Zákon Slovenskej národnej rady o štátnej správe vo vodnom hospodárstve

Štátnu správu na úseku vodného hospodárstva podľa vodného zákona [1)](#poznamky.poznamka-1) a tohto zákona, ako aj úlohy určené predpismi vydanými na ich základe vykonávajú vodohospodárske orgány, ktorými sú

Národné výbory dozerajú na dodržiavanie ustanovení vodného zákona, tohto zákona a predpisov vydaných na ich základe a v rozsahu svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Národné výbory sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti sústavne dozerať na to, či sa dodržiavajú nimi vydané rozhodnutia, ustanovenia vodného zákona na ochranu vôd, vrátane ich akosti, či sa udržiavajú vodohospodárske diela v riadnom stave a či sa ich prevádzka vykonáva podľa schválených kanalizačných, manipulačných alebo prevádzkových poriadkov.

Národné výbory pri vykonávaní vodohospodárskeho dozoru si môžu vyžiadať spoluprácu orgánov, ktoré sledujú akosť a zdravotnú nezávadnosť vôd, orgánov ochrany prírody, orgánov štátneho hospodárskeho riadenia poľnohospodárstva, rybárstva, prípadne ďalších orgánov, ako aj spoločenských organizácií pôsobiacich na týchto úsekoch. Po prerokovaní s týmito organizáciami môžu poveriť ich členov niektorými úlohami, ak nejde o rozhodnutie vo veciach štátnej správy.

Národné výbory vykonávajú ako súčasť vodohospodárskeho dozoru technicko-bezpečnostný dozor nad vodohospodárskymi dielami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku. Pritom dozerajú na to, ako správcovia (vlastníci, užívatelia) týchto diel zabezpečujú na nich odborný technicko-bezpečnostný dohľad a ako vykonávajú potrebné opatrenia na ich bezpečnosť.

Ministerstvo môže upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob vykonávania vodohospodárskeho dozoru národnými výbormi, ako aj vykonávanie odborného technicko-bezpečnostného dohľadu v prípadoch, keď ho nevykonáva organizácia poverená podľa § 41 ods. 1 písm. c) vodného zákona alebo ak ide o vodohospodárske dielo vo výstavbe.

Ministerstvo dozerá v rámci hlavného vodohospodárskeho dozoru na to, ako nižšie vodohospodárske orgány vykonávajú ustanovenia vodného zákona, tohto zákona a predpisov vydaných na ich základe.

V rámci hlavného vodohospodárskeho dozoru ministerstvo dozerá aj na to, ako orgány a organizácie dodržiavajú ustanovenia vodného zákona o ochrane vôd a predpisov vydaných na jeho základe, ako sa dodržiavajú rozhodnutia vodohospodárskych orgánov, ako si plnia povinnosti správcovia (vlastníci, užívatelia) vodohospodárskych diel a správcovia vodných tokov a ako plnia úlohy organizácie poverené ministerstvom podľa vodného zákona alebo tohto zákona. Ak zistí nedostatky, môže uložiť potrebné opatrenia na ich odstránenie.

Osoby vykonávajúce dozor podľa [§ 10 až 12] sú pri plnení svojich úloh oprávnené vstupovať na pozemky, do závodov, zariadení a objektov, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, vykonávať potrebné zisťovania, požadovať potrebné údaje a vysvetlenia a nazerať do príslušných dokladov; pritom sú povinné zachovávať štátne, hospodárske a služobné tajomstvo o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej činnosti a preukázať sa preukazom orgánu, z poverenia ktorého vykonávajú dozor.

Ak tento zákon neustanovuje inak, postupujú vodohospodárske orgány vo veciach upravených vodným zákonom a týmto zákonom (ďalej len „vodoprávne konanie“) podľa správneho poriadku, [3)](#poznamky.poznamka-3) prípadne podľa stavebného poriadku, [4)](#poznamky.poznamka-4) ak ide o rozhodnutie vo veci zriadenia, zmeny alebo zrušenia vodohospodárskeho diela.

