Zákon o výkone trestu odňatia slobody

Rozsah osobnej korešpondencie a vecí osobnej potreby sa obmedzí u osoby odsúdenej za obzvlášť závažný trestný čin; [1e)](#poznamky.poznamka-1e) pri ostatných odsúdených sa obmedzí možnosťou ich uloženia v cele.

Rozsah osobnej korešpondencie a vecí osobnej potreby sa obmedzí u osoby odsúdenej za obzvlášť závažný trestný čin, [1e)](#poznamky.poznamka-1e) ktorá je zaradená na výkon trestu do III. nápravnovýchovnej skupiny; pri ostatných odsúdených sa obmedzí možnosťou ich uloženia v cele.

Nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie odsúdených upravujú všeobecné predpisy.

Zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie, poistenie zodpovednosti za škodu a poistenie v nezamestnanosti odsúdených upravujú osobitné predpisy. [1b)](#poznamky.poznamka-1b)

Odsúdený smie prijímať návštevy blízkych osôb [2)](#poznamky.poznamka-2) v rozsahu určenom poriadkom výkonu trestu odňatia slobody pre nápravnovýchovnú skupinu, do ktorej je zaradený. Najmenej však raz za 2 týždne pri zaradení do I. nápravnovýchovnej skupiny, raz za mesiac pri zaradení do II. nápravnovýchovnej skupiny a raz za 6 týždňov pri zaradení do III. nápravnovýchovnej skupiny. Ak je to v záujme jeho nápravy alebo ak je pre to iný závažný dôvod, môže sa mu povoliť návšteva inej osoby. Návštevy odsúdených zaradených do II. a III. nápravnovýchovnej skupiny sa organizujú bez priameho kontaktu. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch výnimočne povoliť vykonanie návštevy iným spôsobom.

Rozsah osobnej korešpondencie a vecí osobnej potreby sa obmedzí u osoby odsúdenej za obzvlášť závažný trestný čin; [1e)](#poznamky.poznamka-1e) pri ostatných odsúdených sa obmedzí možnosťou ich uloženia v cele.

Na požiadanie sa príslušníkom rodiny odsúdeného, ako aj jeho obhajcovi podávajú oznámenia o stave a správaní odsúdeného.

Odsúdený smie prijímať návštevy blízkych osôb [2)](#poznamky.poznamka-2) v rozsahu určenom poriadkom výkonu trestu odňatia slobody pre nápravnovýchovnú skupinu, do ktorej je zaradený. Najmenej však raz za 2 týždne pri zaradení do I. nápravnovýchovnej skupiny, raz za mesiac pri zaradení do II. nápravnovýchovnej skupiny a raz za 6 týždňov pri zaradení do III. nápravnovýchovnej skupiny. Ak je to v záujme jeho nápravy alebo ak je pre to iný závažný dôvod, môže sa mu povoliť návšteva inej osoby. Návštevy odsúdených zaradených do II. a III. nápravnovýchovnej skupiny sa organizujú bez priameho kontaktu. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch výnimočne povoliť vykonanie návštevy iným spôsobom.

Odsúdený si smie za vreckové nakupovať potraviny a iné veci osobnej potreby. Odsúdený môže nakupovať potraviny a iné veci osobnej potreby spravidla bezhotovostným stykom; podrobnosti upraví osobitný predpis.

Odsúdený má právo raz za tri mesiace prijať balík s potravinami a vecami osobnej potreby do hmotnosti piatich kilogramov. Balík možno odsúdenému doručiť len poštou.

Odsúdený smie prijímať balíčky s potravinami a s inými vecami osobnej potreby v rozsahu určenom pre nápravnovýchovnú skupinu, do ktorej je zaradený.

Balík nesmie obsahovať cennosti, alkoholické nápoje, lieky, omamné látky, psychotropné látky, ich prekurzory, jedy a iné obdobné látky, potraviny podliehajúce rýchlej skaze, doma vyrobené potravinové konzervy, tlačoviny alebo predmety propagujúce národnostnú, rasovú, etnickú alebo náboženskú neznášanlivosť, fašizmus alebo iné hnutia smerujúce k potlačeniu práv a slobôd občanov, násilie, krutosť alebo ohrozujúce mravnosť, zbrane, strelivo a akékoľvek predmety, ktoré možno zneužiť na zmarenie účelu výkonu trestu.

peňažná alebo vecná odmena,

finančná odmena do výšky 2 000 Sk,

zákaz prijatia balíčkov až na dobu troch mesiacov,

prepadnutie veci,

prepadnutie veci,

umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až do 20 dní,

umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až do 20 dní,

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 20 dní,

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 20 dní,

umiestnenie do samoväzby až do 20 dní.

Právnické osoby a ústavy sú povinné vytvárať predpoklady na riadne plnenie pracovných úloh odsúdených a dbať o ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Zaradenie odsúdeného do práce je osobitný vzťah medzi právnickou osobou a odsúdeným alebo ústavom a odsúdeným vyplývajúci z povinnosti odsúdeného pracovať. Zaradenie odsúdeného do práce môže zbor skončiť kedykoľvek, a to aj bez uvedenia dôvodu. Na zamestnávanie odsúdených sa primerane použijú ustanovenia § 85, § 93 až 95, § 97, 123, 131, 132, § 146 až 150, § 171 až 181, § 185 až 210, § 217 až 220 Zákonníka práce.

Zaradenie odsúdených do práce u právnických osôb sa uskutoční na základe zmluvy medzi ústavom a právnickou osobou. V zmluve sa zároveň určia podmienky, za ktorých budú odsúdení pracovať.

Právnické osoby a ústavy sú povinné vytvárať predpoklady na riadne plnenie pracovných úloh odsúdených a dbať o ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

V súlade s plnením hlavných úloh zbor organizuje a zabezpečuje aj činnosť zameranú na zamestnávanie odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva a vnútornej prevádzky svojich organizačných zložiek; táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa môžu uhrádzať zo štátneho rozpočtu. Osobitné podmienky financovania a vykonávania tejto činnosti upraví ministerstvo po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Zaradenie odsúdených do práce u právnických osôb sa uskutoční na základe zmluvy medzi ústavom a právnickou osobou. Na zabezpečenie zamestnávania odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva uzatvárajú ústavy s právnickými osobami zmluvy podľa osobitných predpisov. [3c)](#poznamky.poznamka-3c) V zmluve sa zároveň určia podmienky, za ktorých budú odsúdení pracovať.

Kontrolnú činnosť nad zamestnávaním odsúdených vykonávajú orgány zboru. Tým nie je dotknutý výkon kontroly iných oprávnených orgánov.

V súlade s plnením hlavných úloh zbor organizuje a zabezpečuje aj činnosť zameranú na zamestnávanie odsúdených v strediskách vedľajšieho hospodárstva a vnútornej prevádzky svojich organizačných zložiek; táto činnosť nemá podnikateľský charakter a výdavky na ňu sa môžu uhrádzať zo štátneho rozpočtu. Osobitné podmienky financovania a vykonávania tejto činnosti upraví ministerstvo po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Príslušné orgány zboru sú oprávnené vstupovať do prevádzkových objektov a zariadení právnických osôb, kde sa zamestnávajú odsúdení, a požadovať predloženie potrebných dokladov súvisiacich so zamestnávaním odsúdených.

Kontrolnú činnosť nad zamestnávaním odsúdených vykonávajú orgány zboru. Tým nie je dotknutý výkon kontroly iných oprávnených orgánov.

Odsúdeným patrí pracovná odmena podľa vykonávanej práce; nepatrí im náhrada pracovnej odmeny za čas, po ktorý nepracovali.

Odsúdenému patrí pracovná odmena podľa druhu vykonávanej práce, odpracovaného času alebo normy spotreby práce (ďalej len „hrubá pracovná odmena"). Za čas, keď odsúdený nepracoval, náhrada pracovnej odmeny mu nepatrí. Výšku pracovnej odmeny a podmienky jej poskytovania odsúdeným ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Z pracovnej odmeny odsúdeného sa vykonajú zrážky jednak na úhradu výživného pre jeho deti, jednak na úhradu nákladov výkonu trestu. Okrem týchto zrážok možno z pracovnej odmeny odsúdeného vykonávať ďalšie zrážky, ktoré pripúšťajú pracovnoprávne predpisy ako zrážky zo mzdy, a to obdobne podľa pracovnoprávnych predpisov. Rozsah, prípadne aj poradie zrážok z pracovnej odmeny odsúdených ustanoví minister spravodlivosti; pritom prihliadne najmä na to, aby sa podporoval záujem odsúdeného na výsledkoch jeho práce, ako aj záujem na zabezpečení výživy jeho detí.

Z hrubej pracovnej odmeny odsúdeného vykonáva, vykazuje a odvádza zbor zrážky podľa osobitných predpisov [4a)](#poznamky.poznamka-4a) (ďalej len „čistá pracovná odmena"). Z čistej pracovnej odmeny odsúdeného sa vykonávajú zrážky na úhradu výživného na osoby, ktorých výživou je odsúdený povinný vrátane príspevku na úhradu nákladov pri starostlivosti o dieťa v ústavnej alebo ochrannej výchove a zrážky na úhradu trov výkonu trestu. Podrobnosti o zrážkach z pracovnej odmeny a iných príjmov odsúdených ( [§ 29b] ), výške a použití vreckového a úložného a poradí zrážok ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ak však súd nariadi výkon rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny odsúdeného, postupuje sa podľa [Občianskeho súdneho poriadku] a predpisov vydaných na jeho základe.

Ak výkon zrážok z čistej pracovnej odmeny odsúdeného nariadil súd alebo súd výkonom exekúcie poveril súdneho exekútora, postupuje sa podľa osobitných predpisov. [2c)](#poznamky.poznamka-2c)

Časť pracovnej odmeny odsúdeného, ktorá zvyšuje po vykonaní zrážok podľa odseku 2, prípadne podľa odseku 3, sa rozdelí na vreckové a úložné spôsobom, ktorý určí minister spravodlivosti.

Čistá pracovná odmena odsúdeného po vykonaní zrážok podľa odsekov 2 a 3 sa rozdelí na vreckové a úložné.

Z úložného môže odsúdený poskytovať príspevky svojej rodine a plniť svoje záväzky; rozsah a podmienky určí minister spravodlivosti. Zvyšok úložného sa odsúdenému vyplatí bez meškania po prepustení z výkonu trestu.

Odsúdenému nevzniká nárok na minimálnu mzdu podľa osobitného predpisu. [4b)](#poznamky.poznamka-4b)

Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, sa zaradí na výkon iných prospešných prác v ústave alebo mimo neho. Tie je povinný vykonávať v rozsahu najviac 4 hodiny denne, ak mu v tom nebráni zdravotný stav. Ak sa práca vykonáva mimo ústavu, odsúdenému patrí za ňu odmena.

Odsúdený, ktorý nie je zaradený do práce, zaradí sa na výkon iných prospešných prác v ústave alebo mimo ústavu; odsúdený je povinný vykonávať práce v rozsahu najviac štyri hodiny denne, ak mu v tom nebráni vek alebo zdravotný stav. Za výkon iných prospešných prác mimo ústavu patrí odsúdenému hrubá peňažná odmena. Z hrubej peňažnej odmeny odsúdeného sa odvádza preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu. [4c)](#poznamky.poznamka-4c) Za výkon iných prospešných prác podľa tohto zákona sa nepovažuje výkon verejnoprospešných prác podľa osobitného predpisu. [4d)](#poznamky.poznamka-4d)

Nápravnovýchovné ústavy a nápravnovýchovné ústavy pre mladistvých (ďalej len „ústav“) zriaďuje a zrušuje minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“). Vojenské nápravné útvary zriaďuje a zrušuje minister obrany Slovenskej republiky.

Nápravnovýchovné ústavy a nápravnovýchovné ústavy pre mladistvých (ďalej len „ústav“) zriaďuje a zrušuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"). Vojenské nápravné útvary zriaďuje a zrušuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

Ak to vyžaduje zdravotný stav odsúdeného, trest sa na nevyhnutne potrebný čas vykonáva v osobitnej nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „nemocnica“) zriadenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Ak to vyžaduje zdravotný stav odsúdeného, trest sa na nevyhnutne potrebný čas vykonáva v osobitnej nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „nemocnica“) zriadenej ministerstvom.

Ak odsúdený spôsobil svojím zavinením na majetku nápravnovýchovného ústavu škodu, ktorá neprevyšuje sumu 500 Kčs, môže sa mu rozhodnutím riaditeľa nápravnovýchovného ústavu uložiť povinnosť nahradiť ju.

Ak odsúdený zavineným porušením právnej povinnosti spôsobil škodu na majetku štátu v správe ústavu, ktorá neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy, [4b)](#poznamky.poznamka-4b) o jej náhrade rozhodne riaditeľ ústavu.

Výkon rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu ( [§ 32] ) a náklady výkonu trestu, náklady ochrany a dopravy a náklady predvedenia ( [§ 65] ), uskutočňuje zrážkami zo mzdy [8)](#poznamky.poznamka-8) alebo prikázaním pohľadávky podľa osobitných predpisov tá organizačná zložka Zboru, ktorá pohľadávku spravuje.

Výkon rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu podľa [§ 32] , zavinené náklady výkonu trestu podľa [§ 60b] a zvýšené náklady výkonu trestu podľa [§ 60c] , vykonáva zrážkami zo mzdy alebo prikázaním pohľadávky podľa osobitných predpisov [8)](#poznamky.poznamka-8) generálne riaditeľstvo zboru alebo ten ústav, ktorý pohľadávku spravuje.

Podľa odseku 1 sa postupuje aj pri náhrade trov spojených s výkonom väzby. [9)](#poznamky.poznamka-9)

Podľa odseku 1 sa postupuje aj pri náhrade trov spojených s výkonom väzby a zvýšených nákladov výkonu väzby. [9)](#poznamky.poznamka-9)

V priebehu výkonu trestu možno tiež vykonávať súdom uložené ochranné liečenie; bližšie podmienky a spôsob výkonu ochranného liečenia určí minister spravodlivosti po dohode s ministrom zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

V priebehu výkonu trestu možno tiež vykonávať súdom uložené ochranné liečenie; bližšie podmienky a spôsob výkonu ochranného liečenia ustanoví ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Účelom výkonu trestu odňatia slobody je zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a sústavne ho vychovávať k tomu, aby viedol riadny život občana.

Účelom výkonu trestu odňatia slobody je zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a sústavne ho pripravovať k tomu, aby viedol riadny život občana.

