Zákon o organizácii súdov a o voľbách sudcov

Po svojom zvolení skladajú sudcovia tento sľub: „Sľubujem, že budem verný Československej socialistickej republike a veci socializmu, že sa budem spravovať Ústavou i ostatnými zákonmi a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.“

Zrušený od 20. 9. 1990.

Bez zloženia tohto sľubu nemôže sudca vykonávať svoju funkciu. Odmietnutie zloženia sľubu má za následok stratu funkcie.

Bez zloženia sľubu nemôže sudca vykonávať svoju funkciu. Odmietnutie zloženia sľubu má za následok stratu funkcie.

Sudcov z povolania súdov republík volí a odvoláva národná rada na návrh príslušného orgánu Národného frontu.

Zrušený od 20. 9. 1990.

Sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a sudcov z povolania vojenských súdov volí a odvoláva Federálne zhromaždenie na návrh príslušného orgánu Národného frontu.

Zrušený od 20. 9. 1990.

Najvyšší súd republiky sa skladá z predsedu súdu, jeho námestníkov a ďalších sudcov z povolania.

Najvyšší súd republiky sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu a ďalších sudcov z povolania.

Sudcovia z povolania najvyššieho súdu republiky tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné a občianskoprávne kolégiá. Predsedami kolégií sú námestníci predsedu najvyššieho súdu.

Sudcovia z povolania najvyššieho súdu republiky tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné a občianskoprávne kolégiá. Na čele kolegií sú predsedovia kolégií.

Plénum najvyššieho súdu republiky sa skladá z predsedu najvyššieho súdu, jeho námestníkov a ostatných sudcov z povolania. Platne sa môže uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých sudcov z povolania najvyššieho súdu.

Plénum najvyššieho súdu republiky sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu a ostatných sudcov z povolania. Platne sa môže uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín všetkých sudcov z povolania najvyššieho súdu.

Námestníci predsedu najvyššieho súdu republiky zastupujú predsedu najvyššieho súdu republiky spôsobom ustanoveným v rokovacom poriadku najvyššieho súdu republiky.

Podpredseda najvyššieho súdu republiky zastupuje predsedu najvyššieho súdu republiky spôsobom ustanoveným v rokovacom poriadku najvyššieho súdu republiky.

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu, námestníkov predsedu súdu a ďalších sudcov z povolania.

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu a ďalších sudcov z povolania.

Sudcovia z povolania Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne a vojenské kolégiá. Predsedami kolégií sú námestníci predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.

Sudcovia z povolania Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne a vojenské kolégiá. Na čele kolégií sú predsedovia kolégií.

Plénum Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky tvoria predseda, podpredseda, námestníci predsedu a ďalší členovia kolégií Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky. Na zasadnutí pléna môžu sa zúčastňovať generálny prokurátor Československej socialistickej republiky a s poradným hlasom predsedovia najvyšších súdov republík. Na zasadnutie pléna možno prizvať aj vedúcich iných štátnych orgánov a spoločenských organizácií.

Plénum Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky tvoria predseda, podpredseda a ostatní sudcovia z povolania Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky. Na zasadnutí pléna môžu sa zúčastňovať generálny prokurátor Československej socialistickej republiky a s poradným hlasom predsedovia najvyšších súdov republík. Na zasadnutie pléna možno prizvať aj vedúcich iných štátnych orgánov a spoločenských organizácií.

Námestníkov predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky volí Federálne zhromaždenie zo sudcov zvolených na tento súd.

Zrušený od 14. 12. 1988.

Predsedu najvyššieho súdu republiky, ako aj jeho námestníkov volí národná rada zo sudcov zvolených na tento súd.

Predsedu a podpredsedu najvyššieho súdu republiky volí národná rada zo sudcov zvolených pre tento súd.

Predsedov senátov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, ako aj predsedov senátov najvyšších súdov republík ustanovujú predsedovia príslušného súdu zo sudcov zvolených na tento súd; ak ide o vojenských sudcov, robia tak na návrh ministra národnej obrany.

Predsedov kolégií a predsedov senátov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, ako aj predsedov kolégií a predsedov senátov najvyšších súdov republík ustanovujú predsedovia príslušného súdu zo sudcov zvolených pre tento súd; ak ide o vojenských sudcov, robia tak na návrh ministra národnej obrany.

Do funkcií uvedených v [§ 44 ods. 1 až 3] sú sudcovia volení a z nich odvolávaní, prípadne uvolňovaní na návrh príslušného orgánu Národného frontu.

