Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení

Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia za jednotlivého člena vypočíta jednotné roľnícke družstvo v závislosti od výšky ročných príjmov člena podľa tabuľky uvedenej v [prílohe č. 2 vyhlášky] , a to po vyúčtovaní odmien za prácu za celý kalendárny rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

Do ročných príjmov člena jednotného roľníckeho družstva sa zahŕňajú všetky príjmy z pracovnej činnosti uvedené v § 14 ods. 1 písm. c) č. 1 až 5 a s výnimkou zárobkov uvedených v [§ 11 ods. 1 písm. c) bode 7 vyhlášky č. 149/1988 Zb.] v znení neskorších predpisov.

Jednotné roľnícke družstvo odvádza v kalendárnom roku úhrn príspevkov za jednotlivých členov mesačne formou preddavku vo výške jednej dvanástiny úhrnu príspevkov za členov vypočítaných za predchádzajúci kalendárny rok. Preddavok takto určený je splatný vždy pri vyberaní peňažných prostriedkov na výplatu odmien za prácu od príslušnej pobočky Štátnej banky československej za výplatné obdobie.

Z preddavku na úhrn príspevkov vypočítaného podľa predchádzajúceho odseku, prípadne zvýšeného o náhrady preplatených dávok z predchádzajúcich výplatných období odpočíta jednotné roľnícke družstvo úhrn peňažných dávok zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa vyplatených zo štátnych prostriedkov za uplynulé obdobie. Na zostávajúcu sumu preddavku včítane náhrad preplatených dávok vydá jednotné roľnícke družstvo príkaz na prevod zo svojho účtu v príslušnej pobočke Štátnej banky československej na príjmový účet príslušného národného výboru. Ak je úhrn výplat peňažných dávok zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa za uplynulé výplatné obdobie vyšší ako preddavok vypočítaný podľa predchádzajúceho odseku, požiada jednotné roľnícke družstvo príslušný národný výbor o úhradu rozdielu; národný výbor vydá príkaz na prevod zo svojho výdavkového účtu na účet jednotného roľníckeho družstva v príslušnej pobočke Štátnej banky československej do 8 dní odo dňa predloženia žiadosti jednotného roľníckeho družstva.

Jednotné roľnícke družstvo je povinné vyhotoviť vyúčtovanie preddavku na úhrn príspevkov a výplat peňažných dávok zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa za uplynulé výplatné obdobie a predložiť ho príslušnej pobočke Štátnej banky československej spolu s príkazom na prevod preddavku na úhrn príspevkov včítane náhrad preplatených dávok.

Jednotné roľnícke družstvo nie je oprávnené čerpať prostriedky na výplatu odmien za prácu členov, ak príslušnej pobočke Štátnej banky československej nepredložilo vyúčtovanie preddavkov na úhrn príspevkov a výplat peňažných dávok zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa a príkaz na prevod na úhradu preddavku na úhrn príspevkov v prospech príjmového účtu príslušného národného výboru alebo doklad o tom, že požiadalo príslušný národný výbor o úhradu rozdielu.

Pri nedostatku prostriedkov na účte jednotného roľníckeho družstva na úhradu všetkých splatných záväzkov má preddavok (vyúčtovanie preddavkov) na úhrn príspevkov prednostné poradie a jednotné roľnícke družstvo je povinné označiť príkaz na prevod na úhradu preddavku (vyúčtovanie preddavkov) na úhrn príspevkov znakom (doložkou) určujúcim toto prednostné poradie.

Jednotné roľnícke družstvo vykoná vyúčtovanie preddavkov na úhrn príspevkov odvedených za uplynulý kalendárny rok najneskôr pri výbere peňažných prostriedkov na výplatu odmien za prácu vo februári nasledujúceho roka.

Dobou dôchodkového zabezpečenia (poistenia) členov jednotných roľníckych družstiev sa od 1. októbra 1948 rozumie aj doba

pred 1. januárom 1957, po ktorú žena bez toho, že by bola členkou jednotného roľníckeho družstva, v určenom rozsahu trvale a sústavne v ňom pracovala, aj keď táto doba nebola započítateľná podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev;

pred 1. januárom 1969, po ktorú členka jednotného roľníckeho družstva pred vstupom do takéhoto družstva sa zúčastnila na zárobkovej činnosti svojho manžela, ktorý bol samostatne hospodáriacim roľníkom alebo spolupracujúcim členom jeho rodiny, a v tomto čase splňovala podmienky určené pre dôchodkové poistenie spolupracujúceho člena rodiny ( [§ 98 ods. 3] ) alebo bola v určenom rozsahu pracovne činná v jednotnom roľníckom družstve I. alebo II. typu.

Dobou dôchodkového zabezpečenia (poistenia) členov jednotného roľníckeho družstva sa v období od 1. januára 1957 do 31. marca 1962 rozumie aj doba, po ktorú člen jednotného roľníckeho družstva nebol preto dôchodkove poistený, že poberal čiastočný invalidný dôchodok alebo obdobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), ak súčasne vykonával v družstve pracovnú činnosť aspoň v rozsahu zakladajúcom zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.

Doba pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve pred 1. aprílom 1962 sa hodnotí pre nároky vzniknuté za účinnosti zákona ako doba zamestnania, aj keď sa za túto dobu nezaplatilo poistné, ak sa splnili ostatné podmienky na započítanie tejto doby podľa doterajších predpisov.

Blízkymi osobami sa rozumejú manželia, deti, rodičia, prarodičia, súrodenci, svokor a svokra ktoréhokoľvek z manželov. Za deti sa považujú aj osvojené deti a deti prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa [§ 11 ods. 2 zákona] ; ak sa o blízku osobu osobne stará muž, toto ustanovenie zákona platí obdobne.

Poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov a spolupracujúcich členov rodiny zaniká

Jednotlivo hospodáriaci roľníci sú povinní podať na príslušnom národnom výbore na predpísanom tlačive za seba a spolupracujúcich členov rodín do ôsmich dní od vzniku poistenia prihlášku na poistenie a do ôsmich dní po jeho zániku odhlášku.

Ak jednotlivo hospodáriaci roľník zavinil nesplnením alebo nesprávnym splnením tejto odhlasovacej povinnosti, že sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, než v akej patrila, platí o povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy ustanovenie zákona obdobne.

Z dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich roľníkov sa poskytujú

Dávka nemocenského poistenia patrí, ak sú splnené podmienky nároku na ňu a ak je zaplatené splatné poistné za celý čas trvania poistenia. Dlžné poistné za čas najviac pol roka pred splnením ostatných podmienok nároku na dávku sa však môže doplatiť do troch mesiacov po ich splnení.

Vymeriavací základ určený pre prevádzateľov poľnohospodárskeho závodu k 30. júnu 1964 podľa predpisov platných toho dňa naďalej platí pre doterajšieho aj každého neskoršieho prevádzateľa tohto poľnohospodárskeho závodu, a to aj v prípade, že sa zmení rozsah započítanej poľnohospodárskej pôdy zmenou jej výmery alebo zmenou druhu pestovaných poľnohospodárskych plodín.

Ak vymeriavací základ nebol určený do 30. júna 1964, po tomto dni ho určí príslušný národný výbor so zreteľom na miestne podmienky a na rozsah obhospodarovanej pôdy podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964. [42)](#poznamky.poznamka-42)

Starobný dôchodok patrí jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý je poistený aspoň 15 rokov, počas trvania poistenia alebo do dvoch rokov po jeho zániku dosiahol vek aspoň 65 rokov a nepožíva invalidný dôchodok.

Invalidný dôchodok patrí jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý získal potrebnú dobu poistenia, ak sa v čase trvania poistenia alebo do dvoch rokov po jeho zániku stal úplne invalidným; pritom sa potrebná doba poistenia posudzuje obdobne podľa [§ 26 zákona] .

Jednotlivo hospodáriaci roľník je úplne invalidný, ak sa pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav stal neschopným vykonávať akúkoľvek sústavnú zárobkovú činnosť alebo ak by výkon takejto činnosti vážne zhoršil jeho zdravotný stav.

Starobný (invalidný) dôchodok jednotlivo hospodáriaceho roľníka je:

Priemerný ročný vymeriavací základ sa určí priemernom vymeriavacích základov za posledných 10, prípadne za posledných 5 kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, podľa toho, čo je pre jednotlivo hospodáriaceho roľníka výhodnejšie.

Dávky pri pracovnom úraze

Pracovným úrazom je úraz utrpený v súvislosti s prevádzkou vlastného poľnohospodárskeho závodu. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz utrpený

pri vzájomnom vypomáhaní v poľnohospodárskych prácach,

pri melioračných prácach,

pri zvoze dreva,

pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám a při odstraňovaní následkov živelných pohrôm alebo pri záslužnej činnosti vykonávanej bez právneho záväzku v prospech celku,

pri výkone verejnej funkcie,

pri niektorých osobitných druhoch činnosti určených v [§ 67] .

Pracovným úrazom sa kladú na roveň choroby z povolania uvedené v [prílohe č. 1 vyhlášky] , ak vznikli za podmienok tam určených.

Jednotlivo hospodáriaci roľník, ktorý sa stal úplne invalidným následkom pracovného úrazu, sa invalidný dôchodok môže zvýšiť o 50 Kčs mesačne.

Jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý sa stal čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu, sa môže poskytnúť čiastočný invalidný dôchodok vo výške 50 % invalidného dôchodku spolu so zvýšením o 30 Kčs mesačne.

Jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, ktorý sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri činnosti uvedenej v odseku 1 písm. d) až f), patrí invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok vymeraný podľa [§ 68] , najmenej však do výšky, ktorá by patrila podľa tohto dielu vyhlášky.

Jednotlivo hospodáriaci roľník je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav jeho pracovná schopnosť podstatne poklesla. Podstatným poklesom pracovnej schopnosti sa rozumie taký pokles telesných alebo duševných síl, ktorý spôsobuje zníženie pracovného výkonu aspoň o tretinu.

Vdovský a sirotský dôchodok patria pozostalým po jednotlivo hospodáriacom roľníkovi za podmienok určených v [§ 37, 38] a [40 zákona] .

Vdovský a sirotský dôchodok sa vymeriava zo starobného (invalidného) dôchodku jednotlivo hospodáriaceho roľníka, počítajúc do toho aj zvýšenie dôchodku podľa [§ 108 ods. 3] .

Vdovský dôchodok je 60 % starobného (invalidného) dôchodku; ustanovenia [§ 38 ods. 4 a 5] a [§ 39 zákona] platia obdobne.

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je 30 % a obojstranne osirelého dieťaťa 50 % starobného (invalidného) dôchodku jednotlivo hospodáriaceho roľníka; sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 300 Kčs mesačne, obojstranne osirelého dieťaťa je najmenej 500 Kčs mesačne. Ustanovenie [§ 41 ods. 5 zákona] platí obdobne.

Ak trvalo prerušenie zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie bez vážneho dôvodu dlhšie ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie pred prerušením pre priznanie dôchodku z I. (II.) pracovnej kategórie, len ak pracujúci bol do dňa vzniku nároku na dôchodok znova zamestnaný v I. (II.) pracovnej kategórii aspoň tri roky; to však neplatí, ak pracujúci získal dovedna aspoň 10 rokov v zamestnaní uvedenom v [§ 12 ods. 1 písm. a) č. 1 zákona] v uránových baniach alebo ak sa stal plne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. (II.) pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním.

Ak došlo k zmene (skončeniu) zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie pri pracujúcich, ktorí

boli zamestnaní v I. pracovnej kategórii aspoň 10 rokov pri ťažbe, prieskume, úprave a konečnom spracovaní uránovej rudy alebo iných rádioaktívnych surovín, alebo

vykonávali aspoň 15 rokov zamestnanie uvedené v [§ 12 ods. 1 písm. a) č. 2 zákona] a z tohto zamestnania boli uvoľnení (prevedení) z dôvodov uvedených v [§ 46 ods. 1 písm. a) až d) Zákonníka práce] , alebo

boli uvoľnení (prevedení) zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie v súvislosti s racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami uvedenými v [§ 2 písm. a)] a získali ku dňu uvoľnenia (prevedenia) aspoň 20 rokov zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, kategórie v súvislosti s racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami uvedenými v [§ 2 písm. a)] a získali ku dňu uvoľnenia (prevedenia) aspoň 20 rokov zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie,

Ochranná lehota dvoch rokov ( [§ 13 ods. 3 zákona] ) od skončenia zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa predlžuje o dobu, po ktorú pracujúci požíval invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo čiastočný dôchodok za výsluhu rokov; na dobu poberania týchto dôchodkov sa neprihliada ani pri posudzovaní, či prerušenie zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie trvalo dlhšie ako päť rokov.

Doba služby v ozbrojených silách zaradenej do I. (II.) kategórie funkcií sa hodnotí ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

Ak pracujúci nebol zamestnaný v I. (II.) pracovnej kategórii po celú dobu potrebnú na získanie výhod z tejto pracovnej kategórie, doba zamestnania v tejto pracovnej kategórii sa započítava ako doba zamestnania v najbližšej nižšej pracovnej kategórii. To platí obdobne pri započítavaní dôb zamestnania I. pracovnej kategórie s rozdielnymi podmienkami nároku na dôchodok.

Výchovné patrí požívateľovi starobného alebo invalidného dôchodku na každé dieťa ( [§ 40 zákona] ). Požívateľke vdovského dôchodku patrí výchovné na každé dieťa ( [§ 40 zákona] ), ak nie je účastná na dôchodkovom poistení ani nemocenskom zabezpečení a má v priamom zaopatrení aspoň jedno dieťa vo veku do troch rokov. Výchovné patrí aj na dieťa zverené požívateľovi niektorého z uvedených dôchodkov do pestúnskej starostlivosti. Výchovné včítane príplatku na dieťa, ktoré je invalidné a vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa vo výške a za podmienok ako výchovné k dôchodkom (príplatok k výchovnému) z dôchodkového zabezpečenia ( [§ 46 zákona] ).

Zvýšenie dôchodku a výchovného pre bezvládnosť sa poskytuje vo výške a za podmienok ustanovených v [§ 47 zákona] .

Ak prestúpi do dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich roľníkov člen jednotného roľníckeho družstva pracujúci v pracovnom pomere alebo člen výrobného družstva, doba ich terajšieho dôchodkového zabezpečenia (poistenia) sa posudzuje ako doba dôchodkového poistenia jednotlivo hospodáriacich roľníkov. Priemerný ročný vymeriavací základ z obdobia posledných 10 (5) rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, sa určí z úhrnu ročných hrubých zárobkov a ročných vymeriavacích základov; do obdobia 10 (5) rokov sa nezahŕňajú náhradné doby.

Ak jednotlivo hospodáriaci roľník, ktorý bezprostredne pred začatím samostatnej zárobkovej činnosti bol pracujúcim ( [§ 3 zákona] ), ku dňu začatia samostatnej zárobkovej činnosti získal dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok alebo starobný dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení platných pre pracujúcich a ak nezanikol nárok na zhodnotenie tejto doby prerušením zamestnania ( [§ 13 zákona] ), posudzuje sa jeho nárok na invalidný alebo starobný dôchodok po čas dvoch rokov od vystúpenia zo zamestnania podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení platných pre pracujúcich.

Poistné za poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka je 10,8 % jeho vymeriavacieho základu a za poistenie spolupracujúcich členov rodiny 11,4 % ich vymeriavacieho základu.

Jednotlivo hospodáriaci roľník platí poistné za seba a spolupracujúceho člena rodiny príslušnému národnému výboru bez osobitného vymerania.

Poistné za uplynulý mesiac je splatné do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. Ak splatné poistné nebolo zaplatené v určenej lehote, je platiteľ poistného povinný platiť od 16. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí, penále vo výške 0,01 % dlžnej sumy za každý deň omeškania. Príslušný národný výbor môže povoliť, aby sa poistné odvádzalo v iných ako mesačných lehotách.

Manželka (manžel) bývajúci s platiteľom v spoločnej domácnosti ručí za poistné, ktoré sa stalo splatným v čase trvania spoločnej domácnosti. Spoluprevádzatelia poľnohospodárskeho závodu ručia za poistné spoločne a nerozdielne.

Predchádzajúce ustanovenia o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov obdobne platia aj pre spolupracujúcich členov ich rodín, pokiaľ sa neustanovuje inak v odsekoch 2 a 3.

Ak ide o spolupracujúceho člena rodiny vo veku do

Ak by vymeriavací základ spolupracujúceho člena rodiny bol podľa predchádzajúceho odseku vyšší ako vymeriavací základ jednotlivo hospodáriaceho roľníka, v závode ktorého pracuje spolupracujúci člen rodiny, určí sa vymeriavací základ spolupracujúceho člena rodiny sumou rovnajúcou sa vymeriavaciemu základu jednotlivo hospodáriaceho roľníka.

Ustanovenie [§ 108 ods. 5] platí obdobne.

Ak je starobný (invalidný) dôchodok, vdovský dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa patriaci podľa tohto dielu vyhlášky jediným zdrojom príjmu dôchodcu a nedosahuje sumu 1 000 Kčs mesačne, zvyšuje sa na túto sumu; ak má dôchodca aj iný príjem a úhrn dôchodku a tohto príjmu nedosahuje sumu 1 000 Kčs mesačne, zvyšuje sa dôchodok tak, aby úhrn dôchodku a príjmu (dôchodku) bol 1 000 Kčs mesačne. Ak je iným príjmom požívateľky vdovského dôchodku starobný (invalidný) dôchodok, zvyšuje sa len starobný (invalidný) dôchodok. Pri súbehu sirotského dôchodku s dôchodkom invalidným alebo vdovským sa zvyšuje len invalidný alebo vdovský dôchodok.

Ak je na starobný (invalidný) dôchodok, ktorý nedosahuje sumu 1 700 Kčs mesačne odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu ( [§ 27] ), dôchodok sa zvyšuje na túto sumu; ak má dôchodca alebo takýto rodinný príslušník aj iný príjem (dôchodok), dôchodok sa zvyšuje tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 1 700 Kčs mesačne. Ak podmienky na zvýšenie dôchodku spĺňajú obaja manželia, zvýši sa len dôchodok patriaci manželovi o rozdiel medzi sumou 1 700 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov manželov.

Dôchodok podľa predchádzajúcich odsekov sa zvyšuje, len ak si dôchodca alebo rodinný príslušník pre starobu, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody nemôže zvýšiť životnú úroveň vlastnou prácou. Pri zvýšení dôchodku sa nehľadí na výchovné, na zvýšenie dôchodku (výchovného) pre bezvládnosť, na príspevky sociálnej starostlivosti, na odmenu za výkon pestúnskej starostlivosti, [43)](#poznamky.poznamka-43) na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka z činnosti, ktorá netrvá dlhšia ako 60 pracovných dní v kalendárnom roku, ani na pracovný príjem dôchodcu alebo jeho rodinného príslušníka staršieho ako 70 rokov. Zvýšenie dôchodku sa nezapočítava do výšky dôchodku rozhodujúcej pre výpočet dôchodkov pozostalých.

Ak zomrel jednotlivo hospodáriaci roľník alebo spolupracujúci člen rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka následkom pracovného úrazu ( [§ 108] ), môže sa pozostalému manželovi (manželke), môže sa pozostalému manželovi (manželke), druhovi (družke), deťom, rodičom, prarodičom, súrodencom, svokrovi, svokre, zaťovi a neveste, ktorí vystrojili pohreb, poskytnúť pohrebné vo výške 1000 Kčs. Ak pohreb vystrojil niekto, iný ako pozostalý, pohrebné sa môže poskytnúť až do výšky preukázaných výdavkov, najviac však v sume 1000 Kčs.

Ak zomrel rodinný príslušník jednotlivo hospodáriaceho roľníka alebo spolupracujúceho člena rodiny následkom pracovného úrazu ( [§ 108] ), osobám, ktoré vystrojili pohreb sa môže v prípadoch hodných zreteľa poskytnúť pohrebné vo výške 500 Kčs až 800 Kčs. Za rodinných príslušníkov sa považujú občania uvedení v [§ 33 ods. 3] , pokiaľ sami nie sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení (poistení).

Ustanovenia prvého dielu o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov platia s výnimkou ustanovení [§ 104] a [108] , [§ 113 ods. 1] a [§ 118] aj pre dôchodkové poistenie iných samostatne hospodáriacich osôb a spolupracujúcich členov ich rodín.

Vymeriavací základ samostatne hospodáriacich osôb, ktoré nie sú jednotlivo hospodáriacimi roľníkmi, je:

ak je zárobková činnosť vykonávaná bez spolupracovníkov ......... 800 Kčs mesačne,

ak je zárobková činnosť vykonávaná s jedným alebo niekoľkými spolupracovníkmi ...............1 100 Kčs mesačne.

