Zákon o dani z pridanej hodnoty

Daňová povinnosť vzniká dňom vystavenia daňového dokladu, zjednodušeného daňového dokladu alebo dokladu o použití za zdaniteľné plnenie.

Daňová povinnosť vzniká dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia.

Platiteľ má nárok na odpočet dane v zdaňovacom období, v ktorom daň na vstupe zaúčtoval, alebo v prvom zdaňovacom období po dátume účinnosti uvedenom na osvedčení o registrácii.

Platiteľ má nárok na odpočet dane v zdaňovacom období, v ktorom daň na vstupe zaplatil inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie, ak oprávnenosť svojho nároku na odpočet dane môže preukázať daňovým dokladom alebo zjednodušeným daňovým dokladom a dokladom o zaplatení dane. Nárok na odpočet dane podľa [§ 5 ods. 5 a 6] má platiteľ v prvom zdaňovacom období určenom podľa [§ 38] .

daňou na vstupe daň, ktorú platiteľ dane (ďalej len „platiteľ) zaplatí inému platiteľovi alebo ju zaúčtuje za prijaté zdaniteľné plnenia ako súčasť ceny,

daňou na vstupe daň, ktorú platiteľ dane (ďalej len „platiteľ“) zaplatil inému platiteľovi za prijaté zdaniteľné plnenie; v prípade dovozu tovaru daň zaplatená colnému orgánu,

odpočtom dane daň zaúčtovaná na vstupe, prípadne upravená podľa [§ 19] a [§ 18 ods. 4] ,

odpočtom dane daň na vstupe podľa písmena e) upravená podľa [§ 18, 19] a [45] ,

Ak sa základ dane opraví podľa [§ 15] , opraví sa súčasne aj daň na účely odpočtu. Oprava dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom je vystavený daňový dobropis alebo vrubopis súvisiaci s opravou základu dane.

Ak platiteľ, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, opraví základ dane alebo výšku dane podľa [§ 15] , opraví platiteľ, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo, daň na účely odpočtu dane. Opravu dane na účely odpočtu dane vykoná platiteľ v tom zdaňovacom období, v ktorom daňový dobropis súvisiaci s opravou základu dane alebo výšky dane zaúčtoval alebo daňový vrubopis súvisiaci s opravou základu dane alebo výšky dane zaplatil.

Platiteľ nemá nárok na opravu dane na účely odpočtu, pokiaľ ho nemôže doložiť daňovým dobropisom, prípadne daňovým vrubopisom.

Platiteľ nemá nárok na opravu dane na účely odpočtu dane, ak nárok nemôže doložiť daňovým vrubopisom a dokladom o zaplatení dane.

Odpočet dane ustanovený podľa odseku 1 podlieha ďalej [§ 19] .

Na odpočet dane podľa odseku 1 sa vzťahujú [§ 18 a 19] .

Ak sa osoba podliehajúca dani zaregistruje podľa odsekov 1 až 4, je oprávnená uplatniť nárok na odpočet dane zaplatenej alebo zúčtovanej pri majetku, a to podľa stavu v účtovníctve ku dňu účinnosti uvedenému na osvedčení o registrácii. Odpočet dane možno uplatniť iba pri majetku obstaranom najneskôr dvanásť mesiacov pred dňom účinnosti osvedčenia o registrácii. Odpočet dane nemožno uplatniť pri osobnom automobile a pri návratných fľašiach zo skla, ak sa na ne vzťahuje zákaz odpočtu dane podľa [§ 18 ods. 4] . Podmienkou pre uplatnenie odpočtu sú doklady vyhotovené platiteľom s údajmi o zaplatenej alebo zúčtovanej dani. U osoby podliehajúcej dani sa na účely odpočtu dane pri registrácii platiteľa uznávajú aj doklady vyhotovené platiteľmi, ktoré obsahujú cenu vrátane dane. Nárok sa uplatní v daňovom priznaní za prvé zdaňovacie obdobie po dni účinnosti uvedenom na osvedčení o registrácii.

Platiteľ podľa odsekov 1 až 4 je oprávnený uplatniť nárok na odpočet dane zaplatenej pri nadobudnutom majetku, a to podľa stavu v účtovníctve ku dňu, keď sa stal platiteľom. Odpočet dane môže uplatniť iba pri majetku nadobudnutom najneskôr dvanásť mesiacov pred dňom, keď sa stal platiteľom. Odpočet dane nemôže uplatniť pri osobnom automobile s výnimkou osobných automobilov obstaraných za účelom ďalšieho predaja, a to aj formou zmluvy o kúpe prenajatej veci. Podmienkou na uplatnenie odpočtu dane podľa tohto odseku sú doklady vyhotovené platiteľom s údajmi o zaplatenej dani. Na účely odpočtu dane podľa tohto odseku sa uznávajú aj doklady vyhotovené platiteľmi, ktoré obsahujú cenu vrátane dane. Nárok na odpočet dane sa uplatní v prvom zdaňovacom období určenom podľa [§ 38] .

Spôsob ustanovenia daňovej povinnosti uvedený v ďalších odsekoch tohto paragrafu môžu použiť iba platitelia, ktorí nakupujú tovar za účelom jeho ďalšieho predaja v nezmenenom stave v tuzemsku.

Spôsob výpočtu dane uvedený v odsekoch 2 až 4 môže použiť iba platiteľ, ktorý nakupuje tovar za účelom jeho ďalšieho predaja v nezmenenom stave a nevzťahuje sa na neho povinnosť vedenia evidencie tržieb podľa osobitného predpisu. [13a)](#poznamky.poznamka-13a)

Ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac, má platiteľ nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu v daňovom priznaní v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom vznikol. Tento nadmerný odpočet sa prípadne zníži o vlastnú daňovú povinnosť.

Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 začne kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti daňový úrad nadmerný odpočet v lehote desať dní od ukončenia kontroly.

Ak sa osoba podliehajúca dani zaregistruje podľa odsekov 1 až 4, je oprávnená uplatniť nárok na odpočet dane zaplatenej alebo zúčtovanej pri majetku, a to podľa stavu v účtovníctve ku dňu účinnosti uvedenému na osvedčení o registrácii. Odpočet dane možno uplatniť iba pri majetku obstaranom najneskôr dvanásť mesiacov pred dňom účinnosti osvedčenia o registrácii. Odpočet dane možno uplatniť pri osobnom automobile a pri návratných fľašiach zo skla, ak sa na ne vzťahuje zákaz odpočtu dane podľa [§ 18 ods. 4] . Podmienkou pre uplatnenie odpočtu sú doklady vyhotovené platiteľom s údajmi o zaplatenej alebo zúčtovanej dani. U osoby podliehajúcej dani sa na účely odpočtu dane pri registrácii platiteľa uznávajú aj doklady vyhotovené platiteľmi, ktoré obsahujú cenu vrátane dane. Nárok sa uplatní v daňovom priznaní za prvé zdaňovacie obdobie po dni účinnosti uvedenom na osvedčení o registrácii.

Ak sa osoba podliehajúca dani zaregistruje podľa odsekov 1 až 4, je oprávnená uplatniť nárok na odpočet dane zaplatenej alebo zúčtovanej pri majetku, a to podľa stavu v účtovníctve ku dňu účinnosti uvedenému na osvedčení o registrácii. Odpočet dane možno uplatniť iba pri majetku obstaranom najneskôr dvanásť mesiacov pred dňom účinnosti osvedčenia o registrácii. Odpočet dane nemožno uplatniť pri osobnom automobile a pri návratných fľašiach zo skla, ak sa na ne vzťahuje zákaz odpočtu dane podľa [§ 18 ods. 4] . Podmienkou pre uplatnenie odpočtu sú doklady vyhotovené platiteľom s údajmi o zaplatenej alebo zúčtovanej dani. U osoby podliehajúcej dani sa na účely odpočtu dane pri registrácii platiteľa uznávajú aj doklady vyhotovené platiteľmi, ktoré obsahujú cenu vrátane dane. Nárok sa uplatní v daňovom priznaní za prvé zdaňovacie obdobie po dni účinnosti uvedenom na osvedčení o registrácii.

O zrušenie registrácie môže platiteľ požiadať najneskôr po uplynutí jedného roka odo dňa účinnosti uvedeného na osvedčení o registrácii, ak jeho obrat nepresiahol za najbližšie predchádzajúce tri po sebe idúce mesiace sumu 750 000 Sk a zároveň za najbližších dvanásť po sebe idúcich mesiacoch sumu 3 000 000 Sk. Platitelia podľa [§ 5 ods. 2] môžu požiadať o zrušenie registrácie jednotlivo iba pri zrušení zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, v ostatných prípadoch iba spoločne.

O zrušenie registrácie môže platiteľ požiadať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa účinnosti uvedeného na osvedčení o registrácii, ak jeho obrat nepresiahol za najbližšie predchádzajúce tri po sebe idúce mesiace sumu 750 000 Sk a zároveň za najbližších dvanásť po sebe idúcich mesiacoch sumu 3 000 000 Sk. Platitelia podľa [§ 5 ods. 2] môžu požiadať o zrušenie registrácie jednotlivo iba pri zrušení zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, v ostatných prípadoch iba spoločne.

Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu má platiteľ do 45 dní od lehoty na predloženie daňového priznania za bežné zdaňovacie obdobie, prípadne do 45 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas.

Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu má platiteľ do 30 dní od lehoty na predloženie daňového priznania za bežné zdaňovacie obdobie, prípadne do 30 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas.

Z rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou platiteľa a daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní platiteľa sa určí zvýšenie dane vo výške 100 %, ak tento rozdiel zistí finančný orgán, a vo výška 20 %, ak ho platiteľ zistí sám a opravu dane vykoná v dodatočnom daňovou priznaní.

Z kladného rozdielu medzi skutočnou vlastnou daňovou povinnosťou platiteľa a vlastnou daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní sa určí zvýšenie dane vo výške 100 %, ak tento rozdiel zistí finančný orgán, a vo výške 20 %, ak ho platiteľ zistí sám a opravu dane vykoná v dodatočnom daňovom priznaní.

Ak daň nebola zaplatená včas a v plnej výške, je platiteľ povinný zaplatiť dodatočne splatnú daň a penále vo výške 0,1 % z dlžnej dane za každý deň omeškania začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby včítane. Táto sankcia sa uplatní aj v prípade, že platiteľ nezaplatí včas zvýšenie dane podľa odseku 1 a penále podľa tohto odseku.

Z kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní a skutočným nadmerným odpočtom platiteľa sa zvýšenie dane určí podľa odseku 1, v prípade, ak nadmerný odpočet bol vrátený podľa [§ 22] , prípadne podľa [47] . V prípade, ak nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa [§ 22] , prípadne podľa [§ 47] , uloží finančný orgán pokutu vo výške 10 % z tohto rozdielu.

Pokiaľ platiteľ nepredloží daňové priznanie včas, finančný orgán mu uloží pokutu vo výške až 10 % daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktorého sa toto daňové priznanie týka, najmenej však 5000 Kčs.

Zo súčtu skutočnej vlastnej daňovej povinnosti platiteľa a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní sa určí zvýšenie dane podľa odseku 1 v prípade, ak nadmerný odpočet bol vrátený podľa [§ 22] , prípadne [§ 47] . V prípade, ak nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní nebol vrátený podľa [§ 22] , prípadne [§ 47] , určí sa zvýšenie dane podľa odseku 1 zo skutočnej vlastnej daňovej povinnosti a finančný orgán uloží pokutu vo výške 10 % z nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní.

Pokiaľ platiteľ nesplní riadne a včas registračnú alebo oznamovaciu povinnosť alebo nepredloží daňové priznanie vôbec, finančný orgán mu uloží pokutu až do výšky 1 000 000 Kčs, najmenej však 5000 Kčs.

Ak daň nebola zaplatená včas alebo v plnej výške, platiteľ je povinný zaplatiť dodatočne splatnú daň a penále vo výške 0,3 % z dlžnej dane za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane. Táto sankcia sa uplatní aj v prípade, ak platiteľ nezaplatí včas alebo v plnej výške zvýšenie dane a pokutu podľa odsekov 1, 2 a 3 a penále podľa tohto odseku.

Pokiaľ ide o osobu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 12 ods. 6, uloží jej finančný orgán pokutu až do výšky 1 000 000 Kčs, najmenej však 5000 Kčs.

Ak platiteľ nepredloží daňové priznanie včas, finančný orgán mu uloží pokutu až do výšky 10 % vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktorého sa toto daňové priznanie týka, najmenej však 5 000 Sk.

Suma zvýšenia dane, vymeranej pokuty alebo penále sa zaokrúhli na celé koruny hore.

Ak platiteľ nesplní riadne a včas registračnú alebo oznamovaciu povinnosť alebo nepredloží daňové priznanie vôbec, finančný orgán mu uloží pokutu až do výšky 1 000 000 Sk, najmenej však 5 000 Sk.

Zvýšenie dane alebo penále sa nevyrubí, pokiaľ nepresiahne hodnotu 100 Kčs.

Ak ide o osobu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia [§ 12 ods. 4] a [§ 12a ods. 5] , uloží jej finančný orgán pokutu až do výšky 1 000 000 Sk, najmenej však 5 000 Sk.

Spôsob vyrubenia zvýšenia dane, penále a pokút a ich vymáhanie ustanoví osobitný predpis [36a)](#poznamky.poznamka-36a) .

Suma zvýšenia dane, vymeranej pokuty alebo penále sa zaokrúhli na celé koruny nahor.

Základom dane pri dovezenom tovare podľa [§ 45 ods. 1 písm. a) a b)] je súčet:

Základom dane pri dovezenom tovare podľa [§ 45 ods. 1 písm. a) a b)] je súčet

základu pre vymeranie cla,

základu na vymeranie cla,

Pri dovezenom tovare podľa [§ 45 ods. 1 písm. c)] je suma dane za každý aj začatý mesiac, v ktorom je tovar prepustený do režimu dočasného použitia, 3 % z dane, ktorá by sa mala vyrubiť, keby bol tento tovar prepustený do režimu voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia. Takto určená daň nesmie byť vyššia ako tá, ktorá by sa vyrubila v prípade prepustenia tohto tovaru do režimu voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia.

Clom podľa odseku 1 písm. b) sa rozumie clo vypočítané podľa príslušnej sadzby colného sadzobníka neznížené podľa osobitných predpisov. [41)](#poznamky.poznamka-41) , [42)](#poznamky.poznamka-42) , [43)](#poznamky.poznamka-43)

Pri tovare prepustenom do režimu voľného obehu z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa daň vypočíta spôsobom zhodným s výpočtom cla [45)](#poznamky.poznamka-45) .

