Toto nariadenie vymedzuje poňatie a funkciu plánu i ekonomických nástrojov, ustanovuje zásady ich uplatňovania a určuje právomoc i zodpovednosť jednotlivých orgánov hospodárskeho riadenia a organizácií pri plánovitom riadení národného hospodárstva, ako aj zásady účasti pracujúcich.
(1) Zrušený od 1. 1. 1971.
(2) Zrušený od 1. 1. 1971.
(3) Úlohou ekonomických nástrojov je najmä vytvárať priaznivé podmienky pre súlad podnikových a celospoločenských záujmov a pre dlhodobý záujem podnikov na optimálnom rozvoji a vzbudzovať účinný ekonomický tlak na racionálne rozhodovanie podnikov, iných organizácií a výrobných hospodárskych jednotiek.
(4) Orgány hospodárskeho riadenia sú povinné uplatňovať nástroje plánovitého riadenia tak, aby pôsobili vo vzájomnom súlade na uspokojovanie potrieb spoločnosti v množstve, skladbe, technickej a akostnej úrovni výrobkov a služieb a na zabezpečovanie maximálnej efektívnosti a hospodárnosti. Pritom rešpektujú potreby obrany a bezpečnosti štátu.
(1) Ustanoveniami [prvej] a [šiestej časti] sa spravujú všetky orgány hospodárskeho riadenia a všetky socialistické organizácie.
(2) Ustanovenia [druhej časti] platia pre štátne hospodárske organizácie v priemysle a stavebníctve, príp. pre ďalšie štátne hospodárske organizácie, ktoré určí vláda.
(3) Ustanovenia [tretej časti] platia pre štátne hospodárske organizácie v pôsobnosti Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na úseku poľnohospodárstva, s výnimkou odborového riaditeľstva Poľnohospodárskych stavieb, projektových organizácií, vydavateľstiev a strojových počtovníckych staníc.
(4) Pre hospodárenie ostatných štátnych organizácií platia príslušné ustanovenia [štvrtej časti] .
(5) [Piata časť] platí pre hospodárenie národných výborov a organizácií nimi riadených.
(6) Spôsob hospodárenia organizácie sa spravuje ustanoveniami vzťahujúcimi sa na jej hlavnú činnosť, pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak. Pre rozsiahlejšie ucelené vedľajšie činnosti organizácií (napr. maloobchodná činnosť výrobných organizácií) môže Ministerstvo financií, ak je to nevyhnutné na vytvorenie rovnosti ekonomických podmienok, ustanoviť, že sa tieto vedľajšie činnosti spravujú spôsobom platným pre príslušné odvetvia. *) V sporných prípadoch určí Ministerstvo financií, ktoré ustanovenia [druhej až piatej časti] sa vzťahujú na príslušnú organizáciu.
(7) Ustanovenie [§ 40 ods. 1 písm. a)] platí aj pre účelové dotácie na stavby výrobných a spotrebných družstiev.
(1) Orgánmi hospodárskeho riadenia sa rozumejú ústredné orgány, odborové riaditeľstvá a národné výbory.
(2) Výrobnou hospodárskou jednotkou sa rozumie pre účely tohto nariadenia odborový podnik s pridruženými národnými podnikmi a účelovými organizáciami alebo trust podnikov pozostávajúci z odborového (generálneho) riaditeľstva a podriadených národných podnikov a účelových organizácií. Odborový podnik bez pridružených národných podnikov a účelových organizácií sa za výrobnú hospodársku jednotku považuje iba z hľadiska plánovacieho stupňa; vytvára iba podnikové fondy a odborový fond technického rozvoja.
(3) Odborovým riaditeľstvom sa rozumie podľa tohto nariadenia riaditeľstvo výrobnej hospodárskej jednotky.
(4) Podnikom v zmysle [druhej až piatej časti] sa rozumie odborový podnik bez pridružených národných podnikov a účelových organizácií, hospodárska organizácia podriadená odborovému riaditeľstvu alebo národnému výboru, národný podnik alebo účelová organizácia pridružená k odborovému podniku, ako aj hospodárska organizácia priamo riadená ústredným orgánom. Ustanovenia o podnikoch sa obdobne vzťahujú na odborové riaditeľstvá, pokiaľ ide o ich vlastnú činnosť.
(5) Krajské národné výbory plnia voči hospodárstvu riadenému národnými výbormi všetkých stupňov na území kraja funkciu obdobnú funkcii ústredného orgánu. Národné výbory všetkých stupňov voči podnikom nimi priamo riadeným plnia obdobné funkcie ako odborové riaditeľstvá (ďalej len „riadiace národné výbory“).
(6) Zrušený od 1. 1. 1970.
§ 15 - Zrušený od 1. 1. 1970.
§ 16 - Zrušený od 1. 1. 1971.
Orgány hospodárskeho riadenia sú povinné používať ekonomické nástroje tak, aby v podnikoch vytvárali hmotný záujem zdokonaľovať a rozširovať výrobu, pružne ju prispôsobovať potrebám spoločnosti a zvyšovať produktivitu práce opierajúcu sa o sústavné využívanie novej techniky.
(1) Dlhodobými ekonomickými nástrojmi sú:
a) odvod z hrubého dôchodku alebo odvod zo zisku ( [§ 23] ),
b) odvod zo základných prostriedkov ( [§ 24] ),
c) odvod zo zásob ( [§ 24] ),
d) stabilizačný odvod ( [§ 25] ),
e) odvod z odpisov základných prostriedkov ( [§ 26] ).
(2) Dlhodobé ekonomické nástroje sa ustanovia pred vypracovaním návrhu plánu.
Operatívnymi ekonomickými nástrojmi sú najmä:
(1) Hrubý dôchodok organizácie tvoria tržby z výrobných činností, odovzdania výrobkov, prác a služieb, aktivovania investícií, aktivovania materiálu, tržby z nevýrobných činností, ostatné výnosy, ako aj cenové prirážky (zrážky) a dotácie zvyšujúce tržby po odpočítaní:
a) nákupnej ceny predaných zásob, dane z obratu, tržby z predaných základných prostriedkov, prídelov do rizikového fondu podnikov (v prípadoch, v ktorých sa rizikový fond tvorí z tržieb) a ostatných položiek skracujúcich tržby a výnosy,
b) materiálnych nákladov (spotreba materiálu, výkony výrobnej povahy, odpisy základných prostriedkov vrátane zostatkovej ceny pri ich vyradení a odpisy z predmetov postupnej spotreby),
c) nákladov na služby a výdavkov nevýrobnej povahy (vrátane príspevkov odborovému riaditeľstvu na úhradu nákladov vlastnej činnosti odborového riaditeľstva).
(2) Pokiaľ vláda neustanoví inak, pripočítava sa k hrubému dôchodku prírastok, prípadne odpočíta sa úbytok stavu nedokončených výrobkov, zásob polotovarov vlastnej výroby, výrobkov a zvierat a zmeny zostatkov časového rozlíšenia výnosov a materiálnych nákladov.
(3) Podrobnú náplň jednotlivých zložiek tvorby hrubého dôchodku podľa odsekov 1 a 2 ustanovujú predpisy o účtovníctve. *)
(4) Za dotácie zvyšujúce tržby sa považujú dotácie k cenám a intervencie k cenám predaja. Dotácie, intervencie a príspevky poskytnuté na základe faktúr sú súčasťou tržieb. Odborové riaditeľstvo zahŕňa do ostatných výnosov aj príspevky od podnikov na úhradu nákladov svojej činnosti.
Zisk organizácie tvorí hrubý dôchodok vypočítaný podľa [§ 20] po odpočítaní mzdových nákladov.
(1) Hrubý dôchodok alebo zisk je podnik povinný použiť najskôr na splnenie svojich povinností, a to:
a) predovšetkým na odvody do štátneho rozpočtu alebo do rozpočtu národného výboru,
b) na úhradu poistného, **) poplatkov, úrokov, mánk, škôd a obdobných záväzkov, ako aj pokút, penále a iných sankcií,
c) na úhradu záväzkov vyplývajúcich z úverov na mzdy,
d) na odvody odborovému riaditeľstvu.
