Finančné hospodárenie je súčasťou sústavy plánovitého riadenia hospodárstva. Finančné plány, finančné ekonomické nástroje *) a zásady finančného hospodárenia aktívne pôsobia pri zostavovaní štátneho plánu a hospodárskych plánov na ich efektívnosť, po zostavení plánu zabezpečujú jeho realizáciu a reagujú na odchýlky vznikajúce v priebehu plnenia plánu. Finančné hospodárenie je usporiadané tak, aby spoluvytváralo hmotnú zainteresovanosť na dobrých výsledkoch hospodárenia.
(1) Ustanovenia prvej časti platia pre štátne hospodárske organizácie s priemyselnou, stavebnou a prevažne obchodnou činnosťou, organizácie zahraničného obchodu s výnimkou družstevných podnikov zahraničného obchodu a pre štátne hospodárske organizácie, ktorých finančné hospodárenie sa neriadi ustanoveniami [druhej až štvrtej časti] .
(2) Ustanovenia druhej časti platia pre štátne hospodárske organizácie v pôsobnosti ministerstiev poľnohospodárstva a výživy na úseku poľnohospodárstva s výnimkami uvedenými v [§ 33 ods. 2] .
(3) Ustanovenia [tretej časti] platia pre štátne hospodárske organizácie, ktorých vzťah k štátnemu rozpočtu je určený finančným plánom.
(4) Ustanovenia [štvrtej časti] platia pre štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi.
(5) Ustanoveniami [piatej časti] sa správajú ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy federácie a republík (ďalej len „ústredné orgány“), štátne hospodárske organizácie a organizácie zahraničného obchodu s výnimkou družstevných podnikov zahraničného obchodu.
(6) Ustanoveniami [šiestej časti] sa správajú všetky orgány hospodárskeho riadenia a všetky socialistické organizácie.
(7) Spôsob hospodárenia organizácie sa riadi ustanoveniami vzťahujúcimi sa na jej hlavnú činnosť, pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak. V sporných prípadoch určí príslušné ministerstvo financií, ktoré ustanovenia prvej až štvrtej časti sa vzťahujú na príslušnú organizáciu.
(1) Orgánmi hospodárskeho riadenia sa na účely tohto nariadenia rozumejú ústredné orgány, odborové (generálne) riaditeľstvá (ďalej len „odborové riaditeľstvá“) a národné výbory.
(2) Výrobnou hospodárskou jednotkou sa na účely tohto nariadenia rozumie odborový podnik s pridruženými národnými podnikmi a účelovými organizáciami alebo trust podnikov pozostávajúci z odborového riaditeľstva a podriadených národných podnikov a účelových organizácií. Odborový podnik bez pridružených národných podnikov a účelových organizácií sa za výrobnú hospodársku jednotku považuje iba z hľadiska plánovacieho stupňa; vytvára len podnikové fondy a odborový fond technického rozvoja.
(3) Odborovým riaditeľstvom sa na účely tohto nariadenia rozumie riaditeľstvo výrobnej hospodárskej jednotky.
(4) Podnikom sa na účely tohto nariadenia rozumie odborový podnik bez pridružených národných podnikov a účelových organizácií, štátna hospodárska organizácia podriadená odborovému riaditeľstvu alebo národnému výboru, národný podnik alebo účelová organizácia pridružená k odborovému podniku, ako aj štátna hospodárska organizácia priamo riadená ústredným orgánom. Ustanovenia o podnikoch sa obdobne vzťahujú na odborové riaditeľstvá, pokiaľ ide o ich činnosť podnikového charakteru.
(5) Pokiaľ toto nariadenie ustanovuje povinnosť vykonávať odvody do štátneho rozpočtu, rozumie sa tým pre odvody podnikov riadených orgánmi federácie štátny rozpočet federácie, pre odvody podnikov riadených orgánmi republík štátny rozpočet Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky podľa sídla podniku.
(1) Podniky vytvárajú finančné zdroje, z ktorých sa časť odvádza formou odvodov a daní pre potreby spoločnosti, časť sa ponecháva pre potreby podnikov.
(2) Základným finančným zdrojom podnikov je zisk. *)
(1) Podnik je povinný použiť zisk najprv na splnenie svojich povinností, a to
a) predovšetkým na úhradu odvodov a daní do štátneho rozpočtu, do rozpočtu národného výboru a do štátnych fondov,
b) na odvody odborovému riaditeľstvu,
c) na splnenie svojich ostatných povinností.
(2) Po vykonaní úhrad podľa odseku 1 používa podnik zisk najmä na tvorbu a doplnenie
a) obratového fondu,
b) fondu výstavby,
c) fondu kultúrnych a sociálnych potrieb,
d) fondu odmien,
e) ďalších účelových fondov ( [§ 16 až 18] ).
(3) Pokiaľ podnik nepoužil zisk podľa ustanovení odsekov 1 a 2, vedie ho ako nerozdelený zisk, ktorý sa prevádza do nasledujúceho roka.
Obratový fond slúži na krytie trvalej potreby zásob. Jeho zdrojom sú prídely z vytvoreného zisku podniku ( [§ 5 ods. 2] ), prípadne dotácie od nadriadeného orgánu alebo zo štátneho rozpočtu.
