Zákon o súdoch a sudcoch

spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce, ak sa zmení personálne obsadenie súdu, vylúčia sa sudcovia alebo ďalší zamestnanci súdu podľa osobitného predpisu uvedení v rozvrhu práce; zmena v rozvrhu práce z dôvodu výrazného zaťaženia len niektorých sudcov v priebehu kalendárneho roka sa nemôže týkať vecí, v ktorých sa už začalo konanie pred súdom,

spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce, ak sa zmení personálne obsadenie súdu, vylúčia sa sudcovia alebo ďalší zamestnanci súdu podľa osobitného predpisu uvedení v rozvrhu práce,

spôsob prideľovania vecí sudcom a vyšším súdnym úradníkom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov,

spôsob a podmienky vykonania zmien v rozvrhu práce z dôvodu výrazných rozdielov v pracovnom zaťažení sudcov a poverených zamestnancov súdu, ktoré vznikli z objektívnych dôvodov v priebehu kalendárneho roka,

rozvrh služieb určujúci sudcov a spôsob ich zastupovania v prípade nemožnosti prideľovania vecí náhodným výberom,

spôsob prideľovania vecí sudcom a vyšším súdnym úradníkom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov,

aj spôsob a podmienky zaradenia sudcov do jednotlivých kolégií, ak ide o rozvrh práce najvyššieho súdu.

rozvrh služieb určujúci sudcov a spôsob ich zastupovania v prípade nemožnosti prideľovania vecí náhodným výberom,

Súdy Slovenskej republiky sú: Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), krajské a okresné súdy, Vyšší vojenský súd a vojenské obvodové súdy (ďalej len „vojenský súd“); v čase brannej pohotovosti štátu aj vyššie poľné a nižšie poľné súdy.

Súdy Slovenskej republiky sú: Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), Špeciálny súd, krajské súdy a okresné súdy, Vyšší vojenský súd a vojenské obvodové súdy (ďalej len „vojenský súd“); v čase brannej pohotovosti štátu aj vyššie poľné a nižšie poľné súdy.

Ustanovenia § 19e a 19f sa vzťahujú rovnako na osoby určené na najvyššom súde na plnenie úloh pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu.

Ustanovenia [§ 19e a 19f] sa vzťahujú rovnako na osoby určené na najvyššom súde na plnenie úloh pri rozhodovaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu.

Vyšší vojenský súd rozhoduje o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov vo vzťahu k vojenským objektom, vojenským zariadeniam, osobám vykonávajúcim vojenskú službu a občianskym zamestnancom v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany") v súvislosti s ich pracovnou činnosťou, alebo ak je žiadateľom Vojenské spravodajstvo. [4)](#poznamky.poznamka-4)

Vyšší vojenský súd rozhoduje o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov vo vzťahu k vojenským objektom, vojenským zariadeniam, osobám vykonávajúcim vojenskú službu a občianskym zamestnancom v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany") v súvislosti s ich pracovnou činnosťou, alebo ak je žiadateľom Vojenské spravodajstvo [4)](#poznamky.poznamka-4) , ak tento zákon neustanovuje inak.

Sídla a obvody okresných, krajských súdov a vojenských súdov ustanoví zákon.

Sídla a obvody okresných súdov, krajských súdov, Špeciálneho súdu a vojenských súdov ustanoví zákon.

Predsedov a podpredsedov krajských súdov, ako aj predsedov a podpredsedov okresných súdov vymenúva zo sudcov minister spravodlivosti.

Predsedov a podpredsedov krajských súdov, predsedu a podpredsedu Špeciálneho súdu, ako aj predsedov a podpredsedov okresných súdov vymenúva zo sudcov minister spravodlivosti.

Na štátnej správe súdov sa zúčastňujú sudcovské rady, ktoré sa zriaďujú na krajských súdoch, Vyššom vojenskom súde a najvyššom súde.

Na štátnej správe súdov sa zúčastňujú sudcovské rady, ktoré sa zriaďujú na krajských súdoch, Špeciálnom súde, Vyššom vojenskom súde a najvyššom súde.

Zhromaždenie sudcov krajského súdu a Vyššieho vojenského súdu tvoria všetci sudcovia týchto súdov a sudcovia prvostupňových súdov v ich územnom obvode. Zhromaždenie sudcov najvyššieho súdu tvoria sudcovia tohto súdu.

Zhromaždenie sudcov krajského súdu a Vyššieho vojenského súdu tvoria všetci sudcovia týchto súdov a sudcovia prvostupňových súdov v ich územnom obvode. Zhromaždenie sudcov Špeciálneho súdu tvoria sudcovia tohto súdu. Zhromaždenie sudcov najvyššieho súdu tvoria sudcovia tohto súdu.

Funkčné obdobie sudcovských rád je päťročné. Funkcia člena sudcovskej rady nie je spojená s nárokom na odmenu a možno ju zastávať len dve po sebe idúce volebné obdobia. Členovia sudcovských rád majú nárok na náhradu výdavkov spojených s činnosťou v sudcovskej rade podľa osobitného zákona. [6)](#poznamky.poznamka-6)

Funkčné obdobie sudcovských rád je päťročné. Funkcia člena sudcovskej rady je čestná funkcia. Funkciu člena sudcovskej rady možno zastávať len dve po sebe idúce volebné obdobia; toto obmedzenie sa nevzťahuje na člena sudcovskej rady zriadenej na Špeciálnom súde. Členovia sudcovských rád majú nárok na náhradu výdavkov spojených s činnosťou v sudcovskej rade podľa osobitného zákona. [6)](#poznamky.poznamka-6)

Po skončení prípravnej služby sú justiční čakatelia povinní podrobiť sa odbornej justičnej skúške, ktorej účelom je zistiť, či má justičný čakateľ potrebné vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol zastávať funkciu sudcu.

Po úspešnom vykonaní odbornej justičnej skúšky vykonáva justičný čakateľ svoju funkciu v stálej štátnej službe do času, kým bude vymenovaný za sudcu. Justičný čakateľ sa v stálej štátnej službe ďalej odborne pripravuje na výkon funkcie sudcu.

Sudcovia najvyššieho súdu tvoria podľa prevažujúceho úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne, obchodné a správne kolégiá. Sudca môže byť členom len jedného kolégia. Predseda najvyššieho súdu môže so súhlasom pléna zlúčiť niektoré kolégiá, ak je to vzhľadom na náplň ich činnosti vhodné.

Sudcovia najvyššieho súdu tvoria podľa prevažujúceho úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne, obchodné a správne kolégiá. Sudca môže byť členom len jedného kolégia. Sudca môže byť preložený do iného kolégia len s jeho súhlasom.

Predseda najvyššieho súdu zvoláva plénum najvyššieho súdu, určuje program rokovania pléna a toto rokovanie riadi.

Predseda najvyššieho súdu zvoláva plénum najvyššieho súdu, navrhuje jeho program a vedie jeho rokovanie. Predseda najvyššieho súdu je povinný zvolať plénum, ak o to požiada písomne najmenej tretina sudcov najvyššieho súdu alebo nadpolovičná väčšina všetkých členov sudcovskej rady najvyššieho súdu s návrhom programu rokovania. Ak predseda najvyššieho súdu nezvolá plénum do desiatich dní od doručenia písomnej žiadosti, zvolá ho predseda sudcovskej rady najvyššieho súdu alebo podpredseda sudcovskej rady najvyššieho súdu. Program rokovania schvaľuje plénum.

rozvrh služieb určujúci sudcov a spôsob ich zastupovania v prípade nemožnosti prideľovania vecí náhodným výberom.

rozvrh služieb určujúci sudcov a spôsob ich zastupovania v prípade nemožnosti prideľovania vecí náhodným výberom,

Počet sudcov určuje minister spravodlivosti; u vojenských súdov po dohode s ministrom obrany.

Počet sudcov a počet voľných miest sudcov na jednotlivých súdoch určuje minister spravodlivosti; u vojenských súdov po dohode s ministrom obrany.

Na štátnej správe súdov sa zúčastňujú sudcovské rady.

Na štátnej správe súdov sa zúčastňujú sudcovské rady, ktoré sa zriaďujú na krajských súdoch, Vyššom vojenskom súde a najvyššom súde.

Sudcovské rady sa zriaďujú na krajských súdoch, Vyššom vojenskom súde a najvyššom súde ako poradné orgány predsedov týchto súdov pri výkone štátnej správy súdov.

Sudcovská rada sa skladá najviac z pätnástich sudcov. Členov sudcovskej rady volí zhromaždenie sudcov v tajnom hlasovaní.

Sudcovská rada sa skladá najviac z pätnástich sudcov. Dve tretiny členov sudcovskej rady volí zhromaždenie sudcov v tajnom hlasovaní. Jednu tretinu členov sudcovskej rady tvoria predseda súdu, na ktorom je sudcovská rada zriadená, a ním vymenovaní členovia sudcovskej rady.

