej forme a nemá náležitosti podľa všeobecných predpisov o správnom konaní; 25) to neplatí, ak osoba nesúhlasí s vyúčtovaním platby podľa odseku 1 alebo ak ide o rozhodnutie vydané v odvolacom konaní.
(5) Rozhodnutie, proti ktorému nebolo podané odvolanie, alebo rozhodnutie vydané v odvolacom konaní je právoplatné a vykonateľné. Také rozhodnutie je exekučným titulom podľa osobitných predpisov. 22b)
(6) Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodovanie o platbách za služby podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 25)
(7) Rozhodnutie podľa odsekov 2, 3 a 5 je preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu. 22c)
(1) Dočasnú pracovnú neschopnosť poistenca, ktorému sa poskytuje ambulantná starostlivosť, posudzuje a o nej rozhoduje praktický lekár. Pri prijatí poistenca do ústavnej starostlivosti dočasnú pracovnú neschopnosť posudzuje a o nej rozhoduje lekár prijímacieho oddelenia alebo ošetrujúci lekár poverený vedúcim zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti. Lekár, ktorý poskytuje lekársku službu prvej pomoci, môže uznať poistenca za dočasne práceneschopného najviac na tri dni. O trvaní a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti rozhoduje praktický lekár. Ak lekár rozhodol o dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca, vydá o tom potvrdenie na štvordielnom tlačive, pričom
a) prvý diel je legitimácia práceneschopného a hlásenie pre Sociálnu poisťovňu o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) druhý diel je hlásenie zamestnávateľovi o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti a je podkladom na skončenie poskytovania dávok nemocenského poistenia,
c) tretí diel je hlásenie zamestnávateľovi o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti a je podkladom na ospravedlnenie neprítomnosti v práci a na priznanie dávok nemocenského poistenia,
d) štvrtý diel je hlásenie Sociálnej poisťovni o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti.
(2) Na druhom a treťom diele tlačiva podľa odseku 1 sa neuvádza číselná značka diagnózy. 23)
(3) Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, keď ju lekár zistil. Ak má zamestnanec zmenu už odpracovanú, začína sa nasledujúcim pracovným dňom. Len vo výnimočných prípadoch, najmä ak poistenec nemohol prísť k lekárovi skôr, môže lekár uznať dočasnú pracovnú neschopnosť začínajúcu sa skorším dňom, najviac však tri dni späť; ak ide o psychiatrické ochorenie, najviac sedem dní späť. V prípade náhleho ochorenia alebo život ohrozujúceho stavu, ku ktorému došlo v cudzine, môže ošetrujúci lekár so súhlasom posudkového lekára uznať dočasnú pracovnú neschopnosť aj nad rámec týchto lehôt, najviac však 30 dní spätne.
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na posudzovanie dočasnej neprítomnosti v práci z dôvodov karantény, tehotenstva, materstva a potreby ošetrovania člena rodiny.
(5) Proti rozhodnutiu vo veci dočasnej pracovnej neschopnosti možno podať odvolanie do troch dní odo dňa oznámenia alebo doručenia rozhodnutia. O odvolaní rozhoduje vedúci zdravotníckeho zariadenia, ktorý na rozhodnutie v danej veci ustanoví odborné konzílium za účasti posudkového lekára; v prípade, že rozhodnutie vydá vedúci zdravotníckeho zariadenia ako ošetrujúci lekár, rozhodne o odvolaní príslušný štátny obvodný lekár.
(6) V prípadoch dočasnej pracovnej neschopnosti rozhodne pre nedodržanie liečebného režimu so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie o skončení vyplácania dávok nemocenského poistenia Sociálna poisťovňa, a to po prerokovaní s praktickým lekárom poistenca. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne je preskúmateľné súdmi. 24) Ak v takýchto prípadoch rozhodne Sociálna poisťovňa aj o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, 24a) skončí ju praktický lekár.
(7) Dočasnú pracovnú neschopnosť, ktorá trvá dlhšie ako šesť mesiacov, je praktický lekár povinný prerokovať s posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne.
(8) Na konanie vo veciach dočasnej pracovnej neschopnosti sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 25) ak nie je v predchádzajúcich ustanoveniach uvedené inak.