Vodohospodársky orgán môže doručiť rozhodnutie účastníkom konania, s výnimkou žiadateľa o povolenie a správcu vodného toku, prípadne toho, kto podal námietky, verejnou vyhláškou na miestnych (mestských) národných výboroch, v obvodoch ktorých sú dotknuté záujmy účastníkov.

Ak vodohospodársky orgán vydáva tomu istému žiadateľovi súčasne niekoľko povolení, môže tak urobiť v jednom rozhodnutí.

Ak to vyžadujú vodohospodárske alebo iné dôležité záujmy spoločnosti, môže vodohospodársky orgán v novom vodoprávnom konaní zmeniť alebo zrušiť aj iné svoje rozhodnutie vydané v súvislosti s povolením, ktoré bolo zmenené alebo zrušené.

Náklady na znalecké posudky vo vodoprávnom konaní, ku ktorému dal podnet žiadateľ o povolenie, uhrádza žiadateľ.

Opatrenia vodohospodárskych orgánov vykonané podľa § 5 ods. 3, § 16 ods. 1 a § 30 ods. 3 prvej vety vodného zákona sa spravidla vyhlasujú verejnou vyhláškou alebo iným v mieste obvyklým spôsobom.

K žiadosti o rozhodnutie treba pripojiť doklady obsahujúce údaje, ktoré sú smerodajné pre posúdenie dosahu žiadaného rozhodnutia na vodohospodárske pomery. Ak ide o žiadosť o povolenie, ktoré je súčasne rozhodnutím o prípustnosti stavby, [5)](#poznamky.poznamka-5) treba pripojiť aj doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o takéto rozhodnutie podľa stavebného poriadku. Žiadateľ je povinný na vyzvanie vodohospodárskeho orgánu predložiť ďalšie doklady, prípadne posudky o vplyve žiadaného rozhodnutia na iné právom chránené záujmy.

Ministerstvo vyhláškou podrobnejšie ustanoví, v ktorých prípadoch a ktoré doklady je žiadateľ o rozhodnutie povinný predložiť, ako aj ďalšie podrobnosti vydávania povolení, súhlasov a vyjadrení.

Ak sa vodoprávne konanie týka užívacích práv k poľnohospodárskym alebo lesným pozemkom, ktoré majú v užívaní socialistické poľnohospodárske alebo lesné organizácie, sú účastníkmi vodoprávneho konania len tieto organizácie.

Účastníkom vodoprávneho konania vo veci povolenia alebo súhlasu vodohospodárskeho orgánu týkajúceho sa vodného toku je aj správca tohto toku.

V prípadoch, v ktorých rozhodnutie vodohospodárskeho orgánu môže ovplyvniť vodohospodárske pomery v územných obvodoch viacerých miestnych (mestských) národných výborov, oznámi vodohospodársky orgán termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou aj na týchto národných výboroch. Na ústne pojednávanie pozve písomne všetkých jemu známych účastníkov vodoprávneho konania.

Pozvanie na ústne pojednávanie doručí vodohospodársky orgán účastníkovi do vlastných rúk najneskoršie 8 dní, v zložitejších prípadoch najneskoršie 30 dní pred dňom ústneho pojednávania. Po túto dobu musia byť vyvesené aj vyhlášky o oznámení ústneho pojednávania podľa odseku 6.

Ak rozhodnutie ovplyvní vodohospodárske pomery alebo akosť vôd v obvode pôsobnosti iného vodohospodárskeho orgánu, alebo ak vodohospodárske dielo, o ktorom sa rozhoduje, je sčasti v územnom obvode iného vodohospodárskeho orgánu, rozhodne vecne a miestne príslušný vodohospodársky orgán po prerokovaní s vodohospodárskymi orgánmi, územných obvodov ktorých sa rozhodnutie týka.

V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom vodoprávneho konania, rozhodne vodohospodársky orgán neodkladne. V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do 60 dní, vo zvlášť zložitých prípadoch najneskoršie do 3 mesiacov od začatia vodoprávneho konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací orgán.

