Zákon o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky

Snemovňa na návrh svojho predsedníctva určí program rokovania a spôsob prerokúvania jednotlivých bodov programu.

Snemovňa na návrh svojho predsedníctva určí program rokovania a spôsob prerokúvania jednotlivých bodov programu. Ak sa koná spoločná schôdzka snemovní, ustanovia snemovne program rokovania a spôsob prerokúvania jednotlivých bodov programu na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

Z dôvodov ochrany štátneho tajomstva alebo dôležitého záujmu štátu sa môže snemovňa uzniesť na návrh svojho predsedníctva, výboru, na návrh poslanca, prezidenta Československej socialistickej republiky, vlády alebo jej jednotlivého člena, že schôdzka alebo jej časť je neverejná. O takomto návrhu rozhodne snemovňa bez rozpravy.

Z dôvodov ochrany štátneho tajomstva alebo dôležitého záujmu štátu sa môže snemovňa uzniesť na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, svojho predsedníctva, výboru, na návrh poslanca, prezidenta Československej socialistickej republiky, vlády alebo jej jednotlivého člena, že schôdzka alebo jej časť je neverejná. O takomto návrhu rozhodne snemovňa bez rozpravy.

Na schôdzke snemovne alebo na časti schôdzky, ktorá bola vyhlásená za neverejnú, môžu byť prítomní prezident Československej socialistickej republiky, predseda a podpredsedovia Federálneho zhromaždenia a členovia vlády Československej socialistickej republiky. Na takejto schôdzke sa môže ďalej zúčastniť generálny tajomník Federálneho zhromaždenia a predseda kontrolného orgánu Federálneho zhromaždenia a poverení pracovníci Kancelárie Federálneho zhromaždenia. Ostatné osoby sa môžu zúčastniť na takejto schôdzke len so súhlasom predsedníctva snemovne.

Na schôdzke snemovne alebo na časti schôdzky, ktorá bola vyhlásená za neverejnú, môžu byť prítomní prezident Československej socialistickej republiky, poslanci druhej snemovne a členovia vlády Československej socialistickej republiky. Na takej schôdzke alebo na jej časti sa môže zúčastniť i vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia. Ďalší pracovníci Kancelárie Federálneho zhromaždenia a iné osoby sa môžu zúčastniť na takej schôdzke alebo na jej časti len so súhlasom predsedníctva snemovne, a ak ide o spoločnú schôdzku snemovní, so súhlasom Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

Členom vlády Československej socialistickej republiky sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú, a to aj na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdzky.

Členom Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú, a to aj na vyhlásenia, ktoré nesúvisia s programom schôdzky. To isté platí aj pre členov vlády Československej socialistickej republiky.

Na návrh predsedníctva snemovne, poslanca alebo skupiny poslancov sa môže snemovňa uzniesť, že poslanci budú hlasovať tajne.

Na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, predsedníctva snemovne, poslanca alebo skupiny poslancov sa môže snemovňa uzniesť, že poslanci budú hlasovať tajne.

Predsedníctva i výbory obidvoch snemovní spolupracujú na príprave uznesení Federálneho zhromaždenia a usilujú sa o zjednocovanie uznesení obidvoch snemovní. Na ten cieľ sa zodpovedajúce výbory obidvoch snemovní informujú o svojich schôdzkach, o prijatých záveroch, vysielajú na schôdzky zodpovedajúceho výboru svojich zástupcov na vysvetlenie prijatých stanovísk. Zodpovedajúce výbory obidvoch snemovní môžu konať aj spoločné schôdzky na zjednotenie rozdielnych stanovísk.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, predsedníctva obidvoch snemovní aj ich výbory spolupracujú pri príprave uznesení Federálneho zhromaždenia a usilujú sa o zjednocovanie uznesení obidvoch snemovní. Na ten cieľ sa zodpovedajúce výbory obidvoch snemovní informujú o svojich schôdzkach, o prijatých záveroch, vysielajú na schôdzky zodpovedajúceho výboru svojich zástupcov na vysvetlenie prijatých stanovísk. Na zjednotenie rozdielnych stanovísk konajú zodpovedajúce výbory spravidla spoločné schôdzky.