Pri dovezenom tovare podľa [§ 45 ods. 1 písm. c)] je suma dane za každý mesiac, v ktorom je tovar prepustený do režimu dočasného použitia, 3 % z dane, ktorá by sa mala vyrubiť, keby bol tento tovar prepustený do režimu dočasného použitia. Takto určená daň nesmie byť vyššia ako tá, ktorá by sa vyrubila v prípade prepustenia tohto tovaru do režimu voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia.

Pri dovezenom tovare sa uplatňujú sadzby dane podľa [§ 16] .

Pri tovare prepustenom z režimu dočasného použitia do režimu voľného obehu sa výška dane stanoví rozdielom daní vypočítaných podľa [§ 45 ods. 1 písm. a)] a podľa odseku 3.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky upraví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob odpočtu, prípadne vrátenie dane platiteľom za zdaniteľné plnenia uskutočňované bez dane osobám pri prechode štátnej hranice Slovenskej republiky.

Platiteľ môže podľa všeobecne záväzného právneho predpisu požiadať o udelenie povolenia

Platiteľmi sú osoby podliehajúce dani, ktorých obrat za najbližšie najviac tri predchádzajúce po sebe idúce kalendárne mesiace presiahne sumu 1 500 000 Kčs, a to od prvého dňa druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prekročili určený obrat. Tieto osoby sú povinné predložiť žiadosť o registráciu podľa zákonov národných rád upravujúcich správu daní a poplatkov najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prekročili určený obrat.

Platiteľmi sú osoby podliehajúce dani, ktorých obrat za najbližšie najviac tri predchádzajúce po sebe idúce kalendárne mesiace presiahne sumu 750 000 Sk, a to od prvého dňa druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prekročili určený obrat. Tieto osoby sú povinné predložiť žiadosť o registráciu podľa osobitného predpisu [1a)](#poznamky.poznamka-1a) najneskôr dvadsiateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prekročili určený obrat, na osobitnom tlačive na registráciu pre daň (ďalej len „žiadosť o registráciu“).

Platiteľmi sú tiež osoby podliehajúce dani, ktorých obrat neprekročí sumu podľa odseku 1, pokiaľ ide o samostatné osoby, ktoré vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení [2a)](#poznamky.poznamka-2a) alebo inej obdobnej zmluvy, a pokiaľ celkový obrat všetkých týchto osôb prekročí sumu podľa odseku 1. Tieto osoby sú povinné predložiť jednotlivo žiadosť o registráciu v lehotách uvedených v odseku 1. Pokiaľ osoba podliehajúca dani, ktorá nie je platiteľom, uzavrie zmluvu o združení alebo inú obdobnú zmluvu s platiteľom, je povinná predložiť žiadosť o registráciu ku dňu uzavretia zmluvy. Ak túto povinnosť nesplní, je považovaná za platiteľa od dátumu uzavretia tejto zmluvy.

Platiteľmi sú tiež osoby podliehajúce dani, ktorých obrat neprekročí sumu uvedenú v odseku 1, ak ide o samostatné osoby, ktoré vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, a ak celkový obrat všetkých týchto osôb prekročí sumu uvedenú v odseku 1. Tieto osoby sú povinné predložiť jednotlivo žiadosť o registráciu v lehotách uvedených v odseku 1. Ak osoba podliehajúca dani, ktorá nie je platiteľom, uzavrie zmluvu o združení alebo inú obdobnú zmluvu s platiteľom, je povinná predložiť žiadosť o registráciu ku dňu uzavretia zmluvy. Ak túto povinnosť nesplní, je platiteľom dňom uzavretia tejto zmluvy.

Osoby podliehajúce dani sú povinné predložiť žiadosť o registráciu ku dňu začatia podnikania, pokiaľ môžu alebo mohli rozumne predpokladať, že ich obrat za najviac tri najbližšie po sebe idúce kalendárne mesiace od tohto dňa presiahne 3 000 000 Kčs. Ak osoba podliehajúca dani túto povinnosť nesplní a jej skutočný obrat za toto obdobie presiahne 3 000 000 Kčs, je považovaná za platiteľa odo dňa začatia podnikania a je povinná predložiť daňové priznanie a vyporiadať vlastnú daňovú povinnosť za toto obdobie.

Osoby podliehajúce dani sú povinné predložiť žiadosť o registráciu ku dňu začatia podnikania, ak môžu alebo mohli predpokladať, že ich obrat za najbližšie najviac tri po sebe idúce kalendárne mesiace od tohto dňa presiahne 1 500 000 Sk. Ak osoba podliehajúca dani túto povinnosť nesplní a jej skutočný obrat za to obdobie presiahne 1 500 000 Sk, je platiteľom dňom začatia podnikania.

Osoby podliehajúce dani, ktorých obrat nepresiahne sumu podľa odseku 1, sú platiteľmi odo dňa účinnosti uvedeného na osvedčení o registrácii. Tieto osoby môžu predložiť žiadosť o registráciu platiteľa na vlastnú žiadosť kedykoľvek.

Osoby podliehajúce dani, ktorých obrat nepresiahne sumu uvedenú v odseku 1, sú platiteľmi dňom účinnosti uvedenom na osvedčení o registrácii. Tieto osoby môžu predložiť žiadosť o registráciu platiteľa kedykoľvek.

O zrušení registrácie môžu platitelia požiadať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa účinnosti uvedeného na osvedčení o registrácii, pokiaľ ich obrat nepresiahol za najbližšie predchádzajúce tri po sebe idúce mesiace sumu 1 500 000 Kčs a zároveň za najbližších predchádzajúcich 12 po sebe idúcich mesiacov sumu 6 000 000 Kčs. Platitelia podľa odseku 2 môžu požiadať o zrušenie registrácie jednotlivo iba pri zrušení zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, v ostatných prípadoch iba spoločne.

Ak sa osoba podliehajúca dani zaregistruje podľa odsekov 1 až 4, je oprávnená uplatniť nárok na odpočet dane zaplatenej alebo zúčtovanej pri majetku, a to podľa stavu v účtovníctve ku dňu účinnosti uvedenému na osvedčení o registrácii. Odpočet dane možno uplatniť iba pri majetku obstaranom najneskôr dvanásť mesiacov pred dňom účinnosti osvedčenia o registrácii. Odpočet dane možno uplatniť pri osobnom automobile a pri návratných fľašiach zo skla, ak sa na ne vzťahuje zákaz odpočtu dane podľa [§ 18 ods. 4] . Podmienkou pre uplatnenie odpočtu sú doklady vyhotovené platiteľom s údajmi o zaplatenej alebo zúčtovanej dani. U osoby podliehajúcej dani sa na účely odpočtu dane pri registrácii platiteľa uznávajú aj doklady vyhotovené platiteľmi, ktoré obsahujú cenu vrátane dane. Nárok sa uplatní v daňovom priznaní za prvé zdaňovacie obdobie po dni účinnosti uvedenom na osvedčení o registrácii.

V prípade zrušenia registrácie je platiteľ povinný odviesť daň z toho majetku, pri ktorom uplatnil odpočet dane, a to podľa účtovného stavu k dátumu zrušenia registrácie. Túto daň uvedie do daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie.

Osoby podliehajúce dani, ktoré v prvom zdaňovacom období uplatňujú odpočet dane spôsobom uvedeným v [§ 19 ods. 1 a 2] , majú nárok na pomernú časť odpočtu určeného podľa odseku 5. Pomerná časť odpočtu dane sa vypočíta ako súčin koeficientu vypočítaného podľa [§ 19 ods. 2] za prvé zdaňovacie obdobie a nároku na odpočet dane podľa odseku 5.

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“), ktorej podlieha zdaniteľné plnenie v tuzemsku, tovar z dovozu a medzinárodná autobusová preprava osôb uskutočňovaná zahraničným prevádzkovateľom v tuzemsku s výnimkou pravidelnej prepravy osôb (ďalej len „príležitostná autobusová preprava v tuzemsku“).

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“), ktorej podlieha zdaniteľné plnenie v tuzemsku a tovar z dovozu.

Daňová povinnosť vzniká dňom vystavenia daňového dokladu za zdaniteľné plnenie, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Daňová povinnosť vzniká dňom vystavenia daňového dokladu, zjednodušeného daňového dokladu alebo dokladu o použití za zdaniteľné plnenie.

Pri uskutočnení zdaniteľného plnenia podľa [§ 9 ods. 1 písm. f)] vzniká daňová povinnosť dňom vystavenia dokladu o použití.

Pri uskutočnení zdaniteľného plnenia v prospech osôb, ktoré nie sú platiteľmi, vzniká daňová povinnosť dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia, pokiaľ nebol za toto plnenie vystavený daňový doklad v termíne podľa [§ 12 ods. 1] .

Platiteľ je povinný viesť záznamy, v ktorých sú uvedené údaje rozhodné pre určenie dane.

Platiteľ je povinný viesť záznamy o prijatých a uskutočnených zdaniteľných plneniach, v ktorých sú uvedené údaje rozhodné pre určenie dane. V prípade prijatých zdaniteľných plnení vedie záznamy v členení na plnenia z tuzemska a z dovozu podľa jednotlivých sadzieb dane a prijaté zdaniteľné plnenia bez dane. V prípade uskutočnených zdaniteľných plnení vedie záznamy v členení na plnenia do tuzemska podľa jednotlivých sadzieb dane, plnenia oslobodené od daňovej povinnosti podľa [§ 24] a plnenia vo vzťahu k zahraničiu.

Platiteľ je povinný viesť evidenciu tržieb za zdaniteľné plnenia.

Platiteľ je povinný viesť evidenciu všetkých tržieb za uskutočnené zdaniteľné plnenia podľa určených sadzieb dane a za jednotlivé zdaňovacie obdobia.

Platiteľ je povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa daňový doklad, a to najneskôr do 15 dní odo dňa jeho uskutočnenia, a v prípade uskutočnenia plnenia na účely nesúvisiace s podnikaním doklad o použití.

Platiteľ je povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa daňový doklad, a to najneskôr do 15 dní odo dňa jeho uskutočnenia, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

obchodné meno, sídlo, prípadne bydlisko, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, v ktorého prospech sa uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

obchodné meno, sídlo, prípadne bydlisko, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, v prospech ktorého sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje,

názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia,

výšku ceny bez dane,

názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

sadzbu dane,

výšku ceny bez dane,

výšku dane zaokrúhlenú na celé haliere hore.

sadzbu dane,

Ak sú súčasťou zdaniteľného plnenia tovar alebo služby s rôznymi sadzbami dane, prípadne oslobodené od daňovej povinnosti, musia sa v daňovom doklade alebo v doklade o použití uviesť výška ceny a výška dane oddelene podľa ustanovených sadzieb, prípadne oslobodenie od dane.

Ak súčasťou zdaniteľného plnenia je tovar alebo služba s rôznymi sadzbami dane, prípadne plnenie oslobodené od daňovej povinnosti, musí sa v daňovom doklade uviesť výška ceny bez dane a výška dane celkom oddelene podľa ustanovených sadzieb, prípadne výška ceny plnenia oslobodeného od daňovej povinnosti. Daň sa zaokrúhľuje pre jednotlivé sadzby podľa ods. 2 písm. ch).

Platitelia sú povinní uchovávať všetky daňové doklady a doklady o použití rozhodné pre určenie dane po dobu 10 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

Ak osoba podliehajúca dani, ktorá nie je platiteľom, vystaví daňový doklad, je povinná oznámiť a zaplatiť daň na výstupe príslušnému finančnému orgánu najneskôr do 15 dní od konca mesiaca, v ktorom doklad vystavila.

Doklad o použití musí obsahovať:

Na účely uplatnenia odpočtu dane v prípade nájomných zmlúv a zmlúv o kúpe prenajatej veci môže plniť funkciu daňového dokladu aj splátkový kalendár uvedený v zmluve za predpokladu, že obsahuje náležitosti podľa [§ 12 ods. 2] . Splátkový kalendár musí platiteľ uvádzať v súpise daňových dokladov za každé zdaňovacie obdobie, ktorého sa týka.

Ak dôjde k oprave základu dane podľa [§ 15] , platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie vyhotoví pre platiteľa, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje, daňový dobropis alebo vrubopis, a to najneskôr do 15 dní po vykonaní opravy.

Ak dôjde k oprave základu dane alebo výšky dane podľa [§ 15] , platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie vyhotoví pre platiteľa, v ktorého prospech sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje, daňový dobropis alebo vrubopis, a to najneskôr do 15 dní po vykonaní opravy.

Daňový dobropis a vrubopis, obsahujú údaje ustanovené v [§ 12 ods. 2 písm. a), b), c), d), e)] , [g)] a ďalej:

Daňový dobropis a vrubopis obsahujú údaje ustanovené v [§ 12 ods. 2 písm. a), b), c)] , [e), f)] , [h)] a ďalej:

ak ide o dobropis, rozdiel medzi pôvodnou a zníženou cenou za zdaniteľné plnenie bez dane a tomu zodpovedajúcu daň zaokrúhlenú na celé haliere hore,

ak ide o dobropis, rozdiel medzi pôvodnou a zníženou cenou za zdaniteľné plnenie bez dane a tomu zodpovedajúcu daň zaokrúhlenú podľa [§ 12 ods. 2 písm. ch)] ,

ak ide o vrubopis, rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou cenou za zdaniteľné plnenie bez dane a tomu zodpovedajúcu daň zaokrúhlenú na celé haliere hore.

ak ide o vrubopis, rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou cenou za zdaniteľné plnenie bez dane a tomu zodpovedajúcu daň zaokrúhlenú podľa [§ 12 ods. 2 písm. ch)] .

Základom dane pri predaji platných mincí, ktoré sa na zberateľské účely predávajú za vyššiu cenu, než je ich nominálna hodnota, alebo za vyššiu cenu, než je prepočet ich nominálnej hodnoty na česko-slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Štátnou bankou česko-slovenskou, je rozdiel medzi nominálnou hodnotou a cenou bez dane, za ktorú sa predávajú. Pokiaľ sa predávajú za nižšiu cenu, než je ich nominálna hodnota, alebo za nižšiu cenu, než je prepočet ich nominálnej hodnoty na česko-slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Štátnou bankou česko-slovenskou, základom dane je nula.

Základom dane pri predaji zlata v zliatkoch alebo minciach, ktoré predáva Národná banka Slovenska za vyššiu cenu, než sa nakúpilo, je rozdiel medzi cenou, za ktorú sa nakúpilo, a cenou bez dane, za ktorú sa predáva. Ak nemožno nákupnú cenu zistiť, je základom dane rozdiel medzi svetovou trhovou cenou zlata a cenou bez dane, za ktorú sa predáva. Pokiaľ sa predáva za nižšiu cenu, než ako sa nakúpilo, základom dane je nula.

