Ústavný zákon o československej federácii

pri daniach a odvodov platených podnikmi a spoločnosťami a pri dani z príjmov obyvateľstva okruh daňovníkov, predmet a základ dane a východiskovú daňovú sadzbu včítane rozsahu možných odchýlok v konštrukcii uvedených daní a odvodov v oboch republikách,

daň z pridanej hodnoty,

poplatky, ktoré majú podľa svojej povahy výlučne alebo prevažne vzťah k zahraničiu alebo súvisia s výkonom pôsobnosti orgánov federácie.

spotrebné dane,

Správa, výkon a kontrola všetkých druhov daní (odvodov) a poplatkov (pokút) patrí ústredným orgánom republík a v zákonom ustanovenom rozsahu iným orgánom a obciam, s výnimkou prípadov, v ktorých na základe pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vyberajú poplatky (pokuty) federálne orgány. Zákon Federálneho zhromaždenia môže zveriť rozhodovanie o výnimkách a úľavách orgánom federácie, ak ide o dane a poplatky podľa odseku 2 platené organizáciami priamo riadenými orgánmi federácie alebo ak ide o poplatky podľa odseku 2 vyberané orgánmi federácie.

Správa, výkon a kontrola všetkých druhov daní (odvodov) a poplatkov (pokút) patrí ústredným orgánom republík a v zákonom ustanovenom rozsahu iným orgánom a obciam, s výnimkou vecí uvedených v odseku 5 a s výnimkou prípadov, v ktorých na základe pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vyberajú poplatky (pokuty) federálne orgány. Zákon Federálneho zhromaždenia môže zveriť rozhodovanie o výnimkách a úľavách orgánom federácie, ak ide o dane a poplatky podľa odseku 2 platené organizáciami priamo riadenými orgánmi federácie alebo ak ide o poplatky podľa odseku 2 vyberané orgánmi federácie.

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí colné zákonodarstvo, výkon colníctva a vydávanie colných taríf.

V oblasti colníctva patrí do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky colná politika, colné zákonodarstvo, včítane vydávania vykonávacích predpisov, ustanovovanie colných taríf a netarifných opatrení, colná štatistika a výkon štátnej správy v uvedených oblastiach.

ustanoviť koncepciu devízovej a úverovej politiky a určovať nástroje na jej uskutočňovanie,

určovať a uplatňovať jednotnú menovú politiku a prijímať právnu úpravu pre jej uskutočňovanie,

určovať rozsah devízových rezerv a ustanoviť spôsob ich správy.

určovať rozsah menových rezerv v zlate a v devízových prostriedkoch, spravovať ich a disponovať s nimi.

Ústrednou bankou v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je Štátna banka česko-slovenská, ktorá ustanovuje a uplatňuje jednotnú menovú politiku. Súčasťou Štátnej banky česko-slovenskej sú Ústredie Štátnej banky česko-slovenskej pre Českú republiku a Ústredie Štátnej banky česko-slovenskej pre Slovenskú republiku. Štátna banka česko-slovenská je riadená bankovou radou, ktorá sa skladá z guvernéra, dvoch viceguvernérov, z ktorých jeden je občanom Českej republiky a druhý občanom Slovenskej republiky, a z rovnakého počtu zástupcov ústredí Štátnej banky česko-slovenskej pre Českú republiku a pre Slovenskú republiku. Ak je guvernérom občan Českej republiky, je v nasledujúcom funkčnom období guvernérom občan Slovenskej republiky a naopak.

Ústrednou bankou v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je Štátna banka česko-slovenská, ktorá určuje a uplatňuje jednotnú menovú politiku. Súčasťou Štátnej banky česko-slovenskej sú Ústredie Štátnej banky česko-slovenskej pre Českú republiku a Ústredie Štátnej banky česko-slovenskej pre Slovenskú republiku. Štátnu banku česko-slovenskú riadi banková rada, ktorá sa skladá z guvernéra, dvoch viceguvernérov, z ktorých jeden je občanom Českej republiky a druhý občanom Slovenskej republiky, a ďalej z viceguvernéra povereného riadením Ústredia Štátnej banky česko-slovenskej pre Českú republiku a jeho zástupcu a z viceguvernéra povereného riadením Ústredia Štátnej banky česko-slovenskej pre Slovenskú republiku a jeho zástupcu. Ak je guvernérom občan Českej republiky, je v nasledujúcom funkčnom období guvernérom občan Slovenskej republiky a naopak.

Postavenie a právne pomery Štátnej banky česko-slovenskej a jej orgánov a jej vzťah k ostatným bankám ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia. Postavenie a právne pomery ostatných bánk a sporiteľní ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Postavenie a právne pomery Štátnej banky česko-slovenskej a jej orgánov a jej vzťah k ostatným bankám ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia. Postavenie a právne pomery ostatných bánk ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

V oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

určovanie zásad a koncepcie zahraničnej hospodárskej politiky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

určovanie nástrojov zahraničnej obchodnej politiky v súčinnosti s Českou republikou a Slovenskou republikou,

uzavieranie medzinárodných dohôd o obchodnej a hospodárskej spolupráci a zastupovanie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných obchodných vzťahoch,

zákonná úprava v oblasti hospodárskych vzťahov so zahraničím.

V oblasti hospodárstva do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

V oblasti hospodárstva do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí zákonná úprava energetického hospodárstva a výroby, rozvodu a spotreby elektriny, plynu a tepla.

právna úprava vo veciach dopravy, dopravných zariadení a dopravných ciest,

právna úprava vo veciach dopravy,

určovanie jednotných pravidiel dopravnej a prepravnej prevádzky a ustanovenie štátnych noriem pre technickú spôsobilosť dopravných prostriedkov, dopravných zariadení a dopravných ciest,

výkon štátnej správy a štátneho dozoru v námornej plavbe a leteckej doprave.

V oblasti spojov do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí: a) zákonná úprava vo veciach pôšt a telekomunikácií, b) určovanie jednotných pravidiel poštovej, telekomunikačnej a rádiokomunikačnej prevádzky a tvorby taríf, c) emisia poštových známok a iných poštových cenín, d) organizovanie jednotnej sústavy pôšt, e) organizovanie a riadenie jednotnej sústavy telekomunikácií.

V oblasti spojov do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí: a) zákonná úprava vo veciach pôšt a telekomunikácií, b) určovanie jednotných taríf poštovej a telekomunikačnej medzinárodnej prevádzky, c) rozdeľovanie kmitočtového spektra medzi republiky a federáciu a výkon štátnej správy vyplývajúci z medzinárodných záväzkov.

V oblasti životného prostredia do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí v oblasti mierového využívania jadrovej energie zákonná úprava a výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení a štátneho dozoru nad využívaním jadrových materiálov, jadrových zariadení a technológií.

V oblasti práce, miezd a sociálnej politiky do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí: a) zákonná úprava pracovných vzťahov, zamestnanosti a kolektívneho vyjednávania a zákonná úprava zabezpečujúca záväzky z medzinárodných zmlúv v tejto oblasti, b) právna úprava regulácie vývoja miezd a výšky minimálnej mzdy, minimálnych mzdových taríf a nárokových príplatkov, c) právna úprava miezd vo federálne riadených orgánoch a organizáciách, d) zákonná úprava dôchodkového a nemocenského zabezpečenia s výnimkou jeho organizačného usporiadania a postupu pri rozhodovaní, e) zákonná úprava štátnych dávok sociálneho zabezpečenia a životného minima a ustanovenie zásad sociálnej starostlivosti.

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí v oblasti práce a sociálnej politiky zákonná úprava pracovných vzťahov, služobných pomerov zamestnancov v orgánoch Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a nimi riadených organizáciách, ako aj ich nemocenského a dôchodkového poistenia a ich štátnych dávok sociálneho zabezpečenia.

zákonná úprava podmienok získavania porovnateľných štatistických informácií potrebných na posudzovanie vývoja federácie a na plnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov, ako aj zákonná úprava ochrany týchto informácií pred zneužitím;

zákonná úprava podmienok získavania štatistických informácií potrebných na posudzovanie vývoja federácie, ako aj zákonná úprava ochrany týchto informácií pred zneužitím,

v súčinnosti s Českou republikou a Slovenskou republikou

po dohode s Českou republikou a Slovenskou republikou

vykonávať štatistické zisťovania podľa osobitných potrieb federálnych orgánov;

určovať štatistické ukazovatele potrebné na plnenie medzinárodných záväzkov a poskytovať tieto medzinárodným organizáciám,

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v oblasti vlastníctva, podnikania a rozhodovania sporov vznikajúcich pri podnikateľskej činnosti patria:

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí zákonná úprava vlastníctva; tým nie je dotknuté právo Českej republiky a Slovenskej republiky na právnu úpravu majetku Českej republiky a Slovenskej republiky a majetku obcí zákonmi národných rád.

Orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na ktoré prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky preniesol dojednávanie niektorých medzinárodných zmlúv, postupujú pri dojednávaní týchto zmlúv, ktoré upravujú medzinárodnú spoluprácu v oblastiach uvedených v [čl. 10 až 28a] za účasti orgánov obidvoch republík; spolupracujú s nimi aj pri zastupovaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných organizáciách, ktoré pôsobia v uvedených oblastiach.

Orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na ktoré prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky preniesol dojednávanie niektorých medzinárodných zmlúv, postupujú pri dojednávaní týchto zmlúv, ktoré upravujú medzinárodnú spoluprácu v oblastiach uvedených v čl. 10 až 28a za účasti orgánov obidvoch republík; spolupracujú s nimi aj pri zastupovaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných organizáciách, ktoré pôsobia v uvedených oblastiach.

upravovať zriaďovanie, postavenie, oprávnenie a ostatné pomery ozbrojených bezpečnostných zborov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj zriaďovanie, postavenie, oprávnenie a ostatné pomery bezpečnostných služieb; tým nie je dotknuté právo Českej republiky a Slovenskej republiky zriadovať vlastné ozbrojené bezpečnostné zbory a upravovať ich postavenie, oprávnenie a ostatné pomery.

upravovať zriaďovanie, postavenie, oprávnenie a ostatné pomery ozbrojených bezpečnostných zborov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; tým nie je dotknuté právo Českej republiky a Slovenskej republiky zriaďovať vlastné ozbrojené bezpečnostné zbory a upravovať ich postavenie, oprávnenie a ostatné pomery.

Českej a Slovenskej Federatívnej Republike prislúcha kontrolovať všetky odvetvia i činnosti štátnej a hospodárskej správy spadajúce do jej pôsobnosti.

Českej a Slovenskej Federatívnej Republike prislúcha kontrolovať hospodárenie s finančnými a hmotnými prostriedkami federácie, ako aj všetky odvetvia aj činnosti štátnej a hospodárskej správy, ktorá patrí do jej pôsobnosti.

Pokiaľ ústavný zákon Federálneho zhromaždenia výkon vo veciach uvedených v [čl. 10 až 28a] nezveruje orgánom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, patrí tento výkon orgánom Českej republiky a Slovenskej republiky.

Pokiaľ ústavný zákon Federálneho zhromaždenia výkon vo veciach uvedených v čl. 10 až 28a nezveruje orgánom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, patrí tento výkon orgánom Českej republiky a Slovenskej republiky.

Medzinárodné politické zmluvy a medzinárodné hospodárske zmluvy všeobecnej povahy, ako aj medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých je potrebný zákon Federálneho zhromaždenia, vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Federálneho zhromaždenia.

Medzinárodné politické zmluvy a medzinárodné hospodárske zmluvy všeobecnej povahy, ako aj medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých je potrebný zákon Federálneho zhromaždenia, vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Federálneho zhromaždenia. Zákon Federálneho zhromaždenia ustanoví, kedy možno medzinárodné hospodárske zmluvy všeobecnej povahy vykonávať pred tým, než s nimi Federálne zhromaždenie vysloví súhlas.

Federálne zhromaždenie má zákonodarnú právomoc vo veciach základných práv a slobôd v rozsahu ustanovenom ústavnými zákonmi a vo veciach zverených do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v rozsahu ustanovenom [čl. 7 ods. 1] , [čl. 10 až 28a] a [čl. 36 ods. 3] tohto ústavného zákona.

Federálne zhromaždenie má zákonodarnú právomoc vo veciach základných práv a slobôd v rozsahu ustanovenom ústavnými zákonmi a vo veciach zverených do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v rozsahu ustanovenom [čl. 7 ods. 1] , čl. 10 až 28a a [čl. 36 ods. 3] tohto ústavného zákona.

Federálne zhromaždenie prijíma ďalej zákony, pri ktorých - okrem výnimiek ustanovených ústavnými zákonmi - výkon patrí v plnom rozsahu orgánom republík, a to [Zákon o rodine] a [o pestúnskej starostlivosti] , [Občiansky zákonník] , [zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom] , [Trestný zákon] , [zákon o výkone trestu odňatia slobody a o výkone väzby] , zákon upravujúci všeobecné konanie pred správnymi orgánmi, [zákon o vysokých školách] , [zákon o zbraniach a strelive] , [zákon o geodézii a kartografii] , zákon o premávke na pozemných komunikáciách, zákon o burzách, zákon o sústave cenných papierov, Obchodný zákonník, [zákon zmenkový a šekový] , zákony upravujúce konanie pred súdmi, [zákon o znalcoch a tlmočníkoch] , zákony o náprave krívd a náhrade škôd spôsobených orgánmi štátu a [zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku] .

Federálne zhromaždenie prijíma ďalej zákony, pri ktorých - okrem výnimiek ustanovených ústavnými zákonmi - výkon patrí v plnom rozsahu orgánom republík, a to [Zákon o rodine] a [o pestúnskej starostlivosti] , [Občiansky zákonník] , [zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom] , [Trestný zákon] , [zákon o výkone trestu odňatia slobody a o výkone väzby] , zákon upravujúci všeobecné konanie pred správnymi orgánmi, [zákon o vysokých školách] , [zákon o zbraniach a strelive] , [zákon o geodézii a kartografii] , zákon o premávke na pozemných komunikáciách, zákon o burzách, zákon o sústave cenných papierov, [Obchodný zákonník] , [zákon zmenkový a šekový] , zákony upravujúce konanie pred súdmi, pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred rozhodcami, [zákon o znalcoch a tlmočníkoch] , zákon upravujúci ochranu výsledkov tvorivej duševnej činnosti, zákon o zápisoch do evidencie vzťahov k nehnuteľnostiam a zákony o náprave krívd a náhrade škôd spôsobených orgánmi štátu.

Pokiaľ to vyžaduje jednota právneho poriadku, uskutočňuje Federálne zhromaždenie zákonnú úpravu vo veciach národností a etnických menšín, cirkví a náboženských spoločností, starostlivosti o zdravie ľudu, veterinárskej a rastlinno-lekárskej starostlivosti, sústavy základných a stredných škôl, autorského práva a evidencie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam.

Pokiaľ to vyžaduje jednota právneho poriadku, uskutočňuje Federálne zhromaždenie zákonnú úpravu vo veciach národnostných a etnických menšín, cirkví a náboženských spoločností, starostlivosti o zdravie občanov, veterinárnej a rastlinolekárskej starostlivosti a sústavy základných a stredných škôl; výkon v týchto veciach patrí v plnom rozsahu orgánom republík.

návrhov zákonov upravujúcich otázky uvedené v [čl. 10 písm. c)] ,

návrhov zákonov, ktorými sa ustanovuje spôsob zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu federácie a pravidlá rozpočtového hospodárenia pre štátny rozpočet federácie,

návrhov zákonov, ktorými sa ustanovuje spôsob zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu federácie a pravidlá rozpočtového hospodárenia pre štátny rozpočet federácie,

štátnych rozpočtov a záverečných účtov federácie,

návrhov zákonných úprav v otázkach uvedených v [čl. 15] ,

návrhov zákonov v oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov,

štátnych rozpočtov a záverečných účtov federácie,

návrhov zákonov, ktorými sa zriaďujú účelové fondy zapojené na štátny rozpočet federácie,

návrhov zákonov, ktorými sa zriaďujú účelové fondy zapojené na štátny rozpočet federácie,

návrhov zákonov uvedených v [čl. 12 ods. 2] ,

návrhov zákonov uvedených v [čl. 12 ods. 2] ,

návrhov zákonných úprav v otázkach uvedených v [čl. 13 ods. 2] ,

návrhov zákonných úprav v otázkach uvedených v [čl. 13 ods. 2] ,

návrhov zákonov, ktorými sa upravuje československá mena, a zákonov uvedených v [čl. 14 ods. 3] ,

návrhov zákonov, ktorými sa upravuje československá mena, a zákonov uvedených v [čl. 14 ods. 3] ,

návrhov zákonných úprav v otázkach uvedených v [čl. 15] ,

návrhov zákonov v oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov,

návrhov zákonov vo veciach uvedených v [čl. 22] ,

návrhov zákonov vo veciach uvedených v [čl. 22] ,

návrhov zákonov, ktorými sa upravuje zriaďovanie, právne pomery a spôsob riadenia hospodárskych organizácií,

návrhov zákonov, ktorými sa upravuje zriaďovanie, právne pomery a spôsob riadenia hospodárskych organizácií,

návrhov zákonov vydávaných podľa [čl. 27 ods. 2] a [čl. 28] ,

návrhov zákonov vydávaných podľa [čl. 27 ods. 2] a [čl. 28] ,

návrhov zákonov, ktorými sa zriaďujú federálne orgány štátnej správy s výnimkou ministerstiev.

prijíma a poveruje vyslancov;

prijíma vedúcich diplomatických misií; s prihliadnutím na stanoviská vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vlády Českej republiky a vlády Slovenskej republiky poveruje vedúcich diplomatických misií tak, aby v týchto funkciách boli rovnomerne zastúpení občania Českej republiky a občania Slovenskej republiky;

zahraničná politika, uzavieranie medzinárodných zmlúv, zastupovanie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných vzťahoch a rozhodovanie v otázkach vojny a mieru,

zahraničná politika, uzavieranie medzinárodných zmlúv s výnimkou tých, ktorých uzavieranie patrí do pôsobnosti Českej republiky a Slovenskej republiky, zastupovanie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných vzťahoch a rozhodovanie o otázkach vojny a mieru,

obrana Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

obrana a ekonomické zabezpečenie obranyschopnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s výnimkou civilnej ochrany obyvateľstva,

Ustanovením odseku 1 písm. a) nie je dotknutá pôsobnosť Českej republiky a Slovenskej republiky v súlade so zahraničnou politikou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

Česká republika a Slovenská republika môžu v súlade so zahraničnou politikou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, uzavierať vo svojom mene dvojstranné medzinárodné dohody vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Českej republiky a Slovenskej republiky.

Na platnosť uznesenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Na platnosť uznesenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. V prípade rovnosti hlasov rozhoduje hlas jej predsedu.

Snemovňa ľudu sa volí na obdobie piatich rokov.

Snemovňa ľudu sa volí na obdobie štyroch rokov.

Volebné obdobie Snemovne národov sa končí s volebným obdobím Snemovne ľudu.

Snemovňa národov sa volí na obdobie štyroch rokov. Volebné obdobie Snemovne národov sa začína a končí s volebným obdobím Snemovne ľudu.

Na prijatie federálnej ústavy, ústavného zákona Federálneho zhromaždenia a na ich zmenu, na prijatie návrhu na vyhlásenie referenda, na voľbu prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a na uznesenie o vypovedaní vojny je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne ľudu, ako aj súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.

Na prijatie federálnej ústavy, ústavného zákona Federálneho zhromaždenia a na ich zmenu, na prijatie návrhu na vyhlásenie referenda a na uznesenie o vypovedaní vojny je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne ľudu, ako aj súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.

Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nemôže byť zároveň poslancom nijakého zastupiteľského zboru, členom vlády, ani Ústavného súdu, ani sudcom.

Zvolený je kandidát, za ktorého sa vysloví trojpätinová väčšina všetkých poslancov Snemovne ľudu, trojpätinová väčšina všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a trojpätinová väčšina všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.

Ak bude za prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zvolený poslanec, člen vlády alebo Ústavného súdu alebo sudca, prestane odo dňa svojho zvolenia vykonávať doterajšiu funkciu. Dňom zloženia sľubu zaniká jeho mandát, členstvo vo vláde alebo v Ústavnom súde alebo funkcia sudcu.

Ak prezident nebol takto zvolený, koná sa do štrnástich dní opakovaná voľba. Zvolený je kandidát, ktorý dostal nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov Snemovne ľudu, nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.

Na prijatie federálnej ústavy, ústavného zákona Federálneho zhromaždenia a na ich zmenu, na voľbu prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a na uznesenie o vypovedaní vojny je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne ľudu, ako aj súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.

Na prijatie federálnej ústavy, ústavného zákona Federálneho zhromaždenia a na ich zmenu, na prijatie návrhu na vyhlásenie referenda, na voľbu prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a na uznesenie o vypovedaní vojny je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne ľudu, ako aj súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.

V čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá buď preto, že zasadanie je skončené, alebo preto, že uplynulo volebné obdobie, vykonáva pôsobnosť Federálneho zhromaždenia Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Nepatrí mu však voliť prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prijímať a meniť ústavné zákony, uznášať sa na štátnom rozpočte federácie, vypovedávať vojnu a vyslovovať nedôveru vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ani jej členovi.

V čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá buď preto, že zasadanie je skončené, alebo preto, že uplynulo volebné obdobie, vykonáva pôsobnosť Federálneho zhromaždenia Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Nepatrí mu však voliť prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prijímať a meniť ústavné zákony, uznášať sa na štátnom rozpočte federácie, uznášať sa o návrhu na vyhlásenie referenda, vypovedávať vojnu a vyslovovať nedôveru vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ani jej členovi.

Česko-slovenské štátne občianstvo je jednotné.

Štátny občan každej z oboch republík je zároveň štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Každý česko-slovenský štátny občan má na celom území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rovnaké práva a rovnaké povinnosti.

Občan jednej republiky má na území druhej republiky rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako občan tejto druhej republiky.

Každý česko-slovenský štátny občan je zároveň občanom Českej republiky alebo Slovenskej republiky.

Nikoho nemožno proti jeho vôli pozbaviť štátneho občianstva.

Nadobúdanie a stratu česko-slovenského štátneho občianstva upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Zásady nadobúdania a straty štátneho občianstva republík ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

(prázdne)

V oblasti hospodárskej stratégie do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

schvaľovať strednodobý štátny plán rozvoja národného hospodárstva a štátny rozpočet republiky, preverovať ich plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet republiky,

schvaľovať štátny rozpočet republiky, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet republiky,

Finančné hospodárenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa spravuje štátnym rozpočtom federácie. Finančné hospodárenie každej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet federácie schvaľuje Federálne zhromaždenie a štátne rozpočty republík schvaľujú národné rady svojimi zákonmi, a to vždy na obdobie jedného roka.

Pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami štátneho rozpočtu federácie a štátnych rozpočtov republík sa uplatňujú jednotné zásady finančnej a rozpočtovej politiky dohodnuté medzi vládami Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky.

Štátny rozpočet každej republiky zahŕňa finančné vzťahy za všetky úseky hospodárstva a správy s výnimkou činností financovaných zo štátneho rozpočtu federácie. Súčasťou štátneho rozpočtu každej republiky sú aj dotácie do rozpočtov obcí.

Finančné hospodárenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej republiky je samostatné. Finančné hospodárenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa spravuje štátnym rozpočtom federácie. Finančné hospodárenie republík sa spravuje ich štátnymi rozpočtami. Štátny rozpočet federácie schvaľuje Federálne zhromaždenie svojím zákonom a štátne rozpočty republík schvaľujú národné rady svojimi zákonmi, a to vždy na obdobie jedného kalendárneho roka.

Príjmy štátneho rozpočtu federácie tvoria taxatívne určené dane a odvody, podiely na nich a ďalšie príjmy ustanovené zákonom Federálneho zhromaždenia, ďalej príjmy z činnosti federálnych orgánov a im podriadených organizácií.

Štátny rozpočet každej republiky zahŕňa finančné vzťahy za všetky úseky hospodárstva a správy s výnimkou činností financovaných zo štátneho rozpočtu federácie. Súčasťou štátneho rozpočtu každej republiky sú dotácie do rozpočtu obcí.

