Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane zdravia ľudí

Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môže udeliť výnimku podľa odsekov 8 a 9 po prerokovaní so zamestnávateľom a zástupcom zamestnancov. V rozhodnutí o udelení výnimky úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva určí podmienky, ktoré vzhľadom na zvláštne okolnosti musí zamestnávateľ splniť, aby výsledné riziká boli znížené na najnižšiu možnú mieru a aby dotknutí zamestnanci boli podrobení zvýšenému zdravotnému dohľadu. Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva prehodnocuje udelenú výnimku raz za štyri roky a odvolá ju bezodkladne po tom, ako pominú okolnosti, ktoré viedli k jej udeleniu.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

najvyššie prípustné hodnoty hluku vo vonkajších priestoroch a stavbách pre denný a nočný čas a najvyššie prípustné hodnoty vibrácií v stavbách,

najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácií pri práci,

požiadavky na meranie a hodnotenie hluku a vibrácií na pracoviskách,

náležitosti záznamov podľa odseku 7 písm. e).

Ak sú zamestnanci vystavení expozícii vibráciám, ktoré zvyčajne neprekračujú akčné hodnoty expozície vibráciám podľa osobitného predpisu, ale vibrácie sa v čase menia a môžu prekročiť limitné hodnoty expozície vibráciám podľa osobitného predpisu, regionálny úrad verejného zdravotníctva môže udeliť výnimku z povinnosti zamestnávateľa bezodkladne vykonať opatrenia na zníženie expozície vibráciám podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ musí o udelenie výnimky požiadať a musí preukázať, že priemerné hodnoty expozície vibráciám počas pracovného týždňa sú nižšie ako limitné hodnoty expozície vibráciám a že riziká z tohto typu expozície vibráciám pri práci sú nižšie, ako sú riziká, ktoré vznikajú v dôsledku expozície vibráciám dosahujúcej limitné hodnoty.

zasiela členským štátom Európskej únie a Európskej komisii raz za štyri roky zoznam rozhodnutí o udelení výnimky podľa [§ 13n ods. 8 a 9] s uvedením dôvodov a okolností, ktoré viedli k ich vydaniu,

zasiela Európskej komisii raz za päť rokov správu o praktickom uplatňovaní minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadaviek na ochranu zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám.

obmedzení uvádzania kozmetických výrobkov do obehu ustanovením osobitných podmienok, ak kozmetické výrobky spĺňajú požiadavky osobitného predpisu, ale preukázateľne predstavujú riziko pre verejné zdravie,

použití inej látky v kozmetických výrobkoch ako uvedenej v zoznamoch povolených látok okrem farbiva určeného výlučne na farbenie vlasov,

neuvedení látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov z dôvodu ochrany obchodného tajomstva,

predĺžení rozhodnutia podľa druhého bodu a tretieho bodu,

povolení výnimky zo zákazu testovať zložky alebo kombináciu zložiek kozmetického výrobku na zvieratách a výnimky zo zákazu testovať konečný kozmetický výrobok alebo jeho prototyp na zvieratách,

o vydaní, predĺžení a zrušení rozhodnutia o povolení na použitie inej látky v kozmetických výrobkoch ako uvedenej v zoznamoch povolených látok do dvoch mesiacov od dátumu nadobudnutia jeho právoplatnosti,

o vydaní, predĺžení, zrušení, zamietnutí vydať alebo predĺžiť rozhodnutie o povolení na neuvedenie látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov a v informácii uvedie meno a adresu žiadateľa, názvy kozmetických výrobkov obsahujúcich látku, pre ktoré sa žiadosti vyhovelo, a registračné číslo tejto látky,

bezodkladne o rozhodnutí obmedziť uvádzanie kozmetických výrobkov do obehu, ak kozmetické výrobky spĺňajú požiadavky ustanovené osobitným predpisom, ale preukázateľne predstavujú riziko pre verejné zdravie, a o dôvodoch tohto rozhodnutia,

o orgáne vykonávajúcom pôsobnosť podľa druhého bodu a podľa písmen g) a j) a o jeho zmene,

stanovisko, ak vznesie námietku proti rozhodnutiu členského štátu Európskej únie podľa písmena d),

zaradenie inej látky ako uvedenej v zozname povolených látok v kozmetických výrobkoch do zoznamu povolených látok,

stanovisko k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazu testovať zložky alebo kombináciu zložiek kozmetického výrobku na zvieratách a výnimky zo zákazu testovať konečný kozmetický výrobok alebo jeho prototyp na zvieratách,

stanovisko k rozhodnutiu o obmedzení uvádzania kozmetických výrobkov do obehu ustanovením osobitných podmienok, ak kozmetické výrobky spĺňajú požiadavky osobitného predpisu, ale preukázateľne predstavujú riziko pre verejné zdravie,

zasiela členským štátom Európskej únie a Európskej komisii rozhodnutie o povolení na neuvedenie látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov a dokumentáciu k tomuto povoleniu,

vedie register osôb zodpovedných za umiestnenie kozmetických výrobkov na trh a register údajov o látkach používaných v kozmetických výrobkoch potrebných na účely lekárskeho ošetrenia a poskytuje z nich údaje,

zabezpečuje dodržiavanie povinnosti výrobcu alebo osoby zodpovednej za umiestnenie kozmetických výrobkov na trh sprístupňovať na požiadanie verejnosti údaje o kozmetických výrobkoch,

zabezpečuje, aby údaje podľa písmen e) a f) neboli zverejnené a boli použité iba na účely štátneho zdravotného dozoru,

vykonáva štátny zdravotný dozor nad kozmetickými výrobkami vrátane kozmetických výrobkov obsahujúcich inú látku ako uvedenú v zoznamoch povolených látok, na ktorú bolo vydané povolenie podľa písmena a) druhého bodu, a kontroluje údaje o kozmetických výrobkoch podľa osobitného predpisu,

prideľuje registračné číslo látke, na ktorú vydal povolenie podľa písmena a) tretieho bodu.

O žiadosti o vydanie povolenia na neuvedenie látky v zozname zložiek v označení kozmetických výrobkov z dôvodu ochrany obchodného tajomstva úrad verejného zdravotníctva rozhodne do štyroch mesiacov odo dňa jej doručenia.

O žiadosti o vydanie povolenia na použitie inej látky v kozmetických výrobkoch ako uvedenej v zoznamoch povolených látok úrad verejného zdravotníctva rozhodne do štyroch mesiacov odo dňa jej doručenia.

V súvislosti s ochranou zdravia môže úrad verejného zdravotníctva predĺžiť lehotu podľa odsekov 2 a 3 o ďalšie dva mesiace. Predĺženie lehoty oznámi úrad verejného zdravotníctva písomne žiadateľovi bezodkladne.

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v [prílohe č. 3] .

Národného bezpečnostného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom.

výstavbu a na stavebné a technologické zmeny významné z hľadiska radiačnej ochrany počas výstavby jadrového zariadenia,

uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky, na prevádzku jadrového zariadenia, na vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky a na stavebné a technologické zmeny významné z hľadiska radiačnej ochrany počas uvádzania do prevádzky, počas prevádzky jadrového zariadenia a počas vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,

výstavbu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 okrem jadrového reaktora a rádionuklidov, ktoré vznikajú pri jeho činnosti.

Zriaďuje sa úrad verejného zdravotníctva ( [§ 14 ods. 5] ) ako orgán na ochranu zdravia s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave. Úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia, [6m)](#poznamky.poznamka-6m) ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ministerstva zdravotníctva.

Na čele úradu verejného zdravotníctva je hlavný hygienik Slovenskej republiky (ďalej len „hlavný hygienik"). Hlavného hygienika vymenúva a odvoláva vedúci služobného úradu ministerstva zdravotníctva podľa osobitného predpisu. [6n)](#poznamky.poznamka-6n) Hlavný hygienik je vedúcim služobného úradu pre štátnych zamestnancov úradu verejného zdravotníctva.

Úrad verejného zdravotníctva

vypracúva návrhy zásadných smerov a priorít štátnej zdravotnej politiky na úseku ochrany zdravia,

riadi, usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva,

vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach, ktoré presahujú rámec územného obvodu regionálneho úradu verejného zdravotníctva,

je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálny úrad verejného zdravotníctva,

riadi, usmerňuje a kontroluje výkon štátneho zdravotného dozoru uskutočňovaný regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva,

vykonáva štátny zdravotný dozor vo veciach, ktoré svojím významom presahujú rámec alebo technické a personálne možnosti regionálneho úradu verejného zdravotníctva, vo veciach radiačnej ochrany a vo veciach, v ktorých ako orgán štátnej správy prvého stupňa vydal povolenie alebo posudok,

vydáva pokyny na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone štátneho zdravotného dozoru, ukladá sankcie ( [§ 28 a 29] ) a ukladá úhradu nákladov ( [§ 34 ods. 2] ),

nariaďuje a odvoláva opatrenia na predchádzanie ochoreniam, ak ich treba vykonať celoštátne alebo v rozsahu presahujúcom rámec pôsobnosti regionálneho úradu verejného zdravotníctva, a nariaďuje a odvoláva aj opatrenia na zdravotnícku ochranu Slovenskej republiky pred zavlečením prenosných ochorení,

vydáva a zrušuje povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu, povolenia na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany, povolenia na kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia a povolenia v rámci starostlivosti o zdravé životné podmienky a pracovné podmienky v prípadoch ustanovených týmto zákonom,

určuje preventívne opatrenia na ochranu zdravia v rámci primárnej prevencie,

vydáva posudky podľa [§ 17f ods. 5] , posudky vo veciach uvedených v [§ 27 ods. 2 písm. c)] , [h) a i)] , ako aj ostatné posudky podľa [§ 27] vo veciach, ktoré presahujú rámec územného obvodu regionálneho úradu verejného zdravotníctva; v tých prípadoch, ak to ustanovuje tento zákon, súčasne schvaľuje aj prevádzkové poriadky povinných subjektov a ich zmeny,

vydáva vyjadrenia podľa [§ 27 ods. 9] vo veciach, ktoré majú celoštátny význam,

odborne usmerňuje utváranie a zabezpečovanie zdravých životných podmienok a pracovných podmienok v rámci jednotlivých odborov ochrany zdravia ľudí a zdravotnú výchovu,

odborne usmerňuje ochranu zdravia pred účinkami ionizujúceho žiarenia v jadrovoenergetických zariadeniach a na iných pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti a vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti na tieto činnosti:

činnosti vedúce k ožiareniu a na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie ľudí,

prácu s veľmi jedovatými látkami a prípravkami, jedovatými látkami a prípravkami, [7a)](#poznamky.poznamka-7b)

prácu s prípravkami používanými pri dezinfekcii, dezinsekcii a deratizácii a

nákup, predaj a spracúvanie húb,

riadi a organizuje očkovanie, nariaďuje mimoriadne očkovanie a schvaľuje aplikačné postupy pri použití očkovacích látok,

ustanovuje zásady monitorovania záťaže obyvateľstva faktormi životného prostredia a pracovného prostredia a spôsobu života,

ustanovuje zásady na predchádzanie vzniku, šíreniu a na obmedzenie výskytu prenosných ochorení, iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení a iných porúch zdravia a ochorení podmienených prácou a spôsobom života,

určuje zásady zdravej výživy obyvateľstva a odporúčané výživové dávky pre jednotlivé skupiny obyvateľstva v súlade so súčasnými poznatkami vedy,

spolupracuje s inými štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, nadáciami a zdravotníckymi zariadeniami pri plnení úloh verejného zdravotníctva a v týchto veciach podáva vyjadrenia a stanoviská z hľadiska možného vplyvu na zdravie ľudí,

vedie centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálny register dávok.

Úrad verejného zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti na úseku ochrany zdravia

rozhoduje o pozastavení alebo obmedzení predaja kozmetických výrobkov podľa [§ 14 ods. 5] ,

vydáva povolenia na použitie inej látky alebo látok v kozmetických výrobkoch podľa [§ 14 ods. 10] ,

vydáva povolenia na neuvedenie látky alebo látok v označení kozmetického výrobku z dôvodu ochrany obchodného tajomstva podľa [§ 15 ods. 5] ,

vedie centrálny register údajov oznamovaných podľa [§ 16 ods. 1 písm. a)] ,

poskytuje údaje z centrálneho registra podľa písmena d) zdravotníckym zariadeniam, ak sú potrebné na účely lekárskeho ošetrenia.

Pri výkone pôsobnosti podľa odseku 3 úrad verejného zdravotníctva spolupracuje so Slovenským Červeným krížom, so zdravotnými poisťovňami, s odborovými orgánmi, s orgánmi zamestnávateľov, so stavovskými organizáciami a s profesiovými združeniami na úseku ochrany zdravia.

Zriaďujú sa regionálne úrady verejného zdravotníctva ako orgány na ochranu zdravia s pôsobnosťou pre územie jedného okresu alebo viacerých okresov. Sídla a územné obvody regionálnych úradov verejného zdravotníctva sú uvedené v prílohe č. 2. Regionálny úrad verejného zdravotníctva je rozpočtová organizácia, [6m)](#poznamky.poznamka-6m) ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ministerstva zdravotníctva.

Na čele regionálneho úradu verejného zdravotníctva je regionálny hygienik, ktorého vymenúva a odvoláva hlavný hygienik podľa osobitného predpisu. [6n)](#poznamky.poznamka-6n) Regionálny hygienik je vedúcim služobného úradu pre štátnych zamestnancov regionálneho úradu verejného zdravotníctva.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojom územnom obvode

vydáva posudky vo veciach uvedených v [§ 27 ods. 2 písm. a), b)] , [d) až g)] a [j) až l)] a súčasne schvaľuje prevádzkové poriadky povinných osôb a ich zmeny, ak to vyžaduje tento zákon,

vydáva vyjadrenia podľa [§ 27 ods. 9] ,

vydáva povolenia v rámci starostlivosti o zdravé životné podmienky a pracovné podmienky v prípadoch ustanovených týmto zákonom,

nariaďuje a odvoláva opatrenia na predchádzanie ochoreniam s výnimkou opatrení uvedených v [§ 4 ods. 1 písm. g)] ,

vykonáva štátny zdravotný dozor v rámci svojej územnej pôsobnosti, vydáva pokyny na odstránenie zistených nedostatkov, ukladá sankcie ( [§ 28 a 29] ) a ukladá úhrady nákladov ( [§ 34 ods. 2] ),

prejednáva priestupky na úseku zdravotníctva ( [§ 30] ),

zriaďuje komisiu na preskúšanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie epidemiologicky závažných činností a vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti na tieto činnosti,

rozhoduje o náhrade nákladov ( [§ 35 ods. 2] ),

spolupracuje s inými štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, nadáciami a zdravotníckymi zariadeniami pri plnení úloh na ochranu zdravia a v tých veciach podáva vyjadrenia a stanoviská z hľadiska možného vplyvu na zdravie ľudí.

Pri výkone pôsobnosti podľa odseku 3 regionálne úrady verejného zdravotníctva spolupracujú so Slovenským Červeným krížom, so zdravotnými poisťovňami, s odborovými orgánmi, s orgánmi zamestnávateľov, so stavovskými organizáciami a s profesiovými združeniami na úseku ochrany zdravia.

Úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva zabezpečujú v rámci svojej pôsobnosti aj špecializované úlohy štátu v oblasti verejného zdravotníctva. V rámci toho najmä

zúčastňujú sa na príprave, uskutočňovaní a odbornom usmerňovaní celospoločenských a miestnych programov podpory, ochrany a rozvoja zdravia zameraných najmä na ovplyvňovanie zdravia prostredníctvom životného štýlu, výživových faktorov, prevenciou rizikových kardiovaskulárnych faktorov, onkologických ochorení, diabetu, osteoporózy,

zúčastňujú sa na riešení Národného programu podpory zdravia, Národného programu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na programoch a projektoch Svetovej zdravotníckej organizácie, na uskutočňovaní Akčného plánu pre prostredie a zdravie, Programu ozdravenia výživy obyvateľstva Slovenskej republiky, Imunizačného programu,

zabezpečujú sledovanie ukazovateľov zdravotného stavu obyvateľstva vo vzťahu k životným podmienkam a pracovným podmienkam a spôsobu života a práce, monitorujú zdravotný stav jednotlivých skupín obyvateľstva,

pripravujú podklady na hodnotenie a riadenie zdravotných rizík, najmä rizikové výživové faktory, fyzikálne, chemické a biologické faktory životného prostredia, životných podmienok a pracovných podmienok,

zúčastňujú sa na zdravotnej výchove obyvateľstva a na uskutočňovaní poradenských činností,

zhromažďujú základné údaje na úseku ochrany zdravia, zabezpečujú ich prenos, uchovávanie, analýzu, vyhodnotenie výsledkov, spätnú informáciu a zverejňovanie a na základe získaných výsledkov navrhujú opatrenia a pripravujú podklady na vydávanie právnych predpisov na ochranu zdravia,

vedú evidenciu rizikových prác,

monitorujú kvalitu pitnej vody.

