Vyhláška Ústrednej rady odborov o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch

§ 56 a) na študentov a žiakov vojenských škôl (učilíšť, akadémií), ktorí sú zúčastnení na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách; b) na študujúcich formou štúdia popri zamestnaní, ktorí sú zúčastnení na nemocenskom poistení (zabezpečení) už z dôvodu inej činnosti.

§ 56

Ustanovenia [§ 28 až 39] sa nevzťahujú

Ustanovenia [§ 28 až 34] sa nevzťahujú

Poistenie študenta vysokej školy a žiaka strednej školy a odborného učilišťa vzniká začiatkom školského roka prvého ročníka školy. Ak však študent (žiak) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, vzniká jeho poistenie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť. Poistenie však vzniká najskoršie po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.

Poistenie študenta vysokej školy a žiaka strednej školy a odborného učilišťa vzniká začiatkom školského roka prvého ročníka školy. Ak však študent (žiak) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, vzniká jeho poistenie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť. Poistenie však vzniká najskoršie po ukončení povinnej školskej dochádzky.

Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúcej z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov plní pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou národný výbor, prípadne výcvikové stredisko (zariadenie), ktoré občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vypláca príspevok.

Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúcej z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov plní pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou príslušný orgán, prípadne výcvikové stredisko (zariadenie), ktoré občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou vypláca príspevok.

Za brigádu podľa ustanovenia [§ 21 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 143/1965 Zb.] sa považuje dobrovoľná účasť občanov na akcii organizovanej národným výborom alebo inou organizáciou na plnenie dôležitých úloh v záujme spoločnosti. Pritom za krátkodobú brigádu sa považuje taká účasť, ktorá v tej istej organizovanej akcii trvá najdlhšie 6 pracovných dní po sebe idúcich alebo najviac 6 pracovných dní v kalendárnom mesiaci (bez ohľadu na výšku zárobku za ňu) alebo za ktorú zárobok nedosiahol ani 120 Kčs za kalendárny mesiac (bez ohľadu na dĺžku jej trvania). Za bezplatnú brigádu sa považuje taká účasť (bez ohľadu na dĺžku jej trvania), za ktorú sa zárobok neposkytuje; na hodnotu poskytovaného stravovania, prípadne aj ubytovania sa neprihliada.

Za brigádu podľa ustanovenia [§ 21 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 143/1965 Zb.] sa považuje dobrovoľná účasť občanov na akcii organizovanej príslušným orgánom alebo inou organizáciou na plnenie dôležitých úloh v záujme spoločnosti. Pritom za krátkodobú brigádu sa považuje taká účasť, ktorá v tej istej organizovanej akcii trvá najdlhšie 6 pracovných dní po sebe idúcich alebo najviac 6 pracovných dní v kalendárnom mesiaci (bez ohľadu na výšku zárobku za ňu) alebo za ktorú zárobok nedosiahol ani 120 Kčs za kalendárny mesiac (bez ohľadu na dĺžku jej trvania). Za bezplatnú brigádu sa považuje taká účasť (bez ohľadu na dĺžku jej trvania), za ktorú sa zárobok neposkytuje; na hodnotu poskytovaného stravovania, prípadne aj ubytovania sa neprihliada.

Pre určenie, výpočet a poskytovanie peňažnej pomoci v materstve platia obdobne predchádzajúce ustanovenia tohto oddielu, s výnimkou ustanovenia [§ 22 ods. 2] ; inak platia ustanovenia [§ 44 vyhlášky č. 143/1965 Zb.]

Pre určenie, výpočet a poskytovanie peňažnej pomoci v materstve platia obdobne predchádzajúce ustanovenia tohto oddielu, s výnimkou ustanovenia § 22 ods. 2; inak platia ustanovenia [§ 44 vyhlášky č. 143/1965 Zb.]

Na nemocenskom poistení sú zúčastnení poslanci národných výborov, ktorí vykonávajú funkciu dlhodobe uvoľnených poslancov. [14)](#poznamky.poznamka-14)

Na nemocenskom poistení sú zúčastnení členovia obecných zastupiteľstiev, [34)](#poznamky.poznamka-34) poslanci obecných zastupiteľstiev [35)](#poznamky.poznamka-35) a starostovia obcí [36)](#poznamky.poznamka-36) (ďalej len „členovia obecného zastupiteľstva“), ktorí vykonávajú funkciu dlhodobo uvoľnených členov obecného zastupiteľstva. [37)](#poznamky.poznamka-37)

Za započítateľný zárobok poslanca národného výboru sa považujú odmeny poskytované národným výborom za výkon funkcie včítane tých častí, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy.

Za započítateľný zárobok člena obecného zastupiteľstva sa považuje odmena patriaca za výkon funkcie včítane tých častí, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy.

