Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení

Občan so zmenenou pracovnou schopnosťou sa zaraďuje do osobitnej evidencie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vedenej príslušným orgánom. Osobitná evidencia o občanoch so zmenenou pracovnou schopnosťou je rozdelená na evidenciu pracujúcich vedenú podľa sídla zamestnávateľskej organizácie, evidenciu pripravujúcich sa na pracovné uplatnenie včítane mladistvých pripravujúcich sa na povolanie a evidenciu uchádzačov o zamestnania, ktoré sú vedené podľa miesta ich trvalého pobytu.

K [§ 11 písm. b) zákona]

Poistné sa platí na základe prihlášky na účet príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia. Poistné sa platí najskôr za dobu po 30. apríli 1990.

Platenie poistného sa ukončuje na základe odhlášky.

Poistné sa platí za celý kalendárny mesiac. Pokiaľ sa občan s príslušným orgánom nedohodne inak, platí sa vopred a v mesačných splátkach.

Ustanovenia § 63 ods. 5, § 64 ods. 4, § 65 a [§ 72 ods. 1 až 4] platia tu obdobne.

Za samostatne zárobkovo činné osoby sa na účely nemocenského a dôchodkového zabezpečenia považujú

osoby prevádzkujúce podnikateľskú činnosť podľa zákona o súkromnom podnikaní občanov [71)](#poznamky.poznamka-71) a ďalšie osoby prevádzkujúce samostatnú zárobkovú činnosť vo vlastnej réžii a na vlastnú ťarchu podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov, napríklad advokáti a komerční právnici, [76)](#poznamky.poznamka-76)

osoby vykonávajúce umeleckú alebo inú tvorivú činnosť na základe zákona o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) [72)](#poznamky.poznamka-72) mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov, pokiaľ túto činnosť podľa svojho vyhlásenia chcú vykonávať sústavne, a pokiaľ súčasne nevykonávajú iné činnosti uvedené v tomto odseku,

športovci, ktorí športovú činnosť vykonávajú podľa svojho vyhlásenia zárobkovo ako svoje povolanie, ale nie v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu.

Za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu sú na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení samostatne zárobkovo činných osôb

uvedených v odseku 1 písm. a) a b) zúčastnení aj manželia týchto osôb, pokiaľ sa podieľajú na ich zárobkovej činnosti, alebo

zúčastnení, ak sa trvale zúčastňujú na zárobkovej činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka ( [§ 12a zákona č. 105/1990 Zb.] v znení zákona č. 219/1991 Zb.), aj manželia, deti a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky, rodičia, svokor, svokra, zať a nevesta, družka (druh) samostatne hospodáriaceho roľníka, ako aj manželka (manžel) tohto spolupracujúceho člena rodiny, ak nejde o pracovnoprávne vzťahy

Samostatne zárobkovo činné osoby sú v kalendárnom mesiaci zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom zabepečení, pokiaľ zaplatili za tento mesiac poistné.

Zabezpečenie vzniká dňom, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba uviedla na prihláške ako deň začatia činnosti, najskôr však dňom, od ktorého je oprávnená vykonávať svoju činnosť, a zaniká dňom, ktorý uviedla na odhláške, najneskôr však dňom zániku oprávnenia.

Pre nárok na prídavky na deti sa podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby považujú za splnené, pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba je zúčastnená na zabezpečení podľa tejto časti.

Prídavky na deti, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné sa oprávnenému neposkytnú, pokiaľ mu patria obdobné dávky z nemocenského zabezpečenia podľa iných predpisov.

Ak sa nemocenské poskytuje ( [§ 68] ) za tú istú dobu podľa iných predpisov, určí sa toto nemocenské najviac sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa iných predpisov neprevýši za kalendárny deň sumu 75 Kčs, ak ide o prvé tri kalendárne dni neschopnosti, sumu 96 Kčs za štvrtý a každý deň neschopnosti a sumu 107 Kčs pri zvýšení pre aktívnu tuberkulózu. To platí obdobne aj pre poskytovanie peňažnej pomoci v materstve ( [§ 69] ).

Príspevok po dobu prípravy na pracovné uplatnenie patrí občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý sa v rámci pracovnej rehabilitácie pripravuje na pracovné uplatnenie podľa odporúčania príslušného orgánu a nepoberá po dobu prípravy mzdu (pracovnú odmenu, náhradu mzdy, podnikové alebo krajské štipendium) alebo dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem.

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou staršiemu ako 18 rokov, ktorý sa pripravuje na povolanie (včítane zaškolenia), patrí príspevok vo výške mzdovej tarify ustanovenej podľa mzdových predpisov pre odmieňanie práce, na ktorú sa pripravuje, a ak je mzdová tarifa ustanovená rozpätím, až do stredu rozpätia. Ak tento občan poberá dôchodok, znižuje sa príspevok o sumu, o ktorú súčet príspevku a vyplácaného dôchodku (úhrn dôchodkov) prevyšuje priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa dôchodok vymeral, alebo ak je to pre občana výhodnejšie, o tento dôchodok (úhrn dôchodkov). Príspevok sa však neznižuje o sirotský dôchodok.

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou staršiemu ako 18 rokov, ktorý sa zúčastňuje prípravy na prácu, patrí príspevok vo výške príspevku pred umiestnením zvýšený o 200 Kčs mesačne. Ak tento občan poberá dôchodok, znižuje sa príspevok o výšku vyplácaného dôchodku (úhrn dôchodkov), prípadne o výšku odmeny. Príspevok po znížení nesmie byť menej než 300 Kčs mesačne. Príspevok sa však neznižuje o sirotský dôchodok.

Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vo veku do 18 rokov patrí príspevok v sume 300 Kčs mesačne, ak na tohto občana nepatria prídavky na deti (výchovné).

Ak je občan so zmenenou pracovnou schopnosťou starší ako 18 rokov pri príprave na pracovné uplatnenie bezplatne ubytovaný a stravovaný alebo len bezplatne stravovaný, patrí mu príspevok vo výške 400 Kčs mesačne. Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý poberá dôchodok alebo na ktorého patria prídavky na deti (výchovné), a občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vo veku do 18 rokov, ktorý sa pripravuje na pracovné uplatnenie podľa § 116 ods. 4 písm. b), patrí príspevok vo výške 100 Kčs mesačne.

O zvýšení príspevku na manželku a na každého ďalšieho rodinného príslušníka platí § 119 ods. 4 a 5. Toto zvýšenie príspevku sa poskytuje aj vtedy, ak oprávnený poberá v dobe prípravy nemocenské.

Príspevok po dobu prípravy na pracovné uplatnenie môže príslušný orgán zvýšiť až o 20 %, a ak ide o príspevok poskytovaný podľa odseku 5 občanom starším ako 18 rokov, až o 100 Kčs mesačne, ak občan dosahuje v tejto príprave výsledky hodné uznania. Ak účastník prípravy na pracovné uplatnenie neplní uložené povinnosti, môže sa príspevok znížiť, prípadne jeho výplata zastaviť.

V dobe pracovnej neschopnosti alebo po dobu karantény sa vypláca príspevok občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou starším ako 18 rokov najdlhšie po dobu 60 pracovných dní v kalendárnom roku a občanom mladším ako 18 rokov po dobu, po ktorú by sa poskytovalo nemocenské; [56)](#poznamky.poznamka-56) ak občan dovŕši v dobe pracovnej neschopnosti 18 rokov veku, výška príspevku sa do skončenia pracovnej neschopnosti nemení.

O priznaní príspevku rozhoduje na žiadosť príslušný orgán. Príspevok sa poskytuje odo dňa, keď občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nastúpil prípravu na pracovné uplatnenie, do dňa skončenia prípravy; vypláca sa v mesačných splátkach pozadu.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje

štúdium na stredných a vysokých školách [27)](#poznamky.poznamka-27) s výnimkou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov,

odborná príprava v odborných učilištiach,

príprava na výkon povolania zaškolením, [28)](#poznamky.poznamka-28)

príprava na pracovné uplatnenie vo výcvikových zariadeniach pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie podľa odseku 1 písm. a) a b) sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj

doba od skončenia výuky v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roka, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu,

doba školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,

doba po skončení posledného ročníka školy do vykonania určenej záverečnej skúšky, najdlhšie však do konca nasledujúceho školského roka, pokiaľ dieťa pred uplynutím tejto doby nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,

iné štúdium alebo výuka, ak je svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva, mládeže a telovýchovy Českej socialistickej republiky alebo Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky postavené na roveň štúdiu na školách uvedených v odseku 1 písm. a).

Do doby sústavnej prípravy dieťaťa na budúce povolanie sa započítavajú aj opakované ročníky štúdia. Pri neukončenom štúdiu sa posudzuje ako doba štúdia na strednej a vysokej škole doba do dňa, ktorý je vyznačený na potvrdení školy o štúdiu. Dobou štúdia je doba, po ktorú sa štúdium prerušilo.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj doba štúdia popri zamestnaní, pokiaľ žiak (študent) nie je v tejto dobe zamestnaný.

Za povinnú školskú dochádzku sa na účely sociálneho zabezpečenia považuje aj doba školských prázdnin nadväzujúcich na ukončenie obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom dieťa dovŕši posledný rok povinnej školskej dochádzky, pokiaľ dieťa v tejto dobe nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú povinnosť.

Za podstatný pokles zárobku občana sa považuje, ak mesačný priemer jeho hrubých zárobkov zistený za posledných 12 mesiacov je nižší než porovnateľný zárobok spravidla aspoň o tretinu.

Hrubými zárobkami podľa odseku 1 sa rozumejú zárobky uvedené v § 11 ods. 1 s výnimkou

podielov na hospodárskych výsledkoch,

stabilizačných odmien (vernostných stabilizačných odmien) poskytovaných pravidelne za nepretržité trvanie zamestnania podľa všeobecne záväzných právnych predpisov,

vernostného prídavku baníkov, [16)](#poznamky.poznamka-16)

odmien poskytovaných pri významných pracovných a životných výročiach, [26)](#poznamky.poznamka-26)

náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku,

príjmov za mimoriadne smeny v dňoch pracovného pokoja vykonávané z dôvodu naliehavej potreby národného hospodárstva a z krátkodobej činnosti bezprostredne smerujúcej k odstráneniu nepriaznivých dôsledkov živelných pohrôm,

odmien do výšky 2000 Kčs ročne za dobrovoľnú verejnoprospešnú činnosť (napríklad odmeny za brigádnickú činnosť v akcií Z);

Pri určení priemeru hrubých zárobkov sa do obdobia, z ktorého sa priemer vypočítava, nezahŕňajú náhradné doby, doby, keď zamestnanie netrvalo, a doby keď občan nemal zárobok z iných dôvodov.

Podmienka podstatného poklesu zárobku pri priznávaní čiastočne invalidného dôchodku sa hodnotí

podľa predpokladaných zárobkov v odporúčanom zamestnaní, ak konanie prebieha v rámci prechodu z pracovnej neschopnosti do čiastočnej invalidity alebo v čase, keď žiadateľ o čiastočný invalidný dôchodok nie je zamestnaný alebo

podľa novodosahovaných zárobkov, ak konanie prebieha mimo doby pracovnej neschopnosti v súvislosti so žiadosťou o priznanie čiastočného invalidného dôchodku podanou po prevedení na inú prácu, zmene zamestnania zo zdravotných dôvodov alebo vytvorení zvlášť uľahčených pracovných podmienok, a to za kratšiu dobu než uvedenú v odseku 1.

Porovnateľný zárobok je priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava čiastočný invalidný dôchodok, ale neobmedzený podľa [§ 12 ods. 6 zákona] , po úprave o prepočítací koeficient. Ak sa občan stal čiastočne invalidným v čase prípravy na pracovné uplatnenie, je porovnateľným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov, ktoré dosahovali pracujúci v zamestnaní, na ktoré sa občan pripravoval, v období pred priznaním dôchodku, po úprave o prepočítací koeficient. Úprava zárobkov o prepočítací koeficient spočíva v ich zvýšení o 2 % za každý rok výplaty čiastočného invalidného dôchodku a v prípade, že bezprostredne pred priznaním tohto dôchodku požíval občan invalidný dôchodok, aj za dobu výplaty invalidného dôchodku, ak bol čiastočný invalidný dôchodok vymeraný z rovnakého priemerného mesačného zárobku ako invalidný dôchodok; za posledné dva roky výplaty týchto dôchodkov sa však zárobky zvyšujú o 10 % za každý rok.

Podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú, ak priemer hrubých zárobkov občana nie je viac ako suma minimálnej mzdy platná pre pracovníkov, ktorí sú požívateľmi čiastočného invalidného dôchodku, odmeňovaných podľa mzdových taríf ustanovených na mesiac, [85)](#poznamky.poznamka-85) v čase, keď príslušný orgán posudzuje túto podmienku.

U občanov, ktorí pracujú v zahraničí, s výnimkou pracovníkov v zahraničí, sa podmienka podstatného poklesu zárobku neskúma.