Zo štátneho rozpočtu federácie sa uhradzujú:

Príjmy štátneho rozpočtu federácie tvoria príjmy federálnych orgánov a nimi riadených organizácií a ďalej zákonom Federálneho zhromaždenia ustanovené dane a odvody, podiely na nich a ďalšie príjmy. Pokiaľ má byť výnos určitej dane alebo odvodu spoločným príjmom štátneho rozpočtu federácie a štátnych rozpočtov republík, ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia podiel federácie na tomto výnose a pravidlo, podľa ktorého sa republiky podieľajú na zabezpečení tej časti výnosu, ktorá pripadá štátnemu rozpočtu federácie.

Spôsob zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu federácie, vzťahy medzi štátnym rozpočtom federácie a štátnymi rozpočtami obidvoch republík, ako aj zásady rozpočtového hospodárenia ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Zo štátneho rozpočtu federácie sa uhrádzajú:

Česká a Slovenská Federatívna Republika i každá republika môžu vytvárať vlastné účelové fondy zapojené na ich štátne rozpočty; fondy sa zriaďujú zákonom.

Pravidlá rozpočtového hospodárenia ustanovia pre štátny rozpočet federácie zákon Federálneho zhromaždenia a pre štátne rozpočty republík zákony národných rád.

Česká a Slovenská Federatívna Republika určuje rámcové zásady dotačnej a odpisovej politiky.

Česká a Slovenská Federatívna Republika, Česká republika a Slovenská republika môžu vytvárať vlastné účelové fondy napojené na ich štátne rozpočty; fondy sa zriaďujú zákonom.

Zákony Federálneho zhromaždenia upravujú podnikové dane a odvody, daň z obratu, dôchodkovú daň, poľnohospodársku daň, daň zo mzdy, daň z umeleckej a literárnej činnosti, daň z motorových vozidiel (cestnú daň), daň z príjmov obyvateľstva, zdanenie (odvody) peňažných ústavov a poisťovní. Zákony Federálneho zhromaždenia upravujú aj poplatky, ktoré majú podľa svojej povahy výlučne alebo prevažne vzťah k zahraničiu alebo súvisia s výkonom pôsobnosti orgánov federácie.

Zákon Federálneho zhromaždenia upravuje:

Správa, výkon a kontrola všetkých druhov daní (odvodov) a poplatkov (pokút) patrí ústredným orgánom republík a v zákonom ustanovenom rozsahu iným orgánom a obciam, s výnimkou prípadov, v ktorých na základe výlučnej pôsobnosti Československej socialistickej republiky vyberajú poplatky (pokuty) federálne orgány. Federálne orgány môžu kontrolovať platby pre štátny rozpočet federácie. Zákon Federálneho zhromaždenia môže zveriť rozhodovanie o výnimkách a úľavách orgánom federácie, ak ide o dane a poplatky podľa odseku 2 platené organizáciami priamo riadenými orgánmi federácie alebo ak ide o poplatky podľa odseku 2 vyberané orgánmi federácie.

Správa, výkon a kontrola všetkých druhov daní (odvodov) a poplatkov (pokút) patrí ústredným orgánom republík a v zákonom ustanovenom rozsahu iným orgánom a obciam, s výnimkou prípadov, v ktorých na základe pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vyberajú poplatky (pokuty) federálne orgány. Zákon Federálneho zhromaždenia môže zveriť rozhodovanie o výnimkách a úľavách orgánom federácie, ak ide o dane a poplatky podľa odseku 2 platené organizáciami priamo riadenými orgánmi federácie alebo ak ide o poplatky podľa odseku 2 vyberané orgánmi federácie.

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí colníctva, colná politika a vydávanie colných taríf.

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí colné zákonodarstvo, výkon colníctva a vydávanie colných taríf.

o návrhoch štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva, štátneho rozpočtu a záverečného účtu republiky,

o návrhoch štátneho rozpočtu a záverečného účtu republiky,

Postavenie, povinnosti a zodpovednosť Štátnej banky československej, ako aj spôsob jej správy a jej vzťah k orgánom republík ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia. Zákonom Federálneho zhromaždenia sa ustanovuje aj postavenie a právne pomery ostatných bánk.

Ústrednou bankou v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je Štátna banka česko-slovenská, ktorá ustanovuje a uplatňuje jednotnú menovú politiku. Súčasťou Štátnej banky česko-slovenskej sú Ústredie Štátnej banky česko-slovenskej pre Českú republiku a Ústredie Štátnej banky česko-slovenskej pre Slovenskú republiku. Štátna banka česko-slovenská je riadená bankovou radou, ktorá sa skladá z guvernéra, dvoch viceguvernérov, z ktorých jeden je občanom Českej republiky a druhý občanom Slovenskej republiky, a z rovnakého počtu zástupcov ústredí Štátnej banky česko-slovenskej pre Českú republiku a pre Slovenskú republiku. Ak je guvernérom občan Českej republiky, je v nasledujúcom funkčnom období guvernérom občan Slovenskej republiky a naopak.

Spolu s prijatím Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prijmú obidve republiky vlastné ústavy. Do prijatia Ústavy Českej republiky a Ústavy Slovenskej republiky sa ústavné pomery týchto republík spravujú týmto ústavným zákonom a ostatnými ústavnými predpismi.

Do prijatia Ústavy Českej republiky a Ústavy Slovenskej republiky sa ústavné pomery týchto republík spravujú týmto ústavným zákonom a ostatnými ústavnými predpismi.

V Českej a Slovenskej Federatívnej Republike platí jednotná sústava cien. V oblasti cenovej politiky do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

V oblasti cenovej politiky do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

určovať zásady cenovej politiky a regulácie cien,

určovať koncepciu cenovej politiky a vyhlasovať zásadné cenové regulačné opatrenia,

určovať ceny surovín, výrobkov a služieb, a to v rozsahu ustanovenom zákonom Federálneho zhromaždenia,

zákonná úprava v oblasti cien.

určovať zásady zahraničnej obchodnej politiky a riadiť jej realizovanie,

určovanie zásad a koncepcie zahraničnej hospodárskej politiky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

zákonodarstvo o úprave vzťahov vznikajúcich pri vykonávaní zahraničného obchodu,

uzavieranie medzinárodných dohôd o obchodnej a hospodárskej spolupráci a zastupovanie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných obchodných vzťahoch,

koordinovať hospodársku spoluprácu so zahraničím, predovšetkým so socialistickými štátmi,

určovanie nástrojov zahraničnej obchodnej politiky v súčinnosti s Českou republikou a Slovenskou republikou,

organizovať a riadiť zahraničnoobchodnú činnosť,

zákonná úprava v oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov.

V oblasti priemyslu do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

V oblasti hospodárstva do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

určovať zásady priemyselnej politiky,

tvorba spoločných zásad hospodárskej politiky, ktorých súčasťou sú aj zásady surovinovej a palivovo-energetickej politiky a poľnohospodárskej politiky, pokiaľ majú federálny význam,

vytvárať podmienky pre zapojenie priemyslu riadeného federáciou i republikami do medzinárodnej priemyselnej kooperácie, špecializácie a výskumu,

určovanie zásad ekonomického zabezpečenia obranyschopnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

koordinovať úlohy vyplývajúce z potrieb obranyschopnosti krajiny.

zákonná úprava výroby, rozvodu a spotreby elektriny, plynu a tepla.

jednotná právna úprava vo veciach dopravy a dopravných ciest,

právna úprava vo veciach dopravy, dopravných zariadení a dopravných ciest,

určenie štátnych noriem pre technickú spôsobilosť dopravných prostriedkov, zariadení a dopravných ciest,

určovanie jednotných pravidiel dopravnej a prepravnej prevádzky a ustanovenie štátnych noriem pre technickú spôsobilosť dopravných prostriedkov, dopravných zariadení a dopravných ciest,

určenie zásad dopravnej politiky a vypracovanie koncepcie rozvoja dopravnej sústavy,

určovanie zásad dopravnej politiky v súčinnosti s Českou republikou a Slovenskou republikou,

zriaďovanie a riadenie organizácií odborov železničnej dopravy a civilného letectva, organizácií pre správu diaľnic, organizácií námornej dopravy, a pokiaľ vykonávajú zahraničnú prepravu, aj organizácií riečnej dopravy,

výkon štátnej správy a štátneho dozoru v námornej plavbe a leteckej doprave,

výkon štátnej správy vo veciach železničnej dopravy, civilného letectva, námornej a riečnej plavby a diaľnic.

riadenie organizácií a výkon štátnej správy v železničnej doprave.

V oblasti pôšt a telekomunikácií do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí: a) zákonodarstvo vo veciach pôšt a telekomunikácií, b) organizovanie a riadenie jednotnej sústavy pôšt a telekomunikácií,

V oblasti spojov do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí: a) zákonná úprava vo veciach pôšt a telekomunikácií, b) určovanie jednotných pravidiel poštovej, telekomunikačnej a rádiokomunikačnej prevádzky a tvorby taríf, c) emisia poštových známok a iných poštových cenín, d) organizovanie jednotnej sústavy pôšt, e) organizovanie a riadenie jednotnej sústavy telekomunikácií.

(prázdne)

V oblasti životného prostredia do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

V oblasti práce, miezd a sociálnej politiky do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí určovať jednotné zásady: a) pracovnoprávnych vzťahov, b) mzdovej politiky a regulácie mzdového vývoja, c) dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, d) sociálnej politiky.

V oblasti práce, miezd a sociálnej politiky do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí: a) zákonná úprava pracovných vzťahov, zamestnanosti a kolektívneho vyjednávania a zákonná úprava zabezpečujúca záväzky z medzinárodných zmlúv v tejto oblasti, b) právna úprava regulácie vývoja miezd a výšky minimálnej mzdy, minimálnych mzdových taríf a nárokových príplatkov, c) právna úprava miezd vo federálne riadených orgánoch a organizáciách, d) zákonná úprava dôchodkového a nemocenského zabezpečenia s výnimkou jeho organizačného usporiadania a postupu pri rozhodovaní, e) zákonná úprava štátnych dávok sociálneho zabezpečenia a životného minima a ustanovenie zásad sociálnej starostlivosti.

V oblasti sociálno-ekonomických informácií do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí: a) určovať metodiku jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií potrebných na posudzovanie rozvoja federácie a na plnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov a organizovať celkový proces tvorby a poskytovania týchto informácií, b) určovať rozsah informácií potrebných na sledovanie vývoja hospodárstva, životnej úrovne a vývoja spoločnosti, c) určovať spôsob a lehoty na poskytovanie sociálno-ekonomických informácií, ako aj zásady preverovania ich správnosti a vykonávať štatistické zisťovania podľa osobitných potrieb federálnych orgánov, d) poskytovať sociálno-ekonomické informácie medzinárodným organizáciám.

(prázdne)

úprava ochrany výroby a obchodu, ako aj záujmov spotrebiteľov, najmä úprava hospodárskej súťaže, priemyselných práv, normalizácie, štátneho skúšobníctva a štátnej inšpekcie, mierovej služby a výkon štátnej správy na uvedených úsekoch vo veciach, pri ktorých to ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia,

úprava ochrany výroby a obchodu, ako aj záujmov spotrebiteľov, najmä úprava priemyselného vlastníctva, normalizácie, štátneho skúšobníctva a štátnej inšpekcie, metrológie a výkon štátnej správy na uvedených úsekoch vo veciach, pri ktorých to ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia,

zásady ochrany a využitia nerastného bohatstva,

zákonná úprava ochrany hospodárskej súťaže; rozdelenie výkonu medzi Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku, Českú republiku a Slovenskú republiku ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia,

Orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na ktoré prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky preniesol dojednávanie niektorých medzinárodných zmlúv, postupujú pri dojednávaní týchto zmlúv, ktoré upravujú medzinárodnú spoluprácu v oblastiach spoločnej pôsobnosti, v spolupráci s orgánmi obidvoch republík; spolupracujú s nimi aj pri zastupovaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných organizáciách, ktoré pôsobia v uvedených oblastiach.

Orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na ktoré prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky preniesol dojednávanie niektorých medzinárodných zmlúv, postupujú pri dojednávaní týchto zmlúv, ktoré upravujú medzinárodnú spoluprácu v oblastiach uvedených v [čl. 10 až 28a] za účasti orgánov obidvoch republík; spolupracujú s nimi aj pri zastupovaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných organizáciách, ktoré pôsobia v uvedených oblastiach.

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí upravovať postavenie, oprávnenia a ostatné pomery ozbrojených bezpečnostných zborov.

V oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

Rozdelenie pôsobnosti medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a obidvoma republikami vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Vymedzenie ďalšej pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

Českej a Slovenskej Federatívnej Republike ďalej prislúcha v rozsahu ustanovenom zákonom Federálneho zhromaždenia

Organizáciu kontrolných orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ich oprávnenia ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

schvaľovať strednodobý štátny plán rozvoja národného hospodárstva a štátny rozpočet federácie, preverovať ich plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet federácie,

schvaľovať štátny rozpočet federácie, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet federácie,

Federálne zhromaždenie sa uznáša o vypovedaní vojny, ak je Česká a Slovenská Federatívna Republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

Federálne zhromaždenie sa uznáša o vypovedaní vojny, ak je Česká a Slovenská Federatívna Republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu. Len so súhlasom Federálneho zhromaždenia možno vyslať ozbrojené sily Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky mimo územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Federálne zhromaždenie má zákonodarnú právomoc vo veciach:

Federálne zhromaždenie má zákonodarnú právomoc vo veciach základných práv a slobôd v rozsahu ustanovenom ústavnými zákonmi a vo veciach zverených do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v rozsahu ustanovenom [čl. 7 ods. 1] , [čl. 10 až 28a] a [čl. 36 ods. 3] tohto ústavného zákona.

Federálne zhromaždenie prijíma ďalej zákony, pri ktorých - okrem výnimiek ustanovených ústavnými zákonmi - výkon patrí v plnom rozsahu orgánom republík, a to [Zákon o rodine] , [Občiansky zákonník] , [Občiansky súdny poriadok] , [zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom] , [Trestný zákon] , [Trestný poriadok] , [zákon o výkone trestu odňatia slobody a o výkone väzby] , zákon upravujúci všeobecné konanie pred správnymi orgánmi, [zákon o vysokých školách] , [zákon o zbraniach a strelive] , [zákon o geodézii a kartografii] , zákon o premávke na pozemných komunikáciách. Vykonávanie úkonov podľa Trestného poriadku Zborom národnej bezpečnosti v činoch proti bezpečnosti štátu prislúcha orgánom federácie.

Federálne zhromaždenie prijíma ďalej zákony, pri ktorých - okrem výnimiek ustanovených ústavnými zákonmi - výkon patrí v plnom rozsahu orgánom republík, a to [Zákon o rodine] a [o pestúnskej starostlivosti] , [Občiansky zákonník] , [zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom] , [Trestný zákon] , [zákon o výkone trestu odňatia slobody a o výkone väzby] , zákon upravujúci všeobecné konanie pred správnymi orgánmi, [zákon o vysokých školách] , [zákon o zbraniach a strelive] , [zákon o geodézii a kartografii] , zákon o premávke na pozemných komunikáciách, zákon o burzách, zákon o sústave cenných papierov, Obchodný zákonník, [zákon zmenkový a šekový] , zákony upravujúce konanie pred súdmi, [zákon o znalcoch a tlmočníkoch] , zákony o náprave krívd a náhrade škôd spôsobených orgánmi štátu a [zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku] .

Pokiaľ to vyžaduje jednota právneho poriadku, uskutočňuje Federálne zhromaždenie zásadnú zákonodarnú úpravu vo veciach starostlivosti o zdravie ľudu, bývania a tvorby životného prostredia sústavy základných a stredných všeobecnovzdelávacích i odborných škôl, vo veciach spolčovania a zhromažďovania, národností, autorského práva, o pomeroch cirkví a náboženských spoločností a vo veciach lesného a vodného hospodárstva, vybavovania sťažností a podnetov pracujúcich, ako aj vo veciach sporiteľní a poisťovní.

Pokiaľ to vyžaduje jednota právneho poriadku, uskutočňuje Federálne zhromaždenie zákonnú úpravu vo veciach národností a etnických menšín, cirkví a náboženských spoločností, starostlivosti o zdravie ľudu, veterinárskej a rastlinno-lekárskej starostlivosti, sústavy základných a stredných škôl, autorského práva a evidencie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam.

Zákon Federálneho zhromaždenia môže zveriť úpravu otázok uvedených v [čl. 37 ods. 1 písm. b)] a v [čl. 37 ods. 2] zákonodarstvu republík.

Zákon Federálneho zhromaždenia môže zveriť úpravu otázok uvedených v [čl. 37 ods. 1 a 2] zákonodarstvu republík.

Pokiaľ federálne zákonodarstvo neupraví v celom rozsahu veci uvedené v [čl. 37 ods. 1 písm. b)] a v [čl. 37 ods. 2] , môžu ich národné rady upraviť vlastným zákonodarstvom.

Pokiaľ federálne zákonodarstvo neupraví v celom rozsahu veci uvedené v [čl. 37 ods. 1 a 2] , môžu ich národné rady upraviť vlastným zákonodarstvom.

Hospodárstvo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je jednotné a rozvíja sa na základe socialistickej hospodárskej sústavy.

Hospodárstvo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je integráciou ekonomiky Českej republiky a ekonomiky Slovenskej republiky; je založené na jednotnom vnútornom trhu, najmä na jednej mene a na voľnom pohybe pracovných síl, tovaru a peňažných prostriedkov.

Český a slovenský národ spájajú v česko-slovenskej federácii svoje úsilie v záujme intenzívneho rozvoja socialistického hospodárstva. Česká a Slovenská Federatívna Republika , Česká republika a Slovenská republika hospodária s vytvoreným spoločenským produktom v súlade s národohospodárskymi plánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Hospodárstvo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike sa rozvíja vo vzájomnej spolupráci a za pomoci oboch národov a všetkých národností Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Česká republika a Slovenská republika sa podieľajú na tvorbe hospodárskej politiky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

V jednotnom plánovanom hospodárstve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uplatňujú jednotná úprava socialistického spoločenského vlastníctva, jedna mena, jednotná hospodárska politika, jednotná sústava riadenia a jednotná politika zamestnanosti a rozmiestňovania pracovných síl.

Štátnym vlastníctvom je vlastníctvo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vlastníctvo Českej republiky a vlastníctvo Slovenskej republiky.

Orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zabezpečujú spoločné potreby a záujmy českého a slovenského národa i všetkých národností; riadia orgány a organizácie v odvetviach spravovaných v jej pôsobnosti. Orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vykonávajú pôsobnosť vo veciach správy národného majetku v odvetviach, ktoré riadia. Úlohou orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je predovšetkým plánovite zabezpečovať optimálne zameranie hospodárskeho rozvoja, rozvíjať hospodárske styky so zahraničím a vytvárať jednotné podmienky pre pôsobenie sústavy plánovitého riadenia; na ten účel ovplyvňovať vzťahy vznikajúce pri rozdeľovaní spoločenského produktu a národného dôchodku a podporovať pokrokové formy integrácie socialistických organizácií. Významnou úlohou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je vyrovnávanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, najmä vytváraním rovnakých podmienok a možností pre tvorbu a užitie národného dôchodku.

Vlastníctvom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je majetok v štátnom vlastníctve, ktorý slúži na zabezpečovanie jej úloh v oblastiach zverených ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia do jej pôsobnosti. Vlastníctvom Českej republiky a vlastníctvom Slovenskej republiky je ostatný majetok v štátnom vlastníctve. Zákon Federálneho zhromaždenia ustanoví vlastníctvo k ropovodom, tranzitnému plynovodu a nadradeným rozvodným sieťam na prenos elektrickej energie.

Orgány Českej republiky a Slovenskej republiky riadia orgány a organizácie, ktoré pracujú v odvetviach spravovaných v pôsobnosti týchto republík; pokiaľ činnosť týchto orgánov a organizácií zasahuje do druhej republiky, robia tak koordinovane s jej orgánmi. Orgány Českej republiky a Slovenskej republiky vykonávajú pôsobnosť vo veciach správy národného majetku v odvetviach, ktoré riadia.

Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť, ktorý ďalší majetok ( [čl. 10 ústavy] ) nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja hospodárstva a verejného blaha smie byť len vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prípadne určených právnických osôb.

strednodobých štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

návrhov zákonov upravujúcich otázky uvedené v [čl. 10 písm. c)] ,

návrhov zákonov upravujúcich otázky uvedené v [čl. 10 ods. 2] ,

návrhov zákonov, ktorými sa ustanovuje spôsob zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu federácie a pravidlá rozpočtového hospodárenia pre štátny rozpočet federácie,

návrhov zákonných úprav v otázkach uvedených v [čl. 13 ods. 2] ,

návrhov zákonných úprav v otázkach uvedených v [čl. 15] ,

návrhov zákonov, ktorými sa ustanovuje spôsob zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu federácie, vzťahy medzi štátnym rozpočtom federácie a štátnymi rozpočtami obidvoch republík, ako aj zásady rozpočtového hospodárenia,

štátnych rozpočtov a záverečných účtov federácie,

štátnych rozpočtov a záverečných účtov federácie,

návrhov zákonov, ktorými sa zriaďujú účelové fondy zapojené na štátny rozpočet federácie,

návrhov zákonov, ktorými sa zriaďujú účelové fondy zapojené na štátny rozpočet federácie,

návrhov zákonov uvedených v [čl. 12 ods. 2] ,

návrhov zákonných úprav v otázkach uvedených v [čl. 11 ods. 7] ,

návrhov zákonných úprav v otázkach uvedených v [čl. 13 ods. 2] ,

návrhov zákonov, ktorými sa ustanovujú podľa [čl. 12 ods. 2] dane, odvody alebo poplatky,

návrhov zákonov, ktorými sa upravuje československá mena, a zákonov uvedených v [čl. 14 ods. 3] ,

návrhov zákonov, ktorými sa upravuje československá mena, a zákonov uvedených v [čl. 14 ods. 2] ,

návrhov zákonov v oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov,

návrhov zákonných úprav v otázkach uvedených v [čl. 15] ,

návrhov zákonov vo veciach uvedených v [čl. 22] ,

návrhov zákonov v oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov,

návrhov zákonov, ktorými sa upravuje zriaďovanie, právne pomery a spôsob riadenia hospodárskych organizácií,

návrhov zákonov vo veciach uvedených v [čl. 21 ods. 2] a v [čl. 22] ,

návrhov zákonov vydávaných podľa [čl. 27 ods. 2] a [čl. 28] ,

návrhov zákonov, ktorými sa upravuje zriaďovanie, právne pomery a spôsob riadenia hospodárskych organizácií,

návrhov zákonov, ktorými sa zriaďujú federálne orgány štátnej správy s výnimkou ministerstiev.

Na to, aby zákon Federálneho zhromaždenia nadobudol platnosť, musí byť vyhlásený spôsobom, ktorý ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia. Zákony Federálneho zhromaždenia vyhlasuje Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia do 14 dní po ich schválení.

Na to, aby zákon Federálneho zhromaždenia nadobudol platnosť, musí byť vyhlásený; spôsob vyhlasovania zákonov Federálneho zhromaždenia, právnych predpisov a iných opatrení štátnych orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia. Zákony Federálneho zhromaždenia vyhlasuje Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia do 14 dní po ich schválení.

Zásady rokovania Federálneho zhromaždenia, vzájomné styky obidvoch snemovní, ako aj styky s vládou a navonok upravuje zákon o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia. Svoje vnútorné pomery upravuje každá snemovňa vlastným uznesením.

Zákon Federálneho zhromaždenia upravuje zásady rokovania Federálneho zhromaždenia, vzájomné styky oboch snemovní, ako aj styky s vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a navonok, vznik a zánik mandátu poslanca Federálneho zhromaždenia, náležitosti poslancov Federálneho zhromaždenia a právne postavenie a pôsobnosť Kancelárie Federálneho zhromaždenia.

Do výlučnej pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

federálne zákonodarstvo a správa v rozsahu pôsobnosti federácie a kontrola činnosti federálnych orgánov,

ochrana federálnej ústavnosti.