Vodohospodárske orgány sú povinné viesť evidenciu nimi vydaných povolení, súhlasov, vyjadrení a iných rozhodnutí.

Podrobnosti o spôsobe vedenia a rozsahu vodohospodárskej evidencie upraví ministerstvo, ktoré môže tiež poveriť ním riadené organizácie, prípadne niektoré vodohospodárske orgány vedením súhrnnej vodohospodárskej evidencie.

Do vodohospodárskej evidencie je oprávnený nazerať ten, kto preukáže oprávnený záujem na skutočnostiach v nej uvedených, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov.

Organizácie, ktoré odoberajú alebo inak používajú vodu alebo vypúšťajú odpadové, prípadne zvláštne vody v množstve a akosti nad mieru určenú ministerstvom po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi, sú povinné ustanoviť na zabezpečenie odborného hospodárenia s vodou a čistenia odpadových vôd kvalifikovaných pracovníkov (závodných a podnikových vodohospodárov). Obdobne ustanovujú kvalifikovaných pracovníkov aj organizácie a orgány nadriadené týmto organizáciám, ako aj ich ústredné orgány.

Podrobnosti o ustanovovaní činnosti a kvalifikácii pracovníkov uvedených v odseku 1 určí ministerstvo vyhláškou po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

Pôsobnosť, ktorá podľa vodného zákona patrí vodohospodárskym orgánom, vykonávajú okresné národné výbory, ak ju vodný zákon alebo tento zákon nezveruje iným orgánom.

Vodohospodárske orgány na návrh správcov vodných tokov alebo správcov (vlastníkov, užívateľov) vodohospodárskych diel ustanovujú na ochranu vôd, vodných tokov a na ochranu vodohospodárskych diel vodnú stráž. Vodnú stráž možno ustanoviť aj na návrh spoločenskej organizácie. Náklady na vodnú stráž znášajú správcovia (vlastníci, užívatelia) a spoločenské organizácie, na návrh ktorých bola vodná stráž ustanovená. Vo výnimočných prípadoch, ak si to vyžaduje ochrana dôležitých záujmov spoločnosti, môže príslušný vodohospodársky orgán uložiť správcovi (vlastníkovi, užívateľovi), aby predložil návrh na ustanovenie vodnej stráže.

Člen vodnej stráže je oprávnený pri výkone ochrany vstupovať na cudzie pozemky a vodohospodárske diela, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov, zisťovať osoby, ktoré porušujú ustanovenia vodného zákona na ochranu vôd, vodných tokov a vodohospodárskych diel, a oznamovať ich vodohospodárskemu orgánu, ktorý ho ustanovil. Člen vodnej stráže je oprávnený ukladať pokuty v blokovom konaní podľa osobitných predpisov.

Vodná stráž pri plnení svojich úloh môže žiadať o spoluprácu Zboru národnej bezpečnosti, ak ich plnenie nemôže zabezpečiť vlastnými silami alebo prostriedkami. Vodná stráž je pri výkone svojej činnosti povinná nosiť služobný odznak so štátnym znakom.

Ministerstvo po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej socialistickej republiky určí všeobecne záväzným právnym predpisom vodohospodárske orgány, ktoré ustanovujú vodnú stráž, ako aj ostatné podrobnosti o ustanovení vodnej stráže, najmä o zložení sľubu, o vonkajšom označení jej členov a o výkone ochrany.

Organizáciám, ktoré porušujú povinnosti ustanovené týmto zákonom, prípadne podľa neho uložené, ukladajú vodohospodárske orgány pokuty v rozsahu a za podmienok ustanovených vládou. Vodohospodárske orgány ukladajú za podmienok ustanovených vládou pokuty aj pracovníkom týchto organizácií, ktorí zavinili porušenie povinností organizácií, ak nejde o trestný čin alebo prečin. Výška pokuty môže byť u pracovníka organizácie najviac trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku. [7)](#poznamky.poznamka-7)

Uložením pokuty organizácii zostáva nedotknutá trestná zodpovednosť jej pracovníkov i zodpovednosť organizácie podľa predpisov o náhrade škody. Ak sa uložila pokuta pracovníkovi organizácie podľa odseku 1, nemožno mu uložiť pokutu podľa iných predpisov.

Pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.

Vodohospodárske orgány spolupracujú pri opatreniach podľa vodného zákona a tohto zákona, ako aj predpisov vydaných na ich základe s príslušnými orgánmi štátnej správy.

Organizácie, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vypúšťajú odpadové alebo zvláštne vody do povrchových alebo podzemných vôd, sú povinné oznámiť do 3 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona vodohospodárskemu orgánu príslušnému na vydanie povolenia množstvo, akosť a spôsob vypúšťania týchto vôd. Ak vypúšťanie týchto vôd nie je v súlade s ustanoveniami vodného zákona alebo určenými ukazovateľmi, rozhodne vodohospodársky orgán, či, v akom rozsahu a za akých podmienok povoľuje ich vypúšťanie. V povolení súčasne určí prípustný stupeň akosti vypúšťaných odpadových alebo zvláštnych vôd a lehotu, v ktorej sa musí tento stupeň dosiahnuť, prípadne vybudovať potrebné čistiace zariadenie.

Ministerstvo vydá po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy vyhlášku, v ktorej určí postup vodohospodárskeho orgánu tak, aby sa nakladanie s vodami uviedlo do súladu s vodným zákonom do jedného roka, vo zvlášť odôvodnených prípadoch do dvoch rokov a pri verejných kanalizáciách do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona.

Právnické a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vypúšťajú odpadové alebo zvláštne vody do povrchových alebo podzemných vôd, sú povinné oznámiť do 31. decembra 1993 príslušnému vodohospodárskemu orgánu množstvo, akosť a spôsob vypúšťania týchto vôd. Zároveň mu predložia povolenie na vypúšťanie odpadových alebo zvláštnych vôd na účely jeho preskúmania.

Ak vodohospodársky orgán zistí, že doterajšie vypúšťanie odpadových alebo zvláštnych vôd do povrchových alebo podzemných vôd nie je v rozpore s ustanovenými ukazovateľmi prípustného stupňa znečistenia vôd, ponechá v platnosti doterajšie povolenie, prípadne ho upraví podľa skutočného znečistenia odpadových alebo zvláštnych vôd vypúšťaných do povrchových alebo podzemných vôd.

V prípadoch, v ktorých doterajšie vypúšťanie odpadových alebo zvláštnych vôd do povrchových alebo podzemných vôd prekračuje ustanovené ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd, je potrebné ho uviesť s nimi do súladu; vodohospodársky orgán rozhodne, či, v akom rozsahu a za akých podmienok povoľuje ich vypúšťanie. V povolení súčasne určí prípustný stupeň akosti vypúšťaných odpadových alebo zvláštnych vôd podľa ustanovených ukazovateľov a lehotu, v ktorej sa musí dosiahnuť.

Vodohospodársky orgán rozhodne v prípadoch oznámených podľa [§ 26a ods. 1] najneskôr do 30. septembra 1994. V povolení podľa [§ 26a ods. 3] nemožno určiť dlhšiu lehotu ako 30. september 2002.

Organizácie, ktoré spravujú ku dňu účinnosti tohto zákona verejnú kanalizáciu, predložia návrh kanalizačného poriadku [8)](#poznamky.poznamka-8) vodohospodárskemu orgánu príslušnému na jeho schválenie, a to v lehote ním určenej.

Kto vypúšťa do verejnej kanalizácie odpadové alebo zvláštne vody znečistené pri ich vzniku nad mieru určenú kanalizačným poriadkom, je povinný do 6 mesiacov od schválenia tohto poriadku požiadať o povolenie podľa § 24 ods. 3 vodného zákona. Ak vodohospodársky orgán vydá povolenie, postupuje obdobne podľa ustanovenia [§ 26 ods. 1] .

Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom upraví po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy lehoty a postup vodohospodárskych orgánov pri vydávaní povolení podľa odseku 2.