Pri určení denného nemocenského poslanca národného výboru sa postupuje obdobne podľa ustanovenia [§ 7 vyhlášky č. 143/1965 Zb.] ; pritom čistá denná mzda sa zisťuje jednak z tej časti započítateľného zárobku, ktorá podlieha dani zo mzdy, a jednak z tej časti, ktorá je od dane zo mzdy oslobodená.

Pri určení denného nemocenského člena obecného zastupiteľstva sa postupuje obdobne podľa ustanovenia [§ 7 vyhlášky č. 143/1965 Zb.] ; pritom čistá denná mzda sa zisťuje jednak z tej časti započítateľného zárobku, ktorá podlieha dani zo mzdy, a jednak z tej časti, ktorá je od dane zo mzdy oslobodená.

Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov plní pre poslancov národného výboru ten národný výbor, ktorý vybavuje osobné veci pracovníkov národného výboru, o poslanca ktorého ide.

Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov plní pre členov obecného zastupiteľstva príslušný orgán, ktorý vybavuje osobné veci pracovníkov obecného úradu alebo obce.

Na nemocenskom poistení sú za podmienok ďalej ustanovených zúčastnení dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby organizovanej národným výborom (ďalej len „opatrovatelia“), ktorých opatrovateľská služba mala podľa poverenia trvať alebo trvala dlhšie ako 6 pracovných dní po sebe idúcich a zárobok za ňu mal dosiahnuť alebo dosiahol aspoň 400 Kčs mesačne.

Na nemocenskom poistení sú za podmienok ďalej ustanovených zúčastnení dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby organizovanej príslušným orgánom (ďalej len „opatrovatelia“), ktorých opatrovateľská služba mala podľa poverenia trvať alebo trvala dlhšie ako 6 pracovných dní po sebe idúcich a zárobok za ňu mal dosiahnuť alebo dosiahol aspoň 400 Kčs mesačne.

Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov plní pre opatrovateľa národný výbor, prípadne okresný ústav sociálnych služieb, ktorý opatrovateľovi vypláca odmenu za vykonané opatrovateľské služby.

Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov plní pre opatrovateľa príslušný orgán, prípadne okresný ústav sociálnych služieb, ktorý opatrovateľovi vypláca odmenu za vykonané opatrovateľské služby.

Za započítateľný zárobok občana so zmenenou pracovnou schopnosťou sa považuje príspevok po čas prípravy na pracovné uplatnenie určený národným výborom 20) (ďalej len „príspevok“) včítane jeho prípadného zvýšenia. [21)](#poznamky.poznamka-21) Pritom sa neprihliada na prípadné zníženie tohto príspevku o odmenu za prácu, ktorú občan so zmenenou pracovnou schopnosťou vykonáva v priebehu prípravy na pracovné uplatnenie. [22)](#poznamky.poznamka-22)

Za započítateľný zárobok občana so zmenenou pracovnou schopnosťou sa považuje príspevok po čas prípravy na pracovné uplatnenie určený príslušným orgánom [20)](#poznamky.poznamka-20) (ďalej len „príspevok“) včítane jeho prípadného zvýšenia. [21)](#poznamky.poznamka-21) Pritom sa neprihliada na prípadné zníženie tohto príspevku o odmenu za prácu, ktorú občan so zmenenou pracovnou schopnosťou vykonáva v priebehu prípravy na pracovné uplatnenie. [22)](#poznamky.poznamka-22)

Peňažné dávky nahrádzajúce mzdu z nemocenského poistenia občanov vykonávajúcich civilnú službu nepatria. Ustanovenia [§ 62 vyhlášky č. 143/1965 Zb.] platia pre týchto občanov obdobne.

Peňažné dávky nahrádzajúce mzdu z nemocenského poistenia občanov vykonávajúcich civilnú službu nepatria.

Nároky na dávky podľa tejto časti sa uplatňujú na okresnej správe nemocenského poistenia príslušnej podľa miesta bydliska oprávneného občana.

Nároky na dávky podľa tejto časti sa uplatňujú na orgáne nemocenského poistenia príslušnom podľa miesta bydliska oprávneného občana.

vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu, vojenské cvičenie a pod.),

vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu, vojenské cvičenie a pod.) alebo civilnú službu,

Sezónnemu pracovníkovi patrí nemocenské pri tej istej práceneschopnosti najdlhšie po 75 pracovných dní, pri viacerých práceneschopnostiach najdlhšie po 9O pracovných dní v jednom kalendárnom roku.

Ak sezónny pracovník je požívateľom niektorého z dôchodkov uvedených v [§ 21 zákona č. 54/1956 Zb.] o nemocenskom poistení zamestnancov, patrí mu nemocenské len za podmienok a za čas v ňom uvedených.

Pre určenie, výpočet a poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny a peňažnej pomoci v materstve platia obdobne predchádzajúce ustanovenia tohto oddielu, s výnimkou ustanovení [§ 13 ods. 2, 3 a 4] ; inak platia ustanovenia [§ 40] a [44 vyhlášky č. 143/1965 Zb.]

