Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

Návrhy na voľbu kandidátov na sudcov môžu podať Národnej rade Slovenskej republiky

Pracovný pomer sudcu vzniká dňom zloženia sľubu. Na pracovné vzťahy vyplývajúce z funkcie sudcu sa primerane použijú, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, ustanovenia Zákonníka práce. Pracovný pomer sudcu k organizácii, s ktorou je pred zložením sľubu v pracovnom pomere, zostáva zachovaný.

Ustanovenia osobitného predpisu [7a)](#poznamky.poznamka-7a) upravujúceho elektronickú podobu výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci sa použijú aj na konania podľa tretej časti druhej hlavy prvého až piateho a siedmeho až pätnásteho oddielu.

Ustanovenia osobitného predpisu [7a)](#poznamky.poznamka-7a) upravujúceho elektronickú podobu výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci sa použijú aj na konania podľa tretej časti druhej hlavy [prvého až piateho] a [ôsmeho až šestnásteho oddielu] .

Vedľajšími účastníkmi konania sú osoby, ktorým toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto postavenia nevzdajú. Majú v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania, konajú však iba sami za seba.

Vedľajším účastníkom konania je osoba, ktorej toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto postavenia nevzdá. Vedľajší účastník konania má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, ak tento zákon neustanovuje inak; koná však iba sám za seba.

Štátne orgány alebo orgány územnej samosprávy ako účastníkov konania alebo vedľajších účastníkov konania na ústnom pojednávaní zastupuje nimi ustanovený zástupca. Ak nejde o zástupcu zákonodarného orgánu alebo o skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uvedenej v [§ 18 ods. 1 písm. a)] , musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie.

Ak vzniknú pochybnosti o tom, či je osoba vedľajším účastníkom konania, rozhodne o tom ústavný súd uznesením.

Ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.

Štátne orgány alebo orgány územnej samosprávy ako účastníkov konania alebo vedľajších účastníkov konania na ústnom pojednávaní zastupuje nimi ustanovený zástupca. Ak nejde o zástupcu zákonodarného orgánu alebo o skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uvedenej v [§ 18 ods. 1 písm. a)] , musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie.

Ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred Ústavným súdom primerane ustanovenia [Občianskeho súdneho poriadku] alebo [Trestného poriadku] .

Ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred Ústavným súdom primerane ustanovenia [Civilného sporového poriadku] alebo [Trestného poriadku] .

Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať. [11)](#poznamky.poznamka-11)

Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom procese alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať. [11)](#poznamky.poznamka-11)

Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Ak ten istý navrhovateľ doručí Ústavnému súdu v jeden deň desať a viac návrhov na začatie konania, tvoria tieto návrhy hromadný návrh.

Návrh vo veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v senáte alebo v pléne, sa v súlade s rozvrhom práce prideľuje sudcovi ako spravodajcovi náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom Ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Plénum Ústavného súdu schvaľuje aj rozvrh práce na každý rok najneskôr do 15. decembra predchádzajúceho roku.

Návrh vo veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v senáte alebo v pléne, sa v súlade s rozvrhom práce prideľuje sudcovi ako spravodajcovi náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom Ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Plénum Ústavného súdu schvaľuje aj rozvrh práce na každý rok najneskôr do 15. decembra predchádzajúceho roku. Návrhy na začatie konania, ktoré tvoria hromadný návrh, sa prideľujú priebežne tak, aby bola zachovaná plynulosť prideľovania ostatných podaní.

Účastníci konania sú sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť smeruje.

Účastníci konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia viacerých sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej plénum Ústavného súdu tak, že pri rozhodovaní sa na vylúčenie sudcov alebo odmietnutie sudcov pre predpojatosť neprihliada.

Ak sudca sám vyhlási svoju predpojatosť vo veci a uvedie dôvody, postupuje sa podľa odseku 2.

Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásenia sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada.

Sudcu nemožno stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu Ústavného súdu. Ak Ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie sudcu alebo jeho vzatie do väzby je počas trvania jeho funkcie vylúčené; v takom prípade premlčacia lehota počas ďalšieho výkonu funkcie neplynie.

Sudcu nemožno vziať do väzby bez súhlasu Ústavného súdu.

Ak bol sudca pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť Ústavnému súdu. Ak Ústavný súd nedá na zadržanie súhlas, sudca musí byť ihneď prepustený.

Ak bol sudca pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť Ústavnému súdu.

verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa [čl. 125 ods. 1] , ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa [čl. 125 ods. 1 Ústavy] týkajúcich sa výkonu súdnictva,

každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v [čl. 127 a čl. 127a Ústavy] .

verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa [čl. 125 ods. 1 Ústavy] , ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

Vo veciach prerokúvaných Ústavným súdom podľa [čl. 125] , [125a] , [126, 127, 127a] , [129 ods. 4 a 5 Ústavy] sa koná ústne pojednávanie.

Vo veciach prerokúvaných Ústavným súdom podľa [čl. 125] , [125a] , [126, 127, 127a] , [129 ods. 4, 5] a [7 Ústavy] sa koná ústne pojednávanie.

Ak osoby uvedené v [§ 18 ods. 1 písm. a) až f)] dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, [9)](#poznamky.poznamka-9) môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Ak osoby uvedené v [§ 18 ods. 1 písm. a) až g)] dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, [9)](#poznamky.poznamka-9) môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Ak príslušný orgán oznámi predsedovi Ústavného súdu, že žiada Ústavný súd o vydanie súhlasu na trestné stíhanie alebo na vzatie do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu [22)](#poznamky.poznamka-22) alebo generálneho prokurátora Slovenskej republiky, predseda Ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum Ústavného súdu. Plénum Ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa o veci. Ak sa žiadosť týka sudcu, ten nehlasuje.

Ak príslušný orgán oznámi predsedovi Ústavného súdu, že žiada Ústavný súd o vydanie súhlasu na vzatie do väzby sudcu, sudcu podľa osobitného predpisu [22)](#poznamky.poznamka-22) alebo generálneho prokurátora Slovenskej republiky, predseda Ústavného súdu zvolá bez zbytočného odkladu plénum Ústavného súdu. Plénum Ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti príslušného orgánu, pričom umožní osobe, ktorej sa žiadosť týka, vyjadriť sa o veci. Ak sa žiadosť týka sudcu, ten nehlasuje.

Konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, [19)](#poznamky.poznamka-19) ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov [20)](#poznamky.poznamka-20) (ďalej len „orgán”).

Konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, [19)](#poznamky.poznamka-19) ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov [20)](#poznamky.poznamka-20) alebo podľa osobitného predpisu [20a)](#poznamky.poznamka-20a) (ďalej len „orgán”).

Účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. [20)](#poznamky.poznamka-20)

Účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov [20)](#poznamky.poznamka-20) alebo podľa osobitného predpisu. [20a)](#poznamky.poznamka-20a)

Ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára [19)](#poznamky.poznamka-19) je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára [19)](#poznamky.poznamka-19) je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom, [20b)](#poznamky.poznamka-20b) rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia viacerých sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej plénum Ústavného súdu tak, že pri rozhodovaní sa na vylúčenie sudcov alebo odmietnutie sudcov pre predpojatosť neprihliada.

Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásenia sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada.

Ak sudca sám vyhlási svoju predpojatosť vo veci a uvedie dôvody, postupuje sa podľa odseku 2.

Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia viacerých sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej plénum Ústavného súdu tak, že pri rozhodovaní sa na vylúčenie sudcov alebo odmietnutie sudcov pre predpojatosť neprihliada.

Ak sudca sám vyhlási svoju predpojatosť vo veci a uvedie dôvody, postupuje sa podľa odseku 2.

Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát. Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi konania nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásenia sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada.

Sudcovi patrí príplatok za výkon funkcie sudcu vo výške 33,3 % základného platu sudcu zaokrúhlený nahor na celých 100 Sk, začínajúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom splnil podmienky ustanovené v odseku 1.

Sudcovi patrí príplatok za výkon funkcie sudcu vo výške 33,3 % základného platu sudcu zaokrúhlený nahor na celé euro, začínajúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom splnil podmienky ustanovené v odseku 1.

V čase, keď Ústavný súd zasadá, je zakázané zhromažďovanie občanov za účelom pôsobenia na jeho rozhodovanie, a to v okruhu 100 m od budovy Ústavného súdu alebo miesta, kde Ústavný súd pojednáva.

V čase, keď Ústavný súd zasadá, je zakázané zhromažďovanie občanov za účelom pôsobenia na jeho rozhodovanie, a to v okruhu 50 m od budovy Ústavného súdu alebo miesta, kde Ústavný súd pojednáva.

každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v [čl. 127 a čl. 127a Ústavy] .

verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa [čl. 125 ods. 1] , ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

Ak osoby uvedené v [§ 18 ods. 1 písm. a) až e)] dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, [9)](#poznamky.poznamka-9) môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Ak osoby uvedené v [§ 18 ods. 1 písm. a) až f)] dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, [9)](#poznamky.poznamka-9) môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Kancelária je právnická osoba a plní úlohy spojené s organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Ústavného súdu.

Kancelária je právnická osoba a plní úlohy spojené s organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Ústavného súdu. Kancelária môže mimo sídla ústavného súdu zriadiť detašované pracovisko v hlavnom meste Slovenskej republiky.

Konanie sa začína na návrh ústavného činiteľa alebo vyššieho štátneho funkcionára, ktorého sa týka uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky podľa ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov. [19)](#poznamky.poznamka-19)

Konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, [19)](#poznamky.poznamka-19) ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov [20)](#poznamky.poznamka-20) (ďalej len „orgán”).

O podaní návrhu platí [§ 20] . K návrhu sa pripojí napadnuté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

O podaní návrhu platí [§ 20] . K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Účastníkom konania je navrhovateľ a Národná rada Slovenskej republiky.

Účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. [20)](#poznamky.poznamka-20)

Ak senát Ústavného súdu zistí, že konanie ústavného činiteľa alebo vyššieho štátneho funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o zamedzení rozporu záujmov vo výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky senát Ústavného súdu nálezom zruší.

Ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára [19)](#poznamky.poznamka-19) je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Štátne orgány alebo orgány územnej samosprávy ako účastníkov konania na ústnom pojednávaní zastupuje nimi ustanovený zástupca. Ak nejde o zástupcu zákonodarného orgánu alebo o skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uvedenej v [§ 18 ods. 1 písm. a)] , musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie.

Vedľajšími účastníkmi konania sú osoby, ktorým toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto postavenia nevzdajú. Majú v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania, konajú však iba sami za seba.

Ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.

Štátne orgány alebo orgány územnej samosprávy ako účastníkov konania alebo vedľajších účastníkov konania na ústnom pojednávaní zastupuje nimi ustanovený zástupca. Ak nejde o zástupcu zákonodarného orgánu alebo o skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uvedenej v [§ 18 ods. 1 písm. a)] , musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie.

Návrh, ktorý sa doručil Ústavnému súdu, pridelí predseda Ústavného súdu niektorému zo sudcov ako spravodajcovi.

Návrh vo veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v senáte alebo v pléne, sa v súlade s rozvrhom práce prideľuje sudcovi ako spravodajcovi náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom Ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Plénum Ústavného súdu schvaľuje aj rozvrh práce na každý rok najneskôr do 15. decembra predchádzajúceho roku.

Ak sa návrh týka veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v pléne, pridelí ho predseda Ústavného súdu ktorémukoľvek sudcovi.

Ak spravodajca neodloží podanie podľa [§ 23a] , pripraví vec na predbežné prerokovanie. Ak sa návrh prijme na konanie, prerokuje sa v senáte alebo v pléne Ústavného súdu.

Návrh, o ktorom má rozhodnúť senát, pridelí predseda Ústavného súdu na predbežnú prípravu sudcovi po dohode s predsedom tohto senátu.

Spravodajca zabezpečí, aby návrh, ktorý sa prijal na ďalšie konanie, bez meškania sa doručil ostatným účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí.

Návrhy prideľuje predseda Ústavného súdu v súlade s rozvrhom práce, ktorý schvaľuje plénum Ústavného súdu na každý rok. Ak sa návrh týka veci, o ktorej má rozhodnúť senát, predseda Ústavného súdu pridelí návrh senátu určenému rozvrhom práce. Rozvrh práce určí, v ktorých prípadoch predseda Ústavného súdu pridelí návrh na vybavenie inému senátu, než je na vybavenie veci určený rozvrhom práce. V roku, v ktorom predseda Ústavného súdu vykonáva súčasne funkciu predsedu senátu, prideľuje návrhy podpredseda Ústavného súdu.