Vo výkone trestu sa pre odsúdených vytvárajú také materiálne a kultúrne podmienky života, aby bol zabezpečený ich náležitý telesný a duševný rozvoj. V súlade s tým sa určia náležitosti a podmienky stravovania tak, aby zodpovedali obvyklým hodnotám výživy potrebným na udržanie zdravia a sily, s prihliadnutím na obtiažnosť vykonávanej práce. Náležitosti a podmienky ubytovania a vystrojovania sa určia v súlade so všeobecnými hygienickými požiadavkami a požiadavkami hygienických noriem na hygienické zariadenia, pričom ubytovacia plocha, pripadajúca na odsúdeného, musí byť najmenej 3,5 m 2 , každý odsúdený musí mať zabezpečené lôžko a priestor na uloženie osobných vecí. Odievanie odsúdených musú zodpovedať klimatickým podmienkam a musí dostatočne chrániť ich zdravie.

Vo výkone trestu sa pre odsúdených vytvárajú také materiálne a kultúrne podmienky života, aby bol zabezpečený ich primeraný telesný a psychický rozvoj. V súlade s tým sa určia náležitosti a podmienky stravovania tak, aby zodpovedali odporúčaným výživovým dávkam; pritom sa prihliada na obťažnosť vykonávanej práce a zdravotný stav odsúdeného. Náležitosti a podmienky ubytovania a vystrojovania sa určia v súlade so všeobecnými hygienickými požiadavkami a príslušnými hygienickými normami, [1a)](#poznamky.poznamka-1a) pričom ubytovacia plocha v cele pripadajúca na odsúdeného musí byť najmenej 3,5 m 2 , ktorá sa môže v odôvodnených prípadoch na nevyhnutne potrebný čas zmenšiť. Pre každého odsúdeného musí byť v cele zabezpečené lôžko s matracom, podhlavníkom a prikrývkou a skrinka na uloženie osobných vecí. Cely pre odsúdených zaradených do III. nápravnovýchovnej skupiny sú vybavené sociálnym zariadením a umývadlom s pitnou vodou. Ubytovacie priestory pre ostatných odsúdených sú spravidla vybavené spoločným sociálnym zariadením vrátane umývadla s pitnou vodou. Odievanie odsúdených musí zodpovedať klimatickým a mikroklimatickým podmienkam a musí dostatočne chrániť ich zdravie.

Odsúdený smie prijímať a odosielať korešpondenciu bez obmedzenia. Náčelník ústavu a ním poverená osoba sú oprávnení nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného, s výminkou peticií, sťažností, žiadostí a návrhov adresovaných štátnym orgánom a korešpondencie s akvokátom, adresovanej na jeho pracovisko.

Odsúdený smie prijímať a odosielať korešpondenciu bez obmedzenia. Riaditeľ ústavu a ním poverená osoba sú oprávnení nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného, s výnimkou petícií, sťažností, žiadostí a návrhov adresovaných štátnym orgánom a korešpondencie s advokátom, adresovanej na jeho pracovisko.

Odsúdený smie prijímať návštevy blízkych osôb [1)](#poznamky.poznamka-1) v rozsahu určenom poriadkom výkonu trestu odňatia slobody pre nápravnovýchovnú skupinu, do ktorej je zaradený. Najmenej však raz za 2 týždne pri zaradení do I. nápravnovýchovnej skupiny, raz za mesiac pri zaradení do II. nápravnovýchovnej skupiny a raz za 6 týždňov pri zaradení do III. nápravnovýchovnej skupiny. Ak je to v záujme jeho nápravy alebo ak je pre to iný závažný dôvod, môže sa mu povoliť návšteva inej osoby.

Odsúdený smie prijímať návštevy blízkych osôb [2)](#poznamky.poznamka-2) v rozsahu určenom poriadkom výkonu trestu odňatia slobody pre nápravnovýchovnú skupinu, do ktorej je zaradený. Najmenej však raz za 2 týždne pri zaradení do I. nápravnovýchovnej skupiny, raz za mesiac pri zaradení do II. nápravnovýchovnej skupiny a raz za 6 týždňov pri zaradení do III. nápravnovýchovnej skupiny. Ak je to v záujme jeho nápravy alebo ak je pre to iný závažný dôvod, môže sa mu povoliť návšteva inej osoby. Návštevy odsúdených zaradených do II. a III. nápravnovýchovnej skupiny sa organizujú bez priameho kontaktu. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch výnimočne povoliť vykonanie návštevy iným spôsobom.

V zariadeniach na výkon trestu ( [§ 3] ) sú zariadené knižnice vybavené literatúrou podobne ako verejné knižnice, v ktorých si odsúdení môžu požičiavať knihy podľa vlastného výberu; minister spravodlivosti určí povinnú vybavenosť knižníc právnymi predpismi, právnickou, inou odbornou a náboženskou literatúrou.

V zariadeniach na výkon trestu ( [§ 3] ) sú zriadené knižnice vybavené literatúrou podobne ako verejné knižnice, v ktorých si odsúdení môžu požičiavať knihy podľa vlastného výberu; knižnice sú vybavené aj platnými právnymi predpismi a rôznou odbornou a náboženskou literatúrou.

Odsúdený si smie za vreckové nakupovať potraviny a iné veci osobnej potreby.

Odsúdený si smie za vreckové nakupovať potraviny a iné veci osobnej potreby. Odsúdený môže nakupovať potraviny a iné veci osobnej potreby spravidla bezhotovostným stykom; podrobnosti upraví osobitný predpis.

Odsúdený smie na uplatnenie svojich práv a oprávnených záujmov podávať sťažnosti a žiadosti príslušným orgánom; sťažnosť prípadne žiadosť sa musí orgánu, ktorému je adresovaná, bez meškania odoslať. V zariadeniach na výkon trestu sa vytvárajú také podmienky pre podávanie sťažností a žiadostí odsúdených, aby bola vylúčená možnosť zaobchádzania s nimi inými ako oprávnenými osobami. Náčelník ústavu určí okruh osôb poverených preberaním a odosielaním sťažností a žiadostí a ich evidenciou.

Odsúdený smie na uplatnenie svojich práv a oprávnených záujmov podávať sťažnosti a žiadosti príslušným orgánom; sťažnosť, prípadne žiadosť sa musí bez meškania odoslať orgánu, ktorému je adresovaná. V zariadeniach zboru, v ktorých sa vykonáva trest, sa vytvárajú také podmienky na podávanie sťažností a žiadostí odsúdených, aby bolo vylúčené ich zneužitie. Riaditeľ ústavu určí okruh osôb poverených preberaním a odosielaním sťažností a žiadostí a ich evidenciou.

Ak odsúdený o to žiada, umožní sa mu rozhovor s náčelníkom nápravnovýchovného ústavu, prokurátorom, sudcom alebo orgánom, ktorý vykonáva kontrolu nápravnovýchovného ústavu.

Ak odsúdený o to žiada, umožní sa mu rozhovor s riaditeľom nápravnovýchovného ústavu, prokurátorom, sudcom alebo orgánom, ktorý vykonáva kontrolu nápravnovýchovného ústavu.

Odsúdený má právo na poskytovanie právnej pomoci advokátom, ktorý má oprávnenie v medziach svojho plnomocenstva viesť s odsúdeným korešpondenciu a hovoriť s ním bez obmedzenia. Správa zariadenia na výkon trestu ( [§ 3] ) je povinná vytvoriť podmienky umožňujúce poverenej osobe Zboru nápravnej výchovy rozhovory medzi odsúdeným a advokátom vidieť, nie však počuť. V prípade uvedenom v [§ 10 ods. 2] sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o styku obhajcu s obvineným, ktorý je vo väzbe. [2)](#poznamky.poznamka-2)

Odsúdený má právo na poskytovanie právnej pomoci právnym zástupcom, ktorý má oprávnenie v medziach svojho splnomocnenia korešpondovať s odsúdeným a hovoriť s ním bez obmedzenia. Správa ústavu je povinná vytvoriť podmienky, aby osoba poverená zborom mohla rozhovory medzi odsúdeným a právnym zástupcom vidieť, nie však počuť.

Samosprávy odsúdených sa volia na 1 rok vo všetkých nápravnovýchovných skupinách príslušnými kolektívmi odsúdených v tajných voľbách.

Samosprávy odsúdených v I. nápravnovýchovnej skupine a v otvorených a polootvorených oddeleniach I. a II. nápravnovýchovnej skupiny sa volia na 1 rok príslušnými kolektívmi odsúdených v tajných voľbách; v II. a III. nápravnovýchovnej skupine samosprávy vymenúva riaditeľ ústavu na 1 rok; v odôvodnených prípadoch môže riaditeľ ústavu zvoleného alebo vymenovaného člena samosprávy odvolať. V III. nápravnovýchovnej skupine sa celoústavná samospráva nezriaďuje. V ústavoch, v ktorých odsúdení vykonávajú výnimočný trest, sa samospráva nezriaďuje.

Odsúdení si volia zo svojho stredu oddielové samosprávy a z odsúdených, zvolených do oddielových samospráv, si volia celoústavnú samosprávu.

Podľa odseku 1 sa postupuje pri voľbe, prípadne vymenúvaní odsúdených do celoústavných samospráv.

Poslaním samosprávy odsúdených je viesť odsúdených k samostatnému riešeniu otázok, ktoré súvisia so spôsobom života a s prácou vo výkone trestu, napomáhať dodržiavanie ustanoveného poriadku a disciplíny, zvyšovať pracovnú aktivitu, všeobecné i odborné vzdelanie odsúdených, a tým ich pripravovať na aktívne zapojenie sa do života spoločnosti po prepustení z výkonu trestu. Samospráva sa tiež zaoberá otázkami, ktoré sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; za tým účelom samosprávy odsúdených majú právo navrhovať náčelníkovi ústavu udelenie disciplinárnej odmeny ( [§ 19] ) a uloženie disciplinárnych trestov ( [§ 20] ), prerokúvať s náčelníkom ústavu alebo ním poverenou osobou zameranie a obsah nápravnovýchovnej činnosti, najmä zamerenie pracovnej výchovy odsúdených a obsah kultúrno-výchovnej práce, môže sprostredkovať podanie a prerokovanie spoločných sťažností, žiadostí a návrhov viacerých odsúdených, pokiaľ sa týkajú rovnakej veci, zastupujú odsúdených pri riešení otázok týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ( [§ 28] ) a ďalších otázok vyplývajúcich zo zaradenia odsúdených do práce ( [§ 26 a 27] ).

Poslaním samosprávy je viesť odsúdených k samostatnému riešeniu otázok, ktoré súvisia so spôsobom života a so zamestnávaním odsúdených; napomáhajú dodržiavanie ustanoveného poriadku a disciplíny, organizovanie a zabezpečovanie kultúrno-osvetovej práce a podieľajú sa na riešení otázok týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Týmito činnosťami sa samospráva podieľa na príprave odsúdených na aktívne zapojenie sa do života spoločnosti po prepustení z výkonu trestu.

Odsúdený je vo výkone trestu povinný dodržiavať ustanovený poriadok a disciplínu, plniť pokyny a príkazy príslušníkov Zboru nápravnej výchovy, riadne plniť pracovné úlohy, šetrne zaobchádzať so zverenými vecami, dodržiavať zásady slušného konania s osobami, s ktorými prichádza do styku, a aj inak zachovávať ustanovenia ústavného poriadku ( [§ 18] ).

Odsúdený je vo výkone trestu povinný dodržiavať ustanovený poriadok a disciplínu, plniť pokyny a príkazy príslušníkov Sboru, riadne plniť pracovné úlohy, šetrne zaobchádzať so zverenými vecami, dodržiavať zásady slušného správania sa s osobami, s ktorými prichádza do styku, a aj inak zachovávať ustanovenia ústavného poriadku ( [§ 18] ).

Odsúdený je povinný podrobiť sa osobnej prehliadke, ak sú splnené podmienky uvedené v § 82 ods. 2 a 3 Trestného poriadku, alebo je potrebné ju vykonať za účelom bezpečnosti odsúdeného, iných osôb, splnenia služobného zákroku, alebo výkonu odňatia slobody.

Odsúdený je povinný podrobiť sa osobnej prehliadke, ak sú splnené podmienky uvedené v [§ 82 ods. 2 a 3 Trestného poriadku] , alebo je potrebné ju vykonať za účelom bezpečnosti odsúdeného, iných osôb, splnenia služobného zákroku, alebo výkonu.

Pre každý nápravnovýchovný ústav ustanoví jeho náčelník so súhlasom ministerstva spravodlivosti ústavný poriadok, ktorým sa spravuje chod života a činnosti odsúdených. Ústavným poriadkom sa najmä vymedzuje čas na pracovnú činnosť, odpočinok, jedlo a kultúrnovýchovnú prácu.

Pre každý nápravnovýchovný ústav ustanoví jeho riaditeľ so súhlasom generálneho riaditeľstva zboru ústavný poriadok, ktorým sa spravuje chod života a činnosti odsúdených. Ústavným poriadkom sa najmä vymedzuje čas pre pracovnú činnosť, odpočinok, jedlo a kultúrno-osvetovú prácu.

prerušenie výkonu trestu podľa [§ 35] .

udelenie voľna na opustenie ústavu.

Na dosiahnutie účelu výkonu trestu odňatia slobody sa vykonáva nápravnovýchovná činnosť, ktorá je súhrnom pôsobenia osobitných výchovných postupov, kultúrno-výchovnej práce, pracovnej výchovy a ustanoveného poriadku a disciplíny (režimu) v miestach, v ktorých sa trest odňatia slobody (ďalej len „trest“) vykonáva.

Pri zaobchádzaní s odsúdenými vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „výkon trestu“) sa využívajú prostriedky osobitných výchovných postupov, kultúrno-osvetovej práce, zamestnávania odsúdených, ustanoveného poriadku a disciplíny (režimu) v miestach, v ktorých sa trest odňatia slobody (ďalej len „trest“) vykonáva.

Pre umiestnenie odsúdeného do celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia a samoväzby je potrebné predchádzajúce vyjadrenie ústavného lekára o tom, že zo zdravotného hľadiska je odsúdený schopný podrobiť sa tomuto disciplinárnemu trestu. Pri umiestnení do samoväzby odsúdený nepracuje, je obmedzený v účasti na záujmovej činnosti a nie je mu dovolené čítať dennú tlač, knihy alebo iné publikácie a nakupovať veci osobnej potreby ( [§ 14] ) okrem základných hygienických potrieb. Rovnako sa postupuje aj pri celodennom umiestnení do uzavretého oddelenia s tím rozdielom, že odsúdený je povinný vykonávať práce uvedené v [§ 27 ods. 2] . S výkonom znova uloženého disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do samoväzby nemožno začať skôr, ako po uplynutí aspoň 10 dní od výkonu niektorého z týchto disciplinárnych trestov; ak však disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby bol znova uložený ešte v priebehu výkonu niektorého z týchto disciplinárnych trestov, možno vykonať dva také disciplinárne tresty bezprostredne za sebou. Celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia a umiestnenie do samoväzby nemožno uložiť odsúdenej žene. Umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase možno uložiť odsúdenej žene len do 10 dní.