Ak ide o samostatne zárobkovo činné osoby, skúma sa splnenie podmienky podstatného poklesu zárobku zo zárobku dosiahnutého za predchádzajúci kalendárny rok. Za zárobok sa na tieto účely považuje vymeriavací základ (§ 65).

Hrubými zárobkami sú zo zamestnania vykonávaného

v pracovnom pomere:

hrubá mzda (príjem), ak podlieha dani zo mzdy; nezapočítava sa však mzda, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy predpismi o dani zo mzdy; [10)](#poznamky.poznamka-10) prémie, odmeny a podiely na hospodárskych výsledkoch sa započítavajú v tom roku, v ktorom boli vyplatené,

hrubá mzda (príjem), ak sa z nej vykonáva zrážka dane zo mzdy len preto, že zárobok nedosahuje zdaniteľnú výšku,

náhrada mzdy, pokiaľ podlieha dani zo mzdy; za takú náhradu sa nepovažuje náhrada mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách; [11)](#poznamky.poznamka-11) náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie sa započítava v tom roku, v ktorom bola vyplatená,

mzdové vyrovnanie poskytované občanom uvoľneným alebo prevedeným v súvislosti s uskutočňovaním štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve, s likvidáciou neefektívnych prevádzok, so znižovaním správneho a riadiaceho aparátu a s inými racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami, [6)](#poznamky.poznamka-6) občanom uvoľneným v súvislosti s prestavbou národného hospodárstva a ústredných orgánov [8)](#poznamky.poznamka-8) alebo pracovníkom v baníctve uvoľneným alebo prevedeným na inú prácu zo zdravotných dôvodov, [12)](#poznamky.poznamka-12)

príspevok na zapracovanie poskytovaný v nábore vykonávanom národnými výbormi [13)](#poznamky.poznamka-13) a príspevok vyplácaný organizáciou dlhodobo uvoľneným poslancom národného výboru, [14)](#poznamky.poznamka-14)

naturálne požitky v hodnote určenej na účely dane zo mzdy, [15)](#poznamky.poznamka-15)

vernostný prídavok baníkov, [16)](#poznamky.poznamka-16) odmeny členov banských záchranných zborov pri záchranárskych zásahoch, [17)](#poznamky.poznamka-17) stabilizačné odmeny (vernostné stabilizačné odmeny) poskytované pravidelne za nepretržité trvanie pracovného pomeru podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a mzdy a odmeny nevidomých občanov, ktorým sa poskytli mimoriadne výhody III. stupňa, [18)](#poznamky.poznamka-18) aj keď sú od dane zo mzdy oslobodené; vernostný prídavok baníkov a stabilizačné odmeny sa započítavajú v tom roku, v ktorom boli vyplatené;

v pomere člena nepoľnohospodárskeho družstva, v ktorom súčasťou členstva je aj pracovný vzťah:

zárobky obdobné zárobkom uvedeným v ustanovení písmena a),

doplnková odmena za prácu; táto odmena sa započítava v tom roku, v ktorom bola vyplatená;

v pomere člena jednotného roľníckeho družstva:

pracovná odmena včítane príplatkov a doplatkov k tejto odmene,

prémie a výkonnostné a mimoriadne odmeny vyplácané za výsledky pracovnej činnosti,

odmeny z rozdelenia zisku, predovšetkým podiely na hospodárskych výsledkoch, odmeny vedúcich funkcionárov družstva, odmeny pri významných pracovných a životných výročiach, stabilizačné odmeny podľa osobitných predpisov, prémie a odmeny, na ktoré sa družstvu poskytli účelové dotácie vyplácané z prostriedkov na odmeňovanie v družstve; odmeny pri významných pracovných a životných výročiach sa však započítavajú len v rozsahu, v akom sa započítavajú pracovníkom v pracovnom pomere; [19)](#poznamky.poznamka-19)

náhrada pracovnej odmeny; za takú náhradu sa však nepovažuje náhrada ušlej pracovnej odmeny pri výkone služby v ozbrojených silách; náhrada pracovnej odmeny za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie sa započítava v tom roku, v ktorom bola vyplatená,

naturálne požitky v hodnote určenej na účely dane zo mzdy,

príspevok na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia platený družstvom; [20)](#poznamky.poznamka-20) pred 1. januárom 1980 časť príspevku plateného družstvom na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia vo výške určenej podľa predpisov platných pred týmto dňom. Na účely určenia najvyššej percentnej výmery dôchodku sa priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa [§ 12 ods. 6 zákona] znižuje o sumu zodpovedajúcu jednej dvanástine príspevku na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia vypočítaného z takého ročného príjmu, ktorý zodpovedá priemernému zárobku neobmedzenému podľa [§ 12 ods. 6 zákona] ;

zárobky obdobné zárobkom uvedeným v ustanovení písmena a) bode 4 včítane doplatku do priemerného zárobku;

v činnostiach uvedených v [prvej časti druhej hlavy] a v [druhej časti] príjmy tam uvedené.

Hrubými zárobkami sú aj

čiastočný invalidný dôchodok, a to vo výške v ktorej bol vyplatený,

osobitný príspevok baníkom, [22)](#poznamky.poznamka-22)

náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti patriaca za pracovný úraz (choroba z povolania) [23)](#poznamky.poznamka-23) a náhrada za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti na službu. [24)](#poznamky.poznamka-24)

Hrubými zárobkami občana, ktorý vykonáva súbežne dve alebo viac zamestnaní, je súčet hrubých zárobkov zo všetkých zamestnaní.

Hrubými zárobkami, z ktorých sa zisťuje priemerný mesačný zárobok účastníka odboja v prípade uvedenom v [§ 60 zákona] , sú hrubé zárobky rovnako kvalifikovaných zdravých pracujúcich v povolaní, ktoré účastník odboja predtým vykonával, dosahované v rozhodnom období.

Za hrubý zárobok občana, ktorý bol pred 1. májom 1990 poistený ako jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny alebo iná osoba samostatne hospodáriaca, sa za dobu samostatnej zárobkovej činnosti považuje suma 1000 Kčs mesačne.

Ak sa za hrubé zárobky u niektorých skupín občanov považuje pevne určená suma (ďalej len „fiktívny zárobok“), je táto suma 2600 Kčs mesačne, a ak ide o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok v súvislosti s plnením úloh v ozbrojených silách podľa [§ 34] a [38 zákona] alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok účastníka odboja podľa [§ 63 ods. 4 zákona] alebo občana vykonávajúceho civilnú službu ( [§ 56a] ), je táto suma 4000 Kčs mesačne.

Mesačný priemer hrubých zárobkov sa určí z úhrnu zárobkov uvedených v [§ 11 ods. 1 a 2] za kalendárne roky, z ktorých sa zisťuje priemerný mesačný zárobok. Ak sú v kalendárnych rokoch vylúčené doby uvedené v odseku 7, súčet zárobkov uvedených v [§ 11 ods. 1] sa úmerne upraví podľa dĺžky týchto dôb.

Za uvoľnenie v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení sa na účely určenia rozhodného obdobia považuje prevedenie alebo uvoľnenie občana z doterajšieho zamestnania podľa osobitných predpisov. [25)](#poznamky.poznamka-25)

Hrubým zárobkom za jednotlivý celý kalendárny rok na určenie piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov je úhrn zárobkov uvedených v [§ 11 ods. 1 a 2] započítateľných v tomto roku. Ak sú v kalendárnom roku vylúčené doby uvedené v odseku 7, súčet zárobkov uvedených v [§ 11 ods. 1] sa úmerne upraví podľa dĺžky týchto dôb.

Za kalendárny rok so zárobkami sa nepovažuje kalendárny rok, v ktorom občan po prvý raz vstúpil do zamestnania, pokiaľ zamestnanie netrvalo celý kalendárny rok; za prvý vstup do zamestnania sa pritom nepovažuje doba štúdia po ukončení povinnej školskej dochádzky, pokiaľ je to pre občana výhodnejšie.

Ak nárok na dôchodok vznikol v kalendárnom roku, v ktorom občan po prvý raz vstúpil do zamestnania, vypočítava sa priemerný mesačný zárobok z hrubých zárobkov dosiahnutých v tomto roku. Ak nárok na dôchodok vznikol v kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom občan po prvý raz vstúpil do zamestnania vypočítava sa priemerný mesačný zárobok z hrubých zárobkov dosiahnutých v kalendárnych rokoch so zárobkami. Doba predchádzajúca vstupu do zamestnania a doba od vzniku nároku na dôchodok do konca kalendárneho roka sa pritom posudzuje ako doba uvedená v odseku 7.

Ak nárok na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok vznikol v kalendárnom roku,

v ktorom sa nemocenské priznané pred vznikom nároku na tento dôchodok vyplácalo do konca kalendárneho roka a dôchodok sa v tomto roku nevyplácal, alebo

po 30. novembri,

Do kalendárneho roka sa zahŕňajú aj doby, v ktorých občan nemal žiadny zárobok.

Z kalendárneho roka sa vylučujú:

náhradné doby,

doby pracovného voľna bez náhrady príjmu účastníkov štúdia popri zamestnaní a kombinovaného štúdia,

doby sústavnej prípravy na budúce povolanie,

doby, po ktoré sa poskytoval vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve,

doby zamestnania v cudzine, ak nejde o pracovníkov v zahraničí a o doby započítané podľa [§ 10] ,

doby výkonu civilnej služby.

V kalendárnom roku sa však náhradné doby uvedené v [§ 9 ods. 1 písm. e)] , [g), h)] a [k) zákona] a doby sústavnej prípravy na budúce povolanie v období, v ktorom sa dosiahol zárobok, nevylučujú a zárobok dosiahnutý v týchto dobách sa započítava do hrubých zárobkov, ak je takto určený hrubý zárobok v kalendárnom roku vyšší.

Pri určení mesačného priemeru hrubých zárobkov podľa odseku 1 sa do obdobia, z ktorého sa priemerný mesačný zárobok zisťuje, zahŕňajú aj doby, v ktorých občan nemal žiadny zárobok; z tohto obdobia sa však vylučujú doby uvedené v odseku 7, ak boli vylúčené už pri určení hrubých zárobkov za kalendárny rok.

Pre nárok na úpravu dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu, sa iným príjmom rozumie

čistý príjem z akejkoľvek zárobkovej činnosti,

výživné a príspevok na výživu rozvedeného manžela a nevydatej matke,

čistý príjem z nehnuteľnosti,

peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem,

náhrada za stratu na zárobku,

náhrada sa stratu na dôchodku,

dôchodok vyplácaný z cudziny a dávka poskytovaná z cudziny ako odškodnenie za stratu zárobkovej schopnosti spôsobenú pracovným úrazom alebo vojnovým poškodením (renta),

výsluhový prídavok v stavebníctve a iné obdobné príspevky k dôchodku poskytované organizáciami podľa osobitných predpisov s výnimkou príspevkov k dôchodkom družstevných roľníkov,

rodičovský príspevok,

štipendium, s výnimkou prospechového štipendia,

príjem (odmena) žiaka (študenta) v období odborného rozvoja,

suma daňovej úľavy daňovníka dane zo mzdy vyplývajúca z uznania dôchodcu za vyživovanú osobu, alebo ak je suma daňovej úľavy menšia než 100 Kčs, suma 100 Kčs mesačne,

naturálne pôžitky, a to hodnotu, akou sa započítavajú na účely dane zo mzdy,

príjem dobrovoľnej opatrovateľky presahujúci 600 Kčs mesačne,

opakujúce sa plnenie zo zákonnej zodpovednosti včítane poistného plnenia a pravidelné plnenie z dôchodkového pripoistenia.

Za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti sa považuje základ pre vyrubenie príslušnej dane (poľnohospodárskej, z príjmov obyvateľstva); ak je však skutočný čistý výnos nižší než tento základ preto, že občan vykonávajúci zárobkovú činnosť nemohol pracovať úplne pre nepriaznivý zdravotný stav alebo z iných vážnych dôvodov, prihliada sa na tento nižší výnos. Za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti sa však nepovažuje príjem zo záhumienka.

Za občana, ktorý plní vyživovaciu povinnosť, sa vždy považujú manžel (manželka) a občan, ktorý poberá výchovné alebo prídavky na deti alebo ktorému sa vypláca sirotský dôchodok na vlastné (osvojené) dieťa.

Podmienka spoločnej domácnosti sa nepovažuje za splnenú, ak dôchodca alebo jeho rodinný príslušník uvedený v [§ 54 ods. 8 zákona] je umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti, ak ide o celoročný alebo týždenný pobyt, v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých, a to odo dňa splatnosti štvrtej splátky dôchodku po dni umiestnenia.

Na účely úpravy dôchodku ako jediného zdroja príjmu sa pobyt občana v domove - penzióne pre dôchodcov nepovažuje za umiestnenie v ústave sociálnej starostlivosti.