Vodoprávne konanie začaté pred účinnosťou tohto zákona dokončí vodohospodársky orgán, ktorý konanie začal ako príslušný podľa doterajších predpisov.

Pôsobnosť obce podľa [§ 3] je výkonom štátnej správy.

Týmto zákonom nie sú dotknuté

predpisy upravujúce pôsobnosť Slovenského geologického úradu, Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu,

osobitné predpisy upravujúce výkon štátnej správy na úseku vodného hospodárstva vo vyhradených priestoroch Československej ľudovej armády a ozbrojených bezpečnostných zborov, [9)](#poznamky.poznamka-9)

ustanovenia [§ 29 zák. č. 18/1958 Zb.] o požiarnej ochrane, ak ide o povodňové záchranné poráce vykonávané požiarnymi jednotkami a o vykonávanie ochrany pred povodňami, pokiaľ ich neupravuje tento zákon a predpisy vydané na jeho základe.

Do pôsobnosti Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky patrí riadenie vodohospodárskych meliorácií poľnohospodárskych pozemkov, vrátane závlahových a odvodňovacích sústav, ak vodný zákon alebo tento zákon neustanovujú inak. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky môže po dohode s ministerstvom upraviť podrobnosti na tomto úseku.

Obce

upravujú, obmedzujú, prípadne zakazujú podľa § 5 ods. 3 vodného zákona všeobecné používanie povrchových vôd, ak nejde o hraničné toky, o vody v rybníkoch alebo v iných rybársky obhospodarovaných vodných nádržiach,

obmedzujú alebo inak upravujú zásobovanie pitnou vodou, prípadne používanie pitnej vody pri jej nedostatku a rozhodujú v sporoch o prednostné určenie pitnej vody z verejných vodovodov podľa § 30 ods. 3 vodného zákona,

ukladajú tomu, kto poškodí verejnú kanalizáciu alebo verejný vodovod, prípadne ohrozí ich prevádzku, vykonať opatrenia na odstránenie závadného stavu v prípadoch, keď tieto opatrenia nevyžadujú povolenie.

Obce, ak nejde o hraničné toky,

povoľujú odber a iné používanie povrchových vôd a podzemných vôd podľa § 8 ods. 1 písm. a) a b) vodného zákona pre potreby jednotlivých občanov (domácností), ako aj zriaďovanie, zmeny a zrušovanie vodohospodárskych diel, ktoré súvisia s týmto odberom,

povoľujú stavby na odvodňovanie pozemkov do výmery 5 hektárov,

rozhodujú v prípadoch, v ktorých sú príslušné povoľovať vodohospodárske dielo, aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tohto vodohospodárskeho diela,

rozhodujú v sporoch o zriadenie, prípadne zrušenie prípojky na verejný vodovod alebo na verejnú kanalizáciu pre jednotlivé obytné budovy, ak prípojka nie je vodohospodárskym dielom,

rozhodujú v pochybnostiach o rozsahu povinností podľa § 36 ods. 1 vodného zákona,

určujú na návrh správcu vodného toku zátopové územia pri drobných vodných tokoch a dávajú súhlas podľa § 13 vodného zákona na stavby, zariadenia, prípadne činnosti v zátopových územiach, chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a v ochranných pásmach, a to na stavby jednotlivých obytných budov, drobné stavby, ako aj na zemné a terénne úpravy neovplyvňujúce odtokové pomery, ak nejde o stavby uvedené v § 13 ods. 1 písm. a) alebo b) vodného zákona,

vyjadrujú sa podľa § 14 vodného zákona v prípadoch, v ktorých sú príslušné vydávať povolenie alebo súhlas.

Obce môžu vykonávať pôsobnosť uvedenú v odseku 2 iba na základe poverenia vydaného krajským národným výborom po prerokovaní s príslušným okresným národným výborom, ak sú na to utvorené potrebné podmienky.

V prípadoch uvedených v odseku 1 si môžu vyhradiť rozhodovanie okresné národné výbory, najmä ak ide o územné obvody viacerých obcí.

