Slovenská republika rešpektuje a podporuje jazykovú aj kultúrnu identitu komunity nepočujúcich osôb a váži si ich prínos pre rozvoj spoločnosti. Účelom zákona je ustanoviť používanie posunkovej reči ako formy komunikácie nepočujúcich osôb, a tým zabezpečiť podmienky na ich uplatnenie v spoločnosti.
Za nepočujúce osoby sa na účely tohto zákona považujú osoby, ktoré nepočujú od narodenia alebo stratili sluch pred osvojením si hovorenej reči, a osoby ohluchnuté a ťažko nedoslýchavé, ktorým strata sluchu neumožňuje ani s technickými pomôckami porozumieť hovorenej reči sluchom tak, aby mohli prostredníctvom hovorenej reči bezproblémovo komunikovať.
(1) Posunková reč je konkrétna realizácia systému posunkového jazyka.
(2) Komunikačnou formou nepočujúcich osôb používanou v Slovenskej republike je slovenský posunkový jazyk.
(3) Slovenský posunkový jazyk je prirodzený jazyk komunity nepočujúcich osôb, ktorý je tvorený špecifickými vizuálno-pohybovými prostriedkami, medzi ktoré patrí tvar rúk, ich pozícia a pohyb, mimika, pozícia a pohyb hlavy a hornej časti trupu. Slovenský posunkový jazyk má základné vlastnosti jazyka, je verbálny nezvukový jazykový systém s vlastnou gramatikou a inventárom posunkov. Jednotkou slovenského posunkového jazyka je posunok.
(4) Komunikačnou formou nepočujúcich s počujúcimi, neovládajúcimi slovenský posunkový jazyk, je posunkovaná slovenčina.
(5) Posunkovaná slovenčina je forma komunikácie používajúca gramatiku a slová zo slovenského jazyka, posunky zo slovenského posunkového jazyka a umelo vytvorené posunky. Tieto prvky sa používajú súčasne, bez hlasu alebo s hlasom.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.