Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov

Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. [165/1993 Z. z.], zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. [253/1993 Z. z.], zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. [254/1993 Z. z.], zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. [172/1994 Z. z.] a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. [187/1994 Z. z.] sa mení a dopĺňa takto:

V § 23 ods. 6 znie:

V § 25 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:

V § 30 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:

V § 34 ods. 4 znie:

Zákon č. 229/1992 Zb. o komoditných burzách sa mení a dopĺňa takto:

Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 68/1992 Zb. sa mení a dopĺňa takto:

V § 42b ods. 11 znie:

Zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov sa mení a dopĺňa takto:

V § 2 ods. 5 znie:

Doterajší text § 37 sa označuje ako odsek 1, ktorý znie:

§ 37 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:

V § 38 ods. 3 písm. b) znie:

§ 39 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

Zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení zákona č. 264/1992 Zb. sa mení a dopĺňa takto:

Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. [88/1994 Z. z.] a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. [246/1994 Z. z.] sa mení takto:

V § 81 ods. 4 sa z tretej vety vypúšťajú slová „pri trestnom stíhaní“.

Účelom tohto zákona je vytvoriť súbor osobitných právnych prostriedkov na predchádzanie, odhaľovanie a postihovanie konaní právnických osôb a fyzických osôb, ktorých cieľom je legalizácia príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti.

Štátne orgány, obce a iné právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov [4)](#poznamky.poznamka-4) , majú právo pri plnení svojich úloh voči cudziemu majetku, najmä pri dispozíciách ním, pri jeho správe, evidovaní, kontrole alebo ohodnocovaní a pri hospodárení s ním, skúmať pôvod, určenie alebo použitie takého majetku. Majú právo aj skúmať a preveriť totožnosť osoby, ktorá o vykonanie úkonu žiada, a požadovať od nej na ten účel potrebné vysvetlenia a doklady.

Právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov [4)](#poznamky.poznamka-4) , môžu

Ak bola za účelom legalizácie príjmu z trestnej činnosti uzavretá zmluva, má druhý účastník právo od nej odstúpiť, len čo sa dozvedel o jej účele.

Odstúpením od zmluvy podľa odseku 1 zaniká zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy.

Proti tomu, kto dobromyseľne prokurátorovi alebo policajným orgánom oznámil podozrenie z legalizácie príjmov z trestnej činnosti ( [§ 6] ), ohlásil podozrivú bankovú operáciu ( [§ 7] ) alebo oprávnene podmienil alebo odmietol úkon ( [§ 9] a [11] ), nemožno uplatniť právnu zodpovednosť ani inak ho poškodiť na jeho právach.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak predmetom oznámenia podľa [§ 6] bola skutočnosť tvoriaca predmet štátneho tajomstva.

Proti tomu, kto odstúpil od zmluvy za podmienok uvedených v [§ 12] , nemožno uplatniť sankcie za odstúpenie od zmluvy (úroky z omeškania, zmluvnú pokutu, odstupné), aj keby boli v zmluve dohodnuté.

Ten, kto zistil legalizáciu príjmov z trestnej činnosti a oznámil ju prokurátorovi alebo policajným orgánom, má voči štátu nárok na vyplatenie podielu na odňatom majetku, ktorý štát nadobudol z titulu právoplatne uloženého trestu prepadnutia majetku, trestu prepadnutia veci alebo ochranného opatrenia zhabania veci.

Nárok podľa odseku 1 vzniká dňom, keď sa vlastníkom odňatého majetku stal štát.

O nároku podľa odseku 1 rozhodne na podklade osobitného predpisu [9)](#poznamky.poznamka-9) prokurátor uznesením do troch mesiacov od realizácie majetku; ak nejde o majetok, ktorý sa realizuje, rozhodne do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu. Proti jeho uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Príslušný orgán štátnej správy [10)](#poznamky.poznamka-10) alebo iný štátny orgán [11)](#poznamky.poznamka-11) , ktorý realizuje majetok nadobudnutý štátom z titulu právoplatne uloženého trestu prepadnutia majetku, trestu prepadnutia veci a ochranného opatrenia zhabania veci, poukáže výťažok z realizácie majetku po odpočítaní nákladov na realizáciu majetku na bežný účet osobitných prostriedkov štátneho rozpočtu.

Výška podielu oprávnenej osoby na odňatom majetku je 20 % z realizačnej hodnoty odňatého majetku. Z tejto sumy pripadá 5 % pracovníkovi právnickej osoby, ktorý zistil legalizáciu príjmov z trestnej činnosti.