(1) Kontrolu poskytovania zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe povinného zdravotného poistenia upravuje osobitný predpis. 1)
(2) Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu a kontrolu dodržiavania liečebného režimu poistencov s prihliadnutím na účelné vynakladanie prostriedkov sociálneho zabezpečenia vykonáva príslušná pobočka Sociálnej poisťovne po prerokovaní s ošetrujúcim lekárom podľa osobitných predpisov. 26)
(1) Žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu liekov alebo o zmenu zaradenia lieku v zozname liekov podáva držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku alebo ním splnomocnený zástupca ministerstvu. Pri podaní žiadosti uhradí žiadateľ správny poplatok. 26a)
(2) Žiadosť o zaradenie lieku do zoznamu liekov musí obsahovať
a) meno a priezvisko alebo obchodné meno a adresu držiteľa rozhodnutia o registrácii lieku, a ak je ustanovený splnomocnený zástupca, aj meno a priezvisko alebo obchodné meno a adresu splnomocneného zástupcu,
b) názov lieku, liekovú formu, cestu podania, veľkosť balenia, kód Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv a anatomicko-terapeutickú skupinu liečiv,
c) kvalitatívne a kvantitatívne zloženie lieku s uvedením všetkých v ňom obsiahnutých liečiv a pomocných látok,
d) indikácie lieku v súlade s rozhodnutím o registrácii,
e) dávkovanie lieku v súlade s rozhodnutím o registrácii,
f) dennú definovanú dávku liečiva určenú Svetovou zdravotníckou organizáciou a počet denných definovaných dávok v jednom balení lieku,
g) údaj o maximálnej cene od výrobcu schválenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky a prepočet na maximálnu cenu v lekárni,
h) údaj o doterajšej úhrade na základe povinného zdravotného poistenia,
i) cenu od výrobcu v zahraničí v príslušnej národnej mene, ak je liek registrovaný
1. v krajine výrobcu,
2. v Českej republike,
3. vo Francúzskej republike,
4. v Maďarskej republike,
5. v Rakúskej republike,
6. v Spolkovej republike Nemecko,
7. v Španielskom kráľovstve,
8. v Talianskej republike,
9. v Poľskej republike,
j) zaradenie lieku do niektorej z týchto skupín:
1. nový liek bez farmakoterapeutickej alternatívy,
2. nový liek s farmakoterapeutickou alternatívou,
3. generický liek, 26b)
k) návrh úhrady na základe povinného zdravotného poistenia,
l) návrh preskripčných obmedzení na
1. odbornosť lekára,
2. diagnózu,
3. cieľovú skupinu pacientov,
m) súhrn charakteristických vlastností,
n) údaje o terapeutickej stratégii lieku,
o) údaje o terapeutickom postavení lieku,
p) údaje o prínose lieku pre terapeutickú prax,
r) farmako-ekonomický rozbor lieku; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(3) K žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu liekov žiadateľ predloží tieto doklady:
a) fotokópiu právoplatného rozhodnutia o registrácii lieku,
b) fotokópiu dokladu o schválenej maximálnej cene lieku od výrobcu,
c) doklad o zaplatení správneho poplatku. 26a)
(4) Žiadateľ môže k žiadosti priložiť
a) prehľad významných porovnávacích klinických skúšok,
b) prehľadné články z odbornej literatúry.
(5) Osoba uvedená v odseku 1 môže požiadať o vyradenie lieku zo zoznamu liekov; v žiadosti o vyradenie lieku zo zoznamu liekov uvedie dôvody vyradenia.
(6) Žiadateľ pred vydaním zoznamu liekov navrhuje cenu lieku od výrobcu prepočítanú na maximálnu cenu lieku v lekárni; táto cena lieku, ktorá nesmie byť vyššia ako maximálna cena lieku od výrobcu prepočítaná na maximálnu cenu lieku v lekárni, sa uvedie v zozname liekov.
(1) Ministerstvo vydá rozhodnutie, ktorým liek zaradí alebo nezaradí do zoznamu liekov, alebo vyradí zo zoznamu liekov, do 90 dní od podania žiadosti na základe odborného posúdenia Kategorizačnou komisiou pre lieky. Odborné posúdenie Kategorizačnou komisiou pre lieky sa nevyžaduje, ak predmetom žiadosti je liek, ktorý má v platnom zozname liekov určenú úhradu za jednotku dennej definovanej dávky liečiva na základe povinného zdravotného poistenia a prípadné preskripčné obmedzenia alebo indikačné obmedzenia pre liečivo, ktoré predmetný liek obsahuje a ktoré žiadateľ nežiada zmeniť, a cena predmetného lieku od výrobcu za jednotku dennej definovanej dávky liečiva je nižšia najmenej o 10 % v porovnaní s najnižšou cenou lieku od výrobcu za jednotku dennej definovanej dávky toho istého liečiva, ktorý je zaradený do platného zoznamu liekov.
(2) Pri rozhodovaní o žiadosti podľa odseku 1 sa postupuje podľa [§ 38a až 38c] a [§ 38g až 38x] .