Pre určenie, výpočet a poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny a peňažnej pomoci v materstve platia obdobne predchádzajúce ustanovenia tohto oddielu, s výnimkou ustanovení § 13 ods. 2, 3 a 4; inak platia ustanovenia [§ 40] a [44 vyhlášky č. 143/1965 Zb.]

vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu, vojenské cvičenie a pod.),

vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu, vojenské cvičenie a pod.) alebo civilnú službu,

Ustanovenia [§ 13 ods. 2, 3 a 4] platia obdobne aj pre pracovníkov na nepravidelnú výpomoc.

Ustanovenia § 13 ods. 2, 3 a 4 platia obdobne aj pre pracovníkov na nepravidelnú výpomoc.

vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu, vojenské cvičenie a pod.),

vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu, vojenské cvičenie a pod.) alebo civilnú službu,

Za expertov v zahraničí sa považujú česko-slovenskí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce vykonávajú v cudzine pre zahraničných zamestnávateľov činnosť sprostredkovanú príslušným štátnym orgánom alebo oprávnenou československou organizáciou, pokiaľ títo občania uhrádzajú pravidelný príspevok podľa osobitných predpisov.

Za expertov v zahraničí (ďalej len „experti“) sa na účely nemocenského poistenia považujú československí občania, ktorí boli vyslaní ústredným orgánom štátnej správy do zahraničia na výkon činnosti pre medzinárodnú organizáciu.

Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov plní pre expertov po čas ich činnosti v zahraničí organizácia v Československej socialistickej republike, s ktorou expert je v pracovnom pomere. V ostatných prípadoch tieto povinnosti plní sprostredkujúci orgán (organizácia).

Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov plní pre expertov po čas ich činnosti v zahraničí organizácia v Československej socialistickej republike, s ktorou expert je v pracovnom pomere. V ostatných prípadoch plní tieto povinnosti vysielajúci orgán.

Poistenie študenta vysokej školy a žiaka strednej školy a osobitného odborného učilišťa vzniká začiatkom školského roka prvého ročníka školy. Ak však študent (žiak) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, vzniká jeho poistenie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť. Poistenie však vzniká najskoršie po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.

Poistenie študenta vysokej školy a žiaka strednej školy a odborného učilišťa vzniká začiatkom školského roka prvého ročníka školy. Ak však študent (žiak) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, vzniká jeho poistenie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť. Poistenie však vzniká najskoršie po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.

Poistenie študenta (žiaka) však vždy zaniká prerušením, prípadne predčasným skončením štúdia. Poistenie žiaka, ktorý skončí štúdium na strednej škole alebo na osobitnom odbornom učilišti dovŕšením povinnej školskej dochádzky, zaniká až uplynutím obdobia školských prázdnin nadväzujúcich na skončenie obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom žiak dovŕši posledný rok povinnej školskej dochádzky, pokiaľ v tomto čase nevstúpil do trvalého zamestnania alebo nezačal vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť.

Poistenie študenta (žiaka) však vždy zaniká prerušením, prípadne predčasným skončením štúdia. Poistenie žiaka, ktorý skončí štúdium na strednej škole alebo na odbornom učilišti dovŕšením povinnej školskej dochádzky, zaniká až uplynutím obdobia školských prázdnin nadväzujúcich na skončenie obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom žiak dovŕši posledný rok povinnej školskej dochádzky, pokiaľ v tomto čase nevstúpil do trvalého zamestnania alebo nezačal vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť.

Za započítateľný zárobok žiaka stredného alebo osobitného odborného učilišťa sa považujú príjmy, ktoré mu patria podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení týchto žiakov [1)](#poznamky.poznamka-1) a ktoré sú započítateľné podľa ustanovení [§ 1 až 3 vyhlášky č. 143/1965 Zb.] Hodnota hmotného zabezpečenia a prípadných naturálnych požitkov týchto žiakov sa nezahŕňa do započítateľného zárobku.

Za započítateľný zárobok žiaka stredného odborného alebo iného učilišťa sa považujú príjmy, ktoré mu patria podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení týchto žiakov [1)](#poznamky.poznamka-1) a ktoré sú započítateľné podľa ustanovení [§ 1 až 3 vyhlášky č. 143/1965 Zb.] Hodnota hmotného zabezpečenia a prípadných naturálnych požitkov týchto žiakov sa nezahŕňa do započítateľného zárobku.