Spravodajca môže každému účastníkovi konania uložiť, aby v určenej lehote odovzdal Ústavnému súdu potrebný počet odpisov svojich návrhov, vyjadrení alebo iných podaní pre Ústavný súd alebo pre ostatných účastníkov konania; ak sa tak nestane, tieto písomnosti sa obstarajú na náklady účastníka konania, ktorému sa táto povinnosť uložila.

Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí uvedených v [§ 20] musí obsahovať

Vedľajším účastníkom konania je vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

Pred rozhodnutím vo veci samej podľa [§ 37 až 41b] tohto zákona si predseda Ústavného súdu vyžiada stanovisko orgánu, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal. K stanovisku je tento orgán povinný pripojiť dôvodovú správu. Ak je týmto orgánom Národná rada Slovenskej republiky, k stanovisku pripojí aj záznam o diskusii na jej schôdzi k návrhu napadnutého zákona.

Pred rozhodnutím vo veci samej podľa [§ 37 až 41b] tohto zákona si predseda Ústavného súdu vyžiada stanovisko orgánu, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal a vlády Slovenskej republiky; stanovisko za vládu Slovenskej republiky predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. K stanovisku je tento orgán povinný pripojiť dôvodovú správu. Ak je týmto orgánom Národná rada Slovenskej republiky, k stanovisku pripojí aj záznam o diskusii na jej schôdzi k návrhu napadnutého zákona.

Sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky alebo do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v [§ 18 ods. 1 písm. a) až e)] aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v [§ 18 ods. 1 písm. a) až e)] aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10 % oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.

Sťažnosť proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky alebo do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.

Sťažnosť proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10 % hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10 % voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.

Okrem navrhovateľa sú účastníkmi konania aj politické strany a politické hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v orgánoch miestnej samosprávy. V konaní o sťažnosti kandidáta ( [§ 59 ods. 1] ) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Okrem navrhovateľa sú účastníkmi konania aj politické strany a politické hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, v Európskom parlamente alebo v orgánoch miestnej samosprávy. V konaní o sťažnosti kandidáta ( [§ 59 ods. 1] ) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Štátni zamestnanci v Kancelárii sú odmeňovaní podľa katalógu činností v štátnej službe v Kancelárii, podľa stupnice platových taríf štátnych zamestnancov v Kancelárii a podľa osobitného predpisu. [3)](#poznamky.poznamka-3) Katalóg činností v štátnej službe v Kancelárii je uvedený v [prílohe č. 1] a stupnice platových taríf štátnych zamestnancov v Kancelárii sú uvedené v [prílohe č. 2] .

Štátni zamestnanci v Kancelárii sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu, [3)](#poznamky.poznamka-3) charakteristík platových tried štátneho zamestnanca v Kancelárii a platových taríf štátnych zamestnancov v Kancelárii. Charakteristiky platových tried štátneho zamestnanca v Kancelárii sú uvedené v [prílohe č. 1] a platové tarify štátnych zamestnancov v Kancelárii sú uvedené v [prílohe č. 2] .

Zvýšenie stupnice platových taríf štátnych zamestnancov v Kancelárii sa každoročne upravuje v súlade s výškou určenou podľa osobitného predpisu. [4)](#poznamky.poznamka-4) O túto výšku sa upravujú stupnice platových taríf štátnych zamestnancov v Kancelárii. Zvýšenú stupnicu platových taríf štátnych zamestnancov v Kancelárii a termín jej platnosti určí služobný predpis.

Zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov v Kancelárii sa upravuje v súlade s výškou určenou podľa osobitného predpisu. [4)](#poznamky.poznamka-4) Zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v Kancelárii a termín ich platnosti určí služobný predpis.

Súdom podľa [§ 18 ods. 1 písm. d)] sa rozumie príslušný senát alebo samosudca. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Súdom podľa [§ 18 ods. 1 písm. d)] sa rozumie príslušný senát alebo samosudca. [7)](#poznamky.poznamka-7)

Zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vydané v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov; ich neplatnosť nastáva deväťdesiatym dňom po vyhlásení nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. [3)](#poznamky.poznamka-3)

Zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vydané v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov; ich neplatnosť nastáva deväťdesiatym dňom po vyhlásení nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. [3)](#poznamky.poznamka-23)

Vedúci Kancelárie plní voči pracovníkom Ústavného súdu s výnimkou jeho sudcov funkciu vedúceho úradu.

Úlohy Kancelárie plnia štátni zamestnanci [1)](#poznamky.poznamka-1) a zamestnanci. [2)](#poznamky.poznamka-2)

Podrobnosti o organizácii a činnosti Kancelárie a o postavení jej pracovníkov ustanovuje organizačný poriadok Kancelárie, ktorý schvaľuje plénum Ústavného súdu.

Podrobnosti o organizácii a činnosti Kancelárie a postavenie štátnych zamestnancov v Kancelárii a zamestnancov Kancelárie určuje jej organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci Kancelárie.

Návrhy dvadsiatich kandidátov na funkcie sudcov predkladá Národná rada Slovenskej republiky prezidentovi Slovenskej republiky najneskôr tri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia sudcov skôr vymenovaných. Prezident Slovenskej republiky vymenuje desať sudcov a z nich predsedu a podpredsedu Ústavného súdu na dobu sedem rokov do jedného mesiaca od doručenia zoznamu kandidátov.

Pracovný pomer sudcu vzniká dňom zloženia sľubu. Na pracovné vzťahy vyplývajúce z funkcie sudcu sa primerane použijú, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, ustanovenia Zákonníka práce. Pracovný pomer sudcu k organizácii, s ktorou je pred zložením sľubu v pracovnom pomere, zostáva zachovaný.

Sudca sa môže svojej funkcie sudcu vzdať. Vzdanie funkcie písomne oznámi predsedovi Ústavného súdu. Funkcia sudcu zaniká uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia oznámenia predsedovi Ústavného súdu, ak sa nedohodnú inak.

