Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky, ktorým sa vykonáva Zákonník práce

Zo mzdy sa zrazí najprv daň zo mzdy. Ak bolo pracovníkovi uložené nápravné opatrenie, zrazí sa pred vykonaním ostatných zrážok suma pripadajúca štátu.

Zo mzdy sa zrazí najprv poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, [5)](#poznamky.poznamka-5) príspevok do fondu zamestnanosti [5a)](#poznamky.poznamka-5a) a daň z príjmov fyzických osôb. [5b)](#poznamky.poznamka-5b) Ak bolo pracovníkovi uložené nápravné opatrenie, zrazí sa pred vykonaním ostatných zrážok suma pripadajúca štátu.

Pri priznávaní náhrady mzdy sa prihliada len na osoby, ktoré sa uznávajú na účely dane zo mzdy za osoby vyživované pracovníkom, a to bez ohľadu na to, či sa mu na ne priznáva zníženie dane zo mzdy; prihliada sa však aj na deti, na ktoré patria prídavky na deti alebo výchovné, aj keď sa na účely zníženia dane zo mzdy nepovažujú za vyživované osoby. [4)](#poznamky.poznamka-4)

Pri priznávaní náhrady mzdy sa prihliada len na osoby, ktoré sa uznávajú na účely dane z príjmov fyzických osôb za osoby vyživované pracovníkom, [5c)](#poznamky.poznamka-5c) a to bez ohľadu na to, či sa mu na ne priznáva zníženie dane z príjmov fyzických osôb; prihliada sa však aj na deti, na ktoré patria prídavky na deti alebo výchovné, aj keď sa na účely zníženia dane z príjmov fyzických osôb nepovažujú za vyživované osoby.

Na zníženie alebo zvýšenie zárobku pracovníka po pracovnom úraze, prípadne po zistení choroby z povolania v dôsledku zmeny výšky dane zo mzdy, ku ktorej došlo z dôvodov, ktoré nesúvisia s jeho zdravotným stavom následkom pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania, sa pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku neprihliada.

Na zníženie alebo zvýšenie zárobku pracovníka po pracovnom úraze, prípadne po zistení choroby z povolania v dôsledku zmeny výšky dane z príjmov fyzických osôb, ku ktorej došlo z dôvodov, ktoré nesúvisia s jeho zdravotným stavom následkom pracovného úrazu, prípadne choroby z povolania, sa pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku neprihliada.

Pracovné prestávky na jedlo a oddych sa započítavajú do pracovného času v rozsahu 30 minút za čas výkonu práce zodpovedajúci jednej pätine určeného týždenného pracovného času.

Pracovníkovi, ktorý sa vrátil z pracovnej cesty po 24. hodine a nepoužil lôžkový (ležadlový) vozeň, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia pracovnej cesty do nástupu do práce po dobu ôsmich hodín, a pokiaľ tento čas spadá do pracovného času pracovníka, aj náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.

Za každú neospravedlnene zameškanú smenu (pracovný deň) kráti organizácia pracovníkovi dovolenku na zotavenie o jeden až tri dni; neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých smien sa sčítajú. Ak pracovník dosahuje mimoriadne pracovné výsledky, môže mu organizácia so súhlasom príslušného odborového orgánu krátenie dovolenky pre skoršiu neospravedlnenú neprítomnosť v práci odpustiť.

Za každú neospravedlnene zameškanú smenu (pracovný deň) môže organizácia pracovníkovi krátiť dovolenku na zotavenie o jeden až tri dni; neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých smien sa sčítajú. Ak pracovník dosahuje mimoriadne pracovné výsledky, môže mu organizácia so súhlasom príslušného odborového orgánu krátenie dovolenky pre skoršiu neospravedlnenú neprítomnosť v práci odpustiť.

Dovolenka za odpracované dni, dodatková dovolenka, osobitná dodatková dovolenka a ďalšia dovolenka sa krátia iba z dôvodov uvedených v odseku 2.

