Zákon o vnútrozemskej plavbe

Lodné osvedčenie vydáva plavebná správa po technickej prehliadke plavidla a po overení spôsobilosti plavidla na plavbu. Plavebná správa môže od prehliadky upustiť, ak má plavidlo klasifikačný preukaz.

Po skončení stavby, rekonštrukcie, prípadne modernizácie plavidla vydá register preukaz osvedčujúci jeho technickú spôsobilosť. Plavebná správa na základe tohto preukazu a po overení prevádzkovej spôsobilosti vydá pre plavidlo lodné osvedčenie.

Klasifikačný preukaz plavidla označuje stupeň technickej bezpečnosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidla. Klasifikácia plavidiel nie je povinná; klasifikáciu plavidiel vykonáva a klasifikačný preukaz vydáva klasifikačná organizácia.

Prevádzateľ plavidla zodpovedá za riadny technický a prevádzkový stav plavidla. Je povinný podrobiť plavidlo technickým prehliadkam vykonávaným v lehotách a za podmienok ustanovených Federálnym ministerstvom dopravy. Technická prehliadka plavidla sa musí vykonať aj po každej havárii alebo väčšej oprave plavidla a jeho hnacieho zariadenia, pokiaľ môžu mať vplyv na pevnosť a stabilitu plavidla.

Prevádzateľ plavidla je povinný neustále sledovať stav plavidla a vykonávať opätovné technické prehliadky v lehotách určených Ministerstvom dopravy. Opätovná technická prehliadka plavidla sa musí vykonať aj po každej rekonštrukcii alebo väčšej oprave plavidla a jeho hnacieho zariadenia, pokiaľ môžu mať vplyv na pevnosť a stabilitu plavidla.

Technické prehliadky, pri ktorých register overuje technickú a plavebná správa prevádzkovú spôsobilosť plavidla, sa vykonávajú bez odplaty.

Na plavidle s výnimkou malého plavidla, ktoré nie je určené na hromadnú prepravu osôb, musí byť označený vodoryskou maximálny prípustný ponor. Plavidlo, ktorého maximálny prípustný ponor presahuje 60 cm, musí byť označené stupnicami ponoru.

Na plavidle, s výnimkou malého plavidla musí byť označený maximálny prípustný ponor v súlade s poriadkom pre ciachovanie plavidiel vnútrozemskej plavby. Federálne ministerstvo dopravy ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré plavidlá podliehajú ciachovaniu a musia mať ciachový preukaz.

Každá československá loď o nosnosti väčšej ako 25 ton musí mať ciachový preukaz.

Ciachovanie vykonáva na žiadosť výrobcu, prípadne prevádzateľa plavidla plavebná správa.

Evidenciu lodí, plávajúcich strojov a plávajúcich zariadení s výnimkou športových plavidiel, prievozných plavidiel, plávajúcich plavární a lodiek patriacich požičovniam vedie plavebná správa.

Evidenciu lodí, plávajúcich strojov a plávajúcich zariadení, s výnimkou športových a rekreačných plavidiel, prievozných plavidiel, plávajúcich plavární a lodiek patriacich požičovniam, vedie plavebná správa.

Plavidlá musia byť opatrené poznávacími znakmi.

Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky ustanoví, v akom rozsahu budú evidované plavidlá nepodliehajúce evidencii podľa odseku 1, a určí orgán príslušný na vedenie tejto evidencie.

Prevádzateľ je povinný vybaviť plavidlo popri lodnom osvedčení lodnými listinami, ktoré určí pre jednotlivé druhy plavidiel Ministerstvo dopravy.

Prevádzateľ je povinný vybaviť plavidlo popri lodnom osvedčení lodnými listinami, ktoré určí pre jednotlivé druhy plavidiel ministerstvo dopravy.

Na zaistenie bezpečnosti a plynulosti vnútrozemskej plavby a v záujme zachovania poriadku na vodných cestách a v prístavoch vyhlási Ministerstvo dopravy pravidlá plavebnej prevádzky (poriadky plavebnej bezpečnosti a prístavný poriadok).

