Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Sociálnej poisťovni

výdavky na úhradu zdravotných výkonov na účely sociálneho zabezpečenia.

náklady, ktoré súvisia s činnosťou samosprávnych orgánov a výkonných orgánov.

Sociálna poisťovňa platí a odvádza poistné na zdravotné poistenie podľa osobitného predpisu. [1b)](#poznamky.poznamka-1b)

Zdravotné výkony na účely sociálneho zabezpečenia sú:

vykonáva poistenie zodpovednosti za škodu, vyberá a vymáha poistné na poistenie zodpovednosti za škodu a zabezpečuje výplatu náhrady škody podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov. [7a)](#poznamky.poznamka-7a)

prostriedky poskytnuté z Fondu národného majetku Slovenskej republiky,

prostriedky z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky.

náklady, ktoré súvisia s činnosťou samosprávnych orgánov a výkonných orgánov.

Poistné na poistenie zodpovednosti za škodu platí zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný si poistné na poistenie zodpovednosti za škodu vypočítať sám, pričom použije sadzby poistného na poistenie zodpovednosti za škodu podľa hlavného druhu činnosti vykonávanej zamestnávateľom uvedené v prílohe. Najnižšie poistné na poistenie zodpovednosti za škodu za poistné obdobie je 70 Sk. Poistné obdobie na účely poistenia zodpovednosti za škodu je predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Ak zamestnávateľ vykonáva rôzne druhy činností, použije sa sadzba poistného na poistenie zodpovednosti za škodu vzťahujúca sa na činnosť s najvyššou sadzbou poistného.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na poistenie zodpovednosti za škodu je úhrn vymeriavacích základov na určenie poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie všetkých jeho zamestnancov za poistné obdobie. Na určenie vymeriavacieho základu zamestnancov platia ustanovenia [§ 16 ods. 1 až 4] a [12] rovnako.

Poistné na poistenie zodpovednosti za škodu zamestnávateľ odvádza na účet príslušnej pobočky po uplynutí poistného obdobia ( [§ 15a ods. 1] ) v termínoch podľa [§ 21 ods. 1] . Ustanovenia [§ 20 ods. 4] a [§ 21 ods. 4] platia rovnako.

Tento zákon upravuje aj právne vzťahy z poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania [1)](#poznamky.poznamka-1) (ďalej len „poistenie zodpovednosti za škodu“) a vykonávanie poistenia zodpovednosti za škodu Sociálnou poisťovňou.

Príslušná pobočka predpíše zamestnávateľovi platobným výmerom poistné na poistenie zodpovednosti za škodu, ak zamestnávateľ nezaplatil toto poistné vôbec alebo ak ho zaplatil v nesprávnej sume. Ak je takto zistená suma dlžného poistného nižšia ako 100 Sk, príslušná pobočka nepredpíše poistné na poistenie zodpovednosti za škodu.

Odseky 1 až 3 platia rovnako aj na poistné na poistenie zodpovednosti za škodu.

Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje, ak nebola splnená oznamovacia povinnosť podľa [§ 18] .

Ak poistné na poistenie zodpovednosti za škodu nebolo zaplatené včas a v správnej sume, zvyšuje sa o 2 % za každý aj začatý mesiac omeškania, najmenej o 100 Sk. Výška sumy sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nadol.

vykonáva kontrolnú, konzultačnú a poradenskú činnosť.

Základný fond poistenia zodpovednosti za škodu je určený na výplatu náhrady škody.

Základný fond poistenia zodpovednosti za škodu sa tvorí z

poistného na poistenie zodpovednosti za škodu,

prostriedkov poskytnutých z Fondu národného majetku Slovenskej republiky ( [§ 51f] ),

prostriedkov z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky ( [§ 51f] ),

náhrad za vyplatené plnenie ( [§ 44f] ),

úrokov z vkladov v bankách alebo v pobočkách zahraničnej banky so sídlom v Slovenskej republike,

darov, ak spôsob využitia nie je určený darcom inak,

ostatných príjmov.

Súčasťou základného fondu poistenia zodpovednosti za škodu sú aj

finančné prostriedky z rezerv [ [§ 51e ods. 2 písm. d)] ],

prostriedky z osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky [ [§ 51f ods. 2 písm. a)] ].

Základný fond poistenia zodpovednosti za škodu nemožno použiť na iný účel ako na výplatu náhrady škody.

Informácie o platiteľoch poistného na poistenie zodpovednosti za škodu a o príjemcoch náhrady škody možno poskytnúť, ak ďalej nie je ustanovené inak, len s ich súhlasom okrem prípadov, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis.

Poistenie zodpovednosti za škodu vzniká dňom nástupu do zamestnania prvého zamestnanca a trvá do skončenia zamestnania posledného zamestnanca zamestnávateľa.

Zamestnávateľ má právo, aby pri vzniku poistnej udalosti Sociálna poisťovňa zaň hradila preukázané nároky na náhradu škody na zdraví spôsobenej pracovným úrazom, ku ktorému došlo počas trvania poistenia zodpovednosti za škodu, a chorobou z povolania, ktorá bola prvý raz preukázaná počas poistenia zodpovednosti za škodu.

Poistná udalosť je poškodenie zdravia alebo smrť, ktoré boli spôsobené v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Ak o náhrade škody rozhoduje príslušný súd, platí, že poistná udalosť nastala až v deň, keď rozhodnutie, podľa ktorého má Sociálna poisťovňa plniť, nadobudlo právoplatnosť.

Sociálna poisťovňa uhradí náhradu škody podľa [§ 44a ods. 2] zamestnancovi, u ktorého vznikla škoda na zdraví spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, v slovenských korunách.

Ak zamestnávateľ uhradil zamestnancovi uvedenému v odseku 1 škodu alebo jej časť podľa [§ 44a ods. 2] , má právo, aby Sociálna poisťovňa uhradila ním nahradenú škodu, a to až do výšky, v akej bol povinný nahradiť škodu tomuto zamestnancovi.

Ak tou istou poistnou udalosťou vzniknú zamestnancovi práva z niekoľkých poistení zodpovednosti za škodu u jedného zamestnávateľa alebo u viacerých zamestnávateľov, možno v rozsahu, v akom sa zhodujú, plniť len z jedného poistenia zodpovednosti za škodu.