Vymeriavací základ samostatne hospodáriacich osôb, ktoré vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť bez spolupracovníkov a preukážu, že ich ročný základ dane z príjmov obyvateľstva neprevyšuje 16 000 Kčs, je 600 Kčs mesačne; ak však ročný základ dane z príjmov obyvateľstva neprevyšuje 6000 Kčs alebo túto sumu neprevýšil pred určením dane paušálnou sumou, je vymeriavací základ 400 Kčs mesačne. Vymeriavací základ sa určí podľa ročného základu dane z príjmov obyvateľstva pripadajúceho na predchádzajúci rok. Daňovníkom, ktorým je daň z príjmov obyvateľstva určená paušálnou sumou, sa vymeriavací základ určí vo výške rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a výdavkami vynaloženými na dosiahnutie tohto príjmu za predchádzajúci rok. Príslušný národný výbor v prípadoch sociálne odôvodnených môže vymeriavací základ znížiť, ak ide o zárobkovú činnosť vykonávanú bez spolupracovníkov a ak ročný základ dane z príjmov obyvateľstva neprekročil sumu 3600 Kčs. Vymeriavací základ sa môže znížiť, ak ročný základ dane nepresahuje 2400 Kčs, na 160 Kčs mesačne, a ak ročný základ dane presahuje 2400 Kčs, avšak ak nedosahuje sumu 3600 Kčs, na 240 Kčs mesačne.

Za spolupracovníkov samostatne hospodáriacich osôb sa na účely vymeriavacieho základu považujú spolupracujúci členovia rodiny ( [§ 98 ods. 3] ).

Za vymeriavací základ spolupracujúceho člena rodiny samostatne hospodáriacej osoby sa považuje suma, ktorá by patrila ako mzda pracovnej sile (pracovníkovi), ktorú spolupracujúci člen rodiny nahradzuje. Vymeriavací základ však nesmie byť vyšší ako vymeriavací základ samostatne hospodáriacej osoby.

Poistné samostatne hospodáriacej osoby je 10 % jej vymeriavacieho základu a poistné spolupracujúceho člena rodiny 11 % jeho vymeriavacieho základu.

Úpravou podľa predchádzajúcich odsekov nie je dotknuté použitie ustanovení [§ 67 a 68] ; v tomto prípade sa na posúdenie čiastočnej invalidity použijú ustanovenia [§ 108 ods. 6] obdobne.

Pre dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka ( [§ 98] ) a inej samostatne hospodáriacej osoby ( [§ 117] ), ktorí sú účastníkmi odboja, a pozostalých po ich platia obdobne ustanovenia zákona o skupinách účastníkov odboja, o invalidnom (čiastočnom invalidnom) dôchodku účastníka odboja, ak vznikla úplná (čiastočná) invalidita v súvislosti s odbojovou činnosťou, o najvyššej a najnižšej výmere starobného a invalidného dôchodku účastníka odboja, o najnižšej výmere vdovského dôchodku vdovy po účastníkovi odboja, a o opätovnom vzniku nároku týchto vdov na vdovský dôchodok ( [§ 57 ods. 1 zákona] ), o krátení jej vdovského dôchodku s príjmom zo zárobkovej činnosti, o najnižších výmerách starobného a invalidného dôchodku vdovy po účastníkovi odboja, ktorá nemá nárok na vdovský dôchodok ( [§ 57 ods. 5 zákona] ), o výške sirotského dôchodku dieťaťa po účastníkovi odboja a o výške dôchodku rodičov účastníka odboja a o úprave dôchodku, ktorý je jediným zdrojom príjmu a o zvýšení dôchodku pre bezvládnosť ( [§ 60a zákona] ); inak platia ustanovenia tejto časti vyhlášky s ďalej uvedenými odchýlkami.

Vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok účastníka odboja I. a II. skupiny sa určí tak, že od veku 65 rokov sa odpočíta jeden rok za každý začatý rok odbojovej činnosti; potrebný vek však je najmenej 60 rokov, ak ide o účastníka odboja I. skupiny, a 62 rokov, ak ide o účastníka odboja II. skupiny.

Vek potrebný pre nárok ba starobný dôchodok účastníka odboja III. skupiny, ktorý bol aspoň šesť mesiacov väznený z dôvodov fašistickej perzekúcie, 64 rokov.

Doba štúdia žiaka stredného odborného učilišťa pripravovaného na zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa praktické vyučovanie pravidelne uskutočňuje na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne aj pre pracujúcich, ktorí sa pripravujú na výkon povolania zaškolením. [6)](#poznamky.poznamka-6)

skupiny mesačne o Kčs I. 120 II. a III. 100 IV. 80

Za každý začatý rok odbojovej činnosti sa dôchodok účastníka odboja zvyšuje

Ustanovenia zákona o najvyššej a najnižšej výmere starobného, invalidného ( [§ 56 zákona] ) a vdovského dôchodku ( [§ 57 zákona] ) platia aj pre dôchodky priznané podľa predpisov platných pred 1. januárom 1976. Zvýšenie dôchodku sa vykoná na žiadosť, najskôr však začínajúc splátkou dôchodku splatnou v januári 1976.

Ustanovenia [§ 72 zákona] a [§ 33] o zabezpečení dôchodcov niektorými ďalšími dávkami platia aj pre dôchodcov, ktorým bol priznaný dôchodok podľa predpisov o dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb a pre ich rodinných príslušníkov ( [§ 33 ods. 3] ), včítane rozvedenej manželky (manžela) za podmienky uvedenej v [§ 33 ods. 4] .

Podpora pri narodení dieťaťa vo výške 2000 Kčs patrí na každé dieťa narodené jednotlivo hospodáriacej roľníčke, inej samostatne hospodáriacej osobe alebo spolupracujúcej členke ich rodiny alebo rodinnej príslušníčke jednotlivo hospodáriaceho roľníka, inej samostatne hospodáriacej osoby alebo spolupracujúceho člena ich rodiny, ak pôrod nastal v dobe trvania dôchodkového poistenia alebo najneskôr do šiestich mesiacov po jeho skončení a poistné sa riadne platí. Manželke alebo družke zomretého jednotlivo hospodáriaceho roľníka alebo inej samostatne hospodáriacej osoby alebo spolupracujúceho člena ich rodiny patrí podpora pri narodení dieťaťa z poistenia zomretého aj vtedy, ak pôrod nastal do 300 dní od jeho úmrtia a poistné sa riadne platí.

Prídavky na deti patria jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, inej samostatne hospodáriacej osobe alebo spolupracujúcemu členovi ich rodiny, ak má nezaopatrené deti a poistné sa riadne platí.

Jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, inej samostatne hospodáriacej osobe alebo spolupracujúcemu členovi ich rodiny povolanému na službu v ozbrojených silách na nezaopatrené deti patria prídavky na deti, ak bol dôchodkove poistený v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby.

Ustanovenia o výške prídavkov na deti, o príplatku na dieťa, ktoré je invalidné a vyžaduje stálu starostlivosť, o nezaopatrených deťoch, o vylúčení nároku na prídavky na deti a o súbehu prídavkov na deti a o ich výplate, ako aj ďalšie ustanovenia týkajúce sa prídavkov na deti, obsiahnuté v predpisoch o zabezpečení matky a dieťaťa družstevných roľníkov, platia tu obdobne.

Pokiaľ v tejto časti vyhlášky nie je určené inak, obdobne platia ustanovenia zákona o povinnostiach oprávnených osôb, o zmene dávky a jej vrátení, o obmedzení výplaty dávok, o výplate dávok inej osobe, o súbehu nárokov na dôchodky, o prechode nároku pri úmrtí oprávneného, o výplate dávok, o dohodách o zrážkach z dávok a o prechode nároku na ústav sociálnej starostlivosti, o premlčaní, o sociálnej starostlivosti, o organizácii a konaní a v odstraňovaní tvrdostí, ako aj ustanovenie [§ 146] , [§ 156 ods. 1, 2] a [4 až 6] , [§ 157] , [§ 159] a [§ 161 ods. 1 zákona] ; ustanovenia [ôsmej časti zákona] však platia, len pokiaľ ide o zvýšenie sirotských dôchodkov.

K [§ 81 ods. 1 a 2] a [§ 172 ods. 1 písm. b) zákona]

Deťom, ktoré nemajú dostačujúci vlastný príjem alebo majetok a o ktoré nie je inak náležite postarané, najmä osobami, ktoré majú k nim vyživovaciu povinnosť, príslušné národné výbory poskytujú pravidelný príspevok na výživu až do sumy 600 Kčs mesačne, a ak je dieťa staršie ako 10 rokov, až do sumy 700 Kčs mesačne.

Príspevok možno poskytovať dieťaťu až do skončenia povinnej školskej dochádzky ( [§ 26] ). Potom ho možno poskytovať za podmienok ustanovených v [§ 40 ods. 3 zákona] .

Ak dieťa, ktorému sa poskytuje príspevok, voči niekomu nárok na výživné určené súdnym rozhodnutím, tento nárok prechádza na štát, a to až do výšky poskytnutého príspevku. Úhradu poskytnutého príspevku vymáhajú príslušné národné výbory; ak sa výživné určené súdnym rozhodnutím riadne platí, táto úhrada sa nevyžaduje.

K [§ 83] a [88 zákona]

Občan má pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav ( [§ 19 ods. 1] ) podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia, prípadne prípravy na pracovné uplatnenie, ak mu jeho zachované funkčné schopnosti umožňujú vykonávať len podstatné menší okruh zamestnaní [ [§ 9 ods. 2 písm. a) zákona] ] v porovnaní so zdravým pracujúcim.

Za občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa vždy považujú občania, ktorí majú

podstatne obmedzenú možnosť pracovného uplatnenia, pretože

sú úplne invalidní podľa ustanovenia [§ 25 ods. 3 písm. c) a d) zákona] , alebo

sú úplne invalidní podľa ustanovení [§ 25 ods. 3 písm. a)] alebo [§ 40 ods. 3 písm. d) zákona] , ale ich zachované funkčné schopnosti po potrebnej liečbe, prípadne po liečebnej rehabilitácii pripúšťajú vykonávať pracovnú rehabilitáciu, alebo

sú požívateľmi čiastočného invalidného dôchodku alebo čiastočného dôchodku za výsluhu rokov, alebo

boli uznaní za čiastočne invalidných, aj keď im nevznikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok z iných dôvodov než pre nesplnené podmienky podstatného poklesu zárobku, alebo

majú značne sťažené všeobecné životné podmienky, alebo

môžu vykonávať sústavné zamestnanie len po osobitnej príprave na pracovné uplatnenie;

podstatne obmedzenú možnosť prípravy na pracovné uplatnenie, pretože

sa môžu pripravovať len na podstatne obmedzený okruh povolaní, alebo

môžu vykonávať po potrebnej príprave len podstatne obmedzený okruh zamestnaní, alebo

sa môžu pripravovať na pracovné uplatnenie len v osobitných zariadeniach štátnej správy, alebo

sú schopní sa pripravovať na budúce povolanie len za mimoriadnych podmienok [ [§ 40 ods. 3 písm. c) zákona] ].

Na zabezpečenie riadnej starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou národné výbory vedú osobitnú evidenciu o týchto občanoch s údajmi o ich pracovnom uplatnení v jednotlivých organizáciách svojho obvodu.

Pracovná rehabilitácia sa vykonáva najmä tým, že sa občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou

poskytujú odborné porady pri voľbe povolania alebo pri príprave na pracovné uplatnenie a informácie o voľných vhodných pracovných miestach,

odporúčajú vhodné zamestnanie a zabezpečuje umiestnenie na vhodné pracovné miesta,

poskytuje príprava na pracovné uplatnenie a umožňuje získanie potrebnej kvalifikácie.

Národné výbory zabezpečujú v spolupráci s organizáciami zúčastnenými na vykonávaní starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vypracovanie ročných plánov úloh potrebných na vykonávanie pracovnej rehabilitácie týchto občanov. V týchto plánoch treba sledovať najmä vyhľadávanie a utváranie ďalších pracovných príležitostí pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, rozširovanie výučbových odborov pre mladistvých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, rozvoj výrobných družstiev invalidov a hospodárskych zariadení Zväzu invalidov v Slovenskej socialistickej republike a spolupráca zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnej starostlivosti pri vykonávaní rehabilitácie.

Poslancom národného výboru a čelnom orgánov ľudovej kontroly, ktorým sa doba výkonu funkcie považuje za zamestnanie ( [§ 56 a 57] ), a funkcionárom zložiek Revolučného odborového hnutia všetkých stupňov aj ostatných zložiek Národného frontu uvoľneným zo zamestnania na výkon funkcie, ktorí boli zamestnaní v I. (II.) pracovnej kategórii bezprostredne pred začiatkom výkonu tejto funkcie, sa doba výkonu funkcie započítava ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, ak sa funkcionári vrátili po skončení výkonu funkcie do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, pokiaľ pre nich nie je výhodnejšia úprava podľa odseku 2; to platí aj, ak v dobe výkonu funkcie vznikol im alebo pozostalým po nich nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia.

Členovi závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, členovi odborovej rady na stavbe a funkcionárovi základnej organizácie Komunistickej strany Československa alebo Socialistického zväzu mládeže, ktorý bol na výkon tejto funkcie na závode uvoľnený zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, sa doba výkonu funkcie započítava ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

Doba zamestnania pracovníkov Odborového zväzu pracovníkov v baníctve a energetike, Odborového zväzu pracovníkov v kovopriemysle a Odborového zväzu pracovníkov v stavebníctve a vo výrobe stavebných hmôt, ktorí pred nastúpením zamestnania vo zväze boli zamestnaní v I. pracovnej kategórii aspoň 20 rokov a pri ktorých je spojená s výkonom terajšieho zamestnania povinnosť pravidelne navštevovať pracovisko pod zemou v baniach, sa započítava ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

Doba výkonu funkcií uvedených v predchádzajúcich odsekoch sa nezapočítava ako doba zamestnania uvedeného v [§ 12 ods. 1 písm. a) č. 1 zákona] ; pracujúcim, ktorí vykonávali toto zamestnanie pred výkonom funkcie, sa započítava pri splnení podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 doba výkonu funkcie ako doba zamestnania uvedeného v [§ 12 ods. 1 písm. a) č. 2 zákona] .

Príprava na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa vykonáva so zreteľom na ich zdravotný stav a v súlade s potrebami národného hospodárstva. príprava na pracovné uplatnenie zahŕňa prípravu na povolanie, včítane zaškolenia, a prípravu na prácu.

Prípravou na povolanie, ktorá sa vykonáva podľa učebných plánov a osnov a ukončuje sa záverečnou skúškou, sa získava úplná kvalifikácia.Pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú schopní podrobiť sa dlhodobej príprave na povolanie, prípadne u ktorých tento spôsob prípravy nie je potrebný, je určené zaškoľovanie. Zaškoľovaním sa umožňuje získať vedomosti a zručnosti požadované pre jednotlivé povolanie príslušného kvalifikačného stupňa; spravidla sa ukončuje skúškou.

Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí sa vracajú do zamestnania a pre dlhotrvajúcu pracovnú neschopnosť alebo v dôsledku vážnejšieho zdravotného postihnutia potrebujú osobitnú prípravu umožňujúcu postupné prispôsobenie sa na výkon práce sa poskytuje príprava na prácu.

Príprava na pracovné uplatnenie sa vykonáva

v organizáciách výcvikom na pracoviskách, v kurzoch alebo vo výcvikových zariadeniach organizácií,

vo výcvikových kurzoch, strediskách alebo iných zariadeniach národných výborov,

v kurzoch spoločenských alebo iných organizácií,

štúdiom.

Organizácia, ktorá vykonáva prípravu na pracovné uplatnenie podľa [§ 130 ods. 4 písm. a)] a [c)] , uhrádza náklady spojené s prípravou vlastných pracovníkov. Ak organizácia poskytne prípravu na pracovné uplatnenie pracujúcim inej organizácie, uhradí náklady spojené s ich prípravou táto organizácia. Ak organizácia poskytne prípravu na pracovné uplatnenie občanom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, uhradí náklady (kurzovné) národný výbor, ktorý ich vyslal na túto prípravu.

Úhradu nákladov pri príprave na pracovné uplatnenie podľa [§ 130 ods. 4 písm. b)] , ako aj náklady na zriadenie a prevádzku výcvikových stredísk a zariadení, uhrádza národný výbor, ktorý organizuje prípravu na pracovné uplatnenie alebo ktorý má v prevádzke výcvikové stredisko, prípadne zariadenie.

Ak sa vykonáva príprava na pracovné uplatnenie podľa [§ 130 ods. 4 písm. d)] , uhradí náklady (školné, kurzovné) národný výbor, ktorý občanov vyslal na túto prípravu.

Ak sa príprava vykonáva v liečebnom zariadení zdravotníckej správy, znáša náklady národný výbor, ktorý prípravu organizuje, spolu s liečebným zariadením.

Náklady podľa predchádzajúcich odsekov sa neuhradzujú občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ak si zvyšuje kvalifikáciu pri výkone svojho pravidelného zamestnania.

K [§ 88] a [§ 90 ods. 1 písm. g) zákona]

Chránené dielne (chránené pracoviská) sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím ( [§ 88 zákona] ). V chránených dielňach môžu pracovať aj

občania, ktorým sa poskytuje príprava na prácu ( [§ 130 ods. 3] ),

občania so zmenenou pracovnou schopnosťou,

pracujúci, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie,

V chránených dielňach (chránených pracoviskách) sa výrobný program a pracovné podmienky prispôsobujú zdravotnému stavu pracujúcich. Chránené dielne zriaďujú predovšetkým hospodárske organizácie; môžu ich však zriaďovať aj národné výbory.

Príspevok v ústavoch pre mládež na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti upravujú osobitné predpisy. [49)](#poznamky.poznamka-49)

Ak je v ústavoch pre mládež umiestnený občan starší jako 18 rokov poberajúci invalidný dôchodok, určí sa výška príspevku na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti v rozsahu, ako keby bol umiestnený v ústave pre dospelých občanov ( [§ 141 a nasl.] ).

Príspevok v ústavoch pre dospelých občanov telesne, zmyslove alebo mentálne postihnutých a v domovoch dôchodcov sa určí až do výšky prevádzkových výdavkov pripadajúcich v priemere na jedného obyvateľa. Najvyššiu sumu príspevku, prípadne príspevku v odlišnej výške podľa spôsobu ubytovania a vybavenosti ústavu určí Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí so zreteľom na prevádzkové výdavky všetkých týchto ústavov za kalendárny rok pripadajúce v priemere na jeden ubytovací deň. Z dôchodku alebo z iného pravidelného príjmu obyvateľovi ústavu musí zostať aspoň 190 Kčs mesačne.

Ak sa poskytuje ústavné zaopatrenie manželom, za základ na určenie príspevku každého z nich sa berie jedna polovica úhrnu ich dôchodkov (príjmov); ak dôchodok (príjem) má len jeden z manželov, polovica jeho dôchodku (príjmu).

Na určenie výšky príspevku sa do príjmu nezahŕňajú

sumy poskytované osobám, ktoré je obyvateľ ústavu povinný vyživovať,

odmeny za práce vykonávané pri prevádzke ústavu alebo jeho pomocného hospodárstva,

odmeny za iné práce vykonávané so súhlasom vedúceho ústavu neprevyšujúceho 100 Kčs mesačne; z vyšších odmien sa nezahŕňa polovica čistej odmeny prevyšujúca 100 Kčs mesačne.

Národný výbor v odôvodnených prípadoch neprihliada při určení výšky príspevku na pracovné odmeny nevidomých alebo občanov mimoriadne ťažko postihnutých na zdraví a na odmeny za práce v poľnohospodárstve, ak sú organizované ústavom.

Ak sa obyvateľ ústavu pre dospelých občanov telesne, zmyslove alebo mentálne postihnutých alebo obyvateľ domova dôchodcov prechodne zdržiava so súhlasom vedúceho mimo ústavu, platí sa príspevok najviac 5 Kčs denne.

Ak je obyvateľ ústavu pre dospelých občanov telesne, zmyslovo alebo mentálne postihnutých alebo obyvateľ domova dôchodcov v bezplatnom zaopatrení lekárskeho zariadenia, platí sa po čas, po ktorý sa dôchodok vypláca v úplnej výške ( [§ 63 ods. 2 zákona] ), určený príspevok, najviac však 10 Kčs denne.

V prípadoch uvedených v predchádzajúcich odsekoch sa nepovažuje platenie doplatku od občanov, ktorí majú voči obyvateľovi ústavu vyživovaciu povinnosť ( [§ 102 ods. 2 zákona] ).

Úhrada za ubytovanie a základnú starostlivosť poskytovanú v domovoch - penziónoch, ktoré sú buď samostatným zariadením ústavnej sociálnej starostlivosti alebo súčasťou domova dôchodcov, sa určí podľa rozsahu obytnej jednotky, jej základného prevádzkového zariadenia a vybavenia, podľa ostatných nákladov spojených s ubytovaním a rozsahu základnej starostlivosti, ktorá sa poskytuje všetkým obyvateľom domova - penziónu. Základné sadzby a postup pre výpočet tejto úhrady určí Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Príspevok sa platí mesačne vopred, a to v deň nástupu do ústavu za čas do konca kalendárneho mesiaca a za ďalšie mesiace v deň určený národným výborom, ktorý príspevok vymeriava. Dôchodcovia príspevok platia v deň nástupu do ústavu za čas do dňa budúcej výplaty dôchodku a naďalej vždy v deň výplaty dôchodku; príspevok sa zráža z dôchodku ( [§ 70 ods. 2 zákona] ).