Základom dane pri predaji platných česko-slovenských poštových cenín a kolkov, ktoré sa predávajú za vyššie ceny, než je ich nominálna hodnota alebo cena podľa poštového sadzobníka, je rozdiel medzi nominálnou hodnotou alebo cenou podľa poštového sadzobníka a cenou bez dane, za ktorú sa predali. Pokiaľ sa predávajú za nižšie ceny, než je ich nominálna hodnota alebo cena podľa poštového sadzobníka, základom dane je nula. Pri predaji cenín, ktorých platnosť bola ukončená, je základom dane cena, ktorá neobsahuje daň.

Základom dane pri predaji platných mincí, ktoré sa na zberateľské účely predávajú za vyššiu cenu, než je ich nominálna hodnota, alebo za vyššiu cenu, než je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska, je rozdiel medzi nominálnou hodnotou a cenou bez dane, za ktorú sa predávajú. Pokiaľ sa predávajú za nižšiu cenu, než je ich nominálna hodnota, alebo za nižšiu cenu, než je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska, základom dane je nula.

Ak cena zdaniteľného plnenia nie je v zmluve určená, je rozhodujúca obvyklá cena bez dane.

Základom pre výpočet dane pri uskutočnení zdaniteľného plnenia s úhradou za hotové v prospech platiteľa, pri uskutočnení zdaniteľného plnenia v prospech osoby, ktorá nie je platiteľom, a v prípade zdaniteľného plnenia podľa [§ 12a ods. 6] je cena vrátane dane.

Ak zdaniteľné plnenie podlieha spotrebnej dani, [9)](#poznamky.poznamka-9) prípadne inej dani alebo poplatku podľa osobitných predpisov, [10)](#poznamky.poznamka-10) základ dane zahŕňa aj tieto dane a poplatky.

Ak cena zdaniteľného plnenia nie je v zmluve určená, je rozhodujúca obvyklá cena bez dane.

Ak platiteľ poskytne zľavu z ceny za zdaniteľné plnenie, základ dane sa zníži o sumu tejto zľavy.

Ak zdaniteľné plnenie podlieha spotrebnej dani, [9)](#poznamky.poznamka-9) základ dane zahŕňa aj túto daň.

Ak sa zdaniteľné plnenie uskutoční osobe majúcej osobitný vzťah k platiteľovi bez odplaty alebo odplata je nižšia ako obvyklá cena, základom dane je obvyklá cena bez dane.

Ak platiteľ poskytne zľavu z ceny za zdaniteľné plnenie, základ dane sa zníži o sumu tejto zľavy.

Základom dane pri kúpe prenajatej veci je vstupná cena [10a)](#poznamky.poznamka-10a) predmetu bez dane.

Ak sa zdaniteľné plnenie uskutoční osobe majúcej osobitný vzťah k platiteľovi bez odplaty alebo odplata je nižšia ako obvyklá cena, základom dane je obvyklá cena bez dane.

Základom dane v prípade zníženia alebo zvýšenia ceny je rozdiel medzi pôvodnou cenou a cenou po oprave.

Základom dane pri kúpe prenajatej veci je vstupná cena [10a)](#poznamky.poznamka-10a) predmetu bez dane.

Základom dane pri predaji tovaru alebo nehnuteľnosti na verejnej dražbe je vydražená cena znížená o daň.

Základom dane v prípade zníženia alebo zvýšenia ceny je rozdiel medzi pôvodnou cenou a cenou po oprave.

Základom dane pri predaji zlata v zliatkoch alebo minciach, ktoré predáva Štátna banka česko-slovenská za vyššiu cenu, než sa nakúpilo, je rozdiel medzi cenou, za ktorú sa nakúpilo, a cenou bez dane, za ktorú sa predáva. Ak nemožno nákupnú cenu zistiť, je základom dane rozdiel medzi svetovou trhovou cenou zlata a cenou bez dane, za ktorú sa predáva. Pokiaľ sa predáva za nižšiu cenu, než ako sa nakúpilo, základom dane je nula.

Základom dane pri predaji tovaru alebo nehnuteľnosti na verejnej dražbe je vydražená cena znížená o daň.

Platiteľ môže opraviť základ dane:

Platiteľ môže opraviť základ dane a výšku dane:

pri zmene ceny na základe zmeny kvalitatívnych, dodacích a iných podmienok dojednaných pri zdaniteľnom plnení,

pri zmene ceny na základe zmeny kvalitatívnych, dodacích a iných podmienok dohodnutých pri zdaniteľnom plnení,

pri použití chybnej sadzby dane za zdaniteľné plnenie.

pri použití chybnej sadzby dane za zdaniteľné plnenie a pri vzniku chyby pri výpočte dane.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú iba na platiteľov, ktorí boli platiteľmi v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom plnení pred opravou základu dane.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú iba na platiteľov, ktorí boli platiteľmi v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom plnení.

Sadzba dane pri tovare je 23 %. Pri tovare uvedenom v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, a pri tepelnej energii, je sadzba dane 5 %.

Sadzba dane pri tovare je 25 %. Pri tovare uvedenom v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, a pri tepelnej energii je sadzba dane 6 %.

Správca dane uzná na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy č. 1 tohto zákona zatriedenie tovaru orgánmi colnej správy.

Správca dane uzná na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy č. 1 tohto zákona záväznú informáciu o sadzobnom zatriedení tovaru colnými orgánmi.

Sadzba dane pri službách je 5 %. Pri službách uvedených v prílohe č. 2, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 23 %.

Sadzba dane pri službách je 6 %. Pri službách uvedených v prílohe č. 2, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto zákona, je sadzba dane 25 %.

Sadzba dane pri nehnuteľnostiach včítane stavebných objektov a stavebných prác zaradených podľa osobitného predpisu [11)](#poznamky.poznamka-11) do príslušných odborov je 5 %.

Sadzba dane pri stavbách vrátane stavebných objektov a stavebných prác zaradených podľa osobitného predpisu [11)](#poznamky.poznamka-11) do príslušných odborov je 6 %.

Sadzba dane pri prevode a využití práv je 5 %, s výnimkou prenájmu, keď sa po skončení nájomnej zmluvy najatá hnuteľná vec vracia prenajímateľovi, kde je sadzba dane 23 %.

Sadzba dane pri prevode a využití práv je 6 %, s výnimkou prenájmu, kde sa po skončení nájomnej zmluvy prenajatá hnuteľná vec vracia prenajímateľovi, kde je sadzba dane 25 %.

Sadzba dane pri službách zaradených podľa osobitného predpisu [12)](#poznamky.poznamka-12) do príslušných odborov ako výkony nákupu poľnohospodárskych a lesníckych výrobkov, výkony odbytu a zásobovania (včítane skladového hospodárstva), výkony zahraničného obchodu a výkony vnútorného obchodu, je rovnaká ako pri dodávanom tovare prípadne službách, na ktoré sa uvedený výkon vzťahuje.

Sadzba dane pri službách zaradených podľa osobitného predpisu [12)](#poznamky.poznamka-12) do príslušných odborov, ako výkony nákupu poľnohospodárskych a lesníckych výrobkov, výkony odbytu a zásobovania (vrátane skladového hospodárstva), výkony zahraničného obchodu a výkony vnútorného obchodu, je rovnaká ako pri dodávanom tovare, prípadne službách, na ktoré sa uvedený výkon vzťahuje.

Sadzby dane sú ustanovené jednotne pre celé územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Pri zmluvách o kúpe prenajatej veci sa zo vstupnej ceny uplatní rovnaká sadzba ako pri tovare alebo nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, a z prirážky, ktorá je na účely zákona určená ako rozdiel medzi celkovou dohodnutou sumou splátok a vstupnej ceny predmetu bez dane, je sadzba 6 %.

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej výšky sadzby. Vypočítaná daň sa zaokrúhli na celé koruny hore.

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej výšky sadzby dane, pokiaľ je základom dane cena, ktorá neobsahuje daň. Vypočítaná daň sa zaokrúhli podľa [§ 12 ods. 2 písm. ch)] .

Ak je odplata za zdaniteľné plnenie vyjadrená v devízových prostriedkoch, [13)](#poznamky.poznamka-13) prepočíta sa na česko-slovenskú menu podľa kurzu pre predaj vyhlasovaného Štátnou bankou česko-slovenskou a platného v deň vzniku daňovej povinnosti.

Daň sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je cena vrátane dane vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby dane, pokiaľ sa daň vypočítava z ceny vrátane dane. Vypočítaná daň sa zaokrúhli podľa [§ 12 ods. 2 písm. ch)] .

Ak je predmetom zdaniteľného plnenia tovar ako súbor predmetov, pričom pre jednotlivé predmety, ktoré ho tvoria, platia rôzne sadzby, použije sa sadzba určená pre predmet, ktorý dáva tovaru podstatný charakter.

Ak je odplata za zdaniteľné plnenie vyjadrená v devízových prostriedkoch [13)](#poznamky.poznamka-13) , prepočíta sa na slovenskú menu podľa kurzu v stĺpci predaj vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska a platného v deň vzniku daňovej povinnosti.

Pri predaji tovaru alebo nehnuteľnosti na verejnej dražbe sa daň vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je vydražená cena vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby.

Ak je predmetom zdaniteľného plnenia tovar ako súbor predmetov, pričom pre jednotlivé predmety, ktoré ho tvoria, platia rôzne sadzby dane, použije sa sadzba dane určená pre predmet, ktorý dáva tovaru podstatný charakter.

Po skončení kalendárneho roka určí platiteľ spôsobom podľa odseku 3 údaje za celý kalendárny rok a prípadné rozdiely v dani oproti skutočnosti vyporiada na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Opravené údaje uvedie do daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie tohto kalendárneho roka. Rovnakým spôsobom postupuje platiteľ aj v prípade, že v priebehu kalendárneho roka zruší registráciu platiteľa alebo ukončí podnikanie, a to za obdobie od 1. januára do dátumu uvedeného na rozhodnutí o zrušení registrácie platiteľa.

Po skončení kalendárneho roka určí platiteľ spôsobom podľa odseku 3 údaje za celý kalendárny rok a prípadné rozdiely v dani oproti skutočnosti vyporiada na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tieto rozdiely uvedie do daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie tohto kalendárneho roka. Rovnakým spôsobom postupuje platiteľ aj v prípade, že v priebehu kalendárneho roka zruší registráciu platiteľa alebo ukončí podnikanie, a to za obdobie od 1. januára do dátumu uvedeného na rozhodnutí o zrušení registrácie platiteľa.

Nárok na odpočet dane má platiteľ, pokiaľ nakúpený tovar, stavebné objekty, prevedené nehnuteľnosti, prijaté služby alebo prevedené a využité práva (ďalej len „prijaté zdaniteľné plnenia“) použije pre svoje zdaniteľné plnenia za podmienok ustanovených zákonom.

Nárok na odpočet dane má platiteľ, pokiaľ nakúpený tovar, stavby, prevedené nehnuteľnosti, prijaté služby alebo prevedené a využité práva (ďalej len „prijaté zdaniteľné plnenia“) použije pre svoje zdaniteľné plnenia za podmienok ustanovených zákonom.

Platiteľ nemá nárok na odpočet dane, pokiaľ nedoloží oprávnenosť svojho nároku na odpočet dane daňovým dokladom alebo pokiaľ prijaté zdaniteľné plnenia použije pre svoje zdaniteľné plnenia oslobodené od daňovej povinnosti podľa [§ 24] .

Platiteľ nemá nárok na odpočet dane, pokiaľ nedoloží oprávnenosť svojho nároku na odpočet dane daňovým dokladom alebo zjednodušeným daňovým dokladom alebo pokiaľ prijaté zdaniteľné plnenia použije pre svoje zdaniteľné plnenia oslobodené od daňovej povinnosti podľa [§ 24] .

Ak platiteľ predá osobný automobil a vratné fľaše zo skla, pri ktorých kúpe neuplatnil nárok na odpočet podľa odseku 4, je tento predaj oslobodený od daňovej povinnosti.

Ak platiteľ predá osobný automobil a vratné fľaše zo skla, pri ktorých kúpe neuplatnil nárok na odpočet podľa odseku 4, daň sa neuplatňuje.

Po skončení kalendárneho roka určí platiteľ spôsobom podľa odsekov 1, 2 a 3 údaje za celý kalendárny rok a prípadné rozdiely v dani oproti skutočnosti vyporiada na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Opravené údaje uvedie do daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie tohto kalendárneho roka. Rovnakým spôsobom postupuje platiteľ aj v prípade, že v priebehu kalendárneho roka zruší registráciu platiteľa alebo ukončí podnikanie, a to za obdobie od 1. januára do dátumu uvedeného na rozhodnutí o zrušení registrácie platiteľa.

Po skončení kalendárneho roka určí platiteľ spôsobom podľa odsekov 1, 2 a 3 údaje za celý kalendárny rok a prípadné rozdiely v dani oproti skutočnosti vyporiada na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tieto rozdiely uvedie do daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie tohto kalendárneho roka. Rovnakým spôsobom postupuje platiteľ aj v prípade, že v priebehu kalendárneho roka zruší registráciu platiteľa alebo ukončí podnikanie, a to za obdobie od 1. januára do dátumu uvedeného na rozhodnutí o zrušení registrácie platiteľa.

Nárok na vrátenie odpočtu za obdobie, v ktorom vznikol, má Správa federálnych hmotných rezerv pri nákupe tovaru pre štátne hmotné rezervy a ostatní platitelia pri nákupe tovaru pre „Program 222“,a to do 15 dní od lehoty na predloženie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Podmienkou je, že tieto nákupy budú účtovne sledované samostatne a daň sa vyporiada na samostatnom daňovou priznaní.

Nárok na vrátenie odpočtu za obdobie, v ktorom vznikol, má Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky pri nákupe tovaru pre štátne hmotné rezervy a ostatní platitelia pri nákupe tovaru pre „Program 222“, a to do 15 dní od lehoty na predloženie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Podmienkou je, že tieto nákupy budú účtovne sledované samostatne a daň sa vyporiada na samostatnom daňovom priznaní.

dodanie tovaru, stavebných objektov a prevod nehnuteľností, okrem pozemkov, pri ktorom dochádza ku zmene vlastníckeho práva alebo práva hospodárenia,

dodanie tovaru, stavieb a prevod nehnuteľností, okrem pozemkov, pri ktorom dochádza ku zmene vlastníckeho práva alebo práva hospodárenia,

peniazmi platné bankovky a mince česko-slovenskej alebo cudzej meny, pokiaľ sa česko-slovenské mince na zberateľské účely nepredávajú za inú cenu, než je ich nominálna hodnota, alebo cudzie bankovky a mince za inú cenu, než je prepočet ich nominálnej hodnoty na česko-slovenskú menu podľa kurzu stred vyhlasovaného Štátnou bankou česko-slovenskou; za platné sa považujú aj také bankovky a mince, ktorých platnosť bola ukončená, ale možno ich za platné bankovky a mince vymeniť,

peniazmi platné bankovky a mince slovenskej alebo cudzej meny, pokiaľ sa slovenské mince na zberateľské účely nepredávajú za inú cenu, než je ich nominálna hodnota, alebo cudzie bankovky a mince za inú cenu, než je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu stred vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska; za platné sa považujú aj také bankovky a mince, ktorých platnosť bola ukončená, ale možno ich za platné bankovky a mince vymeniť,

správcom dane príslušný územný finančný orgán (ďalej len „finančný orgán“), s výnimkou dovozu tovaru a príležitostnej autobusovej prepravy v tuzemsku, kde je správcom dane colnica,

správcom dane je príslušný územný finančný orgán [2)](#poznamky.poznamka-2) (ďalej len „finančný orgán“) s výnimkou dovozu tovaru, kde je správcom dane colný orgán,

Ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac a ak nadmerný odpočet nie je uhradený z dane na výstupe do dvoch kalendárnych mesiacov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikol, má platiteľ nárok na vrátenie dane do 15 dní od lehoty na predloženie daňového priznania za bežné zdaňovacie obdobie, prípadne do 15 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas. Ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvťrok a ak nie je nadmerný odpočet uhradený z dane na výstupe za zdaňovacie obdobie nasledujúce po období, v ktorom vznikol, má platiteľ nárok na vrátenie dane do 15 dní od lehoty na predloženie daňového priznania za bežné zdaňovacie obdobie, prípadne do 15 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas.

Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu má platiteľ do 45 dní od lehoty na predloženie daňového priznania za bežné zdaňovacie obdobie, prípadne do 45 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas.

Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu má platiteľ iba v tej výške, ktorá nebola uhradená z dane zaúčtovanej na výstupe.

Ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac, má platiteľ nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu v daňovom priznaní v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom vznikol. Tento nadmerný odpočet sa prípadne zníži o vlastnú daňovú povinnosť.

Ak je obrat platiteľa za predchádzajúci kalendárny rok alebo predpokladaný ročný obrat vyšší ako 100 000 000 Kčs, je platiteľ povinný zaplatiť preddavok na svoju daňovú povinnosť vo výške 50 % sumy dane zaplatenej za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Preddavky sa zaokrúhľujú na 1000 Kčs hore.

Platiteľ, na ktorého sa vzťahuje odsek 2, si môže zvoliť ako zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac a túto skutočnosť oznámiť finančnému orgánu. Zmenu zdaňovacieho obdobia možno vykonať začínajúc prvým mesiacom po uplynutí kalendárneho štvrťroka. Svojím rozhodnutím je viazaný najmenej do konca kalendárneho roka.

Platiteľ, na ktorého sa vzťahuje odsek 2, si môže zvoliť ako zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac a túto skutočnosť oznámiť finančnému orgánu. Zmenu zdaňovacieho obdobia možno vykonať začínajúc prvým mesiacom po uplynutí kalendárneho štvrťroka. Svojím rozhodnutím je viazaný najmenej do konca kalendárneho roka.

Po registrácii osôb za platiteľov je ich prvým zdaňovacím obdobím

Daň je splatná za zdaňovacie obdobie najneskôr do 15 dní po skončení tohto obdobia, s výnimkou dane pri dovážanom tovare a príležitostnej autobusovej preprave v tuzemsku. Dodatočne splatná daň, zvýšenie dane, penále a pokuta sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia finančného orgánu.

Daň je splatná za zdaňovacie obdobie najneskôr do 15 dní po skončení tohto obdobia, s výnimkou dane pri dovezenom tovare. Dodatočne splatná daň, zvýšenie dane, penále a pokuta sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia finančného orgánu.

Platiteľ je povinný do 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia predložiť daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie v prípadoch ustanovených týmto zákonom spôsobom ustanoveným zákonmi národných rád.

Platiteľ je povinný do 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia predložiť daňové priznanie spôsobom ustanoveným osobitným predpisom [36a)](#poznamky.poznamka-36a) .

Postup pri registrácii a oznamovaciu povinnosť ustanovuje [§ 5] tohto zákona a zákony národných rád.

Postup pri registrácii a oznamovaciu povinnosť ustanovuje [§ 5] tohto zákona a osobitný predpis [36a)](#poznamky.poznamka-36a) .

Pokiaľ ide o osobu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie [§ 12 ods. 6] , uloží jej finančný orgán pokutu až do výšky 1 000 000 Kčs, najmenej však 5000 Kčs.

Pokiaľ ide o osobu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie § 12 ods. 6, uloží jej finančný orgán pokutu až do výšky 1 000 000 Kčs, najmenej však 5000 Kčs.

Spôsob vyrubenia zvýšenia dane, penále a pokút a ich vymáhanie ustanovia zákony národných rád o správe daní a poplatkov.

Spôsob vyrubenia zvýšenia dane, penále a pokút a ich vymáhanie ustanoví osobitný predpis [36a)](#poznamky.poznamka-36a) .

Pre konanie vo veciach dane včítane penále a pokút platia zákony národných rád, pokiaľ nie je týmto zákonom ustanovené inak.

Pre konanie vo veciach dane včítane penále a pokút platí osobitný predpis [36a)](#poznamky.poznamka-36a) , pokiaľ nie je týmto zákonom ustanovené inak.

tovar prepustený do voľného obehu [37)](#poznamky.poznamka-37) v tuzemsku,

tovar prepustený do režimu voľného obehu [37)](#poznamky.poznamka-37) ,

späť dovážený tovar, ktorý bol prepustený do záznamového obehu [38)](#poznamky.poznamka-38) v zahraničí za účelom spracovania, úpravy alebo opravy,

tovar prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme navracania [38)](#poznamky.poznamka-38) ,

späť vyvážaný tovar, ktorý bol prepustený do záznamového obehu v tuzemsku za účelom dočasného použitia.

tovar prepustený do režimu dočasného použitia [38a)](#poznamky.poznamka-38a) ,

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom vzniku nároku štátu na clo. [39)](#poznamky.poznamka-39)

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká dňom vzniku colného dlhu [39)](#poznamky.poznamka-39) .

Nárok na odpočet dane pri dovoze tovaru uplatňuje platiteľ podľa ustanovení [druhej časti hlavy VI] tohto zákona, a to v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom daň zaplatil.

Nárok na odpočet dane pri dovoze tovaru uplatňuje platiteľ podľa ustanovení druhej časti hlavy VI tohto zákona, a to v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom daň zaplatil.

Tovar z dovozu je oslobodený od dane, pokiaľ sa naň vzťahuje oslobodenie od cla, [40)](#poznamky.poznamka-40) s výnimkou:

Tovar z dovozu je oslobodený od dane, pokiaľ sa naň vzťahuje oslobodenie od cla [40)](#poznamky.poznamka-40) , pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Daňovým dokladom pri dovoze je písomný návrh na colné konanie alebo iný doklad potvrdzujúci prepustenie tovaru.

Daň sa uplatní aj pri oslobodení od cla [40)](#poznamky.poznamka-40) v prípade:

cla a poplatkov vyberaných colnicami pri dovoze tovaru,

cla,

príslušnej spotrebnej dane.

spotrebnej dane,

Pri dovezenom tovare podľa [§ 45 ods. 1 písm. c)] je suma dane za každý aj začatý mesiac, v ktorom je tovar v záznamovom obehu v tuzemsku, 3 % z dane, ktorá by sa mala vyrubiť, keby bol tento tovar prepustený do voľného obehu v tuzemsku v okamihu jeho prepustenia do záznamového obehu v tuzemsku. Takto určená daň nesmie byť vyššia ako tá, ktorá by sa vyrubila v prípade prepustenia tohto tovaru do voľného obehu v tuzemsku v okamihu jeho prepustenia do záznamového obehu v tuzemsku.

Pri dovezenom tovare podľa [§ 45 ods. 1 písm. c)] je suma dane za každý aj začatý mesiac, v ktorom je tovar prepustený do režimu dočasného použitia, 3 % z dane, ktorá by sa mala vyrubiť, keby bol tento tovar prepustený do režimu voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia. Takto určená daň nesmie byť vyššia ako tá, ktorá by sa vyrubila v prípade prepustenia tohto tovaru do režimu voľného obehu v okamihu jeho prepustenia do režimu dočasného použitia.

Pri dovážanom tovare sa uplatňujú sadzby dane podľa [§ 16] .

Pri tovare prepustenom do režimu voľného obehu z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa daň vypočíta spôsobom zhodným s výpočtom cla [45)](#poznamky.poznamka-45) .

Federálne ministerstvo financií upraví vyhláškou spôsob odpočtu, prípadne vrátenie dane platiteľom za zdaniteľné plnenia poskytované osobám pri prechode štátnej hranice Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky upraví všeobecne záväzným právnym predpisom osobitný spôsob vrátenia sumy dane viažúcej sa k poskytnutému zdaniteľnému plneniu osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Na účely tohto zákona je vývoz tovaru uskutočnený, ak je tovar prepustený do voľného obehu v zahraničí a potvrdené jeho konečné dopravenie do zahraničia na daňovou doklade. Vývozcom sa na účely tohto zákona rozumie účastník colného konania.

Na účely tohto zákona je vývoz tovaru uskutočnený, ak je tovar prepustený v režime vývozu a potvrdený colným orgánom v ods. C daňového dokladu.

Platiteľ má nárok na odpočet dane pri vyváženom tovare podľa [§ 18 až 22] , pokiaľ sa nepovažuje za oprávneného vývozcu, na ktorého sa nevzťahuje [§ 22 ods. 1] .

Pri vývoze tovaru uskutočneného prostredníctvom nepriameho zástupcu [44)](#poznamky.poznamka-44) nemá tento zástupca nárok na oslobodenie od daňovej povinnosti a odpočet dane pri vyvážanom tovare. Daňovým dokladom je písomné colné vyhlásenie, v ktorom je zastúpená osoba uvedená ako predávajúca vo vzťahu k zahraničiu popri odosielateľovi. Daňový doklad musí byť doložený príslušnou zmluvou o zastúpení. Oslobodenie od daňovej povinnosti a nárok na odpočet uplatňuje zastúpená osoba, ak je platiteľom.

Na účely tohto zákona sa za oprávneného vývozcu považuje platiteľ,

Platiteľ má nárok na odpočet dane pri vyvážanom tovare podľa [§ 18 až 22] , pokiaľ sa nepovažuje za oprávneného vývozcu, na ktorého sa nevzťahuje [§ 22 ods. 1] .

Oprávnený vývozca má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vzťahujúceho sa na vyvážaný tovar za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, a to do 15 dní od lehoty pre predloženie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, prípadne do 15 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas.

Na účely tohto zákona sa za oprávneného vývozcu považuje platiteľ,

Oprávnený vývozca, ktorý zároveň uskutočňuje zdaniteľné plnenia v tuzemsku, má v prípade vzniku nadmerného odpočtu nárok na vrátenie pomernej časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie, a to do 15 dní od lehoty pre predloženie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, prípadne do 15 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas. Táto pomerná časť sa určí ako súčin celkovej dane na vstupe za zdaňovacie obdobie upravenej podľa [§ 19] a koeficienta. Tento koeficient sa určí ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien bez dane za vyvážaný tovar a v menovateli súčet cien bez dane za zdaniteľné plnenie, okrem zdaniteľných plnení oslobodených od daňovej povinnosti podľa [§ 24] . Pri výpočte koeficienta sa vychádza z údajov za príslušné zdaňovacie obdobie. Koeficient sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta.

Oprávnený vývozca má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vzťahujúceho sa na vyvážaný tovar za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, a to do 15 dní od lehoty pre predloženie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, prípadne do 15 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas.

Vrátenie pomernej časti nadmerného odpočtu ustanovenej podľa odsekov 5 a 6 za zdaňovacie obdobie nesmie prekročiť nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie. V prípade postupu podľa [§ 22] sa nadmerný odpočet zníži o sumu vrátenej dane.

Oprávnený vývozca, ktorý zároveň uskutočňuje zdaniteľné plnenia v tuzemsku, má v prípade vzniku nadmerného odpočtu nárok na vrátenie pomernej časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie, a to do 15 dní od lehoty pre predloženie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, prípadne do 15 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas. Táto pomerná časť sa určí ako súčin celkovej dane na vstupe za zdaňovacie obdobie upravenej podľa [§ 19] a koeficienta. Tento koeficient sa určí ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien bez dane za vyvážaný tovar a v menovateli súčet cien bez dane za zdaniteľné plnenie, okrem zdaniteľných plnení oslobodených od daňovej povinnosti podľa [§ 24] . Pri výpočte koeficienta sa vychádza z údajov za príslušné zdaňovacie obdobie. Koeficient sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta.

Daňovým dokladom pri vývoze tovaru je písomný návrh na colné konanie.

Vrátenie pomernej časti nadmerného odpočtu ustanovenej podľa odsekov 5 a 6 za zdaňovacie obdobie nesmie prekročiť nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie. V prípade postupu podľa [§ 22] sa nadmerný odpočet zníži o sumu vrátenej dane.

Federálne ministerstvo financií po dohode s Federálnym ministerstvom zahraničných vecí upraví vyhláškou osobitný spôsob odpočtu, prípadne vrátenie dane platiteľom za zdaniteľné plnenia poskytované osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov.

Daňovým dokladom pri vývoze tovaru je písomné colné vyhlásenie.

Poskytovanie služieb a prevod a využitie práv do zahraničia sa na účely dane posudzuje rovnako ako vývoz tovaru podľa [§ 47 ods. 1] , [3, 4, 5, 6, 7] .

Poskytovanie služieb a prevod a využitie práv do zahraničia je oslobodené od daňovej povinnosti. Poskytovaním služieb a prevodom a využitím práv do zahraničia sa na účely tohto zákona rozumie tiež poskytovanie služieb a prevod a využitie práv s miestom plnenia v tuzemsku, keď sú služby a prevod a využitie práv určené na spotrebu alebo použitie v zahraničí.

Na účely odseku 1 sa poskytovanie finančných a poisťovacích činností do zahraničia nepovažuje za dodanie oslobodené od daňovej povinnosti podľa [§ 24] . Pri určení výšky odpočtu sa postupuje podľa [§ 19] .

Na účely odseku 1 sa poskytovanie finančných a poisťovacích činností do zahraničia nepovažuje za dodanie oslobodené od daňovej povinnosti podľa [§ 24] zákona.

Poskytovaním služieb do zahraničia sa rozumie tiež poskytovanie služieb v tuzemsku, ak sa tieto služby:

Ustanovenia [§ 47 ods. 1] , [5 až 9] platia pre poskytovanie služieb a prevod a využitie práv do zahraničia v rovnakom rozsahu ako pre vývoz tovaru.

Ustanovenia [§ 47 ods. 4, 5, 6 a 7] platia pre medzinárodnú prepravu v rovnakom rozsahu ako pre vývoz tovaru.

Ustanovenia [§ 47 ods. 5 až 9] platia pre medzinárodnú prepravu v rovnakom rozsahu ako pre vývoz tovaru.