Ak Sociálna poisťovňa uhradila za zamestnávateľa škodu, prechádza na ňu právo zamestnávateľa na náhradu voči tomu, kto zamestnancovi uvedenému v [§ 44b ods. 1] za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu. [27)](#poznamky.poznamka-27) Zamestnávateľ je povinný voči inému toto právo zabezpečiť. Ak zamestnávateľ poruší túto povinnosť, Sociálna poisťovňa je oprávnená požadovať od tohto zamestnávateľa náhradu až do výšky vyplatenej náhrady škody.

Na Sociálnu poisťovňu neprechádzajú nároky zamestnávateľa voči fyzickým osobám, ktoré so zamestnancom uvedeným v [§ 44b ods. 1] žijú v domácnosti alebo ktoré sú naň odkázané výživou. To však neplatí, ak tieto osoby spôsobili škodu úmyselne.

Sociálna poisťovňa poskytne náhradu škody najneskôr do 15 dní od skončenia zisťovania nevyhnutného na určenie rozsahu povinnosti plniť.

Zisťovanie nevyhnutné na určenie rozsahu povinnosti Sociálnej poisťovne plniť je skončené, ak

zamestnávateľ splnil podmienky podľa [§ 44c ods. 1] ,

zamestnávateľ preukáže dôvody na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti za škodu a so súhlasom Sociálnej poisťovne alebo s jej dodatočným schválením dohodne so zamestnancom uvedeným v [§ 44b ods. 1] výšku náhrady škody alebo ak je výška náhrady škody určená vykonateľným rozhodnutím príslušného súdu.

Sociálna poisťovňa nenahradí škodu,

ktorú uhradil zamestnávateľ alebo ktorú sa zamestnávateľ zaviazal uhradiť nad rozsah ustanovený osobitným predpisom [1)](#poznamky.poznamka-1) alebo nad rozsah právoplatného rozhodnutia o náhrade škody,

ktorá vznikla vynaložením nákladov na zdravotnú starostlivosť, na dávky nemocenského poistenia a dávky dôchodkového zabezpečenia poskytované z dôvodu škody na zdraví podľa [§ 44a ods. 2] .

Zamestnávateľ je bez zbytočného odkladu povinný Sociálnej poisťovni

poskytnúť súčinnosť potrebnú na zistenie príčin škody a výšky škody,

písomne oznámiť, že

nastala udalosť, ktorá môže byť dôvodom na vznik práva na náhradu škody,

mu vznikla povinnosť poskytnúť náhradu škody, ktorú má Sociálna poisťovňa uhradiť, a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške,

bolo proti nemu uplatnené právo na náhradu škody na súde,

škoda bola spôsobená zavineným porušením pracovných povinností v pracovnoprávnych vzťahoch,

umožniť účasť na konaní o náhrade škody, ktorú má Sociálna poisťovňa uhradiť,

vyhotoviť o vzniku udalosti, o jej príčinách a rozsahu škody zápisnicu,

preukázať zaplatenie poistného na poistenie zodpovednosti za škodu od vzniku poistenia.

Zamestnávateľ umožní Sociálnej poisťovni overiť príčinu, rozsah a výšku škody a oznámi jej, či uplatní právo na plnenie z iného poistenia zodpovednosti za škodu.

Zamestnávateľ bez zbytočného odkladu orgánom činným v trestnom konaní písomne oznámi, že nastala udalosť, ktorá by mohla byť dôvodom na vznik práva na plnenie Sociálnej poisťovne, ak vznikla za okolností vzbudzujúcich podozrenie zo spáchania trestného činu.

Ak zamestnávateľ nepostupoval podľa ustanovení uvedených v odsekoch 1 až 3, a tým sťaží zistenie právneho dôvodu, rozsahu alebo výšky škody, Sociálna poisťovňa má voči nemu právo na náhradu až do polovice súm, ktoré z dôvodu poistnej udalosti vyplatila.

Zamestnávateľ v konaní o náhrade škody, ktorú má Sociálna poisťovňa nahradiť, postupuje v súlade s pokynmi Sociálnej poisťovne, dohodne sa s ňou o tom, kto ho bude v tomto konaní zastupovať. Ak zamestnávateľ bez súhlasu Sociálnej poisťovne nevznesie námietku premlčania alebo ak sa zaviaže bez tohto súhlasu premlčanú pohľadávku uznať, Sociálna poisťovňa nie je povinná plniť.

Sociálna poisťovňa má voči zamestnávateľovi právo na náhradu vyplateného plnenia až do jeho výšky, ak zamestnávateľ alebo zamestnanec uvedený v [§ 44b ods. 1]

spôsobil škodu úmyselne, pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,

porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a toto porušenie bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody.

Právo na náhradu podľa odseku 6 má Sociálna poisťovňa voči zamestnávateľovi, ak škoda bola spôsobená zavineným porušením pracovných povinností jeho zamestnancov, až do výšky, ktorú môže zamestnávateľ požadovať od zodpovedného zamestnanca podľa pracovnoprávnych predpisov.

Sociálna poisťovňa pri kontrole a evidencii podkladov potrebných na výpočet poistného na poistenie zodpovednosti za škodu spolupracuje so správcom dane.

Zamestnávateľ je na požiadanie Sociálnej poisťovne povinný predložiť hodnoverné podklady rozhodujúce pre určenie základu na výpočet poistného na poistenie zodpovednosti za škodu.

Sociálna poisťovňa je oprávnená preskúmať správnosť podkladov na výpočet poistného na poistenie zodpovednosti za škodu, ako aj údaje nevyhnutné na vybavovanie poistných udalostí.

Proti zamestnávateľovi, ktorý v čase vzniku poistnej udalosti, v ktorej dôsledku škoda vznikla, nezaplatil poistné na poistenie zodpovednosti za škodu včas a v správnej výške, Sociálna poisťovňa má právo na náhradu 50 % súm, ktoré vyplatila z dôvodu poistných udalostí.

Od uplatnenia práva uvedeného v odseku 4 môže Sociálna poisťovňa v odôvodnených prípadoch upustiť čiastočne alebo úplne.

Sociálna poisťovňa uhradí trovy súdneho konania alebo mimosúdneho prerokovania vynaložené zamestnávateľom v súvislosti s poistnou udalosťou, ktorá by mohla byť dôvodom na vznik práva na plnenie Sociálnej poisťovne, len ak sa vopred písomne zaviaže ich uhradiť, alebo ak súd rozhodoval o nárokoch, ktoré nemožno uhradiť bez súdneho rozhodnutia.