Pre umiestnenie odsúdeného do celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia a samoväzby je potrebné predchádzajúce vyjadrenie ústavného lekára o tom, že zo zdravotného hľadiska je odsúdený schopný podrobiť sa tomuto disciplinárnemu trestu. Pri umiestnení do samoväzby odsúdený nepracuje, je obmedzený v účasti na záujmovej činnosti a nie je mu dovolené čítať dennú tlač, knihy alebo iné publikácie a nakupovať veci osobnej potreby ( [§ 14] ) okrem základných hygienických potrieb. Rovnako sa postupuje aj pri celodennom umiestnení do uzavretého oddelenia s tým rozdielom, že odsúdený je povinný vykonávať práce uvedené v [§ 27 ods. 3] .

Osoby umiestnené do samoväzby a do celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia musia byť denne navštívené lekárom, ktorý posúdi, či sú zdravotne schopné sa podrobiť trestu.

S výkonom znova uloženého disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby nemožno začať skôr, ako po uplynutí aspoň 10 dní od výkonu niektorého z týchto disciplinárnych trestov; ak však disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby bol znova uložený ešte v priebehu výkonu niektorého z týchto disciplinárnych trestov, možno vykonať dva také disciplinárne tresty bezprostredne za sebou. Celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia a umiestnenie do samoväzby nemožno uložiť odsúdenej žene. Umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase možno uložiť odsúdenej žene len do 10 dní.

Ak ďalší výkon disciplinárneho trestu nie je potrebný, pretože odsúdený prejavuje účinnú snahu po náprave, možno od výkonu jeho zvyšku upustiť.

Ak odsúdený prejavuje počas výkonu disciplinárneho trestu účinnú snahu o nápravu, možno od výkonu zvyšku disciplinárneho trestu upustiť.

Rozhodnutie o zhabaní veci treba písomne Správou Zboru nápravnej výchovy oznámiť páchateľovi disciplinárneho priestupku a osobe, ktorej sa priamo týka, pokiaľ je známa; vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát. Zhabanie veci nemožno uložiť, ak od spáchania disciplinárneho priestupku uplynula doba 1 rok.

Rozhodnutie o zhabaní veci treba písomne oznámiť páchateľovi disciplinárneho priestupku a osobe, ktorej sa priamo týka, pokiaľ je známa; vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát. Zhabanie veci nemožno uložiť, ak od spáchania disciplinárneho priestupku uplynula doba 1 rok.

O sťažnosti rozhodne do 3 dní náčelník nápravnovýchovného ústavu alebo na to splnomocnený iný pracovník. Na rozhodnutie o sťažnosti nemožno splnomocniť pracovníka, ktorý disciplinárny trest uložil alebo ktorý rozhodol o zhabaní veci.

O sťažnosti rozhodne do 3 dní riaditeľ nápravnovýchovného ústavu alebo na to splnomocnený iný príslušník zboru. Na rozhodnutie o sťažnosti nemožno splnomocniť príslušníka zboru, ktorý disciplinárny trest uložil alebo ktorý rozhodol o zhabaní veci.

Disciplinárnu právomoc nad odsúdenými vykonávajú funkcionári Zboru nápravnej výchovy, pokiaľ boli na to splnomocnení.

Disciplinárnu právomoc nad odsúdenými vykonávajú funkcionári zboru, pokiaľ boli na to splnomocnení.

Uložením disciplinárnych trestov sa vybavujú aj priestupky.

Uložením disciplinárnych trestov sa vybavujú aj priestupky odsúdených, pokiaľ ich spáchali počas výkonu trestu.

Zamestnávanie odsúdených zahŕňa:

Zamestnávanie odsúdených je pozitívnym výchovným prvkom výkonu trestu. Jeho cieľom je najmä zabezpečovanie podmienok na získanie alebo zvyšovanie pracovnej kvalifikácie a vytvorenie predpokladov na úspešné zaradenie odsúdených do občianskeho života po prepustení z výkonu trestu. Každý odsúdený zaradený do práce je povinný pracovať.

Odsúdení sa v súlade s účelom výkonu trestu zaraďujú do práce v štátnych organizácii (ďalej len „organizácií“) alebo v nápravnovýchovných ústavoch, a to s prihliadnutím najmä na ich zdravotný stav a pracovné schopnosti.

Odsúdení sa v súlade s účelom výkonu trestu zaraďujú do práce [3a)](#poznamky.poznamka-3a) u právnických osôb s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v Dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 29 [3b)](#poznamky.poznamka-3b) alebo v ústavoch, pričom sa prihliada na ich zdravotný stav a možnosti využitia ich pracovných schopností.

Organizácie a nápravnovýchovné ústavy, v ktorých sú odsúdení zaradení do práce, sú povinné vytvárať predpoklady pre riadne plnenie pracovných úloh odsúdených v súlade so záujmom na ich náprave. Najmä sú povinné starať sa o zaškolenie odsúdených na výkon určených prác a o zvyšovanie ich pracovnej kvalifikácie a dbať o bezpečnosť a ochranu zdravia pri ich práci.

Právnické osoby a ústavy sú povinné vytvárať predpoklady na riadne plnenie pracovných úloh odsúdených a dbať o ich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Zaradenie odsúdených do práce v organizácii sa uskutoční na základe zmluvy medzi nápravnovýchovným ústavom a organizáciou; určia sa v nej najmä podrobnejšie podmienky, za ktorých odsúdení budú pracovať.

Zaradenie odsúdených do práce u právnických osôb sa uskutoční na základe zmluvy medzi ústavom a právnickou osobou. V zmluve sa zároveň určia podmienky, za ktorých budú odsúdení pracovať.

Organizácie poskytujú nápravnovýchovným ústavom za prácu odsúdených dohodnuté plnenie ( [§ 26 ods. 3] ). Mzdu za prácu poskytujú podľa ustanovení Zákonníka práce a mzdových predpisov.

Právnické osoby poskytujú ústavom za prácu odsúdených dohodnuté plnenie ( [§ 26 ods. 3] ).

Pracovný čas, pracovné podmienky a podmienky pre uloženie nadčasovej práce sú u odsúdených rovnaké ako u ostatných pracovníkov. Náčelník ústavu môže nariadiť odsúdeným prácu nadčas v rozsahu a za podmienok určených osobitnými predpismi [4)](#poznamky.poznamka-4) ; nad túto hranicu môže prácu nadčas povoliť na návrh ministra spravodlivosti vláda republiky.

Pracovný čas a pracovné podmienky sú pre odsúdených rovnaké ako pre ostatných zamestnancov. Riaditeľ ústavu môže nariadiť odsúdeným prácu nadčas v rozsahu a za podmienok určených všeobecne záväzným právnym predpisom. [4)](#poznamky.poznamka-4)

Do pracovného času sa nepočíta práca pri upratovaní a iná obdobná práca odsúdených potrebná na zaistenie bežnej prevádzky nápravnovýchovného ústavu. Tieto práce sa však nesmú nariadiť na úkor času potrebného na odpočinok odsúdených.

Do pracovného času sa nepočíta práca pri upratovaní a iná obdobná práca odsúdených potrebná na zabezpečenie bežnej prevádzky ústavu. Tieto práce sa však nesmú nariadiť na úkor času potrebného na odpočinok odsúdených.

Odsúdeným patrí za prácu rovnaká odmena ako ostatným pracovníkom; nepatrí im náhrada pracovnej odmeny za čas, po ktorý nepracovali.

Odsúdeným patrí pracovná odmena podľa vykonávanej práce; nepatrí im náhrada pracovnej odmeny za čas, po ktorý nepracovali.

Trest sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch, v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých a vo vojenských nápravných útvaroch. V ústavoch na výkon väzby možno zriaďovať samostatné oddelenia pre výkon trestu.

Trest sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch, v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých a vo vojenských nápravných útvaroch. V ústavoch na výkon [1)](#poznamky.poznamka-1) väzby možno zriaďovať samostatné oddelenia na výkon trestu.

Nápravnovýchovné ústavy, nápravnovýchovné ústavy pre mladistvých a ústavy na výkon väzby (ďalej len „ústavy“) zriaďuje a zrušuje minister spravodlivosti Českej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“). Vojenské nápravné útvary zriaďuje a zrušuje minister národnej obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Nápravnovýchovné ústavy a nápravnovýchovné ústavy pre mladistvých (ďalej len „ústav“) zriaďuje a zrušuje minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“). Vojenské nápravné útvary zriaďuje a zrušuje minister obrany Slovenskej republiky.

Pri nápravnovýchovnom ústave sa spravidla zriadi poradný sbor zložený z pedagógov, psychológov a iných odborníkov; pri ministerstve spravodlivosti je možné na prehĺbenie vedeckosti a zvýšenie účinnosti nápravnovýchovnej činnosti zriadiť poradný orgán.

Ak to vyžaduje zdravotný stav odsúdeného, trest sa na nevyhnutne potrebný čas vykonáva v osobitnej nemocnici pre obvinených a odsúdených (ďalej len „nemocnica“) zriadenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

Poslaním kultúrno-výchovnej práce je vytvárať u odsúdených uvedomelý vzťah k spoločnosti, založený na zásadách občianskej morálky a kultúry. Je zameraná predovšetkým na výchovu odsúdených k zachovávaniu zákonov a pravidiel občianskeho spolunažívania, k statočnému pomeru k práci, k ochrane všetkých foriem vlastníctva, ako aj na celkové zvyšovanie všeobecného vzdelania odsúdených a ich kultúrnej úrovne.

Poslaním kultúrno-osvetovej práce je vytvárať u odsúdených uvedomelý vzťah k spoločnosti, založený na zásadách občianskej morálky a kultúry. Je zameraná predovšetkým na výchovu odsúdených k zachovávaniu zákonov a pravidiel občianskeho spolunažívania, k statočnému pomeru k práci, k ochrane všetkých foriem vlastníctva, ako aj na celkové zvyšovanie všeobecného vzdelania odsúdených a ich kultúrnej úrovne.

Odsúdeným, u ktorých sú pre to najmä vzhľadom na ich schopnosti, vek a dĺžku trestu predpoklady, sa umožňuje, aby získali základné, prípadne stredné alebo úplné stredné vzdelanie; vyučovanie sa vykonáva zásadne v mimopracovnom čase.

Odsúdeným, u ktorých sú pre to najmä vzhľadom na ich schopnosti, vek a dĺžku trestu predpoklady, sa umožňuje, aby získali základné, prípadne stredné alebo úplné stredné vzdelanie; vyučovanie sa vykonáva zásadne v mimopracovnom čase. Negramotným odsúdeným sa umožní absolvovať kurzy pre negramotných.

Ak odsúdený spôsobil svojím zavinením na majetku nápravnovýchovného ústavu škodu, ktorá neprevyšuje sumu 500 Kčs, môže sa mu rozhodnutím náčelníka nápravnovýchovného ústavu uložiť povinnosť nahradiť ju.

Ak odsúdený spôsobil svojím zavinením na majetku nápravnovýchovného ústavu škodu, ktorá neprevyšuje sumu 500 Kčs, môže sa mu rozhodnutím riaditeľa nápravnovýchovného ústavu uložiť povinnosť nahradiť ju.

Za vzorné správanie, statočný pomer k práci, alebo príkladný čin ( [§ 19 ods. 1] ) môže náčelník nápravnovýchovného ústavu prerušiť odsúdenému výkon trestu až do 15 dní, a to aj opätovne. Doba prerušenia sa počíta do výkonu trestu.

Za vzorné správanie, príkladné plnenie pracovných úloh, príkladný čin ( [§ 19 ods. 1] ), prípadne z vážneho osobného dôvodu riaditeľ ústavu môže udeliť odsúdenému voľno na opustenie ústavu až do 5 dní, a to i opätovne. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.

Pre naliehavé rodinné dôvody môže náčelník nápravnovýchovného ústavu prerušiť odsúdenému výkon trestu až do 15 dní, a to aj opätovne. Doba prerušenia sa počíta do výkonu trestu.

Ak sa odsúdený bez závažných dôvodov nevrátil z udeleného voľna na opustenie ústavu alebo z prerušenia výkonu trestu v určenom termíne, čas, po ktorý sa neoprávnene zdržiaval mimo ústavu, sa do výkonu trestu nezapočíta. Súd môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť na základe návrhu riaditeľa ústavu, že sa tento čas do výkonu trestu započíta.

Štátne orgány, organizácie a záujmové združenia občanov napomáhajú pri svojej činnosti Sboru nápravnej výchovy Českej republiky a Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky (ďalej len „Zbor nápravnej výchovy“) pri plnení úloh smerujúcich k dosiahnutiu účelu výkonu trestu.

Miestne orgány štátnej správy, obce, právnické osoby a záujmové združenia občanov spolupracujú so zborom pri plnení úloh smerujúcich k dosiahnutiu účelu výkonu trestu.

Oprávnenie náčelníka nápravnovýchovného ústavu navrhnúť podmienečné prepustenie odsúdeného treba čo najúčinnejšie využívať na výchovné pôsobenie na odsúdených.

Oprávnenie riaditeľa nápravnovýchovného ústavu navrhnúť podmienečné prepustenie odsúdeného je potrebné čo najúčinnejšie využívať na výchovné pôsobenie na odsúdených.

Orgány Sboru nápravnej výchovy sú povinné:

Orgány Sboru sú povinné:

oznamovať prokurátorovi bez meškania udalosti a skutočnosti, ktoré by mohli byť na ujmu úspešnému vykonávaniu nápravnovýchovnej činnosti,

oznamovať prokurátorovi bez meškania udalosti a skutočnosti, ktoré by mohli byť na ujmu úspešnému zaobchádzaniu s odsúdenými,

Súdy spolupôsobia pri vykonávaní nápravnovýchovnej činnosti, a to najmä rozhodovaním v prípadoch uvedených v tomto zákone. Sudcovia sú oprávnení navštevovať odsúdených v miestach, kde sa trest vykonáva, hovoriť s nimi bez prítomnosti tretej osoby a nazerať do ich osobných spisov, pracovných výkazov a výkazov o pracovných odmenách; pritom sú povinní výchovne pôsobiť na odsúdených.

Súdy spolupôsobia pri zaobchádzaní s odsúdenými, a to najmä rozhodovaním v prípadoch uvedených v tomto zákone. Sudcovia sú oprávnení navštevovať odsúdených v miestach, kde sa trest vykonáva, hovoriť s nimi bez prítomnosti tretej osoby, a nazerať do ich osobných spisov, pracovných výkazov a výkazov o pracovných odmenách; pritom sú povinní výchovne pôsobiť na odsúdených.

Občiansku kontrolu nad výkonom trestu vykonávajú orgány Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady.

