Zákon o súdnej rehabilitácii

Ak je pre rozhodnutie potrebné niektoré skutočnosti vopred objasniť, vykoná potrebné vyšetrenie predseda senátu; môže ním poveriť aj iného člena senátu alebo oň požiadať vyšetrovateľa prokuratúry, a ak ide o jednotlivé úkony menšej závažnosti, aj iné orgány. Obhajca má právo zúčastniť sa na došetrovacích úkonoch.

Ak je pre rozhodnutie potrebné niektoré skutočnosti vopred objasniť, požiada predseda senátu o potrebné vyšetrenie vyšetrovateľa prokuratúry alebo vyšetrovateľa Zboru národnej bezpečnosti, a ak ide o jednotlivé úkony menšej závažnosti, aj iné orgány; môže však vyšetrenie vykonať sám alebo ním poveriť aj člena senátu.

Ak senát zistí, že preskúmavané rozhodnutie je vadné preto, že

Ak senát zistí v prieskumovom konaní, že

bolo vydané na podklade nesprávnych zistení, najmä že sa opieralo o umele skonštruované obvinenia, o podvrhnuté alebo sfalšované dôkazy,

v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, boli hrubo porušené procesné predpisy a táto vada má za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia,

v konaní došlo k hrubému porušeniu procesných predpisov, najmä k vynúteniu doznania násilím alebo inými nedovolenými spôsobmi,

rozhodnutie bolo urobené na podklade nesprávnych zistení a v dôsledku toho je vecne nesprávne,

činnosť, ktorá bola podkladom odsudzujúceho výroku, bola vyprovokovaná, organizovaná alebo riadená bezpečnostnými orgánmi,

skutok bol posúdený v rozpore so zákonom,

skutok bol uznaný za trestný čin v rozpore s Trestným zákonom,

bol uložený taký druh trestu alebo trest v takej výmere, ktorý nebolo možno podľa zákona uložiť,

Nedôvodný návrh zamietne uznesením.

Ak senát zistí, že preskúmavané rozhodnutie je vadné, že však bol spáchaný čin trestný podľa zákona skôr platného a odsúdeniu pre tento čin bráni ustanovenie [§ 16 ods. 1 alebo § 65 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.] , konanie zastaví. Také zastavenie má pre posudzovanie nároku na odškodnenie rovnaké účinky ako zastavenie podľa [§ 11 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku č. 141/1961 Zb.]

Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na začatie prieskumového konania i proti uzneseniu podľa [§ 15 ods. 2] je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje podľa [siedmej hlavy Trestného poriadku] osobitný senát Najvyššieho súdu.

Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na začatie prieskumového konania i proti uzneseniu podľa [§ 15 ods. 2, 3] je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje podľa [siedmej hlavy Trestného poriadku] osobitný senát Najvyššieho súdu.

Podľa tohto oddielu sa preskúmavajú odsudzujúce rozsudky v trestných veciach, v ktorých v pôvodnom konaní rozhodoval v prvom stupni

Podľa tohto oddielu sa preskúmavajú odsudzujúce rozsudky v trestných veciach, v ktorých v pôvodnom konaní o trestných činoch podľa prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, prípadne o obdobných trestných činoch podľa zákonov skôr platných rozhodoval v prvom stupni

Občan, ktorého návrh bol v prieskumovom konaní zistený ako dôvodný, má nárok, aby rozhodnutie nahrádzajúce pôvodný rozsudok bolo vhodným spôsobom zverejnené.

Ak bol návrh na začatie prieskumového konania zamietnutý, je navrhovateľ povinný štátu nahradiť trovy konania o tomto návrhu, a to paušálnou sumou.

O spôsobe zverejnenia rozhodne po vypočutí dotknutého občana predseda senátu.

Ak bol návrh na začatie prieskumového konania vzatý späť, rozhodne predseda senátu, či navrhovateľ je povinný štátu nahradiť trovy konania o tomto návrhu.

Trovy spojené so zverejnením uhrádza štát.

Povinnosť na náhradu trov podľa predchádzajúcich odsekov nepostihuje prokurátora.