Ak má zamestnávateľ voči zamestnancovi uvedenému v [§ 44b ods. 1] alebo voči inej osobe právo na vrátenie vyplatenej sumy, na zníženie náhrady alebo na zastavenie jej výplaty, toto právo prechádza na Sociálnu poisťovňu, ak za zamestnávateľa sumu Sociálna poisťovňa zaplatila alebo za neho vypláca náhradu škody.

Na Sociálnu poisťovňu prechádza aj právo zamestnávateľa na náhradu trov uvedených v odseku 1, ktoré boli zamestnávateľovi priznané proti odporcovi, ak ich Sociálna poisťovňa uhradila za zamestnávateľa.

Nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, ktoré neuspokojil likvidátor alebo správca konkurznej podstaty a na ktorých uspokojenie sa nevzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu alebo povinné zmluvné poistenie podľa osobitných predpisov, uspokojí štát prostredníctvom Sociálnej poisťovne z prostriedkov osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, Fondu národného majetku Slovenskej republiky a z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky.

Na uspokojovanie nárokov zamestnancov podľa odseku 1 sa použijú prostriedky

z osobitného účtu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, ak ide o zamestnancov organizácií zrušených v dôsledku predaja majetku štátu podľa zákona č. [427/1990 Zb.] o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické osoby alebo fyzické osoby v znení neskorších predpisov,

z Fondu národného majetku Slovenskej republiky, ak ide o zamestnancov akciovej spoločnosti, ktorej zakladateľom je Fond národného majetku Slovenskej republiky podľa zákona č. [92/1991 Zb.] o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorá zanikla podľa zákona č. [328/1991 Zb.] o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov,

z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky, ak ide o zamestnancov štátneho podniku alebo akciovej spoločnosti, ktorej zakladateľom je štát, pri ktorých zrušení bola vykonaná likvidácia alebo ktoré zanikli podľa zákona č. [328/1991 Zb.] o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

Prostriedky z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky a z Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa použijú iba v prípadoch, ak o zrušení štátneho podniku alebo akciovej spoločnosti likvidáciou bolo rozhodnuté alebo ak konkurz bol vyhlásený pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý upraví úrazové poistenie, a to až do úplného uspokojenia nárokov zamestnancov uvedených v odseku 1.

Prostriedky z Fondu národného majetku Slovenskej republiky sa poskytnú preddavkovo v sume 10 miliónov slovenských korún ročne vždy do 30. januára kalendárneho roka až do nadobudnutia účinnosti zákona, ktorý upraví úrazové poistenie. Zúčtovanie za predchádzajúci kalendárny rok vykoná Sociálna poisťovňa do 31. marca nasledujúceho roka. Prostriedky na ďalšie obdobie poskytne Fond národného majetku Slovenskej republiky jednorazovo v sume určenej Sociálnou poisťovňou.

Prostriedky z rozpočtovej rezervy vlády Slovenskej republiky sa budú Sociálnej poisťovni uhrádzať priebežne podľa skutočne vynaložených nákladov.

Výkon poistenia zodpovednosti za škodu prechádza zo Slovenskej poisťovne, a. s., na Sociálnu poisťovňu od 1. apríla 2002.

Riaditeľ pobočky nemôže popri svojej funkcii vykonávať inú zárobkovú činnosť vrátane podnikateľskej činnosti. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu alebo umeleckú činnosť.

Orgán štátneho dozoru je za neplnenie povinností podľa odseku 6 písm. a) a odseku 7 oprávnený uložiť Sociálnej poisťovni poriadkovú pokutu od 1 000 Sk do 20 000 Sk. Ak povinnosť nebola splnená v určenej lehote alebo v požadovanom rozsahu, poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane, najviac do 50 000 Sk.

Ak Sociálna poisťovňa pri vykonávaní nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a poistenia zodpovednosti za škodu poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo nesplní opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov v určenej lehote alebo v určenom rozsahu, orgán štátneho dozoru jej môže uložiť pokutu až do

2 000 000 Sk za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy,

5 000 000 Sk za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy.

Pokuty uložené podľa odsekov 10 a 11 sú príjmom rezervného fondu Sociálnej poisťovne. Pokuty možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátneho dozoru o porušení povinnosti dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pokutu podľa odseku 11 nemožno uložiť, ak už bola Sociálnej poisťovni za to isté porušenie povinnosti uložená pokuta iným orgánom štátneho dozoru. Orgány štátneho dozoru sa navzájom informujú o uložení pokút. Na rozhodovanie o pokutách sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. [8e)](#poznamky.poznamka-8e)

Sociálna poisťovňa na úhradu pokút podľa odsekov 10 a 11 použije finančné prostriedky zo správneho fondu.

vydať výkonnému orgánu Sociálnej poisťovne potvrdenie o odobratí prvopisov dokladov a písomností a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak tieto prvopisy už nie sú potrebné na ďalší výkon štátneho dozoru, je povinný ich vrátiť tomu, komu boli odobraté,

kontrolovať plnenie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

v odôvodnených prípadoch odniesť aj mimo priestorov Sociálnej poisťovne prvopisy dokladov a písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov najneskôr do skončenia výkonu štátneho dozoru; Sociálna poisťovňa môže prvopisy na svoje náklady nahradiť kópiami osvedčenými podľa osobitných predpisov, [8c)](#poznamky.poznamka-8c) ak s tým orgán štátneho dozoru súhlasí,

vyžadovať súčinnosť orgánov Sociálnej poisťovne potrebnú na výkon štátneho dozoru,

zúčastňovať sa na schôdzach samosprávnych orgánov s poradným hlasom,

navrhovať zvolanie správnej rady a dozornej rady, najmä ak zistí nedostatky v činnosti Sociálnej poisťovne,

ukladať orgánom Sociálnej poisťovne opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

podávať návrhy na odvolanie člena správnej rady orgánu, ktorý ho navrhol ( [§ 7 ods. 2] ).

Sociálna poisťovňa je povinná na požiadanie poskytnúť orgánu štátneho dozoru najmä

potrebné doklady a písomnosti,

potrebné informácie a vysvetlenia súvisiace s činnosťou Sociálnej poisťovne.

