Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách

usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtovej kapitoly a s prostriedkami Európskych spoločenstiev a s inými prostriedkami zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly; pri výkone kontroly postupuje ústredný orgán podľa osobitného predpisu, [10aa)](#poznamky.poznamka-10aa)

usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtovej kapitoly a s povstupovými prostriedkami a s inými prostriedkami zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly; pri výkone kontroly postupuje ústredný orgán podľa osobitného predpisu, [10aa)](#poznamky.poznamka-10aa)

Prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov") sa vedú na osobitných účtoch ministerstva (ďalej len „národný fond") v Štátnej pokladnici. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá ministerstvo, ktoré zverejňuje informácie o finančných tokoch národného fondu spôsobom podľa osobitného zákona. [8ab)](#poznamky.poznamka-8ab) Zostatok národného fondu koncom roka neprepadá.

Predvstupové prostriedky a prostriedky štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev (ďalej len „prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov") sa vedú na osobitných účtoch ministerstva (ďalej len „národný fond") v Štátnej pokladnici. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá ministerstvo, ktoré zverejňuje informácie o finančných tokoch národného fondu spôsobom podľa osobitného zákona. [8ab)](#poznamky.poznamka-8ab) Zostatok národného fondu koncom roka neprepadá.

Výnosy z prostriedkov Európskych spoločenstiev sú majetkom Európskych spoločenstiev.

Výnosy z predvstupových prostriedkov a povstupových prostriedkov sú majetkom Európskych spoločenstiev.

Prostriedkami Európskych spoločenstiev nemožno zabezpečovať záväzky Slovenskej republiky.

Predvstupovými prostriedkami a povstupovými prostriedkami nemožno zabezpečovať záväzky Slovenskej republiky.

Prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov možno poskytnúť prostredníctvom rozpočtovej organizácie alebo prostredníctvom inej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej medzi ministerstvom a touto právnickou osobou. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou z národného fondu vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte. Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktorým sa poskytnú prostriedky Európskych spoločenstiev, sú povinné viesť tieto prostriedky oddelene na osobitnom účte.

Predvstupové prostriedky a prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov možno poskytnúť prostredníctvom rozpočtovej organizácie alebo prostredníctvom inej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej medzi ministerstvom a touto právnickou osobou. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou z národného fondu vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte. Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktorým sa poskytnú predvstupové prostriedky, sú povinné viesť tieto prostriedky oddelene na osobitnom účte.

prostriedky z Európskych spoločenstiev a medzinárodných združení,

predvstupové prostriedky, povstupové prostriedky a prostriedky medzinárodných združení,

prostriedky Európskych spoločenstiev a medzinárodných združení,

predvstupové prostriedky, povstupové prostriedky a prostriedky medzinárodných združení,

Finančnú kontrolu v štátnych rozpočtových organizáciách a štátnych príspevkových organizáciách a finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu, prostriedkov Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv a prostriedkov štátnych fondov poskytnutých obciam, vyšším územným celkom, právnickým osobám a fyzickým osobám vykonávajú správy finančnej kontroly. [27)](#poznamky.poznamka-27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.

Finančnú kontrolu v štátnych rozpočtových organizáciách a štátnych príspevkových organizáciách a finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu, predvstupových prostriedkov, povstupových prostriedkov a odvodov do rozpočtu Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv a prostriedkov štátnych fondov poskytnutých obciam, vyšším územným celkom, právnickým osobám a fyzickým osobám vykonávajú správy finančnej kontroly. [27)](#poznamky.poznamka-27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.

Porušenie rozpočtovej disciplíny je neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov štátneho rozpočtu, Európskych spoločenstiev, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a neoprávnené použitie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie. Za porušenie rozpočtovej disciplíny sa považuje aj nedodržanie podmienok, za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.

Porušenie rozpočtovej disciplíny je neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov štátneho rozpočtu, predvstupových prostriedkov, povstupových prostriedkov a odvodov do rozpočtu Európskych spoločenstiev, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku a neoprávnené použitie finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie. Za porušenie rozpočtovej disciplíny sa považuje aj nedodržanie podmienok, za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.

Európskych spoločenstiev ukladá a vymáha príslušná správa finančnej kontroly.

určených na odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev, predvstupových prostriedkov a povstupových prostriedkov ukladá a vymáha príslušná správa finančnej kontroly.

Pri porušení disciplíny pri hospodárení s finančnými prostriedkami Európskych spoločenstiev sa postupuje podľa [§ 47] s odchýlkami uvedenými v odsekoch 2 až 4.

Pri porušení rozpočtovej disciplíny pri nakladaní s predvstupovými prostriedkami, povstupovými prostriedkami a odvodmi do rozpočtu Európskych spoločenstiev sa postupuje podľa [§ 47] s odchýlkami uvedenými v odsekoch 2 a 4.

Ak Európske spoločenstvá požiadajú o vrátenie neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov Európskych spoločenstiev, odvedú sa tieto prostriedky z osobitného účtu ministerstva vrátane sankcie podľa odseku 4 do rozpočtu Európskych spoločenstiev. Rozdiel medzi vrátenou sumou a povinnou sumou odvodu vrátane sankcie do rozpočtu Európskych spoločenstiev sa vysporiada v prospech alebo na ťarchu štátneho rozpočtu.

Ak Európske spoločenstvá požiadajú o vrátenie neoprávnene použitých alebo zadržaných predvstupových prostriedkov alebo povstupových prostriedkov, odvedú sa tieto prostriedky z osobitného účtu ministerstva vrátane sankcie podľa odseku 4 do rozpočtu Európskych spoločenstiev. Rozdiel medzi vrátenou sumou a povinnou sumou odvodu vrátane sankcie do rozpočtu Európskych spoločenstiev sa vysporiada v prospech alebo na ťarchu štátneho rozpočtu.

Slovenská republika zaplatí Európskym spoločenstvám úrok z omeškania v prípade oneskoreného vrátenia neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov Európskych spoločenstiev, ktorého výšku určujú Európske spoločenstvá.

Slovenská republika zaplatí Európskym spoločenstvám úrok z omeškania v prípade oneskoreného vrátenia neoprávnene použitých alebo zadržaných predvstupových prostriedkov, povstupových prostriedkov alebo odvodov do rozpočtu Európskych spoločenstiev, ktorého výšku určujú Európske spoločenstvá.

penále za neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnutých Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „prostriedky Európskych spoločenstiev“) znížené o úrok z omeškania ( [§ 47a ods. 4] ) a vratky za prostriedky štátneho rozpočtu vrátené Európskym spoločenstvám v predchádzajúcich rokoch podľa [§ 47a ods. 3] ,

penále za neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnuté Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „predvstupové prostriedky") znížené o úrok z omeškania ( [§ 47a ods. 4] ) a penále za neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnuté Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev na základe rozhodnutia príslušného orgánu Európskych spoločenstiev (ďalej len „povstupové prostriedky") znížené o úrok z omeškania ( [§ 47a ods. 4] ) a vratky za prostriedky štátneho rozpočtu vrátené Európskym spoločenstvám v predchádzajúcich rokoch podľa [§ 47a ods. 3] ,

Prostriedky z rozpočtu Európskych spoločenstiev poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených po dni nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu, ak z iných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nevyplýva iné.

Prostriedky z rozpočtu Európskych spoločenstiev poskytnuté Slovenskej republike na základe rozhodnutia príslušného orgánu Európskych spoločenstiev sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu, ak z iných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nevyplýva iné.

Dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii sa prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskych spoločenstiev na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených po dni nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii

Povstupové prostriedky sa vedú na osobitnom účte ministerstva v Štátnej pokladnici.

Subjekt, ktorý neoprávnene použil alebo zadržal prostriedky poskytnuté na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených po dni nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii, je povinný neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu týchto prostriedkov vrátane penále vrátiť. Neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Európskych spoločenstiev sú príjmom osobitného účtu ministerstva podľa odseku 1 písm. a).

Výdavky podľa [§ 6 ods. 12] sa poskytujú konečnému prijímateľovi prostredníctvom príslušného ústredného orgánu alebo ním poverenej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej s konečným prijímateľom.

Návrh štátneho rozpočtu na rozpočtový rok, v ktorom Slovenská republika pristúpi k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii, sa zostaví s prihliadnutím na ustanovenia, ktoré nadobudnú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii.

Subjekt, ktorý neoprávnene použil alebo zadržal povstupové prostriedky, je povinný neoprávnene použitú alebo zadržanú sumu týchto prostriedkov vrátane penále vrátiť. Neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky sú príjmom osobitného účtu ministerstva podľa odseku 1.

odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev zo zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty a zo zdroja založeného na hrubom národnom produkte,

odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev okrem cla a odvodov z produkcie cukru, [4b)](#poznamky.poznamka-4b)

Na použitie účelovo určených prostriedkov rozpočtu Európskych spoločenstiev poskytnutých Slovenskej republike a zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky; súčasťou výdavkov príslušnej rozpočtovej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv.

Na použitie účelovo určených povstupových prostriedkov a zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky; súčasťou výdavkov príslušnej rozpočtovej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev.

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, s vyššími územnými celkami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). Návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vypracovaného na základe vládou schválených limitov predkladá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ministerstvu tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k vyšším územným celkom, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu. Súčasťou návrhu štátneho rozpočtu sú súhrnné údaje verejného rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú rozpočtové prostriedky aj na programy [ [§ 4 ods. 1 písm. e)] ] vrátane spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv. Pre potreby zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu podľa jednotnej metodiky platnej pre Európske spoločenstvá sa v návrhoch rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet ( [§ 3 ods. 3] ), nezapočítavajú do časovo rozlíšených príjmov prijaté pôžičky, splátky poskytnutých pôžičiek, príjem z predaja akcií a zostatok prostriedkov z predchádzajúceho roka a do výdavkov sa nezapočítavajú poskytnuté pôžičky, splátky prijatých pôžičiek a výdavky na nákup akcií, pričom záporný rozdiel medzi takto získanými príjmami a výdavkami predstavuje čisté výpožičky hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, a kladný rozdiel medzi takto získanými príjmami a výdavkami predstavuje čisté pôžičky hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet.

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, s vyššími územnými celkami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). Návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vypracovaného na základe vládou schválených limitov predkladá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ministerstvu tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k vyšším územným celkom, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu. Súčasťou návrhu štátneho rozpočtu sú súhrnné údaje verejného rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú rozpočtové prostriedky aj na programy [ [§ 4 ods. 1 písm. e)] ] vrátane spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv a spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev na základe rozhodnutia príslušného orgánu Európskych spoločenstiev. Pre potreby zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu podľa jednotnej metodiky platnej pre Európske spoločenstvá sa v návrhoch rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet ( [§ 3 ods. 3] ), nezapočítavajú do časovo rozlíšených príjmov prijaté pôžičky, splátky poskytnutých pôžičiek, príjem z predaja akcií a zostatok prostriedkov z predchádzajúceho roka a do výdavkov sa nezapočítavajú poskytnuté pôžičky, splátky prijatých pôžičiek a výdavky na nákup akcií, pričom záporný rozdiel medzi takto získanými príjmami a výdavkami predstavuje čisté výpožičky hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, a kladný rozdiel medzi takto získanými príjmami a výdavkami predstavuje čisté pôžičky hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet.

Na účely tohto zákona sa za prostriedky rozpočtovej kapitoly považujú aj prostriedky Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly.

Na účely tohto zákona sa za prostriedky rozpočtovej kapitoly považujú aj predvstupové prostriedky a iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly.

Príjem z prenájmu majetku v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu.

Rozpočtová organizácia, ktorá sústreďuje prostriedky určené na odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev, ich vedie na samostatnom účte v Štátnej pokladnici, z ktorého ich prevádza na osobitný účet vedený ministerstvom v mene Komisie Európskych spoločenstiev, zriadený v Štátnej pokladnici. Na osobitný účet vedený ministerstvom v mene Komisie Európskych spoločenstiev sa z výdavkov štátneho rozpočtu prevádzajú aj odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev [ [§ 6 ods. 1 písm. c)] ].

Rozpočtová organizácia nemôže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci [22)](#poznamky.poznamka-22) podľa osobitného predpisu. [23)](#poznamky.poznamka-23)

Príjem z prenájmu majetku v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu.

Rozpočtová organizácia ako nájomca môže použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku v prípade, ak doba nájmu trvá aspoň štyri roky od vynaloženia takéhoto výdavku.

Rozpočtová organizácia nemôže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci [22)](#poznamky.poznamka-22) podľa osobitného predpisu. [23)](#poznamky.poznamka-23)

Financovanie úloh rozvoja vedy a techniky ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Rozpočtová organizácia ako nájomca môže použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku v prípade, ak doba nájmu trvá aspoň štyri roky od vynaloženia takéhoto výdavku.

clá, dovozné a vývozné prirážky,

dovozné a vývozné prirážky,

penále, pokuty, zvýšenie dane a iné sankcie a úroky z omeškania zaplatenia dane alebo cla, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak,

penále, pokuty, zvýšenie dane a iné sankcie a úroky z omeškania zaplatenia dane, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak,

úroky z kreditných zostatkov prostriedkov štátneho rozpočtu vedených na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska a evidovaných na jedinom účte,

podiel na vybratých finančných prostriedkoch odvádzaných do rozpočtu Európskych spoločenstiev ako kompenzácia výdavkov súvisiacich s ich výberom,

výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu,

úroky z kreditných zostatkov prostriedkov štátneho rozpočtu vedených na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska a evidovaných na jedinom účte,

ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.

výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu,

Na úhradu finančných potrieb štátneho rozpočtu možno so súhlasom národnej rady použiť štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov.

Prostriedky z rozpočtu Európskych spoločenstiev poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených po dni nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu, ak z iných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nevyplýva iné.

poskytujú konečnému prijímateľovi z výdavkov podľa § 6 ods. 12 prostredníctvom príslušného ústredného orgánu alebo ním poverenej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej s konečným prijímateľom.

poskytujú konečnému prijímateľovi z výdavkov podľa [§ 6 ods. 12] prostredníctvom príslušného ústredného orgánu alebo ním poverenej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej s konečným prijímateľom.

výdavky na krytie štátnych objednávok a náhrada ujmy spôsobenej štátom,

odvody do rozpočtu Európskych spoločenstiev zo zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty a zo zdroja založeného na hrubom národnom produkte,

úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,

výdavky na krytie štátnych objednávok a náhrada ujmy spôsobenej štátom,

nezaplatené splátky úverov vrátane úrokov, za ktoré prevzal štát záruky,

úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,

úvery poskytnuté vládou,

nezaplatené splátky úverov vrátane úrokov, za ktoré prevzal štát záruky,

na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu.

na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,

Ustanovenie odseku 1 s výnimkou písmen c), d) a f) sa vzťahuje aj na rozpočtovú kapitolu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a na rozpočtové kapitoly verejnoprávnych inštitúcií. Práva a povinnosti uvedené v odseku 1 s výnimkou písmen c), e) a f) sa primerane vzťahujú aj na správcu rozpočtovej kapitoly uvedenej v [§ 2 ods. 1 písm. a) deviatom bode] .

Práva a povinnosti uvedené v odseku 1 s výnimkou písmen c), e) a f) sa primerane vzťahujú aj na správcu rozpočtovej kapitoly uvedenej v [§ 2 ods. 1 písm. a) šiestom bode] .

rozpočet každého krajského úradu [2a)](#poznamky.poznamka-2a) vrátane rozpočtov okresných úradov, rozpočtov ich rozpočtových organizácií, vrátane finančných vzťahov k ich príspevkovým organizáciám, k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,

rozpočet Štátneho dlhu,

rozpočet Štátneho dlhu,

rozpočet Všeobecnej pokladničnej správy,

rozpočet Všeobecnej pokladničnej správy,

súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom,

ústredným orgánom ministerstvo, ďalší ústredný orgán štátnej správy, štátny orgán uvedený v písmene a) bode 2, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied, Kancelária verejného ochrancu práv a krajský úrad,

ústredným orgánom ministerstvo, ďalší ústredný orgán štátnej správy, štátny orgán uvedený v písmene a) bode 2, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied, Kancelária verejného ochrancu práv,

Prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov") s výnimkou prostriedkov štátneho rozpočtu na program Európskych spoločenstiev pre projekty budovania inštitúcií a investícií na podporu sociálnej a ekonomickej súdržnosti (ďalej len „program PHARE") sa vedú na osobitných účtoch ministerstva (ďalej len „národný fond") v Štátnej pokladnici. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá ministerstvo. Zostatok národného fondu koncom roka neprepadá.

Prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov") sa vedú na osobitných účtoch ministerstva (ďalej len „národný fond") v Štátnej pokladnici. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá ministerstvo, ktoré zverejňuje informácie o finančných tokoch národného fondu spôsobom podľa osobitného zákona. [8ab)](#poznamky.poznamka-8ab) Zostatok národného fondu koncom roka neprepadá.

Prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov s výnimkou prostriedkov štátneho rozpočtu na program PHARE možno poskytnúť prostredníctvom rozpočtovej organizácie alebo prostredníctvom inej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej medzi ministerstvom a touto právnickou osobou. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou z národného fondu vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte. Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktorým sa poskytnú prostriedky Európskych spoločenstiev, sú povinné viesť tieto prostriedky oddelene na osobitnom účte.

Prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov možno poskytnúť prostredníctvom rozpočtovej organizácie alebo prostredníctvom inej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej medzi ministerstvom a touto právnickou osobou. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou z národného fondu vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte. Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktorým sa poskytnú prostriedky Európskych spoločenstiev, sú povinné viesť tieto prostriedky oddelene na osobitnom účte.

rozhodnutím ústredného orgánu, ak osobitný predpis neustanoví inak, pričom rozhodnutím ústredného orgánu, ktorým je krajský úrad, len na účely podľa osobitného predpisu, [2a)](#poznamky.poznamka-2a) rozhodnutím obce alebo rozhodnutím vyššieho územného celku (ďalej len „zriaďovateľ“).

rozhodnutím ústredného orgánu, ak osobitný predpis neustanoví inak, rozhodnutím obce alebo rozhodnutím vyššieho územného celku (ďalej len „zriaďovateľ“).

Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu ako rozpočtovej organizácii a vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii a k príspevkovej organizácii, ktoré majú samostatnú rozpočtovú kapitolu a sú zriadené zákonom, plní na účely tohto zákona ministerstvo.

Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu ako rozpočtovej organizácii plní na účely tohto zákona ministerstvo.

rozpočtové rezervy a účelové prostriedky štátneho rozpočtu.

rozpočtové rezervy,

úroky z prostriedkov získaných z úverov prijatých vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), získané za obdobie od ich prijatia do ich použitia,

úroky z prostriedkov získaných z úverov prijatých vládou, získané za obdobie od ich prijatia do ich použitia,

príjmy rozpočtových kapitol s výnimkou príjmov rozpočtových kapitol podľa [§ 2 ods. 1 písm. a) bodov 7 a 8] ,

príjmy rozpočtových kapitol,

Verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, ktorá má v štátnom rozpočte samostatnú rozpočtovú kapitolu, hospodári so všetkými prostriedkami ako príspevková organizácia s odchýlkami ustanovenými osobitným zákonom [31a)](#poznamky.poznamka-31a) . Majetok nadobudnutý takouto verejnoprávnou inštitúciou z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu je majetkom štátu.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia hospodária so všetkými prostriedkami ako príspevková organizácia, ak osobitný zákon neustanovuje inak. [31a)](#poznamky.poznamka-31a)

Zodpovednosť za porušenie rozpočtovej disciplíny rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorá bola premenená na iný subjekt podľa osobitných predpisov [37)](#poznamky.poznamka-37) alebo ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na obec alebo vyšší územný celok podľa osobitného predpisu, 5aa ) prechádza na nový subjekt dňom, ku ktorému sa premenila alebo ku ktorému prešla zriaďovateľská funkcia; uloženie sankcie novému subjektu za porušenie rozpočtovej disciplíny predchádzajúcim subjektom sa posudzuje podľa právnej formy hospodárenia nového subjektu.

Zodpovednosť za porušenie rozpočtovej disciplíny rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorá bola premenená na iný subjekt podľa osobitných predpisov [37)](#poznamky.poznamka-37) alebo ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na obec alebo vyšší územný celok podľa osobitného predpisu, [5aa)](#poznamky.poznamka-5aa) prechádza na nový subjekt dňom, ku ktorému sa premenila alebo ku ktorému prešla zriaďovateľská funkcia; uloženie sankcie novému subjektu za porušenie rozpočtovej disciplíny predchádzajúcim subjektom sa posudzuje podľa právnej formy hospodárenia nového subjektu.

Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb, pričom ministerstvo alebo správca rozpočtových prostriedkov je povinný určiť také podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu.

Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb, pričom ministerstvo alebo správca rozpočtových prostriedkov je povinný určiť také podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. Obciam a vyšším územným celkom možno zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v rámci kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom určiť dotáciu bez účelového určenia z prostriedkov štátneho rozpočtu na úhradu bežných výdavkov a kapitálových výdavkov obce a vyššieho územného celku v súlade s rozpočtovou klasifikáciou. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí a pri poskytnutí dotácie na prenesený výkon štátnej správy na obce a prechod pôsobností z orgánov štátnej správy do samosprávnej pôsobnosti obcí podľa osobitného zákona [5aa)](#poznamky.poznamka-5aa) sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu.

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, s vyššími územnými celkami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). Návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vypracovaného na základe vládou schválených limitov predkladá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ministerstvu tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k vyšším územným celkom, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu. Súčasťou návrhu štátneho rozpočtu sú súhrnné údaje verejného rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú rozpočtové prostriedky aj na programy [§ 4 ods. 1 písm. e)] vrátane spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv. Pre potreby zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu podľa jednotnej metodiky platnej pre Európske spoločenstvá sa v návrhoch rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet ( [§ 3 ods. 3] ), nezapočítavajú do časovo rozlíšených príjmov prijaté pôžičky, splátky poskytnutých pôžičiek, príjem z predaja akcií a zostatok prostriedkov z predchádzajúceho roka a do výdavkov sa nezapočítavajú poskytnuté pôžičky, splátky prijatých pôžičiek a výdavky na nákup akcií, pričom záporný rozdiel medzi takto získanými príjmami a výdavkami predstavuje čisté výpožičky hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, a kladný rozdiel medzi takto získanými príjmami a výdavkami predstavuje čisté pôžičky hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet.