Za obdobie kratšie ako jeden mesiac sa príspevok platí podľa dní; denný príspevok je tridsatina mesačného príspevku. Ak obyvateľ ústavu zomrie počas obdobia, na ktoré sa príspevok vopred zaplatil. čas príspevku zaplateného obyvateľom ústavu sa nevracia.

Príspevok sa zaokrúhľuje na celé koruny dole.

Obyvateľom ústavu pre dospelých občanov telesne, zmyslove alebo mentálne postihnutých a obyvateľov domovov dôchodcov, ktorí nemajú prostriedky na úhradu drobných osobných potrieb, sa poskytuje vreckové vo výške 190 Kčs mesačne.

K [§ 108 zákona]

Sociálna komisia jednotného roľníckeho družstva

podáva v konaní o dávkach dôchodkového zabezpečenia príslušnému národnému výboru návrh na zápočet doby pracovnej činnosti uvedenej v [§ 1 ods. 1 písm. a) a b)] a na zápočet kalendárneho roka, v ktorom člen jednotného roľníckeho družstva pred 1. januárom 1976 neodpracoval určený počet pracovných dní,

vyjadruje sa k žiadostiam o dávky a služby a o kúpeľnú starostlivosť, o ktorých rozhodujú orgány sociálneho zabezpečenia národných výborov alebo príslušný orgán dôchodkového zabezpečenia republiky,

pomáha vytvárať predpoklady na najširšie a trvalé pracovné uplatnenie členov jednotných roľníckych družstiev so zmenenou pracovnou schopnosťou.

Jednotné roľnícke družstvá obstarávajú na vlastný náklad administratívne práce potrebné na vykonávanie sociálneho zabezpečenia.

Ak je pracujúci v čase podania žiadosti práceneschopný a býva v inom okrese, v akom je sídlo organizácie, alebo ak býva pozostalý po pracujúcom v inom okrese, v akom je sídlo organizácie, v ktorej bol pracujúci zamestnaný, žiadosť o dôchodok sa môže podať na príslušnom národnom výbore bydliska žiadateľa.

Organizácia je povinná poskytnúť odborovému orgánu, a ak ide o jednotné roľnícke družstvo, sociálnej komisii, všetku pomoc; najmä spisuje žiadosť o dôchodok a zabezpečuje, aby žiadosť bola doložená potrebnými dokladmi a včas zaslaná príslušnému národnému výboru bydliska žiadateľa. Na spisovanie žiadosti o dôchodok je organizácia povinná určiť svojho pracovníka.

Orgán sociálneho zabezpečenia informuje odborový, prípadne družstevný orgán, ak o to žiada, o priebehu konania a zašle tomuto orgánu na vedomie odpis rozhodnutia.

Za deň uplatnenia nároku na dôchodok sa považuje deň, keď sa pracujúci (pozostalý po pracujúcom) prvýkrát obrátil na príslušný orgán ( [§ 110 zákona] ) so žiadosťou o dôchodok. Deň uplatnenia nároku sa v žiadosti musí vyznačiť. Príslušný orgán nesmie odmietnuť spísanie žiadosti o dôchodok, a to aj keď sa domnieva, že občan nespĺňa podmienky určené pre nárok na dôchodok alebo ak nie je žiadosť občana doložená potrebnými dokladmi.

K [§ 25] , [107] a [132 zákona]

Ak bol pracujúci práceneschopný pre chorobu alebo úraz po dobu aspoň troch mesiacov, ktorému patrí nemocenské, nepožiadal o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, z podnetu lekárskej poradnej komisie (lekárskej komisie) začne príslušná správna komisia národného výboru konanie o úplnej (čiastočnej) invalidite pracujúceho. [50)](#poznamky.poznamka-50)

Konanie podľa predchádzajúceho odseku sa vykoná aj vtedy, ak pracujúci síce už podal žiadosť o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, tejto žiadosti sa však nevyhovelo z iných dôvodov než preto, že pracujúci nie je ani čiastočne invalidný.

Pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, konanie o prechode z neschopnosti na službu do úplnej (čiastočnej) invalidity upravujú predpisy vydané v odbore pôsobnosti federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra. [51)](#poznamky.poznamka-51)

Povinnosti viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia má

Povinnosti uložené organizácii pri vedení záznamov plní u všetkých pracujúcich tej istej organizácie, včítane pracujúcich pridelených na pobočné (miestne oddelené) pracoviská, útvar, v ktorom sa vedie účtovná evidencia ich zárobkov.

Organizácia je povinná zaznamenávať údaje o okolnostiach rozhodujúcich pre nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia, pre ich výšku a výplatu v evidencii pracujúcich, a to spravidla na mzdových listoch.

Občan zamestnávajúci pracujúceho splní svoju povinnosť, ak má o pracujúcom zaznamenané údaje predpísané v [§ 154] na mzdovom liste založenom na účely dane zo mzdy. [53)](#poznamky.poznamka-53)

Evidencia, ktorú organizácia vedie o svojich pracujúcich, musí obsahovať na účely sociálneho zabezpečenia tieto údaje:

priezvisko (včítane všetkých predošlých priezvísk), meno, osobné údaje a bydlisko pracujúceho;

rodné číslo;

začiatok a koniec pracovného, prípadne členského pomeru pracujúceho, u člena jednotného roľníckeho družstva aj začiatok a koniec pracovnej činnosti ( [§ 157] );

príspevok na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia člena jednotného roľníckeho družstva.

označenie druhu činnosti a doby jej trvania, pričom u pracujúcich, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, sa zapisujú údaje o dobe a trvaní práce (údajom počtu dní za kalendárnu dobu skutočnej práce) a druh činnosti sa označí podľa názvoslovia a podľa poradových čísiel uvedených v rezortných zoznamoch; [79)](#poznamky.poznamka-79)

hrubý zárobok pracujúceho za jednotlivé mzdové (výplatné) obdobia a jeho zložky;

kalendárnu dobu, po ktorú mal pracujúci nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe, zabezpečenia matky a dieťaťa) poskytované namiesto zárobku, dobu materskej dovolenky, po ktorú sa neposkytovala peňažná pomoc v materstve, dobu ďalšej materskej dovolenky, dobu ošetrovania člena rodiny, po ktorú sa už neposkytovala podpora pri ošetrovaní člena rodiny, a dobu neplateného pracovného voľna poskytnutého organizáciou za účelom štúdia účastníkom štúdia popri zamestnaní alebo na účely odborného alebo politického školenia;

dobu, po ktorú pracujúci vykonával službu v ozbrojených silách;

záznam, či pracujúci poberá dôchodok a aký a kto ho vypláca, a či pracujúci poberá osobitný príspevok baníkov; [85)](#poznamky.poznamka-85)

Organizácia je povinná do 1. júla 1976 založiť, prípadne doplniť záznamy o dobe výkonu a druhu zamestnaní novozaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie podľa predpisov platných po 31. decembri 1975, a to aj pre pracujúcich, ktorí tieto zamestnania vykonávali pred týmto dňom. Záznamy o dobe výkonu a druhu zamestnaní zaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie organizácia je povinná bežne viesť.

Ak ide o žiakov a študentov [ [§ 151 písm. h)] ], je povinnosť školy podľa odseku 1 splnená, pokiaľ v záznamoch školy sú obsiahnuté údaje uvedené v odseku 1 písm. a), b) a d), prípadne písm. g) a ďalej začiatok a koniec štúdia; ak bolo štúdium prerušené, predčasne skončené alebo sa v ňom opäť pokračovalo, aj tieto údaje.

Ak ide o občana poskytujúceho služby, je povinnosťou národného výboru [ [§ 151 písm. l)] ] viesť v evidencii, okrem údajov uvedených v odseku 1 písm. a), b), f), g) a h), aj povolenie na poskytovanie služieb, príjmy dosiahnuté výkonom povolenej činnosti, výšku dane z príjmov obyvateľstva vyrubenej z týchto príjmov podľa príslušných predpisov [81)](#poznamky.poznamka-81) a výšku vlastných výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti.

Organizácia je povinná viesť a predkladať príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a na výzvu podávať aj iné hlásenia; ak ide o pracujúceho, ktorému vznikol nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy ( [§ 119 a nasl.] ) alebo o pracujúceho uvedeného v [§ 171 ods. 1 písm. a)] , predkladá sa evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a podávajú sa hlásenia orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a spravodlivosti republík podľa toho, ktorý orgán je príslušný rozhodovať o dávkach dôchodkového zabezpečenia ( [§ 130 ods. 3 zákona] ).

Pokiaľ ide o študujúcich [ [§ 151 písm. h)] ], predkladá škola príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia namiesto evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia potvrdenie o štúdiu ( [§ 154 ods. 3] ).

Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „evidenčný list“) organizácia založí ihneď pri vstupe pracujúceho do pracovného (členského) pomeru a vedie ho po celú dobu, po ktorú tento pomer trvá.

Ustanovenia predchádzajúceho odseku neplatia, ak ide o pracujúceho požívateľa starobného dôchodku alebo jeho časti.

Do evidenčného listu sa zapisuje za každý kalendárny rok po účtovnej uzávierke (uzávierke mzdových listov), najneskôr do 30. apríla nasledujúceho roka, doba trvania pracovného (členského) pomeru, druh činnosti, hrubý zárobok a doba, po ktorú mal pracujúci nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe, zabezpečenia matky a dieťaťa) poskytované namiesto zárobku, doba materskej dovolenky, po ktorú sa neposkytovala peňažná pomoc v materstve, doba ďalšej materskej dovolenky, doba ošetrovania člena rodiny, po ktorú sa už neposkytovala podpora pri ošetrovaní člena rodiny, a doba pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny za prácu) poskytnutého organizáciou na štúdium popri zamestnaní alebo na účasť na odbornom alebo politickom školení. U členov jednotných roľníckych družstiev sa do evidenčného listu zapisujú aj presné údaje o vzniku a zániku zabezpečenia v chorobe a rozsah splnenia pracovného úväzku v kalendárnom roku; pritom sa počet skutočne odpracovaných dní a dní postavených im na roveň vykazuje oddelene. U pracujúcich, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, sa do evidenčného listu zapisujú údaje o čase a trvaní práce (údajom počtu dní za kalendárny čas skutočnej práce) a druh činnosti podľa názvoslovia a poradových čísiel uvedených v rezortných zoznamoch; pritom sa osobitne vyznačí výkon zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.

V evidenčných listoch organizácia uvádza druh vykonávanej činnosti podľa doterajších predpisov. Ak je podľa nových predpisov druh činnosti zaradený do výhodnejšej pracovnej kategórie, organizácia uvedie údaje podľa týchto nových predpisov za celé skoršie obdobie v príslušnej rubrike.

Evidenčné listy sa predkladajú prostredníctvom príslušného národného výboru, v obvode ktorého je útvar organizácie, v ktorom je uvedená evidencia miezd (mzdová učtáreň). Ak vedie útvar organizácie so sídlom v Slovenskej socialistickej republike evidenčné listy za jej pracujúcich, ktorí majú pracovisko v Českej socialistickej republike, odovzdá ich národnému výboru príslušnému pre tieto pracoviská. Obdobne sa postupuje, ak má útvar v Českej socialistickej republike pracovisko v Slovenskej socialistickej republike.

Organizácia je povinná predložiť evidenčný list do jedného týždňa po konečnom vyúčtovaní zárobkov

pri výstupe pracujúceho zo zamestnania; ak je nepochybné, že pracujúci čoskoro znova do tohto zamestnania vstúpi, možno pokračovať v záznamoch na predošlom evidenčnom liste;

pri zrušení organizácie, prípadne jej útvaru.

Ak pracujúci zostane v zamestnaní aj po tom, čo požiadal o invalidný dôchodok, organizácia pre neho založí nový evidenčný list, na ktorom pokračuje v záznamoch.

Organizácia má povinnosť ohlásiť, ak do zamestnania v nej vstúpi požívateľ akéhokoľvek dôchodku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia).

Ak však ide o požívateľa starobného dôchodku a požívateľku vdovského dôchodku, ktorej sa súčasne vypláca starobný dôchodok alebo ktorá dovŕšila vek 57 rokov, [83)](#poznamky.poznamka-83) má organizácia povinnosť ohlási

vstup do zamestnania dojednaného na neurčitú dobu, ak nejde o občana poskytujúceho služby na základe povolenia národného výboru,

vstup do zamestnania dojednaného na dlhšiu dobu ako jeden rok, ak ide o zamestnanie, pri ktorom sa poskytuje starobný a vdovský dôchodok v nezmenenej výške popri zárobku nepresahujúceho 22 000 Kčs ročne,

vstup do zamestnania, pri ktorom sa poskytuje starobný a vdovský dôchodok v nezmenenej výške popri zárobku nepresahujúceho 22 000 Kčs ročne, pracujúceho dôchodcu, ktorý už v takom zamestnaní v kalendárnom roku zárobok 22 000 Kčs dosiahol,

mesiac, v ktorom zárobok pracujúceho dôchodcu v zamestnaní, pri ktorom sa poskytuje starobný a vdovský dôchodok v nezmenenej výške popri zárobku nepresahujúceho 22 000 Kčs, v kalendárnom roku presiahol sumu 22 000 Kčs, ak pracujúci dôchodca pokračuje v zamestnaní; do zárobku pracujúceho dôchodcu zahrnie pritom organizácia aj zárobky ním dosiahnuté v kalendárnom roku v iných organizáciách v predchádzajúcich, prípadne súbežných zamestnaniach,

vstup do zamestnania pracujúceho dôchodcu mladšieho ako 70 rokov, ktorému bol dôchodok upravený ako jediný zdroj príjmu.

Hlásenie podľa odseku 1 musí obsahovať priezvisko, meno, rodné číslo, osobné údaje a bydlisko pracujúceho, deň, keď došlo k vstupu do zamestnania, prípadne keď nastala iná skutočnosť zakladajúca ohlasovaciu povinnosť, a výšku predpokladaného hrubého zárobku. Ak ide o pracujúceho, na dieťa ktorého poberá výchovné k dôchodku iný občan, musí hlásenie obsahovať aj priezvisko, meno, rodné číslo, osobné údaje a bydlisko občana, ktorý poberá výchovné. U požívateľky vdovského dôchodku a u požívateľa dôchodku za výsluhu rokov je organizácia povinná hlásiť vždy za 12 kalendárnych mesiacov výšku dosiahnutého hrubého zárobku a výšku vyplácaného nemocenského, a to oddelene.

Hlásenie podľa odseku 2 musí obsahovať popri skutočnostiach uvedených v tomto odseku priezvisko, meno, rodné číslo a osobné údaje pracujúceho dôchodcu.

Ak ide o požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy, musí hlásenie obsahovať okrem údajov uvedených v predchádzajúcich odsekov aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku.

Organizácia má povinnosť odoslať hlásenie do 8 dní po dni, keď nastala skutočnosť zakladajúca ohlasovaciu povinnosť, orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky alebo príslušnému národnému výboru podľa toho, ktorý z týchto orgánov je príslušný rozhodovať o dávke. Ak ide o požívateľa dôchodkov podmienených nepriaznivým zdravotným stavom, zasiela organizácia hlásenie príslušnému národnému výboru podľa miesta bydliska požívateľa dôchodku. Hlásenie týkajúce sa požívateľov dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy je organizácia povinná v uvedenej lehote odoslať orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a spravodlivosti republík podľa toho, ktorý orgán priznal dôchodok.

Predložením evidenčného listu podľa [§ 155] nie je splnená povinnosť uložená organizácii v predchádzajúcich odsekoch.

Povinnosti organizácií uvedené v predchádzajúcich odsekoch plní aj občan, ktorý zamestnáva iného občana.

K [§ 47 ods. 3] , [§ 63 ods. 2] a [§ 115 zákona]

Zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti sú povinné podávať hlásenia o dôchodcoch prijatých do ústavnej starostlivosti (prepustených z ústavnej starostlivosti), ktorým bol dôchodok zvýšený pre bezvládnosť ( [§ 47 ods. 1 zákona] ), pokiaľ ústavné ošetrovanie potrvá (trvalo) dlhšie ako štyri mesiace.

Psychiatrické liečebne sú povinné podávať hlásenia o občanoch prijatých do ústavnej starostlivosti (prepustených z ústavnej starostlivosti) a požívajúcich akúkoľvek dávku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) alebo zaopatrovací príspevok, pokiaľ ústavné ošetrovanie potrvá (trvalo) dlhšie ako tri mesiace.

Hlásenie musí obsahovať priezvisko, meno, osobné údaje a bydlisko požívateľa dôchodku (zaopatrovacieho príspevku), jeho rodné číslo, deň, keď bol prijatý do ústavného ošetrovania alebo keď bol prepustený z ústavného ošetrovania, a pri prijatí do ústavnej starostlivosti aj údaje o občanoch ním vyživovaných. Ak ide o požívateľov dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy, musí hlásenie obsahovať okrem uvedených údajov aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku. Hlásenie sa podáva na základe oznámenia občanov prijatých do ústavnej starostlivosti alebo ich rodinných príslušníkov.

Hlásenie treba odoslať do 15 dní pred koncom štvrtého mesiaca ústavného ošetrovania, ak ide o zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti, a do 15 dní pred koncom tretieho mesiaca ústavného ošetrovania, ak ide o psychiatrickú liečebňu; pri prepustení z ústavného ošetrovania sa hlásenie odosiela do 15 dní odo dňa prepustenia. Hlásenie sa zasiela príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky; ak ide o požívateľa sociálneho dôchodku alebo zaopatrovacieho príspevku, zasiela sa hlásenie príslušnému národnému výboru, v obvode ktorého má ošetrovaný bydlisko, a ak ide o požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy, zasiela sa hlásenie orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra, ministerstiev vnútra a spravodlivosti republík podľa toho, ktorý orgán priznal dôchodok.

K [§ 116 ods. 3 a 4 zákona]

Rozhodnutie národného výboru sa nepovažuje za podklad rozhodnutia orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, ak sa vydalo ešte pred podaním žiadosti o takúto dávku; to platí tiež ak rozhodnutie národného výboru bolo síce vydané po uplatnení zákonného nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, o ktorom je príslušný rozhodovať orgán dôchodkového zabezpečenia republiky, rieši však otázku, ktorej posúdenie je dané na voľnú úvahu národnému výboru. Proti takýmto rozhodnutiam sa preto možno odvolať na národný výbor vyššieho stupňa. Súd však preskúmava zákonnosť takto vydaných rozhodnutí národných výborov len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o dávke.

Rozhodnutie národného výboru, ktoré je len podkladom pre rozhodnutie orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, sa účastníkovi konania vydá písomne v rozhodnutí orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o dávke.

Náhrada nevyhnutných výdavkov a ušlého zárobku v konaní o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia patrí

Občanom uvedeným v [§ 162] platí náhrada cestovného při použití verejných hromadných dopravných prostriedkov za cestu z miesta bydliska do miesta, kam sú predvolaní, a späť, ak je bydlisko vzdialené od tohto miesta viac ako dva kilometre.

Pri použití železnice sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu. Príplatok na rýchlik na cestu do miesta predvolania sa uhrádza len vtedy, ak oprávnený uplatňujúci nárok na náhradu cestovného by pri použití iného verejného hromadného dopravného prostriedku cestu musel nastúpiť pred šiestou hodinou, aby sa mohol včas dostaviť pred šetrenie alebo na rokovanie správnej komisie; za cestu späť sa uhrádza príplatok na rýchlik obdobne len vtedy, ak by sa inak cesta do miesta bydliska predĺžila nad 24. hodinu.

Ak má oprávnený možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí mu náhrada len vo výške zľaveného cestovného; ak má možnosť použiť voľný lístok, náhrada za cestovné mu nepatrí.

Náhrada cestovného pri použití nájomného automobilu alebo povozu, ako aj náhrada cestovného pri použití vlastného motorového vozidla sa poskytne len vtedy, ak lekár uzná nevyhnutnosť takejto dopravy so zreteľom na zdravotný stav vyšetrovaného. Výška náhrady sa spravuje sadzbami určenými všeobecnými predpismi. [54)](#poznamky.poznamka-54)

Náhrada cestovných výdavkov sa poskytuje, len ak sú preukázané.

Stravné a nocľažné sa poskytuje podľa všeobecných predpisov o náhrade cestovných výdavkov. [55)](#poznamky.poznamka-55)

Nocľažné patrí, ak by sa vyšetrovaný pri použití verejného hromadného dopravného prostriedku nemohol vrátiť do miesta svojho bydliska do 24. hodiny toho istého dňa, keď sa skončilo vyšetrenie alebo rokovanie správnej komisie.

Stravné a nocľažné nepatrí za čas pobytu v liečebnom ústave; rovnako nepatrí, ak je stravovanie a ubytovanie bezplatne poskytnuté orgánom národného výboru.

Iné nevyhnutné výdavky, ktoré občania mali v súvislosti s vyšetrením alebo s účasťou na rokovaní správnej komisie, na ktorú boli predvolaní (napr. úschovné za vozík pre invalidov), sa uhrádzajú v preukázanej výške.