(2) Po vykonaní úhrad podľa odseku 1 používa podnik hrubý dôchodok alebo zisk najmä na tvorbu a doplňovanie
a) rezervného fondu,
b) fondu kultúrnych a sociálnych potrieb,
c) fondu výstavby,
d) ďalších účelových fondov,
e) fondu pracujúcich (v podnikoch, ktoré vykonávajú odvod z hrubého dôchodku) alebo fondu odmien (v podnikoch, ktoré vykonávajú odvod zo zisku).
(1) Organizácia, ktorá podlieha dani zo zisku a dani z majetku, je povinná použiť zisk *) najprv na splnenie svojich povinností, a to
a) predovšetkým na úhradu daní a odvodov do štátneho rozpočtu alebo do rozpočtu národného výboru,
b) na odvody odborovému riaditeľstvu,
c) na splnenie svojich ostatných povinností.
(2) Po uskutočnení úhrad podľa odseku 1 používa organizácia zisk najmä na tvorbu a na doplnenie a) rezervného fondu,
b) fondu kultúrnych a sociálnych potrieb,
c) fondu výstavby,
d) ďalších účelových fondov,
e) fondu odmien.
(1) Základom pre výpočet odvodu z hrubého dôchodku podľa [§ 5 zákona č. 83/1966 Zb.] o štvrtom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky (ďalej len „zákon“) ***) je hrubý dôchodok ( [§ 20] ) znížený o odvody zo základných prostriedkov a zo zásob, o odvod poľnohospodárskej dane, o platené poistné **) , o odvody odborovému riaditeľstvu do fondov technického rozvoja, geologických prác a škôd a náhrad a o odvod za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa [§ 28 ods. 2] , ako aj o odvody do cestného fondu. Náhrada straty závodného stravovania sa započítava spôsobom, ktorý ustanoví Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom vnútorného obchodu a s Ústrednou radou odborov.
(2) V prípadoch, v ktorých ústredný orgán podľa [§ 5 ods. 2 zákona] rozhodne, že podnik bude vykonávať odvod zo zisku, je základom pre výpočet odvodu:
a) zisk ( [§ 21] ) znížený o prídely zo zisku do fondu odmien do ustanovenej minimálnej výšky fondu a o odvody zo základných prostriedkov a zo zásob, o odvod poľnohospodárskej dane, o platené poistné, †) o odvody odborovému riaditeľstvu do fondu technického rozvoja, geologických prác a škôd a náhrad a o odvod za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa [§ 28 ods. 2] , ako aj o odvody do cestného fondu; náhrada straty závodného stravovania sa započítava spôsobom, ktorý ustanoví Ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom vnútorného obchodu a s Ústrednou radou odborov;
b) objem všetkých výplat z fondu pracujúcich. ††)
(3) Odvody z hrubého dôchodku alebo zo zisku vykonávajú podniky preddavkove mesačne z hrubého dôchodku alebo zo zisku dosiahnutého od začiatku roka do konca predchádzajúceho mesiaca po odpočítaní odvodov za predchádzajúce mesiace, s výnimkou preddavku za január; súčasťou odvodu zo zisku je aj odvod vypočítaný z úhrnu všetkých výplat z fondu pracujúcich vykonaných od začiatku roka do konca predchádzajúceho mesiaca. V mesiaci januári odvedie podnik preddavok vo výške odvodu z hrubého dôchodku alebo zo zisku za január minulého roku. Tieto preddavky sa zúčtujú podľa ustanovenia [§ 29] .
(4) Odvody z hrubého dôchodku alebo zo zisku platia podniky do štátneho rozpočtu.
(5) Zrušený od 1. 1. 1969.
(6) Dodatkové odvody a dotácie s cieľom nevyhnutného znovurozdelenia prostriedkov upravuje [§ 39] .
(7) Súčasťou odvodu z hrubého dôchodku alebo zo zisku je poistné nemocenského poistenia.
(1) Odvody zo základných prostriedkov podľa [§ 6 zákona] *) vykonáva podnik zo zostatkovej ceny základných prostriedkov (vrátane základných prostriedkov v rezerve), z ceny užívaných investícií a z nedokončených investícií, výstavba ktorých bola uložená ako štátna úloha, ktoré neboli v ustanovenej lehote ukončené [§ 10 ods. 1 písm. b)].
(2) Podniky nie sú povinné vykonávať odvod:
a) zo základných prostriedkov slúžiacich ako samostatné zariadenia **) prevažne bytovým, zdravotníckym, rehabilitačným, výchovným, kultúrnym a telovýchovným účelom, na rekreáciu vlastných zamestnancov (vrátane pionierskej rekreácie ROH) a na závodné stravovanie a ubytovanie,
b) zo samostatných základných prostriedkov slúžiacich výlučne na zlepšenie čistoty vody a ovzdušia, na zaistenie bezpečnosti a na ochranu zdravia pracujúcich,
c) zo základných prostriedkov slúžiacich výlučne na účely civilnej obrany a zvláštne úlohy a zo samostatných investícií rozpočtového plánu a civilnej obrany, pokiaľ sa nevyužívajú pri plnení úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva,
d) zo základných prostriedkov v konzervácii,
e) z pozemkov,
f) z časti ceny základných prostriedkov, ktorá bola v roku 1966 (v experimentujúcich podnikoch aj v roku 1965) uhradená do výšky prídelu z hrubého dôchodku alebo zo zisku, prípadne z investičného úveru, ktorý bol do konca roku 1966 z týchto zdrojov splatený, a to do konca roku 1970,
g) z cestných komunikácií s verejnou prevádzkou,
h) zo základných prostriedkov prenajatých a použitých na účely uvedené v písmenách a) až c).
(3) O zľavách z odvodu zo základných prostriedkov poskytovaných na zabezpečenie oblastnej proporcionality platí [§ 40 ods. 1 písm. b)] .
(4) Odvod zo zásob podľa [§ 7 zákona] vykonáva podnik zo všetkých zásob vrátane zostatkovej ceny predmetov postupnej spotreby v používaní a z nákladov budúcich období.
(5) Odvod zo základných prostriedkov a odvod zo zásob vykonáva podnik mesačne do štátneho rozpočtu vo výške jednej dvanástiny percentnej sadzby ustanovenej pre ročný odvod podľa stavu k poslednému dňu predchádzajúceho mesiaca.
(1) Stabilizačný odvod podľa [§ 8 ods. 1 a 2 zákona] ***) platia do štátneho rozpočtu podniky, ktoré vykonávajú odvod z hrubého dôchodku alebo odvod zo zisku.
(2) Priemerná ročná mzda podľa [§ 8 ods. 1 zákona] sa odvodzuje z počtu pracovníkov a z objemu tvorby mzdových prostriedkov (bez plánovaných ostatných osobných výdavkov) vyplývajúcich z plánu podniku upraveného na základe rozpisu štátneho plánu a štátneho rozpočtu na rok 1966 k 31. decembru 1965. †) Priemernú ročnú mzdu overí a podniku potvrdí priamo nadriadený orgán po dohode s bankou.
(3) Objemom vyplatených miezd podľa [§ 8 ods. 1 a 2 zákona] sa rozumie úhrn všetkých prostriedkov skutočne vyplatených podnikom v bežnom roku z fondu pracujúcich bez ostatných osobných výdavkov.
(4) Ročným prírastkom (úbytkom) počtu pracovníkov podľa [§ 8 ods. 2 zákona] sa rozumie rozdiel medzi skutočným priemerným počtom pracovníkov v bežnom a predchádzajúcom roku. *)
(5) Zo zvýšenia (zníženia) stabilizačného odvodu podľa [§ 8 ods. 2 zákona] sa ustanovujú tieto odchýlky:
a) pre určenie ročného prírastku (úbytku) počtu pracovníkov podniku sa nezapočítava prírastok (úbytok) počtu pracovníkov v oblastiach ustanovených vládou a prírastok (úbytok) počtu pracovníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou;
b) v stavebnej výrobe uskutočňovanej v miestach sústredenej investičnej výstavby a v úzkoprofilových odboroch výroby stavebných hmôt je zvýšenie stabilizačného odvodu 0,3 % objemu vyplatených miezd za každé 1 % ročného prírastku počtu pracovníkov;
c) v okresoch s mimoriadne nízkou intenzitou zamestnanosti obyvateľstva ustanovených vládou je zvýšenie stabilizačného odvodu 0,5 % objemu vyplatených miezd za každé 1 % ročného prírastku počtu pracovníkov.
