Členovia posádok československých námorných lodí a pracovníci pracujúci v cudzine môžu čerpať v tuzemsku dovolenku na zotavenie pripadajúcu na kalendárny rok až do konca budúceho kalendárneho roka, ak im organizácia z naliehavých prevádzkových dôvodov nemôže nástup na ňu určiť tak, aby sa dovolenka skončila najneskôr do 30. apríla budúceho roka.
(1) Pracovníci, ktorí nastupujú na pracovisko mimo územia Československej socialistickej republiky alebo sa z takého pracoviska vracajú a ktorí v súvislosti s týmto nástupom alebo návratom menia zamestnanie, majú voči doterajšej i novej organizácii nárok na príslušnú pomernú časť dovolenky, aj keď v nich nesplnili podmienky pre vznik nároku na dovolenku ( [§ 100 ods. 1 Zákonníka práce] ). To obdobne platí, ak pracovník v súvislosti s vyslaním do zahraničia bol dočasne uvoľnený na výkon práce pre inú tuzemskú organizáciu; za čas tohto uvoľnenia mu poskytne pomernú časť dovolenky organizácia, pre ktorú bol uvoľnený.
(2) Pôvodná alebo nová organizácia môže pracovníkovi uvedenému v odseku 1 na základe dohody o úhrade náhrady mzdy medzi týmito organizáciami ( [§ 108 ods. 4 Zákonníka práce] ) poskytnúť celú dovolenku v tuzemsku, aj keď o to pracovník pred odchodom do cudziny nepožiada.
Pracovníkom uvedeným v predchádzajúcich ustanoveniach možno za podmienok tam ustanovených poskytnúť dovolenku patriacu im za rok 1975, ak ju v čase účinnosti tejto vyhlášky dosiaľ nevyčerpali.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.