Pracujúcim, ktorí sa v konaní o dávkach alebo službách sociálnej starostlivosti na vyzvanie podrobili vyšetreniu alebo sa na vyzvanie dostavili na rokovanie správnej komisie, patrí za čas, za ktorý im ušiel zárobok, jeho náhrada.

Náhrada ušlého zárobku nepatrí za čas, za ktorý pracujúcemu patrí nemocenské alebo za ktorý mu organizácie poskytne náhradu mzdy (pracovnej odmeny).

Náhrada ušlého zárobku patrí vo výške a za podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku aj sprievodcovi občanov, ktorí sa na vyzvanie podrobili vyšetreniu alebo sa dostavili na rokovanie správnej komisie, ak lekár potvrdil, že predvolaný sa na vyšetrenie alebo na rokovanie správnej komisie nemohol dostaviť bez sprievodcu.

Nárok na náhradu ušlého zárobku treba uplatniť do 30 dní po skončení vyšetrenia alebo rokovania správnej komisie. Žiadosť o náhradu je potrebné doložiť potvrdením organizácie obsahujúcim údaje potrebné na zistenie nároku na náhradu ušlého zárobku a jeho výšky.

Nárok na náhradu sa uplatňuje na národnom výbore, při ktorom je zriadená správna komisia, ktorá pôsobila v konaní o dávke (službe). Tento národný výbor rozhodne o náhrade a vykoná jej výplatu.

Pre vojakov z povolania a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti (ďalej len „vojak z povolania“) platia ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ sa ďalej neurčuje inak.

K [§ 120 zákona]

Doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa hodnotí pre nárok na starobný a invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok ako služba vojakov z povolania zaradená v I. (II.) kategórie funkcií.

Doba vojenskej činnej služby konanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvýkrát ustanovený.

Ustanovenie [§ 13] tu platí obdobne.

K [§ 121 zákona]

Ak vojak z povolania vykonával službu po dobu kratšiu jako 10, prípadne 5 kalendárnych rokov, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok aj za túto kratšiu dobu, a to z hrubých zárobkov za kalendárne roky po roku prijatia do služobného pomeru vojaka z povolania.

Ak však kalendárny rok predchádzajúci bezprostredne kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dôchodok, je tiež rokom prijatia do služobného pomeru vojaka z povolania, priemerný mesačný zárobok sa vypočítava z hrubých zárobkov dosiahnutých za celú dobu služby; to platí tiež, ak nárok na dôchodok vznikne v kalendárnom roku, ktorý je súčasne rokom prijatia do služobného pomeru vojaka z povolania.

K [§ 129 zákona]

Peňažné príspevky sa poskytujú na žiadosť oprávneného alebo z vlastného podnetu príslušného orgánu federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra, prípadne ministerstiev vnútra republík alebo z podnetu spoločenskej organizácie. Žiadosť o poskytnutie príspevku sa podáva u toho orgánu, ktorý priznal dôchodok.

Ostatné služby a dávky sociálnej starostlivosti poskytujú požívateľom dôchodkov vyplácaných orgánmi uvedenými v predchádzajúcom odseku národné výbory.

K [§ 130 zákona]

Orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra republík rozhodujú v odboroch svoje pôsobnosti o nárokoch na dávky sociálneho zabezpečenia, ak

žiadateľ vykonával aspoň 20 rokov službu v ozbrojených silách; to platí aj v prípadoch uvedených v [§ 163 zákona] ,

žiadateľ splnil podmienky nároku na starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok v dobe služby v ozbrojených silách alebo najneskoršie do dvoch rokov od skončenia služobného pomeru alebo sa stal úplne (čiastočne) invalidným následkom ochorení vzniknutých pri výkone služby alebo v priamej súvislosti s ním,

ide o občanov uvedených v [§ 165 zákona] a o občanov, ktorým k 1. januáru 1976 vyplácajú orgány uvedených ministerstiev akýkoľvek dôchodok,

ide o pozostalých po vojakoch z povolania alebo po občanoch uvedených pod písm. a) až c).

Vedenie záznamov ( [§ 151 a nasl.] ) v dobe trvania služobného pomeru vojaka z povolania upravujú predpisy federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra.

Dobu služby vojakov z povolania, ktorým nevznikol nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, orgány federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra republík oznamujú orgánom dôchodkového zabezpečenia republík. Hrubý zárobok sa oznamuje orgánom dôchodkového zabezpečenia republík na ich žiadosť, pokiaľ je to potrebné pre rozhodnutie o dávke.

Pri krátení vdovského dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania pre súbeh s príjmom so zárobkovej činnosti sa postupuje podľa [§ 24 ods. 4] s tou odchýlkou, že sa krátenie dôchodku a zúčtovanie vyplatených preddavkov môže vykonávať po uplynutí kalendárneho roka.

Ustanovenia predchádzajúceho dielu vyhlášky platia aj pre príslušníkov zborov nápravnej výchovy s tým, že pôsobnosť, ktorá podľa týchto ustanovení patrí orgánom ministerstiev vnútra republík, vykonávajú orgány ministerstiev spravodlivosti republík.

Zrušujú sa

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1976.

Za dlhodobe nepriaznivý zdravotný stav sa pokladá nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy potrvá dlhšie ako rok.

Sústavné zamestnanie je zamestnanie vykonávané s určitou pravidelnosťou a v takom rozsahu, že dosiahnutý zárobok tvorí stály zdroj príjmu pracujúceho; takým zamestnaním však nie je zamestnanie, ktoré nezakladá nemocenské poistenie (zabezpečenie v chorobe).

Zamestnanie je celkom neprimerané predošlým schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania, ak je pracujúcemu celkom cudzie a odľahlé jeho doterajšiemu zamestnaniu a nie sú v ňom dostatočne využité jeho predošlé schopnosti, takže z hľadiska spoločenských záujmov sa nevyžaduje, aby pracujúci vykonával takéto neprimerané zamestnanie. Predošlými schopnosťami pracujúceho sa rozumejú tak vrodené telesné i duševné schopnosti, ako aj znalosti, vedomosti a skúsenosti získané pred dlhodobým zhoršením zdravotného stavu prípravou na povolanie v organizáciách alebo štúdiom na školách všetkých stupňov, prípadne dlhšie trvajúcim výkonom zamestnania.

Za dobu štúdia sa považuje aj doba odbornej prípravy v osobitných odborných učilištiach.

Za dobu zamestnania sa považuje aj

doba, po ktorú bol pracujúci vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie

doba sústavnej pracovnej činnosti vykonávanej v ústavoch sociálnej starostlivosti občanmi (aj mladistvými), ktorí sú umiestnení v týchto ústavoch pre veľmi ťažké telesné (zmyslové) alebo mentálne postihnutie ( [§ 93 ods. 3] a [§ 94 zákona] ), ak pracovná odmena dosahuje aspoň 120 Kčs mesačne,

doba pracovnej výchovy v diagnostických ústavoch pre mládež,

doba, po ktorú bol pracujúci zaradený do pracovného útvaru podľa vládneho nariadenia č. 223/1938 Zb. o pracovných útvaroch, a doba, po ktorú bol pracujúci začlenený okupantami v dobe neslobody do osobitných útvarov zriadených na vojnové účely.

Za podstatný pokles zárobku pracujúceho sa spravidla považuje, ak priemer jeho hrubých zárobkov ( [§ 14 a 15] ) včítane odmien poskytovaných na základe dohody o pracovnej činnosti a príjmov občana poskytujúceho služby na základe povolenia národného výboru, znížených o výdavky spojené s touto činnosťou zistený za posledných 12 mesiacov je aspoň o tretinu nižší ako priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava dôchodok, ale neobmedzený podľa [§ 14 ods. 5 zákona] . Ak sa pracujúci stal čiastočne invalidným v čase prípravy na pracovné uplatnenie alebo ak po priznaní dôchodku nastali podstatné zmeny v mzdových pomeroch pracujúcich, porovnáva sa priemer hrubých zárobkov pracujúceho spravidla za posledných 12 mesiacov s priemerným zárobkom obvykle dosahovaným v zamestnaní, ktoré pracujúci vykonával v čase vzniku nároku na dôchodok. Porovnanie priemeru hrubých zárobkov so zárobkom obvykle dosahovaným v zamestnaní, ktoré pracujúci vykonával v čase vzniku nároku na dôchodok, sa ďalej uskutočňuje buď po piatich rokoch od porovnania podľa predchádzajúcej vety, alebo po piatich rokoch poberania čiastočného invalidného dôchodku, ak v tomto období k porovnaniu nedošlo.

Do priemeru hrubých zárobkov na preskúmanie podstatného poklesu zárobku sa nezahŕňajú

podiely na hospodárskych výsledkoch,

náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku,

mimoriadne odmeny, [65)](#poznamky.poznamka-65)

príjmy za mimoriadne smeny v dňoch pracovného pokoja vykonávané z dôvodu naliehavej potreby národného hospodárstva,

stabilizačné odmeny [ [§ 14 ods. 1 písm. a) č. 6] ],

vernostný prídavok baníkov,

odmeny poskytované pri významných pracovných a životných výročiach, [66)](#poznamky.poznamka-66)

odmeny do výšky 2000 Kčs ročne za dobrovoľnú verejnoprospešnú činnosť (napr. odmeny za brigádnickú činnosť v akcii Z),

príjmy z krátkodobej činnosti bezprostredne smerujúce k odstráneniu nepriaznivých dôsledkov živelných pohrôm,

príspevok na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia platený jednotným roľníckym družstvom.

Ak ide o občana poskytujúceho služby na základe povolenia národného výboru, skúma sa splnenie podmienky podstatného poklesu zárobku vždy po uplynutí kalendárneho roka.

Ak hrubý zárobok pracujúceho (požívateľa čiastočného invalidného dôchodku) nie je viac ako 1200 Kčs mesačne, podmienka podstatného poklesu zárobku sa považuje za splnenú.

Rovnako kvalifikované zamestnanie je zamestnanie, ktoré nie je celkom odľahlé doterajšiemu zamestnaniu, kladie podobné požiadavky na zdatnosť pracujúceho a spravidla mu umožňuje dosiahnuť približne rovnaký zárobok ako v doterajšom zamestnaní.

Obzvlášť uľahčené pracovné podmienky sú podstatné pracovné úľavy, najmä osobitná úprava pracovného času (napr. skrátenie pracovného času a rozmnoženie alebo predĺženie pracovných prestávok), zníženie požiadaviek na pracovný výkon pracujúceho v úkole a pod.

Zamestnanie menej kvalifikované je zamestnanie, na ktoré pracujúci stačí svojimi telesnými a duševnými schopnosťami, ktoré však pri porovnaní s doterajším zamestnaním kladie menšie požiadavky na telesnú silu, zručnosť, znalosť, vedomosti a skúsenosti, prípadne na zodpovednosť pracujúceho, a spravidla mu umožňuje dosiahnuť len podstatne nižší zárobok ako v doterajšom zamestnaní.

Ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným účastník odboja, ktorý utrpel poškodenie na zdraví následkom účasti na odboji (väznenia alebo internácie z dôvodov fašistickej perzekúcie v dobe neslobody), predpokladá sa, že úplná (čiastočná) invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou (väznením, internáciou), ak povahou prípadu nie je táto súvislosť vylúčená.

Rovnaké nároky ako pri pracovnom úraze, má pracujúci aj pri úraze, ktorý utrpel pri osobitných druhoch činnosti za okolností uvedených v [§ 67] . Pritom sa za priemerný mesačný zárobok ( [§ 14 zákona] ) považuje najmenej suma 1400 Kčs.

Choroby z povolania sú choroby uvedené v [prílohe č. 1 vyhlášky] , ak vznikli za podmienok tam určených.

Za pracovný úraz utrpený pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním sa považuje aj pracovný úraz ( [§ 27 ods. 1 prvá veta zákona] ), ktorý utrpel lekár pri záchranných prácach pod zemou v hlbinných baniach pri plnení svojich pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením týchto úloh.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok pracujúceho (občana), ktorému vznikol nárok na tento dôchodok pred dovŕšením 28 rokov, sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs, pokiaľ skutočne dosiahnutý priemerný mesačný zárobok nie je pre neho výhodnejší.

Všeobecné životné podmienky značne sťažuje taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa prejavuje zrejmými chorobnými príznakmi alebo vadami (napr. stav po amputovaní končatiny), pre ktoré pracujúci môže vykonávať bežné životné úkony (obliekanie, obstarávanie jedla, cesta do práce) a uspokojovať obvyklé spoločenské a kultúrne potreby (návšteva verejných miestností, kultúrnych podnikov) len so značnými ťažkosťami pri porovnaní so zdravými pracujúcimi žijúcimi v podobnom prostredí.

Pri rozhodovaní o čiastočnom invalidnom dôchodku sa prihliada na sociálne pomery pracujúceho a jeho rodiny.

K [§ 39] a [§ 68 ods. 2 zákona]

Príjmom zo zárobkovej činnosti je príjem z akejkoľvek činnosti pravidelne konanej. Do príjmu sa zahŕňajú aj peňažné dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa) nahradzujúce ušlý zárobok zo zárobkovej činnosti. Ak však ide o zárobkovú činnosť, ktorá by zakladala dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov a ostatných samostatne hospodáriacich osôb, považujú sa za príjem z tejto činnosti vymeriavacie základy určené podľa predpisov o dôchodkovom poistení uvedených osôb.

Do úhrnu dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti sa nezapočíta zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Starostlivosťou o dieťa sa rozumie starostlivosť poskytovaná dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom najdlhšie do 26. roku veku dieťaťa, ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v [§ 40 ods. 3 zákona] .

Krátenie vdovského dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti sa vykoná najprv dočasne podľa príjmu pravdepodobne očakávaného na podklade oznámenia dôchodkyne alebo organizácie, pre ktorú dôchodkyňa pracuje; takto krátený dôchodok sa vypláca ako preddavok. Po uplynutí 12 mesiacov zárobkovej činnosti dôchodkyne alebo po skoršom ukončení tejto činnosti sa zistí hrubý príjem z tejto činnosti, krátenie sa upraví podľa priemerného mesačného príjmu dosiahnutého v tomto čase a vyplatené preddavky sa zúčtujú. Ak dôchodkyňa pokračuje v zárobkovej činnosti, dôchodok na naďalej vypláca v preddavkovaných čiastkach zodpovedajúcich novej úprave krátenia a preddavky sa zúčtujú po uplynutí 12 mesiacov. Ak ide o občianku poskytujúcu služby na základe povolenia národného výboru, vykonáva sa krátenie vdovského dôchodku vždy po uplynutí kalendárneho roka.

Ak pracujúcej požívateľke vdovského dôchodku patrí invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok, starobný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov), vykoná sa najprv úprava dôchodku podľa [§ 65 ods. 2 zákona] a vdovský dôchodok alebo jeho časť sa kráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti podľa ustanovenia o súbehu vdovského dôchodku s takýmto príjmom.

Pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším starobným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov a so zárobkom úhrn dôchodkov po krátení nesmie byť nižší, ako by činil samotný starobný dôchodok (dôchodok za výsluhu rokov), prípadne znížený pri zamestnaní (pre súbeh so zárobkom); pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším invalidným dôchodkom (čiastočným invalidným dôchodkom, čiastočným dôchodkom za výsluhu rokov) a so zárobkom nesmie byť úhrn dôchodkov po krátení nižší, ako by činil samotný invalidný dôchodok (čiastočný invalidný dôchodok. čiastočný dôchodok za výsluhu rokov).

K [§ 40 ods. 3 písm. a)] , [§ 46 ods. 5] a [§ 73 ods. 3 zákona]

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje

štúdium na stredných a vysokých školách [19)](#poznamky.poznamka-19) s výnimkou štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového, externého a pod.), kombinovaného štúdia a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov,

odborná príprava v osobitných odborných učilištiach,

príprava na výkon povolania zaškolením, [84)](#poznamky.poznamka-84)

príprava na pracovné uplatnenie vo výcvikových zariadeniach pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou ( [§ 130] ) a v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie podľa predchádzajúceho odseku písm. a) a b) sa začína najskoršie od začiatku školského roka prvého ročníka školy. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje aj

doba od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roka, ak dieťa bez prerušenia pokračuje v ďalšom štúdiu,

doba školských prázdnin nadväzujúcich bezprostredne na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,

doba po skončení posledného ročníka školy do vykonania určenej záverečnej skúšky, najdlhšie však do konca nasledujúceho školského roka, pokiaľ dieťa pred uplynutím tejto doby nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,

iné štúdium alebo výučba, ak je svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia ministerstva školstva republiky postavené na roveň štúdiu na školách uvedených v odseku 1 písm. a).

K [§ 40 ods. 3] , [§ 46 ods. 5] a [§ 73 ods. 3 zákona]

Za povinnú školskú dochádzku sa považuje aj obdobie školských prázdnin nadväzujúcich na skončenie obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom dieťa dovŕši posledný rok povinnej školskej dochádzky, pokiaľ dieťa v tomto čase nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť.

K [§ 42 ods. 1, 2] a [4 zákona]

Pre nárok na úpravu dôchodkov, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, sa rozumejú iným príjmom dôchodcu čistý príjem z akejkoľvek zárobkovej činnosti, čistý príjem z nehnuteľnosti, príjem z výživného a sumy, daňovej úľavy platiteľa dane zo mzdy vyplývajúcej z uznania dôchodcu za ním vyživovanú osobu, alebo ak je suma tejto daňovej úľavy menšia ako 100 Kčs mesačne, suma 100 Kčs mesačne. [21)](#poznamky.poznamka-21) Naturálne požitky sa započítavajú rovnakou hodnotou, akou sa započítavajú na účely dane zo mzdy. [22)](#poznamky.poznamka-22) Za príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti sa považuje základ pre vymeranie príslušnej dane (poľnohospodárskej, dane z príjmov obyvateľstva); ak je však skutočný čistý výnos nižší ako tento základ preto, že občan vykonávajúci zárobkovú činnosť nemohol plne pracovať pre nepriaznivý zdravotný stav alebo z iných vážnych dôvodov, prihliada sa na tento nižší výnos.

Za iný príjem dôchodcu sa nepovažuje hodnota ústavného zaopatrenia dôchodcu umiestneného v ústave sociálnej starostlivosti ani sumy, ktoré platia občania majúci voči dôchodcovi vyživovaciu povinnosť na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti.

Za rodinných príslušníkov dôchodcu, pokiaľ s ním žijú v spoločnej domácnosti a sú na neho odkázaní výživou, sa považujú

manželka (manžel),

deti do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravujú na budúce povolanie predpísaným výcvikom (štúdiom) alebo sa nemôžu pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo sú invalidné [ [§ 40 ods. 3 písm. a)] a [d) zákona] ],

deti, ktoré prevzal dôchodca do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, vnuci a súrodenci za podmienok uvedených pod písm. b),

rodičia, prarodičia, svokor a svokra,

sestra alebo dcéra, ktorá ovdovenému alebo rozvedenému dôchodcovi vedie domácnosť, pokiaľ sa v nej stará o jeho dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,

družka (druh), pokiaľ žije s dôchodcom v spoločnej domácnosti aspoň tri mesiace a nemá vlastný dôchodok.

K [§ 45 zákona]

Za potrebného sa považuje občan, ktorého životné potreby nie sú zabezpečené vlastnými príjmami ani výživným (príspevkom na výživu) od iných osôb.

Životné potreby sa spravidla nepokladajú za zabezpečené, ak

jednotlivá osoba je odkázaná na príjem nedosahujúci 1 000 Kčs mesačne alebo manželská dvojica (druh a družka) na príjem nedosahujúci 1 700 Kčs mesačne,

užívateľ poľnohospodárskej pôdy je odkázaný na výnos pôdy, ktorú obhospodaruje a ktorá neprevyšuje výmeru 0,5 ha a v horskej oblasti 2 ha.

Pri posudzovaní potrebnosti sa neprihliada na vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine, ak by sa jej plnením ohrozila slušná životná miera povinného alebo príslušníka jeho rodiny.

Na účely výplaty výchovného sa denný alebo týždenný pobyt dieťaťa v ústave (zariadení) pre starostlivosť o mládež nepovažuje za úplné priame zaopatrenie dieťaťa, ak toto dieťa je aj v pravidelnej starostlivosti rodiča alebo iného oprávneného.

K [§ 47 zákona]

Čiastočne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje pomoc inej osoby pri niektorých nevyhnutných životných úkonoch (napr.pri umývaní, česaní, obliekaní).

Prevažne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje pravidelnú pomoc inej osoby pri hlavných životných úkonoch (napr.pri chôdzi, pri výkone fyziologickej potreby).

Úplne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje trvalé ošetrovanie a pomoc inej osoby pri všetkých životných úkonoch.

K [§ 48 až 50 zákona]

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 1750 Kčs, pokiaľ skutočne dosiahnutý priemerný mesačný zárobok nie je pre nich výhodnejší.