(6) Zvýšenie stabilizačného odvodu podľa [§ 8 ods. 2 zákona] je najviac 4 % a v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie odseku 5 písm. b) a c) najviac 2 % objemu vyplatených miezd. Vláda môže na návrh Ministerstva financií prerokovaný s ústredným orgánom nadriadeným podniku zvýšiť stabilizačný odvod nad toto obmedzenie pri podnikoch, ktoré neúmerne zvyšujú zamestnanosť na úkor efektívnosti hospodárenia alebo inak v rozpore so spoločenským záujmom.
(7) Podmienky stabilizačného odvodu pre novobudované veľké podniky a veľké závody vláda ustanoví individuálne pri schvaľovaní projektovej (investičnej) úlohy na návrh príslušného ústredného orgánu s prihliadnutím na ekonomickú efektívnosť nových kapacít, a to na čas ich uvádzania do prevádzky. Pre ostatné novobudované podniky a veľké závody, pri ktorých vláda projektovú (investičnú) úlohu neschvaľuje, a pri veľkých rekonštrukciách a modernizáciách jestvujúcich závodov ustanoví podmienky stabilizačného odvodu Ministerstvo financií na návrh príslušného ústredného orgánu.
(8) Orgán priamo nadriadený podniku môže po dohode s bankou upraviť priemernú ročnú mzdu podľa odseku 2, prípadne základ pre výpočet prírastku (úbytku) počtu pracovníkov podľa odseku 4 v prípadoch odôvodnených podstatnými organizačnými zmenami.
(9) Stabilizačný odvod sa platí mesačne preddavkove ( [§ 29 ods. 2] ) vo výške jednej dvanástiny plánovanej sumy ročného odvodu. Orgán priamo nadriadený podniku môže po dohode s Ministerstvom financií povoliť zmenu výšky mesačných preddavkov, najmä z dôvodov sezónnych výkyvov.
(10) Podmienky pre ustanovenie prirážok k stabilizačnému odvodu sú uvedené v [§ 41] .
(1) Podnik odvádza na osobitný účet štátu sumu odpisov základných prostriedkov vo výške vypočítanej zo základu (odsek 2) 1,5-násobkom priemernej podnikovej sadzby odpisov v roku 1966 zníženej o priemernú sadzbu odpisov pripadajúcu na generálne opravy. Odvod sa vykonáva v každom roku rovnakou sumou, dokiaľ celková suma odvedených odpisov nedosiahne základ.
(2) Základom pre ustanovenie ročného odvodu je zostatková cena základných prostriedkov a objem nedokončenej výstavby podľa stavu k 31. decembru 1966 (v cenách a podľa metodiky na rok 1966). Tento základ môže podnik znížiť:
a) o sumu vynaloženú na investičnú výstavbu v roku 1966 (pri schválených experimentoch aj v roku 1965) do výšky prídelu z hrubého dôchodku alebo zo zisku a z investičného úveru,
b) o zostatkovú cenu k 31. decembru 1966 (v cenách a metodike roku 1966) základných prostriedkov prevedených k 1. januáru 1967 do zásob,
c) o zostatkovú cenu základných prostriedkov slúžiacich výlučne na účely civilnej obrany a zvláštne úlohy a samostatných investícií rozpočtového plánu a civilnej obrany, pokiaľ sa nevyužívajú pri plnení úloh štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva,
d) o zostatkovú cenu základných prostriedkov v konzervácii, ktoré sa neodpisujú; v prípade zrušenia konzervácie po 1. januári 1967 sa zostatková cena týchto základných prostriedkov pripočíta k základu pre ustanovenie ročného odvodu,
e) o zostatkovú cenu základných prostriedkov obstaraných z prostriedkov Revolučného odborového hnutia, podnikového fondu pracujúcich alebo pobádacieho fondu bez ohľadu na čas obstarania a fondu kultúrnych a sociálnych potrieb (do výšky prevodu z tohto fondu do fondu obnovy, prípadne odborovej výstavby),
f) o cenu pozemkov, ak je obsiahnutá v základe.
(3) Odvod z odpisov základných prostriedkov vykonáva podnik mesačne vo výške jednej dvanástiny ročného odvodu.
(4) Pri prevode základných prostriedkov zostáva odovzdávajúcemu podniku povinnosť platiť odvod z odpisov základných prostriedkov, pokiaľ sa s preberajúcou organizáciou nedohodne o prevzatí tejto povinnosti.
(5) Podnik nevykonáva odvod z odpisov základných prostriedkov, ak zostatková cena jeho základných prostriedkov je menej než 40 % ich obstarávacej ceny.
(6) Ministerstvo financií môže v súlade so zámermi štátnej hospodárskej politiky na návrh príslušných ústredných orgánov alebo krajských národných výborov (v Slovenskej socialistickej republike okresných národných výborov) znížiť, príp. odpustiť podniku povinnosť platiť odvod z odpisov základných prostriedkov.
(7) Podnik nie je povinný odviesť sumu odvodu z odpisov základných prostriedkov presahujúcu 95 % vytvorených odpisov.
(8) Nadriadený ústredný orgán môže rozhodnúť, že podnik, na ktorý sa vzťahuje odsek 5, 6 alebo 7, bude odvádzať vytvorené odpisy alebo ich časť odborovému riaditeľstvu, ktoré ich použije na investičné potreby výrobnej hospodárskej jednotky.
(1) Podnikom môžu sa uložiť iba tieto dodatkové odvody:
a) na odčerpanie prostriedkov, ktoré podnik získal porušením cenových predpisov; podrobnosti ustanovujú cenové predpisy,
b) odvod vo forme prirážky k odvodu z hrubého dôchodku alebo zo zisku (prirážky k poistnému nemocenského poistenia) podľa osobitných predpisov, *) ak nie je inštalované alebo riadne v prevádzke zariadenie na ochranu pracovníkov alebo ak zariadenie závodov nevyhovuje predpisom o bezpečnosti práce alebo zdravotníckym predpisom,
c) odvod odborovému riaditeľstvu pre nevyhnutné znovurozdelenie prostriedkov podľa [§ 39 ods. 2] ,
d) odvody podľa § 12 a § 83c ods. 2,
e) odvod uložený autorizovanými skúšobňami pri nízkej kvalite výrobkov pri povinnom hodnotení podľa osobitných predpisov,
f) odvod na úhradu nákladov na preškoľovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov, uvoľňovaných a premiestňovaných v súvislosti s likvidáciou neefektívnych prevádzok a s inými racionalizačnými opatreniami, pred nástupom do nového zamestnania ( [§ 29 ods. 5] ),
g) odvod stavebných podnikov, ktorý ustanoví vláda v percentách z jednotnej základne, ktorú na tento účel určí.
(2) Podniky ďalej odborovému riaditeľstvu odvádzajú:
a) príspevky na úhradu nákladov činnosti odborového riaditeľstva,
b) odvody do odborových fondov technického rozvoja, geologických prác a fondu škôd a náhrad, pokiaľ sú tieto fondy zriadené,
c) odvody na vytvorenie centralizovaných prostriedkov výrobnej hospodárskej jednotky,
d) odvody časti odpisov podľa [§ 30 písm. c)] .
(3) Výšku príspevku podľa odseku 2 písm. a) a výšku odvodu odseku 2 písm. b) a c) odborové riaditeľstvo určí oddelene sadzbami, ktoré sú jednotné pre všetky podriadené podniky, a to zo základu, podľa pravidiel a na čas, ktoré určí štatút výrobnej hospodárskej jednotky.
(4) Odvody podľa odseku 1 písm. a), b) a e) a odvod za prekročenie limitu mzdových prostriedkov (§ 12 ods. 1) sa vykonávajú do štátneho rozpočtu, ak nie je ustanovené inak.
(1) Pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe **) sa platí odvod z investičných prostriedkov do štátneho rozpočtu, a to z rovnakých zdrojov, z ktorých sa financuje príslušná stavba. Potrebné prostriedky sa zahŕňajú do iných investícií.
(2) Za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe sa odvádzajú po čas odňatia každoročne do štátneho rozpočtu sumy vo výške ročnej hrubej produkcie rastlinnej výroby; odvod sa platí z hrubého dôchodku alebo zo zisku podniku.