Sociálna poisťovňa je povinná

zúčastniť sa na prerokovaní správy,

prijať v určenej lehote opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

predložiť orgánu štátneho dozoru písomnú správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov,

uplatniť právnu zodpovednosť za zistené nedostatky voči zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky.

Sociálna poisťovňa je povinná na požiadanie poskytnúť orgánu štátneho dozoru súčinnosť zodpovedajúcu povinnostiam podľa odseku 2 a utvoriť primerané materiálne a technické podmienky na výkon štátneho dozoru.

Výkon štátneho dozoru je skončený v deň prerokovania správy s príslušným riaditeľom.

Na výkon štátneho dozoru môže orgán štátneho dozoru prizvať zamestnancov iných ústredných orgánov štátnej správy alebo znalcov podľa osobitného predpisu, [8d)](#poznamky.poznamka-8d) ak to vyžaduje výkon štátneho dozoru. Požadovať uvoľnenie zamestnancov na výkon štátneho dozoru možno najviac na 12 dní v kalendárnom roku; toto uvoľnenie sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Ustanovenie odseku 3 písm. e) platí aj pre prizvaných zamestnancov a znalcov. Oprávnenia orgánu štátneho dozoru podľa odseku 4 sa vzťahujú aj na prizvaných zamestnancov a znalcov.

Poistné na nemocenské poistenie platia

zamestnanci zúčastnení na nemocenskom poistení,

zamestnávatelia za zamestnancov uvedených v písmene a),

samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na nemocenskom poistení,

spolupracujúce osoby samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len „spolupracujúce osoby“) zúčastnené na nemocenskom poistení,

Národný úrad práce,

štát.

Ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie len raz.

Národný úrad práce platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za uchádzačov o zamestnanie poberajúcich hmotné zabezpečenie. [14)](#poznamky.poznamka-14)

Poistné na dôchodkové zabezpečenie platia

zamestnanci zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení,

zamestnávatelia za zamestnancov uvedených v písmene a),

samostatne zárobkovo činné osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,

spolupracujúce osoby zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,

osoby zárobkovo činné v cudzine zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení,

osoby dobrovoľne pokračujúce v účasti na dôchodkovom zabezpečení,

Národný úrad práce,

štát.

Osoba zárobkovo činná v cudzine na účely tohto zákona je osoba podľa osobitného predpisu. [9)](#poznamky.poznamka-9) Osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení na účely tohto zákona je osoba podľa osobitného predpisu. [9a)](#poznamky.poznamka-9a)

Zamestnanec zúčastnený na nemocenskom poistení a zamestnanec zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení na účely tohto zákona sú osoby ustanovené osobitným predpisom. [10)](#poznamky.poznamka-10)

Samostatne zárobkovo činnými osobami a spolupracujúcimi osobami na účely tohto zákona sa rozumejú osoby ustanovené osobitným predpisom. [11)](#poznamky.poznamka-11)

Zamestnávateľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľom spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným sa na účely tohto zákona rozumejú spoločnosti s ručením obmedzeným, ktoré plnia voči týmto osobám povinnosti zamestnávateľov.

Fyzické osoby a právnické osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až d) a v odseku 2 písm. a) až d) sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie s výnimkou

obdobia, počas ktorého boli osoby uvedené v odseku 1 písm. a), c) a d) a v odseku 2 písm. a), c) a d) uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej činnosti, bola im poskytovaná peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok; to neplatí, ak rodičovský príspevok poberá rodič slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý, ktorý nežije s druhom a je zárobkovo činný,

obdobia, počas ktorého zamestnanec ošetruje člena rodiny,

obdobia, počas ktorého osoby uvedené v odseku 1 písm. a), c) a d) a v odseku 2 písm. a), c) a d) vykonávali základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu alebo mimoriadnu službu v rámci výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnú službu,

obdobia, počas ktorého zamestnanec čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy,

Štát platí poistné na nemocenské poistenie za

žiakov stredných škôl a študentov vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi [12)](#poznamky.poznamka-12) a ak nie sú povinní platiť poistné podľa odseku 1 písm. a) a c),

uchádzačov o zamestnanie [13)](#poznamky.poznamka-13) nepoberajúcich hmotné zabezpečenie.

Štát platí poistné na dôchodkové zabezpečenie za

študentov vysokých škôl, ak sú nezaopatrenými deťmi [12)](#poznamky.poznamka-12) a ak nie sú povinní platiť poistné podľa odseku 1 písm. a) až c),

osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do šiestich rokov alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vo veku do 18 rokov, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, [15)](#poznamky.poznamka-15) ak nie je umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným pobytom a ak nie sú povinné platiť poistné podľa odseku 1 písm. a) až c),

osoby, ktoré poberajú invalidný dôchodok do dosiahnutia veku potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok, a ak nie sú povinné platiť poistné podľa odseku 2 písm. a) a c),

občanov, ktorí vykonávajú základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu alebo mimoriadnu službu v rámci výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnú službu.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období.

Zamestnanec platí poistné vo výške 1,4 % na nemocenské poistenie a 6,4 % na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu.

Samostatne zárobkovo činná osoba a spolupracujúca osoba platí poistné vo výške 4,8 % na nemocenské poistenie a 28 % na dôchodkové zabezpečenie z vymeriavacieho základu.

Zamestnávateľ platí poistné vo výške 3,4 % na nemocenské poistenie a 21,6 % na dôchodkové zabezpečenie z úhrnu vymeriavacích základov jeho zamestnancov. Vymeriavací základ zamestnanca na dohodnutom verejnoprospešnom pracovnom mieste pre dlhodobo nezamestnaného podľa osobitného predpisu [16a)](#poznamky.poznamka-16a) sa zahŕňa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa len do výšky percenta ustanoveného zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok z vymeriavacieho základu, z ktorého platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie štát podľa [§ 16 ods. 14] .

Zamestnávateľ platí poistné vo výške 1,1 % na nemocenské poistenie a 5,3 % na dôchodkové zabezpečenie, ak

zamestnáva viac ako štvrtinu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou zo všetkých zamestnancov alebo

zamestnáva občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím.

Osoba zárobkovo činná v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení a osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení platia poistné na dôchodkové zabezpečenie vo výške 28 % z vymeriavacieho základu.