Sudcovská rada si zo svojich členov volí a odvoláva predsedu sudcovskej rady a dvoch podpredsedov sudcovskej rady.

Predsedom sudcovskej rady je predseda súdu. Dvoch podpredsedov sudcovskej rady volí sudcovská rada zo sudcov zvolených zhromaždením sudcov.

Zhromaždenie sudcov krajského súdu a Vyššieho vojenského súdu tvoria všetci sudcovia týchto súdov a sudcovia prvostupňových súdov v ich územnom obvode. Zhromaždenie sudcov najvyššieho súdu tvoria sudcovia tohto súdu.

Zhromaždenie sudcov krajského súdu a Vyššieho vojenského súdu tvoria sudcovia týchto súdov a sudcovia prvostupňových súdov v ich územnom obvode. Zhromaždenie sudcov najvyššieho súdu tvoria sudcovia tohto súdu.

Zasadanie zhromaždenia sudcov zvoláva a vedie vekovo starší podpredseda sudcovskej rady. Ak podpredsedovia sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie zhromaždenia sudcov zvoláva a vedie prípravný výbor zložený z troch vekovo najstarších sudcov.

Zasadanie zhromaždenia sudcov zvoláva a vedie vekovo starší podpredseda sudcovskej rady. Ak podpredsedovia sudcovskej rady nie sú ešte zvolení, zasadanie zhromaždenia sudcov zvoláva a vedie prípravný výbor zložený z troch vekovo najstarších sudcov.

Zhromaždenie sudcov je schopné uznášať sa, ak je na jeho zasadaní prítomná nadpolovičná väčšina sudcov. Na platnosť uznesenia zhromaždenia sudcov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny sudcov prítomných na zasadaní. Podrobnosti o rokovaní zhromaždenia sudcov a o voľbách členov sudcovskej rady upravuje rokovací poriadok a volebný poriadok zhromaždenia sudcov schválený zhromaždením sudcov.

Zhromaždenie sudcov je schopné uznášať sa, ak je na jeho zasadaní prítomná nadpolovičná väčšina sudcov. Na platnosť uznesenia zhromaždenia sudcov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny sudcov prítomných na zasadaní. Podrobnosti o rokovaní zhromaždenia sudcov a o voľbách členov sudcovskej rady upravuje rokovací a volebný poriadok schválený zhromaždením sudcov.

Rokovania sudcovskej rady zvoláva a vedie jej predseda alebo ním poverený podpredseda sudcovskej rady. Program rokovania schvaľuje sudcovská rada. Predseda súdu a podpredseda súdu majú právo byť prítomní na rokovaní sudcovskej rady. Podrobnosti o spôsobe rokovania sudcovskej rady, o hlasovaní a prijímaní uznesení sudcovskej rady upravuje ňou schválený rokovací poriadok.

Sudcovská rada plní najmä tieto úlohy:

Hlasovanie sudcovskej rady je verejné; to neplatí, ak sudcovská rada rozhoduje o voľbe predsedu sudcovskej rady a podpredsedu sudcovskej rady, keď je hlasovanie sudcovskej rady tajné. Člen sudcovskej rady nemá hlasovacie právo pri rozhodovaní o veciach, ktoré sa ho priamo dotýkajú. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. Ak rozhodnutie sudcovskej rady podľa odseku 10 písm. c) až f) nebolo prijaté jednomyseľne, uznesenie obsahuje aj názor odlišný od názoru väčšiny aj s jeho odôvodnením.

Rokovanie sudcovskej rady zvoláva a vedie jej predseda alebo ním poverený podpredseda sudcovskej rady. Na platnosť uznesenia sudcovskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. Podrobnosti o spôsobe rokovania sudcovskej rady a prijímaní jej uznesení upravuje ňou schválený rokovací poriadok.

Predseda sudcovskej rady zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti sudcovskej rady na voľne prístupnej internetovej stránke, najmä termín zasadnutia sudcovskej rady, návrh programu, prijaté uznesenia sudcovskej rady, zápisnicu z hlasovania a zápisnicu zo zasadnutia sudcovskej rady. Predseda súdu je povinný na žiadosť predsedu sudcovskej rady zverejniť informácie o činnosti sudcovskej rady.

Veci sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú sudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti") tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

Veci sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú sudcom a vyšším súdnym úradníkom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti") tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

určenie sudcov, samosudcov a senátov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd,

určenie sudcov, samosudcov, senátov a vyšších súdnych úradníkov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd,

určenie spôsobu zastupovania sudcov, samosudcov, predsedov senátov a členov senátov tak, aby v prípade ich neprítomnosti bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými predpismi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci,

určenie spôsobu zastupovania sudcov, samosudcov, predsedov senátov a vyšších súdnych úradníkov tak, aby v prípade ich neprítomnosti bolo možné zabezpečiť v súlade s osobitnými predpismi konanie a rozhodovanie v prejednávanej veci,

spôsob prideľovania vecí sudcom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov,

spôsob prideľovania vecí sudcom a vyšším súdnym úradníkom v prípade nemožnosti využitia technických prostriedkov a programových prostriedkov,

Rozvrh práce zostavuje predseda súdu po predchádzajúcom prerokovaní so sudcami tohto súdu. V prípade zmien týkajúcich sa doterajšieho zaradenia sudcov a ďalších zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu musí byť návrh s nimi prerokovaný vopred.

Rozvrh práce zostavuje predseda súdu po predchádzajúcom prerokovaní so sudcami a vyššími súdnymi úradníkmi tohto súdu. V prípade zmien týkajúcich sa doterajšieho zaradenia sudcov, vyšších súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu musí byť návrh s nimi prerokovaný vopred.

Pri tvorbe rozvrhu práce sa musí rešpektovať zásada rovnomernej zaťaženosti sudcov.

Pri tvorbe rozvrhu práce sa musí rešpektovať zásada rovnomernej zaťaženosti sudcov a vyšších súdnych úradníkov.

Krajský súd sa skladá z predsedu a podpredsedov súdu, ďalších sudcov a prísediacich.

Krajský súd sa skladá z predsedu a podpredsedov súdu, ďalších sudcov a prísediacich sudcov a zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu.

Krajský súd rozhoduje v senátoch; samosudcovia rozhodujú v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi.

Krajský súd rozhoduje v senátoch; samosudcovia rozhodujú v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi. Osobitný zákon môže ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.

Ďalšie prípady rozhodovania krajských súdov upravujú zákony o konaní pred súdmi.

Krajský súd rozhoduje o súhlase na použitie informačno-technických prostriedkov podľa osobitných zákonov, [1)](#poznamky.poznamka-1) ak tento zákon neustanovuje inak.

Najvyšší súd sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu a ďalších sudcov najvyššieho súdu.

Najvyšší súd sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu a ďalších sudcov najvyššieho súdu a zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu.

Najvyšší súd rozhoduje v senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov najvyššieho súdu.

Najvyšší súd rozhoduje v senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov najvyššieho súdu. Osobitný zákon môže ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.

Sudcovia najvyššieho súdu tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne, obchodné a správne kolégiá. Na čele kolégií sú predsedovia kolégií. Predseda najvyššieho súdu môže so súhlasom pléna zlúčiť niektoré kolégiá, ak je to vzhľadom na náplň ich činnosti vhodné.

Sudcovia najvyššieho súdu tvoria podľa prevažujúceho úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne, obchodné a správne kolégiá. Sudca môže byť členom len jedného kolégia. Predseda najvyššieho súdu môže so súhlasom pléna zlúčiť niektoré kolégiá, ak je to vzhľadom na náplň ich činnosti vhodné.

uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu,

uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu a na poriadku pre voľbu a odvolávanie predsedov kolégií,

Zasadania pléna najvyššieho súdu sú neverejné. Na zasadaní pléna najvyššieho súdu sa môže zúčastniť minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) a generálny prokurátor Slovenskej republiky. Na zasadanie pléna možno prizvať aj iné osoby.

Zasadania pléna najvyššieho súdu sú neverejné. Na zasadaní pléna najvyššieho súdu sa môže zúčastniť minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“), generálny prokurátor Slovenskej republiky a členovia súdnej rady. Na zasadanie pléna možno prizvať aj iné osoby.

Vojenské súdy rozhodujú o všetkých trestných veciach príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, vojnových zajatcov a ďalších osôb, o ktorých to ustanovuje zákon. Vojenské súdy rozhodujú aj o iných veciach, ak to ustanovuje zákon. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Vojenské súdy rozhodujú o trestných veciach osôb, o ktorých to ustanovuje zákon, [2)](#poznamky.poznamka-2) a o ďalších veciach podľa osobitného zákona. [3)](#poznamky.poznamka-3)

Vojenský obvodový súd sa skladá z predsedu, prípadne podpredsedu, ďalších sudcov a prísediacich.

Vojenský obvodový súd sa skladá z predsedu, prípadne podpredsedu, ďalších sudcov a prísediacich sudcov a zamestnancov súdu podľa osobitného zákona.