(3) Na odborné posudzovanie žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu liekov ministerstvo zriaďuje Kategorizačnú komisiu pre lieky. Výsledok odborného posúdenia sa musí zverejniť.
(4) Na preskúmanie rozhodnutia, ktorým ministerstvo liek zaradilo alebo nezaradilo do zoznamu liekov, prípadne ho vyradilo zo zoznamu liekov ( [§ 38c ods. 4] ), zriaďuje minister zdravotníctva Kategorizačnú radu pre lieky. Po preskúmaní odborných dôvodov Kategorizačná rada pre lieky navrhne ministrovi zdravotníctva potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie ministerstva.
(5) Kategorizačná komisia pre lieky má jedenásť členov, z toho troch členov navrhuje ministerstvo, jedného člena navrhuje každá zdravotná poisťovňa a troch členov navrhujú odborné spoločnosti; z tohto počtu dvaja členovia sú stáli a jeden člen je predseda príslušnej pracovnej skupiny. Kategorizačná rada pre lieky má jedenásť členov, z toho troch členov navrhuje ministerstvo, jedného člena navrhuje každá zdravotná poisťovňa a troch členov navrhujú odborné spoločnosti; z nich dvaja členovia sú stáli a jeden člen je podpredseda príslušnej pracovnej skupiny. Pri zmene počtu zdravotných poisťovní sa počet členov Kategorizačnej komisie pre lieky a Kategorizačnej rady pre lieky upraví tak, aby každá zdravotná poisťovňa mala jeden hlas. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu Kategorizačnej komisie pre lieky alebo v jeho neprítomnosti hlas podpredsedu, ak ide o Kategorizačnú komisiu pre lieky, a hlas predsedu Kategorizačnej rady pre lieky alebo v jeho neprítomnosti hlas podpredsedu, ak ide o Kategorizačnú radu pre lieky. Činnosť Kategorizačnej komisie pre lieky a Kategorizačnej rady pre lieky upraví rokovací poriadok, ktorý vydá ministerstvo.
(1) Do zoznamu liekov sa môže zaradiť liek, ak sa klinickými skúškami preukáže, že podávaním tohto lieku sa dosiahne
a) záchrana života,
b) vyliečenie ochorenia,
c) zabránenie vzniku závažných zdravotných komplikácií,
d) zabránenie progresii ochorenia do chronického štádia,
e) účinná profylaxia,
f) zmiernenie symptómov ochorenia.
(2) Ministerstvo rozhodne o žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu liekov podľa týchto kritérií:
a) účinnosť lieku,
b) prínos lieku pri znižovaní chorobnosti a úmrtnosti,
c) porovnanie liekov z hľadiska
1. indikácie a kontraindikácie,
2. výskytu nežiaducich účinkov,
3. terapeutickej dávky na danú indikáciu,
4. dávkovania lieku,
5. interakcie s inými liekmi,
6. terapeutického prínosu lieku,
7. miery prijatia liečby pacientom,
d) zlepšenie liečby pri porovnaní k existujúcim možnostiam liečby,
e) s prihliadnutím na vyššie uvedené kritériá.
(3) Dôvodom na nezaradenie do zoznamu liekov na zmenu zaradenia v zozname liekov, prípadne na vyradenie lieku zo zoznamu liekov môže byť okrem nesplnenia podmienok podľa odseku 2
a) zaradenie lieku medzi lieky, ktorých výdaj nie je viazaný na lekársky predpis,
b) vysoká nákladovosť liečby liekom pri zohľadnení indikácií, nežiaducich účinkov, dávkovania a predpokladanej dĺžky liečby potrebnej na dosiahnutie požadovaného terapeutického účinku, ak sú k dipozícii iné porovnateľné lieky rovnakej generácie anatomicko-terapeutickej skupiny liečiv s nižšou nákladovosťou liečby,
c) návrh žiadateľa o vyradenie alebo
d) nepredĺženie registrácie lieku podľa osobitného predpisu. 26c)
(4) O vyradení lieku zo zoznamu liekov môže ministerstvo rozhodnúť podľa odseku 3 písm. a), b) a d) aj bez návrhu žiadateľa.
(5) O zmene zaradenia lieku v zozname liekov môže ministerstvo rozhodnúť podľa odsekov 1 a 2 a odseku 3 písm. a) a b) aj bez návrhu žiadateľa.
(6) Ak výrobca zvýši navrhnutú cenu lieku podľa [§ 38a ods. 6] uvedenú v zozname liekov, ministerstvo vyradí liek zo zoznamu liekov.