Na zaistenie bezpečnosti a plynulosti vnútrozemskej plavby a v záujme zachovania poriadku na vodných cestách a v prístavoch vyhlási Federálne ministerstvo dopravy pravidlá plavebnej prevádzky (poriadky plavebnej bezpečnosti a prístavný poriadok).

Za používanie priestorov určených pre verejnú plavbu je prevádzateľ plavidla povinný zaplatiť náhradu. Výšku náhrady a prípady, kedy sa náhrada nevyberá, vyhlási Ministerstvo dopravy v Prepravnom a tarifnom vestníku.

Za používanie priestorov určených pre verejnú plavbu je prevádzateľ plavidla povinný zaplatiť náhradu. Výšku náhrady a prípady, kedy sa náhrada nevyberá, vyhlási ministerstvo dopravy v Prepravnom a tarifnom vestníku.

Prepravné, prekladové a skladové poriadky vydáva Ministerstvo dopravy po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi, tarify po prejednaní s nimi. Tarify sa vyhlasujú v Prepravnom a tarifnom vestníku.

Prepravné, prekladové a skladové poriadky vydáva Federálne ministerstvo dopravy po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi, tarify po prejednaní s nimi. Tarify sa vyhlasujú v Prepravnom a tarifnom vestníku.

Štátny odborný dozor na vnútrozemskú plavbu vykonáva a ostatné úlohy štátnej správy vo veciach plavby obstaráva Ministerstvo dopravy a jemu podriadená Štátna plavebná správa v Bratislave.

Štátny odborný dozor nad vnútrozemskou plavbou a ostatné úlohy štátnej správy vo veciach plavby vykonávajú Federálne ministerstvo dopravy a ďalej Štátna plavebná správa v Prahe, Štátna plavebná správa v Bratislave a Československý lodný register v Prahe, ktoré sú mu podriadené.

Ministerstvu dopravy patrí najmä určovať potreby plavby a zastupovať jej záujmy pri budovaní a úpravách vodných ciest a prístavov, rozhodovať v základných veciach týkajúcich sa bezpečnosti plavebnej a prístavnej prevádzky a schvaľovať prípravu i výstavbu a dovoz nových typov plavidiel.

Federálne ministerstvo dopravy zabezpečuje rozvoj vnútrozemskej plavby, určuje jej potreby a zastupuje jej záujmy pri budovaní a úpravách vodných ciest a prístavov, rieši základné otázky týkajúce sa bezpečnosti plavebnej a prístavnej prevádzky, schvaľuje nové typy plavidiel a vykonáva dozor nad technickými zariadeniami na plavidlách a v prístavoch, pokiaľ slúžia priamemu zabezpečeniu prevádzky vodnej dopravy; tieto technické zariadenia určí Federálne ministerstvo dopravy po dohode s Českým úradom bezpečnosti práce a Slovenským úradom bezpečnosti práce všeobecne záväzným právnym predpisom.

Štátna plavebná správa v Bratislave (ďalej len „plavebná správa“) stará sa o bezpečnosť, plynulosť a rozvoj vnútrozemskej plavby na území celého štátu; v podrobnostiach upraví pôsobnosť plavebnej správy minister dopravy. Minister dopravy môže poveriť plavebnú správu obstarávaním úloh vo veciach plavby patriacich do pôsobnosti Ministerstva dopravy.

Štátna plavebná správa v Prahe na území Českej socialistickej republiky a Štátna plavebná správa v Bratislave na území Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „plavebná správa“) zaisťujú plavebnú bezpečnosť na vodných cestách a v prístavoch, dozerajú na dodržiavanie predpisov týkajúcich sa plavby, rozhodujú o prevádzkovej spôsobilosti plavidiel, vykonávajú ciachovanie plavidiel, vydávajú príslušné lodné listiny, vedú evidenciu plavidiel, vykonávajú skúšky spôsobilosti členov lodných posádok, vykonávajú odborné vyšetrovanie plavebných nehôd a robia pri nich potrebné opatrenia, spolupracujú na úseku starostlivosti o vodné toky so správcami vodných tokov, vykonávajú dozor nad prevádzkou prístavov určených pre verejnú potrebu a zabezpečujú výstavbu ich pozemnej časti; ukladajú a vyberajú v blokovom konaní pokuty za priestupky proti plavebnej bezpečnosti.