(1) Na financovanie investičnej výstavby, projektovej dokumentácie, autorského dozoru a iných investícií podnik zriaďuje fond výstavby.
(2) Fond výstavby sa tvorí prídelom z odpisov základných prostriedkov, prídelom zo zisku a ďalej z príjmov (tržieb) z predaja základných prostriedkov a investícií a z iných zdrojov podľa osobitných predpisov. Môže sa doplniť prídelmi od nadriadených orgánov (včítane účelových dotácií zo štátneho rozpočtu alebo štátneho fondu), príspevkami od iných podnikov a orgánov a prevodom z iných fondov.
(3) Fond výstavby sa používa aj na splátky investičných a racionalizačných úverov a na príspevky iným investorom poskytované podľa osobitných predpisov. Prevody z tohto fondu do iných fondov nie sú dovolené.
(1) Fond kultúrnych a sociálnych potrieb sa tvorí prídelom zo zisku, a to minimálne vo výške ustanovenej osobitným predpisom; tento predpis upravuje aj podrobnosti o tvorbe a použití fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.
(2) Fond kultúrnych a sociálnych potrieb sa môže zvýšiť prevodmi prostriedkov z odborového rezervného fondu, najviac však po horný limit ustanovený osobitným predpisom. Z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb možno prevádzať prostriedky do fondu výstavby; tento prevod musí schváliť príslušný orgán Revolučného odborového hnutia.
(3) Pokiaľ podnik nevykoná určený minimálny prídel zo zisku do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, nesmie vyplácať ročné odmeny vedúcim hospodárskym pracovníkom a podiely na hospodárskych výsledkoch.
(1) Zdrojom fondu odmien je časť zisku, ktorá zostane podniku po úhrade jeho povinností podľa [§ 5 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až c)] .
(2) Podnik môže prideliť zo zisku do fondu odmien najviac sumu ustanovenú podľa osobitných predpisov. ***) To platí obdobne pre dopĺňanie fondu odmien z iných zdrojov s výnimkou účelových dotácií poskytovaných zo štátneho rozpočtu.
(3) Fond odmien sa môže doplniť prostriedkami na odmeny zo socialistického súťaženia, príspevkami a dotáciami od nadriadených, prípadne iných na to osobitne oprávnených orgánov a prevodmi z odborového rezervného fondu. Prevody z iných fondov do fondu odmien a prevody medzi fondami odmien podnikov nie sú prípustné.
(4) Použitie prostriedkov fondu odmien upravujú osobitné predpisy, ***) prípadne kolektívne zmluvy. Z fondu odmien možno po dohode s príslušným orgánom Revolučného odborového hnutia prevádzať prostriedky do iných fondov.
Podniky môžu vytvárať rizikový fond so súhlasom nadriadeného ústredného orgánu. Tento orgán môže ustanoviť, v ktorých podnikoch sa musí rizikový fond vytvárať. Spôsob tvorby a použitia tohto fondu ustanoví ústredný orgán po dohode s príslušným ministerstvom financií.
Organizácie výskumnej a vývojovej základne tvoria rezervný fond prídelom zo zisku. Výšku rezervného fondu určí nadriadený orgán. Prostriedky rezervného fondu sa používajú na krytie mimoriadnych hospodárskych rizík z výskumnej a vývojovej činnosti formou dotácie k výsledku hospodárenia. Prevody prostriedkov rezervného fondu do iných fondov nie sú dovolené.
Podnik môže so súhlasom nadriadeného ústredného orgánu, vydaným po dohode s príslušným ministerstvom financií, vytvárať ďalšie účelové fondy.
(1) Obežné prostriedky podnikov sú kryté
a) zdrojmi podnikov prevádzkovej povahy (obratový fond, stále pasíva, voľné zdroje podnikových neinvestičných fondov, nerozdelený zisk a ostatné voľné zdroje),
b) prevádzkovými úvermi,
c) finančnými prostriedkami poskytnutými na ten účel nadriadenými orgánmi, prípadne zo štátneho rozpočtu.
(2) Ak banka odmietne úver, je podnik povinný obežné prostriedky vylúčené z úverovania financovať z vlastných zdrojov, prípadne z prostriedkov poskytnutých odborovým riaditeľstvom ( [§ 25 ods. 2] ).
(3) Prírastok trvalej potreby zásob proti stavu k 1. januáru bežného roka sa kryje vlastnými prostriedkami podnikov z rozdelenia zisku podľa [§ 5 ods. 2] , a to prídelom do obratového fondu. Podniky sú vo výnimočných prípadoch oslobodené od tejto povinnosti, pokiaľ sa tento prírastok bude kryť dotáciou od nadriadených orgánov, prípadne zo štátneho rozpočtu alebo úverom podľa zásad pre úverovanie schválených vládou ČSSR. Prechodný prírastok zásob a prírastok ostatných obežných prostriedkov sa kryje stálymi pasívami, zostatkami podnikových neinvestičných fondov, bankovým úverom a ostatnými voľnými prostriedkami podnikov, prípadne z finančných zdrojov nadriadených orgánov.