V oblastiach uvedených v odseku 1pôsobia výlučne zákonodarné a výkonné orgány štátnej moci, orgány štátnej správy a súdne orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ustanovením odseku 1 písm. a) nie je dotknutá pôsobnosť Českej republiky a Slovenskej republiky v súlade so zahraničnou politikou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pri zabezpečovaní plnenia úloh federácie sa zaoberá aj zásadnými a koncepčnými otázkami celospoločenského významu aj v tých oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti republík, a koordinuje riešenia otázok vyplývajúcich z potreby jednotného zabezpečovania štátnej politiky federácie na celom území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; po dohode s vládami Českej republiky a Slovenskej republiky môže na tento cieľ zriaďovať potrebné koordinačné orgány vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pri zabezpečovaní plnenia úloh federácie koordinuje riešenie otázok vyplývajúcich z potreby jednotného zabezpečovania štátnej politiky federácie.

o návrhoch štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva, štátneho rozpočtu a záverečného účtu federácie,

o návrhoch štátneho rozpočtu a záverečného účtu federácie,

Federálne ministerstvá pôsobia v oblasti výlučnej pôsobnosti federácie a v oblasti pôsobnosti spoločnej.

V oblasti pôsobnosti federácie pôsobia federálne ministerstvá a ďalšie federálne orgány štátnej správy.

Federálne ministerstvá sa zriaďujú ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

Federálne ministerstvá a ostatné federálne ústredné orgány štátnej správy, na čele ktorých stojí člen vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sa zriaďujú ústavnými zákonmi Federálneho zhromaždenia; ďalšie federálne orgány štátnej správy sa zriaďujú zákonmi Federálneho zhromaždenia.

Veci, ktoré nie sú taxatívne zverené do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, patria do výlučnej pôsobnosti Českej republiky a Slovenskej republiky.

Veci, ktoré nie sú ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia zverené do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, patria do pôsobnosti Českej republiky a Slovenskej republiky.

Národná rada je najvyšším zastupiteľským zborom republiky a jej jediným zákonodarným orgánom.

Národná rada je jediným zákonodarným orgánom republiky.

uznášať sa na ústavných a iných zákonoch republiky a sledovať, ako ich orgány republiky vykonávajú,

uznášať sa na ústavných zákonoch a iných zákonoch republiky a sledovať, ako sa vykonávajú,

Štátny rozpočet každej republiky zahŕňa finančné vzťahy za všetky úseky hospodárstva a správy s výnimkou činností financovaných zo štátneho rozpočtu federácie. Súčasťou štátneho rozpočtu každej republiky sú finančné vzťahy k rozpočtom národných výborov.

Štátny rozpočet každej republiky zahŕňa finančné vzťahy za všetky úseky hospodárstva a správy s výnimkou činností financovaných zo štátneho rozpočtu federácie. Súčasťou štátneho rozpočtu každej republiky sú aj dotácie do rozpočtov obcí.

Správa, výkon a kontrola všetkých druhov daní (odvodov) a poplatkov (pokút) patrí ústredným orgánom republík a na základe ich poverenia národným výborom alebo iným orgánom, s výnimkou prípadov, v ktorých na základe výlučnej pôsobnosti Československej socialistickej republiky vyberajú poplatky (pokuty) federálne orgány. Federálne orgány môžu kontrolovať platby pre štátny rozpočet federácie. Zákon Federálneho zhromaždenia môže zveriť rozhodovanie o výnimkách a úľavách orgánom federácie, ak ide o dane a poplatky podľa odseku 2 platené organizáciami priamo riadenými orgánmi federácie alebo ak ide o poplatky podľa odseku 2 vyberané orgánmi federácie.

Správa, výkon a kontrola všetkých druhov daní (odvodov) a poplatkov (pokút) patrí ústredným orgánom republík a v zákonom ustanovenom rozsahu iným orgánom a obciam, s výnimkou prípadov, v ktorých na základe výlučnej pôsobnosti Československej socialistickej republiky vyberajú poplatky (pokuty) federálne orgány. Federálne orgány môžu kontrolovať platby pre štátny rozpočet federácie. Zákon Federálneho zhromaždenia môže zveriť rozhodovanie o výnimkách a úľavách orgánom federácie, ak ide o dane a poplatky podľa odseku 2 platené organizáciami priamo riadenými orgánmi federácie alebo ak ide o poplatky podľa odseku 2 vyberané orgánmi federácie.

Predsedníctvo národnej rady vyhlasuje voľby do národnej rady a všeobecné voľby do národných výborov.

Predsedníctvo národnej rady vyhlasuje voľby do národnej rady a všeobecné voľby do zastupiteľstiev obcí.

Vláda republiky riadi a kontroluje činnosť národných výborov.

Vláda republiky riadi a kontroluje činnosť obcí, pokiaľ ide o výkon štátnej správy, ktorý na ne bol zákonom prenesený.

zriaďovať a riadiť organizácie palív, energetiky, hutníctva a strojárstva a organizácie zaoberajúce sa ťažbou a spracovaním rúd, magnezitu a rádioaktívnych surovín a vykonávať v rozsahu ustanovenom zákonmi Federálneho zhromaždenia v týchto odvetviach štátnu správu.

zriaďovať a riadiť organizácie palív, energetiky, hutníctva a organizácie zaoberajúce sa ťažbou a spracovaním rádioaktívnych surovín a vykonávať v rozsahu ustanovenom zákonmi Federálneho zhromaždenia v týchto odvetviach štátnu správu.

Federálne zhromaždenie prijíma ďalej zákony, pri ktorých - okrem výnimiek ustanovených ústavnými zákonmi - výkon patrí v plnom rozsahu orgánom republík, a to [Zákon o rodine] , [Občiansky zákonník] , [Občiansky súdny poriadok] , [zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom] , [Trestný zákon] , [Trestný poriadok] , [zákon o výkone trestu odňatia slobody a o výkone väzby] , zákon upravujúci všeobecné konanie pred správnymi orgánmi, zákon o vysokých školách, [zákon o zbraniach a strelive] , zákon o geodézii a kartografii. Vykonávanie úkonov podľa Trestného poriadku Zborom národnej bezpečnosti v činoch proti bezpečnosti štátu prislúcha orgánom federácie.

Federálne zhromaždenie prijíma ďalej zákony, pri ktorých - okrem výnimiek ustanovených ústavnými zákonmi - výkon patrí v plnom rozsahu orgánom republík, a to [Zákon o rodine] , [Občiansky zákonník] , [Občiansky súdny poriadok] , [zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom] , [Trestný zákon] , [Trestný poriadok] , [zákon o výkone trestu odňatia slobody a o výkone väzby] , zákon upravujúci všeobecné konanie pred správnymi orgánmi, [zákon o vysokých školách] , [zákon o zbraniach a strelive] , [zákon o geodézii a kartografii] , zákon o premávke na pozemných komunikáciách. Vykonávanie úkonov podľa Trestného poriadku Zborom národnej bezpečnosti v činoch proti bezpečnosti štátu prislúcha orgánom federácie.

Platnosť voľby poslancov overuje národná rada. Robí tak na návrh svojho mandátového a imunitného výboru.

Výkon poslaneckého mandátu je nezlúčiteľný s výkonom poslaneckého mandátu Federálneho zhromaždenia a s výkonom funkcií sudcu, prokurátora, štátneho arbitra, vojaka z povolania, príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a Zboru nápravnej výchovy.

Platnosť voľby poslancov overuje príslušná snemovňa. Robí tak na návrh mandátového a imunitného výboru.

Výkon poslaneckého mandátu je nezlúčiteľný s výkonom poslaneckého mandátu národnej rady a s výkonom funkcií sudcu, prokurátora, štátneho arbitra, vojaka z povolania, príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a Zboru nápravnej výchovy.

Prezident je volený na obdobie piatich rokov. Výkonu svojej funkcie sa ujíma po zložení sľubu.

Prezident je volený na obdobie piatich rokov. Výkonu svojej funkcie sa ujíma po zložení sľubu. Funkčné obdobie prezidenta zvoleného po slobodných, demokratických voľbách do Federálneho zhromaždenia v roku 1990 však bude trvať 24 mesiacov.

Česko-slovenská federatívna republika je federatívny štát dvoch rovnoprávnych bratských národov, Čechov a Slovákov.

Česká a Slovenská Federatívna Republika je federatívny štát dvoch rovnoprávnych bratských národov, Čechov a Slovákov.

Základom Česko-slovenskej federatívnej republiky je dobrovoľný zväzok rovnoprávnych národných štátov českého a slovenského národa, založený na práve na sebaurčenie každého z nich.

Základom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je dobrovoľný zväzok rovnoprávnych národných štátov českého a slovenského národa, založený na práve na sebaurčenie každého z nich.

Česko-slovenskú federatívnu republiku tvorí Česká republika a Slovenská republika. Obidve republiky majú v Česko-slovenskej federatívnej republike rovnoprávne postavenie.

Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku tvorí Česká republika a Slovenská republika. Obidve republiky majú v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike rovnoprávne postavenie.

Obidve republiky rešpektujú navzájom svoju suverenitu i suverenitu Česko-slovenskej federatívnej republiky; takisto Česko-slovenská federatívna republika rešpektuje suverenitu národných štátov.

Obidve republiky rešpektujú navzájom svoju suverenitu i suverenitu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; takisto Česká a Slovenská Federatívna Republika rešpektuje suverenitu národných štátov.

štátny plán rozvoja národného hospodárstva Česko-slovenskej federatívnej republiky;

štátny plán rozvoja národného hospodárstva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky;

Strednodobé štátne plány rozvoja národného hospodárstva sa vyhlasujú zákonom. Zákon o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Česko-slovenskej federatívnej republiky prijíma Federálne zhromaždenie; v súlade s ním potom prijímajú zákon o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Českej republiky a Slovenskej republiky národné rady.

Strednodobé štátne plány rozvoja národného hospodárstva sa vyhlasujú zákonom. Zákon o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prijíma Federálne zhromaždenie; v súlade s ním potom prijímajú zákon o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Českej republiky a Slovenskej republiky národné rady.

Návrhy štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Česko-slovenskej federatívnej republiky a štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Českej republiky a Slovenskej republiky zostavujú súbežne a vo vzájomnej spolupráci federálne plánovacie orgány a plánovacie orgány republík podľa smerníc svojich vlád.

Návrhy štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Českej republiky a Slovenskej republiky zostavujú súbežne a vo vzájomnej spolupráci federálne plánovacie orgány a plánovacie orgány republík podľa smerníc svojich vlád.

Podrobnosti o pôsobnosti a organizácii Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky a spôsob konania pred ním upraví zákon Federálneho zhromaždenia.

Podrobnosti o pôsobnosti a organizácii Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a spôsob konania pred ním upraví zákon Federálneho zhromaždenia.

Finančné hospodárenie Česko-slovenskej federatívnej republiky sa spravuje štátnym rozpočtom federácie. Finančné hospodárenie každej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet federácie schvaľuje Federálne zhromaždenie a štátne rozpočty republík schvaľujú národné rady svojimi zákonmi, a to vždy na obdobie jedného roka.

Finančné hospodárenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa spravuje štátnym rozpočtom federácie. Finančné hospodárenie každej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet federácie schvaľuje Federálne zhromaždenie a štátne rozpočty republík schvaľujú národné rady svojimi zákonmi, a to vždy na obdobie jedného roka.

výdavky na na obranu Česko-slovenskej federatívnej republiky, na činnosť federálnych orgánov, na vytváranie federálnych hmotných rezerv a na dotácie pre federálne organizácie,

výdavky na obranu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na činnosť federálnych orgánov, na vytváranie federálnych hmotných rezerv a na dotácie pre federálne organizácie,

Česko-slovenská federatívna republika i každá republika môžu vytvárať vlastné účelové fondy zapojené na ich štátne rozpočty; fondy sa zriaďujú zákonom.

Česká a Slovenská Federatívna Republika i každá republika môžu vytvárať vlastné účelové fondy zapojené na ich štátne rozpočty; fondy sa zriaďujú zákonom.

Česko-slovenská federatívna republika určuje rámcové zásady dotačnej a odpisovej politiky.

Česká a Slovenská Federatívna Republika určuje rámcové zásady dotačnej a odpisovej politiky.

Členovia vlády Českej socialistickej republiky skladajú do rúk predsedu Českej národnej rady sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Českej národnej rady.

Členovia vlády Českej republiky skladajú do rúk predsedu Českej národnej rady sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Českej národnej rady.

Členovia vlády Slovenskej socialistickej republiky skladajú do rúk predsedu Slovenskej národnej rady sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Slovenskej národnej rady.

Členovia vlády Slovenskej republiky skladajú do rúk predsedu Slovenskej národnej rady sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Slovenskej národnej rady.

Územie Česko-slovenskej federatívnej republiky je jednotným colným územím.

Územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je jednotným colným územím.

Do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí colníctva, colná politika a vydávanie colných taríf.

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí colníctva, colná politika a vydávanie colných taríf.

V oblasti bankovníctva do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V oblasti bankovníctva do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

Hlavným mestom Česko-slovenskej federatívnej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Praha. Postavenie Prahy ako hlavného mesta Česko-slovenskej federatívnej republiky upraví zákon Federálneho zhromaždenia.

Hlavným mestom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Praha. Postavenie Prahy ako hlavného mesta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky upraví zákon Federálneho zhromaždenia.

Ústava Česko-slovenskej federatívnejj republiky môže byť zmenená iba ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže byť zmenená iba ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

Spolu s prijatím Ústavy Česko-slovenskej federatívnej republiky prijmú obidve republiky vlastné ústavy. Do prijatia Ústavy Českej republiky a Ústavy Slovenskej republiky sa ústavné pomery týchto republík spravujú týmto ústavným zákonom a ostatnými ústavnými predpismi.

Spolu s prijatím Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prijmú obidve republiky vlastné ústavy. Do prijatia Ústavy Českej republiky a Ústavy Slovenskej republiky sa ústavné pomery týchto republík spravujú týmto ústavným zákonom a ostatnými ústavnými predpismi.

Zákony Federálneho zhromaždenia, zákony národných rád ani iné právne predpisy federálnych orgánov a orgánov republík nesmú odporovať ústave a ústavným zákonom Česko-slovenskej federatívnej republiky. Výklad a používanie všetkých právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou a s ústavnými zákonmi federácie.

Zákony Federálneho zhromaždenia, zákony národných rád ani iné právne predpisy federálnych orgánov a orgánov republík nesmú odporovať ústave a ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Výklad a používanie všetkých právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou a s ústavnými zákonmi federácie.

Kde sa v ustanoveniach ústavy a iných zákonov hovorí o Česko-slovenskej federatívnej republike, rozumie sa tým podľa povahy veci aj Česká republika a Slovenská republika.

Kde sa v ustanoveniach ústavy a iných zákonov hovorí o Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, rozumie sa tým podľa povahy veci aj Česká republika a Slovenská republika.

Prezident republiky zvolený podľa ustanovenia čl. 63 ústavy zostáva vo funkcii ako prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky podľa tohto ústavného zákona; jeho volebné obdobie sa počíta odo dňa jeho zvolenia.

Prezident republiky zvolený podľa ustanovenia čl. 63 ústavy zostáva vo funkcii ako prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podľa tohto ústavného zákona; jeho volebné obdobie sa počíta odo dňa jeho zvolenia.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky vykonáva funkciu vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky až do vymenovania vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky podľa tohto ústavného zákona.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vykonáva funkciu vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky až do vymenovania vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podľa tohto ústavného zákona.

Pokiaľ doterajšie zákony a iné právne predpisy zverujú pôsobnosť Národnému zhromaždeniu, vláde, Slovenskej národnej rade alebo iným ústredným štátnym orgánom, vykonáva túto pôsobnosť vo veciach vyhradených týmto ústavným zákonom Česko-slovenskej federatívnej republike Federálne zhromaždenie, vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky, prípadne iné ústredné federálne orgány; v ostatných veciach vykonáva túto pôsobnosť Česká národná rada, Slovenská národná rada, vláda Českej republiky, vláda Slovenskej republiky alebo iné ústredné štátne orgány obidvoch republík.

Pokiaľ doterajšie zákony a iné právne predpisy zverujú pôsobnosť Národnému zhromaždeniu, vláde, Slovenskej národnej rade alebo iným ústredným štátnym orgánom, vykonáva túto pôsobnosť vo veciach vyhradených týmto ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republike Federálne zhromaždenie, vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prípadne iné ústredné federálne orgány; v ostatných veciach vykonáva túto pôsobnosť Česká národná rada, Slovenská národná rada, vláda Českej republiky, vláda Slovenskej republiky alebo iné ústredné štátne orgány obidvoch republík.

Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť, na ktoré orgány (organizácie) a v akom rozsahu prejde pôsobnosť doterajších orgánov (organizácií) - s výnimkou ministerstiev alebo iných ústredných orgánov štátnej správy na čele s ministrom -, ktorým bola doterajšími zákonmi zverená celoštátna pôsobnosť vo veciach, ktoré podľa tohto ústavného zákona patria do spoločnej pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky a obidvoch republík. Tento zákon môže upraviť aj potrebný prechod práv a záväzkov doterajších orgánov (organizácií).

Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť, na ktoré orgány (organizácie) a v akom rozsahu prejde pôsobnosť doterajších orgánov (organizácií) - s výnimkou ministerstiev alebo iných ústredných orgánov štátnej správy na čele s ministrom -, ktorým bola doterajšími zákonmi zverená celoštátna pôsobnosť vo veciach, ktoré podľa tohto ústavného zákona patria do spoločnej pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a obidvoch republík. Tento zákon môže upraviť aj potrebný prechod práv a záväzkov doterajších orgánov (organizácií).

Organizáciu súdov a prokuratúry v Česko-slovenskej federatívnej republike upraví ústavný zákon Federálneho zhromaždenia. Do dňa, keď tento ústavný zákon nadobudne účinnosť, do pôsobnosti Federálneho zhromaždenia patrí: a) voliť a odvolávať sudcov Najvyššieho súdu a sudcov z povolania vojenských súdov, b) navrhovať prezidentovi Česko-slovenskej federatívnej republiky, aby odvolal z funkcie generálneho prokurátora, c) rokovať o správach Najvyššieho súdu a generálneho prokurátora o stave zákonnosti.

Organizáciu súdov a prokuratúry v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike upraví ústavný zákon Federálneho zhromaždenia. Do dňa, keď tento ústavný zákon nadobudne účinnosť, do pôsobnosti Federálneho zhromaždenia patrí: a) voliť a odvolávať sudcov Najvyššieho súdu a sudcov z povolania vojenských súdov, b) navrhovať prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, aby odvolal z funkcie generálneho prokurátora, c) rokovať o správach Najvyššieho súdu a generálneho prokurátora o stave zákonnosti.

V Česko-slovenskej federatívnej republike platí jednotná sústava cien. V oblasti cenovej politiky do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V Českej a Slovenskej Federatívnej Republike platí jednotná sústava cien. V oblasti cenovej politiky do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

V oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

V oblasti priemyslu do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V oblasti priemyslu do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

V oblasti poľnohospodárstva a výživy do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V oblasti poľnohospodárstva a výživy do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

jednotná právna úprava vo veciach veterinárnej a rastlinolekárskej starostlivosti, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, poľnohospodárskeho družstevníctva, nákupu a akosti poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov vyžadujúcich jednotný postup v Česko-slovenskej federatívnej republike, ako aj jednotná právna úprava zásad organizácie riadenia poľnohospodárstva.

jednotná právna úprava vo veciach veterinárnej a rastlinolekárskej starostlivosti, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, poľnohospodárskeho družstevníctva, nákupu a akosti poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov vyžadujúcich jednotný postup v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ako aj jednotná právna úprava zásad organizácie riadenia poľnohospodárstva.

V oblasti dopravy do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V oblasti dopravy do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

Česko-slovenská federatívna republika i Česká republika a Slovenská republika sú vybudované na zásadách socialistickej demokracie. Ich politický systém je v zásadných veciach rovnaký.

Česká a Slovenská Federatívna Republika i Česká republika a Slovenská republika sú vybudované na zásadách socialistickej demokracie. Ich politický systém je v zásadných veciach rovnaký.

Politické práva občanov a záruky ich uskutočňovania sú na celom území Česko-slovenskej federatívnej republiky rovnaké.

Politické práva občanov a záruky ich uskutočňovania sú na celom území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rovnaké.

V oblasti pôšt a telekomunikácií do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí: a) zákonodarstvo vo veciach pôšt a telekomunikácií, b) organizovanie a riadenie jednotnej sústavy pôšt a telekomunikácií,

V oblasti pôšt a telekomunikácií do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí: a) zákonodarstvo vo veciach pôšt a telekomunikácií, b) organizovanie a riadenie jednotnej sústavy pôšt a telekomunikácií,

V Česko-slovenskej federatívnej republike sa uskutočňuje jednotná vedecká, technická a investičná politika v základných otázkach.

V Českej a Slovenskej Federatívnej Republike sa uskutočňuje jednotná vedecká, technická a investičná politika v základných otázkach.

V oblasti vedeckej, technickej a investičnej politiky do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V oblasti vedeckej, technickej a investičnej politiky do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

V oblasti práce, miezd a sociálnej politiky do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí určovať jednotné zásady: a) pracovnoprávnych vzťahov, b) mzdovej politiky a regulácie mzdového vývoja, c) dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, d) sociálnej politiky.

V oblasti práce, miezd a sociálnej politiky do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí určovať jednotné zásady: a) pracovnoprávnych vzťahov, b) mzdovej politiky a regulácie mzdového vývoja, c) dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, d) sociálnej politiky.

V oblasti sociálno-ekonomických informácií do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí: a) určovať metodiku jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií potrebných na posudzovanie rozvoja federácie a na plnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov a organizovať celkový proces tvorby a poskytovania týchto informácií, b) určovať rozsah informácií potrebných na sledovanie vývoja hospodárstva, životnej úrovne a vývoja spoločnosti, c) určovať spôsob a lehoty na poskytovanie sociálno-ekonomických informácií, ako aj zásady preverovania ich správnosti a vykonávať štatistické zisťovania podľa osobitných potrieb federálnych orgánov, d) poskytovať sociálno-ekonomické informácie medzinárodným organizáciám.

V oblasti sociálno-ekonomických informácií do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí: a) určovať metodiku jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií potrebných na posudzovanie rozvoja federácie a na plnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov a organizovať celkový proces tvorby a poskytovania týchto informácií, b) určovať rozsah informácií potrebných na sledovanie vývoja hospodárstva, životnej úrovne a vývoja spoločnosti, c) určovať spôsob a lehoty na poskytovanie sociálno-ekonomických informácií, ako aj zásady preverovania ich správnosti a vykonávať štatistické zisťovania podľa osobitných potrieb federálnych orgánov, d) poskytovať sociálno-ekonomické informácie medzinárodným organizáciám.

Socialistické podniky vyvíjajú hospodársku činnosť v Československej socialistickej republike na území obidvoch republík za podmienok v nich platných.

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v oblasti vlastníctva, podnikania a rozhodovania sporov vznikajúcich pri podnikateľskej činnosti patria:

Orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky, na ktoré prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky preniesol dojednávanie niektorých medzinárodných zmlúv, postupujú pri dojednávaní týchto zmlúv, ktoré upravujú medzinárodnú spoluprácu v oblastiach spoločnej pôsobnosti, v spolupráci s orgánmi obidvoch republík; spolupracujú s nimi aj pri zastupovaní Česko-slovenskej federatívnej republiky v medzinárodných organizáciách, ktoré pôsobia v uvedených oblastiach.

Orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na ktoré prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky preniesol dojednávanie niektorých medzinárodných zmlúv, postupujú pri dojednávaní týchto zmlúv, ktoré upravujú medzinárodnú spoluprácu v oblastiach spoločnej pôsobnosti, v spolupráci s orgánmi obidvoch republík; spolupracujú s nimi aj pri zastupovaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných organizáciách, ktoré pôsobia v uvedených oblastiach.

Do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí jednotná právna úprava matrík, občianskych preukazov, cestovných dokladov, evidencie obyvateľstva a povoľovania pobytu cudzincov.

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí jednotná právna úprava matrík, občianskych preukazov, cestovných dokladov, evidencie obyvateľstva a povoľovania pobytu cudzincov.

Do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí upravovať postavenie, oprávnenia a ostatné pomery ozbrojených bezpečnostných zborov.

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí upravovať postavenie, oprávnenia a ostatné pomery ozbrojených bezpečnostných zborov.