Úrady verejného zdravotníctva v rámci špecializovaných zdravotníckych činností v oblasti ochrany zdravia plnia aj ďalšie úlohy v odbore klinickej mikrobiológie, ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením, genetickej toxikológie, mikrobiológie životného prostredia, biológie životného prostredia, chemických analýz a v odbore fyzikálnych faktorov, najmä zabezpečujú objektivizáciu bionegatívnych a biopozitívnych faktorov životných podmienok a pracovných podmienok, laboratórne analyzovanie biologického materiálu so zameraním na overovanie základných biochemických, imunologických, toxikologických a ďalších parametrov. Úrady verejného zdravotníctva zabezpečujú aj vnútorný kontrolný systém kvality meraní a inej objektivizácie, vykonávajú referenčné a špecializované testovanie, zabezpečujú vývoj nových metód merania, terénnych činností, objektivizácie a poradenstva vo verejnom zdravotníctve, zabezpečujú činnosti národných referenčných centier pre vybrané infekčné ochorenia a výskum vo verejnom zdravotníctve.

Osoby vykonávajúce štátny zdravotný dozor sú pri plnení svojich úloh

oprávnené vstupovať na pozemky, do prevádzkarní, zariadení a objektov, požadovať potrebné sprevádzanie, odoberať vzorky v množstve a v rozsahu potrebnom na vyšetrenie a vykonať ich odborné posúdenie, vykonávať zistenia, požadovať informácie, údaje, vysvetlenia, podklady a nazerať do príslušných dokladov,

oprávnené uložiť na mieste výkonu štátneho zdravotného dozoru opatrenia potrebné na odstránenie zisteného nedostatku, najmä

zakázať výrobu, manipuláciu alebo uvádzanie do obehu výrobkov, ktoré odporujú požiadavkám ustanoveným týmto zákonom alebo predpismi vydanými na jeho vykonanie, a pri preukázaní zdravotnej škodlivosti výrobku vydať príkaz na jeho zneškodnenie,

zakázať používanie zdraviu škodlivej vody ako pitnej vody,

zakázať používanie prístrojov a zariadení, ktoré bezprostredne ohrozujú zdravie ľudí,

rozhodnúť o uzatvorení celej prevádzky alebo jej časti na potrebné obdobie, ak sa pri výkone kontroly zistí také porušenie tohto zákona alebo predpisov vydaných na jeho vykonanie, ktoré môže mať bezprostredne za následok riziko vážneho poškodenia zdravia ľudí,

oprávnené ukladať blokové pokuty, [7c)](#poznamky.poznamka-7c)

povinné preukázať sa preukazom orgánu na ochranu zdravia, z ktorého poverenia vykonávajú štátny zdravotný dozor a ďalšie špecializované činnosti podľa [§ 21a] .

Osoba vykonávajúca štátny zdravotný dozor, ktorá uloží kontrolovanej osobe opatrenie podľa odseku 1 písm. b), je povinná o tom vyhotoviť zápisnicu s poučením o opravnom prostriedku; jedno vyhotovenie zápisnice sa odovzdá kontrolovanej osobe.

Proti opatreniu uloženému podľa odseku 1 písm. b) sú prípustné námietky, ktoré nemajú odkladný účinok. Kontrolovaná osoba ich môže písomne podať do desiatich dní od uloženia opatrenia orgánu na ochranu zdravia, ktorý vydal poverenie osobe, ktorá opatrenie uložila. Príslušný orgán na ochranu zdravia je povinný o námietkach rozhodnúť do 15 dní od ich doručenia.

Uložením opatrenia podľa odseku 1 písm. b) nie je dotknuté oprávnenie príslušného orgánu na ochranu zdravia na postup podľa jedenástej časti tohto zákona.

obchodné meno, sídlo, ak ide o právnickú osobu; meno, priezvisko a trvalé bydlisko, ak ide o fyzickú osobu,

doklad o oprávnení na podnikanie, identifikačné číslo,

opis činnosti, ktorá je predmetom návrhu,

meno a trvalé bydlisko alebo sídlo osoby zodpovednej za prevádzkovanie posudzovaných činností.

Ak žiadosť podľa odseku 5 neobsahuje všetky údaje alebo dokumentáciu potrebnú na jej posúdenie a žiadateľ ich napriek písomnej vyzve príslušného orgánu na ochranu zdravia v určenej lehote nedoplní, orgán na ochranu zdravia žiadosť zamietne.

Posudky vydané orgánmi na ochranu zdravia sú rozhodnutiami podľa všeobecných predpisov o správnom konaní. [10)](#poznamky.poznamka-10)

Orgán ochrany zdravia príslušný na vydanie záväzného posudku podľa [§ 27 ods. 2 písm. e), f)] , [h)] a [k)] je v integrovanom povoľovaní [10aa)](#poznamky.poznamka-10aa) dotknutým orgánom.

Ustanovením odseku 1 nie je dotknuté oprávnenie orgánov na ochranu zdravia poskytovať verejnosti aj iné informácie o zisteniach pri výkone štátneho zdravotného dozoru, ako sú uvedené v odseku 2, ktoré sú významné z hľadiska vzniku a šírenia iných hromadne sa vyskytujúcich ochorení alebo môžu inak negatívne ovplyvňovať zdravie ľudí.

Osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa [§ 23] vydané pred 1. januárom 2001 strácajú platnosť dňom uvedeným v osvedčení, najneskôr 31. decembra 2006.

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov vo verejnej službe prechádzajú zo štátnych zdravotných ústavov na regionálne úrady verejného zdravotníctva a zo Štátneho zdravotného ústavu Slovenskej republiky na úrad verejného zdravotníctva.

Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých pomerov štátnych zamestnancov okresných úradov a krajských úradov vo funkcii okresných hygienikov a krajských hygienikov prechádzajú na úrad verejného zdravotníctva.

Správa majetku štátu prechádza v celom rozsahu zo štátnych zdravotných ústavov na regionálne úrady verejného zdravotníctva a zo Štátneho zdravotného ústavu Slovenskej republiky na úrad verejného zdravotníctva.

Práva a povinnosti z majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov prechádzajú v celom rozsahu zo štátnych zdravotných ústavov na regionálne úrady verejného zdravotníctva a zo Štátneho zdravotného ústavu Slovenskej republiky na úrad verejného zdravotníctva.

Konanie začaté podľa tohto zákona pred 1. januárom 2004 krajským hygienikom dokončí úrad verejného zdravotníctva.

Konanie začaté podľa tohto zákona pred 1. januárom 2004 okresným hygienikom dokončí miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva.

miestnosť na poskytovanie prvej pomoci a na jej prevádzku, na viditeľných miestach vyvesiť pokyny na poskytovanie prvej pomoci a zabezpečiť dostatočný počet plavčíkov na poskytovanie prvej pomoci.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

ukazovatele kvality vody na kúpanie a ich medzné hodnoty,

rozsah a početnosť kontroly kvality vody na kúpanie,

požiadavky na vybavenie, priestory, dispozičné riešenie a na prevádzku kúpalísk a bazénov umelých kúpalísk,

náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 8 písm. e).

viesť evidenciu o výsledkoch kontroly kvality vody na kúpanie a uchovávať ju päť rokov.

Kozmetický výrobok je látka alebo prípravok určený na použitie na vonkajšie časti ľudského tela (pokožku, vlasový systém, nechty, pery a vonkajšie pohlavné orgány), zuby a sliznicu ústnej dutiny s cieľom výlučne alebo prevažne ich očistiť, parfumovať, meniť ich vzhľad, chrániť ich, udržiavať ich v dobrom stave alebo korigovať ľudské pachy.

Inú látku alebo látky, ako sú uvedené v zoznamoch povolených látok [ [§ 16 ods. 8 písm. d) až g)] ], možno použiť v kozmetických výrobkoch len na základe povolenia ministerstva zdravotníctva vydaného na žiadosť výrobcu kozmetických výrobkov.

Povolenie podľa odseku 10 možno vydať najviac na tri roky. Povolenie musí obsahovať

názov (obchodné meno) a sídlo, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko a miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu,

názov a zloženie kozmetického výrobku,

údaje, ktoré musia byť uvedené v označení kozmetického výrobku [ [§ 16 ods. 8 písm. i)] ],

čas platnosti povolenia.

Kozmetické výrobky nie sú výrobky obsahujúce niektorú z látok uvedených v zozname, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa § 16 ods. 8 písm. b). Také výrobky sa nesmú označovať ako kozmetické výrobky.

Kozmetický výrobok uvedený do obehu nesmie spôsobiť poškodenie zdravia ľudí, ak sa používa za bežných alebo racionálne predvídateľných podmienok, najmä v súlade s jeho označením a podľa jeho návodu na používanie, ako aj so všetkými údajmi a informáciami poskytovanými fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) alebo právnickými osobami, ktoré

vyrábajú kozmetické výrobky (ďalej len „výrobca kozmetických výrobkov"),

dovážajú kozmetické výrobky (ďalej len „dovozca kozmetických výrobkov") alebo

uvádzajú kozmetické výrobky do obehu (ďalej len „distribútor kozmetických výrobkov").

Ak kozmetický výrobok spĺňa požiadavky ustanovené týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie, orgán na ochranu zdravia nemôže obmedziť alebo zakázať jeho uvádzanie do obehu, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Ak kozmetický výrobok, aj napriek tomu, že spĺňa požiadavky ustanovené týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie, preukázateľne ohrozuje zdravie ľudí, ministerstvo zdravotníctva pozastaví alebo obmedzí jeho predaj na čas uvedený v odseku 6, o čom bezodkladne informuje členské štáty Európskej únie a Európsku komisiu. Súčasťou informácie sú aj dôvody pozastavenia alebo obmedzenia predaja kozmetického výrobku.

Ministerstvo zdravotníctva pozastaví alebo obmedzí predaj kozmetického výrobku podľa odseku 5 až do času prijatia príslušných opatrení, ktoré musia byť v súlade s opatreniami Európskej komisie.

Odvolanie proti rozhodnutiu o pozastavení alebo obmedzení predaja kozmetického výrobku podľa odseku 5 nemá odkladný účinok.

Zakazuje sa uvádzať do obehu kozmetické výrobky, ktoré obsahujú

látky uvedené v zozname zakázaných látok v kozmetických výrobkoch,

látky uvedené v zozname látok, ktorých použitie v kozmetických výrobkoch je obmedzené, vo vyššej ako ustanovenej koncentrácii a za iných ako ustanovených podmienok,

iné farbivá, ako sú uvedené v zozname povolených farbív v kozmetických výrobkoch, okrem kozmetických výrobkov obsahujúcich farbivá určené výlučne na farbenie vlasov,

farbivá uvedené v zozname podľa písmena c), používané za iných ako ustanovených podmienok, okrem kozmetických výrobkov obsahujúcich farbivá určené výlučne na farbenie vlasov,

iné konzervačné látky, ako sú uvedené v zozname povolených konzervačných látok v kozmetických výrobkoch,

konzervačné látky uvedené v zozname podľa písmena e) vo vyššej ako ustanovenej koncentrácii a za iných ako ustanovených podmienok, ak nie sú vyššie koncentrácie použité na osobitné účely vyplývajúce z označenia kozmetického výrobku,

iné ultrafialové filtre, ako sú uvedené v zozname povolených ultrafialových filtrov v kozmetických výrobkoch,

ultrafialové filtre uvedené v zozname podľa písmena g) vo vyššej ako ustanovenej koncentrácii a za iných ako ustanovených podmienok.

Kozmetické výrobky s obsahom stopového množstva zakázaných látok možno uvádzať do obehu, len ak je ich prítomnosť pri dodržaní správnej výrobnej praxe technologicky nevyhnutná a ak nespôsobia poškodenie zdravia za podmienok ustanovených v odseku 3.

Kozmetický výrobok musí byť označený viditeľnými, čitateľnými a nezmazateľnými údajmi v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa [§ 16 ods. 8 písm. i)] .

Ministerstvo zdravotníctva je oprávnené po posúdení zmien uvedených v odseku 9, alebo ak to vyžaduje ochrana zdravia ľudí, zrušiť výrobcovi kozmetických výrobkov alebo dovozcovi kozmetických výrobkov povolenie podľa odseku 7 v lehote a pri dodržaní postupu podľa odseku 6.

Povinnosť označovania podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na kozmetické výrobky, ktoré nie sú vopred balené a balia sa v mieste predaja na prianie spotrebiteľa alebo ktoré sú vopred balené na okamžitý predaj.

Kozmetický výrobok nesmie byť označený, opísaný alebo ponúkaný spôsobom, ktorý je nepravdivý alebo ktorý môže uviesť spotrebiteľa do omylu, ak ide o jeho vlastnosti. V označení kozmetického výrobku sa nesmú používať texty, názvy a figurálne alebo iné zobrazenia na označenie tých vlastností, ktoré nemá.

Súčasťou označenia kozmetického výrobku musí byť aj jednoznačná informácia o vykonaných testoch na zvieratách a o tom, či sa vykonané testy týkali konečného výrobku alebo látky použitej v kozmetickom výrobku.

V označení kozmetického výrobku nemusí byť z dôvodov ochrany obchodného tajomstva uvedená látka alebo látky použité v jeho zložení, ak neuvedenie látky alebo látok v označení kozmetického výrobku povolilo ministerstvo zdravotníctva na základe žiadosti výrobcu kozmetických výrobkov alebo dovozcu kozmetických výrobkov, ktoré majú pôvod mimo členských štátov Európskej únie, podanej pred uvedením kozmetického výrobku do obehu. Výrobca kozmetických výrobkov alebo dovozca kozmetických výrobkov v žiadosti uvedie údaje, ktoré ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa [§ 16 ods. 8 písm. j)] .

Ministerstvo zdravotníctva posúdi žiadosť podľa odseku 5 a rozhodne o nej do štyroch mesiacov od jej doručenia. V odôvodnených prípadoch môže písomne informovať žiadateľa, že na posúdenie žiadosti sú potrebné ďalšie dva mesiace.

Ak ministerstvo zdravotníctva neuvedenie látky alebo látok v označení kozmetického výrobku povolí, v povolení uvedie aj registračné číslo, ktoré pridelilo kozmetickému výrobku podľa postupu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa [§ 16 ods. 8 písm. k)] . Povolenie má platnosť päť rokov.

Ministerstvo zdravotníctva na základe žiadosti výrobcu kozmetických výrobkov alebo dovozcu kozmetických výrobkov rozhodne o predĺžení platnosti povolenia v lehote a pri dodržaní postupu podľa odseku 6. Ministerstvo zdravotníctva platnosť povolenia predĺži, a to najviac o tri roky, ak dôvody uvedené v žiadosti nepredstavujú zmenu, ktorá vyžaduje vydanie nového povolenia.

Výrobca kozmetických výrobkov alebo dovozca kozmetických výrobkov je povinný oznámiť ministerstvu zdravotníctva

bez zbytočného odkladu všetky zmeny údajov uvedených v žiadosti o vydanie povolenia,

zmenu názvu kozmetického výrobku s obsahom látky alebo látok, ktorých neuvedenie v označení kozmetického výrobku bolo povolené, a to najneskôr 15 dní pred uvedením kozmetického výrobku s novým názvom do obehu.

Výrobca kozmetických výrobkov, dovozca kozmetických výrobkov a distribútor kozmetických výrobkov sú povinní

bez meškania oznámiť ministerstvu zdravotníctva údaje o látkach používaných v kozmetických výrobkoch potrebné na účely lekárskeho ošetrenia; tieto údaje sa nesmú použiť na iný účel,

sprístupniť na požiadanie ministerstvu zdravotníctva na účely výkonu štátneho zdravotného dozoru na mieste uvedenom v označení kozmetického výrobku údaje v rozsahu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa odseku 8 písm. l).

Pri výrobe kozmetických výrobkov na rôznych miestach miestom sprístupnenia údajov podľa odseku 1 písm. b) je miesto, ktoré určí výrobca kozmetických výrobkov. Výrobca kozmetických výrobkov je povinný oznámiť určené miesto na požiadanie ministerstvu zdravotníctva.

Výrobca kozmetických výrobkov a dovozca kozmetických výrobkov, ktoré majú pôvod mimo členských štátov Európskej únie, sú povinní oznámiť ministerstvu zdravotníctva adresu miesta výroby alebo prvého dovozu kozmetických výrobkov ešte pred ich uvedením do obehu.

Výrobca kozmetických výrobkov je povinný

zabezpečiť spôsob výroby v súlade so správnou výrobnou praxou,

určiť zodpovednú osobu za výrobu kozmetických výrobkov.

Zodpovedná osoba za výrobu alebo prvý dovoz kozmetických výrobkov, ktoré majú pôvod mimo členských štátov Európskej únie, musí mať

diplom o absolvovaní vysokoškolského štúdia študijných programov druhého stupňa [6ao)](#poznamky.poznamka-6ao) v študijných odboroch humánneho lekárstva, veterinárneho lekárstva, farmácie alebo chémie alebo diplom o absolvovaní iného vysokoškolského štúdia študijného programu druhého stupňa a päť rokov praxe vo výrobe alebo v uvádzaní kozmetických výrobkov do obehu,

diplom o absolvovaní vysokoškolského štúdia študijného programu prvého stupňa [6ao)](#poznamky.poznamka-6ao) v študijných odboroch chémie a dva roky praxe vo výrobe alebo v uvádzaní kozmetických výrobkov do obehu alebo diplom o absolvovaní iného vysokoškolského štúdia študijného programu prvého stupňa a sedem rokov praxe vo výrobe alebo v uvádzaní kozmetických výrobkov do obehu, alebo

vysvedčenie o získaní úplného stredného odborného vzdelania v študijných odboroch chémie a päť rokov praxe vo výrobe alebo v uvádzaní kozmetických výrobkov do obehu alebo vysvedčenie o získaní iného úplného stredného odborného vzdelania a desať rokov praxe vo výrobe alebo v uvádzaní kozmetických výrobkov do obehu.