Platiteľmi sú tiež osoby podliehajúce dani, ktorých obrat neprekročí sumu podľa odseku 1, pokiaľ ide o samostatné osoby, ktoré vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení [2a)](#poznamky.poznamka-2a) alebo inej obdobnej zmluvy, a pokiaľ celkový obrat všetkých týchto osôb prekročí sumu podľa odseku 1. Tieto osoby sú povinné predložiť jednotlivo žiadosť o registráciu v lehotách uvedených v odseku 1.

Platiteľmi sú tiež osoby podliehajúce dani, ktorých obrat neprekročí sumu podľa odseku 1, pokiaľ ide o samostatné osoby, ktoré vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení [2a)](#poznamky.poznamka-2a) alebo inej obdobnej zmluvy, a pokiaľ celkový obrat všetkých týchto osôb prekročí sumu podľa odseku 1. Tieto osoby sú povinné predložiť jednotlivo žiadosť o registráciu v lehotách uvedených v odseku 1. Pokiaľ osoba podliehajúca dani, ktorá nie je platiteľom, uzavrie zmluvu o združení alebo inú obdobnú zmluvu s platiteľom, je povinná predložiť žiadosť o registráciu ku dňu uzavretia zmluvy. Ak túto povinnosť nesplní, je považovaná za platiteľa od dátumu uzavretia tejto zmluvy.

V priebehu jedného roka od účinnosti tohto zákona môže požiadať osoba, ktorá predložila žiadosť o registráciu na vlastnú žiadosť, o zrušenie registrácie, a to za podmienok ustanovených zákonom národných rád. V týchto prípadoch neplatí ustanovenie [§ 5 ods. 5] . V tomto prípade je platiteľ povinný odviesť daň z obratu pri majetku, ktorý oprávnene do 31. decembra 1992 nakúpil za ceny bez dane z obratu, a to podľa účtovného stavu ku dňu zrušenia registrácie.

V priebehu jedného roka od účinnosti tohto zákona môže požiadať osoba, ktorá predložila žiadosť o registráciu na vlastnú žiadosť, o zrušenie registrácie, a to za podmienok ustanovených zákonom národných rád. V týchto prípadoch neplatí ustanovenie [§ 5 ods. 5] . V tomto prípade je platiteľ povinný odviesť daň z obratu pri majetku, ktorý oprávnene do 31. decembra 1992 nakúpil za ceny bez dane z obratu, a to podľa účtovného stavu ku dňu zrušenia registrácie. Ďalej je platiteľ povinný odviesť i daň z obratu, ktorá mu bola vrátená podľa [§ 53 a § 54] , a to podľa účtovného stavu k dátumu zrušenia registrácie.

Postup pri uplatnení nároku na odpočet zaplatenej dane z obratu a dovoznej dane upraví vyhláškou príslušný orgán štátnej správy Českej republiky a Slovenskej republiky.

Postup pri uplatnení nároku na odpočet zaplatenej dane z obratu a dovoznej dane upraví vyhláškou Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Pri zmluvách o kúpe prenajatej veci uzavretých pred účinnosťou tohto zákona sa jeho ustanovenia vzťahujú na splátky nájomného zaplatené po 1. januári 1993. Na účely § 9 ods. 5 a [§ 14 ods. 6] sa v tomto prípade bude vychádzať zo vstupnej ceny bez dane zníženej o nájomné zaplatené do 31. decembra 1992 a zníženej o sumu pripadajúcu na finančné činnosti v pomernej časti zodpovedajúcej dĺžke prenájmu.

Pri zmluvách o kúpe prenajatej veci uzavretých pred účinnosťou tohto zákona sa jeho ustanovenia vzťahujú na splátky nájomného zaplatené po 1. januári 1993. Na účely [§ 9 ods. 3] a [§ 14 ods. 6] sa v tomto prípade bude vychádzať zo vstupnej ceny bez dane zníženej o nájomné zaplatené do 31. decembra 1992 a zníženej o sumu pripadajúcu na finančné činnosti v pomernej časti zodpovedajúcej dĺžke prenájmu.

Miestom zdaniteľného plnenia pri prevode nehnuteľnosti alebo dodaní stavebného objektu je miesto, kde sa nehnuteľnosť alebo stavebný objekt nachádza.

Miestom zdaniteľného plnenia pri prevode nehnuteľnosti a dodaní stavby je miesto, kde sa nehnuteľnosť a stavba nachádzajú.

miesto, kde má osoba poskytujúca službu alebo uskutočňujúca prevod a využitie práv svoje sídlo alebo kde má stálu prevádzkáreň, v ktorej poskytuje služby; pokiaľ nemá sídlo alebo stále zariadenie, miesto, kde má bydlisko, prípadne miesto, kde sa obvykle zdržiava,

miesto, kde má osoba poskytujúca službu alebo uskutočňujúca prevod a využitie práv svoje sídlo alebo kde má stálu prevádzkáreň, v ktorej poskytuje služby; pokiaľ nemá sídlo alebo stále zariadenie, miesto, kde má bydlisko, prípadne miesto, kde sa obvykle zdržiava, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak,

miesto, kde sa nehnuteľnosť alebo stavebný objekt nachádza, pri poskytovaní služieb vzťahujúcich sa na tieto veci včítane služieb realitných kancelárií, odhadcov a služieb architektov a stavebného dozoru,

miesto, kde sa nehnuteľnosť alebo stavba nachádza, pri poskytovaní služieb vzťahujúcich sa na tieto veci včítane služieb realitných kancelárií, odhadcov a služieb architektov a stavebného dozoru,

miesto, kde sa preprava začína uskutočňovať, pri poskytovaní prepravných služieb,

miesto, kde sa preprava začína uskutočňovať, pri poskytovaní prepravných služieb, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak,

Zdaniteľné plnenie uskutočňované prostredníctvom predajných automatov, prípadne ich obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze sa považuje za uskutočnené dňom, keď platiteľ vyberie peniaze alebo známky z prístroja alebo zistí iným spôsobom výšku obratu.

Zdaniteľné plnenie uskutočňované prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze a v prípadoch, keď sa úhrada za zdaniteľné plnenie uskutočňuje platobnými kartami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze sa považuje za uskutočnené dňom, keď platiteľ vyberie peniaze alebo známky z prístroja alebo zistí iným spôsobom výšku obratu.

V prípade nájomných zmlúv [5)](#poznamky.poznamka-5) , zmlúv o kúpe prenajatej veci a zmlúv o dielo [6)](#poznamky.poznamka-6) a v ostatných prípadoch, keď sa úhrada vykonáva pravidelne formou opakovaného plnenia alebo čiastkového plnenia počas doby trvania zmluvy, sa každé opakované plnenie alebo čiastkové plnenie považuje za samostatné zdaniteľné plnenie. V tomto prípade sa považuje zdaniteľné plnenie za uskutočnené dňom uvedeným v zmluve alebo zaplatením každého opakovaného plnenia alebo čiastkového plnenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.

V prípade nájomných zmlúv [5)](#poznamky.poznamka-5) , zmlúv o kúpe prenajatej veci, zmlúv o dielo [6)](#poznamky.poznamka-6) a v ostatných prípadoch, keď sa zdaniteľné plnenie uskutočňuje formou čiastkového alebo opakovaného plnenia počas doby trvania zmluvy, sa každé čiastkové alebo opakované plnenie považuje za samostatne zdaniteľné plnenie.

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“), ktorej podlieha zdaniteľné plnenie v tuzemsku, tovar z dovozu a príležitostná autobusová doprava prevádzkovaná zahraničným prevádzkovateľom v tuzemsku.

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“), ktorej podlieha zdaniteľné plnenie v tuzemsku, tovar z dovozu a medzinárodná autobusová preprava osôb uskutočňovaná zahraničným prevádzkovateľom v tuzemsku s výnimkou pravidelnej prepravy osôb (ďalej len „príležitostná autobusová preprava v tuzemsku“).

Platiteľ je povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa daňový doklad, a to najneskôr do 15 dní odo dňa jeho uskutočnenia.

Platiteľ je povinný vyhotoviť za každé zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa daňový doklad, a to najneskôr do 15 dní odo dňa jeho uskutočnenia, a v prípade uskutočnenia plnenia na účely nesúvisiace s podnikaním doklad o použití.

Daňový doklad musí obsahovať najmä:

Daňový doklad musí obsahovať:

obchodné meno, sídlo, miesto podnikania, prípadne bydlisko, identifikačné a daňové registračné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

obchodné meno, sídlo, prípadne bydlisko, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, ktorý uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

obchodné meno, sídlo, miesto podnikania, prípadne bydlisko, identifikačné a daňové registračné číslo platiteľa, v ktorého prospech sa uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

obchodné meno, sídlo, prípadne bydlisko, miesto podnikania, daňové identifikačné číslo platiteľa, v ktorého prospech sa uskutočňuje zdaniteľné plnenie,

názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

poradové číslo dokladu,

dátum vystavenia dokladu,

názov, množstvo tovaru alebo rozsah zdaniteľného plnenia,

výšku ceny bez dane,

dátum vystavenia dokladu,

výšku dane.

výšku ceny bez dane,

Ak súčasťou zdaniteľného plnenia sú tovar alebo služby s rôznymi sadzbami dane, prípadne oslobodené od daňovej povinnosti, musia byť v daňovom doklade uvedené výška ceny a výška dane oddelene podľa ustanovených sadzieb, prípadne oslobodenie od dane.

Ak sú súčasťou zdaniteľného plnenia tovar alebo služby s rôznymi sadzbami dane, prípadne oslobodené od daňovej povinnosti, musia sa v daňovom doklade alebo v doklade o použití uviesť výška ceny a výška dane oddelene podľa ustanovených sadzieb, prípadne oslobodenie od dane.

Platitelia sú povinní uchovávať všetky daňové doklady rozhodné pre určenie dane po dobu 10 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Toto ustanovenie nemôže byť dotknuté ustanoveniami osobitného predpisu. [7)](#poznamky.poznamka-7)

Platitelia sú povinní uchovávať všetky daňové doklady a doklady o použití rozhodné pre určenie dane po dobu 10 rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť.

Daňový dobropis a vrubopis obsahujú údaje ustanovené v [§ 12 ods. 2] a ďalej:

Daňový dobropis a vrubopis, obsahujú údaje ustanovené v [§ 12 ods. 2 písm. a), b), c), d), e)] , [g)] a ďalej:

ak ide o dobropis, dátum vystavenia pôvodného daňového dokladu, rozdiel medzi pôvodnou a zníženou cenou za zdaniteľné plnenie bez dane a dodatočne splatnú daň,

ak ide o dobropis, rozdiel medzi pôvodnou a zníženou cenou za zdaniteľné plnenie bez dane a tomu zodpovedajúcu daň zaokrúhlenú na celé haliere hore,

ak ide o vrubopis, dátum vystavenia pôvodného daňového dokladu, rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou cenou za zdaniteľné plnenie a dodatočne splatnú daň.

ak ide o vrubopis, rozdiel medzi pôvodnou a zvýšenou cenou za zdaniteľné plnenie bez dane a tomu zodpovedajúcu daň zaokrúhlenú na celé haliere hore.

Základom dane pri kúpe najatej veci je cena predmetu, ktorá by sa dojednala v prípade kúpnej zmluvy, minimálne vo výške obvyklej ceny bez dane, s výnimkou prípadov, keď cena bez dane tovaru, nehnuteľnosti alebo stavebného objektu, ktoré sú predmetom kúpy, presiahne sumu 1 000 000 Kčs. V tomto prípade je základom dane nájomné bez dane znížené o sumu pripadajúcu na finančné činnosti.

Základom dane pri kúpe prenajatej veci je vstupná cena [10a)](#poznamky.poznamka-10a) predmetu bez dane.

pri zmene ceny na základe zmeny kvalitatívnych, dodacích a iných podmienok dojednaných pri zdaniteľnom plnení.

pri zmene ceny na základe zmeny kvalitatívnych, dodacích a iných podmienok dojednaných pri zdaniteľnom plnení,

Rozdiel nového a opraveného základu dane sa považuje za samostatné zdaniteľné plnenie, ktoré podlieha dani v zdaňovacom období, v ktorom sa vyhotovil daňový dobropis alebo vrubopis vzťahujúci sa na toto zdaniteľné plnenie.

Rozdiel pôvodného a opraveného základu dane sa považuje za samostatné zdaniteľné plnenie, ktoré podlieha dani v zdaňovacom období, v ktorom sa vyhotovil daňový dobropis alebo vrubopis vzťahujúci sa na toto zdaniteľné plnenie.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú iba na tie osoby, ktoré boli platiteľmi v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom plnení pred opravou základu dane.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú iba na platiteľov, ktorí boli platiteľmi v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom plnení pred opravou základu dane.

Sadzba dane pri nehnuteľnostiach včítane stavebných objektov zaradených podľa osobitného predpisu [11)](#poznamky.poznamka-11) do príslušných odborov je 5 %.

Sadzba dane pri nehnuteľnostiach včítane stavebných objektov a stavebných prác zaradených podľa osobitného predpisu [11)](#poznamky.poznamka-11) do príslušných odborov je 5 %.

Sadzba dane pri službách zaradených podľa osobitného predpisu [12)](#poznamky.poznamka-12) do príslušných odborov ako výkony nákupu poľnohospodárskych a lesníckych výrobkov, výkony odbytu a zásobovania (včítane skladového hospodárstva), výkony zahraničného obchodu a výkony vnútorného obchodu, je rovnaká ako pri dodávanom tovare, na ktorý sa uvedený výkon vzťahuje.

Sadzba dane pri službách zaradených podľa osobitného predpisu [12)](#poznamky.poznamka-12) do príslušných odborov ako výkony nákupu poľnohospodárskych a lesníckych výrobkov, výkony odbytu a zásobovania (včítane skladového hospodárstva), výkony zahraničného obchodu a výkony vnútorného obchodu, je rovnaká ako pri dodávanom tovare prípadne službách, na ktoré sa uvedený výkon vzťahuje.

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej sadzby delený stom.

Daň sa vypočíta ako súčin základu dane a príslušnej výšky sadzby. Vypočítaná daň sa zaokrúhli na celé koruny hore.

Pri predaji tovaru alebo nehnuteľnosti na verejnej dražbe sa daň vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je vydražená cena vynásobená príslušnou sadzbou dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej sadzby.

Pri predaji tovaru alebo nehnuteľnosti na verejnej dražbe sa daň vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je vydražená cena vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby.

Nárok na odpočet dane má platiteľ, pokiaľ nakúpený tovar, stavebné objekty, prevedené nehnuteľnosti, prijaté služby alebo prevedené a využité práva (ďalej len „prijaté zdaniteľné plnenia“) použije na podnikanie za podmienok ustanovených zákonom.