(3) Za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe pre zariadenie staveniska investor platí odvod z investičných prostriedkov.
(4) Odvod za odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe pre investičnú výstavbu zvyšuje obstarávaciu cenu stavby.
(1) Odvody do štátneho rozpočtu sa platia na bankové účty štátneho rozpočtu. Odvod z odpisov základných prostriedkov sa platí na osobitný účet štátu s výnimkou odpisov odvádzaných podľa [§ 30 písm. c)] .
(2) Mesačné odvody (preddavky na odvody) sa vykonávajú najneskôr tretí deň pred koncom každého mesiaca. Vyporiadanie týchto preddavkových odvodov s celoročnou povinnosťou odvodu musí sa vykonať tak, aby sa mohlo zahrnúť ešte do ročného vyúčtovania.
(3) Ak nevykoná podnik, prípadne odborové riaditeľstvo odvody podľa odsekov 1 a 2 včas a v plnej výške, zaplatí príjemcovi za každý deň omeškania pokutu vo výške 1 promile z včas neodvedenej sumy. Z včas neodvedených súm odborovému riaditeľstvu podnik zaplatí pokutu vo výške určenej štatútom výrobnej hospodárskej jednotky.
(4) Výnimky pri sezónnych odvetviach môže povoliť Ministerstvo financií.
(5) Odvod podľa [§ 27 ods. 1 písmeno f)] štvrťročne vykonávajú:
a) odborové riaditeľstvá a hospodárske organizácie priamo riadené ústredným orgánom do osobitného fondu zriadeného na Ministerstve financií jednorazovou sumou za každého uvoľneného pracovníka v príslušnom štvrťroku vo výške 60 % priemernej mesačnej mzdy dosiahnutej vo výrobnej hospodárskej jednotke (hospodárskej organizácii) za minulý rok, a to najneskôr do 25. dňa po uplynutí štvrťroku,
b) hospodárske organizácie podriadené odborovému riaditeľstvu tomuto odborovému riaditeľstvu vo výške a lehote ním určenej.
(1) Na krytie výkyvov v hospodárení je podnik povinný vytvoriť si rezervný fond, ktorého minimálnu výšku ustanoví vláda.
(2) Pokiaľ rezervný fond nedosahuje minimálnu výšku, môžu sa jeho prostriedky použiť len na doplnenie fondu pracujúcich na zabezpečenie výplaty miezd za individuálne výsledky práce a na zabezpečenie minimálneho prídelu do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb. Iba sumy, ktoré prevyšujú minimálnu výšku, môže podnik použiť aj na ostatné účely, pokiaľ vláda neustanoví inak.
(3) Použitie rezervného fondu na účely, pre ktoré sú zriadené fondy podnikov, sa uskutočňuje prevodom do týchto fondov.
(4) Pokiaľ sa nezachová minimálna výška rezervného fondu, nesmie podnik vyplácať podiely na hospodárskych výsledkoch.
So súhlasom nadriadeného ústredného orgánu podniky môžu vytvárať rizikový fond. Spôsob tvorby a použitia tohto fondu ustanoví ústredný orgán po dohode s Ministerstvom financií.
(1) Na financovanie investičnej výstavby, jej projektovej prípravy a iných investícií je podnik povinný zriadiť si fond výstavby.
(2) Fond výstavby sa tvorí prídelom z odpisov základných prostriedkov, prídelom z hrubého dôchodku alebo zo zisku a ďalej z príjmov (tržieb) z predaja základných prostriedkov a investícií a z iných zdrojov podľa osobitných predpisov. Môže sa doplniť prídelmi od nadriadených orgánov (vrátane účelových dotácií zo štátneho rozpočtu), príspevkami od iných podnikov a orgánov a prevodom z iných fondov.
(3) Prostriedky fondu výstavby sa používajú aj na splátky investičných úverov a pôžičiek a na príspevky a pôžičky iným investorom.
(1) Fond kultúrnych a sociálnych potrieb sa tvorí prídelom z hrubého dôchodku alebo zo zisku, a to minimálne vo výške ustanovenej vládou. Dohodou medzi vedením podniku a príslušným orgánom Revolučného odborového hnutia v kolektívnej zmluve môže sa tento prídel zvýšiť; nesmú tým však byť ohrozené úhrady iných záväzkov a potrieb podniku.
(2) O použití prostriedkov fondu kultúrnych a sociálnych potrieb platí osobitný predpis.
(3) Fond kultúrnych a sociálnych potrieb môže sa zvýšiť prevodmi prostriedkov z rezervného fondu a z fondu pracujúcich. Prevody prostriedkov z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb do iných fondov a na iné účely musí schváliť príslušný orgán Revolučného odborového hnutia; nie sú dovolené prevody do fondu pracujúcich a do rezervného fondu.
(4) Pokiaľ podnik nevykoná ustanovený minimálny prídel z hrubého dôchodku (zisku) do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, nesmie vyplácať podiely na hospodárskych výsledkoch.
(1) Zdrojom fondu pracujúcich v podnikoch, ktoré vykonávajú odvod z hrubého dôchodku, je tá časť hrubého dôchodku, ktorá zostane podniku po úhrade jeho povinností a po tvorbe a doplnení ostatných fondov podľa [§ 22] .
(2) V podnikoch, ktoré podliehajú dani zo zisku alebo dôchodkovej dani, a v podnikoch, ktoré vykonávajú odvod zo zisku ( [§ 23 ods. 2] ), sa vytvára fond odmien, ktorý spolu so sumami miezd a ostatných osobných výdavkov zúčtovanými na ťarchu nákladov podniku tvorí fond pracujúcich. Zdrojom fondu odmien je tá časť zisku, ktorá zostane podniku po úhrade jeho povinností a po vytvorení a doplnení ostatných fondov (podľa [§ 22 alebo § 22a] ).
(3) Fond pracujúcich v podnikoch, ktoré vykonávajú odvod z hrubého dôchodku, a fond odmien podnikov, ktoré podliehajú dani zo zisku alebo dôchodkovej dani *) , a podnikov vykonávajúcich odvod zo zisku sa môže doplniť odmenami zo socialistického súťaženia, príspevkami a účelovými dotáciami od nadriadených, príp. iných na to osobitne oprávnených orgánov, a prevodmi z rezervného fondu. Prevody z iných fondov do fondu pracujúcich (fondu odmien) a prevody medzi fondmi pracujúcich (fondmi odmien) podnikov nie sú prípustné.
(4) Prostriedky fondu pracujúcich sa používajú na výplatu všetkých odmien za prácu, a to v peňažnej i v naturálnej forme. Priame výplaty odmien za prácu z iných fondov a zdrojov nie sú prípustné.
(5) Z fondu pracujúcich podnikov vykonávajúcich odvod z hrubého dôchodku a z fondu odmien podnikov podliehajúcich dani zo zisku alebo dôchodkovej dani a podnikov vykonávajúcich odvod zo zisku je možné vnútri podniku po dohode s príslušným orgánom Revolučného odborového hnutia prevádzať prostriedky
a) do rezervného fondu,
b) po dosiahnutí minimálnej výšky rezervného fondu ( [§ 31] ) do všetkých ostatných fondov.
(6) Použitie fondu pracujúcich a postup v prípade nesúladu medzi tvorbou prostriedkov na mzdy a ich potrebou ustanovujú mzdové predpisy, prípadne kolektívne zmluvy.
(1) Obežné prostriedky podnikov sú kryté:
a) prostriedkami podnikov prevádzkovej povahy (obratový fond, stále pasíva, voľné prostriedky podnikových fondov, prechodne nerozdelený hrubý dôchodok alebo zisk a ostatné voľné prostriedky),
b) prevádzkovými úvermi,
c) finančnými prostriedkami poskytnutými na tento účel štátom.
(2) Ak banka odmietne úver, je podnik povinný financovať obežné prostriedky vylúčené z úverovania z vlastných zdrojov, prípadne z prostriedkov poskytnutých odborovým riaditeľstvom a z pôžičiek od iných podnikov.
(3) Prírastky obežných prostriedkov (t. j. zásob, predmetov postupnej spotreby a pohľadávok) oproti stavu k 1. januáru 1968 sa kryjú vlastnými prostriedkami podnikov z rozdelenia hrubého dôchodku alebo zisku podľa [§ 22 ods. 2] alebo [§ 22a ods. 2] . Štátna banka československá môže z tejto zásady povoliť výnimky pri sezónnych a žiadúcich odbytových zásobách, pri zásobách podnikov poskytujúcich služby a v prípadoch určených zásadami úverovej politiky.