Výrobca kozmetických výrobkov a dovozca kozmetických výrobkov sú povinní pred uvedením kozmetických výrobkov do obehu zabezpečiť hodnotenie ich bezpečnosti pre zdravie ľudí. Hodnotenie bezpečnosti kozmetických výrobkov pre zdravie ľudí sa vykonáva podľa zásad správnej laboratórnej praxe. [6ad)](#poznamky.poznamka-6ad)

Osoba, ktorá vykonáva hodnotenie bezpečnosti kozmetických výrobkov pre zdravie ľudí, musí mať vysokoškolský diplom podľa osobitného predpisu [6ap)](#poznamky.poznamka-6ap) o absolvovaní štúdia v študijných odboroch humánneho lekárstva, veterinárneho lekárstva, farmácie alebo chémie.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

zoznam výrobkov, ktoré sa považujú za kozmetické výrobky podľa [§ 14 ods. 1] ,

zoznam látok vo výrobkoch, ktoré nie sú kozmetické výrobky,

zoznam zakázaných látok v kozmetických výrobkoch,

zoznam látok, ktorých použitie v kozmetických výrobkoch je obmedzené, ich najvyššiu prípustnú koncentráciu a iné podmienky ich používania,

zoznam povolených farbív v kozmetických výrobkoch a podmienky ich používania,

zoznam povolených konzervačných látok v kozmetických výrobkoch, ich najvyššiu prípustnú koncentráciu a iné podmienky ich používania,

zoznam povolených ultrafialových filtrov v kozmetických výrobkoch, ich najvyššiu prípustnú koncentráciu a iné podmienky ich používania,

náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na použitie inej látky alebo látok v kozmetickom výrobku, ako sú uvedené v zoznamoch podľa písmen e) až g),

podrobnosti o požiadavkách na označovanie kozmetických výrobkov,

náležitosti žiadosti o vydanie povolenia na neuvedenie látky alebo látok v označení kozmetického výrobku z dôvodu obchodného tajomstva,

postup na pridelenie registračného čísla kozmetickému výrobku pri vydaní povolenia na neuvedenie látky alebo látok v označení kozmetického výrobku z dôvodu obchodného tajomstva,

rozsah údajov sprístupňovaných na požiadanie ministerstvu zdravotníctva na účely výkonu štátneho zdravotného dozoru.

Monitorovanie podľa odseku 1 písm. h) je opakované meranie veličín, ktorými alebo pomocou ktorých sa kontroluje, sleduje a hodnotí ožiarenie osôb, a meranie rádioaktívnej kontaminácie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

Ministerstvo zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti na úseku ochrany zdravia

Kozmetické výrobky označené podľa doterajších predpisov možno uvádzať do obehu najneskôr do 10. marca 2005.

Orgán ochrany zdravia príslušný na vydanie záväzného posudku podľa [§ 27 ods. 2 písm. e), f)] , [h)] a [k)] je v integrovanom povoľovaní [10aa)](#poznamky.poznamka-10aa) dotknutým orgánom.

Zdravé životné podmienky a pracovné podmienky sa utvárajú a zabezpečujú

Priestorové usporiadanie územia, umiestňovanie a uskutočňovanie stavieb [6ab)](#poznamky.poznamka-6ab) sa musia riešiť tak, aby životné podmienky a pracovné podmienky v nich nepôsobili negatívne na zdravie ľudí, ale aby ho chránili a kladne ovplyvňovali. Usporiadanie stavieb a spôsob zástavby musia umožňovať prevetranie, preslnenie a presvetlenie, vhodné dopravné riešenie a pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia. Na území určenom na bývanie sa môžu umiestňovať len také výrobné zariadenia a prevádzky služieb, ktoré svojimi vplyvmi neohrozia zdravé bývanie.

Územia obcí sa musia chrániť pred znečisťovaním a musia sa v nich utvárať priaznivé životné podmienky. V obciach sa musia zabezpečovať podmienky na upevňovanie zdravia, a to najmä zriaďovaním zelene, výstavbou zariadení na pohybovú aktivitu, krátkodobú rekreáciu a oddych.

Bytové domy a ostatné budovy na bývanie [6aa)](#poznamky.poznamka-6aa) sa umiestňujú na pozemku, ktorý umožní výsadbu zelene. Môžu sa v nich umiestňovať len také prevádzky služieb, ktoré svojimi vplyvmi, najmä zdraviu škodlivými faktormi, zápachom, nadmerným hlukom a elektromagnetickým žiarením, neohrozia ich vnútorné prostredie a okolie.

Umiestnenie, riešenie a udržiavanie stanovíšť zberných nádob na odpady a odvoz odpadu sa musia zabezpečovať tak, aby nemali negatívny vplyv na životné podmienky, najmä v dôsledku nadmerného hluku a znečisťovania ovzdušia. Stanovištia zberných nádob na odpady musia byť stavebne upravené tak, aby boli ľahko čistiteľné a aby boli chránené pred poveternostnými vplyvmi.

Voda určená na ľudskú spotrebu (ďalej len „pitná voda“) je voda

v jej pôvodnom stave alebo po spracovaní určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo iné domáce účely bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia,

používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

ukazovatele kvality pitnej vody a ich hygienické limity,

rozsah, početnosť a kritériá kontroly kvality pitnej vody,

náležitosti protokolu podľa odseku 6 písm. d),

náležitosti žiadostí podľa odsekov 5 a 7.

Pitná voda je zdravotne bezchybná, ak ani pri trvalom požívaní alebo používaní nezmení zdravotný stav ľudí prítomnosťou mikroorganizmov a organizmov alebo látok ovplyvňujúcich zdravie ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením, a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu. Zdravotná bezchybnosť pitnej vody sa hodnotí a kontroluje podľa ukazovateľov kvality pitnej vody a ich hygienických limitov.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré vyrábajú a dodávajú pitnú vodu a využívajú vodné zdroje na zásobovanie pitnou vodou, sú povinné zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala požiadavky podľa odseku 2.

Teplú vodu dodávanú rozvodom teplej úžitkovej vody možno vyrábať len z pitnej vody.

Na základe žiadosti osôb uvedených v odseku 3 môže príslušný orgán na ochranu zdravia povoliť na obmedzený čas, najviac na tri roky, použitie vody, ktorá nespĺňa hygienické limity, ak nejde o vodu balenú do spotrebiteľského balenia. Povolenie nemožno vydať, ak ide o nedodržanie hygienického limitu ustanoveného medznou hodnotou referenčného rizika. Orgán na ochranu zdravia povolenie vydá, len ak zásobovanie pitnou vodou nemožno zabezpečiť inak a ak nebude ohrozené zdravie ľudí.

Osoby uvedené v odseku 3 sú povinné

predložiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia návrh na využívanie vodného zdroja na zásobovanie pitnou vodou [ [§ 27 ods. 2 písm. f)] ]; súčasťou žiadosti musí byť návrh na určenie ochranného pásma [6ac)](#poznamky.poznamka-6ac) a pri vodárenskej úprave pitnej vody aj návrh na jej úpravu a návrh na dezinfekciu pitnej vody,

zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala hygienické limity ukazovateľov kvality pitnej vody,

zabezpečiť kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody,

zaznamenávať do protokolov výsledky kontroly ukazovateľov kvality pitnej vody a protokoly uchovávať desať rokov,

bezodkladne oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia prekročenie hygienických limitov ustanovených medznou hodnotou, najvyššou medznou hodnotou a medznou hodnotou referenčného rizika,

používať pri vodárenskej úprave vody na pitnú vodu len také technologické a pracovné postupy, materiály a chemické látky alebo chemické prípravky [6ad)](#poznamky.poznamka-6ad) prichádzajúce do styku s vodou, ktorých použitie schválil príslušný orgán na ochranu zdravia [ [§ 27 ods. 2 písm. f) a g)] ],

pravidelne overovať účinnosť dezinfekcie pitnej vody, ak sa pitná voda dezinfikuje.

Rozsah a početnosť kontroly ukazovateľov kvality pitnej vody môže príslušný orgán na ochranu zdravia podľa miestnych podmienok a s prihliadnutím na epidemiologickú situáciu z vlastného podnetu alebo na návrh osoby uvedenej v odseku 3

rozšíriť o ďalšie ukazovatele, ktorých výskyt možno predpokladať,

zúžiť v prípade preukázateľne stálych a vyhovujúcich hodnôt ukazovateľov kvality pitnej vody a jej zdroja, doložených štatisticky reprezentatívnym počtom údajov.

Ak voda v domových rozvodoch nespĺňa hygienické limity, vlastníci bytových budov a nebytových budov [6ae)](#poznamky.poznamka-6ae) sú povinní bez meškania

zabezpečiť nápravné opatrenia,

informovať spotrebiteľov o stave vody v domových rozvodoch a o ďalších nápravných opatreniach, ktoré musia vykonať.

Pitná voda určená na hromadné zásobovanie sa dezinfikuje; druh a spôsob jej dezinfekcie schvaľuje príslušný orgán na ochranu zdravia [ [§ 27 ods. 2 písm. f) a g)] ]. Pitná voda sa nemusí dezinfikovať, ak

je vodný zdroj spoľahlivo chránený, [6ac)](#poznamky.poznamka-6ac)

voda vo vodnom zdroji dlhodobo spĺňa hygienické limity,

preukázateľne nehrozí kontaminácia vody v rozvodnej sieti.

Voda na kúpanie je každá tečúca alebo stojatá voda alebo jej časť, ktorú využíva veľký počet ľudí na kúpanie a v ktorej je kúpanie povolené.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

ukazovatele kvality vody na kúpanie a ich medzné hodnoty,

rozsah a početnosť kontroly kvality vody na kúpanie,

požiadavky na vybavenie, priestory, dispozičné riešenie a na prevádzku kúpalísk a bazénov umelých kúpalísk,

náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 8 písm. e).

Prírodným kúpaliskom je prírodná vodná plocha označená na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy s vybavením. Umelým kúpaliskom je krytá alebo nekrytá stavba určená na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy s vybavením.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré prevádzkujú prírodné kúpalisko alebo umelé kúpalisko (ďalej len „prevádzkovateľ kúpaliska,“) sú povinné splniť podmienky ustanovené týmto zákonom. Ak sa kúpalisko využíva bezplatne, potom osobou povinnou plniť ustanovenia tohto zákona je oprávnená osoba, ktorá ho takto označila.

Voda na kúpanie nesmie

prekračovať medzné hodnoty ukazovateľov kvality vody na kúpanie,

obsahovať toxický vodný kvet, decht, materiály a predmety, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí.

Ak sa zistia ďalšie faktory znečistenia, príslušný orgán na ochranu zdravia nariadi ich vyšetrenie, vykonanie opatrenia na ochranu zdravia alebo zakáže používanie vody na kúpanie.

Ak voda na kúpanie nespĺňa požiadavky podľa odseku 4 alebo jej používanie bolo orgánom na ochranu zdravia zakázané, musí byť táto skutočnosť viditeľne a zreteľne uvedená v mieste, na ktoré sa vzťahuje.

Na prírodnom kúpalisku musí byť vyhradená vodná plocha na kúpanie. Ak má prírodné kúpalisko vodnú plochu menšiu ako 200 ha, motorové plavidlá sa môžu používať iba na účely záchrannej služby. Na prírodných kúpaliskách s vodnou plochou väčšou ako 200 ha musí byť na používanie plavidiel vyhradená vodná plocha, oddelená od vodnej plochy vyhradenej na kúpanie.

Prevádzkovateľ kúpaliska je povinný

zabezpečiť, aby voda na kúpanie neprekračovala medzné hodnoty ukazovateľov kvality vody na kúpanie,

zabezpečiť kontrolu kvality vody na kúpanie,

zabezpečiť požiadavky na jeho vybavenie, priestory, dispozičné riešenie a na prevádzku,

zabezpečiť údržbu a čistenie priestorov kúpalísk,

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [ [§ 27 ods. 2 písm. e)] ],

viesť evidenciu o výsledkoch kontroly kvality vody na kúpanie a uchovávať ju päť rokov.

Prevádzkovateľ umelého kúpaliska je ďalej povinný zabezpečiť

úpravu, výmenu a kontrolu vody v bazénoch a zabezpečiť jej recirkuláciu pri prevádzkovaní bazénu s recirkuláciou vody,

čistenie bazénov a vyšetrenie sedimentov a nárastov v bazénoch,

technické a priestorové požiadavky na umelé kúpaliská a bazény,

osvetlenie, tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie pri prevádzkovaní krytého kúpaliska,

miestnosť na poskytovanie prvej pomoci a na jej prevádzku, na viditeľných miestach vyvesiť pokyny na poskytovanie prvej pomoci a zabezpečiť dostatočný počet plavčíkov na poskytovanie prvej pomoci.

Ovzdušie v bytových budovách a nebytových budovách [6ae)](#poznamky.poznamka-6ae) určených na dlhodobý pobyt (ďalej len „budova“) nesmie predstavovať riziko vzniku poškodenia zdravia v dôsledku prítomnosti fyzikálnych, chemických, biologických a iných zdraviu škodlivých faktorov a nesmie byť organolepticky zmenené. Najvyššie prípustné hodnoty zdraviu škodlivých faktorov vo vnútornom ovzduší budov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Vnútorné prostredie budov musí spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a umelé osvetlenie a požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vykurovanie a vetranie, ktoré podľa charakteru budov a účelu ich použitia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Základné požiadavky na osvetlenie sú

dostatok svetla a jeho vhodné rozloženie v užívanom priestore,

vhodné rozloženie jasov v zornom poli užívateľov,

ochrana zraku pred priamym oslnením a oslnením odrazom,

ochrana vnútorného prostredia pred nadmerným preslnením,

vhodná farebná úprava plôch v závislosti od náročnosti zrakovej činnosti, účelu osvetleného priestoru a času pobytu užívateľov.

Trvalé dopĺňanie nedostačujúceho denného svetla svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia možno zriaďovať len výnimočne, ak nemožno zabezpečiť hodnoty denného osvetlenia bez ujmy na ostatných vlastnostiach budovy.

Trvalé dopĺňanie nedostačujúceho denného svetla svetlom zo zdrojov umelého osvetlenia sa nesmie zriaďovať v novo navrhnutých budovách, a to

v obytných miestnostiach bytov,

v izbách ubytovacích zariadení pre deti a mládež a v izbách zotavovní,

v denných miestnostiach zariadení na predškolskú výchovu,

v učebniach škôl okrem špeciálnych učební,

v lôžkových izbách zdravotníckych zariadení.

Bytové domy [6af)](#poznamky.poznamka-6af) možno navrhovať a povoľovať do výšky štyroch nadzemných podlaží aj bez výťahu, s vertikálnym prepojením vonkajšími schodiskami ako chodbové alebo pavlačové typy domov. Byty v takých bytových domoch možno navrhovať a povoľovať aj bez balkónov a lodžií. Ich obytná plocha a úžitková plocha, denné osvetlenie a vybavenie musia zodpovedať najnižším hygienickým požiadavkám.

Ubytovacie zariadenia, [6ag)](#poznamky.poznamka-6ag) ktoré poskytujú hromadné, časovo obmedzené alebo časovo neobmedzené ubytovanie pre viac ako desať osôb, možno prevádzkovať, len ak spĺňajú hygienické požiadavky.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré prevádzkujú ubytovacie zariadenie, sú povinné

zabezpečiť hygienické požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie a funkčné členenie, vybavenie a prevádzku ubytovacích zariadení,

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [ [§ 27 ods. 2 písm. e)] ].

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

najnižšie hygienické požiadavky na obytnú plochu a úžitkovú plochu, denné osvetlenie a vybavenie bytov v bytových domoch podľa odseku 1,

hygienické požiadavky na vnútorné prostredie, priestorové usporiadanie a funkčné členenie, vybavenie a prevádzku ubytovacích zariadení,

náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 3 písm. b).

Zariadenia, ktoré poskytujú výchovnú alebo výchovno-vzdelávaciu starostlivosť [6ah)](#poznamky.poznamka-6ah) (ďalej len „zariadenia pre deti a mládež“), sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, ktorým je prostredie chránené pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia.

Priestorové usporiadanie a funkčné členenie zariadení pre deti a mládež a ich vybavenie musia zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psychosomatického vývoja, telesným rozmerom detí a mládeže, ako aj veľkostnému typu a druhu zariadenia. Veľkostnému typu a druhu zariadenia musia zodpovedať aj ich vonkajšie telovýchovné plochy.

Režim dňa v zariadení pre deti a mládež musí zohľadňovať vekové a fyzické osobitosti detí a mládeže a pohybový režim musí zodpovedať potrebám vyvíjajúceho sa organizmu. Režim dňa detí a mládeže, podmienky ich pohybovej výchovy, režim stravovania detí a mládeže a organizáciu prevádzky upraví fyzická osoba oprávnená na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnická osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie pre deti a mládež, v prevádzkovom poriadku.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie pre deti a mládež, sú povinné

zabezpečovať kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody ( [§ 13c ods. 2] ) v pravidelných, najmenej šesťmesačných intervaloch, ak je zariadenie zásobované pitnou vodou z vlastného zdroja, a o vykonaných kontrolách uchovávať záznamy,

zabezpečovať stravovanie detí a mládeže podľa požiadaviek tohto zákona ( [§ 13m] ),

zabezpečovať starostlivosť o vonkajšie priestory určené pre deti a mládež ( [§ 13k] ),

zamerať výchovu žiakov v strediskách praktického vyučovania a na pracoviskách praktického vyučovania na ochranu zdravia,

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [ [§ 27 ods. 2 písm. e)] ].

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie zariadení pre deti a mládež podľa odseku 2,

požiadavky na prevádzku zariadení pre deti a mládež vrátane náležitostí prevádzkového poriadku podľa odseku 3.

V zariadení pre deti predškolského veku možno umiestniť len dieťa, ktoré

je zdravotne spôsobilé,

neprejavuje príznaky akútneho ochorenia,

nemá nariadené karanténne opatrenie.

Potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti podľa odseku 1 písm. a) vydá zákonnému zástupcovi ošetrujúci lekár. Potvrdenie musí obsahovať aj údaj o povinnom očkovaní. Skutočnosti uvedené v odseku 1 písm. b) a c) potvrdzuje v písomnom vyhlásení zákonný zástupca dieťaťa; vyhlásenie nesmie byť staršie ako tri dni.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie pre deti predškolského veku, sú povinné zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia (zdravotný filter).

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie pre deti predškolského veku a základnú školu, sú povinné zabezpečiť oddelenie dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho ochorenia, zabezpečiť nad ním dohľad a bez meškania informovať zákonného zástupcu.

Ustanovenie odseku 4 sa primerane vzťahuje aj na fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a na právnické osoby, ktoré prevádzkujú ubytovacie zariadenie pre deti a mládež. Deti a mládež môžu byť umiestnené v ubytovacom zariadení na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o ich zdravotnej spôsobilosti.

Výchovno-vzdelávacia činnosť v zariadení pre deti a mládež musí byť organizovaná tak, aby utvárala podmienky na zdravý vývoj detí a mládeže s prihliadnutím na ich vek, zdravotný stav a stupeň psychosomatického vývoja, ako aj na predchádzanie poškodeniam zdravia, najmä na predchádzanie nadmernej psychickej a statickej záťaži a na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení.

Výchovno-vzdelávacia činnosť musí zohľadňovať fyziologické osobitosti jednotlivých vekových skupín detí a mládeže; musí byť organizovaná tak, aby predchádzala zdravotným rizikám, najmä

primeranosťou záťaže so zreteľom na vekové a individuálne vývojové osobitosti jednotlivých vekových skupín detí a mládeže,

uplatňovaním foriem výučby, ktoré podporujú a rozvíjajú telesné a duševné zdravie, vedú k rozvoju individuálnych schopností detí a mládeže, zvyšujú efektivitu práce pri rešpektovaní psychického, telesného a sociálneho vývoja a zdravotného stavu jednotlivca a kompenzujú nepriaznivé účinky učebných a režimových záťaží.

Zotavovacie podujatie je organizovaný spoločný pobyt najmenej 15 detí do 15 rokov veku na dlhší čas ako päť dní, ktorého účelom je okrem výchovného poslania posilniť zdravie a zvýšiť telesnú zdatnosť detí.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

podrobnejšie požiadavky na organizáciu zotavovacích podujatí a denný režim detí na zotavovacom podujatí,

hygienické požiadavky na umiestnenie, funkčné členenie, priestorové usporiadanie, stravovanie a prevádzku zariadení pre zotavovacie podujatia,

vzor vyhlásenia podľa odseku 3,

náležitosti oznámenia podľa odseku 9 písm. a),

vybavenie lekárničky na zotavovacie podujatie a vybavenie veľkej zdravotníckej brašne pre putovné zotavovacie podujatie podľa odseku 9 písm. c),

obsah dokumentácie podľa odseku 9 písm. f).

Na zotavovacom podujatí sa môže zúčastniť dieťa, ak spĺňa požiadavky podľa [§ 13h ods. 1] .

Výsledok posúdenia zdravotného stavu dieťaťa uvedie ošetrujúci lekár v prihláške na zotavovacie podujatie. Ak dieťa užíva lieky alebo jeho zdravotný stav vyžaduje obmedzenie záťaže, v prihláške uvedie aj túto skutočnosť. Skutočnosti uvedené v [§ 13h ods. 1 písm. b) a c)] potvrdzuje v písomnom vyhlásení zákonný zástupca dieťaťa; vyhlásenie nesmie byť staršie ako jeden deň.

Na zotavovacom podujatí môže pracovať len zdravotne spôsobilá osoba, ktorá dosiahla 18 rokov veku a vo funkcii vedúceho zotavovacieho podujatia len osoba, ktorá dosiahla 21 rokov veku. Osoby, ktoré zabezpečujú stravovanie na zotavovacom podujatí, musia spĺňať podmienky na výkon epidemiologicky závažných činností.

Na zotavovacích podujatiach sa nesmú používať epidemiologicky rizikové potraviny. Epidemiologicky rizikové potraviny a vybrané druhy potravín, ktoré možno použiť len pri dodržaní určitých technologických podmienok, a technologické podmienky na použitie vybraných druhov epidemiologicky rizikových potravín ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Zotavovacie podujatie sa môže usporiadať len v zariadení, ktoré spĺňa hygienické požiadavky na umiestnenie, funkčné členenie, priestorové usporiadanie, stravovanie a prevádzku.

Denný režim detí na zotavovacom podujatí musí zodpovedať ich veku a zdravotnému stavu.

Požiadavky podľa odsekov 6 a 7 je povinný zabezpečiť usporiadateľ zotavovacieho podujatia.

Usporiadateľ zotavovacieho podujatia je ďalej povinný

písomne oznámiť zotavovacie podujatie najmenej 30 dní pred jeho začatím orgánu na ochranu zdravia príslušnému podľa miesta konania zotavovacieho podujatia, prípadne podľa miesta jeho začiatku, ak ide o putovné zotavovacie podujatie,

zabezpečiť základnú starostlivosť o zdravie všetkých zúčastnených osôb na zotavovacom podujatí odborne spôsobilou osobou (ďalej len „zdravotník“), pri hromadnom odchode aj na cestu na zotavovacie podujatie a späť, a to najmenej jedného zdravotníka na 130 detí; odborne spôsobilá osoba je osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie na lekárskej fakulte alebo na fakulte zdravotníctva a sociálnej práce, osoba, ktorá získala vzdelanie na strednej zdravotníckej škole v odbore sestra alebo pôrodná asistentka, študent, ktorý absolvoval tretí ročník štúdia na lekárskej fakulte, alebo osoba, ktorá absolvovala školenie Slovenského Červeného kríža o poskytovaní prvej pomoci,

zabezpečiť vybavenie lekárničky na zotavovacie podujatie a vybavenie veľkej zdravotníckej brašne pre putovné zotavovacie podujatie,

oznámiť miesto a čas konania zotavovacieho podujatia zdravotníckemu zariadeniu [6a)](#poznamky.poznamka-6a) v mieste konania zotavovacieho podujatia,

zabezpečiť poučenie všetkých osôb činných na zotavovacom podujatí okrem zdravotníka o hygienických požiadavkách na zotavovacie podujatia a o požiadavkách na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení,

viesť dokumentáciu o zotavovacom podujatí a uchovávať ju šesť mesiacov od skončenia zotavovacieho podujatia.

Pieskoviská, hracie, športové a rekreačné plochy určené pre deti a mládež vrátane vonkajších telovýchovných plôch pri školách a školských zariadeniach [6ah)](#poznamky.poznamka-6ah) sa musia pravidelne čistiť a udržiavať. Môžu sa udržiavať iba prostriedkami, ktoré neobsahujú nebezpečné chemické látky [6ai)](#poznamky.poznamka-6ai) alebo choroboplodné mikroorganizmy. Ich pôda nesmie prekročiť najvyššie prípustné množstvo mikrobiálneho znečistenia pôdy. Požiadavky na čistenie a udržiavanie pieskovísk, hracích, športových a rekreačných plôch určených pre deti a mládež a najvyššie prípustné množstvo mikrobiálneho znečistenia pôdy pieskovísk a hracích plôch určených pre deti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Požiadavky podľa odseku 1 je povinný zabezpečiť každý, kto prevádzkuje pieskoviská, hracie, športové a rekreačné plochy určené pre deti a mládež.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie, v ktorom sa vykonáva epidemiologicky závažná činnosť, sú povinné

používať také pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje a pomôcky, aby sa pri výkone činnosti neohrozilo a nepoškodilo zdravie ľudí prenosným ochorením alebo inak nepoškodilo ich zdravie,

postupovať pri používaní prístrojov, pracovných nástrojov a pomôcok podľa návodu výrobcu,

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [ [§ 27 ods. 2 písm. e)] ].

Epidemiologicky závažnú činnosť môžu vykonávať len osoby zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé. Možno ju vykonávať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú hygienické požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré prevádzkujú holičstvo, kaderníctvo, manikúru, pedikúru, zariadenie poskytujúceho kozmetické, masérske, regeneračné a rekondičné služby a služby, pri ktorých sa používajú špeciálne prístroje na starostlivosť o ľudské telo, sú povinné zabezpečiť lekárničku prvej pomoci vybavenú podľa charakteru poskytovanej služby.

Osoby uvedené v odseku 3 nesmú robiť výkony na chorej koži, manipuláciu s jazvami a materskými znamienkami, výkony na sliznici, očnej spojovke a rohovke.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré prevádzkujú solárium, sú povinné

dodržiavať limity ultrafialového žiarenia,

viesť prevádzkovú dokumentáciu a na viditeľnom mieste umiestniť poučenie pre osoby, ktorým poskytujú služby.

Saunu možno prevádzkovať, len ak má zabezpečenú vodu, ktorá spĺňa požiadavky na kvalitu vody pre bazény kúpalísk. Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré prevádzkujú saunu, sú povinné zabezpečovať pravidelnú výmenu vody v ochladzovacom bazéne, jeho pravidelné čistenie a kontrolu kvality vody.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

hygienické požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie a vnútorné členenie zariadení, v ktorých sa vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti,

hygienické požiadavky na pracovné postupy, prístroje, pracovné nástroje a pomôcky a na prevádzku zariadení, ktoré vykonávajú epidemiologicky závažné činnosti,

náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 1 písm. c),

limity ultrafialového žiarenia podľa odseku 5 písm. a),

náležitosti prevádzkovej dokumentácie podľa odseku 5 písm. b),

požiadavky na prevádzku a kontrolu kvality vody v ochladzovacom bazéne podľa odseku 6.

Zariadenia spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov a nápojov

na pracoviskách, v školských zariadeniach, v školách, v zariadeniach sociálnych služieb, v zdravotníckych zariadeniach a na zotavovacích podujatiach,

v prevádzkach verejného stravovania a na hromadných podujatiach.

Stravovacie služby možno poskytovať len v zariadeniach, ktoré spĺňajú hygienické požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zariadenie spoločného stravovania (ďalej len „prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania“), sú povinné zabezpečiť, aby do výrobných a skladovacích priestorov nevstupovali neoprávnené osoby, a zamedziť vodeniu a vpúšťaniu zvierat do priestorov zariadenia spoločného stravovania okrem priestorov určených na konzumáciu stravy, do ktorých môžu vstupovať zrakovo postihnuté osoby aj v sprievode vodiaceho psa.

Pri výrobe pokrmov v zariadení spoločného stravovania musí byť zabezpečená ich zdravotná neškodnosť, zachovaná ich výživová a zmyslová hodnota a vylúčené nežiaduce vplyvy z technologického postupu prípravy pokrmov. Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania je povinný postupovať pri výrobe pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výrobnej praxe a dodržiavať požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov.

Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania je ďalej povinný

zabezpečovať sústavnú kontrolu pri preberaní surovín,

kontrolovať podmienky dodržania zdravotnej neškodnosti uskladňovaných surovín, polovýrobkov a polotovarov,

zabezpečovať ochranu hotových pokrmov a nápojov pred ich znehodnotením,

zabezpečovať kontrolu ukazovateľov kvality pitnej vody ( [§ 13c ods. 2] ) v pravidelných, najmenej šesťmesačných intervaloch, ak je zariadenie zásobované pitnou vodou z vlastného zdroja, a o vykonaných kontrolách uchovávať záznamy,

zabezpečovať výživovú a zmyslovú hodnotu polovýrobkov, polotovarov, hotových pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výživy,

kontrolovať dodržiavanie osobnej hygieny a hygienických požiadaviek zamestnancami,

zabezpečovať a kontrolovať čistotu zariadenia a súvisiacich prevádzkových priestorov,

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [ [§ 27 ods. 2 písm. e)] ].

Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania podľa odseku 1 písm. a) je ďalej povinný pred výdajom stravy zabezpečiť odber vzoriek pripravených hotových pokrmov, ich uchovanie a o odobratých vzorkách viesť dokumentáciu.

Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania určeného pre deti a mládež je ďalej povinný pri voľbe stravy vychádzať z vekových potrieb stravovanej skupiny, prihliadať na vhodný výber surovín, ročné obdobie, čas, keď sa má poskytovať stravovanie, a ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotný stav stravovaných detí a mládeže.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

hygienické požiadavky na stavebno-technické riešenie, priestorové usporiadanie, vybavenie, vnútorné členenie a na prevádzku zariadení spoločného stravovania,

požiadavky na výrobu, prípravu a podávanie pokrmov a nápojov,

postup pri odbere vzoriek hotových pokrmov a ich uchovávaní a obsah dokumentácie podľa odseku 6,

požiadavky na dodržiavanie osobnej hygieny a dodržiavanie hygienických požiadaviek zamestnancami zariadenia spoločného stravovania.

Každý, kto používa alebo prevádzkuje zdroje hluku alebo vibrácií, je povinný technickými, organizačnými a ďalšími opatreniami zabezpečiť, aby hluk neprekračoval najvyššie prípustné hodnoty pre vonkajšie priestory a stavby [6ab)](#poznamky.poznamka-6ab) a aby sa zamedzilo prenosu vibrácií na fyzické osoby.

Hluk zo zariadení poskytujúcich služby obyvateľstvu a hluk z verejnej produkcie hudby nesmú prekročiť najvyššie prípustné hodnoty pre denný a nočný čas. Na účely kontroly dodržania hygienických limitov pre denný a nočný čas sa za nočný čas považuje čas medzi 22.00 a 6.00 hod. Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá osoba, ktorá prevádzkuje zariadenie poskytujúce služby obyvateľstvu, usporiadateľ verejnej hudby alebo osoba, ktorá prevádzkuje verejnú hudbu.

Na pracoviskách, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku a vibrácií, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné meranie a hodnotenie hluku a vibrácií tak, aby sa umožnilo zistiť, či úroveň hluku a vibrácií neprekračuje najvyššie prípustné hodnoty.

Ak meranie a hodnotenie podľa odseku 3 preukáže prekročenie najvyšších prípustných hodnôt, zamestnávateľ je povinný

oboznámiť zamestnancov, príslušný odborový orgán a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „zástupca zamestnancov“) o výške prekročenia najvyšších prípustných hodnôt, poučiť ich o význame tohto prekročenia a poskytnúť im informácie a poučenie o riziku ohrozenia zdravia hlukom a vibráciami a o možnostiach a spôsoboch účinnej prevencie,

poučiť zamestnancov o predpísaných pracovných postupoch a vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie,

informovať o výške prekročenia najvyšších prípustných hodnôt aj príslušný orgán na ochranu zdravia.

Pracoviská, na ktorých úroveň hluku prekročí najvyššiu prípustnú hodnotu, musia byť označené, ak je to možné, tak, aby označenie poskytlo dostatočné informácie o riziku ohrozenia zdravia hlukom a o spôsoboch účinnej prevencie. Rovnako musia byť označené aj pracovné miesta, na ktoré sa prekročenie najvyššej prípustnej hodnoty vzťahuje. Prístup na tieto miesta musí byť obmedzený, ak je to možné a odôvodnené rizikom vyplývajúcim z vystavenia zamestnancov hluku.

Riziko vyplývajúce z vystavenia zamestnancov hluku a vibráciám sa musí obmedziť na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň s prihliadnutím na technický pokrok a dostupnosť opatrení na zníženie hluku a vibrácií predovšetkým pri zdroji. Uvedené sa vzťahuje aj na navrhovanie, uskutočňovanie a rekonštrukciu výrobných objektov a na navrhovanie a konštrukciu strojov a strojových zariadení.