(1) Žiadosť o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu alebo o zmenu zaradenia zdravotníckej pomôcky v zozname zdravotníckych pomôcok podáva výrobca zdravotníckych pomôcok alebo ním splnomocnený zástupca ministerstvu. Pri podaní žiadosti uhradí žiadateľ správny poplatok. 26a)
(2) Žiadosť o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok musí obsahovať
a) meno a priezvisko alebo obchodné meno a adresu výrobcu zdravotníckej pomôcky, a ak je ustanovený splnomocnený zástupca, aj meno a priezvisko alebo obchodné meno a adresu splnomocneného zástupcu,
b) názov zdravotníckej pomôcky,
c) kód zdravotníckej pomôcky pridelený Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv,
d) veľkosť a typ zdravotníckej pomôcky,
e) účel určenia zdravotníckej pomôcky,
f) údaj o maximálnej cene od výrobcu schválenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky a prepočet na maximálnu cenu vo výdajni zdravotníckych pomôcok, ak ide o zdravotnícku pomôcku, ktorej cenu reguluje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, alebo zmluvnú cenu zdravotníckej pomôcky so zdravotnými poisťovňami,
g) stručnú charakteristiku zdravotníckej pomôcky,
h) návod na použitie zdravotníckej pomôcky,
i) údaj o doterajšej úhrade na základe povinného zdravotného poistenia,
j) cenu od výrobcu v zahraničí v príslušnej národnej mene, ak je zdravotnícka pomôcka registrovaná
1. v krajine výrobcu,
2. v Českej republike,
3. vo Francúzskej republike,
4. v Maďarskej republike,
5. v Rakúskej republike,
6. v Spolkovej republike Nemecko,
7. v Španielskom kráľovstve,
8. v Talianskej republike,
9. v Poľskej republike,
k) zaradenie zdravotníckej pomôcky do niektorej z týchto skupín:
1. nová zdravotnícka pomôcka bez funkčnej alternatívy,
2. nová zdravotnícka pomôcka s funkčnou alternatívou,
3. nová zdravotnícka pomôcka bez väčších výhod oproti existujúcim alternatívnym zdravotníckym pomôckam,
l) návrh úhrady na základe povinného zdravotného poistenia,
m) návrh preskripčných obmedzení na
1. odbornosť lekára,
2. diagnózu,
3. cieľovú skupinu pacientov.
(3) K žiadosti o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok sa prikladajú tieto doklady:
a) osvedčený doklad o splnení požiadaviek podľa osobitného predpisu 26d) na uvedenie zdravotníckej pomôcky na trh,
b) fotokópia dokladu o schválenej maximálnej cene zdravotníckej pomôcky od výrobcu alebo o zmluvnej cene so zdravotnými poisťovňami,
c) osvedčená fotokópia dokladu o pridelení kódu Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv,
d) doklad o zaplatení správneho poplatku, 26a)
e) zobrazenie zdravotníckej pomôcky so stručnou charakteristikou.
(4) Osoba uvedená v odseku 1 môže požiadať o vyradenie zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotníckych pomôcok; v žiadosti o vyradenie zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotníckych pomôcok uvedie dôvody vyradenia.
(1) Ministerstvo vydá rozhodnutie, ktorým zdravotnícku pomôcku zaradí alebo nezaradí do zoznamu zdravotníckych pomôcok, alebo vyradí zo zoznamu zdravotníckych pomôcok, do 90 dní od podania žiadosti na základe odborného posúdenia Kategorizačnou komisiou pre zdravotnícke pomôcky.
(2) Pri rozhodovaní o žiadosti podľa odseku 1 sa postupuje podľa [§ 38d až 38x] .
(3) Na odborné posudzovanie žiadosti o zaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok ministerstvo zriaďuje Kategorizačnú komisiu pre zdravotnícke pomôcky.
(4) Na preskúmanie rozhodnutia, ktorým ministerstvo zdravotnícku pomôcku zaradilo alebo nezaradilo do zoznamu zdravotníckych pomôcok, prípadne vyradilo zdravotnícku pomôcku zo zoznamu zdravotníckych pomôcok, zriaďuje minister zdravotníctva Kategorizačnú radu pre zdravotnícke pomôcky. Po preskúmaní odborných dôvodov Kategorizačná rada pre zdravotnícke pomôcky navrhne ministrovi zdravotníctva potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie ministerstva.