Študentovi, ktorý získal stredné, úplné stredné alebo vysokoškolské vzdelanie a ktorý po skončení štúdia nemohol nastúpiť do dojednaného zamestnania pre vážnu chorobu alebo vážny úraz, môže sa priznať nemocenské zo započítateľného zárobku, ktorý by pravdepodobne dosiahol, keby nastúpil do dojednaného zamestnania, najskoršie však odo dňa, keď mal toto zamestnanie nastúpiť. Podporná doba sa však počíta vždy od prvého dňa práceneschopnosti. O priznaní nemocenského podľa tohto odseku rozhoduje okresná správa nemocenského poistenia príslušná podľa miesta bydliska študenta; táto správa nemocenské tiež vypláca. Takto priznané nemocenské nahrádza nemocenské, ktoré by študentovi prípadne patrilo podľa odseku 1.

Študentovi, ktorý získal stredné, úplné stredné alebo vysokoškolské vzdelanie a ktorý po skončení štúdia nemohol nastúpiť do dojednaného zamestnania pre vážnu chorobu alebo vážny úraz, môže sa priznať nemocenské zo započítateľného zárobku, ktorý by pravdepodobne dosiahol, keby nastúpil do dojednaného zamestnania, najskoršie však odo dňa, keď mal toto zamestnanie nastúpiť. Podporná doba sa však počíta vždy od prvého dňa práceneschopnosti. O priznaní nemocenského podľa tohto odseku rozhoduje orgán nemocenského poistenia príslušný podľa miesta bydliska študenta; tento orgán nemocenské tiež vypláca. Takto priznané nemocenské nahrádza nemocenské, ktoré by študentovi prípadne patrilo podľa odseku 1.

Študentke, ktorá získala stredné, úplné stredné, vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie a ktorá nemohla nastúpiť do dojednaného zamestnania pre ťarchavosť alebo materstvo, sa na žiadosť určí - pokiaľ má nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto oddielu - peňažná pomoc v materstve zo započítateľného zárobku, ktorý by pravdepodobne dosiahla, keby nastúpila do dojednaného zamestnania. Žiadosť sa podáva okresnej správe nemocenského poistenia príslušnej podľa miesta bydliska študentky; táto správa peňažnú pomoc v materstve tiež vypláca. Peňažná pomoc v materstve podľa tohto odseku nastupuje namiesto peňažnej pomoci v materstve, ktorá by študentke patrila podľa predchádzajúcich odsekov; poskytuje sa najvčaššie odo dňa, keď študentka mala nastúpiť do dojednaného zamestnania, ale doba jej poskytovania sa počíta vždy od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár.

Študentke, ktorá získala stredné, úplné stredné, vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie a ktorá nemohla nastúpiť do dojednaného zamestnania pre ťarchavosť alebo materstvo, sa na žiadosť určí - pokiaľ má nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto oddielu - peňažná pomoc v materstve zo započítateľného zárobku, ktorý by pravdepodobne dosiahla, keby nastúpila do dojednaného zamestnania. Žiadosť sa podáva orgánu nemocenského poistenia príslušnému podľa miesta bydliska študentky; tento orgán peňažnú pomoc v materstve tiež vypláca. Peňažná pomoc v materstve podľa tohto odseku nastupuje namiesto peňažnej pomoci v materstve, ktorá by študentke patrila podľa predchádzajúcich odsekov; poskytuje sa najvčaššie odo dňa, keď študentka mala nastúpiť do dojednaného zamestnania, ale doba jej poskytovania sa počíta vždy od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár.

vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu, vojenské cvičenia a pod.) a

vykonával základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu, vojenské cvičenia a pod.) alebo civilnú službu,

vykonával základnú službu alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu, vojenské cvičenie a pod.) a

vykonával základnú službu alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu, vojenské cvičenie a pod.) alebo civilnú službu,

Za expertov v zahraničí (ďalej len „experti“) sa na účely nemocenského poistenia považujú československí občania, ktorí sú v rámci medzinárodnej spolupráce so súhlasom československých orgánov činní v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov a sú nimi aj odmeňovaní.

Za expertov v zahraničí sa považujú česko-slovenskí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce vykonávajú v cudzine pre zahraničných zamestnávateľov činnosť sprostredkovanú príslušným štátnym orgánom alebo oprávnenou československou organizáciou, pokiaľ títo občania uhrádzajú pravidelný príspevok podľa osobitných predpisov.

Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov plní pre expertov po čas ich činnosti v zahraničí organizácia v Československej socialistickej republike, s ktorou expert je, prípadne naposledy bol v pracovnom pomere. Vo výnimočných prípadoch plní tieto povinnosti organizácia, ktorá ich plnenie prevzala alebo ktorej bolo ich plnenie rozhodnutím príslušného ústredného orgánu uložené.

Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov plní pre expertov po čas ich činnosti v zahraničí organizácia v Československej socialistickej republike, s ktorou expert je v pracovnom pomere. V ostatných prípadoch tieto povinnosti plní sprostredkujúci orgán (organizácia).