Dovolenka za odpracované dni, dodatková dovolenka, osobitná dodatková dovolenka a ďalšia dovolenka sa môžu krátiť iba z dôvodov uvedených v odseku 2.

Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach nemocenského poistenia, sociálneho zabezpečenia a materského príspevku sa spravuje poradie dňom, keď organizácii bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu.

Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach nemocenského poistenia, sociálneho zabezpečenia a rodičovského príspevku sa spravuje poradie dňom, keď organizácii bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu.

Výkonom verejnej funkcie sa rozumie napríklad výkon povinností vyplývajúcich z funkcie poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady, národného výboru, člena komisie národného výboru, člena alebo spolupracovníka orgánu ľudovej kontroly, sudcu z ľudu, člena orgánu organizácií združených v Národnom fronte a orgánu družstevných organizácií alebo delegáta na ich zjazdy a konferencie, člena rady socialistickej samosprávy pracovného kolektívu štátneho podniku a člena predstavenstva spoločného podniku podľa zákona o poľnohospodárskom družstevníctve.

Výkonom verejnej funkcie sa rozumie napríklad výkon povinností vyplývajúcich z funkcie poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady a sudcu z ľudu.

O výkon občianskych povinností ide najmä u svedkov, tlmočníkov a iných osôb predvolaných na konanie na národnom výbore alebo v jeho zariadení, na súde alebo inom štátnom orgáne, pri poskytnutí prvej pomoci, povinných lekárskych prehliadkach, opatreniach proti prenosným chorobám, iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov veterinárnoochranných opatrení, pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a ďalej v prípadoch, keď je občan povinný podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť, a pri povinnej účasti pracovníkov na rekondičných pobytoch [§ 135 ods. 2 písm. e) zákonníka].

O výkon občianskych povinností ide najmä u svedkov, tlmočníkov a iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne obce, pri poskytnutí prvej pomoci, povinných lekárskych prehliadkach, opatreniach proti prenosným chorobám, iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti, pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení, pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a ďalej v prípadoch, keď je občan povinný podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť, a pri povinnej účasti pracovníkov na rekondičných pobytoch [ [§ 135 ods. 2 písm. e) zákonníka] ].

Svedkovi a tlmočníkovi poskytne náhradu mzdy priamo národný výbor, súd alebo iný štátny orgán, ktorý ho povolal na konanie.

Svedkovi a tlmočníkovi poskytne náhradu mzdy súd alebo iný štátny orgán alebo orgán obce, ktorý ho povolal na konanie.

Za čas zameškaný účasťou na konaní národného výboru, súdu alebo iného štátneho orgánu neprislúcha pracovníkovi náhrada mzdy ani od organizácie, ani od štátneho orgánu, ak šlo o konanie výhradne v jeho osobnom záujme alebo ak dal k nemu sám pracovník podnet svojím zavinením.

Za čas zameškaný účasťou na konaní súdu, iného štátneho orgánu alebo orgánu obce, neprislúcha pracovníkovi náhrada mzdy od organizácie, ani od tohto orgánu, ak šlo o konanie výhradne v jeho osobnom záujme alebo ak dal naň pracovník sám podnet svojím zavinením.

Pracovníkovi povolanému na službu v ozbrojených silách poskytne organizácia v poslednom týždni predo dňom určeným na nástup tejto služby jeden deň pracovného voľna tak, aby si mohol vybaviť svoje osobné a rodinné veci a včas sa dostaviť na určené miesto.

Pracovníkovi povolanému na službu v ozbrojených silách alebo do civilnej služby poskytne organizácia v poslednom týždni predo dňom určeným na nástup tejto služby jeden deň pracovného voľna tak, aby si mohol vybaviť svoje osobné a rodinné veci a včas sa dostaviť na určené miesto.