Vojenský obvodový súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom.

Vojenský obvodový súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Osobitný zákon môže ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.

Vyšší vojenský súd rozhoduje v senátoch.

Vyšší vojenský súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Osobitný zákon môže ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.

Predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu volí zo sudcov tohto súdu Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky na päť rokov, a to najviac na dve po sebe idúce obdobia.

Predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu vymenúva zo sudcov tohto súdu prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky na päť rokov. Tú istú osobu možno vymenovať za predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

Sudca bude na svoju žiadosť uvoľnený z funkcie uvedenej v [§ 39] . O uvoľnení rozhoduje orgán, ktorý sudcu do funkcie zvolil alebo vymenoval.

Sudca bude na svoju žiadosť uvoľnený z funkcie uvedenej v [§ 39] . O uvoľnení rozhoduje orgán, ktorý sudcu do funkcie vymenoval.

Sudca môže byť uvoľnený z funkcie predsedu a podpredsedu súdu a predsedu kolégia najvyššieho súdu orgánom, ktorý ho do tejto funkcie vymenoval. Odvolať z funkcií uvedených v [§ 39 ods. 1 a 2] možno len na návrh orgánu, ktorý podáva návrh na zvolenie do týchto funkcií.

Sudca môže byť uvoľnený z funkcie predsedu a podpredsedu súdu orgánom, ktorý ho do tejto funkcie vymenoval. Odvolať z funkcií uvedených v [§ 39 ods. 1] možno len na návrh orgánu, ktorý podáva návrh na vymenovanie do týchto funkcií.

zaujíma stanoviská k výberu kandidátov na voľbu sudcov a k návrhom na pridelenie sudcov na súdy vyššieho stupňa,

zaujíma stanoviská k výberu kandidátov na vymenovanie sudcov a k návrhom na pridelenie sudcov na súdy vyššieho stupňa,

Funkčné obdobie sudcovských rád a Rady sudcov Slovenskej republiky je päťročné. Funkcia člena sudcovskej rady a člena Rady sudcov Slovenskej republiky nie je spojená s nárokom na odmenu a možno ju zastávať len dve po sebe idúce volebné obdobia. Členovia sudcovských rád a členovia Rady sudcov Slovenskej republiky majú nárok na náhradu výdavkov spojených s činnosťou v sudcovskej rade alebo v Rade sudcov Slovenskej republiky podľa osobitného zákona. [6)](#poznamky.poznamka-6)

Funkčné obdobie sudcovských rád je päťročné. Funkcia člena sudcovskej rady nie je spojená s nárokom na odmenu a možno ju zastávať len dve po sebe idúce volebné obdobia. Členovia sudcovských rád majú nárok na náhradu výdavkov spojených s činnosťou v sudcovskej rade podľa osobitného zákona. [6)](#poznamky.poznamka-6)

Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a je určený rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie v senáte.

Okresný súd sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu alebo podpredsedov súdu, ďalších sudcov a prísediacich.

Okresný súd sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu alebo podpredsedov súdu, ďalších sudcov a prísediacich sudcov a zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu.

Okresný súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom.

Okresný súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Osobitný zákon môže ustanoviť, v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom.

Predsedov kolégií a predsedov senátov najvyššieho súdu vymenúva predseda najvyššieho súdu zo sudcov tohto súdu.

Predsedov a podpredsedov krajských súdov, ako aj predsedov a podpredsedov okresných súdov vymenúva zo sudcov minister spravodlivosti.

Predsedov a podpredsedov krajských súdov, ako aj predsedov a podpredsedov okresných súdov vymenúva zo sudcov minister spravodlivosti.

Predsedov a podpredsedov vojenských súdov vymenúva spomedzi sudcov vojenských súdov minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany.

Ak je sudca prepustený z vojenskej činnej služby na vlastnú žiadosť a nevzdá sa funkcie sudcu, minister spravodlivosti ho môže prideliť podľa zásad uvedených v [§ 40] na civilný súd.

Ak je sudca prepustený z vojenskej činnej služby na vlastnú žiadosť a nevzdá sa funkcie sudcu, minister spravodlivosti ho môže prideliť podľa zásad uvedených v § 40 na civilný súd.

vyjadruje sa o návrhoch na vymenovanie predsedov senátov a o návrhoch na ich odvolanie z funkcie z dôvodov uvedených v [§ 50 ods. 4] ,

vyjadruje sa o návrhoch na vymenovanie predsedov senátov a o návrhoch na ich odvolanie z funkcie z dôvodov uvedených v § 50 ods. 4,

Koordinačným orgánom sudcovských rád a súčasne poradným orgánom ministra spravodlivosti pri výkone štátnej správy súdov je Rada sudcov Slovenskej republiky.

Rada sudcov Slovenskej republiky je koordinačným orgánom sudcovských rád a orgánom zúčastňujúcim sa na štátnej správe súdov v rozsahu a spôsobom vymedzeným osobitným predpisom. [5a)](#poznamky.poznamka-5a)

Prísediaci sa povolávajú na výkon funkcie prísediaceho na čas spravidla nepresahujúci 12 dní v roku; predĺženie tohto času je prípustné.

Prísediaci vojenských súdov sa povolávajú spravidla z ozbrojených síl alebo z ozbrojeného zboru, ktorých je obvinený príslušníkom; musia mať aspoň rovnakú hodnosť ako ten z obvinených, ktorý má najvyššiu hodnosť. Velitelia sú povinní umožniť prísediacim plnenie povinností vyplývajúcich z ich funkcie.

Do pracovného pomeru justičného čakateľa možno prijať len toho, kto spĺňa predpoklady pre funkciu sudcu ( [§ 34 ods. 1, 2 a 3] ) s výnimkou veku, skúseností a odbornej justičnej skúšky.

Do pracovného pomeru justičného čakateľa možno prijať len toho, kto spĺňa predpoklady pre funkciu sudcu (§ 34 ods. 1, 2 a 3) s výnimkou veku, skúseností a odbornej justičnej skúšky.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1991 s výnimkou ustanovení [§ 64 až 66] , ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1992.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1991 s výnimkou ustanovení § 64 až 66, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1992.

Na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva pôsobnosť krajského súdu mestský súd; pôsobnosť okresných súdov vykonávajú obvodné súdy.

Pôsobnosť okresných súdov, krajských súdov a vojenských súdov môžu v prípadoch ustanovených zákonom vykonávať aj súdy inak označené.

Zákonom sa môže

Vojenské obvodové súdy a Vyšší vojenský súd sa zriaďujú a zrušujú zákonom, ktorý tiež ustanoví ich sídla a obvody.

Predsedu senátu krajského (mestského) súdu, Vyššieho vojenského súdu a najvyššieho súdu môže odvolať predseda súdu z tejto funkcie aj vtedy, ak mu zdravotný stav nedovoľuje dôstojné vedenie pojednávania alebo ak jeho organizačné alebo odborné predpoklady bránia v práci senátu riadnemu chodu jeho činnosti a na uvedené nedostatky bol predsedom súdu v posledných šiestich mesiacoch upozornený. Predseda súdu ho môže odvolať len po predchádzajúcom vyjadrení príslušnej sudcovskej rady. Inak môže byť predseda senátu odvolaný z funkcie len právoplatným rozhodnutím kárneho súdu.

Predsedu senátu krajského súdu, Vyššieho vojenského súdu a najvyššieho súdu môže odvolať predseda súdu z tejto funkcie aj vtedy, ak mu zdravotný stav nedovoľuje dôstojné vedenie pojednávania alebo ak jeho organizačné alebo odborné predpoklady bránia v práci senátu riadnemu chodu jeho činnosti a na uvedené nedostatky bol predsedom súdu v posledných šiestich mesiacoch upozornený. Predseda súdu ho môže odvolať len po predchádzajúcom vyjadrení príslušnej sudcovskej rady. Inak môže byť predseda senátu odvolaný z funkcie len právoplatným rozhodnutím kárneho súdu.

Sudcovské rady sa zriaďujú na krajských súdoch, Mestskom súde v Bratislave, Vyššom vojenskom súde a najvyššom súde ako poradné orgány predsedov týchto súdov pri výkone štátnej správy súdov.

Sudcovské rady sa zriaďujú na krajských súdoch, Vyššom vojenskom súde a najvyššom súde ako poradné orgány predsedov týchto súdov pri výkone štátnej správy súdov.

Zhromaždenie sudcov krajského súdu, Mestského súdu v Bratislave a Vyššieho vojenského súdu tvoria sudcovia týchto súdov a sudcovia prvostupňových súdov v ich územnom obvode. Zhromaždenie sudcov najvyššieho súdu tvoria sudcovia tohto súdu.

Zhromaždenie sudcov krajského súdu a Vyššieho vojenského súdu tvoria sudcovia týchto súdov a sudcovia prvostupňových súdov v ich územnom obvode. Zhromaždenie sudcov najvyššieho súdu tvoria sudcovia tohto súdu.

