Devízový zákon

Devízová banka zriaďuje na žiadosť devízového tuzemca - fyzickej osoby úročený devízový účet na uloženie devízových prostriedkov v dohodnutej cudzej mene alebo zriaďuje vkladnú knižku znejúcu na cudziu menu. Vkladná knižka znejúca na cudziu menu môže byť zriadená na meno alebo doručiteľa.

Devízová banka zriaďuje na žiadosť devízového tuzemca - fyzickej osoby úročený devízový účet na uloženie devízových prostriedkov v dohodnutej cudzej mene alebo zriaďuje vkladnú knižku znejúcu na cudziu menu. Vkladná knižka znejúca na cudziu menu môže byť zriadená na meno alebo doručiteľa. Tým nie je dotknutý postup devízovej banky podľa osobitného zákona. [6c)](#poznamky.poznamka-6c)

Devízový tuzemec – právnická osoba je povinná urobiť bez odkladu všetky úkony potrebné na to, aby suma zaplatená v zahraničí na úhradu jej pohľadávky a devízové prostriedky na účtoch v zahraničných peňažných ústavoch sa previedli do tuzemska alebo doviezli do tuzemska.

Devízový tuzemec – právnická osoba je povinná urobiť bez odkladu najneskôr do 10 pracovných dní všetky úkony potrebné na to, aby suma zaplatená v zahraničí na úhradu jej pohľadávky a devízové prostriedky na účtoch v zahraničných peňažných ústavoch sa previedli do tuzemska alebo doviezli do tuzemska. Uvedenú povinnosť nemá organizačná zložka devízového tuzemca - právnickej osoby na použitie prostriedkov podľa [§ 13a ods. 2] .

Na splnenie peňažného záväzku devízového tuzemca – právnickej osoby voči devízovému cudzozemcovi, ktorý vznikol v súlade s týmto zákonom alebo na základe iného všeobecne záväzného právneho predpisu, je devízový peňažný ústav povinný uhradiť na žiadosť devízového tuzemca – právnickej osoby za česko-slovenskú menu devízovému cudzozemcovi devízové prostriedky. To neplatí, pokiaľ ide o peňažný ústav devízového tuzemca - právnickej osoby vyplývajúci z dlhopisov znejúcich na česko-slovenskú menu so splatnosťou do jedného roka.

Na splnenie peňažného záväzku devízového tuzemca -právnickej osoby voči devízovému cudzozemcovi, ktorý vznikol v súlade s týmto zákonom alebo na základe iného všeobecne záväzného právneho predpisu, je devízová banka povinná uhradiť na žiadosť devízového tuzemca - právnickej osoby za česko-slovenskú menu devízovému cudzozemcovi devízové prostriedky. Takýmto záväzkom je aj peňažný záväzok devízového tuzemca uhradiť devízovému cudzozemcovi výnosy z vložených investícií. To neplatí, pokiaľ ide o peňažný záväzok devízového tuzemca - právnickej osoby vyplývajúci z dlhopisov znejúcich na slovenskú menu so splatnosťou do jedného roka.

Devízový tuzemec – fyzická osoba je povinná na výzvu ministerstva financií republiky, na ktorej území má bydlisko, ohlásiť mu v ustanovenej lehote do evidencie

Devízový tuzemec - fyzická osoba je povinná na výzvu Ministerstva financií Slovenskej republiky ohlásiť mu v ustanovenej lehote do evidencie

svoje peňažné pohľadávky a peňažné záväzky voči devízovému cudzozemcovi;

svoje peňažné pohľadávky a peňažné záväzky voči devízovému cudzozemcovi,

Devízový peňažný ústav je povinný predať devízovému tuzemcovi – fyzickej osobe a devízovému cudzozemcovi za česko-slovenskú menu devízové prostriedky v prípadoch uvedených v tomto zákone, vo vykonávacom predpise k nemu alebo v devízovom povolení, ktoré v odôvodnených prípadoch môže vydať devízový orgán príslušný podľa [§ 6 ods. 2 písm. b)] .

Devízový peňažný ústav je povinný predať devízovému tuzemcovi – fyzickej osobe a devízovému cudzozemcovi za česko-slovenskú menu devízové prostriedky v prípadoch uvedených v tomto zákone, vo vykonávacom predpise k nemu alebo v devízovom povolení, ktoré v odôvodnených prípadoch môže vydať devízový orgán príslušný podľa [§ 6 ods. 2 písm. a)] .

Devízová banka je povinná prijať vklad v cudzej mene od devízového tuzemca - fyzickej osoby na jej žiadosť formou zriadenia úročeného devízového účtu na uloženie devízových prostriedkov v dohodnutej cudzej mene alebo zriadiť vkladnú knižku znejúcu na cudziu menu. Na postup devízovej banky v takomto prípade sa nevzťahuje osobitný predpis. [6c)](#poznamky.poznamka-6c) Anonymita vlastníka devízového účtu, ako aj anonymita vlastníka vkladnej knižky znejúcej na cudziu menu sa zaručuje.

Devízová banka zriaďuje na žiadosť devízového tuzemca - fyzickej osoby úročený devízový účet na uloženie devízových prostriedkov v dohodnutej cudzej mene alebo zriaďuje vkladnú knižku znejúcu na cudziu menu. Vkladná knižka znejúca na cudziu menu môže byť zriadená na meno alebo doručiteľa.