(4) O sumy, ktoré sa nepoužili na splnenie povinností ustanovených v odsekoch 2 a 3, musí podnik krátiť podiely na hospodárskych výsledkoch.
Náklady na výskumné a vývojové práce a iné výdavky na technický rozvoj pre potreby podniku sa zahŕňajú do výrobných nákladov podniku.
(1) Odborové riaditeľstvo hospodári oddelene:
a) s vlastnými prostriedkami podnikového charakteru obdobne ako podniky; tieto prostriedky vytvára jednak z tržieb a výnosov vlastných a pridružených činností, jednak z príspevkov podnikov na úhradu nákladov činnosti,
b) s prostriedkami na dočasné znovurozdelenie podľa [§ 39] ,
c) s centralizovanými prostriedkami výrobnej hospodárskej jednotky vytváranými z odvodov podnikov [ [§ 27 ods. 2 písm. b), c) a d)] ] a z dodatkových odvodov, ktoré mu podniky odvádzajú,
d) s ďalšími prostriedkami podľa osobitných predpisov.
(2) Odborové riaditeľstvo vytvára z centralizovaných prostriedkov odborový fond technického rozvoja; môže tiež vytvárať (dopĺňať) rizikový fond obdobne podľa [§ 32] a ďalšie odborové účelové fondy. Nadriadený ústredný orgán môže tvorbu určitého účelového odborového fondu uložiť a ustanoviť preň spôsob hospodárenia. Nadriadený ústredný orgán môže tiež určiť minimálnu výšku odborového fondu technického rozvoja.
(3) Odborové riaditeľstvo, v pôsobnosti ktorého sa ťažia nerastné suroviny, môže vytvárať z centralizovaných prostriedkov, prípadne z prídelu od nadriadeného orgánu fond geologických prác. Tento fond slúži na financovanie predbežného a podrobného geologického prieskumu ložísk vrátane prevodov preskúmaných zásob do vyšších kategórií alebo ich prehodnotenia. Prostriedky tohto fondu nemožno prevádzať do iných fondov a na iné účely. Pravidlá pre tvorbu fondu geologických prác a pre jeho použitie ustanoví Štátna plánovacia komisia po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi.
(4) Odborové riaditeľstvá po odvode sumy podľa [§ 29 ods. 5 písm. a)] hospodária oddelene aj s prostriedkami pre náhradu nákladov na preškoľovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov pred nástupom do nového zamestnania, ktoré im odvádzajú hospodárske organizácie podľa [§ 29 ods. 5 písm. b)] .
(5) S ostatnými centralizovanými prostriedkami odborové riaditeľstvo hospodári podľa svojho rozhodnutia. Nesmie však použiť centralizované prostriedky na krytie svojej podnikovej činnosti a na znovurozdelenie podľa [§ 39] .
(1) Zaostávajúcim podnikom môžu ostatné podniky výrobnej hospodárskej jednotky poskytovať prechodnú výpomoc formou pôžičiek. Tieto výpomoci môže tiež organizovať odborové riaditeľstvo z prostriedkov, ktoré si samo obstará pôžičkami od podriadených podnikov.
(2) Dodatkový odvod podľa [§ 5 ods. 4 zákona] môže odborové riaditeľstvo určiť podniku najneskôr pri prerokovaní návrhu plánu podniku na rok 1967, a to dlhodobe a v absolútnej výške. Takto získané prostriedky môže odborové riaditeľstvo použiť iba na poskytovanie mimoriadnych dotácií podnikom.
(3) Mimoriadna dotácia môže sa poskytnúť len podniku, ktorý o ňu požiada a navrhne opatrenie a lehoty na postupnú likvidáciu svojej finančnej závislosti od dotácií. Program celkovej likvidácie vrátane pravidiel a podmienok dodatkových odvodov a mimoriadnych dotácií odborové riaditeľstvo určí po prerokovaní so zúčastnenými podnikmi.
(4) Ak podnik, ktorému sa poskytuje mimoriadna dotácia, nedodržiava ustanovené pravidlá a opatrenia, môže mu odborové riaditeľstvo dotáciu znížiť alebo odňať.
(5) Podniky vykonávajúce dodatkové odvody musia mať aj po znovurozdelení prostriedkov hrubý dôchodok alebo zisk (po odpočítaní dodatkových odvodov podľa odseku 2) pripadajúci na pracovníka vyšší než ktorýkoľvek príjemca mimoriadnych dotácií po započítaní týchto dotácií. Pokiaľ sa táto podmienka znovurozdelenia lepšie zabezpečí, môže nadriadený ústredný orgán určiť iný ukazovateľ, z ktorého sa bude vychádzať.
(6) Opatrenia a lehoty postupu likvidácie finančnej závislosti podľa odseku 3 sa zahŕňajú do kolektívnej zmluvy.
(7) Ústredný orgán môže so súhlasom vlády znovurozdeľovať prostriedky medzi výrobnými hospodárskymi jednotkami v prípadoch, v ktorých je to odôvodnené povolenými odchýlkami v úrovni rentability pri generálnej úprave veľkoobchodných cien, alebo ak sú ústrednému orgánu podriadené výrobné hospodárske jednotky s rovnakým výrobným programom a s rôznou rentabilitou. Ustanovenia odsekov 1 až 6 platia tu obdobne.
(8) Ústredný orgán môže znovurozdeľovať prostriedky obdobne podľa odsekov 1 až 6 v priamo podriadených podnikoch s výnimkou odborových podnikov.
(1) Rozvoj menej rozvinutých oblastí a regulácia rozvoja aglomerovaných oblastí sa usmerňujú takto:
a) hospodárskym organizáciám, ktoré po 1. januári 1967 začnú v určených oblastiach investičné akcie s cieľom rozvoja svojej činnosti, poskytne sa v rámci prostriedkov vopred ustanovených v štátnom rozpočte účelová dotácia zo štátneho rozpočtu vo výške 15 % z rozpočtových nákladov jednotlivej investičnej akcie. Dotácia sa poskytuje podľa skutočnej realizácie investície vybratej pri výberovom konaní a pri zvýšení rozpočtových nákladov sa jej výška neupravuje. *) Pre oblasti (miesta) určené vládou môže sa účelová dotácia zvýšiť až na 40 % rozpočtových nákladov investičnej akcie začatej po 1. januári 1968. O zvýšení dotácie rozhodnú Ministerstvo financií a Štátna plánovacia komisia;
b) podnikom, na výstavbu ktorých sa poskytla dotácia podľa písm. a), sa po dobu 5 rokov (od lehoty pre prvý odvod zo základných prostriedkov) poskytuje zľava z odvodu zo základných prostriedkov znížením všeobecne ustanovenej percentnej sadzby odvodu o jednu tretinu;
c) s prihliadnutím na odborové a oblastné hľadiská a na situáciu v pracovných silách môžu krajské národné výbory podľa [§ 41] určiť prirážku k stabilizačnému odvodu;
d) príslušný národný výbor môže po dohode s investorom určiť príspevok, ktorý investor odvedie do rozpočtu národného výboru na krytie potrebných doplnkových (prípadne vyvolaných) investícií, ak stavia nové alebo rozširuje doterajšie závody alebo prevádzky. Vláda pred vypracovaním návrhu päťročného plánu ustanoví oblasti, v ktorých príslušný národný výbor môže určiť tento príspevok ako povinnosť investora.
e) zrušené od 1. 1. 1970.
(2) Oblasťami podľa odseku 1 písm. a), b) a d) sa rozumejú okresy, časti okresov a miesta vyhlásené vopred vládou. Prípadné zmeny v zozname oblastí platia len pre novozačínané akcie; rozostavané alebo už uskutočnené akcie sa posudzujú podľa zoznamu oblastí platného v čase ich začatia. Obdobne sa postupuje aj pri oblastiach podľa [§ 25 ods. 5] .
(3) Nástroje podľa odseku 1 sa neuplatňujú pri výstavbe líniových a smerových stavieb (napr. komunikácií, produktovodov) a pri energetických a banských stavbách.