Doba prípravy na pracovné uplatnenie sa započítava ako náhradná doba, ak sa vykonávala podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.

Suma, o ktorú sa dôchodok pri umiestnení dôchodcu v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých znižuje, je 1200 Kčs mesačne; dôchodok sa však zníži najviac tak, aby výplata dôchodku tvorila aspoň 30 % jeho výšky, najmenej však 310 Kčs mesačne. Ak je občan povinný uhrádzať záväzky mimo liečebne, upraví sa zníženie tak, aby dôchodca mohol uhrádzať tieto záväzky; obmedzenie zníženia dôchodku 30 % jeho výšky v tomto prípade neplatí. Za záväzky občana mimo liečebne sa považujú záväzky vyplývajúce z rozhodnutia súdu alebo orgánu štátnej správy a úhrada za užívanie bytu a služby s tým spojené.

Zostatok dôchodku vypláca platiteľ dôchodku hromadným poukazom všetkým dôchodcom umiestneným v liečebni k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Rozdiely na dôchodku vzniknuté zmenou výplatného termínu sa nezúčtovávajú.

Po návrate z liečebne sa občanovi doplatí spätne za posledné dva mesiace pobytu v liečebni časť dôchodku, o ktorú sa dôchodok znížil, včítane zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, a úpravy dôchodku patriacej z dôvodu jediného zdroja príjmu.

Ak bol do psychiatrickej liečebne alebo do liečebne pre dlhodobo chorých premiestnený občan, ktorému sa dôchodok znížil podľa odseku 1 alebo ktorý bol dosiaľ umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti, posudzuje sa pre určenie doby zníženia dôchodku tento občan, ako keby pokračoval v doterajšom pobyte. Obdobne sa postupuje aj v prípade, že občan uvedený v predchádzajúcej vete je znova umiestnený v psychiatrickej liečebni alebo v liečebni pre dlhodobo chorých do dvoch mesiacov od prepustenia z takej liečebne alebo z ústavu sociálnej starostlivosti.

Ustanovenie [§ 28 ods. 3] platí aj tu.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná podať do ôsmich dní od začatia tejto činnosti prihlášku na zabezpečenie a do ôsmich dní po skončení tejto činnosti podať odhlášku.

Samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná podávať prihlášku na zabezpečenie, ak bude vykonávať činnosť tak malého rozsahu, že jej príjem nemá dosahovať 4800 Kčs ročne, alebo ak je už zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu, alebo ak poberá starobný alebo invalidný dôchodok. Ak samostatne zárobkovo činná osoba podá v prípadoch uvedených v predchádzajúcej vete prihlášku na zabezpečenie, považuje sa za deň začatia činnosti prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola podaná prihláška na zabezpečenie. Pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba nepodala prihlášku na zabezpečenie z dôvodov uvedených v prvej vete, považuje sa za deň začatia činnosti deň nasledujúci po dni, keď tieto dôvody odpadli.

Osoby uvedené v odseku 2 sa môžu odhlásiť zo zabezpečenia kedykoľvek.

Pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba preruší svoju činnosť z dôvodu výkonu vojenskej služby, starostlivosti o dieťa alebo z iných závažných dlhodobých dôvodôv, je na základe svojej žiadosti vyňatá z účasti na zabezpečení. Pokiaľ sa samostatne zárobkovo činnej osobe pozastaví výkon jej činnosti, [77)](#poznamky.poznamka-77) je povinná podať žiadosť o vyňatie z účasti na zabezpečení. V týchto prípadoch sa odhláška a pri opätovnom vzniku účasti na zabezpečení prihláška podáva v lehotách uvedených v odseku 1.

Prihlášky a odhlášky sa podávajú na určených tlačivách príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia. Za spolupracujúce osoby podáva v lehotách uvedených v predchádzajúcich odsekoch prihlášku a odhlášku samostatne zárobkovo činná osoba. Pri úmrtí samostatne zárobkovo činnej osoby podáva odhlášku spolupracujúca osoba do ôsmich dní odo dňa smrti; pokiaľ však smrťou podnikateľa nezaniká činnosť uvedená v rozhodnutí o registrácii a práva a povinnosti z podnikateľskej činnosti prechádzajú na spolupracujúcu osobu ako dediča, [78)](#poznamky.poznamka-78) podáva odhlášku spolupracujúca osoba do troch mesiacov odo dňa smrti samostatne zárobkovo činnej osoby.

Samostatne zárobkovo činná osoba je povinná v prihláške na zabezpečenie uviesť, či je už zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného dôvodu; samostatne zárobkovo činná osoba uvedená v [§ 61 ods. 1 písm. b)] je ďalej povinná uviesť, či súčasne vykonáva iné činnosti uvedené v [§ 61 ods. 1] .

Poistné sa platí na účet príslušného orgánu sociálneho zabezpečenia za celý kalendárny mesiac, a to do 20. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Príslušný orgán sociálneho zabezpečenia môže na žiadosť povoliť platenie poistného za dlhšie obdobie.

Samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné za seba a poistné za spolupracujúce osoby. Poistné sa platí zaokrúhlené na celé koruny.

Poistné sa platí po prvý raz za kalendárny mesiac, v ktorom zabezpečenie vzniklo, a to do ôsmich dní od začatia činnosti, a naposledy za kalendárny mesiac, v ktorom zabezpečenie zaniklo. Pokiaľ zabezpečenie vznikne po 20. dni v kalendárnom mesiaci, platí sa poistné na nasledujúci kalendárny mesiac v tej istej lehote; ak samostatne zárobkovo činná osoba neurčila inak, je výška poistného v tomto prípade rovnaká ako poistné platené za mesiac, v ktorom vzniklo zabezpečenie.

Dlžné poistné možno doplatiť. V tomto prípade musí byť vymeriavací základ rovnaký v celom období, za ktoré sa poistné dopláca.

Poistné sa neplatí

pokiaľ nárok na dávku nemocenského zabezpečenia vznikol po zániku zabezpečenia buď v ochrannej lehote, alebo počas doby, po ktorú samostatne zárobkovo činná osoba poberá nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve, alebo

za dobu poberania dávky nemocenského zabezpečenia po zániku zabezpečenia, ak nárok na dávku vznikol v dobe predo dňom zániku oprávnenia vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.

Občan má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia, ak mu jeho zachované funkčné schopnosti umožňujú v porovnaní so zdravým pracovníkom rovnakého veku vykonávať len podstatne menší okruh zamestnaní. Podstatne obmedzenú možnosť prípravy na pracovné uplatnenie má občan, ak mu dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav umožňuje prípravu iba na podstatne obmedzený okruh povolaní, prípadne prípravu iba v osobitných zariadeniach štátnej správy určených pre zdravotne postihnutých.

Pracovná rehabilitácia sa vykonáva najmä tým, že sa občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou

poskytujú odborné porady pri voľbe zamestnania alebo pri príprave na pracovné uplatnenie a informácie o voľných vhodných miestach,

odporúčajú vhodné zamestnania a zabezpečuje umiestnenie na vhodné pracovné miesta,

poskytuje príprava na pracovné uplatnenie a umožňuje získanie potrebnej kvalifikácie.

Príslušné orgány zabezpečujú v spolupráci s organizáciami zúčastnenými na vykonávaní starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vypracovanie ročných plánov úloh potrebných na vykonávanie pracovnej rehabilitácie týchto občanov. V týchto plánoch je potrebné sledovať najmä vyhľadávanie a vytváranie ďalších pracovných príležitostí pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, včítane zriaďovania a vyhradzovania chránených dielní a pracovísk v organizáciách, rozširovanie výukových odborov pre mladistvých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, rozvoj výrobných družstiev invalidov a hospodárskych zariadení zväzov invalidov a spoluprácu zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnej starostlivosti pri vykonávaní rehabilitácie.

Príprava na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa vykonáva najmä so zreteľom na ich zdravotný stav. Príprava na pracovné uplatnenie zahŕňa prípravu na povolanie včítane zaškolenia a prípravu na prácu.

Príprava na povolanie sa vykonáva podľa učebných plánov a osnov a ukončuje sa určenou skúškou. Zaškoľovaním sa umožňuje získať vedomosti a zručnosti požadované pre jednotlivé povolania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú schopní podrobiť sa dlhodobej príprave na povolanie, prípadne u ktorých tento spôsob prípravy nie je potrebný; ukončuje sa spravidla skúškou.

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí sa vracajú do zamestnania a pre dlhšie trvajúcu pracovnú neschopnosť alebo v dôsledku vážnejšieho zdravotného postihnutia potrebujú osobitnú prípravu umožňujúcu postupné prispôsobenie sa na výkon práce, sa poskytuje príprava na prácu.

Príprava na pracovné uplatnenie sa vykonáva

v organizáciách výcvikom na pracoviskách, v kurzoch alebo vo výcvikových alebo v iných zariadeniach organizácií,

vo výcvikových kurzoch, strediskách alebo iných zariadeniach príslušných orgánov,

v kurzoch spoločenských alebo iných organizácií,

štúdiom.

Organizácia, ktorá vykonáva prípravu na pracovné uplatnenie podľa [§ 116 ods. 4 písm. a)] a [c)] , uhrádza náklady spojené s prípravou vlastných pracovníkov. Ak organizácia poskytne prípravu na pracovné uplatnenie pracujúcim inej organizácie, uhradí náklady spojené s ich prípravou táto organizácia. Ak organizácia poskytne prípravu na pracovné uplatnenie občanom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, uhradí náklady (kurzovné) príslušný orgán, ktorý ich vyslal na túto prípravu.

Príslušný orgán môže organizácii, ktorá podľa jeho odporúčania prijala, prípadne previedla a zaškoľuje občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, najmä občana so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažkým zdravotným postihnutím, poskytnúť na zaškoľovanie každého z nich príspevok v sume 700 Kčs, ak doba zaškolenia nepresahovala 4 týždne, 1200 Kčs, ak doba zaškolenia nepresahovala 8 týždňov, a 1600 Kčs ak doba zaškolenia trvala dlhšie ako 8 týždňov.

Úhradu nákladov pri príprave na pracovné uplatnenie podľa [§ 116 ods. 4 písm. b)] , ako aj náklady na zriadenie a prevádzku výcvikových stredísk a zariadení uhrádza príslušný orgán, ktorý organizuje prípravu na pracovné uplatnenie alebo ktorý prevádzkuje výcvikové stredisko, prípadne zariadenie.

Ak sa príprava vykonáva v liečebnom zariadení štátnej zdravotníckej správy, znáša náklady príslušný orgán, ktorý prípravu organizuje, spolu s liečebným zariadením.

Chránené dielne (chránené pracoviská) sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím a občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorých nemožno vhodne umiestniť na iných pracovných miestach v organizácii. V chránených dielňach (chránených pracoviskách) môžu pracovať aj občania, ktorým sa poskytuje príprava na prácu, a pracujúci, ktorý pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie, pokiaľ pre nich organizácia nemá iné vhodné pracovné uplatnenie. Ostatní pracujúci môžu vykonávať v chránených dielňach (chránených pracoviskách) len také práce, ktoré nemožno zabezpečiť občanmi so zmenenou pracovnou schopnosťou.

V chránených dielňach (chránených pracoviskách) sa výrobný program a pracovné podmienky včítane nárokov na pracovný výkon prispôsobujú zdravotnému stavu pracujúcich. Chránené dielne (chránené pracoviská) zriaďujú predovšetkým hospodárske organizácie; môžu ich zriaďovať aj príslušné orgány.

Príspevok na zriadenie chránenej dielne (chráneného pracoviska) môžu príslušné orgány poskytnúť organizáciám, len pokiaľ sa tak vytvoria nové vhodné miesta pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím. Výška príspevku sa určí podľa počtu týchto nových miest, spravidla do výšky 50 % nákladov preukázateľne vynaložených na ich zriadenie, najviac však v sume 40 000 Kčs na jedno pracovné miesto. Tieto miesta sa môžu obsadzovať len so súhlasom príslušného orgánu. Iným pracovníkom než občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa môžu tieto miesta obsadiť, len pokiaľ príslušný orgán do ôsmich dní po ich nahlásení (uvoľnení) neodporučí ich obsadenie občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, a to na dobu nepresahujúcu šesť mesiacov. Inak je organizácia povinná poskytnutý príspevok vrátiť.

V prípadoch hodných zreteľa môže príslušný orgán poskytnúť príspevok občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou na vybavenie nevyhnutnými pracovnými prostriedkami na výkon vhodnej pracovnej činnosti na základe povolenia príslušného orgánu, spravidla do výšky 50 % preukázaných nákladov, najviac v sume 40 000 Kčs. Pokiaľ občan bez vážnych dôvodov prestane povolenú pracovnú činnosť vykonávať, môže príslušný orgán požadovať vrátenie poskytnutého príspevku.