Občiansku kontrolu nad výkonom trestu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky. Poslanci sú pri plnení svojich úloh oprávnení vstupovať do všetkých miest, kde sa trest vykonáva, a hovoriť s odsúdenými bez prítomnosti tretej osoby.

Na náprave odsúdených sa zúčastňujú aj cirkevné organizácie a záujmové združenia občanov pôsobiace v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúce vzťah k odsúdenému, najmä tým, že ich poverení zástupcovia môžu počas výkonu trestu udržiavať s odsúdenými osobný styk, zaujímať sa o ich správanie vo výkone trestu a pomáhať pri vytváraní priaznivých podmienok pre ich budúci život. Na požiadanie ich správa ústavu informuje o stave a o správaní odsúdeného.

Na náprave odsúdených sa zúčastňujú aj cirkevné organizácie a záujmové združenia občanov pôsobiace v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúce vzťah k odsúdenému, najmä tým, že ich poverení zástupcovia môžu počas výkonu trestu udržiavať s odsúdenými osobný styk, zaujímať sa o ich správanie vo výkone trestu a pomáhať pri vytváraní priaznivých podmienok pre ich budúci život. Na požiadanie ich správa ústavu informuje o stave a o správaní odsúdeného so súhlasom odsúdeného.

Nápravnovýchovné ústavy utvárajú po dobu výkonu trestu predpoklady pre plynulý prechod osôb prepustených z výkonu trestu do občianskeho života; pritom úzko spolupracujú s národnými výbormi a s hospodárskymi organizáciami, prípadne aj s inými orgánmi, a najmä im včas poskytujú potrebné informácie.

Nápravnovýchovné ústavy utvárajú po dobu výkonu trestu predpoklady pre plynulý prechod osôb prepustených z výkonu trestu do občianskeho života; pritom úzko spolupracujú s miestnymi orgánmi štátnej správy a obcami a s hospodárskymi organizáciami, prípadne aj s inými orgánmi, a najmä im včas poskytujú potrebné informácie.

V spolupráci so záujmovými združeniami občanov starajú sa národné výbory o vytváranie vhodných podmienok pre dovŕšenie nápravy odsúdených po ich prepustení z výkonu trestu. Prepusteným osobám sú nápomocní pri voľbe vhodného pracovného prostredia a aj inak im uľahčujú prechod do života na slobode.

Záujmovým združeniam občanov a miestnym orgánom štátnej správy a obciam sa umožňuje nadviazať a udržiavať kontakty s odsúdenými počas výkonu trestu, najmä s cieľom zabezpečiť im zamestnanie a ubytovanie a aj inak im uľahčovať prechod do života na slobode.

Do ústavov sa na prehĺbenie výchovného vplyvu výkonu trestu odsúdení rozdeľujú podľa nápravnovýchovných skupín. O tom, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny sa odsúdený zaradí, rozhoduje súd. O tom, do ktorého ústavu sa odsúdený umiestni, rozhoduje Správa Zboru nápravnej výchovy. Pritom sa riadi konkrétnymi potrebami jeho resocializácie, najmä aby odsúdený mohol udržiavať vzťahy s príbuznými ( [§ 12 ods. 2] ).

O tom, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny sa odsúdený zaradí, rozhoduje súd. O tom, do ktorého ústavu sa odsúdený umiestni, rozhoduje generálne riaditeľstvo zboru, pričom prihliada najmä na konkrétne potreby resocializácie odsúdeného.

Výkonom trestu v nápravnovýchovných skupinách sa sleduje cieľ, aby menej narušení odsúdení vykonávali trest oddelene od viac narušených odsúdených a aby sa v nápravnovýchovnej činnosti u odsúdených, u ktorých to vyžaduje vyšší stupeň alebo povaha ich narušenia, uplatňovali účinnejšie prostriedky na ich nápravu. V nápravnovýchovných skupinách sa trest vykonáva podľa zásady, že čím je vyššia nápravnovýchovná skupina, tým je menší rozsah práv odsúdených vo výkone trestu a tým je väčší rozsah ich obmedzení; obdobne diferencovane sú upravené aj formy a metódy pracovnej výchovy a kultúrno-výchovnej práce, rozsah oprávnení samosprávy a spôsob stráženia.

Výkonom trestu v nápravnovýchovných skupinách sa sleduje cieľ, aby menej narušení odsúdení vykonávali trest oddelene od viac narušených odsúdených a aby sa pri zaobchádzaní s odsúdenými, u ktorých to vyžaduje vyšší stupeň alebo povaha ich narušenia, uplatňovali účinnejšie prostriedky na ich nápravu. V nápravnovýchovných skupinách sa trest vykonáva podľa zásady, že čím je vyššia nápravnovýchovná skupina, tým je menší rozsah práv odsúdených vo výkone trestu a tým je väčší rozsah ich obmedzení; obdobne diferencovane sú upravené aj formy zamestnávania odsúdených a kultúrno-osvetovej práce, rozsah oprávnení samosprávy a spôsob stráženia.

Organizácie nesmú pri prijímaní pracovníkov robiť rozdiel medzi osobami prepustenými z výkonu trestu a inými osobami, pokiaľ pre výkon určitej funkcie nie je potrebná občianska bezúhonnosť.

Právnické osoby nesmú pri prijímaní pracovníkov robiť rozdiel medzi osobami prepustenými z výkonu trestu a inými osobami, pokiaľ pre výkon určitej funkcie nie je potrebná občianska bezúhonnosť.

Účelom výkonu trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, a to tiež so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie, z ktorého pochádza. Vo výkone trestu treba riadnym pedagogickým vedením zabezpečiť výchovu mladistvého a jeho prípravu na budúce povolanie.

Účelom výkonu trestu mladistvých odsúdených je odborným pedagogickým vedením zabezpečovať ich výchovu a umožňovať im odbornú prípravu na budúce povolanie.

Na prehĺbenie účinku nápravnovýchovnej činnosti je pri nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých vždy zriadený poradný sbor ( [§ 3 ods. 3] ).

Na prehĺbenie účinku zaobchádzanie s mladistvými je pri nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých vždy zriadený poradný sbor ( [§ 3 ods. 3] ).

Ak mladistvý, ktorý prekročil 18. rok svojho veku, porušuje sústavne a závažným spôsobom ustanovený poriadok alebo disciplínu pri výkone trestu v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých alebo ak spácha za výkonu takého trestu trestný čin, môže ho súd preradiť do nápravnovýchovného ústavu pre ostatných odsúdených, a to spravidla do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Ak mladistvý, ktorý prekročil 18. rok svojho veku, porušuje sústavne a závažným spôsobom ustanovený poriadok alebo disciplínu počas výkonu trestu v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých alebo ak za výkonu takého trestu spácha trestný čin, môže ho súd preradiť do nápravnovýchovného ústavu pre ostatných odsúdených, a to spravidla do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

V nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých sa mladiství rozdeľujú do kolektívov podľa povahových vlastností, pracovných schopností, druhu a závažnosti spáchaného činu, recidivy a výmery trestu tak, aby boli oddelení najmä mladiství, u ktorých je možnosť účinnejšieho ovplyvnenia nápravnovýchovnou činnosťou, mladiství s kladným vzťahom k práci a spoločnosti, odsúdení za trestné činy spáchané z nedbanlivosti a trestné činy menšej spoločenskej nebezpečnosti, prvotrestaní mladiství od mladistvých narušených, odsúdených za obzvlášť závažné trestné činy, organizátorov a vedúcich skupinovej trestnej činnosti a mladistvých agresívnych, a podľa možnosti aj od tých, ktorí z výkonu trestu predtým ušli, alebo sa o to pokúsili.

V nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých sa mladiství rozdeľujú do kolektívov podľa povahových vlastností, pracovných schopností, druhu a závažnosti spáchaného trestného činu, recidívy a dĺžky trestu tak, aby boli oddelení najmä mladiství, u ktorých je možnosť účinnejšieho ovplyvnenia pri zaobchádzaní, mladiství s kladným vzťahom k práci a spoločnosti, odsúdení za trestné činy spáchané z nedbanlivosti a trestné činy menšej spoločenskej nebezpečnosti, prvotrestaní mladiství od mladistvých narušených, odsúdených za obzvlášť závažné trestné činy, organizátorov a vedúcich skupinovej trestnej činnosti a mladistvých agresívnych, a podľa možnosti aj od tých, ktorí z výkonu trestu predtým ušli, alebo sa o to pokúsili.

Pri zaraďovaní mladistvých do práce, ktorí dosiaľ neprekročili 18. rok svojho veku, prihliada sa aj na zabezpečenie ich prípravy na budúce povolanie. Pracovné podmienky takýchto mladistvých vo výkone trestu sú rovnaké ako u ostatných mladistvých pracovníkov.

Pri zaraďovaní mladistvých do práce, ktorí doteraz neprekročili 18. rok svojho veku, prihliada sa aj na zabezpečenie ich prípravy na budúce povolanie. Pracovné podmienky takýchto mladistvých vo výkone trestu sú rovnaké ako u ostatných zamestnancov tejto vekovej kategórie.

Úlohám nápravnovýchovnej činnosti, vyplývajúcim z účelu výkonu trestu u mladistvých vykonávajúcich trest v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých, treba prispôsobiť aj formy a metódy kultúrno-výchovnej práce s nimi.

Pri zaobchádzaní s mladistvými, vychádzajúc z účelu výkonu trestu mladistvých, sa vhodne prispôsobujú aj formy a metódy kultúrno-osvetovej práce, ako aj telovýchovné a športové aktivity, pričom ich účasť na týchto podujatiach je povinná, ak to dovoľuje ich zdravotný stav.

O preradení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo náčelníka nápravnovýchovného ústavu alebo na žiadosť odsúdeného alebo aj bez takého podnetu. Odsúdený môže podať žiadosť o preradenie do nižšej nápravnovýchovnej skupiny po vykonaní tretiny trestu, a ak je zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny, po vykonaní polovice trestu, vždy však najskôr po uplynutí 6 mesiacov od nastúpenia výkonu trestu; ďalšiu žiadosť môže odsúdený podať až po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o jeho predchádzajúcej žiadosti.

O preradení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo riaditeľa nápravnovýchovného ústavu alebo na žiadosť odsúdeného alebo aj bez takého podnetu. Odsúdený môže podať žiadosť o preradenie do nižšej nápravnovýchovnej skupiny po vykonaní tretiny trestu, a ak je zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny, po vykonaní polovice trestu, vždy však najskôr po uplynutí 6 mesiacov od nastúpenia výkonu trestu; ďalšiu žiadosť môže odsúdený podať až po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu o jeho predchádzajúcej žiadosti.

Národné výbory a organizácie v spolupráci so záujmovými združeniami občanov venujú osobitnú pozornosť mladistvým a vekove mladým odsúdeným prepusteným z výkonu trestu. Umožňujú im najmä dokončenie prípravy na budúce povolanie, na ktoré sa pripravovali.

Miestne orgány štátnej správy a obce a organizácie v spolupráci so záujmovými združeniami občanov venujú osobitnú pozornosť mladistvým a vekove mladým odsúdeným prepusteným z výkonu trestu. Umožňujú im najmä dokončenie prípravy na budúce povolanie, ku ktorému sa pripravovali.

Úlohy nápravnovýchovnej činnosti podľa tohto zákona, ako aj stráženie a správu v nápravnovýchovných ústavoch a v ústavoch, v ktorých sa vykonáva väzba, vykonáva Zbor nápravnej výchovy.

Úlohy nápravnovýchovnej činnosti podľa tohto zákona, ako aj stráženie a správu v nápravnovýchovných ústavoch a v ústavoch, v ktorých sa vykonáva väzba, vykonáva Zbor.

Zbor nápravnej výchovy je ozbrojený a podľa vojenských zásad organizovaný zbor podriadený ministrovi republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov; podrobnosti o jeho organizácii ustanoví a predpisy upravujúce jeho činnosť v súlade s jeho poslaním vydáva minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov.

Zbor je ozbrojený a podľa vojenských zásad organizovaný zbor podriadený ministrovi republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov; podrobnosti o jeho organizácii ustanoví a predpisy upravujúce jeho činnosť v súlade s jeho poslaním vydáva minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov.

Minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, je priamym nadriadeným všetkých príslušníkov Zboru nápravnej výchovy a vykonáva nad nimi disciplinárnu právomoc.

Minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, je priamym nadriadeným všetkých príslušníkov Zboru a vykonáva nad nimi disciplinárnu právomoc.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú povinní spravovať sa rozkazmi ministra republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, a príslušných veliteľov a náčelníkov.

Príslušníci Zboru sú povinní spravovať sa rozkazmi ministra republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, a príslušných veliteľov a náčelníkov.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sa pri plnení svojich úloh dôsledne spravujú ústavou, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi; vo všetkej svojej činnosti, najmä vo svojom vystupovaní a pri zákrokoch sú povinní zachovávať požiadavky ľudskej a občianskej dôstojnosti a dbať na dobré meno a česť príslušníka Zboru.

Príslušníci Zboru sa pri plnení svojich úloh dôsledne spravujú ústavou, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi; vo všetkej svojej činnosti, najmä vo svojom vystupovaní a pri zákrokoch sú povinní zachovávať požiadavky ľudskej a občianskej dôstojnosti a dbať na dobré meno a česť príslušníka Zboru.

Základnou úlohou Zboru nápravnej výchovy je zabezpečovať, aby nápravnovýchovná činnosť čo najlepšie plnila svoju spoločenskú funkciu a vytvárala predpoklady pre trvalú nápravu odsúdených a pre ich normálne zaradenie do života spoločnosti.

Základnou úlohou Zboru je zabezpečovať, aby nápravnovýchovná činnosť čo najlepšie plnila svoju spoločenskú funkciu a vytvárala predpoklady pre trvalú nápravu odsúdených a pre ich normálne zaradenie do života spoločnosti.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú oprávnení v záujme zabezpečenia účelu výkonu trestu odňatia slobody a väzby, najmä pri zákrokoch proti rušiteľom ustanoveného poriadku a disciplíny a proti mareniu služobného úkonu a pri odvracaní útoku na osobu, ak nestačila predchádzajúca výzva či dohováranie, použiť v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zákroku obušok, priložiť putá, prípadne použiť iné prostriedky; podrobnejšie podmienky a pravidlá pre použitie obuška, pút a iných prostriedkov ustanoví minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, osobitnými predpismi.

Príslušníci Zboru sú oprávnení v záujme zabezpečenia účelu výkonu trestu odňatia slobody a väzby, najmä pri zákrokoch proti rušiteľom ustanoveného poriadku a disciplíny a proti mareniu služobného úkonu a pri odvracaní útoku na osobu, ak nestačila predchádzajúca výzva či dohováranie, použiť v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zákroku obušok, priložiť putá, prípadne použiť iné prostriedky; podrobnejšie podmienky a pravidlá pre použitie obuška, pút a iných prostriedkov ustanoví minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, osobitnými predpismi.