Návrh treba podať do jedného roka od účinnosti tohoto zákona, a ak ide o rozhodnutie podľa § 23, keď k oslobodeniu alebo zastaveniu stíhania dôjde po účinnosti tohto zákona, do jedného roka od právoplatnosti nového rozhodnutia.

Návrh treba podať do jedného roka od účinnosti zákona. [*)](#poznamky.poznamka-*)

Príslušným na konanie podľa [§ 22] je okresný súd, v obvode ktorého osoba, ktorej sa rozhodnutie týka, má alebo naposledy mala svoje bydlisko; príslušným na konanie podľa [§ 23] je súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Príslušným na konanie podľa [§ 22] je okresný súd, v obvode ktorého osoba, ktorej sa rozhodnutie týka, má alebo naposledy mala svoje bydlisko.

Právo žiadať náhradu škody prechádza na dedičov poškodeného, pokiaľ sú nimi deti, manžel a rodičia, s výnimkou nárokov, ktoré podľa Občianskeho zákonníka zanikajú smrťou poškodeného.

Ak poškodený zomrel, prechádza na jeho dedičov, pokiaľ im poskytoval alebo bol povinný poskytovať výživné v čase, keď bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo v tábore nútenej práce alebo v prechodnom ústave, nárok na odškodnenie, a to v rozsahu toho, čo im na výživnom ušlo.

Nárok na náhradu škody podľa [§ 27] a [29] a nárok na náhradu nákladov na výživu podľa [§ 32] , ak došlo k rehabilitácii predo dňom účinnosti tohto zákona, treba uplatniť do jedného roka od účinnosti zákona, inak nároky zanikajú.

Nárok na náhradu škody podľa [§ 27] , ak došlo k rehabilitácii predo dňom účinnosti tohto zákona, treba uplatniť do jedného roka od účinnosti zákona, inak nároky zanikajú.

Pokiaľ tento zákon nemá osobitné ustanovenia, použijú sa v konaní podľa druhého a štvrtého oddielu primerane ustanovenia osemnástej hlavy, pokiaľ ide o náhradu škody a jej uplatnenie, dvadsiatej tretej hlavy Trestného poriadku.

Pokiaľ tento zákon nemá osobitné ustanovenia, použije sa primerane ustanovenie Trestného poriadku.

Osoba, ktorá návrh podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do času, kým sa súd odoberie na záverečnú poradu. Návrh podaný inou oprávnenou osobou možno vziať späť len s výslovným súhlasom odsúdeného. O spôsobe úhrady trov konania v tomto prípade rozhodne súd.

Osoba, ktorá návrh podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do času, kým sa súd odoberie na záverečnú poradu. Návrh podaný inou oprávnenou osobou možno vziať späť len s výslovným súhlasom odsúdeného.

vrátenie vecí alebo majetku, ak bol uložený trest prepadnutia veci alebo trest prepadnutia majetku; ak vrátenie nie je dobre možné alebo účelné, nahradia sa veci peniazmi; za hnuteľné veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve, poskytne sa náhrada zodpovedajúca skutočnej škode, za ostatné hnuteľné veci sa poskytne primerané odškodnenie; náhrada za hnuteľné veci sa spravuje predpismi o náhradách pri vyvlastnení. Nehnuteľné veci, ktoré nemôžu byť v osobnom vlastníctve alebo v osobnom užívaní, nemusia sa vrátiť ani sa za ne nemusí poskytnúť náhrada.

vrátenie vecí alebo majetku, ak bol uložený trest prepadnutia veci alebo trest prepadnutia majetku; ak vrátenie nie je dobre možné alebo účelné, nahradia sa veci peniazmi; za hnuteľné veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve, poskytne sa náhrada zodpovedajúca skutočnej škode, za ostatné hnuteľné veci sa poskytne primerané odškodnenie; náhrada za nehnuteľné veci sa spravuje predpismi o náhradách pri vyvlastnení. Nehnuteľné veci, ktoré nemôžu byť v osobnom vlastníctve alebo v osobnom užívaní, nemusia sa vrátiť ani sa za ne nemusí poskytnúť náhrada.