K príspevku pred umiestnením do zamestnania patrí zvýšenie na manželku, ak žije s oprávneným v spoločnej domácnosti a nemôže byť z vážnych dôvodov zárobkovo činná alebo nemá vlastný hrubý príjem vyšší než 800 Kčs mesačne, a na deti občana so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo jeho manželky uvedené v [§ 71 ods. 2 zákona] , na ktoré nepatria prídavky na deti (výchovné) alebo ktorým nepatrí invalidný dôchodok. Zvýšenie na manželku sa poskytuje v sume 400 Kčs mesačne. Zvýšenie na deti sa poskytuje v sume zodpovedajúcej výške prídavkov na deti.

Ak to sociálne pomery rodiny oprávneného odôvodňujú, môže sa poskytnúť k príspevku pred umiestnením do zamestnania zvýšenie až do sumy 300 Kčs mesačne na každého rodinného príslušníka žijúceho s oprávneným v spoločnej domácnosti. Za rodinných príslušníkov sa považujú okrem manželky a detí aj vnuci a súrodenci za podmienok ustanovených v [§ 71 ods. 2 zákona] a osoby uvedené v [§ 54 ods. 8 písm. c) až e) zákona] .

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa pri príprave na pracovné uplatnenie vykonávanej v rámci pracovnej rehabilitácie poskytujú bezplatne potrebné školské potreby a učebnice a ochranné pracovné prostriedky. Ďalej sa im poskytuje najmä

Nezaopatreným deťom, ktoré nemajú vlastný postačujúci príjem a spĺňajú podmienky sociálnej odkázanosti, sa poskytuje príspevok na výživu, a to spravidla až do súm uvedených v § 140, ktoré sa považujú za sumy potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb dieťaťa a úhrady nákladov na domácnosť. Výška príspevku však je najviac mesačne

600 Kčs, ak ide o dieťa do 6 rokov veku,

700 Kčs, ak ide o dieťa od 6 do 10 rokov veku,

800 Kčs, ak ide o dieťa staršie ako 10 rokov.

Ak rodičia alebo iné osoby, ktorým sa dieťa zverilo do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, neplnia riadne povinnosť starať sa o telesné a duševné zdravie a o výchovu detí, poskytne sa namiesto peňažnej sumy vecné plnenie, a to iba v nevyhnutnom rozsahu.

Sociálne odkázanému dieťaťu, ktorému povinná osoba žijúca na území Československej socialistickej republiky neplatí výživné určené rozhodnutím súdu, sa poskytne na výživu vo výške určeného výživného, najviac však v sume uvedenej v odseku 1. Nárok na výživné určené rozhodnutím súdu patriace dieťaťu, ktorému sa poskytol príspevok na výživu, prechádza do výšky tohto príspevku na štát.

Dôchodcovi, ktorý je sociálne odkázaný, sa poskytuje na vlastné (osvojené) dieťa a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky príspevok na rekreáciu, pokiaľ nemožno taký príspevok poskytnúť zo zamestnania dôchodcu alebo druhého rodiča dieťaťa.

Príspevok na rekreáciu dieťaťa možno poskytnúť aj vtedy, ak dôchodca nespĺňa podmienky sociálnej odkázanosti, ak jeho rodina má zvýšené životné náklady v dôsledku dlhšie trvajúcej choroby alebo invalidity niektorého z členov rodiny alebo ak je dôchodca účastníkom odboja alebo pozostalým po účastníkovi odboja, prípadne z iných vážnych dôvodov.

Príspevok na rekreáciu dieťaťa tvorí 80% celkových nákladov za rekreáciu dieťaťa; v odôvodnených prípadoch sa môže priznať až do výšky celkových nákladov za rekreáciu dieťaťa.

Rekreáciou detí sa rozumie rekreácia organizovaná pre deti prostredníctvom príslušného orgánu, odborových orgánov alebo spoločenských organizácií.

odmeny vyplatené podľa predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch; [21)](#poznamky.poznamka-21) tieto odmeny sa započítavajú v rozsahu, v ktorom podliehajú dani, v tom roku, v ktorom boli vyplatené,

Občanom, ktorým národný výbor nemôže zabezpečiť vhodné zamestnanie a ktorým nemožno poskytovať hmotné zabezpečenie podľa osobitných predpisov o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania [74)](#poznamky.poznamka-74) a ktorých životné potreby nezabezpečujú príjmy zo zárobkovej činnosti alebo iné príjmy, poskytujú príslušné štátne orgány pri splnení podmienky sociálnej odkázanosti peňažné dávky, a to až do súm uvedených v § 140, ktoré sa považujú za potrebné na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb a úhrady nákladov na domácnosť.

Na úhradu mimoriadnych potrebných výdavkov sa môže poskytnúť jednorazová peňažná dávka až do výšky 1000,– Kčs.

V odôvodnených prípadoch sa môže poskytnúť namiesto peňažných dávok podľa odsekov 1 a 2 vecné plnenie, a to najviac v uvedených sumách.

Za poskytnutie dávok občanom uvedeným v odseku 1 sa nevyžaduje úhrada podľa [§ 92 zákona] .

o odmenách vyplácaných podľa predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch a vystavuje občanom potvrdenie o výške týchto odmien a výške dane, ktorej boli tieto odmeny podrobené, o tom, kedy boli vyplatené, za akú činnosť a za aký výsledok tejto činnosti,

Za hrubý zárobok dlhodobo uvoľneného športovca, ktorý je účastníkom celoštátnej súťaže vrcholového športu sa považujú odmeny poskytované príslušnou telovýchovnou jednotou podľa osobitných predpisov. [42)](#poznamky.poznamka-42)

vstup do zamestnania, pri ktorom sa poskytuje starobný a vdovský dôchodok v nezmenenej výške popri zárobku nepresahujúcom ustanovený limit, pracujúceho dôchodcu, ktorý už v takom zamestnaní v kalendárnom roku ustanovený limit dosiahol,

mesiac, v ktorom zárobok pracujúceho dôchodcu v zamestnaní, pri ktorom sa poskytuje starobný a vdovský dôchodok v nezmenenej výške popri zárobku nepresahujúcom ustanovený limit, v kalendárnom roku ustanovený limit presiahol, ak pracujúci dôchodca pokračuje v zamestnaní alebo sa mu vypláca nemocenské; toto hlásenie sa nezasiela, ak ustanovený limit bol prekročený v decembri alebo ak pracujúci dôchodca skončil zamestnanie najneskoršie v deň, ktorý predchádza dňu splátky dôchodku v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol ustanovený limit prekročený. Do zárobku pracujúceho dôchodcu pritom organizácia zahrnie aj zárobky ním dosiahnuté v kalendárnom roku v iných organizáciách v predchádzajúcich, prípadne súbežných zamestnaniach,

vstup do zamestnania pracujúceho dôchodcu mladšieho ako70 rokov, ak jemu alebo jeho rodinnému príslušníkovi bol dôchodok upravený ako jediný zdroj príjmu.

Podmienka sociálnej odkázanosti podľa tejto vyhlášky sa považuje za splnenú pri dávkach a službách sociálnej starostlivosti poskytovaných občanovi k 30. septembru 1988, ak sa táto podmienka po tomto dátume naďalej plní podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988.

Príjmom ovdoveného muža sa rozumejú

príjmy započítané na účely dôchodkového zabezpečenia po odpočítaní príslušnej dane alebo príspevku platného jednotným roľníckym družstvám na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia,

peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem,

príspevok za službu, platové vyrovnanie a hodnostný plat pri skončení služobného pomeru, [54)](#poznamky.poznamka-54)

dôchodky.

Príjem ovdoveného muža sa zisťuje ako mesačný priemer za obdobie posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vznikom nároku na vdovecký príspevok. Ak ovdovený muž zmenil zamestnanie alebo sa mu povolil kratší pracovný čas, zisťuje sa príjem od tejto zmeny. Znova sa výška tohto príjmu skúma vždy po uplynutí 12 kalendárnych mesiacov trvania nároku na vdovecký príspevok. Zistený príjem sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom dolu.

Za vážny dôvod, pre ktorý manželka nemôže byť zárobkovo činná, sa považuje najmä tehotenstvo začínajúc trinástym týždňom, sústavná príprava na budúce povolanie a starostlivosť o dieťa predškolského veku staršie ako tri roky, pokiaľ ju nemožno zabezpečiť inak.

Manželka vojaka, ktorá poberá príspevok pred nástupom do zamestnania, [79)](#poznamky.poznamka-79) príspevok pred umiestnením do zamestnania ( [§ 119] ) alebo príspevok po dobu prípravy na pracovné uplatnenie ( [§ 120] ), sa považuje na účely zaopatrovacieho príspevku za zárobkovo činnú, pokiaľ taký príspevok prevyšuje zaopatrovací príspevok.

Starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov sa kladie na roveň starostlivosť o nezaopatrené dieťa uvedené v [§ 37] , ak nie je umiestnené v zariadení s celoročným alebo týždenným pobytom pre také deti.

Pre krátenie zaopatrovacieho príspevku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti platí obdobne [§ 23] .

Príspevok sa poskytuje na plnú úhradu za užívanie bytu, najviac však v sume 300 Kčs mesačne.

Do sumy úhrady za užívanie bytu sa započítava aj úhrada za služby spojené s užívaním bytu. Pokiaľ táto úhrada nie je zahrnutá v úhrade za užívanie bytu alebo je v nej zahrnutá len sčasti, predpokladá sa, že úhrada za služby spojené s užívaním bytu je 100 Kčs mesačne, pokiaľ skutočne náklady na tieto služby nie sú nižšie.

Za byt sa považuje aj obytná miestnosť v zariadení určenom na trvalé bývanie pridelená príslušným orgánom alebo organizáciou.

Ak zaopatrovací príspevok alebo príspevok na úhradu za užívanie bytu patrí len po časť mesiaca, vypláca sa za každý deň služby v ozbrojených silách tridsatina mesačnej sumy zaopatrovacieho príspevku alebo príspevku na úhradu za užívanie bytu.

Ďalšími druhmi služby v ozbrojených silách sa na účely sociálneho zabezpečenia rozumejú

ďalšia služba ( [§ 37 branného zákona] ), pokiaľ občan nie je hmotne zabezpečený ako vojak z povolania,

mimoriadna služba ( [§ 46 ods. 1 branného zákona] ),

osobitná služba ( [§ 46 ods. 2 branného zákona] ), s výnimkou osobitnej služby príslušníkov Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti,

osobné úkony pre potrebu ozbrojených síl ( [§ 45 branného zákona] ).

civilná služba. [70)](#poznamky.poznamka-70)

Ak občan vykonáva po skončení jedného druhu služby bezprostredne ten istý alebo iný druh služby v ozbrojených silách, posudzuje sa nadväzujúca služba na účely sociálneho zabezpečenia, akoby išlo o pokračovanie predchádzajúcej služby.

Samostatne zárobkovo činná osoba ( [§ 61 ods. 1 a 2] ) má nárok pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách Česko-slovenskej federatívnej republiky uvedených v [§ 112 ods. 2] na náhradu zárobku. To neplatí, ak ide o civilnú službu nahrádzajúcu vojenskú základnú (náhradnú) službu.

Náhrada zárobku je za každý kalendárny deň vojenského cvičenia (inej služby)

50 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu ( [§ 68 ods. 3] ), ak samostatne zárobkovo činná osoba nevyživuje žiadnu osobu,

65 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná osoba vyživuje jednu osobu,

90 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná osoba vyživuje dve osoby, a

95 % priemernej dennej sumy vymeriavacieho základu, ak samostatne zárobkovo činná osoba vyživuje tri a viac osôb.

Vyživovanými osobami sa rozumejú osoby, ktoré sa uznávajú za vyživované pri poskytovaní náhrady mzdy pri vojenskom cvičení pracovníkom v pracovnom pomere. [73)](#poznamky.poznamka-73)

Náhradu zárobku poskytuje príslušný orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý vykonáva nemocenské a dôchodkové zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb. Za poskytnutie tejto dávky sa nevyžaduje úhrada podľa [§ 92 zákona] .

Za expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí boli vyslaní ústredným orgánom štátnej správy do zahraničia na výkon činnosti pre medzinárodnú organizáciu.

Rovnako ako experti v zahraničí sa posudzujú československí občania, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt, prípadne na štúdium v zahraničí, a poberajú v zahraničí štipendium od československej alebo zahraničnej organizácie.

Za expertov v zahraničí sa nepovažujú československí občania, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, ale sú za ňu odmieňaní výhradne československou organizáciou v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby; títo občania - pokiaľ sú československými občanmi - sú zabezpečení podľa [§ 43] .

Za hrubý plat experta v zahraničí sa považuje jeho mesačný hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy pre službu v zahraničí. Ustanovenie [§ 43 ods. 4] časti vety za bodkočiarkou platí aj tu.