(1) Krajské národné výbory môžu so súhlasom Štátnej plánovacej komisie zaviesť v rozvinutých priemyslových oblastiach s nedostatkom pracovných síl prirážku k stabilizačnému odvodu podľa [§ 8 ods. 3 zákona] a postihnúť ňou najmä tie podniky, ktoré postupujú pri hospodárení s pracovnými silami v rozpore s koncepciou rozvoja jednotlivých oblastí. Prirážka sa môže vzťahovať na celé podniky, na ich jednotlivé závody, prípadne na obdobné organizačné jednotky na území príslušného kraja, okresu alebo miesta. Platením prirážky podniky prispievajú na úhradu výdavkov vznikajúcich národným výborom v súvislosti so sústreďovaním a rastom výrobných síl.
(2) Prirážka k stabilizačnému odvodu sa určí až do výšky 2 % celkového objemu vyplatených miezd v bežnom roku ( [§ 25 ods. 3] ) pracovníkom príslušného podniku alebo závodu, príp. obdobnej organizačnej jednotky. Výška prirážky sa diferencuje podľa objektívneho zhodnotenia vplyvu jednotky na vývoj stavu zdrojov pracovných síl a s prihliadnutím na spoločenský význam príslušného podniku.
(3) Návrh na určenie prirážky a jej výšku predkladá krajský národný výbor Štátnej plánovacej komisii po prerokovaní s príslušnými okresnými národnými výbormi (prípadne mestskými národnými výbormi) a s príslušnými podnikmi, odborovými riaditeľstvami a ústrednými orgánmi, a to najneskoršie v lehote na predloženie návrhu plánu. Rozhodnutie o určení prirážky krajský národný výbor oznámi podnikom pred začiatkom plánovaného obdobia.
(4) Prirážka k stabilizačnému odvodu nebude sa uplatňovať v oblastiach ustanovených podľa [§ 25 ods. 5 písm. a)] a [c)] , ďalej v organizáciách, v ktorých sa uplatní úľava podľa ustanovenia [§ 25 ods. 5 písm. b)] alebo v ktorých sa vôbec nezvyšuje stabilizačný odvod podľa prírastku počtu pracovníkov, a v stavebných organizáciách.
(5) Prirážku k stabilizačnému odvodu platí podnik mesačne preddavkove do rozpočtu krajského národného výboru, na území ktorého sú umiestnené jednotky, na ktoré sa vzťahuje prirážka, a to vo výške jednej dvanástiny plánovanej ročnej výšky prirážky k odvodu a spôsobom ustanoveným v [§ 29] . Krajský národný výbor môže povoliť podniku zmenu obdobia splácania a výšky preddavkov. Ročná výška prirážky sa určí podľa skutočných výplat miezd v bežnom roku.
(6) Prijaté prirážky k stabilizačnému odvodu rozdelí krajský národný výbor takto: 50 % pridelí príslušnému mestskému alebo miestnemu národnému výboru, 30 % príslušnému okresnému národnému výboru a 20 % si ponechá. Krajský národný výbor môže po prerokovaní s príslušnými národnými výbormi (príp. s národnými výbormi na území iného kraja) podľa miestnych podmienok týchto národných výborov určiť vopred aj iný pomer delenia prirážky k stabilizačnému odvodu.
(7) Prirážka k stabilizačnému odvodu priemyslových podnikov sa podľa [§ 7 písm. a) zákona č. 8/1968 Zb.] zvyšuje o 2 % z celkového objemu miezd vyplatených v bežnom roku ( [§ 25 ods. 3] ) pracovníkom príslušného podniku alebo závodu, prípadne obdobnej organizačnej jednotky. Sumu zodpovedajúcu tomuto zvýšeniu odvedú podniky do štátneho (ústredného) rozpočtu. Vláda osobitným opatrením ustanoví rozvinuté priemyslové oblasti (miesta) s nedostatkom pracovných síl, ako aj odvetvia alebo odbory, na ktoré sa zvýšenie prirážky k stabilizačnému odvodu vzťahuje.
(1) Pohyb cenovej úrovne odvetví a odborov, prípadne dôležitých skupín výrobkov vymedzuje v súlade s cieľmi a podmienkami ďalšieho rozvoja národného hospodárstva plán vývoja cenovej úrovne, ktorý je základom centrálneho riadenia cenovej politiky. Ak nemožno účel sledovaný plánom vývoja cenovej úrovne dosiahnuť iným spôsobom, cenová úroveň odvetví a odborov, príp. dôležitých skupín výrobkov môže sa v nevyhnutnom rozsahu ustanoviť záväzne.
(2) Centrálne usmerňovanie cien, úverovanie a úročenie a nástroje priamej regulácie miezd upravujú osobitné predpisy.
(3) Základnú koncepciu a nástroje cenovej, úverovej, úrokovej a mzdovej politiky na obdobie dlhodobého plánu vláda ustanoví súčasne so smernicou k plánu; zásady a spôsob jej vykonávania v jednotlivých rokoch ustanoví najneskoršie s vykonávacím plánom.
Podniky a odborové riaditeľstvá môžu použiť prostriedky zo štátneho rozpočtu len na účely, na ktoré boli poskytnuté.
(1) Základným zdrojom financovania investičnej výstavby sú vlastné prostriedky podnikov a z nich splácaný úver.
(2) Odborové riaditeľstvo môže na zabezpečenie rozvoja odboru sústreďovať finančné prostriedky na investície celoodborového významu. V súlade so štatútom výrobných hospodárskych jednotiek využíva na to (okrem bankových úverov) najmä:
(3) Spôsob financovania investičnej výstavby, pravidlá výberového konania, zásady poskytovania dotácií na investície a zásady združovania investičných prostriedkov, pôžičiek medzi podnikmi a úverovanie investícií ustanovujú osobitné predpisy.
(1) Pri vypracovaní ročnej uzávierky podnik zistí definitívnu výšku hrubého dôchodku alebo zisku, zhodnotí výsledky hospodárenia za uplynulé obdobie, vykoná záverečné vyporiadanie svojich záväzkov a rozhodne o definitívnom rozdelení hrubého dôchodku alebo zisku. Rovnako postupuje i odborové riaditeľstvo za celú výrobnú hospodársku jednotku.
(2) Zostatky finančných prostriedkov podniku a výrobnej hospodárskej jednotky sa koncom roka prevádzajú do nasledujúceho roka.
(1) Pre štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi platia ustanovenia [druhej časti] , pokiaľ nie je ustanovené v tomto paragrafe inak.
(2) Štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi
a) nepoužívajú formy odvodu zo zisku ( [§ 23 ods. 2] ) *) ;
b) neplatia pre ne ustanovenia [§ 38] o prostriedkoch výrobnej hospodárskej jednotky, [§ 27 ods. 2 písm. a)] o príspevkoch podnikov na úhradu nákladov činnosti národného výboru a [§ 27 ods. 2 písm. b) a c)] o odvodoch podnikov na vytvorenie centralizovaných prostriedkov;
c) odvody z hrubého dôchodku ( [§ 23] ), zo základných prostriedkov a zo zásob ( [§ 24] ) a stabilizačný odvod ( [§ 25] ) vykonávajú do rozpočtu riadiaceho národného výboru, **)
d) odvod podľa [§ 27 ods. 1 písm. f)] vykonávajú riadiacemu národnému výboru vo výške a lehote ním určenej. Riadiaci národný výbor (s výnimkou krajského národného výboru) odvedie sumu vo výške podľa [§ 29 ods. 5 písm. a)] okresnému národnému výboru (v lehote ním určenej) a ten potom súhrnne krajskému národnému výboru v lehote ním určenej. Krajské národné výbory vykonávajú odvod podľa [§ 29 ods. 5 písm. a)] . Riadiace národné výbory môžu centralizovať prostriedky obdobne ako odborové riaditeľstvá ( [§ 38 ods. 4] ), a to účelove vo fonde rezerv a rozvoja.