(5) Kategorizačná komisia pre zdravotnícke pomôcky má jedenásť členov, z toho troch členov navrhuje ministerstvo, jedného člena navrhuje každá zdravotná poisťovňa a troch členov navrhujú odborné spoločnosti; z tohto počtu dvaja členovia sú stáli a jeden člen je predseda príslušnej pracovnej skupiny. Kategorizačná rada pre zdravotnícke pomôcky má jedenásť členov, z toho troch členov navrhuje ministerstvo, jedného člena navrhuje každá zdravotná poisťovňa a troch členov navrhujú odborné spoločnosti; z nich dvaja členovia sú stáli a jeden člen je podpredseda príslušnej pracovnej skupiny. Pri zmene počtu zdravotných poisťovní sa počet členov Kategorizačnej komisie pre zdravotnícke pomôcky a Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky upraví tak, aby každá zdravotná poisťovňa mala jeden hlas. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu Kategorizačnej komisie pre zdravotnícke pomôcky alebo v jeho neprítomnosti hlas podpredsedu, ak ide o Kategorizačnú komisiu pre zdravotnícke pomôcky, a hlas predsedu Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky alebo v jeho neprítomnosti hlas podpredsedu, ak ide o Kategorizačnú radu pre zdravotnícke pomôcky. Činnosť Kategorizačnej komisie pre zdravotnícke pomôcky a Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky upraví rokovací poriadok, ktorý vydá ministerstvo.
(6) Na základe požiadania ministerstva žiadateľ je povinný vykonať na rokovaní Kategorizačnej komisie pre zdravotnícke pomôcky a Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky praktickú ukážku funkčných vlastností predmetnej zdravotníckej pomôcky.
(1) Ministerstvo rozhodne o zaradení zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok podľa týchto kritérií:
a) umožnenie pokračovania v liečebnom procese podľa tejto stupnice:
1. zásadný pokrok pre liečebný proces,
2. významné zlepšenie liečebného procesu,
3. malé zlepšenie liečebného procesu charakterizované zvýšením pohodlnosti použitia alebo doplnením funkčných vlastností,
4. bez prínosu pre liečebný proces s možnosťou úhrady na základe povinného zdravotného poistenia,
5. bez prínosu pre liečebný proces s odmietnutím úhrady na základe povinného zdravotného poistenia,
b) podpora stabilizácie zdravotného stavu alebo jeho výrazné zlepšenie, alebo vylúčenie jeho zhoršenia s prihliadnutím na
1. možnosti použitia iných liečebných postupov alebo zdravotníckych pomôcok,
2. povahu ochorenia alebo zdravotného postihnutia,
3. získanú kvalitu života,
4. obnovenie pracovnej schopnosti,
c) náklady na kompenzáciu alebo zmiernenie následkov zdravotného postihnutia, alebo na modifikáciu anatomickej štruktúry, alebo fyziologického procesu na základe
1. analýzy epidemiologických údajov o zdravotných postihnutiach, na ktoré je zdravotnícka pomôcka určená,
2. definovania populácie, ktorej je zdravotnícka pomôcka určená,
3. porovnania nákladov na liečebnú kúru alebo mesačnú liečbu (pri zdravotníckych pomôckach určených na dlhodobú liečbu) s nákladmi na liečbu pri použití iných porovnateľných zdravotníckych pomôcok alebo iných liečebných postupov,
4. odhadu celkových nákladov,
5. odhadu mesačných úspor finančných prostriedkov z povinného zdravotného poistenia,
6. odhadu prospechu pre pacienta (najmä zlepšenie kvality života, zachránené roky života, získané roky života, odpútanie od lôžka, samostatnosť základných životných úkonov).
(2) Dôvodom na nezaradenie zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok alebo na vyradenie zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotníckych pomôcok môže byť
a) vysoká nákladovosť použitia zdravotníckej pomôcky pri zohľadnení zdravotného postihnutia alebo určenej diagnózy, funkčného využitia, estetického vzhľadu, hmotnosti a iných úžitkových vlastností, ak sú k dispozícii iné porovnateľné zdravotnícke pomôcky s nižšou nákladovosťou použitia zdravotníckej pomôcky alebo
b) nesplnenie požiadaviek podľa osobitného predpisu 26d) na uvedenie zdravotníckej pomôcky na trh alebo,
c) návrh žiadateľa o vyradenie.
(3) O vyradení zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotníckych pomôcok môže ministerstvo rozhodnúť podľa odseku 2 aj bez návrhu žiadateľa.
(4) O zmene zaradenia zdravotníckej pomôcky v zozname zdravotníckych pomôcok môže ministerstvo rozhodnúť podľa odseku 1 aj bez návrhu žiadateľa.
(1) Žiadosť o zaradenie dietetickej potraviny do zoznamu dietetických potravín podáva výrobca dietetickej potraviny, alebo ak si výrobca dietetickej potraviny určil na svoje zastupovanie svojho zástupcu (ďalej len “splnomocnený zástupca„), tento zástupca ministerstvu.