Ak sa nedosiahne zhodné uznesenie obidvoch snemovní, môžu sa snemovne (snemovňa) uzniesť na novom prerokovaní veci alebo môžu uložiť výborom, aby vec znovu prerokovali a predložili návrhy, alebo sa môžu uzniesť na dohodovacom konaní podľa [čl. 44 ústavného zákona] .

Ak sa nedosiahne zhodné uznesenie obidvoch snemovní, môžu sa snemovne (snemovňa) uzniesť, a to aj na návrh Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, na novom prerokovaní veci alebo môžu uložiť výborom, aby vec znovu prerokovali a predložili návrhy, alebo sa môžu uzniesť na dohodovacom konaní podľa [čl. 44 ústavného zákona] .

Predsedníctvo snemovne dá vytlačiť predložené interpelácie a rozošle ich vopred, prípadne ich rozdá všetkým poslancom aj interpelovanému.

Predsedníctvo snemovne informuje o podaných interpeláciách Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Podané interpelácie dá vytlačiť a rozošle ich vopred, prípadne ich rozdá všetkým poslancom aj interpelovanému.

Predsedníctvo snemovne zaradí písomné odpovede na program najbližšej schôdzky snemovne, ktorá k nim zaujme stanovisko. Ak to navrhne niektorý poslanec, uskutoční sa o odpovediach na interpelácie rozprava.

Predsedníctvo snemovne informuje o odpovediach na interpelácie, a to prípadne so svojím stanoviskom, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia; písomné odpovede zaradí na program najbližšej schôdzky snemovne, ktorá k nim zaujme stanovisko. Ak to navrhne niektorý poslanec, koná sa o odpovediach na interpelácie rozprava.

Od predloženia zásad zákona a politického a ekonomického rozboru možno upustiť so súhlasom predsedníctiev obidvoch snemovní.

Od predloženia zásad a politicko-ekonomického rozboru možno výnimočne upustiť, ak s tým vysloví súhlas predseda Federálneho zhromaždenia po prerokovaní s predsedami snemovní.

Predsedníctvo snemovne prikáže zásady na prerokovanie príslušným výborom a súčasne zabezpečí rozoslanie zásad všetkým poslancom snemovne a oznámi im, ktorým výborom boli zásady prikázané.

Predsedníctvo snemovne alebo na základe jeho splnomocnenia predseda snemovne prikáže zásady na prerokovanie príslušným výborom a súčasne zabezpečí rozoslanie zásad všetkým poslancom snemovne a oznámi im, ktorým výborom boli zásady prikázané.

Po prerokovaní zásad výbor oznámi svoje stanovisko predsedníctvu snemovne a navrhovateľovi.

Po prerokovaní zásad oznámi výbor svoje stanovisko navrhovateľovi a predsedníctvu snemovne, ktoré o ňom informuje Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, prípadne s vlastným vyjadrením.

Predsedníctvo snemovne prikáže predloženú osnovu zákona na prerokovanie príslušným výborom a súčasne zabezpečí rozoslanie osnovy všetkým členom snemovne a oznámi im, ktorým výborom bola osnova zákona prikázaná.

Predsedníctvo snemovne alebo na základe jeho splnomocnenia predseda snemovne prikáže predloženú osnovu zákona na prerokovanie príslušným výborom a súčasne zabezpečí rozoslanie osnovy všetkým členom snemovne a oznámi im, ktorým výborom bola osnova zákona prikázaná.

Po prerokovaní osnovy zákona predseda výboru oboznámi s uznesením výboru bez meškania aj ostatných predsedov výborov snemovne, ktorým bola osnova zákona prikázaná na prerokovanie.

Po prerokovaní osnovy zákona predseda výboru oboznámi s uznesením výboru bez meškania predsedníctvo snemovne a ostatných predsedov výborov snemovne, ktorým bola osnova zákona prikázaná na prerokovanie. Predsedníctvo snemovne informuje o uznesení výboru Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Ustanovenia [§ 36 až 52] sa primerane vzťahujú aj na prerokúvanie medzinárodných zmlúv a osnov zákonných opatrení Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

Ustanovenia [§ 36 až 52] sa primerane vzťahujú aj na prerokúvanie návrhov zákonných opatrení Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

O každej schôdzke Snemovne ľudu, Snemovne národov, o spoločnej schôdzke obidvoch snemovní, o schôdzke Predsedníctva Federálneho zhromaždenia a o schôdzke predsedníctva snemovne sa vyhotovuje doslovná zápisnica. V zápisnici treba uviesť, kto schôdzku viedol, koľko členov príslušných orgánov bolo prítomných, ktorí rečníci sa zúčastnili rozpravy a aký bol výsledok hlasovania.