Ustanovenie [§ 10] sa na expertov v zahraničí nevzťahuje.

samostatne hospodáriaci roľníci, ktorí obhospodarujú poľnohospodársku pôdu a sú osobne zárobkovo činní na vlastnú ťarchu, alebo

Za zamestnanie sa považuje aj doba pobytu v cudzine, počas ktorej žena sprevádzala svojho manžela, ktorý pôsobil ako pracovník v zahraničí ( [§ 43] ) alebo expert v zahraničí ( [§ 44] ). Táto doba sa preukazuje potvrdením organizácie, ktorá vyslala manžela ženy do zahraničia. Pre zisťovanie priemerného mesačného zárobku sa však táto doba posudzuje ako náhradná doba.

Občanom so zmenenou pracovnom schopnosťou je vždy občan, ktorý

je invalidný podľa [§ 29 ods. 2 písm. c) zákona] ,

je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku, alebo

bol uznaný za čiastočne invalidného, aj keď mu nevznikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok.

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa ťažším zdravotným postihnutím je vždy občan invalidný podľa [§ 29 ods. 2 písm. d) zákona] a občan, ktorý sa môže pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pripravovať na budúce povolanie len za mimoriadnych podmienok.

Iný občan je občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, prípadne občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím, len na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je občan starší ako 65 rokov.

sú úplne uvoľnení na výkon funkcie zo svojho zamestnania alebo z inej činnosti (dlhodobo uvoľnení poslanci),

na výkon funkcie môžu vykonávať svoje doterajšie zamestnanie len sčasti a sú už z dôvodu tohto zamestnania dôchodkovo zabezpečení,

sú požívateľmi invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku a vykonávajú funkciu aspoň po polovicu neskráteného pracovného času, alebo

spĺňajú podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo sú požívateľmi iného dôchodku a vykonávajú funkciu dlhodobo uvoľneného poslanca.

Členstvo advokáta v advokátskej organizácii sa považuje za zamestnanie.

Za hrubý zárobok advokáta sa považujú jeho hrubé príjmy na odmenách za prácu v advokátskej organizácii vyplácané podľa predpisov o odmieňaní za činnosť v advokácii, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy; za hrubý zárobok sa však nepovažujú príjmy, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy predpismi o dani zo mzdy.

Pre dôchodkové poistenie osôb samostatne hospodáriacich, ktoré sú účastníkmi odboja, a pozostalých po nich, platia obdobne ustanovenia zákona o skupinách účastníkov odboja, o invalidnom a čiastočnom invalidnom dôchodku účastníka odboja, ak invalidita, prípadne čiastočná invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou, o najvyššej a najnižšej výmere starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja, o najnižšej výmere vdovského dôchodku vdovy po účastníkovi odboja alebo vdovy, ktorá je účastníčkou odboja, a o opätovnom vzniku nároku týchto vdov na vdovský dôchodok, o krátení jej vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti, o najnižších výmerách starobného a invalidného dôchodku vdovy po účastníkovi odboja, ktorá nemá nárok na vdovský dôchodok, o výške sirotského dôchodku dieťaťa po účastníkovi odboja a o výške dôchodkov rodičov účastníka odboja a o úprave dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu, a o zvýšení dôchodku pre bezvládnosť; inak platia ustanovenia tejto hlavy s ďalej uvedenými odchýlkami.

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že od veku 65 rokov sa odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek je najmenej 60 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, je 64 rokov.

skupiny mesačne o Kčs I. 120 II. a III. 100 IV. 80.

Podpora pri narodení dieťaťa patrí vo výške 2000 Kčs na každé dieťa narodené osobne samostatne hospodáriacej alebo jej rodinnej príslušníčke, ak pôrod nastal v dobe trvania dôchodkového poistenia alebo najskôr do šiestich mesiacov po jeho skončení a poistné je zaplatené. Manželke alebo družke zomrelej osoby samostatne hospodáriacej patrí podpora pri narodení dieťaťa z poistenia zomretého tiež vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia a poistné je zaplatené.

Prídavky na deti patria osobe samostatne hospodáriacej, ak má nezaopatrené deti a poistné je zaplatené.

Osobe samostatne hospodáriacej povolanej na službu v ozbrojených silách patria na nezaopatrené dieťa prídavky na deti, ak bola poistená v čase nástupu služby alebo v dobe, keď bola povolaná na výkon služby.

Inak platia o poskytovaní prídavkov na deti a príplatku na dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa obdobne predpisy o poskytovaní týchto dávok pracovníkom v pracovnom pomere.

Ak zomrela osoba samostatne hospodáriaca alebo jej rodinný príslušník, patrí pohrebné za podmienok a vo výške ustanovenej predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere.

Pokiaľ sa v tejto hlave neustanovuje inak, platia pre zabezpečenie osôb samostatne hospodáriacich ustanovenia zákona.

Úhradu nákladov za stravu, bývanie a nevyhnutné služby za pobyt dieťaťa v ústave sociálnej starostlivosti pre mládež uhrádza

dieťa, ak je požívateľom dôchodku, a to v rovnakej výške a spôsobom ako občan umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti pre dospelých,

rodič dieťaťa, prípadne iná osoba povinná výživou dieťaťa (ďalej len „rodič"), ak dieťa nie je požívateľom dôchodku.

Rodič uhrádza náklady za pobyt dieťaťa v ústave najviac sumou 350 Kčs mesačne, a to podľa

formy pobytu (celoročný, týždenný, denný),

priemerného čistého mesačného príjmu, a

počtu nezaopatrených detí, ku ktorým plní vyživovaciu povinnosť.

Rodič, ktorého priemerný čistý mesačný príjem nedosahuje sumu 1200 Kčs, náklady za pobyt dieťaťa v ústave neuhrádza.

Ak podmienky pre úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v ústave spĺňajú obaja rodičia, je úhrnná suma úhrady najviac 350 Kčs mesačne. Pokiaľ by úhrn súm úhrady oboch rodičov ustanovených podľa § 123 bol viac než 350 Kčs mesačne, suma úhrady sa každému z rodičov zníži úmerne k výške ich priemerného čistého mesačného príjmu.

Pokiaľ majú povinnosť úhrady nákladov za pobyt dieťaťa v ústave obaja rodičia, môžu so súhlasom národného výboru uzavrieť dohodu, že úhradu nákladov bude platiť len jeden rodič, a to vo výške určenej pre oboch rodičov.

Mesačná (denná) suma úhrady nákladov v Kčs platená rodičom za pobyt dieťaťa

v ústave sociálnej starostlivosti s celoročným pobytom je:

v ústave sociálnej starostlivosti s týždenným pobytom je:

v ústave sociálnej starostlivosti s denným pobytom je:

Priemerný čistý mesačný príjem rodiča sa zisťuje z jeho príjmu za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred mesiacom, v ktorom bolo dieťa umiestnené v ústave. Znova sa priemerný čistý mesačný príjem rodiča zisťuje vždy po uplynutí ďalších 12 kalendárnych mesiacov alebo skôr, ak u rodiča dôjde k takej zmene príjmu, ktorá odôvodňuje zmenu výšky úhrady nákladov; to však neplatí, ak sa za pobyt dieťaťa platí najvyššia suma úhrady nákladov.

Príjmom rodiča sa rozumie príjem uvedený v [§ 109 ods. 1] .

Rodič dieťaťa je povinný do ôsmich dní ohlásiť národnému výboru zmenu v počte nezaopatrených detí, ku ktorým plní vyživovaciu povinnosť.

Dieťaťu umiestnenému v ústave sociálnej starostlivosti pre mládež, s výnimkou dieťaťa umiestneného v ústave pre mentálne postihnutú mládež, ktoré nie je požívateľom dôchodku a ku ktorému nemá nikto vyživovaciu povinnosť, poskytuje ústav vreckové vo výške mesačne

15 Kčs, ak ide o dieťa vo veku od 3 do 6 rokov,

30 Kčs, ak ide o dieťa vo veku od 6 do 15 rokov, a

80 Kčs, ak ide o dieťa staršie ako 15 rokov.

Úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v ústave sociálnej starostlivosti platí rodič mesačne vopred, najneskôr do 10. dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý patrí. Za kalendárny mesiac, v ktorom bolo dieťa umiestnené v ústave, sa úhrada nákladov platí v deň nástupu dieťaťa.

Úhrada nákladov sa neplatí za dobu povoleného pobytu dieťaťa mimo ústavu a liečenia v domácom ošetrení alebo v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti. Ak už úhrada za túto dobu bola zaplatená, vráti sa časť úhrady podľa počtu dní strávených mimo ústavu.

Ustanovenia tohto dielu sa nevzťahujú na deti, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie štúdiom na strednom odbornom učilišti pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a na osobitnom odbornom učilišti. O finančnom a hmotnom zabezpečení týchto detí platia osobitné predpisy. [58)](#poznamky.poznamka-58)

Náklady za stravu, bývanie a nevyhnutné služby pri pobyte v ústave sociálnej starostlivosti pre dospelých občanov (ďalej len „ústav"), s výnimkou domovov - penziónov pre dôchodcov, uhrádza občan zo svojho dôchodku. Ak občan nemá dôchodok alebo dôchodok nepresahuje pevné minimálne sumy, ktoré musia dôchodcovi zostať podľa odseku 2, tieto náklady neuhrádza. Za dôchodok sa považujú aj dávky uvedené v [§ 28 ods. 1 písm. g)] .

Úhrada nákladov podľa odseku 1 je mesačne

1200 Kčs, ak ide o ústav s celoročným pobytom; pritom občanovi, s výnimkou občana umiestneného v ústave pre mentálne postihnutých občanov, musí zostať z dôchodku (úhrnu dôchodkov) aspoň 30% jeho výšky, najmenej však 310 Kčs mesačne,

880 Kčs, ak ide o ústav s týždenným pobytom; pritom občanovi musí zostať z dôchodku (úhrnu dôchodkov) aspoň 560 Kčs mesačne,

330 Kčs, ak ide o ústav s denným pobytom; pritom občanovi musí zostať z dôchodku (úhrnu dôchodkov) aspoň 770 Kčs mesačne.

Ak je občan umiestnený v ústave s celoročným pobytom pre mentálne postihnutých občanov, musí mu zostať z dôchodku (úhrnu dôchodkov) aspoň 50 Kčs mesačne, ak ide o občana s duševným ochorením uvedeným v č. 2 písm. a) prílohy č. 3 tejto vyhlášky, aspoň 80 Kčs mesačne, ak ide o občana s duševným ochorením uvedeným v č. 2 písm. b) prílohy č. 3 tejto vyhlášky, a aspoň 120 Kčs mesačne, ak ide o ostatných občanov.

Ak ide o prechodný pobyt občana v ústave, uhrádza občan pomernú časť nákladov vypočítanú podľa počtu dní strávených v ústave.

Ak sú v ústave umiestnení manželia, je základom pre výpočet úhrady nákladov jedna polovica úhrnu ich dôchodkov, prípadne, ak má dôchodok len jeden z manželov, polovica tohto dôchodku; to však neplatí, ak ide o prechodný pobyt jedného z manželov.

Úhrada nákladov sa platí mesačne vopred od štvrtej mesačnej splátky dôchodku splatnej po dni umiestnenia občana v ústave, ak ide o ústav s celoročným a týždenným pobytom. Ak ide o ústav s denným pobytom a pri prechodnom pobyte občana v ústave sa úhrada nákladov platí mesačne vopred odo dňa nástupu do ústavu.

Zaplatená úhrada sa nevracia,

ak občan zomrie alebo skončí pobyt v ústave z iného dôvodu, a

za dobu pobytu občana mimo ústavu s celoročným alebo týždenným pobytom, a ak ide o ústav s denným pobytom alebo o prechodný pobyt občana v ústave, za dobu, po ktorú sa občan zdržiava mimo ústavu bez povolenia.

Zaplatená úhrada sa vracia za dobu povoleného pobytu mimo ústavu s denným pobytom; to platí tiež pri prechodnom pobyte občana v ústave.

Úhrada nákladov za pobyt občana v ústave s celoročným pobytom sa vykonáva tak, že platiteľ dôchodku znižuje výplatu dôchodku o sumu úhrady určenú rozhodnutím národného výboru. Zostatok dôchodku vypláca platiteľ dôchodku hromadným poukazom všetkým dôchodcom umiestneným v ústave k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Rozdiely na dôchodku vzniknuté zmenou výplatného termínu sa nezúčtovávajú.

Ustanovenie [§ 34 ods. 4] platí obdobne, pokiaľ bol občan premiestnený do ústavu sociálnej starostlivosti pre dospelých z psychiatrickej liečebne alebo z liečebne pre dlhodobo chorých, a pre vzájomné prechody medzi ústavom s celoročným pobytom a ústavom s týždenným pobytom.

Občanovi umiestnenému v ústave s celoročným alebo týždenným pobytom poskytne ústav od štvrtej mesačnej splátky dôchodku splatnej po dni umiestnenia v ústave za každý deň povoleného pobytu mimo ústavu príspevok vo výške 25 Kčs. Za tento pobyt sa však nepovažuje pobyt občana v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti.