Sudca sa môže svojej funkcie sudcu vzdať. Vzdanie funkcie písomne oznámi predsedovi Ústavného súdu. V takom prípade funkcia sudcu zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi Ústavného súdu.

Prezident Slovenskej republiky môže sudcu odvolať na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku pre úmyselný trestný čin alebo na základe disciplinárneho rozhodnutia Ústavného súdu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie v Ústavnom súde.

Predseda Ústavného súdu je povinný bez zbytočného odkladu zaslať prezidentovi Slovenskej republiky právoplatný odsudzujúci rozsudok za úmyselný trestný čin sudcu, právoplatný odsudzujúci rozsudok za trestný čin sudcu, ak súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, disciplinárne rozhodnutie Ústavného súdu za čin sudcu, ktorý je nezlučiteľný s výkonom jeho funkcie, oznámenie, že sudca sa nezúčastňuje na konaní Ústavného súdu dlhšie ako jeden rok a oznámenie, že zanikla voliteľnosť sudcu do Národnej rady Slovenskej republiky.

Prezident Slovenskej republiky odvolá sudcu, ak predseda Ústavného súdu oznámi, že sudca sa nezúčastňuje na konaniach Ústavného súdu dlhšie ako jeden rok alebo ak sudca bol právoplatným súdnym rozhodnutím pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

Ak sudca vykonáva činnosť nezlučiteľnú s výkonom funkcie sudcu, vyzve ho predseda Ústavného súdu na jej skončenie do desiatich dní od doručenia výzvy.

Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní Ústavou a ústavnými zákonmi.

Sudcovia sú pri rozhodovaní nezávislí a sú viazaní Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava") a ústavnými zákonmi.

Ústavný súd pri rozhodovaní o súlade

Ústavný súd je viazaný aj zákonmi pri rozhodovaní o súlade

nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s Ústavou, s ústavnými zákonmi a zákonmi,

nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s Ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,

všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy s Ústavou a zákonmi,

všeobecne záväzných nariadení podľa [čl. 68 Ústavy] s Ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,

všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy s Ústavou, zákonmi a s inými všeobecne záväznými predpismi,

všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa [čl. 71 ods. 2 Ústavy] s Ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

Sudcu nemožno stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu Ústavného súdu. Ak Ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie sudcu je navždy vylúčené.

Sudcu nemožno stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu Ústavného súdu. Ak Ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie sudcu alebo jeho vzatie do väzby je počas trvania jeho funkcie vylúčené; v takom prípade premlčacia lehota počas ďalšieho výkonu funkcie neplynie.

Na postup v disciplinárnom konaní sa primerane použijú, ak tento zákon neustanovuje inak, ustanovenia [§ 10 až 17] a [§ 20 a 21 zákona č. 412/1991 Zb.] o kárnej zodpovednosti sudcov. Ďalšie podrobnosti disciplinárneho konania upraví spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu.

Na postup v disciplinárnom konaní sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, [5)](#poznamky.poznamka-5) ak tento zákon neustanovuje inak. Ďalšie podrobnosti disciplinárneho konania upraví spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu.

V čase, keď sudca nevykonáva sudcovskú funkciu pre chorobu, patrí mu plat podľa osobitného predpisu, [1ga)](#poznamky.poznamka-1ga) najdlhšie však počas šiestich mesiacov v kalendárnom roku; v tomto čase mu nepatria dávky nemocenského poistenia.

V čase, keď sudca nevykonáva sudcovskú funkciu pre chorobu, patrí mu plat podľa osobitného predpisu, [6)](#poznamky.poznamka-6) najdlhšie však počas šiestich mesiacov v kalendárnom roku; v tomto čase mu nepatria dávky nemocenského poistenia.

každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v [čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky] .

každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v [čl. 127 a čl. 127a Ústavy] .

Ústavný súd môže začať konanie aj na podnet právnických alebo fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich práv.

Konanie sa začína dňom doručenia návrhu Ústavnému súdu.

Ústavný súd sa skladá z 10 sudcov.

Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov.

K návrhu na začatie konania musí byť pripojené splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom. To neplatí, ak ide o účastníkov uvedených v [§ 21 ods. 2] .

K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom.

Ustanovenie odsekov 1 a 2 platí aj pre podanie podnetu.

Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Vedľajšími účastníkmi konania sú osoby, ktorým toto postavenie priznáva tento zákon, ak sa tohto postavenia nevzdajú. Majú v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania, konajú však iba sami za seba.

Štátne orgány alebo orgány územnej samosprávy ako účastníkov konania na ústnom pojednávaní zastupuje nimi ustanovený zástupca. Ak nejde o zástupcu zákonodarného orgánu alebo o skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uvedenej v [§ 18 ods. 1 písm. a)] , musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie.

Štátne orgány ako účastníkov konania alebo vedľajších účastníkov konania na ústnom pojednávaní zastupuje nimi ustanovený zástupca. Ak nejde o zástupcu zákonodarného orgánu alebo o skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uvedenej v [§ 18 ods. 1 písm. a)] , musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie.

Ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.

Ak sudca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh ani o podnet na začatie konania, podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na Ústavný súd.

Ak sudca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na Ústavný súd.

(prázdne)

Návrh nie je prípustný, ak

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je Ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak Ústavný súd navrhovateľa na takéto vady návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak Ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Ak návrh nebol odmietnutý, je prijatý na ďalšie konanie.

Ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.

Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Účastník konania môže najneskôr na začiatku ústneho pojednávania vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho zaujatosť. Odmietnutie sa musí odôvodniť. Odmietnutý sudca je povinný vyjadriť sa k odmietnutiu.

Účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a Ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho zaujatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre zaujatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho predpojatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Ak sudca sám vyhlási svoju zaujatosť vo veci a uvedie dôvody, postupuje sa podľa odseku 2.

Ak sudca sám vyhlási svoju predpojatosť vo veci a uvedie dôvody, postupuje sa podľa odseku 2.

Návrh, ktorý došiel Ústavnému súdu, pridelí jeho predseda niektorému zo sudcov ako spravodajcovi.

Návrh, ktorý sa doručil Ústavnému súdu, pridelí predseda Ústavného súdu niektorému zo sudcov ako spravodajcovi.

Ak sa návrh týka veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v pléne, pridelí predseda Ústavného súdu návrh ktorémukoľvek sudcovi; ak ide o stáleho člena senátu, urobí tak po prerokovaní s predsedom tohto senátu.