Rozdelenie pôsobnosti medzi Česko-slovenskou federatívnou republikou a obidvoma republikami vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Rozdelenie pôsobnosti medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a obidvoma republikami vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Rozdelenie pôsobnosti medzi Česko-slovenskou federatívnou republikou a obidvoma republikami vo veciach tlače a iných informačných prostriedkov ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Rozdelenie pôsobnosti medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a obidvoma republikami vo veciach tlače a iných informačných prostriedkov ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Česko-slovenskej federatívnej republike prislúcha kontrolovať všetky odvetvia i činnosti štátnej a hospodárskej správy spadajúce do jej pôsobnosti.

Českej a Slovenskej Federatívnej Republike prislúcha kontrolovať všetky odvetvia i činnosti štátnej a hospodárskej správy spadajúce do jej pôsobnosti.

Česko-slovenskej federatívnej republike ďalej prislúcha v rozsahu ustanovenom zákonom Federálneho zhromaždenia

Českej a Slovenskej Federatívnej Republike ďalej prislúcha v rozsahu ustanovenom zákonom Federálneho zhromaždenia

Česko-slovenskej federatívnej republike ďalej prislúcha

Českej a Slovenskej Federatívnej Republike ďalej prislúcha

Najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným zborom Česko-slovenskej federatívnej republiky je Federálne zhromaždenie.

Najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným zborom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je Federálne zhromaždenie.

Územie Česko-slovenskej federatívnej republiky tvorí územie Českej republiky a územie Slovenskej republiky.

Územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tvorí územie Českej republiky a územie Slovenskej republiky.

Hranice Česko-slovenskej federatívnej republiky a hranice Českej republiky a Slovenskej republiky môžu byť zmenené len ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

Hranice Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a hranice Českej republiky a Slovenskej republiky môžu byť zmenené len ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

Snemovňa ľudu má 150 poslancov, ktorí sú volení v celej Česko-slovenskej federatívnej republike priamou voľbou.

Snemovňa ľudu má 150 poslancov, ktorí sú volení v celej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike priamou voľbou.

Federálne zhromaždenie zvoláva na zasadanie a jeho zasadanie vyhlasuje za skončené prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Federálne zhromaždenie zvoláva na zasadanie a jeho zasadanie vyhlasuje za skončené prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky nezvolá jarné zasadanie do konca apríla alebo jesenné zasadanie do konca októbra, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nezvolá jarné zasadanie do konca apríla alebo jesenné zasadanie do konca októbra, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Federálne zhromaždenie musí zvolať prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky na žiadosť aspoň jednej tretiny poslancov niektorej snemovne.

Federálne zhromaždenie musí zvolať prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na žiadosť aspoň jednej tretiny poslancov niektorej snemovne.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky nezvolá Federálne zhromaždenie do 14 dní alebo do ďalšej lehoty uvedenej v žiadosti, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nezvolá Federálne zhromaždenie do 14 dní alebo do ďalšej lehoty uvedenej v žiadosti, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Na spoločné schôdzky sa snemovne schádzajú, ak ide o voľbu prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky, o voľbu predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia, o prerokovanie programového vyhlásenia vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a v iných prípadoch, v ktorých sa na tom snemovne uznesú.

Na spoločné schôdzky sa snemovne schádzajú, ak ide o voľbu prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, o voľbu predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia, o prerokovanie programového vyhlásenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a v iných prípadoch, v ktorých sa na tom snemovne uznesú.

uznášať sa na Ústave Česko-slovenskej federatívnej republiky a na ústavných a iných zákonoch Federálneho zhromaždenia a zisťovať, ako sa vykonávajú,

uznášať sa na Ústave Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a na ústavných a iných zákonoch Federálneho zhromaždenia a zisťovať, ako sa vykonávajú,

voliť prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky a rokovať o jeho správach,

voliť prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a rokovať o jeho správach,

voliť a odvolávať členov Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky,

voliť a odvolávať členov Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

Federálne zhromaždenie sa uznáša o vypovedaní vojny, ak je Česko-slovenská federatívnej republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

Federálne zhromaždenie sa uznáša o vypovedaní vojny, ak je Česká a Slovenská Federatívna Republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

zverených týmto ústavným zákonom do výlučnej pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky ( [čl. 7] ),

zverených týmto ústavným zákonom do výlučnej pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ( [čl. 7] ),

patriacich do spoločnej pôsobnosti ( [čl. 8] a [čl. 10 až 28] ), a to v časti zverenej Česko-slovenskej federatívnej republike.

patriacich do spoločnej pôsobnosti ( [čl. 8] a [čl. 10 až 28] ), a to v časti zverenej Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.

Hospodárstvo Česko-slovenskej federatívnej republiky je jednotné a rozvíja sa na základe socialistickej hospodárskej sústavy.

Hospodárstvo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je jednotné a rozvíja sa na základe socialistickej hospodárskej sústavy.

Český a slovenský národ spájajú v česko-slovenskej federácii svoje úsilie v záujme intenzívneho rozvoja socialistického hospodárstva. Česko-slovenská federatívna republika, Česká republika a Slovenská republika hospodária s vytvoreným spoločenským produktom v súlade s národohospodárskymi plánmi Česko-slovenskej federatívnej republiky. Hospodárstvo v Česko-slovenskej federatívnej republike sa rozvíja vo vzájomnej spolupráci a za pomoci oboch národov a všetkých národností Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Český a slovenský národ spájajú v česko-slovenskej federácii svoje úsilie v záujme intenzívneho rozvoja socialistického hospodárstva. Česká a Slovenská Federatívna Republika , Česká republika a Slovenská republika hospodária s vytvoreným spoločenským produktom v súlade s národohospodárskymi plánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Hospodárstvo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike sa rozvíja vo vzájomnej spolupráci a za pomoci oboch národov a všetkých národností Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

V jednotnom plánovanom hospodárstve Česko-slovenskej federatívnej republiky sa uplatňujú jednotná úprava socialistického spoločenského vlastníctva, jedna mena, jednotná hospodárska politika, jednotná sústava riadenia a jednotná politika zamestnanosti a rozmiestňovania pracovných síl.

V jednotnom plánovanom hospodárstve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uplatňujú jednotná úprava socialistického spoločenského vlastníctva, jedna mena, jednotná hospodárska politika, jednotná sústava riadenia a jednotná politika zamestnanosti a rozmiestňovania pracovných síl.

Orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky zabezpečujú spoločné potreby a záujmy českého a slovenského národa i všetkých národností; riadia orgány a organizácie v odvetviach spravovaných v jej pôsobnosti. Orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky vykonávajú pôsobnosť vo veciach správy národného majetku v odvetviach, ktoré riadia. Úlohou orgánov Česko-slovenskej federatívnej republiky je predovšetkým plánovite zabezpečovať optimálne zameranie hospodárskeho rozvoja, rozvíjať hospodárske styky so zahraničím a vytvárať jednotné podmienky pre pôsobenie sústavy plánovitého riadenia; na ten účel ovplyvňovať vzťahy vznikajúce pri rozdeľovaní spoločenského produktu a národného dôchodku a podporovať pokrokové formy integrácie socialistických organizácií. Významnou úlohou Česko-slovenskej federatívnej republiky je vyrovnávanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, najmä vytváraním rovnakých podmienok a možností pre tvorbu a užitie národného dôchodku.

Orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zabezpečujú spoločné potreby a záujmy českého a slovenského národa i všetkých národností; riadia orgány a organizácie v odvetviach spravovaných v jej pôsobnosti. Orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vykonávajú pôsobnosť vo veciach správy národného majetku v odvetviach, ktoré riadia. Úlohou orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je predovšetkým plánovite zabezpečovať optimálne zameranie hospodárskeho rozvoja, rozvíjať hospodárske styky so zahraničím a vytvárať jednotné podmienky pre pôsobenie sústavy plánovitého riadenia; na ten účel ovplyvňovať vzťahy vznikajúce pri rozdeľovaní spoločenského produktu a národného dôchodku a podporovať pokrokové formy integrácie socialistických organizácií. Významnou úlohou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je vyrovnávanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, najmä vytváraním rovnakých podmienok a možností pre tvorbu a užitie národného dôchodku.

Na prijatie federálnej ústavy, ústavného zákona Federálneho zhromaždenia a na ich zmenu, na voľbu prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky a na uznesenie o vypovedaní vojny je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne ľudu, ako aj súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.

Na prijatie federálnej ústavy, ústavného zákona Federálneho zhromaždenia a na ich zmenu, na voľbu prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a na uznesenie o vypovedaní vojny je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne ľudu, ako aj súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.

strednodobých štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Česko-slovenskej federatívnej republiky,

strednodobých štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

Zákaz majorizácie platí aj pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a pri hlasovaní o návrhu na vyslovenie dôvery vláde.

Zákaz majorizácie platí aj pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a pri hlasovaní o návrhu na vyslovenie dôvery vláde.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže požiadať hociktorú snemovňu o vyslovenie dôvery. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky môže podať aspoň jedna pätina poslancov hociktorej snemovne.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže požiadať hociktorú snemovňu o vyslovenie dôvery. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže podať aspoň jedna pätina poslancov hociktorej snemovne.

Na vyslovenie nedôvery vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Snemovne ľudu alebo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike alebo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike. V Snemovni národov sa hlasuje podľa mien.

Na vyslovenie nedôvery vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Snemovne ľudu alebo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike alebo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike. V Snemovni národov sa hlasuje podľa mien.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia aj pre vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia aj pre vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Návrhy zákonov Federálneho zhromaždenia môžu podávať poslanci Federálneho zhromaždenia, výbory obidvoch snemovní, prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky, vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky, Česká národná rada a Slovenská národná rada.

Návrhy zákonov Federálneho zhromaždenia môžu podávať poslanci Federálneho zhromaždenia, výbory obidvoch snemovní, prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Česká národná rada a Slovenská národná rada.

Zákony Federálneho zhromaždenia podpisuje prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Zákony Federálneho zhromaždenia podpisuje prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Česko-slovenskej federatívnej republike. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

Snemovňa ľudu a Snemovňa národov, ako aj jednotliví poslanci majú právo interpelovať vládu Česko-slovenskej federatívnej republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti. Vláda a jej členovia sú povinní na interpelácie a otázky odpovedať.

Snemovňa ľudu a Snemovňa národov, ako aj jednotliví poslanci majú právo interpelovať vládu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti. Vláda a jej členovia sú povinní na interpelácie a otázky odpovedať.

Každý česko-slovenský štátny občan má na celom území Česko-slovenskej federatívnej republiky rovnaké práva a rovnaké povinnosti.

Každý česko-slovenský štátny občan má na celom území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rovnaké práva a rovnaké povinnosti.

V čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá buď preto, že zasadanie je skončené, alebo preto, že uplynulo volebné obdobie, vykonáva pôsobnosť Federálneho zhromaždenia Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Nepatrí mu však voliť prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky, prijímať a meniť ústavné zákony, uznášať sa na štátnom rozpočte federácie, vypovedávať vojnu a vyslovovať nedôveru vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky ani jej členovi.

V čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá buď preto, že zasadanie je skončené, alebo preto, že uplynulo volebné obdobie, vykonáva pôsobnosť Federálneho zhromaždenia Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Nepatrí mu však voliť prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prijímať a meniť ústavné zákony, uznášať sa na štátnom rozpočte federácie, vypovedávať vojnu a vyslovovať nedôveru vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ani jej členovi.

V čase, keď Federálne zhromaždenie pre mimoriadne príčiny nezasadá, vykonáva Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia všetku jeho pôsobnosť s výnimkou práva meniť Ústavu Česko-slovenskej federatívnej republiky a voliť jej prezidenta.

V čase, keď Federálne zhromaždenie pre mimoriadne príčiny nezasadá, vykonáva Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia všetku jeho pôsobnosť s výnimkou práva meniť Ústavu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a voliť jej prezidenta.

Neodkladné opatrenia, na ktoré by bol potrebný zákon, robí Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vo forme zákonných opatrení, ktoré podpisuje prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky. Zákonné opatrenia sa vyhlasujú rovnako ako zákony.

Neodkladné opatrenia, na ktoré by bol potrebný zákon, robí Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vo forme zákonných opatrení, ktoré podpisuje prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Zákonné opatrenia sa vyhlasujú rovnako ako zákony.

Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia patrí v čase, keď vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky vykonáva funkciu prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky, vymenúvať a odvolávať vládu Česko-slovenskej federatívnej republiky a jej členov a poverovať ich riadením ministerstiev a iných federálnych ústredných orgánov.

Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia patrí v čase, keď vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vykonáva funkciu prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vymenúvať a odvolávať vládu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a jej členov a poverovať ich riadením ministerstiev a iných federálnych ústredných orgánov.

Pri rokovaní všetkých štátnych orgánov Česko-slovenskej federatívnej republiky a obidvoch republík, v konaní pred nimi a v ich ostatnom styku s občanmi sa používajú obidva jazyky rovnoprávne.

Pri rokovaní všetkých štátnych orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a obidvoch republík, v konaní pred nimi a v ich ostatnom styku s občanmi sa používajú obidva jazyky rovnoprávne.

Na čele Česko-slovenskej federatívnej republiky je prezident. Volí ho Federálne zhromaždenie.

Na čele Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je prezident. Volí ho Federálne zhromaždenie.

Prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedný Federálnemu zhromaždeniu.

Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedný Federálnemu zhromaždeniu.

Prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky:

Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky:

zastupuje Česko-slovenskú federatívnu republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy; dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Federálneho zhromaždenia, môže prezident preniesť na vládu Česko-slovenskej federatívnej republiky alebo s jej súhlasom na jej jednotlivých členov;

zastupuje Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy; dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Federálneho zhromaždenia, môže prezident preniesť na vládu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo s jej súhlasom na jej jednotlivých členov;

vymenúva vyšších štátnych funkcionárov Česko-slovenskej federatívnej republiky v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon; vymenúva a povyšuje generálov, vymenúva na návrh príslušných orgánov Českej republiky a Slovenskej republiky profesorov a rektorov vysokých škôl;

vymenúva vyšších štátnych funkcionárov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon; vymenúva a povyšuje generálov, vymenúva na návrh príslušných orgánov Českej republiky a Slovenskej republiky profesorov a rektorov vysokých škôl;

má právo podávať Federálnemu zhromaždeniu správy o stave Česko-slovenskej federatívnej republiky a o závažných politických otázkach, predkladať mu návrhy potrebných opatrení a byť prítomný na schôdzkach snemovní Federálneho zhromaždenia;

má právo podávať Federálnemu zhromaždeniu správy o stave Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a o závažných politických otázkach, predkladať mu návrhy potrebných opatrení a byť prítomný na schôdzkach snemovní Federálneho zhromaždenia;

vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a poveruje ich riadením federálnych ministerstiev a iných federálnych ústredných orgánov;

vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a poveruje ich riadením federálnych ministerstiev a iných federálnych ústredných orgánov;

má právo byť prítomný na schôdzkach vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a predsedať jej, vyžadovať si od vlády a od jej jednotlivých členov správy a prerokúvať s vládou alebo s jej členmi otázky, ktoré treba riešiť;

má právo byť prítomný na schôdzkach vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a predsedať jej, vyžadovať si od vlády a od jej jednotlivých členov správy a prerokúvať s vládou alebo s jej členmi otázky, ktoré treba riešiť;

vyhlasuje na návrh vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky vojnový stav a na základe rozhodnutia Federálneho zhromaždenia vypovedáva vojnu, ak je Česko-slovenská federatívna republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

vyhlasuje na návrh vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vojnový stav a na základe rozhodnutia Federálneho zhromaždenia vypovedáva vojnu, ak je Česká a Slovenská Federatívna Republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

Prezidentovi Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí vykonávať aj právomoci, ktoré nie sú výslovne v tomto ústavnom zákone uvedené, ak tak ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí vykonávať aj právomoci, ktoré nie sú výslovne v tomto ústavnom zákone uvedené, ak tak ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Za prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky môže byť zvolený každý občan voliteľný za poslanca Federálneho zhromaždenia.

Za prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže byť zvolený každý občan voliteľný za poslanca Federálneho zhromaždenia.

Voľba prezidenta Česko-slovenskej socialistickej republiky sa koná v posledných 14 dňoch funkčného obdobia prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred skončením volebného obdobia, koná sa voľba najneskôr do 40 dní, v tomto prípade sa koná voľba verejným hlasovaním. Funkčné obdobie takto zvoleného prezidenta sa končí do 40 dní po ustanovení nového Federálneho zhromaždenia zvoleného v slobodných, demokratických voľbách.

Voľba prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa koná v posledných 14 dňoch funkčného obdobia prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred skončením volebného obdobia, koná sa voľba najneskôr do 40 dní, v tomto prípade sa koná voľba verejným hlasovaním. Funkčné obdobie takto zvoleného prezidenta sa končí do 40 dní po ustanovení nového Federálneho zhromaždenia zvoleného v slobodných, demokratických voľbách.

Prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky nemôže byť zároveň poslancom nijakého zastupiteľského zboru, členom vlády, ani Ústavného súdu, ani sudcom.

Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nemôže byť zároveň poslancom nijakého zastupiteľského zboru, členom vlády, ani Ústavného súdu, ani sudcom.

Ak bude za prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky zvolený poslanec, člen vlády alebo Ústavného súdu alebo sudca, prestane odo dňa svojho zvolenia vykonávať doterajšiu funkciu. Dňom zloženia sľubu zaniká jeho mandát, členstvo vo vláde alebo v Ústavnom súde alebo funkcia sudcu.

Ak bude za prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zvolený poslanec, člen vlády alebo Ústavného súdu alebo sudca, prestane odo dňa svojho zvolenia vykonávať doterajšiu funkciu. Dňom zloženia sľubu zaniká jeho mandát, členstvo vo vláde alebo v Ústavnom súde alebo funkcia sudcu.

Prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky skladá pred Federálnym zhromaždením tento sľub:

Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky skladá pred Federálnym zhromaždením tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Česko-slovenskej federatívnej republike. Budem dbať o blaho národov a národností v nej žijúcich, svoje povinnosti budem konať podľa vôle ľudu a v záujme ľudu a zachovávať ústavu a ostatné zákony.“

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Budem dbať o blaho národov a národností v nej žijúcich, svoje povinnosti budem konať podľa vôle ľudu a v záujme ľudu a zachovávať ústavu a ostatné zákony.“

Ak sa uvoľní úrad prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky a nový prezident ešte nie je zvolený a nezložil sľub, takisto ak prezident nemôže svoj úrad zo závažných dôvodov vykonávať, patrí výkon jeho funkcií vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky. Vláda môže v takomto prípade poveriť svojho predsedu výkonom niektorých právomocí prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky; na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie nad ozbrojenými silami.

Ak sa uvoľní úrad prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a nový prezident ešte nie je zvolený a nezložil sľub, takisto ak prezident nemôže svoj úrad zo závažných dôvodov vykonávať, patrí výkon jeho funkcií vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Vláda môže v takomto prípade poveriť svojho predsedu výkonom niektorých právomocí prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie nad ozbrojenými silami.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky nemôže vykonávať svoj úrad (odsek 1) dlhší čas ako 1 rok, Federálne zhromaždenie môže zvoliť nového prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky na nové funkčné obdobie.

Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nemôže vykonávať svoj úrad (odsek 1) dlhší čas ako 1 rok, Federálne zhromaždenie môže zvoliť nového prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na nové funkčné obdobie.

Prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky nemožno súdne stíhať pre konanie spojené s výkonom jeho funkcie.

Prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nemožno súdne stíhať pre konanie spojené s výkonom jeho funkcie.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky je najvyšším výkonným orgánom štátnej moci Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je najvyšším výkonným orgánom štátnej moci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky sa skladá z predsedu, podpredsedov, ministrov.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa skladá z predsedu, podpredsedov, ministrov.

Funkcia člena vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky je nezlučiteľná s funkciou člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia a s funkciou člena Ústavného súdu.

Funkcia člena vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je nezlučiteľná s funkciou člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia a s funkciou člena Ústavného súdu.

Členovia vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky skladajú do rúk prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky tento sľub:

Členovia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky skladajú do rúk prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Česko-slovenskej federatívnej republike. Svoje povinnosti budem plniť podľa vôle ľudu a v záujme ľudu. Budem zachovávať Ústavu Česko-slovenskej federatívnej republiky a ostatné zákony a budem pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. Svoje povinnosti budem plniť podľa vôle ľudu a v záujme ľudu. Budem zachovávať Ústavu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ostatné zákony a budem pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky je povinná po svojom vymenovaní predstúpiť pred Federálne zhromaždenie na jeho najbližšej schôdzke, predložiť mu svoj program a požiadať ho o vyslovenie dôvery.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je povinná po svojom vymenovaní predstúpiť pred Federálne zhromaždenie na jeho najbližšej schôdzke, predložiť mu svoj program a požiadať ho o vyslovenie dôvery.

Do výlučnej pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

Do výlučnej pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí:

zahraničná politika, uzavieranie medzinárodných zmlúv, zastupovanie Česko-slovenskej federatívnej republiky v medzinárodných vzťahoch a rozhodovanie v otázkach vojny a mieru,

zahraničná politika, uzavieranie medzinárodných zmlúv, zastupovanie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných vzťahoch a rozhodovanie v otázkach vojny a mieru,

obrana Česko-slovenskej federatívnej republiky,

obrana Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

V oblastiach uvedených v odseku 1pôsobia výlučne zákonodarné a výkonné orgány štátnej moci, orgány štátnej správy a súdne orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky.

V oblastiach uvedených v odseku 1pôsobia výlučne zákonodarné a výkonné orgány štátnej moci, orgány štátnej správy a súdne orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedná Federálnemu zhromaždeniu; každá z obidvoch snemovní jej môže vysloviť nedôveru.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedná Federálnemu zhromaždeniu; každá z obidvoch snemovní jej môže vysloviť nedôveru.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže hocikedy požiadať Federálne zhromaždenie o vyslovenie dôvery.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže hocikedy požiadať Federálne zhromaždenie o vyslovenie dôvery.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže podať demisiu do rúk prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže podať demisiu do rúk prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Ak snemovňa Federálneho zhromaždenia vysloví vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky nedôveru, alebo ak jej odoprie vysloviť dôveru, prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky vládu odvolá.

Ak snemovňa Federálneho zhromaždenia vysloví vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nedôveru, alebo ak jej odoprie vysloviť dôveru, prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vládu odvolá.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky podá demisiu vždy po ustavujúcej schôdzke novozvoleného Federálneho zhromaždenia.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podá demisiu vždy po ustavujúcej schôdzke novozvoleného Federálneho zhromaždenia.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky demisiu vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky prijme, poverí ju vykonávaním jej funkcií dočasne až do vymenovania novej vlády.

Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky demisiu vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prijme, poverí ju vykonávaním jej funkcií dočasne až do vymenovania novej vlády.

Člen vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky môže podať demisiu do rúk prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Člen vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže podať demisiu do rúk prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Snemovňa ľudu alebo Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia môžu vysloviť nedôveru i jednotlivému členovi vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky. V tomto prípade prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky člena vlády odvolá.

Snemovňa ľudu alebo Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia môžu vysloviť nedôveru i jednotlivému členovi vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V tomto prípade prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky člena vlády odvolá.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky demisiu člena vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky prijme, môže určiť, ktorý z členov vlády povedie dočasne veci doteraz spravované členom vlády, ktorého demisiu prijal.

Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky demisiu člena vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky prijme, môže určiť, ktorý z členov vlády povedie dočasne veci doteraz spravované členom vlády, ktorého demisiu prijal.