Členovi jednotného roľníckeho družstva sa pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku započítava kalendárny rok, ak v ňom odpracoval všetky pracovné dni, ktoré pre neho vyplývajú z jeho pracovného zaradenia, najmenej však

150 pracovných dní alebo

100 pracovných dní, ak ide o člena jednotného roľníckeho družstva so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo členku jednotného roľníckeho družstva, ktorá sa stará aspoň o jedno dieťa predškolského veku staršie ako tri roky alebo o invalidné maloleté dieťa, ktoré potrebuje stálu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre také deti.

Odpracovaným dňom sa rozumie deň, v ktorom člen jednotného roľníckeho družstva pracoval v družstve v rozsahu ustanovenom predpismi o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa. [56)](#poznamky.poznamka-56)

Odpracovaným dňom sa kladú na roveň dni,

po ktoré člen jednotného roľníckeho družstva so súhlasom družstva pracoval mimo družstva,

za ktoré sa poskytujú peňažné dávky zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa nahrádzajúce mzdu,

ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov alebo ošetrovania iného chorého člena rodiny po uplynutí doby, po ktorú sa poskytuje podpora pri ošetrovaní člena rodiny, za podmienok uvedených v zákone o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa, [57)](#poznamky.poznamka-57)

za ktoré sa poskytuje pracovníkom náhrada mzdy, prípadne mzda, ako aj doba, za ktorú náhrada mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci nepatrí len preto, že pracovník nespĺňa požadovanú podmienku doby zamestnania.

po ktoré sa žena starala o dieťa (aj osvojenca alebo iné dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo o invalidné maloleté dieťa, ktoré potrebuje stálu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre také deti,

dovolenky na zotavenie a dni kúpeľnej starostlivosti,

po ktoré člen jednotného roľníckeho družstva vykonával verejnú funkciu, pokiaľ nebol na jej výkon dlhodobo uvoľnený, plnil občiansku povinnosť alebo iný úkon vo všeobecnom záujme, vykonával službu v ozbrojených silách včítane dní potrebného pracovného voľna poskytovaného v súvislosti s touto službou,

po ktoré člen jednotného roľníckeho družstva preukázateľne nemohol pracovať pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, prípadne pre prekážku na strane družstva,

pracovného voľna poskytovaného podľa predpisov o štúdiu popri zamestnaní a dni účasti na odbornom alebo politickom školení,

po ktoré sa mužovi poskytoval príspevok podľa zákona o materskom príspevku.

Ak členstvo v družstve vzniklo alebo zaniklo v priebehu kalendárneho roka, započítava sa členovi jednotného roľníckeho družstva doba, po ktorú členstvo v družstve trvalo, pokiaľ v tomto období odpracoval všetky pracovné dni, ktoré pre neho vyplývajú z jeho pracovného zaradenia. Odpracované dni musia tvoriť aspoň pomernú časť úväzku ustanoveného v odseku 1 písm. a) alebo b) zodpovedajúcu dobe, po ktorú členstvo v družstve trvalo.

Členovi jednotného roľníckeho družstva, ktorý nepracoval v družstve po časť kalendárneho roka z dôvodov uvedených v odseku 6, sa započíta tá časť kalendárneho roka, v ktorej uvedené dôvody netrvali, ak v tomto období odpracoval všetky pracovné dni, ktoré pre neho vyplývajú z jeho pracovného zaradenia. Ustanovenie poslednej vety predchádzajúceho odseku platí obdobne.

Dôvodmi podľa predchádzajúceho odseku sú

výkon verejnej funkcie, pre ktorú bol člen jednotného roľníckeho družstva dlhodobo uvoľnený,

príprava na povolanie štúdiom [ [§ 10 ods. 1 písm. d) zákona] ],

starostlivosť ženy o dieťa predškolského veku staršie ako tri roky, pokiaľ táto žena nespĺňa podmienky zápočtu celého kalendárneho roka [odsek 1 písm. b)],

prerušenie pracovnej činnosti v družstve z vážnych dôvodov ( [§ 13 ods. 2 zákona] ),

poberanie starobného alebo invalidného dôchodku,

väzba alebo výkon trestu odňatia slobody.

Ak člen jednotného roľníckeho družstva neodpracoval počet pracovných dní potrebný podľa predchádzajúcich odsekov na zápočet celého kalendárneho roka alebo jeho časti, započítavajú sa pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku len odpracované dni, prípadne dni, ktoré sa im kladú na roveň, pokiaľ pracovná činnosť člena jednotného roľníckeho družstva zakladala zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa. [58)](#poznamky.poznamka-58)

Ustanoveniami predchádzajúcich odsekov nie sú dotknuté predpisy o zápočte náhradných dôb do doby pracovnej činnosti na účely dôchodkového zabezpečenia.

K [§ 49 zákona]

Za účasť na civilnej obrane, na príprave na obranu Československej socialistickej republiky a za účasť na brannej výchove podľa predpisov o brannej výchove sa považuje účasť na akcii, ktorá je vopred organizovaná a označená ako civilná obrana, príprava na obranu alebo ako branná výchova a je aj tak vykonávaná.

Úraz utrpený pri účasti no vojenskej príprave na vysokých školách sa posudzuje ako úraz pri účasti na brannej výchove.

Kto utrpel úraz (chorobu z povolania) pri akciách uvedených v predchádzajúcich odsekoch alebo v priamej súvislosti s nimi, je povinný to ohlásiť bez meškania organizácii, ktorá akciu usporiadala; to obdobne platí pre pozostalých po ňom.

Organizácia, ktorá usporiada akciu uvedenú v odsekoch 1 a 2, je povinná spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie nárokov podľa zákona, a vydávať o týchto skutočnostiach potvrdenie. Je aj povinná ohlásiť úraz (chorobu z povolania) najneskôr do ôsmich dní po vykonanom vyšetrovaní príslušnému národnému výboru.

Ak patrí výchovné k dôchodku na dieťa za dobu, za ktorú sa už poskytovali prídavky na deti z nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe), na výchovnom sa vyplatí len rozdiel medzi výškou výchovného a výškou prídavkov na deti.

Ak sa na dieťa poskytovalo výchovné, hoci sa na toto dieťa mali poskytovať prídavky na deti, zastaví sa výplata výchovného pri výplate splátky dôchodku splatnej po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré už bolo výchovné vyplatené. Výchovné za predchádzajúci čas sa nepovažuje za preplatok, pokiaľ nepresahovalo výšku, v ktorej by prídavky na deti za tento čas inak patrili; podmienkou však je, že sa na toto dieťa poskytlo výchovné len raz a že sa neporušili predpisy o výplate výchovného.

Ak v rodine dôchodcu žijú deti, z ktorých na niektoré sa výchovné vypláca manželovi a na ostatné sa výchovné vypláca manželke, poskytne sa na žiadosť k súčtu súm výchovného, ktoré sa vyplácajú na tieto deti, doplatok do výšky výchovného, ktoré by sa poskytovalo na všetky deti len k jednému dôchodku. Doplatok sa rozdelí k výchovnému pomernou časťou podľa počtu detí; ustanovenie [§ 46 ods. 7 poslednej vety zákona] platí aj tu.

Ak požívateľ dôchodku neuplatnil nárok na výchovné, hoci by mu inak patrilo, je oprávnený uplatniť nárok na výchovné z jeho dôchodkového zabezpečenia (poistenia) v záujme dieťaťa druhý z rodičov, iný občan, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení, opatrovník alebo orgán poverený úlohami v starostlivosti o deti.

Ak orgány dôchodkového zabezpečenia priznávajú starobný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské, zúčtujú s doplatkom dôchodku nemocenské vyplatené za dlhšiu dobu, ako ustanovujú predpisy o nemocenskom poistení (zabezpečení v chorobe). [67)](#poznamky.poznamka-67)

Ak orgány dôchodkového zabezpečenia priznávajú invalidný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské priznané po vzniku nároku na tento dôchodok, zúčtujú s doplatkom dôchodku nemocenské vyplatené za dlhšiu dobu, ako ustanovujú predpisy o nemocenskom poistení (zabezpečení v chorobe). [67)](#poznamky.poznamka-67)

Ak orgány dôchodkového zabezpečenia priznávajú invalidný dôchodok spätne i za čas, po ktorý sa poskytoval sirotský dôchodok, prídavky na deti alebo výchovné včítane príplatku na invalidné dieťa, zúčtujú sa tieto vyplatené dávky s doplatkom dôchodku.

Ak orgány dôchodkového zabezpečenia priznávajú starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo osobný dôchodok za dobu, po ktorú sa poskytoval osobitný príspevok baníkov, [85)](#poznamky.poznamka-85) zúčtujú od 1. septembra 1984 vyplatený príspevok s doplatkom uvedených dôchodkov.

Ak to vyžaduje výživa detí a manželky dôchodcu, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody dlhšie ako jeden mesiac, alebo bol vzatý do väzby, aby sa im vyplácala časť dôchodku, vypláca sa manželke a deťom dôchodcu časť jeho dôchodku až do výšky 60 %; pritom sa hľadí najmä na čiastky z pracovnej odmeny odsúdeného, ktoré sa poskytujú na úhradu potrieb rodiny, a na to, či manželka dôchodcu sa stará o deti a či sa môže zapojiť do práce.

Dávky uvedené v [§ 72 zákona] na poskytujú dôchodcom, ak sa podmienky pre nárok na tieto dávky splnili v dobe,

keď dôchodca poberá dôchodok,

keď sa dôchodok nevypláca, avšak nárok na dôchodok trvá,

keď sa dôchodok odňal, avšak rozhodnutie o odňatí dôchodku doteraz sa nestalo právoplatným,

trvania ochrannej lehoty 42 dní, ktorá začína dňom nasledujúcim po dni, keď rozhodnutie o odňatí dôchodku sa stalo právoplatným. Ak však pred uplynutím tejto lehoty vznikne nemocenské poistenie (zabezpečenie v chorobe, nemocenská starostlivosť) podľa iných predpisov, končí ochranná lehota dňom vzniku tohto poistenia (zabezpečenia v chorobe, nemocenskej starostlivosti).

Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na dôchodcov, ktorí v čase poberania dôchodku sa zúčastnili nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe, nemocenskej starostlivosti) ako pracujúci a ktorým z tohto poistenia doteraz plynie ochranná lehota.

Za podmienok určených v predchádzajúcich odsekoch sa poskytujú dávky uvedené v [§ 72 zákona] aj

manželke (manželovi),

deťom do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravujú na budúce povolanie predpísaným výcvikom (štúdiom) alebo sa nemôžu pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo sú invalidné [ [§ 40 ods. 3 písm. c) a d) zákona] ]; pokiaľ sú výživou prevažne odkázané na dôchodcu,

deťom, ktoré dôchodca prevzal do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov, vnukom a súrodencom, za podmienok uvedených pod písmenom b),

rodičom, prarodičom, svokrovi a svokre,

sestre alebo dcére, ktorá ovdovelému alebo rozvedenému dôchodcovi vedie domácnosť, pokiaľ sa v nej stará o jeho dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky,

družke, pokiaľ s dôchodcom žije v spoločnej domácnosti aspoň tri mesiace.

Dávky uvedené v [§ 72 zákona] sa poskytujú aj rozvedenej manželke (manželovi) dôchodcu, pokiaľ má dôchodca voči nej vyživovaciu povinnosť.

K [§ 73 ods. 1] , [§ 77 ods. 2] a [§ 78 zákona]

Službou v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky, pokiaľ nejde o službu vojaka z povolania, sa rozumie

v [§ 73 ods. 1 zákona] základná služba ( [§ 27 branného zákona č. 92/1949 Zb.] v znení zákona č. 19/1958 Zb.) a náhradná služba ( [§ 28 branného zákona] ),

v [§ 77 ods. 2] a [§ 78 zákona] tieto služby:

vojenské cvičenie ( [§ 39 branného zákona] ),

ďalšia služba ( [§ 37 branného zákona] ), pokiaľ vojak nie je hmotne zabezpečený obdobne ako vojak z povolania,

mimoriadna služba ( [§ 46 ods. 1 branného zákona] ),

zvláštna služba ( [§ 46 ods. 2 branného zákona] ), s výnimkou zvláštnej služby príslušníkov Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti,

osobné úkony pre potreby ozbrojených síl ( [§ 45 branného zákona] ).

Ak vojak vykonáva po skončení jedného druhu služby bezprostredne ten istý alebo iný druh služby v ozbrojených silách, nadväzujúca služba sa z hľadiska nárokov na zaopatrovací príspevok posudzuje ako pokračovanie predchádzajúcej služby.

K [§ 73 ods. 2 písm. b), c)] a [e) zákona]

Za vážny dôvod, pre ktorý manželka nemôže byť zárobkovo činná, sa považuje napr. ťarchavosť začínajúc trinástym týždňom, sústavná príprava na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom, starostlivosť o dieťa predškolského veku staršie ako tri roky, ktoré nie je invalidné (ods. 2), ak starostlivosť oň nie je možné zabezpečiť inak. Pri družke sa za takýto vážny dôvod považuje len ťarchavosť začínajúc trinástym týždňom, ak vojak uznal podľa zákona svoje otcovstvo k počatému dieťaťu, alebo starostlivosť družky o dieťa vojaka za podmienok uvedených v predchádzajúcej vete.

Starostlivosť o dieťa vo veku do troch rokov sa kladie naroveň starostlivosti o invalidné dieťa najdlhšie do 26. roku veku, ak potrebuje stálu starostlivosť a nie je umiestnené v ústave sociálnej starostlivosti.

K [§ 73 ods. 4 zákona]

Príspevok na úhradu za užívanie bytu a za služby s tým spojené sa môže poskytovať až do sumy 300 Kčs mesačne

K [§ 74 ods. 3 zákona]

Hrubými zárobkami vojaka na účely zaopatrovacieho príspevku sú zárobky, ktoré sú započítateľné pre určenie priemerného mesačného zárobku v dôchodkovom zabezpečení s výnimkou sumy príspevku uvedeného v [§ 14 ods. 1 písm. c) č. 6] ; pre určenie hrubých zárobkov žiakov a študentov platí ustanovenie [§ 60] . Ak ide o umelca ( [§ 39 ods. 1] ), hrubými zárobkami sa rozumie ročný príjem, podľa ktorého bol umelec zaradený ku dňu nástupu základnej (náhradnej) služby do príjmového stupňa na účely dôchodkového zabezpečenia ( [§ 75 ods. 1 a 2] ). Ak je vojakom jednotlivo hospodáriaci roľník, iná samostatne hospodáriaca osoba alebo spolupracujúci člen rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka alebo inej samostatne hospodáriacej osoby, hrubými zárobkami sa rozumie suma 1000 Kčs mesačne.

Z doby rozhodujúcej pre výpočet priemeru hrubých zárobkov vojaka sa vylučuje doba služby v ozbrojených silách, doba pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a doba odborného a politického školenia; ak sa tieto doby vylučujú, nezapočítavajú sa ani príjmy v nich dosiahnuté.

K [§ 74 ods. 4 zákona]

Na krátenie zaopatrovacieho príspevku manželky (družky) vojaka pri súbehu s príjmom sú zárobkovej činnosti obdobne platia ustanovenia platné na krátenie vdovského dôchodku ( [§ 24] ) s tou odchýlkou, že sa priemer hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti manželky (družky) vojaka zisťuje za obdobie šiestich mesiacov.

K [§ 77 ods. 2 zákona]

Vedeckým pracovníkom, spisovateľom, hudobným skladateľom, výtvarným umelcom, architektom, novinárom, výkonným umelcom a artistom ( [§ 72] ) pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách s výnimkou základnej (náhradnej) služby patrí náhrada príjmu, ak bezprostredne pred nástupom vojenského cvičenia (inej služby) mali účasť na povinnom dôchodkovom zabezpečení umelcov ( [§ 73 ods. 1] ) aspoň tri mesiace; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak sa nemohla splniť z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iného vážneho dôvodu.

Do doby trojmesačného povinného dôchodkového zabezpečenia umelcov pred nastúpením vojenského cvičenia (inej služby) sa započítavajú aj doby jeho dôchodkového zabezpečenia, ak bezprostredne predchádzali umeleckej činnosti.

Náhrada príjmu za každý mesiac vojenského cvičenia (inej služby) je

50 % priemerného mesačného príjmu, ak ide o umelca, ktorý nevyživuje žiadnu osobu,

65 % z priemerného mesačného príjmu, ak ide o umelca, ktorý vyživuje aspoň jednu osobu,

90 % z priemerného mesačného príjmu, ak ide o umelca, ktorý vyživuje aspoň dve osoby, a

95 % z priemerného mesačného príjmu, ak ide o umelca, ktorý vyživuje tri alebo viac osôb.

Priemerným mesačným príjmom umelca sa rozumie dvanástina ročného príjmu, podľa ktorého bol umelec zaradený ku dňu nástupu vojenského cvičenia (inej služby) do príjmového stupňa na účely dôchodkového zabezpečenia ( [§ 75] ); ak priemerný mesačný príjem prevyšuje sumu 3000 Kčs, náhrada príjmu sa vypočítava len z tejto sumy.

Náhrada príjmu umelca sa znižuje o sumy, ktoré umelec príjme za svoju umeleckú činnosť vykonávanú v čase vojenského cvičenia (inej služby).

Pokiaľ ide o okruh osôb, na ktoré sa prihliada pre určenie výšky náhrady príjmu, a ďalšie podmienky, platia ustanovenia [§ 78 ods. 5 a 6 zákona] a [§ 41 ods. 2] .

K [§ 77 ods. 2 zákona]

Občanom poskytujúcim služby na základe povolenia národného výboru patrí pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách, s výnimkou základnej (náhradnej) služby, náhrada príjmu, ak bezprostredne pred nástupom vojenského cvičenia (inej služby) mali účasť na zabezpečení podľa druhej časti, piateho dielu aspoň tri mesiace; splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak sa nemohla splniť z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iného vážneho dôvodu.

Do doby uvedenej v predchádzajúcom odseku sa započítavajú aj doby, v ktorých bol občan poskytujúci služby bezprostredne pred udelením povolenia na výkon tejto činnosti dôchodkovo zabezpečený z dôvodu inej činnosti.

Náhrada príjmu sa poskytuje za každý kalendárny deň vojenského cvičenia. Základom pre výpočet náhrady príjmu je priemerný čistý denný príjem ( [§ 97d] ). Pre poskytovanie náhrady príjmu inak platia obdobne ustanovenia [§ 78 ods. 2] , [5 a 6 zákona] .

K [§ 10 ods. 1 písm. e)] a [ods. 5 písm. d) zákona]

K [§ 75 ods. 1 zákona]

Zaopatrovací príspevok (náhrada príjmu umelca a občana poskytujúceho služby na základe povolenia národného výboru) sa zaokrúhľuje na celé koruny hore a vypláca sa v určenom výplatnom termíne na bežný mesiac.

Za časť kalendárneho mesiaca sa vypláca za každý deň služby v ozbrojených silách tridsatina mesačného zaopatrovacieho príspevku (náhrady príjmu umelca).

K [§ 78 ods. 4 až 6 zákona]

Príjmom z pracovnej činnosti člena jednotného roľníckeho družstva sa rozumejú príjmy uvedené v [§ 14 ods. 1 písm. c) č. 1 až 5] .

Pri určení náhrady ušlej pracovnej odmeny člena jednotného roľníckeho družstva sa do vlastného príjmu občanov uvedených v [§ 78 ods. 5 písm. c)] a [e) zákona] nezahŕňajú

prídavky na deti, výchovné a sirotský dôchodok,

štipendiá poskytované podľa príslušných štipendijných predpisov; do vlastného príjmu sa však zahŕňajú štipendiá, ktoré majú povahu náhrady zárobku,

hodnota bezplatného internátneho zaopatrenia a bezplatne poskytovaných jedál a ošatenia podľa predpisov o hmotnom zaopatrení mládeže pripravujúcej sa na budúce povolanie a hodnota naturálií, ktoré sa poskytujú študentom vysokých škôl pri výkone vojenských povinností cez prázdniny,

zárobok študenta (žiaka) za práce organizované alebo zadané školou alebo po dohode so školskými orgánmi,

výživné poskytované na dieťa,

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

materský príspevok,

príspevok na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti a odmena za výkon pestúnskej starostlivosti,

zárobok za prácu vykonávanú v čase od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku výučby v nasledujúcom školskom roku, ak dieťa pokračuje bez prerušenia štúdia v ďalšom štúdiu na tej istej alebo inej škole, zárobok za prácu v dobe školských prázdnin nadväzujúcich bezprostredne na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, ako aj zárobok, ktorý mladistvý pripravujúci sa v pracovnom pomere na budúce povolanie získal v dobe svojej dovolenky na zotavenie, a zárobok, ktorý žiak získal v dobe školských prázdnin, ak sa v nasledujúcom školskom roku stane účastníkom denného štúdia,

príležitostný zárobok za výpomoci alebo za obdobné dočasné práce, ako aj odmena za práce podľa dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. [20)](#poznamky.poznamka-20)

K [§ 110 ods. 5 zákona]

O poskytnutí zaopatrovacieho príspevku (náhrady príjmu umelca a občana poskytujúceho služby na základe povolenia národného výboru) rozhoduje príslušný národný výbor, v obvode ktorého mal vojak posledné bydlisko pred nástupom vojenskej služby. Tento národný výbor o priznaní zaopatrovacieho príspevku vyrozumie aj vojenský útvar, ktorého je vojak príslušníkom; vojenský útvar skončenie vojenskej služby vojaka oznamuje národnému výboru. [25)](#poznamky.poznamka-25)

Pracovníkmi v zahraničí sú pracovníci československých rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií, ktorí sú československými občanmi, a sú pridelení alebo prijatí po 30. septembri 1948 na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia Československej socialistickej republiky.