Ak sa návrh týka veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v pléne, pridelí ho predseda Ústavného súdu ktorémukoľvek sudcovi.

Návrh, o ktorom má rozhodnúť senát, pridelí sa na predbežnú prípravu sudcovi toho senátu, ktorému vec podľa rozvrhnutia práce patrí.

Návrh, o ktorom má rozhodnúť senát, pridelí predseda Ústavného súdu na predbežnú prípravu sudcovi po dohode s predsedom tohto senátu.

Spravodajca pripraví vec na predbežné prerokovanie. Ak je návrh prijatý na konanie, prerokuje sa v senáte alebo v pléne.

Návrhy prideľuje predseda Ústavného súdu v súlade s rozvrhom práce, ktorý schvaľuje plénum Ústavného súdu na každý rok. Ak sa návrh týka veci, o ktorej má rozhodnúť senát, predseda Ústavného súdu pridelí návrh senátu určenému rozvrhom práce. Rozvrh práce určí, v ktorých prípadoch predseda Ústavného súdu pridelí návrh na vybavenie inému senátu, než je na vybavenie veci určený rozvrhom práce. V roku, v ktorom predseda Ústavného súdu vykonáva súčasne funkciu predsedu senátu, prideľuje návrhy podpredseda Ústavného súdu.

Spravodajca zabezpečí, aby návrh bol bez meškania doručený ostatným účastníkom konania, prípadne vedľajším účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí.

Ak spravodajca neodloží podanie podľa [§ 23a] , pripraví vec na predbežné prerokovanie. Ak sa návrh prijme na konanie, prerokuje sa v senáte alebo v pléne Ústavného súdu.

Spravodajca môže každému účastníkovi konania uložiť, aby v určenej lehote odovzdal Ústavnému súdu potrebný počet odpisov svojich návrhov, vyjadrení alebo iných podaní pre Ústavný súd alebo pre ostatných účastníkov konania; ak sa tak nestane, tieto písomnosti sa obstarajú na jeho náklady.

Spravodajca zabezpečí, aby návrh, ktorý sa prijal na ďalšie konanie, bez meškania sa doručil ostatným účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí.

Vo veciach prerokúvaných Ústavným súdom podľa [čl. 125] , [126, 127] , [129 ods. 4 a 5 Ústavy] a o prijatom podnete sa koná ústne pojednávanie.

Vo veciach prerokúvaných Ústavným súdom podľa [čl. 125] , [125a] , [126, 127, 127a] , [129 ods. 4 a 5 Ústavy] sa koná ústne pojednávanie.

Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania, vedľajší účastníci konania a ich zástupcovia.

Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania a ich zástupcovia.

Ústne pojednávanie vo veciach podľa [čl. 125] , [126] , [129 ods. 4 Ústavy] je verejné. V ostatných veciach je tiež verejné, ak Ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na celom pojednávaní alebo na jeho časti nevylúči.

Ústne pojednávanie vo veciach podľa [čl. 125] , [126] , [127a] a [129 ods. 4 Ústavy] je verejné. V ostatných veciach je verejné, ak Ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúčil.

Pre verejnosť ústneho pojednávania platia primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, prípadne Trestného poriadku, ak sa prerokúva ústavná sťažnosť proti rozhodnutiu vydanému v trestnom konaní.

O verejnosti ústneho pojednávania platia primerane ustanovenia právnych predpisov o konaní pred súdom. [8)](#poznamky.poznamka-8)

Nálezy Ústavného súdu sa po ústnom pojednávaní vyhlasujú verejne.

Nálezy Ústavného súdu a uznesenia Ústavného súdu sa po ústnom pojednávaní vyhlasujú verejne.

Na konanie a rozhodovanie o prijatom podnete sa primerane použijú ustanovenia tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu tohto zákona.

Ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred Ústavným súdom primerane ustanovenia [Občianskeho súdneho poriadku] alebo [Trestného poriadku] .

Sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu Ústavného súdu alebo s ich odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia.

Sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu Ústavného súdu alebo s ich odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia.

Ak Ústavný súd zistí nesúlad vo veciach uvedených v [čl. 125 Ústavy] , výrokovú časť uverejní v Zbierke zákonov.

Rozhodnutia Ústavného súdu o súlade právnych predpisov, o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, niektorých ustanovení, o zrušení pozastavenej účinnosti, ako aj rozhodnutia o výklade Ústavy alebo ústavného zákona sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov").

Ak osoby uvedené v [§ 18 ods. 1 písm. a) až e)] dôjdu k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou [1a)](#poznamky.poznamka-1a) ( [čl. 125 Ústavy] ), môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Ak osoby uvedené v [§ 18 ods. 1 písm. a) až e)] dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, [9)](#poznamky.poznamka-9) môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.

označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, [1b)](#poznamky.poznamka-1b) s ktorým napadnutý predpis nie je v súlade.

označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, s ktorým napadnutý predpis nie je v súlade.

Ak návrh podal súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, vedľajšími účastníkmi konania sú účastníci konania pred súdom, ktorý návrh podal; ak ide o trestné konanie, osoba, proti ktorej sa trestné konanie vedie, a prokurátor.

Ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa [čl. 125 ods. 1 Ústavy] , môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné práva alebo slobody"), ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

Pred rozhodnutím vo veci podľa tohto oddielu si predseda Ústavného súdu vyžiada stanovisko orgánu, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal. Môže si tiež vyžiadať stanovisko predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

Pred rozhodnutím vo veci samej podľa [§ 37 až 41b] tohto zákona si predseda Ústavného súdu vyžiada stanovisko orgánu, ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal. K stanovisku je tento orgán povinný pripojiť dôvodovú správu. Ak je týmto orgánom Národná rada Slovenskej republiky, k stanovisku pripojí aj záznam o diskusii na jej schôdzi k návrhu napadnutého zákona.

Rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov, sa označuje ako nález.

Ústavný súd rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje účastníkom konania. Predseda Ústavného súdu môže rozhodnúť, že nález sa doručí aj ďalším osobám.

Nález s odôvodnením sa doručuje navrhovateľovi a orgánu, ktorý predpis vydal.

Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, [9)](#poznamky.poznamka-9) vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť [1c)](#poznamky.poznamka-1c) dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

Právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť [10)](#poznamky.poznamka-10) dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

Orgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu v zmysle [čl. 132 ods. 1 Ústavy] , je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu.

Orgán, ktorý je povinný uviesť právny predpis do súladu podľa [čl. 125 ods. 3 Ústavy] , je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu.

Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle [čl. 132 Ústavy] , rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení [Trestného poriadku] .

Ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa [čl. 125 Ústavy] , rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení [Trestného poriadku] .

Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemôžu byť predmetom výkonu rozhodnutia.

Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v občianskoprávnom alebo správnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami nemožno nútene vymáhať. [11)](#poznamky.poznamka-11)

Ústavnú sťažnosť môže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím orgánu uvedeného v [čl. 127 Ústavy] sa porušili jej základné práva alebo slobody občanov, a ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ"), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Návrh na začatie konania popri všeobecných náležitostiach uvedených v [§ 20] musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody občanov boli podľa tvrdenia sťažovateľa porušené a akým konaním k tomuto porušeniu došlo. K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia.

Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí uvedených v [§ 20] musí obsahovať označenie,

Účastníkmi konania sú sťažovateľ a orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy, proti ktorému sťažnosť smeruje, a vo vzťahu ku konaniu podľa [§ 75 ods. 1 a 2] aj dotknutý orgán verejnej moci.

Účastníci konania sú sťažovateľ a ten, proti komu sťažnosť smeruje.

Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platia pre ústavnú sťažnosť ustanovenia o návrhu na začatie konania a pre sťažovateľa ustanovenia o navrhovateľovi.

Podanie sťažnosti nemá odkladný účinok.

Ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal riadne opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje.

Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. [14)](#poznamky.poznamka-14)

Ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej sťažnosti, aj keď nie je splnená podmienka podľa predchádzajúceho odseku, ak sťažnosť svojím významom podstatne presahuje osobné záujmy sťažovateľa.

Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ústavnú sťažnosť možno podať v lehote do dvoch mesiacov. Táto lehota sa začína dňom, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, inak dňom, keď bol sťažovateľ upovedomený o vybavení opravného prostriedku, a ak takého prostriedku niet, dňom, keď došlo k porušeniu jeho základného práva alebo slobody.

Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví. To neplatí, ak Ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak Ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Podanie ústavnej sťažnosti nemá odkladný účinok.

Ústavný súd vychádza zo skutkových zistení urobených v predchádzajúcich konaniach, ak sa nerozhodne inak.

Ústavný súd vychádza zo skutkových zistení urobených v predchádzajúcich konaniach, ak sa nerozhodne inak.

Ak Ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie Ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Ak Ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a aké ustanovenie Ústavy alebo ústavného zákona boli porušené a akým konaním k tomuto porušeniu došlo, a napadnuté rozhodnutie zruší.

Sťažnosť môže podať orgán územnej samosprávy, [15)](#poznamky.poznamka-15) ktorý tvrdí, že neústavným alebo nezákonným rozhodnutím, alebo iným neústavným alebo nezákonným zásahom sa zasiahlo do veci územnej samosprávy, ak o ochrane proti takým rozhodnutiam alebo zásahom nerozhoduje iný súd.

Ak bola ústavná sťažnosť odmietnutá pre neprípustnosť alebo zjavnú neopodstatnenosť, môže senát Ústavného súdu uložiť sťažovateľovi poplatok až do výšky 5 000 Sk.

Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí návrhu uvedených v [§ 20] musí obsahovať označenie

Ústavný súd môže sťažovateľovi uložiť, aby do jedného mesiaca zaplatil preddavok na poplatok podľa odseku 1, ak sú vážne pochybnosti o opodstatnenosti ústavnej sťažnosti.

K sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia alebo dôkaz o inom zásahu.

Účelom tohto konania je preskúmať ústavnosť a zákonnosť napadnutej voľby prezidenta Slovenskej republiky. Na to si Ústavný súd vyžiada potrebné volebné dokumenty [1h)](#poznamky.poznamka-1h) a vypočuje dotknuté osoby.

Účelom tohto konania je preskúmať ústavnosť a zákonnosť napadnutej voľby prezidenta Slovenskej republiky. Na to si Ústavný súd vyžiada potrebné volebné dokumenty [17)](#poznamky.poznamka-17) a vypočuje dotknuté osoby.

vyhlásiť voľbu prezidenta Slovenskej republiky za neplatnú a nariadiť opakovanie voľby podľa osobitného predpisu, [1i)](#poznamky.poznamka-1i)

vyhlásiť voľbu prezidenta Slovenskej republiky za neplatnú a nariadiť opakovanie voľby podľa osobitného predpisu, [18)](#poznamky.poznamka-18)

V konaní podľa [čl. 129 ods. 4 Ústavy] sa použijú primerane ustanovenia o konaní podľa štvrtého oddielu tohto zákona.

V konaní podľa [čl. 129 ods. 4 Ústavy] sa primerane použijú ustanovenia § 49 až 56 tohto zákona.

Návrh na preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o evidenciu politickej strany alebo politického hnutia môže podať aj prípravný výbor politickej strany alebo politického hnutia.

Pred rozhodnutím vo veci si predseda Ústavného súdu alebo predseda senátu vyžiada stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

Pred rozhodnutím vo veci si predseda Ústavného súdu alebo predseda senátu vyžiada stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a generálneho prokurátora Slovenskej republiky.

Rozhodnutie Ústavného súdu sa doručuje navrhovateľovi a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

Konanie sa začína na návrh ústavného činiteľa alebo vyššieho štátneho funkcionára, ktorého sa týka uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky podľa ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov. [1d)](#poznamky.poznamka-1d)

Konanie sa začína na návrh ústavného činiteľa alebo vyššieho štátneho funkcionára, ktorého sa týka uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky podľa ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych funkcionárov. [19)](#poznamky.poznamka-19)

Rozhodnutie Ústavného súdu je konečné. [1e)](#poznamky.poznamka-1e)

Rozhodnutie Ústavného súdu je konečné. [20)](#poznamky.poznamka-20)

Ak Ústavný súd uzná prezidenta republiky za vinného zo spáchania vlastizrady, pozbaví ho funkcie prezidenta.

Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu znamená podľa [čl. 107 Ústavy] stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.