Do funkcií uvedených v [§ 44 ods. 1] a [3] sú sudcovia volení a z nich odvolávaní, prípadne uvolňovaní na návrh príslušného orgánu Národného frontu.

Na území hlavného mesta Slovenska Bratislavy vykonáva pôsobnosť okresného súdu mestský súd.

Na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy vykonáva pôsobnosť krajského súdu mestský súd; pôsobnosť okresných súdov vykonávajú obvodné súdy.

Súdnictvo vykonávajú volené a nezávislé ľudové súdy: Najvyšší súd, krajské a okresné súdy, vojenské súdy (vyššie vojenské súdy a vojenské obvodové súdy), ako aj miestne ľudové súdy.

Súdnictvo vykonávajú volené a nezávislé súdy Československej socialistickej republiky, Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.

Prokurátori sa podľa ustanovení súdnych poriadkov a iných právnych predpisov zúčastňujú na konaní pred súdmi a dozerajú na zákonnosť postupu a rozhodnutí súdov i na zákonnosť výkonu súdnych rozhodnutí.

Prokurátor sa podľa ustanovení o súdnom konaní zúčastní na konaní na súdoch a vykonáva dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov.

Okresný súd sa skladá z predsedu súdu a ďalších sudcov, prípadne aj z námestníka (námestníkov) predsedu súdu.

Okresný súd sa skladá z predsedu súdu, prípadne jeho námestníka (námestníkov), ďalších sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

Okresný súd rozhoduje v senátoch.

Okresný súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Samosudcom môže byť len sudca z povolania.

Senáty okresného súdu sa skladajú zo sudcu z povolania a dvoch sudcov.

Senáty okresného súdu sa skladajú zo sudcu z povolania a z dvoch sudcov z ľudu.

Okresné súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa vo veciach, v ktorých zákon neustanovuje príslušnosť iného súdu.

Okresné súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa.

sleduje rozhodovanie všetkých senátov, zabezpečuje jednotný výklad i jednotné používanie zákonov pri rozhodovaní a môže dávať podnety na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,

sleduje rozhodovanie všetkých senátov a samosudcov,

môže podávať sťažnosti pre porušenie zákona proti právoplatným rozhodnutiam miestnych ľudových súdov.

vybavuje sťažnosti pracujúcich.

Predseda okresného súdu vykonáva štátnu správu okresného súdu, najmä organizuje a riadi prácu súdu, zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov okresného súdu.

Predseda okresného súdu vykonáva správu okresného súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov okresného súdu.

Krajský súd sa skladá z predsedu súdu, jeho námestníkov a ďalších sudcov.

Krajský súd sa skladá z predsedu súdu, jeho námestníka (námestníkov), ďalších sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

Krajský súd rozhoduje v senátoch a v prezídiu.

Krajský súd rozhoduje v senátoch.

zo sudcu z povolania a dvoch sudcov, ak krajský súd rozhoduje ako súd prvého stupňa alebo ak preskúmava rozhodnutia iných orgánov,

z dvoch sudcov z povolania a troch sudcov z ľudu, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa v trestných veciach,

z troch sudcov z povolania a dvoch sudcov, ak krajský súd rozhoduje ako súd druhého stupňa,

zo sudcu z povolania a dvoch sudcov z ľudu, ak rozhodujú ako súdy prvého stupňa v iných veciach,

Krajské súdy dozerajú na rozhodovanie všetkých súdov vo svojom obvode tým, že

Krajské súdy dozerajú na rozhodovanie všetkých súdov a štátnych notárstiev vo svojom obvode najmä tým, že rozhodujú ako súdy druhého stupňa vo veciach, v ktorých rozhodovali v prvom stupni okresné súdy alebo štátne notárstva.

Ako súdy prvého stupňa rozhodujú krajské súdy vo veciach ustanovených zákonom alebo prikázaných im Najvyšším súdom.

Ďalšie prípady rozhodovania krajských súdov upravujú zákony o súdnom konaní.

Pri ukladaní a výkone trestov (opatrení) majú súdy na zreteli nielen potrestanie páchateľa trestného činu alebo previnenia, ale aj jeho polepšenie a prevýchovu.

Pri ukladaní a výkone trestov majú súdy na zreteli nielen potrestanie páchateľa, ale aj jeho polepšenie a prevýchovu.

riadi prácu prezídia krajského súdu, predsedá mu, vybavuje sťažnosti pracujúcich a môže dávať predsedovi Najvyššieho súdu podnety na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,

sleduje rozhodovanie všetkých senátov krajského súdu a okresných súdov v obvode krajského súdu,

môže podávať sťažnosti pre porušenie zákona proti právoplatným rozhodnutiam okresných súdov vo veciach, v ktorých tieto súdy rozhodujú s konečnou platnosťou.

vybavuje sťažnosti pracujúcich.