Na pracoviskách podľa odseku 5 je zamestnávateľ ďalej povinný

určiť príčiny prekročenia najvyšších prípustných hodnôt hluku a vibrácií, vypracovať a zabezpečiť technické a organizačné opatrenia s cieľom obmedziť vystavenie zamestnancov hluku a vibráciám na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň,

informovať zamestnancov, zástupcov zamestnancov a príslušný orgán na ochranu zdravia o opatreniach podľa písmena a),

zabezpečiť zamestnancom účinné osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu sluchu v dostatočnom množstve a s prihliadnutím na ich individuálne potreby a pracovné podmienky; za účinné osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu sluchu sa považujú také prostriedky, ak v prípade ich správneho používania možno očakávať zníženie rizika, ktoré ohrozuje sluch, pod úroveň najvyššej prípustnej hodnoty,

zabezpečiť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu pred vibráciami,

viesť záznamy o výsledkoch merania hluku a vibrácií u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce ( [§ 13r ods. 1] ), uchovávať ich 20 rokov od skončenia práce a umožniť k nim prístup zamestnancom, zástupcom zamestnancov, lekárovi poskytujúcemu závodnú preventívnu starostlivosť a príslušnému orgánu na ochranu zdravia,

odovzdať záznamy podľa písmena e) po skončení svojej činnosti alebo zrušení pracoviska príslušnému orgánu na ochranu zdravia.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

najvyššie prípustné hodnoty hluku vo vonkajších priestoroch a stavbách pre denný a nočný čas a najvyššie prípustné hodnoty vibrácií v stavbách,

najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácií pri práci,

požiadavky na meranie a hodnotenie hluku a vibrácií na pracoviskách,

náležitosti záznamov podľa odseku 7 písm. e).

Neionizujúce žiarenie je elektromagnetické pole s frekvenčným rozsahom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom, ultrafialové a infračervené žiarenie a laserové žiarenie.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

frekvenčný rozsah elektromagnetického poľa podľa odseku 1,

najvyššie prípustné hodnoty ožiarenia elektromagnetickým poľom a výšku ich prípustného prekročenia podľa odseku 2,

požiadavky na skúšanie zdrojov elektromagnetického žiarenia,

najvyššie prípustné hodnoty a ochranné opatrenia pri používaní a prevádzkovaní zdrojov ultrafialového a infračerveného žiarenia podľa odseku 6,

najvyššie prípustné hodnoty a ochranné opatrenia pri používaní a prevádzkovaní zdrojov laserového žiarenia podľa odseku 7,

náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 8,

požiadavky na zaraďovanie laserov do tried, označovanie a vybavenie laserov a rozsah údajov uvádzaných v ich technickej dokumentácii.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré používajú alebo prevádzkujú generátory nízkych a vysokých frekvencií a zariadenia, ktoré takéto generátory obsahujú (ďalej len „zdroj elektromagnetického žiarenia“), sú povinné zabezpečiť technické a organizačné opatrenia, ktoré obmedzia ožiarenie osôb na najnižšiu možnú úroveň a zabezpečia neprekročenie najvyšších prípustných hodnôt. Pri haváriách, nevyhnutných meraniach a opravách zdrojov elektromagnetického žiarenia počas prevádzky a v ďalších výnimočných prípadoch sa môžu najvyššie prípustné hodnoty elektromagnetického poľa prekročiť najviac do výšky ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom (odsek 10).

Pri navrhovaní a uskutočňovaní stavieb, [6ab)](#poznamky.poznamka-6ab) ktoré sa nachádzajú v okruhu pôsobenia zdrojov elektromagnetického žiarenia, musia sa vykonať také opatrenia, ktoré zabezpečia neprekročenie najvyššie prípustných hodnôt.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje elektromagnetického žiarenia, sú ďalej povinné

zabezpečiť skúšanie zdrojov elektromagnetického žiarenia a uchovávať protokoly o výsledkoch skúšok,

oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia a štátnemu zdravotnému ústavu termín preskúšania podľa písmena a) tri dni pred začatím skúšok,

vypracovať prevádzkový poriadok pred začatím prevádzky a predložiť ho na schválenie príslušnému orgánu na ochranu zdravia [§ 27 ods. 2 písm. e)],

bezodkladne informovať príslušný orgán na ochranu zdravia o každej poruche zdroja, ktorá má za následok zvýšenie ožarovania okolia, takú poruchu okamžite odstrániť a o termíne odstránenia poruchy ho informovať. Až do odstránenia poruchy zdroja sú povinné prevádzku zastaviť, obmedziť alebo po prerokovaní s orgánom na ochranu zdravia urobiť ochranné opatrenia,

zreteľne označiť miesta, v ktorých úroveň elektromagnetického poľa môže byť vyššia, ako sú najvyššie prípustné hodnoty,

udržiavať zdroje v bezchybnom stave a sledovať, aby sa v dôsledku opráv alebo iných zásahov neznížila účinnosť tieniacich krytov a iných ochranných opatrení.

Na pracoviskách so zdrojmi elektromagnetického žiarenia podľa odseku 4 písm. e) môžu pracovať len osoby zdravotne spôsobilé, poučené o povahe práce a oboznámené s prevádzkovým poriadkom. Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré prevádzkujú zdroje elektromagnetického žiarenia, sú povinné viesť záznamy o pobyte jednotlivých zamestnancov na takýchto pracoviskách a uchovávať ich 20 rokov.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje ultrafialového a infračerveného žiarenia a pri činnostiach, pri ktorých môže ultrafialové a infračervené žiarenie vznikať, sú povinné zabezpečiť ochranné opatrenia, ktoré vylúčia škodlivý účinok tohto žiarenia tak, aby neboli prekročené najvyššie prípustné hodnoty.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré používajú alebo prevádzkujú lasery v oblasti optického žiarenia alebo zariadenia, v ktorých sú lasery ako zdroj žiarenia zabudované, sú povinné zabezpečiť ochranné opatrenia, ktoré vylúčia škodlivý účinok laserového žiarenia tak, aby neboli prekročené najvyššie prípustné hodnoty.

Pracoviská, na ktorých sa používajú lasery II. až IV. triedy, musia mať vypracovaný a príslušným orgánom na ochranu zdravia schválený prevádzkový poriadok [§ 27 ods. 2 písm. e)].

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré vyrábajú a dovážajú lasery, sú povinné zaraďovať lasery do tried, zabezpečiť ich označenie a vybavenie v súlade s požiadavkami na ochranu zdravia a uvádzať údaje v technickej dokumentácii laserov v rozsahu, aký ustanoví všeobecne záväzný právny predpis.

Podľa miery výskytu faktorov, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, a podľa hodnotenia zdravotných rizík sa práce zaraďujú do štyroch kategórií. Kritériá na zaradenie prác do kategórií ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Návrhy na zaradenie prác do kategórií predkladá príslušnému orgánu na ochranu zdravia zamestnávateľ alebo lekár, ktorý poskytuje závodnú zdravotnú starostlivosť; náležitosti návrhu ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

Zamestnávateľ je povinný ihneď oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na jej zaradenie do príslušnej kategórie.

Rizikovou prácou sa rozumie práca spojená so zvýšeným ohrozením zdravia, pri ktorej je nebezpečie vzniku choroby z povolania alebo iného ochorenia podmieneného prácou; je to práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie.

Zamestnávateľ, na ktorého pracovisku sa vykonáva riziková práca, je povinný viesť a uchovávať evidenciu o každom zamestnancovi zadelenom na rizikovú prácu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Na pracovisku so zvýšeným ohrozením zdravia môžu pracovať iba osoby zdravotne spôsobilé.

Zamestnávateľ je povinný

zisťovať nebezpečné chemické faktory na pracovisku, a ak ich zistí, posudzovať riziko [6aj)](#poznamky.poznamka-6aj) vyplývajúce z týchto faktorov so zohľadnením

ich nebezpečných vlastností, [6ad)](#poznamky.poznamka-6ad)

karty bezpečnostných údajov, [6ad)](#poznamky.poznamka-6ad)

stupňa, druhu a trvania pôsobenia chemických faktorov,

podmienok práce súvisiacich s takými faktormi vrátane ich množstva,

najvyšších prípustných hodnôt vystavenia zamestnancov nebezpečným chemickým faktorom a biologických medzných hodnôt,

účinnosti uskutočnených preventívnych opatrení alebo opatrení, ktoré plánuje vykonať,

záverov už uskutočnených preventívnych lekárskych prehliadok, [6ak)](#poznamky.poznamka-6ak)

vyžiadať si dodatočné informácie potrebné na posúdenie rizika od dodávateľa alebo z iných dostupných zdrojov,

vypracovať posudok o riziku

pri zistení nebezpečného chemického faktora,

pri každej významnej zmene, alebo ak výsledky zdravotného dohľadu preukážu, že je to nevyhnutné,

pri každej novej činnosti súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi.

Na pracoviskách s nebezpečnými chemickými faktormi môže zamestnávateľ zamestnávať len osoby zdravotne spôsobilé a odborne spôsobilé, ktoré dosiahli 18 rokov veku; osoby vo veku od 16 do 18 rokov môžu vykonávať činnosti s takými faktormi len z dôvodu prípravy na povolanie, ak majú zabezpečené odborné vedenie a dozor a osobné ochranné pracovné prostriedky. Osoby, ktoré riadia práce s nebezpečnými chemickými faktormi, musia spĺňať požiadavky na odbornú spôsobilosť.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancom a zástupcom zamestnancov údaje získané podľa odseku 1, informácie o nebezpečných chemických faktoroch vyskytujúcich sa na pracovisku a umožniť im prístup k akýmkoľvek záznamom o bezpečnostných údajoch a k záznamom vedeným zamestnávateľom podľa odseku 15 písm. a) a b).

Na predchádzanie riziku z vystavenia zamestnancov chemickým faktorom a z pracovných činností súvisiacich s takými faktormi nie je povolená výroba, spracúvanie a používanie vybraných chemických faktorov na účely ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom (odsek 16).

Výnimku z ustanovenia odseku 12 môže povoliť príslušný orgán na ochranu zdravia na základe žiadosti zamestnávateľa, ak ide

o použitie na účely vedeckého výskumu a testovania vrátane analýzy,

o činnosti zamerané na vylúčenie chemických faktorov prítomných vo forme vedľajších produktov alebo odpadových produktov,

o výrobu vybraných chemických faktorov podľa odseku 12 na použitie ako medziproduktu a takéto použitie; v takých prípadoch je zamestnávateľ povinný činnosti uskutočniť v samostatnom uzatvorenom systéme, z ktorého možno chemické faktory odstrániť iba v miere nevyhnutnej na monitorovanie výrobného procesu alebo na údržbu tohto systému.

Zamestnávateľ je povinný pri zabezpečovaní zdravotného dohľadu vychádzať z posudku o riziku podľa odseku 1 písm. c). Ak výsledky posúdenia preukážu riziko vyplývajúce z vystavenia zamestnancov chemickým faktorom, zamestnávateľ je povinný postupovať podľa § 13p ods. 3.

Zamestnávateľ je ďalej povinný

viesť záznamy o výsledkoch merania chemických faktorov u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce ( [§ 13r ods. 1] ) a uchovávať ich 20 rokov od skončenia práce, ak ďalej nie je ustanovené inak,

viesť záznamy o druhu a množstve používaných chemických faktorov a uchovávať ich desať rokov od skončenia práce,

odovzdať záznamy podľa písmen a) a b) po skončení svojej činnosti alebo zrušení pracoviska príslušnému orgánu na ochranu zdravia,

vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho príslušnému orgánu na ochranu zdravia, na schválenie, ako aj návrh na jeho zmenu [§ 27 ods. 2 písm. e)],

zabezpečiť nebezpečné chemické faktory proti ich zneužitiu alebo odcudzeniu,

zabezpečiť požiadavky na ochranu zdravia zamestnancov pri skladovaní nebezpečných chemických faktorov,

oznamovať údaje orgánu na ochranu zdravia v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom (odsek 16).

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

najvyššie prípustné hodnoty vystavenia zamestnancov nebezpečným chemickým faktorom a biologické medzné hodnoty,

všeobecné zásady prevencie rizík vyplývajúcich z nebezpečných chemických faktorov,

špecifické ochranné a preventívne opatrenia na vylúčenie a obmedzenie rizika vyplývajúceho z nebezpečných chemických faktorov podľa odsekov 4 a 5,

požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb, ktoré riadia práce s nebezpečnými chemickými faktormi,

vybrané chemické faktory a účely ich použitia, ktoré nie sú na pracovisku povolené,

náležitosti posudku o riziku podľa odseku 1 písm. c),

náležitosti žiadosti podľa odseku 13,

náležitosti záznamov podľa odseku 15 písm. a) a b),

náležitosti prevádzkového poriadku podľa odseku 15 písm. d),

rozsah údajov oznamovaných zamestnávateľom príslušnému orgánu na ochranu zdravia podľa odseku 15 písm. g).

Pri činnostiach súvisiacich s vystavením zamestnancov viacerým nebezpečným chemickým faktorom sa riziko posudzuje na základe rizika, ktoré predstavujú všetky tieto faktory navzájom.

Pri akejkoľvek činnosti súvisiacej s nebezpečnými chemickými faktormi je zamestnávateľ povinný okrem všeobecných zásad prevencie ustanovených osobitným predpisom [6al)](#poznamky.poznamka-6al) dodržiavať všeobecné zásady prevencie rizík vyplývajúcich z nebezpečných chemických faktorov.

Ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 písm. a) preukážu riziko vyplývajúce z nebezpečných chemických faktorov, zamestnávateľ je povinný vylúčiť ho vykonaním špecifických ochranných a preventívnych opatrení.

Ak povaha činnosti neumožňuje vylúčiť riziko podľa odseku 4, zamestnávateľ je povinný obmedziť riziko vyplývajúce z nebezpečných chemických faktorov na najnižšiu možnú mieru vykonaním špecifických ochranných a preventívnych opatrení.

Špecifické ochranné a preventívne opatrenia podľa odsekov 4 a 5 sa nemusia vykonať, ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 preukážu, že vzhľadom na množstvo nebezpečných chemických faktorov na pracovisku je len malé riziko vyplývajúce z týchto faktorov, pričom dodržiavanie všeobecných zásad prevencie rizika podľa odseku 3 je dostatočné na zníženie tohto rizika.

Ak zamestnávateľ nepreukáže vykonanie opatrení podľa odseku 4, je povinný vykonávať pravidelne a pri každej zmene pracovných podmienok, ktorá môže ovplyvniť vystavenie zamestnancov chemickým faktorom, ich meranie, ak môžu predstavovať riziko pre zdravie zamestnancov na pracovisku, najmä vo vzťahu k najvyšším prípustným hodnotám podľa odseku 8.

Pri posudzovaní rizika vyplývajúceho z nebezpečných chemických faktorov je zamestnávateľ povinný zohľadniť výsledky merania podľa odseku 7. Pri prekročení najvyšších prípustných hodnôt vystavenia zamestnancov chemickým faktorom je povinný vykonať preventívne a ochranné opatrenia na odstránenie rizika z ich prekročenia.

Na základe celkového posúdenia rizík podľa odsekov 1 a 3 je zamestnávateľ povinný vykonávať technické a organizačné opatrenia primerané povahe vykonávanej činnosti vrátane skladovania, manipulácie a oddelenia navzájom reagujúcich chemických faktorov a zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ich fyzikálno-chemických vlastností.

Pre každú činnosť, pri ktorej môžu byť zamestnanci vystavení karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom, je zamestnávateľ povinný zisťovať druh, mieru a trvanie vystavenia zamestnancov týmto faktorom tak, aby sa dali posúdiť všetky z nich vyplývajúce nebezpečenstvá pre zamestnancov a určiť príslušné opatrenia. Toto posudzovanie je zamestnávateľ povinný vykonávať pravidelne a pri každej zmene podmienok, ktoré by mohli mať vplyv na vystavenie zamestnancov karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom. Pri posudzovaní rizika [6aj)](#poznamky.poznamka-6aj) je zamestnávateľ povinný prihliadať na všetky možné spôsoby a cesty vstupu týchto faktorov do organizmu. Zamestnávateľ je povinný predložiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia na požiadanie kritériá, ktoré sú základom na posudzovanie rizika z vystavenia zamestnancov karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom.

Na pracoviskách s karcinogénnymi alebo mutagénnymi faktormi môžu pracovať len osoby zdravotne spôsobilé, ktoré dovŕšili 18 rokov veku. Na pracoviskách s karcinogénnymi a mutagénnymi faktormi nesmú pracovať tehotné ženy, matky do konca 9. mesiaca po pôrode a dojčiace ženy.

Zamestnávateľ je povinný viesť zoznamy zamestnancov vystavených karcinogénnym a mutagénnym faktorom, záznamy o výsledkoch ich merania, uchovávať ich alebo zabezpečiť ich uchovávanie najmenej 40 rokov od skončenia práce a umožniť k nim prístup zamestnancom, zástupcom zamestnancov, lekárovi poskytujúcemu závodnú preventívnu zdravotnú starostlivosť a príslušnému orgánu na ochranu zdravia.

