Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve

Úmrtie mimo zdravotníckeho zariadenia a nález tela mŕtveho sa musí bez meškania oznámiť územnému alebo závodnému obvodnému lekárovi, prípadne lekárovi, ktorý je poverený vykonávať túto činnosť (ďalej len „obvodný lekár“), v obvode ktorého osoba zomrela alebo sa našlo telo mŕtveho, prípadne bolo vyložené z dopravného prostriedku. Ak je podozrenie, že smrť bola spôsobená trestným činom alebo samovraždou, treba bez meškania oznámiť úmrtie aj orgánu Zboru národnej bezpečnosti (ďalej len „orgán ZNB“).

Hlásiť úmrtie obvodnému lekárovi je povinná

osoba, ktorá v čase úmrtia žila so zomretým v spoločnej domácnosti,

osoba, v ktorej byte alebo dome k úmrtiu došlo, prípadne správca domu alebo domovník,

lekár, ktorý zomretého pri úmrtí ošetroval alebo bol k nemu privolaný.

Ak niet osoby uvedenej v odseku 2 písm. a) alebo ak táto osoba nemôže svoju povinnosť splniť, oznamovacia povinnosť prechádza na osobu uvedenú v ďalšom poradí.

Úmrtie osoby, ktorá zomrela vo verejnom ústave, zariadení alebo na pracovisku, je povinný hlásiť obvodnému lekárovi vedúci takého ústavu, zariadenia alebo pracoviska, prípadne ním poverený pracovník.

Ak niet osoby, ktorá je povinná oznámiť úmrtie podľa predchádzajúcich odsekov, oznamovaciu povinnosť má každý, kto sa o úmrtí dozvedel alebo našiel telo mŕtveho a nevie, že úmrtie už bolo oznámené.

Úmrtie v zdravotníckych zariadeniach sa bez meškania oznamuje osobám blízkym zomretému. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Cieľom prehliadky mŕtveho je zistiť smrť a jej príčinu.

Prehliadku zomretého mimo zdravotníckeho zariadenia urobí obvodný lekár. Ak príslušný lekár zomretého pred smrťou ošetroval alebo pomáhal pri pôrode dieťaťa, ktoré sa narodilo mŕtve, alebo je k zomretému v príbuzenskom vzťahu, prehliadku urobí lekár určený riaditeľom (vedúcim lekárom) príslušného zdravotníckeho zariadenia.

Prehliadku zomretého v zdravotníckom zariadení urobí lekár určený riaditeľom (vedúcim lekárom) tohto zariadenia. Ak riaditeľ (vedúci lekár) zdravotníckeho zariadenia zomretého pred smrťou ošetroval alebo pomáhal pri pôrode dieťaťa, ktoré sa narodilo mŕtve, alebo je k zomretému v príbuzenskom vzťahu, určí lekára nadriadený orgán.

Prehliadku osôb, ktoré zomreli v objektoch ozbrojených síl alebo bezpečnostných zborov, vykonávajú lekári zariadení týchto síl a zborov, prípadne príslušní obvodní lekári.

Ak lekár oprávnený na prehliadku mŕtveho podľa [§ 2] (ďalej len „prehliadajúci lekár“) nenariadi pitvu, je povinný oznámiť úmrtie bez meškania po prehliadke mŕtveho príslušnému národnému výboru poverenému vedením matrík, a to na predpísanom tlačive. [2)](#poznamky.poznamka-2)

V prípadoch, v ktorých je určená povinnosť pitvy ( [§ 4 ods. 2] a [4] ) prehliadajúci lekár nariadi na predpísanom tlačive [2)](#poznamky.poznamka-2) vykonanie príslušnej pitvy, prevoz mŕtveho a súčasne zašle predbežné oznámenie o úmrtí národnému výboru poverenému viesť matriky. [3)](#poznamky.poznamka-3)

Pri podozrení, že smrť mohla byť spôsobená trestným činom alebo násilím, pri vyložení mŕtveho z dopravného prostriedku alebo pri mŕtvom neznámej totožnosti, prehliadajúci lekár upovedomí ihneď aj príslušný orgán ZNB.

Ak príčinou smrti bola prenosná choroba alebo ak prehliadajúci lekár má na takúto chorobu podozrenie, oznámi to ihneď príslušnému orgánu hygienickej služby a po konzultácii s ním zabezpečí vykonanie základných protiepidemických opatrení.

Po tom, ako prehliadajúci lekár zistí smrť, nemožno na tele mŕtveho robiť žiadne iné zdravotnícke výkony okrem nariadenej pitvy a iných úkonov podľa [§ 7] alebo odobratia tkanív a orgánov, prípadne zdravotníckych výkonov k tomu smerujúcich.

Pitvy mŕtvych sa podľa svojho účelu delia na

pitvy na overenie diagnózy a liečebného postupu u zomretých v zdravotníckych zariadeniach (ďalej len „patologické pitvy“),

pitvy zomretých náhlou a násilnou smrťou (ďalej len „súdnolekárske pitvy“),

pitvy na vedeckovýskumné a vyučovacie ciele,

pitvy nariadené podľa Trestného poriadku [4)](#poznamky.poznamka-4) (ďalej len „súdne pitvy“).

Patologické pitvy u zomretých v zdravotníckych zariadeniach sa robia na patologicko-anatomických oddeleniach, a to povinne

u detí mŕtvonarodených alebo zomretých do 15 rokov; u mladistvých v rozsahu určenom riaditeľom nemocnice s poliklinikou,

u žien, ktoré zomreli v súvislosti s ťarchavosťou, potratom, pôrodom alebo šestonedelím,

u osôb, ktorým boli aplikované rádioaktívne žiariče, kardiostimulátory alebo iné ďalej použiteľné implantované predmety,

v prípadoch, keď bol z tela mŕtveho odobratý orgán alebo tkanivo na transplantáciu, okrem prípadov, v ktorých sa vykonáva súdnolekárska pitva podľa odseku 4.