O každej schôdzke Snemovne ľudu, Snemovne národov, o spoločnej schôdzke obidvoch snemovní a o schôdzke Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sa vyhotovuje doslovná zápisnica. V zápisnici treba uviesť, kto schôdzku viedol, koľko členov príslušných orgánov bolo prítomných, ktorí rečníci sa zúčastnili rozpravy a aký bol výsledok hlasovania.

Zápisnicu o schôdzke snemovne overuje jej predseda a najmenej dvaja overovatelia snemovne. Zápisnicu o spoločnej schôdzke obidvoch snemovní overuje predseda Federálneho zhromaždenia a po jednom overovateľovi každej snemovne. Zápisnicu o schôdzke Predsedníctva Federálneho zhromaždenia overuje predseda a overovateľ Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Zápisnicu o schôdzke predsedníctva snemovne overuje predseda a overovateľ predsedníctva snemovne. Títo funkcionári overujú prijaté uznesenia.

Zápisnicu o schôdzke snemovne overuje jej predseda a najmenej dvaja overovatelia snemovne. Zápisnicu o spoločnej schôdzke obidvoch snemovní overuje predseda Federálneho zhromaždenia a po jednom overovateľovi každej snemovne. Zápisnicu o schôdzke Predsedníctva Federálneho zhromaždenia overuje predseda a overovateľ Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Títo funkcionári overujú prijaté uznesenia.

Ustanovenie [§ 55] platí obdobne pre zápisnice o schôdzkach výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov, ak snemovne svojím uznesením neustanovuje inak.

Ustanovenie [§ 55] platí obdobne pre zápisnice o schôdzkach predsedníctiev a výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov, ak snemovne svojím uznesením neustanovuje inak.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia najmä:

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vykonáva v čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá, pôsobnosť Federálneho zhromaždenia podľa [čl. 58 ústavného zákona] .

Schôdzky predsedníctva sú neverejné, ak sa predsedníctvo neuznesie, že schôdzka je verejná.

Schôdzky predsedníctva sú neverejné, ak sa predsedníctvo neuznesie, že schôdzka je verejná. Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia môže na svoje schôdzky pozývať predsedov výborov; na týchto schôdzkach majú predsedovia výborov poradný hlas.

Predseda Federálneho zhromaždenia:

(prázdne)

Snemovňa volí zo svojho stredu svoje predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu, podpredsedov a ďalších členov predsedníctva snemovne. Má najviac 6 členov. Predsedníctvo snemovne pôsobí aj v čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá.

Snemovňa volí zo svojho stredu svoje predsedníctvo, ktoré sa skladá z predsedu, podpredsedov, overovateľa a ďalších členov predsedníctva snemovne. Má najviac 6 členov. Predsedníctvo snemovne pôsobí aj v čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá.

Predsedníctvo snemovne:

(prázdne)

vedie schôdzky snemovne,

vedie schôdzky snemovne, ak nejde o spoločnú schôdzku obidvoch snemovní,

podpisuje uznesenia snemovne.

podpisuje uznesenia snemovne,

Predsedu snemovne zastupujú podpredsedovia, prípadne ďalší členovia predsedníctva podľa uznesenia predsedníctva snemovne.

Predseda snemovne podáva predsedníctvu snemovne správu o opatreniach, ktoré urobil.

Výbory prerokúvajú veci, ktoré im prikáže snemovňa alebo jej predsedníctvo, a veci, ktoré sú obsiahnuté v pláne práce orgánov snemovne. Ďalej rokujú o veciach, na prerokúvaní ktorých sa uznesú na návrh niektorého svojho člena.