Predseda krajského súdu vykonáva štátnu správu krajského súdu, najmä organizuje a riadi prácu krajského súdu, zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej, hospodárskej a finančnej, stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov krajského súdu a riadi i kontroluje výkon štátnej správy okresných súdov. Ustanovuje zo sudcov z povolania krajského súdu dvoch stálych členov prezídia krajského súdu a predsedov senátov krajského súdu.

Predseda krajského súdu vykonáva správu krajského súdu, najmä zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej, stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov krajského súdu a riadi a kontroluje výkon správy okresných súdov.

(prázdne)

Vojenské súdy rozhodujú o všetkých trestných veciach príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, vojnových zajatcov a ďalších iných osôb, o ktorých to ustanovuje zákon.

Vojenské súdy prejednávajú trestné činy príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov, vojnových zajatcov, prípadne i iných osôb, pri ktorých to ustanovuje zákon.

Vojenský obvodový súd sa skladá z náčelníka, prípadne zástupcu (zástupcov) náčelníka, ďalších sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

Veci uvedené v odseku 1 prejednávajú ako súdy prvého stupňa vojenské obvodové súdy, ak nie sú na ich prejednanie podľa zákona príslušné vyššie vojenské súdy.

Vojenský obvodový súd rozhoduje v senátoch alebo samosudcom. Samosudcom môže byť len sudca z povolania.

Vyššie vojenské súdy dozerajú na súdnu činnosť všetkých vojenských obvodových súdov vo svojom obvode tým, že

Senáty vojenského obvodového súdu sa skladajú zo sudcu z povolania a z dvoch sudcov z ľudu.

Ako súdy prvého stupňa rozhodujú vyššie vojenské súdy vo veciach ustanovených zákonom alebo prikázaných im Najvyšším súdom.

Vojenské obvodové súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa.

Náčelník vojenského súdu:

Vyšší vojenský súd sa skladá z náčelníka, zástupcu (zástupcov) náčelníka, ďalších sudcov z povolania a sudcov z ľudu.

Náčelník vyššieho vojenského súdu okrem toho zabezpečuje organizáciu dozoru vyššieho vojenského súdu na súdnu činnosť všetkých vojenských obvodových súdov v jeho obvode.

Vyšší vojenský súd rozhoduje v senátoch.

(prázdne)

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky sa skladá z predsedu súdu, podpredsedu súdu, námestníkov predsedu súdu a ďalších sudcov z povolania.

Najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom dozerajúcim na rozhodovaciu činnosť všetkých ostatných súdov. Vykonáva dozor nad rozhodovaním všetkých súdov najmä tým, že

(prázdne)

Najvyšší súd môže za podmienok ustanovených súdnymi poriadkami na návrh predsedu Najvyššieho súdu alebo generálneho prokurátora vec príslušnému súdu odňať a prikázať ju na prejednanie a rozhodnutie inému súdu.

Najvyšší súd Československej socialistickej republiky sleduje rozhodovanie najvyšších súdov republík a vojenských súdov.

Sudcovia z povolania Najvyššieho súdu tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne a vojenské kolégium. Predsedami kolégií sú námestníci predsedu Najvyššieho súdu.

Sudcovia z povolania Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky tvoria podľa úseku svojej činnosti trestné, občianskoprávne a vojenské kolégiá. Predsedami kolégií sú námestníci predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.

Predsedovia kolégií organizujú činnosť kolégií a podávajú plénu Najvyššieho súdu správy o ich činnosti.

Predsedovia kolégií organizujú a riadia činnosť kolégií a sledujú rozhodovanie senátov v kolégiách. Najmä riadia ich rozborovú činnosť, navrhujú kolégiám zovšeobecnenie poznatkov z rozhodovania súdov, upozorňujú ich na nedostatky v rozhodovaní, navrhujú zaujatie stanovísk k správnemu výkladu zákonov a iných právnych predpisov a podávajú plénu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky správu o činnosti kolégií. Predseda vojenského kolégia okrem toho plní ďalšie povinnosti vyplývajúce z jeho vojenského služobného pomeru a zastupuje predsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky vo vojenských záležitostiach.