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, s vyššími územnými celkami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). Návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vypracovaného na základe vládou schválených limitov predkladá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ministerstvu tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k vyšším územným celkom, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu. Súčasťou návrhu štátneho rozpočtu sú súhrnné údaje verejného rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú rozpočtové prostriedky aj na programy [ [§ 4 ods. 1 písm. e)] ] vrátane spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv. Pre potreby zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu podľa jednotnej metodiky platnej pre Európske spoločenstvá sa v návrhoch rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet ( [§ 3 ods. 3] ), nezapočítavajú do časovo rozlíšených príjmov prijaté pôžičky, splátky poskytnutých pôžičiek, príjem z predaja akcií a zostatok prostriedkov z predchádzajúceho roka a do výdavkov sa nezapočítavajú poskytnuté pôžičky, splátky prijatých pôžičiek a výdavky na nákup akcií, pričom záporný rozdiel medzi takto získanými príjmami a výdavkami predstavuje čisté výpožičky hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, a kladný rozdiel medzi takto získanými príjmami a výdavkami predstavuje čisté pôžičky hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet.

Rozpočet rozpočtovej kapitoly podľa [§ 2 ods. 1 písm. a) bodov 1 až 4] obsahuje

Rozpočet rozpočtovej kapitoly podľa [§ 2 ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3] obsahuje

Rozpočtová kapitola pre verejnoprávnu inštitúciu alebo pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky obsahuje jej finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.

Vedúci rozpočtovej kapitoly prerokuje návrh svojho rozpočtu podľa [§ 16 ods. 1 písm. b)] v príslušnom orgáne národnej rady. Návrh rozpočtu rozpočtových kapitol Všeobecná pokladničná správa, Štátny dlh a Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom prerokúva v príslušnom orgáne národnej rady minister financií.

Prostriedky určené štátnym rozpočtom na programy podľa [§ 8 ods. 2] možno použiť len na určený program. Nepoužité prostriedky v bežnom rozpočtovom roku, s výnimkou prostriedkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (ďalej len „mzdy") a prostriedkov na odvody poistného do poistných fondov a príspevku na poistenie v nezamestnanosti z týchto miezd, možno previesť do nasledujúceho rozpočtového roka, a to len po predchádzajúcom súhlase ministerstva. Súhlas ministerstva na prevod prostriedkov do nasledujúceho rozpočtového roka v prípade prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv sa nevyžaduje. Nepoužité prostriedky, ktoré rozpočtová organizácia môže použiť aj v nasledujúcom roku, prevedie v decembri bežného roka na osobitný bežný účet dofinancovania programov vedený v Štátnej pokladnici. Použitie prostriedkov z tohto účtu sa sleduje podľa rozpočtovej klasifikácie aj v nasledujúcom rozpočtovom roku. V prípade, že sú na ten istý program rozpočtované prostriedky aj v nasledujúcom roku, prednostne sa dočerpajú prostriedky nevyčerpané v predchádzajúcom roku. Zmeny v programoch najmä presuny medzi programami, doplnenie nového programu alebo jeho časti možno vykonať len na základe rozhodnutia vlády po predchádzajúcom vyjadrení ministerstva, a to za podmienky, že plnenie cieľa programu, z ktorého sa prostriedky presúvajú, bude zabezpečené.

Prostriedky určené štátnym rozpočtom na programy podľa [§ 4 ods. 1] a [§ 8 ods. 2] možno použiť len na určený program. Nepoužité prostriedky v bežnom rozpočtovom roku s výnimkou prostriedkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (ďalej len „mzdy") a prostriedkov na odvody poistného do poistných fondov a príspevku na poistenie v nezamestnanosti z týchto miezd možno použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku na ten istý účel len po predchádzajúcom súhlase ministra financií podľa [§ 54 ods. 1 písm. f)] . Súhlas ministra financií na použitie prostriedkov v nasledujúcich rokoch sa nevyžaduje na prostriedky poskytnuté verejným vysokým školám. Nepoužité prostriedky, ktoré rozpočtová organizácia môže použiť aj v nasledujúcom roku, prevedie v decembri bežného roka na osobitný bežný účet dofinancovania programov vedený v Štátnej pokladnici; iná právnická osoba, ktorá môže použiť nepoužité prostriedky aj v nasledujúcom roku, uhrádza výdavky v nasledujúcom roku z účtu, na ktorý boli poskytnuté. Použitie prostriedkov sa sleduje podľa rozpočtovej klasifikácie aj v nasledujúcom rozpočtovom roku. Ak sú na ten istý program rozpočtované prostriedky aj v nasledujúcom roku, prednostne sa dočerpajú prostriedky nevyčerpané v predchádzajúcom roku. Vytvorenie nového programu a zrušenie schváleného programu možno vykonať len na základe rozhodnutia vlády. Nový program, ktorý je dôsledkom realizácie schváleného programu podľa osobitného predpisu, [10b)](#poznamky.poznamka-10b) ktorý je dôsledkom plnenia úloh programov bývalých štátnych fondov [10c)](#poznamky.poznamka-10c) alebo ktorý vyplýva z realizácie výdavkov rozpočtových kapitol, ktorých správcom je minister financií podľa [§ 9 ods. 1] , možno vytvoriť na základe súhlasu ministra financií. Zmeny v schválených programoch možno vykonať len s predchádzajúcim súhlasom ministra financií, pričom nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona o vykonávaní rozpočtových opatrení.

Rozpočtové prostriedky nemožno prevádzať do nasledujúceho rozpočtového roka, ak tento zákon neustanovuje inak. Výdavky, ktoré nebudú Štátnou pokladnicou realizované do 31. decembra rozpočtového roka, zaťažia rozpočet organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho rozpočtového roka.

Rozpočtové prostriedky nemožno prevádzať do nasledujúceho rozpočtového roka, ak tento alebo osobitný zákon [8ad)](#poznamky.poznamka-8ad) zákon neustanovuje inak. Výdavky, ktoré nebudú Štátnou pokladnicou realizované do 31. decembra rozpočtového roka, zaťažia rozpočet organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho rozpočtového roka.

na úhradu preddavkov, ak boli vopred v zmluve o dodávke písomne dohodnuté; písomná zmluva o poskytnutí preddavku sa nevyžaduje pri úhradách preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače; ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti, za ktorých možno preddavky dohodnúť, pričom poskytnutie preddavku nemožno dodatočne dohodnúť,

na úhradu preddavkov, ak boli vopred v zmluve o dodávke písomne dohodnuté; písomná zmluva o poskytnutí preddavku sa nevyžaduje pri úhradách preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače; ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti, za ktorých možno preddavky dohodnúť, s výnimkou výšky preddavku pri obstaraní špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a hudobných nástrojov v zahraničí, ak neexistuje domáci výrobca a výrobná lehota prevyšuje jeden rok,

Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné pri používaní prostriedkov štátneho rozpočtu zachovávať maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. [9)](#poznamky.poznamka-9) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia môžu používať peňažné prostriedky, s ktorými disponujú, len na účely, na ktoré sú určené, a na krytie opatrení nevyhnutných na zabezpečenie nerušeného chodu organizácie. Úhrady, na ktoré sa rozpočtová organizácia a príspevková organizácia zaviažu v bežnom roku, nesmú prekračovať ich rozpočtované výdavky na tento rok.

Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné pri používaní prostriedkov štátneho rozpočtu zachovávať maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. [9)](#poznamky.poznamka-9) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia môžu používať peňažné prostriedky, s ktorými disponujú, len na účely, na ktoré sú určené, a na krytie opatrení nevyhnutných na zabezpečenie nerušeného chodu organizácie.

Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov [10a)](#poznamky.poznamka-10a) odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte poskytnuté zo štátneho rozpočtu; z výkonu tohto rozhodnutia je vylúčený aj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ak je obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.

Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov [10a)](#poznamky.poznamka-10a) odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskych spoločenstiev; z výkonu tohto rozhodnutia je vylúčený aj hnuteľný a nehnuteľný majetok, ak je obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.

určuje vo svojej pôsobnosti po dohode s ministerstvom podmienky poskytovania dotácií iným subjektom,

ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom po dohode s ministerstvom poskytovanie dotácií v rámci svojej pôsobnosti, ak poskytovanie dotácií nie je ustanovené osobitným zákonom, [10ab)](#poznamky.poznamka-10ab)

Rozpočtová organizácia nie je oprávnená vystavovať, avalovať, nadobúdať ani prijímať zmenky; [13a)](#poznamky.poznamka-13a) iné cenné papiere môže nadobúdať a vydávať alebo prevziať záruku za splatenie ich menovitej hodnoty alebo splatenie výnosu, len ak tak ustanovuje tento alebo osobitný zákon.

Rozpočtová organizácia nie je oprávnená vystavovať, avalovať, nadobúdať ani prijímať zmenky; [13a)](#poznamky.poznamka-13a) s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo pri správe štátneho dlhu a pri správe štátnych záruk podľa osobitného zákona [5a)](#poznamky.poznamka-5a) iné cenné papiere môže nadobúdať a vydávať alebo prevziať záruku za splatenie ich menovitej hodnoty alebo splatenie výnosu, len ak tak ustanovuje tento alebo osobitný zákon.

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo, zostavujú a predkladajú účtovnú závierku podľa osobitného predpisu. [6)](#poznamky.poznamka-6) Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú povinné na žiadosť ministerstva alebo správcu rozpočtovej kapitoly predložiť aj ďalšie údaje z účtovníctva.

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nie sú oprávnené zaväzovať sa v bežnom roku na také úhrady, ktoré

Rozsah osobitných výdavkov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a spôsob ich použitia upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo, zostavujú a predkladajú účtovnú závierku podľa osobitného predpisu. [6)](#poznamky.poznamka-6) Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú povinné na žiadosť ministerstva alebo správcu rozpočtovej kapitoly predložiť aj ďalšie údaje z účtovníctva.

Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije na prostriedky prijaté podľa odseku 1 písm. e), ak sú poskytnuté Európskymi spoločenstvami alebo ak sú poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platbu do zahraničia. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou zo zahraničia v cudzej mene na platbu do zahraničia vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte.

Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije na prostriedky prijaté podľa odseku 1 písm. e), ak sú poskytnuté Európskymi spoločenstvami alebo ak sú poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene určené na platby v tuzemsku alebo do zahraničia v cudzej mene. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou zo zahraničia v cudzej mene určené na platby v tuzemsku alebo do zahraničia v cudzej mene vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte.

Preddavok preddavkovej organizácii, ktorá je zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu na bežný účet preddavkovej organizácie v zahraničí. Preddavkovej organizácii, ktorá je obchodno-ekonomickou organizačnou jednotkou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje preddavok Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu na bežný účet preddavkovej organizácie v zahraničí. Zostatky prostriedkov na týchto účtoch koncom roka neprepadajú. Spôsob tvorby, použitia a zúčtovania prostriedkov osobitného preddavkového účtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a po dohode s ministerstvom.

Preddavok preddavkovej organizácii, ktorá je zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu na bežný účet preddavkovej organizácie v zahraničí alebo v hotovosti do pokladne preddavkovej organizácie v zahraničí. Preddavkovej organizácii, ktorá je obchodno-ekonomickou organizačnou jednotkou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje preddavok Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu na bežný účet preddavkovej organizácie v zahraničí alebo v hotovosti do pokladne preddavkovej organizácie v zahraničí. Zostatky prostriedkov na týchto účtoch koncom roka neprepadajú.

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na hospodárenie s prostriedkami poskytnutými prostredníctvom národného fondu na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii.

Ustanovenia odsekov 1 a 4 sa vzťahujú na hospodárenie s prostriedkami poskytnutými prostredníctvom národného fondu na základe medzinárodných zmlúv uzatvorených do dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii.

Kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový len za podmienky, že schodok bude možno uhradiť

Kapitálový rozpočet sa môže zostaviť ako schodkový len za podmienky, že schodok bude možné uhradiť finančnými prostriedkami z minulých rokov alebo návratnými zdrojmi financovania splácanými z bežného rozpočtu v nasledujúcich rokoch. Ak je kapitálový rozpočet zostavený ako prebytkový, môžu sa príjmy kapitálového rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku použiť na úhradu istiny prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a menovitej hodnoty emitovaných dlhopisov z predchádzajúcich rokov.

Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú najmä údaje o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno rozpočtovať výšku súhrnného schodku verejného rozpočtu, a to štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, rozpočtu Sociálnej poisťovne, rozpočtov zdravotných poisťovní, rozpočtu Národného úradu práce, rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky a rozpočtu Slovenského pozemkového fondu.

Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú najmä údaje o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno rozpočtovať výšku súhrnného schodku verejného rozpočtu, a to štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, rozpočtu Sociálnej poisťovne, rozpočtov zdravotných poisťovní, rozpočtov verejných vysokých škôl, [2d)](#poznamky.poznamka-2d) rozpočtu Národného úradu práce, rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky a rozpočtu Slovenského pozemkového fondu.

V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov, v rozpočtoch obcí a v rozpočtoch vyšších územných celkov sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne triedia príjmy a výdavky, ako aj jednotným spôsobom sleduje ich plnenie. Rozpočtová klasifikácia zároveň určuje, ktoré výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov a ktoré z kapitálových výdavkov. Rozpočtová klasifikácia sa uplatňuje aj v rozpočtoch príspevkových organizácií, v rozpočtoch Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu; na zostavovanie, sledovanie a vykazovanie príjmov a výdavkov verejného rozpočtu Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Národný úrad práce, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond uplatňujú rozpočtovú klasifikáciu v rozsahu ustanovenom na tieto účely. Rozpočtovú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje zverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov, v rozpočtoch obcí a v rozpočtoch vyšších územných celkov sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne triedia príjmy a výdavky, ako aj jednotným spôsobom sleduje ich plnenie. Rozpočtová klasifikácia zároveň určuje, ktoré výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov a ktoré z kapitálových výdavkov. Rozpočtová klasifikácia sa uplatňuje aj v rozpočtoch príspevkových organizácií, v rozpočtoch Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, verejných vysokých škôl, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu; na zostavovanie, sledovanie a vykazovanie príjmov a výdavkov verejného rozpočtu Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, verejné vysoké školy, Národný úrad práce, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond uplatňujú rozpočtovú klasifikáciu v rozsahu ustanovenom na tieto účely. Rozpočtovú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje zverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V období brannej pohotovosti štátu [2b)](#poznamky.poznamka-2b) sa rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky spravuje týmto zákonom s odchýlkami podľa osobitného predpisu.

Po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu [2b)](#poznamky.poznamka-2b) vypracúva ministerstvo návrh mimoriadneho štátneho záverečného účtu za obdobie od začiatku rozpočtového roka do vypovedania vojny alebo do vyhlásenia vojnového stavu. Na obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového roka a na rozpočtový rok v čase vojny alebo vojnového stavu ministerstvo vypracúva návrh vojnového štátneho rozpočtu. Po skončení vojny alebo po skončení vojnového stavu sa vypracúva návrh mimoriadneho štátneho záverečného účtu za obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového roka a za rozpočtový rok v čase vojny alebo vojnového stavu. Na zostavenie vojnového štátneho rozpočtu sa vzťahujú ustanovenia druhej a tretej časti tohto zákona, na zostavenie mimoriadneho štátneho záverečného účtu sa vzťahujú ustanovenia dvanástej časti tohto zákona. Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky sa v čase vojny a v čase vojnového stavu riadi vojnovým štátnym rozpočtom.

Nástrojom systému vertikálneho vyrovnávania je najmä decentralizačná dotácia zo štátneho rozpočtu. Decentralizačná dotácia je finančný vzťah (transfer), ktorý je určený na financovanie pôsobností obcí a vyšších územných celkov, ktoré prešli na obce a vyššie územné celky z orgánov štátu v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi. Decentralizačná dotácia sa poskytuje na základe vecných a finančných normatívov upravených osobitnými predpismi. Ak obce zriadia spoločný obecný úrad alebo združenie obcí podľa osobitného predpisu, [21b)](#poznamky.poznamka-21b) ministerstvo môže za tieto obce poskytnúť decentralizačnú dotáciu obci, v ktorej je sídlo spoločného obecného úradu alebo sídlo združenia obcí po predchádzajúcom súhlase všetkých obcí, ktoré spoločný úrad alebo združenie obcí zriadia.

Nástrojom systému vertikálneho vyrovnávania je najmä decentralizačná dotácia zo štátneho rozpočtu. Decentralizačná dotácia je finančný vzťah (transfer), ktorý je určený na financovanie pôsobností obcí a vyšších územných celkov, ktoré prešli na obce a vyššie územné celky z orgánov štátu v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi. Decentralizačná dotácia sa poskytuje na základe vecných a finančných normatívov upravených osobitnými predpismi. Ak obce zriadia spoločný obecný úrad alebo združenie obcí podľa osobitného predpisu, [21b)](#poznamky.poznamka-21b) ministerstvo alebo subjekt ustanovený osobitným zákonom môže za tieto obce poskytnúť decentralizačnú dotáciu obci, v ktorej je sídlo spoločného obecného úradu alebo sídlo združenia obcí po predchádzajúcom súhlase všetkých obcí, ktoré spoločný úrad alebo združenie obcí zriadia.

Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a predkladá jej štvrťročne správu o plnení štátneho rozpočtu, a to najneskôr do 60 dní po uplynutí príslušného štvrťroka. Súčasťou správ o plnení štátneho rozpočtu je aj informácia o vykonaných opatreniach vlády na preklenutie nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu a o povolenom prekročení výdavkov z titulu dosiahnutia vyšších príjmov. Ak sa v priebehu roka zmenia podmienky natoľko, že výrazne ohrozujú plánovanú bilanciu štátneho rozpočtu napriek opatreniam prijatým na základe zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v súlade s týmto zákonom, vláda predloží národnej rade návrh na zmenu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a predkladá jej správu o plnení štátneho rozpočtu, a to najneskôr do 60 dní po uplynutí prvého polroka. Súčasťou správy o plnení štátneho rozpočtu je aj informácia o vykonaných opatreniach vlády na preklenutie nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu a o povolenom prekročení výdavkov z titulu dosiahnutia vyšších príjmov. Ak sa v priebehu roka zmenia podmienky natoľko, že výrazne ohrozujú plánovanú bilanciu štátneho rozpočtu napriek opatreniam prijatým na základe zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v súlade s týmto zákonom, vláda predloží národnej rade návrh na zmenu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Odvod neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu alebo Európskych spoločenstiev, ako aj penále uloží príslušná správa finančnej kontroly, [27)](#poznamky.poznamka-27) ktorá ich aj vymáha. V prípade potreby odvod a penále môže uložiť a vymáhať ministerstvo. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny zistí iná organizácia alebo iný orgán, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnej správe finančnej kontroly. Ukladanie a vymáhanie odvodu a penále sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní. [21)](#poznamky.poznamka-21) Ustanovenia osobitného predpisu [29)](#poznamky.poznamka-29) sa na tieto účely nepoužijú.

Odvod neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov, ako aj penále uloží príslušná správa finančnej kontroly, [27)](#poznamky.poznamka-27) ktorá ich aj vymáha. V prípade potreby odvod a penále môže uložiť a vymáhať ministerstvo. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny zistí iná organizácia alebo iný orgán, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnej správe finančnej kontroly. Ukladanie a vymáhanie odvodu a penále sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní. [21)](#poznamky.poznamka-21) Ustanovenia osobitného predpisu [29)](#poznamky.poznamka-29) sa na tieto účely nepoužijú.

Štátny záverečný účet obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za príslušný rozpočtový rok. Štátny záverečný účet zahŕňa aj záverečné účty štátnych fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí zostavený podľa účtovných závierok obcí, prehľad o rozpočtovom hospodárení vyšších územných celkov zostavený podľa účtovných závierok vyšších územných celkov a prehľad o výsledkoch hospodárenia verejnoprávnych inštitúcií.

Štátny záverečný účet je súhrnný dokument, ktorý obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za príslušný rozpočtový rok. Štátny záverečný účet zahŕňa aj záverečné účty štátnych fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí zostavený podľa účtovných závierok obcí, prehľad o rozpočtovom hospodárení vyšších územných celkov zostavený podľa účtovných závierok vyšších územných celkov a prehľad o výsledkoch hospodárenia verejnoprávnych inštitúcií.

povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch výnimku z časového použitia rozpočtových prostriedkov,

povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch v rozpočtovom roku, v ktorom boli rozpočtové prostriedky poskytnuté, ich použitie aj v nasledujúcom rozpočtovom roku,

povoliť v odôvodnených prípadoch výnimku z [§ 29a ods. 6] .

povoliť v odôvodnených prípadoch výnimku z [§ 29a ods. 6] ,

Ustanovenia [§ 26 ods. 4] a [§ 26a ods. 4] sa prvýkrát uplatnia pre rok 2004; v rokoch 2002 a 2003 sa postupuje podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ustanovenia [§ 29a ods. 6 až 8] sa pre obce prvýkrát uplatnia na rok 2005.

Ustanovenia [§ 26 ods. 4] a [§ 26a ods. 4] sa prvýkrát uplatnia pre rok 2005; v rokoch 2002 až 2004 sa postupuje podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ustanovenia [§ 29a ods. 6 až 8] sa pre obce prvýkrát uplatnia na rok 2005.

Použitie príspevkov a dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo.

Použitie príspevkov a dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo; pri zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom sa nevracajú nevyčerpané prostriedky, ak ich suma nepresiahne 100 Sk.

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, s vyššími územnými celkami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). Návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vypracovaného na základe vládou schválených limitov predkladá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ministerstvu tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k vyšším územným celkom, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu. V návrhu štátneho rozpočtu možno určiť súhrnné údaje verejného rozpočtu potrebné na zostavenie súhrnného schodku verejného rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu možno osobitne určovať rozpočtové prostriedky aj podľa jednotlivých programov schválených vládou (ďalej len „programy“).

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, s vyššími územnými celkami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). Návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vypracovaného na základe vládou schválených limitov predkladá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ministerstvu tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k vyšším územným celkom, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu. Súčasťou návrhu štátneho rozpočtu sú súhrnné údaje verejného rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú rozpočtové prostriedky aj na programy [§ 4 ods. 1 písm. e)] vrátane spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv. Pre potreby zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu podľa jednotnej metodiky platnej pre Európske spoločenstvá sa v návrhoch rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet ( [§ 3 ods. 3] ), nezapočítavajú do časovo rozlíšených príjmov prijaté pôžičky, splátky poskytnutých pôžičiek, príjem z predaja akcií a zostatok prostriedkov z predchádzajúceho roka a do výdavkov sa nezapočítavajú poskytnuté pôžičky, splátky prijatých pôžičiek a výdavky na nákup akcií, pričom záporný rozdiel medzi takto získanými príjmami a výdavkami predstavuje čisté výpožičky hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, a kladný rozdiel medzi takto získanými príjmami a výdavkami predstavuje čisté pôžičky hospodárenia subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet.

Správcovia rozpočtových kapitol, obce, vyššie územné celky, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery alebo za dlhopisy a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu [8)](#poznamky.poznamka-8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Ministerstvo je oprávnené overiť správnosť a úplnosť predložených údajov. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Na účely zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu sú subjekty, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet ( [§ 3 ods. 3] ), povinné predkladať na žiadosť ministerstva potrebné údaje.