Štát platí poistné za osoby uvedené v [§ 14 ods. 8 a 9] vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok; v roku 1995 vo výške určenej zákonom o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Národný úrad práce platí poistné za osoby uvedené v [§ 14 ods. 11] vo výške ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.

Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov je

príjem [18)](#poznamky.poznamka-18) za vykonanú prácu dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a podliehajúci dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitných predpisov, [19)](#poznamky.poznamka-19)

príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb len preto, že

tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo

nedosahuje zdaniteľnú výšku,

náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitných predpisov, [19a)](#poznamky.poznamka-19a) náhrada mzdy plynúca z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby dobrovoľne zúčastnenej na nemocenskom poistení je ňou určená suma.

Vymeriavací základ podľa odsekov 1 až 7, odseku 8 písm. a) a odsekov 9 a 10 je najmenej

4 000 Sk mesačne,

3 000 Sk mesačne, ak ide o poberateľa čiastočného invalidného dôchodku a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,

2 000 Sk mesačne, ak ide o poberateľa invalidného dôchodku, invalidného zamestnanca mladšieho ako 18 rokov a o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na čiastočný úväzok podľa osobitného predpisu, [20f)](#poznamky.poznamka-20f) je príjem [18)](#poznamky.poznamka-18) zodpovedajúci kratšiemu pracovnému času.

Vymeriavací základ podľa odsekov 1 až 10 a odseku 12 je najviac 32 000 Sk mesačne.

Vymeriavací základ na určenie poistného plateného štátom za osoby uvedené v [§ 14 ods. 9 a 10] je v sume ustanovenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok a na určenie poistného plateného Národným úradom práce za osoby uvedené v [§ 14 ods. 11] je 2 700 Sk.

Osoby uvedené v odsekoch 6, 7, 9 a 10 sú povinné zmenu vymeriavacieho základu písomne oznámiť príslušnej pobočke. Zmenený vymeriavací základ sa použije najskôr od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom bola zmena oznámená.

Vymeriavací základ zistený podľa odseku 5 a odseku 8 písm. a) sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, odmena za pracovnú pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch, odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov zahraničnej služby a zahraničných spravodajcov Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je časť platu určená v slovenských korunách. [19d)](#poznamky.poznamka-19d)

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie u spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a u členov družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo závislej činnosti, [19)](#poznamky.poznamka-19) je tento príjem.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb, ak nie je ďalej ustanovené inak, je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb [20)](#poznamky.poznamka-20) dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti. Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla bežného roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie spolupracujúcej osoby je ňou určená suma.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na dôchodkové zabezpečenie osoby zárobkovo činnej v cudzine a osoby dobrovoľne pokračujúcej v účasti na dôchodkovom zabezpečení je nimi určená suma.

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie v kalendárnom roku, v ktorom sa samostatne zárobkovo činná osoba rozhodla pre osobitný spôsob zdaňovania príjmov podľa osobitného predpisu, [20a)](#poznamky.poznamka-20c) je

jedna šestina paušálnej dane alebo

2 700 Sk mesačne, ak sa tejto samostatne zárobkovo činnej osobe poskytla úľava na dani podľa osobitného predpisu. [20b)](#poznamky.poznamka-20b)

Vymeriavacím základom na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá nemá vymeriavací základ podľa odseku 5 alebo 8, je ňou určená suma.

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnancov, je predchádzajúci kalendárny mesiac.

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb, je predchádzajúci kalendárny rok.

Oznamovacia povinnosť na účely tohto zákona v príslušnej pobočke je

prihlásenie zamestnanca zamestnávateľom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie a odhlásenie zamestnanca zamestnávateľom z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia,

prihlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby zúčastnenej na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení, podľa osobitného predpisu [20g)](#poznamky.poznamka-20g) na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie a odhlásenie sa z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia,

odhlásenie spolupracujúcej osoby samostatne zárobkovo činnou osobou z nemocenského poistenia a z dôchodkového zabezpečenia.

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnancov v pobočke príslušnej podľa sídla útvaru, ktorý vedie evidenciu miezd; zamestnávateľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky taký útvar, je povinný prihlásiť svojich zamestnancov v pobočke príslušnej podľa jeho sídla. Zamestnávateľ je povinný túto povinnosť splniť najneskôr do ôsmich dní odo dňa nasledujúceho po vzniku účasti zamestnanca na nemocenskom poistení a odhlásiť ho v rovnakej lehote odo dňa nasledujúceho po skončení tejto účasti.

Ak je zamestnanec zamestnaný u niekoľkých zamestnávateľov, povinnosti podľa odseku 2 plnia jednotliví zamestnávatelia.

Samostatne zárobkovo činná osoba zúčastnená na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení podľa osobitného predpisu [20g)](#poznamky.poznamka-20g) je povinná prihlásiť sa v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní od vzniku účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení a odhlásiť sa v rovnakej lehote od zániku účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná odhlásiť spolupracujúcu osobu v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu najneskôr do ôsmich dní od zániku svojej účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom zabezpečení.

Oznamovacia povinnosť je splnená aj vtedy, ak sa prihláška alebo odhláška podá v ustanovenej lehote na pošte alebo faxom. Prihlášku alebo odhlášku podanú faxom treba do troch dní odo dňa doručenia potvrdiť písomne.

Orgán, ktorý vydáva povolenie na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, je povinný oznámiť pobočke vydanie takého povolenia.

Prihlásenie a odhlásenie sa musí vykonať na tlačive, ktorého obsah a formu určí Sociálna poisťovňa.

Ak koniec lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti pripadne na deň pracovného pokoja, posledný deň lehoty je nasledujúci pracovný deň.

Za zamestnanca a za zamestnávateľa vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec, z vymeriavacieho základu zamestnanca.

Za samostatne zárobkovo činné osoby a spolupracujúce osoby vykazuje a odvádza poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činná osoba.

Osoby zárobkovo činné v cudzine zúčastnené na dôchodkovom zabezpečení a osoby dobrovoľne pokračujúce v účasti na dôchodkovom zabezpečení odvádzajú poistné na dôchodkové zabezpečenie samy.

Za osoby uvedené v [§ 14 ods. 8 a 9] poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie odvádza za štát Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí na účet príslušnej pobočky za každý kalendárny mesiac pozadu.