Krajské národné výbory povoľujú

vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo podzemných vôd

z nemocníc a iných zdravotníckych zariadení,

z ústredne riadených priemyselných organizácií a z poľnohospodárskych organizácií,

z verejných kanalizácií

odber podzemných a povrchových vôd pre potreby verejných vodovodov, ktoré presahujú územie jedného okresu alebo sa dotýkajú záujmov viacerých okresov,

odber vôd na zavlažovanie pozemkov vo výmere nad 1000 hektárov,

odber a iné nakladanie s vodami zvlášť významné z hľadiska štátnej vodohospodárskej bilancie v prípadoch určených ministerstvom; ak nejde o odber vôd pre potreby verejných vodovodov, povoľujú tiež súvisiace vypúšťanie odpadových vôd,

zachytávanie povrchových vôd v nádržiach s celkovým objemom nad 1 000 000 m 3 alebo s výškou hrádzového telesa nad 8 m od dna základového výpustu, vrátane vodohospodárskych diel a zariadení umožňujúcich využitie vodnej energie,

stavby na ochranu pred povodňami presahujúce územie jedného okresu a vodohospodárske diela na vodných cestách [2)](#poznamky.poznamka-2) zriaďované na plavebné účely alebo ovplyvňujúce podmienky plavby,

vodohospodárske diela odvodňovacích sústav vo výmere nad 2000 hektárov,

vodohospodárske diela, ktoré umožňujú nakladanie s vodami, na ktoré je potrebné povolenie krajského národného výboru.

Krajské národné výbory rozhodujú

v prípadoch, v ktorých sú príslušné povoľovať vodohospodárske dielo, aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tohto vodohospodárskeho diela, prípadne povoleného nakladania s vodami,

vo vodohospodárskych veciach hraničných tokov po prerokovaní s ministerstvom, a ak rozhodnutie má vplyv na priebeh, povahu alebo vyznačenie štátnej hranice, aj s Federálnym ministerstvom vnútra.

Krajské národné výbory

riadia a usmerňujú podľa smerného vodohospodárskeho plánu nakladanie s vodami, ich ochranu, ako aj ostatné vodohospodárske veci v kraji, a to v rozsahu pôsobnosti a spôsobom ustanoveným národným výborom týmto zákonom,

určujú zátopové územia pri vodohospodársky významných vodných tokoch v prípadoch, ktoré si vyhradia po prerokovaní s príslušnými národnými výbormi,

schvaľujú kanalizačné poriadky verejných kanalizácií, pri ktorých povoľujú vypúšťanie odpadových vôd,

dávajú súhlas podľa § 13 ods. 1 vodného zákona na stavby, zariadenia, prípadne činnosti, ak sa vykonávajú na vodných cestách,

vyjadrujú sa podľa § 14 vodného zákona v prípadoch, v ktorých sú príslušné vydávať povolenie alebo súhlas; vo veciach hraničných tokov vyjadrujú sa po prerokovaní s ministerstvom,

vedú evidenciu drobných vodných tokov a navrhujú ministerstvu ich správcov,

robia v mimoriadnej situácii, najmä pri nedostatku vody a pri havarijnom zhoršení akosti vôd opatrenia patriace do pôsobnosti národných výborov nižšieho stupňa, a to v prípadoch presahujúcich územný obvod alebo možnosti národných výborov nižšieho stupňa.

Ministerstvo

Miestna príslušnosť vodohospodárskych orgánov na vydávanie povolenia na nakladanie s vodami, na vodohospodárske diela a na niektoré činnosti podľa § 8 až 10 vodného zákona sa spravuje miestom diela, prípadne miestom činnosti.

Ak je vodohospodárske dielo, na povolenie ktorého je príslušný okresný národný výbor, na území viacerých okresov toho istého kraja, je príslušný okresný národný výbor, v územnom obvode ktorého je prevažná časť vodohospodárskeho diela. V pochybnostiach o tom, v ktorom okrese je prevažná časť vodohospodárskeho diela, určí príslušnosť krajský národný výbor, a ak ide o okresy vo viacerých krajoch, určia príslušnosť zúčastnené krajské národné výbory; ak nedôjde k dohode, určí príslušnosť ministerstvo.