Nárok na odpočet dane má platiteľ, pokiaľ nakúpený tovar, stavebné objekty, prevedené nehnuteľnosti, prijaté služby alebo prevedené a využité práva (ďalej len „prijaté zdaniteľné plnenia“) použije pre svoje zdaniteľné plnenia za podmienok ustanovených zákonom.

Platiteľ má nárok na odpočet dane v zdaňovacom období, v ktorom daň na vstupe zaúčtoval, alebo v prvom zdaňovacom období po dátume svojej registrácie.

Platiteľ má nárok na odpočet dane v zdaňovacom období, v ktorom daň na vstupe zaúčtoval, alebo v prvom zdaňovacom období po dátume účinnosti uvedenom na osvedčení o registrácii.

Platiteľ nemá nárok na odpočet dane pri nákupe osobného automobilu a tovaru a služieb s tým súvisiacich a pri nákupe tovaru a služieb za účelom pohostenia alebo obdarovania. Vylúčenie dane z nároku na odpočet sa musí v tomto prípade vykonať pred prípadnou úpravou odpočtu dane podľa [§ 19] .

Platiteľ nemá nárok na odpočet dane pri nákupe osobného automobilu, a to aj formou kúpy prenajatej veci, a pri nákupe vratných fliaš zo skla. Vylúčenie dane z nároku na odpočet sa musí v tomto prípade vykonať pred prípadnou úpravou odpočtu dane podľa [§ 19] .

Odsek 4 sa nevzťahuje na platiteľa, ktorého podnikanie úplne alebo sčasti spočíva v nákupe a predaji alebo prenajímaní osobných automobilov, a to v prípade, ak ide o nákup osobných automobilov určených na ďalší predaj alebo prenajímanie. Odsek 4 sa takisto nevzťahuje na platiteľa, ktorého podnikanie spočíva v poskytovaní služieb verejného stravovania, a to pri nákupe tovaru určeného na tieto účely.

Odsek 4 sa nevzťahuje na nákup osobných automobilov za účelom ďalšieho predaja, a to aj formou kúpy prenajatej veci, pokiaľ ho uskutočňuje platiteľ.

Ak platiteľ predá osobný automobil, pri ktorého kúpe neuplatnil nárok na odpočet podľa odseku 4, inému platiteľovi, je tento predaj oslobodený od daňovej povinnosti.

Ak platiteľ predá osobný automobil a vratné fľaše zo skla, pri ktorých kúpe neuplatnil nárok na odpočet podľa odseku 4, je tento predaj oslobodený od daňovej povinnosti.

Ak platiteľ použije prijaté zdaniteľné plnenia čiastočne pre svoje zdaniteľné plnenia, pri ktorých má nárok na odpočet dane, a čiastočne pre zdaniteľné plnenia, pri ktorých nárok na odpočet dane nemá, určí sa pomerná časť odpočtu dane vo výške, ktorá zodpovedá celkovej dani zaúčtovanej na vstupe za príslušné zdaňovacie obdobie vynásobené koeficientom. Koeficient sa určí ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien bez dane za zdaniteľné plnenia, pri ktorých vzniká nárok na odpočet, a v menovateli celkový súčet cien bez dane za všetky uskutočnené zdaniteľné plnenia. Pri výpočte koeficienta sa vychádza z údajov za predchádzajúci kalendárny rok.

Ak platiteľ použije prijaté zdaniteľné plnenia čiastočne pre svoje zdaniteľné plnenia, pri ktorých má nárok na odpočet dane, a čiastočne pre zdaniteľné plnenia, pri ktorých nárok na odpočet dane nemá, určí sa pomerná časť odpočtu dane vo výške, ktorá zodpovedá celkovej dani na vstupe za príslušné zdaňovacie obdobie vynásobenej koeficientom. Koeficient sa určí ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien bez dane za zdaniteľné plnenia, pri ktorých vzniká nárok na odpočet, a v menovateli celkový súčet cien bez dane za všetky uskutočnené zdaniteľné plnenia v tomto zdaňovacom období. Cena bez dane pri predaji podniku alebo jeho časti a cena bez dane za prenájom pozemkov a stavieb, pokiaľ je oslobodený podľa [§ 29] , sa nezapočítava do menovateľa koeficienta. Vypočítaný koeficient sa zaokrúhli na dve desatinné miesta.

V prípade spôsobu uplatnenia odpočtu podľa odseku 1 u novozaregistrovaného platiteľa možno nárok na odpočet dane uplatniť najskôr po uplynutí jedného kalendárneho mesiaca od dátumu registrácie. Koeficient sa na tento účel určí na základe súhrnu cien za tento prvý mesiac. V ďalších mesiacoch do konca kalendárneho roka sa koeficient určí na základe súhrnu cien za predchádzajúce mesiace, a to až do konca druhého kalendárneho roka od dátumu registrácie. Pre platiteľov, ktorí sa zaregistrovali najneskôr do 30. júna bežného roka, platí od začiatku druhého kalendárneho roka od dátumu registrácie ustanovenie odseku 1.

Platiteľ nemá nárok na odpočet dane za príslušné zdaňovacie obdobie, pokiaľ koeficient vypočítaný podľa odseku 1 je nižší ako 0,05.

Platiteľ nemá nárok na odpočet dane, pokiaľ je daň za príslušné zdaňovacie obdobie po úpravách podľa odsekov 1 a 2 nižšia ako 5 % celkovej dane zaúčtovanej za prijaté zdaniteľné plnenia.

Platiteľ má nárok na odpočet dane za všetky prijaté zdaniteľné plnenia v príslušnom zdaňovacom období, pokiaľ koeficient vypočítaný podľa odseku 1 je vyšší ako 0,95.

Ak dôjde k oprave základu dane podľa [§ 15] , podlieha novovypočítaná daň pre potreby odpočtu ustanoveniu tohto paragrafu.

Po skončení kalendárneho roka určí platiteľ spôsobom podľa odsekov 1, 2 a 3 údaje za celý kalendárny rok a prípadné rozdiely v dani oproti skutočnosti vyporiada na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Opravené údaje uvedie do daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie tohto kalendárneho roka. Rovnakým spôsobom postupuje platiteľ aj v prípade, že v priebehu kalendárneho roka zruší registráciu platiteľa alebo ukončí podnikanie, a to za obdobie od 1. januára do dátumu uvedeného na rozhodnutí o zrušení registrácie platiteľa.

Platiteľ, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, [14)](#poznamky.poznamka-14) má nárok na odpočet dane zaúčtovanej pri prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú predmetom predaja, s výnimkou osobných automobilov, pri ktorých nemožno uplatniť nárok na odpočet dane podľa [§ 18 ods. 5] .

Platiteľ, ktorý predáva podnik alebo jeho časť, má nárok na odpočet dane zaúčtovanej pri prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré sú predmetom predaja a pri ktorých ešte nebol uplatnený odpočet, s výnimkou osobných automobilov, pri ktorých nemožno uplatniť nárok na odpočet dane podľa [§ 18 ods. 4] .

Nárok na vrátenie odpočtu za obdobie, v ktorom vznikol, má Správa federálnych hmotných rezerv pri nákupe tovaru pre štátne hmotné rezervy a ostatní platitelia pri nákupe tovaru pre „Program 222“, a to do 15 dní od predloženia daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Podmienkou je, že tieto nákupy sa budú účtovne sledovať samostatne.

Nárok na vrátenie odpočtu za obdobie, v ktorom vznikol, má Správa federálnych hmotných rezerv pri nákupe tovaru pre štátne hmotné rezervy a ostatní platitelia pri nákupe tovaru pre „Program 222“,a to do 15 dní od lehoty na predloženie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Podmienkou je, že tieto nákupy budú účtovne sledované samostatne a daň sa vyporiada na samostatnom daňovou priznaní.

Na účely tohto zákona sa rozumie

Na účely tohto zákona sa rozumejú

tovarom hmotné veci hnuteľné včítane tepelnej a elektrickej energie, plynu a vody; za tovar sa nepovažujú peniaze,

tovarom hmotné veci hnuteľné, tepelná a elektrická energia, plyn a voda; za tovar sa nepovažujú peniaze,

peniazmi platné bankovky a mince česko-slovenskej alebo cudzej meny, pokiaľ sa nepredávajú na zberateľské účely za vyššiu cenu, než je ich nominálna hodnota, alebo za vyššiu cenu, než je prepočet ich nominálnej hodnoty na česko-slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Štátnou bankou česko-slovenskou; za platné sa považujú aj také bankovky a mince, ktorých platnosť sa skončila, ale ich možno za platné bankovky a mince vymeniť,

peniazmi platné bankovky a mince česko-slovenskej alebo cudzej meny, pokiaľ sa česko-slovenské mince na zberateľské účely nepredávajú za inú cenu, než je ich nominálna hodnota, alebo cudzie bankovky a mince za inú cenu, než je prepočet ich nominálnej hodnoty na česko-slovenskú menu podľa kurzu stred vyhlasovaného Štátnou bankou česko-slovenskou; za platné sa považujú aj také bankovky a mince, ktorých platnosť bola ukončená, ale možno ich za platné bankovky a mince vymeniť,

obratom príjmy a výnosy za zdaniteľné plnenia bez plnení oslobodených od daňovej povinnosti podľa [§ 24] , znížené o daň,

obratom príjmy a výnosy za zdaniteľné plnenia bez plnení oslobodených od daňovej povinnosti podľa [§ 24] , znížené prípadne o daň alebo o daň z obratu,

daňou zaúčtovanou na vstupe daň, ktorú platiteľ dane (ďalej len „platiteľ“) zaplatí inému platiteľovi za zdaniteľné plnenie ako súčasť ceny,

daňou na vstupe daň, ktorú platiteľ dane (ďalej len „platiteľ) zaplatí inému platiteľovi alebo ju zaúčtuje za prijaté zdaniteľné plnenia ako súčasť ceny,

odpočtom dane zníženie vlastnej daňovej povinnosti za zdaniteľné plnenie o daň zaúčtovanú na vstupe,

daňou na výstupe daň, ktorú platiteľ uplatní ako súčasť ceny za ním uskutočnené zdaniteľné plnenia,

nadmerným odpočtom prevýšenie nároku na odpočet dane nad vlastnou daňovou povinnosťou platiteľa za zhodné zdaňovacie obdobie,

odpočtom dane daň zaúčtovaná na vstupe, prípadne upravená podľa [§ 19] a [§ 18 ods. 4] ,

správcom dane príslušný územný finančný orgán [2)](#poznamky.poznamka-2) (ďalej len „finančný orgán“), s výnimkou dovozu tovaru a príležitostnej autobusovej dopravy uskutočňovanej zahraničným prevádzkovateľom v tuzemsku, kde je správcom dane colnica,

vlastnou daňovou povinnosťou rozdiel medzi daňou na výstupe a odpočtom dane za príslušné zdaňovacie obdobie, uvedený v daňovom priznaní,

osobným automobilom osobný automobil konštruovaný a používaný pre osobnú dopravu.

nadmerným odpočtom prevýšenie odpočtu dane nad daňou na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie,

Ak sa zníži základ dane podľa [§ 15] , má platiteľ uskutočňujúci zdaniteľné plnenie nárok na opravu dane na účely odpočtu vo výške rovnajúcej sa súčinu príslušnej sadzby dane a sumy rozdielu medzi pôvodným a opraveným základom dane delený stom.

Platiteľ nemá nárok na opravu dane na účely odpočtu, pokiaľ ho nemôže doložiť daňovým dobropisom, prípadne daňovým vrubopisom.

Ak sa zvýši základ dane podľa [§ 15] , má platiteľ, v ktorého prospech sa uskutočňuje zdaniteľné plnenie, nárok na opravu dane na účely odpočtu vo výške rovnajúcej sa súčinu príslušnej sadzby dane a sumy rozdielu medzi pôvodným a opraveným základom dane delený stom.

Odpočet dane ustanovený podľa odseku 1 podlieha ďalej [§ 19] .

Platiteľ má nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k jeho vzniku.

Platiteľ má nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu v daňovou priznaní v zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom došlo k jeho vzniku.

Uplatnenie nadmerného odpočtu má prednosť pred uplatnením odpočtu dane vzniknutého v bežnom zdaňovacom období.

Pri opakovanom vzniku nadmerného odpočtu je platiteľ povinný ho preniesť do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Ak dôjde k presunu nadmerného odpočtu do ďalších zdaňovacích období a ak sa nadmerný odpočet neuhradí do dvoch kalendárnych mesiacov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikol, má platiteľ nárok na vrátenie dane do 15 dní od predloženia daňového priznania za najbližšie zdaňovacie obdobie.

Ak je zdaňovacím obdobím kalendárny mesiac a ak nadmerný odpočet nie je uhradený z dane na výstupe do dvoch kalendárnych mesiacov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikol, má platiteľ nárok na vrátenie dane do 15 dní od lehoty na predloženie daňového priznania za bežné zdaňovacie obdobie, prípadne do 15 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas. Ak je zdaňovacím obdobím kalendárny štvťrok a ak nie je nadmerný odpočet uhradený z dane na výstupe za zdaňovacie obdobie nasledujúce po období, v ktorom vznikol, má platiteľ nárok na vrátenie dane do 15 dní od lehoty na predloženie daňového priznania za bežné zdaňovacie obdobie, prípadne do 15 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas.

Nárok na vrátenie dane z dôvodu nadmerného odpočtu má platiteľ iba v tej výške, ktorá nebola uhradená z vlastnej daňovej povinnosti platiteľa.

Nárok na vrátenie nadmerného odpočtu má platiteľ iba v tej výške, ktorá nebola uhradená z dane zaúčtovanej na výstupe.

Platiteľ, ktorý sa úplne alebo sčasti zaoberá nákupom a predajom ojazdených osobných automobilov, má nárok na odpočet dane zaúčtovanej pri ich nákupe.

Platiteľ, ktorého predmetom podnikania je nákup ojazdených osobných automobilov za účelom ich ďalšieho predaja, má nárok na odpočet dane na vstupe pri ich nákupe.

Nárok na odpočet dane má platiteľ vo výške, ktorá sa vypočíta ako podiel, v ktorom čitateli je cena, za ktorú bol ojazdený osobný automobil nakúpený, vynásobená príslušnou sadzbou dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej sadzby.

Nárok na odpočet dane má platiteľ vo výške, ktorá sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je cena, za ktorú bol ojazdený osobný automobil nakúpený, vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla 100 a príslušnej výšky sadzby.

poskytnutie služieb orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy a súdmi ( [§ 33] ),

lotérie a iné podobné hry ( [§ 34] ),

lotérie a iné podobné hry ( [§ 34] ),

predaj podniku ( [§ 36] ).