Ak má pracovník nastúpiť službu v ozbrojených silách v mieste takom vzdialenom od svojho bydliska, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, trvá viac ako šesť hodín, má nárok na jeden cestovný deň, a ak taká cesta vyžaduje viac ako 18 hodín, na dva cestovné dni. Ak pracuje pracovník v mieste takom vzdialenom od miesta bydliska svojej rodiny, že cesta z jeho pracoviska do miesta jeho bydliska trvá viac ako šesť hodín, prislúcha mu ďalší cestovný deň.

Ak má pracovník nastúpiť službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu v mieste takom vzdialenom od svojho bydliska, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, trvá viac ako šesť hodín, má nárok na jeden cestovný deň, a ak taká cesta vyžaduje viac ako 18 hodín, na dva cestovné dni. Ak pracuje pracovník v mieste takom vzdialenom od miesta bydliska svojej rodiny, že cesta z jeho pracoviska do miesta jeho bydliska trvá viac ako šesť hodín, prislúcha mu ďalší cestovný deň.

Na cestu z miesta, kde bol prepustený zo služby v ozbrojených silách, do miesta bydliska, prípadne pracoviska prislúchajú pracovníkovi cestovné dni za podmienok a v rozsahu uvedenom v odseku 2.

Na cestu z miesta, kde bol prepustený zo služby v ozbrojených silách alebo z civilnej služby, do miesta bydliska, prípadne pracoviska prislúchajú pracovníkovi cestovné dni za podmienok a v rozsahu uvedenom v odseku 2.

Pracovník je povinný nastúpiť do práce najneskôr tretí deň po skončení služby v ozbrojených silách. Za čas pred nástupom do práce neprislúcha mzda ani náhrada mzdy; do tohto času sa nezahŕňajú prípadné cestovné dni podľa odseku 3.

Pracovník je povinný nastúpiť do práce najneskôr tretí deň po skončení služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby. Za čas pred nástupom do práce neprislúcha mzda ani náhrada mzdy; do tohto času sa nezahŕňajú prípadné cestovné dni podľa odseku 3.

Náhrada mzdy pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách s výnimkou vojenskej základnej (náhradnej) služby prislúcha pracovníkovi počas tejto služby za podmienok ustanovených v [§ 125 zákonníka] vo výške

Náhrada mzdy pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách s výnimkou vojenskej základnej (náhradnej) služby a pri výkone civilnej služby namiesto vojenského cvičenia prislúcha pracovníkovi počas tejto služby za podmienok ustanovených v [§ 125 zákonníka] vo výške

Organizácia poskytne pracovníkovi náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za čas zameškaný pre dôležitú osobnú prekážku v práci uvedenú v prílohe tohto nariadenia v rozsahu a za podmienok ustanovených v tej istej prílohe; domáckym pracovníkom ju poskytne iba v prípadoch uvedených pod [č. 4 písm. a) až c)] , [č. 5 a 6 tejto prílohy] .

Náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za čas zameškaný pre dôležitú osobnú prekážku v práci uvedenú v prílohe tohto nariadenia poskytuje organizácia pracovníkovi v prípadoch, v rozsahu a za podmienok ustanovených v tejto prílohe; domáckym pracovníkom ju poskytne len v prípadoch, v rozsahu a za podmienok ustanovených v [bodoch č. 4, 5 a 6] tejto prílohy.

absolventmi stredných a vysokých škôl a osobitných odborných učilíšť vstupujúcimi do pracovného pomeru na prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii; absolventom sa rozumie pracovník, ktorého celková doba zamestnania v pracovnom alebo obdobnom pomere nedosiahla po úspešnom ukončení štúdia (prípravy) dva roky, pričom sa nezapočítava doba vojenskej základnej (náhradnej) služby, doba materskej a ďalšej materskej dovolenky,