Na platnosť uznesenia vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Na platnosť uznesenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky zabezpečuje plnenie úloh federácie v oblasti obrany Česko-slovenskej federatívnej republiky, upevňovania bezpečnosti krajiny, rozvíjania mierovej zahraničnej politiky, v oblasti hospodárskej výstavby a v ďalších oblastiach pôsobnosti federácie. Na tento cieľ zabezpečuje plnenie zákonov Federálneho zhromaždenia, zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť federálnych ministerstiev a ostatných federálnych ústredných orgánov.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zabezpečuje plnenie úloh federácie v oblasti obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, upevňovania bezpečnosti krajiny, rozvíjania mierovej zahraničnej politiky, v oblasti hospodárskej výstavby a v ďalších oblastiach pôsobnosti federácie. Na tento cieľ zabezpečuje plnenie zákonov Federálneho zhromaždenia, zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť federálnych ministerstiev a ostatných federálnych ústredných orgánov.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky pri zabezpečovaní plnenia úloh federácie sa zaoberá aj zásadnými a koncepčnými otázkami celospoločenského významu aj v tých oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti republík, a koordinuje riešenia otázok vyplývajúcich z potreby jednotného zabezpečovania štátnej politiky federácie na celom území Česko-slovenskej federatívnej republiky; po dohode s vládami Českej republiky a Slovenskej republiky môže na tento cieľ zriaďovať potrebné koordinačné orgány vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pri zabezpečovaní plnenia úloh federácie sa zaoberá aj zásadnými a koncepčnými otázkami celospoločenského významu aj v tých oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti republík, a koordinuje riešenia otázok vyplývajúcich z potreby jednotného zabezpečovania štátnej politiky federácie na celom území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; po dohode s vládami Českej republiky a Slovenskej republiky môže na tento cieľ zriaďovať potrebné koordinačné orgány vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky rozhoduje v zbore najmä:

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhoduje v zbore najmä:

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže na výkon svojej bežnej rozhodovacej činnosti zriadiť ako svoj orgán Predsedníctvo vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a vymedziť mu pôsobnosť a ustanoviť zásady jeho konania.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže na výkon svojej bežnej rozhodovacej činnosti zriadiť ako svoj orgán Predsedníctvo vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vymedziť mu pôsobnosť a ustanoviť zásady jeho konania.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky spolupracuje s vládami obidvoch republík pri dojednávaní medzinárodných zmlúv, ktorých vykonanie patrí do pôsobnosti republík; spolupracuje s nimi aj pri zastupovaní Česko-slovenskej federatívnej republiky v medzinárodných organizáciách pôsobiacich v oblasti pôsobnosti republík.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky spolupracuje s vládami obidvoch republík pri dojednávaní medzinárodných zmlúv, ktorých vykonanie patrí do pôsobnosti republík; spolupracuje s nimi aj pri zastupovaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných organizáciách pôsobiacich v oblasti pôsobnosti republík.

Na vykonanie zákona Federálneho zhromaždenia a v jeho medziach môže vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky vydávať nariadenia, ak ide o úpravu otázok, ktoré spadajú do pôsobnosti federácie.

Na vykonanie zákona Federálneho zhromaždenia a v jeho medziach môže vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydávať nariadenia, ak ide o úpravu otázok, ktoré spadajú do pôsobnosti federácie.

Do spoločnej pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky a obidvoch republík patrí:

Do spoločnej pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a obidvoch republík patrí:

právna úprava socialistického podnikania a hospodárska arbitráž,

právna úprava vlastníctva, podnikania a rozhodovania hospodárskych sporov,

V oblastiach uvedených v odseku 1 pôsobia v taxatívne uvedených veciach orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky a v ostatných veciach orgány Českej republiky a Slovenskej republiky.

V oblastiach uvedených v odseku 1 pôsobia v taxatívne uvedených veciach orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a v ostatných veciach orgány Českej republiky a Slovenskej republiky.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky je oprávnená zastaviť výkon opatrenia vlády republiky, prípadne ho zrušiť, ak odporuje opatreniam vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky, ktoré boli vydané v rámci pôsobnosti federácie.

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je oprávnená zastaviť výkon opatrenia vlády republiky, prípadne ho zrušiť, ak odporuje opatreniam vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré boli vydané v rámci pôsobnosti federácie.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky je súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Členovia Ústavného súdu sú pri rozhodovaní nezávislí a rozhodujú len na základe Ústavy Česko-slovenskej federatívnej republiky a zákonov Federálneho zhromaždenia.

Členovia Ústavného súdu sú pri rozhodovaní nezávislí a rozhodujú len na základe Ústavy Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a zákonov Federálneho zhromaždenia.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky rozhoduje:

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhoduje:

o súlade zákonov Federálneho zhromaždenia a zákonných opatrení jeho predsedníctva s Ústavou Česko-slovenskej federatívnej republiky,

o súlade zákonov Federálneho zhromaždenia a zákonných opatrení jeho predsedníctva s Ústavou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

o súlade ústavných zákonov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady s Ústavou Česko-slovenskej federatívnej republiky a o súlade zákonov národných rád s Ústavou Česko-slovenskej federatívnej republiky,

o súlade ústavných zákonov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady s Ústavou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a o súlade zákonov národných rád s Ústavou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

o súlade nariadení vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a všeobecne záväzných právnych predpisov federálnych ministerstiev a ostatných federálnych orgánov štátnej správy i o súlade nariadení vlád republík a všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy republík s Ústavou Česko-slovenskej federatívnej republiky a zákonmi Federálneho zhromaždenia.

o súlade nariadení vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a všeobecne záväzných právnych predpisov federálnych ministerstiev a ostatných federálnych orgánov štátnej správy i o súlade nariadení vlád republík a všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy republík s Ústavou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a zákonmi Federálneho zhromaždenia.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky rieši kompetenčné spory:

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rieši kompetenčné spory:

medzi orgánmi Česko-slovenskej federatívnej republiky a orgánmi jednej alebo obidvoch republík,

medzi orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a orgánmi jednej alebo obidvoch republík,

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky môže dávať podnety na zdokonalenie zákonodarstva Česko-slovenskej federatívnej republiky, ako aj zákonodarstva republík.

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže dávať podnety na zdokonalenie zákonodarstva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj zákonodarstva republík.

Veci, ktoré nie sú taxatívne zverené do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky, patria do výlučnej pôsobnosti Českej republiky a Slovenskej republiky.

Veci, ktoré nie sú taxatívne zverené do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, patria do výlučnej pôsobnosti Českej republiky a Slovenskej republiky.

Ak Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky zistí, že je nesúlad medzi predpismi v zmysle [čl. 87] , vysloví, že dotknuté predpisy, ich časť, prípadne niektoré ustanovenia strácajú účinnosť; príslušné orgány sú povinné do 6 mesiacov od uverejnenia nálezu Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky dať dotknuté predpisy do súladu s Ústavou Česko-slovenskej federatívnej republiky, prípadne s inými zákonmi Federálneho zhromaždenia. Ak tak neurobia, strácajú dotknuté predpisy, ich časti alebo ustanovenia platnosť po 6 mesiacoch od uverejnenia nálezu.

Ak Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zistí, že je nesúlad medzi predpismi v zmysle [čl. 87] , vysloví, že dotknuté predpisy, ich časť, prípadne niektoré ustanovenia strácajú účinnosť; príslušné orgány sú povinné do 6 mesiacov od uverejnenia nálezu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky dať dotknuté predpisy do súladu s Ústavou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prípadne s inými zákonmi Federálneho zhromaždenia. Ak tak neurobia, strácajú dotknuté predpisy, ich časti alebo ustanovenia platnosť po 6 mesiacoch od uverejnenia nálezu.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky rozhoduje o sťažnostiach proti neovereniu mandátu poslanca Federálneho zhromaždenia a proti výroku, že došlo k odvolaniu poslanca, ako aj proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidáta.

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhoduje o sťažnostiach proti neovereniu mandátu poslanca Federálneho zhromaždenia a proti výroku, že došlo k odvolaniu poslanca, ako aj proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidáta.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky rozhoduje o ochrane ústavou zaručených práv a slobôd, ak sú porušené rozhodnutím alebo inými zásahmi federálnych orgánov, ak zákon neposkytuje inú súdnu ochranu.

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhoduje o ochrane ústavou zaručených práv a slobôd, ak sú porušené rozhodnutím alebo inými zásahmi federálnych orgánov, ak zákon neposkytuje inú súdnu ochranu.

snemovňa Federálneho zhromaždenia, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky alebo iný federálny orgán,

snemovňa Federálneho zhromaždenia, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo iný federálny orgán,

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky môže začať konanie na základe vlastného rozhodnutia.

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže začať konanie na základe vlastného rozhodnutia.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky môže začať konanie aj na podnet občanov a organizácií.

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže začať konanie aj na podnet občanov a organizácií.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky sa skladá z 12 členov, z ktorých je 8 sudcov a 4 náhradníci. Ústavný súd rozhoduje v senátoch.

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa skladá z 12 členov, z ktorých je 8 sudcov a 4 náhradníci. Ústavný súd rozhoduje v senátoch.

Za člena Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky môže byť zvolený občan, ktorý je voliteľný do Federálneho zhromaždenia, dovŕšil 35 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní.

Za člena Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže byť zvolený občan, ktorý je voliteľný do Federálneho zhromaždenia, dovŕšil 35 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní.

Členov Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky volí Federálne zhromaždenie na obdobie 7 rokov. Sudca Ústavného súdu môže byť zvolený najviac na dve volebné obdobia za sebou.

Členov Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky volí Federálne zhromaždenie na obdobie 7 rokov. Sudca Ústavného súdu môže byť zvolený najviac na dve volebné obdobia za sebou.

Predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky volí z členov Ústavného súdu Federálne zhromaždenie.

Predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky volí z členov Ústavného súdu Federálne zhromaždenie.

Ak je predseda Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky občanom Českej republiky, bude zvolený za podpredsedu občan Slovenskej republiky alebo naopak.

Ak je predseda Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky občanom Českej republiky, bude zvolený za podpredsedu občan Slovenskej republiky alebo naopak.

Predseda Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky povoláva náhradníkov do funkcie sudcu v prípade ochorenia, zaneprázdnenia alebo pri strate sudcovskej funkcie niektorého sudcu Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Predseda Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky povoláva náhradníkov do funkcie sudcu v prípade ochorenia, zaneprázdnenia alebo pri strate sudcovskej funkcie niektorého sudcu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Pri strate sudcovskej funkcie niektorého sudcu Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky sa náhradník stane trvale sudcom až do skončenia volebného obdobia Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Pri strate sudcovskej funkcie niektorého sudcu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa náhradník stane trvale sudcom až do skončenia volebného obdobia Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Členovia Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky majú imunitu obdobne ako poslanci Federálneho zhromaždenia.

Členovia Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky majú imunitu obdobne ako poslanci Federálneho zhromaždenia.

Funkcia člena Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky je nezlučiteľná s funkciou poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady, s členstvom vo vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky a vládach republík alebo s funkciou v správnom alebo hospodárskom aparáte.

Funkcia člena Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je nezlučiteľná s funkciou poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady, s členstvom vo vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládach republík alebo s funkciou v správnom alebo hospodárskom aparáte.

Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť nezlučiteľnosť funkcie člena Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky s ďalšími funkciami.

Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť nezlučiteľnosť funkcie člena Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s ďalšími funkciami.

Člen Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky sa môže svojej funkcie vzdať. Federálne zhromaždenie ho môže odvolať na základe kárneho konania alebo na základe rozsudku v trestnej veci. Federálne zhromaždenie môže sudcu odvolať aj v prípade, ak sa nezúčastňuje na konaní súdu viac ako jeden rok, ak to konštatovalo plénum Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Člen Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky sa môže svojej funkcie vzdať. Federálne zhromaždenie ho môže odvolať na základe kárneho konania alebo na základe rozsudku v trestnej veci. Federálne zhromaždenie môže sudcu odvolať aj v prípade, ak sa nezúčastňuje na konaní súdu viac ako jeden rok, ak to konštatovalo plénum Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Československá socialistická republika je federatívny štát dvoch rovnoprávnych bratských národov, Čechov a Slovákov.

Česko-slovenská federatívna republika je federatívny štát dvoch rovnoprávnych bratských národov, Čechov a Slovákov.

Základom Československej socialistickej republiky je dobrovoľný zväzok rovnoprávnych národných štátov českého a slovenského národa, založený na práve na sebaurčenie každého z nich.

Základom Česko-slovenskej federatívnej republiky je dobrovoľný zväzok rovnoprávnych národných štátov českého a slovenského národa, založený na práve na sebaurčenie každého z nich.

Československú socialistickú republiku tvorí Česká socialistická republika a Slovenská socialistická republika. Obidve republiky majú v Československej socialistickej republike rovnoprávne postavenie.

Česko-slovenskú federatívnu republiku tvorí Česká republika a Slovenská republika. Obidve republiky majú v Česko-slovenskej federatívnej republike rovnoprávne postavenie.

Obidve republiky rešpektujú navzájom svoju suverenitu i suverenitu Československej socialistickej republiky; takisto Československá socialistická republika rešpektuje suverenitu národných štátov.

Obidve republiky rešpektujú navzájom svoju suverenitu i suverenitu Česko-slovenskej federatívnej republiky; takisto Česko-slovenská federatívna republika rešpektuje suverenitu národných štátov.

štátny plán rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky;

štátny plán rozvoja národného hospodárstva Česko-slovenskej federatívnej republiky;

štátne plány rozvoja národného hospodárstva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

štátne plány rozvoja národného hospodárstva Českej republiky a Slovenskej republiky.

Strednodobé štátne plány rozvoja národného hospodárstva sa vyhlasujú zákonom. Zákon o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky prijíma Federálne zhromaždenie; v súlade s ním potom prijímajú zákon o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky národné rady.

Strednodobé štátne plány rozvoja národného hospodárstva sa vyhlasujú zákonom. Zákon o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Česko-slovenskej federatívnej republiky prijíma Federálne zhromaždenie; v súlade s ním potom prijímajú zákon o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Českej republiky a Slovenskej republiky národné rady.

Návrhy štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky a štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky zostavujú súbežne a vo vzájomnej spolupráci federálne plánovacie orgány a plánovacie orgány republík podľa smerníc svojich vlád.

Návrhy štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Česko-slovenskej federatívnej republiky a štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Českej republiky a Slovenskej republiky zostavujú súbežne a vo vzájomnej spolupráci federálne plánovacie orgány a plánovacie orgány republík podľa smerníc svojich vlád.

Podrobnosti o pôsobnosti a organizácii Ústavného súdu Československej socialistickej republiky a spôsob konania pred ním upraví zákon Federálneho zhromaždenia.

Podrobnosti o pôsobnosti a organizácii Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky a spôsob konania pred ním upraví zákon Federálneho zhromaždenia.

V Českej socialistickej republike a v Slovenskej socialistickej republike pôsobia ústavné súdy republík. Ich pôsobnosť a zásady organizácie ustanovujú ústavné zákony národných rád.

V Českej republike a v Slovenskej republike pôsobia ústavné súdy republík. Ich pôsobnosť a zásady organizácie ustanovujú ústavné zákony národných rád.

Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti českého národa a najvyšším orgánom štátnej moci v Českej socialistickej republike je Česká národná rada.

Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti českého národa a najvyšším orgánom štátnej moci v Českej republike je Česká národná rada.

Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti slovenského národa a najvyšším orgánom štátnej moci v Slovenskej socialistickej republike je Slovenská národná rada.

Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti slovenského národa a najvyšším orgánom štátnej moci v Slovenskej republike je Slovenská národná rada.

Finančné hospodárenie Československej socialistickej republiky sa spravuje štátnym rozpočtom federácie. Finančné hospodárenie každej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet federácie schvaľuje Federálne zhromaždenie a štátne rozpočty republík schvaľujú národné rady svojimi zákonmi, a to vždy na obdobie jedného roka.

Finančné hospodárenie Česko-slovenskej federatívnej republiky sa spravuje štátnym rozpočtom federácie. Finančné hospodárenie každej republiky sa spravuje jej štátnym rozpočtom. Štátny rozpočet federácie schvaľuje Federálne zhromaždenie a štátne rozpočty republík schvaľujú národné rady svojimi zákonmi, a to vždy na obdobie jedného roka.

výdavky na na obranu Československej socialistickej republiky, na činnosť federálnych orgánov, na vytváranie federálnych hmotných rezerv a na dotácie pre federálne organizácie,

výdavky na na obranu Česko-slovenskej federatívnej republiky, na činnosť federálnych orgánov, na vytváranie federálnych hmotných rezerv a na dotácie pre federálne organizácie,

dotácie a subvencie na financovanie vybraných akcií, pokiaľ si to vyžaduje ich rozsah a dôležitosť pre celú federáciu, a na vyrovnávanie ekonomických rozdielov medzi Českou socialistickou republikou a Slovenskou socialistickou republikou,

dotácie a subvencie na financovanie vybraných akcií, pokiaľ si to vyžaduje ich rozsah a dôležitosť pre celú federáciu, a na vyrovnávanie ekonomických rozdielov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou,

Československá socialistická republika i každá republika môžu vytvárať vlastné účelové fondy zapojené na ich štátne rozpočty; fondy sa zriaďujú zákonom.

Česko-slovenská federatívna republika i každá republika môžu vytvárať vlastné účelové fondy zapojené na ich štátne rozpočty; fondy sa zriaďujú zákonom.

Československá socialistická republika určuje rámcové zásady dotačnej a odpisovej politiky.

Česko-slovenská federatívna republika určuje rámcové zásady dotačnej a odpisovej politiky.

Územie Československej socialistickej republiky je jednotným colným územím.

Územie Česko-slovenskej federatívnej republiky je jednotným colným územím.

Do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí colníctva, colná politika a vydávanie colných taríf.

Do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí colníctva, colná politika a vydávanie colných taríf.

Vláda Českej socialistickej republiky a vláda Slovenskej socialistickej republiky môže na výkon svojej bežnej rozhodovacej činnosti zriadiť ako svoj orgán Predsedníctvo vlády a vymedziť mu pôsobnosť a ustanoviť zásady jeho konania.

Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky môže na výkon svojej bežnej rozhodovacej činnosti zriadiť ako svoj orgán Predsedníctvo vlády a vymedziť mu pôsobnosť a ustanoviť zásady jeho konania.

V oblasti bankovníctva do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí:

V oblasti bankovníctva do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

Územie Českej socialistickej republiky tvorí doterajšie územie českých krajov.

Územie Českej republiky tvorí doterajšie územie českých krajov.

Územie Slovenskej socialistickej republiky tvorí doterajšie územie Slovenska.

Územie Slovenskej republiky tvorí doterajšie územie Slovenska.

Hlavným mestom Československej socialistickej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Praha. Postavenie Prahy ako hlavného mesta Československej socialistickej republiky upraví zákon Federálneho zhromaždenia.

Hlavným mestom Česko-slovenskej federatívnej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Praha. Postavenie Prahy ako hlavného mesta Česko-slovenskej federatívnej republiky upraví zákon Federálneho zhromaždenia.

Hlavným mestom Českej socialistickej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Praha.

Hlavným mestom Českej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Praha.

Hlavným mestom Slovenskej socialistickej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Bratislava.

Hlavným mestom Slovenskej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Bratislava.

Ústava Československej socialistickej republiky môže byť zmenená iba ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

Ústava Česko-slovenskej federatívnejj republiky môže byť zmenená iba ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

Spolu s prijatím Ústavy Československej socialistickej republiky prijmú obidve republiky vlastné ústavy. Do prijatia Ústavy Českej socialistickej republiky a Ústavy Slovenskej socialistickej republiky sa ústavné pomery týchto republík spravujú týmto ústavným zákonom a ostatnými ústavnými predpismi.

Spolu s prijatím Ústavy Česko-slovenskej federatívnej republiky prijmú obidve republiky vlastné ústavy. Do prijatia Ústavy Českej republiky a Ústavy Slovenskej republiky sa ústavné pomery týchto republík spravujú týmto ústavným zákonom a ostatnými ústavnými predpismi.

Zákony Federálneho zhromaždenia, zákony národných rád ani iné právne predpisy federálnych orgánov a orgánov republík nesmú odporovať ústave a ústavným zákonom Československej socialistickej republiky. Výklad a používanie všetkých právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou a s ústavnými zákonmi federácie.

Zákony Federálneho zhromaždenia, zákony národných rád ani iné právne predpisy federálnych orgánov a orgánov republík nesmú odporovať ústave a ústavným zákonom Česko-slovenskej federatívnej republiky. Výklad a používanie všetkých právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou a s ústavnými zákonmi federácie.

Kde sa v ustanoveniach ústavy a iných zákonov hovorí o Československej socialistickej republike, rozumie sa tým podľa povahy veci aj Česká socialistická republika a Slovenská socialistická republika.

Kde sa v ustanoveniach ústavy a iných zákonov hovorí o Česko-slovenskej federatívnej republike, rozumie sa tým podľa povahy veci aj Česká republika a Slovenská republika.

Prezident republiky zvolený podľa ustanovenia čl. 63 ústavy zostáva vo funkcii ako prezident Československej socialistickej republiky podľa tohto ústavného zákona; jeho volebné obdobie sa počíta odo dňa jeho zvolenia.

Prezident republiky zvolený podľa ustanovenia čl. 63 ústavy zostáva vo funkcii ako prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky podľa tohto ústavného zákona; jeho volebné obdobie sa počíta odo dňa jeho zvolenia.

Vláda Československej socialistickej republiky vykonáva funkciu vlády Československej socialistickej republiky až do vymenovania vlády Československej socialistickej republiky podľa tohto ústavného zákona.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky vykonáva funkciu vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky až do vymenovania vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky podľa tohto ústavného zákona.

Pokiaľ doterajšie zákony a iné právne predpisy zverujú pôsobnosť Národnému zhromaždeniu, vláde, Slovenskej národnej rade alebo iným ústredným štátnym orgánom, vykonáva túto pôsobnosť vo veciach vyhradených týmto ústavným zákonom Československej socialistickej republike Federálne zhromaždenie, vláda Československej socialistickej republiky, prípadne iné ústredné federálne orgány; v ostatných veciach vykonáva túto pôsobnosť Česká národná rada, Slovenská národná rada, vláda Českej socialistickej republiky, vláda Slovenskej socialistickej republiky alebo iné ústredné štátne orgány obidvoch republík.

Pokiaľ doterajšie zákony a iné právne predpisy zverujú pôsobnosť Národnému zhromaždeniu, vláde, Slovenskej národnej rade alebo iným ústredným štátnym orgánom, vykonáva túto pôsobnosť vo veciach vyhradených týmto ústavným zákonom Česko-slovenskej federatívnej republike Federálne zhromaždenie, vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky, prípadne iné ústredné federálne orgány; v ostatných veciach vykonáva túto pôsobnosť Česká národná rada, Slovenská národná rada, vláda Českej republiky, vláda Slovenskej republiky alebo iné ústredné štátne orgány obidvoch republík.

Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť, na ktoré orgány (organizácie) a v akom rozsahu prejde pôsobnosť doterajších orgánov (organizácií) - s výnimkou ministerstiev alebo iných ústredných orgánov štátnej správy na čele s ministrom -, ktorým bola doterajšími zákonmi zverená celoštátna pôsobnosť vo veciach, ktoré podľa tohto ústavného zákona patria do spoločnej pôsobnosti Československej socialistickej republiky a obidvoch republík. Tento zákon môže upraviť aj potrebný prechod práv a záväzkov doterajších orgánov (organizácií).

Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť, na ktoré orgány (organizácie) a v akom rozsahu prejde pôsobnosť doterajších orgánov (organizácií) - s výnimkou ministerstiev alebo iných ústredných orgánov štátnej správy na čele s ministrom -, ktorým bola doterajšími zákonmi zverená celoštátna pôsobnosť vo veciach, ktoré podľa tohto ústavného zákona patria do spoločnej pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky a obidvoch republík. Tento zákon môže upraviť aj potrebný prechod práv a záväzkov doterajších orgánov (organizácií).

Organizáciu súdov a prokuratúry v Československej socialistickej republike upraví ústavný zákon Federálneho zhromaždenia. Do dňa, keď tento ústavný zákon nadobudne účinnosť, do pôsobnosti Federálneho zhromaždenia patrí: a) voliť a odvolávať sudcov Najvyššieho súdu a sudcov z povolania vojenských súdov, b) navrhovať prezidentovi Československej socialistickej republiky, aby odvolal z funkcie generálneho prokurátora, c) rokovať o správach Najvyššieho súdu a generálneho prokurátora o stave socialistickej zákonnosti.