Občanovi umiestnenému v ústave s celoročným pobytom, ktorý nie je požívateľom dôchodku, s výnimkou občana uvedeného v odseku 2, poskytuje ústav vreckové vo výške 310 Kčs mesačne; ak tento občan poberá dôchodok v sume nižšej než 310 Kčs mesačne, poskytne sa mu vreckové vo výške rozdielu medzi touto sumou a dôchodkom.

Občanovi umiestnenému v ústave pre mentálne postihnutých občanov s celoročným pobytom, ktorý nie je požívateľom dôchodku, poskytuje ústav vreckové vo výške a za podmienok uvedených v [§ 125 ods. 3] .

V domovoch - penziónoch pre dôchodcov (ďalej len “penzión") uhrádzajú obyvatelia náklady za ubytovanie a základnú starostlivosť. Základná starostlivosť zahŕňa vykurovanie obytnej jednotky, dodávku elektrickej, prípadne inej energie, vody, štvrťročné upratovanie obytnej jednotky, upratovanie spoločných a prevádzkových priestorov, pranie a žehlenie posteľnej bielizne a záclon, vymaľovanie obytnej jednotky raz za tri až štyri roky a používanie výťahu. Za maľovanie obytnej jednotky sa úhrada nevyžaduje.

Ďalšie služby v penziónoch sa poskytujú v rozsahu a za podmienok ustanovených predpismi ministerstiev zdravotníctva a sociálnych vecí republík.

Pre určenie úhrady za ubytovanie a základnú starostlivosť sa obytné jednotky v penziónoch rozdeľujú do štyroch typov:

Za obytnú miestnosť sa považuje priamo osvetlená a vetrateľná miestnosť s podlahovou plochou aspoň 12 m 2 , ktorú možno priamo alebo dostatočne nepriamo vykurovať a ktorá je vzhľadom na svoje stavebno-technické usporiadanie a vybavenie určená na celoročné bývanie; výnimočne sa považuje za obytnú aj miestnosť s plochou menšou než 12 m 2 , ak je určená na celoročné bývanie a spĺňa ostatné uvedené podmienky.

Jednolôžková obytná miestnosť má podlahovú plochu najviac 18 m 2 ; ak má obytná miestnosť väčšiu výmeru, považuje sa za dvojlôžkovú obytnú miestnosť. Za dvojlôžkovú obytnú miestnosť sa považujú aj obytné miestnosti, ktoré majú spoločnú predsieň s jedným spoločným vstupom z chodby.

Za vedľajšie priestory sa považujú predsieň, kuchynský kút (kuchyňa), komora a ďalšie miestnosti určené na spoločné užívanie s obytnou miestnosťou.

Základným prevádzkovým zariadením obytnej jednotky sa rozumie zariadenie potrebné na varenie, na uskladnenie potravín, hygienické zariadenie, pivnica, rozvody elektrickej energie a vody, odvod odpadových vôd.

Vybavením obytnej jednotky sa rozumie kuchynská linka so skrinkami alebo bez skriniek, vstavaná skriňa, chladnička, balkón alebo loggia.

Obytná jednotka môže byť tiež vybavená lôžkom, závesmi, záclonami, stolom, stoličkou, kreslom, bielizníkom a skrinkou na obuv.

Úhrada za ubytovanie a základnú starostlivosť v penziónoch zahŕňa úhradu za plochu obytnej miestnosti, plochu vedľajších priestorov, základné prevádzkové zariadenie a vybavenie obytnej jednotky a úhradu za základnú starostlivosť poskytovanú všetkým obyvateľom.

Mesačná úhrada za ubytovanie a základnú starostlivosť sa určí

násobkom plochy obytnej miestnosti a vedľajších priestorov a sadzieb za 1 m 2 týchto plôch,

sadzbami za základné prevádzkové zariadenie a za vybavenie obytnej jednotky,

za vykurovanie obytnej jednotky násobkom plochy obytnej miestnosti a sadzby za 1 m 2 ,

za elektrinu, ak nie sú v obytných jednotkách elektromery (odpočítadlá), mesačnými sadzbami, a ak sú obytné jednotky vybavené odpočítadlami, poplatkom za skutočne spotrebovanú elektrinu podľa príslušných predpisov pre obyvateľstvo,

za dodávku vody, odvádzanie odpadových vôd a výťah mesačnými sadzbami, a

za služby základnej starostlivosti mesačnými sadzbami.

Sadzby za 1 m 2 podlahovej plochy sú:

Ak má dvojlôžková obytná miestnosť väčšiu výmeru než 28 m 2 , neprihliada sa pri určení úhrady na podlahovú plochu presahujúcu 28 m 2 .

V dvojlôžkovej obytnej miestnosti sa určí úhrada za obytnú plochu a plochu vedľajších priestorov každému z oboch obyvateľov jednou polovicou.

Pri dvojlôžkovej obytnej jednotke tvoriacej jednu miestnosť, ktorú neobýva manželská dvojica, sa úhrada za plochu obytnej miestnosti a vedľajších priestorov znižuje o 10 Kčs pre každého obyvateľa.

Sadzby za základné prevádzkové zariadenie obytnej jednotky sú pre jedného obyvateľa:

Ak časť základného prevádzkového zariadenia obytnej jednotky chýba, znižujú sa sadzby pre jedného obyvateľa pri obytnej jednotke

Pri obytnej jednotke typu Ia sa pre jedného obyvateľa sadzba uvedená v odseku 1 znižuje o 13,30 Kčs a pri type IIa o 9 Kčs.

Sadzby za vybavenie obytnej jednotky sú

V dvojlôžkovej obytnej jednotke sa počíta úhrada za vybavenie každému obyvateľovi jednou polovicou, ak ho užívajú spoločne.

Za vybavenie obytnej jednotky uvedenej v [§ 131 ods. 3] sa úhrada nepožaduje.

Sadzba za vykurovanie za 1 m 2 obytnej miestnosti je 3 Kčs. Obyvatelia v dvojlôžkovej obytnej jednotke tvoriacej jednu miestnosť platia polovicu tejto sadzby.

Sadzba za elektrinu pre jedného obyvateľa v jednolôžkovej obytnej jednotke je 50 Kčs a v dvojlôžkovej obytnej jednotke 30 Kčs.

Výšku a spôsob úhrady za vykurovanie a elektrinu môže určiť príslušný národný výbor podľa miestnych podmienok aj odlišne, pokiaľ by sa skutočné náklady líšili o 10% a viac od úhrady ustanovenej podľa odsekov 1 a 2. Takto určená úhrada nesmie byť vyššia, ako je jedenapolnásobok úhrady ustanovenej podľa odsekov 1 a 2.

V dvojlôžkovej obytnej jednotke vybavenej elektromerom (odpočítadlom) sa určí úhrada za spotrebovanú elektrinu každému obyvateľovi jednou polovicou.

Sadzba za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd je pre jedného obyvateľa 10 Kčs.

Sadzba za používanie výťahu od druhého podlažia je 4 Kčs pre jedného obyvateľa.

Za spotrebovanú elektrinu mimo obytnej jednotky sa úhrada nepožaduje.

Sadzby za služby základnej starostlivosti mesačne pre jedného obyvateľa sú: Kčs

Pokiaľ ústav zabezpečuje premiestnenie nábytku a upratovanie po maľovaní, je úhrada pri jednolôžkovej obytnej jednotke 60 Kčs a pri dvojlôžkovej obytnej jednotke pre jedného obyvateľa 50 Kčs.

Celková úhrada za ubytovanie a základnú starostlivosť v penzióne sa pre jedného obyvateľa určí mesačnou sumou. Za obdobie kratšie ako jeden mesiac sa táto úhrada vypočíta podľa počtu dní. Denná suma je tridsatinou celkovej mesačnej úhrady. Po výpočte sa úhrada zaokrúhľuje na celé koruny dole.

Obyvateľ platí úhradu za ubytovanie a základnú starostlivosť v penzióne mesačne vopred. Pri nástupe do penziónu platí úhradu za dobu do nasledujúcej výplaty dôchodku a ďalej potom vždy v deň výplaty dôchodku, prípadne v jednotnom výplatnom termíne pre penzióny.

Po dobu prechodného pobytu obyvateľa mimo penziónu so súhlasom vedúceho penziónu a pri pobyte obyvateľa v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti sa úhrada za ubytovanie a za základnú starostlivosť neznižuje a úhrada za elektrinu sa nevyžaduje; ustanovenie [§ 126 ods. 2 písm. a)] platí obdobne.

Za sociálne odkázaného sa považuje občan, ktorého príjem nestačí na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb a nákladov na domácnosť, ak si nemôže tento príjem pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody zvýšiť vlastnou prácou. Táto možnosť sa neskúma, ak ide o

požívateľa starobného alebo invalidného dôchodku,

občana staršieho ako 65 rokov,

rodiča (osvojiteľa, občana, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, pestúna) celodenne osobne sa starajúceho aspoň o jedno dieťa do dvoch rokov veku alebo o staršie, ktoré nemôže byť umiestnené v predškolskom zariadení, alebo aspoň o tri a viac detí do ôsmich rokov veku alebo o dieťa, ktoré je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť,

nezaopatrené dieťa.

Príjmom občana sa rozumejú

príjem započítateľný na účely dôchodkového zabezpečenia po odpočítaní dane alebo príspevku plateného jednotným roľníckym družstvom na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia a iný príjem z akejkoľvek zárobkovej činnosti po odpočítaní dane, s výnimkou zárobku nezaopatrených detí za práce vykonávané v čase školských prázdnin a ich zárobku z príležitostného zamestnania,

dôchodky z dôchodkového zabezpečenia a dávky uvedené v [§ 28 ods. 1 písm. g)] ,

peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce pracovný príjem,

prídavky na deti a výchovné k dôchodkom,

materský príspevok,

výživné a príspevok na výživu rozvedeného manžela a nevydatej matke,

odmena pestúna a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti,

zaopatrovací príspevok členov rodín občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách a príspevok na úhradu za užívanie bytu vojaka,

príspevok za službu, platové vyrovnanie a hodnostný plat pri skončení služobného pomeru, [54)](#poznamky.poznamka-54)

vdovecký príspevok,

suma daňovej úľavy daňovníka dane zo mzdy vyplývajúca z uznania občana za vyživovanú osobu, alebo ak je suma daňovej úľavy menšia ako 100 Kčs, suma 100 Kčs mesačne,

príspevky z hmotného zabezpečenia občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,

náhrada za stratu na dôchodku,

opakujúce sa plnenie zo zákonnej zodpovednosti včítane poistného plnenia a pravidelné plnenie z dôchodkového pripoistenia,

štipendiá žiakov a študentov, s výnimkou prospechového štipendia, a odmeny žiakov stredného odborného učilišťa a osobitného odborného učilišťa,

pravidelné príspevky k dôchodkom družstevných roľníkov poskytované podľa osobitných predpisov, [59)](#poznamky.poznamka-59) výsluhový prídavok v stavebníctve a ďalšie prídavky k dôchodkom poskytované z prostriedkov organizácií,

čisté príjmy z nehnuteľností a z poľnohospodárskej výroby,

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť a príplatok k prídavkom na deti a k výchovnému k dôchodkom, ak ide o poskytnutie opatrovateľskej služby.

Z príjmu ustanoveného podľa odseku 2 sa odpočíta výživné platené iným osobám.

Príjem sa zisťuje za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o dávku alebo službu, prípadne ak dôjde v tomto čase k podstatnej zmene pomerov, ku dňu podania žiadosti.

Pre zistenie príjmu občana sa započítavajú

u rodičov s nezaopatrenými deťmi príjmy rodičov a nezaopatrených detí žijúcich v spoločnej domácnosti,

u rodičov, ktorí sú ešte sami nezaopatrenými deťmi, ich vlastné príjmy a príjmy včítane daňovej úľavy, ktoré na ne poberá iná osoba,

u nezaopatreného dieťaťa jeho vlastný príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v spoločnej domácnosti; ak toto dieťa žije v spoločnej domácnosti len s jedným s rodičov, s iným občanom alebo samostatne, vlastný príjem dieťaťa, príjem tohto rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná osoba,

u ostatných občanov príjem posudzovaného občana, jeho manžela(druha) a inej osoby, ktorá s občanom žije v spoločnej domácnosti a má k nemu vyživovaciu povinnosť; ak sú však obaja manželia účastníkmi odboja, posudzujú sa ich príjmy pre splnenie podmienok u každého manžela samostatne.

Za sumu potrebnú na zabezpečenie výživy a ostatných osobitných potrieb sa považuje

u dieťaťa do 6 rokov 600 Kčs mesačne,

u dieťaťa od 6 do 10 rokov 700 Kčs mesačne a

u ostatných občanov 800 Kčs mesačne.

Ak zdravotný stav občana vyžaduje podľa odporúčania príslušného orgánu štátnej zdravotníckej správy zvýšené náklady na diétne stravovanie, za sumu potrebnú na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb sa považuje

u dieťaťa do 6 rokov 780 Kčs mesačne

u dieťaťa od 6 do 10 rokov 880 Kčs mesačne a

u ostatných občanov 1100 Kčs mesačne.