Karcinogénne alebo mutagénne faktory sa nesmú používať pri výučbe v základných školách a stredných školách. Na vysokých školách a výskumných pracoviskách ich možno používať na základe oznámenia príslušnému orgánu na ochranu zdravia.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

preventívne technické a organizačné opatrenia na zabránenie a obmedzenie vystavenia zamestnancov karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci,

rozsah informácií a údajov poskytovaných zamestnávateľom orgánu na ochranu zdravia, zamestnancom a zástupcom zamestnancov,

technické smerné hodnoty karcinogénnych a mutagénnych faktorov,

expozičné ekvivalenty karcinogénnych a mutagénnych faktorov.

Pri posudzovaní rizika podľa odseku 1 je zamestnávateľ povinný osobitne prihliadať na ohrozených zamestnancov a preskúmavať ich zaradenie na pracovisko, na ktorom by mohli byť vystavení karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom.

Zamestnávateľ je povinný obmedzovať používanie karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov na pracovisku, ak je to technicky možné, najmä ich nahradením látkami, prípravkami alebo postupmi, ktoré nie sú nebezpečné alebo sú menej nebezpečné pre zdravie zamestnancov.

Ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 preukážu riziko vyplývajúce z karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov, zamestnávateľ je povinný

zabrániť vystaveniu zamestnancov týmto faktorom,

dodržiavať technické smerné hodnoty a expozičné ekvivalenty karcinogénnych a mutagénnych faktorov,

poskytovať príslušnému orgánu na ochranu zdravia na požiadanie informácie o výsledkoch posudzovania,

informovať zamestnancov a zástupcov zamestnancov o opatreniach na vylúčenie alebo obmedzenie rizika vyplývajúceho z karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov.

Ak nahradenie karcinogénnych alebo mutagénnych faktorov podľa odseku 3 nie je technicky možné, zamestnávateľ zabezpečí ich výrobu a používanie v uzavretom systéme, ak je to technicky možné. Ak použitie uzavretého systému nie je technicky možné, zamestnávateľ zabezpečí, aby vystavenie zamestnancov týmto faktorom bolo znížené na najnižšiu technicky možnú úroveň.

Pri určitých činnostiach, pri ktorých možno predvídať veľké zvýšenie vystavenia zamestnancov karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom a pri ktorých nemožno ochranu zdravia zamestnancov zabezpečiť ďalšími technickými preventívnymi opatreniami, zamestnávateľ je povinný vykonať také opatrenia, ktoré zabezpečia skrátenie vystavenia zamestnancov karcinogénnym a mutagénnym faktorom a ich ochranu počas týchto činností; pri určovaní opatrení prihliada na vyjadrenie zamestnancov a zástupcov zamestnancov.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby sa činnosti uvedené v odseku 6 vykonávali vo vymedzenom, zreteľne a viditeľne označenom priestore, alebo iným spôsobom zabrániť vstupu neoprávnených osôb do týchto priestorov.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť informácie a poučenie zamestnancom a zástupcom zamestnancov o nebezpečenstvách spojených s používaním karcinogénnych faktorov a mutagénnych faktorov a o opatreniach, ktoré sa musia na ochranu zdravia vykonávať.

Ak príslušný orgán na ochranu zdravia nariadil vykonanie mimoriadnej preventívnej lekárskej prehliadky [ [§ 6 písm. d)] ] u zamestnancov z dôvodu zvýšeného vystavenia zamestnanca karcinogénnym alebo mutagénnym faktorom, zamestnávateľ je povinný uskutočniť opätovné posúdenie rizika podľa odseku 1.

Pri akejkoľvek činnosti, pri ktorej by mohlo vzniknúť riziko pôsobenia prachu z azbestu alebo materiálov, ktoré obsahujú azbest, zamestnávateľ je povinný určiť charakter a stupeň vystavenia zamestnancov prachu z azbestu alebo materiálov, ktoré obsahujú azbest, aby mohol posúdiť riziko pre zdravie zamestnancov, pričom prihliada aj na vyjadrenie zamestnancov a zástupcov zamestnancov.

Zamestnávateľ je ďalej povinný pre všetky činnosti uvedené v odseku 1

zabezpečiť špecifické ochranné opatrenia a poskytnúť zamestnancom a zástupcom zamestnancov informácie,

viesť zoznam zamestnancov a záznamy o ich vystavení prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest a uchovávať ich alebo zabezpečiť ich uchovanie podľa [§ 13t ods. 11] .

Ustanovenia odsekov 2 a 5 a odseku 10 písm. b) sa nevzťahujú na činnosti, pri ktorých úroveň vystavenia zamestnancov prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest neprekročí medzné technické smerné hodnoty.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

náležitosti oznámenia podľa odseku 2,

najvyššie technické smerné hodnoty vystavenia zamestnancov prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest,

medzné technické smerné hodnoty vystavenia zamestnancov prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest,

požiadavky na meranie azbestu v pracovnom ovzduší,

ochranné opatrenia na obmedzenie pôsobenia prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest podľa odseku 4 písm. a), odseku 8 a odseku 10 písm. a),

náležitosti plánu práce podľa odseku 9,

rozsah informácií poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom a zástupcom zamestnancov podľa odseku 10 písm. a),

náležitosti zoznamu a záznamov podľa odseku 10 písm. b).

Činnosť uvedenú v odseku 1 je zamestnávateľ povinný oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia pred jej začatím a pri každej zmene použitia azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest.

Používanie azbestu pomocou rozprašovania a pracovné metódy, pri ktorých sa používajú izolačné alebo zvukotesné materiály s obsahom azbestu, sú zakázané.

Pri všetkých činnostiach podľa odseku 1 vystavenie zamestnancov prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest

musí byť obmedzené na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň,

nesmie prekročiť najvyššie technické smerné hodnoty.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pravidelné meranie azbestu v ovzduší na mieste výkonu práce referenčnou metódou alebo akoukoľvek inou metódou, ktorá poskytne rovnaké výsledky. Výsledky merania musia zodpovedať osobnému vystaveniu zamestnanca prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest okrem prípadov, ak zamestnanci vykonávajú rovnaké alebo podobné práce na rovnakom mieste, keď možno odber vzoriek vykonať na skupinovom základe.

Pri prekročení hodnôt podľa odseku 4 písm. b) je zamestnávateľ povinný

zistiť príčiny ich prekročenia a bez meškania vykonať ochranné opatrenia,

prerušiť prácu až do vykonania ochranných opatrení podľa písmena a),

zabezpečiť meranie azbestu na zistenie účinnosti ochranných opatrení podľa písmena a).

Ak nemožno účinne obmedziť pôsobenie prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu dýchacích orgánov a výkon práce zabezpečiť tak, aby tieto prostriedky zamestnanci používali len v nevyhnutne potrebnom a prísne obmedzenom čase.

Ak je pri určitých činnostiach predpoklad prekročenia hodnôt podľa odseku 4 písm. b) a nemožno účinne použiť technické opatrenia na obmedzenie pôsobenia prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranné opatrenia.

Pred začiatkom búracích prác alebo prác na odstránenie azbestu alebo výrobkov obsahujúcich azbest zo stavieb [6ab)](#poznamky.poznamka-6ab) a zariadení je zamestnávateľ povinný vyhotoviť plán práce.

Pri akejkoľvek činnosti, pri ktorej by mohlo vzniknúť riziko vystavenia zamestnancov biologickým faktorom, zamestnávateľ je povinný určiť charakter, stupeň a trvanie vystavenia zamestnancov týmto faktorom, aby mohol posúdiť riziko pre zdravie zamestnancov a určiť ochranné opatrenia.

Pri činnostiach spojených s rizikom vystavenia zamestnancov viacerým druhom biologických faktorov zamestnávateľ postupuje podľa [§ 13s ods. 2] .

Zamestnávateľ je ďalej povinný

posudzovať riziko vyplývajúce z vystavenia zamestnancov biologickým faktorom pravidelne a pri každej zmene podmienok, ktoré môžu ovplyvniť vystavenie zamestnancov týmto faktorom,

vykonávať posudzovanie rizika podľa písmena a) na základe všetkých dostupných informácií,

nahrádzať používanie škodlivých biologických faktorov a znižovať riziko vyplývajúce z týchto faktorov podľa postupu uvedeného v [§ 13t odseku 3 a odseku 4 písm. a)] ,

vykonávať ochranné opatrenia na zníženie rizika vyplývajúceho z biologických faktorov,

poskytovať príslušnému orgánu na ochranu zdravia na požiadanie informácie podľa písmena b) a ďalšie informácie, ak výsledky posúdenia rizika preukážu ohrozenie zdravia zamestnancov,

bezodkladne informovať príslušný orgán na ochranu zdravia o akejkoľvek mimoriadnej udalosti spojenej s možnosťou úniku biologického faktora, ktorý môže spôsobiť závažné prenosné ochorenie ľudí,

poskytovať zamestnancom a zástupcom zamestnancov informácie a poučenie v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom (odsek 6),

viesť zoznam zamestnancov vystavených biologickým faktorom zaradených do tretej a štvrtej skupiny a záznamy o ich vystavení biologickým faktorom a

uchovávať ich desať rokov od skončenia vystaveniu biologickým faktorom,

uchovávať ich alebo zabezpečiť ich uchovávanie 40 rokov od skončenia vystaveniu biologickým faktorom v prípadoch ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom (odsek 6),

vopred oznámiť príslušnému orgánu na ochranu zdravia prvé použitie biologického faktora najmenej 30 dní pred začiatkom práce a každé použitie ďalšieho biologického faktora alebo nového druhu biologického faktora v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom (odsek 6).

Použitie biologických faktorov musí byť schválené príslušným orgánom na ochranu zdravia; schváleniu podlieha aj každá zmena použitia biologického faktora [ [§ 27 ods. 2 písm. k)] ].

Ak výsledky posúdenia rizika podľa odseku 1 preukážu, že vystavenie alebo možné vystavenie zamestnancov biologickému faktoru zaradenému do prvej skupiny nepredstavuje riziko pre zdravie zamestnancov, ustanovenia odsekov 2 až 4 sa neuplatnia.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky ustanoví

klasifikáciu biologických faktorov,

rozsah údajov a informácií na posudzovanie rizika z vystavenia zamestnancov biologickým faktorom,

ochranné opatrenia na znižovanie rizika vystavenia zamestnancov biologickým faktorom,

rozsah informácií a poučenia poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom a zástupcom zamestnancov,

náležitosti zoznamov podľa odseku 3 písm. h) a požiadavky na uchovávanie zoznamov zamestnancov vystavených biologickým faktorom a záznamov o ich vystavení biologickým faktorom,

rozsah oznamovania používania biologických faktorov orgánu na ochranu zdravia a náležitosti oznámenia podľa odseku 3 písm. j).

Obce môžu všeobecne záväzným nariadením na svojich územiach alebo v určitých častiach svojho územia

Veľmi jedovaté látky a prípravky [6am)](#poznamky.poznamka-6am) sa nesmú predávať a vydávať fyzickým osobám.

Jedovaté látky a prípravky a žieravé látky a prípravky [6an)](#poznamky.poznamka-6an) sa nesmú predávať a vydávať osobám mladším ako 18 rokov. Jedovaté látky a prípravky a žieravé látky a prípravky sa nesmú predávať v predajniach požívatín a hračiek; pri samoobslužnom predaji ich môže vydávať len predavač.

Fyzické osoby môžu s látkami a prípravkami uvedenými v odsekoch 1 a 2 zaobchádzať len za podmienok ustanovených týmto zákonom ( [§ 13s ods. 10] ).

skončené stredné odborné vzdelanie a najmenej sedemročná odborná prax.

Za bezúhonného na účely tohto zákona sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom činnosti, na ktorú žiada vydať povolenie.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré začali pred 1. januárom 2002 prevádzkovať zariadenie, pre ktoré sa vyžaduje vypracovať prevádzkový poriadok, sú povinné splniť túto povinnosť do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Ak sa v tomto zákone ukladajú povinnosti zamestnávateľovi, rozumie sa ním právnická osoba a fyzická osoba, ktorá zamestnáva fyzické osoby v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch, ako aj právnická osoba a fyzická osoba, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov učilišťa a žiakov odborného učilišťa, žiakov strednej školy a študentov vysokej školy.

Zrušujú sa:

Každý, kto vykonáva dezinfekciu, dezinsekciu alebo deratizáciu, je povinný

používať pri svojej činnosti len prípravky, ktorých používanie schválil príslušný orgán na ochranu zdravia [ [§ 27 ods. 2 písm. d)] ], a dodržiavať návod výrobcu,

používať prípravky a postupy len v nevyhnutne potrebnej miere na dosiahnutie účelu vykonávanej činnosti,

kontrolovať ich účinnosť.

Dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu ako bežnú činnosť je povinná vykonávať každá osoba, a to ako súčasť čistenia a bežných technologických a pracovných postupov.

Dezinfekciu, dezinsekciu a deratizáciu ako špeciálnu činnosť okrem dezinfekcie vykonávanej zdravotníckymi pracovníkmi v zdravotníckych zariadeniach môžu vykonávať len osoby, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom ( [§ 13s ods. 10] ).

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie [4)](#poznamky.poznamka-4) a právnické osoby, ktoré vykonávajú dezinsekciu a deratizáciu ako špeciálnu činnosť, sú povinné oznámiť začiatok každej takejto činnosti príslušnému orgánu na ochranu zdravia, a to najneskôr 48 hodín pred jej začiatkom. V oznámení sa uvedie aj miesto a čas vykonania dezinsekcie alebo deratizácie a druh prípravku, ktorý sa má použiť.

Činnosť vedúca k ožiareniu je akákoľvek ľudská činnosť, ktorá môže zvýšiť ožiarenie osôb z existujúcich zdrojov ionizujúceho žiarenia okrem procesu ožiarenia v prípade radiačnej nehody alebo radiačnej havárie; musí byť odôvodnená a riziko ožiarenia musí byť vyvážené predpokladaným prínosom pre osobu alebo pre spoločnosť.

Každý, kto vykonáva činnosť vedúcu k ožiareniu, je povinný zabezpečiť, aby počet ožiarených osôb, úroveň a pravdepodobnosť ich ožiarenia boli trvalo udržiavané tak nízko, ako je možné racionálne dosiahnuť pri zvážení ekonomických a spoločenských hľadísk. Technické a organizačné požiadavky, smerné hodnoty a postupy na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa [§ 17y písm. b)] .

Každý, kto vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu, je povinný obmedzovať ožiarenie tak, aby ožiarenie osôb zo všetkých vykonávaných činností neprekročilo limity ožiarenia ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa [§ 17y písm. c)] , ak ďalej nie je ustanovené inak.

Limity ožiarenia podľa odseku 3 sa nevzťahujú na ožiarenie

osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť, [6a)](#poznamky.poznamka-6a)

osôb prírodným ionizujúcim žiarením okrem ožiarenia na pracoviskách so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením ( [§ 17e ods. 2] ),

pracovníkov kategórie A, ak vykonávajú vopred plánované mimoriadne, jednorazové alebo krátkodobé práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (ďalej len „výnimočné ožiarenie“).

Výnimočné ožiarenie môže podstúpiť len pracovník kategórie A dobrovoľne a po predchádzajúcom preukázateľnom poučení o rizikách spojených s výnimočným ožiarením. Výnimočné ožiarenie nesmie prekročiť hodnoty ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa [§ 17y písm. c)] . Dávky ožiarenia pri výnimočnom ožiarení sa zaznamenávajú v zdravotnej dokumentácii pracovníka kategórie A. Také dávky nie sú dôvodom na vyradenie pracovníka kategórie A z práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia. Výnimočné ožiarenie nie je prípustné u tehotných a dojčiacich žien.

Zásah môže byť vykonaný len vtedy, ak poškodenie na zdraví spôsobené ionizujúcim žiarením odôvodňuje riziko a náklady spojené s jeho vykonaním. Spôsob, rozsah a trvanie zásahu musia byť optimalizované tak, aby jeho prínos pre ochranu zdravia pri zohľadnení všetkých škôd, ktoré v dôsledku zásahu môžu vzniknúť, a nákladov spojených s jeho vykonaním bol čo najväčší.

Ožiarenie osôb podieľajúcich sa na záchranných, lokalizačných a likvidačných prácach [6b)](#poznamky.poznamka-6b) pri radiačnej havárii okrem prípadov záchrany ľudských životov a zabránenia rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi dôsledkami nesmie prekročiť limit ožiarenia, ktorý pre tieto osoby ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa [§ 17y písm. c)] . Osoby podieľajúce sa na záchranných, lokalizačných a likvidačných prácach [6b)](#poznamky.poznamka-6b) musia byť o rizikách spojených so zásahom preukázateľne oboznámené.

Zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried 1 až 6 podľa závažnosti možného ohrozenia zdravia ľudí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva podľa [§ 17y písm. e)] . Kritériá na zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried 1 až 6:

Ožiarenie osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť, [6a)](#poznamky.poznamka-6a) sa môže vykonávať len na základe indikácie ošetrujúceho lekára.