Prezídium Najvyššieho súdu sa skladá z predsedu Najvyššieho súdu, jeho námestníkov a ďalších troch sudcov z povolania, ktorých určuje predseda Najvyššieho súdu po jednom z každého kolégia. Prezídium sa môže platne uznášať za prítomnosti väčšiny svojich členov; pri rovnosti hlasov návrh nie je prijatý.

Plénum Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky tvoria predseda, podpredseda, námestníci predsedu a ďalší členovia kolégií Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky. Na zasadnutí pléna môžu sa zúčastňovať generálny prokurátor Československej socialistickej republiky a s poradným hlasom predsedovia najvyšších súdov republík. Na zasadnutie pléna možno prizvať aj vedúcich iných štátnych orgánov a spoločenských organizácií.

Prezídium Najvyššieho súdu:

Plénum Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky sa môže platne uznášať za prítomnosti najmenej dvoch tretín svojich členov.

Zasadania prezídia Najvyššieho súdu sú neverejné okrem zasadania pri rozhodovaní o sťažnostiach pre porušenie zákona v občianskoprávnych veciach, kde platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Generálny prokurátor sa zúčastňuje na zasadaní prezídia Najvyššieho súdu povinne, ak sa koná o sťažnosti pre porušenie zákona. V ostatných prípadoch sa môže na zasadaní prezídia zúčastniť aj minister spravodlivosti, povereník Slovenskej národnej rady pre spravodlivosť, prípadne vedúci iných štátnych orgánov a spoločenských organizácií a s poradným hlasom predsedovia krajských súdov a náčelníci vyšších vojenských súdov.

Plénum Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky najmä

rozhodujú, či trestný čin (previnenie) obvinený spáchal, a ukladajú osobám, ktoré sa trestného činu (previnenia) dopustili, zákonom ustanovené tresty (opatrenia),

rozhodujú v trestnom konaní o vine obvineného a ukladajú zákonom ustanovené tresty, prípadne iné opatrenia,

predchádzajú sporom medzi občanmi a socialistickými organizáciami a medzi občanmi navzájom, ako aj páchaniu protispoločenských činov.

v prípadoch ustanovených zákonom preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí iných orgánov,

Predseda Najvyššieho súdu:

Predseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky zvoláva plénum tohto súdu a predsedá mu. Vykonáva správu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky s výnimkou jeho vojenského kolégia, najmä zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej, organizačnej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.

Predseda Najvyššieho súdu vykonáva štátnu správu Najvyššieho súdu, najmä organizuje a riadi prácu Najvyššieho súdu, zabezpečuje jeho riadny chod po stránke kádrovej, hospodárskej a finančnej a stará sa o politickú a odbornú výchovu sudcov a ostatných pracovníkov Najvyššieho súdu s výnimkou vojenského kolégia Najvyššieho súdu. Predseda Najvyššieho súdu ustanovuje zo zvolených sudcov z povolania Najvyššieho súdu troch stálych členov prezídia Najvyššieho súdu a predsedov senátov Najvyššieho súdu s výnimkou predsedov senátov vojenského kolégia Najvyššieho súdu.

Podpredseda zastupuje predsedu. Rokovací poriadok určí, ako sa podpredseda Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky podieľa na správe.

Sídla a obvody okresných a krajských súdov sa zhodujú so sídlami a obvodmi okresných a krajských národných výborov. Krajský súd so sídlom v Bratislave vykonáva pôsobnosť aj na území hlavného mesta Slovenska Bratislavy. Krajský súd so sídlom v Brne vykonáva pôsobnosť aj na území mesta Brna.

Sídlom Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky je Praha.

Minister spravodlivosti môže ustanoviť, že veci určitého druhu z obvodu niekoľkých okresných národných výborov bude vybavovať jeden okresný súd.

Sídlom najvyšších súdov republík sú hlavné mestá republík.

Vojenské obvodové súdy a vyššie vojenské súdy zriaďuje a zrušuje prezident republiky, ktorý tiež určí ich sídla, obvody a príslušnosť.

Sídla a obvody okresných a krajských súdov určia zákony národných rád.

Štátnu správu súdov vykonáva Ministerstvo spravodlivosti, ktoré organizuje a kontroluje činnosť súdov. Za tým účelom najmä:

(prázdne)

Štátnu správu na okresných a krajských súdoch a na Najvyššom súde vykonávajú predsedovia týchto súdov.

Správu krajských a okresných súdov vykonáva minister spravodlivosti príslušnej republiky buď priamo, alebo prostredníctvom ich predsedov; správu okresných súdov môže vykonávať aj prostredníctvom predsedov krajských súdov. Správu najvyššieho súdu republiky vykonáva minister spravodlivosti príslušnej republiky prostredníctvom predsedu tohto súdu.