Poistné na nemocenské poistenie sa platí za kalendárny mesiac, v ktorom trvala účasť osôb uvedených v [§ 14 ods. 1 písm. a)] , [c) a d)] na nemocenskom poistení. Poistné na dôchodkové zabezpečenie sa platí za kalendárny mesiac, v ktorom trvala účasť osôb uvedených v [§ 14 ods. 2 písm. a)] , [c) až f)] na dôchodkovom zabezpečení. Ak účasť na nemocenskom poistení a účasť na dôchodkovom zabezpečení týchto osôb trvala len po časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len za túto časť kalendárneho mesiaca.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí po prvýkrát za mesiac, v ktorom vznikla účasť osôb uvedených v [§ 14 ods. 1 písm. a)] , [c) a d)] a v [§ 14 ods. 2 písm. a)] , [c) až f)] na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa platí

bezhotovostným prevodom,

poštovou poukážkou,

v hotovosti v príslušnej pobočke.

Za náklady spojené s vykonávaním nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia nepatrí zamestnávateľovi náhrada.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov uvedených v [§ 16 ods. 1] (ďalej len „príjem zamestnancov“) za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné uvedené v prvej vete za príslušný kalendárny mesiac je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné na účely uvedené v prvej vete za príslušný kalendárny mesiac je splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia ukončeného v predchádzajúcom mesiaci. Ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v nasledujúci pracovný deň.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza samostatne zárobkovo činná osoba za seba a za spolupracujúcu osobu, osoba zárobkovo činná v cudzine zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení a osoba dobrovoľne pokračujúca v účasti na dôchodkovom zabezpečení, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca. Ak deň splatnosti pripadne na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v nasledujúci pracovný deň.

Poistné na dôchodkové zabezpečenie osôb uvedených v [§ 14 ods. 3] možno doplatiť spätne, najviac za obdobie jedného roka od podania žiadosti o doplatenie poistného na dôchodkové zabezpečenie.

Ak platba poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac bola na účet príslušnej pobočky uskutočnená oneskorene, predpokladá sa, že toto poistné je zaplatené včas, ak

v prípade platenia poistného bezhotovostným prevodom je uvedený ako deň prevodu v prevodnom príkaze, ktorý bol daný predpísaným spôsobom predo dňom splatnosti poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, posledný deň splatnosti poistného podľa odsekov 1 a 2; to neplatí, ak platba poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie bola uskutočnená oneskorene z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na účte osôb uvedených v [§ 19] ,

v prípade platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie poštovou poukážkou osobami uvedenými v [§ 19] bolo poistné poukázané v posledný deň splatnosti poistného podľa odsekov 1 a 2.

Poistné platené štátom uhrádza štát v pravidelných mesačných splátkach vopred k prvému dňu príslušného kalendárneho mesiaca.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky upravia všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o čerpaní a zúčtovaní poistného plateného štátom.

Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej pobočke rozčlenené poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za príslušný kalendárny mesiac spolu s vyplatenými dávkami nemocenského poistenia a s dávkami, na ktoré prispieva štát, na výkaze určenom Sociálnou poisťovňou. Tento výkaz je zamestnávateľ povinný predložiť v lehotách uvedených v [§ 21] .

Zamestnávateľ, ktorý nevykonáva nemocenské poistenie svojich zamestnancov, predkladá príslušnej pobočke výkaz poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie; výkaz tohto poistného je zamestnávateľ povinný predložiť v lehotách uvedených v [§ 21] .

Príslušná pobočka predpíše zamestnávateľovi uvedenému v odsekoch 1 a 2 platobným výmerom a samostatne zárobkovo činnej osobe rozhodnutím poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ak tento zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba neodviedli poistné vôbec alebo ak ho odviedli v nesprávnej sume. Ak je takto zistená suma dlžného poistného nižšia ako 100 Sk, príslušná pobočka nepredpíše poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie.

Ak zamestnávateľ uvedený v odsekoch 1 a 2 nepredloží na výzvu príslušnej pobočky podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, môže mu príslušná pobočka predpísať platobným výmerom poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie na základe podkladov iného zamestnávateľa obdobného charakteru. Druhá veta odseku 3 platí rovnako.

Poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie zaplatené bez právneho dôvodu je príslušná pobočka povinná vrátiť osobe uvedenej v [§ 14] alebo jej právnemu nástupcovi do ôsmich dní

od zistenia tejto skutočnosti alebo

od doručenia písomnej žiadosti osoby uvedenej v [§ 14] alebo jej právneho nástupcu,

Právo na vrátenie poistného podľa odseku 1 sa premlčí do troch rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola takáto platba poistného zúčtovaná na účet príslušnej pobočky.

Poistné podľa odseku 1, ktoré je príslušná pobočka povinná vrátiť, sa môže použiť na zápočet pohľadávky Sociálnej poisťovne v nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení voči osobám uvedeným v [§ 14] alebo ich právnym nástupcom.

Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.

Právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia alebo platobného výmeru (ďalej len „rozhodnutie“), ktorým sa toto poistné predpísalo.

Právo predpísať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa nepremlčuje, ak nebola splnená oznamovacia povinnosť podľa [§ 18] .

Pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov [21)](#poznamky.poznamka-21) na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní [21aa)](#poznamky.poznamka-21aa) sa nepoužijú.

Na výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia osobitného predpisu. [21)](#poznamky.poznamka-21)

Ak je na osobu uvedenú v [§ 19 ods. 1 a 2] vyhlásený konkurz alebo ak je tejto osobe povolené vyrovnanie podľa osobitného predpisu, [21a)](#poznamky.poznamka-21a) na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania sa za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie považujú nezaplatené sumy tohto poistného vrátane sankcií podľa [§ 26 až 30] , na ktoré vznikol Sociálnej poisťovni nárok voči tejto osobe.

Pohľadávky, sankcie alebo ich časti (odsek 9) nemožno po skončení vyrovnania dodatočne uložiť ani predpísať.

Ostatné účinky vyhlásenia konkurzu a vyrovnania upravuje osobitný predpis. [21a)](#poznamky.poznamka-21a)

Sankcie podľa [§ 26 až 30] , ktoré sa vzťahujú na skutočnosti, ktoré nastali pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, alebo na pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania a ktoré do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania neboli predpísané ani uložené, sa považujú za pohľadávky na poistnom podľa odseku 1 iba do polovice najvyššej sumy sankcie, ktoré Sociálna poisťovňa mohla uložiť alebo predpísať podľa tohto zákona do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania, ak jej povinnosť uložiť alebo predpísať sankciu ukladal tento zákon.