Za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí.

Ak pracovníkovi v zahraničí nepatrí funkčný plat alebo ak nie je určený, za hrubý zárobok sa považuje suma, ktorú podľa povahy jeho činnosti v zahraničí určí príslušný ústredný orgán v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby.

Ak hrubý zárobok podľa predchádzajúcich odsekov je nižší ako mesačná hrubá mzda (plat), ktorá pracovníkovi patrila v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí, za hrubý zárobok sa považuje táto mesačná mzda (plat; ak však v období 12 kalendárnych mesiacov došlo k trvalej zmene základnej mzdY (platu) pracovníka, za hrubý zárobok sa považuje mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu patrila v priemere od tejto zmeny do konca uvedeného obdobia.

Zahraničný prídavok, prípadne iní príplatky alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí sa nezapočítavajú do hrubého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov.

Ak pracovníkovi v čase jeho činnosti v zahraničí vypláca plat československá organizácia, ku ktorej nie je v pracovnom pomere, táto organizácia oznámi údaje o výške platu a iné podklady potrebné pre dôchodkové zabezpečenie organizácii, ktorá plní povinnosti organizácie na účely sociálneho zabezpečenia.

K [§ 10 ods. 2 písm. a) zákona]

Za expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov po 30. septembri 1948 činní v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky).

Rovnako ako experti sa v dôchodkovom zabezpečení posudzujú československí občania - pracujúci, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt, prípadne na štúdium v zahraničí a poberajú v zahraničí štipendium od československej alebo zahraničnej organizácie.

Na účely dôchodkového zabezpečenia sa za expertov nepovažujú československí občania - pracujúci, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, sú však za ňu odmeňovaní výhradne československou organizáciou v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby; títo pracujúci - pokiaľ sú československými občanmi - sú zabezpečení podľa [§ 48 a 49] .

Za hrubý zárobok experta sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje jeho mesačná hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí. Ustanovenie [§ 48 ods. 4 časť vety za bodkočiarkou] platí aj tu.

Ustanovenia [§ 48 až 51] sa nevzťahujú

Poslancom zákonodarných zborov, ktorí sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení z dôvodu svojho zamestnania a nie sú celkom uvoľnení na výkon poslaneckej funkcie, sa na zistenie priemerného mesačného zárobku započítava tretina náhrady, ktorá im patrí na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckej funkcie; ak sa neuvoľnenému podpredsedovi zákonodarného zboru namiesto tejto náhrady priznal osobný funkčný príplatok,započítava sa aj tretina tohto príplatku. Funkčné odmeny poskytované poslancom, ktoré podliehajú dani zo mzdy, sa na zistenie priemerného mesačného zárobku započítavajú v plnom rozsahu.

Úraz, ktorý utrpí poslanec zákonodarného zboru pri plnení úloh vyplývajúcich z poslaneckej funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz. Ustanovenie [§ 27 ods. 1 druhej vety zákona] platí obdobne.

S účinnosťou od 9. mája 1945 sa na dôchodkovom zabezpečení zúčastňujú predseda národného výboru, jeho podpredsedovia (námestníci), tajomník, ďalší členovia rady a predsedovia komisií národného výboru, ak

sú plne uvoľnení na výkon tejto funkcie zo svojho zamestnania alebo z inej činnosti (dlhodobe uvoľnení poslanci) alebo

pre výkon funkcie môžu vykonávať svoje doterajšie zamestnanie len sčasti a sú už z dôvodu zamestnania dôchodkove zabezpečení ako pracujúci alebo

sú požívateľmi invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku alebo čiastočného dôchodku za výsluhu rokov a vykonávajú funkciu aspoň po polovicu neskráteného pracovného času alebo

spĺňajú podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo požívajú iný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia a vykonávajú funkciu plne uvoľneného funkcionára.

Úraz, ktorý poslanec utrpí pri plnení úloh vyplývajúcich z funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz. Ustanovenie [§ 27 ods. 1 druhej vety zákona] platí obdobne.

Ak poslanec národného výboru, ktorý nie je dôchodkove zabezpečený podľa [§ 54] ani z iného dôvodu, utrpel úraz a následkom tohto úrazu sa stal úplne (čiastočne) invalidným, patrí mu invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok vo výške, ktorá mu patrí pri pracovnom úraze; dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs.

Ak poslanec národného výboru, ktorý je požívateľom starobného alebo invalidného (čiastočne invalidného) dôchodku a z dôchodkového zabezpečenia, nevykonáva zamestnanie a ani nie je dôchodkove zabezpečený podľa [§ 54] , utrpel úraz a tento úraz mu spôsobil úplnú (čiastočnú) invaliditu, vymeria sa mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, ktorý mu patrí pri pracovnom úraze, z jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs.

Ak poslanec národného výboru, ktorý bol pre prípad úrazu zabezpečený podľa predchádzajúcich odsekov, zomrel, pozostalým patria po ňom dávky pozostalých vymerané z dôchodku určeného podľa týchto odsekov.

Úrazom sa tu rozumie úraz utrpený za okolností uvedených v [§ 54 ods. 2] .

Odmeny poskytované národným výborom poslancovi národného výboru, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený podľa [§ 54] , ale je dôchodkove zabezpečený ako pracujúci, sa započítavajú na určenie priemerného mesačného zárobku; poslancom národného výboru uvedeným v [§ 54 ods. 1 pod písm. b) a c)] [28a)](#poznamky.poznamka-28a) sa tieto odmeny započítavajú, včítane tej časti odmeny, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy. Ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku alebo čiastočného dôchodku za výsluhu rokov, nehľadí sa však na tieto odmeny pre zistenie, či trvá pokles zárobku ako podmienka nároku na čiastočný invalidný dôchodok.

Náhrady ušlého zárobku, ktoré poskytuje národný výbor, prípadne iný orgán poslancovi uvedenému v predchádzajúcom odseku, sa započítavajú na určenie priemerného mesačného zárobku.

Orgán, ktorý poskytol odmenu alebo náhradu ušlého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov, je povinný žiadateľovi o dôchodok na jeho žiadosť alebo príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia písomne oznámiť výšku odmien, prípadne náhrad ušlého zárobku poskytnutých za obdobie rozhodujúce pre zistenie priemerného mesačného zárobku ( [§ 14 ods. 3 zákona] ).

Na dôchodkové zabezpečenie členov orgánov ľudovej kontroly [29)](#poznamky.poznamka-29) obdobne platia ustanovenia o dôchodkovom zabezpečení poslancov národných výborov.

Sudcovia z ľudu, ktorí je dôchodkove zabezpečený jako pracujúci, sa na určenie priemerného mesačného zárobku započítavajú aj paušálne náhrady poskytované podľa osobitných predpisov. [30)](#poznamky.poznamka-30)

Doba členstva advokáta v advokátskej organizácii sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za dobu zamestnania.

Za hrubý zárobok advokáta sa považujú jeho hrubé príjmy na odmenách za prácu v advokátskej organizácii, vyplácané podľa predpisov o odmeňovaní za činnosť v advokácii, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy; za hrubý zárobok sa však nepovažujú príjmy, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy zákonom o dani zo mzdy.

Nárok na dôchodok pracujúceho, ktorý bol dôchodkove poistený ako samostatne hospodáriaca osoba (spolupracujúci člen rodiny) a nesplnil podmienky pre nárok na invalidný alebo starobný dôchodok z tohto poistenia, sa posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení pracujúcich a doba tohto poistenia sa hodnotí ako doba zamestnania, ak pracujúci

po skončení samostatnej zárobkovej činnosti bol zamestnaný aspoň po dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok, ak ide o invalidného (čiastočný invalidný) dôchodok, a aspoň po dobu piatich rokov, ak ide o starobný dôchodok. Splnenie tejto podmienky sa však nevyžaduje, ak sa pracujúci stal invalidným následkom pracovného úrazu; alebo

nesplňuje síce podmienky pod písm. a), avšak pred začatím samostatnej zárobkovej činnosti bol zamestnaný a v samotnom dôchodkovom zabezpečení pracujúcich získal dobu potrebnú pre nárok na invalidný dôchodok, a ak ide o starobný dôchodok, dobu potrebnú pre nárok na tento dôchodok; ak však medzi skončením zamestnania a vstupom do nového zamestnania uplynulo viac ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania predchádzajúca dobe výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, len ak bol znova zamestnaný aspoň tri roky. Doba dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb sa v tomto prípade započítava pre výšku dôchodku; alebo

po 31. decembri 1975 sa stal členom jednotného roľníckeho družstva alebo pracovníkom inej socialistickej organizácie s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou a odovzdal svoje hospodárstvo niektorej z týchto organizácií. To platí aj pre nárok na dôchodok člena jednotného roľníckeho družstva alebo pracovníka inej uvedenej organizácie vzniknutý po 31. decembri 1975, aj keď sa podmienky uvedené v predchádzajúcej vete splnili pred 1. januárom 1976.

Podmienkou pre hodnotenie doby dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb (spolupracujúcich členov rodiny) ako doby zamestnania podľa predchádzajúceho odseku je, že bolo včas zaplatené poistné za celú dobu trvania tohto poistenia; doba dôchodkového poistenia sa hodnotí ako doba zamestnania II. pracovnej kategórie.

Ak pracujúci nespĺňa podmienky uvedené v predchádzajúcich odsekoch, jeho nárok sa posudzuje podľa predpisov o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb; doba zamestnania sa pritom započítava ako doba dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb.

Žene, ktorá je zamestnania v poľnohospodárstve na štátnom (školskom) majetku alebo v inej socialistickej organizácii s poľnohospodárskou alebo lesnou výrobou, ako doba dôchodkového poistenia spolupracujúceho člena rodiny jednotlivo hospodáriaceho roľníka sa započítava aj doba jej účasti v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1968 na zárobkovej činnosti manžela, ktorý bol jednotlivo hospodáriacim roľníkom alebo spolupracujúcim členom jeho rodiny, ak v tej dobe spĺňala podmienky určené v [§ 98 ods. 3] pre dôchodkové poistenie spolupracujúceho člena rodiny.

Nárok na invalidný alebo starobný dôchodok pracujúceho, ktorý bol pred vstupom do zamestnania samostatne hospodáriacou osobou a ktorému nevznikol nárok na dôchodok z tohto poistenia len preto, že nebolo zaplatené poistné, sa vždy posudzuje len podľa predpisov o dôchodkovom poistení samostatne hospodáriacich osôb platných pre neho v deň, keď sa inak splnili všetky podmienky pre nárok na dôchodok s výnimkou podmienky zaplatenia poistného.

Za hrubý zárobok žiaka a študenta sa považuje suma 1400 Kčs mesačne. Ak žiakovi alebo študentovi patrí odmena [86)](#poznamky.poznamka-86) alebo hrubý zárobok zo zamestnania v niektorom mesiaci vyšší, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci skutočne dosiahnutý hrubý zárobok (odmena).

Ak sa žiak alebo študent stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, považuje sa za jeho hrubý zárobok, pokiaľ je to preňho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred pracovným úrazom.

Pracovným úrazom je úraz, ktorý utrpel žiak alebo študent pri vyučovaní alebo v priamej súvislosti s ním; ustanovenie [§ 27 ods. 1 druhá veta zákona] platí obdobne.

Do doby zamestnania pracujúcich, ktorí sú účastníkmi štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového, externého), sa započítava aj doba neplateného pracovného voľna, ktoré im bolo organizáciou poskytnuté na účely štúdia; pre týchto účastníkov však neplatí ustanovenie [§ 60 ods. 1 a 2] .

Doba neplateného pracovného voľna sa pre výpočet priemerného mesačného zárobku považuje za náhradnú dobu.

Na hospodárske zabezpečenie, ktoré účastníkom štúdia popri zamestnaní poskytuje organizácia v dobe neplateného pracovného voľna, sa pre určenie výšky dávky dôchodkového zabezpečenia neprihliada.

Ak pracujúci, ktorý je účastníkom štúdia popri zamestnaní, utrpí úraz za okolností, ktoré sú uvedené v [§ 60 ods. 3] , taký úraz sa považuje za pracovný úraz v zamestnaní; ustanovenie [§ 27 ods. 1 druhej vety zákona] platí obdobne.

Za hrubý zárobok interného vedeckého ašpiranta [72)](#poznamky.poznamka-72) sa považuje štipendium [73)](#poznamky.poznamka-73) včítane tej časti, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy.

Za hrubý zárobok umeleckého ašpiranta [74)](#poznamky.poznamka-74) sa považuje štipendium včítane tej časti, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy, a odmeny vyplácané za pedagogickú činnosť vykonávanú v rámci študijného plánu. [75)](#poznamky.poznamka-75)

Za hrubý zárobok interného vedeckého alebo umeleckého ašpiranta vyslaného na študijný pobyt v zahraničí sa považuje suma zodpovedajúca štipendiu, ktoré by mu patrilo v Československej socialistickej republike.

Pracovným úrazom interného vedeckého alebo umeleckého ašpiranta je úraz utrpený pri činnosti vykonávanej podľa jeho študijného plánu alebo v priamej súvislosti s ňou; ustanovenie [§ 27 ods. 1 druhej vety zákona] platí obdobne.

Úraz, ktorý utrpí externý vedecký (umelecký) ašpirant dôchodkove zabezpečený ako pracujúci pri činnosti vykonávanej podľa jeho študijného plánu alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz v zamestnaní; ustanovenie [§ 27 ods. 1 druhej vety zákona] platí obdobne.

Ako doba zamestnania dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby organizovanej národným výborom (opatrovateľov) sa započítava každý kalendárny mesiac, v ktorom bol opatrovateľ zúčastnený na nemocenskom poistení [76)](#poznamky.poznamka-76) aspoň časť mesiaca.

Za mesačný hrubý zárobok opatrovateľa sa považuje odmena za vykonané opatrovateľské služby; započítava sa za ten mesiac, za ktorý bola zúčtovaná.

Do priemerného mesačného zárobku sa započítavajú aj odmeny za kalendárne mesiace, v ktorých opatrovateľ nebol zúčastnený na nemocenskom poistení; tieto kalendárne mesiace sa zahŕňajú aj do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Za pracovný úraz opatrovateľa ( [§ 63] ) sa považuje úraz, ktorý opatrovateľ utrpel pri úkone opatrovateľskej služby vykonávanej podľa pokynov daných národným výborom alebo v priamej súvislosti s takýmto úkonom.

Ak sa opatrovateľ stal úplne (čiastočne) invalidným alebo zomrel následkom pracovného úrazu, vymeria sa invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs; z takto vymeraného invalidného dôchodku sa určia aj dávky pozostalých.

Doba, po ktorú sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravuje podľa odporúčaní správnej komisie národného výboru na pracovné uplatnenie ( [§ 130] ), sa považuje na účely dôchodkového zabezpečenia za dobu zamestnania, ak občan nie je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení už z dôvodu inej činnosti.

Za hrubý zárobok občana so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúceho sa na pracovné uplatnenie sa považuje suma 1400 Kčs mesačne.

Za pracovný úraz občana so zmenenou pracovnou schopnosťou sa považuje úraz, ktorý občan so zmenenou pracovnou schopnosťou utrpel pri príprave na pracovné uplatnenie alebo v súvislosti s ňou; ustanovenie [§ 27 ods. 1 druhej vety zákona] platí obdobne.

Dôchodkové zabezpečenie odsúdeného, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na pravidelný výkon prác v rozsahu obvyklom pri pracovníkoch v pracovnom pomere, vzniká dňom zaradenia na tieto práce, najskôr však 1. januárom 1953; pritom nerozhodujem či odsúdený pracuje v nápravnovýchovnom ústave alebo mimo tohto ústavu. Dôchodkové zabezpečenie zaniká dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených, ktorí vykonávajú len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladá nemocenské poistenie.

Doba, po ktorú bol odsúdený dôchodkove zabezpečený, sa hodnotí ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie.

Za hrubý zárobok odsúdeného sa považuje hrubá pracovná odmena za vykonanú prácu. Ak sa priznalo odškodnenie za väzbu alebo za trest, na určenie priemerného mesačného zárobku ( [§ 14 ods. 5 zákona] ) sa započítava náhrada zodpovedajúca ušlému zárobku v kalendárnom roku väzby alebo trestu do hrubého zárobku za tento rok.

Pre odsúdeného, ktorý je počas výkonu trestu odňatia slobody v učebnom pomere, platí ustanovenie [§ 45] .

Pri posudzovaní úplnej (čiastočnej) invalidity odsúdeného sa za jeho doterajšie zamestnanie považuje jeho zamestnanie pred začiatkom výkonu trestu; ak však odsúdený počas výkonu trestu konal dlhšie ako dva roky práce vyššej kvalifikácie alebo ak pri výkone týchto prác utrpel pracovný úraz, považujú sa za doterajšie zamestnanie tieto práce. Zdravotnícka služby Zboru nápravnej výchovy spolupôsobí v konaní správnej komisie národného výboru o úplnej (čiastočnej) invalidite odsúdeného.

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, na ktorú vznikol nárok počas výkonu trestu, odsúdený podáva prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu. Na vedenie evidencie a podávanie hlásenia a odsúdených obdobne platia ustanovenia [§ 153 ods. 1] , [§ 154 ods. 1] , [§ 155, § 156 ods. 1] , [§ 157, 158 a 159] . Ak sa podľa [§ 32] vypláca manželke a deťom odsúdeného časť jeho dôchodku, nápravnovýchovný ústav je povinný hlásiť orgánu dôchodkového zabezpečenia, ktorý vypláca dôchodok, výšku pracovných odmien odsúdeného vždy sa obdobie 6 mesiacov. Prepustenie dôchodcu z výkonu trestu je tento ústav povinný bez meškania ohlásiť príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia vo všetkých prípadoch.

Dôchodkove zabezpečení podľa predchádzajúcich odsekov sú aj obvinení vo väzbe, pokiaľ sú zaradení do práce za podmienok uvedených v ods. 1. Ústav, v ktorom sa vykonáva väzba, je povinný ohlásiť do jedného týždňa príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia vzatie do väzby (prepustenie z väzby) obvineného, ktorý je požívateľom akejkoľvek dávky dôchodkového zabezpečenia.

Pracujúcemu, ktorý už splnil podmienky pre nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, zvyšuje sa nárok na starobný dôchodok podľa predpisov platných pre pracujúcich, ak po dobu zamestnania nepoberal starobný dôchodok; zvýšenie nároku na starobný dôchodok sa vypočítava z priemerného mesačného zárobku určeného za dobu zamestnania po vzniku nároku na dôchodok.

Ak sa na žiadosť pracujúceho, ktorý pokračuje v zamestnaní, zastavila výplata dôchodku, výplata dôchodku sa obnoví najskôr po uplynutí troch mesiacov.

Za umelcov sa podľa tohto dielu vyhlášky považujú spisovatelia (včítane prekladateľov slovesných diel), hudobní skladatelia, výtvarní umelci, architekti, vedeckí pracovníci, novinári, výkonní umelci a artisti, ktorí spĺňajú podmienky podľa ďalej uvedených ustanovení (ďalej len „umelci“); pri splnení tejto podmienky a ako výkonní umelci posudzujú aj hudobníci z povolania a estrádni umelci. [33)](#poznamky.poznamka-33)

Umelci, ktorí

podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov ( [§ 84 ods. 1] ) vykonávajú svoju činnosť ako povolanie tvoriace trvalý a hlavný zdroj príjmov, avšak nie v pracovnom pomere,

nie sú už z iného dôvodu účastní na dôchodkovom zabezpečení,

nepožívajú starobný dôchodok, invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, ani osobný dôchodok,

Umelci, ktorí

sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení alebo

požívajú niektorý z dôchodkov uvedených v odseku 1 písm. e),

Ak umelec uvedený v odseku 1 vykonáva súbežnú činnosť uvedenú v [§ 94] , prípadne v § 97, je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení ako umelec podľa tohto dielu vyhlášky.

Povinné zabezpečenie umelca vzniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov umelec začal sústavne vykonávať svoju činnosť, a zaniká dňom, ktorým sa podľa vyjadrenia tejto organizácie uvedená činnosť skončila; zaniká tiež dňom, od ktorého umelec už nespĺňa niektorú z podmienok uvedených v [§ 73 ods. 1] .