(2) Žiadosť o zaradenie dietetickej potraviny do zoznamu dietetických potravín musí obsahovať
a) meno a priezvisko alebo obchodné meno a adresu výrobcu dietetickej potraviny; ak je určený splnomocnený zástupca, aj meno a priezvisko alebo obchodné meno a adresu splnomocneného zástupcu,
b) názov dietetickej potraviny,
c) kvalitatívne zloženie a kvantitatívne zloženie,
d) aplikačnú formu,
e) veľkosť balenia,
f) účel určenia,
g) dávkovanie,
h) cenu navrhovanú lekárni,
i) osvedčený doklad o splnení požiadaviek podľa osobitného predpisu 26da) na uvedenie dietetickej potraviny na trh,
j) doklad o zaplatení správneho poplatku.
O zaradení dietetickej potraviny do zoznamu alebo o zmene zaradenia dietetickej potraviny v zozname dietetických potravín a o vyradení dietetickej potraviny zo zoznamu dietetických potravín rozhoduje ministerstvo zdravotníctva po odbornom posúdení žiadosti Kategorizačnou komisiou pre lieky podľa [§ 38b] .
(1) Konanie o zaradení alebo vyradení lieku zo zoznamu liekov, zdravotníckej pomôcky do zoznamu zdravotníckych pomôcok alebo dietetickej potraviny do zoznamu dietetických potravín sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo na podnet ministerstva.
(2) Zamestnanec ministerstva alebo člen Kategorizačnej komisie pre lieky, Kategorizačnej rady pre lieky, Kategorizačnej komisie pre zdravotnícke pomôcky alebo Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania o veci, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(3) Z prerokúvania a rozhodovania o veci je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní iného stupňa ako zamestnanec ministerstva alebo člen Kategorizačnej komisie pre lieky, Kategorizačnej rady pre lieky, Kategorizačnej komisie pre zdravotnícke pomôcky alebo Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky.
Účastníkom konania o zaradení, o zmene zaradenia alebo o vyradení lieku zo zoznamu liekov je držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku alebo splnomocnený zástupca, účastníkom konania o zaradení, o zmene zaradenia alebo o vyradení zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotníckych pomôcok je výrobca zdravotníckej pomôcky alebo splnomocnený zástupca a účastníkom konania o zaradení, o zmene zaradenia alebo o vyradení dietetickej potraviny zo zoznamu dietetických potravín je výrobca dietetickej potraviny alebo splnomocnený zástupca.
Konanie je začaté dňom doručenia písomnej žiadosti účastníka konania ministerstvu; ak sa konanie začína na podnet ministerstva, konanie je začaté dňom, keď ministerstvo urobilo voči účastníkovi konania prvý úkon.
(1) Ministerstvo môže nariadiť pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci; pojednávanie je neverejné.
(2) O dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania a o ústnom pojednávaní, sa spíše zápisnica.
(3) Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä to, kto, kde a kedy konanie uskutočnil, predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, priebeh konania, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali.
(4) Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec ministerstva. Odopretie podpisu, dôvody odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
(5) Účastníci konania majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy.
(1) Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk.
(2) Písomnosti, ktoré sú určené právnickým osobám, sa doručujú zamestnancom oprávneným za právnickú osobu prijímať písomnosti. Ak takých zamestnancov niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek jej zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme.
(3) Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo.
(1) Ministerstvo preruší konanie, ak účastník konania bol vyzvaný na doplnenie žiadosti; v konaní sa pokračuje, keď účastník konania žiadosť doplnil.
(2) Proti rozhodnutiu o prerušení nemožno podať rozklad.
(3) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(1) Ministerstvo zastaví konanie začaté na žiadosť účastníka, ak účastník konania vzal svoju žiadosť späť, nepreukázal náležitosti žiadosti alebo nedoplnil žiadosť v lehote určenej ministerstvom.
(2) Konanie začaté na podnet ministerstva možno zastaviť, ak odpadol dôvod konania.
Trovy konania, ktoré vznikli ministerstvu, znáša ministerstvo. Trovy, ktoré vznikli v konaní účastníkovi konania, znáša účastník konania.
(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutkový stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2) Dôkazom je najmä výsluch účastníkov konania, svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka.
(3) Ministerstvo môže predvolať osoby, ktorých osobná účasť je pri prerokúvaní veci nevyhnutná, a požiadať ich o oznámenie skutočností alebo o predloženie dôkazov, ktoré majú význam pre konanie a rozhodovanie vo veci.
(4) Ministerstvo hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.
(1) Ministerstvo môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie jeho účelu
a) uložiť účastníkom, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli,
b) nariadiť zabezpečenie vecí, ktoré sú potrebné na vykonanie dôkazov.
(2) Ministerstvo zruší opatrenia podľa odseku 1, len čo pominie dôvod, pre ktorý boli nariadené; inak strácajú platnosť dňom, keď rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.