Ak študent alebo žiak poistený podľa tohto oddielu (ďalej len „študent“) je poistený aj z dôvodu zamestnania, ktoré však po čas trvania štúdia nevykonáva, patria mu dávky len z nemocenského poistenia študentov a žiakov, a to za podmienok uvedených v tomto oddiele. Ak však práceneschopnosť (karanténa) študenta vznikla v čase jeho štúdia a pritom trvá aj po jeho skončení (prerušení), poskytne sa mu na žiadosť nemocenské z poistenia z dôvodu zamestnania, a to najvčaššie odo dňa, keď mal opäť nastúpiť do zamestnania; toto nemocenské patrí namiesto nemocenského, ktoré by mu prípadne patrilo z nemocenského poistenia študentov a žiakov. Ak študentka, ktorá inak spĺňa podmienky nároku na peňažnú pomoc v materstve, skončila (prerušila) štúdium, poskytne sa jej peňažná pomoc v materstve vždy z jej poistenia z dôvodu zamestnania, a to najvčaššie odo dňa nasledujúceho po skončení (prerušení) štúdia; čas poskytovania tejto dávky sa však počíta vždy od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určí lekár.

Ak študent alebo žiak poistený podľa tohto oddielu (ďalej len „študent“) je poistený aj z dôvodu zamestnania, ktoré však po čas trvania štúdia nevykonáva, patria mu dávky len z nemocenského poistenia študentov a žiakov, a to za podmienok uvedených v tomto oddiele. Ak však práceneschopnosť (karanténa) študenta vznikla v čase jeho štúdia a pritom trvá aj po jeho skončení (prerušení), poskytne sa mu na žiadosť nemocenské z poistenia z dôvodu zamestnania, a to najvčaššie odo dňa, keď mal opäť nastúpiť do zamestnania; toto nemocenské patrí namiesto nemocenského, ktoré by mu prípadne patrilo z nemocenského poistenia študentov a žiakov. Ak študentka, ktorá inak spĺňa podmienky nároku na peňažnú pomoc v materstve, skončila (prerušila) štúdium, poskytne sa jej peňažná pomoc v materstve vždy z jej poistenia z dôvodu zamestnania, a to najvčaššie odo dňa nasledujúceho po skončení (prerušení) štúdia; čas poskytovania tejto dávky sa však počíta vždy od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určí lekár.

Za započítateľný zárobok študenta vyslaného na štúdium alebo študijný pobyt v zahraničí [ [§ 46 písm. c)] ] sa v čase jeho pobytu v Československej socialistickej republike považuje štipendium, ktoré by mu po tento čas patrilo podľa príslušných štipendijných predpisov, a nie štipendium, ktoré sa mu poskytuje v čase jeho štúdia alebo študijného pobytu v zahraničí.

Za započítateľný zárobok žiaka stredného alebo osobitného odborného učilišťa sa považujú príjmy, ktoré mu patria podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení týchto žiakov [1)](#poznamky.poznamka-1) a ktoré sú započítateľné podľa ustanovení [§ 1 až 3 vyhlášky č. 143/1965 Zb.] Hodnota hmotného zabezpečenia a prípadných naturálnych požitkov týchto žiakov sa nezahŕňa do započítateľného zárobku.

Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov plnia pre študentov orgány, ktoré ich plnia pre pracovníkov školy, na ktorej študent študuje. Ak ide o žiakov stredných alebo osobitných odborných učilíšť, plní tieto povinnosti organizácia, ku ktorej je učilište organizačne pričlenené.

Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov plnia pre študentov orgány, ktoré ich plnia pre pracovníkov školy, na ktorej študent študuje.Ak ide o žiakov učilišťa, plní tieto povinnosti organizácia, ktorá žiakovi učilišťa poskytuje odmeny podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení týchto žiakov. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Podmienka pracovného úväzku a podmienka odpracovaného času pre nárok na prídavky na deti sa u opatrovateľa považujú za splnené v kalendárnych mesiacoch, v ktorých dosiahol zárobok aspoň 700 Kčs. Ak ide o opatrovateľa so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo o opatrovateľku, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, vyžaduje sa, aby zárobok v kalendárnom mesiaci bol aspoň 400 Kčs. Sumy 700 Kčs, prípadne 400 Kčs sa úmerne znížia v kalendárnom mesiaci, v ktorom opatrovateľ nemohol vykonávať opatrovateľskú službu z vážnych dôvodov; za vážny dôvod sa považuje uznaná dočasná práceneschopnosť pre chorobu alebo úraz, karanténa, platená materská dovolenka, kúpeľná starostlivosť, výkon verejnej funkcie, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme a služba v ozbrojených silách.

Podmienka pracovného úväzku a podmienka odpracovaného času pre nárok na prídavky na deti sa u opatrovateľa považujú za splnené v kalendárnych mesiacoch, v ktorých dosiahol zárobok aspoň 700 Kčs. Ak ide o opatrovateľa so zmenenou pracovnou schopnosťou, slobodného, ovdoveného, rozvedeného alebo z iných vážnych dôvodov osamelého opatrovateľa, ktorý nežije s družkou a stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, alebo o opatrovateľku, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, vyžaduje sa, aby zárobok v kalendárnom mesiaci bol aspoň 400 Kčs.