Úlohy Ministerstva spravodlivosti na úseku vojenského súdnictva vykonáva Správa vojenských súdov; na jej čele stojí námestník ministra spravodlivosti - náčelník Správy vojenských súdov, ktorý je nadriadeným všetkých vojakov činných na vojenských súdoch a vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu a na Správe vojenských súdov.

Správu v odbore vojenského súdnictva ( [§ 35] ) vykonáva minister národnej obrany, ktorému prislúchajú oprávnenia ministra spravodlivosti republiky. Na Ministerstve národnej obrany sa zriadi Správa vojenských súdov. Minister národnej obrany môže pri výkone správy preniesť na náčelníka Správy vojenských súdov výkon niektorých svojich oprávnení. Minister národnej obrany určí, v akom rozsahu sa na správe vojenských súdov podieľajú ich náčelníci.

Námestník ministra spravodlivosti - náčelník Správy vojenských súdov upravuje úlohy náčelníkov vojenských súdov a predsedu vojenského kolégia Najvyššieho súdu na úseku správy.

Správu vojenského kolégia Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky vykonáva minister národnej obrany prostredníctvom predsedu tohto kolégia po dohode s predsedom Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.

Sudcovia Najvyššieho súdu, krajských a okresných súdov sú volení na dobu štyroch rokov.

Za sudcu môže byť zvolený každý svojprávny, bezúhonný, veci socializmu oddaný československý štátny občan, ktorého politická a odborná spôsobilosť, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že bude funkciu riadne vykonávať, má právo voliť do zastupiteľských zborov, v deň voľby dosiahol vek 24 rokov a súhlasí so svojou kandidatúrou na určitom súde.

Sudcovia vojenských súdov a sudcovia vojenského kolégia Najvyššieho súdu sú volení na dobu, po ktorú vykonávajú vojenskú činnú službu alebo po ktorú sú príslušníkmi ozbrojených zborov, najdlhšie však na dobu štyroch rokov.

Sudca z povolania okrem splnenia podmienok uvedených v predošlom odseku musí mať úplné vysokoškolské právnické vzdelanie a úspešne zloženú odbornú justičnú skúšku.

Za sudcu môže byť zvolený každý občan Československej socialistickej republiky, ktorý je politicky a odborne vyspelý, ktorého skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že bude funkciu riadne vykonávať, má právo voliť do zastupiteľských zborov a v deň voľby dovŕšil 21 rokov; ak ide o sudcu z povolania, musí v deň voľby dovŕšiť 23 rokov a mať úplné vysokoškolské právnické vzdelanie.

Sudcovia z povolania sú volení na dobu desiatich rokov.

Za sudcu vojenského súdu a vojenského kolégia Najvyššieho súdu môže byť zvolený plnoletý občan Československej socialistickej republiky, ktorý je politicky a odborne vyspelý, ktorého skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že bude funkciu riadne vykonávať, má právo voliť do zastupiteľských zborov a koná vojenskú činnú službu alebo je príslušníkom ozbrojených zborov; ak ide o sudcu z povolania, musí mať hodnosť dôstojníka (generála) a úplné vysokoškolské právnické vzdelanie.

Sudcovia z ľudu sú volení na dobu štyroch rokov.

Počet sudcov z povolania na okresných a krajských súdoch i na Najvyššom súde určí minister spravodlivosti.

Počet sudcov z povolania na okresných a krajských súdoch a na najvyšších súdoch republík ustanovuje minister spravodlivosti príslušnej republiky.

Počet sudcov z povolania na vojenských obvodových súdoch, vyšších vojenských súdoch a vojenskom kolégiu Najvyššieho súdu určí minister spravodlivosti po dohode s ministrom národnej obrany.

Počet sudcov z povolania na vojenských súdoch určuje minister národnej obrany.

Počet ostatných sudcov určia predsedovia (náčelníci) súdov; náčelníci vyšších vojenských súdov určia počet týchto sudcov i na jednotlivých vojenských obvodových súdoch. Predsedovia (náčelníci) súdov určia počet sudcov tak, aby jednotliví sudcovia nemuseli zasadať viac ako 12 dní v roku.

Počet sudcov na Najvyššom súde Československej socialistickej republiky ustanovuje Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Sľub skladajú:

Bez zloženia tohto sľubu nemôže sudca vykonávať svoju funkciu. Odmietnutie zloženia sľubu má za následok stratu funkcie.