Za záväzky z poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania považujú sumy tohto poistného vrátane sankcií podľa [§ 26 až 30] , na ktorých vrátenie má osoba uvedená v [§ 19 ods. 1 a 2] právny nárok podľa tohto zákona, a to aj keď si tento nárok neuplatnila.

Za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, sa na účely týchto konaní považujú pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a sankcie podľa [§ 26 až 30] vzťahujúce sa na kalendárne mesiace, ktoré sa končia pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, ako aj ich časť vzťahujúca sa na kalendárny mesiac, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo povolené vyrovnanie, a to v pomernej čiastke pripadajúcej na dni od začiatku tohto kalendárneho mesiaca do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania.

Ostatné pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa považujú za pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania. [21b)](#poznamky.poznamka-21b)

Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania Sociálna poisťovňa prihlási pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vrátane sankcií podľa [§ 26 až 30] spôsobom a v lehotách ustanovených osobitným predpisom. [21c)](#poznamky.poznamka-21c)

Sociálna poisťovňa vo vyrovnacom konaní môže uplatňovať pohľadávky na poistnom, ktoré sa považujú za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vzniknuté pred povolením vyrovnania.

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nevznikajú ani neprirastajú sankcie a Sociálna poisťovňa ich nemôže ukladať ani predpisovať. Od povolenia vyrovnania nevznikajú ani neprirastajú sankcie vzťahujúce sa na pohľadávky na poistnom, ktoré sa považujú za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vzniknuté pred povolením vyrovnania, ani sankcie vzťahujúce sa na skutočnosti, ktoré nastali pred povolením vyrovnania. Sociálna poisťovňa takéto sankcie nemôže ukladať ani predpisovať.

Právoplatnosťou uznesenia o potvrdení vyrovnania a včasným a úplným splnením dlžníkových povinností, ktoré bol povinný plniť podľa vyrovnacieho plánu, dlžníkovi zaniká jeho povinnosť plniť pohľadávky na poistnom alebo ich časti, ktoré osoba uvedená v [§ 19 ods. 1 a 2] na základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť. Súčasne nie je povinný plniť

všetky pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie alebo ich časti, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na poistnom vzniknuté pred povolením vyrovnania a ktoré nemožno vo vyrovnaní uspokojiť, a

sankcie alebo tie ich časti, ktoré neboli na účely vyrovnacieho konania považované za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa odsekov 1 a 2, ak sa tieto sankcie vzťahujú na pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie vzniknuté pred povolením vyrovnania.

Na konanie o žiadosti o povolenie splátok súm dlžného poistného podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie podľa [§ 22 ods. 3] a pohľadávku podľa piatej časti voči osobe uvedenej v [§ 19 ods. 1] (ďalej len „dlžník“) okrem pohľadávok na poistnom za rok 1993 na nemocenské poistenie a na dôchodkové poistenie vrátane penále podľa osobitného predpisu [24a)](#poznamky.poznamka-24a) môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe.

Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka stráca charakter pohľadávky Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká

povinnosť dlžníka splniť záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,

oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.

Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu vzniká

povinnosť dlžníka splniť záväzok voči tretej osobe v rozsahu postúpenej pohľadávky,

právo tretej osoby vyžadovať peňažné plnenie od dlžníka v rozsahu postúpenej pohľadávky,

právo tretej osoby vymáhať postúpenú pohľadávku v konaniach podľa osobitného predpisu. [24c)](#poznamky.poznamka-24c)

Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis [24d)](#poznamky.poznamka-24d) nepoužije.

Na účely tohto zákona sa odplaty za postúpenie pohľadávok na poistnom na nemocenské poistenie považujú za príjmy Sociálnej poisťovne z poistného na nemocenské poistenie a odplaty za postúpenie pohľadávok na poistnom na dôchodkové zabezpečenie za príjmy z poistného na dôchodkové zabezpečenie; odplaty za postúpenie pohľadávok podľa [piatej časti zákona] sa považujú za príjmy z poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti, z penále a z pokút. Na použitie príjmov podľa prvej vety sa primerane použijú ustanovenia šiestej časti zákona.

Pohľadávka podľa odseku 1 môže byť len predpísaná neuhradená pohľadávka alebo jej neuhradená časť,

ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť ustanovenia o opravných prostriedkoch podľa všeobecných predpisov o správnom konaní [24b)](#poznamky.poznamka-24b) a

ktorej vymáhanie bolo v období najmenej troch rokov neúspešné.

Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach podľa [§ 32 ods. 1] a [5] ; to neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa [§ 32 ods. 3] .

O postúpení pohľadávky uvedenej v odsekoch 1 a 2 vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna poisťovňa s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len „zmluva“) za odplatu.

Sociálna poisťovňa môže uzatvoriť zmluvu s treťou osobou, len ak táto osoba má voči Sociálnej poisťovni vyrovnané všetky záväzky podľa tohto zákona.

Na uzatvorenie zmluvy podľa odseku 4 sa vyžaduje predchádzajúci súhlas správnej rady Sociálnej poisťovne.

Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi. Súhlas dlžníka s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.

Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, zostávajú dlžníkovi zachované aj po postúpení pohľadávky.

Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu uzatvorením zmluvy a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne.

Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná. Za nevymáhateľnú pohľadávku sa na účely tohto zákona považuje pohľadávka, ktorú nemožno postúpiť podľa [§ 33a] , a

ak je pravdepodobné, že by náklady na jej vymáhanie presiahli výťažok vymáhania,

ak je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery dlžníka by vymáhanie neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,

pre ktorú sa v období najmenej troch rokov bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu [21)](#poznamky.poznamka-21) alebo

ktorej vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky.

O odpísaní pohľadávky podľa odseku 1 vydá Sociálna poisťovňa rozhodnutie, ktoré sa dlžníkovi nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania.

Ak dlžník uhradí pohľadávku, ktorú Sociálna poisťovňa odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a dlžník nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.

Na konanie podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. [8e)](#poznamky.poznamka-8e)

Ak Sociálnej poisťovni vykonávaním poistenia zodpovednosti za škodu vznikne majetková ujma, má právo na úhradu majetkovej ujmy zo štátneho rozpočtu.