(3) V krajských podnikoch knižného maloobchodu, Reštauráciách a jedálňach, Uhoľných skladoch a v podnikoch komunálnych služieb sa do 31. decembra 1970 zvýšenie stabilizačného odvodu z prírastku počtu pracovníkov neuplatňuje. Pre podniky Reštaurácií a jedální a Uhoľných skladov platí aj ustanovenie [§ 59 ods. 1 písm. b)] . Pre podniky Zberných surovín, odbytu a zásobovania a pre ústavy kozmetiky platí úľava zo stabilizačného odvodu podľa [§ 25 ods. 5 písm. b)] . Pre všetky podniky uvedené v tomto odseku je sadzba odvodu zo základných prostriedkov 3 %; odvod zo zásob nevykonávajú.
(4) Pre podniky miestneho priemyslu je sadzba odvodu zo základných prostriedkov 3 %. Stabilizačný odvod sa týmto podnikom do 31. decembra 1970 nezvyšuje podľa [§ 8 ods. 2 zákona] za tú časť ročného prírastku počtu pracovníkov, ktoré zodpovedá podielu zákazkovej výroby pre obyvateľstvo, údržbárskej a opravárskej činnosti a služieb z prírastku celkových výkonov. Ak podiel týchto prác z celkových výkonov presiahne 50 %, celkové zvýšenie stabilizačného odvodu môže byť najviac 2 % z objemu vyplatených miezd. Podnikom miestneho priemyslu nemožno určiť prirážku k stabilizačnému odvodu, ak uvedený podiel činností presiahne 50 % z celkových výkonov; v ostatných prípadoch túto prirážku nemožno určiť z tej časti vyplatených miezd, na ktorú sa nevzťahuje zvýšenie stabilizačného odvodu. Za podiel uvedených činností z celkových výkonov sa taktiež nevykonáva odvod zo zásob.
(5) Pre podniky Československej automobilovej dopravy platí úľava zo stabilizačného odvodu podľa [§ 25 ods. 5 písm. b)] . Sadzba odvodu zo základných prostriedkov je 6 % s výnimkou základných prostriedkov autobusových staníc, z ktorých je 3 %. Pre odvod z odpisov základných prostriedkov platí ustanovenie [§ 26] , s výnimkou základných prostriedkov slúžiacich osobnej doprave, z ktorých sa odvod nevykonáva.
(6) Pre okresné (mestské) stavebné podniky, národné podniky Cesty a Československé automobilové opravovne platí úľava zo stabilizačného odvodu podľa [§ 25 ods. 5 písm. b)] . Národné podniky Cesty a okresné (mestské) stavebné podniky môžu vytvárať podnikový fond geologických prác primerane podľa ustanovenia [§ 38 ods. 3] ; fond sa tvorí prídelmi z hrubého dôchodku, o ktoré je taktiež znížený základ pre výpočet odvodu z hrubého dôchodku. Za podiel zákazkovej výroby pre obyvateľstvo, údržbárskej a opravárskej činnosti a služieb z celkových výkonov okresné (mestské) stavebné podniky nevykonávajú odvod zo zásob.
(7) Pre projektové ústavy platí ustanovenie [§ 61 ods. 1 písm. c)] o určení priemernej mzdy ústavom pre výpočet základu stabilizačného odvodu. Odvod zo základných prostriedkov sa nevykonáva.
(8) Na podniky pre film, koncerty a estrády sa vzťahuje úľava zo stabilizačného odvodu podľa [§ 25 ods. 5 písm. b)] . Odvod zo základných prostriedkov sa nevykonáva.
(9) Pre podniky bytového hospodárstva neplatia ustanovenia [§ 23*) až 26] , [31, 32] , [39 a 40 ods. 1 písm. a) až c)] . Fond pracujúcich ( [§ 35] ) sa celý tvorí na ťarchu nákladov; nevyplácajú sa podiely na hospodárskych výsledkoch. Odpisy podniky používajú na úhradu vlastnej investičnej výstavby a zvyšujúcu časť odpisov odvádzajú do rozpočtu riadiaceho národného výboru.
(10) Organizácie mestského hospodárstva majú režim hospodárenia podľa toho, či ide o hospodárske alebo rozpočtové organizácie. Pri organizáciách mestského hospodárstva, príp. pri iných organizáciách so zlúčenou hospodárskou i rozpočtovou činnosťou určí riadiaci národný výbor spôsob hospodárenia. Organizácie sa zaraďujú do odvetvia (druhu činnosti), ktoré má v organizácii najväčší podiel; v hospodárskych organizáciách sa použijú ekonomické nástroje a sadzby podľa príslušnosti k tomuto odvetviu (činnosti).
(11) Štátne majetky riadené národnými výbormi sa spravujú ustanoveniami [tretej časti] ; platia pre ne aj ustanovenia odseku 2 tohto paragrafu a [§ 71] .
(12) Pre príspevkové organizácie riadené národnými výbormi platí ustanovenie [§ 69] .
(1) Riadiace národné výbory voči podnikom, ktoré riadia, môžu s cieľom nevyhnutného znovurozdelenia prostriedkov z odvodov z hrubého dôchodku vopred a dlhodobe určiť:
a) dodatkové odvody a mimoriadne dotácie, príp. pôžičky podľa [§ 39 ods. 1 až 6] ;
b) percentné prirážky a zľavy k sadzbe odvodu z hrubého dôchodku (najmä v prípadoch trvale odlišných podmienok a značne rozdielnej rentability v cenách).
(2) Riadiace národné výbory môžu po dohode s krajským národným výborom uskutočňovať znovurozdelenie podľa odseku 1 taktiež v experimentujúcich podnikoch.
(1) Príjmy národných výborov od ústredne riadených, príp. iných organizácií tvoria najmä:
a) zrušené od 1. 1. 1969;
b) dobrovoľné príspevky organizácií národným výborom ( [§ 86] );
c) príspevky investorov na krytie potrebných doplnkových a vyvolaných investícií [ [§ 40 ods. 1 písm. d)] ];
d) pokuty, náhrady a poplatky od organizácií vyberané národnými výbormi podľa osobitných predpisov;
e) prirážky k stabilizačnému odvodu ( [§ 41] ).
f) sumy z osobitného fondu na Ministerstve financií na úhradu vyplatených príspevkov na hmotné zabezpečenie pracovníkov pred nástupom do nového zamestnania.
(2) Zrušený od 1. 1. 1969.
Každý národný výbor zostavuje a schvaľuje svoj rozpočet a hospodári podľa neho. Národné výbory pritom vychádzajú z finančných zdrojov, t. j. z tvorby vlastných príjmov, z výšky doplnkových zdrojov, dotácií a subvencií z vyššieho rozpočtu, príp. z možností získať úverové prostriedky a z odvodu do vyššieho rozpočtu.
(1) Základnými ekonomickými nástrojmi pre ovplyvňovanie rozvoja hospodárstva národných výborov sú najmä dlhodobé súhrnné finančné vzťahy (dotácia, príp. odvod) k ústrednému rozpočtu (k rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa) a účelové subvencie.
(2) Dlhodobým súhrnným finančným vzťahom sa rozumie dotácia z rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa (z ústredného rozpočtu), príp. odvod do rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa (ústredného rozpočtu). Dlhodobý súhrnný finančný vzťah sa ustanovuje spravidla na 5 rokov, najmenej však na 3 roky.
(3) Pri určení dlhodobého súhrnného finančného vzťahu sa neberú do úvahy doplnkové zdroje národných výborov.
(4) Subvencie sa môžu poskytnúť na plánované a mimoriadne úlohy celospoločenského významu a majú účelový charakter. Rozsah plánovaných subvencií z ústredného rozpočtu ustanoví vláda.
(5) Nevyčerpané subvencie poskytnuté z ústredného rozpočtu prepadajú po uplynutí obdobia, na ktoré boli ustanovené.
(6) Ministerstvo financií po prerokovaní s príslušnými krajskými národnými výbormi môže v prípade potreby uskutočňovať znovurozdelenie nečerpaných subvencií poskytovaných z ústredného rozpočtu medzi jednotlivými krajmi.
(1) Národné výbory kryjú svoje potreby v rozpočte týmito zdrojmi:
a) vlastnými plánovanými príjmami;
b) doplnkovými zdrojmi;
c) dotáciou, príp. subvenciami z vyššieho rozpočtu;
d) úverom.