(4) Ak trvalá potreba zásob klesne pod úroveň predchádzajúceho roka, nemusí sa prírastok trvalej potreby zásob do obratového fondu v budúcich rokoch dopĺňať, kým táto potreba nepresiahne pôvodnú výšku.
(5) Ustanovenia odseku 3 prvej vety a odseku 4 sa nevzťahujú na podniky s prevažne obchodnou činnosťou a ich odborové riaditeľstvá a na odbytové a zásobovacie organizácie.
(1) Zdrojom financovania investičnej výstavby sú vlastné prostriedky podnikov, zdroje centralizované na nadriadených orgánoch, bankový úver, prostriedky štátneho rozpočtu, štátnych fondov, rozpočtov národných výborov, prípadne iné zdroje.
(2) Spôsob financovania investičnej výstavby, zásady poskytovania dotácií na investície, úverovania investícií, združovania investičných prostriedkov a pravidlá výberového konania ustanovujú osobitné predpisy.
(1) Náklady na riešenie úloh výskumu a vývoja a ostatné náklady rozvoja vedy a techniky pre potreby podniku sa zahŕňajú do nákladov podniku prostredníctvom rezervy na technický rozvoj; výšku tvorby rezervy ustanoví ústredný orgán, v podnikoch (výrobných hospodárskych jednotkách) s činnosťou vo vybraných odboroch postupuje pri tom po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, prípadne s príslušnými republikovými ministerstvami výstavby a techniky.
(2) Podrobnosti o použití rezervy na technický rozvoj upravuje osobitný predpis. *)
(1) Pri vypracovaní ročnej účtovnej závierky zistí podnik definitívnu výšku zisku, zhodnotí výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie, vykoná záverečné vyrovnanie svojich záväzkov a rozhodne o prídeloch zisku do jednotlivých fondov. Ročnú účtovnú závierku schvaľuje nadriadený orgán.
(2) Zostatky finančných prostriedkov podniku sa koncom roka prevádzajú do nasledujúceho roka.
(1) Odborové riaditeľstvo hospodári oddelene
a) s vlastnými prostriedkami podnikového charakteru obdobne ako podniky; tieto prostriedky vytvára jednak z tržieb a výnosov vlastných a pridružených činností, jednak z príspevkov podnikov na úhradu nákladov činnosti odborového riaditeľstva,
b) s prostriedkami výrobnej hospodárskej jednotky vytváranými z dodatkových, prípadne iných odvodov podnikov a s prostriedkami získanými znovurozdelením medzi výrobnými hospodárskymi jednotkami; z týchto prostriedkov vytvára odborové riaditeľstvo odborové fondy, ktoré používa aj na znovurozdelenie prostriedkov v rámci výrobnej hospodárskej jednotky ( [§ 29] ),
c) s ďalšími prostriedkami podľa osobitných predpisov.
(2) Odborové riaditeľstvo vytvára centralizáciou prostriedkov odborový fond výstavby, odborový rezervný fond a odborový fond technického rozvoja. Odborové riaditeľstvo zriaďuje za podmienok ustanovených v [§ 27 a 28] odborový fond geologických prác a odborový fond škôd a náhrad; môže tiež vytvárať (dopĺňať) rizikový fond obdobne podľa [§ 16] a ďalšie odborové účelové fondy obdobne podľa [§ 18] . Nadriadený ústredný orgán po dohode s príslušným ministerstvom financií môže tvorbu určitého účelového odborového fondu uložiť.
(3) Odborové riaditeľstvo po odvode sumy podľa [§ 10 ods. 1] hospodári oddelene aj s prostriedkami na úhradu nákladov na preškoľovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov pred nástupom do nového zamestnania, ktoré im odvádzajú hospodárske organizácie podľa [§ 8 ods. 1 písm. c)] .
(4) Odborové riaditeľstvo nesmie použiť centralizované prostriedky na krytie svojej činnosti podnikového charakteru.
(1) Odborový fond výstavby sa vytvára centralizáciou odpisov (ich časti) od podriadených podnikov, dotáciou z odborového rezervného fondu, dotáciou od nadriadeného orgánu, prípadne dotáciou zo štátneho rozpočtu.
(2) Prostriedky odborového fondu výstavby sa používajú
a) na úhradu odvodu z odpisov základných prostriedkov uloženého ústredným orgánom, ktorý sa použije na znovurozdelenie prostriedkov medzi výrobnými hospodárskymi jednotkami alebo na odvod do štátneho rozpočtu,
b) v súlade s plánom investičnej výstavby na prídely do fondov výstavby podriadených podnikov,
c) na financovanie plánovaných investícií výrobnej hospodárskej jednotky, pri ktorých je investorom priamo odborové riaditeľstvo,
d) na splátky investičných úverov výrobnej hospodárskej jednotky, prípadne na združovanie prostriedkov na investície.
(1) Odborový rezervný fond sa vytvára jednorazovým odčerpaním prostriedkov rezervných fondov podriadených podnikov ( [§ 92] ) a centralizáciou časti ich zisku podľa zásad ustanovených v [§ 29] . Do odborového rezervného fondu nemožno centralizovať odpisy a tržby z realizácie vyradených základných prostriedkov.