Ak oprávnených osôb podľa odseku 1 je viac a nejde o prípad uvedený v odseku 5 druhej vete, podiel na odňatom majetku určený podľa prvej vety odseku 5 sa rovnakým dielom rozdelí medzi všetky oprávnené osoby.

Nárok na podiel na odňatom majetku podľa odseku 1 nemajú orgány, ktoré sú podľa osobitného zákona [12)](#poznamky.poznamka-12) povinné odhaľovať a stíhať trestné činy, a orgány a právnické osoby, ktoré majú zákonom ustanovenú povinnosť vykonávať kontrolnú činnosť [13)](#poznamky.poznamka-13) .

Ak nejde o majetok, ktorý sa realizuje, má oprávnená osoba nárok na paušálnu odmenu vo výške od 20 000 Sk do 1 000 000 Sk. O výške paušálnej odmeny rozhodne prokurátor podľa rozsahu zistenej legalizácie príjmov z trestnej činnosti a stupňa spoločenskej nebezpečnosti odhaleného trestného činu. Na vznik nároku na paušálnu odmenu a na rozhodnutie o nároku na paušálnu odmenu sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3.

Podiel na odňatom majetku alebo paušálna odmena sa vyplatia z bežného účtu osobitných prostriedkov štátneho rozpočtu.

Tento zákon sa použije na predchádzanie, odhaľovanie a postihovanie konaní právnických osôb a fyzických osôb, ktorých cieľom je legalizácia príjmov z trestných činov uvedených v odseku 2 a z iných trestných činov, ak ide o príjem značného rozsahu alebo ak predmetom legalizácie je vec značnej hodnoty, ktorá je určená alebo bola použitá na spáchanie trestného činu.

Prostriedky určené na zisťovanie a postih organizovaných foriem trestnej činnosti, uvedené v osobitnom zákone [1)](#poznamky.poznamka-1) sa použijú pri zisťovaní a stíhaní trestných činov a ich páchateľov,

ak ide o trestné činy teroru podľa § 93 a 93a, záškodníctva podľa § 95, falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov podľa § 140, zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 2, všeobecného ohrozenia podľa § 179, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a civilného plavidla podľa § 180a, nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 2 a 3, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a, nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187, nedovolenej výroby a držby jadrových materiálov a vysokorizikových chemických látok podľa § 187a, ohrozovania mravnosti podľa § 205a ods. 2 písm. a), výroby detského pornografického diela podľa § 205b, rozširovania detského pornografického diela podľa § 205c, nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov podľa § 187a, obchodovania s deťmi podľa § 216a, vraždy podľa § 219, zavlečenia do cudziny podľa § 233, lúpeže podľa § 234 ods. 2 a 3, brania rukojemníka podľa § 234a, vydierania podľa § 235 ods. 2, hrubého nátlaku podľa § 235a a 235b, obchodovania so ženami podľa § 246, krádeže podľa § 247 ods. 5 a 6, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a ods. 4, podvodu podľa § 250 ods. 4 písm. a) a ods. 5 a legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 a 252a Trestného zákona,

so súhlasom prokurátora aj na iné úmyselné trestné činy, na ktoré Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že ide o trestný čin spáchaný organizovanou skupinou.

Organizovanou skupinou podľa [§ 2 ods. 2] sa rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu, ktoré sa vyznačuje deľbou úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ich plánovaním a koordinovanosťou.

Na účely tohto zákona sa rozumie

Štátne orgány, obce a iné právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov [4)](#poznamky.poznamka-4) , sú povinné vo svojej pôsobnosti a činnosti predchádzať legalizácii príjmov z trestnej činnosti. Sú povinné najmä

napomáhať policajným orgánom pri jej odhaľovaní a postihu,

využívať právne, ekonomické, technické a organizačné prostriedky a nástroje na podklade tohto zákona alebo iných zákonov a v ich medziach, ktoré slúžia alebo môžu slúžiť na predchádzanie, odhaľovanie a postihovanie legalizácie príjmov z trestnej činnosti,

zachovávať mlčanlivosť o oznámení alebo hlásení podanom podľa tohto zákona prokurátorovi alebo policajným orgánom, a to najmä voči osobe, ktorej sa oznámenie týka,

prokurátorovi alebo policajným orgánom umožniť prístup k evidencii, účtovným písomnostiam, listinám a iným dokladom, spisom, k prostriedkom výpočtovej a inej techniky a k záznamom na technickom nosiči dát, ktoré sa týkajú alebo môžu týkať legalizácie príjmov z trestnej činnosti, a ak prokurátor alebo policajný orgán o to požiada, túto evidenciu, účtovné písomnosti, listiny a iné doklady, spisy alebo záznamy na technickom nosiči dát zapožičať prokurátorovi alebo policajným orgánom na plnenie ich úloh,

prokurátorovi alebo policajným orgánom na ich požiadanie vo veciach legalizácie príjmov z trestnej činnosti