Predseda Ústavného súdu vykonáva správu tohto súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny chod zo stránky personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej.

Predseda Ústavného súdu zabezpečuje jeho riadny chod prostredníctvom Kancelárie Ústavného súdu (ďalej len „Kancelária").

Úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Ústavného súdu vykonáva Kancelária Ústavného súdu (ďalej len „Kancelária“).

Kancelária je právnická osoba a plní úlohy spojené s organizačným, personálnym, ekonomickým, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti Ústavného súdu.

Vedúceho Kancelárie vymenúva a odvoláva predseda Ústavného súdu.

Kanceláriu riadi a v jej mene vystupuje vedúci Kancelárie. Vedúceho Kancelárie vymenúva a odvoláva predseda Ústavného súdu, ktorému zodpovedá za jej činnosť.

Na Ústavnom súde sú činní súdni poradcovia Ústavného súdu (ďalej len „poradcovia“). Musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie a 10-ročnú prax v právnickom povolaní.

Na Ústavnom súde sú činní súdni poradcovia Ústavného súdu (ďalej len „poradcovia“). Musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie a 5-ročnú prax v právnickom povolaní.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre podanie podnetu.

Ustanovenie odsekov 1 a 2 platí aj pre podanie podnetu.

Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho zaujatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre zaujatosť rozhodne senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Ak ide o rozhodovanie v pléne Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre jeho zaujatosť rozhodne plénum Ústavného súdu; odmietnutý sudca nehlasuje. Ak ide o rozhodovanie v senáte Ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre zaujatosť rozhodne iný senát; odmietnutý člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Sudca, ktorý s rozhodnutím pléna alebo senátu Ústavného súdu nesúhlasí, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko stručne uviedlo v zápisnici o hlasovaní.

Sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu Ústavného súdu alebo s ich odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Odlišné stanovisko sudcu sa uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia.

Účastníkmi konania sú sťažovateľ a orgán štátnej správy alebo územnej samosprávy, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Účastníkmi konania sú sťažovateľ a orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy, proti ktorému sťažnosť smeruje, a vo vzťahu ku konaniu podľa [§ 75 ods. 1 a 2] aj dotknutý orgán verejnej moci.

Ak senát v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru iného senátu Ústavného súdu vysloveného podľa [čl. 128 ods. 1 Ústavy] , predloží otázku na posúdenie plénu Ústavného súdu. Stanoviskom pléna je senát v ďalšom konaní viazaný.

Ak senát v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou dospeje k právnemu názoru odchylnému od právneho názoru iného senátu Ústavného súdu vyjadreného v jeho rozhodnutí, predloží pred vyhlásením svojho rozhodnutia túto otázku na zaujatie stanoviska plénu Ústavného súdu. Senát je v ďalšom konaní viazaný stanoviskom pléna Ústavného súdu.

Ak výbor pre ľudské práva [2)](#poznamky.poznamka-2) upozornil vládu Slovenskej republiky, že opatrením, rozhodnutím alebo iným zásahom niektorého orgánu verejnej moci Slovenskej republiky sa porušilo právo sťažovateľa uvedené v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, vláda toto oznámenie bez meškania predloží Ústavnému súdu, ktorý koná podľa tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu tohto zákona.

Ak Výbor pre ľudské práva upozorní vládu Slovenskej republiky, že prijal na ďalšie konanie oznámenie, v ktorom sa tvrdí, že opatrením, rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu verejnej moci Slovenskej republiky bolo porušené právo sťažovateľa uvedené v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach, [2)](#poznamky.poznamka-2) vláda toto oznámenie bez meškania predloží Ústavnému súdu, ktorý začne konať podľa tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu tohto zákona.

Na účely konania pred Ústavným súdom sa upozornenie podľa odseku 1 považuje za ústavnú sťažnosť, ktorá sa prijala na ďalšie konanie.

Ak Európsky súd pre ľudské práva prijme na ďalšie konanie sťažnosť od ktoréhokoľvek jednotlivca, mimovládnej organizácie alebo od skupiny osôb, ktoré sa považujú za poškodené v dôsledku porušenia práv priznaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo jeho protokolmi, opatrením, rozhodnutím alebo iným zásahom niektorého orgánu verejnej moci Slovenskej republiky, [2a)](#poznamky.poznamka-2a) a vláda Slovenskej republiky bude o tom upovedomená, oznámi to bez meškania Ústavnému súdu, ktorý začne konať podľa tretej časti druhej hlavy štvrtého oddielu tohto zákona.

Ústavný súd upovedomí sťažovateľa a ďalších účastníkov konania o začatí konania.

Na účely konania pred Ústavným súdom sa oznámenie podľa odsekov 1 a 2 považuje za ústavnú sťažnosť, ktorá sa prijala na ďalšie konanie.

Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v [čl. 107] , 125 písm. a) a b), [čl. 129 ods. 2] a [4] , [čl. 136 ods. 2] , [čl. 138 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky] (ďalej len „Ústava“) a o úprave svojich vnútorných pomerov.

Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v [čl. 105 ods. 2] , [čl. 107] , čl. 125 písm. a) a b), [čl. 129 ods. 2 až 5] , [čl. 136 ods. 2] , [čl. 138 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky] [1f)](#poznamky.poznamka-1f) (ďalej len „Ústava“) a o úprave svojich vnútorných pomerov.

súd,

súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou,

Návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre podanie podnetu.

K návrhu na začatie konania musí byť pripojené splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom. To neplatí, ak ide o účastníkov uvedených v [§ 21 ods. 2] .

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a prípadne ten, proti komu návrh smeruje, ako aj osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

Štátne orgány ako účastníkov konania alebo vedľajších účastníkov konania na ústnom pojednávaní zastupuje nimi ustanovený zástupca. Ak nejde o zástupcu zákonodarného orgánu, musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie.

Štátne orgány ako účastníkov konania alebo vedľajších účastníkov konania na ústnom pojednávaní zastupuje nimi ustanovený zástupca. Ak nejde o zástupcu zákonodarného orgánu alebo o skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uvedenej v [§ 18 ods. 1 písm. a)] , musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie.

Účastníci konania a vedľajší účastníci konania, ak sú nimi právnické alebo fyzické osoby, musia byť v konaní pred Ústavným súdom zastúpení advokátom alebo komerčným právnikom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom.