(prázdne)

§ 56 a) na študentov a žiakov vojenských škôl (učilíšť, akadémií), ktorí sú zúčastnení na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách; b) na študujúcich formou štúdia popri zamestnaní, ktorí sú zúčastnení na nemocenskom poistení (zabezpečení) už z dôvodu inej činnosti.

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje odo dňa prerušenia (skončenia) štúdia, najvčaššie však od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár. Študentke, ktorej sa poskytuje štipendium ( [§ 49] ) ešte po začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár, sa peňažná pomoc v materstve poskytuje odo dňa, od ktorého jej bolo ďalšie poskytovanie štipendia zastavené. Doba poskytovania peňažnej pomoci v materstve sa však počíta vždy od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár.

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje odo dňa prerušenia (skončenia) štúdia, najvčaššie však od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár. Študentke, ktorej sa poskytuje štipendium ( [§ 49] ) ešte po začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár, sa peňažná pomoc v materstve poskytuje odo dňa, od ktorého jej bolo ďalšie poskytovanie štipendia zastavené. Doba poskytovania peňažnej pomoci v materstve sa však počíta vždy od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár.

Pre určenie, výpočet a poskytovanie peňažnej pomoci v materstve platia obdobne predchádzajúce ustanovenia tohto oddielu, s výnimkou ustanovenia [§ 73 ods. 2] ; inak platia ustanovenia [§ 44 vyhlášky č. 143/1965 Zb.]

Pre určenie, výpočet a poskytovanie peňažnej pomoci v materstve platia obdobne predchádzajúce ustanovenia tohto oddielu, s výnimkou ustanovenia [§ 73 ods. 2 a 3] ; inak platia ustanovenia [§ 44 vyhlášky č. 143/1965 Zb.]

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje odo dňa prerušenia (skončenia) prípravy na pracovné uplatnenie, najvčaššie však od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár. Občianke so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorej sa vypláca príspevok ešte po začiatku štvrtého týždňa pre očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár, sa peňažná pomoc v materstve poskytuje až odo dňa, od ktorého jej bola ďalšia výplata príspevku zastavená. Čas poskytovania peňažnej pomoci v materstve sa však počíta vždy od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár.

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje odo dňa prerušenia (skončenia) prípravy na pracovné uplatnenie, najvčaššie však od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár. Občianke so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorej sa vypláca príspevok ešte po začiatku šiesteho týždňa pre očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár, sa peňažná pomoc v materstve poskytuje až odo dňa, od ktorého jej bola ďalšia výplata príspevku zastavená. Čas poskytovania peňažnej pomoci v materstve sa však počíta vždy od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár.

Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni a jeho denná výška je 16 Kčs.

Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni a jeho denná výška je 20 Kčs.

Ak výška peňažnej pomoci v materstve za pracovný deň určená z čistej dennej mzdy (odmeny) učnice [8)](#poznamky.poznamka-8) je pri päťdňovom pracovnom týždni menšia ako 30 Kčs a pri šesťdňovom pracovnom týždni menšia ako 25 Kčs, poskytuje sa učnici peňažná pomoc v materstve pri päťdňovom pracovnom týždni v sume 30 Kčs a pri šesťdňovom pracovnom týždni v sume 25 Kčs za pracovný deň.

Ak výška peňažnej pomoci v materstve za pracovný deň určená z čistej dennej mzdy (odmeny) učnice [8)](#poznamky.poznamka-8) je pri päťdňovom pracovnom týždni menšia ako 42 Kčs a pri šesťdňovom pracovnom týždni menšia ako 35 Kčs, poskytuje sa učnici peňažná pomoc v materstve pri päťdňovom pracovnom týždni v sume 42 Kčs a pri šesťdňovom pracovnom týždni v sume 35 Kčs za pracovný deň.

Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni, jeho denná výška sa rovná pomernej časti, ktorá z priznaného mesačného štipendia ( [§ 49] ) pripadá na kalendárny deň, ale je najviac 78 Kčs. Pokiaľ štipendium podlieha dani zo mzdy, určí sa jeho pomerná časť pripadajúca na kalendárny deň až po odpočítaní tejto dane od štipendia.

Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni, jeho denná výška sa rovná pomernej časti, ktorá z priznaného mesačného štipendia ( [§ 49] ) pripadá na kalendárny deň, ale je najviac 96 Kčs. Pokiaľ štipendium podlieha dani zo mzdy, určí sa jeho pomerná časť pripadajúca na kalendárny deň až po odpočítaní tejto dane od štipendia.