(2) Prostriedky odborového rezervného fondu sa používajú
a) na doplnenie obratových fondov podriadených podnikov,
b) na podporu vnútropodnikovej socialistickej súťaže a vybraných mimoriadne dôležitých úloh; prípadné prídely do fondu odmien sa môžu uskutočniť len v rozsahu limitu fondu odmien,
c) na úhradu strát, prípadne viacnákladov, ktoré podnikom vznikajú z rozhodnutia odborového riaditeľstva,
d) na dočasnú finančnú výpomoc podriadeným podnikom na preklenutie výkyvov v ich finančnom hospodárení,
e) na prídely do odborového fondu výstavby,
f) na úhradu dodatkových odvodov na znovurozdelenie prostriedkov medzi výrobnými hospodárskymi jednotkami ( [§ 32 ods. 7] ),
g) na doplnenie fondu kultúrnych a sociálnych potrieb podriadených podnikov,
h) na dotácie podriadeným podnikom k výsledku hospodárenia.
(3) Odborové riaditeľstvá v pôsobnosti ministerstiev poľnohospodárstva a výživy, ktoré vytvárajú osobitný rezervný fond na krytie rozdielu v digescii cukrovky, povinne dotujú príslušnou sumou tento fond v rokoch, keď digescia prekročí 15 %, na krytie rozdielu pre prípady, keď digescia poklesne pod 15 %.
(1) Odborový fond technického rozvoja sa vytvára centralizáciou časti zisku od podriadených podnikov, v odborovom podniku bez pridružených národných podnikov a účelových organizácií prídelom zo zisku; môže sa doplniť aj účelovými dotáciami od nadriadeného orgánu alebo z iných zdrojov podľa osobitného predpisu. *) Nadriadený ústredný orgán určí minimálnu tvorbu odborového fondu technického rozvoja; pre výrobné hospodárske jednotky s činnosťou vo vybraných odboroch postupuje pri tom po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, prípadne s republikovými ministerstvami výstavby a techniky.
(2) Prostriedky odborového fondu technického rozvoja sa používajú na financovanie technického rozvoja.
(3) Ďalšie zdroje a ďalšie použitie fondu ustanovuje osobitný predpis. *)
(4) Ministerstvá obchodu republík môžu určiť odborové riaditeľstvá, ktoré nemusia zriaďovať odborový fond technického rozvoja.
Odborové riaditeľstvo, v pôsobnosti ktorého sa ťažia nerastné suroviny, vytvára so súhlasom príslušného ministerstva financií z príspevkov, prípadne z centralizovaných prostriedkov odborový fond geologických prác. Tento fond slúži predovšetkým na financovanie predbežného a podrobného geologického prieskumu ložísk včítane prevodov preskúmaných zásob do vyšších kategórií alebo ich prehodnotenie. Prostriedky tohto fondu nemožno prevádzať do iných fondov a na iné účely.
Odborové riaditeľstvo, v pôsobnosti ktorého sa vykonáva vyhľadávanie a prieskum ložísk, výstavba alebo likvidácia banských diel a zariadení, dobývanie a ťažba nerastov, ako aj ich úprava a zušľachťovanie v súvislosti s dobývaním môže so súhlasom príslušného ministerstva financií vytvárať z príspevkov podnikov, prípadne z centralizovaných prostriedkov odborový fond škôd a náhrad. Tento fond sa používa predovšetkým na úhradu škôd vzniknutých uvedenou činnosťou na hmotnom majetku iných socialistických organizácií a na majetku občanov. Prostriedky tohto fondu nemožno prevádzať do iných fondov (s výnimkou fondu výstavby) a na iné účely.
(1) Odborové riaditeľstvo vykonáva plánované znovurozdelenie zisku a odpisov v rámci výrobnej hospodárskej jednotky, a to tak, že centralizuje prostriedky od podnikov formou dodatkových odvodov do príslušných odborových fondov a používa ich podľa [§ 24 a 25] .
(2) Dodatkové odvody podnikov na znovurozdelenie prostriedkov sa určia na základe prepočtov plánovaných zdrojov a potrieb podnikov. Pri tom sa postupuje podľa týchto zásad:
a) pri prepočte plánovaných potrieb sa okrem povinností vyplývajúcich z predpisov o odvodoch a daniach berú do úvahy prídely do podnikových fondov v ustanovenej minimálnej výške (pri fonde kultúrnych a sociálnych potrieb do povolenej maximálnej výšky, pri fonde odmien do výšky limitu) a optimálna štruktúra finančných zdrojov na investície (odpisy, zisk, úver, prípadne dotácie) do výšky ustanoveného limitu. Ďalej sa berú do úvahy plánované splátky bankových investičných úverov a pôžičiek, zročné úhrady dlhodobých prevádzkových úverov prv dohodnuté a prírastok trvalej potreby zásob;
b) pri prepočte zdrojov sa berú do úvahy i zostatky fondov a nerozdelený zisk z minulých rokov;
c) dodatkový odvod finančných prostriedkov na účely znovurozdelenia po vykonaní prepočtu určí odborové riaditeľstvo podnikom jednotnou formou. Výšku dodatkového odvodu do odborového rezervného fondu určí podnikom odborové riaditeľstvo; táto výška môže byť až 5 % z bilančného zisku podniku. Toto obmedzenie neplatí pre výrobné hospodárske jednotky, v ktorých sa môže vykonávať znovurozdelenie zisku podľa [§ 32 ods. 7] , a v tých prípadoch, v ktorých tak ustanoví nadriadený ústredný orgán po dohode s príslušným ministerstvom financií. Odvod z odpisov sa určí absolútnou sumou;
d) odborové riaditeľstvo môže popri výške dodatkového odvodu ustanovenej percentnou sadzbou určiť aj jeho minimálnu výšku, a to absolútnou sumou.
(3) Znovurozdelením prostriedkov sa nesmú zastierať rozdiely medzi dobre a zle hospodáriacimi podnikmi.
(4) Pri znovurozdelení prostriedkov vnútri výrobných hospodárskych jednotiek riadených orgánmi republík s podnikmi na území oboch republík sú orgány vykonávajúce, prípadne navrhujúce znovurozdelenie povinné prerokovať návrhy na znovurozdelenie s príslušnými orgánmi druhej republiky; pokiaľ ide o výrobné hospodárske jednotky riadené federálnymi orgánmi, informujú orgány vykonávajúce, prípadne navrhujúce znovurozdelenie o týchto návrhoch príslušné orgány oboch republík.
(5) Dodatkové odvody a dotácie určené na znovurozdelenie prostriedkov sa môžu v priebehu roka zmeniť len vtedy, ak dôjde k takej zmene plánu, že je nevyhnutné vykonať zmenu vzťahu podniku k výrobnej hospodárskej jednotke.
Ustanovenia [§ 20] a [§ 22 ods. 2] platia obdobne pre výrobnú hospodársku jednotku.
(1) Ústredné orgány vytvárajú rezortný fond technického rozvoja a rezortný rezervný fond, prípadne so súhlasom príslušného ministerstva financií ďalšie účelové fondy.
(2) Rezortný fond technického rozvoja sa vytvára odvodom časti prostriedkov z odborových fondov technického rozvoja a odvodom časti zisku priamo podriadených podnikov, a to vo výške ustanovenej nadriadeným ústredným orgánom. Prostriedky tohto fondu sa používajú na poskytovanie neinvestičných dotácií odborovým riaditeľstvám a podnikom na úlohy a niektoré činnosti v oblasti vedy a techniky a na financovanie úloh rezortného plánu rozvoja vedy a techniky. Ďalšie zdroje a ďalšie použitie tohto fondu ustanovuje osobitný predpis. *)
(3) Rezortný rezervný fond sa vytvára a používa za podmienok ustanovených v [§ 32] .
(4) Zostatky fondov ústredných orgánov koncom roka neprepadajú. To platí obdobne pre zostatok odpisov základných prostriedkov.
(1) Znovurozdelenie prostriedkov medzi výrobnými hospodárskymi jednotkami a medzi podnikmi priamo podriadenými ústrednému orgánu vykonáva nadriadený ústredný orgán.
(2) Za účelom znovurozdelenia prostriedkov centralizuje nadriadený ústredný orgán
a) odpisy základných prostriedkov z odborových fondov výstavby a od priamo podriadených podnikov v súlade s plánom investičnej výstavby a tvorbou zdrojov;
b) určený podiel zo zisku od priamo podriadených podnikov na vytváranie rezortného rezervného fondu určeného na použitie vo vzťahu k týmto podnikom.
(3) Nadriadený ústredný orgán ustanoví dodatkové odvody na znovurozdelenie obdobne podľa zásad ustanovených v [§ 29 ods. 2] a týchto ďalších zásad:
a) pri prepočte dodatkových odvodov sa vezme do úvahy plánovaná tvorba odborových fondov,
b) dodatkový odvod výrobnej hospodárskej jednotky sa určí absolútnou sumou,
c) výška dodatkového odvodu do rezortného rezervného fondu Federálneho ministerstva zahraničného obchodu môže byť až 10 % z bilančného zisku.
(4) V rámci znovurozdelenia prostriedkov používa nadriadený ústredný orgán centralizované prostriedky takto:
a) centralizované odpisy na odvod z odpisov základných prostriedkov do štátneho rozpočtu, pokiaľ mu bol určený, alebo na prídely na financovanie plánovaných investícií ním riadených odborových riaditeľstiev alebo priamo podriadených podnikov,
b) prostriedky podľa odseku 2 písm. b) na poskytovanie prídelov priamo podriadeným podnikom obdobne podľa ustanovenia [§ 25 ods. 2] s tým, že z rezortného rezervného fondu sa môžu poskytnúť prídely týmto podnikom do fondu výstavby.
(5) S jednotlivými druhmi centralizovaných prostriedkov podľa odseku 2 až 4 hospodári nadriadený ústredný orgán oddelene.
(6) Inak platia pre znovurozdelenie prostriedkov medzi výrobnými hospodárskymi jednotkami a medzi podnikmi priamo podriadenými ústrednému orgánu obdobne ustanovenia [§ 29 ods. 3] a [5] .
(7) Federálne ministerstvo palív a energetiky a ministerstvá poľnohospodárstva a výživy republík v odvetví potravinárskeho priemyslu môžu za podmienok ustanovených príslušným ministerstvom financií na ich návrh vykonávať aj znovurozdelenie zisku medzi výrobnými hospodárskymi jednotkami.
(1) Pre podniky riadené národnými výbormi podliehajúce odvodu zo zisku alebo dôchodkovej dani platia ustanovenia [§ 4] , [§ 5 ods. 1 písm. a)] a [c)] , [ods. 2 a ods. 3] , [§ 7 ods. 1 písm. a)] a [d)] , [§ 12 až 15] , [§ 17] a [§ 19 až 22] s odchýlkou uvedenou v odseku 3.
(2) Podniky môžu vytvárať rizikový fond so súhlasom krajského národného výboru, ktorý môže určiť podniky, v ktorých sa musí vytvárať rizikový fond. Spôsob tvorby a použitie tohto fondu určuje krajský národný výbor po dohode s príslušným ministerstvom financií.
(3) Výšku rezervy na technický rozvoj určuje obdobne podľa [§ 21] krajský národný výbor po dohode s príslušným ministerstvom financií.
(4) Ustanoveniami druhej časti sa spravuje štátny majetok hlavného mesta Prahy.
(1) Národné výbory vytvárajú fond výstavby a rezervný fond z odvodov podnikov uvedených v [§ 69 ods. 1] a hospodária s nimi účelove pre potreby týchto podnikov. Okresné národné výbory môžu vytvárať tieto fondy aj z odvodov podnikov riadených mestskými a miestnymi národnými výbormi, a to po dohode s nimi. Obdobne môžu postupovať aj Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy.
(2) Krajské národné výbory môžu po dohode s okresnými národnými výbormi vykonať podľa potreby znovurozdelenie zostatkov fondov uvedených v odseku 1.
(3) Zostatky fondov národných výborov koncom roka neprepadajú.
(1) Fond výstavby národného výboru sa vytvára odvodom časti odpisov podnikov. Národný výbor môže previesť do tohto fondu prostriedky zo svojho rezervného fondu.
(2) Fond výstavby národného výboru sa používa na účelové dotácie do fondu výstavby podnikov, na financovanie ich plánovanej investičnej výstavby, splátok investičných úverov, prípadne na združovanie prostriedkov na investície.
(3) Odvod odpisov podnikov do fondu výstavby národného výboru sa vykonáva podľa zásad uvedených v [§ 29 ods. 2 písm. a) a b)] . Odvod odpisov sa určí absolútnou sumou.
(4) Ustanovenia [§ 29 ods. 3] a [5] platia obdobne s tým rozdielom, že vzťahom podniku k výrobnej hospodárskej jednotke sa rozumie vzťah podniku k národnému výboru, ktorý vytvára fond výstavby.
(5) Spôsob vykonávania odvodov odpisov do fondu výstavby národného výboru určuje tento národný výbor.
(6) Výšku penále zo súm včas neodvedených určujú krajské národné výbory po dohode s ministerstvom financií republiky.
(1) Rezervný fond národného výboru sa vytvára jednorazovým odčerpaním zostatku zrušených rezervných fondov podnikov.
(2) Rezervný fond národného výboru sa používa
a) na doplnenie obratových fondov,
b) na prídel do fondu výstavby národného výboru,
c) na prídel podnikom na úhradu dlhodobých prevádzkových úverov a ťažko splatiteľných investičných úverov.
(1) Vzťah podnikov vodného hospodárstva riadených národnými výbormi, podnikov mestskej hromadnej dopravy, domových správ a podnikov bytového hospodárstva, výpočtových stredísk, ústavov kozmetiky, teplárenských podnikov a podnikov výstavníctva k rozpočtu riadiacich národných výborov je určený finančnými plánmi týchto podnikov, ktoré schvaľuje riadiaci národný výbor.
(2) Vzťahom podnikov uvedených v odseku 1 k rozpočtu riadiaceho národného výboru sa rozumie rozdiel medzi plánovanou tvorbou zdrojov a plánovanými potrebami vyplývajúci zo schváleného finančného plánu podniku.
(3) Vo finančnom pláne podniku sa zabezpečujú všetky plánované potreby na prevádzku a investície. Neinvestičné dotácie zvyšujúce tržby sa neposkytujú.
Pre použitie zisku platia ustanovenia [§ 5 ods. 1 písm. a)] a [c)] a [ods. 2] .
(1) Domové správy a podniky bytového hospodárstva používajú odpisy základných prostriedkov
a) na prídely do svojho fondu výstavby,
b) na odvody do rozpočtu riadiaceho národného výboru.
(2) Podniky vodného hospodárstva riadené národnými výbormi a teplárenské podniky odvádzajú odpisy základných prostriedkov v plnej výške do rozpočtu riadiaceho národného výboru.
(3) Podniky mestskej hromadnej dopravy, výpočtové strediská, ústavy kozmetiky a podniky výstavníctva používajú odpisy základných prostriedkov
a) na prídely do svojho fondu výstavby,
b) na odvod do fondu výstavby národného výboru ( [§ 70] a [72] ).
(1) Podniky vykonávajú
a) odvody včítane príspevku na sociálne zabezpečenie podľa zákona o odvodoch,
b) odvod časti zisku do rozpočtu riadiaceho národného výboru,
c) odvod odpisov ( [§ 76] ),
d) odvod za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe.
(2) Odvod podľa odseku 1 písm. b) vykonávajú podniky podľa [§ 26 zákona o odvodoch] ; ročná povinnosť odvodu je podniku určená vo finančnom pláne.
(1) Na úhradu plánovaného nedostatku prostriedkov poskytuje riadiaci národný výbor zo svojho rozpočtu podnikom dotácie na úhradu plánovanej straty alebo dotácie k zisku, pokiaľ nestačí na krytie plánovaných potrieb.
(2) Riadiaci národný výbor môže viazať poskytnutie dotácií podnikom na splnenie ukazovateľa plánu, ktorý určí.
(1) Neinvestičné dotácie sa poskytujú preddavkove podľa rozhodnutia riadiaceho národného výboru.
(2) Po uplynutí každého štvrťroka (okrem posledného štvrťroka v roku) vyúčtuje podnik rozdiel medzi skutočným nárokom a poskytnutými preddavkami.
(3) Pri prekročení plánovanej straty môže národný výbor zvýšenú potrebu prídelu uhradiť podniku z vlastných zdrojov. Berie pritom do úvahy, či prekročenie plánovanej straty ovplyvnil výkon v súlade so záujmami spoločnosti.
(1) Pre tvorbu a použitie fondov podnikov platia ustanovenia [§ 12 až 15] s odchýlkou uvedenou v odseku 2.
(2) Pri fondoch, pri ktorých je určená minimálna výška alebo minimálny prídel, sa do finančného plánu zahŕňa len minimálny prídel.
(1) Pre finančné hospodárenie podnikov platia ustanovenia [§ 19, 20] a [22] s odchýlkou uvedenou v odseku 2.
(2) Ustanovenie [§ 19 ods. 3] sa nevzťahuje na podniky domových správ a bytového hospodárstva. Prírastok trvalej potreby zásob v týchto podnikoch sa kryje vlastnými zdrojmi trvalej povahy, prípadne dotáciou z rozpočtu riadiaceho národného výboru.
(1) Pre hmotnú zainteresovanosť podnikov platia ustanovenia [§ 56 až 58] .
(2) Spôsob hmotnej zainteresovanosti ustanovujú ministerstvá financií republík na návrh príslušných odvetvových ústredných orgánov a po prerokovaní s krajskými národnými výbormi (národnými výbormi hlavného mesta Prahy a hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy).
(1) Sadzba príspevku na sociálne zabezpečenie tvorí pre podniky vodného hospodárstva riadené národnými výbormi, ústavy kozmetiky, teplárenské podniky a podniky výstavníctva 25 %.
(2) Sadzba príspevku na sociálne zabezpečenie tvorí v podnikoch mestskej hromadnej dopravy a výpočtových strediskách 10 %.
(3) Domové správy a podniky bytového hospodárstva príspevok na sociálne zabezpečenie neodvádzajú.
(1) Pre podniky uvedené v [§ 69 ods. 1] a [§ 74 ods. 1] platia ustanovenia [§ 7 ods. 1 písm. b)] a [§ 9 ods. 1] a [4] .
(2) Podniky uvedené v odseku 1 vykonávajú odvod na úhradu dodatkových odvodov podľa [§ 18 ods. 1 písm. g) zákona o odvodoch] riadiacemu národnému výboru vo výške a lehote ním určenej. Národný výbor nižšieho stupňa odvedie sumu vo výške podľa [§ 10 ods. 1] okresnému národnému výboru (v lehote ním určenej) a ten potom súhrnne krajskému národnému výboru v lehote ním určenej. Krajské národné výbory vykonajú odvod podľa [§ 10 ods. 1] .
(3) Podniky uvedené v odseku 1 sa spravujú pri vykonávaní odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe ustanovením [§ 11] .
Riadiaci národný výbor určí organizáciám mestského hospodárstva, prípadne aj iným organizáciám so zlúčenou hospodárskou a rozpočtovou činnosťou spôsob finančného hospodárenia.
Ustanoveniami tejto časti sa spravujú všetky orgány hospodárskeho riadenia a všetky socialistické organizácie, pokiaľ ďalej nie je ustanovené ináč.
Organizácie môžu použiť prostriedky zo štátneho rozpočtu v rámci ustanovených podmienok a len na účely, na ktoré sa poskytli.
(1) Štátne hospodárske organizácie, v ktorých sa podľa tohto nariadenia rezervné fondy ďalej nezriaďujú, prevedú zostatky doterajších rezervných fondov na nadriadené orgány. Spôsob prevodov a použitie týchto zostatkov ustanoví Federálne ministerstvo financií po dohode s ministerstvami financií republík.
(2) Organizácie zahraničného obchodu, s výnimkou družstevných podnikov zahraničného obchodu, použijú prostriedky zrušených rezervných fondov na vytvorenie obratových fondov a na doplnenie rizikových fondov.
(3) Štátne hospodárske organizácie výskumnej a vývojovej základne si časť zostatkov rezervných fondov ku dňu účinnosti tohto nariadenia vlády určenú nadriadeným orgánom ponechajú a zvyšok prevedú na nadriadený orgán.
(1) Socialistické organizácie a národné výbory sa môžu zúčastňovať príspevkami na investičnej výstavbe a prevádzke, najmä školských, zdravotníckych, sociálnych, rekreačných, telovýchovných a kultúrnych zariadení, miestnych komunikácií, vodohospodárskych zariadení, verejného osvetlenia a zariadení pracovnej rehabilitácie. Tieto príspevky sa môžu použiť len na účel, na ktorý sa poskytli.
(2) Združovanie prostriedkov a poskytovanie príspevkov upravuje Federálne ministerstvo financií po dohode s ministerstvami financií republík. *)
V prípadoch, keď mzdový vývoj v socialistickej organizácii v priebehu roka vážne ohrozuje dodržanie limitu mzdových prostriedkov, môže nadriadený orgán, prípadne príslušný ústredný orgán (krajský národný výbor) v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi obmedziť právo organizácie disponovať prostriedkami na jej účte. **)
(1) Ak podnik, odborové riaditeľstvo alebo ústredný orgán nevykoná včas odvod (preddavok na odvod) alebo dodatkový odvod do štátneho rozpočtu, rozpočtu národného výboru alebo štátneho fondu, zaplatí penále podľa [§ 27 ods. 1 zákona o odvodoch] .
(2) Ak odborové riaditeľstvo alebo podnik priamo podriadený ústrednému orgánu nevykoná včas odvod (preddavok na odvod) alebo dodatkový odvod na účet ústredného orgánu, môže mu tento orgán uložiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy.
(3) Zo súm včas neodvedených odborovému riaditeľstvu zaplatí podnik penále vo výške určenej štatútom výrobnej hospodárskej jednotky.
(4) Ak štátna hospodárska organizácia neoprávnene zvýši alebo zníži niektorý svoj fond, ***) je povinná zaplatiť do štátneho rozpočtu penále za každý deň 0,1 % zo sumy, o ktorú bol fond neoprávnene zvýšený alebo znížený.
(5) Štátna hospodárska organizácia, ktorá poruší ustanovenie [§ 14 ods. 3] , je povinná odviesť nadriadenému orgánu sumu vo výške vyplatených ročných odmien vedúcim hospodárskym pracovníkom a podielov na hospodárskych výsledkoch. Ak príslušný finančný orgán zistí, že táto suma sa organizácii neodčerpala, uloží ju odviesť do štátneho rozpočtu.
(6) Ak socialistická organizácia použije prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu na iné než určené účely, prípadne ak odčerpá prostriedky zo štátneho rozpočtu neoprávnene, platí postup a sankcie ustanovené zákonmi o rozpočtových pravidlách.
Ústredné orgány, národné výbory, odborové riaditeľstvá a socialistické organizácie sú povinné vytvárať podmienky pre rozvoj pracovnej iniciatívy a zabezpečovať aktívnu účasť pracujúcich na riadení národného hospodárstva, najmä v spolupráci s Revolučným odborovým hnutím.
(1) Výnimky z tohto nariadenia môže povoliť vláda Československej socialistickej republiky. Jednotlivým organizáciám riadeným orgánmi federácie môže povoliť výnimku Federálne ministerstvo financií, jednotlivým organizáciám riadeným orgánmi republík ministerstvá financií republík; s výnimkou organizácií riadených národnými výbormi postupujú pritom ministerstvá financií republík po dohode s Federálnym ministerstvom financií.
(2) Federálne ministerstvo financií alebo ministerstvá financií republík môžu upustiť od vymáhania penále (pokút) a iných sankcií ustanovených právnymi predpismi za nevčasné, nesprávne alebo neúplné vykonanie platieb do štátneho rozpočtu, do rozpočtov národných výborov a do štátnych fondov v prípadoch, keď podniky riadené federálnymi orgánmi alebo orgánmi republík vykonajú podľa pokynov príslušného ministerstva financií vlastnými pracovníkmi kontrolu svojich povinností voči štátnemu rozpočtu a rozpočtom národných výborov a štátnym fondom za obdobie do konca roka 1970 a v lehote ním ustanovenej odvedú neprávom zadržané sumy.
(1) Osobitné predpisy ustanovujú nevyhnutné odchýlky v spôsobe finančného hospodárenia pre oblasť obrany a bezpečnosti štátu, uránového priemyslu a štátnych hmotných rezerv.
(2) Účelové znovurozdeľovanie cenových prirážok a zrážok (včítane mimoriadnych cenových prirážok a zrážok) v zahraničnom obchode upraví Federálne ministerstvo financií.
Zrušujú sa:
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1972.