(3) Rozklad proti rozhodnutiu o uložení opatrenia podľa odseku 1 nemá odkladný účinok.
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o rozklade.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Vo výroku sa uvedú aj podmienky, na ktorých splnenie sa môže rozhodnutie vo veci viazať; splnenie týchto podmienok sa preukazuje ministerstvu.
(3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie a podľa akých právnych predpisov sa rozhodovalo.
(4) Poučenie obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či možno proti nemu podať rozklad, v akej lehote a komu možno podať rozklad.
(5) V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, obchodné meno a sídlo, prípadne meno, priezvisko a trvalý pobyt účastníkov konania. Rozhodnutie sa musí opatriť odtlačkom pečiatky ministerstva a podpisom s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
(1) Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.
(2) Doručené rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať rozklad, je právoplatné.
(3) Doručené rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať rozklad alebo ak rozklad nemá odkladný účinok.
(1) Na konanie v prvom stupni je príslušné ministerstvo.
(2) Proti rozhodnutiu ministerstva má účastník konania právo podať rozklad. Včas podaný rozklad má odkladný účinok.
(3) Rozklad sa podáva ministerstvu.
(4) Rozklad možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(1) Ministerstvo môže o rozklade rozhodnúť, ak rozkladu v celom rozsahu vyhovie.
(2) Ak o rozklade nerozhodne ministerstvo podľa odseku 1, predloží ho spolu s výsledkami prerokovania v Kategorizačnej komisii pre lieky, ak ide o rozhodnutie o zaradení, nezaradení alebo vyradení lieku zo zoznamu liekov alebo o rozhodnutie o zaradení, nezaradení do zoznamu alebo vyradení dietetickej potraviny zo zoznamu dietetických potravín, alebo v Kategorizačnej komisii pre zdravotnícke pomôcky, ak ide o rozhodnutie o zaradení, nezaradení alebo vyradení zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotníckych pomôcok, ministrovi zdravotníctva do 30 dní odo dňa, keď mu bol rozklad doručený.
(1) O rozklade proti rozhodnutiu ministerstva rozhoduje minister zdravotníctva na základe návrhu Kategorizačnej rady pre lieky, ak ide o rozhodnutie o zaradení, o zmene zaradenia alebo o vyradení lieku zo zoznamu liekov, alebo o rozhodnutie o zaradení, o zmene zaradenia alebo o vyradení dietetickej potraviny zo zoznamu dietetických potravín, a Kategorizačnej rady pre zdravotnícke pomôcky, ak ide o rozhodnutie o zaradení, o zmene zaradenia alebo o vyradení zdravotníckej pomôcky zo zoznamu zdravotníckych pomôcok.
(2) Ak sú na to dôvody, minister zdravotníctva rozhodnutie zmení alebo zruší, inak rozklad zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(3) Proti rozhodnutiu o rozklade nemožno ďalej podať rozklad.
Zákonnosť právoplatných rozhodnutí ministerstva vydaných podľa tohto zákona je preskúmateľná súdom podľa osobitného predpisu; 26d) na preskúmanie je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.
(1) V rovnakom rozsahu ako v zmluvných zdravotníckych zariadeniach sa na základe povinného zdravotného poistenia uhrádza zdravotná starostlivosť poskytnutá zdravotníckym zariadením, ktoré nie je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou, ak ide o poskytnutie zdravotnej starostlivosti poistencovi podľa osobitného predpisu. 27)
(2) Ak sa poistenec nazdáva, že mu nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v rozsahu ustanovenom týmto zákonom, vyžiada si posudok revízneho lekára.
(3) Liečivá zaradené do zoznamu liekov na základe rozhodnutia o kategorizácii liečiva, jednotku dennej definovanej dávky liečiva, sumu úhrady za jednotku dennej definovanej dávky liečiva na základe povinného zdravotného poistenia, preskripčné obmedzenia alebo indikačné obmedzenia pre liečivo ( [§ 8 ods. 8] ) a lieky zaradené do zoznamu liekov na základe rozhodnutia o kategorizácii lieku a sumu úhrady za liek na základe povinného zdravotného poistenia ( [§ 8 ods. 9] ) ministerstvo vydáva opatrením, ktoré uverejňuje vo svojom publikačnom prostriedku a vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 27a) uverejnením oznámenia ministerstva o jeho vydaní.
(4) Zoznam zdravotníckych pomôcok zaradených do zoznamu zdravotníckych pomôcok na základe osobitného konania podľa tohto zákona ( [§ 38d až 38f] a [§ 38g až 38x] ) a výšku úhrad za zdravotnícke pomôcky poskytované na základe povinného zdravotného poistenia ustanoví nariadenie vlády.