Vojenské súdy rozhodujú o všetkých trestných veciach príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, vojnových zajatcov a ďalších osôb, o ktorých to ustanovuje zákon.

Vojenské súdy rozhodujú o všetkých trestných veciach príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, vojnových zajatcov a ďalších osôb, o ktorých to ustanovuje zákon. Vojenské súdy rozhodujú aj o iných veciach, ak to ustanovuje zákon. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Predsedov senátov krajských a okresných súdov vymenúva predseda príslušného krajského súdu zo sudcov krajských a okresných súdov.

Predsedov senátov krajských a okresných súdov vymenúva predseda príslušného krajského súdu zo sudcov krajských a okresných súdov. Predsedov senátov vojenských súdov vymenúva predseda Vyššieho vojenského súdu spomedzi sudcov vojenských súdov.

Predsedov, podpredsedov a predsedov senátov vojenských súdov vymenúva zo sudcov zvolených na vojenské súdy minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany.

Predsedov a podpredsedov vojenských súdov vymenúva spomedzi sudcov vojenských súdov minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany.

minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany, ak ide o sudcov vojenských súdov,

minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany, ak ide o sudcov vojenských súdov s výnimkou dočasného pridelenia v rámci vojenských súdov, o čom rozhoduje predseda Vyššieho vojenského súdu,

Predseda senátu môže byť z funkcie odvolaný len právoplatným rozhodnutím kárneho súdu.

Predseda senátu môže byť z funkcie odvolaný len právoplatným rozhodnutím kárneho súdu alebo rozhodnutím predsedu súdu podľa odseku 4.

Dňom, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o uvoľnení alebo odvolaní z funkcie, do ktorej bol zvolený alebo vymenovaný, jeho funkcia zaniká.

Predsedu senátu krajského (mestského) súdu, Vyššieho vojenského súdu a najvyššieho súdu môže odvolať predseda súdu z tejto funkcie aj vtedy, ak mu zdravotný stav nedovoľuje dôstojné vedenie pojednávania alebo ak jeho organizačné alebo odborné predpoklady bránia v práci senátu riadnemu chodu jeho činnosti a na uvedené nedostatky bol predsedom súdu v posledných šiestich mesiacoch upozornený. Predseda súdu ho môže odvolať len po predchádzajúcom vyjadrení príslušnej sudcovskej rady. Inak môže byť predseda senátu odvolaný z funkcie len právoplatným rozhodnutím kárneho súdu.

Uvoľnenie alebo odvolanie z funkcie uvedenej v [§ 39] nemá za následok stratu funkcie sudcu ( [§ 38] ).

Dňom, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o uvoľnení alebo odvolaní z funkcie, do ktorej bol zvolený alebo vymenovaný, jeho funkcia zaniká.

Ak bol sudca zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky alebo zvolený za predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, odo dňa zvolenia alebo vymenovania do funkcie prestáva vykonávať funkciu sudcu.

Ak bol sudca zvolený alebo vymenovaný za ústavného činiteľa alebo za vyššieho štátneho funkcionára podľa osobitného zákona [2)](#poznamky.poznamka-2) s výnimkou člena vlády Slovenskej republiky [3)](#poznamky.poznamka-3) alebo ak bol zvolený za starostu obce (primátora mesta) alebo za poslanca obecného zastupiteľstva (mestského zastupiteľstva), [4)](#poznamky.poznamka-4) odo dňa zvolenia alebo vymenovania do ktorejkoľvek z uvedených funkcií funkciu sudcu nevykonáva.

Súdnictvo vykonávajú nezávislé súdy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky.

Súdnictvo v Slovenskej republike vykonávajú nezávislé a nestranné súdy.

Súdy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú: Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vyššie vojenské súdy a vojenské obvodové súdy; v čase brannej pohotovosti štátu aj vyššie poľné súdy a nižšie poľné súdy.

Súdy Slovenskej republiky sú: Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), krajské a okresné súdy, Vyšší vojenský súd a vojenské obvodové súdy (ďalej len „vojenský súd“); v čase brannej pohotovosti štátu aj vyššie poľné a nižšie poľné súdy.

Súdy Českej republiky a Slovenskej republiky sú: Najvyšší súd Českej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, krajské súdy a okresné súdy (ďalej len „súdy republík“).

Na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva pôsobnosť krajského súdu mestský súd; pôsobnosť okresných súdov vykonávajú obvodné súdy.

Na území hlavného mesta Prahy vykonáva pôsobnosť krajského súdu mestský súd; pôsobnosť okresných súdov vykonávajú obvodné súdy.

Na území mesta Košíc vykonávajú pôsobnosť okresných súdov obvodné súdy.

Na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva pôsobnosť krajského súdu mestský súd; pôsobnosť okresných súdov vykonávajú obvodné súdy.

Pôsobnosť okresných súdov, krajských súdov a vojenských súdov môžu v prípadoch ustanovených zákonom vykonávať aj súdy inak označené.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni okresné súdy alebo štátne notárstva. Zákony o konaní pred súdmi ustanovujú, kedy krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni okresné súdy. Zákony o konaní pred súdmi ustanovujú, kedy krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa.

Predseda a podpredsedovia krajského súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo patriace krajskému súdu ako predsedovia senátov alebo sudcovia. Predseda krajského súdu na základe právoplatných rozhodnutí súdov dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania najvyššiemu súdu republiky.

Predseda a podpredsedovia krajského súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo patriace krajskému súdu ako predsedovia senátov alebo sudcovia. Predseda krajského súdu na základe právoplatných rozhodnutí súdov dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania najvyššiemu súdu.

Najvyšší súd republiky sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu a ďalších sudcov.

Najvyšší súd sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu a ďalších sudcov najvyššieho súdu.

Najvyšší súd republiky rozhoduje v senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov.

Najvyšší súd rozhoduje v senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov najvyššieho súdu.

Najvyšší súd republiky je najvyšším súdnym orgánom republiky. Dbá na jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tým, že

Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom Slovenskej republiky. Dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tým, že

Sudcovia najvyššieho súdu republiky tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne, obchodné a správne kolégiá. Na čele kolégií sú predsedovia kolégií. Predseda najvyššieho súdu môže so súhlasom pléna zlúčiť niektoré kolégiá, ak je to vzhľadom na náplň ich činnosti vhodné.

Sudcovia najvyššieho súdu tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne, obchodné a správne kolégiá. Na čele kolégií sú predsedovia kolégií. Predseda najvyššieho súdu môže so súhlasom pléna zlúčiť niektoré kolégiá, ak je to vzhľadom na náplň ich činnosti vhodné.

Plénum najvyššieho súdu republiky sa skladá z predsedu najvyššieho súdu, podpredsedu najvyššieho súdu a ostatných sudcov. Platne sa môže uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých sudcov najvyššieho súdu.

Plénum najvyššieho súdu sa skladá z predsedu najvyššieho súdu, podpredsedu najvyššieho súdu a ostatných sudcov. Platne sa môže uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých sudcov najvyššieho súdu.

Plénum najvyššieho súdu republiky najmä:

Plénum najvyššieho súdu najmä:

uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu republiky,

uznáša sa na rokovacom poriadku najvyššieho súdu,

prejednáva správy o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov s republikovou pôsobnosťou a na ich podklade dáva podnety k novej právnej úprave.

prejednáva správy o účinnosti zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a na ich podklade dáva podnety k novej právnej úprave.

Zasadania pléna najvyššieho súdu republiky sú neverejné. Na zasadaní pléna sa môže zúčastniť minister spravodlivosti a generálny prokurátor príslušnej republiky a predseda Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Na zasadanie pléna možno prizvať aj iné osoby.

Zasadania pléna najvyššieho súdu sú neverejné. Na zasadaní pléna najvyššieho súdu sa môže zúčastniť minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) a generálny prokurátor Slovenskej republiky. Na zasadanie pléna možno prizvať aj iné osoby.

Predseda a podpredseda najvyššieho súdu republiky vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo patriace najvyššiemu súdu republiky ako predsedovia senátu alebo sudcovia. Predseda najvyššieho súdu republiky na základe právoplatných rozhodnutí súdov republiky navrhuje kolégiám alebo plénu, aby zaujali stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Predseda a podpredseda najvyššieho súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo patriace najvyššiemu súdu ako predsedovia senátu alebo sudcovia. Predseda najvyššieho súdu na základe právoplatných rozhodnutí súdov navrhuje kolégiám alebo plénu, aby zaujali stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Predseda najvyššieho súdu republiky zvoláva plénum najvyššieho súdu, určuje program rokovania pléna a toto rokovanie riadi.

Predseda najvyššieho súdu zvoláva plénum najvyššieho súdu, určuje program rokovania pléna a toto rokovanie riadi.

Rozhodnutia všetkých súdov pôsobiacich v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike sú účinné a vykonateľné na celom jej území.