Strelnú zbraň je príslušník Zboru nápravnej výchovy oprávnený použiť pri výkone svojej právomoci len výnimočne, a to v týchto prípadoch:

Strelnú zbraň je príslušník Zboru oprávnený použiť pri výkone svojej právomoci len výnimočne, a to v týchto prípadoch:

Pri použití strelnej zbrane je príslušník Zboru nápravnej výchovy povinný dbať na nevyhnutnú opatrnosť, najmä čo najviac šetriť život osoby, proti ktorej zákrok smeruje, a dbať, aby nebol ohrozený život iných osôb.

Pri použití strelnej zbrane je príslušník Zboru povinný dbať na nevyhnutnú opatrnosť, najmä čo najviac šetriť život osoby, proti ktorej zákrok smeruje, a dbať, aby nebol ohrozený život iných osôb.

Ak to dovolia okolnosti prípadu, je príslušník Zboru nápravnej výchovy pred použitím strelnej zbrane povinný použiť prostriedky podľa ustanovenia odseku 1.

Ak to dovolia okolnosti prípadu, je príslušník Zboru pred použitím strelnej zbrane povinný použiť prostriedky podľa ustanovenia odseku 1.

Ak príslušníci Zboru nápravnej výchovy zakročujú pod jednotným velením a vedením, spravujú sa rozkazom veliteľa, ktorý rozhoduje o použití strelnej zbrane podľa zásad uvedených v odsekoch 2 až 4.

Ak príslušníci Zboru zakročujú pod jednotným velením a vedením, spravujú sa rozkazom veliteľa, ktorý rozhoduje o použití strelnej zbrane podľa zásad uvedených v odsekoch 2 až 4.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú povinní zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone služby alebo v súvislosti s ňou a ktoré vo všeobecnom záujme alebo v záujme zúčastnených osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanými osobami; minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, ustanoví, kedy príslušník Zboru nápravnej výchovy môže byť tejto povinnosti zbavený.

Príslušníci Zboru sú povinní zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone služby alebo v súvislosti s ňou a ktoré vo všeobecnom záujme alebo v záujme zúčastnených osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanými osobami; minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, ustanoví, kedy príslušník Zboru môže byť tejto povinnosti zbavený.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy požívajú pri výkone svojej právomoci zákonnú ochranu ako verejní činitelia. Kto ruší alebo sťažuje výkon ich právomoci, zodpovedá podľa zákona.

Príslušníci Zboru požívajú pri výkone svojej právomoci zákonnú ochranu ako verejní činitelia. Kto ruší alebo sťažuje výkon ich právomoci, zodpovedá podľa zákona.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy majú právo bezprostredne prenasledovať osobu utekajúcu z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby a robiť nevyhnutné opatrenia na jej zadržanie, najmä sú oprávnení zisťovať totožnosť podozrivých osôb a vykonať prehliadku objektu alebo dopravného prostriedku, ak je dôvodné podozrenie, že sa v nich utekajúca osoba zdržiava; v rozsahu tohto oprávnenia majú práva a povinnosti orgánov Zboru národnej bezpečnosti.

Príslušníci Zboru majú právo bezprostredne prenasledovať osobu utekajúcu z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby a robiť nevyhnutné opatrenia na jej zadržanie, najmä sú oprávnení zisťovať totožnosť podozrivých osôb a vykonať prehliadku objektu alebo dopravného prostriedku, ak je dôvodné podozrenie, že sa v nich utekajúca osoba zdržiava; v rozsahu tohto oprávnenia majú práva a povinnosti orgánov Zboru národnej bezpečnosti.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú oprávnení v nebezpečenstve pri plnení služobnej úlohy požiadať každého o pomoc. Kto bol požiadaný o pomoc, je povinný ju poskytnúť; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým vydal vážnemu ohrozeniu seba alebo blízku osobu.

Príslušníci Zboru sú oprávnení v nebezpečenstve pri plnení služobnej úlohy požiadať každého o pomoc. Kto bol požiadaný o pomoc, je povinný ju poskytnúť; nemusí tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým vydal vážnemu ohrozeniu seba alebo blízku osobu.

Minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, môže po dohode s inými ministrami dočasne poveriť alebo splnomocniť iné orgány plnením úloh Zboru nápravnej výchovy na úseku stráženia.

Minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, môže po dohode s inými ministrami dočasne poveriť alebo splnomocniť iné orgány plnením úloh Zboru na úseku stráženia.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy podliehajú právomoci vojenských súdov a ustanoveniam o trestných činoch vojenských; ich hodnosti zodpovedajú rovnakým vojenským hodnostiam.

Príslušníci Zboru podliehajú právomoci vojenských súdov a ustanoveniam o trestných činoch vojenských; ich hodnosti zodpovedajú rovnakým vojenským hodnostiam.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy, ktorí vykonali vojenskú základnú službu, sú po dobu činnej služby v tomto Zbore oslobodení od služobných povinností podľa branného zákona, ktoré by inak boli povinní vykonať.

Príslušníci Zboru, ktorí vykonali vojenskú základnú službu, sú po dobu činnej služby v tomto Zbore oslobodení od služobných povinností podľa branného zákona, ktoré by inak boli povinní vykonať..

Na služobné pomery príslušníkov Zboru nápravnej výchovy, na ich materiálne a finančné zabezpečenie, na nemocenskú starostlivosť a sociálne zabezpečenie sa vzťahujú doterajšie predpisy; splnomocnenia upravovať tieto otázky podrobnejšími predpismi, zverené skôr vydanými zákonmi ministrovi vnútra, pokiaľ ide o Zbor nápravnej výchovy, prenášajú sa na ministra republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, ktorý pri tom bude dbať na to, aby úprava služobných pomerov a zabezpečenia príslušníkov Zboru nápravnej výchovy zodpovedala spoločenskej funkcii Zboru a obdobným úpravám v iných ozbrojených zboroch. [*)](#poznamky.poznamka-*)

Na služobné pomery príslušníkov Zboru, na ich materiálne a finančné zabezpečenie, na nemocenskú starostlivosť a sociálne zabezpečenie sa vzťahujú doterajšie predpisy; splnomocnenia upravovať tieto otázky podrobnejšími predpismi, zverené skôr vydanými zákonmi ministrovi vnútra, pokiaľ ide o Zbor, prenášajú sa na ministra republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, ktorý pri tom bude dbať na to, aby úprava služobných pomerov a zabezpečenia príslušníkov Zboru zodpovedala spoločenskej funkcii Zboru a obdobným úpravám v iných ozbrojených zboroch. [*)](#poznamky.poznamka-*)

Odsúdený je povinný nahradiť trovy výkonu trestu za čas, počas ktorého svojím zavinením spôsobil, že tieto trovy sa nemohli uhradiť zrážkami z jeho pracovnej odmeny ( [§ 29 ods. 2] ).

Za výkon disciplinárneho trestu celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia je odsúdený povinný vždy uhradiť náklady výkonu trestu.

Podľa odseku 1 hradí odsúdený trovy výkonu trestu aj po dobu liečebno-preventívnej starostlivosti, ktorá bola potrebná, pretože si úmyselne spôsobil alebo inému dovolil spôsobiť mu ujmu na zdraví alebo bez závažnych dôvodov sa odmietol podrobiť lekárskemu zákroku, ku ktorému dal podnet alebo predchádzajúci súhlas. V týchto prípadoch je odsúdený povinný nahradiť aj zvýšené náklady ochrany a dopravy do zdravotníckych zariadení.

Podľa odseku 1 uhrádza odsúdený náklady výkonu trestu aj po dobu liečebnej starostlivosti, ktorá bola potrebná preto, lebo si úmyselne spôsobil alebo inému dovolil spôsobiť mu ujmu na zdraví, alebo bez závažných dôvodov sa odmietol podrobiť lekárskemu zákroku, ku ktorému dal podnet alebo predchádzajúci súhlas. V týchto prípadoch je odsúdený povinný uhradiť aj zvýšené náklady stráženia a dopravy.

Rozhodnutie o náhrade podľa odsekov 1 a 2 vydá náčelník ústavu. Spôsob určenia náhrady nákladov ochrany a dopravy a nákladov predvedenia spolu s ďalšími podrobnosťami o ich náhrade určí minister spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom. Úhrnná výška náhrady nákladov jedného predvedenia však nemôže byť vyššia ako 300 Kčs; toto obmedzenie sa nevzťahuje na náhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s neúspešným návrhom odsúdeného na povolenie obnovy konania.

Odsúdený je povinný uhradiť náklady výkonu trestu aj v prípadoch, keď nepracoval preto, že trval na predvedení k niektorému z orgánov činných v trestnom konaní, na súd, k notárovi alebo na orgán štátnej správy ako účastník konania, prípadne na ten účel bol prechodne premiestňovaný do iného ústavu, hoci bol príslušným orgánom poučený, že podľa platných predpisov jeho účasť na určitom úkone alebo pojednávaní nie je povinná. V týchto prípadoch je odsúdený povinný uhradiť aj náklady predvedenia.

Výkon rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu ( [§ 32] ) a trovy výkonu trestu, náklady ochrany a dopravy a náklady predvedenia ( [§ 65] ), uskutočňuje zrážkami zo mzdy [8)](#poznamky.poznamka-8) alebo prikázaním pohľadávky podľa osobitných predpisov tá organizačná zložka Zboru nápravnej výchovy, ktorá pohľadávku spravuje.

Výkon rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť škodu ( [§ 32] ) a náklady výkonu trestu, náklady ochrany a dopravy a náklady predvedenia ( [§ 65] ), uskutočňuje zrážkami zo mzdy [8)](#poznamky.poznamka-8) alebo prikázaním pohľadávky podľa osobitných predpisov tá organizačná zložka Zboru, ktorá pohľadávku spravuje.

Ak utrpel poškodenie na zdraví alebo smrť občan v súvislosti s pomocou, ktorú poskytol Zboru nápravnej výchovy alebo jeho príslušníkom na ich žiadosť ( [§ 62a ods. 4] ) alebo s ich vedomím, vzniknutú škodu uhradí štát podobne podľa predpisov o odškodnování pracovných úrazov a chorôb z povolania pracovníkov. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením určí,

Ak utrpel poškodenie na zdraví alebo smrť občan v súvislosti s pomocou, ktorú poskytol Zboru alebo jeho príslušníkom na ich žiadosť ( [§ 62a ods. 4] ) alebo s ich vedomím, vzniknutú škodu uhradí štát podobne podľa predpisov o odškodnování pracovných úrazov a chorôb z povolania pracovníkov. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením určí,

v ktorých prípadoch a v akom rozsahu patrí občanovi, ktorý poskytol pomoc, a členovi závodnej stráže (ďalej len „pracovník“), ktorý utrpel poškodenie na zdraví pri strážení alebo v súvislosti s ním ( [§ 67] ), jednorazové mimoriadne odškodnenie,

v ktorých prípadoch a v akom rozsahu patrí občanovi, ktorý poskytol pomoc, a členovi závodnej stráže (ďalej len „pracovník“), ktorý utrpel poškodenie na zdraví pri strážení alebo v súvislosti s ním (§ 67), jednorazové mimoriadne odškodnenie,

Škodu, ktorú spôsobil občan v súvislosti s pomocou poskytnutou Zboru nápravnej výchovy alebo jeho príslušníkom, a vecnú škodu, ktorá inému občanovi vznikla v dôsledku opatrení nevyhnutných pri plnení služobných úloh príslušníkmi Zboru nápravnej výchovy, uhrádza štát.

Škodu, ktorú spôsobil občan v súvislosti s pomocou poskytnutou Zboru alebo jeho príslušníkom, a vecnú škodu, ktorá inému občanovi vznikla v dôsledku opatrení nevyhnutných pri plnení služobných úloh príslušníkmi Zboru, uhrádza štát.

Tresty odňatia slobody nepresahujúce 2 roky, uložené vojakom v základnej službe sa môžu vykonať aj vo vojenských nápravných útvaroch.

Tresty odňatia slobody nepresahujúce 1 rok uložené vojakom v základnej službe sa môžu vykonať aj vo vojenských nápravných útvaroch.

Predpisy o výkone trestu vykonávaného vo vojenských nápravných útvaroch vydá minister národnej obrany po dohode s ministrom vnútra, ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom. Na prerušenie výkonu takého trestu, upustenie od výkonu zvyšku takého trestu a podmienečné prepustenie z výkonu takého trestu sa obdobne použijú ustanovenia oddielov 8 a 9 tohto zákona.

Ministerstvo obrany Slovenskej republiky po dohode s ministerstvom a generálnym prokurátorom Slovenskej republiky vydá všeobecne záväzným právnym predpisom Poriadok výkonu trestu odňatia slobody vo vojenskom nápravnom útvare. Na prerušenie výkonu takého trestu, upustenie od výkonu zvyšku takého trestu a podmienečné prepustenie z výkonu takého trestu sa obdobne použijú ustanovenia oddielov 8 a 9 tohto zákona.

Na vykonávanie nápravnovýchovnej činnosti v nápravnovýchovných ústavoch vydá minister vnútra po dohode s ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v nápravnovýchovných ústavoch. Minister spravodlivosti sa splnomocňuje dávať súhlas na overovanie nových, od tohto zákona odchylných metód nápravnovýchovnej činnosti, a to pokiaľ uplatnenie takých metód znamená pre odsúdených zmiernenie obmedzenia ich občianskych práv.

Ministerstvo po dohode s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky vydá všeobecne záväzným právnym predpisom Poriadok výkonu trestu odňatia slobody.

V priebehu výkonu trestu možno tiež vykonávať súdom uložené ochranné liečenie; bližšie podmienky a spôsob výkonu ochranného liečenia určí minister spravodlivosti po dohode s ministrom zdravotníctva.

V priebehu výkonu trestu možno tiež vykonávať súdom uložené ochranné liečenie; bližšie podmienky a spôsob výkonu ochranného liečenia určí minister spravodlivosti po dohode s ministrom zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

V rámci nápavnovýchovných skupín sa odsúdení rozdeľujú do kolektívov, ktoré spravidla spoločne pracujú a sú spoločne ubytované. Zaraďovanie odsúdených do jednotlivých kolektívov sa uskutočňuje podľa veku, osobnosti, správania sa a vzťahu k nápravnovýchovnej činnosti, druhu a závažnosti spáchaného činu, recidívy a výšky trestu tak, aby boli oddelení odsúdení, u ktorých je možnosť účinnejšieho ovplyvnenia nápravnovýchovnou činnosťou, páchatelia odsúdení za činy spáchané z nedbanlivosti a menej narušení odsúdení od ostatných odsúdených.