(5) Dietetické potraviny zaradené do zoznamu dietetických potravín, sumu úhrady za dietetickú potravinu na základe povinného zdravotného poistenia, preskripčné obmedzenia, indikačné obmedzenia, určenie množstvových limitov alebo finančných limitov ( [§ 8b ods. 3] ) ministerstvo vydáva opatrením, ktoré uverejňuje vo svojom publikačnom prostriedku a vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 27a) uverejnením oznámenia ministerstva o jeho vydaní.
Lekár je povinný poistenca vopred informovať o povinnosti čiastočnej úhrady, prípadne celej úhrady za ním indikovanú zdravotnú starostlivosť vrátane predpisovaných alebo odporúčaných liekov. O poučení poistenca vykoná záznam v zdravotnej dokumentácii. Na úhradu za poskytnuté lieky na základe povinného zdravotného poistenia sa vzťahujú osobitné predpisy. 28)
Na konanie a rozhodovanie o platbách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa [§ 3a ods. 5 až 7] a [9] sa primerane vzťahuje ustanovenie [§ 36a] .
Na poistencov vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody sa nevzťahujú ustanovenia [§ 15, 16] a [18] . Ostatné ustanovenia sa na uvedených poistencov vzťahujú primerane.
(1) Prvý zoznam liekov podľa tohto zákona ustanoví nariadenie vlády na návrh ministerstva. Ministerstvo zaradí lieky do návrhu bez žiadosti o zaradenie podľa [§ 38a] tohto zákona.
(2) Prvý zoznam zdravotníckych pomôcok podľa tohto zákona ustanoví nariadenie vlády na návrh ministerstva. Ministerstvo zaradí zdravotnícke pomôcky do návrhu bez žiadosti o zaradenie podľa [§ 38d] tohto zákona.
(1) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. [7/2000 Z. z.] , ktorým sa vydáva Zoznam liečiv a liekov uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe povinného zdravotného poistenia v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. [29/2000 Z. z.], nariadenia vlády Slovenskej republiky č. [50/2000 Z. z.], nariadenia vlády Slovenskej republiky č. [126/2000 Z. z.], nariadenia vlády Slovenskej republiky č. [489/2000 Z. z.] a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. [399/2001 Z. z.] stratí platnosť odo dňa nadobudnutia účinnosti opatrenia ministerstva o vydaní zoznamu liekov podľa tohto zákona ( [§ 39 ods. 3] ).
(2) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. [8/2000 Z. z.] , ktorým sa vydáva Zoznam zdravotníckych pomôcok uhrádzaných alebo čiastočne uhrádzaných na základe povinného zdravotného poistenia v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. [488/2000 Z. z.] a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. [400/2001 Z. z.] stratí platnosť odo dňa nadobudnutia účinnosti opatrenia ministerstva o vydaní zoznamu zdravotníckych pomôcok podľa tohto zákona ( [§ 39 ods. 4] ).
(3) Do prvého zoznamu liekov podľa tohto zákona sa zaradia aj liečivá a lieky zaradené do zoznamu liekov, ktorý je platný v čase vydania tohto zákona.
(4) Do prvého zoznamu zdravotníckych pomôcok podľa tohto zákona sa zaradia aj zdravotnícke pomôcky zaradené do zoznamu zdravotníckych pomôcok, ktorý je platný v čase vydania tohto zákona.
(1) Postup podľa [§ 8 ods. 9] sa vzťahuje na žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu liekov podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(2) Pri liekoch zaradených do doterajšieho zoznamu liekov držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku navrhne cenu lieku podľa [§ 38a ods. 6] do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ak držiteľ rozhodnutia o registrácii lieku túto lehotu na navrhnutie ceny nevyužije, doplatok pacienta sa prepočíta z maximálnej ceny podľa [§ 38a ods. 2 písm. g)] .
(3) Žiadosti o zaradenie lieku do zoznamu liekov podané do nadobudnutia účinnosti tohto zákona žiadateľ doplní podľa [§ 38a ods. 6] do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ak žiadateľ túto lehotu na doplnenie žiadosti nevyužije, doplatok pacienta sa prepočíta z maximálnej ceny podľa [§ 38a ods. 2 písm. g)] .
(4) V konaní podľa odseku 3 lehota uvedená v [§ 38b ods. 1] začína plynúť od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Návrhy na kúpeľnú starostlivosť vystavené podľa predpisov o nemocenskom poistení a sociálnom zabezpečení pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa považujú za návrhy na kúpeľnú starostlivosť vystavené podľa tohto zákona.
Zrušujú sa:
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.