Výbory prerokúvajú veci, ktoré im boli prikázané [ [§ 61 ods. 1 písm. f)] , [§ 64 ods. 1 písm. c)] a [§ 65 ods. 1 písm. d)] ], a veci, ktoré sú obsiahnuté v ich pláne práce; prerokúvajú najmä návrhy zákonov, zákonných opatrení a medzinárodných zmlúv a zisťujú, či zákony, zákonné opatrenia a predpisy vydané na ich vykonanie sa uplatňujú v súlade s cieľmi sledovanými ich vydaním alebo či sa nedostali do rozporu s potrebami rozvoja spoločnosti; ďalej rokujú o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, o správach rezortov o plnení ich úloh, o podnetoch poslancov z volebných (pracovných) obvodov a o ďalších veciach, na prerokúvaní ktorých sa uznesú na návrh niektorého svojho člena.

Predseda je povinný zvolať schôdzku, ak to určí snemovňa alebo ak o to požiada aspoň jedna tretina členov výboru.

Predseda je povinný zvolať schôdzku, ak to ustanoví snemovňa, ak o to požiada aspoň jedna tretina členov výboru alebo ak to navrhne predsedníctvo snemovne alebo Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Na schôdzke výboru alebo na časti schôdzky, ktorá bola vyhlásená za neverejnú, môžu byť prítomní poslanci snemovne, ktorí nie sú členmi výboru, predseda a podpredsedovia Federálneho zhromaždenia, členovia vlády Československej socialistickej republiky. Na takejto schôdzke sa môže ďalej zúčastniť generálny tajomník Federálneho zhromaždenia a ďalší poverení pracovníci Kancelárie Federálneho zhromaždenia. Ostatné osoby sa môžu zúčastniť na takejto schôdzke len so súhlasom výboru.

Na schôdzke výboru alebo na časti schôdzky, ktorá bola vyhlásená za neverejnú, môžu byť prítomní poslanci Federálneho zhromaždenia, ktorí nie sú členmi výboru, a členovia vlády Československej socialistickej republiky. Na takej schôdzke alebo na jej časti sa môže ďalej zúčastniť i vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia. Ďalší pracovníci Kancelárie Federálneho zhromaždenia a iné osoby sa môžu zúčastniť na takej schôdzke alebo na jej časti len so súhlasom výboru.

Výbor Snemovne ľudu je spôsobilý sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.

Výbor snemovne je spôsobilý sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných.

Výbor Snemovne národov je spôsobilý sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov zvolených v Českej socialistickej republike i nadpolovičná väčšina jeho členov zvolených v Slovenskej socialistickej republike. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. V prípadoch zákazu majorizácie je potrebný na platnosť uznesenia súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jeho členov zvolených v Českej socialistickej republike a nadpolovičnej väčšiny všetkých jeho členov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

Poslanci Federálneho zhromaždenia, ktorí nie sú členmi výboru, majú na schôdzke výboru poradný hlas.

Poslanci snemovne, ktorí nie sú členmi výboru, majú na schôdzke výboru poradný hlas.

Inak platia pre rokovania výboru obdobne ustanovenia [§ 12, 13, 14] , [17 a 18] .

Výbory snemovne majú právo pozývať na svoje schôdzky členov vlády, predstaviteľov kontrolného orgánu Federálneho zhromaždenia i predstaviteľov iných štátnych orgánov Československej socialistickej republiky a vyžadovať od nich informácie a správy.

Výbory snemovne majú právo pozývať na svoje schôdzky členov vlády i predstaviteľov iných štátnych orgánov Československej socialistickej republiky a vyžadovať od nich informácie a správy.

Členovia vlády Československej socialistickej republiky sa môžu dať na schôdzkach výborov snemovne zastupovať inými členmi vlády a výnimočne svojimi námestníkmi, prípadne podpredsedami federálnych výborov, pokiaľ výbor netrvá na osobnej účasti príslušného člena vlády. Členovia vlády, prípadne tí, ktorí ich zastupujú, si môžu na schôdzky výborov snemovne, na ktorých sa zúčastnia, pribrať odborníkov svojho úradu a predseda výboru im môže udeliť slovo.

Členovia vlády Československej socialistickej republiky sa môžu dať na schôdzkach výborov snemovne zastupovať inými členmi vlády a výnimočne svojimi námestníkmi, pokiaľ výbor netrvá na osobnej účasti príslušného člena vlády. Členovia vlády, prípadne tí, ktorí ich zastupujú, si môžu na schôdzky výborov snemovne, na ktorých sa zúčastnia, pribrať odborníkov svojho úradu a predseda výboru im môže udeliť slovo.