Rozhodnutia všetkých súdov Slovenskej republiky sú účinné a vykonateľné na jej území.

Vyššie vojenské súdy rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni vojenské obvodové súdy. Zákon o konaní pred súdmi ustanovuje, kedy vyššie vojenské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa.

Vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni vojenské obvodové súdy. Zákon o konaní pred súdmi ustanovuje, kedy Vyšší vojenský súd rozhoduje ako súd prvého stupňa.

Predseda a podpredseda vyššieho vojenského súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo patriace vyššiemu vojenskému súdu ako predsedovia senátov alebo sudcovia. Predseda vyššieho vojenského súdu okrem toho pri rešpektovaní sudcovskej nezávislosti dbá na svojom súde aj na vojenských obvodových súdoch na to, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní, dbá na dôstojnosť konania, iné činnosti sudcov, dbá na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a na základe právoplatných rozhodnutí súdov dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania Najvyššiemu súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Predseda a podpredseda Vyššieho vojenského súdu vykonávajú v súlade s rozvrhom práce súdnictvo patriace Vyššiemu vojenskému súdu ako predsedovia senátov alebo sudcovia. Predseda Vyššieho vojenského súdu okrem toho pri rešpektovaní sudcovskej nezávislosti dbá na svojom súde aj na vojenských obvodových súdoch na to, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní, dbá na dôstojnosť konania, iné činnosti sudcov, dbá na dodržiavanie zásad sudcovskej etiky a na základe právoplatných rozhodnutí súdov dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania najvyššiemu súdu.

Predseda vyššieho vojenského súdu vykonáva správu vyššieho vojenského súdu, zabezpečuje jeho riadny chod po personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej stránke, stará sa o odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vyššieho vojenského súdu, riadi a kontroluje výkon správy vojenských obvodových súdov a plní ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho vojenského služobného pomeru; pri vybavovaní sťažností fyzických a právnických osôb na prieťahy v konaní a nevhodné správanie sudcov dbá na sudcovskú nezávislosť.

Predseda Vyššieho vojenského súdu vykonáva správu vyššieho vojenského súdu, zabezpečuje jeho riadny chod po personálnej, organizačnej, hospodárskej a finančnej stránke, stará sa o odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov Vyššieho vojenského súdu, riadi a kontroluje výkon správy vojenských obvodových súdov a plní ďalšie povinnosti, ktoré vyplývajú z jeho vojenského služobného pomeru; pri vybavovaní sťažností fyzických a právnických osôb na prieťahy v konaní a nevhodné správanie sudcov dbá na sudcovskú nezávislosť.

Predsedu vyššieho vojenského súdu zastupuje podpredseda vyššieho vojenského súdu.

Predsedu Vyššieho vojenského súdu zastupuje podpredseda Vyššieho vojenského súdu.

Správu vojenského súdnictva vykonáva minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Za tým účelom pri rešpektovaní sudcovskej nezávislosti najmä:

Správu vojenského súdnictva vykonáva minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“). Za tým účelom pri rešpektovaní sudcovskej nezávislosti najmä:

vybavuje personálne veci sudcov vojenských súdov a vojenského kolégia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

vybavuje personálne veci sudcov vojenských súdov,

organizuje a riadi odbornú prípravu justičných čakateľov na vojenských súdoch a ďalšiu odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vojenských súdov a vojenského kolégia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

organizuje a riadi odbornú prípravu justičných čakateľov na vojenských súdoch a ďalšiu odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov vojenských súdov,

dáva Najvyššiemu súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podnety na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov s federálnou pôsobnosťou,

dáva najvyššiemu súdu podnety na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,

Sídlom Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je Brno.

Sídlom najvyššieho súdu je Bratislava.

Sídla a obvody okresných a krajských súdov a sídla najvyšších súdov republík určia zákony národných rád.

Sídla a obvody okresných, krajských súdov a vojenských súdov ustanoví zákon.

Zákonmi národných rád sa môže

Zákonom sa môže

Ministerstvo spravodlivosti príslušnej republiky môže všeobecne záväzným právnym predpisom zriadiť v obvode okresného alebo krajského súdu jeho pobočku.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) môže všeobecne záväzným právnym predpisom zriadiť v obvode okresného alebo krajského súdu jeho pobočku.

Vojenské obvodové súdy a vyššie vojenské súdy sa zriaďujú a zrušujú zákonom Federálneho zhromaždenia, ktorý tiež ustanoví ich sídla a obvody. Právo uvedené v odseku 4 prislúcha v odbore vojenského súdnictva Federálnemu ministerstvu obrany.

Vojenské obvodové súdy a Vyšší vojenský súd sa zriaďujú a zrušujú zákonom, ktorý tiež ustanoví ich sídla a obvody. Právo uvedené v odseku 4 prislúcha v odbore vojenského súdnictva ministerstvu spravodlivosti po dohode s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“).

Za sudcu alebo prísediaceho môže byť ustanovený každý občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý je spôsobilý na právne úkony, bezúhonný, ak jeho skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že bude sudcovskú funkciu riadne zastávať, v deň ustanovenia dosiahol vek 25 rokov a súhlasí so svojím ustanovením za sudcu alebo prísediaceho a s pridelením k určitému súdu.

Za sudcu alebo prísediaceho môže byť zvolený každý občan Slovenskej republiky, ktorý je spôsobilý na právne úkony, bezúhonný, ak jeho skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že bude sudcovskú funkciu riadne zastávať, v deň zvolenia dosiahol vek 25 rokov a súhlasí so svojím zvolením za sudcu alebo prísediaceho a s pridelením k určitému súdu.

Prísediaci vojenského súdu okrem splnenia podmienok uvedených v odseku 1 musí vykonávať vojenskú činnú službu alebo byť príslušníkom ozbrojených zborov. Sudca vojenských súdov a vojenského kolégia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky musí okrem toho mať hodnosť dôstojníka alebo generála a spĺňať podmienky uvedené v odseku 2.

Prísediaci vojenského súdu okrem splnenia podmienok uvedených v odseku 1 musí vykonávať vojenskú činnú službu alebo byť príslušníkom ozbrojených zborov. Sudca vojenských súdov musí okrem toho mať hodnosť dôstojníka alebo generála a spĺňať podmienky uvedené v odseku 2.

Odborná justičná skúška, sudcovská skúška, jednotná sudcovská skúška, jednotná sudcovská a advokátska skúška, vojenská právna skúška, notárska skúška, prokurátorská skúška, arbitrážna skúška, záverečné hodnotenie čakateľskej praxe a iné obdobné záverečné skúšky vykonané pred účinnosťou tohto zákona majú rovnaké účinky ako odborná justičná skúška podľa tohto zákona. Minister spravodlivosti príslušnej republiky a pri vojenských súdov minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môžu uznať advokátsku skúšku a profesijnú skúšku na komerčného právnika za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona.

Odborná justičná skúška, sudcovská skúška, jednotná sudcovská skúška, jednotná sudcovská a advokátska skúška, vojenská právna skúška, notárska skúška, prokurátorská skúška, arbitrážna skúška, záverečné hodnotenie čakateľskej praxe a iné obdobné záverečné skúšky vykonané pred účinnosťou tohto zákona majú rovnaké účinky ako odborná justičná skúška podľa tohto zákona. Minister spravodlivosti a u vojenských súdov po dohode s ministrom obrany môže uznať advokátsku skúšku, prokurátorskú skúšku a odbornú skúšku na komerčného právnika za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona.

Sudcovia sú vymenovaní bez časového obmedzenia.

Sudcov volí Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky na štyri roky. Po uplynutí tohto volebného obdobia Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky volí sudcov bez časového obmedzenia.

Spôsobilosť vykonávať funkciu sudcu alebo prísediaceho sa začína dňom zloženia sľubu po ustanovení.

Spôsobilosť vykonávať funkciu sudcu alebo prísediaceho sa začína dňom zloženia sľubu po zvolení.

Počet sudcov vojenských súdov určuje minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Počet sudcov určuje minister spravodlivosti; u vojenských súdov po dohode s ministrom obrany.

Počet sudcov Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky určí prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na návrh predsedu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Počet prísediacich určuje predseda príslušného súdu, a to tak, aby jednotliví prísediaci spravidla nemuseli zasadať viac ako 12 dní v roku.

Po svojom ustanovení skladajú sudcovia a prísediaci tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať zákonmi, budem ich vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a v súlade s nimi budem rozhodovať nezávisle, nestranne a spravodlivo.“ Odmietnutie zloženia sľubu má za následok stratu funkcie.

Po svojom zvolení skladajú sudcovia a prísediaci tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať zákonmi, budem ich vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a v súlade s nimi budem rozhodovať nezávisle, nestranne a spravodlivo.“ Odmietnutie zloženia sľubu má za následok stratu funkcie.

Zloženie sľubu sa neopakuje, ak bol prísediaci zvolený znova.