Výška peňažnej pomoci v materstve za kalendárny deň je u študentiek, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie, 32 Kčs, u študentiek, ktoré získali úplné stredné alebo vyššie vzdelanie, 24 Kčs a u ostatných študentiek 21 Kčs. U študentky, ktorej sa štipendium priznáva ( [§ 49] ), sa denná výška peňažnej pomoci v materstve určí rovnakým spôsobom, ako denná výška nemocenského ( [§ 50 ods.2] ), ak takto určená peňažná pomoc v materstve je za kalendárny deň vyššia ako peňažná pomoc v materstve, ktorá by jej patrila podľa predchádzajúcej vety.

Výška peňažnej pomoci v materstve za kalendárny deň je u študentiek, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie, 40 Kčs a u ostatných študentiek 30 Kčs. U študentky, ktorej sa štipendium priznáva ( [§ 49] ), sa denná výška peňažnej pomoci v materstve určí rovnakým spôsobom, ako denná výška nemocenského ( [§ 50 ods.2] ), ak takto určená peňažná pomoc v materstve je za kalendárny deň vyššia ako peňažná pomoc v materstve, ktorá by jej patrila podľa predchádzajúcej vety.

Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni. Jeho denná výška sa rovná pomernej časti, ktorá z určeného mesačného príspevku ( [§ 96] ) pripadá na kalendárny deň, ale je najviac 78 Kčs.

Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni. Jeho denná výška sa rovná pomernej časti, ktorá z určeného mesačného príspevku ( [§ 96] ) pripadá na kalendárny deň, ale je najviac 96 Kčs.

Denná výška peňažnej pomoci v materstve sa určí rovnakým spôsobom ako denná výška nemocenského ( [§ 97 ods.2] ), je však najmenej 21 Kčs.

Denná výška peňažnej pomoci v materstve sa určí rovnakým spôsobom ako denná výška nemocenského ( [§ 97 ods.2] ), je však najmenej 26 Kčs.

Poistenie študenta vysokej školy vzniká dňom, keď sa podľa príslušných predpisov stáva študentom vysokej školy, a trvá až do konca posledného ročníka vysokej školy, ak v ňom študent vykonal záverečnú skúšku alebo obhájil diplomovú prácu, pokiaľ pravda po vykonaní záverečnej skúšky alebo obhájením diplomovej práce nevstúpil do trvalého zamestnania, prípadne nezačal vykonávať inú trvalú zárobkovú činnosť. Ak študent nevykonal záverečnú skúšku alebo neobhájil diplomovú prácu do konca posledného ročníka vysokej školy, trvá jeho poistenie ešte po čas nasledujúceho školského roka, pokiaľ pravda pred uplynutím tohto času študent už nevykonal záverečnú skúšku alebo neobhájil diplomovú prácu alebo už nevstúpil do trvalého zamestnania , prípadne nezačal vykonávať inú trvalú zárobkovú činnosť. Poistenie študenta vysokej školy však vždy zaniká prerušením, prípadne predčasným skončením štúdia na vysokej škole.

Poistenie študenta vysokej školy a žiaka strednej školy a osobitného odborného učilišťa vzniká začiatkom školského roka prvého ročníka školy. Ak však študent (žiak) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, vzniká jeho poistenie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť. Poistenie však vzniká najskoršie po ukončení ôsmich rokov školskej dochádzky.

Poistenie žiaka strednej školy vzniká začiatkom prvého ročníka strednej školy. Poistenie žiaka strednej školy trvá až do vykonania maturitnej skúšky alebo do úspešného absolvovania posledného ročníka strednej školy; ďalej trvá až do vykonania maturitnej skúšky alebo do úspešného absolvovania posledného ročníka strednej školy; ďalej trvá až do konca hlavných školských prázdnin nadväzujúcich na skončenie školského vyučovania posledného ročníka strednej školy, pokiaľ pravda žiak nevstúpil do trvalého zamestnania, prípadne nezačal vykonávať inú trvalú zárobkovú činnosť. Poistenie žiaka strednej školy však zaniká prerušením, prípadne predčasným skončením štúdia na strednej škole.

Poistenie študenta (žiaka) trvá až do konca posledného ročníka školy, ak v ňom študent (žiak) vykonal ustanovenú záverečnú skúšku, pokiaľ po jej vykonaní nevstúpil do trvalého zamestnania, prípadne nezačal vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť. Ak študent (žiak) nevykonal túto skúšku do konca posledného ročníka školy, trvá jeho poistenie do jej vykonania, najdlhšie však do konca nasledujúceho školského roka, pokiaľ pred uplynutím tohto času nevstúpil do trvalého zamestnania, prípadne nezačal vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť.

Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov plnia pre študentov orgány, ktoré ich plnia pre pracovníkov školy, na ktorej študent študuje.