Majetková ujma je záporný rozdiel medzi kalkulovanými nákladmi na poistné plnenia a skutočnými nákladmi na vyplatené poistné plnenia zo zodpovednosti za škodu vykázané Sociálnou poisťovňou k 31. decembru kalendárneho roka.

Sociálna poisťovňa je povinná oznámiť výsledky hospodárenia vykonávania poistenia zodpovednosti za škodu za predchádzajúci kalendárny rok Ministerstvu financií Slovenskej republiky v rámci účtovnej závierky. Ministerstvo financií Slovenskej republiky uhradí vykázanú majetkovú ujmu za predchádzajúci kalendárny rok najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.

Účtovnú evidenciu o poistení zodpovednosti za škodu vedie Sociálna poisťovňa oddelene od ostatných činností.

Ak pri zániku zamestnávateľa neprejdú práva a povinnosti z pracovnoprávneho vzťahu na iného zamestnávateľa, má zamestnanec uvedený v § 44b ods. 1 (pozostalý) právo na náhradu škody od Sociálnej poisťovne v takom rozsahu, v akom by mu ju bol povinný nahradiť sám poistený zamestnávateľ.

Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam dlžníkov.

Dlžník na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná odvádzať poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a poistenie zodpovednosti za škodu, voči ktorej Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky na poistnom. Výšku pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do zoznamu dlžníkov, určí správna rada.

Zoznam dlžníkov obsahuje

meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo sídlo prevádzkarne,

obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo.

Predmetom postúpenia pohľadávky Sociálnej poisťovne podľa [§ 33a] môže byť aj pohľadávka, ktorá vznikla pred 1. júlom 2001.

Sociálna poisťovňa môže odpísať aj pohľadávky, ktoré vznikli pred 1. júlom 2001, ak sú splnené podmienky uvedené v [§ 33b] .

Slovenská poisťovňa, a. s., je povinná odovzdať Sociálnej poisťovni do 31. decembra 2001

evidenciu o zákonnom poistení zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania vyhotovenej v písomnej forme a elektronickej forme,

finančné prostriedky súvisiace s výkonom zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania,

finančné prostriedky poskytnuté podľa § 51f,

finančné prostriedky z rezerv utvorených na poistné udalosti podľa osobitných predpisov. [28)](#poznamky.poznamka-28)

Podrobnosti o prevode evidencie a o prevode finančných prostriedkov upraví dohoda uzatvorená Slovenskou poisťovňou, a.s., a Sociálnou poisťovňou do 30. septembra 2001. Na uzatvorenie tejto dohody je potrebný súhlas orgánov štátneho dozoru ( [§ 12] ) a Úradu pre finančný trh. [29)](#poznamky.poznamka-29)

určuje výšku pohľadávok ( [§ 42b] ),

rozhoduje o ďalších otázkach, ktoré si vyhradí.

Pravidlá rokovania správnej rady upraví rokovací poriadok správnej rady.

Sídlom ústredia je Bratislava.

dávky nemocenského poistenia, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v základnom fonde nemocenského poistenia,

dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných prostriedkov v základnom fonde dôchodkového zabezpečenia, a

úhradu dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového zabezpečenia, ktoré presahujú výšku uvedenú v rozpočte Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok.

Člena samosprávneho orgánu môže odvolať orgán, ktorý ho zvolil ( [§ 7 a 8] ), ak

bol právoplatne odsúdený za trestný čin,

začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v samosprávnom orgáne (odsek 5),

sa neodôvodnene nezúčastňuje na rokovaniach samosprávneho orgánu dlhšie ako tri mesiace.

Pravidlá rokovania správnej rady upraví rokovací poriadok správnej rady.

člena správnej rady navrhnutého odborovými zväzmi a záujmovými združeniami občanov navrhnú odborové zväzy a záujmové združenia občanov,

člena správnej rady navrhnutého zamestnávateľskými zväzmi a združeniami navrhnú zamestnávateľské zväzy a združenia,

člena správnej rady navrhnutého vládou Slovenskej republiky navrhne vláda Slovenskej republiky.

Zostatok správneho fondu nevyčerpaný k 31. decembru príslušného kalendárneho roka sa prevedie do 30. apríla nasledujúceho kalendárneho roka do rezervného fondu.

zo zostatku správneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok.

Zostatok správneho fondu za rok 1997 sa do konca februára 1998 prevedie do rezervného fondu.

rozhoduje o ďalších otázkach, ktoré si vyhradí.

Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v [§ 19 ods. 1 a 2] , ktorá je povinná odvádzať poistné, v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť platiť penále podľa predchádzajúcich odsekov alebo znížiť výšku penále podľa odseku 2 až do výšky uvedenej v odseku 1.

Na konanie podľa odseku 3 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Na konanie o žiadosti o povolenie splátok súm dlžného poistného podľa predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Správna rada Sociálnej poisťovne môže rozhodnúť o použití časti základného fondu nemocenského poistenia na poskytnutie návratnej finančnej výpomoci do základného fondu dôchodkového zabezpečenia a o použití časti základného fondu dôchodkového zabezpečenia na poskytnutie návratnej finančnej výpomoci do základného fondu nemocenského poistenia.

Vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, ktoré v roku 1993, ako aj v roku 1994 prevádzkovali samostatnú zárobkovú činnosť a činnosť spolupracujúcich osôb po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, je po dni účinnosti tohto zákona polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb [20)](#poznamky.poznamka-20) dosiahnutých v roku 1993. Ustanovenie [§ 16 ods. 4 druhá veta] platí obdobne. Takto určený vymeriavací základ sa použije do 30. júna 1995.

Vymeriavacím základom samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, ktoré v roku 1994 začali prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť a činnosť spolupracujúcich osôb, a tieto činnosti trvali po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, je po dni účinnosti tohto zákona nimi určená suma. Takto určený vymeriavací základ sa použije do 30. júna 1995.

Na vymeriavací základ určený podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje [§ 16 ods. 8] .

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá do 31. decembra 1994 nemala oznamovaciu povinnosť preto, lebo bola zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu, je povinná splniť oznamovaciu povinnosť podľa [§ 18 ods. 4] do ôsmich dní od účinnosti tohto zákona.