V ostatných prípadoch sa pri úmrtiach v zdravotníckych zariadeniach vykonávajú spravidla patologické pitvy, ak sa nevyžadujú súdnolekárske pitvy alebo ak riaditeľ zdravotníckeho zariadenia nerozhodne inak.

Súdnolekárske pitvy sa vykonávajú na súdno-lekárskych oddeleniach s cieľom zistiť príčiny smrti a objasniť ďalšie pre zdravotníctvo závažné okolnosti, a to povinne

pri náhlych ochoreniach, ak pri obhliadke mŕtveho nebolo možné zistiť príčinu smrti,

pri násilnej smrti, bez ohľadu na to, kde došlo k úmrtiu, ak pri obhliadke mŕtvoly nebola príčina smrti celkom zrejmá,

ak príčinou smrti bola priemyselná otrava, úraz pri výkone práce alebo ak je podozrenie smrti z týchto príčin,

u osôb, ktoré zomreli vo výkone trestu odňatia slobody a vo vyšetrovacej väzbe,

ak je podozrenie, že smrť bola v príčinnej súvislosti s nesprávnym postupom pri výkone zdravotníckych služieb.

Pitvy podľa odseku 4 sa vykonávajú aj v prípadoch úmrtí mimo zdravotníckych zariadení.

Pitvy na vedeckovýskumné a vyučovacie ciele sa vykonávajú v zariadeniach poverených výskumom alebo vyučovaním.

Riaditeľ zdravotníckeho zariadenia môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o upustení od patologickej alebo súdnolekárskej pitvy po konzultácii s vedúcim lekárom patologicko-anatomického alebo súdno-lekárskeho oddelenia okrem prípadov, keď sa pitva vykonáva povinne.

Pri odôvodnenom podozrení na kontamináciu mŕtveho rádioaktívnymi látkami informuje o tejto skutočnosti prehliadajúci lekár riaditeľa zdravotníckeho zariadenia. V takýchto prípadoch povoľuje pitvu krajský hygienik, a to s ohľadom na vybavenie zdravotníckeho zariadenia prostriedkami na ochranu pitvajúcich a ostatných pracovníkov podľa osobitných predpisov. [5)](#poznamky.poznamka-5) Podľa výsledku pitvy určí krajský hygienik podľa potreby osobitný režim pre prepravu mŕtveho, pohreb, prípadne exhumáciu.

O pitvách príslušníkov ozbrojených síl a bezpečnostných zborov, ktorí zomreli mimo zdravotníckych zariadení, platia osobitné predpisy.

Pitva sa smie vykonať najskôr dve hodiny po tom, ako prehliadajúci lekár zistil smrť.

Lekár, ktorý vykonal pitvu, bez meškania spíše zápisnicu o pitve a pitevnú diagnózu uvedie v liste o prehliadke mŕtveho. Okrem neho zápisnicu o pitve podpíše vedúci patologicko- anatomického alebo súdno-lekárskeho oddelenia.

Ak pri pitve [ [§ 4 ods. 1 písm. a) až c)] ] vznikne podozrenie, že smrť mohla byť spôsobená trestným činom a úmrtie ešte nebolo oznámené orgánom ZNB, pitva sa musí prerušiť. Túto skutočnosť lekár ihneď oznámi príslušnému orgánu ZNB s návrhom na nariadenie súdnej pitvy a na jej vykonanie tam, kde sa pitva začala. Ak takáto pitva nariadená nebola, dokončí sa pôvodne začatá pitva.

Riaditeľ zdravotníckeho zariadenia môže nariadiť alebo povoliť pitvu aj z iných dôvodov hodných osobitného zreteľa. V takýchto prípadoch sa postupuje obdobne podľa ustanovení [§ 4 ods. 1] a [§ 5] .

V osobitne odôvodnených prípadoch, ak sú na to utvorené vhodné podmienky, môže riaditeľ zdravotníckeho zariadenia povoliť balzamovanie tela mŕtveho. Náklady znáša ten, kto o to požiadal.

Ak bol v tele mŕtveho občana ČSSR implantovaný prístroj alebo iný predmet, ktorý sa môže použiť pri ďalšom poskytovaní zdravotníckych služieb československým občanom, vyberie sa pri pitve z tela a zabezpečí sa oň potrebná starostlivosť. Prístroj alebo predmet sa po preskúmaní jeho funkčnosti vo vzťahu k príčine ochorenia alebo smrti zašle príslušnému zdravotníckemu zariadeniu.

Na špeciálne diagnostické vyšetrenia možno z tiel mŕtvych odoberať tkanivá bezprostredne po úmrtí, ak je to možné vykonať takým spôsobom, ktorý neohrozí ani živého človeka.

Na liečebné a vedeckovýskumné ciele možno z tiel mŕtvych odoberať tkanivá a orgány (ďalej len „orgány“) spravidla dve hodiny po tom, ako prehliadajúci lekár zistil smrť.

Ak to vyžaduje povaha odoberaného orgánu, prípadne účel jeho použitia, možno odoberať orgány pred uplynutím dvojhodinovej lehoty za podmienok, ktoré určí Ministerstvo zdravotníctva SSR v osobitnom predpise.

Odoberať orgány možno len s podmienkou, že nebude zmarený účel pitvy, a to najmä vtedy, ak má prehliadajúci lekár podozrenie z trestného činu.

Orgány sa z tiel mŕtvych nesmú odoberať, ak je známe, že mŕtvy za svojho života písomne vyhlásil, že s odobratím nesúhlasí, alebo ak ide o zomretých vo výkone trestu odňatia slobody.