Správcovia rozpočtových kapitol, obce, vyššie územné celky, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery alebo za dlhopisy a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu [8)](#poznamky.poznamka-8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Ministerstvo je oprávnené overiť správnosť a úplnosť predložených údajov. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Na účely zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu, strednodobého finančného výhľadu a hodnotenia plnenia verejného rozpočtu sú subjekty, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet ( [§ 3 ods. 3] ), povinné predkladať na žiadosť ministerstva potrebné údaje vrátane údajov o príjmoch a výdavkoch s uvedením finančných tokov k ostatným subjektom, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet. Požadované súhrnné údaje za zdravotné poisťovne predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a súhrnné údaje za verejné vysoké školy predkladá Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. Na účely hodnotenia plnenia verejného rozpočtu sa predkladajú údaje o príjmoch a výdavkoch, o aktívach a pasívach ministerstvu štvrťročne.

Návrhy rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, spracované na základe východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu podľa odseku 1, sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi [8aa)](#poznamky.poznamka-8aa) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu, ktorý sa predkladá na schválenie vláde tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok ( [§ 8 ods. 3] ). Vyššie územné celky v tomto termíne predkladajú národnej rade a ministerstvu na informáciu návrh svojich rozpočtov na nasledujúci rozpočtový rok.

Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Slovenský pozemkový fond, Fond národného majetku Slovenskej republiky sú povinné prerokovať s ministerstvom návrhy svojich rozpočtov pred ich prerokovaním vo svojich orgánoch podľa osobitného predpisu, [2)](#poznamky.poznamka-2) ktoré predchádza ich predloženiu na schválenie národnej rade alebo vláde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za zdravotné poisťovne a prerokovať ho s ministerstvom. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné vysoké školy a prerokovať ho s ministerstvom.

rozpočet každej z týchto rozpočtových organizácií: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied a Kancelária verejného ochrancu práv,

rozpočet každej z týchto rozpočtových organizácií: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied a Kancelária verejného ochrancu práv a Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky.

Záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií podľa osobitného predpisu neprešli na obec alebo vyšší územný celok pri prechode majetku podľa osobitného predpisu, [35)](#poznamky.poznamka-35) sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa.

Záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií podľa osobitného predpisu neprešli na obec alebo vyšší územný celok pri prechode majetku podľa osobitného predpisu, [35)](#poznamky.poznamka-35) sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa. Pôvodný zriaďovateľ alebo orgán, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa, môže tieto záväzky

Tento zákon upravuje aj postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v rozpočtovom procese a v procese plnenia štátneho rozpočtu.

Tento zákon upravuje aj postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v rozpočtovom procese.

Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami tohto zákona.

Proces plnenia štátneho rozpočtu, financovanie schodku štátneho rozpočtu a správu štátneho dlhu upravuje osobitný zákon. [2c)](#poznamky.poznamka-2c)

Platby z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uskutočňujú zásadne bezhotovostne.

Prostriedky určené štátnym rozpočtom na programy podľa [§ 8 ods. 2] možno použiť len na určený program. Nepoužité prostriedky v bežnom rozpočtovom roku, s výnimkou prostriedkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (ďalej len „mzdy") a prostriedkov na odvody poistného do poistných fondov a príspevku na poistenie v nezamestnanosti z týchto miezd, možno previesť do nasledujúceho rozpočtového roka, a to len po predchádzajúcom súhlase ministerstva. Súhlas ministerstva na prevod prostriedkov do nasledujúceho rozpočtového roka v prípade prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv sa nevyžaduje. Nepoužité prostriedky, ktoré rozpočtová organizácia môže použiť aj v nasledujúcom roku, prevedie v decembri bežného roka na osobitný bežný účet dofinancovania programov vedený v Štátnej pokladnici. Použitie prostriedkov z tohto účtu sa sleduje podľa rozpočtovej klasifikácie aj v nasledujúcom rozpočtovom roku. V prípade, že sú na ten istý program rozpočtované prostriedky aj v nasledujúcom roku, prednostne sa dočerpajú prostriedky nevyčerpané v predchádzajúcom roku. Zmeny v programoch najmä presuny medzi programami, doplnenie nového programu alebo jeho časti možno vykonať len na základe rozhodnutia vlády po predchádzajúcom vyjadrení ministerstva, a to za podmienky, že plnenie cieľa programu, z ktorého sa prostriedky presúvajú, bude zabezpečené.

Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a môžu ich použiť len na podklade rozpočtových limitov výdavkov otvorených v Národnej banke Slovenska. Podrobnosti postupu a spôsoby otvárania rozpočtových limitov výdavkov ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a môžu ich čerpať v súlade s osobitným zákonom. [8ac)](#poznamky.poznamka-8ac)

Vedúci rozpočtovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte organizácie v období, na ktoré je rozpočtový limit otvorený.

Vedúci rozpočtovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte organizácie.

Rozpočtové prostriedky nemožno prevádzať do nasledujúceho rozpočtového roka, ak tento zákon neustanovuje inak. Výdavky, ktoré nebudú bankou realizované do 31. decembra rozpočtového roka, zaťažia rozpočet organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho rozpočtového roka.

Rozpočtové prostriedky nemožno prevádzať do nasledujúceho rozpočtového roka, ak tento zákon neustanovuje inak. Výdavky, ktoré nebudú Štátnou pokladnicou realizované do 31. decembra rozpočtového roka, zaťažia rozpočet organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho rozpočtového roka.

otvára rozpočtové limity na vlastné hospodárenie, rozpočtové limity rozpočtovým organizáciám a príspevkovým organizáciám, ktorých je zriaďovateľom, a limity dotácií a návratných finančných výpomocí pre iné subjekty,

usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtovej kapitoly a s prostriedkami Európskych spoločenstiev a s inými prostriedkami zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly; pri výkone kontroly postupuje ústredný orgán podľa osobitného predpisu, [10aa)](#poznamky.poznamka-10aa)

usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtovej kapitoly a s prostriedkami Európskych spoločenstiev a s inými prostriedkami zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly; pri výkone kontroly postupuje ústredný orgán podľa osobitného predpisu, [10aa)](#poznamky.poznamka-10aa)

schvaľuje rozpočtové opatrenia, ktoré možno vykonať bez zmeny záväzných ukazovateľov rozpočtovej kapitoly,

schvaľuje rozpočtové opatrenia, ktoré možno vykonať bez zmeny záväzných ukazovateľov rozpočtovej kapitoly,

vypracúva správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladá ich ministerstvu a prerokúva ich v príslušnom orgáne národnej rady,

vypracúva správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladá ich ministerstvu a prerokúva ich v príslušnom orgáne národnej rady,

vypracúva súhrnné účtovné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach, a to za celú rozpočtovú kapitolu, a predkladá ich ministerstvu,

vypracúva súhrnné účtovné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach, a to za celú rozpočtovú kapitolu, a predkladá ich ministerstvu,

vypracúva návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov k štátnemu fondu, ktorý spravuje, a koordinuje účasť riadených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na zostavení tohto návrhu; návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu v ním určenom rozsahu a príslušným orgánom národnej rady,

vypracúva návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov k štátnemu fondu, ktorý spravuje, a koordinuje účasť riadených rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na zostavení tohto návrhu; návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu v ním určenom rozsahu a príslušným orgánom národnej rady.

zverejňuje údaje rozpočtu rozpočtovej kapitoly do 90 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok spôsobom podľa osobitného zákona. [8ab)](#poznamky.poznamka-8ab)

Ustanovenie odseku 1 s výnimkou písmen c), d), e) a g) sa vzťahuje aj na rozpočtovú kapitolu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a na rozpočtové kapitoly verejnoprávnych inštitúcií. Práva a povinnosti uvedené v odseku 1 s výnimkou písmen c), f) a g) sa primerane vzťahujú aj na správcu rozpočtovej kapitoly uvedenej v [§ 2 ods. 1 písm. a) deviatom bode] .

Ustanovenie odseku 1 s výnimkou písmen c), d) a f) sa vzťahuje aj na rozpočtovú kapitolu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a na rozpočtové kapitoly verejnoprávnych inštitúcií. Práva a povinnosti uvedené v odseku 1 s výnimkou písmen c), e) a f) sa primerane vzťahujú aj na správcu rozpočtovej kapitoly uvedenej v [§ 2 ods. 1 písm. a) deviatom bode] .

Prostriedky uvedené v odseku 1 môže rozpočtová organizácia použiť len prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu. O sumu týchto prostriedkov je zriaďovateľ povinný povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov tej organizácii, ktorá toto prekročenie dosiahla.

Prostriedky uvedené v odseku 1 môže rozpočtová organizácia použiť len prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu.

Preddavok preddavkovej organizácii, ktorá je zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu. Preddavkovej organizácii, ktorá je obchodno-ekonomickou organizačnou jednotkou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje preddavok Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu. Zostatky prostriedkov na týchto účtoch koncom roka neprepadajú. Spôsob tvorby, použitia a zúčtovania prostriedkov osobitného preddavkového účtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a po dohode s ministerstvom.

Preddavok preddavkovej organizácii, ktorá je zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu na bežný účet preddavkovej organizácie v zahraničí. Preddavkovej organizácii, ktorá je obchodno-ekonomickou organizačnou jednotkou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje preddavok Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu na bežný účet preddavkovej organizácie v zahraničí. Zostatky prostriedkov na týchto účtoch koncom roka neprepadajú. Spôsob tvorby, použitia a zúčtovania prostriedkov osobitného preddavkového účtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky a po dohode s ministerstvom.

Prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov") s výnimkou prostriedkov štátneho rozpočtu na program Európskych spoločenstiev pre projekty budovania inštitúcií a investícií na podporu sociálnej a ekonomickej súdržnosti (ďalej len „program PHARE") sa vedú na osobitných účtoch ministerstva (ďalej len „národný fond") v Národnej banke Slovenska. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá ministerstvo. Zostatok národného fondu koncom roka neprepadá.

Prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov") s výnimkou prostriedkov štátneho rozpočtu na program Európskych spoločenstiev pre projekty budovania inštitúcií a investícií na podporu sociálnej a ekonomickej súdržnosti (ďalej len „program PHARE") sa vedú na osobitných účtoch ministerstva (ďalej len „národný fond") v Štátnej pokladnici. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá ministerstvo. Zostatok národného fondu koncom roka neprepadá.

V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov, v rozpočtoch obcí a v rozpočtoch vyšších územných celkov sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne triedia príjmy a výdavky, ako aj jednotným spôsobom sleduje ich plnenie. Rozpočtová klasifikácia zároveň určuje, ktoré výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov a ktoré z kapitálových výdavkov. Rozpočtová klasifikácia sa uplatňuje aj v rozpočtoch príspevkových organizácií, v rozpočtoch Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu. Rozpočtovú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje zverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov, v rozpočtoch obcí a v rozpočtoch vyšších územných celkov sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne triedia príjmy a výdavky, ako aj jednotným spôsobom sleduje ich plnenie. Rozpočtová klasifikácia zároveň určuje, ktoré výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov a ktoré z kapitálových výdavkov. Rozpočtová klasifikácia sa uplatňuje aj v rozpočtoch príspevkových organizácií, v rozpočtoch Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu; na zostavovanie, sledovanie a vykazovanie príjmov a výdavkov verejného rozpočtu Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Národný úrad práce, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond uplatňujú rozpočtovú klasifikáciu v rozsahu ustanovenom na tieto účely. Rozpočtovú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje zverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Nástrojom systému vertikálneho vyrovnávania je najmä decentralizačná dotácia zo štátneho rozpočtu. Decentralizačná dotácia je finančný vzťah (transfer), ktorý je určený na financovanie pôsobností obcí a vyšších územných celkov, ktoré prešli na obce a vyššie územné celky z orgánov štátu v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi. Decentralizačná dotácia sa poskytuje na základe vecných a finančných normatívov upravených osobitnými predpismi.

Nástrojom systému vertikálneho vyrovnávania je najmä decentralizačná dotácia zo štátneho rozpočtu. Decentralizačná dotácia je finančný vzťah (transfer), ktorý je určený na financovanie pôsobností obcí a vyšších územných celkov, ktoré prešli na obce a vyššie územné celky z orgánov štátu v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi. Decentralizačná dotácia sa poskytuje na základe vecných a finančných normatívov upravených osobitnými predpismi. Ak obce zriadia spoločný obecný úrad alebo združenie obcí podľa osobitného predpisu, [21b)](#poznamky.poznamka-21b) ministerstvo môže za tieto obce poskytnúť decentralizačnú dotáciu obci, v ktorej je sídlo spoločného obecného úradu alebo sídlo združenia obcí po predchádzajúcom súhlase všetkých obcí, ktoré spoločný úrad alebo združenie obcí zriadia.

Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom, ktorý sa vedie na bežnom účte preddavkovej organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné organizačné jednotky nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií, ktoré sú zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí, sa vzťahuje [§ 20 ods. 6] .

Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné organizačné jednotky nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií, ktoré sú zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí, sa vzťahuje [§ 20 ods. 6] .

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 4 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu zriadených v Národnej banke Slovenska. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy.

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 4 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy. Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici podľa osobitného zákona. [8ac)](#poznamky.poznamka-8ac)

Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a predkladá jej štvrťročne správu o plnení štátneho rozpočtu, a to najneskôr do 60 dní po uplynutí príslušného štvrťroka.

Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a predkladá jej štvrťročne správu o plnení štátneho rozpočtu, a to najneskôr do 60 dní po uplynutí príslušného štvrťroka. Súčasťou správ o plnení štátneho rozpočtu je aj informácia o vykonaných opatreniach vlády na preklenutie nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu a o povolenom prekročení výdavkov z titulu dosiahnutia vyšších príjmov. Ak sa v priebehu roka zmenia podmienky natoľko, že výrazne ohrozujú plánovanú bilanciu štátneho rozpočtu napriek opatreniam prijatým na základe zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok v súlade s týmto zákonom, vláda predloží národnej rade návrh na zmenu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Vláda môže v súlade so schválenými rozvojovými programami prevziať štátne záruky za bankové úvery poskytnuté podnikateľom alebo za dlhopisy, ak

Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže ustanoviť inú dobu, ako je uvedená v [§ 6 ods. 6] , na ktorú sa poskytuje návratná finančná výpomoc.

Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže ustanoviť

Minister financií môže čiastočne alebo úplne odpustiť vrátenie návratnej finančnej výpomoci poskytnutej podľa [§ 6 ods. 5 písm. b) a c)] len na základe rozhodnutia vlády.

Banka, v ktorej má subjekt, ktorý porušil rozpočtovú disciplínu, otvorené svoje účty, je povinná na žiadosť orgánu vymáhajúceho pohľadávku poskytnúť informácie o stavoch a pohyboch na týchto účtoch.

Banka alebo Štátna pokladnica, v ktorej má subjekt, ktorý porušil rozpočtovú disciplínu, otvorené svoje účty, je povinná na žiadosť orgánu vymáhajúceho pohľadávku poskytnúť informácie o stavoch a pohyboch na týchto účtoch.

úroky z prostriedkov štátnych finančných aktív a aktívneho zostatku prostriedkov, ktorý vykazuje súhrnný evidenčný účet štátu vedený v Národnej banke Slovenska,

úroky z kreditných zostatkov prostriedkov štátneho rozpočtu vedených na účtoch Štátnej pokladnice v Národnej banke Slovenska a evidovaných na jedinom účte,

Správcovia rozpočtových kapitol v rozsahu a termínoch určených ministerstvom vypracúvajú správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladajú ich ministerstvu a prerokúvajú ich v príslušnom výbore národnej rady.

Správcovia rozpočtových kapitol v rozsahu a termínoch určených ministerstvom vypracúvajú správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladajú ich Štátnej pokladnici a prerokúvajú ich v príslušnom výbore národnej rady.

Ministerstvo zverejňuje výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu za každý mesiac bežného rozpočtového roka a výsledky hospodárenia verejného rozpočtu za každý štvrťrok bežného rozpočtového roka spôsobom podľa osobitného zákona. [8ab)](#poznamky.poznamka-8ab)

Štátna pokladnica zverejňuje výsledky hospodárenia štátneho rozpočtu za každý mesiac bežného rozpočtového roka a výsledky hospodárenia verejného rozpočtu za každý štvrťrok bežného rozpočtového roka spôsobom podľa osobitného zákona. [8ab)](#poznamky.poznamka-8ab)

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok a predkladá ho vláde.

Ministerstvo odsúhlasuje a predkladá návrh štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok vláde.

Ministerstvo riadi práce na vypracúvaní návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov na základe východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok schválených vládou spravidla do konca apríla bežného roka.

Ministerstvo riadi práce na vypracúvaní návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov na základe východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok schválených vládou spravidla do konca apríla bežného roka. Súčasťou východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu je aj určenie podielu súhrnného schodku verejného rozpočtu na hrubom domácom produkte tak, aby sa postupne dosiahla referenčná hodnota tohto podielu platná pre Európske spoločenstvá.

Správcovia rozpočtových kapitol, obce, vyššie územné celky, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery alebo za dlhopisy a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu [8)](#poznamky.poznamka-8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Ministerstvo je oprávnené overiť správnosť a úplnosť predložených údajov. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Na účely zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu a na účely hodnotenia plnenia verejného rozpočtu sú subjekty, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet ( [§ 3 ods. 3] ), povinné predkladať na žiadosť ministerstva potrebné údaje.

Správcovia rozpočtových kapitol, obce, vyššie územné celky, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery alebo za dlhopisy a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu [8)](#poznamky.poznamka-8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Ministerstvo je oprávnené overiť správnosť a úplnosť predložených údajov. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Na účely zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu sú subjekty, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet ( [§ 3 ods. 3] ), povinné predkladať na žiadosť ministerstva potrebné údaje.

Návrhy rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi [8aa)](#poznamky.poznamka-8aa) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu, ktorý sa predkladá na schválenie vláde tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok ( [§ 8 ods. 3] ). Vyššie územné celky v tomto termíne predkladajú národnej rade a ministerstvu na informáciu návrh svojich rozpočtov na nasledujúci rozpočtový rok.

Návrhy rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, spracované na základe východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu podľa odseku 1, sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi [8aa)](#poznamky.poznamka-8aa) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu, ktorý sa predkladá na schválenie vláde tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok ( [§ 8 ods. 3] ). Vyššie územné celky v tomto termíne predkladajú národnej rade a ministerstvu na informáciu návrh svojich rozpočtov na nasledujúci rozpočtový rok.

Prostriedky osobitne určené štátnym rozpočtom na programy podľa [§ 8 ods. 2] možno použiť len na určený program, pričom nepoužité prostriedky v bežnom rozpočtovom roku prechádzajú do nasledujúceho rozpočtového roka na použitie na ten istý účel. Nepoužité prostriedky bežného roka prevedie rozpočtová organizácia v decembri bežného roka na osobitný bežný účet dofinancovania programov vedený v Národnej banke Slovenska. Použitie prostriedkov z tohto účtu sa sleduje podľa rozpočtovej klasifikácie aj v nasledujúcom rozpočtovom roku.

Prostriedky určené štátnym rozpočtom na programy podľa [§ 8 ods. 2] možno použiť len na určený program. Nepoužité prostriedky v bežnom rozpočtovom roku, s výnimkou prostriedkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (ďalej len „mzdy") a prostriedkov na odvody poistného do poistných fondov a príspevku na poistenie v nezamestnanosti z týchto miezd, možno previesť do nasledujúceho rozpočtového roka, a to len po predchádzajúcom súhlase ministerstva. Súhlas ministerstva na prevod prostriedkov do nasledujúceho rozpočtového roka v prípade prostriedkov štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv sa nevyžaduje. Nepoužité prostriedky, ktoré rozpočtová organizácia môže použiť aj v nasledujúcom roku, prevedie v decembri bežného roka na osobitný bežný účet dofinancovania programov vedený v Národnej banke Slovenska. Použitie prostriedkov z tohto účtu sa sleduje podľa rozpočtovej klasifikácie aj v nasledujúcom rozpočtovom roku. V prípade, že sú na ten istý program rozpočtované prostriedky aj v nasledujúcom roku, prednostne sa dočerpajú prostriedky nevyčerpané v predchádzajúcom roku. Zmeny v programoch najmä presuny medzi programami, doplnenie nového programu alebo jeho časti možno vykonať len na základe rozhodnutia vlády po predchádzajúcom vyjadrení ministerstva, a to za podmienky, že plnenie cieľa programu, z ktorého sa prostriedky presúvajú, bude zabezpečené.

vyplácaných za mesiac december, a to na úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a úhrady dávok podľa osobitných zákonov. [8a)](#poznamky.poznamka-8a)

vyplácaných za mesiac december, a to na úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a úhrady dávok podľa osobitných zákonov, [8a)](#poznamky.poznamka-8a)

o prostriedky získané z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej rozpočtovej organizácie, ktoré nemá zahrnuté v rozpočte, a to vo výške 25 %, na úhradu rozpočtovo nezabezpečených výdavkov; nad uvedený limit možno povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov len na úhradu rozpočtovo nezabezpečených kapitálových výdavkov.

o prostriedky získané z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej rozpočtovej organizácie, ktoré nemá zahrnuté v rozpočte, a to vo výške 25 %, na úhradu rozpočtovo nezabezpečených výdavkov; nad uvedený limit možno povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov len na úhradu rozpočtovo nezabezpečených výdavkov na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku. [7)](#poznamky.poznamka-7)

rezerva na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom alebo za dlhopisy.

rezerva na štátne záruky, [5a)](#poznamky.poznamka-5a)

Z rezervy na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom alebo za dlhopisy sa poskytujú plnenia veriteľom vyplývajúce z ručiteľských listín alebo zmlúv uzatvorených na základe rozhodnutia vlády o prevzatí štátnej záruky za bankové úvery podnikateľom alebo za dlhopisy.

Z rezervy na štátne záruky sa poskytujú plnenia veriteľom vyplývajúce zo štátnych záruk.

Rozpočtová organizácia nemôže prijímať ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo, ak koná na základe [§ 46 ods. 3 a 4] v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Rozpočtová organizácia nemôže prijímať ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo, ak koná podľa osobitného zákona [5a)](#poznamky.poznamka-5a) v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

rozpočet každého z týchto štátnych orgánov: Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Úrad pre finančný trh, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba,

rozpočet každého z týchto štátnych orgánov: Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba,

rozpočet každej z týchto rozpočtových organizácií: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a Slovenská akadémia vied,

rozpočet každej z týchto rozpočtových organizácií: Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied a Kancelária verejného ochrancu práv,

ústredným orgánom ministerstvo, ďalší ústredný orgán štátnej správy, štátny orgán uvedený v písmene a) bode 2, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied a krajský úrad,

ústredným orgánom ministerstvo, ďalší ústredný orgán štátnej správy, štátny orgán uvedený v písmene a) bode 2, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied, Kancelária verejného ochrancu práv a krajský úrad,

Prostriedky Európskych spoločenstiev sa vedú na osobitných účtoch ministerstva (ďalej len „národný fond“) v Národnej banke Slovenska. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá ministerstvo. Zostatok národného fondu koncom roka neprepadá.

Prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov") s výnimkou prostriedkov štátneho rozpočtu na program Európskych spoločenstiev pre projekty budovania inštitúcií a investícií na podporu sociálnej a ekonomickej súdržnosti (ďalej len „program PHARE") sa vedú na osobitných účtoch ministerstva (ďalej len „národný fond") v Národnej banke Slovenska. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá ministerstvo. Zostatok národného fondu koncom roka neprepadá.

Prostriedky Európskych spoločenstiev možno poskytnúť prostredníctvom na to zriadenej rozpočtovej organizácie alebo prostredníctvom inej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej medzi ministerstvom a touto právnickou osobou. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou z národného fondu vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte. Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktorým sa poskytnú prostriedky Európskych spoločenstiev, sú povinné viesť tieto prostriedky oddelene na osobitnom účte.

Prostriedky Európskych spoločenstiev a prostriedky štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov s výnimkou prostriedkov štátneho rozpočtu na program PHARE možno poskytnúť prostredníctvom rozpočtovej organizácie alebo prostredníctvom inej právnickej osoby na základe podmienok určených v zmluve uzatvorenej medzi ministerstvom a touto právnickou osobou. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou z národného fondu vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte. Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktorým sa poskytnú prostriedky Európskych spoločenstiev, sú povinné viesť tieto prostriedky oddelene na osobitnom účte.

Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody z mimorozpočtových peňažných fondov obce a mimorozpočtových peňažných fondov vyššieho územného celku a realizujú návratné zdroje financovania a ich splácanie. Tieto finančné operácie sa uskutočňujú mimo príjmov a výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Návratnými zdrojmi financovania sú zdroje z prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a prostriedky z dlhopisov emitovaných obcou alebo vyšším územným celkom.

Súčasťou rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku sú aj finančné operácie, ktorými sa vykonávajú prevody z mimorozpočtových peňažných fondov obce a mimorozpočtových peňažných fondov vyššieho územného celku a realizujú návratné zdroje financovania a ich splácanie. Za finančné operácie sa považujú aj operácie, ktorými sa poskytujú návratné finančné výpomoci podľa [§ 27 ods. 2 a 3] a [§ 27a ods. 2] a [4] a získavajú sa príjmy z ich splácania. Tieto finančné operácie sa uskutočňujú mimo príjmov a výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Návratnými zdrojmi financovania sú zdroje z prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a prostriedky z dlhopisov emitovaných obcou alebo vyšším územným celkom.

Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom území, ako sú uvedené v odseku 2, obec môže poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci len z vlastných príjmov a na podporu verejnoprospešných činností, podnikania a zamestnanosti.

Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom území, ako sú uvedené v odseku 2, obec môže poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci len z vlastných príjmov a na podporu všeobecne prospešných služieb, [19ca)](#poznamky.poznamka-19ca) podnikania a zamestnanosti.

Mimo výdavkov podľa odsekov 1 až 4 obec uhrádza zo svojho rozpočtu aj splátky istiny prijatých pôžičiek, úverov a návratných finančných výpomocí a menovitú hodnotu emitovaných dlhopisov.

Splátky istiny prijatých pôžičiek, úverov, návratných finančných výpomocí, menovitú hodnotu emitovaných dlhopisov a poskytnuté návratné finančné výpomoci uhrádza obec zo svojho rozpočtu mimo výdavkov podľa odsekov 1 až 4.

Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom na svojom území, ako sú uvedené v odsekoch 2 a 3, vyšší územný celok môže poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci len z vlastných príjmov a na podporu verejnoprospešných činností, podnikania a zamestnanosti.

Iným právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom na svojom území, ako sú uvedené v odsekoch 2 a 3, vyšší územný celok môže poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci len z vlastných príjmov a na podporu všeobecne prospešných služieb, [19ca)](#poznamky.poznamka-19ca) podnikania a zamestnanosti.

Okrem výdavkov podľa odsekov 1 až 4 vyšší územný celok uhrádza zo svojho rozpočtu aj splátky istiny prijatých pôžičiek, úverov a návratných finančných výpomocí a menovitú hodnotu emitovaných dlhopisov.

Splátky istiny prijatých pôžičiek, úverov, návratných finančných výpomocí, menovitú hodnotu emitovaných dlhopisov a poskytnuté návratné finančné výpomoci uhrádza vyšší územný celok zo svojho rozpočtu mimo výdavkov podľa odsekov 1 až 4.

Príjmami bežného rozpočtu sú všetky príjmy podľa tohto zákona a podľa platnej rozpočtovej klasifikácie okrem príjmov z predaja kapitálových aktív, príjmov z predaja pozemkov a nehmotných aktív, príjmov z kapitálových grantov a transferov a príjmov z predaja majetkových účastí, ktoré sú povinne príjmami kapitálového rozpočtu.

Príjmami bežného rozpočtu sú všetky príjmy podľa tohto zákona a podľa platnej rozpočtovej klasifikácie okrem príjmov z predaja kapitálových aktív, príjmov z predaja pozemkov a nehmotných aktív, príjmov z realizácie finančného majetku, príjmov z kapitálových grantov a transferov a príjmov z predaja majetkových účastí, ktoré sú povinne príjmami kapitálového rozpočtu.

Na emitovanie komunálnych dlhopisov sa vyžaduje súhlas podľa osobitného zákona. [20)](#poznamky.poznamka-20)

Na emitovanie komunálnych dlhopisov sa vzťahuje osobitný zákon. [20)](#poznamky.poznamka-20)

celková suma dlhu územnej samosprávy ku koncu rozpočtového roka neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a

celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku ku koncu rozpočtového roka neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka a

Prostriedky svojich peňažných fondov používa obec a vyšší územný celok prostredníctvom rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky peňažných fondov použijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka a na poskytnutie návratných finančných výpomocí.

Prostriedky svojich peňažných fondov používa obec a vyšší územný celok prostredníctvom rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondmi navzájom a okrem prípadov, keď sa prostriedky peňažných fondov použijú len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka.

Obec je povinná do 30 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie do konca rozpočtového roka, podľa ktorého bude obec hospodáriť. V krízovom rozpočte sa povinne rozpočtujú nevyhnutné výdavky podľa [§ 27 ods. 1 písm. a) až c)] . Ak sa nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, obec je povinná do 31. decembra bežného roka zostaviť a schváliť krízový rozpočet aj na nasledujúci rozpočtový rok.

Obec je povinná do 30 dní od doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy zostaviť a schváliť krízový rozpočet na obdobie do konca rozpočtového roka, podľa ktorého bude obec hospodáriť. V krízovom rozpočte sa povinne rozpočtujú nevyhnutné výdavky podľa [§ 27 ods. 1 písm. a) až c)] . Ak sa nútená správa neskončí v príslušnom rozpočtovom roku, obec je povinná do 31. decembra bežného roka zostaviť a schváliť krízový rozpočet aj na nasledujúci rozpočtový rok. Pri zostavení krízového rozpočtu nie je obec povinná dodržať ustanovenie [§ 29 ods. 2] .

Ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, starosta obce je povinný do siedmich dní pripraviť návrh opatrení na prijatie ozdravného režimu vrátane návrhu ozdravného rozpočtu a predložiť ich do 15 dní na rokovanie obecného zastupiteľstva.

Ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, starosta obce je povinný do siedmich dní pripraviť návrh opatrení na prijatie ozdravného režimu vrátane návrhu ozdravného rozpočtu a predložiť ich do 15 dní na rokovanie obecného zastupiteľstva. Pri zostavení ozdravného rozpočtu nie je obec povinná dodržať ustanovenie [§ 29 ods. 2] .

Obec bezodkladne písomne oznámi ministerstvu rozhodnutie o prijatí ozdravného režimu. V lehote do siedmich dní po uplynutí 90 dní od prijatia ozdravného režimu obec oznámi ministerstvu výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce.

Obec bezodkladne písomne oznámi ministerstvu rozhodnutie o prijatí ozdravného režimu. V lehote do siedmich dní po uplynutí 90 dní od prijatia ozdravného režimu obec oznámi ministerstvu výsledky jeho plnenia vrátane plnenia ozdravného rozpočtu a stavu záväzkov spolu so stanoviskom hlavného kontrolóra obce. Ak obec preukáže, že plnením prijatých opatrení dosiahla zlepšenie výsledkov hospodárenia a zníženie celkových záväzkov uvedených v odseku 1, ministerstvo môže na základe žiadosti obce vydať súhlas na predĺženie hospodárenia v ozdravnom režime s určením jeho lehoty.

(prázdne)

Na preklenutie dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku môže ministerstvo

dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej republiky, okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb zriadených zákonom, [3)](#poznamky.poznamka-3)

dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej republiky, okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb podľa osobitných predpisov, [3)](#poznamky.poznamka-3)

dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je mimo územia Slovenskej republiky a ktoré vykonávajú činnosť alebo majú príjmy z iného zdroja [4)](#poznamky.poznamka-4) na území Slovenskej republiky okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb zriadených zákonom, [3)](#poznamky.poznamka-3)

dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je mimo územia Slovenskej republiky a ktoré vykonávajú činnosť alebo majú príjmy z iného zdroja [4)](#poznamky.poznamka-4) na území Slovenskej republiky okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb podľa osobitných predpisov, [3)](#poznamky.poznamka-3)

penále za neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnutých Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „prostriedky Európskych spoločenstiev“) a vratky za prostriedky štátneho rozpočtu vrátené Európskym spoločenstvám v predchádzajúcich rokoch podľa [§ 47a ods. 3] ,

penále za neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnutých Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „prostriedky Európskych spoločenstiev“) znížené o úrok z omeškania ( [§ 47a ods. 4] ) a vratky za prostriedky štátneho rozpočtu vrátené Európskym spoločenstvám v predchádzajúcich rokoch podľa [§ 47a ods. 3] ,

Ustanovenia [§ 26 ods. 4] a [§ 26a ods. 4] sa prvýkrát uplatnia pre rok 2004; v rokoch 2002 a 2003 sa postupuje podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ustanovenia [§ 29a ods. 6 až 8] sa prvýkrát uplatnia na rok 2005.

Ustanovenia [§ 26 ods. 4] a [§ 26a ods. 4] sa prvýkrát uplatnia pre rok 2004; v rokoch 2002 a 2003 sa postupuje podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ustanovenia [§ 29a ods. 6 až 8] sa pre obce prvýkrát uplatnia na rok 2005.

Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb, pričom ministerstvo alebo správca rozpočtových prostriedkov je povinný určiť také podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu [ [§ 5 ods. 1 písm. k)] ].

Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb, pričom ministerstvo alebo správca rozpočtových prostriedkov je povinný určiť také podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu.

realizovaných štátnych záruk, poskytnutých podľa tohto zákona za bankové úvery podnikateľom,

realizovaných štátnych záruk poskytnutých podľa osobitného predpisu, [5a)](#poznamky.poznamka-5a)

realizovaných štátnych záruk, poskytnutých podľa tohto zákona za dlhopisy vydané podnikateľom alebo za obdobné cenné papiere vydané v zahraničí (ďalej len „dlhopisy“),

potrieb podľa osobitných zákonov, [3)](#poznamky.poznamka-3)

potrieb podľa osobitných zákonov, [3)](#poznamky.poznamka-3)

projektov schválených vládou.

Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej výpomoci, pričom za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. a) a b) sa považujú plnenia poskytnuté podľa [§ 15 ods. 3] aj pred uzavretím zmluvy o návratnej finančnej výpomoci. V zmluve musí byť dohodnutý úrok, doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, a spôsob jej splácania. Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, nemôže byť dlhšia ako štyri roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc nemožno zmeniť na iný druh finančného vzťahu. Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku 5 písm. c) a d) úrok môže byť predmetom zmluvy.

Na uzatváranie zmlúv o návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. a) sa vzťahuje osobitný predpis. [5a)](#poznamky.poznamka-5a) Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 písm. b) a c) možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej výpomoci. V zmluve o poskytnutí návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. b) a c) musí byť dohodnutá doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, a spôsob jej splácania. Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc podľa odseku 5 písm. b) a c) poskytuje, nemôže byť dlhšia ako štyri roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 písm. b) a c) nemožno zmeniť na iný druh finančného vzťahu. Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku 5 písm. b) a c) úrok môže byť predmetom zmluvy.

z lotérií podľa osobitného predpisu, [14e)](#poznamky.poznamka-14e)

od rodičov, iných osôb, ktorí majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, alebo žiakov na úhradu niektorých nákladov v súlade s osobitnými predpismi. [14f)](#poznamky.poznamka-14f)

Ak rozpočtová organizácia prijme rozpočtové prostriedky podľa odseku 1 písm. a), e) a j), vedie ich na samostatnom mimorozpočtovom účte.

Ak rozpočtová organizácia prijme rozpočtové prostriedky podľa odseku 1 písm. a) a e), vedie ich na samostatnom mimorozpočtovom účte.

Príspevkové organizácie sú právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojené príspevkom alebo odvodom. Platia pre ne finančné vzťahy určené ústredným orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom v rámci ich rozpočtov.

Príspevkové organizácie sú právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojené príspevkom. Platia pre ne finančné vzťahy určené ústredným orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom v rámci ich rozpočtov.

Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a odvod do rozpočtu zriaďovateľa, prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov, prípadne prostriedky získané svojou podnikateľskou činnosťou. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami príspevkovej organizácie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa, prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných subjektov, prípadne prostriedky získané svojou podnikateľskou činnosťou. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami príspevkovej organizácie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku prednostne z vlastných zdrojov. V prípade, že vlastné zdroje nepostačujú na krytie uvedených potrieb, zriaďovateľ môže poskytnúť príspevkovej organizácii príspevok. Tento príspevok môže určiť najviac v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. [26a)](#poznamky.poznamka-26a)

Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku prednostne z vlastných zdrojov. V prípade, že vlastné zdroje nepostačujú na krytie uvedených potrieb, zriaďovateľ môže poskytnúť príspevkovej organizácii príspevok. Tento príspevok môže určiť najviac v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. [26a)](#poznamky.poznamka-26a) Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.

Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po vykonaní odvodov podľa [§ 39 ods. 1] a [4] . Ďalej sú zdrojom rezervného fondu darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.

Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po zdanení. Ďalej sú zdrojom rezervného fondu darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.

Ak je hospodársky výsledok vyšší ako rozpočtovaný hospodársky výsledok, tento nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné úlohy a záväzné limity organizácií určené.

Ak je hospodársky výsledok vyšší ako rozpočtovaný hospodársky výsledok, tento nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné úlohy a záväzné limity organizácií určené. Príspevková organizácia, ktorá vykazuje stratu z minulých rokov a v bežnom roku dosiahla kladný hospodársky výsledok, je povinná použiť tento hospodársky výsledok po zdanení na úhradu straty z minulých rokov, a to až do jej vyrovnania.

príspevky príspevkovým organizáciám a odvody príspevkových organizácií v pôsobnosti ústredného orgánu,

príspevky príspevkovým organizáciám,

Tento zákon upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a postavenie rozpočtov obcí, [1)](#poznamky.poznamka-1) ako aj použitie prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtu obce. Ustanovuje pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a kontrolu ich dodržiavania a finančné vzťahy štátneho rozpočtu k právnickým osobám a fyzickým osobám. [2)](#poznamky.poznamka-2) Ďalej upravuje pravidlá hospodárenia štátnych fondov.

Tento zákon upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu, rozpočtov obcí [1)](#poznamky.poznamka-1) a rozpočtov vyšších územných celkov, ktorými sú podľa osobitného zákona samosprávne kraje, [1a)](#poznamky.poznamka-1a) ako aj použitie prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku. Ustanovuje pravidlá hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a kontrolu ich dodržiavania a finančné vzťahy štátneho rozpočtu k právnickým osobám a fyzickým osobám. [2)](#poznamky.poznamka-2) Ďalej upravuje pravidlá hospodárenia štátnych fondov.

usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtovej kapitoly a s prostriedkami Európskych spoločenstiev a s inými prostriedkami zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly,

usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtovej kapitoly a s prostriedkami Európskych spoločenstiev a s inými prostriedkami zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly; pri výkone kontroly postupuje ústredný orgán podľa osobitného predpisu, [10aa)](#poznamky.poznamka-10aa)

Ustanovenie odseku 1 s výnimkou písmen c), d), e) a g) sa vzťahuje aj na rozpočtovú kapitolu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a na rozpočtové kapitoly verejnoprávnych inštitúcií.

Ustanovenie odseku 1 s výnimkou písmen c), d), e) a g) sa vzťahuje aj na rozpočtovú kapitolu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a na rozpočtové kapitoly verejnoprávnych inštitúcií. Práva a povinnosti uvedené v odseku 1 s výnimkou písmen c), f) a g) sa primerane vzťahujú aj na správcu rozpočtovej kapitoly uvedenej v [§ 2 ods. 1 písm. a) deviatom bode] .

Rozpočtové organizácie sú právnické osoby štátu alebo obce, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet alebo na rozpočet obce. Hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov s prostriedkami, ktoré im určí ústredný orgán alebo obec v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtovými organizáciami podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou organizácií podľa [§ 34 ods. 3] .

Rozpočtové organizácie sú právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov s prostriedkami, ktoré im určí ústredný orgán, obec alebo vyšší územný celok v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtovými organizáciami podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou organizácií podľa [§ 34 ods. 3] .

Príspevkové organizácie sú právnické osoby štátu alebo obce, ktoré sú na štátny rozpočet alebo na rozpočet obce zapojené príspevkom alebo odvodom. Platia pre ne finančné vzťahy určené ústredným orgánom alebo obcou v rámci ich rozpočtov.

Príspevkové organizácie sú právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojené príspevkom alebo odvodom. Platia pre ne finančné vzťahy určené ústredným orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom v rámci ich rozpočtov.

rozhodnutím ústredného orgánu, ak osobitný predpis neustanoví inak, pričom rozhodnutím ústredného orgánu, ktorým je krajský úrad, len na účely podľa osobitného predpisu, [2a)](#poznamky.poznamka-2a) alebo rozhodnutím obce (ďalej len „zriaďovateľ“).

rozhodnutím ústredného orgánu, ak osobitný predpis neustanoví inak, pričom rozhodnutím ústredného orgánu, ktorým je krajský úrad, len na účely podľa osobitného predpisu, [2a)](#poznamky.poznamka-2a) rozhodnutím obce alebo rozhodnutím vyššieho územného celku (ďalej len „zriaďovateľ“).

Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva. K žiadosti o písomný súhlas je zriaďovateľ povinný doložiť najmä návrh zriaďovacej listiny a návrh rozpočtu organizácie navrhovanej na zriadenie, ako aj uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce tri rozpočtové roky. Zriaďovateľ rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie nemôže zriadiť rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu na plnenie rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov. [15)](#poznamky.poznamka-15) Ak je zriaďovateľom obec, súhlas ministerstva sa nevyžaduje.

Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva. K žiadosti o písomný súhlas je zriaďovateľ povinný doložiť najmä návrh zriaďovacej listiny a návrh rozpočtu organizácie navrhovanej na zriadenie, ako aj uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce tri rozpočtové roky. Zriaďovateľ rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie nemôže zriadiť rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu na plnenie rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov. [15)](#poznamky.poznamka-15) Ak je zriaďovateľom obec alebo vyšší územný celok, súhlas ministerstva sa nevyžaduje.

Zriaďovateľ podľa odseku 4 písm. b) vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu, v ktorej je povinný uviesť základné verejnoprospešné činnosti alebo verejné funkcie, pre ktoré sú tieto organizácie zriadené, pričom tieto činnosti nemôžu mať podnikateľský charakter. Zriaďovateľ s výnimkou obce je povinný oznamovať ministerstvu prostredníctvom príslušného správcu rozpočtovej kapitoly zriadenie, zrušenie, zmenu podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie. Obsah zriaďovacej listiny ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zriaďovateľ podľa odseku 4 písm. b) vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu, v ktorej je povinný uviesť základné verejnoprospešné činnosti alebo verejné funkcie, pre ktoré sú tieto organizácie zriadené, pričom tieto činnosti nemôžu mať podnikateľský charakter. Zriaďovateľ s výnimkou obce a vyššieho územného celku je povinný oznamovať ministerstvu prostredníctvom príslušného správcu rozpočtovej kapitoly zriadenie, zrušenie, zmenu podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie. Obsah zriaďovacej listiny ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sa zriaďujú na plnenie úloh štátu alebo obce, a to na plnenie ich základných verejných funkcií alebo na verejnoprospešné činnosti, ktoré sú na základe osobitných predpisov alebo rozhodnutia príslušných orgánov úplne alebo čiastočne financované zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu obce.

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sa zriaďujú na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku, a to na plnenie ich základných verejných funkcií alebo na verejnoprospešné činnosti, ktoré sú na základe osobitných predpisov alebo rozhodnutia príslušných orgánov úplne alebo čiastočne financované zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku.

Príspevková organizácia je právnická osoba, ktorá svoje príjmy používa na financovanie vlastnej činnosti. Doplnenie zdrojov sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu obce príspevkom.

Príspevková organizácia je právnická osoba, ktorá svoje príjmy používa na financovanie vlastnej činnosti. Doplnenie zdrojov sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu obce alebo z rozpočtu vyššieho územného celku príspevkom.

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa [§ 16 ods. 3] a [§ 21 ods. 4 písm. b)] nemôže byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby. [18)](#poznamky.poznamka-18) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa [§ 16 ods. 3] nemôže vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby. Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu na zaplatenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa.

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa [§ 16 ods. 3] a [§ 21 ods. 4 písm. b)] nemôže byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby, [18)](#poznamky.poznamka-18) ak osobitný predpis neustanoví inak. [14)](#poznamky.poznamka-14) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa [§ 16 ods. 3] nemôže vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby. Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu na zaplatenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa.

Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie možno po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva zriadiť, zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín.

Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie možno po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva zriadiť, zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. Predchádzajúci písomný súhlas na zrušenie organizácie sa nevyžaduje v prípade jej zániku podľa osobitného zákona.

Zriaďovateľ je povinný zabezpečiť oznámenie o zriadení, zmene alebo o zrušení organizácie okrem organizácií ozbrojených síl a zložiek, ktoré majú charakter štátneho a služobného tajomstva, v Ústrednom vestníku Slovenskej republiky. Obec túto povinnosť zabezpečuje spôsobom miestne obvyklým.

Zriaďovateľ je povinný zabezpečiť oznámenie o zriadení, zmene alebo o zrušení organizácie okrem organizácií ozbrojených síl a zložiek, ktoré majú charakter štátneho a služobného tajomstva, v Ústrednom vestníku Slovenskej republiky. Obec a vyšší územný celok túto povinnosť zabezpečuje spôsobom miestne obvyklým.

Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán ustanovený zákonom, ktorý predkladá ministerstvu na každý rozpočtový rok aj návrh rozpočtu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu štátneho fondu; zároveň vykonáva kontrolu hospodárenia v štátnom fonde a hospodárenia s prostriedkami štátneho fondu poskytnutými obciam, právnickým osobám a fyzickým osobám.

Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán ustanovený zákonom, ktorý predkladá ministerstvu na každý rozpočtový rok aj návrh rozpočtu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu štátneho fondu; zároveň vykonáva kontrolu hospodárenia v štátnom fonde a hospodárenia s prostriedkami štátneho fondu poskytnutými obciam, vyšším územným celkom, právnickým osobám a fyzickým osobám spôsobom ustanoveným osobitným predpisom. [10aa)](#poznamky.poznamka-10aa)

Finančné hospodárenie obcí sa riadi schváleným rozpočtom a plánom tvorby a použitia mimorozpočtových zdrojov.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku je základným nástrojom finančného hospodárenia, ktorým sa riadi financovanie úloh a funkcií obce a vyššieho územného celku v príslušnom rozpočtovom roku.

Rozpočty obcí vyjadrujú ekonomickú samostatnosť obcí. Obsahujú príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám pôsobiacim na spravovanom území, ako aj k občanom žijúcim na tomto území, vyplývajúce pre obec zo všeobecne záväzných právnych predpisov, všeobecne záväzného nariadenia obce alebo z uzavretých zmluvných vzťahov. Zahŕňajú aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.

Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku vyjadruje samostatnosť hospodárenia obce a vyššieho územného celku. Obsahuje príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na území obce a vyššieho územného celku, ako aj obyvateľom žijúcim na tomto území, vyplývajúce pre ne zo všeobecne záväzných predpisov, zo všeobecne záväzných nariadení obce a všeobecne záväzných nariadení vyššieho územného celku, ako aj z uzavretých zmluvných vzťahov. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.

daňové a nedaňové príjmy v správe obce podľa osobitných predpisov,

podiely na daniach v správe štátu,

podiely na daniach v správe štátu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok,

výnos dane z nehnuteľností podľa osobitného zákona, [19)](#poznamky.poznamka-19)

dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok,

výnosy miestnych daní a miestnych poplatkov podľa osobitného zákona, [19a)](#poznamky.poznamka-19a)

dotácie zo štátnych fondov,

nedaňové príjmy z činnosti a vlastníctva majetku obce podľa tohto zákona a osobitných predpisov,

príjmy z obecných cenných papierov a výnosy z finančných investícií obce,

dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a dotácie zo štátnych fondov,

prostriedky prevedené z mimorozpočtových peňažných fondov obce,

prostriedky štátneho rozpočtu poskytované v rámci programov ( [§ 8 ods. 2] ),

prijaté úvery,

účelové dotácie z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu inej obce realizované na základe zmluvy podľa osobitných predpisov,

príjmy zo splácania poskytnutých pôžičiek,

prostriedky v rámci systému horizontálneho finančného vyrovnávania,

príjmy zo zostatku likvidácie štátneho podniku, keď zriaďovateľská funkcia prešla na obce podľa osobitného predpisu s výnimkou prípadov uvedených v § 16 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb.,

výnosy z prostriedkov obce,

iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi. [19)](#poznamky.poznamka-19)

iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.

Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a), b), e), f) a h) až j).

Obec môže na plnenie svojich úloh použiť

výdavky na výkon samosprávnych funkcií obce a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,

záväzky, ktoré vyplývajú pre obec z povinností ustanovených zákonmi,

výdavky na kapitálové potreby,

výdavky na výkon samosprávnych funkcií upravených osobitnými predpismi a na činnosť rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zriadených obcou,

výdavky na rozvoj svojho územia,

výdavky na prenesený výkon štátnej správy podľa osobitných predpisov,

vratky prijatých pôžičiek a splátky prijatých úverov vrátane úhrad úrokov,

výdavky spojené so správou, s údržbou a rozvojom majetku obce a majetku prenechaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,

výdavky a pomoc v náhlej núdzi občanom obce,

záväzky prijaté v rámci spolupráce s inými obcami alebo vyšším územným celkom, alebo prípadne s ďalšími subjektmi na zabezpečenie úloh vo svojej pôsobnosti vrátane výdavkov na spoločnú činnosť,

prevody do mimorozpočtových peňažných fondov obce a do regionálnych alebo záujmových fondov obcí,

výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, a výdavky vyplývajúce z dohôd o medzinárodnej spolupráci, [19c)](#poznamky.poznamka-19c)

výdavky na emisiu obecných cenných papierov a na úhradu výnosov ich majiteľom a na ich splácanie, ako aj výdavky na finančné investície,

úhrada úrokov z prijatých pôžičiek a úverov,

iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi. [20)](#poznamky.poznamka-20)

výdavky na emisiu dlhopisov a na úhradu úrokov z nich,

Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom území, a to na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce. Mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce.

Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám, ktorých zakladateľom je obec, a to na konkrétne úlohy a akcie vo verejnom záujme alebo v prospech rozvoja územia obce.

Ak nie je rozpočet obce na nasledujúci rozpočtový rok schválený obecným zastupiteľstvom do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do schválenia rozpočtu obce rozpočtovým provizóriom podľa predloženého návrhu rozpočtu obce.

Ak nie je rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok schválený obecným zastupiteľstvom a zastupiteľstvom vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do schválenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku rozpočtovým provizóriom podľa predloženého návrhu rozpočtu obce a návrhu rozpočtu vyššieho územného celku.

Ak návrh rozpočtu obce na nasledujúci rozpočtový rok nebude predložený obecnému zastupiteľstvu do 31. decembra bežného roka, bude obec hospodáriť podľa rozpočtu obce predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 rozpočtu obce schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky, ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania, a výdavky podľa [§ 29 ods. 3] .

Ak návrh rozpočtu obce a návrh rozpočtu vyššieho územného celku na nasledujúci rozpočtový rok nie je predložený obecnému zastupiteľstvu alebo zastupiteľstvu vyššieho územného celku do 31. decembra bežného roka, bude obec a vyšší územný celok hospodáriť podľa rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 celkových výdavkov rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky, ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania a výdavky podľa [§ 29 ods. 7] .

Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce po jeho schválení.

Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú s rozpočtom obce a s rozpočtom vyššieho územného celku po jeho schválení.

Obec kryje svoje potreby predovšetkým vlastnými rozpočtovými príjmami. Zo štátneho rozpočtu možno poskytnúť dotáciu na výkon samosprávnych funkcií obce podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Obec a vyšší územný celok zostavujú a schvaľujú svoj rozpočet a podľa neho hospodária. Rozpočet sa povinne zostavuje podľa rozpočtovej klasifikácie ustanovenej ministerstvom, a to na obdobie jedného rozpočtového roka, ktorý je zhodný s kalendárnym rokom.

Obec zostavuje a schvaľuje svoj rozpočet a podľa neho hospodári. [21)](#poznamky.poznamka-21) Obec je povinná zostavovať rozpočet obce podľa jednotného triedenia príjmov a výdavkov (rozpočtovej klasifikácie) ustanovenej ministerstvom podľa [§ 3 ods. 4] . Rozpočet obce sa zostavuje na obdobie jedného rozpočtového roka, ktorý je zhodný s kalendárnym rokom.

Rozpočet príjmov a výdavkov sa vnútorne člení na časť, ktorá obsahuje bežné príjmy a bežné výdavky (ďalej len „bežný rozpočet“), a na časť, ktorá obsahuje kapitálové príjmy a kapitálové výdavky (ďalej len „kapitálový rozpočet“).

Obec je povinná prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ňu vyplývajú z plnenia povinností ustanovených inými zákonmi.

Príjmami bežného rozpočtu sú všetky príjmy podľa tohto zákona a podľa platnej rozpočtovej klasifikácie okrem príjmov z predaja kapitálových aktív, príjmov z predaja pozemkov a nehmotných aktív, príjmov z kapitálových grantov a transferov a príjmov z predaja majetkových účastí, ktoré sú povinne príjmami kapitálového rozpočtu.

Obec je povinná na účely zostavenia návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu poskytovať informácie a vybrané údaje o svojom hospodárení. Rozsah údajov a spôsob ich predkladania určí ministerstvo.

Na určenie výdavkov bežného rozpočtu a výdavkov kapitálového rozpočtu sa použije ustanovenie [§ 6 ods. 9 až 11] v súlade s rozpočtovou klasifikáciou.

Pre hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami obce platia primerane ustanovenia [štvrtej časti] okrem [§ 15] , [piatej časti] okrem [§ 23 ods. 1] , [deviatej až trinástej časti] tohto zákona.

Bežný rozpočet sa povinne zostavuje ako vyrovnaný; môže sa zostaviť ako prebytkový, ak sú niektoré príjmy bežného rozpočtu v príslušnom rozpočtovom roku určené na úhradu istiny prijatých úverov, pôžičiek, návratných finančných výpomocí a nominálnej hodnoty emitovaných dlhopisov z predchádzajúcich rokov, na úhradu výdavkov kapitálového rozpočtu alebo na použitie v nasledujúcich rokoch.

Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú najmä údaje o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno rozpočtovať výšku súhrnného schodku verejného rozpočtu, a to štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtu Sociálnej poisťovne, rozpočtov zdravotných poisťovní, rozpočtu Národného úradu práce, rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky a rozpočtu Slovenského pozemkového fondu.

Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú najmä údaje o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno rozpočtovať výšku súhrnného schodku verejného rozpočtu, a to štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov, rozpočtu Sociálnej poisťovne, rozpočtov zdravotných poisťovní, rozpočtu Národného úradu práce, rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky a rozpočtu Slovenského pozemkového fondu.

V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov a v rozpočtoch obcí sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne triedia príjmy a výdavky, ako aj jednotným spôsobom sleduje ich plnenie. Rozpočtová klasifikácia zároveň určuje, ktoré výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov a ktoré z kapitálových výdavkov. Rozpočtovú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje zverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov, v rozpočtoch obcí a v rozpočtoch vyšších územných celkov sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne triedia príjmy a výdavky, ako aj jednotným spôsobom sleduje ich plnenie. Rozpočtová klasifikácia zároveň určuje, ktoré výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov a ktoré z kapitálových výdavkov. Rozpočtová klasifikácia sa uplatňuje aj v rozpočtoch príspevkových organizácií, v rozpočtoch Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, Národného úradu práce, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a Slovenského pozemkového fondu. Rozpočtovú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje zverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Po skončení rozpočtového roka obec finančne usporiada svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k štátnemu rozpočtu a k štátnym fondom.

Obec a vyšší územný celok môžu vytvárať vlastné mimorozpočtové peňažné fondy. Zdrojmi peňažných fondov môžu byť najmä

Prebytok hospodárenia rozpočtu obce po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby mimorozpočtových peňažných fondov obce. Prípadný schodok svojho hospodárenia vyrovná obec predovšetkým z rezervného fondu, z rozpočtu bežného roka, prípadne z ďalších mimorozpočtových zdrojov.

Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo a zastupiteľstvo vyššieho územného celku.

Obec vytvára vlastné mimorozpočtové peňažné fondy. Tvorí ich najmä zo zostatkov týchto fondov z minulých rokov a z ďalších zdrojov bežného roka. Zostatky peňažných fondov koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo.

Po skončení kalendárneho roka obec a vyšší územný celok údaje o rozpočtovom hospodárení súhrnne spracujú do záverečného účtu obce a záverečného účtu vyššieho územného celku.

Prostriedky svojich peňažných fondov používa obec prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondami navzájom a okrem prípadov, keď prostriedky peňažných fondov slúžia len na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka a na poskytnutie návratných finančných výpomocí.

Obec a vyšší územný celok finančne usporiadajú svoje hospodárenie vrátane finančných vzťahov k zriadeným alebo založeným právnickým osobám a k iným subjektom na svojom území; ďalej usporiadajú finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu, štátnym fondom, rozpočtom iných obcí a rozpočtom vyšších územných celkov.

Obec vytvára cestný fond zo zostatku prostriedkov nevyčerpaných v príslušnom roku, získaných z podielu na výnose cestnej dane podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Ďalším zdrojom fondu sú aj zdroje podľa odseku 1. Obec použije prostriedky cestného fondu na výstavbu, opravu a údržbu miestnych komunikácií a na ostatné výdavky s tým súvisiace.

Prebytok hospodárenia rozpočtu obce a rozpočtu vyššieho územného celku po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby rezervného fondu, prípadne ďalších peňažných fondov. Prípadný schodok svojho hospodárenia uhradí obec a vyšší územný celok predovšetkým z rezervného fondu, z ďalších peňažných fondov, z rozpočtu bežného roka alebo z návratných zdrojov financovania. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia a o spôsobe úhrady schodku rozhodne zastupiteľstvo obce alebo vyššieho územného celku pri prerokovaní záverečného účtu.

Obec vytvára rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom; minimálny ročný prídel do fondu je 10 % prebytku hospodárenia príslušného rozpočtového roka.

Obec a vyšší územný celok sú povinné dať si overiť svoje hospodárenie za predchádzajúci rozpočtový rok podľa osobitného predpisu. [1)](#poznamky.poznamka-1) Predmetom overovania je tiež hospodárenie podľa rozpočtu v súlade s týmto zákonom, hospodárenie s ostatnými finančnými prostriedkami, stav a vývoj dlhu a dodržiavanie pravidiel používania návratných zdrojov financovania.

Obec môže vytvárať fond rozvoja bývania. Zdrojom fondu rozvoja bývania sú okrem zdrojov podľa odseku 1 najmä príjmy obce z predaja bytov podľa osobitného zákona.

Ak audítor pri overovaní podľa odseku 4 zistí porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, oznámi tieto skutočnosti ministerstvu; ministerstvo alebo ním poverená správa finančnej kontroly je oprávnená ich overiť, pričom postupuje primerane podľa osobitného predpisu. [10aa)](#poznamky.poznamka-10aa)

Záverečný účet obce obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia obce vrátane výsledkov hospodárenia peňažných fondov. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia obce alebo o spôsobe úhrady schodku rozhoduje obecné zastupiteľstvo po schválení záverečného účtu obce.

Obec a vyšší územný celok môžu určiť, že niektoré ich vnútorné organizačné jednotky budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určia výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec a vyšší územný celok sú povinné zúčtovať príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.

Obec môže určiť, že niektoré jej vnútorné organizačné jednotky budú hospodáriť osobitne len so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje. Obec je povinná zúčtovať príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka.

Na ochranu finančne slabších obcí a vyšších územných celkov a na zabezpečenie dostatočnej úrovne služieb poskytovaných obyvateľom pri výkone svojich samosprávnych funkcií sa uplatňujú postupy finančného vyrovnávania.

Ministerstvo vykonáva finančnú kontrolu u správcov rozpočtových kapitol a v štátnych fondoch a metodicky riadi a koordinuje finančnú kontrolu u správcov rozpočtových kapitol.

Ministerstvo vykonáva finančnú kontrolu u správcov rozpočtových kapitol okrem rozpočtovej kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a v štátnych fondoch. Kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu v Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vykonáva Národná rada Slovenskej republiky alebo ňou poverený orgán.

Finančnú kontrolu v štátnych rozpočtových organizáciách a štátnych príspevkových organizáciách a finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu, prostriedkov Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv a prostriedkov štátnych fondov poskytnutých obciam, právnickým osobám a fyzickým osobám vykonávajú správy finančnej kontroly. [27)](#poznamky.poznamka-27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.

Finančnú kontrolu v štátnych rozpočtových organizáciách a štátnych príspevkových organizáciách a finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu, prostriedkov Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv a prostriedkov štátnych fondov poskytnutých obciam, vyšším územným celkom, právnickým osobám a fyzickým osobám vykonávajú správy finančnej kontroly. [27)](#poznamky.poznamka-27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.

Ak osobitný zákon neustanoví inak, na výkon kontroly podľa odsekov 2 a 3 sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. [27a)](#poznamky.poznamka-27a)

Na výkon finančnej kontroly podľa odsekov 2 a 3 sa použijú ustanovenia osobitného predpisu. [10aa)](#poznamky.poznamka-10aa)

Finančnou kontrolou sa rozumie súhrn činností, ktorými sa v súlade s týmto zákonom a osobitnými predpismi overuje

Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o kontrole hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu. [28)](#poznamky.poznamka-28)

Minister financií môže čiastočne alebo úplne odpustiť vrátenie návratnej finančnej výpomoci poskytnutej podľa [§ 6 ods. 5 písm. c)] len na základe rozhodnutia vlády.

Minister financií môže čiastočne alebo úplne odpustiť vrátenie návratnej finančnej výpomoci poskytnutej podľa [§ 6 ods. 5 písm. c) a d)] len na základe rozhodnutia vlády.

dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej republiky, okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí alebo osobitných právnických osôb zriadených zákonom, [3)](#poznamky.poznamka-3)

dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej republiky, okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb zriadených zákonom, [3)](#poznamky.poznamka-3)

dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je mimo územia Slovenskej republiky a ktoré vykonávajú činnosť alebo majú príjmy z iného zdroja [4)](#poznamky.poznamka-4) na území Slovenskej republiky okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí alebo osobitných právnických osôb zriadených zákonom, [3)](#poznamky.poznamka-3)

dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je mimo územia Slovenskej republiky a ktoré vykonávajú činnosť alebo majú príjmy z iného zdroja [4)](#poznamky.poznamka-4) na území Slovenskej republiky okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo osobitných právnických osôb zriadených zákonom, [3)](#poznamky.poznamka-3)

odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, ak nie sú príjmom rozpočtu obce alebo štátneho fondu,

odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, ak nie sú príjmom rozpočtu obce, rozpočtu vyššieho územného celku alebo štátneho fondu,

Štátny záverečný účet obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za príslušný rozpočtový rok. Štátny záverečný účet zahŕňa aj záverečné účty štátnych fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí zostavený podľa účtovných závierok obcí a prehľad o výsledkoch hospodárenia verejnoprávnych inštitúcií.

Štátny záverečný účet obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za príslušný rozpočtový rok. Štátny záverečný účet zahŕňa aj záverečné účty štátnych fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí zostavený podľa účtovných závierok obcí, prehľad o rozpočtovom hospodárení vyšších územných celkov zostavený podľa účtovných závierok vyšších územných celkov a prehľad o výsledkoch hospodárenia verejnoprávnych inštitúcií.

Obce, správcovia štátnych fondov a verejnoprávne inštitúcie predkladajú ministerstvu na účely zostavenia štátneho záverečného účtu ročné účtovné závierky.

Obce, vyššie územné celky, správcovia štátnych fondov a verejnoprávne inštitúcie predkladajú ministerstvu na účely zostavenia štátneho záverečného účtu ročné účtovné závierky.

výkaz príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí a účtovný výkaz Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu práce,

údaje o príjmoch a výdavkoch verejného rozpočtu ( [§ 3 ods. 3] ),

prehľad o stave a vývoji štátneho dlhu, dlhu štátnych fondov, dlhu obcí, dlhu Sociálnej poisťovne, dlhu zdravotných poisťovní a dlhu Národného úradu práce,

prehľad o stave a vývoji dlhu verejného rozpočtu,

súvahy rozpočtových kapitol, jednotlivých štátnych fondov a obcí,

údaje o aktívach a pasívach verejného rozpočtu,

Záverečný účet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a rozpočtovej kapitoly Štátny dlh vypracúva ministerstvo a predkladá ho minister financií príslušnému výboru národnej rady.

Záverečný účet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, rozpočtovej kapitoly Štátny dlh a rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom vypracúva ministerstvo a predkladá ho minister financií príslušnému výboru národnej rady.

Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov štátneho rozpočtu alebo rozpočtov obcí.

Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí alebo rozpočtov vyšších územných celkov.

Pokuty uložené a vymožené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov, [31)](#poznamky.poznamka-31) ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, sú vo výške 70 % príjmom osobitného účtu štátneho rozpočtu. Tieto pokuty vymáhajú orgány štátnej správy, ktoré ich uložili; uvedené sa vzťahuje aj na pokuty právoplatne uložené a nevymožené do 1. januára 1994.

Pokuty uložené a vymožené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov, [31)](#poznamky.poznamka-31) ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, sú vo výške 70 % príjmom osobitného účtu štátneho rozpočtu s výnimkou pokút, ktoré sa stali príjmom štátneho rozpočtu podľa osobitného zákona. [31aa)](#poznamky.poznamka-31aa) Tieto pokuty vymáhajú orgány štátnej správy, ktoré ich uložili; uvedené sa vzťahuje aj na pokuty právoplatne uložené a nevymožené do 1. januára 1994.

povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch výnimku z časového použitia rozpočtových prostriedkov.

povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch výnimku z časového použitia rozpočtových prostriedkov,

Ministerstvo môže upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob poskytovania prostriedkov z rezervy vlády a z rezervy predsedu vlády.

Ministerstvo môže upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti hospodárenia s prostriedkami rezervy vlády.

Ak sa v priebehu rozpočtového roka zákonom prenášajú na obec úlohy štátnej správy, prevedie ministerstvo zodpovedajúci objem prostriedkov do rozpočtu obce z príslušnej rozpočtovej kapitoly.

Ak sa v priebehu rozpočtového roka zákonom prenášajú na obec alebo na vyšší územný celok úlohy štátnej správy, prevedie ministerstvo zodpovedajúci objem prostriedkov do rozpočtu obce alebo do rozpočtu vyššieho územného celku z príslušnej rozpočtovej kapitoly.

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). Návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vypracovaného na základe vládou schválených limitov predkladá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ministerstvu tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu. V návrhu štátneho rozpočtu možno určiť súhrnné údaje verejného rozpočtu potrebné na zostavenie súhrnného schodku verejného rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu možno osobitne určovať rozpočtové prostriedky aj podľa jednotlivých programov schválených vládou (ďalej len „programy“).

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, s vyššími územnými celkami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). Návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vypracovaného na základe vládou schválených limitov predkladá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ministerstvu tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k vyšším územným celkom, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu. V návrhu štátneho rozpočtu možno určiť súhrnné údaje verejného rozpočtu potrebné na zostavenie súhrnného schodku verejného rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu možno osobitne určovať rozpočtové prostriedky aj podľa jednotlivých programov schválených vládou (ďalej len „programy“).

Návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo vláde. Prílohu návrhu štátneho rozpočtu tvoria najmä návrhy rozpočtov štátnych fondov a vybrané údaje rozpočtov obcí. O návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok rozhoduje vláda do 30. septembra bežného roka.

Návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo vláde. Prílohu návrhu štátneho rozpočtu tvoria najmä návrhy rozpočtov štátnych fondov a vybrané údaje rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov. O návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok rozhoduje vláda do 30. septembra bežného roka.

Správcovia rozpočtových kapitol, obce, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery alebo za dlhopisy a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu [8)](#poznamky.poznamka-8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Na účely zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu a na účely hodnotenia plnenia verejného rozpočtu sú subjekty, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet ( [§ 3 ods. 3] ), povinné predkladať na žiadosť ministerstva potrebné údaje.