U účastníka odboja a pozostalého manžela po účastníkovi odboja sa za sumu potrebnú na zabezpečenie výživy a ostatných osobných potrieb považuje suma 1000 Kčs mesačne a za podmienok uvedených v odseku 2 suma 1300 Kčs mesačne.

Za sumu potrebnú na úhradu nákladov na domácnosť sa považuje 300 Kčs mesačne a u rodiča (osvojiteľa) žijúceho v spoločnej domácnosti s nezaopatreným dieťaťom alebo ak žijú v spoločnej domácnosti viac než dve osoby, 500 Kčs mesačne. Ak v spoločnej domácnosti žije viac osôb spoločne posudzovaných podľa [§ 139 ods. 5] , započítava sa suma potrebná na úhradu nákladov na domácnosť len raz, a to pokiaľ ide o manželov, ktorí sú obaja účastníkmi odboja.

V odôvodnených prípadoch sa môže dávka alebo služba sociálnej starostlivosti, pokiaľ sú podmienené sociálnou potrebnosťou, poskytnúť aj pri príjme prevyšujúcom sumu uvedenú v [§ 140] s ohľadom na vyššie náklady na uspokojovanie životných potrieb; národný výbor prihliada takisto na to, či ide o účastníka odboja alebo o pozostalého manžela po účastníkovi odboja.

Pri rozhodovaní o výške dávky národný výbor prihliada na skutočné náklady na uspokojovanie životných potrieb a na domácnosť posudzovaného občana.

Od osoby povinnej výživou príjemcu dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, ktorých poskytnutie je podmienené sociálnou odkázanosťou, sa nepožaduje úhrada nákladov, ak príjem tejto osoby nepresahuje sumu 2800 Kčs mesačne. Táto suma sa zvyšuje za každú osobu, ktorá je na ňu odkázaná výživou a ktorej príjem je nižší než 1200 Kčs mesačne, a to o sumu rozdielu medzi sumou 1200 Kčs a príjmom tejto osoby. Príjmom sa rozumie príjem uvedený v [§ 109 ods. 1] .

Ustanovenie odseku 1 však neplatí, ak ide o plnenie vyživovacej povinnosti voči manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu.

Úhrada príspevku na výživu sa nepožaduje, ak sa výživné na dieťa riadne platí.

Ak sa dávka sociálnej starostlivosti podmienená sociálnou odkázanosťou alebo služba sociálnej starostlivosti poskytla účastníkovi odboja alebo pozostalému po účastníkovi odboja, úhrada nákladov sa od ich detí nepožaduje.

Ak ide jednotlivo hospodáriaceho roľníka, spolupracujúceho člena rodiny a inú osobu samostatne hospodáriacu, vedie národný výbor v evidencii údaje uvedené v odseku 1 písm. a), b), f), g), h) a j) a ďalej údaje o vzniku a skončení poistenia, o platbách poistného a o povolení na činnosť inej osoby samostatne hospodáriacej.

ak ide o výkonného letca, je organizácia, v ktorej je letec zamestnaný, povinná viesť aj záznamy o počte letových hodín.

Pre občana, ktorý zamestnáva v pracovnom pomere iného občana, platia obdobne ustanovenia o povinnosti organizácií viesť a predkladať záznamy a podávať hlásenie.

Orgán sociálneho zabezpečenia informuje o priebehu konania príslušný odborový, prípadne družstevný orgán v organizácii, ktorá spísala žiadosť o dávku, ak o to tento orgán požiada, a zasiela tomuto orgánu na vedomie odpis rozhodnutia.

Občanovi, ktorý už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriaceho roľníka, spolupracujúceho člena jeho rodiny a inej osoby samostatne hospodáriacej, sa zvyšuje starobný dôchodok za dobu zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok podľa [§ 33 zákona] ; starobný dôchodok sa zvyšuje z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.

Vedeckí pracovníci, ktorí boli k 30. septembru 1988 zúčastnení na povinnom zabezpečení v chorobe, zabezpečení matky a dieťaťa a dôchodkovom zabezpečení umelcov, [67)](#poznamky.poznamka-67) sú po 30. septembri 1988 zabezpečení podľa [§ 61 až 72] tejto vyhlášky, ale najdlhšie do zániku účasti na tomto zabezpečení. Povinnosti uložené spolupôsobiacim organizáciám umelcov plní ústredný výbor odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy podľa zásad dohodnutých s československou akadémiou vied.

získal v zamestnaní uvedenom v [§ 8 ods. 1 zákona] dobu potrebnú pre nárok na starobný dôchodok alebo, ak ide o nárok na invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok,

bol po skončení poistenia jednotlivo hospodáriaceho roľníka spolupracujúceho člena jeho rodiny alebo inej osoby samostatne hospodáriacej zamestnaný podľa [§ 8 ods. 1 zákona] po dobu aspoň piatich rokov alebo po kratšiu dobu, ak mu vznikol nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok invaliditu (čiastočnú invaliditu) následkom pracovného úrazu utrpeného v zamestnaní, alebo

sa stal členom jednotného roľníckeho družstva alebo pracovníkom inej socialistickej organizácie s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou a odovzdal svoje hospodárstvo niektorej z týchto organizácií.

Pre splnenie podmienky získania potrebnej doby zamestnania podľa odseku 1 sa započítavajú aj náhradné doby.

Podmienkou pre hodnotenie doby poistenia podľa odseku 1 je zaplatenie poistného; zaplatenie poistného sa však nevyžaduje, ak ide o činnosť manželky jednotlivo hospodáriaceho roľníka pred 1. januárom 1969. Na bodu, za ktorú poistné nebolo zaplatené do dňa, od ktorého sa priznáva dôchodok, sa prihliadne ako na dobu poistenia až odo dňa zaplatenia poistného.

Ak jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny alebo iná osoba samostatne hospodáriaca získa ku dňu splnenia podmienok nároku na pomerný starobný dôchodok dobu zamestnania aspoň 25 rokov, určí sa výška dôchodku podľa ustanovení zákona o starobnom dôchodku.

ukončení povinnej školskej dochádzky,

ukončení alebo prerušení štúdia na stredných a vysokých školách, odbornej prípravy v osobitných odborných učilištiach alebo prípravy na pracovné uplatnenie vo výcvikových zariadeniach pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť,

uvoľnení zo zamestnania uvedeného v [§ 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona] preto, že natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo ju nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície, [5)](#poznamky.poznamka-5)

skončení zamestnania v súvislosti s uskutočňovaním štrukturálnych zmien v národnom hospodárstve, s likvidáciou neefektívnych prevádzok, so znižovaním správneho a riadiaceho aparátu a s inými racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami [6)](#poznamky.poznamka-6) a v dôsledku uplatnenia zákazu niektorých prác a pracovísk pre ženy [7)](#poznamky.poznamka-7) a v súvislosti s prestavbou národného hospodárstva a ústredných orgánov, [8)](#poznamky.poznamka-8)

skončení služobného pomeru vojaka z povolania, príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a príslušníka zboru nápravnej výchovy, ak títo majú nárok na zabezpečenie primeraného umiestnenia v občianskom povolaní [9)](#poznamky.poznamka-9) a dosiaľ neboli umiestnení.

po ktorú po 30. septembri 1988 manželka vojaka z povolania alebo príslušníka Zboru národnej bezpečnosti nebola zamestnaná preto, že nasledovala manžela do miesta posádky (útvaru, jednotky) určeného Federálnym ministerstvom národnej obrany alebo Federálnym ministerstvom vnútra a bola vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie, [4)](#poznamky.poznamka-4)

pred 9. májom 1945, po ktorú občan nebol alebo nemohol byť zamestnaný v čase neslobody z dôvodu politického, národnostného alebo rasového útlaku, a doba výluk, štrajkov a perzekúcie pre činnosť v revolučnom robotníckom hnutí.

Doba, po ktorú bol občan vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie, sa preukazuje potvrdením národného výboru, a ak ide o dobu uvedenú v odseku 3 písm. a), ešte potvrdením príslušného vojenského útvaru alebo útvaru Zboru národnej bezpečnosti.

kúpeľná starostlivosť,

nemocenské,

peňažná pomoc v materstve,

podpora pri narodení dieťaťa,

prídavky na deti,

pohrebné.

Umelcovi patrí namiesto príjmu nemocenské, ak je pre chorobu, úraz, po dobu karantény alebo po dobu kúpeľnej starostlivosti uznaný za dočasne neschopného na výkon umeleckej činnosti.

Nemocenské patrí za kalendárne dni a určí sa z priemerného čistého denného príjmu, najviac zo sumy 107 Kčs.

Výška dennej sumy nemocenského za prvé tri kalendárne dni neschopnosti na výkon umeleckej činnosti tvorí 70 % priemerného čistého denného príjmu a za štvrtý a každý ďalší kalendárny deň tejto neschopnosti 90 % priemerného čistého denného príjmu. Pri neschopnosti na výkon umeleckej činnosti pre úraz utrpený pri výkone tejto činnosti a po dobu karantény patrí nemocenské vo výške 90 % priemerného čistého denného príjmu od prvého dňa neschopnosti.

Ak sa nemocenské poskytuje podľa tohto dielu za tú istú dobu popri nemocenskom poskytovanom podľa iných predpisov, určí sa nemocenské podľa tohto dielu najviac sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa iných predpisov neprevýši za kalendárny deň sumu 75 Kčs, ak ide o prvé tri kalendárne dni neschopnosti, sumu 96 Kčs za štvrtý a každý ďalší deň neschopnosti a sumu 107 Kčs pri zvýšení pre aktívnu tuberkulózu.

Priemerný čistý denný príjem sa určí z príjmu umelca za obdobie kalendárneho roka alebo troch kalendárnych rokov, podľa toho, čo je pre umelca výhodnejšie, predchádzajúce roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenské.

Priemerný čistý denný príjem sa vypočíta tak, že sa príjem umelca uvedený v [§ 62 ods. 1] po odpočítaní dane z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti delí počtom kalendárnych dní pripadajúcich na obdobie, za ktoré sa tento príjem zisťuje; do počtu kalendárnych dní sa pritom nezahŕňajú doby uvedené v odseku 3.

U umelca, ktorý uplatňuje nárok na nemocenské v prvom roku zabezpečenia, a u umelca, ktorý nemohol vykonávať umeleckú činnosť po celý kalendárny rok, pretože

bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne neschopného na výkon umeleckej činnosti alebo mu bola nariadená karanténa,

bol v kúpeľnej starostlivosti,

vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách, alebo

staral sa o dieťa vo veku do troch rokov,

Peňažná pomoc v materstve patrí umelkyni odo dňa prerušenia umeleckej činnosti, a to od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

Peňažná pomoc v materstve patrí za kalendárne dni vo výške 90 % priemerného čistého denného príjmu; ustanovenie [§ 65 ods. 4] a [§ 66] platí tu obdobne.

Pre nárok na prídavky na deti sa podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby považujú za splnené, pokiaľ je umelec zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy.

Prídavky na deti, podpora pri narodení dieťaťa a pohrebné sa neposkytujú, pokiaľ patria obdobné dávky z nemocenského zabezpečenia podľa iných predpisov.

Umelcom patrí pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky, uvedených v [§ 111 ods. 2] , náhrada príjmu.

Náhrada príjmu tvorí za každý kalendárny deň vojenského cvičenia (inej služby)

50 % priemerného čistého denného príjmu, ak umelec nevyživuje žiadnu osobu,

65 % priemerného čistého denného príjmu, ak umelec vyživuje aspoň jednu osobu,

90 % priemerného čistého denného príjmu, ak umelec vyživuje aspoň dve osoby, a

95% priemerného čistého denného príjmu, ak umelec vyživuje tri a viac osôb.

Priemerná čistý denný príjem sa určí podľa [§ 66] .

Vyživovanými osobami sa rozumejú osoby, ktoré sa uznávajú za vyživované pre poskytovanie náhrady mzdy pri vojenskom cvičení pracovníkom v pracovnom pomere. [46)](#poznamky.poznamka-46)

Občan poskytujúci vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru [47)](#poznamky.poznamka-47) (ďalej len „občan poskytujúci služby“) je zúčastnený v kalendárnom roku na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení podľa tejto hlavy, ak

nie je zúčastnený na zabezpečení z dôvodu inej činnosti,

nepoberá starobný alebo invalidný dôchodok a

z príjmov dosiahnutých z výkonu povolenej činnosti v predchádzajúcom kalendárnom roku je povinný platiť daň z príjmov obyvateľstva. [48)](#poznamky.poznamka-48)

Občan poskytujúci služby je zúčastnený na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení tiež, ak jeho príjmy v predchádzajúcom kalendárnom roku nedosiahli zdaniteľnú výšku len preto, že

povolenie na poskytovanie služieb udelil národný výbor až v priebehu roka,

bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne neschopného na výkon povolenej činnosti alebo mu bola nariadená karanténa,

bol v kúpeľnej starostlivosti,

vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách alebo

staral sa o dieťa vo veku do troch rokov

Ak dôvody uvedené v odseku 2 písm. b) až e) trvali po celý predchádzajúci kalendárny rok, považuje sa podmienky ustanovená v odseku 1 písm. c) za splnenú.