Pri rádiodiagnostických vyšetreniach, vyšetreniach metódami nukleárnej medicíny a pri rádioterapeutických výkonoch sa musia vyšetrovacie a liečebné metódy zvoliť tak, aby pri

rádiodiagnostických vyšetreniach dávky ožiarenia v tkanivách vo vyšetrovanej časti tela a dávky ožiarenia v tkanivách a orgánoch, ktoré nie sú vyšetrované, boli čo najnižšie, pričom zníženie týchto dávok nesmie obmedzovať úroveň rádiodiagnostických informácií,

vyšetreniach metódami nukleárnej medicíny bolo aplikované len nevyhnutne potrebné množstvo rádioaktívnej látky požadovanej čistoty a aktivity, ktorá zaručuje dostatočnú diagnostickú informáciu pri čo najnižšej radiačnej záťaži pacienta,

rádioterapeutických výkonoch a pri terapeutickej aplikácii rádionuklidov sa ožiarenie liečenej časti tela vykonávalo v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie požadovaného terapeutického účinku a ožiarenie tkanív ostatných častí tela bolo také nízke, ako možno racionálne dosiahnuť bez obmedzenia liečby.

Rádiodiagnostické vyšetrenia u tehotných žien, vyšetrenia metódami nukleárnej medicíny a terapeutické aplikácie rádionuklidov u tehotných žien a dojčiacich žien možno vykonávať len v neodkladných prípadoch; u tehotných žien aj z dôvodov pôrodníckej indikácie. Pri vyšetreniach a pri terapeutickej aplikácii rádionuklidov sa zvolí technika zameraná na ochranu plodu a dojčaťa.

Ožiarenie osôb, ktoré sa dobrovoľne, mimo rámca svojich pracovných povinností vyplývajúcich z výkonu povolania alebo z pracovného pomeru starajú o pacientov vystavených ožiareniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, [6a)](#poznamky.poznamka-6a) ktoré týchto pacientov navštevujú alebo ktoré žijú v spoločnej domácnosti s pacientmi, ktorí boli po aplikácii rádionuklidov prepustení zo zdravotníckeho zariadenia, nesmie prekročiť limity ožiarenia ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa [§ 17y písm. c)] . Údaje o dávkach ožiarenia sa zaznamenávajú v zdravotnej dokumentácii pacienta.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby, ktoré vyrábajú a dovážajú stavebné výrobky, [6c)](#poznamky.poznamka-6c) vyrábajú a dovážajú balenú pitnú vodu a využívajú vodné zdroje na zásobovanie vodou, sú povinné

zabezpečiť systematické meranie a hodnotenie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch [6c)](#poznamky.poznamka-6c) a v dodávanej vode, viesť evidenciu výsledkov merania a uchovávať ju najmenej päť rokov od skončenia výroby alebo od uskutočnenia dovozu,

údaje z evidencie podľa písmena a) oznamovať príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu ( [§ 25] ),

vykonať opatrenia na zníženie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch [6c)](#poznamky.poznamka-6c) a v dodávanej vode pri prekročení odvodených zásahových úrovní ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa [§ 17y písm. f)] .

Ak je odvodená zásahová úroveň prekročená, možno používať stavebné výrobky [6c)](#poznamky.poznamka-6c) na výstavbu nebytových budov určených na pobyt osôb dlhší ako 1000 h počas kalendárneho roka a na výstavbu bytových budov, distribuovať balenú pitnú vodu a využívať vodné zdroje na zásobovanie vodou len na základe súhlasu orgánu na ochranu zdravia.

Stavebný výrobok [6c)](#poznamky.poznamka-6c) sa nesmie použiť na výstavbu stavieb, ak je ekvivalentná aktivita rádia v stavebnom výrobku [6c)](#poznamky.poznamka-6c) väčšia, ako ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa [§ 17y písm. h)] .

Objemové aktivity vybraných prírodných rádionuklidov v dodávanej vode nesmú prekročiť hodnoty, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa [§ 17y písm. h)] . Ak voda obsahuje viac rádionuklidov, nesmie byť súčet podielov objemových aktivít jednotlivých rádionuklidov a hodnôt, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa [§ 17y písm. h)] , väčší ako jeden.

Fyzické osoby oprávnené na podnikanie a právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je výstavba stavieb uvedených v odseku 2, sú povinné

pred výstavbou stavieb zabezpečiť meranie a hodnotenie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku, viesť evidenciu výsledkov merania a uchovávať ju najmenej päť rokov od skončenia výstavby,

údaje z evidencie podľa písmena a) oznamovať príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu ( [§ 25] ),

pred odovzdaním stavieb do užívania vykonať opatrenia proti prenikaniu radónu z podložia stavby pri prekročení odvodenej zásahovej úrovne ustanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa [§ 17y písm. f)] .

Na pracoviskách s výskytom prírodného ionizujúceho žiarenia je zamestnávateľ povinný pri prekročení zásahovej úrovne alebo odvodenej zásahovej úrovne, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa [§ 17y písm. j)] , vykonať opatrenia na obmedzenie ožiarenia zamestnancov.

Pracoviská s výskytom prírodného ionizujúceho žiarenia, na ktorých je prekročená zásahová úroveň alebo odvodená zásahová úroveň aj po vykonaní opatrení podľa odseku 1, sa považujú za pracoviská so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim žiarením.

Na pracoviskách uvedených v odseku 2 je zamestnávateľ povinný

vypracovať monitorovací plán, zabezpečiť jeho plnenie a výsledky monitorovania oznamovať príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu ( [§ 25] ),

dodržiavať limity ožiarenia, zásady hodnotenia ožiarenia a požiadavky na hodnotenie ožiarenia zamestnancov ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa [§ 17y písm. c)] a [k)] ,

viesť záznamy o úrovni ožiarenia zamestnancov,

určiť zodpovednú osobu za dodržiavanie radiačnej ochrany v rozsahu uvedenom v písmenách a) až c).

Na činnosti vedúce k ožiareniu uvedené v odsekoch 2 a 4 a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany uvedené v odseku 3 sa vyžaduje povolenie orgánu na ochranu zdravia, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Povolenie ministerstva zdravotníctva je potrebné na

uvedenie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6 do prevádzky,

zrušenie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,

stavebné a technologické zmeny pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6, ktoré sú významné z hľadiska radiačnej ochrany,

používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 6,

odber zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 6, ktoré sú rádioaktívnymi žiaričmi,

prepravu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 6, ktoré sú rádioaktívnymi žiaričmi,

výrobu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 1 až 6,

dovoz, vývoz, distribúciu, predaj a prenájom zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 1 až 6 okrem zdrojov ionizujúceho žiarenia označených značkou zhody, [6d)](#poznamky.poznamka-6d)

vykonávanie údržby a opráv zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 1 až 6,

vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 1 až 6,

vykonávanie skúšok tesnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 1 až 6, ktoré sú uzavretými žiaričmi,

vydávanie sprievodných listov pre zdroje ionizujúceho žiarenia triedy 1 až 6, ktoré sú otvorenými žiaričmi, a osvedčení pre zdroje ionizujúceho žiarenia triedy 1 až 6, ktoré sú uzavretými žiaričmi,

uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia [2)](#poznamky.poznamka-2) z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,

nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi [6e)](#poznamky.poznamka-6e) vznikajúcimi na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,

nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami,

nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, [6e)](#poznamky.poznamka-6e) ktorých pôvodca nie je známy,

používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na overovanie nových medicínskych poznatkov na človeku, [6a)](#poznamky.poznamka-6a)

používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na sterilizáciu predmetov,

používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia na ožarovanie potravín,

terapeutickú aplikáciu rádionuklidov formou ambulantnej zdravotnej starostlivosti. [6a)](#poznamky.poznamka-6a)

Povolenie ministerstva zdravotníctva je ďalej potrebné na

vykonávanie monitorovania pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6,

vykonávanie služieb osobnej dozimetrie,

meranie a hodnotenie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových pôd stavebného pozemku a objemovej aktivity radónu v ovzduší stavieb,

meranie a hodnotenie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch [6c)](#poznamky.poznamka-6c) a vo vode,

odbornú prípravu na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu,

odbornú prípravu na vykonávanie činností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany.

Povolenie štátneho krajského hygienika je potrebné na

uvedenie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5 do prevádzky,

zrušenie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5,

stavebné a technologické zmeny pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5, ktoré sú významné z hľadiska radiačnej ochrany,

používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5 okrem používania zdrojov ionizujúceho žiarenia na účely uvedené v odseku 2 písm. r) až t),

odber zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5, ktoré sú rádioaktívnymi žiaričmi,

prepravu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5, ktoré sú rádioaktívnymi žiaričmi,

uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia [2)](#poznamky.poznamka-2) z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5,

nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi [6e)](#poznamky.poznamka-6e) vznikajúcimi na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5.

Povolenia orgánov na ochranu zdravia podľa odsekov 2 až 4 nenahrádzajú povolenia, oprávnenia a súhlasy vydané podľa osobitných predpisov. [6f)](#poznamky.poznamka-6f)

Kladný posudok ministerstva zdravotníctva je potrebný na

výstavbu a na stavebné a technologické zmeny významné z hľadiska radiačnej ochrany počas výstavby jadrového zariadenia,

uvádzanie do prevádzky, na prevádzku jadrového zariadenia, na vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky a na stavebné a technologické zmeny významné z hľadiska radiačnej ochrany počas uvádzania do prevádzky, počas prevádzky jadrového zariadenia a počas vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,

výstavbu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6 okrem jadrového reaktora a rádionuklidov, ktoré vznikajú pri jeho činnosti.

Kladný posudok krajského štátneho hygienika je potrebný na výstavbu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5.

Žiadateľ o vydanie posudku podľa odsekov 6 a 7 predloží k žiadosti dokumentáciu, ktorá je uvedená v prílohe k tomuto zákonu. Súčasťou posudku je schválená dokumentácia.

Pridávať rádioaktívne látky pri výrobe hračiek a predmetov osobnej spotreby a dovoz a vývoz takého tovaru je zakázaný.

Činnosti vedúce k ožiareniu, na ktoré sa nevyžaduje povolenie alebo posudok orgánu na ochranu zdravia podľa [§ 17f] , sú fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť štátnemu krajskému hygienikovi, ak ďalej nie je ustanovené inak. Oznámenie musí byť doručené najneskôr posledný deň pred začatím plánovanej činnosti. Oznámenie musí obsahovať

meno, priezvisko, rodné číslo, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo, ak ide o fyzickú osobu, a názov (obchodné meno), sídlo a právnu formu, meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, ak ide o právnickú osobu,

opis činnosti,

dátum začatia činnosti,

špecifikáciu zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich počet a predpokladaný spôsob skončenia činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

miesto používania zdrojov ionizujúceho žiarenia.

Oznámenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje na činnosti vedúce k ožiareniu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 1.

Fyzické osoby a právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu na základe oznámenia, sú povinné

používať zdroje ionizujúceho žiarenia podľa návodu na používanie,

viesť a uchovávať evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v predpísanom rozsahu päť rokov od skončenia činnosti,

bezodkladne oznámiť štátnemu krajskému hygienikovi každú zmenu údajov uvedených v odseku 1 a skončenie činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do troch dní po skončení činnosti,

oznamovať každé nadobudnutie zdroja ionizujúceho žiarenia, jeho odovzdanie inej osobe a skončenie činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do troch dní po skončení činnosti do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia ( [§ 22 ods. 3] ),

zabezpečiť bezpečné skončenie činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa [§ 17f ods. 2 až 4] vydá povolenie fyzickej osobe a právnickej osobe, ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa [§ 17f ods. 2 až 4] vydá povolenie fyzickej osobe, ak

má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,

má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

má požadovanú kvalifikáciu a odbornú prax,

má osvedčenie o odbornej spôsobilosti na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,

je zdravotne spôsobilá,

je bezúhonná.

Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na vykonávanie činností uvedených v [§ 17f ods. 2] sa rozumie

skončené vysokoškolské vzdelanie v lekárskom, farmaceutickom, technickom alebo v prírodovednom odbore štúdia a najmenej trojročná odborná prax alebo

skončené bakalárske štúdium v technickom alebo v prírodovednom odbore štúdia a najmenej päťročná odborná prax.

Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na vykonávanie činností uvedených v [§ 17f ods. 3 a 4] sa rozumie

skončené stredné odborné vzdelanie technického smeru a najmenej sedemročná odborná prax alebo

skončené úplné stredné odborné alebo vyššie odborné vzdelanie na strednej zdravotníckej škole a najmenej sedemročná odborná prax.

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa [§ 17f ods. 2 až 4] vydá povolenie právnickej osobe, ak má

v doklade o zriadení alebo založení právnickej osoby uvedenú činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,

určeného odborného zástupcu.

Odborný zástupca musí spĺňať podmienky ustanovené v odseku 2 a musí byť v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k držiteľovi povolenia. Odborný zástupca zodpovedá za zabezpečenie radiačnej ochrany.

Žiadosť o vydanie povolenia predkladá žiadateľ ministerstvu zdravotníctva alebo štátnemu krajskému hygienikovi.

Ak je žiadateľ fyzická osoba, v žiadosti uvedie

meno, priezvisko, rodné číslo, miesto trvalého pobytu a štátne občianstvo,

činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,

miesto výkonu činnosti.

K žiadosti podľa odseku 2 žiadateľ pripojí

povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ak ide o cudzinca, [6g)](#poznamky.poznamka-6g)

doklad o dosiahnutom vzdelaní,

doklad alebo čestné vyhlásenie o dĺžke odbornej praxe,

osvedčenie o odbornej spôsobilosti,

doklad o zdravotnej spôsobilosti,

výpis z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako šesť mesiacov,

dokumentáciu, ktorá je uvedená v prílohe k tomuto zákonu.

Ak je žiadateľ právnická osoba, v žiadosti uvedie

názov (obchodné meno), sídlo a právnu formu, meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,

meno, priezvisko, rodné číslo a miesto trvalého pobytu odborného zástupcu,

činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie,

miesto výkonu činnosti.

K žiadosti podľa odseku 4 žiadateľ pripojí

doklad o zriadení alebo založení právnickej osoby a v prípade právnickej osoby, ktorá je zapísaná do obchodného registra, aj výpis z obchodného registra,

výpis z registra trestov osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom; výpis nesmie byť starší ako šesť mesiacov,

doklad o dosiahnutom vzdelaní, doklad alebo čestné vyhlásenie o dĺžke odbornej praxe, osvedčenie o odbornej spôsobilosti, doklad o zdravotnej spôsobilosti a výpis z registra trestov odborného zástupcu; výpis nesmie byť starší ako šesť mesiacov,

dokumentáciu, ktorá je uvedená v prílohe k tomuto zákonu.

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa [§ 17f ods. 2 až 4] vydá povolenie, ak žiadateľ preukázal splnenie podmienok podľa tohto zákona.

Povolenie obsahuje

údaje uvedené v [§ 17i ods. 2] , ak ide o povolenie vydané fyzickej osobe, a údaje uvedené v [§ 17i ods. 4] , ak ide o povolenie vydané právnickej osobe,

čas platnosti povolenia,

podmienky na vykonávanie činnosti z hľadiska radiačnej ochrany,

schválenú dokumentáciu.

Ak nie je v povolení určený kratší čas platnosti, povolenie platí päť rokov od jeho vydania.

Na žiadosť držiteľa povolenia môže orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa [§ 17f ods. 2 až 4] predĺžiť platnosť povolenia najviac o päť rokov, ak držiteľ povolenia v uplynulom období vykonával činnosť, na ktorú bolo povolenie vydané.

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa [§ 17f ods. 2 až 4] povolenie zmení, ak držiteľ povolenia požiada o zmenu

osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,

odborného zástupcu.

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa [§ 17f ods. 2 až 4] môže povolenie zmeniť, ak sa zmenia podmienky na vykonávanie činnosti, na ktorú bolo povolenie vydané.

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa [§ 17f ods. 2 až 4] na základe oznámenia držiteľa povolenia vyznačí v povolení zmenu skutočností, na ktorých základe bolo povolenie vydané, ak nejde o prípady uvedené v odsekoch 1 a 2 a ak nejde o zmenu takých skutočností, ktoré vedú k zrušeniu povolenia podľa [§ 17l] .

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa [§ 17f ods. 2 až 4] povolenie zruší, ak držiteľ povolenia

požiada o zrušenie povolenia,

prestal spĺňať podmienky ustanovené na vydanie povolenia ( [§ 17h] ),

závažným spôsobom alebo opakovane porušuje všeobecne záväzné právne predpisy súvisiace s vykonávanou činnosťou a podmienky uvedené v povolení.

Orgán na ochranu zdravia príslušný na vydanie povolenia podľa [§ 17f ods. 2 až 4] môže povolenie zrušiť, ak držiteľ povolenia neoznámi do 15 dní zmenu skutočností, na ktorých základe bolo povolenie vydané ( [§ 17k ods. 3] ).

Povolenie stráca platnosť

smrťou osoby, ktorej bolo vydané povolenie, jej vyhlásením za mŕtvu alebo zánikom právnickej osoby,

uplynutím času, na ktorý bolo povolenie vydané.