Plavebná správa vykonáva svoju pôsobnosť priamo alebo prostredníctvom svojich orgánov; týmito orgánmi sú pobočky plavebnej správy a ich pracoviská. Pobočky plavebnej správy zriaďuje minister dopravy.

Plavebná správa vykonáva svoju pôsobnosť priamo alebo svojimi organizačnými útvarmi, ktorými sú pobočky plavebnej správy a ich pracoviská.

Na zaistenie bezpečnosti a plynulosti plavebnej prevádzky môžu plavebná správa a jej orgány vydávať plavebné vyhlášky, príkazy a zákazy, ako aj robiť iné vhodné opatrenia.

Plavebná správa môže vydávať plavebné vyhlášky obsahujúce príkazy a zákazy na zaistenie bezpečnosti a plynulosti plavebnej prevádzky a robiť iné vhodné opatrenia.

Údaje o pravidelných cestách lodí prepravujúcich cestujúcich určujú cestovné poriadky, ktoré zostavuje a vydáva prevádzateľ plavidla po prejednaní s okresným národným výborom; pri medzinárodnej preprave schvaľuje cestovný poriadok Ministerstvo dopravy po prejednaní s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom zahraničného obchodu - Ústrednou colnou správou.

Údaje o pravidelných cestách lodí prepravujúcich cestujúcich určujú cestovné poriadky, ktoré zostavuje a vydáva prevádzateľ plavidla po prejednaní s okresným národným výborom; pri medzinárodnej preprave schvaľuje cestovný poriadok Federálne ministerstvo dopravy po prejednaní s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom zahraničného obchodu - Ústrednou colnou správou.

Ustanovenia [§ 9 až 15] a [§ 18 až 21] sa nevzťahujú na plavidlá ozbrojených síl.

Ustanovenia [§ 2 ods. 7] , [§ 9 až 15] a [§ 18 až 21] sa nevzťahujú na plavidlá a technické zariadenia ozbrojených síl a ozbrojených zborov.

Ministerstvo dopravy vydá na vykonanie tohto zákona po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi podrobnejšie predpisy; pritom určí úľavy a odchýlky pre malé plavidlá a pre športovú a rekreačnú plavbu.

Federálne ministerstvo dopravy vydá na vykonanie tohto zákona po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi podrobnejšie predpisy; pritom určí úľavy a odchýlky pre malé plavidlá a pre športovú a rekreačnú plavbu, pre plte a niektoré plávajúce zariadenia.

Za vodné cesty sa považujú všetky vodné toky, vodné nádrže a prieplavy, na ktorých je možná plavba veľkými i malými loďami, plávajúcimi zariadeniami, plávajúcimi strojmi, plťami, športovými a rekreačnými plavidlami. Na využitie vodných ciest pre plavbu zriaďujú sa na vhodných miestach prístavy pre prekladanie tovaru, doplnenie pohonných hmôt a pre prezimovanie a ochranu plavidiel. Prístav tvorí hydrotechnická časť prístavu a územný obvod prístavu.

Za vodné cesty sa považujú všetky vodné toky, vodné nádrže a prieplavy, na ktorých je možná plavba veľkými i malými loďami, plávajúcimi zariadeniami, plávajúcimi strojmi, plťami, športovými a rekreačnými plavidlami. Na využitie vodných ciest pre plavbu zriaďujú sa na vhodných miestach prístavy pre prekladanie tovaru, doplnenie pohonných hmôt a pre prezimovanie a ochranu plavidiel. Prístav tvorí vodná časť prístavu a územný obvod prístavu.

Ministerstvo dopravy určí, pri ktorých vodných cestách sa bude sledovať a udržiavať ich splavnosť a ktoré prístavy sú určené pre verejnú potrebu.

Federálne ministerstvo dopravy určí, pri ktorých vodných cestách sa bude sledovať a udržiavať ich splavnosť a ktoré prístavy sú určené pre verejnú potrebu.