Výbory snemovne môžu konať spoločné schôdzky a predkladať snemovni, prípadne jej predsedníctvu spoločné správy a návrhy.

Výbory snemovne môžu konať spoločné schôdzky a predkladať spoločné návrhy. Vo vedení spoločných schôdzok výborov sa ich predsedovia striedajú.

Výbory Snemovne ľudu a výbory Snemovne národov môžu konať na základe svojich uznesení spoločné schôdzky.

Výbory Snemovne ľudu a výbory Snemovne národov môžu konať na základe svojich uznesení spoločné schôdzky a predkladať spoločné správy a návrhy. Pre vedenie spoločných schôdzok platí ustanovenie [§ 76] .

požadovať od predsedníctva snemovne informácie, potrebné pre svoju činnosť,

požadovať od Predsedníctva Federálneho zhromaždenia i od predsedníctva snemovne informácie potrebné pre svoju činnosť,

interpelovať vládu Československej socialistickej republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti,

zúčastniť sa na schôdzkach druhej snemovne a na schôdzkach výborov obidvoch snemovní,

požadovať od členov vlády a iných orgánov Československej socialistickej republiky potrebné podklady a vysvetlenia; členovia vlády sú povinní poslancom takéto podklady a vysvetlenia predložiť,

interpelovať vládu Československej socialistickej republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti,

obracať sa so žiadosťou o oznámenie informácií na štátne orgány a spoločenské organizácie.

požadovať od členov vlády a iných orgánov Československej socialistickej republiky potrebné podklady a vysvetlenia; členovia vlády sú povinní poslancom takéto podklady a vysvetlenia predložiť,

Poslancovi patrí po dobu pracovného voľna náhrada ušlého zárobku. Orgán, ktorý rozhodol o uvoľnení [ [§ 58 písm. ch)] a [§ 64 písm. e)] ], môže poslancovi popri náhrade ušlého zárobku priznať funkčnú odmenu zodpovedajúcu rozsahu uvoľnenia a závažnosti úloh, na ktoré bol uvoľnený. Náhrady ušlého zárobku uhrádza štát prostredníctvom organizácie, v ktorej je poslanec v pracovnom pomere, z prostriedkov rozpočtu Federálneho zhromaždenia. Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, uhrádza náhradu ušlého zárobku Kancelária Federálneho zhromaždenia priamo.

Poslancovi patrí po dobu pracovného voľna náhrada ušlého zárobku. Náhradu ušlého zárobku uhrádza prostredníctvom organizácie, v ktorej je poslanec v pracovnom pomere, štát z prostriedkov rozpočtu Federálneho zhromaždenia. Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, uhrádza náhradu ušlého zárobku Kancelária Federálneho zhromaždenia priamo. Ak Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia rozhodlo o uvoľnení poslanca, môže mu priznať funkčnú odmenu zodpovedajúcu rozsahu uvoľnenia a závažnosti úloh, na ktoré bol uvoľnený, ktorá sa mu vypláca popri ušlom zárobku.

Predsedovi a podpredsedom Federálneho zhromaždenia, ako aj predsedovi a podpredsedom obidvoch snemovní patrí namiesto náležitostí uvedených v odseku 3 a 4 funkčný plat, výšku ktorého určí Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Funkčný plat patrí predsedovi a podpredsedom Federálneho zhromaždenia a predsedom a podpredsedom obidvoch snemovní ešte po dobu troch mesiacov po skončení ich funkcie.

Predsedovi a podpredsedom Federálneho zhromaždenia, ako aj predsedovi a podpredsedom obidvoch snemovní patrí miesto náležitostí uvedených v odseku 3 funkčný plat, ktorého výšku určí Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, ktoré môže tiež ustanoviť, kedy im patria náhrady sťahovacích výdavkov. Funkčný plat patrí predsedovi a podpredsedom Federálneho zhromaždenia a predsedovi a podpredsedom obidvoch snemovní ešte po dobu troch mesiacov po skončení ich funkcie.

Kanceláriu Federálneho zhromaždenia riadi generálny tajomník Federálneho zhromaždenia.

Kanceláriu Federálneho zhromaždenia riadi vedúci Kancelárie Federálneho zhromaždenia.