Ak držiteľ povolenia požiada o predĺženie platnosti povolenia do 30 dní pred uplynutím platnosti povolenia, povolenie stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bola platnosť povolenia predĺžená.

Pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a nakladať s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi [6e)](#poznamky.poznamka-6e) môžu len osoby, ktoré sú odborne spôsobilé a zdravotne spôsobilé a ktoré dosiahli 18 rokov veku; osoby vo veku od 16 rokov do 18 rokov môžu pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a nakladať s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi [6e)](#poznamky.poznamka-6e) len z dôvodu prípravy na povolanie, ak majú zabezpečené odborné vedenie a dozor.

Na prechodných pracoviskách možno pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, len ak sa s nimi vykonávajú krátkodobé práce, ktoré sú vopred časovo obmedzené. Termín začatia prác a predpokladaný čas výkonu prác na prechodnom pracovisku je držiteľ povolenia povinný písomne oznámiť príslušnému štátnemu zdravotnému ústavu ( [§ 25] ) najmenej jeden deň vopred, skončenie prác bezodkladne po ich skončení. Pracovná skupina na prechodnom pracovisku musí byť najmenej dvojčlenná.

Pracovať so zdrojmi ionizujúceho žiarenia možno len na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré spĺňajú požiadavky na bezpečnú prevádzku pracovísk.

Na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa musí povrchová rádioaktívna kontaminácia trvalo udržiavať na čo najnižšej úrovni, pričom jej úroveň nesmie prekročiť najvyššie prípustné hodnoty, ktoré ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa [§ 17y písm. m)] .

Na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia musí byť vymedzené kontrolované pásmo, ak je predpoklad, že počas bežnej prevádzky alebo za predvídateľných odchýlok od bežnej prevádzky ožiarenie prekročí tri desatiny limitov ožiarenia ustanovených pre pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa [§ 17y písm. c)] . Na prechodnom pracovisku sa kontrolované pásmo vymedzuje v priestoroch pracoviska, v ktorých možno očakávať príkon efektívnej dávky z vonkajšieho ožiarenia na pracovnom mieste väčší ako 2,5 µSv/h. Kontrolované pásmo musí byť zreteľne a viditeľne označené varovným symbolom a zabezpečené pred vstupom neoprávnených osôb.

V kontrolovanom pásme môžu pracovať len osoby uvedené v odseku 1, ak sú vybavené osobnými dozimetrami. Pracovníci so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorí pracujú v kontrolovanom pásme, sa zaraďujú do kategórie A. Držiteľ povolenia je povinný zabezpečiť pravidelné vyhodnocovanie osobných dozimetrov; ak je podozrenie vzniku radiačnej nehody, radiačnej havárie, alebo pri ich vzniku je povinný zabezpečiť ich bezodkladné vyhodnotenie.

Do kontrolovaného pásma nesmú vstupovať okrem osôb uvedených v odseku 5 a osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť, [6a)](#poznamky.poznamka-6a) osoby mladšie ako 18 rokov veku a tehotné ženy. Ak sa v kontrolovanom pásme vykonávajú práce s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, do kontrolovaného pásma nesmú vstupovať ani matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy.

Osoby, na ktoré sa nevzťahuje zákaz vstupu do kontrolovaného pásma podľa odseku 6, môžu vstupovať do kontrolovaného pásma len so súhlasom držiteľa povolenia alebo odborného zástupcu; pred vstupom do kontrolovaného pásma musia byť preukázateľne poučené o zásadách bezpečného správania a vybavené osobnými dozimetrami. Osobné dávky ožiarenia musia byť vyhodnotené a s ich výsledkami musia byť také osoby pri odchode z kontrolovaného pásma preukázateľne oboznámené.

Poučenie podľa odseku 7 sa nevyžaduje u osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor ( [§ 26] ) a u inšpektorov jadrovej bezpečnosti. [6h)](#poznamky.poznamka-6h)

Pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia môže byť zrušené až po odstránení všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia a po dekontaminácii pracoviska.

Zdravotná spôsobilosť na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa preukazuje výsledkami lekárskych preventívnych prehliadok.

Pri podozrení, že pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia prijal jednorazovú efektívnu dávku ožiarenia väčšiu ako 100 mSv, a pri podozrení na ochorenie alebo poškodenie zdravia, ktoré môže viesť k zmene jeho zdravotnej spôsobilosti na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, orgán na ochranu zdravia nariadi vykonanie mimoriadnej lekárskej preventívnej prehliadky [ [(§ 6 písm. d)] ].

Pracovníci, ktorí riadia práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, musia

spĺňať kvalifikačné predpoklady a požiadavky na odbornú prax v rozsahu ustanovenom v [§ 17h ods. 3 alebo ods. 4] ,

absolvovať základnú odbornú prípravu podľa druhu vykonávanej činnosti,

mať osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa druhu vykonávanej činnosti.

Odborný zástupca a pracovníci uvedení v odseku 1 sú povinní každých päť rokov absolvovať periodickú odbornú prípravu podľa druhu vykonávanej činnosti na udržanie odbornej spôsobilosti.

Odborné vedomosti ostatných pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia overuje odborný zástupca skúškou pred zaradením na pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a ďalej najmenej raz za rok; o vykonaných skúškach vedie záznamy.

Nakladaním s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi [6e)](#poznamky.poznamka-6e) sa rozumie zber, triedenie, spracovanie, príprava na skladovanie, skladovanie a preprava inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov okrem prepravy z miesta úpravy na ukladanie na miesto ukladania.

Nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, môže vykonávať len právnická osoba a fyzická osoba na základe povolenia ministerstva zdravotníctva [ [(§ 17f ods. 2 písm. p)] ]. Ministerstvo zdravotníctva určí právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá má povolenie na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy; v rozhodnutí vymedzí rozsah nakladania s takýmito inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a spôsob jeho úhrady.

Držiteľ povolenia podľa odseku 10 prepravuje inštitucionálne rádioaktívne odpady, ktorých pôvodca nie je známy, právnickej osobe alebo fyzickej osobe určenej podľa osobitných predpisov. [6j)](#poznamky.poznamka-6j)

Náklady na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi, ktorých pôvodca nie je známy, uhrádza Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi. [6k)](#poznamky.poznamka-6k) Ak sa pôvodca inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov dodatočne zistí, je povinný uhradiť náklady vzniknuté pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi tomuto fondu.

S inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi sa môže nakladať len na účely zvýšenia bezpečnosti ďalšieho nakladania s nimi a umožnenia ich bezpečného ukladania, oddelenia využiteľných materiálov a zlepšenia hospodárnosti ďalšieho nakladania s nimi zmenou ich hmotnosti, objemu alebo formy.

Pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi sa musí prihliadať aj na iné nebezpečné vlastnosti týchto odpadov, najmä na ich toxicitu, horľavosť, výbušnosť, infekčnosť, samovoľnú štiepiteľnosť a zvyškové teplo, ktoré by mohli ovplyvniť bezpečné nakladanie s nimi.

Na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi sa nevzťahujú osobitné predpisy. [6i)](#poznamky.poznamka-6i)

Pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi sa musia používať také zariadenia, ktoré

zabezpečia ochranu osôb pred rádioaktívnou kontamináciou a vonkajším ožiarením,

zabránia neodôvodnenému úniku rádioaktívnych látok alebo zabezpečia ich zbieranie,

zabezpečia, aby množstvo a aktivita uvádzaných rádioaktívnych látok do životného prostredia bola na úrovni, ktorú možno racionálne dosiahnuť,

umožnia ich bezpečnú údržbu a opravy a spoľahlivú dekontamináciu.

Zariadenia používané pri nakladaní s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi musia umožniť pravidelné meranie veličín preukazujúcich ich prevádzkovú schopnosť.

Zariadenia používané pri spracovaní a príprave na skladovanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, ktoré obsahujú výbušné alebo horľavé látky, musia byť odolné proti možným účinkom výbuchu alebo požiaru.

Za bezpečné nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až po ich prevzatie na úpravu na ukladanie zodpovedá pôvodca inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov.

Náklady spojené s nakladaním s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až po ich ukladanie vrátane ukladania uhrádza pôvodca inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov.

Rádioaktívne látky a materiály, predmety a zariadenia, ktoré obsahujú rádionuklidy alebo sú povrchovo rádioaktívne kontaminované, možno vynášať z kontrolovaného pásma, používať mimo pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, vypúšťať do vôd alebo do ovzdušia, ukladať do pôdy alebo do podzemia alebo inak uvádzať do životného prostredia [2)](#poznamky.poznamka-2) bez povolenia orgánu na ochranu zdravia [ [(§ 17f ods. 2 písm. m)] a [ods. 4 písm. g)] ], len ak ich obsah rádionuklidov alebo ich povrchová rádioaktívna kontaminácia neprekračuje mieru, ktorú ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný podľa [§ 17y písm. m)] a [r)] .

Rádioaktívnym zvyškom sa rozumie rádioaktívna kontaminácia pretrvávajúca v životnom prostredí [2)](#poznamky.poznamka-2) ako pozostatok ľudskej činnosti.

Nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami sa musí vykonávať v súlade so základnými princípmi radiačnej ochrany ( [§ 17a] ).

Na nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami sa primerane vzťahujú ustanovenia [§ 17r] .

Na zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany je držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu ( [§ 17f ods. 2] a [4] ) povinný utvoriť v rozsahu zodpovedajúcom závažnosti vykonávanej činnosti technické a organizačné podmienky.

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje na všetky pracoviská so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 okrem prechodných pracovísk.

Zabezpečovanie kvality jadrových zariadení a činností pre všetky etapy životnosti jadrového zariadenia upravuje osobitný predpis. [6l)](#poznamky.poznamka-6l)

Držitelia povolení na činnosti vedúce k ožiareniu ( [§ 17f ods. 2] a [4] ) sú povinní

dodržiavať základné princípy radiačnej ochrany ( [§ 17a] ), sústavne hodnotiť súlad vykonávaných činností s nimi, uplatňovať výsledky hodnotenia v praxi a zabezpečiť sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na radiačnú ochranu,

postupovať v súlade s dokumentáciou schválenou pri vydaní povolenia,

označovať zdroje ionizujúceho žiarenia a viesť a uchovávať dokumentáciu v rozsahu uvedenom vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa [§ 17y písm. o)] ,

sledovať, merať, hodnotiť, overovať a evidovať veličiny, parametre a skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

oznámiť orgánu na ochranu zdravia príslušnému na vydanie povolenia v lehote uvedenej v [§ 17l ods. 2] každú zmenu skutočností, na ktorých základe bolo povolenie vydané,

zasielať doklady a oznamovať evidované údaje orgánu na ochranu zdravia, ktorý povolenie vydal, do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálneho registra dávok v rozsahu uvedenom vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom podľa [§ 17y písm. o)] ,

vykonávať činnosti vedúce k ožiareniu podľa ustanovení tohto zákona a dodržiavať podmienky určené v povolení,

zabezpečiť monitorovanie v súlade s monitorovacím plánom schváleným pri vydaní povolenia a na požiadanie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia ich informovať o výsledkoch monitorovania,

bezodkladne oznámiť orgánu na ochranu zdravia príslušnému na vydanie povolenia každé prekročenie limitov ožiarenia a každú mimoriadnu udalosť spôsobenú stratou kontroly nad zdrojom ionizujúceho žiarenia,

dodržiavať požiadavky na bezpečnú prevádzku zdrojov ionizujúceho žiarenia a pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a osobitné požiadavky na jednotnosť a správnosť meraní a meradiel,

činnosti vedúce k ožiareniu vykonávať len so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré sú označené predpísaným spôsobom a ktoré majú predpísanú dokumentáciu,

umožniť vykonávanie činností so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi len osobám oprávneným podľa tohto zákona,

obmedzovať produkciu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov na nevyhnutnú mieru,

viesť evidenciu inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov podľa druhov odpadov tak, aby bola zrejmá ich charakteristika pre bezpečné nakladanie s nimi,

dodržiavať podmienky bezpečného nakladania s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi a pravidelne vyhodnocovať ich dodržiavanie, najmenej však raz za rok,

odstrániť všetky zdroje ionizujúceho žiarenia a inštitucionálne rádioaktívne odpady z pracoviska a vykonať dekontamináciu pracovných plôch a priestorov, technologických a technických zariadení, v ktorých sa vykonávali činnosti s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi, pred zrušením pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

poskytovať informácie o zabezpečení radiačnej ochrany, ktoré nie sú predmetom štátneho, služobného alebo obchodného tajomstva,

uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú iným osobám v súvislosti s vykonávanou činnosťou, na ktorú bolo vydané povolenie; toto poistenie musí trvať po celý čas platnosti povolenia,

zabezpečiť odborné vzdelávanie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a základnú a periodickú odbornú prípravu odborného zástupcu a pracovníkov, ktorí riadia práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

poskytovať zdravotníckym zariadeniam údaje o osobných dávkach ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a iné údaje potrebné na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu,

zabezpečiť zdroje ionizujúceho žiarenia proti ich odcudzeniu.

Držitelia povolení na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany ( [§ 17f ods. 3] ) sú povinní dodržiavať povinnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až f), písm. s) a t) a podmienky určené v povolení.

Držitelia povolení na činnosti vedúce k ožiareniu ( [§ 17f ods. 2] a [4] ) sú povinní v prípade radiačnej nehody a radiačnej havárie

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, ustanoví

Radiačná ochrana je systém technických a organizačných opatrení na obmedzenie ožiarenia.

Radiačná nehoda je mimoriadna udalosť spôsobená stratou kontroly nad zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 ( [§ 17b] ), ktorá môže spôsobiť ožiarenie osôb na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

Radiačná havária je mimoriadna udalosť spôsobená stratou kontroly nad zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 ( [§ 17b] ), ktorá spôsobuje únik rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do životného prostredia.

Monitorovanie na účely tohto zákona je opakované meranie veličín, ktorými alebo pomocou ktorých sa kontroluje, sleduje a hodnotí ožiarenie osôb, a meranie rádioaktívnej kontaminácie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

Smerná hodnota je ukazovateľ alebo kritérium na posudzovanie radiačnej ochrany, ktorého prekročenie alebo nesplnenie spravidla signalizuje podozrenie, že radiačná ochrana nie je optimalizovaná.

Zásahová úroveň je hodnota dávky, ktorej prekročenie odôvodňuje pri činnosti vedúcej k ožiareniu vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia a v prípade radiačnej nehody, radiačnej havárie alebo ožiarenia z rádioaktívnych zvyškov vykonanie zásahu; odvodená zásahová úroveň je hodnota priamo merateľnej veličiny, ktorej prekročenie sa považuje za prekročenie zásahovej úrovne.

Za bezúhonného na účely tohto zákona sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom činnosti, na ktorú žiada vydať povolenie.

Štátny zdravotný ústav Slovenskej republiky vedie centrálny register zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálny register dávok.

Komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti zriaďuje ministerstvo zdravotníctva [ [§ 19 písm. p)] ], štátni krajskí hygienici [ [§ 21 písm. f)] ] a štátni okresní hygienici [ [§ 20 písm. h)] ].

Komisiu na preskúšanie odbornej spôsobilosti tvorí predseda a členovia, ktorých vymenúvajú a odvolávajú orgány na ochranu zdravia uvedené v odseku 1; majú nepárny počet členov.

Komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti sú schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov komisie. Uznášajú sa väčšinou hlasov prítomných členov.

O úspešne vykonanej skúške vydajú orgány na ochranu zdravia uvedené v odseku 1 účastníkovi skúšky najneskôr do 15 dní odo dňa vykonania skúšky osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti platí päť rokov od jeho vydania.

Podrobnosti o činnosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti a o vykonaní skúšok upravia skúšobné poriadky, ktoré vydajú orgány na ochranu zdravia uvedené v odseku 1.

Účasť na činnosti komisií na preskúšanie odbornej spôsobilosti sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. [7a)](#poznamky.poznamka-7a)

má osvedčenie o akreditácii na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie, alebo autorizáciu na úradné meranie podľa osobitných predpisov. [10a)](#poznamky.poznamka-10a)

skončené úplné stredné odborné vzdelanie technického smeru a najmenej sedemročná odborná prax.

osvedčenie o akreditácii na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie alebo rozhodnutie o autorizácii na úradné meranie podľa osobitných predpisov. [10a)](#poznamky.poznamka-10a)

osvedčenie o akreditácii na činnosť, na ktorú žiada vydať povolenie alebo rozhodnutie o autorizácii na úradné meranie podľa osobitných predpisov. [10a)](#poznamky.poznamka-10a)

Povolenie stráca platnosť

Povolenia na nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a osvedčenia o odbornej spôsobilosti na nakladanie so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vydané pred 1. januárom 2001 zostávajú v platnosti do času v nich uvedenom, najdlhšie však počas dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Na konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Kvalifikovaným expertom podľa doterajších predpisov sa rozumie odborný zástupca.

Na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa [§ 17f ods. 3 písm. a)] , [c) a d)] sa nevzťahujú ustanovenia [§ 27a až 27l] .

ministerstva obrany Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,

ministerstva vnútra Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na úseku železničnej dopravy Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky,

Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,

Slovenskej informačnej služby Slovenská informačná služba.