Navrhovateľ a po prijatí podnetu aj ten, kto ho podal, musí byť v konaní pred Ústavným súdom zastúpený advokátom alebo komerčným právnikom.

Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je Ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak Ústavný súd navrhovateľa na takéto vady návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je Ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak Ústavný súd navrhovateľa na takéto vady návrhu upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Vo veciach prerokúvaných Ústavným súdom podľa [čl. 125] , [126, 127] , [129 ods. 4 a 5 Ústavy] sa koná ústne pojednávanie.

Vo veciach prerokúvaných Ústavným súdom podľa [čl. 125] , [126, 127] , [129 ods. 4 a 5 Ústavy] a o prijatom podnete sa koná ústne pojednávanie.

Vo veci samej rozhoduje Ústavný súd nálezom alebo rozsudkom, v ostatných veciach uznesením, ak tento zákon neustanovuje inak.

Vo veci samej rozhoduje Ústavný súd nálezom, ak tento zákon neustanovuje inak. V ostatných veciach rozhoduje uznesením. Rozsudkom rozhoduje len v konaní podľa [čl. 129 ods. 5 Ústavy] .

Ak osoby uvedené v [§ 18 ods. 1 písm. a) až e)] dôjdu k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily je v rozpore s právnym predpisom vyššej právnej sily ( [čl. 125 Ústavy] ), môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.

Ak osoby uvedené v [§ 18 ods. 1 písm. a) až e)] dôjdu k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou [1a)](#poznamky.poznamka-1a) ( [čl. 125 Ústavy] ), môžu podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.

označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie, s ktorým napadnutý predpis nie je v súlade.

označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časť alebo jednotlivé ustanovenie alebo označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti, alebo jednotlivého ustanovenia, [1b)](#poznamky.poznamka-1b) s ktorým napadnutý predpis nie je v súlade.

Ak Ústavný súd pri rozhodovaní podľa [čl. 125 Ústavy] zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily a pritom zistí nesúlad aj tohto predpisu s ďalším právnym predpisom ešte vyššej právnej sily, preskúma zákonnosť aj tohto právneho predpisu a vydá nález aj o jeho nezákonnosti.

Ak Ústavný súd pri rozhodovaní podľa [čl. 125 Ústavy] zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov.

Uznesenie o tom, že Ústavný súd návrhu nevyhovel, sa doručí navrhovateľovi.

Uznesenie o tom, že Ústavný súd návrhu nevyhovel, sa doručí navrhovateľovi a orgánu, ktorý právny predpis vydal.

Senát Ústavného súdu môže uznesením prijatie ústavnej sťažnosti odmietnuť, ak bola podaná oneskorene alebo ak je zjavne ne-opodstatnená.

Ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, Ústavný súd konanie o nej zastaví. To neplatí, ak Ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Ak bola ústavná sťažnosť odmietnutá pre neprípustnosť alebo zjavnú neopodstatnenosť, môže senát Ústavného súdu uložiť sťažovateľovi poplatok až do výšky 5 000 Kčs.

Ak bola ústavná sťažnosť odmietnutá pre neprípustnosť alebo zjavnú neopodstatnenosť, môže senát Ústavného súdu uložiť sťažovateľovi poplatok až do výšky 5 000 Sk.

Ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne, ak sťažovateľ nezaplatil včas preddavok, ktorý sa mu uložil podľa odseku 2. Ustanovenie [§ 54 ods. 2] pritom platí obdobne.

Ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne, ak sťažovateľ nezaplatil včas preddavok, ktorý sa mu uložil podľa odseku 2.

vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode,

vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže napádať len zvolenie iného kandidáta vo svojom volebnom obvode,

dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov.

dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov,

Ústavný súd upovedomí o sťažnosti, ak ide o voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, ostatné politické strany, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky, a ak ide o voľby do orgánov miestnej samosprávy, aj člena orgánu miestnej samosprávy, ktorého zvolenie bolo napadnuté; umožní sa im, aby sa v určenej lehote k sťažnosti vyjadrili.

Okrem navrhovateľa sú účastníkmi konania aj politické strany a politické hnutia, ktoré vo voľbách získali zastúpenie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v orgánoch miestnej samosprávy. V konaní o sťažnosti kandidáta ( [§ 59 ods. 1] ) sú účastníkmi len sťažovateľ a kandidát, proti ktorému sťažnosť smeruje.

Rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b) a c) oznámi Ústavný súd Národnej rade Slovenskej republiky alebo príslušnému orgánu miestnej samosprávy a politickým stranám, ako aj členovi orgánu uvedenému v [§ 61] .

Rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b) a c) oznámi Ústavný súd Národnej rade Slovenskej republiky alebo príslušnému orgánu miestnej samosprávy, politickým stranám a politickým hnutiam, ako aj členovi orgánu uvedenému v [§ 61] .

Návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení politickej strany alebo politického hnutia môže podať okrem navrhovateľov uvedených v [§ 18 ods. 1 písm. a) až e)] aj politická strana alebo politické hnutie. Návrh na začatie konania má odkladný účinok.

Návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia môže podať okrem navrhovateľov uvedených v [§ 18 ods. 1 písm. a) až e)] aj politická strana alebo politické hnutie. Návrh na začatie konania má odkladný účinok.

O sťažnosti proti výsledku referenda rozhodne Ústavný súd do desiatich dní od doručenia žiadosti.

O sťažnosti proti výsledku referenda rozhodne Ústavný súd do desiatich dní od jej doručenia.

Nález Ústavného súdu sa neodkladne uverejní prostredníctvom Tlačovej kancelárie Slovenskej republiky a vyhlási sa bez odôvodnenia v Zbierke zákonov.

Nález Ústavného súdu sa neodkladne uverejní prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a vyhlási sa bez odôvodnenia v Zbierke zákonov.

Pre podanie návrhu platí [§ 20] .

K sťažnosti sa pripojí uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky o overení alebo neoverení mandátu.

Zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vydané v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky 3 ), strácajú platnosť deväťdesiatym dňom po uverejnení nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

Zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vydané v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ktoré sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov; ich neplatnosť nastáva deväťdesiatym dňom po vyhlásení nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov. [3)](#poznamky.poznamka-3)