V rámci nápravnovýchovných skupín sa odsúdení rozdeľujú do kolektívov, ktoré spravidla spoločne pracujú a sú spoločne ubytované. Zaraďovanie odsúdených do jednotlivých kolektívov sa uskutočňuje podľa veku a správania tak, aby boli oddelení odsúdení, u ktorých je predpoklad účinnejšieho ovplyvňovania, odsúdení za trestné činy spáchané z nedbanlivosti a menej narušení od ostatných odsúdených.

V záujme zvýšenia účinnosti nápravnovýchovnej činnosti s prihliadnutím na osobnosť odsúdeného a možnosť jeho účinnejšieho ovplyvnenia možno odsúdených umiestniť do polootvorených alebo otvorených oddelení príslušnej nápravnovýchovnej skupiny so zmierneným režimom nápravnovýchovného procesu a s rozšírenými možnosťami samosprávy.

V záujme zvýšenia účinnosti zaobchádzania s odsúdenými s prihliadnutím na osobnosť odsúdeného a možnosť jeho účinnejšieho ovplyvnenia možno odsúdených umiestniť do polootvorených alebo otvorených oddelení príslušnej nápravnovýchovnej skupiny so zmierneným režimom nápravnovýchovného procesu a s rozšírenými možnosťami samosprávy, ktoré sa môžu zriaďovať pri ústavoch.

Účelom výkonu trestu odňatia slobody je odsúdenému zabrániť v ďalšom páchaní trestnej činnosti a sústavne ho vychovávať k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka. Výkonom trestu odňatia slobody nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť.

Účelom výkonu trestu odňatia slobody je zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a sústavne ho vychovávať k tomu, aby viedol riadny život občana.

Odsúdení majú popri povinnostiach vyplývajúcich zo zákonov a iných predpisov aj povinnosti uložené podľa tohto zákona. Po dobu výkonu trestu môžu sa odsúdeným obmedziť len tie občianske práva, ktorých výkon by bol v rozpore s účelom výkonu trestu (§ 1) alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť.

Odsúdení majú popri povinnostiach vyplývajúcich zo zákonov a iných predpisov aj povinnosti uložené podľa tohto zákona. Po dobu výkonu trestu môžu sa odsúdeným obmedziť len tie občianske práva, výkon ktorých by bol v rozpore s účelom výkonu trestu ( [§ 1] ) alebo ktoré sa nemôžu vzhľadom na výkon trestu uplatniť.

Vo výkone trestu sa pre odsúdených vytvárajú také materiálne a kultúrne podmienky života, aby bol zabezpečený ich náležitý telesný a duševný rozvoj. V súlade s tým sa určia najmä náležitosti a podmienky stravovania, ubytovania a vystrojovania odsúdených.

Vo výkone trestu sa pre odsúdených vytvárajú také materiálne a kultúrne podmienky života, aby bol zabezpečený ich náležitý telesný a duševný rozvoj. V súlade s tým sa určia náležitosti a podmienky stravovania tak, aby zodpovedali obvyklým hodnotám výživy potrebným na udržanie zdravia a sily, s prihliadnutím na obtiažnosť vykonávanej práce. Náležitosti a podmienky ubytovania a vystrojovania sa určia v súlade so všeobecnými hygienickými požiadavkami a požiadavkami hygienických noriem na hygienické zariadenia, pričom ubytovacia plocha, pripadajúca na odsúdeného, musí byť najmenej 3,5 m 2 , každý odsúdený musí mať zabezpečené lôžko a priestor na uloženie osobných vecí. Odievanie odsúdených musú zodpovedať klimatickým podmienkam a musí dostatočne chrániť ich zdravie.

Nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie odsúdených, ako aj odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania odsúdených upravujú všeobecné predpisy.

Nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie odsúdených upravujú všeobecné predpisy.

Odsúdený si smie písať s príslušníkmi svojej rodiny a prijímať ich návštevy v rozsahu určenom pre nápravnovýchovnú skupinu, do ktorej je zaradený. Ak je to v záujme jeho nápravy alebo ak je pre to iný závažný dôvod, môže sa mu povoliť písomný styk aj s inou osobou, prípadne prijatie jej návštevy. Na zabezpečenie účelu výkonu trestu sa listy odsúdených cenzurujú.

Odsúdený smie prijímať a odosielať korešpondenciu bez obmedzenia. Náčelník ústavu a ním poverená osoba sú oprávnení nahliadnuť do korešpondencie odsúdeného, s výminkou peticií, sťažností, žiadostí a návrhov adresovaných štátnym orgánom a korešpondencie s akvokátom, adresovanej na jeho pracovisko.

Na požiadanie sa príslušníkom rodiny odsúdeného, ako aj jeho obhajcovi podávajú oznámenia o stave a správaní odsúdeného.

Odsúdený smie prijímať návštevy blízkych osôb [1)](#poznamky.poznamka-1) v rozsahu určenom poriadkom výkonu trestu odňatia slobody pre nápravnovýchovnú skupinu, do ktorej je zaradený. Najmenej však raz za 2 týždne pri zaradení do I. nápravnovýchovnej skupiny, raz za mesiac pri zaradení do II. nápravnovýchovnej skupiny a raz za 6 týždňov pri zaradení do III. nápravnovýchovnej skupiny. Ak je to v záujme jeho nápravy alebo ak je pre to iný závažný dôvod, môže sa mu povoliť návšteva inej osoby.

Odsúdený smie odoberať a čítať dennú tlač, knihy a iné publikácie, a to v rozsahu určenom v súlade s účelom výkonu trestu.

Odsúdený môže odoberať a čítať dennú tlač, knihy a iné publikácie podľa svojho záujmu, duchovných potrieb a vierovyznania v rozsahu, ako je umožnené ostatným členom spoločnosti.

V nápravnovýchovnom ústave je zriadená knižnica, v ktorej si odsúdený môže požičiavať knihy podľa vlastného výberu.

V zariadeniach na výkon trestu ( [§ 3] ) sú zariadené knižnice vybavené literatúrou podobne ako verejné knižnice, v ktorých si odsúdení môžu požičiavať knihy podľa vlastného výberu; minister spravodlivosti určí povinnú vybavenosť knižníc právnymi predpismi, právnickou, inou odbornou a náboženskou literatúrou.

Odsúdený smie na uplatnenie svojich práv a oprávnených záujmov podávať sťažnosti a žiadosti príslušným orgánom; sťažnosť prípadne žiadosť sa musí orgánu, ktorému je adresovaná, bez meškania odoslať. V tej istej veci však nesmie podávať sťažnosť niekoľkým orgánom súčasne ani ju opakovať pred jej vybavením.

Odsúdený smie na uplatnenie svojich práv a oprávnených záujmov podávať sťažnosti a žiadosti príslušným orgánom; sťažnosť prípadne žiadosť sa musí orgánu, ktorému je adresovaná, bez meškania odoslať. V zariadeniach na výkon trestu sa vytvárajú také podmienky pre podávanie sťažností a žiadostí odsúdených, aby bola vylúčená možnosť zaobchádzania s nimi inými ako oprávnenými osobami. Náčelník ústavu určí okruh osôb poverených preberaním a odosielaním sťažností a žiadostí a ich evidenciou.

Odsúdený si môže zaistiť poskytovanie právnej pomoci advokátom, ktorý má právo v medziach svojho plnomocenstva s odsúdeným si písať a hovoriť s ním. Ak sa proti odsúdenému vedie ďalšie trestné stíhanie, použije sa na jeho styk s obhajcom ustanovenie Trestného poriadku o styku obhajcu s obvineným, ktorý je vo väzbe.

Odsúdený má právo na poskytovanie právnej pomoci advokátom, ktorý má oprávnenie v medziach svojho plnomocenstva viesť s odsúdeným korešpondenciu a hovoriť s ním bez obmedzenia. Správa zariadenia na výkon trestu ( [§ 3] ) je povinná vytvoriť podmienky umožňujúce poverenej osobe Zboru nápravnej výchovy rozhovory medzi odsúdeným a advokátom vidieť, nie však počuť. V prípade uvedenom v [§ 10 ods. 2] sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o styku obhajcu s obvineným, ktorý je vo väzbe. [2)](#poznamky.poznamka-2)

Samospráva odsúdených sa zriaďuje v každom kolektíve odsúdených. Poslaním samosprávy odsúdených je naučiť odsúdených samostatne riešiť otázky súvisiace so spôsobom života a s prácou vo výkone trestu, napomáhať k prísnemu dodržiavaniu ustanoveného poriadku a disciplíny, k zvyšovaniu pracovnej aktivity, k všeobecnému i odbornému vzdelávaniu odsúdených a tým ich pripravovať pre aktívne zapojenie sa do života spoločnosti po prepustení z výkonu trestu. Samospráva sa tiež zaoberá otázkami, týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Samosprávy odsúdených sa volia na 1 rok vo všetkých nápravnovýchovných skupinách príslušnými kolektívmi odsúdených v tajných voľbách.

Odsúdeného, ktorý neoprávnene odmieta plniť svoje povinnosti, treba donútiť k ich plneniu prostriedkami podľa zákona dovolenými.

Medzi základné povinnosti odsúdeného patrí aj povinnosť dodržiavať opatrenia a pokyny na zaisťovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa osobitných predpisov. [3)](#poznamky.poznamka-3)

Disciplinárnymi odmenami sú najmä:

Disciplinárnymi odmenami sú:

mimoriadne povolenie listu,

mimoriadne povolenie návštevy,

mimoriadne povolenie návštevy,

mimoriadne povolenie balíčka,

mimoriadne povolenie balíčka,

zvýšenie vreckového,

zvýšenie vreckového,

peňažná alebo vecná odmena,

peňažná alebo vecná odmena,

prerušenie výkonu trestu podľa [§ 35] .

Na dosiahnutie účelu výkonu trestu odňatia slobody sa vykonáva nápravnovýchovná činnosť, ktorá je súhrnom pôsobenia ustanoveného poriadku a disciplíny v miestach, kde sa trest odňatia slobody (ďalej len „trest“) vykonáva, pracovnej výchovy odsúdených a kultúrnovýchovnej práce.

Na dosiahnutie účelu výkonu trestu odňatia slobody sa vykonáva nápravnovýchovná činnosť, ktorá je súhrnom pôsobenia osobitných výchovných postupov, kultúrno-výchovnej práce, pracovnej výchovy a ustanoveného poriadku a disciplíny (režimu) v miestach, v ktorých sa trest odňatia slobody (ďalej len „trest“) vykonáva.

Porušenie ustanoveného poriadku alebo disciplíny pri výkone trestu je disciplinárnym priestupkom, za ktorý sa môže odsúdenému uložiť disciplinárny trest.

Zavinené porušenie ustanoveného poriadku a disciplíny (režimu) pri výkone trestu je disciplinárnym priestupkom, za ktorý sa môže odsúdenému uložiť disciplinárny trest.

obmedzenie účasti na záujmovej činnosti alebo jej zákaz až do 3 mesiacov,

zníženie vreckového najviac o jednu tretinu až na dobu troch mesiacov,

zníženie vreckového až do 3 mesiacov,

zákaz prijatia balíčkov až na dobu troch mesiacov,

zákaz prijatia balíčka,

prepadnutie veci,

umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až do 30 dní,

umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až do 20 dní,

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 30 dní,

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 20 dní,

umiestnenie do samoväzby až do 30 dní,

umiestnenie do samoväzby až do 20 dní.

Pri umiestnení do samoväzby odsúdený nepracuje, je obmedzený v účasti na záujmovej činnosti a nie je mu dovolené čítať dennú tlač, knihy alebo iné publikácie a nakupovať veci osobnej potreby ( [§ 14] ). Rovnako sa postupuje aj pri celodennom umiestnení do uzavretého oddelenia s tým rozdielom, že odsúdený je povinný vykonávať práce uvedené v [§ 27 ods. 2] . S výkonom znovu uloženia do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby nemožno začať skôr než po uplynutí aspoň 10 dní od výkonu niektorého z týchto disciplinárnych trestov; ak však disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby bol znovu uložený ešte v priebehu výkonu niektorého z týchto disciplinárnych trestov, možno vykonať dva také disciplinárne tresty bezprostredne za sebou.

Prepadnutie veci možno uložiť, ak ide o vec,

Umiestnenie do zvláštneho oddelenia možno uložiť len odsúdenému, ktorý sústavne alebo závažným spôsobom porušuje ustanovený poriadok alebo disciplínu pri výkone trestu a u ktorého miernejšie disciplinárne tresty nepostačujú na nápravu; tento disciplinárny trest možno uložiť až do 3 mesiacov, a ak ide o odsúdeného zaradeného do tretej nápravnovýchovnej skupiny, až do 6 mesiacov. Odsúdení, ktorí boli umiestnení do zvláštneho oddelenia, pracujú pod zvýšeným dozorom a oddelene od ostatných odsúdených. Pri výkone tohto disciplinárneho trestu je odsúdený obmedzený v účasti na záujmovej činnosti a v možnostiach nákupu vecí osobnej potreby a je mu znížené vreckové.

Trest prepadnutia veci nemožno uložiť, ak hodnota veci je v nápadnom nepomere k povahe disciplinárneho priestupku.

Uložený disciplinárny trest musí byť úmerný závažnosti spáchaného disciplinárneho priestupku a musí byť v súlade so záujmom na náprave odsúdených. Za disciplinárny priestupok možno uložiť len jeden disciplinárny trest.

Uložený disciplinárny trest musí byť úmerný závažnosti spáchaného disciplinárneho priestupku a musí byť v súlade so záujmom na náprave odsúdených. Za disciplinárny priestupok možno uložiť len jeden disciplinárny trest okrem prepadnutia veci.

Odsúdený má právo do troch dní podať sťažnosť proti disciplinárnemu potrestaniu. O sťažnosti, ktorá nemá odkladný účinok, rozhoduje s konečnou platnosťou nadriadený toho, kto disciplinárny trest uložil. Sťažnosť proti druhu a výške disciplinárneho trestu nie je prípustná.

Odsúdený má právo do 3 dní od oznámenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu podať proti nemu sťažnosť. Odkladný účinok má len sťažnosť proti uloženiu prepadnutia veci.

Disciplinárnym potrestaním odsúdeného sa nevylučuje jeho trestné stíhanie, ak je jeho skutok trestným činom alebo prečinom.

Disciplinárnym potrestaním odsúdeného sa nevylučuje jeho trestné stíhanie, ak je jeho skutok trestným činom.

Poslaním pracovnej výchovy odsúdených je najmä vytvárať a upevňovať u nich uvedomelý pomer k práci. Pracovná výchova odsúdených zahŕňa

Zamestnávanie odsúdených zahŕňa:

Odsúdení sa v súlade s účelom výkonu trestu zaraďujú do práce v hospodárskych organizáciách alebo v nápravnovýchovných ústavoch, a to s prihliadnutím najmä na ich zdravotný stav a pracovné schopnosti.