Pre voľby sudcov okresných súdov platia obdobne ustanovenia o voľbách do okresných národných výborov podľa zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a do národných výborov s týmito odchýlkami:

Sudcov z povolania súdov republík volí a odvoláva národná rada na návrh príslušného orgánu Národného frontu.

Ak sa voľby sudcov okresných súdov konajú súčasne s voľbami do Národného zhromaždenia a do národných výborov, plnia komisie zriadené pre voľby do Národného zhromaždenia a do národných výborov aj úlohy komisií pre voľby sudcov. Pre voľbu sudcu z povolania sa zriadi obvodná volebná komisia pre voľbu sudcu z povolania. Úlohy obvodnej volebnej komisie pre voľbu ostatných sudcov plní obvodná volebná komisia pre voľbu do okresných národných výborov.

Sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky a sudcov z povolania vojenských súdov volí a odvoláva Federálne zhromaždenie na návrh príslušného orgánu Národného frontu.

Predsedu a námestníka (námestníkov) predsedu okresného súdu zvolí zo zvolených sudcov z povolania okresný národný výbor na návrh ministra spravodlivosti.

Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky volí Federálne zhromaždenie zo sudcov zvolených na Najvyšší súd Československej socialistickej republiky.

Súdy rozhodujú zásadne v zboroch (senáty, prezídium, plénum).

V konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca. Zákon ustanovuje, v ktorých senátoch a v ktorých veciach sa zúčastnia na rozhodovaní sudcovia z ľudu. Zákony o súdnom konaní ustanovujú, v ktorých veciach rozhoduje samosudca. Ako samosudca môže rozhodovať len sudca z povolania.

Senáty Najvyššieho súdu, krajských, okresných a vojenských súdov sa skladajú jednak zo sudcov, ktorí svoju funkciu vykonávajú ako svoje povolanie, jednak zo sudcov, ktorí svoju funkciu vykonávajú popri svojom zamestnaní. Jedni i druhí sudcovia sú si pri rozhodovaní rovní.

Sudcovia z povolania a sudcovia z ľudu sú si pri rozhodovaní rovní. Predsedom senátu môže byť len sudca z povolania.

Sudca môže byť z funkcie odvolaný pred uplynutím funkčného obdobia, ak závažným spôsobom porušuje svoje sudcovské povinnosti alebo ak z iného dôvodu stratí dôveru pracujúcich.

Sudca môže byť z funkcie uvedenej v [§ 43 ods. 1 a 2] odvolaný pred uplynutím funkčného obdobia, ak

O odvolaní sudcu okresného súdu rozhodujú voliči volebného obvodu, v ktorom bol zvolený. Pritom sa postupuje obdobne podľa ustanovení o odvolaní poslanca národného výboru.

Návrh na odvolanie sudcu z funkcie môže tiež podať minister spravodlivosti príslušnej republiky, ak ide o sudcu z povolania okresného a krajského súdu alebo najvyššieho súdu republiky; v ostatných prípadoch môže návrh podať ústredný orgán poverený správou súdov. Pred rozhodnutím o odvolaní sudcu z funkcie treba si vyžiadať jeho vyjadrenie.

O odvolaní sudcu krajského súdu z funkcie rozhoduje krajský národný výbor.

Sudca z povolania vojenského súdu a vojenský sudca Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky môže byť odvolaný z funkcie uvedenej v [§ 43 ods. 2] aj na návrh ministra národnej obrany, ak je to odôvodnené organizačnými zmenami alebo inými dôležitými potrebami ozbrojených síl.

O odvolaní sudcu Najvyššieho súdu z funkcie rozhoduje Národné zhromaždenie.

Postup pri odvolávaní sudcu z ľudu vojenského súdu upraví minister národnej obrany.

O odvolaní sudcu z povolania vojenského súdu a sudcu vojenského kolégia Najvyššieho súdu z funkcie rozhoduje Národné zhromaždenie.

Funkcia, do ktorej bol sudca zvolený alebo ustanovený, zaniká dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie o odvolaní z funkcie. Odvolanie z funkcií uvedených v [§ 44] nemá za následok stratu funkcie sudcu ( [§ 43] ).

O uvoľnení rozhoduje:

Pred rozhodnutím orgánu uvedeného v [§ 44a] o uvoľnení sudcu z funkcie treba si vyžiadať stanovisko ústredného orgánu povereného správou príslušného súdu. Uvoľnenie sudcu z funkcií uvedených v [§ 44] nemá za následok stratu funkcie sudcu ( [§ 43] ).