Devízové účty zriadené podľa odseku 1 sa úročia v mene, v ktorej sa vedú.

Devízové účty zriadené podľa odseku 1 sa úročia v mene, v ktorej sa vedú. Úroky a výhry z vkladných knižiek vedených v cudzej mene sa vyplácajú v mene, v ktorej sú vedené.

Vývoz a dovoz platných česko-slovenských bankoviek a mincí, ich prevod zo zahraničia a do zahraničia, platobných dokumentov znejúcich na česko-slovenskú menu, ako aj cenných papierov znejúcich na česko-slovenskú menu je dovolený len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej.

Vývoz a dovoz platných slovenských bankoviek a mincí, ich prevod zo zahraničia a do zahraničia, platobných dokumentov znejúcich na slovenskú menu je dovolený len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska. Vývoz a dovoz cenných papierov znejúcich na slovenskú menu je dovolený len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska, s výnimkou vývozu a dovozu v zahraničí verejne obchodovateľných cenných papierov znejúcich na slovenskú menu. [1b)](#poznamky.poznamka-1b)

Devízový tuzemec – fyzická osoba môže bez devízového povolenia plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť do zahraničia devízovému cudzozemcovi, pokiaľ predloží potvrdenie orgánu uvedeného vo vykonávacom predpise o tom, že

Devízový tuzemec - fyzická osoba môže bez devízového povolenia plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť do zahraničia devízovému cudzozemcovi, pokiaľ sa plní do štátu alebo štátnemu príslušníkovi štátu, ktorý je zmluvnou stranou medzinárodnej zmluvy upravujúcej vymáhanie a prevody výživného alebo v ktorom sa neuplatňujú devízové obmedzenia na tieto prevody do tuzemska alebo v ktorom sa prevody pripúšťajú za podmienky vzájomnosti.

Devízový tuzemec sa môže majetkovo zúčastňovať v zahraničí len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej vydaným po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.

Devízový tuzemec sa môže majetkovo zúčastňovať v zahraničí len s devízovým povolením Národnej banky Slovenska, vydaným po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky.

Devízová banka je na žiadosť devízového cudzozemca povinná zriadiť mu úročený účet v slovenskej alebo v dohodnutej cudzej mene (ďalej len „cudzozemský účet“). Na postup devízovej banky v takomto prípade sa nevzťahuje osobitný predpis. [6c)](#poznamky.poznamka-6c) Anonymita vlastníka cudzozemského účtu sa zaručuje.

Devízová banka zriaďuje na žiadosť devízového cudzozemca úročený účet v slovenskej alebo dohodnutej cudzej mene (ďalej len „cudzozemský účet“). Tým nie je dotknutý postup devízovej banky podľa osobitného predpisu. [6c)](#poznamky.poznamka-6c)

Vykonávacie predpisy k tomuto zákonu vydávajú v rámci jeho jednotlivých ustanovení spoločne Federálne ministerstvo financií a Štátna banka česko-slovenská po dohode s ministerstvami financií republík, pokiaľ tieto ustanovenia neustanovujú inak.

Všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie tohto zákona vydávajú spoločne Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Národná banka Slovenska, ak tento zákon neustanovuje inak.

Devízovými orgánmi podľa tohto zákona sú Štátna banka česko-slovenská, Federálne ministerstvo financií, ministerstvá financií republík a Federálne ministerstvo zahraničného obchodu.

Devízovými orgánmi podľa tohto zákona sú Národná banka Slovenska, Ministerstvo financií Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

Federálne ministerstvo financií pre oblasť vládnych úverov a vo vzťahu k rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám, združeniam občanov a nadáciám, ako aj iným právnickým osobám v pôsobnosti federácie, ktoré sa nezaoberajú podnikateľskou činnosťou;

Ministerstvo financií Slovenskej republiky pre oblasť vládnych úverov a vo vzťahu k rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám a združeniam občanov, cirkvám, náboženským spoločnostiam [4)](#poznamky.poznamka-4) a nadáciám, ako aj iným právnickým osobám, ktoré sa nezaoberajú podnikateľskou činnosťou, a vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, pokiaľ nejde o ich podnikateľskú činnosť.

ministerstvo financií republiky vo vzťahu k rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám a združeniam občanov v pôsobnosti republiky, cirkvám, náboženským spoločnostiam [4)](#poznamky.poznamka-4) a nadáciám, ako aj iným právnickým osobám v pôsobnosti republiky, ktoré sa nezaoberajú podnikateľskou činnosťou, a vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko na území tejto republiky, pokiaľ nejde o ich podnikateľskú činnosť;

Národná banka Slovenska vo vzťahu k ostatným právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti.

Ministerstvá financií republík zabezpečujú devízové súpisy a podklady pre medzištátne rokovania o majetkovoprávnych nárokoch a zabezpečujú vnútroštátne vykonanie výsledkov týchto rokovaní.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky zabezpečuje devízové súpisy a podklady pre medzištátne rokovania o majetkovoprávnych nárokoch a zabezpečujú vnútroštátne vykonanie výsledkov týchto rokovaní.