Pre účasť na zabezpečení v kalendárnom roku, v ktorom sa občanovi poskytujúcemu služby udelilo povolenie na túto činnosť, sa za dosiahnutý príjem [odsek 1 písm. c)] považuje predpokladaný ročný príjem určený národným výborom.

Ak občan poskytujúci služby vykonáva tiež činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti, [35)](#poznamky.poznamka-35) je zúčastnený na zabezpečení len podľa tejto hlavy.

Nemocenské a dôchodkové zabezpečenie občana poskytujúceho služby vzniká najskôr dňom, od ktorého je občan oprávnený podľa povolenia národného výboru vykonávať túto činnosť, a zaniká dňom skončenia platnosti povolenia.

Z nemocenského zabezpečenia sa občanom poskytujúcim služby poskytujú tieto dávky:

kúpeľná starostlivosť,

nemocenské,

peňažná pomoc v materstve,

podpora pri narodení dieťaťa,

prídavky na deti,

pohrebné.

Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, platia pre poskytovanie dávok nemocenského zabezpečenia uvedených v odseku 1 predpisy o poskytovaní obdobných dávok pracovníkom v pracovnom pomere.

Občanovi poskytujúcemu služby patrí namiesto príjmu nemocenské, ak je pre chorobu, úraz, po dobu karantény alebo po dobu kúpeľnej starostlivosti uznaný za dočasne neschopného na výkon povolenej činnosti, ak počas tejto doby občan alebo niekto iný v jeho prospech túto činnosť nevykonáva.

Nemocenské patrí za kalendárne dni a určí sa z priemerného čistého denného príjmu, najviac však zo sumy 107 Kčs.

Výška dennej sumy nemocenského za prvé tri kalendárne dni neschopnosti na výkon povolenej činnosti tvorí 70 % priemerného čistého denného príjmu a za štvrtý a každý ďalší kalendárny deň tejto neschopnosti tvorí 90 % priemerného čistého denného príjmu. Pri neschopnosti na výkon povolenej činnosti pre úraz utrpený pri výkone tejto činnosti patrí nemocenské vo výške 90 % priemerného čistého denného príjmu od prvého dňa neschopnosti.

Priemerný čistý denný príjem sa určí z príjmu dosiahnutého výkonom povolenej činnosti za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenské, a to po odpočítaní výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti a dane z príjmov obyvateľstva.

U občana poskytujúce služby,

ktorý nemohol vykonávať povolenú činnosť po celý kalendárny rok z dôvodov uvedených v [§ 73 ods. 2] ,

ktorému sa udelilo povolenie až po 30. septembri kalendárneho roka, alebo

ktorému vznikol nárok na nemocenské v kalendárnom roku, v ktorom sa mu udelilo povolenie,

Priemerný čistý denný príjem sa vypočíta tak, že sa dosiahnutý príjem delí počtom kalendárnych dní pripadajúcich na kalendárny rok, za ktorý sa zisťuje započítaný príjem; do počtu kalendárnych dní sa pritom nezahŕňajú doby uvedené v [§ 73 ods. 2] , prípadne doba pred vydaním povolenia.

Peňažná pomoc v materstve patrí odo dňa prerušenia výkonu povolenej činnosti, a to od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pre týmto dňom.

Peňažná pomoc v materstve patrí za kalendárne dni vo výške 90% priemerného čistého denného príjmu; ustanovenia [§ 75 a 76] platia obdobne.

Pre nárok na prídavky na deti sa podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby považujú za splnené, pokiaľ občan poskytujúci služby je zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy.

Za hrubé zárobky občana poskytujúceho služby sa považujú príjmy dosiahnuté výkonom povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti.

Do hrubých zárobkov sa započítava aj príjem z povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s jej výkonom dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom občan poskytujúci služby nebol zúčastnený na zabezpečení podľa tejto hlavy len preto, že jeho príjem nedosiahol zdaniteľnú výšku.

Ustanovenie [§ 42 ods. 3] platí aj tu.

Občanovi poskytujúcemu služby patrí pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky uvedených v [§ 112 ods. 2] náhrada príjmu.

Náhrada príjmu tvorí za každý kalendárny deň vojenského cvičenia (inej služby)

50 % priemerného čistého denného príjmu, ak občan poskytujúci služby nevyživuje žiadnu osobu,

65 % priemerného čistého denného príjmu, ak občan poskytujúci služby vyživuje aspoň jednu osobu,

90 % priemerného čistého denného príjmu, ak občan poskytujúci služby vyživuje aspoň dve osoby, a

95 % priemerného čistého denného príjmu, ak občan poskytujúci služby vyživuje tri a viac osôb.

Priemerný čistý denný príjem sa určí podľa [§ 76] .

Vyživovanými osobami sa rozumejú osoby, ktoré sa uznávajú za vyživované pri poskytovaní náhrady mzdy pri vojenskom cvičení pracovníkom v pracovnom pomere. [46)](#poznamky.poznamka-46)

Národný výbor, ktorý vydal povolenie na poskytovanie služieb, a národný výbor príslušný na vyrubenie dane z príjmov obyvateľstva majú povinnosti poskytovať národnému výboru, ktorý rozhoduje o nemocenskom zabezpečení občanov poskytujúcich služby, všetky podklady potrebné na vykonávanie sociálneho zabezpečenia týchto občanov a zasielať ich do troch dní odo dňa, keď nastali skutočnosti zakladajúce túto ohlasovaciu povinnosť.

Občan poskytujúci služby je povinný bez prieťahov oznámiť národnému výboru, ktorý vydal povolenie na poskytovanie služieb, úraz utrpený pri výkone povolenej činnosti, a ak ide o ženu, prerušenie výkonu povolenej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov. Tento národný výbor je povinný s občanom poskytujúcim služby spísať záznam o úraze a spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodných pre posúdenie nároku na dávky pri pracovnom úraze.

Jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny a iná osoba samostatne hospodáriaca sú poistení na dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia podľa tejto hlavy.

Jednotlivo hospodáriacim roľníkom je roľník, ktorý je osobne zárobkovo činný vo svojom hospodárstve na vlastný účet a obhospodaruje najmenej 0,4 ha poľnohospodárskej pôdy.

Spolupracujúcimi členmi rodiny sú, ak sa trvale zúčastňujú na zárobkovej činnosti jednotlivo hospodáriaceho roľníka, manželka (manžel), deti a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky, rodičia, svokor, svokra, zať a nevesta, družka (druh) jednotlivo hospodáriaceho roľníka, ako aj manželka (manžel) spolupracujúceho člena rodiny.

Ak hospodárstvo prevádzkujú spoločne členovia rodiny, považuje sa za jednotlivo hospodáriaceho roľníka ten z nich, kto hospodárstvo spravuje, a ostatní členovia rodiny sa považujú za spolupracujúcich členov rodiny. Pri pochybnosti sa predpokladá, že hospodárstvo spravujú v tomto poradí: manžel, ovdovený manžel (manželka), najstarší člen rodiny.

Inou osobou samostatne hospodáriacou je osoba, ktorá na základe povolenia príslušného orgánu

Jednotlivo hospodáriaci roľník, spolupracujúci člen jeho rodiny a iná osoba samostatne hospodáriaca (ďalej len „osoba samostatne hospodáriaca) sú poistení, ak

Poistenie osôb samostatne hospodáriacich vzniká najskôr dňom, od ktorého sa začala vykonávať zárobková činnosť; ak ide o inú osobu samostatne hospodáriacu, najskôr dňom, od kedy sa jej zárobková činnosť povolila.

Poistenie osoby samostatne hospodáriacej nevznikne, ak po skončení zamestnania, ktoré trvalo dlhšie ako šesť mesiacov po sebe nasledujúcich, vstúpi do jedného mesiaca znova do zamestnania.

Poistenie osôb samostatne hospodáriacich zaniká dňom, od ktorého sa prestala zárobková činnosť trvale vykonávať, alebo dňom skončenia platnosti povolenia.

Poistné je 50 Kčs mesačne za každú poistenú osobu a platí sa národnému výboru bez osobitného vymerania do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Ak to národný výbor povolí, platí sa poistné v iných než mesačných lehotách.

Osoba samostatne hospodáriaca je povinná podať na národnom výbore do ôsmich dní od vzniku poistenia prihlášku na poistenie a do ôsmich dní po jeho zániku odhlášku.

Z dôchodkového poistenia sa osobám samostatne hospodáriacim poskytujú tieto dávky:

Pre nárok na dôchodok a jeho výšku sa započítava len doba zárobkovej činnosti, za ktorú sa zaplatilo poistné. Na dobu, za ktorú sa poistné nezaplatilo do dňa, od ktorého sa priznáva dôchodok, sa prihliadne ako na dobu poistenia až odo dňa zaplatenia poistného.

Ak občan, ktorý získal dobu dôchodkového poistenia aj dobu dôchodkového zabezpečenia podľa [§ 6 ods. 1 zákona] , nespĺňa podmienky nároku na priznanie dávky dôchodkového zabezpečenia podľa zákona, hodnotí sa pre nárok a výšku dávok podľa tejto hlavy doba dôchodkového zabezpečenia podľa [§ 6 zákona] ako doba dôchodkového poistenia.

Osoba samostatne hospodáriaca má nárok na starobný dôchodok, ak bola poistená aspoň 15 rokov, dosiahla vek aspoň 65 rokov a nepoberá invalidný dôchodok.

Osoba samostatne hospodáriaca má nárok na invalidný dôchodok, ak je invalidná a získala potrebnú dobu poistenia; potrebná doba poistenia sa posudzuje obdobne podľa [§ 29 zákona] .

Osoba samostatne hospodáriaca je invalidnou, ak sa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav stala neschopnou vykonávať akúkoľvek sústavnú zárobkovú činnosť alebo ak by výkon takej činnosti vážne zhoršil jej zdravotný stav.

Starobný a invalidný dôchodok je 550 Kčs mesačne, a ak osoba samostatne hospodáriaca získala viac ako 15 rokov poistenia, 630 Kčs mesačne.

Invalidný dôchodok osoby samostatne hospodáriacej, ktorá sa stala invalidnou následkom pracovného úrazu, je o 50 Kčs mesačne vyšší než dôchodok ustanovený podľa odseku 1. Ustanovenia [§ 30 ods. 7 druhej vety zákona] platí aj tu.

Osoba samostatne hospodáriaca má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stala čiastočne invalidnou následkom pracovného úrazu.

Osoba samostatne hospodáriaca je čiastočne invalidnou, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jej pracovná schopnosť podstatne poklesla. Podstatným poklesom pracovnej schopnosti sa rozumie taký pokles telesných alebo duševných síl, ktorý spôsobuje zníženie pracovného výkonu aspoň o tretinu.

Čiastočný invalidný dôchodok je 300 Kčs mesačne.

Pracovným úrazom jednotlivo hospodáriaceho roľníka a spolupracujúceho člena jeho rodiny je úraz utrpený v súvislosti s prevádzkou vlastného hospodárstva. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz utrpený

pri vzájomnom vypomáhaní v poľnohospodárskych prácach,

pri melioračných prácach a

pri zvoze dreva.

Pracovným úrazom inej osoby samostatne hospodáriacej je úraz utrpený v súvislosti s výkonom povolenej činnosti.

Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky, ak vznikli za podmienok tam ustanovených.

Úpravou podľa [§ 91 až 93] nie je dotknuté použitie [§ 59] , ak je to pre občana výhodnejšie.

Pozostalí po osobe samostatne hospodáriacej majú nárok na vdovský a sirotský dôchodok za podmienok ustanovených v [§ 45, 46] a [49 zákona] .

Vdovský dôchodok sa vymeriava zo starobného alebo invalidného dôchodku osoby samostatne hospodáriacej a tvorí 60 % z dôchodkov uvedených v [§ 92] ; ustanovenia v [§ 47 ods. 5 a 6] a [§ 48 zákona] platia obdobne.

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 400 Kčs mesačne a obojstranne osirelého dieťaťa 600 Kčs mesačne; ustanovenie [§ 50 ods. 3 zákona] platí obdobne.

Dôchodky priznané podľa tejto hlavy, ktoré sú jediným zdrojom príjmu, sa upravujú za podmienok ustanovených v [§ 54 zákona] .

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa poskytuje vo výške a za podmienok ustanovených v [§ 70 zákona] .

Požívateľovi starobného a invalidného dôchodku a požívateľke vdovského dôchodku patrí výchovné a príplatok k výchovnému za podmienok a vo výške ustanovených v [§ 71 zákona] .

Dávky uvedené v [§ 88 písm. d)] sa poskytujú za podmienok a vo výške ustanovených v [§ 72 zákona] .