Zloženie sľubu sa neopakuje, ak bol sudca alebo prísediaci zvolený znova.

sudcovia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a sudcovia vojenských súdov do rúk prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

sudcovia do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky,

sudcovia súdov republík do rúk ministra spravodlivosti príslušnej republiky,

prísediaci do rúk predsedu toho súdu, na ktorí boli zvolení.

Sudcov Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenúva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na návrh predsedu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky po dohode s vládou Českej republiky a s vládou Slovenskej republiky spravidla v rovnakom počte z občanov Českej republiky a z občanov Slovenskej republiky. Vymenovanie za sudcu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nadobúda účinnosť schválením oboma snemovňami Federálneho zhromaždenia.

Sudcov najvyššieho súdu, krajských súdov, okresných súdov a vojenských súdov volí Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky.

Sudcov vojenských súdov vymenúva prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na návrh ministra obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Voľbu prísediacich ustanoví osobitný zákon. Prísediacich vojenských súdov volí zhromaždenie príslušníkov ozbrojených síl na návrh komisií ustanovených príslušnými veliteľmi.

Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenúva zo sudcov tohto súdu prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na návrh vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; ak za predsedu vymenoval občana Českej republiky, vymenuje za podpredsedu občana Slovenskej republiky alebo naopak.

Predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu volí zo sudcov tohto súdu Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky na päť rokov, a to najviac na dve po sebe idúce obdobia.

Predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu republiky vymenúva zo sudcov týchto súdov predsedníctvo príslušnej národnej rady na návrh vlády príslušnej republiky.

Predsedov kolégií a predsedov senátov najvyššieho súdu vymenúva predseda najvyššieho súdu zo sudcov tohto súdu.

Predsedov kolégií a predsedov senátov Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a predsedov kolégií a predsedov senátov najvyšších súdov republík vymenúvajú predsedovia príslušného súdu zo sudcov tohto súdu. Ak ide o sudcov vojenského kolégia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, robia tak po dohode s ministrom obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Predsedov a podpredsedov krajských súdov, ako aj predsedov a podpredsedov okresných súdov vymenúva zo sudcov minister spravodlivosti.

Predsedov a podpredsedov krajských súdov, ako aj predsedov a podpredsedov okresných súdov vymenúva minister spravodlivosti zo sudcov vymenovaných pre súdy príslušnej republiky.

Predsedov senátov krajských a okresných súdov vymenúva predseda príslušného krajského súdu zo sudcov krajských a okresných súdov.

Predsedov senátov krajských a okresných súdov vymenúva predseda príslušného krajského súdu zo sudcov krajského súdu a okresných súdov.

Predsedov, podpredsedov a predsedov senátov vojenských súdov vymenúva zo sudcov zvolených na vojenské súdy minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany.

Sudcov súdov republík prideľuje na výkon funkcie k určitému súdu minister spravodlivosti príslušnej republiky na základe jeho predchádzajúceho súhlasu ( [§ 34 ods. 1] ). Dodatočné odvolanie tohto súhlasu má za následok stratu funkcie, ak nemožno sudcu prideliť s jeho súhlasom k inému súdu.

Sudcov prideľuje na výkon funkcie k určitému súdu minister spravodlivosti na základe jeho predchádzajúceho súhlasu ( [§ 34 ods. 1] ). Dodatočné odvolanie tohto súhlasu má za následok stratu funkcie, ak nemožno sudcu prideliť s jeho súhlasom k inému súdu.

Prideliť alebo preložiť sudcu na výkon funkcie k najvyššiemu súdu republiky môže minister spravodlivosti len so súhlasom predsedu tohto súdu. Súhlas predsedu najvyššieho súdu republiky sa vyžaduje tiež na preloženie sudcu tohto súdu na nižší súd (odsek 3).

Prideliť alebo preložiť sudcu na výkon funkcie k najvyššiemu súdu môže minister spravodlivosti len so súhlasom predsedu tohto súdu. Súhlas predsedu najvyššieho súdu sa vyžaduje tiež na preloženie sudcu tohto súdu na nižší súd (odsek 3).

O pridelení alebo preložení vojenských sudcov rozhoduje minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Inak sa použijú primerane ustanovenia odsekov 1 až 4.

O pridelení alebo preložení vojenských sudcov rozhoduje minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany. Inak sa použijú primerane ustanovenia odsekov 1 až 4.

na výkon sudcovskej činnosti na okresnom súde (vojenskom obvodnom súde) v obvode krajského súdu (vyššieho vojenského súdu), ak ide o sudcu krajského súdu (vyššieho vojenského súdu),

na výkon sudcovskej činnosti na okresnom súde (vojenskom obvodnom súde) v obvode krajského súdu (Vyššieho vojenského súdu), ak ide o sudcu krajského súdu (Vyššieho vojenského súdu),

na výkon sudcovskej činnosti na inom okresnom súde (vojenskom obvodovom súde) v obvode krajského súdu (vyššieho vojenského súdu), ak ide o sudcu okresného súdu (vojenského obvodového súdu). Dočasne možno prideliť sudcu k inému súdu iba s jeho súhlasom.

na výkon sudcovskej činnosti na inom okresnom súde (vojenskom obvodovom súde) v obvode krajského súdu (Vyššieho vojenského súdu), ak ide o sudcu okresného súdu (vojenského obvodového súdu). Dočasne možno prideliť sudcu k inému súdu iba s jeho súhlasom.

na využitie skúseností k ústrednému orgánu, ktorý vykonáva správu súdov, k Úradu vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k úradom vlád republík alebo ku kanceláriám zákonodarnych orgánov,

na využitie skúseností na ústredný orgán, ktorý vykonáva správu súdov, na Úrad vlády Slovenskej republiky, do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky a do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

minister spravodlivosti príslušnej republiky, ak ide o dočasné pridelenie sudcov súdov republík k ministerstvu spravodlivosti, k najvyššiemu súdu republiky alebo k Úradu vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k úradom vlád republík a ku kanceláriám zákonodarných orgánov,

minister spravodlivosti, ak ide o dočasné pridelenie sudcov na ministerstvo spravodlivosti, Úrad vlády Slovenskej republiky, do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky a do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,

minister spravodlivosti príslušnej republiky, ak ide o dočasné pridelenie k okresnému súdu mimo obvodu krajského súdu alebo k inému krajskému súdu,

minister spravodlivosti po dohode s predsedom najvyššieho súdu, ak ide o dočasné pridelenie sudcov na najvyšší súd alebo sudcu najvyššieho súdu na ministerstvo spravodlivosti,

minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak ide o sudcov vojenských súdov,

minister spravodlivosti, ak ide o dočasné pridelenie na okresný súd mimo obvodu krajského súdu alebo na iný krajský súd,

minister spravodlivosti príslušnej republiky a u sudcov vojenských súdov minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky po dohode s predsedom Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak ide o dočasné pridelenie k tomuto súdu,

minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany, ak ide o sudcov vojenských súdov,

predseda Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak ide o dočasné pridelenie sudcov tohto súdu k Úradu vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo ku Kancelárii Federálneho zhromaždenia,

predseda krajského súdu v ostatných prípadoch.

Sudcovia, ktorí sú povolaní podľa [branného zákona] na vojenské cvičenie ako dôstojníci v zálohe a pridelení k vojenským súdom, môžu byť rozhodnutím ministra obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky poverení na túto dobu výkonom sudcovskej funkcie, ktorú inak vykonávajú sudcovia vojenských súdov.

Sudcovia, ktorí sú povolaní podľa [branného zákona] na vojenské cvičenie ako dôstojníci v zálohe a pridelení k vojenským súdom, môžu byť rozhodnutím ministra obrany poverení na túto dobu výkonom sudcovskej funkcie, ktorú inak vykonávajú sudcovia vojenských súdov.

Spôsob dopĺňania sudcov vojenských súdov a vojenského kolégia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky za brannej pohotovosti štátu upraví Federálne ministerstvo obrany po dohode s Federálnym ministerstvom vnútra a ministerstvami spravodlivosti republík.

Spôsob dopĺňania sudcov vojenských súdov za brannej pohotovosti štátu upraví ministerstvo obrany po dohode s ministerstvom spravodlivosti.

Právoplatným rozhodnutím kárneho súdu môže byť sudca z funkcie uvedenej v [§ 38] odvolaný, ak závažným spôsobom porušil svoje sudcovské povinnosti.

Národná rada Slovenskej republiky sudcu odvolá

Návrh na odvolanie z funkcie sudcov súdov republík podáva minister spravodlivosti príslušnej republiky, sudcov vojenských súdov minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a sudcov Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky predseda tohto súdu.

Národná rada Slovenskej republiky môže sudcu odvolať, ak

Prísediaci vojenského súdu môže byť zo svojej funkcie odvolaný, ak závažným spôsobom porušil svoje povinnosti prísediaceho. O odvolaní rozhoduje orgán, ktorý prísediaceho vojenského súdu zvolil ( [§ 38] ), a to na návrh orgánu,ktorý podáva návrh na jeho zvolenie. Pred rozhodnutím o odvolaní je potrebné vyžiadať si vyjadrenie prísediaceho.