absolventmi stredných a vysokých škôl, odborných učilíšť a učilíšť vstupujúcimi do pracovného pomeru na prácu zodpovedajúcu ich kvalifikácii; absolventom sa rozumie pracovník, ktorého celková doba zamestnania v pracovnom alebo obdobnom pomere nedosiahla po úspešnom ukončení štúdia (prípravy) dva roky, pričom sa do tejto doby nezapočítava doba vojenskej základnej (náhradnej) služby a civilnej služby nahrádzajúcej túto službu, doba materskej a ďalšej materskej dovolenky a doba, po ktorú organizácia podľa [§ 127 ods. 2 zákonníka] ospravedlnila neprítomnosť muža v práci, pretože mu prislúchal rodičovský príspevok,

občanmi ťažko umiestňovateľnými, ktorých odporúča podľa osobitných predpisov národný výbor, a v ďalších prípadoch, keď organizácia podľa osobitného predpisu je povinná prijať občana do pracovného pomeru.

občanmi, ktorých je organizácia podľa osobitného predpisu povinná prijať do pracovného pomeru.

Prekážku v práci a jej trvanie je pracovník povinný organizácii preukázať; príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Organizácia smie poskytnúť pracovné voľno a náhradu mzdy iba v nevyhnutne potrebnom rozsahu.

Prekážku v práci a jej trvanie je pracovník povinný organizácii preukázať; príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ak pracovník má nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, je organizácia povinná mu umožniť nadpracovanie zameškaného času, pokiaľ tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.

Náhrada mzdy za čas zameškaný pre prekážky v práci sa vypláca vo výplatných termínoch určených na výplatu mzdy. Náhrada mzdy za prvé dva týždne vojenskej základnej (náhradnej) služby sa vypláca najneskôr tri dni predo dňom určeným na nástup tejto služby.

Náhrada mzdy za čas zameškaný pre prekážky v práci sa vypláca vo výplatných termínoch určených na výplatu mzdy. Náhrada mzdy za prvé dva týždne vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo civilnej služby sa vypláca najneskôr tri dni predo dňom určeným na nástup tejto služby.

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je aj činnosť, ktorá pomáha plniť celospoločenské, hospodárske a sociálne úlohy organizácie. Za týchto podmienok sa považuje za činnosť v súvislosti s plnením pracovných úloh aj školenie pracovníkov organizácie organizované organizáciou alebo spoločenskou organizáciou, prípadne orgánom nadriadeným organizácii a školenie pre funkcionárov spoločenskej organizácie organizované vyšším orgánom tejto organizácie, ktorým sa sleduje zvyšovanie ideovej a odbornej pripravenosti pracovníkov.

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je aj činnosť, ktorá pomáha plniť celospoločenské, hospodárske a sociálne úlohy organizácie. Za týchto podmienok sa považuje za činnosť v súvislosti s plnením pracovných úloh aj školenie pracovníkov organizácie organizované organizáciou alebo spoločenskou organizáciou, prípadne orgánom nadriadeným organizácii a školenie pre funkcionárov spoločenskej organizácie organizované vyšším orgánom tejto organizácie, ktorým sa sleduje zvyšovanie ich odbornej pripravenosti.

Žiaci strednej školy alebo osobitného odborného učilišťa alebo študenti vysokej školy zodpovedajú škole alebo organizácii za škodu, ktorú jej spôsobili pri teoretickom alebo praktickom vyučovaní a pri výchove mimo vyučovania alebo v priamej súvislosti s nimi.

Žiaci strednej školy odborného učilišťa alebo učilišťa alebo študenti vysokej školy zodpovedajú škole alebo organizácii za škodu, ktorú jej spôsobili pri teoretickom alebo praktickom vyučovaní a pri výchove mimo vyučovania alebo v priamej súvislosti s nimi.

Za škodu, ktorá vznikla žiakom základných škôl, osobitných škôl a pomocných škôl pri vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiakov v školských zariadeniach alebo v priamej súvislosti s nimi, zodpovedá národný výbor, ktorý školu alebo školské zariadenie odborne vedie.