Organizáciu súdov a prokuratúry v Česko-slovenskej federatívnej republike upraví ústavný zákon Federálneho zhromaždenia. Do dňa, keď tento ústavný zákon nadobudne účinnosť, do pôsobnosti Federálneho zhromaždenia patrí: a) voliť a odvolávať sudcov Najvyššieho súdu a sudcov z povolania vojenských súdov, b) navrhovať prezidentovi Česko-slovenskej federatívnej republiky, aby odvolal z funkcie generálneho prokurátora, c) rokovať o správach Najvyššieho súdu a generálneho prokurátora o stave zákonnosti.

V Československej socialistickej republike platí jednotná sústava cien. V oblasti cenovej politiky do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí:

V Česko-slovenskej federatívnej republike platí jednotná sústava cien. V oblasti cenovej politiky do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí:

V oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V oblasti priemyslu do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí:

V oblasti priemyslu do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V oblasti poľnohospodárstva a výživy do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí:

V oblasti poľnohospodárstva a výživy do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

jednotná právna úprava vo veciach veterinárnej a rastlinolekárskej starostlivosti, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, poľnohospodárskeho družstevníctva, nákupu a akosti poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov vyžadujúcich jednotný postup v Československej socialistickej republike, ako aj jednotná právna úprava zásad organizácie riadenia poľnohospodárstva.

jednotná právna úprava vo veciach veterinárnej a rastlinolekárskej starostlivosti, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, poľnohospodárskeho družstevníctva, nákupu a akosti poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov vyžadujúcich jednotný postup v Česko-slovenskej federatívnej republike, ako aj jednotná právna úprava zásad organizácie riadenia poľnohospodárstva.

V oblasti dopravy do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí:

V oblasti dopravy do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

Československá socialistická republika i Česká socialistická republika a Slovenská socialistická republika sú vybudované na zásadách socialistickej demokracie. Ich politický systém je v zásadných veciach rovnaký.

Česko-slovenská federatívna republika i Česká republika a Slovenská republika sú vybudované na zásadách socialistickej demokracie. Ich politický systém je v zásadných veciach rovnaký.

Politické práva občanov a záruky ich uskutočňovania sú na celom území Československej socialistickej republiky rovnaké.

Politické práva občanov a záruky ich uskutočňovania sú na celom území Česko-slovenskej federatívnej republiky rovnaké.

V oblasti pôšt a telekomunikácií do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí: a) zákonodarstvo vo veciach pôšt a telekomunikácií, b) organizovanie a riadenie jednotnej sústavy pôšt a telekomunikácií,

V oblasti pôšt a telekomunikácií do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí: a) zákonodarstvo vo veciach pôšt a telekomunikácií, b) organizovanie a riadenie jednotnej sústavy pôšt a telekomunikácií,

V Československej socialistickej republike sa uskutočňuje jednotná vedecká, technická a investičná politika v základných otázkach.

V Česko-slovenskej federatívnej republike sa uskutočňuje jednotná vedecká, technická a investičná politika v základných otázkach.

V oblasti vedeckej, technickej a investičnej politiky do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí:

V oblasti vedeckej, technickej a investičnej politiky do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

V oblasti práce, miezd a sociálnej politiky do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí určovať jednotné zásady: a) pracovnoprávnych vzťahov, b) mzdovej politiky a regulácie mzdového vývoja, c) dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, d) sociálnej politiky.

V oblasti práce, miezd a sociálnej politiky do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí určovať jednotné zásady: a) pracovnoprávnych vzťahov, b) mzdovej politiky a regulácie mzdového vývoja, c) dôchodkového a nemocenského zabezpečenia, d) sociálnej politiky.

V oblasti sociálno-ekonomických informácií do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí: a) určovať metodiku jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií potrebných na posudzovanie rozvoja federácie a na plnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov a organizovať celkový proces tvorby a poskytovania týchto informácií, b) určovať rozsah informácií potrebných na sledovanie vývoja hospodárstva, životnej úrovne a vývoja spoločnosti, c) určovať spôsob a lehoty na poskytovanie sociálno-ekonomických informácií, ako aj zásady preverovania ich správnosti a vykonávať štatistické zisťovania podľa osobitných potrieb federálnych orgánov, d) poskytovať sociálno-ekonomické informácie medzinárodným organizáciám.

V oblasti sociálno-ekonomických informácií do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí: a) určovať metodiku jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií potrebných na posudzovanie rozvoja federácie a na plnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov a organizovať celkový proces tvorby a poskytovania týchto informácií, b) určovať rozsah informácií potrebných na sledovanie vývoja hospodárstva, životnej úrovne a vývoja spoločnosti, c) určovať spôsob a lehoty na poskytovanie sociálno-ekonomických informácií, ako aj zásady preverovania ich správnosti a vykonávať štatistické zisťovania podľa osobitných potrieb federálnych orgánov, d) poskytovať sociálno-ekonomické informácie medzinárodným organizáciám.

Orgány Československej socialistickej republiky, na ktoré prezident Československej socialistickej republiky preniesol dojednávanie niektorých medzinárodných zmlúv, postupujú pri dojednávaní týchto zmlúv, ktoré upravujú medzinárodnú spoluprácu v oblastiach spoločnej pôsobnosti, v spolupráci s orgánmi obidvoch republík; spolupracujú s nimi aj pri zastupovaní Československej socialistickej republiky v medzinárodných organizáciách, ktoré pôsobia v uvedených oblastiach.

Orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky, na ktoré prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky preniesol dojednávanie niektorých medzinárodných zmlúv, postupujú pri dojednávaní týchto zmlúv, ktoré upravujú medzinárodnú spoluprácu v oblastiach spoločnej pôsobnosti, v spolupráci s orgánmi obidvoch republík; spolupracujú s nimi aj pri zastupovaní Česko-slovenskej federatívnej republiky v medzinárodných organizáciách, ktoré pôsobia v uvedených oblastiach.

Do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí jednotná právna úprava matrík, občianskych preukazov, cestovných dokladov, evidencie obyvateľstva a povoľovania pobytu cudzincov.

Do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí jednotná právna úprava matrík, občianskych preukazov, cestovných dokladov, evidencie obyvateľstva a povoľovania pobytu cudzincov.

Do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí upravovať postavenie, oprávnenia a ostatné pomery ozbrojených bezpečnostných zborov.

Do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí upravovať postavenie, oprávnenia a ostatné pomery ozbrojených bezpečnostných zborov.

Rozdelenie pôsobnosti medzi Československou socialistickou republikou a obidvoma republikami vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Rozdelenie pôsobnosti medzi Česko-slovenskou federatívnou republikou a obidvoma republikami vo veciach vnútorného poriadku a bezpečnosti upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Rozdelenie pôsobnosti medzi Československou socialistickou republikou a obidvoma republikami vo veciach tlače a iných informačných prostriedkov ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Rozdelenie pôsobnosti medzi Česko-slovenskou federatívnou republikou a obidvoma republikami vo veciach tlače a iných informačných prostriedkov ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Československej socialistickej republike prislúcha kontrolovať všetky odvetvia i činnosti štátnej a hospodárskej správy spadajúce do jej pôsobnosti.

Česko-slovenskej federatívnej republike prislúcha kontrolovať všetky odvetvia i činnosti štátnej a hospodárskej správy spadajúce do jej pôsobnosti.

Československej socialistickej republike ďalej prislúcha v rozsahu ustanovenom zákonom Federálneho zhromaždenia

Česko-slovenskej federatívnej republike ďalej prislúcha v rozsahu ustanovenom zákonom Federálneho zhromaždenia

Československej socialistickej republike ďalej prislúcha

Česko-slovenskej federatívnej republike ďalej prislúcha

Najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným zborom Československej socialistickej republiky je Federálne zhromaždenie.

Najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným zborom Česko-slovenskej federatívnej republiky je Federálne zhromaždenie.

Územie Československej socialistickej republiky tvorí územie Českej socialistickej republiky a územie Slovenskej socialistickej republiky.

Územie Česko-slovenskej federatívnej republiky tvorí územie Českej republiky a územie Slovenskej republiky.

Hranice Československej socialistickej republiky a hranice Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky môžu byť zmenené len ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

Hranice Česko-slovenskej federatívnej republiky a hranice Českej republiky a Slovenskej republiky môžu byť zmenené len ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

Snemovňa ľudu má 200 poslancov, ktorí sú volení v celej Československej socialistickej republike priamou voľbou.

Snemovňa ľudu má 150 poslancov, ktorí sú volení v celej Česko-slovenskej federatívnej republike priamou voľbou.

Snemovňa národov má 150 poslancov, z ktorých sa 75 volí priamou voľbou v Českej socialistickej republike a 75 priamou voľbou v Slovenskej socialistickej republike.

Snemovňa národov má 150 poslancov, z ktorých sa 75 volí priamou voľbou v Českej republike a 75 priamou voľbou v Slovenskej republike.

Federálne zhromaždenie zvoláva na zasadanie a jeho zasadanie vyhlasuje za skončené prezident Československej socialistickej republiky.

Federálne zhromaždenie zvoláva na zasadanie a jeho zasadanie vyhlasuje za skončené prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Ak prezident Československej socialistickej republiky nezvolá jarné zasadanie do konca apríla alebo jesenné zasadanie do konca októbra, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky nezvolá jarné zasadanie do konca apríla alebo jesenné zasadanie do konca októbra, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Federálne zhromaždenie musí zvolať prezident Československej socialistickej republiky na žiadosť aspoň jednej tretiny poslancov niektorej snemovne.

Federálne zhromaždenie musí zvolať prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky na žiadosť aspoň jednej tretiny poslancov niektorej snemovne.

Ak prezident Československej socialistickej republiky nezvolá Federálne zhromaždenie do 14 dní alebo do ďalšej lehoty uvedenej v žiadosti, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky nezvolá Federálne zhromaždenie do 14 dní alebo do ďalšej lehoty uvedenej v žiadosti, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Na spoločné schôdzky sa snemovne schádzajú, ak ide o voľbu prezidenta Československej socialistickej republiky, o voľbu predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia, o prerokovanie programového vyhlásenia vlády Československej socialistickej republiky a v iných prípadoch, v ktorých sa na tom snemovne uznesú.

Na spoločné schôdzky sa snemovne schádzajú, ak ide o voľbu prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky, o voľbu predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia, o prerokovanie programového vyhlásenia vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a v iných prípadoch, v ktorých sa na tom snemovne uznesú.

uznášať sa na Ústave Československej socialistickej republiky a na ústavných a iných zákonoch Federálneho zhromaždenia a zisťovať, ako sa vykonávajú,

uznášať sa na Ústave Česko-slovenskej federatívnej republiky a na ústavných a iných zákonoch Federálneho zhromaždenia a zisťovať, ako sa vykonávajú,

voliť prezidenta Československej socialistickej republiky a rokovať o jeho správach,

voliť prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky a rokovať o jeho správach,

voliť a odvolávať členov Ústavného súdu Československej socialistickej republiky,

voliť a odvolávať členov Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky,

Federálne zhromaždenie sa uznáša o vypovedaní vojny, ak je Československá socialistická republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

Federálne zhromaždenie sa uznáša o vypovedaní vojny, ak je Česko-slovenská federatívnej republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

zverených týmto ústavným zákonom do výlučnej pôsobnosti Československej socialistickej republiky ( [čl. 7] ),

zverených týmto ústavným zákonom do výlučnej pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky ( [čl. 7] ),

patriacich do spoločnej pôsobnosti ( [čl. 8] a [čl. 10 až 28] ), a to v časti zverenej Československej socialistickej republike.

patriacich do spoločnej pôsobnosti ( [čl. 8] a [čl. 10 až 28] ), a to v časti zverenej Česko-slovenskej federatívnej republike.

Hospodárstvo Československej socialistickej republiky je jednotné a rozvíja sa na základe socialistickej hospodárskej sústavy.

Hospodárstvo Česko-slovenskej federatívnej republiky je jednotné a rozvíja sa na základe socialistickej hospodárskej sústavy.

Český a slovenský národ spájajú v československej federácii svoje úsilie v záujme intenzívneho rozvoja socialistického hospodárstva. Československá socialistická republika, Česká socialistická republika a Slovenská socialistická republika hospodária s vytvoreným spoločenským produktom v súlade s národohospodárskymi plánmi Československej socialistickej republiky. Hospodárstvo v Československej socialistickej republike sa rozvíja vo vzájomnej spolupráci a za pomoci oboch národov a všetkých národností Československej socialistickej republiky.

Český a slovenský národ spájajú v česko-slovenskej federácii svoje úsilie v záujme intenzívneho rozvoja socialistického hospodárstva. Česko-slovenská federatívna republika, Česká republika a Slovenská republika hospodária s vytvoreným spoločenským produktom v súlade s národohospodárskymi plánmi Česko-slovenskej federatívnej republiky. Hospodárstvo v Česko-slovenskej federatívnej republike sa rozvíja vo vzájomnej spolupráci a za pomoci oboch národov a všetkých národností Česko-slovenskej federatívnej republiky.

V jednotnom plánovanom hospodárstve Československej socialistickej republiky sa uplatňujú jednotná úprava socialistického spoločenského vlastníctva, jedna mena, jednotná hospodárska politika, jednotná sústava riadenia a jednotná politika zamestnanosti a rozmiestňovania pracovných síl.

V jednotnom plánovanom hospodárstve Česko-slovenskej federatívnej republiky sa uplatňujú jednotná úprava socialistického spoločenského vlastníctva, jedna mena, jednotná hospodárska politika, jednotná sústava riadenia a jednotná politika zamestnanosti a rozmiestňovania pracovných síl.

Orgány Československej socialistickej republiky zabezpečujú spoločné potreby a záujmy českého a slovenského národa i všetkých národností; riadia orgány a organizácie v odvetviach spravovaných v jej pôsobnosti. Orgány Československej socialistickej republiky vykonávajú pôsobnosť vo veciach správy národného majetku v odvetviach, ktoré riadia. Úlohou orgánov Československej socialistickej republiky je predovšetkým plánovite zabezpečovať optimálne zameranie hospodárskeho rozvoja, rozvíjať hospodárske styky so zahraničím a vytvárať jednotné podmienky pre pôsobenie sústavy plánovitého riadenia; na ten účel ovplyvňovať vzťahy vznikajúce pri rozdeľovaní spoločenského produktu a národného dôchodku a podporovať pokrokové formy integrácie socialistických organizácií. Významnou úlohou Československej socialistickej republiky je vyrovnávanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Českou socialistickou republikou a Slovenskou socialistickou republikou, najmä vytváraním rovnakých podmienok a možností pre tvorbu a užitie národného dôchodku.

Orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky zabezpečujú spoločné potreby a záujmy českého a slovenského národa i všetkých národností; riadia orgány a organizácie v odvetviach spravovaných v jej pôsobnosti. Orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky vykonávajú pôsobnosť vo veciach správy národného majetku v odvetviach, ktoré riadia. Úlohou orgánov Česko-slovenskej federatívnej republiky je predovšetkým plánovite zabezpečovať optimálne zameranie hospodárskeho rozvoja, rozvíjať hospodárske styky so zahraničím a vytvárať jednotné podmienky pre pôsobenie sústavy plánovitého riadenia; na ten účel ovplyvňovať vzťahy vznikajúce pri rozdeľovaní spoločenského produktu a národného dôchodku a podporovať pokrokové formy integrácie socialistických organizácií. Významnou úlohou Česko-slovenskej federatívnej republiky je vyrovnávanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou, najmä vytváraním rovnakých podmienok a možností pre tvorbu a užitie národného dôchodku.

Orgány Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky riadia orgány a organizácie, ktoré pracujú v odvetviach spravovaných v pôsobnosti týchto republík; pokiaľ činnosť týchto orgánov a organizácií zasahuje do druhej republiky, robia tak koordinovane s jej orgánmi. Orgány Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky vykonávajú pôsobnosť vo veciach správy národného majetku v odvetviach, ktoré riadia.

Orgány Českej republiky a Slovenskej republiky riadia orgány a organizácie, ktoré pracujú v odvetviach spravovaných v pôsobnosti týchto republík; pokiaľ činnosť týchto orgánov a organizácií zasahuje do druhej republiky, robia tak koordinovane s jej orgánmi. Orgány Českej republiky a Slovenskej republiky vykonávajú pôsobnosť vo veciach správy národného majetku v odvetviach, ktoré riadia.

Snemovňa národov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej poslancov zvolených v Českej socialistickej republike i nadpolovičná väčšina poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

Snemovňa národov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej poslancov zvolených v Českej republike i nadpolovičná väčšina poslancov zvolených v Slovenskej republike.

Na prijatie federálnej ústavy, ústavného zákona Federálneho zhromaždenia a na ich zmenu, na voľbu prezidenta Československej socialistickej republiky a na uznesenie o vypovedaní vojny je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne ľudu, ako aj súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike a trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

Na prijatie federálnej ústavy, ústavného zákona Federálneho zhromaždenia a na ich zmenu, na voľbu prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky a na uznesenie o vypovedaní vojny je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne ľudu, ako aj súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike a trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.

V prípade, v ktorom podľa tohto ústavného zákona platí zákaz majorizácie, hlasujú v Snemovni národov oddelene poslanci zvolení v Českej socialistickej republike a poslanci zvolení v Slovenskej socialistickej republike. Uznesenie je prijaté, ak zaň hlasuje väčšina všetkých poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a väčšina všetkých poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike, ak tento ústavný zákon nevyžaduje kvalifikovanú väčšinu ( [čl. 41] ).

V prípade, v ktorom podľa tohto ústavného zákona platí zákaz majorizácie, hlasujú v Snemovni národov oddelene poslanci zvolení v Českej republike a poslanci zvolení v Slovenskej republike. Uznesenie je prijaté, ak zaň hlasuje väčšina všetkých poslancov zvolených v Českej republike a väčšina všetkých poslancov zvolených v Slovenskej republike, ak tento ústavný zákon nevyžaduje kvalifikovanú väčšinu ( [čl. 41] ).

strednodobých štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky,

strednodobých štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Česko-slovenskej federatívnej republiky,

Zákaz majorizácie platí aj pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády Československej socialistickej republiky a pri hlasovaní o návrhu na vyslovenie dôvery vláde.

Zákaz majorizácie platí aj pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a pri hlasovaní o návrhu na vyslovenie dôvery vláde.

Vláda Československej socialistickej republiky môže požiadať hociktorú snemovňu o vyslovenie dôvery. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Československej socialistickej republiky môže podať aspoň jedna pätina poslancov hociktorej snemovne.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže požiadať hociktorú snemovňu o vyslovenie dôvery. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky môže podať aspoň jedna pätina poslancov hociktorej snemovne.

Na vyslovenie nedôvery vláde Československej socialistickej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Snemovne ľudu alebo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej socialistickej republike alebo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej socialistickej republike. V Snemovni národov sa hlasuje podľa mien.

Na vyslovenie nedôvery vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Snemovne ľudu alebo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike alebo súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike. V Snemovni národov sa hlasuje podľa mien.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia aj pre vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi vlády Československej socialistickej republiky.

Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia aj pre vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Návrhy zákonov Federálneho zhromaždenia môžu podávať poslanci Federálneho zhromaždenia, výbory obidvoch snemovní, prezident Československej socialistickej republiky, vláda Československej socialistickej republiky, Česká národná rada a Slovenská národná rada.

Návrhy zákonov Federálneho zhromaždenia môžu podávať poslanci Federálneho zhromaždenia, výbory obidvoch snemovní, prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky, vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky, Česká národná rada a Slovenská národná rada.

Zákony Federálneho zhromaždenia podpisuje prezident Československej socialistickej republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Československej socialistickej republiky.

Zákony Federálneho zhromaždenia podpisuje prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky.

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Československej socialistickej republike. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Česko-slovenskej federatívnej republike. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

Snemovňa ľudu a Snemovňa národov, ako aj jednotliví poslanci majú právo interpelovať vládu Československej socialistickej republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti. Vláda a jej členovia sú povinní na interpelácie a otázky odpovedať.

Snemovňa ľudu a Snemovňa národov, ako aj jednotliví poslanci majú právo interpelovať vládu Česko-slovenskej federatívnej republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti. Vláda a jej členovia sú povinní na interpelácie a otázky odpovedať.

Československé štátne občianstvo je jednotné.

Česko-slovenské štátne občianstvo je jednotné.

Každý československý štátny občan má na celom území Československej socialistickej republiky rovnaké práva a rovnaké povinnosti.

Každý česko-slovenský štátny občan má na celom území Česko-slovenskej federatívnej republiky rovnaké práva a rovnaké povinnosti.

Každý československý štátny občan je zároveň občanom Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky.

Každý česko-slovenský štátny občan je zároveň občanom Českej republiky alebo Slovenskej republiky.

Nadobúdanie a stratu československého štátneho občianstva upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Nadobúdanie a stratu česko-slovenského štátneho občianstva upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia má 40 členov, z ktorých 20 volí Snemovňa ľudu a 20 Snemovňa národov. Snemovňa národov volí 10 členov z poslancov zvolených v Českej socialistickej republike a 10 členov z poslancov zvolených v Slovenskej socialistickej republike.

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia má 40 členov, z ktorých 20 volí Snemovňa ľudu a 20 Snemovňa národov. Snemovňa národov volí 10 členov z poslancov zvolených v Českej republike a 10 členov z poslancov zvolených v Slovenskej republike.

Predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia volí Snemovňa ľudu a Snemovňa národov z členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Ak sa predsedom Federálneho zhromaždenia stane poslanec, ktorý je občanom Českej socialistickej republiky, zvolí sa za prvého podpredsedu poslanec, ktorý je občanom Slovenskej socialistickej republiky alebo naopak.

Predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia volí Snemovňa ľudu a Snemovňa národov z členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Ak sa predsedom Federálneho zhromaždenia stane poslanec, ktorý je občanom Českej republiky, zvolí sa za prvého podpredsedu poslanec, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo naopak.

V čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá buď preto, že zasadanie je skončené, alebo preto, že uplynulo volebné obdobie, vykonáva pôsobnosť Federálneho zhromaždenia Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Nepatrí mu však voliť prezidenta Československej socialistickej republiky, prijímať a meniť ústavné zákony, uznášať sa na štátnom rozpočte federácie, vypovedávať vojnu a vyslovovať nedôveru vláde Československej socialistickej republiky ani jej členovi.

V čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá buď preto, že zasadanie je skončené, alebo preto, že uplynulo volebné obdobie, vykonáva pôsobnosť Federálneho zhromaždenia Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Nepatrí mu však voliť prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky, prijímať a meniť ústavné zákony, uznášať sa na štátnom rozpočte federácie, vypovedávať vojnu a vyslovovať nedôveru vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky ani jej členovi.

V čase, keď Federálne zhromaždenie pre mimoriadne príčiny nezasadá, vykonáva Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia všetku jeho pôsobnosť s výnimkou práva meniť Ústavu Československej socialistickej republiky a voliť jej prezidenta.

V čase, keď Federálne zhromaždenie pre mimoriadne príčiny nezasadá, vykonáva Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia všetku jeho pôsobnosť s výnimkou práva meniť Ústavu Česko-slovenskej federatívnej republiky a voliť jej prezidenta.

Neodkladné opatrenia, na ktoré by bol potrebný zákon, robí Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vo forme zákonných opatrení, ktoré podpisuje prezident Československej socialistickej republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Československej socialistickej republiky. Zákonné opatrenia sa vyhlasujú rovnako ako zákony.

Neodkladné opatrenia, na ktoré by bol potrebný zákon, robí Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vo forme zákonných opatrení, ktoré podpisuje prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky. Zákonné opatrenia sa vyhlasujú rovnako ako zákony.

O vypovedaní vojny sa môže Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia uznášať, len ak je zasadanie Federálneho zhromaždenia znemožnené pre mimoriadne príčiny. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas troch pätín všetkých členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorí sú občanmi Českej socialistickej republiky, a súhlas troch pätín všetkých členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorí sú občanmi Slovenskej socialistickej republiky.

O vypovedaní vojny sa môže Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia uznášať, len ak je zasadanie Federálneho zhromaždenia znemožnené pre mimoriadne príčiny. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas troch pätín všetkých členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorí sú občanmi Českej republiky, a súhlas troch pätín všetkých členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky.

Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia patrí v čase, keď vláda Československej socialistickej republiky vykonáva funkciu prezidenta Československej socialistickej republiky, vymenúvať a odvolávať vládu Československej socialistickej republiky a jej členov a poverovať ich riadením ministerstiev a iných federálnych ústredných orgánov.

Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia patrí v čase, keď vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky vykonáva funkciu prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky, vymenúvať a odvolávať vládu Česko-slovenskej federatívnej republiky a jej členov a poverovať ich riadením ministerstiev a iných federálnych ústredných orgánov.

Pri rokovaní všetkých štátnych orgánov Československej socialistickej republiky a obidvoch republík, v konaní pred nimi a v ich ostatnom styku s občanmi sa používajú obidva jazyky rovnoprávne.

Pri rokovaní všetkých štátnych orgánov Česko-slovenskej federatívnej republiky a obidvoch republík, v konaní pred nimi a v ich ostatnom styku s občanmi sa používajú obidva jazyky rovnoprávne.

Na čele Československej socialistickej republiky je prezident. Volí ho Federálne zhromaždenie.

Na čele Česko-slovenskej federatívnej republiky je prezident. Volí ho Federálne zhromaždenie.

Prezident Československej socialistickej republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedný Federálnemu zhromaždeniu.

Prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedný Federálnemu zhromaždeniu.

Prezident Československej socialistickej republiky:

Prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky:

zastupuje Československú socialistickú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy; dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Federálneho zhromaždenia, môže prezident preniesť na vládu Československej socialistickej republiky alebo s jej súhlasom na jej jednotlivých členov;

zastupuje Česko-slovenskú federatívnu republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy; dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas Federálneho zhromaždenia, môže prezident preniesť na vládu Česko-slovenskej federatívnej republiky alebo s jej súhlasom na jej jednotlivých členov;

vymenúva vyšších štátnych funkcionárov Československej socialistickej republiky v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon; vymenúva a povyšuje generálov, vymenúva na návrh príslušných orgánov Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky profesorov a rektorov vysokých škôl;

vymenúva vyšších štátnych funkcionárov Česko-slovenskej federatívnej republiky v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon; vymenúva a povyšuje generálov, vymenúva na návrh príslušných orgánov Českej republiky a Slovenskej republiky profesorov a rektorov vysokých škôl;

má právo podávať Federálnemu zhromaždeniu správy o stave Československej socialistickej republiky a o závažných politických otázkach, predkladať mu návrhy potrebných opatrení a byť prítomný na schôdzkach snemovní Federálneho zhromaždenia;

má právo podávať Federálnemu zhromaždeniu správy o stave Česko-slovenskej federatívnej republiky a o závažných politických otázkach, predkladať mu návrhy potrebných opatrení a byť prítomný na schôdzkach snemovní Federálneho zhromaždenia;

vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Československej socialistickej republiky a poveruje ich riadením federálnych ministerstiev a iných federálnych ústredných orgánov;

vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a poveruje ich riadením federálnych ministerstiev a iných federálnych ústredných orgánov;

má právo byť prítomný na schôdzkach vlády Československej socialistickej republiky a predsedať jej, vyžadovať si od vlády a od jej jednotlivých členov správy a prerokúvať s vládou alebo s jej členmi otázky, ktoré treba riešiť;

má právo byť prítomný na schôdzkach vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a predsedať jej, vyžadovať si od vlády a od jej jednotlivých členov správy a prerokúvať s vládou alebo s jej členmi otázky, ktoré treba riešiť;

vyhlasuje na návrh vlády Československej socialistickej republiky vojnový stav a na základe rozhodnutia Federálneho zhromaždenia vypovedáva vojnu, ak je Československá socialistická republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

vyhlasuje na návrh vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky vojnový stav a na základe rozhodnutia Federálneho zhromaždenia vypovedáva vojnu, ak je Česko-slovenská federatívna republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

Prezidentovi Československej socialistickej republiky patrí vykonávať aj právomoci, ktoré nie sú výslovne v tomto ústavnom zákone uvedené, ak tak ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Prezidentovi Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí vykonávať aj právomoci, ktoré nie sú výslovne v tomto ústavnom zákone uvedené, ak tak ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Za prezidenta Československej socialistickej republiky môže byť zvolený každý občan voliteľný za poslanca Federálneho zhromaždenia.

Za prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky môže byť zvolený každý občan voliteľný za poslanca Federálneho zhromaždenia.

Voľba prezidenta Československej socialistickej republiky sa koná v posledných 14 dňoch funkčného obdobia prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred skončením volebného obdobia, koná sa voľba najneskôr do 40 dní, v tomto prípade sa koná voľba verejným hlasovaním. Funkčné obdobie takto zvoleného prezidenta sa končí do 40 dní po ustanovení nového Federálneho zhromaždenia zvoleného v slobodných, demokratických voľbách.

Voľba prezidenta Česko-slovenskej socialistickej republiky sa koná v posledných 14 dňoch funkčného obdobia prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred skončením volebného obdobia, koná sa voľba najneskôr do 40 dní, v tomto prípade sa koná voľba verejným hlasovaním. Funkčné obdobie takto zvoleného prezidenta sa končí do 40 dní po ustanovení nového Federálneho zhromaždenia zvoleného v slobodných, demokratických voľbách.

Prezident Československej socialistickej republiky nemôže byť zároveň poslancom nijakého zastupiteľského zboru, členom vlády, ani Ústavného súdu, ani sudcom.

Prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky nemôže byť zároveň poslancom nijakého zastupiteľského zboru, členom vlády, ani Ústavného súdu, ani sudcom.

Ak bude za prezidenta Československej socialistickej republiky zvolený poslanec, člen vlády alebo Ústavného súdu alebo sudca, prestane odo dňa svojho zvolenia vykonávať doterajšiu funkciu. Dňom zloženia sľubu zaniká jeho mandát, členstvo vo vláde alebo v Ústavnom súde alebo funkcia sudcu.

Ak bude za prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky zvolený poslanec, člen vlády alebo Ústavného súdu alebo sudca, prestane odo dňa svojho zvolenia vykonávať doterajšiu funkciu. Dňom zloženia sľubu zaniká jeho mandát, členstvo vo vláde alebo v Ústavnom súde alebo funkcia sudcu.

Prezident Československej socialistickej republiky skladá pred Federálnym zhromaždením tento sľub:

Prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky skladá pred Federálnym zhromaždením tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Československej socialistickej republike. Budem dbať o blaho národov a národností v nej žijúcich, svoje povinnosti budem konať podľa vôle ľudu a v záujme ľudu a zachovávať ústavu a ostatné zákony.“

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Česko-slovenskej federatívnej republike. Budem dbať o blaho národov a národností v nej žijúcich, svoje povinnosti budem konať podľa vôle ľudu a v záujme ľudu a zachovávať ústavu a ostatné zákony.“

Ak sa uvoľní úrad prezidenta Československej socialistickej republiky a nový prezident ešte nie je zvolený a nezložil sľub, takisto ak prezident nemôže svoj úrad zo závažných dôvodov vykonávať, patrí výkon jeho funkcií vláde Československej socialistickej republiky. Vláda môže v takomto prípade poveriť svojho predsedu výkonom niektorých právomocí prezidenta Československej socialistickej republiky; na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie nad ozbrojenými silami.

Ak sa uvoľní úrad prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky a nový prezident ešte nie je zvolený a nezložil sľub, takisto ak prezident nemôže svoj úrad zo závažných dôvodov vykonávať, patrí výkon jeho funkcií vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky. Vláda môže v takomto prípade poveriť svojho predsedu výkonom niektorých právomocí prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky; na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie nad ozbrojenými silami.

Ak prezident Československej socialistickej republiky nemôže vykonávať svoj úrad (odsek 1) dlhší čas ako 1 rok, Federálne zhromaždenie môže zvoliť nového prezidenta Československej socialistickej republiky na nové funkčné obdobie.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky nemôže vykonávať svoj úrad (odsek 1) dlhší čas ako 1 rok, Federálne zhromaždenie môže zvoliť nového prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky na nové funkčné obdobie.

Prezidenta Československej socialistickej republiky nemožno súdne stíhať pre konanie spojené s výkonom jeho funkcie.

Prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky nemožno súdne stíhať pre konanie spojené s výkonom jeho funkcie.

Vláda Československej socialistickej republiky je najvyšším výkonným orgánom štátnej moci Československej socialistickej republiky.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky je najvyšším výkonným orgánom štátnej moci Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Vláda Československej socialistickej republiky sa skladá z predsedu, podpredsedov, ministrov.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky sa skladá z predsedu, podpredsedov, ministrov.

Funkcia člena vlády Československej socialistickej republiky je nezlučiteľná s funkciou člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia a s funkciou člena Ústavného súdu.

Funkcia člena vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky je nezlučiteľná s funkciou člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia a s funkciou člena Ústavného súdu.

Členovia vlády Československej socialistickej republiky skladajú do rúk prezidenta Československej socialistickej republiky tento sľub:

Členovia vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky skladajú do rúk prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Československej socialistickej republike. Svoje povinnosti budem plniť podľa vôle ľudu a v záujme ľudu. Budem zachovávať Ústavu Československej socialistickej republiky a ostatné zákony a budem pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Česko-slovenskej federatívnej republike. Svoje povinnosti budem plniť podľa vôle ľudu a v záujme ľudu. Budem zachovávať Ústavu Česko-slovenskej federatívnej republiky a ostatné zákony a budem pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

Vláda Československej socialistickej republiky je povinná po svojom vymenovaní predstúpiť pred Federálne zhromaždenie na jeho najbližšej schôdzke, predložiť mu svoj program a požiadať ho o vyslovenie dôvery.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky je povinná po svojom vymenovaní predstúpiť pred Federálne zhromaždenie na jeho najbližšej schôdzke, predložiť mu svoj program a požiadať ho o vyslovenie dôvery.

Do výlučnej pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí:

Do výlučnej pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky patrí:

zahraničná politika, uzavieranie medzinárodných zmlúv, zastupovanie Československej socialistickej republiky v medzinárodných vzťahoch a rozhodovanie v otázkach vojny a mieru,

zahraničná politika, uzavieranie medzinárodných zmlúv, zastupovanie Česko-slovenskej federatívnej republiky v medzinárodných vzťahoch a rozhodovanie v otázkach vojny a mieru,

obrana Československej socialistickej republiky,

obrana Česko-slovenskej federatívnej republiky,

V oblastiach uvedených v odseku 1pôsobia výlučne zákonodarné a výkonné orgány štátnej moci, orgány štátnej správy a súdne orgány Československej socialistickej republiky.

V oblastiach uvedených v odseku 1pôsobia výlučne zákonodarné a výkonné orgány štátnej moci, orgány štátnej správy a súdne orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Vláda Československej socialistickej republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedná Federálnemu zhromaždeniu; každá z obidvoch snemovní jej môže vysloviť nedôveru.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedná Federálnemu zhromaždeniu; každá z obidvoch snemovní jej môže vysloviť nedôveru.

Vláda Československej socialistickej republiky môže hocikedy požiadať Federálne zhromaždenie o vyslovenie dôvery.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže hocikedy požiadať Federálne zhromaždenie o vyslovenie dôvery.

Vláda Československej socialistickej republiky môže podať demisiu do rúk prezidenta Československej socialistickej republiky.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže podať demisiu do rúk prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Ak snemovňa Federálneho zhromaždenia vysloví vláde Československej socialistickej republiky nedôveru, alebo ak jej odoprie vysloviť dôveru, prezident Československej socialistickej republiky vládu odvolá.

Ak snemovňa Federálneho zhromaždenia vysloví vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky nedôveru, alebo ak jej odoprie vysloviť dôveru, prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky vládu odvolá.

Vláda Československej socialistickej republiky podá demisiu vždy po ustavujúcej schôdzke novozvoleného Federálneho zhromaždenia.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky podá demisiu vždy po ustavujúcej schôdzke novozvoleného Federálneho zhromaždenia.

Ak prezident Československej socialistickej republiky demisiu vlády Československej socialistickej republiky prijme, poverí ju vykonávaním jej funkcií dočasne až do vymenovania novej vlády.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky demisiu vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky prijme, poverí ju vykonávaním jej funkcií dočasne až do vymenovania novej vlády.

Člen vlády Československej socialistickej republiky môže podať demisiu do rúk prezidenta Československej socialistickej republiky.

Člen vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky môže podať demisiu do rúk prezidenta Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Snemovňa ľudu alebo Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia môžu vysloviť nedôveru i jednotlivému členovi vlády Československej socialistickej republiky. V tomto prípade prezident Československej socialistickej republiky člena vlády odvolá.

Snemovňa ľudu alebo Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia môžu vysloviť nedôveru i jednotlivému členovi vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky. V tomto prípade prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky člena vlády odvolá.

Ak prezident Československej socialistickej republiky demisiu člena vlády Československej socialistickej republiky prijme, môže určiť, ktorý z členov vlády povedie dočasne veci doteraz spravované členom vlády, ktorého demisiu prijal.

Ak prezident Česko-slovenskej federatívnej republiky demisiu člena vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky prijme, môže určiť, ktorý z členov vlády povedie dočasne veci doteraz spravované členom vlády, ktorého demisiu prijal.

Na platnosť uznesenia vlády Československej socialistickej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Na platnosť uznesenia vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Vláda Československej socialistickej republiky zabezpečuje plnenie úloh federácie v oblasti obrany Československej socialistickej republiky, upevňovania bezpečnosti krajiny, rozvíjania mierovej zahraničnej politiky, v oblasti hospodárskej výstavby a v ďalších oblastiach pôsobnosti federácie. Na tento cieľ zabezpečuje plnenie zákonov Federálneho zhromaždenia, zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť federálnych ministerstiev a ostatných federálnych ústredných orgánov.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky zabezpečuje plnenie úloh federácie v oblasti obrany Česko-slovenskej federatívnej republiky, upevňovania bezpečnosti krajiny, rozvíjania mierovej zahraničnej politiky, v oblasti hospodárskej výstavby a v ďalších oblastiach pôsobnosti federácie. Na tento cieľ zabezpečuje plnenie zákonov Federálneho zhromaždenia, zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť federálnych ministerstiev a ostatných federálnych ústredných orgánov.

Vláda Československej socialistickej republiky pri zabezpečovaní plnenia úloh federácie sa zaoberá aj zásadnými a koncepčnými otázkami celospoločenského významu aj v tých oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti republík, a koordinuje riešenia otázok vyplývajúcich z potreby jednotného zabezpečovania štátnej politiky federácie na celom území Československej socialistickej republiky; po dohode s vládami Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky môže na tento cieľ zriaďovať potrebné koordinačné orgány vlády Československej socialistickej republiky.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky pri zabezpečovaní plnenia úloh federácie sa zaoberá aj zásadnými a koncepčnými otázkami celospoločenského významu aj v tých oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti republík, a koordinuje riešenia otázok vyplývajúcich z potreby jednotného zabezpečovania štátnej politiky federácie na celom území Česko-slovenskej federatívnej republiky; po dohode s vládami Českej republiky a Slovenskej republiky môže na tento cieľ zriaďovať potrebné koordinačné orgány vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Vláda Československej socialistickej republiky rozhoduje v zbore najmä:

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky rozhoduje v zbore najmä:

Vláda Československej socialistickej republiky môže na výkon svojej bežnej rozhodovacej činnosti zriadiť ako svoj orgán Predsedníctvo vlády Československej socialistickej republiky a vymedziť mu pôsobnosť a ustanoviť zásady jeho konania.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky môže na výkon svojej bežnej rozhodovacej činnosti zriadiť ako svoj orgán Predsedníctvo vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a vymedziť mu pôsobnosť a ustanoviť zásady jeho konania.

Vláda Československej socialistickej republiky spolupracuje s vládami obidvoch republík pri dojednávaní medzinárodných zmlúv, ktorých vykonanie patrí do pôsobnosti republík; spolupracuje s nimi aj pri zastupovaní Československej socialistickej republiky v medzinárodných organizáciách pôsobiacich v oblasti pôsobnosti republík.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky spolupracuje s vládami obidvoch republík pri dojednávaní medzinárodných zmlúv, ktorých vykonanie patrí do pôsobnosti republík; spolupracuje s nimi aj pri zastupovaní Česko-slovenskej federatívnej republiky v medzinárodných organizáciách pôsobiacich v oblasti pôsobnosti republík.

Na vykonanie zákona Federálneho zhromaždenia a v jeho medziach môže vláda Československej socialistickej republiky vydávať nariadenia, ak ide o úpravu otázok, ktoré spadajú do pôsobnosti federácie.

Na vykonanie zákona Federálneho zhromaždenia a v jeho medziach môže vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky vydávať nariadenia, ak ide o úpravu otázok, ktoré spadajú do pôsobnosti federácie.

Do spoločnej pôsobnosti Československej socialistickej republiky a obidvoch republík patrí:

Do spoločnej pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky a obidvoch republík patrí:

V oblastiach uvedených v odseku 1 pôsobia v taxatívne uvedených veciach orgány Československej socialistickej republiky a v ostatných veciach orgány Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

V oblastiach uvedených v odseku 1 pôsobia v taxatívne uvedených veciach orgány Česko-slovenskej federatívnej republiky a v ostatných veciach orgány Českej republiky a Slovenskej republiky.

Vláda Československej socialistickej republiky je oprávnená zastaviť výkon opatrenia vlády republiky, prípadne ho zrušiť, ak odporuje opatreniam vlády Československej socialistickej republiky, ktoré boli vydané v rámci pôsobnosti federácie.

Vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky je oprávnená zastaviť výkon opatrenia vlády republiky, prípadne ho zrušiť, ak odporuje opatreniam vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky, ktoré boli vydané v rámci pôsobnosti federácie.

Ústavný súd Československej socialistickej republiky je súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky je súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Členovia Ústavného súdu sú pri rozhodovaní nezávislí a rozhodujú len na základe Ústavy Československej socialistickej republiky a zákonov Federálneho zhromaždenia.

Členovia Ústavného súdu sú pri rozhodovaní nezávislí a rozhodujú len na základe Ústavy Česko-slovenskej federatívnej republiky a zákonov Federálneho zhromaždenia.

Ústavný súd Československej socialistickej republiky rozhoduje:

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky rozhoduje:

o súlade zákonov Federálneho zhromaždenia a zákonných opatrení jeho predsedníctva s Ústavou Československej socialistickej republiky,

o súlade zákonov Federálneho zhromaždenia a zákonných opatrení jeho predsedníctva s Ústavou Česko-slovenskej federatívnej republiky,

o súlade ústavných zákonov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady s Ústavou Československej socialistickej republiky a o súlade zákonov národných rád s Ústavou Československej socialistickej republiky,

o súlade ústavných zákonov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady s Ústavou Česko-slovenskej federatívnej republiky a o súlade zákonov národných rád s Ústavou Česko-slovenskej federatívnej republiky,

o súlade nariadení vlády Československej socialistickej republiky a všeobecne záväzných právnych predpisov federálnych ministerstiev a ostatných federálnych orgánov štátnej správy i o súlade nariadení vlád republík a všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy republík s Ústavou Československej socialistickej republiky a zákonmi Federálneho zhromaždenia.

o súlade nariadení vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky a všeobecne záväzných právnych predpisov federálnych ministerstiev a ostatných federálnych orgánov štátnej správy i o súlade nariadení vlád republík a všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy republík s Ústavou Česko-slovenskej federatívnej republiky a zákonmi Federálneho zhromaždenia.

Ústavný súd Československej socialistickej republiky rieši kompetenčné spory:

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky rieši kompetenčné spory:

medzi orgánmi Československej socialistickej republiky a orgánmi jednej alebo obidvoch republík,

medzi orgánmi Česko-slovenskej federatívnej republiky a orgánmi jednej alebo obidvoch republík,

Ústavný súd Československej socialistickej republiky môže dávať podnety na zdokonalenie zákonodarstva Československej socialistickej republiky, ako aj zákonodarstva republík.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky môže dávať podnety na zdokonalenie zákonodarstva Česko-slovenskej federatívnej republiky, ako aj zákonodarstva republík.

Veci, ktoré nie sú taxatívne zverené do pôsobnosti Československej socialistickej republiky, patria do výlučnej pôsobnosti Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Veci, ktoré nie sú taxatívne zverené do pôsobnosti Česko-slovenskej federatívnej republiky, patria do výlučnej pôsobnosti Českej republiky a Slovenskej republiky.

Ak Ústavný súd Československej socialistickej republiky zistí, že je nesúlad medzi predpismi v zmysle [čl. 87] , vysloví, že dotknuté predpisy, ich časť, prípadne niektoré ustanovenia strácajú účinnosť; príslušné orgány sú povinné do 6 mesiacov od uverejnenia nálezu Ústavného súdu Československej socialistickej republiky dať dotknuté predpisy do súladu s Ústavou Československej socialistickej republiky, prípadne s inými zákonmi Federálneho zhromaždenia. Ak tak neurobia, strácajú dotknuté predpisy, ich časti alebo ustanovenia platnosť po 6 mesiacoch od uverejnenia nálezu.

Ak Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky zistí, že je nesúlad medzi predpismi v zmysle [čl. 87] , vysloví, že dotknuté predpisy, ich časť, prípadne niektoré ustanovenia strácajú účinnosť; príslušné orgány sú povinné do 6 mesiacov od uverejnenia nálezu Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky dať dotknuté predpisy do súladu s Ústavou Česko-slovenskej federatívnej republiky, prípadne s inými zákonmi Federálneho zhromaždenia. Ak tak neurobia, strácajú dotknuté predpisy, ich časti alebo ustanovenia platnosť po 6 mesiacoch od uverejnenia nálezu.

Ústavný súd Československej socialistickej republiky rozhoduje o sťažnostiach proti neovereniu mandátu poslanca Federálneho zhromaždenia a proti výroku, že došlo k odvolaniu poslanca, ako aj proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidáta.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky rozhoduje o sťažnostiach proti neovereniu mandátu poslanca Federálneho zhromaždenia a proti výroku, že došlo k odvolaniu poslanca, ako aj proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidáta.

Ústavný súd Československej socialistickej republiky rozhoduje o ochrane ústavou zaručených práv a slobôd, ak sú porušené rozhodnutím alebo inými zásahmi federálnych orgánov, ak zákon neposkytuje inú súdnu ochranu.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky rozhoduje o ochrane ústavou zaručených práv a slobôd, ak sú porušené rozhodnutím alebo inými zásahmi federálnych orgánov, ak zákon neposkytuje inú súdnu ochranu.

snemovňa Federálneho zhromaždenia, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, vláda Československej socialistickej republiky alebo iný federálny orgán,

snemovňa Federálneho zhromaždenia, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, vláda Česko-slovenskej federatívnej republiky alebo iný federálny orgán,

Ústavný súd Československej socialistickej republiky môže začať konanie na základe vlastného rozhodnutia.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky môže začať konanie na základe vlastného rozhodnutia.

Ústavný súd Československej socialistickej republiky môže začať konanie aj na podnet občanov a organizácií.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky môže začať konanie aj na podnet občanov a organizácií.

Ústavný súd Československej socialistickej republiky sa skladá z 12 členov, z ktorých je 8 sudcov a 4 náhradníci. Ústavný súd rozhoduje v senátoch.

Ústavný súd Česko-slovenskej federatívnej republiky sa skladá z 12 členov, z ktorých je 8 sudcov a 4 náhradníci. Ústavný súd rozhoduje v senátoch.

Za člena Ústavného súdu Československej socialistickej republiky môže byť zvolený občan, ktorý je voliteľný do Federálneho zhromaždenia, dovŕšil 35 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní.

Za člena Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky môže byť zvolený občan, ktorý je voliteľný do Federálneho zhromaždenia, dovŕšil 35 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní.

Členov Ústavného súdu Československej socialistickej republiky volí Federálne zhromaždenie na obdobie 7 rokov. Sudca Ústavného súdu môže byť zvolený najviac na dve volebné obdobia za sebou.

Členov Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky volí Federálne zhromaždenie na obdobie 7 rokov. Sudca Ústavného súdu môže byť zvolený najviac na dve volebné obdobia za sebou.