Pred rozhodnutím orgánov uvedených v odseku 2 písm. a) až c) o uvoľnení z funkcie je potrebné si vyžiadať stanovisko ministra spravodlivosti.

Funkcia, do ktorej bol sudca zvolený alebo ustanovený, zaniká dňom, keď mu bolo doručené rozhodnutie o uvoľnení. Doručením rozhodnutia o uvoľnení z funkcie sudcu ( [§ 43] ) zaniká aj funkcia, na ktorú bol sudca ustanovený ( [§ 44] ).

Sudca vojenského súdu a vojenského kolégia Najvyššieho súdu stráca svoju funkciu tiež dňom prepustenia z vojenskej činnej služby alebo z ozbrojeného zboru.

Sudca z povolania vojenského súdu a vojenský sudca Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky nemôže byť prepustený z vojenskej činnej služby alebo z ozbrojeného zboru, ak predtým podľa [§ 51] nebol odvolaný zo sudcovskej funkcie ( [§ 43] ) alebo podľa [§ 52] nebol z tejto funkcie uvoľnený.

Pre činy spáchané pri výkone sudcovskej funkcie alebo v súvislosti s výkonom tejto funkcie môžu byť sudcovia trestne stíhaní alebo vzatí do väzby iba so súhlasom:

Pre činy spáchané pri výkone sudcovskej funkcie alebo v súvislosti s výkonom tejto funkcie možno sudcov trestne stíhať alebo vziať do väzby iba so súhlasom orgánu, ktorý ich zvolil.

predseda krajského súdu, ak ide o predsedu okresného súdu,

predseda krajského súdu, ak ide o predsedu okresného súdu alebo jeho námestníka,

minister spravodlivosti, ak ide o predsedu krajského súdu, námestníka predsedu Najvyššieho súdu, sudcu vojenského súdu alebo vojenského kolégia Najvyššieho súdu.

minister spravodlivosti príslušnej republiky, ak ide o predsedu krajského súdu alebo jeho námestníka,

Orgán, ktorý začal trestné konanie proti sudcovi, upovedomí o tom predsedu príslušného súdu a ak ide o sudcu z povolania, aj ministra spravodlivosti.

Orgán, ktorý začal trestné konanie proti sudcovi, upovedomí o tom predsedu (náčelníka) príslušného súdu, a ak ide o sudcu z povolania, aj ústredný orgán poverený správou príslušného súdu.

Sudcovia z povolania sú volenými funkcionármi. Majú právo na odmenu za výkon funkcie; podrobnosti určí minister spravodlivosti.

Sudcovská funkcia je verejnou funkciou. Na vzťahy vyplývajúce z výkonu sudcovskej funkcie vzťahujú sa, s výnimkou sudcov vojenských súdov a vojenských sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky, pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, odo dňa zloženia sľubu zvoleného sudcu predpisy [Zákonníka práce] . Osobné veci sudcov z povolania okresných a krajských súdov a najvyšších súdov republík vybavuje ministerstvo spravodlivosti príslušnej republiky. Oprávnenia ministra spravodlivosti príslušnej republiky podľa [§ 36] tým nie sú dotknuté.

Pokiaľ tento zákon neupravuje postavenie sudcov z povolania inak, vzťahujú sa na nich predpisy platné pre pracovníkov v pracovnom pomere, najmä predpisy o ich nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, o nárokoch na dovolenku, o pracovnom čase a o nárokoch na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov.

Platové pomery sudcov z povolania upraví minister spravodlivosti po dohode s ministrom práce a sociálnych vecí príslušnej republiky. Platové pomery sudcov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky upraví vláda Československej socialistickej republiky.

V záujme zabezpečenia riadneho plnenia úloh súdnictva môže byť sudca z povolania okresného súdu najdlhšie na dobu šesť mesiacov poverený výkonom sudcovskej funkcie na inom okresnom súde v obvode toho istého krajského súdu.

V záujme zabezpečenia riadneho plnenia úloh súdnictva možno sudcu z povolania dočasne prideliť

Opatrenia podľa odseku 1 robí predseda krajského súdu.

Pokiaľ sudca s pridelením nesúhlasí, nesmie doba pridelenia presahovať dva kalendárne mesiace v kalendárnom roku.

(prázdne)

Pridelenie vykonáva

Predseda (náčelník) súdu môže poveriť sudcu, ktorý má úplné vysokoškolské právnické vzdelanie, funkciou sudcu z povolania i na dobu dlhšiu ako 12 dní; toto opatrenie môže sa urobiť len so súhlasom sudcu a po dohode s organizáciou, v ktorej je sudca zamestnaný.