(2) Doplnkové zdroje národných výborov tvoria:
a) prostriedky fondov rezerv a rozvoja z minulých rokov;
b) docielené vyššie (nadplánové) príjmy a nevyčerpané výdavkové prostriedky bežného roka s výnimkou nevyčerpaných subvencií;
c) výnos dane z dôchodku platenej jednotnými roľníckymi družstvami a štátnymi majetkami;
d) ďalšie neplánované príjmy bežného roka v rozsahu ustanovenom Ministerstvom financií.
(3) Plánované príjmy národných výborov s výnimkou subvencií a úverov, ako i všetky doplnkové zdroje národných výborov nie sú účelové; národné výbory môžu ich používať na financovanie ktoréhokoľvek výdavku v rozpočte. *)
(1) Národné výbory hospodária podľa nimi schválených rozpočtov. Vytvárajú si vo svojich rozpočtoch rezervu, a to v potrebnom a ekonomicky odôvodnenom rozsahu (rozpočtová rezerva).
(2) Finančné vyporiadanie vykonáva národný výbor vo vlastnej právomoci. Prebytok hospodárenia prevedie do fondu rezerv a rozvoja; z prostriedkov fondu rezerv a rozvoja uhradí prípadný schodok hospodárenia. Ak národný výbor nemá vo fonde rezerv a rozvoja dostatok prostriedkov na úhradu schodku, použije úver alebo ho uhradí na ťarchu rozpočtu budúceho roka. Voči rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa vyrovnáva len dotáciu alebo odvod do výšky plánu a subvencie podľa skutočného čerpania. Obdobne postupuje krajský národný výbor voči ústrednému rozpočtu za hospodárstvo riadené národnými výbormi na území kraja.
(3) Ministerstvo financií ustanoví zásady pre rozpočtové hospodárenie národných výborov.
(4) V závažných prípadoch porušenia finančnej a rozpočtovej disciplíny môže vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií krátiť národným výborom prostriedky poskytované z ústredného rozpočtu, príp. určiť národným výborom odvod finančných prostriedkov do ústredného rozpočtu. Obdobne postupuje národný výbor vyššieho stupňa voči národnému výboru nižšieho stupňa.
(1) Národný výbor vyššieho stupňa môže poskytnúť z rozpočtu alebo z fondu rezerv a rozvoja ( [§ 79] ) prechodnú výpomoc národným výborom nižšieho stupňa. Krajským národným výborom môže poskytnúť prechodnú výpomoc Ministerstvo financií.
(2) Na zabezpečenie potrieb rozvoja hospodárstva riadeného národným výborom môže sa poskytovať úver, ktorý uhradí národný výbor zo svojich prostriedkov.
(1) Národné výbory všetkých stupňov vytvárajú fond rezerv a rozvoja.
(2) Zdrojom fondu rezerv a rozvoja sú v zásade prostriedky fondov rezerv a rozvoja z minulých rokov a prebytky hospodárenia bežného roka ( [§ 77 ods. 2] ). Národné výbory môžu prevádzať do fondu rezerv a rozvoja doplnkové zdroje uvedené v [§ 76 ods. 2 písm. b) až d)] už v priebehu roka.
(3) Prostriedky fondu rezerv a rozvoja národné výbory používajú podľa svojho uváženia. **) Na zvyšovanie mzdových prostriedkov rozpočtových organizácií a odmien pracovníkov a funkcionárov národných výborov môžu sa však použiť prostriedky fondu rezerv a rozvoja len podľa všeobecne platných predpisov.
(4) Zostatky prostriedkov fondu rezerv a rozvoja sa koncom roka prevádzajú do nasledujúceho roka.
(1) Výnimky z tohto nariadenia môže povoliť vláda.
(2) Výnimky z ustanovení [§ 68 a 69] môže povoliť Ministerstvo financií.
(3) Zrušený od 1. 1. 1971.
(4) Pri likvidácii celých závodov a samostatných, miestne odlúčených veľkých prevádzok, príp. obdobných organizačných celkov (ďalej len „závody“) môže Ministerstvo financií na návrh príslušného ústredného orgánu alebo krajského národného výboru povoliť tieto výnimky:
a) podnik nezvyšuje odpisy o zostatkovú cenu základných prostriedkov likvidovaných závodov,
b) ustanovenie o zvýšení stabilizačného odvodu z prírastku počtu pracovníkov sa netýka pracovníkov prevedených do iných podnikov.
(5) Pri likvidácii podnikov, prípadne závodov môže Ministerstvo financií na návrh príslušného ústredného orgánu alebo krajského národného výboru povoliť:
a) odklad odvodov z odpisov základných prostriedkov do konečného vyporiadania majetkových vzťahov podniku, prípadne upraviť výšku týchto odvodov podľa výsledku likvidácie,
b) zníženie, prípadne odpustenie povinnosti platiť odvod z odpisov základných prostriedkov podniku, ktorý nemôže pri prevode základného prostriedku na inú organizáciu previesť aj povinnosť odvodu z odpisov tohto základného prostriedku, ak by inak príjmy z likvidácie nestačili na úhradu záväzkov likvidujúceho podniku,
c) zníženie zostatkovej ceny základných prostriedkov, ktoré podnik prevádza do správy (vlastníctva) inej organizácie alebo ktoré naďalej používa na náhradnú výrobu, a to bez zúčtovania tohto zníženia na ťarchu nákladov.
(1) Podľa tohto nariadenia sa vykonávajú odvody z hrubého dôchodku alebo zo zisku a dodatkové odvody od augusta 1967.
Pokiaľ ide o finančné vzťahy organizácií k štátnemu rozpočtu a k rozpočtom národných výborov, postupuje sa podľa neho od začiatku roka 1968.
Podľa [§ 23 ods. 1 písm. e) zákona č. 133/1969 Zb.] pre daňovníkov dane zo zisku a dane z majetku sa nepoužijú ustanovenia [§ 3 ods. 6 druhej vety] , [§ 18 ods. 1 písm. a) až d)] a [ods. 2] , [§ 20 až 25] , [§ 40 ods. 1 písm. c)] , [§ 41] , [§ 45 ods. 1 druhej vety] , [§ 46 písm. c)] , [§ 47 ods. 2 písm. a) až d)] , [§ 49] , [§ 50 ods. 3] , pokiaľ ustanovuje odchýlky, [§ 64 ods. 1 až 3] , [§ 65 písm. a)] , [c) a d)] [pokiaľ ide o vzťah k [§ 59 ods. 1 písm. b)] ], [§ 66 písm. b), c)] a [e)] , [§ 67] a [70 vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb.]
(1) Pokiaľ je vládnym nariadením upravené rozpisovanie záväzných úloh, záväzných limitov a pod. ústrednými orgánmi, rozumejú sa tým nadriadené ústredné orgány vo vzťahu k organizáciám, ktoré spravujú.
(2) Pokiaľ vládne nariadenie upravuje spôsob platenia odvodov do štátneho rozpočtu, rozumie sa tým štátny rozpočet príslušnej národnej republiky podľa sídla organizácie, ak nejde o platby, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu federácie.
(3) Pokiaľ sa vládnym nariadením zveruje pôsobnosť krajským národným výborom, patrí táto pôsobnosť v Slovenskej socialistickej republike orgánom podľa zákona Slovenskej národnej rady [č. 72/1969 Zb.] o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike.
(1) Dodatkový odvod podľa [§ 5 ods. 4 zákona č. 83/1966 Zb.] o štvrtom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky a [§ 39 ods. 2 vládneho nariadenia] môže odborové riaditeľstvo určiť podniku na rok 1970 nový, pokiaľ zmena alebo určenie odvodu je nevyhnutné v dôsledku zákona [č. 133/1969 Zb.] , ktorým sa ustanovujú zásady pre zákony národných rád o podnikových daniach a príspevku na sociálne zabezpečenie. V iných prípadoch môže odborové riaditeľstvo tak urobiť len so súhlasom nadriadeného orgánu. Pokiaľ sa znovurozdelenie týka podnikov v oboch republikách, musí sa vopred dohodnúť s príslušnými ústrednými orgánmi oboch republík. To isté platí obdobne pri znovurozdelení podľa [§ 39 ods. 7 a 8 vládneho nariadenia] .
(2) Ustanovenia § 85 ods. 6 a 7 o pôsobnosti orgánu vykonávajúceho funkciu orgánu hospodárskeho riadenia platia i pre organizácie, ktoré vznikli na základe zmluvy o združení, uzavretej pred účinnosťou tohto nariadenia.