Návrh na odvolanie z funkcie sudcu podáva minister spravodlivosti, u sudcov vojenských súdov po dohode s ministrom obrany. U sudcov najvyššieho súdu podáva návrh predseda najvyššieho súdu.

Dňom, keď bolo sudcovi alebo prísediacemu vojenského súdu doručené rozhodnutie o odvolaní, ich funkcia zaniká.

Pred rozhodnutím o odvolaní z funkcie si Národná rada Slovenskej republiky vyžiada stanovisko kárneho súdu.

Sudca a prísediaci vojenského súdu sa môžu vzdať svojej funkcie uvedenej v [§ 38] . Funkcia sudcu alebo funkcia prísediaceho vojenského súdu zaniká uplynutím troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené orgánu, ktorý sudcu vymenoval alebo prísediaceho zvolil.

Sudca a prísediaci vojenského súdu sa môžu vzdať svojej funkcie uvedenej v [§ 38] . Funkcia sudcu alebo funkcia prísediaceho vojenského súdu zaniká uplynutím troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené orgánu, ktorý sudcu alebo prísediaceho zvolil.

Sudca stráca svoju funkciu dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený pre trestný čin spáchaný úmyselne, alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená. To isté platí pre prísediaceho vojenského súdu.

Funkcia sudcu zaniká dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bol sudca pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená. To platí aj pre zánik funkcie prísediaceho vojenského súdu.

Zánik funkcie prísediaceho okresných a krajských súdov upravia zákony národných rád.

Zánik funkcie prísediaceho okresných a krajských súdov ustanoví zákon.

Sudca, ktorý je trestne stíhaný alebo proti ktorému sa vedie kárne konanie z dôvodu, pre ktorý môže byť odvolaný alebo má byť zbavený funkcie podľa [§ 46 ods. 1 písm. a)] , môže byť až do zániku funkcie podľa [§ 47] alebo do rozhodnutia o odvolaní alebo o zbavení dočasne výkonu funkcie sudcu zbavený.

Sudca, ktorý je trestne stíhaný alebo proti ktorému sa vedie kárne konanie z dôvodu, pre ktorý môže byť odvolaný môže byť až do zániku funkcie podľa [§ 47] alebo do rozhodnutia o odvolaní dočasne výkonu funkcie sudcu zbavený.

minister spravodlivosti príslušnej republiky, ak ide o sudcu súdu republiky; ak ide o sudcu najvyššieho súdu republiky, robí tak po dohode s predsedom tohto súdu,

minister spravodlivosti, ak ide o sudcu najvyššieho súdu, robí tak po dohode s predsedom tohto súdu,

predseda Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak ide o sudcu tohto súdu,

minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany, ak ide o sudcu vojenského súdu,

minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak ide o sudcu vojenského súdu,

orgán, ktorý ich do funkcie zvolil, ak ide o predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu.

Sudca bude na svoju žiadosť zbavený funkcie uvedenej v [§ 39] . O zbavení rozhoduje orgán, ktorý sudcu do funkcie vymenoval.

Sudca bude na svoju žiadosť uvoľnený z funkcie uvedenej v [§ 39] . O uvoľnení rozhoduje orgán, ktorý sudcu do funkcie zvolil alebo vymenoval.

Sudca môže byť uvoľnený z funkcie predsedu a podpredsedu súdu a predsedu kolégia najvyššieho súdu orgánom, ktorý ho do tejto funkcie vymenoval. Predseda Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky uvoľňuje z funkcie predsedu vojenského kolégia tohto súdu po dohode s ministrom obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Uvoľniť z funkcií uvedených v [§ 39 ods. 1 a 2] možno len na návrh orgánu, ktorý podáva návrh na vymenovanie do týchto funkcií.

Sudca môže byť uvoľnený z funkcie predsedu a podpredsedu súdu a predsedu kolégia najvyššieho súdu orgánom, ktorý ho do tejto funkcie vymenoval. Odvolať z funkcií uvedených v [§ 39 ods. 1 a 2] možno len na návrh orgánu, ktorý podáva návrh na zvolenie do týchto funkcií.

Dňom, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o zbavení, uvoľnení alebo odvolaní z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, jeho funkcia zaniká.

Dňom, keď bolo sudcovi doručené rozhodnutie o uvoľnení alebo odvolaní z funkcie, do ktorej bol zvolený alebo vymenovaný, jeho funkcia zaniká.

Zbavenie, uvoľnenie alebo odvolanie z funkcie uvedenej v [§ 39] nemá za následok stratu funkcie sudcu ( [§ 38] ).

Uvoľnenie alebo odvolanie z funkcie uvedenej v [§ 39] nemá za následok stratu funkcie sudcu ( [§ 38] ).

Ak bol sudca zbavený funkcie podľa [§ 46 ods. 1 písm. a)] , patrí mu po dobu troch mesiacov od zániku jeho funkcie vyrovnanie vo výške doterajšieho platu, prípadne vo výške rozdielu medzi doterajším platom a zárobkom, ktorý dosahuje na novom pracovnom mieste. Vyrovnanie mu nepatrí, ak má nárok na starobný alebo invalidný dôchodok. Suma vyrovnania sa zníži o čiastočný invalidný dôchodok, ktorý bol sudcovi priznaný.

Ak bol sudca odvolaný z funkcie podľa [§ 44 ods. 2 písm. a) a b)] alebo sa z týchto dôvodov vzdal funkcie sudcu, patrí mu tri mesiace od zániku jeho funkcie plat vo výške doterajšieho platu.

Ak bol sudca zbavený alebo uvoľnený z funkcie uvedenej v [§ 39] alebo ak bol podľa tohto ustanovenia vymenovaný do nižšej funkcie, patrí mu po dobu troch mesiacov vyrovnanie rozdielu medzi výškou doterajšieho funkčného platu a nového platu. Vyrovnanie mu nepatrí, ak bol z funkcie uvoľnený preto, že bol právoplatne kárne postihnutý.

Ak bol sudca odvolaný alebo uvoľnený z funkcie uvedenej v [§ 39] alebo ak bol podľa tohto ustanovenia vymenovaný do nižšej funkcie, patrí mu po dobu troch mesiacov vyrovnanie rozdielu medzi výškou doterajšieho funkčného platu a nového platu. Vyrovnanie mu nepatrí, ak bol z funkcie uvoľnený preto, že bol právoplatne kárne postihnutý.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na sudcov vojenských súdov a na sudcov vojenského kolégia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorých nároky upravujú predpisy platné pre vojakov z povolania.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na sudcov vojenských súdov, ktorých nároky upravujú predpisy platné pre vojakov z povolania.

Na vzťahy vyplývajúce z výkonu funkcie sudcu sa vzťahujú, s výnimkou sudcov vojenských súdov a sudcov vojenského kolégia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky , pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, ustanovenia Zákonníka práce. Pracovný vzťah vzniká dňom, ktorý je určený na nástup do funkcie, a zaniká dňom zániku funkcie sudcu podľa tohto zákona.

Na vzťahy vyplývajúce z výkonu funkcie sudcu sa vzťahujú, s výnimkou sudcov vojenských súdov, pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, ustanovenia [Zákonníka práce] . Pracovný vzťah vzniká dňom, ktorý je určený na nástup do funkcie, a zaniká dňom zániku funkcie sudcu podľa tohto zákona.

Platové pomery sudcov Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky upraví zákon Federálneho zhromaždenia. Platové pomery sudcov súdov republík upravia zákony národných rád.

Platové pomery sudcov ustanoví osobitný zákon.

Sudcovia vojenských súdov a vojenského kolégia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú vojakmi z povolania, a pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na nich predpisy platné pre vojakov z povolania.

Sudcovia vojenských súdov sú vojakmi z povolania, a pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na nich predpisy platné pre vojakov z povolania.

Sudcu vojenského súdu a vojenského kolégia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nemožno prepustiť z vojenskej činnej služby alebo z ozbrojeného zboru, ak predtým nebol odvolaný z funkcie sudcu ( [§ 44] ), tejto funkcie sa nevzdal ( [§ 45] ) alebo nebol tejto funkcie zbavený ( [§ 46] ).

Sudcu vojenského súdu nemožno prepustiť z vojenskej činnej služby, ak predtým nebol z funkcie sudcu odvolaný alebo sa tejto funkcie nevzdal.