Sudcovia vojenských súdov a vojenského kolégia Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky povolávajú sa spravidla z ozbrojených síl alebo z ozbrojeného sboru, ktorých je obvinený príslušníkom; musia mať rovnakú hodnosť ako ten z obvinených, ktorý má hodnosť najvyššiu, alebo hodnosť vyššiu.

Sudcom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, nahradzuje ušlý zárobok za dobu výkonu sudcovskej funkcie alebo iných povinností spojených s touto funkciou štát. Spôsob a výšku náhrady určí Ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom financií a Ústrednou radou odborov.

Sudcom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, nahradzuje ušlý zárobok za dobu výkonu sudcovskej funkcie alebo iných povinností spojených s touto funkciou štát. Spôsob a výšku náhrady ustanoví minister spravodlivosti príslušnej republiky.

Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní jedine právnym poriadkom Československej socialistickej republiky. Sú povinní spravovať sa zákonmi a inými právnymi predpismi a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.

Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní iba právnym poriadkom socialistického štátu. Sú povinní spravovať sa zákonmi a inými právnymi predpismi a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.

Sudcovia vykonávajú svoju funkciu i po uplynutí doby, na ktorú boli zvolení, až do času, keď nastúpia do funkcie sudcovia novozvolení.

Odborná justičná skúška, sudcovská skúška, jednotná sudcovská skúška, jednotná sudcovská a advokátska skúška, vojenská právna skúška, notárska skúška, advokátska skúška, prokurátorská skúška, záverečné hodnotenie čakateľskej praxe a iné obdobné záverečné skúšky, vykonané pred účinnosťou tohto zákona, majú rovnaké účinky ako odborná justičná skúška podľa tohto zákona.

Minister spravodlivosti urobí opatrenia, aby sudcovia z povolania, pokiaľ nebudú zvolení do tejto funkcie, boli zaradení na miesta zodpovedajúce ich politickej a odbornej kvalifikácii.

Správa súdov je povinná zaradiť sudcu z povolania, ktorý nebol po skončení volebného obdobia znova zvolený, na miesto zodpovedajúce jeho odbornej kvalifikácii a skúsenostiam nadobudnutým v sudcovskej funkcii.

Sudcovia z povolania, ktorí sú v čase svojho funkčného obdobia povolaní podľa branného zákona na vojenské cvičenie ako dôstojníci v zálohe a pridelení na vojenské súdy, môžu byť rozhodnutím ministra spravodlivosti poverení na túto dobu výkonom sudcovskej funkcie, ktorú inak vykonávajú sudcovia z povolania vojenských súdov.

Sudcovia z povolania, ktorí sú v čase svojho funkčného obdobia povolaní podľa branného zákona na vojenské cvičenie ako dôstojníci v zálohe a pridelení na vojenské súdy, môžu byť rozhodnutím ministra národnej obrany poverení na túto dobu výkonom sudcovskej funkcie, ktorú inak vykonávajú sudcovia z povolania vojenských súdov.

Za brannej pohotovosti štátu upraví spôsob doplňovania sudcov vojenských súdov a vojenského kolégia Najvyššieho súdu minister spravodlivosti po dohode s ministrom národnej obrany a ministrom vnútra.

Za brannej pohotovosti štátu upraví spôsob doplňovania sudcov vojenských súdov a vojenských súdov Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky minister národnej obrany po dohode s ministrom vnútra Československej socialistickej republiky a ministrami spravodlivosti republík.

Sídla a obvody okresných a krajských súdov sa zhodujú so sídlami a obvodmi okresných a krajských národných výborov. Krajský súd so sídlom v Bratislave vykonáva pôsobnosť aj na území hlavného mesta Slovenska Bratislavy.

Sídla a obvody okresných a krajských súdov sa zhodujú so sídlami a obvodmi okresných a krajských národných výborov. Krajský súd so sídlom v Bratislave vykonáva pôsobnosť aj na území hlavného mesta Slovenska Bratislavy. Krajský súd so sídlom v Brne vykonáva pôsobnosť aj na území mesta Brna.

Sídla a obvody okresných a krajských súdov sa zhodujú so sídlami a obvodmi okresných a krajských národných výborov.

Sídla a obvody okresných a krajských súdov sa zhodujú so sídlami a obvodmi okresných a krajských národných výborov. Krajský súd so sídlom v Bratislave vykonáva pôsobnosť aj na území hlavného mesta Slovenska Bratislavy.