Ak platiteľ uskutočňuje zdaniteľné plnenia, ktoré sú oslobodené od daňovej povinnosti, nemá za tieto plnenia nárok na odpočet dane zaúčtovanej na vstupe, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Ak platiteľ uskutočňuje zdaniteľné plnenia, ktoré sú oslobodené od daňovej povinnosti, nemá za tieto plnenia nárok na odpočet dane na vstupe, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Platiteľ, ktorý prenajíma pozemky alebo stavby iným platiteľom na účely podnikania, sa môže rozhodnúť, či prenájom bude oslobodený od daňovej povinnosti alebo či bude dani podliehať. Toto svoje rozhodnutie oznámi finančnému orgánu.

Platiteľ, ktorý prenajíma pozemky alebo stavby iným platiteľom na účely podnikania, sa môže rozhodnúť, či prenájom bude oslobodený od daňovej povinnosti alebo či bude dani podliehať. Toto svoje rozhodnutie je povinný oznámiť finančnému orgánu a je povinný sa ním riadiť najmenej do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom k oznámeniu finančnému orgánu došlo.

V prípade príležitostnej autobusovej dopravy uskutočňovanej zahraničným prevádzkovateľom v tuzemsku je povinný zaplatiť daň prevádzkovateľ.

V prípade príležitostnej autobusovej prepravy v tuzemsku je povinný zaplatiť daň zahraničný prevádzkovateľ.

výchovná a vzdelávacia činnosť poskytovaná na základných školách, základných umeleckých školách, učilištiach, stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania, gymnáziách, stredných odborných školách a špeciálnych školách, [24)](#poznamky.poznamka-24) vysokých školách [25)](#poznamky.poznamka-25) a predškolských zariadeniach a školských zariadeniach, [26)](#poznamky.poznamka-26)

výchovná a vzdelávacia činnosť zaradená ako výkon podľa osobitného predpisu. [26a)](#poznamky.poznamka-26a) poskytovaná na základných školách, základných umeleckých školách, učilištiach, stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania, gymnáziách, stredných odborných školách a špeciálnych školách, [24)](#poznamky.poznamka-24) vysokých školách [25)](#poznamky.poznamka-25) a predškolských zariadeniach a školských zariadeniach, [26)](#poznamky.poznamka-26)

Od daňovej povinnosti je oslobodené dodanie tovaru uskutočňované v rámci výchovnej a vzdelávacej činnosti osobami uvedenými v odseku 1.

Od daňovej povinnosti je oslobodené dodanie tovaru a poskytovanie služieb uskutočňované v rámci výchovnej a vzdelávacej činnosti osobami uvedenými v odseku 1.

Od daňovej povinnosti je oslobodené dodanie tovaru a poskytovanie služieb oprávnenými subjektami v súvislosti so zdravotníckymi výkonmi podľa odseku 1 včítane predaja ortopedických a protetických výrobkov za hotové s výnimkou predaja liekov a iného tovaru za hotové bez lekárskeho predpisu.

Od daňovej povinnosti je oslobodené dodanie tovaru a poskytovanie služieb oprávnenými subjektmi v súvislosti so zdravotnými výkonmi podľa odseku 1 včítane predaja ortopedických a protetických výrobkov a liekov za hotové.

Ak je obrat platiteľa za predchádzajúci kalendárny rok alebo predpokladaný ročný obrat vyšší ako 100 000 000 Kčs, je platiteľ povinný zaplatiť preddavok na svoju daňovú povinnosť vo výške 50 % sumy dane zaplatenej za predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Ak je obrat platiteľa za predchádzajúci kalendárny rok alebo predpokladaný ročný obrat vyšší ako 100 000 000 Kčs, je platiteľ povinný zaplatiť preddavok na svoju daňovú povinnosť vo výške 50 % sumy dane zaplatenej za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Preddavky sa zaokrúhľujú na 1000 Kčs hore.

Pri začatí podnikateľskej činnosti je prvým zdaňovacím obdobím:

Po registrácii osôb za platiteľov je ich prvým zdaňovacím obdobím

podľa odseku 1 kalendárny mesiac, v ktorom bola osoba zaregistrovaná ako platiteľ, a nasledujúci kalendárny mesiac,

podľa odseku 1 kalendárny mesiac, v ktorom nadobudlo účinnosť osvedčenie o registrácii platiteľa,

podľa odseku 2 kalendárny štvrťrok, v ktorom bola osoba zaregistrovaná ako platiteľ.

podľa odseku 2 kalendárny štvrťrok, v ktorom nadobudlo účinnosť osvedčenie o registrácii platiteľa.

Daň je splatná za zdaňovacie obdobie najneskôr do 15 dní po skončení tohto obdobia, s výnimkou dane pri dovážanom tovare a príležitostnej autobusovej dopravy uskutočňovanej zahraničným prevádzkovateľom v tuzemsku.

Daň je splatná za zdaňovacie obdobie najneskôr do 15 dní po skončení tohto obdobia, s výnimkou dane pri dovážanom tovare a príležitostnej autobusovej preprave v tuzemsku. Dodatočne splatná daň, zvýšenie dane, penále a pokuta sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia finančného orgánu.

Osobami podliehajúcimi dani sú fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú zdaniteľné plnenia v rámci podnikania.

Osobami podliehajúcimi dani sú fyzické a právnické osoby, ktoré vykonávajú zdaniteľné plnenia.

Platiteľ je povinný do 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia predložiť daňové priznanie spôsobom ustanoveným zákonmi národných rád.

Platiteľ je povinný do 15 dní po skončení zdaňovacieho obdobia predložiť daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie v prípadoch ustanovených týmto zákonom spôsobom ustanoveným zákonmi národných rád.

Z rozdielu medzi daňou vypočítanou v daňovom priznaní a daňovou povinnosťou sa určí penále vo výške 100 %, ak zistí tento rozdiel finančný orgán, a vo výške 20 %, ak ho zistí platiteľ sám a opravu dane vykoná v daňovom priznaní za najbližšie zdaňovacie obdobie.

Z rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou platiteľa a daňovou povinnosťou uvedenou v daňovom priznaní platiteľa sa určí zvýšenie dane vo výške 100 %, ak tento rozdiel zistí finančný orgán, a vo výška 20 %, ak ho platiteľ zistí sám a opravu dane vykoná v dodatočnom daňovou priznaní.

Ak daň nebola zaplatená včas, je platiteľ povinný zaplatiť penále vo výške 0,1 % z dlžnej dane za každý deň omeškania začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby včítane. To platí aj v prípade, že platiteľ nezaplatí včas penále podľa odseku 1.

Ak daň nebola zaplatená včas a v plnej výške, je platiteľ povinný zaplatiť dodatočne splatnú daň a penále vo výške 0,1 % z dlžnej dane za každý deň omeškania začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby včítane. Táto sankcia sa uplatní aj v prípade, že platiteľ nezaplatí včas zvýšenie dane podľa odseku 1 a penále podľa tohto odseku.

Spôsob vymerania penále a pokút a ich vymáhanie ustanovia zákony národných rád.

Pokiaľ platiteľ nepredloží daňové priznanie včas, finančný orgán mu uloží pokutu vo výške až 10 % daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, ktorého sa toto daňové priznanie týka, najmenej však 5000 Kčs.

Pokiaľ platiteľ nepredloží daňové priznanie včas, finančný orgán mu uloží pokutu vo výške 10 % z daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie, ktorého sa toto daňové priznanie týka, najmenej však 5000 Kčs.

Pokiaľ platiteľ nesplní riadne a včas registračnú alebo oznamovaciu povinnosť alebo nepredloží daňové priznanie vôbec, finančný orgán mu uloží pokutu až do výšky 1 000 000 Kčs, najmenej však 5000 Kčs.

Pokiaľ platiteľ nesplní riadne a včas povinnosť registrácie alebo oznamovaciu povinnosť, finančný orgán mu uloží pokutu až do výšky 1 000 000 Kčs, najmenej však 5000 Kčs.

Pokiaľ ide o osobu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie [§ 12 ods. 6] , uloží jej finančný orgán pokutu až do výšky 1 000 000 Kčs, najmenej však 5000 Kčs.

Nárok na odpočet dane pri dovoze tovaru uplatňuje platiteľ podľa ustanovení [druhej časti hlavy VI] tohto zákona, a to v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom daň zaúčtoval.

Nárok na odpočet dane pri dovoze tovaru uplatňuje platiteľ podľa ustanovení [druhej časti hlavy VI] tohto zákona, a to v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom daň zaplatil.

Vývoz tovaru do zahraničia uskutočnený platiteľom je oslobodený od daňovej povinnosti, pokiaľ nejde o tovar oslobodený podľa [§ 24] .

Vývoz tovaru do zahraničia uskutočnený platiteľom je oslobodený od daňovej povinnosti, ak tovar nie je už oslobodený podľa [§ 24] .

Federálne ministerstvo financií upraví vyhláškou osobitný spôsob uplatňovania dane za zdaniteľné plnenia poskytované osobám pri prechode štátnej hranice Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Federálne ministerstvo financií upraví vyhláškou spôsob odpočtu, prípadne vrátenie dane platiteľom za zdaniteľné plnenia poskytované osobám pri prechode štátnej hranice Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Na účely tohto zákona je vývoz tovaru uskutočnený, ak je tovar prepustený do voľného obehu v zahraničí a je potvrdené jeho konečné dopravenie do zahraničia.

Na účely tohto zákona je vývoz tovaru uskutočnený, ak je tovar prepustený do voľného obehu v zahraničí a potvrdené jeho konečné dopravenie do zahraničia na daňovou doklade. Vývozcom sa na účely tohto zákona rozumie účastník colného konania.

Platiteľ má nárok na odpočet dane pri vyvážanom tovare podľa [§ 18 až 22] , pokiaľ sa nepovažuje za oprávneného vývozcu, na ktorého sa nevzťahuje [§ 22 ods. 1] .

Platiteľ má nárok na odpočet dane pri vyváženom tovare podľa [§ 18 až 22] , pokiaľ sa nepovažuje za oprávneného vývozcu, na ktorého sa nevzťahuje [§ 22 ods. 1] .

Na účely tohto zákona sa za oprávneného vývozcu považuje platiteľ:

Na účely tohto zákona sa za oprávneného vývozcu považuje platiteľ,

ktorého obrat pri vývoze tovaru v predchádzajúcom kalendárnom roku je vyšší než 5 000 000 Kčs a

ktorého obrat pri vývoze tovaru v predchádzajúcom kalendárnom roku je vyšší ako 5 000 000 Kčs a

dodanie tovaru na vývoze je najmenej 20 % z celkového obratu v predchádzajúcom kalendárnom roku; v prípade, že platiteľ začne podnikanie v priebehu kalendárneho roka, prepočíta sa obrat k 31. decembru na celý kalendárny rok.

ktorého dodanie tovaru na vývoz je najmenej 20 % z celkového obratu v predchádzajúcom kalendárnom roku; v prípade, že platiteľ začne podnikanie v priebehu kalendárneho roka, prepočíta sa obrat k 31. decembru na celý kalendárny rok.

Oprávnený vývozca má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vzťahujúceho sa na vyvážaný tovar za zdaňovacie obdobie, a to do 15 dní od predloženia daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie.

Oprávnený vývozca má nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vzťahujúceho sa na vyvážaný tovar za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, a to do 15 dní od lehoty pre predloženie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, prípadne do 15 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas.

Oprávnený vývozca, ktorý je zároveň výrobcom vyvážaného tovaru, má nárok na vrátenie pomernej časti dane zaúčtovanej na vstupe za zdaňovacie obdobie. Táto pomerná časť sa určí ako súčin celkovej dane zaúčtovanej na vstupe a koeficienta. Tento koeficient sa určí ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien bez dane za vyvážaný tovar a v menovateli súčet cien bez dane za zdaniteľné plnenie okrem zdaniteľných plnení oslobodených od daňovej povinnosti podľa [§ 24] . Pri výpočte koeficienta sa vychádza z údajov za príslušné zdaňovacie obdobie.

Oprávnený vývozca, ktorý zároveň uskutočňuje zdaniteľné plnenia v tuzemsku, má v prípade vzniku nadmerného odpočtu nárok na vrátenie pomernej časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie, a to do 15 dní od lehoty pre predloženie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie, prípadne do 15 dní od dátumu skutočného predloženia daňového priznania za zdaňovacie obdobie, pokiaľ daňové priznanie nepredloží včas. Táto pomerná časť sa určí ako súčin celkovej dane na vstupe za zdaňovacie obdobie upravenej podľa [§ 19] a koeficienta. Tento koeficient sa určí ako podiel, v ktorého čitateli je súčet cien bez dane za vyvážaný tovar a v menovateli súčet cien bez dane za zdaniteľné plnenie, okrem zdaniteľných plnení oslobodených od daňovej povinnosti podľa [§ 24] . Pri výpočte koeficienta sa vychádza z údajov za príslušné zdaňovacie obdobie. Koeficient sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta.

Vrátenie dane zaúčtovanej na vstupe podľa odsekov 5 a 6 za zdaňovacie obdobie nesmie prekročiť celkovú sumu odpočtu dane za vyvážaný tovar. V prípade postupu podľa [§ 22] sa nadmerný odpočet zníži o sumu vrátenej dane.

Vrátenie pomernej časti nadmerného odpočtu ustanovenej podľa odsekov 5 a 6 za zdaňovacie obdobie nesmie prekročiť nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie. V prípade postupu podľa [§ 22] sa nadmerný odpočet zníži o sumu vrátenej dane.

Federálne ministerstvo financií po dohode s Federálnym ministerstvom zahraničných vecí upraví vyhláškou osobitný spôsob uplatňovania dane za zdaniteľné plnenia poskytované osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná a ktoré boli zverejnené v Zbierke zákonov. [43)](#poznamky.poznamka-43)

Federálne ministerstvo financií po dohode s Federálnym ministerstvom zahraničných vecí upraví vyhláškou osobitný spôsob odpočtu, prípadne vrátenie dane platiteľom za zdaniteľné plnenia poskytované osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná a ktoré boli uverejnené v Zbierke zákonov.

Medzinárodná doprava je od daňovej povinnosti oslobodená.

Medzinárodná preprava tovaru, peňazí a medzinárodná pravidelná preprava osôb, ktorou sa rozumie preprava dopravným prostriedkom:

Platiteľ uskutočňujúci medzinárodnú dopravu má nárok na odpočet dane.

Platiteľ uskutočňujúci medzinárodnú prepravu podľa odseku 1 má nárok na odpočet dane.

Medzinárodnou dopravou sa rozumie preprava tovaru, peňazí a pravidelná preprava osôb:

Pravidelnou prepravou osôb sa rozumie preprava osôb v určenom dopravnom spojení podľa vopred určených cestovných poriadkov a tarifných a prepravných podmienok, keď cestujúci vystupujú a nastupujú na vopred určených zastávkach alebo miestach.

Služby súvisiace s medzinárodnou dopravou sú oslobodené od daňovej povinnosti, pokiaľ sa poskytujú:

Služby súvisiace s medzinárodnou prepravou sú oslobodené od daňovej povinnosti, pokiaľ sa poskytujú v súvislosti s medzinárodnou prepravou podľa odseku 1.