Ak je vodohospodárske dielo, na povolenie ktorého je príslušný krajský národný výbor, na území viacerých krajov, je príslušný krajský národný výbor, v územnom obvode ktorého je prevažná časť vodohospodárskeho diela. V pochybnostiach o tom, v ktorom kraji je prevažná časť vodohospodárskeho diela, určí príslušnosť ministerstvo.

Ak ten istý žiadateľ požaduje súčasné vydanie niekoľkých povolení, na vydanie ktorých sú príslušné vodohospodárske orgány rôznych stupňov, rozhodne o vydaní týchto povolení vodohospodársky orgán najvyššieho stupňa z nich. Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom upraviť podrobnosti.

Smerný vodohospodársky plán zostavuje a dopĺňa ministerstvo v súčinnosti so zúčastnenými ústrednými orgánmi tak, aby bol v súlade s perspektívou rozvoja jednotlivých odvetví národného hospodárstva a s ochranou životného prostredia.

Ministerstvo môže poveriť nižšie vodohospodárske orgány spracovaním podkladov na zostavenie a dopĺňanie smerného vodohospodárskeho plánu. Ministerstvo, prípadne na to poverené ním riadené organizácie a vodohospodárske orgány môžu požadovať od tých, ktorí majú požiadavky na vodu alebo ovplyvňujú hospodárenie s vodou, prípadne jej akosť, aby im bezodplatne oznamovali údaje potrebné na zostavovanie a dopĺňanie tohto plánu, alebo si môžu tieto údaje v nich zisťovať.

Ministerstvo zostavuje v rámci smerného vodohospodárskeho plánu štátnu vodohospodársku bilanciu, ktorá obsahuje zhodnotenie zásob povrchových a podzemných vôd, ich akosti a súčasného i možného využitia; pritom ustanovuje zásady ročného a viacročného hospodárenia s vodou v jednotlivých povodiach a určuje potrebné ukazovatele, predovšetkým ukazovatele minimálnych prietokov vody vo vodných tokoch a ukazovatele potreby, spotreby, prípadne akosti vody pri nakladaní s ňou. Pri určení ukazovateľov minimálnych prietokov vo vodných tokoch berie zreteľ na potreby užívateľov vôd, vrátane potrieb plavby na splavných tokoch, a na ochranu dôležitých záujmov spoločnosti.

Ministerstvo môže poveriť nižšie vodohospodárske orgány, aby podľa ním ustanovených zásad určili ukazovatele pre jednotlivé čiastkové povodia, prípadne úseky vodných tokov.

Zásoby povrchových a podzemných vôd a ich akosť evidujú a bilančne zhodnocujú organizácie poverené ministerstvom, a to podľa smerníc vydaných ministerstvom po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

Vodohospodárske orgány sú povinné vychádzať pri rozhodovaní, vyjadrení a pri vykonávaní ostatných opatrení vo vodnom hospodárstve zo smerného vodohospodárskeho plánu, najmä zo štátnej vodohospodárskej bilancie, dodržiavať zásady ročného a viacročného hospodárenia s vodou v jednotlivých povodiach a dbať na ochranu životného prostredia a ostatné dôležité záujmy spoločnosti.

Pokuty uložené podľa vodného zákona a tohto zákona sú príjmom rozpočtov národných výborov.

Slovenskú vodohospodársku inšpekciu zriaďuje ministerstvo ako svoj odborný kontrolný orgán vo veciach ochrany akosti vôd a hospodárenia s vodou. Slovenská vodohospodárska inšpekcia vykonáva v rámci hlavného vodohospodárskeho dozoru úlohy uvedené v [§ 11 ods. 2] v rozsahu určenom ministerstvom.

Slovenská vodohospodárska inšpekcia pri plnení svojich úloh spolupracuje s národnými výbormi a poskytuje im odbornú pomoc.

Slovenská vodohospodárska inšpekcia navrhuje vodohospodárskym orgánom uloženie pokút a opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.