Odsúdení sa v súlade s účelom výkonu trestu zaraďujú do práce v štátnych organizácii (ďalej len „organizácií“) alebo v nápravnovýchovných ústavoch, a to s prihliadnutím najmä na ich zdravotný stav a pracovné schopnosti.

Hospodárske organizácie a nápravnovýchovné ústavy, v ktorých sú odsúdení zaradení do práce, sú povinné vytvárať predpoklady pre riadne plnenie pracovných úloh odsúdených v súlade so záujmom na ich náprave. Najmä sú povinné starať sa o zaškolenie odsúdených na výkon určených prác a o zvyšovanie ich pracovnej kvalifikácie a dbať o bezpečnosť a ochranu zdravia pri ich práci.

Organizácie a nápravnovýchovné ústavy, v ktorých sú odsúdení zaradení do práce, sú povinné vytvárať predpoklady pre riadne plnenie pracovných úloh odsúdených v súlade so záujmom na ich náprave. Najmä sú povinné starať sa o zaškolenie odsúdených na výkon určených prác a o zvyšovanie ich pracovnej kvalifikácie a dbať o bezpečnosť a ochranu zdravia pri ich práci.

Zaradenie odsúdených do práce v hospodárskej organizácii sa uskutoční na základe zmluvy medzi nápravnovýchovným ústavom a hospodárskou organizáciou; určia sa v nej najmä podrobnejšie podmienky, za ktorých odsúdení budú pracovať.

Zaradenie odsúdených do práce v organizácii sa uskutoční na základe zmluvy medzi nápravnovýchovným ústavom a organizáciou; určia sa v nej najmä podrobnejšie podmienky, za ktorých odsúdení budú pracovať.

Pracovný čas, podmienky pre uloženie nadčasovej práce a pracovné podmienky žien sú u odsúdených rovnaké ako u ostatných pracovníkov. Ak sú však pre to naliehavé dôvody, môže náčelník nápravnovýchovného ústavu nariadiť odsúdeným prácu nadčas, a to v rozsahu až do 150 hodín v kalendárnom roku a so súhlasom ministra spravodlivosti až do 280 hodín v kalendárnom roku; nad túto hranicu môže prácu nadčas povoliť na návrh ministra spravodlivosti vláda republiky.

Organizácie poskytujú nápravnovýchovným ústavom za prácu odsúdených dohodnuté plnenie ( [§ 26 ods. 3] ). Mzdu za prácu poskytujú podľa ustanovení Zákonníka práce a mzdových predpisov.

Do pracovného času sa nepočíta práca pri upratovaní a iná obdobná práca odsúdených potrebná na zaistenie bežnej prevádzky nápravnovýchovného ústavu. Tieto práce sa však nesmú nariadiť na úkor času potrebného na odpočinok odsúdených.

Pracovný čas, pracovné podmienky a podmienky pre uloženie nadčasovej práce sú u odsúdených rovnaké ako u ostatných pracovníkov. Náčelník ústavu môže nariadiť odsúdeným prácu nadčas v rozsahu a za podmienok určených osobitnými predpismi [4)](#poznamky.poznamka-4) ; nad túto hranicu môže prácu nadčas povoliť na návrh ministra spravodlivosti vláda republiky.

Časť pracovnej odmeny odsúdeného, ktorá zvyšuje po vykonaní zrážok podľa odseku 2, prípadne podľa odseku 3, sa rozdelí na vreckové a úložné spôsobom, ktorý určí minister spravodlivosti. Výška sumy, do ktorej možno odsúdenému priznať vreckové z pracovnej odmeny, sa určí pre jednotlivé nápravnovýchovné skupiny odlišne.

Časť pracovnej odmeny odsúdeného, ktorá zvyšuje po vykonaní zrážok podľa odseku 2, prípadne podľa odseku 3, sa rozdelí na vreckové a úložné spôsobom, ktorý určí minister spravodlivosti.

Trest sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch, ktoré zriaďuje a zrušuje minister spravodlivosti.

Trest sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch, v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých a vo vojenských nápravných útvaroch. V ústavoch na výkon väzby možno zriaďovať samostatné oddelenia pre výkon trestu.

Pri nápravnovýchovnom ústave sa spravidla zriadi poradný sbor zložený z pedagógov, psychológov a iných odborníkov; pri Ministerstve vnútra je ako poradný orgán na prehĺbenie vedeckosti a zvýšenie účinnosti nápravnovýchovnej činnosti zriadená vedecká rada zložená zo zástupcov vedeckých a spoločenských organizácií a štátnych orgánov.

Nápravnovýchovné ústavy, nápravnovýchovné ústavy pre mladistvých a ústavy na výkon väzby (ďalej len „ústavy“) zriaďuje a zrušuje minister spravodlivosti Českej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“). Vojenské nápravné útvary zriaďuje a zrušuje minister národnej obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Poslaním kultúrno-výchovnej práce je vytvárať u odsúdených uvedomelý vzťah k spoločnosti, založených na zásadách socialistickej morálky a kultúry. Je zameraná predovšetkým na výchovu odsúdených k zachovávaniu zákonov a pravidiel socialistického spolužitia, k statočnému pomeru k práci, k ochrane a upevňovaniu socialistického vlastníctva, ako aj na celkové zvyšovanie všeobecného vzdelania odsúdených a ich kultúrnej úrovne.

Poslaním kultúrno-výchovnej práce je vytvárať u odsúdených uvedomelý vzťah k spoločnosti, založený na zásadách občianskej morálky a kultúry. Je zameraná predovšetkým na výchovu odsúdených k zachovávaniu zákonov a pravidiel občianskeho spolunažívania, k statočnému pomeru k práci, k ochrane všetkých foriem vlastníctva, ako aj na celkové zvyšovanie všeobecného vzdelania odsúdených a ich kultúrnej úrovne.

Odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil hospodárskej organizácii alebo nápravnovýchovnému ústavu zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, a to obdobne ako ostatní pracovníci.

Odsúdený zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil organizácii alebo nápravnovýchovnému ústavu zavineným porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, a to obdobne ako ostatní pracovníci.

Ak sa škoda spôsobila hospodárskej organizácii, výšku požadovanej náhrady prerokuje hospodárska organizácia aj s nápravnovýchovným ústavom.

Ak sa škoda spôsobila organizácii, výšku požadovanej náhrady prerokuje organizácia aj s nápravnovýchovným ústavom.

Štátne orgány a socialistické organizácie napomáhajú pri svojej činnosti Sboru nápravnej výchovy (oddiel 13) pri plnení úloh smerujúcich k dosiahnutiu účelu výkonu trestu.

Štátne orgány, organizácie a záujmové združenia občanov napomáhajú pri svojej činnosti Sboru nápravnej výchovy Českej republiky a Zboru nápravnej výchovy Slovenskej republiky (ďalej len „Zbor nápravnej výchovy“) pri plnení úloh smerujúcich k dosiahnutiu účelu výkonu trestu.

Pred uplynutím ustanovenej doby trestu môže byť odsúdený z výkonu trestu podmienečne prepustený na slobodu za podmienok ustanovených v [§ 61 až 64 Trestného zákona] .Pre to si odsúdený vytvorí predpoklady, ak vo výkone trestu vzorným správaním sa a statočným pomerom k práci preukáže polepšenie, takže možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život pracujúceho človeka.

Pred uplynutím ustanovenej doby trestu môže byť odsúdený z výkonu trestu podmienečne prepustený na slobodu za podmienok ustanovených v [§ 61 až 64 Trestného zákona] . Pre to si odsúdený vytvorí predpoklady, ak vo výkone trestu vzorným správaním sa a statočným pomerom k práci preukáže polepšenie, takže možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život občana.

Na náprave odsúdených sa podieľajú aj spoločenské organizácie závodu, kde odsúdený pracoval pred nástupom trestu, i spoločenské organizácie miesta jeho bydliska, a to najmä tým, že počas výkonu trestu môžu s ním udržiavať písomný i osobný styk, zaujímať sa o jeho správanie vo výkone trestu a napomáhať pri vytváraní priaznivých podmienok pre jeho budúci život.

Na náprave odsúdených sa zúčastňujú aj cirkevné organizácie a záujmové združenia občanov pôsobiace v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúce vzťah k odsúdenému, najmä tým, že ich poverení zástupcovia môžu počas výkonu trestu udržiavať s odsúdenými osobný styk, zaujímať sa o ich správanie vo výkone trestu a pomáhať pri vytváraní priaznivých podmienok pre ich budúci život. Na požiadanie ich správa ústavu informuje o stave a o správaní odsúdeného.

Na náprave odsúdených sa podieľajú aj spoločenské organizácie závodu, kde odsúdení počas výkonu trestu pracujú.

Nápravnovýchovné ústavy umožňujú konať v čase pracovného pokoja spoločné náboženské obrady odsúdených. Účasť na náboženských obradoch je dobrovoľná. Čas konania spoločných náboženských obradov vymedzí ústavný poriadok ( [§ 18] ).

V spolupráci so spoločenskými organizáciami starajú sa národné výbory o vytváranie vhodných podmienok pre dovŕšenie nápravy odsúdených po ich prepustení z výkonu trestu. Prepusteným osobám sú nápomocní pri voľbe vhodného pracovného prostredia a aj inak im uľahčujú prechod do života na slobode.

V spolupráci so záujmovými združeniami občanov starajú sa národné výbory o vytváranie vhodných podmienok pre dovŕšenie nápravy odsúdených po ich prepustení z výkonu trestu. Prepusteným osobám sú nápomocní pri voľbe vhodného pracovného prostredia a aj inak im uľahčujú prechod do života na slobode.

Trest sa vykonáva diferencovane v troch nápravnovýchovných skupinách. O tom, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny sa odsúdený zaradí, rozhodne súd.

Trest sa vykonáva oddelene podľa pohlavia a oddelene na dospelých a mladistvých. V ústavoch sa trest vykonáva diferencovane v troch nápravnovýchovných skupinách.

Výkonom trestu v nápravnovýchovných skupinách sa sleduje cieľ, aby menej narušení odsúdení vykonávali trest oddelene od viac narušených odsúdených a aby sa v nápravnovýchovnej činnosti u odsúdených, u ktorých to vyžaduje vyšší stupeň alebo povaha ich narušenia, uplatňovali účinnejšie prostriedky na ich nápravu. V nápravnovýchovných skupinách sa trest vykonáva podľa zásady, že čím je vyššia nápravnovýchovná skupina, tým je menší rozsah práv odsúdených vo výkone trestu a tým je väčší rozsah ich obmedzení; obdobne diferencovane sú upravené aj formy a metódy pracovnej výchovy a kultúrno-výchovnej práce, rozsah oprávnení samosprávy a spôsob stráženia.

Do ústavov sa na prehĺbenie výchovného vplyvu výkonu trestu odsúdení rozdeľujú podľa nápravnovýchovných skupín. O tom, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny sa odsúdený zaradí, rozhoduje súd. O tom, do ktorého ústavu sa odsúdený umiestni, rozhoduje Správa Zboru nápravnej výchovy. Pritom sa riadi konkrétnymi potrebami jeho resocializácie, najmä aby odsúdený mohol udržiavať vzťahy s príbuznými ( [§ 12 ods. 2] ).

Hospodárske organizácie nesmú pri prijímaní pracovníkov robiť rozdiel medzi osobami prepustenými z výkonu trestu a inými osobami, pokiaľ pre výkon určitej funkcie nie je potrebná občianska bezúhonnosť.

Organizácie nesmú pri prijímaní pracovníkov robiť rozdiel medzi osobami prepustenými z výkonu trestu a inými osobami, pokiaľ pre výkon určitej funkcie nie je potrebná občianska bezúhonnosť.

Hospodárska organizácia je povinná na odporúčanie okresného národného výboru prijať prepustenú osobu, ak má pre ňu voľné pracovné miesto.

Organizácia je povinná na odporúčanie národného výboru prijať prepustenú osobu, ak má pre ňu voľné pracovné miesto.

Hospodárske organizácie sú povinné v spolupráci so spoločenskými organizáciami venovať prepusteným osobám zvýšenú starostlivosť a pozornosť, a to najmä tým, že ich zaraďujú do vhodných pracovných kolektívov.

Organizácie sú povinné v spolupráci so záujmovými združeniami občanov venovať prepusteným osobám zvýšenú starostlivosť a pozornosť, a to najmä tým, že ich zaraďujú do vhodných pracovných kolektívov.

Účelom výkonu trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho pracujúceho človeka, a to tiež so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie, z ktorého pochádza. Vo výkone trestu treba riadnym pedagogickým vedením zabezpečiť výchovu mladistvého a jeho prípravu na budúce povolanie.

Účelom výkonu trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, a to tiež so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie, z ktorého pochádza. Vo výkone trestu treba riadnym pedagogickým vedením zabezpečiť výchovu mladistvého a jeho prípravu na budúce povolanie.

Na prehĺbenie účinku nápravnovýchovnej činnosti je pri nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých vždy zriadený poradný sbor ( [§ 3 ods. 2] ).

Na prehĺbenie účinku nápravnovýchovnej činnosti je pri nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých vždy zriadený poradný sbor ( [§ 3 ods. 3] ).

V nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých nie sú určené nápravnovýchovné skupiny a rozsah práv a obmedzenie mladistvých je vymedzené jednotne; do nápravnovýchovných ústavov pre mladistvých, prípadne do kolektívov v týchto ústavoch sa na prehĺbenie výchovného vplyvu výkonu trestu mladiství rozdeľujú s prihliadnutím aj na ich povahové vlastnosti, schopnosti a vývojové zvláštnosti.

V nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých nie sú určené nápravnovýchovné skupiny; rozsah práv a obmedzení mladistvých je vymedzený jednotne.

Mladistvý vykonávajúci trest v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých si smie s príslušníkmi svojej rodiny písať bez časového obmedzenia.

Mladistvý vykonávajúci trest v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých smie prijímať návštevy v rozsahu, ktorý sa určí so zreteľom na záujem upevnenia vzťahu mladistvého k rodine, na posilnenie výchovného vplyvu výkonu trestu. Návštevy príbuzných smie prijímať najmenej raz za týždeň.

Disciplinárne tresty u mladistvých vykonávajúcich trest v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých sú:

Disciplinárnymi trestami u mladistvých vykonávajúcich trest v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých sú:

obmedzenie účasti na záujmovej činnosti alebo jej zákaz až do 2 mesiacov,

zníženie vreckového najviac o jednu tretinu až do dvoch mesiacov,

zníženie vreckového až do 2 mesiacov,

prepadnutie veci,

umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až do 30 dní,

umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až do 10 dní,

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 20 dní,

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 10 dní,

umiestnenie do samoväzby až do 10 dní,

umiestnenie do samoväzby až do 10 dní.