Správcovia rozpočtových kapitol, obce, vyššie územné celky, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery alebo za dlhopisy a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu [8)](#poznamky.poznamka-8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Ministerstvo je oprávnené overiť správnosť a úplnosť predložených údajov. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Na účely zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu a na účely hodnotenia plnenia verejného rozpočtu sú subjekty, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet ( [§ 3 ods. 3] ), povinné predkladať na žiadosť ministerstva potrebné údaje.

Návrhy rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi [8aa)](#poznamky.poznamka-8aa) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu, ktorý sa predkladá na schválenie vláde tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok ( [§ 8 ods. 3] ).

Návrhy rozpočtov subjektov, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet, sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi [8aa)](#poznamky.poznamka-8aa) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu, ktorý sa predkladá na schválenie vláde tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok ( [§ 8 ods. 3] ). Vyššie územné celky v tomto termíne predkladajú národnej rade a ministerstvu na informáciu návrh svojich rozpočtov na nasledujúci rozpočtový rok.

Príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných rozpočtových kapitol, tvoria rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa. Príjmy a výdavky spojené so správou štátneho dlhu tvoria rozpočtovú kapitolu Štátny dlh. Rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa a rozpočtovú kapitolu Štátny dlh spravuje minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). V príjmoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne splácanie úverov a osobitne úrokov z nich a osobitne sa v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sledujú a vykazujú. Vo výdavkoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne poskytovanie úverov a splácanie úrokov z prijatých úverov, osobitne poplatky súvisiace s prijatými úvermi; v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sa sledujú a vykazujú osobitne.

Príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných rozpočtových kapitol, tvoria rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa. Príjmy a výdavky spojené so správou štátneho dlhu tvoria rozpočtovú kapitolu Štátny dlh. Finančné vzťahy (transfery) zo štátneho rozpočtu k obciam a vyšším územným celkom tvoria rozpočtovú kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa, rozpočtovú kapitolu Štátny dlh a rozpočtovú kapitolu Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom spravuje minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). V príjmoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne splácanie úverov a osobitne úrokov z nich a osobitne sa v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sledujú a vykazujú. Vo výdavkoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne poskytovanie úverov a splácanie úrokov z prijatých úverov, osobitne poplatky súvisiace s prijatými úvermi; v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sa sledujú a vykazujú osobitne.

Vedúci rozpočtovej kapitoly prerokuje návrh svojho rozpočtu podľa [§ 16 ods. 1 písm. b)] v príslušnom orgáne národnej rady. Návrh rozpočtu rozpočtových kapitol Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh prerokúva v príslušnom orgáne národnej rady minister financií.

Vedúci rozpočtovej kapitoly prerokuje návrh svojho rozpočtu podľa [§ 16 ods. 1 písm. b)] v príslušnom orgáne národnej rady. Návrh rozpočtu rozpočtových kapitol Všeobecná pokladničná správa, Štátny dlh a Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom prerokúva v príslušnom orgáne národnej rady minister financií.

Rozpočtové prostriedky nemožno prevádzať do nasledujúceho rozpočtového roka. Výdavky, ktoré nebudú bankou realizované do 31. decembra rozpočtového roka, zaťažia rozpočet organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho rozpočtového roka.

Rozpočtové prostriedky nemožno prevádzať do nasledujúceho rozpočtového roka, ak tento zákon neustanovuje inak. Výdavky, ktoré nebudú bankou realizované do 31. decembra rozpočtového roka, zaťažia rozpočet organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho rozpočtového roka.

Ak sa výdavky podľa odseku 5 okrem výdavkov na úhradu akreditívov uhrádzajú za mesiac december v januári nasledujúceho rozpočtového roka, prevedú sa v decembri bežného roka na účet cudzích prostriedkov. Ak sa tieto rozpočtové prostriedky nevyčerpajú do konca februára, odvedú sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 5 s výnimkou akreditívov na príjmový účet štátneho rozpočtu. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.

Ak sa výdavky podľa odseku 5 okrem výdavkov na úhradu akreditívov uhrádzajú v januári nasledujúceho rozpočtového roka, rozpočtové organizácie ich prevedú v decembri bežného roka na účet cudzích prostriedkov, príspevkové organizácie ich uhrádzajú v nasledujúcom roku zo svojho bežného účtu v banke, iné subjekty, ktorým sa na účely podľa odseku 5 poskytli rozpočtové prostriedky, ich prevedú na svoj bežný účet, z ktorého ich uhrádzajú v nasledujúcom roku. Ak sa tieto rozpočtové prostriedky nevyčerpajú do konca februára, odvedú sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 5 s výnimkou akreditívov na príjmový účet štátneho rozpočtu. Výdavky na úhradu pozastávok z prostriedkov štátneho rozpočtu možno uskutočniť do konca septembra; po tomto termíne možno takýto výdavok uskutočniť len so súhlasom ministerstva. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.

Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov, pričom je nevyhnutné zabezpečiť maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. [9)](#poznamky.poznamka-9)

Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné pri používaní prostriedkov štátneho rozpočtu zachovávať maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. [9)](#poznamky.poznamka-9) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia môžu používať peňažné prostriedky, s ktorými disponujú, len na účely, na ktoré sú určené, a na krytie opatrení nevyhnutných na zabezpečenie nerušeného chodu organizácie. Úhrady, na ktoré sa rozpočtová organizácia a príspevková organizácia zaviažu v bežnom roku, nesmú prekračovať ich rozpočtované výdavky na tento rok.

o prostriedky získané z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej rozpočtovej organizácie, a to vo výške 25 %, na úhradu rozpočtovo nezabezpečených výdavkov; nad uvedený limit možno povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov len na úhradu rozpočtovo nezabezpečených kapitálových výdavkov.

o prostriedky získané z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej rozpočtovej organizácie, ktoré nemá zahrnuté v rozpočte, a to vo výške 25 %, na úhradu rozpočtovo nezabezpečených výdavkov; nad uvedený limit možno povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov len na úhradu rozpočtovo nezabezpečených kapitálových výdavkov.

na základe rozhodnutia vlády v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu.

na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu.

rezerva na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom.

rezerva na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom alebo za dlhopisy.

Z rezervy na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom sa poskytujú plnenia veriteľom vyplývajúce z ručiteľských listín alebo zmlúv uzatvorených na základe rozhodnutia vlády o prevzatí štátnej záruky za bankové úvery podnikateľom.

Z rezervy na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom alebo za dlhopisy sa poskytujú plnenia veriteľom vyplývajúce z ručiteľských listín alebo zmlúv uzatvorených na základe rozhodnutia vlády o prevzatí štátnej záruky za bankové úvery podnikateľom alebo za dlhopisy.

Postup, podmienky a rozsah prevzatia štátnych záruk za bankové úvery poskytnuté podnikateľom, ako aj postup a podmienky ich vrátenia do štátneho rozpočtu upraví vláda nariadením.

Výšku rozpočtových rezerv schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy podľa odseku 2 písm. a), c) a d) sa rozpočtujú v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa. Rozpočtová rezerva podľa odseku 2 písm. b) sa rozpočtuje v rozpočtovej kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky. Prostriedky podľa odseku 2 písm. a) a c) možno poskytnúť na základe rozhodnutia vlády. Prostriedky podľa odseku 2 písm. b) možno poskytnúť na základe rozhodnutia predsedu vlády.

Výšku rozpočtových rezerv schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy podľa odseku 2 písm. a), c) a d) sa rozpočtujú v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa. Rozpočtová rezerva podľa odseku 2 písm. b) sa rozpočtuje v rozpočtovej kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky. Prostriedky podľa odseku 2 písm. a) a c) možno poskytnúť na základe rozhodnutia vlády. Prostriedky podľa odseku 2 písm. b) možno poskytnúť na základe rozhodnutia predsedu vlády.

O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda správu národnej rade v rámci správ o plnení štátneho rozpočtu alebo na základe žiadosti národnej rady.

usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami v rámci rozpočtovej kapitoly,

usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami rozpočtovej kapitoly a s prostriedkami Európskych spoločenstiev a s inými prostriedkami zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly,

Rozpočtová organizácia nemôže nakupovať a emitovať cenné papiere s výnimkou podľa osobitného predpisu, ani vystavovať zmenky, ani ich prijímať.

Rozpočtová organizácia nie je oprávnená vystavovať, avalovať, nadobúdať ani prijímať zmenky; [13a)](#poznamky.poznamka-13a) iné cenné papiere môže nadobúdať a vydávať alebo prevziať záruku za splatenie ich menovitej hodnoty alebo splatenie výnosu, len ak tak ustanovuje tento alebo osobitný zákon.

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo o nimi spravovanom majetku a o svojich príjmoch a výdavkoch podľa osobitného predpisu, [6)](#poznamky.poznamka-6) ktorým sa zároveň určuje obsah a spôsob predkladania účtovných výkazov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií o ich hospodárení.

Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo, zostavujú a predkladajú účtovnú závierku podľa osobitného predpisu. [6)](#poznamky.poznamka-6) Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú povinné na žiadosť ministerstva alebo správcu rozpočtovej kapitoly predložiť aj ďalšie údaje z účtovníctva.

Rozpočtová organizácia nemôže prijať ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ s výnimkou podľa [§ 46 ods. 3 a 4] v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Rozpočtová organizácia nemôže prijímať ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo, ak koná na základe [§ 46 ods. 3 a 4] v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

rozpočet každého ministerstva alebo každého ďalšieho ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky vrátane rozpočtov ich rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a vrátane finančných vzťahov k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,

rozpočet každého ministerstva alebo každého ďalšieho ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky vrátane rozpočtov ich rozpočtových organizácií a vrátane finančných vzťahov k ich príspevkovým organizáciám, k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,

rozpočet každého z týchto štátnych orgánov: Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba,

rozpočet každého z týchto štátnych orgánov: Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Úrad pre finančný trh, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a Slovenská informačná služba,

rozpočet každého krajského úradu [2a)](#poznamky.poznamka-2a) vrátane rozpočtov okresných úradov, rozpočtov ich rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, vrátane finančných vzťahov k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,

rozpočet každého krajského úradu [2a)](#poznamky.poznamka-2a) vrátane rozpočtov okresných úradov, rozpočtov ich rozpočtových organizácií, vrátane finančných vzťahov k ich príspevkovým organizáciám, k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,

Prostriedky uvedené v odseku 1 môže rozpočtová organizácia použiť len prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu s výnimkou prostriedkov podľa odseku 1 písm. e), ak sú Slovenskej republike poskytnuté Európskou úniou a ich použitie je určené medzinárodnou finančnou dohodou alebo ak sú poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platbu do zahraničia. O sumu týchto prostriedkov je zriaďovateľ povinný povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov tej organizácii, ktorá toto prekročenie dosiahla. Prostriedky poskytnuté Európskou úniou je rozpočtová organizácia povinná použiť podľa zmluvy o poskytnutí týchto prostriedkov v súlade s medzinárodnou finančnou dohodou; tieto prostriedky sa vedú na osobitnom účte.

Prostriedky uvedené v odseku 1 môže rozpočtová organizácia použiť len prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu. O sumu týchto prostriedkov je zriaďovateľ povinný povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov tej organizácii, ktorá toto prekročenie dosiahla.

Ak rozpočtová organizácia prijme rozpočtové prostriedky podľa odseku 1 písm. a), e) a j), vedie ich na samostatnom mimorozpočtovom účte.

Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije na prostriedky prijaté podľa odseku 1 písm. e), ak sú poskytnuté Európskymi spoločenstvami alebo ak sú poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platbu do zahraničia. Prostriedky prijaté rozpočtovou organizáciou zo zahraničia v cudzej mene na platbu do zahraničia vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte.

Preddavok preddavkovej organizácii, ktorá je zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí, poskytuje zriaďovateľ zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového účtu. Zostatok prostriedkov na osobitnom preddavkovom účte zriaďovateľa zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí koncom roka neprepadá. Spôsob tvorby a použitia osobitného preddavkového účtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky po dohode s ministerstvom.

Ak rozpočtová organizácia prijme rozpočtové prostriedky podľa odseku 1 písm. a), e) a j), vedie ich na samostatnom mimorozpočtovom účte.

Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie možno zriadiť, zrušiť, zmeniť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín.

Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie možno po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva zriadiť, zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín.

Ak zriaďovateľ zriadi rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu v rozpore s týmto zákonom, považuje sa poskytnutie prostriedkov štátneho rozpočtu takejto organizácii za porušenie rozpočtovej disciplíny.

Ak zriaďovateľ zriadi rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu alebo vykoná zmenu ich podriadenosti alebo spôsobu financovania v rozpore s týmto zákonom, považuje sa poskytnutie prostriedkov štátneho rozpočtu takejto organizácii za porušenie rozpočtovej disciplíny.

Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán ustanovený zákonom, ktorý predkladá ministerstvu na každý rozpočtový rok aj návrh rozpočtu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu štátneho fondu.

Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán ustanovený zákonom, ktorý predkladá ministerstvu na každý rozpočtový rok aj návrh rozpočtu, prehľad pohľadávok a záväzkov a návrh záverečného účtu štátneho fondu; zároveň vykonáva kontrolu hospodárenia v štátnom fonde a hospodárenia s prostriedkami štátneho fondu poskytnutými obciam, právnickým osobám a fyzickým osobám.

Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť na samostatnom účte. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú vymedzené zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje.

Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť na samostatnom účte. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú vymedzené zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje, pričom štátny fond nakladá s vlastnými zdrojmi ako s prostriedkami štátneho rozpočtu.

Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú najmä údaje o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol.

Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú najmä údaje o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno rozpočtovať výšku súhrnného schodku verejného rozpočtu, a to štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí, rozpočtu Sociálnej poisťovne, rozpočtov zdravotných poisťovní, rozpočtu Národného úradu práce, rozpočtu Fondu národného majetku Slovenskej republiky a rozpočtu Slovenského pozemkového fondu.

V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov a v rozpočtoch obcí sa uplatňuje jednotné triedenie príjmov a výdavkov, ako aj jednotný spôsob sledovania ich plnenia (rozpočtová klasifikácia), ktoré určí ministerstvo.

V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov a v rozpočtoch obcí sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne triedia príjmy a výdavky, ako aj jednotným spôsobom sleduje ich plnenie. Rozpočtová klasifikácia zároveň určuje, ktoré výdavky rozpočtu sa financujú z bežných výdavkov a ktoré z kapitálových výdavkov. Rozpočtovú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje zverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov.

Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými od iných subjektov. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.

Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom, ktorý sa vedie na bežnom účte preddavkovej organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné organizačné jednotky nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií, ktoré sú zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí, sa vzťahuje [§ 20 ods. 5] .

Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom, ktorý sa vedie na bežnom účte preddavkovej organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné organizačné jednotky nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií, ktoré sú zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí, sa vzťahuje [§ 20 ods. 6] .

Financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku a jeho technického zhodnotenia a financovanie úloh rozvoja vedy a techniky ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Financovanie úloh rozvoja vedy a techniky ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom bez ohľadu na zapojenie na štátny rozpočet. Účtovnú závierku príspevkovej organizácie schvaľuje jej zriaďovateľ.

Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom bez ohľadu na zapojenie na štátny rozpočet.

Zriaďovateľ je povinný určiť príspevkovej organizácii odvod, ak jej rozpočtované výnosy prekračujú rozpočtované náklady, a to vo výške 50 % hospodárskeho výsledku.

Zriaďovateľ je povinný určiť príspevkovej organizácii odvod, ak jej rozpočtované výnosy prekračujú rozpočtované náklady, a to vo výške 50 % hospodárskeho výsledku s výnimkou, ak príspevková organizácia vykazuje stratu minulých rokov.

Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na príspevkovú organizáciu, ktorá je zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. [26a)](#poznamky.poznamka-26a)

Príspevková organizácia, ktorá vykazuje stratu minulých rokov a v bežnom roku dosiahla kladný hospodársky výsledok, je povinná použiť tento hospodársky výsledok na úhradu straty minulých rokov, a to až do jej vyrovnania. Ak aj po tejto úhrade vykazuje príspevková organizácia kladný hospodársky výsledok, do rozpočtu zriaďovateľa odvedie 50 % tohto hospodárskeho výsledku.

Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po vykonaní odvodov podľa [§ 39 ods. 1] a [4] . Ďalej sú zdrojom rezervného fondu darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení.

Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po vykonaní odvodov podľa [§ 39 ods. 1] a [4] . Ďalej sú zdrojom rezervného fondu darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením.

Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú.

Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú. Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, vedúci príspevkovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.

Ministerstvo vykonáva kontrolu hospodárenia v rozpočtových kapitolách a v štátnych fondoch.

Ministerstvo vykonáva finančnú kontrolu u správcov rozpočtových kapitol a v štátnych fondoch a metodicky riadi a koordinuje finančnú kontrolu u správcov rozpočtových kapitol.

Hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami štátnych fondov poskytnutých obciam, právnickým osobám a fyzickým osobám kontrolujú územné finančné orgány. [27)](#poznamky.poznamka-27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.

Finančnú kontrolu v štátnych rozpočtových organizáciách a štátnych príspevkových organizáciách a finančnú kontrolu prostriedkov štátneho rozpočtu, prostriedkov Európskych spoločenstiev a iných prostriedkov zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv a prostriedkov štátnych fondov poskytnutých obciam, právnickým osobám a fyzickým osobám vykonávajú správy finančnej kontroly. [27)](#poznamky.poznamka-27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.

Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o kontrole hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu. [28)](#poznamky.poznamka-28)

Ak osobitný zákon neustanoví inak, na výkon kontroly podľa odsekov 2 a 3 sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. [27a)](#poznamky.poznamka-27a)

Ministerstvo má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a pasív a štátnych účelových fondov, ktoré vedie Národná banka Slovenska.

Ministerstvo má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a pasív, na účtoch, na ktorých sú vedené prostriedky Európskych spoločenstiev alebo iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, a štátnych účelových fondov, ktoré vedie Národná banka Slovenska.

Vláda môže v súlade so schválenými rozvojovými programami prevziať štátne záruky za bankové úvery poskytnuté podnikateľom, ak

Vláda môže v súlade so schválenými rozvojovými programami prevziať štátne záruky za bankové úvery poskytnuté podnikateľom alebo za dlhopisy, ak

súhrn splátok úverov so štátnou zárukou v rozpočtovom roku a istín novoposkytnutých úverov so štátnou zárukou v rozpočtovom roku nepresiahne 10 % výšky celkových rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu v tomto roku; do výšky 10 % sa započítava aj objem prostriedkov potrebných na príslušný rozpočtový rok na zabezpečenie záväzkov podľa osobitných predpisov [28a)](#poznamky.poznamka-28a) na príslušný rozpočtový rok ustanovený zákonom o štátnom rozpočte a

súhrn splátok úverov so štátnou zárukou v rozpočtovom roku, úhrad výnosov a menovitej hodnoty dlhopisov v rozpočtovom roku a istín novoposkytnutých úverov so štátnou zárukou v rozpočtovom roku nepresiahne 10 % výšky celkových rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu v tomto roku; do výšky 10 % sa započítava aj objem prostriedkov potrebných na príslušný rozpočtový rok na zabezpečenie záväzkov podľa osobitných predpisov [28a)](#poznamky.poznamka-28a) na príslušný rozpočtový rok ustanovený zákonom o štátnom rozpočte a

Minister financií môže čiastočne alebo úplne odpustiť vrátenie návratnej finančnej výpomoci poskytnutej podľa [§ 6 ods. 5 písm. b)] len na základe rozhodnutia vlády.

Minister financií môže čiastočne alebo úplne odpustiť vrátenie návratnej finančnej výpomoci poskytnutej podľa [§ 6 ods. 5 písm. c)] len na základe rozhodnutia vlády.

výnosy z prevodu správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“), ako aj z prevodu vlastníctva majetku štátu s výnimkou výnosov z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie a výnosov, o ktorých osobitný zákon ustanovuje inak, [4a)](#poznamky.poznamka-4a)

výnosy z prevodu správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“), ako aj z prevodu vlastníctva majetku štátu s výnimkou výnosov z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie alebo verejnoprávnej inštitúcie hospodáriacej ako príspevková organizácia podľa [§ 53] a výnosov, o ktorých osobitný zákon ustanovuje inak, [4a)](#poznamky.poznamka-4a)

výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu,

penále za neoprávnene použité alebo zadržané prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnutých Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv (ďalej len „prostriedky Európskych spoločenstiev“) a vratky za prostriedky štátneho rozpočtu vrátené Európskym spoločenstvám v predchádzajúcich rokoch podľa [§ 47a ods. 3] ,

ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.

úroky z prostriedkov štátnych finančných aktív a aktívneho zostatku prostriedkov, ktorý vykazuje súhrnný evidenčný účet štátu vedený v Národnej banke Slovenska,

Na úhradu finančných potrieb štátneho rozpočtu možno so súhlasom národnej rady použiť štátne finančné aktíva.

Na úhradu finančných potrieb štátneho rozpočtu možno so súhlasom národnej rady použiť štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov.

Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú rozpočtové dôsledky a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú dôsledky na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace verejný rozpočet a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.

úvery poskytnuté vládou do zahraničia,

úvery poskytnuté vládou,

Bežnými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na mzdy a platy, služby, materiál určený na spotrebu a tovary, ktorých doba použiteľnosti je kratšia ako jeden rok, ako aj platby za trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov. Bežnými výdavkami sú ďalej rozpočtové výdavky určené iným právnickým osobám a fyzickým osobám podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Bežnými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na mzdy a platy, služby, materiál určený na spotrebu, ako aj platby za trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru a vojenských budov. Bežnými výdavkami sú ďalej rozpočtové výdavky určené iným právnickým osobám a fyzickým osobám podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku, [7)](#poznamky.poznamka-7) pričom na účely tohto zákona sa vstupnou cenou [7)](#poznamky.poznamka-7) rozumie súčet cien predmetov obstarávania bez ohľadu na množstvo a cenu jednotlivých obstarávaných predmetov, výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku, [7)](#poznamky.poznamka-7) výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu [ [§ 5 ods. 1 písm. k)] ].

Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb, pričom ministerstvo alebo správca rozpočtových prostriedkov je povinný určiť také podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť ich použitia. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu [ [§ 5 ods. 1 písm. k)] ].

realizovaných štátnych záruk za bankové úvery podnikateľom,

realizovaných štátnych záruk, poskytnutých podľa tohto zákona za bankové úvery podnikateľom,

potrieb podľa osobitných zákonov, [3)](#poznamky.poznamka-3)

realizovaných štátnych záruk, poskytnutých podľa tohto zákona za dlhopisy vydané podnikateľom alebo za obdobné cenné papiere vydané v zahraničí (ďalej len „dlhopisy“),

projektov schválených vládou.

potrieb podľa osobitných zákonov, [3)](#poznamky.poznamka-3)

Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej výpomoci, pričom za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. a) sa považujú plnenia poskytnuté podľa [§ 15 ods. 3] aj pred uzavretím zmluvy o návratnej finančnej výpomoci. V zmluve musí byť dohodnutý úrok, doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, a spôsob jej splácania. Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, nemôže byť dlhšia ako štyri roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc nemožno zmeniť na iný druh finančného vzťahu. Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku 5 písm. b) a c) úrok môže byť predmetom zmluvy.

Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej výpomoci, pričom za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. a) a b) sa považujú plnenia poskytnuté podľa [§ 15 ods. 3] aj pred uzavretím zmluvy o návratnej finančnej výpomoci. V zmluve musí byť dohodnutý úrok, doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, a spôsob jej splácania. Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, nemôže byť dlhšia ako štyri roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc nemožno zmeniť na iný druh finančného vzťahu. Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku 5 písm. c) a d) úrok môže byť predmetom zmluvy.

Prostriedky štátneho rozpočtu možno poskytovať podľa účelu ich použitia najmä vo forme bežných výdavkov alebo kapitálových výdavkov.

Prostriedky štátneho rozpočtu možno poskytovať podľa účelu ich použitia najmä vo forme bežných výdavkov alebo kapitálových výdavkov v súlade s rozpočtovou klasifikáciou vydanou podľa [§ 3 ods. 4] .

Ministerstvo riadi práce na vypracúvaní návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov.

Ministerstvo riadi práce na vypracúvaní návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov na základe východísk na zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok schválených vládou spravidla do konca apríla bežného roka.

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu.

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). Návrh rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky vypracovaného na základe vládou schválených limitov predkladá predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ministerstvu tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok. V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu. V návrhu štátneho rozpočtu možno určiť súhrnné údaje verejného rozpočtu potrebné na zostavenie súhrnného schodku verejného rozpočtu. V návrhu štátneho rozpočtu možno osobitne určovať rozpočtové prostriedky aj podľa jednotlivých programov schválených vládou (ďalej len „programy“).

Návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo vláde. Prílohu návrhu štátneho rozpočtu tvoria najmä návrhy rozpočtov štátnych fondov a vybrané údaje rozpočtov obcí.

Návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo vláde. Prílohu návrhu štátneho rozpočtu tvoria najmä návrhy rozpočtov štátnych fondov a vybrané údaje rozpočtov obcí. O návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok rozhoduje vláda do 30. septembra bežného roka.

Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.

Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho rozpočtu vrátane rozpočtov štátnych fondov na nasledujúci rozpočtový rok do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.

Správcovia rozpočtových kapitol, obce, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery, a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu [8)](#poznamky.poznamka-8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom.

Správcovia rozpočtových kapitol, obce, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery alebo za dlhopisy a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu [8)](#poznamky.poznamka-8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Na účely zostavenia súhrnného schodku verejného rozpočtu a na účely hodnotenia plnenia verejného rozpočtu sú subjekty, ktorých rozpočty tvoria verejný rozpočet ( [§ 3 ods. 3] ), povinné predkladať na žiadosť ministerstva potrebné údaje.

Rozpočtová kapitola pre verejnoprávnu inštitúciu alebo pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky obsahuje jej finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.

Na účely tohto zákona sa za prostriedky rozpočtovej kapitoly považujú aj prostriedky Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv, s ktorými sa nakladá v rámci tejto kapitoly.

Vedúci rozpočtovej kapitoly prerokuje návrh svojho rozpočtu podľa [§ 16 ods. 1 písm. b)] v príslušnom orgáne národnej rady. Návrh rozpočtu rozpočtových kapitol Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh prerokúva v príslušnom orgáne národnej rady minister financií.

Rozpočtová kapitola pre verejnoprávnu inštitúciu alebo pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky obsahuje jej finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.

Rozpočtové prostriedky môžu byť použité iba do konca rozpočtového roka, a to len na účely, na ktoré boli štátnym rozpočtom určené.

Rozpočtové prostriedky možno použiť do konca rozpočtového roka, a to len na účely, na ktoré boli určené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo určené podľa tohto zákona.

Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov nemožno poukazovať vopred okrem výdavkov na

Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov nemožno poukazovať vopred okrem výdavkov

výplatu platov a miezd za druhú polovicu decembra vrátane náhrad platov a miezd a cestovného vyplateného súčasne s platom alebo so mzdou,

vyplácaných za mesiac december, a to na výplatu miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane náhrad platov a miezd a cestovného vyplácaného súčasne s platom alebo so mzdou, výplatu odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a výplatu pracovných odmien odsúdených, ako aj ostatné peňažné nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov alebo z obdobných pracovných vzťahov, ktoré sa vyplácajú spolu so mzdou,

odvod poistného do poistných fondov a príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky z platov a miezd podľa písmena a) vrátane odvodu poistného za osoby, za ktoré platí štát, [3)](#poznamky.poznamka-3)

na odvod poistného do poistných fondov a príspevku na poistenie v nezamestnanosti z platov a miezd podľa písmena a) vrátane odvodu poistného za osoby, za ktoré poistné platí štát, [3)](#poznamky.poznamka-3)

úhradu pozastávok a akreditívov v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov, a to len ak to bolo v zmluve dohodnuté,

na úhradu pozastávok a úhradu akreditívov v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov, a to len ak to bolo v zmluve vopred písomne dohodnuté,

úhradu preddavkov, ak boli dohodnuté v zmluve,

na úhradu preddavkov, ak boli vopred v zmluve o dodávke písomne dohodnuté; písomná zmluva o poskytnutí preddavku sa nevyžaduje pri úhradách preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače; ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti, za ktorých možno preddavky dohodnúť, pričom poskytnutie preddavku nemožno dodatočne dohodnúť,

dávky podľa osobitného zákona vyplácané za mesiac december.

vyplácaných za mesiac december, a to na úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a úhrady dávok podľa osobitných zákonov. [8a)](#poznamky.poznamka-8a)

Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečené potrebné prostriedky, môže ich správca rozpočtovej kapitoly zabezpečiť predovšetkým presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu. Pri vykonávaní rozpočtových presunov v právomoci správcu rozpočtovej kapitoly nemožno meniť záväzné úlohy a záväzné limity rozpočtu rozpočtovej kapitoly.

Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečené potrebné prostriedky, môže ich správca rozpočtovej kapitoly zabezpečiť predovšetkým presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu. Pri vykonávaní rozpočtových presunov v právomoci správcu rozpočtovej kapitoly nemožno meniť záväzné ukazovatele rozpočtu rozpočtovej kapitoly.

Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky

Rozpočtová kapitola môže vo svojom rozpočte s povolením ministerstva prekročiť rozpočtový limit výdavkov

prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy,

do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov v príslušnom rozpočtovom roku s výnimkou dosiahnutých vyšších príjmov podľa [§ 20 ods. 1] ,

prijaté na základe zmluvy o združení, [11)](#poznamky.poznamka-11)

o poistné plnenie zo zmluvného alebo zo zákonného poistenia preukázateľne prijaté v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak rozpočtová kapitola nemala z tohto dôvodu povolené prekročenie limitu výdavkov v predchádzajúcom rozpočtovom roku,

spojené s nadobudnutím dedičstva,

o prostriedky získané z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej rozpočtovej organizácie, a to vo výške 25 %, na úhradu rozpočtovo nezabezpečených výdavkov; nad uvedený limit možno povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov len na úhradu rozpočtovo nezabezpečených kapitálových výdavkov.

Prostriedky uvedené v odseku 1 môže rozpočtová organizácia použiť len prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu s výnimkou prostriedkov podľa odseku 1 písm. e), ak sú poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platbu do zahraničia. O sumu týchto prostriedkov je zriaďovateľ povinný povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov.

Zriaďovateľ upraví limit výdavkov podľa odseku 1 len tej organizácii, ktorá toto prekročenie dosiahla.

Rozpočtová kapitola môže vo svojom rozpočte s povolením ministerstva prekročiť rozpočtový limit výdavkov

Ak by prekročenie limitu výdavkov ovplyvnilo záväzné ukazovatele rozpočtu rozpočtovej kapitoly, môže správca rozpočtovej kapitoly povoliť takéto prekročenie len so súhlasom ministerstva.

Zriaďovateľ upraví limit výdavkov podľa odsekov 2 a 3 len tej organizácii, ktorá toto prekročenie dosiahla.

Ak má dôjsť k prekročeniu rozpočtových limitov z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z iného orgánu alebo organizácie, predložia orgány a organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému správcovi rozpočtovej kapitoly vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahujú vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinností k štátnemu rozpočtu. Rozpočtová kapitola, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady ministerstvu. Bez predloženia týchto dokladov a súhlasu ministerstva sa nemôžu rozpočtové limity prekročiť.

Ministerstvo viaže v rozpočte rozpočtovej kapitoly rozpočtové prostriedky, ak táto poruší rozpočtovú disciplínu.

Ministerstvo viaže v rozpočte rozpočtovej kapitoly rozpočtové výdavky

V prípade dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu rozhoduje o viazaní rozpočtových prostriedkov na návrh ministerstva vláda, alebo na základe jej splnomocnenia minister financií. Tieto prostriedky sa nemôžu použiť bez súhlasu orgánu, ktorý o viazaní rozhodol.

Viazané rozpočtové prostriedky nemožno použiť bez ich uvoľnenia orgánom, ktorý o viazaní rozhodol. Viazané rozpočtové prostriedky za porušenie rozpočtovej disciplíny môže v súlade s [§ 47 ods. 4] uvoľniť ministerstvo.

rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti poisťovní a na krytie potreby Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov, [5)](#poznamky.poznamka-5)

rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti poisťovní a na krytie potreby Národného úradu práce podľa osobitných predpisov, [3)](#poznamky.poznamka-3)

Z rezervy na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom sa poskytujú plnenia veriteľom vyplývajúce z ručiteľských zmlúv uzatvorených na základe rozhodnutia vlády o prevzatí štátnej záruky za bankové úvery podnikateľom. Ak záväzok voči veriteľovi za podnikateľa plní štát v rámci štátnej záruky, toto plnenie sa považuje za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci podľa [§ 6 ods. 5 písm. a)] .

Z rezervy na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom sa poskytujú plnenia veriteľom vyplývajúce z ručiteľských listín alebo zmlúv uzatvorených na základe rozhodnutia vlády o prevzatí štátnej záruky za bankové úvery podnikateľom.

vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte a predkladá ho príslušnému orgánu národnej rady v termíne do 15. novembra rozpočtového roka,

vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte a predkladá ho príslušnému orgánu národnej rady v termíne do 15. októbra rozpočtového roka,

rozpisuje schválené záväzné úlohy, záväzné limity a záväzné ukazovatele rozpočtovej kapitoly, a to na vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej pôsobnosti; záväzné úlohy, záväzné limity a záväzné ukazovatele rozpisuje pre jednotlivé rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok,

rozpisuje schválené záväzné ukazovatele rozpočtovej kapitoly, a to na vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej pôsobnosti; záväzné ukazovatele rozpisuje pre jednotlivé rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok,

schvaľuje rozpočtové opatrenia, ktoré možno vykonať bez zmeny záväzných úloh, záväzných limitov a záväzných ukazovateľov rozpočtovej kapitoly,

schvaľuje rozpočtové opatrenia, ktoré možno vykonať bez zmeny záväzných ukazovateľov rozpočtovej kapitoly,

Ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, [12)](#poznamky.poznamka-12) ak má na to rozpočtované prostriedky v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo z prostriedkov získaných na základe darovacej zmluvy alebo na základe zmluvy o združení, [11)](#poznamky.poznamka-11) môže

Ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, [12)](#poznamky.poznamka-12) ak má na to rozpočtované prostriedky v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže

vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby.

vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby alebo ako členský príspevok.

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s platnými právnymi predpismi, [13)](#poznamky.poznamka-13) ak osobitný predpis neustanoví inak. Rozpočtové organizácie si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne.

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s platnými právnymi predpismi, [13)](#poznamky.poznamka-13) ak osobitný predpis neustanoví inak. Rozpočtové organizácie štátu si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne.

Rozpočtová organizácia nemôže nakupovať a emitovať cenné papiere s výnimkou podľa [§ 16 ods. 3] alebo podľa osobitného predpisu, ani vystavovať zmenky, ani ich prijímať.

Rozpočtová organizácia nemôže nakupovať a emitovať cenné papiere s výnimkou podľa osobitného predpisu, ani vystavovať zmenky, ani ich prijímať.

Rozpočtová organizácia nemôže prijať ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ s výnimkou podľa [§ 5 ods. 1 písm. d)] a podľa [§ 46 ods. 4] .

Rozpočtová organizácia nemôže prijať ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ s výnimkou podľa [§ 46 ods. 3 a 4] v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

záväznou úlohou účel použitia prostriedkov štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

záväzným ukazovateľom

záväzným limitom výška výdavku štátneho rozpočtu, ktorú nemožno prekročiť, určená zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,

schodkom štátneho rozpočtu záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,

schodkom štátneho rozpočtu záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,

prebytkom štátneho rozpočtu kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu.

Ak rozpočtová organizácia prijme rozpočtové prostriedky podľa [§ 13 ods. 1 písm. a)] a [e)] , vedie ich na samostatnom mimorozpočtovom účte.

Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky

Rozpočtové organizácie sú právnické osoby štátu alebo obce, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet alebo na rozpočet obce. Hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov s prostriedkami, ktoré im určí ústredný orgán alebo obec v rámci svojho rozpočtu.

Rozpočtové organizácie sú právnické osoby štátu alebo obce, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet alebo na rozpočet obce. Hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov s prostriedkami, ktoré im určí ústredný orgán alebo obec v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtovými organizáciami podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou organizácií podľa [§ 34 ods. 3] .

Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu ako rozpočtovej organizácii a vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii, ktorá má samostatnú rozpočtovú kapitolu a je zriadená zákonom, plní na účely tohto zákona ministerstvo.

Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu ako rozpočtovej organizácii a vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii a k príspevkovej organizácii, ktoré majú samostatnú rozpočtovú kapitolu a sú zriadené zákonom, plní na účely tohto zákona ministerstvo.

Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva. Zriaďovateľ nemôže zriadiť rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu na plnenie tých úloh, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov. [15)](#poznamky.poznamka-15) Ak je zriaďovateľom obec, súhlas ministerstva sa nevyžaduje.

Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva. K žiadosti o písomný súhlas je zriaďovateľ povinný doložiť najmä návrh zriaďovacej listiny a návrh rozpočtu organizácie navrhovanej na zriadenie, ako aj uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce tri rozpočtové roky. Zriaďovateľ rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie nemôže zriadiť rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu na plnenie rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov. [15)](#poznamky.poznamka-15) Ak je zriaďovateľom obec, súhlas ministerstva sa nevyžaduje.

Zriaďovateľ vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu, v ktorej je povinný uviesť základné verejnoprospešné činnosti alebo verejné funkcie, pre ktoré sú tieto organizácie zriadené, pričom tieto činnosti nemôžu mať podnikateľský charakter. Obsah zriaďovacej listiny ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zriaďovateľ podľa odseku 4 písm. b) vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu, v ktorej je povinný uviesť základné verejnoprospešné činnosti alebo verejné funkcie, pre ktoré sú tieto organizácie zriadené, pričom tieto činnosti nemôžu mať podnikateľský charakter. Zriaďovateľ s výnimkou obce je povinný oznamovať ministerstvu prostredníctvom príslušného správcu rozpočtovej kapitoly zriadenie, zrušenie, zmenu podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie. Obsah zriaďovacej listiny ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa [§ 16 ods. 3] a [§ 21 ods. 4 písm. b)] nemôže byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby. [18)](#poznamky.poznamka-18)

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa [§ 16 ods. 3] a [§ 21 ods. 4 písm. b)] nemôže byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby. [18)](#poznamky.poznamka-18) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa [§ 16 ods. 3] nemôže vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby. Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu na zaplatenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa.

Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť na samostatnom účte a prostriedky z tejto dotácie nemožno poskytnúť na financovanie miezd a platov. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú vymedzené zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje.

Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť na samostatnom účte. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú vymedzené zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje.

Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú údaje o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol.

Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú najmä údaje o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol.

Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými úlohami a záväznými limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami a limitmi určenými zriaďovateľom.

Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom. Na hospodárenie rozpočtových organizácií, ktoré sú vysokými školami, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný zákon neustanoví inak.

Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom, ktorý sa vedie na bežnom účte preddavkovej organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné organizačné jednotky nie sú právnickými osobami.

Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom, ktorý sa vedie na bežnom účte preddavkovej organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné organizačné jednotky nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií, ktoré sú zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí, sa vzťahuje [§ 20 ods. 5] .

Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými úlohami a záväznými limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami a limitmi určenými zriaďovateľom.

Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.

Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku prednostne z vlastných zdrojov. V prípade, že vlastné zdroje nepostačujú na krytie uvedených potrieb, zriaďovateľ môže poskytnúť príspevkovej organizácii príspevok.

Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku prednostne z vlastných zdrojov. V prípade, že vlastné zdroje nepostačujú na krytie uvedených potrieb, zriaďovateľ môže poskytnúť príspevkovej organizácii príspevok. Tento príspevok môže určiť najviac v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. [26a)](#poznamky.poznamka-26a)

Výška príspevku na bežné výdavky a jeho čerpanie v priebehu rozpočtového roka je viazané na jednotku výkonu, ktorú určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom. Ak príspevok nemožno viazať na jednotku výkonu, jednotka výkonu sa neurčuje. Príspevok nezahŕňa výdavky na riešenie úloh v oblasti vedy a výskumu.

Výška príspevku na bežné výdavky a jeho čerpanie v priebehu rozpočtového roka je viazané na jednotku výkonu, ktorú určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom. Ak príspevok nemožno viazať na jednotku výkonu, jednotka výkonu sa neurčuje.

Príspevková organizácia financuje obstarávanie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov. V prípade, že vlastné zdroje nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku. Ak pri obstarávaní dôjde k prekročeniu rozpočtových nákladov, určený príspevok sa nemení.

V prípade, že vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.

Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom bez ohľadu na zapojenie na štátny rozpočet.

Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom bez ohľadu na zapojenie na štátny rozpočet. Účtovnú závierku príspevkovej organizácie schvaľuje jej zriaďovateľ.

Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku príspevkovej organizácie vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie.

Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku príspevkovej organizácie vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie a výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov.

Ministerstvo vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu v rozpočtových kapitolách a v štátnych fondoch.

Ministerstvo vykonáva kontrolu hospodárenia v rozpočtových kapitolách a v štátnych fondoch.

Hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu a pridelených prostriedkov štátnych fondov rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a čerpanie a využitie prostriedkov štátneho rozpočtu a prostriedkov štátnych fondov poskytnutých obciam, právnickým osobám a fyzickým osobám kontrolujú územné finančné orgány. [27)](#poznamky.poznamka-27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.

Hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami štátnych fondov poskytnutých obciam, právnickým osobám a fyzickým osobám kontrolujú územné finančné orgány. [27)](#poznamky.poznamka-27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.

Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu a za podmienok určených zákonom o štátnom rozpočte povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte.

Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu a za podmienok určených zákonom o štátnom rozpočte povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte. Vláda môže v príslušnom rozpočtovom roku prevziať úvery najviac do výšky ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

súhrn splátok úverov v rozpočtovom roku a novoposkytnutých štátnych záruk za bankové úvery poskytnuté podnikateľom v rozpočtovom roku nepresiahne 15 % výšky celkových rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu v tomto roku a

súhrn splátok úverov so štátnou zárukou v rozpočtovom roku a istín novoposkytnutých úverov so štátnou zárukou v rozpočtovom roku nepresiahne 10 % výšky celkových rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu v tomto roku; do výšky 10 % sa započítava aj objem prostriedkov potrebných na príslušný rozpočtový rok na zabezpečenie záväzkov podľa osobitných predpisov [28a)](#poznamky.poznamka-28a) na príslušný rozpočtový rok ustanovený zákonom o štátnom rozpočte a

inú dobu, aká je uvedená v [§ 6 ods. 6] , na ktorú sa pri realizovaných štátnych zárukách za bankové úvery poskytuje podnikateľom návratná finančná výpomoc.

inú dobu, aká je uvedená v [§ 6 ods. 6] , na ktorú sa poskytuje návratná finančná výpomoc.

Štátny záverečný účet zahŕňa výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za príslušný rozpočtový rok. Prílohou štátneho záverečného účtu sú záverečné účty štátnych fondov, vybrané údaje hospodárenia obcí a zhodnotenie poskytnutých štátnych záruk za bankové úvery poskytnuté podnikateľom.

Príjmy a výdavky štátneho rozpočtu sa evidujú na súhrnnom evidenčnom účte štátu; na tomto účte sa evidujú aj peňažné prostriedky spojené s financovaním schodku štátneho rozpočtu a s financovaním dlhovej služby štátu.

Ústredné orgány zostavujú o výsledkoch svojho ročného rozpočtového hospodárenia záverečný účet a prerokúvajú ho v príslušných orgánoch národnej rady. Záverečný účet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh predkladá minister financií. Súčasťou záverečného účtu rozpočtovej kapitoly Štátny dlh je aj prehľad o pokladničných operáciách kapitoly Štátny dlh, ktoré nie sú súčasťou rozpočtu.

Súhrnný evidenčný účet štátu musí denne vykazovať aktívny zostatok a možno z neho vykonávať úhrady do výšky aktívneho zostatku na tomto účte.

Návrh štátneho záverečného účtu zostavuje ministerstvo v súčinnosti s rozpočtovými kapitolami a obcami a predkladá ho vláde spolu s návrhom na použitie prebytku rozpočtového hospodárenia alebo na úhradu jeho schodku. Vláda predkladá návrh štátneho záverečného účtu národnej rade najneskôr do šiestich mesiacov po ukončení rozpočtového roka. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky alebo o spôsobe úhrady schodku rozhoduje národná rada na návrh vlády.

S dočasne voľnými peňažnými prostriedkami na súhrnnom evidenčnom účte štátu ministerstvo vykonáva operácie na finančnom trhu.

Štátne finančné aktíva sú prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov a z ďalších finančných operácií štátu. Na základe rozhodnutia vlády možno štátne finančné aktíva vytvoriť aj z prostriedkov podľa osobitného zákona. 29d )

Štátne finančné aktíva sú prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov a z ďalších finančných operácií štátu. Na základe rozhodnutia vlády možno štátne finančné aktíva vytvoriť aj z prostriedkov podľa osobitného zákona. [29d)](#poznamky.poznamka-29d)

výnosy z prevodu správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“), ako aj z prevodu vlastníctva majetku štátu s výnimkou výnosov z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie a výnosov, o ktorých osobitný zákon ustanovuje inak, 4a )

výnosy z prevodu správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“), ako aj z prevodu vlastníctva majetku štátu s výnimkou výnosov z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie a výnosov, o ktorých osobitný zákon ustanovuje inak, [4a)](#poznamky.poznamka-4a)

Štátne finančné aktíva Slovenskej republiky sú prostriedky Slovenskej republiky vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov a z ďalších finančných operácií Slovenskej republiky. Štátne finančné pasíva sú záväzky Slovenskej republiky z minulých rokov.