Za škodu, ktorá vznikla žiakom základných škôl, základných umeleckých škôl, osobitných škôl a pomocných škôl pri vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiakov v školských zariadeniach alebo v priamej súvislosti s nimi, zodpovedá príslušná škola, prípadne orgán, ktorý školu odborne vedie.

Za škodu, ktorá vznikla žiakom stredných škôl alebo osobitných odborných učilíšť pri teoretickom vyučovaní, pri praktickom vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiakov v školských zariadeniach alebo v priamej súvislosti s nimi, zodpovedá

Za škodu, ktorá vznikla žiakom stredných škôl alebo odborných učilíšť a učilíšť, pri teoretickom vyučovaní, pri praktickom vyučovaní, pri výchove mimo vyučovania a pri výchove žiakov v školských zariadeniach alebo v priamej súvislosti s nimi zodpovedá

žiakom stredných odborných učilíšť alebo osobitných odborných učilíšť organizácia, ku ktorej je stredné odborné učilište alebo osobitné odborné učilište organizačne pričlenené,

žiakom stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, ktoré sú vnútornou organizačnou jednotkou organizácie, príslušná organizácia,

žiakom gymnázií a stredných odborných škôl, pokiaľ ku škode došlo pri teoretickom vyučovaní, pri praktickom vyučovaní v škole, pri výchove mimo vyučovania alebo v priamej súvislosti s nimi, národný výbor, ktorý strednú školu odborne vedie; pokiaľ ku škode došlo pri praktickom vyučovaní v organizácii alebo v priamej súvislosti s ním, tá organizácia, v ktorej sa toto vyučovanie uskutočňovalo.

žiakom stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť, ktoré sú právnickými osobami, príslušné učilište; za škodu, ku ktorej došlo v stredisku praktického vyučovania, ktoré je právnickou osobou, príslušné stredisko,

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú občania, ktorí na výzvu národného výboru alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáhajú pri zásahu proti živelnej udalosti alebo pri odstraňovaní jej následkov a utrpia pri týchto činnostiach úraz. Za škodu vzniknutú týmto úrazom im zodpovedá národný výbor.

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú občania, ktorí na výzvu orgánu štátnej správy alebo orgánu obce alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáhajú pri zásahu proti živelnej udalosti alebo pri odstraňovaní jej následkov a utrpia pri týchto činnostiach úraz. Za škodu vzniknutú týmto úrazom im zodpovedá orgán štátnej správy alebo orgán obce, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú občania, ktorí dobrovoľne v rámci akcie organizovanej národným výborom alebo inou organizáciou vypomáhajú pri plnení dôležitých úloh v záujme spoločnosti, napríklad občania, ktorí dočasne vypomáhajú pri zveľaďovaní obcí alebo v jednotnom roľníckom družstve alebo na štátnom majetku alebo pri stavebných akciách vykonávaných na zveľadenie prevádzkární spotrebných družstiev, a utrpia pri týchto činnostiach úraz. Za škodu vzniknutú týmto úrazom im zodpovedá organizácia, pre ktorú v čase tohto úrazu pracovali.

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú občania, ktorí dobrovoľne v rámci akcie organizovanej obcou alebo inou organizáciou vypomáhajú pri plnení dôležitých úloh v záujme spoločnosti, napríklad občania, ktorí dočasne vypomáhajú pri zveľaďovaní obcí alebo v roľníckom družstve alebo na štátnom majetku alebo pri stavebných akciách vykonávaných na zveľadenie prevádzkární spotrebných družstiev, a utrpia pri týchto činnostiach úraz. Za škodu vzniknutú týmto úrazom im zodpovedá organizácia, pre ktorú v čase tohto úrazu pracovali.

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú športoví reprezentanti Československej socialistickej republiky a športovci zaradení do systému vrcholového športu, ktorí utrpia úraz pri účasti na športovej príprave, majstrovských a medzinárodných súťažiach; za škodu im zodpovedá organizácia alebo orgán, pre ktoré boli v čase úrazu športovo činní.

Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú športoví reprezentanti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a športovci zaradení do systému vrcholového športu, ktorí utrpia úraz pri účasti na športovej príprave, majstrovských a medzinárodných súťažiach; za škodu im zodpovedá organizácia alebo orgán, pre ktoré boli v čase úrazu športovo činní.

U pracovníka, ktorý je v čase pracovného úrazu alebo zistenia choroby z povolania v niekoľkých pracovných pomeroch alebo je činný aj na základe dohody o pracovnej činnosti, sa pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku vychádza z priemerných zárobkov dosahovaných vo všetkých týchto pracovnoprávnych vzťahoch, a to po dobu, po ktorú by mohli trvať. Ak došlo k poškodeniu na zdraví v pracovnom pomere, v ktorom je pracovník zamestnaný po určený týždenný pracovný čas, poskytne organizácia náhradu za stratu na zárobku dosahovanom vo vedľajšom pracovnom pomere, prípadne na základe dohody o pracovnej činnosti, len ak bola voči nej splnená oznamovacia povinnosť o ich dojednaní a organizácia nedala príkaz na ich skončenie, prípadne tento príkaz sa neuznal za odôvodnený ( [§ 70a] a [239 zákonníka] ).

U pracovníka, ktorý je v čase pracovného úrazu alebo zistenia choroby z povolania v niekoľkých pracovných pomeroch alebo je činný aj na základe dohody o pracovnej činnosti, sa pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku vychádza z priemerných zárobkov dosahovaných vo všetkých týchto pracovnoprávnych vzťahoch, a to po dobu, po ktorú by mohli trvať.

Odo dňa, keď sa mala skončiť povinná školská dochádzka alebo štúdium (príprava) na strednej škole, osobitnom odbornom učilišti alebo na vysokej škole, prislúcha žiakovi a študentovi náhrada za stratu na zárobku len

Odo dňa, keď sa mala skončiť povinná školská dochádzka alebo štúdium (príprava) na strednej škole, odbornom učilišti, učilišti alebo na vysokej škole, prislúcha žiakovi a študentovi náhrada za stratu na zárobku len

Po dobu dočasného pridelenia ukladá pracovníkovi v mene organizácie, ktorá pracovníka dočasne pridelila, pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na ten účel pokyny, vytvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci organizácia, do ktorej bol pracovník dočasne pridelený. Jej vedúci pracovníci však nemôžu dočasne pridelenému pracovníkovi ukladať kárne opatrenia a robiť právne úkony v mene organizácie, ktorá pracovníka dočasne pridelila.

Po dobu dočasného pridelenia ukladá pracovníkovi v mene organizácie, ktorá pracovníka dočasne pridelila, pracovné úlohy, organizuje, riadi a kontroluje jeho prácu, dáva mu na ten účel pokyny, vytvára priaznivé pracovné podmienky a zaisťuje bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci organizácia, do ktorej bol pracovník dočasne pridelený. Jej vedúci pracovníci však nemôžu voči dočasne pridelenému pracovníkovi robiť právne úkony v mene organizácie, ktorá pracovníka dočasne pridelila.

Na účely dovolenky na zotavenie sa však ako výkon práce neposudzuje doba výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby a čas zameškaný pre dôležité osobné prekážky v práci, pokiaľ sa neuvádzajú v prílohe tohto nariadenia; doba materskej dovolenky podľa [§ 157 ods. 1 zákonníka] a doba práceneschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré organizácia zodpovedá, sa posudzuje ako výkon práce.