Dobrovoľné zabezpečenie umelca vzniká na základe prihlášky dňom, od ktorého umelec spĺňa podmienky uvedené v [§ 73 ods. 2] , a zaniká dňom, ktorým niektorú z týchto podmienok nespĺňa. Ak povinne zabezpečený umelec vstúpi do zamestnania, je dobrovoľne zabezpečený dňom vstupu do zamestnania bez toho, aby podával prihlášku. Vstup do zamestnania a skončenie umeleckej činnosti je umelec povinný ohlásiť do 8 dní orgánu príslušnému vykonávať zabezpečenie umelcov a organizácii spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelca.

Doba umeleckej činnosti sa započítava ako doba zamestnania od 1. októbra 1948; pred týmto dňom, najskôr však od 9. mája 1945, ak aj v tomto období umelec spĺňal podmienky uvedené v [§ 73 ods. 1] .

Ak ide o dobrovoľné zabezpečenie umelca, započítava sa z doby pred 1. januárom 1969 ako doba zamestnania len doba, za ktorú sa zaplatil príspevok podľa predpisov platných pred týmto dňom ( [§ 76] ).

Povinne zabezpečení umelci sa zaraďujú podľa výšky ročného príjmu plynúceho z ich činnosti do príjmových stupňov určených týmito pevnými mesačnými sumami:

Za ročný príjem umelca sa považuje hrubý príjem z umeleckej činnosti (vedeckej alebo novinárskej činnosti) podrobený dani za kalendárny rok znížený o skutočné režijné náklady spojené s výkonom tejto činnosti, najviac však

o 60 % pri umeleckej činnosti v odbore sochárstva,

o 50 % pri inej výtvarnej činnosti a pri umeleckej fotografii a

o 40 % pri ostatnej umeleckej činnosti.

Do príjmových stupňov umelca zaraďuje orgán príslušný vykonávať zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky po vyjadrení príslušnej organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov. V prvom roku zabezpečenia sa umelec zaradí podľa pravdepodobnej výšky hrubého príjmu. Zmena v zaradení do príjmového stupňa sa vykonáva pri podstatnej zmene príjmu vždy od začiatku toho kalendárneho roku, ktorý nasleduje po roku, keď došlo ku zmene.

Dobrovoľne zabezpečený umelec sa zaraďuje do toho z príjmových stupňov uvedených v odseku 1, ktorý zodpovedá príjmu z jeho činnosti podľa vyjadrenia príslušnej organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov.

Príslušný národný výbor môže dlhovaný príspevok za dobu před 1. januárom 1969 vybrať z bežného účtu umelca príkazom na vybratie; obdobne pritom platia predpisy o sumách, ktoré nepodliehajú výkonu súdnych rozhodnutí. [34)](#poznamky.poznamka-34) Dlhovaný príspevok možno uhradiť zrážkami z vyplácanej dávky dôchodkového zabezpečenia; vyplácaná suma však nesmie poklesnúť pod najnižšiu výmeru dôchodku.

Zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú tieto dávky:

kúpeľná starostlivosť,

nemocenské,

peňažná pomoc v materstve,

podpora pri narodení dieťaťa,

prídavky na deti,

pohrebné.

Pokiaľ sa ďalej neurčuje inak, poskytovanie dávok uvedených v predchádzajúcom odseku sa vykonáva podľa predpisov o poskytovaní obdobných dávok platných pre pracujúcich v pracovnom pomere. [35)](#poznamky.poznamka-35)

Kúpeľná starostlivosť sa môže poskytnúť za obdobných podmienok ako pracujúcim v pracovnom pomere a spôsobom, ktorý určia predpisy o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.

Umelcom patrí nemocenské, ak sú pre chorobu alebo úraz uznaní dočasne neschopnými na výkon svojej činnosti.

Výkonným umelcom a artistom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti. Vedeckým pracovníkom, spisovateľom, hudobným skladateľom, výtvarným umelcom, architektom a novinárom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti, ak v dôsledku pracovnej neschopnosti nemohli prijať alebo dokončiť objednanú umeleckú prácu; v ostatných prípadoch im patrí nemocenské od ôsmeho dňa pracovnej neschopnosti.

Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni a je

Za prvé tri kalendárne dni pracovnej neschopnosti sa znižuje výška nemocenského určená v predchádzajúcom odseku o 20 %.

Nemocenské sa pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu môže zvýšiť až o 15 %, ak pracovná neschopnosť z tohto dôvodu trvá dlhšie ako mesiac; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti. Pri rozhodovaní o priznanie zvýšeného nemocenského sa hľadí na sociálne pomery umelcovej rodiny.

Ak sa poskytuje nemocenské podľa tohto dielu vyhlášky za tú istú dobu vedľa nemocenského poskytovaného podľa iných predpisov, nemocenské sa určí podľa tohto dielu vyhlášky najviac sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa iných predpisov nepresiahne za kalendárny deň sumu 96 Kčs, prípadne po zvýšení pre aktívnu tuberkulózu sumu 107 Kčs.

Ak náhradná doba sa započítava doba služby vykonávanej v armáde Československej republiky od 28. októbra 1918 do 31. decembra 1939 a v československých ozbrojených silách od 9. mája 1945, pokiaľ táto doba nie je už hodnotená ako služba vojaka z povolania.

Dobou inej vojenskej služby je:

doba vojenskej služby v Červenej armáde od 1. januára 1923 do 24. júna 1941,

doba vojenskej služby v československých légiách po 11. novembri 1918,

doba vojenskej služby v armáde tzv.slovenského štátu v dobe neslobody (včítane zajatia), pokiaľ nejde o dobu služby vojaka z povolania,

doba výkonu služby na hraniciach v bývalých oddieloch Stráže obrany štátu.

Ako náhradná doba sa môže započítať aj doba vojenskej služby (včítane doby zajatia) v inej ako československej alebo spojeneckej armáde, ktorú občania vykonávali povinne v dobe neslobody, pokiaľ nejde o dôstojníkov alebo príslušníkov SS a obdobných útvarov [4)](#poznamky.poznamka-4) alebo o príslušníkov týchto armád, ktorí za trestné činy spáchané v ich službách boli odsúdení podľa retribučných predpisov. [5)](#poznamky.poznamka-5)

Doby vojenských služieb sa spravidla preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

Peňažná pomoc v materstve umelkyne sa poskytuje za kalendárne dni podľa príjmových stupňov a vo výške určenej v [§ 79 ods. 3] .

Peňažná pomoc v materstve sa poskytne aj umelkyni, ktorej patrí obdobná dávka z nemocenského poistenia (nemocenskej starostlivosti) podľa iných predpisov; ustanovenie [§ 79 ods. 6] platí obdobne.

Pre priznanie, výšku a poskytovanie peňažnej pomoci umelcovi platia predchádzajúce odseky obdobne.

Podpora pri narodení dieťaťa a neposkytne, pokiaľ patria umelkyni alebo rodinnej príslušníčke umelca obdobné dávky z nemocenského poistenia (zabezpečenia matky a dieťaťa, nemocenskej starostlivosti) podľa iných predpisov alebo iných ustanovení tejto vyhlášky; to platí aj o nároku umelca alebo jeho pozostalých na pohrebné.

Pre výpočet priemerného mesačného zárobku sa považuje za hrubý zárobok príjmový stupeň, do ktorého bol umelec zaradený.

Umelcovi, ktorý vykonáva svoju činnosť po vzniku nároku na starobný dôchodok a má z nej po zrážke skutočných režijných nákladov ( [§ 75 ods. 2] ) príjem vyšší ako 12 000 Kčs ročne, sa neposkytuje starobný dôchodok. Za dobu, po ktorú sa neposkytuje starobný dôchodok za dobu ďalšej činnosti, pre ktorú je umelec zabezpečený a ktorá je vykonávaná po vzniku nároku na starobný dôchodok, podľa predpisov platných pre pracujúcich v pracovnom pomere.

Pri vykonávaní zabezpečenia umelcov a pri príprave podkladov pre rozhodovanie o dávkach spolupôsobia

vo veciach vedeckých pracovníkov Ústredný výbor Odborového zväzu pracovníkov školstva, vedy podľa zásad dohodnutých s Československou akadémiou vied,

vo veciach spisovateľov (včítane prekladateľov slovesných diel), hudobných skladateľov a výtvarných umelcov, ako aj vo veciach výkonných umelcov (s výnimkou hudobníkov z povolania, estrádnych umelcov a artistov) príslušné kultúrne fondy podľa zásad dohodnutých s umeleckými zväzmi,

vo veciach architektov Zväz architektov ČSR a Zväz architektov SSR,

vo veciach novinárov Zväz českých novinárov a Zväz slovenských novinárov,

vo veciach hudobníkov z povolania, estrádnych umelcov a artistov organizácie oprávnené na sprostredkovanie ich činnosti. [36)](#poznamky.poznamka-36)

Organizácie uvedené v predchádzajúcom odseku sledujú činnosť umelcov a podávajú vyjadrenie najmä

o tom, ktorí umelci vykonávajú svoju činnosť ako povolanie tvoriace trvalý a hlavný zdroj príjmu ( [§ 73 ods. 1] ) alebo ako povolanie tvoriace trvalý zdroj príjmu ( [§ 73 ods. 2] ),

o začiatku a konci umeleckej (vedeckej alebo novinárskej) činnosti pre vznik a zánik zabezpečenia,

o výške príjmu umelcov.

Prihlášky na zabezpečenie a odhlášky z neho sa podávajú príslušnému národnému výboru prostredníctvom organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov (ods. 1). Vedeckí pracovníci podávajú prihlášky a odhlášky priamo príslušnému národnému výboru, ktorý aj sám zisťuje výšku príjmov vedeckých pracovníkov.

Výkonným letcom je, kto je zamestnaný ( [§ 10 ods. 3 zákona] ) jako veliteľ lietadla, pilot, navigátor, palubný mechanik, rádiotelegrafista, rádiotelefonista a palubný sprievodca. Za výkonného letca sa považuje aj ten, kto je zamestnaný ako výsadkár-inštruktor vo Zväze pre spoluprácu s armádou.

Dôchodok za výsluhu rokov patrí výkonnému letcovi, ak bol zamestnaný ako výkonný letec aspoň 25 rokov a toto zamestnanie skončil; pritom sa doba zamestnania výkonného letca započítava jedenapolnásobne alebo dvojnásobne podľa plnenia letovej normy (počtu nalietaných hodín) určenej smernicami Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí.

Základná výmera dôchodku za výsluhu rokov za 25 rokov zamestnanie výkonného letca ( [§ 86] ) je 50 % priemerného mesačného zárobku a za každý ďalší rok takého zamestnania sa zvyšuje o 3 % priemerného mesačného zárobku.

Dôchodok za výsluhu rokov spolu so zvýšením podľa predchádzajúceho odseku je najviac 75 % priemerného mesačného zárobku.

Za umelca ( [§ 35 zákona] ) sa považuje aj ten, kto je zamestnaný ( [§ 10 ods. 3 zákona] ) ako

dirigent alebo člen symfonického orchestra Armádneho umeleckého súboru Víta Nejedlého a Vojenského umeleckého súboru kapitána Jána Nálepku (včítane vokálnych sólistov) alebo tanečný umelec (sólista baletu, choreograf, člen baletu) alebo týchto súborov;

sólista pantomím;

artista, ktorého zamestnanie je zaradené do II. pracovnej kategórie;

dirigent alebo člen orchestra inej ako štátnej opernej scény alebo iného ako štátneho symfonického orchestra, pokiaľ priznanie dôchodku za výsluhu rokov odporúča ministerstvo kultúry republiky po prerokovaní s príslušným výborom Odborového zväzu pracovníkov umenia, kultúry a spoločenských organizácií a s príslušným umeleckým zväzom podľa umeleckej úrovne umelca a umeleckého telesa, ktorého bol členom; ak ide o dirigenta alebo člena orchestra, ktorý je vojakom z povolania alebo príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, túto pôsobnosť vykonáva príslušný orgán federálnych ministerstiev národnej obrany alebo vnútra po prerokovaní s príslušným ministerstvom kultúry republiky;

tanečný umelec reprezentačného umeleckého štátneho súboru určeného ministerstvom kultúry republiky po prerokovaní s ústredným výborom príslušného odborového zväzu a s príslušným umeleckým zväzom.

Za tanečných umelcov štátnych divadiel [ [§ 35 ods. 1 písm. b) zákona] ] sa považujú sólisti baletu, choreografi a členovia baletného súboru.

Dôchodok za výsluhu rokov patrí umelcovi, ktorý bol zamestnaný aspoň

20 rokov ako tanečný umelec - sólista baletu, alebo choreograf štátnych divadiel, sólista baletu alebo choreograf súborov uvedených v [§ 88 ods. 1 písm. a)] a [e)] alebo artista,

22 rokov ako člen baletného zboru štátnych divadiel alebo súborov uvedených v [§ 88 ods. 1 písm. a)] a [e)] ,

25 rokov ako sólista opery štátnych divadiel, sólista hudobných divadiel alebo sólista pantomímy,

30 rokov ako dirigent alebo člen orchestrov štátnych operných scén, štátnych symfonických orchestrov, profesionálnych komorných súborov ako aj orchestrov uvedených v [§ 88 ods. 1 písm. a)] a [d)] alebo ako profesionálny koncertný umelec - sólista

Čiastočný dôchodok za výsluhu rokov patrí, pokiaľ [§ 35 ods. 4 zákona] neurčuje inak, umelcovi, ktorý bol zamestnaný po dobu a spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odseku, toto zamestnanie neskončil, avšak jeho zárobok podstatne poklesol pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, aj keď nejde o čiastočnú invaliditu, alebo pre inú dlhodobú zmenu v schopnostiach potrebných na výkon tohto zamestnania a tento pokles trvá dlhšie ako jeden rok.

Za podstatný pokles zárobku umelca sa spravidla považuje, ak jeho priemerný hrubý zárobok za posledných dvanásť mesiacov je aspoň o tretinu nižší ako priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava dôchodok, avšak neobmedzený podľa [§ 14 ods. 5 zákona] .

Dobou odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody sa rozumie:

doba vojenskej služby v Červenej armáde od 7. novembra 1917 do 31. decembra 1922 a od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,

doba vojenskej služby v československých légiách do 11. novembra 1918,

doba vojenskej služby vo vojenských jednotkách Slovenskej republiky rád a v armáde Maďarskej republiky rád v roku 1919,

doba strávený v nacistických väzeniach, trestniciach alebo koncentračných táboroch (v internácii) v dôsledku preukázanej perzekúcie v období od 1. októbra 1938 do 5. mája 1945 z politických, národnostných alebo rasových dôvodov,

doba účasti na protivojnových vzburách za prvej svetovej vojny,

doba služby československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (v medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939 a doba, ktorú strávil v internačných táboroch vo Francúzsku,

doba vojenskej služby v útvaroch československých zahraničných armád, 1. československej armády na Slovensku a v jednotkách spojeneckých armád v období od 15. marca 1939 do 9. mája 1945,

doba služby v partizánskych jednotkách, ktoré sa zúčastnili priamych bojov s fašistami alebo záškodníckej činnosti v tyle nepriateľa tak na území československého štátu a Zväzu sovietskych socialistických republík, ako aj v inej európskej krajine,

doba pobytu v spojeneckých krajinách pred vstupom do československej zahraničnej alebo spojeneckej armády v dobe od prechodu československých hraníc, najskôr však od 15. marca 1939, do dňa vstupu armády, ak sú splnené podmienky pre uznanie za príslušníka československej zahraničnej alebo spojeneckej armády,

doba účasti na domácom alebo zahraničnom odboji v období od15. marca 1939 do 9. mája 1945 a doba účasti na Slovenskom národnom povstaní,

doba zajatia, pokiaľ bola v súvislosti s dobou započítateľnou podľa tohto ustanovenia, najdlhšie do 9. mája 1945,

doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone služby (činnosti) alebo v súvislosti s obmedzením osobnej slobody, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945; pokiaľ nevyhnutné liečenie trvalo aj po tomto dni, doba ďalšieho nevyhnutného liečenia sa hodnotí ako náhradná doba ( [§ 11 ods. 1 zákona] ), nie však ako doba odbojovej činnosti.

Poľnou službou sa rozumie vojenská služba

v Červenej armáde za bojov proti nepriateľom Zväzu sovietskych socialistických republík (Sovietskeho Ruska) v čase od 7. novembra 1917 do 31. decembra 1922 a od 22. júna 1941 do 9. mája 1945,

v jednotkách 1. československého armádneho zboru vo Zväze sovietskych socialistických republík v čase od 1. februára 1942 do 9. mája 1945 a v Poľskom legióne od 1. do 29. septembra 1939,

pri poľných útvaroch v československých zahraničných armádach za druhej svetovej vojny za bojov vo Francúzsku od 1. septembra 1939 do 17. júna 1940, za bojov v Severnej Afrike od 1. novembra 1940 do 31. augusta 1943 a za bojov na západnom fronte od 6. júna 1944 do 9. mája 1945, ak sa tieto útvary zúčastnili boja proti fašizmu na západnom fronte, a pri poľných útvaroch v spojeneckých armádach na západoeurópskom a iných bojiskách v čase od 1. septembra 1939 do 9. mája 1945,

výkonného letca v československej zahraničnej armáde alebo v spojeneckej armáde, parašutistu zhodeného alebo vysadeného v tyle nepriateľa a v čase od 1. augusta 1940 do 1. augusta 1941 aj doba služby príslušníka pozemných útvarov letísk a protilietadlového delostrelectva v Anglicku,

v 1. československej armáde na Slovensku v dobe Slovenského národného povstania od 29. augusta 1944,

československého dobrovoľníka v španielskej republikánskej armáde (v medzinárodných brigádach) v čase od 19. júla 1936 do 28. marca 1939,

pri poľných útvaroch československých légií alebo v spojeneckých armádach v čase od 1. augusta 1914 do 11. novembra 1918,

v útvaroch uvedených v odseku 1 písm. c) a g).

Dobe poľnej služby sa kladie na roveň doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone poľnej služby, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945. Doba zajatia sa nepovažuje za poľnú službu.

Doby odbojovej činnosti (odsek 1) a poľnej služby (odsek 2 a 3) sa preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

Dôchodok za výsluhu rokov umelca je 50 % z priemerného mesačného zárobku.

Čiastočný dôchodok za výsluhu rokov je polovica dôchodku za výsluhu rokov.

Pre určenie priemerného mesačného zárobku sa započítavajú len zárobky ( [§ 14] ) dosiahnuté v zamestnaniach zakladajúcich nárok na dôchodok za výsluhu rokov; doba iného zamestnania sa nezahŕňa do obdobia, z ktorého sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Ak je požívateľ dôchodku za výsluhu rokov zárobkove činný, kráti sa dôchodok za výsluhu rokov o sumu, o ktorú úhrn dôchodku za výsluhu rokov a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti presahuje priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa [§ 14 ods. 5 zákona] .

Pre určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a pre postup při krátení dôchodku za výsluhu rokov pri súbehu s takým príjmom obdobne platia ustanovenia [§ 24 ods. 1, 2] a [4] .

Ustanovenia tohto dielu platia aj pre nárok na dôchodok za výsluhu rokov a jeho výšku vojakov z povolania a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti uvedených v [§ 35 ods. 1 písm. a)] a [c) zákona] s tým, že okruh funkcií výkonných letcov, výsadkárov a funkcií špeciálnej povahy alebo mimoriadneho stupňa nebezpečnosti, ako aj rozsah započítateľnosti doby výkonu týchto funkcií do doby zamestnania upravujú predpisy vydané ministrami národnej obrany a vnútra Československej socialistickej republiky v odboroch ich pôsobnosti.

Občania poskytujúci služby na základe povolenia národného výboru [80)](#poznamky.poznamka-80) (ďalej len „občania poskytujúci služby“) sú zúčastnení v kalendárnom roku na zabezpečení v chorobe, na zabezpečení matky a dieťaťa a na dôchodkovom zabezpečení ako pracujúci s odchýlkami ďalej uvedenými, ak

nie sú zúčastnení na zabezpečení (poistení) z dôvodu inej činnosti,

nepožívajú starobný ani invalidný dôchodok a

vykonávajú túto činnosť v takom rozsahu, že z príjmov z nej dosiahnutých v predchádzajúcom kalendárnom roku sú povinní platiť daň z príjmov obyvateľstva. [81)](#poznamky.poznamka-81)

Občania poskytujúci služby sú zúčastnení na zabezpečení v chorobe, na zabezpečení matky a dieťaťa a na dôchodkovom zabezpečení aj vtedy, ak ich príjmy v predchádzajúcom kalendárnom roku nedosiahli zdaniteľnú výšku len preto, že

povolenie na poskytovanie služieb udelil národný výbor až v priebehu roka, alebo

boli pre chorobu alebo úraz uznaní dočasne za neschopných na výkon povolenej činnosti alebo im bola nariadená karanténa, alebo

boli v kúpeľnej starostlivosti, alebo

vykonávali základnú alebo inú obdobnú službu v ozbrojených silách (náhradnú službu, vojenské cvičenie a pod.), alebo

ak ide o ženu, aj preto, že sa starala o dieťa (aj osvojenca alebo iné dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov, alebo

ak ide o muža, aj preto, že sa staral o dieťa, na ktoré mu patrila peňažná pomoc ( [§ 97e ods. 3] ) alebo príspevok podľa zákona o materskom príspevku,

Ak dôvody uvedené v predchádzajúcom odseku pod písmenami b) až f) trvali po celý predchádzajúci kalendárny rok, považuje sa podmienka ustanovená v odseku 1 písm. c) za splnenú.