Štátny záverečný účet obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu za príslušný rozpočtový rok. Štátny záverečný účet zahŕňa aj záverečné účty štátnych fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí zostavený podľa účtovných závierok obcí a prehľad o výsledkoch hospodárenia verejnoprávnych inštitúcií.

Evidenciu štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky vedie ministerstvo, ak osobitný zákon neustanoví inak.

Ministerstvo riadi práce na vypracovaní štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok a usmerňuje zostavenie štátnych záverečných účtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov.

Ministerstvo predkladá vláde prehľad o štátnych finančných aktívach a pasívach Slovenskej republiky.

Správca rozpočtovej kapitoly vypracúva návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly vrátane záverečného účtu štátneho fondu, ktorý spravuje v súčinnosti s rozpočtovými organizáciami a príspevkovými organizáciami v jeho pôsobnosti. Návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu a príslušným výborom národnej rady v rozsahu a termíne určenom ministerstvom.

Vláda podáva národnej rade spolu so štátnym záverečným účtom prehľad o štátnych finančných aktívach a pasívach Slovenskej republiky.

Obce, správcovia štátnych fondov a verejnoprávne inštitúcie predkladajú ministerstvu na účely zostavenia štátneho záverečného účtu ročné účtovné závierky.

Štátne finančné aktíva z výsledkov rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky z minulých rokov sa môžu použiť iba so súhlasom národnej rady. Štátne finančné aktíva z ďalších finančných operácií Slovenskej republiky sa môžu použiť iba so súhlasom vlády.

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok a predkladá ho vláde.

Verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, ktorá má v štátnom rozpočte samostatnú rozpočtovú kapitolu, hospodári ako príspevková organizácia, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, ktorá má v štátnom rozpočte samostatnú rozpočtovú kapitolu, hospodári so všetkými prostriedkami ako príspevková organizácia s odchýlkami ustanovenými osobitným zákonom [31a)](#poznamky.poznamka-31a) . Majetok nadobudnutý takouto verejnoprávnou inštitúciou z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu je majetkom štátu.

na preklenutie dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku

zabezpečiť vymáhanie pohľadávky v zahraničí, ktorá prešla do vlastníctva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, [33)](#poznamky.poznamka-33) a to uzavretím zmluvy [34)](#poznamky.poznamka-34) s právnickou osobou za dohodnutú odmenu, ak uplynula lehota splatnosti pohľadávky a z rokovania s dlžníkom je zrejmé, že dlžník ju nesplní alebo nemôže splniť,

rozhodnúť o vydaní štátnych pokladničných poukážok [32)](#poznamky.poznamka-32) na krytie pokladničného schodku štátneho rozpočtu vykázaného k 31. decembru rozpočtového roka až do vyriešenia úhrady tohto schodku,

povoliť v odôvodnených prípadoch odpisovanie hmotného a nehmotného majetku v príspevkovej organizácii inak, ako je uvedené v [§ 40] ,

vykonávať úverové operácie na finančnom trhu potrebné na výmenu alebo na zaplatenie vnútorných alebo zahraničných dlhov splatných v bežnom rozpočtovom roku a uhrádzať výdavky spojené s týmito operáciami,

povoliť v odôvodnených prípadoch použitie príjmov rozpočtových organizácií súvisiacich so službami plne financovanými zo štátneho rozpočtu alebo ktoré rozpočtové organizácie dokážu svojou činnosťou ovplyvniť,

vykonávať operácie na finančných trhoch na prospech finančného hospodárenia Slovenskej republiky,

povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch poukázať rozpočtové prostriedky vopred na úhradu akreditívov v prospech tuzemských osôb na zabezpečenie kapitálových záväzkov s čerpaním maximálne do troch mesiacov nasledujúceho roka,

zabezpečiť vymáhanie pohľadávky v zahraničí, ktorá prešla do vlastníctva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, [33)](#poznamky.poznamka-33) a to uzavretím zmluvy [34)](#poznamky.poznamka-34) s právnickou osobou za dohodnutú odmenu, ak uplynula lehota splatnosti pohľadávky a z rokovania s dlžníkom je zrejmé, že dlžník ju nesplní alebo nemôže splniť,

povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch výnimku z časového použitia rozpočtových prostriedkov.

Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu [ [§ 5 ods. 1 písm. l)] ].

Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu [ [§ 5 ods. 1 písm. k)] ].

Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej výpomoci, pričom na poskytnutie návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. a) sa vzťahuje [§ 15 ods. 3 a 4] . V zmluve musí byť dohodnutý úrok, doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, a spôsob jej splácania. Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, nemôže byť dlhšia ako štyri roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc nemožno zmeniť na iný druh finančného vzťahu. Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku 5 písm. b) a c) nie je úrok predmetom zmluvy.

Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej výpomoci, pričom za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. a) sa považujú plnenia poskytnuté podľa [§ 15 ods. 3] aj pred uzavretím zmluvy o návratnej finančnej výpomoci. V zmluve musí byť dohodnutý úrok, doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, a spôsob jej splácania. Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, nemôže byť dlhšia ako štyri roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc nemožno zmeniť na iný druh finančného vzťahu. Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku 5 písm. b) a c) úrok môže byť predmetom zmluvy.

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, so správcami štátnych fondov a s Fondom národného majetku Slovenskej republiky. V návrhu štátneho rozpočtu ďalej určuje vybrané údaje a finančné vzťahy k verejnoprávnym inštitúciám a k Národnej banke Slovenska.

Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“). V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné vzťahy k obciam, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke; súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu.

Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok do 15. novembra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.

Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.

Správcovia rozpočtových kapitol, obce, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery, a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu [8)](#poznamky.poznamka-8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Národná banka Slovenska (ďalej len „národná banka“) je povinná v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom.

Správcovia rozpočtových kapitol, obce, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery, a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu [8)](#poznamky.poznamka-8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom.

Rozpočet rozpočtovej kapitoly podľa [§ 2 ods. 1 písm. a) bodov 1 až 6] obsahuje

Rozpočet rozpočtovej kapitoly podľa [§ 2 ods. 1 písm. a) bodov 1 až 4] obsahuje

Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a môžu ich použiť len na podklade rozpočtových limitov výdavkov otvorených v národnej banke. Podrobnosti postupu a spôsoby otvárania rozpočtových limitov výdavkov ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a môžu ich použiť len na podklade rozpočtových limitov výdavkov otvorených v Národnej banke Slovenska. Podrobnosti postupu a spôsoby otvárania rozpočtových limitov výdavkov ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia vyporiadajú majetok získaný výkonom spoločnej činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 1 podľa osobitného predpisu. [11)](#poznamky.poznamka-11) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné pre prípad rozpustenia združenia dohodnúť v zmluve o združení podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedajúci výške nimi vložených prostriedkov.

Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia vyporiadajú majetok získaný výkonom spoločnej činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 1 podľa osobitného predpisu. [11)](#poznamky.poznamka-11) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné dohodnúť v zmluve o združení podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedajúci výške nimi vložených prostriedkov; to platí aj pre prípad rozpustenia združenia.

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 4 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu zriadených v národnej banke. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy.

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 4 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu zriadených v Národnej banke Slovenska. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy.

Ministerstvo má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a pasív a štátnych účelových fondov, ktoré vedie národná banka.

Ministerstvo má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a pasív a štátnych účelových fondov, ktoré vedie Národná banka Slovenska.

Ústredný orgán má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a výdavkových rozpočtových účtoch rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti, ktoré vedie národná banka. Ústredný orgán má aj právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na výdavkových rozpočtových účtoch iných subjektov vedených v národnej banke, na ktoré boli poskytnuté prostriedky z rozpočtu jeho rozpočtovej kapitoly.

Ústredný orgán má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a výdavkových rozpočtových účtoch rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v jeho pôsobnosti, ktoré vedie Národná banka Slovenska. Ústredný orgán má aj právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na výdavkových rozpočtových účtoch iných subjektov vedených v Národnej banke Slovenska, na ktoré boli poskytnuté prostriedky z rozpočtu jeho rozpočtovej kapitoly.

Národná banka je povinná poskytovať údaje podľa odseku 2 aj ministerstvu.

Národná banka Slovenska je povinná poskytovať údaje podľa odseku 2 aj ministerstvu.

príjmy zo splácania poskytnutých úverov a návratných finančných výpomocí zo štátneho rozpočtu a z predaja cenných papierov, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

príjmy zo splácania poskytnutých úverov a návratných finančných výpomocí zo štátneho rozpočtu,

úvery prijaté vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a úroky z týchto úverov,

úroky z prostriedkov získaných z úverov prijatých vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), získané za obdobie od ich prijatia do ich použitia,

výnosy z cenných papierov nadobudnutých od iných emitentov alebo prostriedky získané predajom štátnych cenných papierov,

výnosy z prevodu správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu“), ako aj z prevodu vlastníctva majetku štátu s výnimkou výnosov z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie a výnosov, o ktorých osobitný zákon ustanovuje inak, 4a )

výnosy z predaja majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, ak osobitný zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis podľa [§ 41 ods. 5] neustanovuje inak,

odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, ak nie sú príjmom rozpočtu obce alebo štátneho fondu,

odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, ak nie sú príjmom rozpočtu obce alebo štátneho fondu,

penále, pokuty, zvýšenie dane a iné sankcie a úroky z omeškania zaplatenia dane alebo cla, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak,

penále, pokuty, zvýšenie dane a iné sankcie a úroky z omeškania zaplatenia dane alebo cla, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak,

výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu,

výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu,

ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.

výdavky na splácanie štátneho dlhu Slovenskej republiky, na emisiu štátnych cenných papierov, na ich splácanie a na úhradu výnosov z nich, ako aj výdavky na nákup cenných papierov od iných subjektov,

úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,

splátky úverov a úroky z prijatých úverov, ako aj splátky nesplatených úverov vrátane úrokov, za ktoré prevzal štát záruky,

nezaplatené splátky úverov vrátane úrokov, za ktoré prevzal štát záruky,

Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu [ [§ 5 ods. 1 písm. l)] ].

Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu [ [§ 5 ods. 1 písm. l)] ].

Ak vláda nepredloží návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok národnej rade do 31. decembra bežného roka, rozpočtové hospodárenie sa spravuje štátnym rozpočtom predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky jednotlivých rozpočtových kapitol nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 štátneho rozpočtu schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok s výnimkou rozpočtovej kapitoly Štátny dlh a s výnimkou úhrady zákonom nárokovateľných dávok a príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistného plateného štátom podľa osobitných zákonov. [3)](#poznamky.poznamka-3)

Ak nemožno uplatniť postup podľa odseku 1, vzťahuje sa na rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky počas rozpočtového provizória zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok, pričom jeho ustanoveniami sa spravujú aj vzťahy medzi štátom a inými subjektmi. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového provizória nesmú prekročiť s výnimkami uvedenými v odseku 3 jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok, pričom minister financií Slovenskej republiky určí na základe rozhodnutia vlády záväzné ukazovatele, úlohy a limity výdavkov štátneho rozpočtu.

Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa odseku 2 možno prekročiť o

fiskálnym schodkom schodok štátneho rozpočtu bez výdavkov na splátky istín rozpočtovaných v rozpočtovej kapitole Štátny dlh,

prebytkom štátneho rozpočtu kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu.

Ústredné orgány zostavujú o výsledkoch svojho ročného rozpočtového hospodárenia záverečný účet a prerokúvajú ho v príslušných orgánoch národnej rady. Záverečný účet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh predkladá minister financií.

Ústredné orgány zostavujú o výsledkoch svojho ročného rozpočtového hospodárenia záverečný účet a prerokúvajú ho v príslušných orgánoch národnej rady. Záverečný účet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh predkladá minister financií. Súčasťou záverečného účtu rozpočtovej kapitoly Štátny dlh je aj prehľad o pokladničných operáciách kapitoly Štátny dlh, ktoré nie sú súčasťou rozpočtu.

Ak vláda nepredloží návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok národnej rade do 31. decembra bežného roka, rozpočtové hospodárenie sa spravuje štátnym rozpočtom predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky jednotlivých rozpočtových kapitol nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 štátneho rozpočtu schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok s výnimkou rozpočtovej kapitoly Štátny dlh, ktorej výdavky sa spravujú dohodnutými termínmi splácania jednotlivých úverov a štátnych cenných papierov, a s výnimkou úhrady zákonom nárokovateľných dávok a príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistného plateného štátom podľa osobitných zákonov. [3)](#poznamky.poznamka-3)

Ak vláda nepredloží návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok národnej rade do 31. decembra bežného roka, rozpočtové hospodárenie sa spravuje štátnym rozpočtom predchádzajúceho rozpočtového roka, pričom výdavky jednotlivých rozpočtových kapitol nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť 1/12 štátneho rozpočtu schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok s výnimkou rozpočtovej kapitoly Štátny dlh a s výnimkou úhrady zákonom nárokovateľných dávok a príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistného plateného štátom podľa osobitných zákonov. [3)](#poznamky.poznamka-3)

Príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných rozpočtových kapitol, tvoria rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa. Príjmy a výdavky spojené so správou štátneho dlhu tvoria rozpočtovú kapitolu Štátny dlh. Rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa a rozpočtovú kapitolu Štátny dlh spravuje minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). V príjmoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne splácanie úverov a osobitne úrokov z nich a osobitne sa v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sledujú a vykazujú. Vo výdavkoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne poskytovanie a splácanie úverov, osobitne splácanie úrokov z nich, osobitne poplatky za ich poskytovanie a osobitne sa v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sledujú a vykazujú.

Príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a výdavky štátneho rozpočtu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných rozpočtových kapitol, tvoria rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa. Príjmy a výdavky spojené so správou štátneho dlhu tvoria rozpočtovú kapitolu Štátny dlh. Rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná správa a rozpočtovú kapitolu Štátny dlh spravuje minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). V príjmoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne splácanie úverov a osobitne úrokov z nich a osobitne sa v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sledujú a vykazujú. Vo výdavkoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje osobitne poskytovanie úverov a splácanie úrokov z prijatých úverov, osobitne poplatky súvisiace s prijatými úvermi; v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sa sledujú a vykazujú osobitne.

Prostriedky uvedené v odseku 1 môže rozpočtová organizácia použiť len prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu. O sumu týchto prostriedkov je zriaďovateľ povinný povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov.

Prostriedky uvedené v odseku 1 môže rozpočtová organizácia použiť len prostredníctvom príjmov a výdavkov svojho rozpočtu s výnimkou prostriedkov podľa odseku 1 písm. e), ak sú poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platbu do zahraničia. O sumu týchto prostriedkov je zriaďovateľ povinný povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov.

rozpočet Štátneho dlhu,

rozpočet každého krajského úradu [2a)](#poznamky.poznamka-2a) vrátane rozpočtov okresných úradov, rozpočtov ich rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, vrátane finančných vzťahov k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,

rozpočet Všeobecnej pokladničnej správy,

rozpočet Štátneho dlhu,

finančný vzťah k Tlačovej agentúre Slovenskej republiky,

rozpočet Všeobecnej pokladničnej správy,

finančný vzťah ku každej z týchto verejnoprávnych inštitúcií: Slovenský rozhlas a Slovenská televízia,

finančný vzťah k Tlačovej agentúre Slovenskej republiky,

ústredným orgánom ministerstvo, ďalší ústredný orgán štátnej správy, štátny orgán uvedený v písmene a) bode 2, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a Slovenská akadémia vied,

ústredným orgánom ministerstvo, ďalší ústredný orgán štátnej správy, štátny orgán uvedený v písmene a) bode 2, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied a krajský úrad,

prebytkom štátneho rozpočtu kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu.

fiskálnym schodkom schodok štátneho rozpočtu bez výdavkov na splátky istín rozpočtovaných v rozpočtovej kapitole Štátny dlh,

Príspevky od zákonného zástupcu na úhradu stravy v zariadeniach školského stravovania sa vedú na bežnom účte, z ktorého sa priamo uhrádzajú výdavky súvisiace so stravovaním v týchto zariadeniach.

Príspevky od zákonného zástupcu na úhradu stravy a úhrady stravy od iných stravníkov v zariadeniach školského stravovania sa vedú na bežnom účte, z ktorého sa priamo uhrádzajú výdavky súvisiace so stravovaním v týchto zariadeniach.

rozhodnutím ústredného orgánu, ak osobitný predpis neustanoví inak, alebo rozhodnutím obce (ďalej len „zriaďovateľ“).

rozhodnutím ústredného orgánu, ak osobitný predpis neustanoví inak, pričom rozhodnutím ústredného orgánu, ktorým je krajský úrad, len na účely podľa osobitného predpisu, [2a)](#poznamky.poznamka-2a) alebo rozhodnutím obce (ďalej len „zriaďovateľ“).

Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom národnej rady na financovanie osobitne určených úloh. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami štátneho fondu sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a nemožno ich poskytnúť na financovanie miezd a platov.

Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom národnej rady na financovanie osobitne určených úloh. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami štátneho fondu sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.

Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú vymedzené zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje.

Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť na samostatnom účte a prostriedky z tejto dotácie nemožno poskytnúť na financovanie miezd a platov. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú vymedzené zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje.

Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám a fyzickým osobám, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom území, a to na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce. Mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce.

Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom území, a to na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb za podmienok ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce. Mestské časti Bratislavy a Košíc môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom obce.

V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov a v rozpočtoch obcí sa uplatňuje jednotné triedenie príjmov a výdavkov, ako aj jednotný spôsob sledovania ich plnenia (rozpočtová klasifikácia), ktoré ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov a v rozpočtoch obcí sa uplatňuje jednotné triedenie príjmov a výdavkov, ako aj jednotný spôsob sledovania ich plnenia (rozpočtová klasifikácia), ktoré určí ministerstvo.

Záverečný účet obce obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia obce vrátane výsledkov hospodárenia peňažných fondov. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia obce alebo o spôsobe úhrady schodku rozhoduje obecné zastupiteľstvo.

Záverečný účet obce obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia obce vrátane výsledkov hospodárenia peňažných fondov. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia obce alebo o spôsobe úhrady schodku rozhoduje obecné zastupiteľstvo po schválení záverečného účtu obce.

Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po vykonaní odvodov podľa [§ 39 ods. 1] a [4] . Ďalej sú zdrojom rezervného fondu príjmy z prenájmu majetku štátu v správe príspevkovej organizácie, darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení.

Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po vykonaní odvodov podľa [§ 39 ods. 1] a [4] . Ďalej sú zdrojom rezervného fondu darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti po zdanení.

Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže ustanoviť prevzatie štátnych záruk inak, ako je ustanovené v odseku 4.

Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže ustanoviť

príjmy rozpočtových kapitol s výnimkou príjmov rozpočtových kapitol podľa [§ 2 ods. 1 písm. a) bodov 6 a 7] ,

príjmy rozpočtových kapitol s výnimkou príjmov rozpočtových kapitol podľa [§ 2 ods. 1 písm. a) bodov 7 a 8] ,

výnosy z predaja majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, ak osobitný zákon neustanovuje inak,

výnosy z predaja majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, ak osobitný zákon alebo všeobecne záväzný právny predpis podľa [§ 41 ods. 5] neustanovuje inak,

ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.

výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu,

Pokuty uložené a vymožené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov, [31)](#poznamky.poznamka-31) ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, sú príjmom osobitného účtu štátneho rozpočtu. Tieto pokuty vymáhajú orgány štátnej správy, ktoré ich uložili; uvedené sa vzťahuje aj na pokuty právoplatne uložené a nevymožené do 1. januára 1994.

Pokuty uložené a vymožené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov, [31)](#poznamky.poznamka-31) ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, sú vo výške 70 % príjmom osobitného účtu štátneho rozpočtu. Tieto pokuty vymáhajú orgány štátnej správy, ktoré ich uložili; uvedené sa vzťahuje aj na pokuty právoplatne uložené a nevymožené do 1. januára 1994.

povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch poukázať rozpočtové prostriedky vopred na úhradu akreditívov v prospech tuzemských osôb na zabezpečenie kapitálových záväzkov s čerpaním maximálne do troch mesiacov nasledujúceho roka.

povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch poukázať rozpočtové prostriedky vopred na úhradu akreditívov v prospech tuzemských osôb na zabezpečenie kapitálových záväzkov s čerpaním maximálne do troch mesiacov nasledujúceho roka,

Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku, [7)](#poznamky.poznamka-7) na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného a nehmotného majetku, [7)](#poznamky.poznamka-7) pričom na účely tohto zákona sa vstupnou cenou [7)](#poznamky.poznamka-7) rozumie súčet cien predmetov obstarávania bez ohľadu na množstvo a cenu jednotlivých obstarávaných predmetov, výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok s výnimkou dotácií štátnym fondom. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov.

Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len do konca rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu [ [§ 5 ods. 1 písm. l)] ].

Použitie príspevkov a dotácií podlieha ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom. Spôsob ich zúčtovania so štátnym rozpočtom ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Použitie príspevkov a dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo.

Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej výpomoci. V zmluve musí byť dohodnutý úrok, doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, a spôsob jej splácania. Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, nemôže byť dlhšia ako štyri roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc nemožno zmeniť na iný druh finančného vzťahu. Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku 5 písm. b) a c) nie je úrok predmetom zmluvy.

Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej výpomoci, pričom na poskytnutie návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm. a) sa vzťahuje [§ 15 ods. 3 a 4] . V zmluve musí byť dohodnutý úrok, doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, a spôsob jej splácania. Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, nemôže byť dlhšia ako štyri roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc nemožno zmeniť na iný druh finančného vzťahu. Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku 5 písm. b) a c) nie je úrok predmetom zmluvy.

Rozpočet rozpočtovej kapitoly podľa [§ 2 ods. 1 písm. a) bodov 1 až 5] obsahuje

Rozpočet rozpočtovej kapitoly podľa [§ 2 ods. 1 písm. a) bodov 1 až 6] obsahuje

dotácie a príspevky podľa osobitných predpisov [5)](#poznamky.poznamka-5) na úlohy a činnosti, ktoré sú v pôsobnosti ústredného orgánu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

dotácie na úlohy a činnosti, ktoré sú vo vecnej pôsobnosti ústredného orgánu, a príspevky podľa osobitných predpisov [5)](#poznamky.poznamka-5) vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a vratky týchto dotácií a príspevkov, ako aj výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu ( [§ 6 ods. 3] ).

Prostriedky osobitného účtu štátneho rozpočtu podľa odseku 2 sa použijú na krytie výdavkov spojených s výkonom činnosti orgánu štátnej správy, ktorý pokutu uložil; podrobnosti upraví vláda nariadením.

Prostriedky osobitného účtu štátneho rozpočtu podľa odseku 2 sa použijú najmä na krytie výdavkov spojených s výkonom činnosti orgánu štátnej správy, ktorý pokutu uložil; podrobnosti upraví vláda nariadením.