Ustanovenia [§ 47 ods. 4, 5, 6 a 7] platia pre medzinárodnú dopravu v rovnakom rozsahu ako pre vývoz tovaru.

Ustanovenia [§ 47 ods. 4, 5, 6 a 7] platia pre medzinárodnú prepravu v rovnakom rozsahu ako pre vývoz tovaru.

Platiteľmi sú osoby podliehajúce dani, ktoré sú registrované na príslušnom finančnom orgáne.

Platiteľmi sú osoby podliehajúce dani, ktorých obrat za najbližšie najviac tri predchádzajúce po sebe idúce kalendárne mesiace presiahne sumu 1 500 000 Kčs, a to od prvého dňa druhého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prekročili určený obrat. Tieto osoby sú povinné predložiť žiadosť o registráciu podľa zákonov národných rád upravujúcich správu daní a poplatkov najneskôr do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prekročili určený obrat.

Osoby podliehajúce dani, ktorých obrat za predchádzajúce tri kalendárne mesiace presiahne sumu 1 500 000 Kčs, sú povinné sa registrovať podľa zákonov národných rád upravujúcich správu daní a poplatkov najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom prekročili ustanovený obrat. O zrušenie registrácie môžu platitelia požiadať najskôr po uplynutí jedného roka od dátumu zaregistrovania, pokiaľ ich obrat nepresiahol za predchádzajúce tri mesiace sumu 1 500 000 Kčs a zároveň za predchádzajúcich dvanásť mesiacov sumu 6 000 000 Kčs.

Platiteľmi sú tiež osoby podliehajúce dani, ktorých obrat neprekročí sumu podľa odseku 1, pokiaľ ide o samostatné osoby, ktoré vykonávajú zdaniteľné plnenia spoločne na základe zmluvy o združení [2a)](#poznamky.poznamka-2a) alebo inej obdobnej zmluvy, a pokiaľ celkový obrat všetkých týchto osôb prekročí sumu podľa odseku 1. Tieto osoby sú povinné predložiť jednotlivo žiadosť o registráciu v lehotách uvedených v odseku 1.

Osoby podliehajúce dani, ktorých obrat nedosiahne sumu podľa odseku 2, sa môžu registrovať ako platitelia na vlastnú žiadosť. O zrušenie registrácie môžu požiadať najskôr po uplynutí jedného roka od dátumu zaregistrovania, pokiaľ neprekročili obrat ustanovený podľa odseku 2.

Osoby podliehajúce dani sú povinné predložiť žiadosť o registráciu ku dňu začatia podnikania, pokiaľ môžu alebo mohli rozumne predpokladať, že ich obrat za najviac tri najbližšie po sebe idúce kalendárne mesiace od tohto dňa presiahne 3 000 000 Kčs. Ak osoba podliehajúca dani túto povinnosť nesplní a jej skutočný obrat za toto obdobie presiahne 3 000 000 Kčs, je považovaná za platiteľa odo dňa začatia podnikania a je povinná predložiť daňové priznanie a vyporiadať vlastnú daňovú povinnosť za toto obdobie.

V prípade zrušenia registrácie je platiteľ povinný odviesť daň z hmotného majetku, pri ktorom uplatnil odpočet dane, a to podľa stavu k dátumu zrušenia registrácie. Túto daň uvedie do daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie.

Osoby podliehajúce dani, ktorých obrat nepresiahne sumu podľa odseku 1, sú platiteľmi odo dňa účinnosti uvedeného na osvedčení o registrácii. Tieto osoby môžu predložiť žiadosť o registráciu platiteľa na vlastnú žiadosť kedykoľvek.

Pokiaľ sa osoba podliehajúca dani povinne zaregistruje podľa odseku 2, alebo na vlastnú žiadosť podľa odseku 3, je oprávnená uplatniť nárok na odpočet dane pri hmotnom majetku, z ktorého zaplatila daň. Odpočet dane nemožno uplatniť pri osobných automobiloch. Nárok sa uplatní v daňovom priznaní za prvé zdaňovacie obdobie po dátume registrácie.

O zrušení registrácie môžu platitelia požiadať najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa účinnosti uvedeného na osvedčení o registrácii, pokiaľ ich obrat nepresiahol za najbližšie predchádzajúce tri po sebe idúce mesiace sumu 1 500 000 Kčs a zároveň za najbližších predchádzajúcich 12 po sebe idúcich mesiacov sumu 6 000 000 Kčs. Platitelia podľa odseku 2 môžu požiadať o zrušenie registrácie jednotlivo iba pri zrušení zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, v ostatných prípadoch iba spoločne.

Osoby podliehajúce dani, ktoré boli povinné sa registrovať, ale túto povinnosť nesplnili, sú považované za platiteľov odo dňa, keď mala byť táto povinnosť splnená.

V prípade zrušenia registrácie je platiteľ povinný odviesť daň z toho majetku, pri ktorom uplatnil odpočet dane, a to podľa účtovného stavu k dátumu zrušenia registrácie. Túto daň uvedie do daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie.

Daňovej povinnosti podlieha príležitostná autobusová doprava uskutočňovaná zahraničným prevádzkovateľom v tuzemsku.

Daňovej povinnosti podlieha príležitostná autobusová preprava v tuzemsku.

Základom dane je súčin počtu prepravovaných osôb a počtu prejdených kilometrov v tuzemsku.

Základom dane je súčin počtu prepravovaných osôb a počtu prejdených kilometrov v tuzemsku. Do počtu prepravovaných osôb sa nezapočítava jeden vodič a jeden sprievodca alebo vedúci zájazdu.

Daň sa vypočíta ako súčin základu a sadzby dane.

Daň sa vypočítava ako súčin základu a sadzby dane.

Daň je splatná ako preddavok pri prekročení štátnej hranice Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky do tuzemska podľa predpokladaného počtu prejdených kilometrov a vyúčtovanie dane sa vykoná pred opustením územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Daň je splatná ako preddavok pri prekročení štátnej hranice Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky do tuzemska podľa predpokladaného počtu prejdených kilometrov a vyúčtovanie dane sa vykoná pred opustením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ak je zaplatený preddavok nižší než skutočná daň, je prevádzkovateľ povinný rozdiel doplatiť, ak je zaplatený preddavok vyšší než skutočná daň, správca dane rozdiel ihneď vráti.

Ak má platiteľ v evidencii v čase účinnosti tohto zákona hmotný majetok okrem zásob, obstaraný oprávnene za ceny včítane dane z obratu, má nárok na odpočet tejto dane z obratu znížený o sumu dane zodpovedajúcu pomernej časti oprávok podľa osobitných predpisov. [44)](#poznamky.poznamka-44) Nárok na odpočet nevzniká, ak ide o daň z obratu zaplatenú pri nákupe osobných automobilov. Nárok na odpočet podľa ustanovení tohto zákona vzniká platiteľovi za predpokladu, že:

Ak osoba, ktorá predložila najneskôr do 20. januára 1993 žiadosť o registráciu, má v evidencii k 1. januáru 1993 majetok okrem zásob materiálu a tovaru obstaraný oprávnene za ceny včítane dane z obratu alebo dovoznej dane, má nárok na odpočet tejto dane z obratu alebo dovoznej dane znížený o sumu dane zodpovedajúcu pomernej časti oprávok podľa osobitných predpisov. Nárok na odpočet nevzniká, ak ide o daň zaplatenú alebo zaúčtovanú pri nákupe osobného automobilu s výnimkou nákupov podľa [§ 18 ods. 5] . Nárok na odpočet podľa ustanovení tohto zákona vzniká platiteľovi za predpokladu, že

obstaral hmotný majetok okrem zásob po 1. januári 1992,

obstaral majetok okrem zásob po 1. januári 1992,

má k dispozícii doklady, z ktorých je zrejmá výška zaplatenej dane z obratu,

má k dispozícii doklady vystavené platiteľmi dane z obratu, z ktorých je zrejmá výška dane z obratu zaplatená alebo zaúčtovaná, alebo doklady vystavené platiteľmi dane z obratu, z ktorých možno výšku dane z obratu určiť, a doklady o zaplatení dovoznej dane, a to dane z obratu a dovoznej dane zaplatenej alebo zaúčtovanej najneskôr do doby uplatnenia nároku na jej odpočet a maximálne do výšky sadzieb dane z obratu platných k 31. decembru 1992,

vykonal celkovú inventúru hmotného majetku okrem zásob k 31. decembru 1992 podľa osobitného predpisu. [45)](#poznamky.poznamka-45)

vykonal celkovú inventarizáciu hmotného a nehmotného majetku okrem zásob k 31. decembru 1992 podľa osobitného predpisu.

Odpočet dane sa uplatní v daňovom priznaní, podanom za prvé zdaňovacie obdobie po 1. januári 1993.

Odpočet dane sa uplatní v daňovom priznaní podanom za prvé zdaňovacie obdobie po 1. januári 1993.

Ak má platiteľ v čase účinnosti tohto zákona na sklade tovar, ktorý obstaral pred účinnosťou zákona oprávnene za ceny včítane dane z obratu, s výnimkou výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, má nárok na odpočet dane z obratu za predpokladu, že:

Ak osoba, ktorá predložila najneskôr do 20. januára 1993 žiadosť o registráciu, má k 1. januáru 1993 zásoby materiálu a tovaru obstarané oprávnene za ceny včítane dane z obratu alebo dovoznej dane, s výnimkou výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani, má nárok na odpočet tejto dane z obratu alebo dovoznej dane za predpokladu, že

obstaral tovar po 1. júli 1992,

obstarala materiál a tovar po 1. júli 1992,

má k dispozícii doklady, z ktorých je zrejmá výška zaplatenej dane z obratu,

má k dispozícii doklady, z ktorých je zrejmá výška zaplatenej dane z obratu alebo dovoznej dane,

vykonal inventúru týchto zásob k 31. decembru 1992.

vykonala celkovú inventarizáciu týchto zásob k 31. decembru 1992 podľa osobitného predpisu.

Odpočet dane sa uplatní v daňovom priznaní podanom za prvé zdaňovacie obdobie po dni účinnosti tohto zákona.

Pri tovare podliehajúcom spotrebnej dani môže platiteľ uplatniť nárok na odpočet dane vo výške 23 % zo zaplatenej dane z obratu alebo dovoznej dane zaplatenej alebo zaúčtovanej do doby uplatnenia nároku na odpočet.

Pri tovare podliehajúcom spotrebnej dani s výnimkou tabakových výrobkov môže platiteľ uplatniť nárok na odpočet dane z obratu vo výške 23 % z odvedenej dane z obratu.

Postup pri uplatnení nároku na odpočet zaplatenej dane z obratu a dovoznej dane upraví vyhláškou príslušný orgán štátnej správy Českej republiky a Slovenskej republiky.

Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona.

Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť predo dňom účinnosti tohto zákona, ako aj lehoty pre uplatnenie práv, ktoré sa spravujú doterajšími predpismi, aj keď začnú plynúť po účinnosti tohto zákona. Pre daňové povinnosti za rok 1992 a predchádzajúce roky sa použijú doterajšie predpisy upravujúce daň z obratu a dovoznú daň.

Za zdaniteľné plnenia sa na účely tohto zákona považujú aj plnenia uskutočnené platiteľom osobám majúcim osobitný vzťah k platiteľovi, pre vlastnú potrebu platiteľa a na účely nesúvisiace s podnikaním.

Za zdaniteľné plnenia sa na účely tohto zákona považujú i plnenia uskutočnené platiteľom na účely nesúvisiace s podnikaním.

pri zdaniteľnom plnení uskutočnenom osobám majúcim osobitný vzťah k platiteľovi, pre vlastnú potrebu platiteľa a na účely nesúvisiace s podnikaním, dňom uvedeným na doklade o použití,

pri zdaniteľnom plnení uskutočnenom na účely nesúvisiace s podnikaním dňom uvedeným na doklade o použití,

V prípade nájomných zmlúv [5)](#poznamky.poznamka-5) a zmlúv o dielo [6)](#poznamky.poznamka-6) a v ostatných prípadoch, keď sa úhrada vykonáva pravidelne formou opakovaného plnenia alebo čiastkového plnenia počas doby trvania zmluvy, sa každé opakované plnenie alebo čiastkové plnenie považuje za samostatné zdaniteľné plnenie. V tomto prípade sa považuje zdaniteľné plnenie za uskutočnené dňom uvedeným v zmluve alebo zaplatením každého opakovaného plnenia alebo čiastkového plnenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.

V prípade nájomných zmlúv [5)](#poznamky.poznamka-5) , zmlúv o kúpe prenajatej veci a zmlúv o dielo [6)](#poznamky.poznamka-6) a v ostatných prípadoch, keď sa úhrada vykonáva pravidelne formou opakovaného plnenia alebo čiastkového plnenia počas doby trvania zmluvy, sa každé opakované plnenie alebo čiastkové plnenie považuje za samostatné zdaniteľné plnenie. V tomto prípade sa považuje zdaniteľné plnenie za uskutočnené dňom uvedeným v zmluve alebo zaplatením každého opakovaného plnenia alebo čiastkového plnenia, a to tým dňom, ktorý nastane skôr.

Osoba, ktorá v roku 1991 dosiahla obrat vo výške 6 000 000 Kčs, je povinná sa zaregistrovať najneskôr do 30. novembra 1992, pokiaľ pred týmto dátumom neukončí podnikanie.

Osoba, ktorej obrat v roku 1991 presiahol 6 000 000 Kčs, je povinná predložiť žiadosť o registráciu najneskôr do 20. decembra 1992, pokiaľ pred týmto dňom neukončí podnikanie.

Osoba, ktorej obrat od 1. januára 1992 do 30. septembra 1992 presiahne 6 000 000 Kčs, je povinná sa zaregistrovať najneskôr do 31. decembra 1992. Osoba, ktorej celkový obrat za rok 1992 presiahne 6 000 000 Kčs, je povinná sa zaregistrovať najneskôr do 31. marca 1993. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na osobu zaregistrovanú podľa odseku 1.

Osoba, ktorej obrat od 1. januára 1992 do 30. septembra 1992 presiahne 6 000 000 Kčs, je povinná predložiť žiadosť o registráciu najneskôr do 20. decembra 1992, pokiaľ do 31. decembra 1992 neukončí podnikanie.

V priebehu jedného roka od účinnosti tohto zákona môže požiadať osoba, ktorá sa zaregistrovala na vlastnú žiadosť, o zrušenie registrácie, a to za podmienok ustanovených zákonmi národných rád. V týchto prípadoch neplatí ustanovenie [§ 5 ods. 3] .

Osoba, ktorej celkový obrat za rok 1992 presiahne 6 000 000 Kčs, je povinná predložiť žiadosť o registráciu najneskôr do 20. januára 1993, pokiaľ do 31. decembra 1992 neukončí podnikanie.