Štyria sudcovia a dvaja náhradníci sú volení z občanov Českej socialistickej republiky a štyria sudcovia a dvaja náhradníci sú volení z občanov Slovenskej socialistickej republiky.

Štyria sudcovia a dvaja náhradníci sú volení z občanov Českej republiky a štyria sudcovia a dvaja náhradníci sú volení z občanov Slovenskej republiky.

Predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Československej socialistickej republiky volí z členov Ústavného súdu Federálne zhromaždenie.

Predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky volí z členov Ústavného súdu Federálne zhromaždenie.

Ak je predseda Ústavného súdu Československej socialistickej republiky občanom Českej socialistickej republiky, bude zvolený za podpredsedu občan Slovenskej socialistickej republiky alebo naopak.

Ak je predseda Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky občanom Českej republiky, bude zvolený za podpredsedu občan Slovenskej republiky alebo naopak.

Predseda Ústavného súdu Československej socialistickej republiky povoláva náhradníkov do funkcie sudcu v prípade ochorenia, zaneprázdnenia alebo pri strate sudcovskej funkcie niektorého sudcu Ústavného súdu Československej socialistickej republiky.

Predseda Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky povoláva náhradníkov do funkcie sudcu v prípade ochorenia, zaneprázdnenia alebo pri strate sudcovskej funkcie niektorého sudcu Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Pri strate sudcovskej funkcie niektorého sudcu Ústavného súdu Československej socialistickej republiky sa náhradník stane trvale sudcom až do skončenia volebného obdobia Ústavného súdu Československej socialistickej republiky.

Pri strate sudcovskej funkcie niektorého sudcu Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky sa náhradník stane trvale sudcom až do skončenia volebného obdobia Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Členovia Ústavného súdu Československej socialistickej republiky majú imunitu obdobne ako poslanci Federálneho zhromaždenia.

Členovia Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky majú imunitu obdobne ako poslanci Federálneho zhromaždenia.

Funkcia člena Ústavného súdu Československej socialistickej republiky je nezlučiteľná s funkciou poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady, s členstvom vo vláde Československej socialistickej republiky a vládach republík alebo s funkciou v správnom alebo hospodárskom aparáte.

Funkcia člena Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky je nezlučiteľná s funkciou poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej rady, s členstvom vo vláde Česko-slovenskej federatívnej republiky a vládach republík alebo s funkciou v správnom alebo hospodárskom aparáte.

Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť nezlučiteľnosť funkcie člena Ústavného súdu Československej socialistickej republiky s ďalšími funkciami.

Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť nezlučiteľnosť funkcie člena Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky s ďalšími funkciami.

Člen Ústavného súdu Československej socialistickej republiky sa môže svojej funkcie vzdať. Federálne zhromaždenie ho môže odvolať na základe kárneho konania alebo na základe rozsudku v trestnej veci. Federálne zhromaždenie môže sudcu odvolať aj v prípade, ak sa nezúčastňuje na konaní súdu viac ako jeden rok, ak to konštatovalo plénum Ústavného súdu Československej socialistickej republiky.

Člen Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky sa môže svojej funkcie vzdať. Federálne zhromaždenie ho môže odvolať na základe kárneho konania alebo na základe rozsudku v trestnej veci. Federálne zhromaždenie môže sudcu odvolať aj v prípade, ak sa nezúčastňuje na konaní súdu viac ako jeden rok, ak to konštatovalo plénum Ústavného súdu Česko-slovenskej federatívnej republiky.

Česká národná rada má 200 poslancov. Slovenská národná rada má 150 poslancov.

Počet poslancov Českej národnej rady ustanoví ústavný zákon Českej národnej rady. Počet poslancov Slovenskej národnej rady ustanoví ústavný zákon Slovenskej národnej rady.

Poslanec Českej národnej rady skladá tento sľub:

Poslanec Českej národnej rady skladá sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Českej národnej rady.

Poslanec Slovenskej národnej rady skladá tento sľub:

Poslanec Slovenskej národnej rady skladá sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Slovenskej národnej rady.

Členovia vlády Českej socialistickej republiky skladajú do rúk predsedu Českej národnej rady tento sľub:

Členovia vlády Českej socialistickej republiky skladajú do rúk predsedu Českej národnej rady sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Českej národnej rady.

Členovia vlády Slovenskej socialistickej republiky skladajú do rúk predsedu Slovenskej národnej rady tento sľub:

Členovia vlády Slovenskej socialistickej republiky skladajú do rúk predsedu Slovenskej národnej rady sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Slovenskej národnej rady.

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej republike a veci socializmu. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Československej socialistickej republike. Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej republike a veci socializmu. Svoje povinnosti budem plniť podľa vôle ľudu a v záujme ľudu. Budem zachovávať Ústavu Československej socialistickej republiky a ostatné zákony a budem pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Československej socialistickej republike. Svoje povinnosti budem plniť podľa vôle ľudu a v záujme ľudu. Budem zachovávať Ústavu Československej socialistickej republiky a ostatné zákony a budem pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

Voľba prezidenta Československej socialistickej republiky sa koná v posledných 14 dňoch funkčného obdobia prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred skončením volebného obdobia, koná sa voľba najneskôr do 14 dní.

Voľba prezidenta Československej socialistickej republiky sa koná v posledných 14 dňoch funkčného obdobia prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred skončením volebného obdobia, koná sa voľba najneskôr do 40 dní, v tomto prípade sa koná voľba verejným hlasovaním. Funkčné obdobie takto zvoleného prezidenta sa končí do 40 dní po ustanovení nového Federálneho zhromaždenia zvoleného v slobodných, demokratických voľbách.

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Československej socialistickej republike a veci socializmu. Svoje povinnosti budem konať podľa vôle ľudu a v záujme ľudu, budem dbať o blaho Československej socialistickej republiky a zachovávať ústavu a ostatné zákony socialistického štátu.“

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Československej socialistickej republike. Budem dbať o blaho národov a národností v nej žijúcich, svoje povinnosti budem konať podľa vôle ľudu a v záujme ľudu a zachovávať ústavu a ostatné zákony.“

Národná rada sa volí na obdobie 4 rokov.

Národná rada sa volí na obdobie piatich rokov.

Snemovňa ľudu sa volí na obdobie štyroch rokov.

Snemovňa ľudu sa volí na obdobie piatich rokov.

Národohospodárske plány sú:

Zásady národohospodárskeho plánovania ako jednotne organizovaného procesu tvorby a zabezpečovania národohospodárskych plánov a kontroly ich plnenia, ako aj vymedzenie ich sústavy, funkcií a vzťahov upravujú zákony Federálneho zhromaždenia; zákony Federálneho zhromaždenia upravujú aj vzťahy orgánov a organizácií pri tejto činnosti a sankcie pri neplnení povinností.

Strednodobé národohospodárske plány sa vyhlasujú zákonom. Zákon o federálnom pláne prijíma Federálne zhromaždenie, zákon o pláne republiky prijíma národná rada.

Štátne plány rozvoja národného hospodárstva a ostatné národohospodárske plány sú záväzným základom riadiacej a hospodárskej činnosti.

Sústavu národohospodárskych plánov, ich štruktúru, ako aj zásady tvorby plánov federácie upravuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Štátne plány rozvoja národného hospodárstva sú

Návrhy federálnych plánov a plánov republík zostavujú súbežne a vo vzájomnej spolupráci federálne plánovacie orgány a plánovacie orgány republík podľa smerníc svojich vlád.

Strednodobé štátne plány rozvoja národného hospodárstva sa vyhlasujú zákonom. Zákon o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky prijíma Federálne zhromaždenie; v súlade s ním potom prijímajú zákon o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky národné rady.

schvaľovať strednodobý národohospodársky plán a štátny rozpočet republiky, preverovať ich plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet republiky,

schvaľovať strednodobý štátny plán rozvoja národného hospodárstva a štátny rozpočet republiky, preverovať ich plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet republiky,

voliť a odvolávať členov Ústavného súdu republiky,

voliť a odvolávať členov Ústavného súdu republiky.

Príjmy štátneho rozpočtu federácie tvoria taxatívne určené dane, podiely na daniach a ďalšie príjmy ustanovené zákonom Federálneho zhromaždenia, ďalej príjmy z činnosti federálnych orgánov a im podriadených organizácií.

Príjmy štátneho rozpočtu federácie tvoria taxatívne určené dane a odvody, podiely na nich a ďalšie príjmy ustanovené zákonom Federálneho zhromaždenia, ďalej príjmy z činnosti federálnych orgánov a im podriadených organizácií.

výdavky na národnú obranu, na činnosť federálnych orgánov, na vytváranie federálnych hmotných rezerv a na dotácie pre federálne organizácie,

výdavky na na obranu Československej socialistickej republiky, na činnosť federálnych orgánov, na vytváranie federálnych hmotných rezerv a na dotácie pre federálne organizácie,

Československá socialistická republika určuje rámcové zásady dotačnej politiky.

Československá socialistická republika určuje rámcové zásady dotačnej a odpisovej politiky.

Daňové zákony Federálneho zhromaždenia ustanovujú zásady pre daňové zákony národných rád, a to v tomto rozsahu:

Zákony Federálneho zhromaždenia upravujú podnikové dane a odvody, daň z obratu, dôchodkovú daň, poľnohospodársku daň, daň zo mzdy, daň z umeleckej a literárnej činnosti, daň z motorových vozidiel (cestnú daň), daň z príjmov obyvateľstva, zdanenie (odvody) peňažných ústavov a poisťovní. Zákony Federálneho zhromaždenia upravujú aj poplatky, ktoré majú podľa svojej povahy výlučne alebo prevažne vzťah k zahraničiu alebo súvisia s výkonom pôsobnosti orgánov federácie.

Zásadami ustanovenými zákonmi Federálneho zhromaždenia sa spravujú národné rady pri prijímaní svojich daňových zákonov. Pri daniach, pri ktorých zákony Federálneho zhromaždenia ustanovujú len minimálne sadzby, môžu zákony národných rád upraviť aj prirážky k nim.

Ostatné dane a poplatky ustanovujú zákony národných rád.

Do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí úprava colníctva, colná politika a vydávanie colných taríf.

Do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí colníctva, colná politika a vydávanie colných taríf.

Vláda republiky rozhoduje v zbore najmä: a) o návrhoch zákonov, b) o vládnych nariadeniach, c) o vykonávaní programového vyhlásenia vlády, d) o súhlase s medzinárodnými zmluvami, ktorých vykonávanie patrí do pôsobnosti republiky, e) o návrhoch národohospodárskych plánov, štátneho rozpočtu a záverečného účtu republiky, f) o zásadných hospodárskych opatreniach na zabezpečenie hospodárskej politiky, g) o vymenúvaní funkcionárov v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon, h) o tom, že požiada národnú radu o vyslovenie dôvery, ch) o ďalších otázkach, ak to ustanovuje zákon národnej rady.

(prázdne)

Československú menu upravuje Federálne zhromaždenie zákonom.

V oblasti bankovníctva do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí:

Emisná činnosť a jej kontrola patria menovému bankovému systému, ktorý sa skladá z federálnej banky ako vrcholného menového orgánu a z národných bánk obidvoch republík; tieto banky sú právnickými osobami.

Postavenie, povinnosti a zodpovednosť Štátnej banky československej, ako aj spôsob jej správy a jej vzťah k orgánom republík ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia. Zákonom Federálneho zhromaždenia sa ustanovuje aj postavenie a právne pomery ostatných bánk.

určovať ceny surovín, výrobkov a služieb, ktoré majú základný význam pre jednotný trh, a to v rozsahu ustanovenom zákonom Federálneho zhromaždenia,

určovať ceny surovín, výrobkov a služieb, a to v rozsahu ustanovenom zákonom Federálneho zhromaždenia,

určovať zásady zahraničnej obchodnej politiky,

určovať zásady zahraničnej obchodnej politiky a riadiť jej realizovanie,

určovať zásady organizácie zahraničnoobchodnej činnosti,

organizovať a riadiť zahraničnoobchodnú činnosť,

určovať základné ekonomické nástroje s výnimkou dodatkových nástrojov.

určovať základné ekonomické nástroje.

určovať zásady priemyselnej politiky, najmä na základe technicko-ekonomických koncepcií republík v odvetviach a odboroch s vysokou integračnou funkciou v československej ekonomike,

určovať zásady priemyselnej politiky,

vytvárať podmienky na zapojenie národných ekonomík a ich hospodárskych organizácií do medzinárodnej priemyselnej kooperácie, špecializácie a výskumu,

vytvárať podmienky pre zapojenie priemyslu riadeného federáciou i republikami do medzinárodnej priemyselnej kooperácie, špecializácie a výskumu,

zákonodarstvo vo veciach veterinárnej a rastlinolekárskej starostlivosti, ochrany pôdneho fondu a akosti poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, ktoré vyžadujú jednotný postup v celej Československej socialistickej republike.

jednotná právna úprava vo veciach veterinárnej a rastlinolekárskej starostlivosti, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, poľnohospodárskeho družstevníctva, nákupu a akosti poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov vyžadujúcich jednotný postup v Československej socialistickej republike, ako aj jednotná právna úprava zásad organizácie riadenia poľnohospodárstva.

zákonodarstvo vo veciach železničnej, leteckej, námornej, vnútrozemskej vodnej dopravy a cestnej dopravy a dopravných ciest,

jednotná právna úprava vo veciach dopravy a dopravných ciest,

určenie jednotných pravidiel dopravnej a prepravnej prevádzky a štátnych noriem pre technickú spôsobilosť dopravných prostriedkov a zariadení a dopravných ciest,

určenie štátnych noriem pre technickú spôsobilosť dopravných prostriedkov, zariadení a dopravných ciest,

určenie zásad dopravnej politiky a vypracovanie koncepcie rozvoja dopravnej sústavy.

určenie zásad dopravnej politiky a vypracovanie koncepcie rozvoja dopravnej sústavy,

V oblasti pôšt a telekomunikácií do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí: a) zákonodarstvo vo veciach pôšt a telekomunikácií, b) určenie jednotných pravidiel poštovej a telekomunikačnej prevádzky, c) vypracovanie koncepcie rozvoja sústavy pôšt a telekomunikácií.

V oblasti pôšt a telekomunikácií do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí: a) zákonodarstvo vo veciach pôšt a telekomunikácií, b) organizovanie a riadenie jednotnej sústavy pôšt a telekomunikácií,

vypracovať koncepciu rozvoja vedy a techniky a určiť spôsob financovania,

vypracovanie koncepcie a plánov rozvoja vedy a techniky a ustanovenie spôsobu riadenia vedy a technického rozvoja,

rozvíjať medzinárodnú spoluprácu vrátane licenčnej politiky,

rozvíjanie medzinárodnej spolupráce včítane licenčnej politiky,

rozhodovať o investíciách celoštátneho významu, financovaných zo štátneho rozpočtu federácie.

ustanovenie jednotnej štátnej investičnej politiky a zásad štátnej bytovej politiky,

V oblasti sociálno-ekonomických informácií do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí: a) určovať metodiku jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií potrebných na posudzovanie rozvoja federácie a na plnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov, b) určovať rozsah informácií potrebných na sledovanie vývoja hospodárstva, životnej úrovne a vývoja spoločnosti, c) určovať spôsob a lehoty na poskytovanie sociálno-ekonomických informácií, ako aj zásady preverovania ich správnosti, d) poskytovať sociálno-ekonomické informácie medzinárodným organizáciám.

V oblasti sociálno-ekonomických informácií do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí: a) určovať metodiku jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií potrebných na posudzovanie rozvoja federácie a na plnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov a organizovať celkový proces tvorby a poskytovania týchto informácií, b) určovať rozsah informácií potrebných na sledovanie vývoja hospodárstva, životnej úrovne a vývoja spoločnosti, c) určovať spôsob a lehoty na poskytovanie sociálno-ekonomických informácií, ako aj zásady preverovania ich správnosti a vykonávať štatistické zisťovania podľa osobitných potrieb federálnych orgánov, d) poskytovať sociálno-ekonomické informácie medzinárodným organizáciám.

úprava zriaďovania, právnych pomerov a spôsobov riadenia hospodárskych organizácií,

jednotná úprava socialistického spoločenského vlastníctva, správy národného majetku, ako aj úprava zriaďovania, právnych pomerov a spôsobov riadenia hospodárskych organizácií,

úprava ochrany výroby a obchodu, ako aj záujmov spotrebiteľov, najmä úprava priemyselných práv, normalizácie, štátneho skúšobníctva a štátnej inšpekcie,

úprava ochrany výroby a obchodu, ako aj záujmov spotrebiteľov, najmä úprava priemyselných práv, normalizácie, štátneho skúšobníctva a štátnej inšpekcie, mierové služby a výkon štátnej správy na uvedených úsekoch vo veciach, pri ktorých to ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia,

V Československej socialistickej republike platia jednotné zásady právnej úpravy matrík, občianskych preukazov, evidencie obyvateľstva a pobytu cudzincov; zásady ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Do pôsobnosti Československej socialistickej republiky patrí jednotná právna úprava matrík, občianskych preukazov, cestovných dokladov, evidencie obyvateľstva a povoľovania pobytu cudzincov.

schvaľovať strednodobý národohospodársky plán a štátny rozpočet federácie, preverovať ich plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet federácie,

schvaľovať strednodobý štátny plán rozvoja národného hospodárstva a štátny rozpočet federácie, preverovať ich plnenie a schvaľovať štátny záverečný účet federácie,

zriaďovať ústavným zákonom federálne ministerstvá a federálne výbory a zriaďovať zákonom iné federálne orgány štátnej správy,

zriaďovať ústavným zákonom federálne ministerstvá a zriaďovať zákonom iné federálne orgány štátnej správy,

Federálne zhromaždenie môže zrušiť nariadenie alebo uznesenie vlády alebo všeobecne záväzný právny predpis federálneho ministerstva, federálneho výboru alebo iného federálneho ústredného orgánu štátnej správy, ak odporujú ústave alebo inému zákonu Federálneho zhromaždenia.

Federálne zhromaždenie môže zrušiť nariadenie alebo uznesenie vlády alebo všeobecne záväzný právny predpis federálneho ministerstva alebo iného federálneho ústredného orgánu štátnej správy, ak odporujú ústave alebo inému zákonu Federálneho zhromaždenia.

Federálne zhromaždenie prijíma ďalej zákony, pri ktorých - okrem výnimiek ustanovených ústavnými zákonmi - výkon patrí v plnom rozsahu orgánom republík, a to [Zákon o rodine] , [Občiansky zákonník] , [Občiansky súdny poriadok] , [zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom] , [Trestný zákon] , [Trestný poriadok] , [zákon o výkone trestu odňatia slobody a o výkone väzby] , zákon upravujúci všeobecné konanie pred správnymi orgánmi, zákon o vysokých školách, [zákon o cestovných dokladoch] , [zákon o zbraniach a strelive] ,zákon o geodézii a kartografii.

Federálne zhromaždenie prijíma ďalej zákony, pri ktorých - okrem výnimiek ustanovených ústavnými zákonmi - výkon patrí v plnom rozsahu orgánom republík, a to [Zákon o rodine] , [Občiansky zákonník] , [Občiansky súdny poriadok] , [zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom] , [Trestný zákon] , [Trestný poriadok] , [zákon o výkone trestu odňatia slobody a o výkone väzby] , zákon upravujúci všeobecné konanie pred správnymi orgánmi, zákon o vysokých školách, [zákon o zbraniach a strelive] , zákon o geodézii a kartografii. Vykonávanie úkonov podľa Trestného poriadku Zborom národnej bezpečnosti v činoch proti bezpečnosti štátu prislúcha orgánom federácie.

Pokiaľ to vyžaduje jednota právneho poriadku, uskutočňuje Federálne zhromaždenie zásadnú zákonodarnú úpravu vo veciach starostlivosti o zdravie ľudu, sústavy základných a stredných všeobecnovzdelávacích i odborných škôl, vo veciach spolčovania a zhromažďovania, národností, autorského práva, o pomeroch cirkví a náboženských spoločností a vo veciach lesného a vodného hospodárstva.

Pokiaľ to vyžaduje jednota právneho poriadku, uskutočňuje Federálne zhromaždenie zásadnú zákonodarnú úpravu vo veciach starostlivosti o zdravie ľudu, bývania a tvorby životného prostredia sústavy základných a stredných všeobecnovzdelávacích i odborných škôl, vo veciach spolčovania a zhromažďovania, národností, autorského práva, o pomeroch cirkví a náboženských spoločností a vo veciach lesného a vodného hospodárstva, vybavovania sťažností a podnetov pracujúcich, ako aj vo veciach sporiteľní a poisťovní.

Hospodárstvo Československej socialistickej republiky je integráciou dvoch národných ekonomík, českej a slovenskej. Rozvíja sa na základe socialistickej hospodárskej sústavy.

Hospodárstvo Československej socialistickej republiky je jednotné a rozvíja sa na základe socialistickej hospodárskej sústavy.

Český a slovenský národ sú ekonomicky svojbytné. Česká socialistická republika a Slovenská socialistická republika hospodária s vytvoreným spoločenským produktom s výnimkou tej časti, ktorej správu zverili Československej socialistickej republike na zabezpečenie spoločných potrieb a záujmov. Hospodárstvo v Československej socialistickej republike sa rozvíja vo vzájomnej spolupráci a za pomoci obidvoch národov.

Český a slovenský národ spájajú v československej federácii svoje úsilie v záujme intenzívneho rozvoja socialistického hospodárstva. Československá socialistická republika, Česká socialistická republika a Slovenská socialistická republika hospodária s vytvoreným spoločenským produktom v súlade s národohospodárskymi plánmi Československej socialistickej republiky. Hospodárstvo v Československej socialistickej republike sa rozvíja vo vzájomnej spolupráci a za pomoci oboch národov a všetkých národností Československej socialistickej republiky.

Hospodárstvo v Československej socialistickej republike sa plánovite rozvíja v podmienkach jednotného socialistického trhu, založeného na jednej mene, na voľnom pohybe pracovných síl, na voľnom pohybe peňažných fondov, na jednotnej sústave riadenia a na jednotných zásadách hospodárskej politiky.

V jednotnom plánovanom hospodárstve Československej socialistickej republiky sa uplatňujú jednotná úprava socialistického spoločenského vlastníctva, jedna mena, jednotná hospodárska politika, jednotná sústava riadenia a jednotná politika zamestnanosti a rozmiestňovania pracovných síl.

Úlohou federálnych orgánov je predovšetkým zabezpečiť optimálne zameranie hospodárskeho rozvoja, ovplyvňovať vzťahy, ktoré vznikajú pri rozdeľovaní spoločenského produktu a národného dôchodku, rozvíjať hospodárske styky so zahraničím, vytvárať jednotné podmienky na pôsobenie ekonomického systému a na rozvíjanie hospodárskej demokracie a podporovať pokrokové formy integrácie podnikov medzi obidvoma republikami. Významnou úlohou Československej socialistickej republiky je vyrovnávanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi obidvoma republikami, najmä vytváraním rovnakých podmienok a možností na tvorbu a použitie národného dôchodku.

Orgány Československej socialistickej republiky zabezpečujú spoločné potreby a záujmy českého a slovenského národa i všetkých národností; riadia orgány a organizácie v odvetviach spravovaných v jej pôsobnosti. Orgány Československej socialistickej republiky vykonávajú pôsobnosť vo veciach správy národného majetku v odvetviach, ktoré riadia. Úlohou orgánov Československej socialistickej republiky je predovšetkým plánovite zabezpečovať optimálne zameranie hospodárskeho rozvoja, rozvíjať hospodárske styky so zahraničím a vytvárať jednotné podmienky pre pôsobenie sústavy plánovitého riadenia; na ten účel ovplyvňovať vzťahy vznikajúce pri rozdeľovaní spoločenského produktu a národného dôchodku a podporovať pokrokové formy integrácie socialistických organizácií. Významnou úlohou Československej socialistickej republiky je vyrovnávanie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi Českou socialistickou republikou a Slovenskou socialistickou republikou, najmä vytváraním rovnakých podmienok a možností pre tvorbu a užitie národného dôchodku.

návrhu zákona, ktorým sa vydávajú zásady nadobúdania a straty štátneho občianstva,