Kontrolu nad výkonom trestu v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých vykonávajú aj krajské národné výbory; za tým účelom sú orgány nimi poverené oprávnené vstupovať do všetkých miest, kde mladiství vykonávajú trest, a zisťovať potrebné skutočnosti.

Kontrolu nad výkonom trestu v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých vykonávajú v medziach svojej pôsobnosti aj národné výbory; za tým účelom sú orgány nimi poverené oprávnené vstupovať do všetkých miest, kde mladiství vykonávajú trest, a zisťovať potrebné skutočnosti.

Národné výbory a hospodárske organizácie v spolupráci so spoločenskými organizáciami venujú osobitnú pozornosť mladistvým a vekove mladým odsúdeným prepusteným z výkonu trestu. Umožňujú im najmä dokončenie prípravy na budúce povolanie, na ktoré sa pripravovali.

Národné výbory a organizácie v spolupráci so záujmovými združeniami občanov venujú osobitnú pozornosť mladistvým a vekove mladým odsúdeným prepusteným z výkonu trestu. Umožňujú im najmä dokončenie prípravy na budúce povolanie, na ktoré sa pripravovali.

Základnou úlohou Zboru nápravnej výchovy je zabezpečovať, aby nápravnovýchovná činnosť čo najlepšie plnila svoju spoločenskú funkciu a vytvárala predpoklady pre trvalú nápravu odsúdených a pre ich normálne zaradenie do života socialistickej spoločnosti.

Základnou úlohou Zboru nápravnej výchovy je zabezpečovať, aby nápravnovýchovná činnosť čo najlepšie plnila svoju spoločenskú funkciu a vytvárala predpoklady pre trvalú nápravu odsúdených a pre ich normálne zaradenie do života spoločnosti.

Postupne uložené doteraz celkom nevykonané tresty sa považujú z hľadiska výkonu trestu za jediný trest.

Postupne uložené doteraz celkom nevykonané tresty sa považujú z hľadiska výkonu trestu za trest jediný.

Odsúdený je povinný nahradiť trovy výkonu trestu za dobu, po ktorú svojím zavinením spôsobil, že tieto trovy sa nemohli uhradiť zrážkami z jeho pracovnej odmeny ( [§ 29 ods.2] ) Rozhodnutie o tom vydá náčelník nápravnovýchovného ústavu. Dennú sadzbu pripadajúcu na tieto trovy a ďalšie podrobnosti o ich náhrade ustanoví minister vnútra po dohode s ministrom spravodlivosti.

Odsúdený je povinný nahradiť trovy výkonu trestu za čas, počas ktorého svojím zavinením spôsobil, že tieto trovy sa nemohli uhradiť zrážkami z jeho pracovnej odmeny ( [§ 29 ods. 2] ).

Ak náčelník nápravnovýchovného ústavu zverí stráženie odsúdených členom závodnej stráže hospodárskej organizácie, majú členovia závodnej stráže, ak sú zvonka označení, pri výkone tohto stráženia práva a povinnosti v rozsahu ustanovenom ministrom vnútra.

Ak náčelník nápravnovýchovného ústavu zverí stráženie odsúdených členom závodnej stráže organizácie, majú členovia závodnej stráže, ak sú zvonka označení, pri výkone tohto stráženia práva a povinnosti v rozsahu ustanovenom ministrom vnútra.

Na prehĺbenie výchovného vplyvu výkonu trestu sa odsúdení zaradení do tej istej nápravnovýchovnej skupiny rozdeľujú do nápravnovýchovných ústavov, prípadne do kolektívov v týchto ústavoch, a to najmä s prihliadnutím na stupeň a povahu ich narušenia a na dosiahnutý stupeň ich nápravy. S prihliadnutím na tieto hľadiská sa tiež diferencovane vykonáva nápravnovýchovná činnosť.

V rámci nápavnovýchovných skupín sa odsúdení rozdeľujú do kolektívov, ktoré spravidla spoločne pracujú a sú spoločne ubytované. Zaraďovanie odsúdených do jednotlivých kolektívov sa uskutočňuje podľa veku, osobnosti, správania sa a vzťahu k nápravnovýchovnej činnosti, druhu a závažnosti spáchaného činu, recidívy a výšky trestu tak, aby boli oddelení odsúdení, u ktorých je možnosť účinnejšieho ovplyvnenia nápravnovýchovnou činnosťou, páchatelia odsúdení za činy spáchané z nedbanlivosti a menej narušení odsúdení od ostatných odsúdených.

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 20 dní,

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 30 dní,

umiestnenie do samoväzby až do 20 dní,

umiestnenie do samoväzby až do 30 dní,

Pri celodennom umiestnení do uzavretého oddelenia a pri umiestnení do samoväzby odsúdený nepracuje, je obmedzený v účasti na záujmovej činnosti a nie mu je dovolené čítať dennú tlač, knihy alebo iné publikácie a nakupovať veci osobnej potreby ( [§ 14] ). Umiestnenie do samoväzby možno uložiť len odsúdenému zaradenému do druhej alebo tretej nápravnovýchovnej skupiny. Disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia, prípadne umiestnenie do samoväzby nemožno znovu uložiť skôr ako po uplynutí aspoň 20 dní od výkonu niektorého z týchto disciplinárnych trestov.

Pri umiestnení do samoväzby odsúdený nepracuje, je obmedzený v účasti na záujmovej činnosti a nie je mu dovolené čítať dennú tlač, knihy alebo iné publikácie a nakupovať veci osobnej potreby ( [§ 14] ). Rovnako sa postupuje aj pri celodennom umiestnení do uzavretého oddelenia s tým rozdielom, že odsúdený je povinný vykonávať práce uvedené v [§ 27 ods. 2] . S výkonom znovu uloženia do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby nemožno začať skôr než po uplynutí aspoň 10 dní od výkonu niektorého z týchto disciplinárnych trestov; ak však disciplinárny trest celodenného umiestnenia do uzavretého oddelenia alebo umiestnenia do samoväzby bol znovu uložený ešte v priebehu výkonu niektorého z týchto disciplinárnych trestov, možno vykonať dva také disciplinárne tresty bezprostredne za sebou.

Uložením disciplinárnych trestov sa vybavujú aj previnenia a priestupky. Ustanovenia zákona, ktorým sa upravuje postih previnení a priestupkov osôb opätovne sa dopúšťajúcich výtržníctva, násilností a príživníctva, nie sú dotknuté.

Uložením disciplinárnych trestov sa vybavujú aj priestupky.

Disciplinárnym potrestaním odsúdeného sa nevylučuje jeho trestné stíhanie, ak je jeho skutok trestným činom.

Disciplinárnym potrestaním odsúdeného sa nevylučuje jeho trestné stíhanie, ak je jeho skutok trestným činom alebo prečinom.

Pracovný čas, podmienky pre uloženie nadčasovej práce a pracovné podmienky žien sú u odsúdených rovnaké ako u ostatných pracovníkov.

Pracovný čas, podmienky pre uloženie nadčasovej práce a pracovné podmienky žien sú u odsúdených rovnaké ako u ostatných pracovníkov. Ak sú však pre to naliehavé dôvody, môže náčelník nápravnovýchovného ústavu nariadiť odsúdeným prácu nadčas, a to v rozsahu až do 150 hodín v kalendárnom roku a so súhlasom ministra spravodlivosti až do 280 hodín v kalendárnom roku; nad túto hranicu môže prácu nadčas povoliť na návrh ministra spravodlivosti vláda republiky.

Trest sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch podriadených Ministerstvu vnútra. Zriaďuje a zrušuje ich minister vnútra.

Trest sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch, ktoré zriaďuje a zrušuje minister spravodlivosti.

Ak odsúdený spôsobil svojím zavinením na majetku nápravnovýchovného ústavu škodu, ktorá neprevyšuje sumu 100 Kčs, môže sa mu rozhodnutím náčelníka nápravnovýchovného ústavu uložiť povinnosť nahradiť ju.

Ak odsúdený spôsobil svojím zavinením na majetku nápravnovýchovného ústavu škodu, ktorá neprevyšuje sumu 500 Kčs, môže sa mu rozhodnutím náčelníka nápravnovýchovného ústavu uložiť povinnosť nahradiť ju.

Ak odsúdenému treba neodkladne poskytnúť liečebnú starostlivosť, ktorú nemožno zaistiť v zdravotníckom zariadení nápravnovýchovného ústavu, môže mu náčelník nápravnovýchovného ústavu prerušiť výkon trestu až do 30 dní, a to aj opätovne. Doba prerušenia sa počíta do výkonu trestu .

Ak však nastala nevyhnutnosť naznačená v prvej vete následkom toho, že si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmyselne, môže súd na návrh prokurátora rozhodnúť, že sa doba prerušenia do výkonu trestu nepočíta.

Súd môže upustiť od výkonu zvyšku trestu, ak odsúdený bol alebo má byť vydaný do cudziny alebo vyhostený. Ak nedôjde k vydaniu do cudziny alebo k vyhosteniu, alebo ak sa vydaný alebo vyhostený vráti, súd rozhodne, že sa zvyšok trestu vykoná.

Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu zvyšku trestu, ak odsúdený bol alebo má byť vydaný do cudziny alebo vyhostený. Ak nedôjde k vydaniu do cudziny alebo k vyhosteniu, alebo ak sa vydaný alebo vyhostený vráti, súd rozhodne, že sa zvyšok trestu vykoná.

Občiansku kontrolu nad výkonom trestu vykonávajú komisie volené Národným zhromaždením a zložené z poslancov Národného zhromaždenia. V nápravnovýchovných ústavoch na Slovensku vykonávajú kontrolu v úzkej súčinnosti so Slovenskou národnou radou.

Občiansku kontrolu nad výkonom trestu vykonávajú orgány Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady.

Členovia komisií uvedených v odseku 1 sú pri plnení svojich úloh oprávnení vstupovať do všetkých miest, kde sa trest vykonáva, a hovoriť s odsúdenými bez prítomnosti tretej osoby.

Členovia orgánov uvedených v odseku 1 sú pri plnení svojich úloh oprávnení vstupovať do všetkých miest, kde sa trest vykonáva, a hovoriť s odsúdenými bez prítomnosti tretej osoby.

umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až do 30 dní,

zníženie vreckového až do 2 mesiacov,

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 20 dní,

umiestnenie do uzavretého oddelenia v mimopracovnom čase až do 30 dní,

umiestnenie do zvláštneho oddelenia až do 2 mesiacov.

celodenné umiestnenie do uzavretého oddelenia až do 20 dní,

Na vykonávanie nápravnovýchovnej činnosti v nápravnovýchovných ústavoch vydá minister vnútra po dohode s ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v nápravnovýchovných ústavoch.

Na vykonávanie nápravnovýchovnej činnosti v nápravnovýchovných ústavoch vydá minister vnútra po dohode s ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom Poriadok výkonu trestu odňatia slobody v nápravnovýchovných ústavoch. Minister spravodlivosti sa splnomocňuje dávať súhlas na overovanie nových, od tohto zákona odchylných metód nápravnovýchovnej činnosti, a to pokiaľ uplatnenie takých metód znamená pre odsúdených zmiernenie obmedzenia ich občianskych práv.

Úlohy nápravnovýchovnej činnosti podľa tohto zákona, ako aj stráženie a správu v nápravnovýchovných ústavoch Sbor nápravnej výchovy.

Úlohy nápravnovýchovnej činnosti podľa tohto zákona, ako aj stráženie a správu v nápravnovýchovných ústavoch a v ústavoch, v ktorých sa vykonáva väzba, vykonáva Zbor nápravnej výchovy.

Sbor nápravnej výchovy je ozbrojený a podľa vojenských zásad organizovaný sbor, podriadený ministrovi vnútra. Podrobnosti o organizácii Sboru nápravnej výchovy ustanoví v súlade s jeho poslaním minister vnútra.

Zbor nápravnej výchovy je ozbrojený a podľa vojenských zásad organizovaný zbor podriadený ministrovi republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov; podrobnosti o jeho organizácii ustanoví a predpisy upravujúce jeho činnosť v súlade s jeho poslaním vydáva minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov.

Na zabezpečenie úspešného plenenia úloh nápravnovýchovnej činnosti ustanoví minister vnútra pre každú funkciu vykonávanú v Sbore nápravnej výchovy príslušné kvalifikačné predpoklady.

Minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, je priamym nadriadeným všetkých príslušníkov Zboru nápravnej výchovy a vykonáva nad nimi disciplinárnu právomoc.

Príslušníci Sboru nápravnej výchovy majú v rozsahu svojej právomoci právne postavenie príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti. Minister vnútra môže povolať príslušníkov Sboru nápravnej výchovy tiež na plnenie bezpečnostných úloh podľa zákona o Sbore národnej bezpečnosti.

Príslušníci Zboru nápravnej výchovy sú oprávnení v záujme zabezpečenia účelu výkonu trestu odňatia slobody a väzby, najmä pri zákrokoch proti rušiteľom ustanoveného poriadku a disciplíny a proti mareniu služobného úkonu a pri odvracaní útoku na osobu, ak nestačila predchádzajúca výzva či dohováranie, použiť v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zákroku obušok, priložiť putá, prípadne použiť iné prostriedky; podrobnejšie podmienky a pravidlá pre použitie obuška, pút a iných prostriedkov ustanoví minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, osobitnými predpismi.

Príslušníci Sboru nápravnej výchovy podliehajú právomoci vojenských súdov a ustanoveniam o vojenských trestných činoch; ich hodnosti zodpovedajú rovnakým vojenským hodnostiam.

Strelnú zbraň je príslušník Zboru nápravnej výchovy oprávnený použiť pri výkone svojej právomoci len výnimočne, a to v týchto prípadoch:

Príslušníci Sboru nápravnej výchovy, ktorí vykonali vojenskú základnú službu, sú po dobu činnej služby v tomto sbore oslobodení od služobnej povinnosti podľa branného zákona, ktorú by inak boli povinní vykonať.

Pri použití strelnej zbrane je príslušník Zboru nápravnej výchovy povinný dbať na nevyhnutnú opatrnosť, najmä čo najviac šetriť život osoby, proti ktorej zákrok smeruje, a dbať, aby nebol ohrozený život iných osôb.

Na služobné pomery príslušníkov Sboru nápravnej výchovy, na ich materiálne a finančné zabezpečenie, na nemocenskú starostlivosť a sociálne zabezpečenie sa použijú predpisy platné pre príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti.

Príslušníkom Zboru nápravnej výchovy sa môže stať bezúhonný, socialistickému zriadeniu oddaný československý občan, ak spĺňa i ostatné predpoklady pre výkon služby.