Na účely dovolenky na zotavenie sa však ako výkon práce neposudzuje doba výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby, civilnej služby namiesto tejto služby a čas zameškaný pre dôležité osobné prekážky v práci, pokiaľ sa neuvádzajú v prílohe tohto nariadenia; doba materskej dovolenky podľa [§ 157 ods. 1 zákonníka] a doba práceneschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré organizácia zodpovedá, sa posudzuje ako výkon práce.

dojednaného na čas prechodnej potreby nepresahujúci súvisle sedem kalendárnych dní,

dojednaného na čas prechodnej potreby kratší než jeden mesiac,

dojednaného na výpomoc organizovanú národným výborom alebo spoločenskou organizáciou pre poľnohospodárske špičkové alebo podobné krátkodobé práce,

dojednaného pracovníkom, ktorého organizácia dočasne uvoľnila na výkon práce v inej organizácii,

dojednaného pracovníkom, ktorého organizácia dočasne uvoľnila na výkon práce v inej organizácii,

dojednaného na určitú dobu pracovníkom, ktorý je požívateľom starobného dôchodku,

dojednaného na určitú dobu pracovníkom, ktorý je požívateľom starobného dôchodku,

dojednaného so žiakom alebo študentom v dennom štúdiu,

dojednaného so žiakom alebo študentom v dennom štúdiu,

dojednaného medzi občanmi, poskytovanie služieb pre osobnú potrebu ( [§ 269 ods. 1 zákonníka] ),

dojednaného medzi občanmi,

dojednaného v inej organizácii na čas, keď pracovník čerpá dovolenku na zotavenie v organizácii, v ktorej je zamestnaný v pracovnom pomere po určený týždenný pracovný čas [ [§ 25 ods. 2 písm. e) zákonníka] ].

V občianskom preukaze sa zaznamenáva aj vznik a skončenie členského pomeru k výrobnému družstvu alebo k jednotnému roľníckemu družstvu.

V občianskom preukaze sa zaznamenáva aj vznik a skončenie členského pomeru k družstvu, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah.

Záznamy o vzniku a skončení pracovného, prípadne členského pomeru k výrobnému družstvu alebo k jednotnému roľníckemu družstvu sú povinné robiť organizácie. Pracovník (člen) je povinný organizácii predložiť svoj občiansky preukaz na vykonanie týchto záznamov.

Záznamy o vzniku a skončení pracovného, prípadne členského pomeru k družstvu, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah sú povinné robiť organizácie. Pracovník (člen) je povinný organizácii predložiť svoj občiansky preukaz na vykonanie týchto záznamov.

Pri vstupe do pracovného pomeru, prípadne do členského pomeru k výrobnému družstvu alebo k jednotnému roľníckemu družstvu preukazuje pracovník (člen), pokiaľ už skôr bol v niektorom z týchto pracovných vzťahov činný, jeho skončenie ( [§ 25 zákonníka] ) záznamom v občianskom preukaze; výnimočne ich možno preukázať aj iným spôsobom.

Pri vstupe do pracovného pomeru, prípadne do členského pomeru k družstvu, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah preukazuje pracovník (člen), pokiaľ už skôr bol v niektorom z týchto pracovných vzťahov činný, jeho skončenie ( [§ 25 zákonníka] ) záznamom v občianskom preukaze; výnimočne ich možno preukázať aj iným spôsobom.

Ak organizácia, ktorá je povinná poskytovať náhradu, preukáže, že postihnutý dosahuje zo svojej viny v zamestnaní po pracovnom úraze, prípadne po zistení choroby z povolania nižší zárobok ako jeho spolupracovníci vykonávajúci rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, považuje sa za zárobok po pracovnom úraze, prípadne po zistení choroby z povolania priemerný zárobok, ktorý dosahujú títo ostatní pracovníci.

Ak organizácia, ktorá je povinná poskytovať náhradu, preukáže, že postihnutý dosahuje zo svojej viny v zamestnaní po pracovnom úraze, prípadne po zistení choroby z povolania, prípadne po zistení choroby z povolania nižší zárobok ako jeho spolupracovníci vykonávajúci rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, považuje sa za zárobok po pracovnom úraze, prípadne po zistení choroby z povolania, prípadne po zistení choroby z povolania priemerný zárobok, ktorý dosahujú títo ostatní pracovníci.