Vykonávací predpis môže ustanoviť, kedy devízový tuzemec – právnická osoba nemá povinnosť uvedenú v odseku 1. V odôvodnených prípadoch môže byť devízový tuzemec – právnická osoba zbavená tejto povinnosti udelením devízového povolenia.

Devízový tuzemec - právnická osoba je povinná zabezpečiť, aby suma zaplatená v tretej krajine na úhradu jej pohľadávky, realizovanej prostredníctvom devízového cudzozemca z druhej krajiny, bola prevedená do tuzemska v devízových prostriedkoch tretej krajiny, pokiaľ bola uzavretá medzinárodná zmluva o platbách v národnej mene, ktorou je Slovenská republika viazaná, a je publikovaná v Zbierke zákonov; sprostredkovateľskú odmenu pre devízového cudzozemca zaplatí devízový tuzemec - právnická osoba v národnej mene devízového cudzozemca.

Vykonávací predpis môže ustanoviť, v ktorých prípadoch má devízový tuzemec - právnická osoba pri vývoze tovaru a služieb povinnosť urobiť všetky úkony potrebné na to, aby bola platba za dodanie tovaru a služieb uskutočnená v mene štátu, v ktorom sa nachádza miesto konečného určenia tovaru a služieb, alebo v mene, ktorá je za ňu voľne zameniteľná.

Vykonávací predpis môže ustanoviť, kedy devízový tuzemec - právnická osoba nemá povinnosť uvedenú v odsekoch 1 a 2. V odôvodnených prípadoch môže byť devízový tuzemec - právnická osoba zbavená tejto povinnosti udelením devízového povolenia.

uložiť na devízový účet v devízovom peňažnom ústave, alebo

uložiť na devízový účet alebo na vkladnú knižku znejúcu na cudziu menu v devízovej banke alebo

Devízový peňažný ústav je povinný devízovému tuzemcovi – fyzickej osobe na jej žiadosť zriadiť úročený devízový účet na uloženie devízových prostriedkov v dohodnutej cudzej mene. Tým nie je dotknutý postup devízovej banky podľa osobitného predpisu. [6c)](#poznamky.poznamka-6c)

Devízová banka je povinná prijať vklad v cudzej mene od devízového tuzemca - fyzickej osoby na jej žiadosť formou zriadenia úročeného devízového účtu na uloženie devízových prostriedkov v dohodnutej cudzej mene alebo zriadiť vkladnú knižku znejúcu na cudziu menu. Na postup devízovej banky v takomto prípade sa nevzťahuje osobitný predpis. [6c)](#poznamky.poznamka-6c) Anonymita vlastníka devízového účtu, ako aj anonymita vlastníka vkladnej knižky znejúcej na cudziu menu sa zaručuje.

devízové prostriedky uložené na devízovom účte v devízovej banke,

devízové prostriedky uložené na devízovom účte alebo na vkladnej knižke znejúcej na cudziu menu v devízovej banke,

Devízový peňažný ústav je povinný na žiadosť devízového cudzozemca zriadiť mu úročený účet v česko-slovenskej alebo v dohodnutej cudzej mene (ďalej len „cudzozemský účet“). Tým nie je dotknutý postup devízovej banky podľa osobitného predpisu. [6c)](#poznamky.poznamka-6c)

Devízová banka je na žiadosť devízového cudzozemca povinná zriadiť mu úročený účet v slovenskej alebo v dohodnutej cudzej mene (ďalej len „cudzozemský účet“). Na postup devízovej banky v takomto prípade sa nevzťahuje osobitný predpis. [6c)](#poznamky.poznamka-6c) Anonymita vlastníka cudzozemského účtu sa zaručuje.

nadobudnutie dedičstva štátne notárstvo potvrdilo, schválilo alebo vyporiadalo a všetky poplatky týkajúce sa dedičstva boli uhradené alebo

nadobudnutie dedičstva súd potvrdil, schválil alebo vyporiadal a všetky poplatky týkajúce sa dedičstva boli uhradené alebo

Ponukovej povinnosti nepodliehajú devízové prostriedky a zlato, ktorými sa devízový cudzozemec podieľa vkladom do kmeňového imania na podniku v tuzemsku podľa osobitných predpisov. [6)](#poznamky.poznamka-6)

Ponukovej povinnosti nepodliehajú devízové prostriedky a zlato, ktorými sa devízový cudzozemec podieľa vkladom do základného imania na podniku v tuzemsku podľa osobitných predpisov. [6)](#poznamky.poznamka-6)

Devízové prostriedky uložené na devízovom účte nepodliehajú ponukovej povinnosti podľa odsekov 1 a 2 a vlastník ich môže použiť bez obmedzenia, s výnimkou obchodovania s devízovými prostriedkami ( [§ 7 ods. 3] ).

Devízové prostriedky uložené na devízovom účte nepodliehajú ponukovej povinnosti podľa odsekov 1 a 2 a vlastník ich môže použiť bez obmedzenia, s výnimkou prípadov uvedených v [§ 7 ods. 3] a [§ 14 ods. 1] , a pokiaľ sa nevydalo devízové povolenie podľa odseku 4 s účelovým určením použitia týchto devízových prostriedkov.

Kúpa valút a zlata sa uskutočňuje podľa kurzu platného pre nákup valút alebo podľa trhovej ceny zlata platných v deň, keď sa valuty a zlato ponúkli devízovému peňažnému ústavu na kúpu. Kúpa devíz sa uskutočňuje podľa kurzu platného v deň, keď boli devízy zúčtované devízovému peňažnému ústavu zahraničným peňažným ústavom v prospech devízového tuzemca – právnickej osoby.

Kúpa valút a zlata sa uskutočňuje podľa kurzu platného pre nákup valút alebo podľa trhovej ceny zlata platných v deň, keď sa valuty a zlato ponúkli devízovému peňažnému ústavu na kúpu. Kúpa devíz sa uskutočňuje podľa kurzu platného v deň uvedený v platobnom príkaze zahraničnej banky. Ak nie je deň uvedený, uskutočňuje sa kúpa devíz podľa kurzu platného v deň, keď devízová banka dostala platobný príkaz zahraničnej banky v prospech devízového tuzemca - právnickej osoby. Iba v prípade, keď devízová banka nemôže zistiť sumu poukazovanú zahraničnou bankou v prospech devízového tuzemca - právnickej osoby inak ako na základe výpisu z príslušného účtu, prepočíta sa táto suma podľa kurzu platného v deň uvedený vo výpise z účtu zahraničnej banky.

Na splnenie peňažného záväzku devízového tuzemca – právnickej osoby voči devízovému cudzozemcovi, ktorý vznikol v súlade s týmto zákonom alebo na základe všeobecne záväzného právneho predpisu, je devízový peňažný ústav povinný uhradiť na žiadosť devízového tuzemca – právnickej osoby za česko-slovenskú menu devízovému cudzozemcovi devízové prostriedky.

Na splnenie peňažného záväzku devízového tuzemca – právnickej osoby voči devízovému cudzozemcovi, ktorý vznikol v súlade s týmto zákonom alebo na základe iného všeobecne záväzného právneho predpisu, je devízový peňažný ústav povinný uhradiť na žiadosť devízového tuzemca – právnickej osoby za česko-slovenskú menu devízovému cudzozemcovi devízové prostriedky. To neplatí, pokiaľ ide o peňažný ústav devízového tuzemca - právnickej osoby vyplývajúci z dlhopisov znejúcich na česko-slovenskú menu so splatnosťou do jedného roka.

Úhrada devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu platného v deň splatnosti peňažného záväzku.

Úhrada devízových prostriedkov podľa odseku 1 sa uskutočňuje podľa kurzu platného v deň vykonania úhrady, ktorý je nevyhnutný pre dodržanie splatnosti peňažného záväzku. Ak deň splatnosti nie je uvedený, uskutočňuje sa úhrada devízových prostriedkov podľa kurzu dohodnutého medzi devízovou bankou a devízovým tuzemcom - právnickou osobou. V ostatných prípadoch sa úhrada uskutočňuje podľa kurzu platného v deň prijatia príkazu devízového tuzemca - právnickej osoby na úhradu devízovou bankou.

Štátna banka česko-slovenská upraví vo vykonávacom predpise postup devízových peňažných ústavov pri uskutočňovaní týchto úhrad.

Štátna banka česko-slovenská určuje postup devízových bánk pri uskutočňovaní úhrad podľa odseku 1 a vyhlasuje ho opatrením v Zbierke zákonov.

Devízový tuzemec – právnická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi, ak na splnenie tohto záväzku má devízové prostriedky uložené na devízovom účte v devízovom peňažnom ústave ( [§ 11] ).

Devízový tuzemec - právnická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi, ak môže na splnenie tohto záväzku použiť svoje peňažné prostriedky, s výnimkou:

Devízový tuzemec – právnická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi, ak môže na splnenie tohto záväzku použiť svoje prostriedky v česko-slovenskej mene, s výnimkou

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa môže devízový tuzemec - právnická osoba zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, pre ktoré sa toto povolenie nevyžaduje.

majetkové účasti na podnikaní v zahraničí,

majetkové účasti v zahraničí,

Pre výzvu podľa odseku 1 platí obdobne ustanovenie [§ 9 ods. 2] .

Ak sa splnenie peňažnej pohľadávky devízového tuzemca – fyzickej osoby uskutočňuje prostredníctvom na to určenej právnickej osoby, ohlási pohľadávku do devízovej evidencie táto právnická osoba.

Vykonávací predpis môže ustanoviť, kedy devízový tuzemec – fyzická osoba nemá povinnosť uvedenú v odseku 1. V odôvodnených prípadoch môže byť devízový tuzemec – fyzická osoba tejto povinnosti zbavená udelením devízového povolenia.

Devízový tuzemec - fyzická osoba zamestnaná v zahraničí musí povinnosť ustanovenú v odseku 1 splniť bez meškania po návrate do tuzemska po končení tejto nepretržitej pracovnej činnosti v zahraničí.

Devízové prostriedky, ktoré neprevyšujú protihodnotu 5000,– Kčs, môže devízový tuzemec – fyzická osoba použiť, s výnimkou obchodovania ( [§ 7 ods. 3] ), bez obmedzenia.

Devízové prostriedky, ktoré neprevyšujú protihodnotu 5000,– Kčs, môže devízový tuzemec – fyzická osoba použiť, s výnimkou prípadov uvedených v [§ 7 ods. 3] a [§ 23] .

Povinnosti podľa odseku 1 nepodliehajú devízové prostriedky predané alebo vydané devízovým peňažným ústavom do šiestich mesiacov odo dňa ich kúpy alebo vydania uvedenom v potvrdení devízového peňažného ústavu. V uvedenej lehote môže devízový tuzemec – fyzická osoba s týmito devízovými prostriedkami nakladať, s výnimkou obchodovania ( [§ 7 ods. 3] ), bez obmedzenia.

Povinnosti podľa odseku 1 nepodliehajú devízové prostriedky predané alebo vydané devízovým peňažným ústavom do šiestich mesiacov odo dňa ich kúpy alebo vydania uvedenom v potvrdení devízového peňažného ústavu. V uvedenej lehote môže devízový tuzemec – fyzická osoba s týmito devízovými prostriedkami nakladať, s výnimkou prípadov uvedených v [§ 7 ods. 3] a [§ 23] .

Devízový peňažný ústav je povinný predať devízovému tuzemcovi – fyzickej osobe a devízovému cudzozemcovi za česko-slovenskú menu devízové prostriedky v prípadoch uvedených v tomto zákone, vo vykonávacom predpise k nemu alebo v devízovom povolení na platenie devízovému cudzozemcovi do zahraničia.

Devízový peňažný ústav je povinný predať devízovému tuzemcovi – fyzickej osobe a devízovému cudzozemcovi za česko-slovenskú menu devízové prostriedky v prípadoch uvedených v tomto zákone, vo vykonávacom predpise k nemu alebo v devízovom povolení, ktoré v odôvodnených prípadoch môže vydať devízový orgán príslušný podľa [§ 6 ods. 2 písm. b)] .

Devízový peňažný ústav je povinný devízovému tuzemcovi – fyzickej osobe na jej žiadosť zriadiť úročený devízový účet na uloženie devízových prostriedkov v dohodnutej cudzej mene.

Devízový peňažný ústav je povinný devízovému tuzemcovi – fyzickej osobe na jej žiadosť zriadiť úročený devízový účet na uloženie devízových prostriedkov v dohodnutej cudzej mene. Tým nie je dotknutý postup devízovej banky podľa osobitného predpisu. [6c)](#poznamky.poznamka-6c)

Devízové prostriedky na devízovom účte zriadenom podľa odseku 1 môže jeho vlastník alebo v rozsahu jeho splnomocnenia iný devízový tuzemec – fyzická osoba používať, s výnimkou obchodovania ( [§ 7 ods. 3] ), bez obmedzenia.

Devízové prostriedky na devízovom účte zriadenom podľa odseku 1 môže jeho vlastník alebo v rozsahu jeho splnomocnenia iný devízový tuzemec – fyzická osoba používať, s výnimkou prípadov uvedených v [§ 7 ods. 3] a [§ 23] .

Devízový tuzemec – fyzická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi v cudzej mene, ak na splnenie tohto záväzku môže použiť v súlade s týmto zákonom

Devízový tuzemec - fyzická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie voči devízovému cudzozemcovi v cudzej mene, s výnimkou nákupu nehnuteľností v zahraničí, nákupu zahraničných cenných papierov a prijatia úveru od devízového cudzozemca, ak na splnenie tohto záväzku môže použiť v súlade s týmto zákonom:

devízové prostriedky uložené na devízovom účte v devízovom peňažnom ústave,

devízové prostriedky uložené na devízovom účte v devízovej banke,

devízové prostriedky, ktoré jej je povinný devízový peňažný ústav predať podľa [§ 20 a 21] ,

devízové prostriedky, ktoré jej je devízová banka povinná predať podľa [§ 20 a 21] ,

devízové prostriedky, ktoré devízový peňažný ústav odmietol od nej kúpiť a vydal jej o tom potvrdenie,

devízové prostriedky, ktoré devízová banka odmietla od nej kúpiť a vydala jej o tom potvrdenie,

devízové prostriedky, ktoré získa počas svojho pobytu v zahraničí.

devízové prostriedky, ktoré získa počas svojho pobytu v zahraničí,

V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, sa môže devízový tuzemec – fyzická osoba zmluvne zaviazať na peňažné plnenie v cudzej mene voči devízovému cudzozemcovi iba po udelení devízového povolenia. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, na ktoré sa toto povolenie nevyžaduje.

Devízový tuzemec - fyzická osoba sa môže bez devízového povolenia zmluvne zaviazať na peňažné plnenie v česko-slovenskej mene voči devízovému cudzozemcovi, s výnimkou

nehnuteľností v tuzemsku a v zahraničí.

nehnuteľností v zahraničí.

Devízový cudzozemec môže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, iba pokiaľ tak ustanovuje osobitný zákon, [7)](#poznamky.poznamka-7) alebo dedením.

Devízový cudzozemec môže nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike iba:

Devízový tuzemec zdržujúci sa v zahraničí za účelom pracovnej činnosti alebo výkonu povolania, ako aj jeho rodinní príslušníci môžu po dobu tohto pobytu bez devízového povolenia vyvážať do zahraničia valuty, zahraničné platobné dokumenty a zahraničné cenné papiere, ktoré do tuzemska doviezli počas tohto pobytu. Tieto hodnoty sú povinní nechať si potvrdiť pri dovoze orgánmi colnej správy.

Devízový tuzemec zdržujúci sa v zahraničí za účelom pracovnej činnosti alebo výkonu povolania, ako aj jeho rodinní príslušníci môžu po dobu tohto pobytu bez devízového povolenia vyvážať do zahraničia valuty, zahraničné platobné dokumenty, vkladné knižky znejúce na cudziu menu a zahraničné cenné papiere, ktoré do tuzemska doviezli počas tohto pobytu. Tieto hodnoty sú povinní nechať si potvrdiť pri dovoze orgánmi colnej správy.

Devízovým peňažným ústavom sa na účely tohto zákona rozumejú banka a sporiteľňa so sídlom v tuzemsku, ktorým Štátna banka česko-slovenská udelila povolenie na obchodovanie s devízovými hodnotami a na vykonávanie platobného styku so zahraničím podľa osobitných predpisov. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Devízovou bankou sa na účely tohto zákona rozumie banka so sídlom v tuzemsku a pobočka zahraničnej banky, pokiaľ sa z povolenia pôsobiť ako banka [1)](#poznamky.poznamka-1) nevylúčilo obchodovanie s devízovými hodnotami alebo vykonávanie platobného styku so zahraničím.

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na devízový peňažný ústav ustanovenia upravujúce právne postavenie devízových tuzemcov – právnických osôb.

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na devízovú banku, s výnimkou pobočky zahraničnej banky, ustanovenia upravujúce právne postavenie devízových tuzemcov - právnických osôb. Pobočka zahraničnej banky sa pri výkone svojej činnosti vyplývajúcej z povolenia pôsobiť ako banka nepovažuje za devízového cudzozemca.

previesť alebo vyviezť do zahraničia zdedené mince, pokiaľ predložil vyjadrenie právnickej osoby uvedenej vo vykonávacom predpise, že nejde o historické mince.

previesť alebo vyviezť do zahraničia zdedené zlaté mince, pokiaľ predložil vyjadrenie právnickej osoby uvedenej vo vykonávacom predpise, že nejde o historické mince.

Devízový tuzemec sa môže majetkovo zúčastňovať na podnikaní v zahraničí len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej vydaným po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.

Devízový tuzemec sa môže majetkovo zúčastňovať v zahraničí len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej vydaným po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.

Devízový tuzemec môže prevádzať v zahraničí svoj majetkový podiel na zahraničnej právnickej osobe na devízového cudzozemca len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej vydaným po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.

Majetkovou účasťou v zahraničí sa rozumie na účely tohto zákona majetkový podiel devízového tuzemca na právnickej osobe, ktorá je devízovým cudzozemcom, alebo majetková účasť devízového tuzemca na podnikaní devízového cudzozemca, ak s touto účasťou je spojené právo devízového tuzemca podieľať sa na zisku a jeho povinnosť podieľať sa na strate.

Vykonávací predpis Federálneho ministerstva financií, Štátnej banky česko-slovenskej a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu môže ustanoviť, kedy sa povolenie podľa odsekov 1 a 2 nevyžaduje, a ustanoviť náležitosti povolenia podľa odsekov 1 a 2.

Devízový tuzemec môže prevádzať svoju majetkovú účasť v zahraničí na devízového cudzozemca len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej vydaným po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu.

Devízový peňažný ústav je povinný na žiadosť devízového cudzozemca zriadiť mu úročený účet v česko-slovenskej alebo v cudzej mene (ďalej len „cudzozemský účet“).

Devízový peňažný ústav je povinný na žiadosť devízového cudzozemca zriadiť mu úročený účet v česko-slovenskej alebo v dohodnutej cudzej mene (ďalej len „cudzozemský účet“). Tým nie je dotknutý postup devízovej banky podľa osobitného predpisu. [6c)](#poznamky.poznamka-6c)

Za cudzozemský účet sa považuje takisto vkladový účet v devízových peňažných ústavoch v prípade, že sa vlastník účtu stal devízovým cudzozemcom, alebo preto, že ho devízový cudzozemec zdedil.

Za cudzozemský účet sa považuje takisto:

Na platby do zahraničia z cudzozemského účtu vedeného v česko-slovenskej mene sa vyžaduje devízové povolenie Štátnej banky česko-slovenskej.

Na platby do zahraničia z cudzozemského účtu vedeného v česko-slovenskej mene sa vyžaduje devízové povolenie Štátnej banky česko-slovenskej. Toto povolenie sa nevyžaduje, ak ide o prevod dedičstva alebo výživného ( [§ 31 a 32] ). Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie prípady, kedy sa devízové povolenie nevyžaduje.

Orgány vykonávajúce devízovú kontrolu môžu pri porušení ustanovení tohto zákona a vykonávacích predpisov k nemu uložiť, aby zistené nedostatky boli v ustanovenej lehote odstránené.

Ak devízový orgán zistí, že osoba, u ktorej vykonáva devízovú kontrolu podľa [§ 37] , porušila povinnosti, ktoré sú jej ustanovené týmto zákonom, uloží jej, aby zistené nedostatky v určenej lehote odstránila.

Ak sa takým porušením, ktorého sa dopustil devízový tuzemec – právnická osoba, spôsobila škoda devízovému hospodárstvu, môže devízový orgán, ktorý vykonával devízovú kontrolu, uložiť pokutu až do výšky 500 000 Kčs.

Devízový orgán môže uložiť devízovému tuzemcovi - právnickej osobe, ktorá porušila povinnosti ustanovené jej týmto zákonom, pokutu až do výšky 1 milióna Kčs. Devízový orgán pritom postupuje podľa predpisov o správnom konaní. [8b)](#poznamky.poznamka-8b)

Devízový orgán môže uložiť pokutu podľa odseku 2 do dvoch rokov od zistenia porušenia tohto zákona a vykonávacích predpisov k nemu, najneskôr však do piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola povinnosť porušená.

Pokuta uložená podľa odseku 2 je splatná do 30 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia devízového orgánu o uložení pokuty osobe uvedenej v odseku 2. Pokuty sa odvádzajú do štátneho rozpočtu republiky príslušnej podľa sídla alebo bydliska osoby, ktorej sa pokuta uložila.

Úschova podľa odseku 1 sa spravuje Občianskym zákonníkom. Právo vydania predmetu úschovy však zaniká a tento predmet pripadne štátu, ak uschovateľ nepožiada o jeho vrátenie do jedného roka od dňa, keď orgán colnej správy prevzal predmet do úschovy.

Orgány colnej správy prijímajú na hraničných priechodoch do úschovy takisto česko-slovenskú menu, na ktorej dovoz sa vyžaduje devízové povolenie, ak osoba cestujúca do tuzemska toto povolenie nemá.

Devízové priestupky prejednavajú príslušné orgány miestnej správy, [10)](#poznamky.poznamka-10) a ak ide o devízové priestupky podľa [§ 43 písm. k), l), m)] , orgány colnej správy. Tieto orgány rozhodujú o devízových priestupkoch podľa osobitných predpisov, [11)](#poznamky.poznamka-11) pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Devízové priestupky podľa [§ 43 písm. a) až j)] prejednávajú príslušné orgány miestnej správy, [10)](#poznamky.poznamka-10) priestupky podľa [§ 43 písm. k), l), m)] orgány colnej správy, a ak ide o devízový priestupok podľa [§ 43 písm. n)] , devízové orgány. Tieto orgány rozhodujú o devízových priestupkoch podľa osobitných predpisov, [11)](#poznamky.poznamka-11) pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Priestupok podľa [§ 43 písm. a)] objasňujú orgány Zboru národnej bezpečnosti.

Priestupok podľa [§ 43 písm. a)] objasňujú orgány polície. [11a)](#poznamky.poznamka-11a)

pokutu až do výšky 20 000,– Kčs za devízové priestupky uvedené v [§ 43 písm. b) až m)] ,

pokutu až do výšky 20 000 Kčs za devízové priestupky uvedené v [§ 43 písm. b) až n)] ,

Na rozhodovanie o devízovom povolení podľa tohto zákona sa vzťahujú predpisy o správnom konaní, [12)](#poznamky.poznamka-12) s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 a 3.

Na rozhodovanie o devízovom povolení podľa tohto zákona sa vzťahujú predpisy o správnom konaní, [8b)](#poznamky.poznamka-8b) s výnimkou uvedenou v odseku 2.

Devízový orgán je povinný rozhodnúť o vybavení žiadosti podľa tohto zákona do 30 dní od jej doručenia.

Rozhodnutie devízového orgánu je konečné a nemožno proti nemu podať odvolanie.

Vykonávacie predpisy k tomuto zákonu vydávajú v rámci jeho jednotlivých ustanovení spoločne Federálne ministerstvo financií a Štátna banka česko-slovenská, pokiaľ tieto ustanovenia neustanovujú inak.

Vykonávacie predpisy k tomuto zákonu vydávajú v rámci jeho jednotlivých ustanovení spoločne Federálne ministerstvo financií a Štátna banka česko-slovenská po dohode s ministerstvami financií republík, pokiaľ tieto ustanovenia neustanovujú inak.

Devízovými tuzemcami sú fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku evidované bydlisko, [2)](#poznamky.poznamka-2) a právnické osoby, ktoré majú v tuzemsku svoje sídlo. Ostatné fyzické osoby a právnické osoby sú devízovými cudzozemcami.

Devízovými tuzemcami sú fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku trvalý pobyt, [2)](#poznamky.poznamka-2) a právnické osoby, ktoré majú v tuzemsku svoje sídlo.

Za devízového tuzemca – právnickú osobu sa považuje takisto fyzická osoba – podnikateľ, ktorý je zapísaný v podnikovom registri.

Ostatné fyzické a právnické osoby sú devízovými cudzozemcami. Devízovými cudzozemcami sú takisto medzinárodné organizácie so sídlom v tuzemsku zriadené a vyvíjajúce činnosť v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podľa osobitných predpisov. [3)](#poznamky.poznamka-3)

Za devízových cudzozemcov sa považujú takisto medzinárodné organizácie so sídlom v tuzemsku, zriadené alebo vyvíjajúce činnosť v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podľa osobitných predpisov. [3)](#poznamky.poznamka-3)

Práva a povinnosti devízových tuzemcov - právnických osôb sa vzťahujú takisto na devízových tuzemcov, ktorí sú fyzickými osobami - podnikateľmi [3a)](#poznamky.poznamka-3a) pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti.

Devízové účty devízových tuzemcov – právnických osôb zriadené podľa doterajších predpisov zostávajú zachované iba na základe devízového povolenia Štátnej banky česko-slovenskej, a to do ich dočerpania. Devízový tuzemec – právnická osoba je povinná požiadať o udelenie tohto povolenia najneskôr do 31. januára 1991.

Devízové účty devízových tuzemcov - právnických osôb ( [§ 5 ods. 1 a 2] ) zriadené podľa doterajších predpisov zostávajú zachované, a to s výnimkou devízových účtov zriadených podľa [§ 11 ods. 3] , do ich vyčerpania. Pre použitie zostatkov na devízových účtoch platí ustanovenie [§ 11 ods. 6] . Devízové účty devízových tuzemcov - právnických osôb zriadené na základe devízového povolenia sa riadia podmienkami ustanovenými v tomto povolení.

ministerstvo financií republiky vo vzťahu k rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám a združeniam občanov v pôsobnosti republiky, cirkvám a nadáciám, ako aj iným právnickým osobám v pôsobnosti republiky, ktoré sa nezaoberajú podnikateľskou činnosťou, a vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko na území tejto republiky;

ministerstvo financií republiky vo vzťahu k rozpočtovým alebo príspevkovým organizáciám a združeniam občanov v pôsobnosti republiky, cirkvám, náboženským spoločnostiam [4)](#poznamky.poznamka-4) a nadáciám, ako aj iným právnickým osobám v pôsobnosti republiky, ktoré sa nezaoberajú podnikateľskou činnosťou, a vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré majú bydlisko na území tejto republiky, pokiaľ nejde o ich podnikateľskú činnosť;

Štátna banka česko-slovenská vo vzťahu k ostatným právnickým osobám.

Štátna banka česko-slovenská vo vzťahu k ostatným právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti;

s devízovými hodnotami, ktoré devízový peňažný ústav odmietol kúpiť ( [§ 12 ods. 3] , [§ 17 ods. 7] ),

s devízovými hodnotami, ktoré podliehajú ponukovej povinnosti ( [§ 11 ods. 1] , [§ 17 ods. 1] ) a ktoré devízová banka odmietla kúpiť ( [§ 12 ods. 3] , [§ 17 ods. 7] ) a vydala im o tom potvrdenie,

Devízoví cudzozemci – fyzické osoby môžu navzájom obchodovať s devízovými hodnotami za česko-slovenskú menu, ako aj uskutočňovať tieto obchody s devízovými tuzemcami len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej.

Devízoví cudzozemci môžu navzájom obchodovať s devízovými hodnotami za česko-slovenskú menu, ako aj uskutočňovať tieto obchody s devízovými tuzemcami len s devízovým povolením Štátnej banky česko-slovenskej.

Iné osoby, ktorým Štátna banka česko-slovenská udelila povolenie na obchodovanie s devízovými hodnotami alebo vykonávanie platobného styku so zahraničím, alebo na vykonávanie zmenárenskej činnosti podľa osobitných predpisov, [4)](#poznamky.poznamka-4) majú v rozsahu tohto povolenia práva a povinnosti ustanovené týmto zákonom devízovému peňažnému ústavu.

Iné osoby, ktorým Štátna banka česko-slovenská udelila povolenie na obchodovanie s devízovými hodnotami a na vykonávanie platobného styku so zahraničím, majú v rozsahu tohto povolenia práva a povinnosti ustanovené týmto zákonom devízovej banke. Štátna banka česko-slovenská ustanoví opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov podmienky pre vykonávanie zmenárenskej činnosti týmito osobami.

Devízový tuzemec môže platiť do zahraničia a prijímať platby zo zahraničia, pokiaľ z vykonávacieho predpisu alebo z povolenia Štátnej banky česko-slovenskej alebo z povolenia iného devízového orgánu urobeného po dohode so Štátnou bankou česko-slovenskou nevyplýva inak, výhradne prostredníctvom devízového peňažného ústavu.

Devízový tuzemec môže platiť do zahraničia a prijímať platby zo zahraničia, pokiaľ z vykonávacieho predpisu alebo z povolenia Štátnej banky česko-slovenskej alebo z povolenia iného devízového orgánu urobeného po dohode so Štátnou bankou česko-slovenskou nevyplýva inak, výhradne prostredníctvom devízovej banky, pokiaľ sa platobný styk uskutočňuje bezhotovostne.

Devízový tuzemec – právnická osoba je povinná na výzvu príslušného devízového orgánu ohlásiť mu v ustanovenej lehote do evidencie

Devízový tuzemec – právnická osoba je povinná Štátnej banke česko-slovenskej ohlásiť do evidencie

svoje majetkové účasti na podnikaní v zahraničí,

svoje majetkové účasti v zahraničí,

Vo výzve podľa odseku 1 sa určí obdobie, ktorého sa ohlásenie týka, ako aj devízový peňažný ústav, ktorého prostredníctvom budú ohlásené údaje pod písmenom a).

Vykonávací predpis ustanoví lehotu na splnenie ohlasovacej povinnosti podľa odseku 1 a môže ustanoviť, na ktoré prípady sa táto povinnosť nevzťahuje. V odôvodnených prípadoch možno devízového tuzemca - právnickú osobu od ohlasovacej povinnosti úplne alebo čiastočne oslobodiť udelením devízového povolenia.