Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o pracovnoprávnych vzťahoch pri súkromnom podnikaní občanov

Na pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikajú pri súkromnom podnikaní občanov, sa vzťahuje [Zákonník práce] (ďalej len „zákonník“), pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak.

Podnikateľ môže pracovníkom zabezpečovať stravovanie a vhodné nápoje priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti; pritom môže pracovníkom poskytnúť príspevok až do výšky 10,– Kčs denne. Stravovanie podľa predchádzajúcej vety musí zodpovedať zásadám správnej výživy.

Smrťou podnikateľa prechádzajú na jeho dedičov práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov. [7)](#poznamky.poznamka-7)

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. májom 1990.

Kde zo zákonníka vyplývajú práva alebo povinnosti organizácii [1)](#poznamky.poznamka-1) alebo vedúcemu organizácie, [2)](#poznamky.poznamka-2) rozumie sa tým na účely tohto nariadenia občan, ktorý je oprávnený podnikať podľa osobitného predpisu [3)](#poznamky.poznamka-3) (ďalej len „podnikateľ“).

Ak u podnikateľa pôsobí odborová organizácia, platia pre pracovnoprávne vzťahy ustanovenia zákonníka, ktoré upravujú pôsobnosť odborov.

Pre pracovnoprávne vzťahy medzi podnikateľom a pracovníkom sa nepoužijú tieto ustanovenia zákonníka: § 9 ods. 4, § 26, § 27 ods. 1, 3, 4 a 5, § 35 ods. 3, § 65, 68, § 74 písm. b), e) a g), § 85, 140, § 176 ods. 4, § 185 ods. 1, ods. 2 časť vety za bodkočiarkou a ods. 5 druhá veta, § 186, 227, § 249 až 251 a § 269 ods. 1.

Na práva a povinnosti medzi podnikateľom a pracovníkom vyplývajúce z [§ 74 písm. f)] , [§ 95 ods. 2] , [§ 105 ods. 4] , § 133 ods. 6, [§ 150 ods. 2] a [§ 167 ods. 2 zákonníka] sa použijú primerane pracovnoprávne predpisy vydané pre organizácie s obdobnou činnosťou, akú prevádzkuje podnikateľ.

Podnikateľ môže určiť normy spotreby práce. Normy spotreby práce musia zodpovedať pracovnému tempu primeranému fyziologickým možnostiam pracovníka, zahŕňať všeobecne potrebné prestávky a nevyhnutný čas vyplývajúci z používania osobných ochranných pomôcok a z právnych a ostatných predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

Za prácu nadčas poskytuje podnikateľ pracovníkovi k dosiahnutej mzde príplatok vo výške najmenej 25 % základnej mzdovej tarify, a ak ide o prácu nadčas v noci alebo v dňoch napretržitého odpočinku v týždni, príplatok vo výške najmenej 50 % základnej mzdovej tarify. Mzdový predpis môže ustanoviť jednotný príplatok vo výške najmenej 33 % základnej mzdovej tarify.

Podnikateľ môže s pracovníkom dohodnúť poskytnutie náhradného voľna za prácu nadčas namiesto príplatku; dohodnuté náhradné voľno je povinný poskytnúť pracovníkovi najneskôr v dobe troch kalendárnych mesiacov po výkone práce nadčas, pokiaľ nebola dojednaná dlhšia doba.

V pracovnej zmluve, prípadne v kolektívnej zmluve možno dohodnúť, že niektoré zložky mzdy s výnimkou mzdy podľa [§ 9 ods. 2] a mzdových príplatkov sú splatné neskôr než za mesačné obdobie.

Podnikateľ, ktorý prevádzkuje podnikateľskú činnosť prostredníctvom vedúceho alebo iného pracovníka, [6)](#poznamky.poznamka-6) môže mu zriadiť za podmienok určených mzdovým predpisom osobný účet mzdy. Na osobný účet sa prevádzajú mzdovým predpisom ustanovené nadtarifné zložky mzdy, na ktoré vznikol nárok; nemožno však naň prevádzať mzdu podľa [§ 9 ods. 2] . Mzdový predpis ustanoví, po akej dobe, prípadne za akých podmienok sa príslušné sumy mzdy z osobného účtu vedúcemu alebo inému praconíkovi vyplatia a v ktorých prípadoch nárok na ne v závislosti od jeho dlhodobých pracovných výsledkov úplne alebo sčasti zaniká.

Podnikateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie pracovníkov, prípadne o jej zvyšovanie a zabezpečuje, aby boli zamestnávaní prácami zodpovedajúcimi dosiahnutej kvalifikácii.

Na zabezpečovanie oprávnených záujmov a potrieb pracovníkov, na zlepšovanie ich pracovných, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok môže podnikateľ s príslušným odborovým orgánom uzavrieť kolektívnu zmluvu.

Za plnenie záväzkov podnikateľa prijatých v kolektívnej zmluve a za včasnú kontrolu ich plnenia zodpovedá podľa zákonníka podnikateľ a ďalší pracovníci menovite uvedení v kolektívnej zmluve. Za plnenie záväzkov prijatých príslušným odborovým orgánom zodpovedá tento orgán podľa stanov.

Podnikateľ môže okamžite zrušiť pracovný pomer alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru výnimočne aj vtedy, ak pracovník poruší zvlášť hrubým spôsobom povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, a od podnikateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby pokračoval v pracovnom pomere alebo dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Za účelom vnútorného poriadku a upevňovania pracovnej disciplíny môže podnikateľ vydať pracovný poriadok.

Podnikateľ poskytuje pracovníkovi mzdu podľa mzdového predpisu a v súlade s ním podľa vnútorného mzdového predpisu, pracovnej zmluvy, prípadne kolektívnej zmluvy. Iné plnenie peňažnej hodnoty nesmie podnikateľ pracovníkovi v súvislosti s pracovným pomerom poskytovať, pokiaľ to právne predpisy nedovoľujú. Naturálne požitky a iné plnenia za prácu, ktoré sa nevyplácajú v peniazoch, poskytuje podnikateľ pracovníkovi iba vtedy, ak to ustanovuje mzdový alebo iný právny predpis, a to ako súčasť mzdy.

Pracovníkovi sa nezávisle od celkových výsledkov podnikateľskej činnosti zaručujú nároky vzniknuté na mzdu, ktorá nesmie byť v jednotlivých tarifných stupňoch nižšia ako súhrn základnej mzdovej tarify [5)](#poznamky.poznamka-5) podľa mzdového predpisu a mzdových príplatkov ustanovených v mzdovom predpise, pokiaľ pracovná zmluva nezaručí vyššiu mzdu. V pracovnej zmluve nemožno dojednať nižšiu mzdu, než ustanovuje mzdový predpis.