Povinnosti závodu (organizácie) vyplývajúce z predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov plnia pre študentov orgány, ktoré ich plnia pre pracovníkov školy, na ktorej študent študuje. Ak ide o žiakov stredných alebo osobitných odborných učilíšť, plní tieto povinnosti organizácia, ku ktorej je učilište organizačne pričlenené.

Do doby zamestnania rozhodnej pre sadzbu nemocenského [3)](#poznamky.poznamka-3) a do doby zamestnania potrebnej pre vznik nároku na nemocenské u pracujúcich dôchodcov [4)](#poznamky.poznamka-4) sa započítajú len kalendárne mesiace, prípadne ich časti, v ktorých bol sezónny pracovník poistený.

Do doby zamestnania potrebnej pre vznik nároku na nemocenské u pracujúcich dôchodcov [4)](#poznamky.poznamka-4) sa započítajú len kalendárne mesiace, prípadne ich časti, v ktorých bol sezónny pracovník poistený.

Do doby zamestnania rozhodnej pre sadzbu nemocenského [3)](#poznamky.poznamka-3) a do doby zamestnania potrebnej pre vznik nároku na nemocenské u pracujúcich dôchodcov [4)](#poznamky.poznamka-4) sa započítajú len kalendárne mesiace, prípadne ich časti, v ktorých bol pracovník na nepravidelnú výpomoc poistený.

Do doby zamestnania potrebnej pre vznik nároku na nemocenské u pracujúcich dôchodcov [4)](#poznamky.poznamka-4) sa započítajú len kalendárne mesiace, prípadne ich časti, v ktorých bol pracovník na nepravidelnú výpomoc poistený.

Poistenie žiaka strednej školy vzniká začiatkom prvého ročníka strednej školy. Ak však žiak plní ešte v priebehu štúdia na strednej škole povinnú školskú dochádzku, vzniká jeho poistenie až začiatkom školského roka nasledujúceho po skončení školskej dochádzky. Poistenie žiaka strednej školy trvá až do vykonania maturitnej skúšky alebo do úspešného absolvovania posledného ročníka strednej školy; ďalej trvá až do vykonania maturitnej skúšky alebo do úspešného absolvovania posledného ročníka strednej školy; ďalej trvá až do konca hlavných školských prázdnin nadväzujúcich na skončenie školského vyučovania posledného ročníka strednej školy, pokiaľ pravda žiak nevstúpil do trvalého zamestnania, prípadne nezačal vykonávať inú trvalú zárobkovú činnosť. Poistenie žiaka strednej školy však zaniká prerušením, prípadne predčasným skončením štúdia na strednej škole.

Poistenie žiaka strednej školy vzniká začiatkom prvého ročníka strednej školy. Poistenie žiaka strednej školy trvá až do vykonania maturitnej skúšky alebo do úspešného absolvovania posledného ročníka strednej školy; ďalej trvá až do vykonania maturitnej skúšky alebo do úspešného absolvovania posledného ročníka strednej školy; ďalej trvá až do konca hlavných školských prázdnin nadväzujúcich na skončenie školského vyučovania posledného ročníka strednej školy, pokiaľ pravda žiak nevstúpil do trvalého zamestnania, prípadne nezačal vykonávať inú trvalú zárobkovú činnosť. Poistenie žiaka strednej školy však zaniká prerušením, prípadne predčasným skončením štúdia na strednej škole.

Ak domácky pracovník odviedol prácu za odvádzacie obdobie, v ktorom bol tiež práceneschopný, patrí mu z nemocenského za dni (odsek 1), ktoré z času práceneschopnosti pripadajú na toto obdobie, iba taká časť, aby nemocenské a čistý zárobok za toto obdobie neprevýšili dohromady sumu rovnajúcu sa čistej dennej mzde, z ktorej bolo určené nemocenské vynásobené počtom všetkých dní (odsek 1) pripadajúcich na toto obdobie.

Ak domácky pracovník odviedol prácu za odvádzacie obdobie, v ktorom bol tiež práceneschopný, patrí mu z nemocenského za dni (odsek 1), ktoré z času práceneschopnosti pripadajú na toto obdobie, iba taká časť, aby nemocenské a čistý zárobok za toto obdobie neprevýšili dohromady sumu rovnajúcu sa priemernej čistej dennej mzde vynásobenej počtom všetkých dní (odsek 1) pripadajúcich na toto obdobie.

Do doby zamestnania rozhodnej pre sadzbu nemocenského [3)](#poznamky.poznamka-3) a do doby zamestnania potrebnej pre vznik nároku na nemocenské u pracujúcich dôchodcov [4)](#poznamky.poznamka-4) sa započítajú len kalendárne mesiace, prípadne ich časti, v ktorých bol opatrovateľ poistený.

Do doby zamestnania potrebnej pre vznik nároku na nemocenské u pracujúcich dôchodcov [4)](#poznamky.poznamka-4) sa započítajú len kalendárne mesiace, prípadne ich časti, v ktorých bol opatrovateľ poistený.