Banky sú povinné

vypracovať, viesť a dopĺňať

vo veciach legalizácie príjmov z trestnej činnosti poskytovať obciam a iným právnickým osobám, ako aj fyzickým osobám, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov [4)](#poznamky.poznamka-4) , metodickú pomoc a poradenskú činnosť; banka má voči osobe, ktorej metodickú pomoc alebo poradenskú činnosť poskytla, nárok na náhradu nákladov, ktoré jej vznikli poskytnutím pomoci alebo poradenskej činnosti.

Štátne orgány, obce a iné právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov [4)](#poznamky.poznamka-4) , sú povinné prokurátorovi alebo policajným orgánom neodkladne oznámiť skutočnosti nasvedčujúce tomu, že ide o legalizáciu príjmov z trestnej činnosti, ak boli zistené v súvislosti s ich pôsobnosťou alebo činnosťou.

Povinnosť uvedená v odseku 1 sa nevzťahuje na advokátov a komerčných právnikov, a to v rozsahu, v akom sú podľa osobitných zákonov povinní chrániť práva a oprávnené záujmy svojho klienta a zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci [6)](#poznamky.poznamka-6) .

Banky sú povinné policajným orgánom hlásiť bankové operácie, pri ktorých úkony alebo údaje o nich sú podľa poznatkov banky podozrivé (ďalej len „podozrivé bankové operácie“) a ktoré sú uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise, na ktorého vydanie sa splnomocňuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky ustanoví vo všeobecne záväznom právnom predpise aj náležitosti, spôsob a formy ohlasovacej povinnosti a spôsob naloženia.

Plnenie povinnosti oznámiť prokurátorovi alebo policajným orgánom podozrenie z legalizácie príjmov z trestnej činnosti ( [§ 6] ) a povinnosti ohlásiť policajným orgánom podozrivé bankové operácie ( [§ 7] ) nie je obmedzené zákonom uloženou povinnosťou zachovávať mlčanlivosť [7)](#poznamky.poznamka-7) alebo tajomstvo [8)](#poznamky.poznamka-8) .

Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak ide o povinnosť zachovávať štátne tajomstvo.

Ustanovenie odseku 1 neplatí ani vo vzťahu k advokátom a komerčným právnikom, a to v rozsahu, v akom sú podľa osobitných zákonov povinní chrániť práva a oprávnené záujmy svojho klienta a zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci [6)](#poznamky.poznamka-6) .

Právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov [4)](#poznamky.poznamka-4) , sú povinné inému odmietnuť poskytnutie požadovaného úkonu, aj keď úkon inak patrí do ich pôsobnosti alebo do predmetu ich činnosti, ak by jeho vykonanie nepochybne viedlo k legalizácii príjmu z trestnej činnosti.

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak by sa odmietnutím úkonu zmarilo alebo podstatne sťažilo zistenie celého rozsahu legalizácie príjmov z trestnej činnosti alebo odhalenie osôb, ktoré majú na nej účasť, alebo zistenie alebo zaistenie dôkazov, vecí alebo účtov v bankách na účely trestného konania.

Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor môžu právnickej osobe alebo fyzickej osobe uvedenej v odseku 1 dať príkaz, aby odmietla inej osobe poskytnúť požadovaný úkon, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 1, alebo aby neodmietla poskytnúť požadovaný úkon, aj keď nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 2.

Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor dať príkaz uvedený v odseku 3 aj mimo prípravného konania. Takýto príkaz musí byť najneskôr do troch dní od jeho vydania potvrdený sudcom, inak stráca platnosť.

Príkaz podľa odsekov 3 a 4 musí byť písomný a musí byť odôvodnený.

Zákon č. 214/1992 Zb. o burze cenných papierov sa mení a dopĺňa takto:

V § 20 ods. 5 znie:

Zákon č. 248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch v znení zákona č. 600/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. [91/1994 Z. z.] sa mení a dopĺňa takto:

V § 28 ods. 2 znie:

Zákon č. 528/1990 Zb. Devízový zákon v znení zákona č. 228/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. [26/1993 Z. z.], zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. [106/1993 Z. z.] a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. [161/1993 Z. z.] (úplné znenie č. [50/1994 Z. z.]) sa mení a dopĺňa takto:

V § 22 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: