Zákon o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti

Príslušník má nárok na peňažné a naturálne náležitosti. Peňažnými náležitosťami sú:

Príslušník má nárok na peňažné a naturálne náležitosti.

Základná výmera dovolenky je 36 kalendárnych dní. Táto výmera sa predlžuje o 14 kalendárnych dní príslušníkovi, ktorý aspoň 14 kalendárnych dní dovolenky využije na kúpeľné liečenie na základe rozhodnutia lekárskej komisie.

Základná výmera dovolenky je 35 kalendárnych dní. Táto výmera sa predlžuje o 14 kalendárnych dní príslušníkovi, ktorý aspoň 14 kalendárnych dní dovolenky využije na kúpeľné liečenie na základe rozhodnutia lekárskej komisie.

Nástup dovolenky treba určiť tak, aby ju príslušník mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roka; ak príslušník zo služobných dôvodov alebo pre dôležité osobné prekážky v službe nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať, je príslušný náčelník alebo veliteľ povinný poskytnúť mu ju tak, aby sa skončila najneskôr do 30. apríla budúceho roka.

Nástup dovolenky treba určiť tak, aby ju príslušník mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roka; ak príslušník zo služobných dôvodov alebo pre dôležité osobné prekážky v službe nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať, je príslušný náčelník alebo veliteľ povinný poskytnúť mu ju tak, aby sa skončila najneskôr do konca budúceho roka.

Základná výmera dovolenky je 30 kalendárnych dní. Táto výmera sa predlžuje o 14 kalendárnych dní príslušníkovi, ktorý aspoň 14 kalendárnych dní dovolenky využije na kúpeľné liečenie na základe rozhodnutia lekárskej komisie.

Základná výmera dovolenky je 36 kalendárnych dní. Táto výmera sa predlžuje o 14 kalendárnych dní príslušníkovi, ktorý aspoň 14 kalendárnych dní dovolenky využije na kúpeľné liečenie na základe rozhodnutia lekárskej komisie.

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na služobný pomer príslušníkov zborov nápravnej výchovy s týmito odchýlkami: a) kde sa v tomto zákone hovorí o Zbore národnej bezpečnosti, rozumejú sa ním zbory nápravnej výchovy; b) pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona patrí ministrovi vnútra Československej socialistickej republiky a ministrovi vnútra Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky, patrí ministrom spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky; c) príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú v služobnom pomere k Zboru nápravnej výchovy Českej socialistickej republiky alebo k Zboru nápravnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky; pôsobnosť podľa [§ 2 ods. 2] tohto zákona vykonávajú ministri spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky a v rozsahu nimi ustanovenom ďalšie orgány Zboru nápravnej výchovy, náčelníci a velitelia aj v prípadoch ustanovených týmto zákonom. d) ustanovenia [§ 99 ods. 3 tretia a štvrtá veta] , [§ 101 ods. 2] , [§ 101 ods. 6] , [§ 102 ods. 2] druhá veta, [§ 114a] a [§ 117 ods. 3] sa na služobný pomer príslušníkov Zboru nápravnej výchovy nevzťahujú.

(prázdne)

Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, je príslušník povinný vykonávať službu nad určený základný čas služby v týždni a vykonávať službu v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok; ak takú službu vykonáva v noci alebo ak ju vykonáva v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, patrí mu náhradné voľno.

Ak to vyžaduje dôležitý záujem služby, je príslušník povinný vykonávať službu nad určený základný čas služby v týždni.

Nocou sa rozumie čas od 22 hodín do 6 hodín.

Ak vykonáva príslušník službu priamej bezpečnostnej povahy nad určený základný čas služby v týždni, patrí mu za každú hodinu výkonu tejto služby náhradné voľno; náhradné voľno sa musí poskytnúť do jedného mesiaca, a pokiaľ to nie je možné pre dôležité záujmy služby, patrí príslušníkovi za každú hodinu výkonu takej služby peňažná náhrada vo výške zodpovedajúcej jeho priemernému hodinovému služobnému príjmu. Za dni nepretržitého odpočinku v týždni alebo za sviatky sa peňažná náhrada zvyšuje o 33 %.

Príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, ktorí nezložili alebo odmietli zložiť novú prísahu v určenej lehote a ich služobný pomer sa preto skončil, 2 ) nepatrí odchodné podľa [§ 108] zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti v znení neskorších zákonov, platové vyrovnanie podľa [§ 109] ani príspevok za službu podľa [§ 110 až 114] citovaného zákona.

Príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti a zborov nápravnej výchovy, ktorí nezložili alebo odmietli zložiť novú prísahu v určenej lehote a ich služobný pomer sa preto skončil, 2 ) nepatrí odchodné podľa [§ 108] zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a zborov nápravnej výchovy v znení neskorších zákonov, platové vyrovnanie podľa [§ 109] ani príspevok za službu podľa [§ 110 až 114] citovaného zákona.

ak niet preňho v dôsledku zásadných organizačných zmien schválených Radou obrany štátu v Zbore národnej bezpečnosti iného zaradenia,

ak pre neho nie je v dôsledku zásadných organizačných zmien schválených vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v Zbore národnej bezpečnosti iné zaradenie,

ak bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

ak bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody,

Prepustenie príslušníka z niektorého z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a), b), d) a e) je služobný orgán povinný vopred prerokovať s osobitnou komisiou zriadenou podľa [§ 18 ods. 4] .

Prepustenie príslušníka z niektorého z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b), d) a e) je služobný orgán povinný vopred prerokovať s osobitnou komisiou zriadenou podľa [§ 18 ods. 4] .

Pri prepustení sa končí služobný pomer uplynutím troch kalendárnych mesiacov, a ak ide o prepustenie v skúšobnej dobe, uplynutím jedného kalendárneho mesiaca odo dňa oznámenia rozhodnutia o prepustení, pokiaľ sa služobný orgán s príslušníkom nedohodne inak, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby.

Pri rozhodovaní o prepustení príslušníka zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v [§ 100 ods. 1 písm. g)] vychádza služobný orgán z vyjadrenia občianskej komisie.

Ak príslušník porušil služobnú prísahu, služobnú povinnosť alebo právomoc verejného činiteľa úmyselne alebo ak úmyselne spáchal trestný čin, pre ktorý bol právoplatne odsúdený, možno skončiť služobný pomer prepustením podľa [§ 100 ods. 1 písm. e)] alebo [f)] dňom oznámenia rozhodnutia o prepustení.

Ak je príslušník členom odborovej organizácie, prihliada služobný orgán pri rozhodovaní tiež na jej stanovisko.

Zákaz prepustenia sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v [§ 100 ods. 1 písm. e) a f)] a na prepustenie v skúšobnej dobe. Ak ide o prepustenie príslušníka z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom odseku písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov čas, po ktorý je príslušník uznaný dočasne neschopným služby pre chorobu alebo úraz.

Zákaz prepustenia sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v [§ 100 ods. 1 písm. e) a f)] a na prepustenie v skúšobnej dobe. Ak ide o prepustenie príslušníka z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom odseku písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov čas, po ktorý je príslušník uznaný dočasne neschopným služby pre chorobu alebo úraz. Zákaz prepustenia sa ďalej nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v [§ 100 ods. 1 písm. a)] a [g)] , ak nejde o prípad uvedený v [§ 102 ods. 1 písm. d)] .

Proti rozhodnutiu ministra vnútra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad. O rozklade rozhoduje minister vnútra. Pre rozklad a konanie o ňom platí ustanovenie o odvolaní.

Ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o prepustení z dôvodu uvedeného v [§ 100 ods. 1 písm. g)] , vychádza odvolací orgán z vyjadrenia občianskej komisie pôsobiacej na rovnakom organizačnom stupni; v poradnej komisii sa také odvolanie neprerokúva.

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na služobný pomer príslušníkov zborov nápravnej výchovy s týmito odchýlkami: a) kde sa v tomto zákone hovorí o Zbore národnej bezpečnosti, rozumejú sa ním zbory nápravnej výchovy; b) pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona patrí ministrovi vnútra Československej socialistickej republiky a ministrovi vnútra Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky, patrí ministrom spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky; c) príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú v služobnom pomere k Zboru nápravnej výchovy Českej socialistickej republiky alebo k Zboru nápravnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky; pôsobnosť podľa [§ 2 ods. 2] tohto zákona vykonávajú ministri spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky a v rozsahu nimi ustanovenom ďalšie orgány Zboru nápravnej výchovy, náčelníci a velitelia aj v prípadoch ustanovených týmto zákonom.

Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na služobný pomer príslušníkov zborov nápravnej výchovy s týmito odchýlkami: a) kde sa v tomto zákone hovorí o Zbore národnej bezpečnosti, rozumejú sa ním zbory nápravnej výchovy; b) pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona patrí ministrovi vnútra Československej socialistickej republiky a ministrovi vnútra Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky, patrí ministrom spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky; c) príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú v služobnom pomere k Zboru nápravnej výchovy Českej socialistickej republiky alebo k Zboru nápravnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky; pôsobnosť podľa [§ 2 ods. 2] tohto zákona vykonávajú ministri spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky a v rozsahu nimi ustanovenom ďalšie orgány Zboru nápravnej výchovy, náčelníci a velitelia aj v prípadoch ustanovených týmto zákonom. d) ustanovenia [§ 99 ods. 3 tretia a štvrtá veta] , [§ 101 ods. 2] , [§ 101 ods. 6] , [§ 102 ods. 2] druhá veta, [§ 114a] a [§ 117 ods. 3] sa na služobný pomer príslušníkov Zboru nápravnej výchovy nevzťahujú.

Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi služobný orgán príslušníkovi do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti. Ak tak neurobí, skončí sa služobný pomer uvoľnením v lehote uvedenej v žiadosti. Ak lehota v žiadosti nie je uvedená, skončí sa služobný pomer uplynutím troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po dni doručenia žiadosti, pokiaľ sa služobný orgán s príslušníkom nedohodne inak.

Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi služobný orgán príslušníkovi do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti. Ak tak neurobí, skončí sa služobný pomer uvoľnením v lehote uvedenej v žiadosti. Ak lehota v žiadosti nie je uvedená, skončí sa služobný pomer uplynutím troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po dni doručenia žiadosti, pokiaľ sa služobný orgán s príslušníkom nedohodne inak. Ak príslušník podal žiadosť v čase od 10. marca 1990 do 10. mája 1990, skončí sa jeho služobný pomer 10. júnom 1990, ak nebolo dohodnuté inak. Ak príslušník podal žiadosť v čase od 11. mája 1990 do 31. júla 1990, končí sa služobný pomer uplynutím jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti, ak nebolo dohodnuté inak.

Zákaz prepustenia sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v [§ 100 ods. 1 písm. e) a f)] a na prepustenie v skúšobnej dobe.

Zákaz prepustenia sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených v [§ 100 ods. 1 písm. e) a f)] a na prepustenie v skúšobnej dobe. Ak ide o prepustenie príslušníka z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom odseku písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov čas, po ktorý je príslušník uznaný dočasne neschopným služby pre chorobu alebo úraz.

Príslušníkovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením zo závažných osobných alebo rodinných dôvodov alebo prepustením s výnimkou prepustenia pre odsúdenie za úmyselný trestný čin, patrí platové vyrovnanie, ak jeho služobný pomer trval aspoň desať rokov a príslušník nepoberá dôchodok zo sociálneho zabezpečenia alebo príspevok za službu; za týchto podmienok možno v prípadoch hodných osobitného zreteľa priznať príslušníkovi platové vyrovnanie, i keď mu podľa ustanovenia predchádzajúcej časti vety nepatrí.

Príslušníkovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením zo závažných osobných alebo rodinných dôvodov alebo prepustením s výnimkou prepustenia pre odsúdenie za úmyselný trestný čin, patrí platové vyrovnanie, ak jeho služobný pomer trval aspoň desať rokov a príslušník nemá nárok na dôchodok zo sociálneho zabezpečenia alebo na príspevok za službu; za týchto podmienok možno v prípadoch hodných osobitného zreteľa priznať príslušníkovi platové vyrovnanie, i keď mu podľa ustanovenia predchádzajúcej časti vety nepatrí.

Príslušník v práporčíckej hodnosti má nárok na a) povýšenie do vyššej práporčíckej hodnosti, ak dosiahol po skončení skúšobnej doby úplné stredné vzdelanie, b) vymenovanie do hodnosti podporučíka, ak po dobu dvoch rokov úspešne vykonáva funkciu, pre ktorú je ustanovená dôstojnícka hodnosť, a dosiahol úplné stredné vzdelanie, c) vymenovanie do hodnosti poručíka, ak dosiahol po skončení skúšobnej doby vysokoškolské vzdelanie.

(prázdne)

Pri súbehu príspevku so zárobkom sa príspevok kráti o sumu, o ktorú súčet príspevku a hrubého mesačného zárobku presahuje výšku služobného príjmu, z ktorého sa príspevok vymeral.

Pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na príspevok za službu podľa iných predpisov [1)](#poznamky.poznamka-1) patrí vyšší príspevok.

Pri súbehu nároku na príspevok a na starobný alebo invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď dôchodok alebo príspevok.

Pri súbehu príspevku so zárobkom sa príspevok kráti o sumu, o ktorú súčet príspevku a hrubého mesačného zárobku presahuje výšku služobného príjmu, z ktorého sa príspevok vymeral.

Ministri vnútra môžu odstraňovať tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní predchádzajúcich ustanovení o príspevku.

Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu o odňatí hodnosti, proti služobnému hodnoteniu, ktorým sa príslušník hodnotil jako nevyhovujúci a nespôsobilý zastávať inú, menej zodpovednú funkciu ( [§ 100 ods. 1 písm. d] ), proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu alebo o náhrade škody.

Ak nejde o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho trestu, môže služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, odvolaniu sám vyhovieť; ak tak neurobí, je povinný bez odkladu, najneskôr však do 30 dní od podania odvolania, predložiť odvolanie orgánu príslušnému na rozhodnutie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“).

Služobný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám vyhovieť; ak tak neurobí, je povinný bez odkladu, najneskôr však do 30 dní od podania odvolania, predložiť odvolanie orgánu príslušnému na rozhodnutie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“).

Poradné komisie zriaďujú a predsedu, zástupcu a ďalších členov vymenúvajú vo svojej pôsobnosti ministri vnútra; prihliadajú pritom najmä na organizačné usporiadanie Zboru národnej bezpečnosti.

Poradné komisie zriaďujú a predsedu, zástupcu a ďalších členov vymenúvajú vo svojej pôsobnosti ministri vnútra a služobné orgány nimi splnomocnené.; prihliadajú pritom najmä na organizačné usporiadanie Zboru národnej bezpečnosti.

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v čase v tomto zákone ustanovenom. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie odvoláva; v takom prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.

Právo na príspevok ( [§ 110 až 114] ) sa nepremlčuje; v ostatných prípadoch sa právo premlčí, ak sa neuplatnilo v čase v tomto zákone ustanovenom. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie odvoláva; v takom prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.

Ak ide o právo na náhradu škody, začne plynúť jednoročná premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Nárok na jednotlivú splátku príspevku ( [§ 110 až 114] ) za premlčuje za 1 rok odo dňa jej splatnosti; ak sa nárok na príspevok neprávom odoprel, premlčuje sa nárok na jednotlivé splátky príspevku za tri roky.

[§ 10 až 17] , [§ 94] , [§ 108 ods. 4] , [§ 241] a [244] , [§ 245 ods. 1, 2] a 4, [§ 246 až 260] , [§ 265 ods. 2] , [§ 266] , [§ 272 ods. 1] a [3] , [§ 273] a [§ 274 ods. 1] .

[§ 10 až 17] , [§ 94] , [§ 108 ods. 4] , [§ 143 ods. 5] , [§ 241] a [244] , [§ 245 ods. 1, 2] a 4, [§ 246 až 260] , [§ 265 ods. 2] , [§ 266] , [§ 272 ods. 1] a [3] , [§ 273] a [§ 274 ods. 1] .

Služobné hodnotenie vykonávajú náčelníci a velitelia v priebehu skúšobnej doby a pred jej skončením, v ostatných prípadoch najmenej raz za tri roky. Podrobnosti o služobnom hodnotení ustanoví minister vnútra Československej socialistickej republiky, ktorý môže tiež upraviť služobný postup vyplývajúci zo služobného hodnotenia.

Služobné hodnotenie vykonávajú náčelníci a velitelia v priebehu skúšobnej doby a pred jej skončením, v ostatných prípadoch najmenej raz za päť rokov. Podrobnosti o služobnom hodnotení ustanoví minister vnútra Československej socialistickej republiky, ktorý môže tiež upraviť služobný postup vyplývajúci zo služobného hodnotenia.

mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.

mimoriadne vymenovanie do dôstojníckej hodnosti,

Odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje.

Odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje. Odmenu podľa ods. 1 písm. d) možno udeliť len príslušníkovi vykonávajúcemu funkciu, pre ktorú je ustanovená dôstojnícka hodnosť.

Služobný pomer vzniká dňom, ktorý je určený v rozhodnutí o prijatí uchádzača do služobného pomeru ako deň nástupu služby, ak ju uchádzač nastúpi v tento deň.

Služobný pomer vzniká dňom, ktorý je určený v rozhodnutí o prijatí uchádzača do služobného pomeru ako deň nástupu služby, ak ju uchádzač nastúpi v tento deň. Ak uchádzač nemôže nastúpiť službu preto, že deň nástupu pripadol na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, považuje sa podmienka nástupu služby v určený deň za splnenú, ak uchádzač nastúpi službu v najbližšie nasledujúci deň služby.

Príslušníkovi sa pri prijatí do služobného pomeru určí skúšobná doba, ktorá je podľa druhu služby a kvalifikácie príslušníka najmenej tri mesiace a najviac 18 mesiacov. Zásady pre určenie dĺžky skúšobnej doby ustanoví minister vnútra Československej socialistickej republiky; v týchto zásadách môže tiež ustanoviť, kedy možno skúšobnú dobu výnimočne odpustiť.

Príslušníkovi sa pri prijatí do služobného pomeru určí skúšobná doba, ktorá je podľa druhu služby a kvalifikácie príslušníka najmenej tri mesiace a najviac 24 mesiacov. Zásady pre určenie dĺžky skúšobnej doby ustanoví minister vnútra Československej socialistickej republiky; v týchto zásadách môže tiež ustanoviť, kedy možno skúšobnú dobu výnimočne odpustiť.

Zbor národnej bezpečnosti môže s príslušníkom uzavrieť dohodu, ktorou sa Zbor národnej bezpečnosti zaväzuje umožniť príslušníkovi získanie alebo zvýšenie kvalifikácie v dennom štúdiu a príslušník sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia v služobnom pomere aspoň po trojnásobok času stráveného štúdiom alebo uhradiť Zboru národnej bezpečnosti náklady spojené so získaním alebo zvyšovaním kvalifikácie alebo ich časť. Náhradu nákladov spojených so základnou prípravou na výkon služby nemožno požadovať.

Zbor národnej bezpečnosti môže s príslušníkom uzavrieť dohodu, ktoru sa Zbor národnej bezpečnosti zaväzuje umožniť príslušníkovi získanie alebo zvýšenie kvalifikácie a príslušník za zaväzuje zotrvať po skončení štúdia po určitý čas v služobnom pomere alebo uhradiť Zboru národnej bezpečnosti náklady spojené so získaním alebo zvýšením kvalifikácie alebo ich časť. Zbor národnej bezpečnosti sa môže s príslušníkom tiež dohodnúť, že príslušník uhradí Zboru národnej bezpečnosti náklady, ktoré do skončenia služobného pomeru vynaložil na získanie alebo zvýšenie jeho kvalifikácie, ak príslušník bude uvoľnený zo služobného pomeru podľa [§ 99] alebo ak stratou hodnosti alebo prepustením podľa [§ 100 ods. 1 písm. d), e) alebo f)] pred získaním predpokladanej kvalifikácie alebo jej zvýšením. Náhradu nákladov spojených so základnou prípravou na výkon služby menožno požadovať.

výška náhrady nákladov, ktoré bude príslušník povinný uhradiť, ak nesplní svoj záväzok,

najvyššia celková suma, do ktorej možno na príslušníkovi požadovať náhradu nákladov, ak nesplní svoj záväzok,

Výšku náhrady nákladov, ktoré možno na príslušníkovi požadovať, ustanoví minister vnútra Československej socialistickej republiky; môže tiež ustanoviť, v ktorých prípadoch možno príslušníkovi náhradu nákladov úplne alebo čiastočne odpustiť.

Výšku náhrady nákladov, ktoré možno na príslušníkovi požadovať a čas trvania záväzku, ustanoví minister vnútra Československej socialistickej republiky; môže tiež ustanoviť, v ktorých prípadoch možno príslušníkovi náhradu nákladov úplne alebo čiastočne odpustiť.

Preventívna rehabilitácia v trvaní 14 dní v kalendárnom roku sa poskytuje

Príslušníkom sa môže poskytnúť na upevnenie ich telesnej zdatnosti, telesného a duševného zdravia preventívna rehabilitácia v trvaní 14 kalendárnych dní v roku.

Preventívna rehabilitácia sa neposkytne príslušníkom, u ktorých bolo rozhodnuté o ich prepustení, ktorí požiadali o uvoľnenie alebo u ktorých to vylučuje ich zdravotný stav. Preventívna rehabilitácia sa nemusí poskytnúť príslušníkovi v prvom roku jeho služobného pomeru alebo v kalendárnom roku, v ktorom sa účel jeho preventívnej rehabilitácie dosiahol poskytnutím kúpeľnej starostlivosti.

Príslušníkom s oslabeným zdravotným stavom sa môže poskytnúť na základe lekárskeho odporúčania preventívna rehabilitácia formou kúpeľného liečenia spojeného s časťou dovolenky.

Príslušník stráca nárok na preventívnu rehabilitáciu v kalendárnom roku, ak nenastúpi na ňu alebo ak ju nevyčerpá v určenom, prípadne náhradnom termíne. Náhradné termíny na nástup preventívnej rehabilitácie sa určia príslušníkom, ktorí na preventívnu rehabilitáciu nemohli nastúpiť v pôvodne určenom termíne zo služobných dôvodov alebo zo závažných osobných alebo rodinných dôvodov; náhradný termín sa môže tiež určiť, ak príslušník z týchto dôvodov vyčerpal preventívnu rehabilitáciu len čiastočne.

Podmienky poskytovania preventívnej rehabilitácie a spôsob jej uskutočňovania ustanoví minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Príslušníkovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je Zbor národnej bezpečnosti povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za stratu na služobnom príjme, za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, za účelne vynaložené náklady spojené s liečením a za vecnú škodu, prípadne aj jednorazové mimoriadne odškodnenie.

Príslušníkovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je Zbor národnej bezpečnosti povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za stratu na služobnom príjme, prípadne na dôchodku, za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, za účelne vynaložené náklady spojené s liečením a za vecnú škodu, prípadne aj jednorazové mimoriadne odškodnenie.

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazove vo výške a za podmienok určených predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere. [*)](#poznamky.poznamka-*~6)

Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý by mu vznikol nárok, keby nedošlo k zníženiu jeho služobného príjmu (zárobku) následkom poškodenia zdravia služobným úrazom alebo chorobou z povolania.

Príslušníkovi, ktorého schopnosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku služobného úrazu, ktorý mu bol spôsobený trestným činom, pri služobnom zákroku, pri výkone služby v leteckej prevádzke, pri plnení zvláštnych úloh uložených služobnými orgánmi alebo pri práci s výbušninami, s chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným, infekčným alebo iným obdobne nebezpečným materiálom, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej 10 000 Kčs a najviac 45 000 Kčs. Jednorazové mimoriadne odškodnenie patrí za týchto podmienok aj príslušníkovi, ktorého schopnosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku choroby z povolania.

Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazove vo výške a za podmienok určených predpismi platnými pre pracovníkov v pracovnom pomere. [*)](#poznamky.poznamka-*~6)

Ak príslušník následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, je Zbor národnej bezpečnosti povinný v rozsahu, v akom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho liečením, náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom, náhradu nákladov na výživu pozostalých a jednorazové odškodnenie pozostalých.

Ak príslušník následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, je Zbor národnej bezpečnosti povinný v rozsahu, v akom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho liečením, náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom, náhradu nákladov na výživu pozostalých, jednorazové odškodnenie pozostalých a náhradu vecnej škody.

Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza z čistého služobného príjmu zomretého. Náhrada nákladov patrí, pokiaľ nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z tohto istého dôvodu. Od týchto dávok sa odpočíta suma, ktorá zodpovedá výške výchovného poskytovaného prv na deti. [**)](#poznamky.poznamka-**~2)

Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza z čistého služobného príjmu zomretého. Náhrada nákladov patrí, pokiaľ nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z tohto istého dôvodu.

Určovanie výšky jednorazového mimoriadneho odškodnenia upraví a postup služobných orgánov pri prejednávaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti ustanoví minister vnútra Československej socialistickej republiky; môže tiež ustanoviť potrebné odchýlky na poskytovanie náhrady za bolesť, a v ktorých prípadoch možno poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých vyššou sumou.

Minister vnútra Československej socialistickej republiky ustanoví, ktoré podmienky sú obdobne nebezpečné a zvlášť nebezpečné ( [§ 89 ods. 5] ), upraví určovanie výšky jednorázového mimoriadneho odškodnenia a ustanoví postup služobných orgánov pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania; môže tiež ustanoviť potrebné odchýlky na poskytovanie náhrady za bolesť, a v ktorých prípadoch možno poskytnúť jednorazové odškodnenie pozostalých vyššou sumou.