Súčasťami vodnej cesty sú vzdúvadlá (hate, plavebné komory), hydrotechnické časti prístavov, nábrežné múry, opevnenia brehov, prístavištia, kotvištia, obratištia a pomocné pobrežné chodníčky.

Súčasťami vodnej cesty sú vzdúvadlá (hate, plavebné komory), vodné časti prístavov, nábrežné múry, opevnenia brehov, prístavištia, kotvištia, obratištia a pomocné pobrežné chodníčky.

Užívatelia pozemkov sú povinní trpieť okliešťovanie a odstraňovanie stromov a krov obmedzujúcich viditeľnosť plavebných znakov a svetiel, zriaďovanie, umiestňovanie i činnosť plavebných znakov a svetiel, ako i vyväzovanie plávajúcich zariadení. Za výkon tohto oprávnenia nepatrí užívateľom pozemkov náhrada.

Správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností sú povinní trpieť okliešťovanie a odstraňovanie stromov a krov obmedzujúcich viditeľnosť plavebných znakov a svetiel, zriaďovanie, umiestňovanie i činnosť plavebných znakov a svetiel, ako i vyväzovanie plávajúcich zariadení. Za výkon tohto oprávnenia nepatrí správcom (vlastníkom, užívateľom) nehnuteľností náhrada.

Užívatelia pozemkov majú nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá im vznikla pri umiestňovaní, stavbe, opravách, zmene alebo odstraňovaní plavebných znakov a svetiel. Ak nedôjde o náhrade škody k dohode, rozhodne o náhrade na žiadosť poškodeného okresný národný výbor. Nárok musí poškodený uplatniť do 30 dní odo dňa, keď zistil výšku škody, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa vzniku škody; inak nárok zanikne.

Správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností majú nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla pri výkone oprávnení podľa odseku 2. Ak nedôjde o náhrade škody k dohode, rozhodne o náhrade na žiadosť poškodeného okresný národný výbor. Nárok musí poškodený uplatniť do 30 dní odo dňa, keď zistil výšku škody, najneskôr však do 6 mesiacov odo dňa vzniku škody; inak nárok zanikne.

Plavidlami sú lode, plávajúce stroje, plávajúce zariadenia a plte. Plavidlá malých rozmerov, ktorých dĺžka lodného telesa nepresahuje 15 m a šírka 3 m, pokladajú sa za malé plavidlá.

Plavidlá sú lode, plávajúce stroje, plávajúce zariadenia a plte. Federálne ministerstvo dopravy ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré plavidlá sa považujú za malé plavidlá.

Plavidlá musia sa stavať podľa pravidiel pre stavbu lodí schválených alebo uznaných Ministerstvom dopravy a podľa schválených typov.

Plavidlá sa musia stavať podľa pravidiel pre stavbu lodí vydaných alebo uznaných Federálnym ministerstvom dopravy, podľa schválených typov a za dozoru registra. Podľa týchto pravidiel a za dozoru registra sa vykonáva aj rekonštrukcia, prípadne modernizácia plavidiel. Náklady dozoru uhrádza výrobca, prípadne objednávateľ plavidla. Pri plavidlách stavaných, rekonštruovaných, prípadne modernizovaných v zahraničí môže so súhlasom Federálneho ministerstva dopravy vykonávať tento dozor zahraničná organizácia obdobného charakteru činnosti.

Spôsobilosť plavidla na plavbu sa preukazuje lodným osvedčením. Plavidlá, ktoré sa použijú len pre jednotlivú plavbu, dostanú namiesto lodného osvedčenia osobitné povolenie; také povolenie dostanú aj plavidlá pre skúšobnú plavbu a plte.

Spôsobilosť plavidla na plavbu sa preukazuje lodným osvedčením. Plavidlá, ktoré sa použijú len na jednotlivú plavbu, dostanú miesto lodného osvedčenia osobitné povolenie; také povolenie dostanú aj plavidlá pre skúšobnú plavbu, plávajúce zariadenia a plte.