Pre účasť na zabezpečení v kalendárnom roku, v ktorom bolo občanovi poskytujúcemu služby udelené povolenie na túto činnosť, sa za dosiahnutý príjem (odsek 1 písm. c) považuje pravdepodobný ročný príjem určený národným výborom ( [§ 97d ods. 2] ).

Ak občan poskytujúci služby (odsek 1) vykonáva aj činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti, [82)](#poznamky.poznamka-82) je zúčastnený na zabezpečení len podľa tohto dielu vyhlášky.

Zabezpečenie v chorobe, zabezpečenie matky a dieťaťa a dôchodkové zabezpečenie občana poskytujúceho služby vzniká najskôr dňom, od ktorého je občan oprávnený podľa povolenia národného výboru vykonávať túto činnosť, a zaniká dňom skončenia platnosti povolenia.

Zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú tieto dávky:

kúpeľná starostlivosť,

nemocenské,

peňažná pomoc v materstve,

podpora pri narodení dieťaťa,

prídavky na deti,

pohrebné.

Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, spravuje sa poskytovanie dávok uvedených v predchádzajúcom odseku predpismi o poskytovaní obdobných dávok platnými pre pracujúcich v pracovnom pomere. [35)](#poznamky.poznamka-35)

Občanovi poskytujúcemu služby patrí nemocenské, ak je pre chorobu, úraz, po dobu karantény alebo po dobu kúpeľnej starostlivosti uznaný za dočasne neschopného na výkon povolenej činnosti, ak počas tejto doby občan alebo niekto iný v jeho prospech túto činnosť nevykonáva.

Nemocenské patrí za kalendárne dni a určuje sa z priemerného čistého denného príjmu, najviac však zo sumy 107 Kčs.

Výška dennej sumy nemocenského za prvé tri kalendárne dni neschopnosti na výkon povolenej činnosti je 70 % priemerného čistého denného príjmu a za štvrtý a každý ďalší kalendárny deň pracovnej neschopnosti je 90 % priemerného čistého denného príjmu. Pri neschopnosti na výkon povolenej činnosti pre úraz utrpený pri výkone tejto činnosti patrí 90 % priemerného čistého denného príjmu od prvého dňa neschopnosti.

Priemerný čistý denný príjem sa určí zo započítateľného príjmu. Započítateľný príjem je príjem dosiahnutý vykonávaním povolenej činnosti za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenské, a to po odpočítaní výdavkov spojených s vykonávaním tejto činnosti a dane z príjmov obyvateľstva. [81)](#poznamky.poznamka-81)

U občana poskytujúceho služby,

sa za započítateľný príjem považuje pravdepodobný ročný príjem určený národným výborom. Pri určení pravdepodobného ročného príjmu národný výbor vychádza z predpokladaného príjmu, ktorý by občan mohol dosiahnuť, keby povolenú činnosť vykonával po celý kalendárny rok, po odpočítaní predpokladaných výdavkov a zodpovedajúcej dane z príjmov obyvateľstva.

Priemerný čistý denný príjem sa vypočíta tak, že sa započítateľný príjem delí počtom kalendárnych dní pripadajúcich na kalendárny rok, za ktorý sa zisťuje započítateľný príjem; do počtu kalendárnych dní sa pritom nezahŕňajú doby uvedené v [§ 97 ods. 2 písm. b) až f)] , prípadne doba pred vydaním povolenia.

Peňažná pomoc v materstve patrí odo dňa prerušenia výkonu povolenej činnosti, najskôr však od začiatku ôsmeho a najneskôr šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár.

Peňažná pomoc v materstve patrí za kalendárne dni vo výške 90 % priemerného čistého denného príjmu; ustanovenia [§ 97c a 97d] platia obdobne.

Pre priznanie, výšku a poskytovanie peňažnej pomoci mužovi poskytujúcemu služby na základe povolenia národného výboru platia predchádzajúce odseky obdobne.

Pre nárok na prídavky na deti sa podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby považujú za splnené, pokiaľ občan poskytujúci služby je zúčastnený na zabezpečení podľa tohto dielu.

Za hrubé zárobky občana poskytujúceho služby sa považujú príjmy dosiahnuté výkonom povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti.

Do hrubých zárobkov sa započítava aj príjem z povolenej činnosti znížený o výdavky spojené s jej výkonom, dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom občan poskytujúci služby nebol zúčastnený na zabezpečení podľa tohto dielu len preto, že jeho príjem nedosiahol zdaniteľnú výšku.

Ustanovenia [§ 95] platia aj tu.

Národný výbor, ktorý vydal povolenie na poskytovanie služieb, a národný výbor príslušný na vyrubenie dane z príjmov obyvateľstva majú povinnosť poskytovať národnému výboru, ktorý rozhoduje o zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa občanov poskytujúcich služby, všetky podklady potrebné na vykonávanie sociálneho zabezpečenia týchto občanov a zasielať ich do 3 dní odo dňa, keď nastali skutočnosti zakladajúce túto ohlasovaciu povinnosť.

Občan poskytujúci služby je povinný bez prieťahov oznámiť národnému výboru, ktorý vydal povolenie na poskytovanie služieb, úraz utrpený pri výkone povolenej činnosti a ak ide o ženu, prerušenie výkonu povolenej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov. Obdobnú oznamovaciu povinnosť má aj muž, ktorý sa stará o dieťa, na ktoré mu patrí peňažná pomoc ( [§ 97e ods. 3] ) alebo príspevok podľa zákona o materskom príspevku, a prerušil z tohto dôvodu výkon povolenej činnosti. Tento národný výbor je povinný s občanom poskytujúcim služby spísať záznam o úraze a naďalej spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre posúdenie nároku na dávky pri pracovnom úraze.

Jednotlivo hospodáriaci roľník a spolupracujúci členovia ich rodín sú poistení na dávky dôchodkového poistenia podľa tejto časti vyhlášky, pokiaľ nie sú pracujúcimi v trvalom pracovnom pomere ani nepožívajú starobný alebo invalidný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia); pracovný pomer sa považuje za trvalý, ak trvá nepretržite aspoň 6 mesiacov po sebe idúcich, a to v takom rozsahu, že zakladá nárok na prídavky na deti. [40)](#poznamky.poznamka-40)

Jednotlivo hospodáriacim roľníkom je roľník, ktorý je v poľnohospodárskom závode osobne zárobkove činný na vlastný vrub a zárobok je jeho jediným alebo prevažným zdrojom príjmu. Pokiaľ nie je preukázaný opak, predpokladá sa, že obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy neprevyšujúcej 0,40 ha nie je zárobkovou činnosťou podľa predchádzajúcej vety. Ak poľnohospodársky závod majú v spoločnej prevádzke členovia rodiny, považuje sa za jednotlivo hospodáriaceho roľníka ten z nich, kto závod spravuje; ostatní členovia rodiny sú poistení ako spolupracujúci členovia rodiny. V pochybnostiach sa predpokladá, že závod spravujú v tomto poradí: manžel, ovdovený manžel (vdova), najstarší člen rodiny.

Spolupracujúcimi členmi rodiny sú manželka, deti a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky, rodičia, svokor, svokra, zať, ovdovená nevesta a družka jednotlivo hospodáriaceho roľníka, ako aj manželka spolupracujúceho člena rodiny, ak

žijú s jednotlivo hospodáriacim roľníkom v spoločnej domácnosti,

trvale sa zúčastňuje na jeho zárobkovej činnosti a ich práca je pre závod nevyhnutná a zaberá v týždni najmenej polovicu normálneho týždňového pracovného času a

nie sú sami inak dôchodkove zabezpečení.

Manželke jednotlivo hospodáriaceho roľníka a manželke spolupracujúceho člena rodiny sa hodnotí doba účasti na zárobkovej činnosti manžela pred 1. januárom 1976 ako doba poistenia spolupracujúceho člena rodiny v rozsahu a za podmienok určených doterajšími predpismi. [41)](#poznamky.poznamka-41)

Poistenie jednotlivo hospodáriaceho roľníka vzniká

dňom, od ktorého sú osobne zárobkove činní na vlastný vrub,

ak ide o jednotlivo hospodáriaceho roľníka, ktorý zároveň bol v trvalom pracovnom pomere, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom jeho pracovný pomer sa rozviazal alebo prestal byť trvalý; dôchodkové zabezpečenia jednotlivo hospodáriaceho roľníka však nevzniká, ak po skončení pracovného pomeru vstúpil do jedného mesiaca znova do trvalého pracovného pomeru,

dňom, ktorým jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi zanikol nárok na invalidný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia).

Poistenie spolupracujúcich členov rodiny vzniká dňom,v ktorý sa splnili všetky podmienky pre ich poistenie; ustanovenie predchádzajúceho odseku písm. b) a c) platia obdobne.

Ustanovenia [§ 11 zákona] o náhradných dobách a [§ 13 zákona] o prerušení zamestnania tu platia obdobne.

Výchovné mesačne je

a zvyšuje sa na každé ďalšie dieťa mesačne o 330 Kčs.

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré si vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok vo výške 500 Kčs; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti.

Inak o výchovnom platí ustanovenie [§ 46 zákona] .

pritom dôchodok spolu so zvýšením pre bezvládnosť nesmie presiahnuť sumu 1800 Kčs mesačne.

Sirotský dôchodok sa pre bezvládnosť dieťaťa zvyšuje až do siedmeho roku jeho veku; obdobne sa zvyšuje aj výchovné.

Ustanovenie [§ 29] o stupňoch bezvládnosti platí aj tu.

a zvyšujú sa na každé ďalšie dieťa o 330 Kčs mesačne.

Jednotlivo hospodáriacemu roľníkovi, inej samostatne hospodáriacej osobe alebo spolupracujúcemu členovi ich rodiny povolanému na službu v ozbrojených silách na nezaopatrené deti patria prídavky na deti, ak bol dôchodkove poistený v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby.

Ustanovenia o nezaopatrených deťoch, o vylúčení nároku na prídavky na deti a o súbehu prídavkov na deti a ich výplate, obsiahnuté v predpisoch o zabezpečení matky a dieťaťa družstevných roľníkov, tu platia obdobne.

sa sústavne pripravuje na budúce povolanie predpísaným výcvikom alebo štúdiom, alebo

sa nemôže pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu, alebo

pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok, alebo

pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie, alebo výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.

K [§ 81 ods. 2 zákona]

Za nezaopatrené dieťa sa považuje dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom obdobne platia ustanovenia [§ 40 ods. 3, 4] a [6 zákona] .

doba od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku výučby v nasledujúcom školskom roku, ak dieťa bez prerušenia pokračuje v ďalšom štúdiu,

doba školských prázdnin nadväzujúcich bezprostredne na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať trvalú pracovnú činnosť,

doba po absolvovaní školy, ktorá je v jednotlivých odboroch určená na vykonanie záverečnej skúšky alebo obhájenie diplomovej práce, najdlhšie však doba jedného roka, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,

štúdium na iných školách alebo v kurzoch, ak je svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia ministerstva školstva republiky postavené na roveň štúdiu na školách uvedených v odseku 1 písm. d).

Pri posudzovaní nároku na sirotský dôchodok, výchovné a zaopatrovací príspevok sa do vlastného príjmu dieťaťa nezahŕňajú

štipendiá poskytované podľa príslušných štipendijných predpisov; do vlastného príjmu sa však zahŕňajú štipendiá, ktoré majú povahu náhrady zárobku,

hodnota bezplatného internátneho zaopatrenia a bezplatne poskytovaných jedál a ošatenia podľa predpisov o hmotnom zaopatrení mládeže pripravujúcej sa na budúce povolanie a hodnota naturálií, ktoré sa poskytujú študentom vysokých škôl pri výkone vojenských povinností o prázdninách,

výživné poskytované na dieťa,

príležitostný zárobok za výpomocné alebo za obdobné dočasné práce, ako aj odmena za práce podľa dohôd o prácach konaných mimo pracovného pomeru. [20)](#poznamky.poznamka-20)

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

materský príspevok,

príspevok na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti,

zárobok za prácu vykonávanú v čase od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku výučby v nasledujúcom školskom roku, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu na tej istej alebo inej škole, zárobok za prácu v dobe školských prázdnin nadväzujúcich bezprostredne na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť, ako aj zárobok, ktorý učeň alebo mladistvý pripravujúci sa v pracovnom pomere na budúce povolanie získal v dobe svojej dovolenky na zotavenie, a zárobok, ktorý učeň (vyučený pracovník) získal v dobe školských prázdnin, ak sa v nasledujúcom školskom roku stane účastníkom denného štúdia,

zárobok študenta (žiaka) za práce organizované alebo zadané školou alebo po dohode so školskými orgánmi,

Do vlastného príjmu dieťaťa sa ďalej nezahŕňa

ak ide o výchovné, sirotský dôchodok a zaopatrovací príspevok,

ak ide o sirotský dôchodok, zaopatrovací príspevok a

ak ide o zaopatrovací príspevok, sirotský dôchodok.

Pre posúdenie výšky príjmu pripadajúceho na člena rodiny ( [§ 40 ods. 6 zákona] ) sa považuje za člena rodiny aj počaté dieťa.

Umelcovi, ktorý vykonáva svoju činnosť po vzniku nároku na starobný dôchodok a má z nej po zrážke skutočných režijných nákladov ( [§ 75 ods. 2] ) príjem vyšší ako 12 000 Kčs ročne, sa neposkytuje starobný dôchodok. Za dobu, po ktorú sa neposkytuje starobný dôchodok za dobu ďalšej činnosti, pre ktorú je umelec zabezpečený a ktorá je vykonávaná po vzniku nároku na starobný dôchodok, podľa predpisov platných pre pracujúcich v pracovnom pomere.

Za hrubý zárobok pracovníka, ktorý je činný na základe dohody o pracovnej činnosti vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovník na dohodu“), [77)](#poznamky.poznamka-77) sa považuje odmena za dohodnuté práce podrobená dani zo mzdy.

Ustanovenie [§ 46 ods. 2] platí tu obdobne.

Ak je pracovník na dohodu už zabezpečený (poistený) z dôvodu inej činnosti, posudzuje sa v dôchodkovom zabezpečení úraz, ktorý utrpí pri výkone dohodnutých prác alebo v priamej súvislosti s ním, ako pracovný úraz.

Ak pracovník na dohodu poberá starobný alebo invalidný dôchodok, posudzuje sa v dôchodkovom zabezpečení úraz, ktorý utrpí pri výkone dohodnutých prác alebo v priamej súvislosti s ním, ako pracovný úraz.

Doba zamestnania pracovníkov na dohodu pred 1. januárom 1980 sa započítava v rozsahu a za podmienok ustanovených doterajšími predpismi.

boli uvoľnení (prevedení) zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie v súvislosti s racionalizačnými alebo organizačnými opatreniami uvedenými v [§ 2 písm. a)] , ak pracujúci ku dňu uvoľnenia (prevedenia) z doby potrebnej pre nárok na dôchodok získali aspoň 20 rokov zamestnania I. alebo II. pracovnej kategórie,

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov neplatia, ak ide o pracujúceho požívateľa starobného dôchodku alebo jeho časti.

Sumy príjmov občanov, ku ktorým sa prihliada pri určení náhrady ušlej pracovnej odmeny člena jednotného roľníckeho družstva [ [§ 78 ods. 5 písm. b), c)] a [e) zákona] ] sú 650 Kčs mesačne; ale ak ide o deti ( [§ 78 ods. 5 písm. b) a c) zákona] ) pripravujúce sa na budúce povolanie denným štúdiom alebo v učebnom pomere, o pozostalých po účastníkovi odboja, ktorým sa dôchodok priznal podľa [§ 57 ods. 2] a [5] , [§ 59 ods. 2] a [§ 60 zákona] , o požívateľov dôchodkov upravených ako jediný zdroj príjmu alebo o invalidov z mladosti ( [§ 32 ods. 2 zákona] ), sú tieto sumy 780 Kčs mesačne.

Do doby zamestnania domáckeho pracovníka sa započítavajú len kalendárne mesiace, za ktoré domácky pracovník dosiahol zárobok aspoň 120 Kčs. kalendárne mesiace, za ktoré domácky pracovník tento zárobok nedosiahol, sa však započítavajú aj, ak

Za hrubý zárobok domáckeho pracovníka v kalendárnom mesiaci sa považuje hrubá mzda [ [§ 14 ods. 1 písm. a) č. 1 a 2] ] za odvedenú prácu, ktorá domáckemu pracovníkovi bola zúčtovaná za tento mesiac, včítane náhrady mzdy. Do zárobku sa nezapočítavajú režijné náhrady a cena surovín, ktoré si domácky pracovník zaobstaráva na vlastný náklad.

Hrubý zárobok sa započítava aj za kalendárne mesiace, ktoré nie je možné započítavať do doby zamestnania; aj tieto mesiace sa zahŕňajú do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Hrubý zárobok domáckeho pracovníka sa započítava pre zistenie priemerného mesačného zárobku, len pokiaľ neprekročí priemerný hrubý zárobok pracovníka vykonávajúceho v tom istom čase rovnaké zamestnanie v organizácii, pre ktorú domácky pracovník pracoval.

Za hrubý zárobok učňa sa považuje suma 1200 Kčs mesačne, pokiaľ odmeny učňa nie sú vyššie. Ak sa učeň stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, za hrubý zárobok učňa sa považuje, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred pracovným úrazom.

Pracovným úrazom učňa je aj úraz, ktorý učeň utrpel při výchove na povolanie alebo v súvislosti s ňou.

Ustanovenia o dôchodkovom zabezpečení učňov obdobne platia pre pracujúcich, ktorí sa pripravujú na výkon povolania zaškolením mimo učebného pomeru, [26)](#poznamky.poznamka-26) a pre mládež staršiu ako 15 rokov, ktorá je vychovávaná na povolanie v zariadeniach štátnej správy pre mládež, ktorá si vyžaduje osobitnú starostlivosť, aj keď nejde o učebný pomer.

Do doby zamestnania sezónneho alebo kampaňového pracovníka [27)](#poznamky.poznamka-27) sa započítavajú len kalendárne mesiace, v ktorých dosiahol hrubý zárobok aspoň 120 Kčs. Ak pracovník odpracoval v poľnohospodárstve alebo v lesníctve na sezónnych alebo kampaňových prácach v kalendárnom roku aspoň 150 dní a v tomto roku dosiahol hrubý zárobok za tieto práce aspoň 3000 Kčs, do doby zamestnania sa započítava celý kalendárny rok.

Pre určenie priemerného mesačného zárobku sa započítava úhrn všetkých mesačných zárobkov dosiahnutých v kalendárnom roku výkonom sezónnych alebo kampaňových prác, teda aj mesačných zárobkov nižších ako 120 Kčs; kalendárne mesiace, za ktoré pracovník dosiahol zárobky nižšie ako 120 Kčs mesačne, sa zahŕňajú aj do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Za dobu zamestnania pracovníka na nepravidelnú výpomoc [28)](#poznamky.poznamka-28) sa považuje každý kalendárny mesiac, v ktorom pracoval viac ako šesť dní a dosiahol hrubý zárobok aspoň 120 Kčs.

Ustanovenie [§ 46 ods. 2] tu platí obdobne.

pri vyučovaní alebo v súvislosti s ním, [31)](#poznamky.poznamka-31)

pri práci vo výrobe alebo prevádzkovej praxi v organizácii alebo v súvislosti s nimi;

nie sú zabezpečení (poistení) už z dôvodu inej činnosti,

nepoberajú starobný ani invalidný dôchodok,

príjem z tejto pracovnej činnosti podliehajúcej dani zo mzdy je aspoň 400 Kčs mesačne alebo

sú povinní platiť z príjmu z tejto pracovnej činnosti daň z príjmu obyvateľstva sumou zodpovedajúcou príjmu aspoň 400 Kčs mesačne.

Za hrubý zárobok pracujúceho na dohodu sa považuje príjem za dohodnuté práce podliehajúci dani zo mzdy, prípadne príjem vo výške odvodenej z paušálnej sumy dane z príjmu obyvateľstva [ [§ 94 ods. 1 písm. c) a d)] ].

Ak sa pracujúci na dohodu stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel pri výkone dohodnutých prác alebo v priamej súvislosti s ním, za priemerný mesačný zárobok sa považuje najmenej suma 400 Kčs. To platí aj v prípadoch uvedených v [§ 95] .

Povinnosti organizácie viesť záznamy a podávať hlásenia na účely sociálneho zabezpečenia má organizácia, ktorá uzavrela s pracujúcim dohodu o pracovnej činnosti. Pracujúci na dohodu, ktorého príjem z tejto pracovnej činnosti podlieha dani z príjmov obyvateľstva [ [§ 94 ods. 1 písm. d)] ], je povinný tejto organizácii poskytovať všetky podklady potrebné na uskutočňovanie dôchodkového zabezpečenia, najmä podklady na určenie výšky zárobku.