Sudcovia sú povinní zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku sudcovskej funkcie, o veciach, o ktorých sa dozvedeli vo svojej úradnej činnosti, pokiaľ neboli tejto povinnosti zbavení zo zákona alebo osobou na to povolanou; na zbavenie z vážnych dôvodov je oprávnený predseda súdu, a ak ide o predsedu súdu, predseda jeho bezprostredne vyššieho súdu republiky, predseda vlády, a ak ide o predsedu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Sudcovia sú povinní zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku sudcovskej funkcie, o veciach, o ktorých sa dozvedeli vo svojej úradnej činnosti, pokiaľ neboli tejto povinnosti zbavení zo zákona alebo osobou na to povolanou; na zbavenie z vážnych dôvodov je oprávnený predseda súdu, a ak ide o predsedu súdu, predseda jeho bezprostredne vyššieho súdu, predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

Prísediacim, ktorí nie sú v pracovnom pomere, nahrádza ušlý zárobok za dobu výkonu funkcie prísediaceho alebo iných povinností spojených s touto funkciou štát. Spôsob a výšku náhrady ustanoví ministerstvo spravodlivosti príslušnej republiky vyhláškou.

Prísediacim, ktorí nie sú v pracovnom pomere, nahrádza ušlý zárobok za dobu výkonu funkcie prísediaceho alebo iných povinností spojených s touto funkciou štát. Spôsob a výšku náhrady ustanoví ministerstvo spravodlivosti vyhláškou.

Štát uhrádza prísediacim hotové výdavky, ktoré vzniknú vykonávaním funkcie prísediaceho alebo iných povinností spojených s touto funkciou. Spôsob náhrady ustanovia ministerstvá spravodlivosti vyhláškou.

Štát uhrádza prísediacim hotové výdavky, ktoré vzniknú vykonávaním funkcie prísediaceho alebo iných povinností spojených s touto funkciou. Spôsob náhrady ustanoví ministerstvo spravodlivosti vyhláškou.

Prísediacim prislúcha okrem náhrady podľa predchádzajúcich odsekov za každý deň pojednávania paušálna náhrada za výkon ich funkcie. Túto paušálnu náhradu vypláca štát vo výške, ktorú určí ministerstvo spravodlivosti príslušnej republiky vyhláškou. Náhrady prislúchajúce prísediacim vojenských súdov upraví vyhláškou Federálne ministerstvo obrany po dohode s rezortnými ministerstvami, ktorým jednotlivé ozbrojené zbory podliehajú.

Prísediacim prislúcha okrem náhrady podľa predchádzajúcich odsekov za každý deň pojednávania paušálna náhrada za výkon ich funkcie. Túto paušálnu náhradu vypláca štát vo výške, ktorú určí ministerstvo spravodlivosti vyhláškou. Náhrady prislúchajúce prísediacim vojenských súdov upraví vyhláškou ministerstvo spravodlivosti po dohode s ministerstvom obrany.

Účelom prípravnej služby je odborne pripraviť justičných čakateľov pre výkon funkcie sudcu. Prípravná služba justičných čakateľov trvá tri roky. Minister spravodlivosti príslušnej republiky, prípadne minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže na žiadosť justičného čakateľa čiastočne započítať do prípravnej služby dobu právnickej činnosti v inom pracovnom alebo obdobnom pomere, ak čakateľ získal počas jej trvania skúsenosti potrebné pre výkon funkcie sudcu. Skrátenie čakateľskej praxe nemôže presahovať dva roky.

Účelom prípravnej služby je odborne pripraviť justičných čakateľov pre výkon funkcie sudcu. Prípravná služba justičných čakateľov trvá tri roky. Minister spravodlivosti môže na žiadosť justičného čakateľa čiastočne započítať do prípravnej služby právnickú činnosť v inom pracovnom alebo obdobnom pomere, ak čakateľ získal počas jej trvania skúsenosti potrebné na výkon funkcie sudcu. Skrátenie čakateľskej praxe nemôže presahovať dva roky. U justičných čakateľov vojenských súdov toto započítanie vykoná minister spravodlivosti po dohode s ministrom obrany.

Justiční čakatelia sú oprávnení vykonávať pod dozorom sudcu jednoduché úkony vyhradené samosudcovi, ktoré určí ministerstvo spravodlivosti príslušnej republiky (Federálne ministerstvo obrany) vyhláškou.

Justiční čakatelia sú oprávnení vykonávať pod dozorom sudcu jednoduché úkony vyhradené samosudcovi, ktoré určí ministerstvo spravodlivosti vyhláškou.

Platové pomery justičných čakateľov súdov republík upravia zákony národných rád.

Platové pomery justičných čakateľov ustanoví osobitný zákon.

Návrh na odvolanie sudcu ( [§ 44 ods. 2] ) možno podať v lehote do 31. 12. 1993 aj preto, že v dobe od 25. 2. 1948 do 31. 12. 1989 svojím rozhodovaním porušil povinnosti, ktoré mal ako nezávislý sudca plniť, alebo neoprávnene zasahoval do nezávislého a nestranného rozhodovania súdov.

Návrh na odvolanie sudcu ( [§ 44 ods. 3] ) možno podať v lehote do 31. 12. 1993 aj preto, že v dobe od 25. 2. 1948 do 31. 12. 1989 svojím rozhodovaním porušil povinnosti, ktoré mal ako nezávislý sudca plniť, alebo neoprávnene zasahoval do nezávislého a nestranného rozhodovania súdov.

Návrh na odvolanie sudcu ( [§ 44 ods. 2] ) možno podať v lehote do 31. 12. 1993 aj preto, že je pre výkon funkcie sudcu odborne nespôsobilý.

Návrh na odvolanie sudcu ( [§ 44 ods. 3] ) možno podať v lehote do 31. 12. 1993 aj preto, že je pre výkon funkcie sudcu odborne nespôsobilý.

Sudcovia ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov po 1. januári 1990 sa dňom účinnosti tohto zákona považujú za sudcov ustanovených podľa tohto zákona.

Sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie bez časového obmedzenia.

Sudcovia ustanovení do funkcie podľa doterajších predpisov pred 1. januárom 1990 musia byť v lehote dvanástich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona ustanovení do funkcie podľa tohto zákona, inak ich funkcia zaniká. Ustanovenie [§ 51 ods. 1] sa použije primerane.

Sudcovia Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanovení do funkcie sudcov bez časového obmedzenia podľa doterajších predpisov sa považujú za zvolených do funkcie sudcov najvyššieho súdu, ak o to požiadajú ministra spravodlivosti v lehote troch mesiacov od ukončenia činnosti Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a zároveň spĺňajú predpoklady na funkciu sudcu [1)](#poznamky.poznamka-1) .

Ustanovenie odseku 2 platí takisto pre štátnych arbitrov ( [§ 64] ) ustanovených pred 1. januárom 1990.

Sudcovia vojenských súdov vymenovaní do funkcie bez časového obmedzenia podľa doterajších predpisov sa považujú za sudcov zvolených do funkcií sudcov vojenských súdov bez časového obmedzenia.

V dobe piatich rokov odo dňa účinnosti tohto zákona môže minister spravodlivosti príslušnej republiky (minister obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky) na žiadosť justičného čakateľa skrátiť dobu trvania prípravnej služby ( [§ 61] ), nie však na dobu kratšiu ako dva roky, ak justičný čakateľ vynikajúcimi výsledkami práce preukazuje odbornú spôsobilosť na výkon sudcovskej funkcie.

V dobe piatich rokov odo dňa účinnosti tohto zákona môže minister spravodlivosti a pri vojenských súdoch po dohode s ministrom obrany na žiadosť justičného čakateľa skrátiť dobu trvania prípravnej služby ( [§ 61] ), nie však na dobu kratšiu ako dva roky, ak justičný čakateľ vynikajúcimi výsledkami práce preukazuje odbornú spôsobilosť na výkon sudcovskej funkcie.

Rozsudky sa vyhlasujú v mene republiky a vždy verejne.

Rozsudky sa vyhlasujú v mene Slovenskej republiky a vždy verejne.

Ustanovenie odseku 2 platí takisto pre štátnych arbitrov (§ 64) ustanovených pred 1. januárom 1990.

Ustanovenie odseku 2 platí takisto pre štátnych arbitrov ( [§ 64] ) ustanovených pred 1. januárom 1990.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1991 s výnimkou ustanovení § 64 až 66, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1992.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1991 s výnimkou ustanovení [§ 64 až 66] , ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1992.

O zbavení funkcie rozhoduje orgán, ktorý sudcu do funkcie vymenoval alebo prísediaceho zvolil ( [§ 38] ), ktorý podáva návrh na ich vymenovanie, prípadne zvolenie.

O zbavení funkcie rozhoduje orgán, ktorý sudcu do funkcie vymenoval alebo prísediaceho zvolil ( [§ 38] ), a to na návrh orgánu, ktorý podáva návrh na ich vymenovanie, prípadne zvolenie.

Ustanovenie odseku 2 platí takisto pre štátnych arbitrov ( [§ 64] ) ustanovených pred 1. januárom 1990.

Ustanovenie odseku 2 platí takisto pre štátnych arbitrov (§ 64) ustanovených pred 1. januárom 1990.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1991 s výnimkou ustanovení [§ 64 až 66] , ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1992.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1991 s výnimkou ustanovení § 64 až 66, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januárom 1992.