(1) Do príjmu z pracovnej činnosti sa na výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny zahrňujú:
a) základná pracovná odmena, včítane príplatkov a doplatkov k tejto základnej odmene,
b) prémie a odmeny vyplácané za výsledky pracovnej činnosti družstevníka,
c) naturálne požitky. 1)
(2) Do príjmu z pracovnej činnosti sa na výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny nezahrňujú:
a) odmeny vyplácané podľa predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch; 2) do príjmu z pracovnej činnosti sa však zahrňujú odmeny za rozpracovanie, skúšanie alebo zavádzanie objavu, vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru, ako aj odmeny za upozornenie na možnosť využitia vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu už využitého v inej organizácii, 3)
b) naturálne požitky, finančné náhrady za neodobraté naturálne požitky a iné plnenia, ak uvedené príjmy patria členovi družstva aj v čase pracovnej neschopnosti,
c) podiely na hospodárskych výsledkoch,
d) ročné odmeny (ročné prémie) vedúcim pracovníkom poskytované podľa všeobecne záväzných predpisov o odmeňovaní alebo vnútrodružstevných predpisov o odmeňovaní a o hmotnej zainteresovanosti vedúcich pracovníkov, ak sa ich výška neurčí percentnou sadzbou zo základnej pracovnej odmeny dosiahnutej za kalendárny rok,
e) stabilizačné a náborové odmeny (príspevky),
f) náhrada pracovnej odmeny poskytovaná členom družstva za čas, v ktorom nevykonávali práce (napr. za dovolenku na zotavenie), a náhrada za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie,
g) dávky zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa alebo iné obdobné plnenia, včítane materského príspevku,
h) náhrady služobných výdavkov (náhrady cestovných a sťahovacích výdavkov, odlučné, režijné príplatky a pod.),
ch) náhrady škody (napr. pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania).
i) príjmy, ktoré by sa nezahrnuli do započítateľných zárobkov pracovníka preto, že boli sčasti oslobodené od dane zo mzdy. 1)
j) mzdové vyrovnanie a ďalšie peňažné plnenia poskytované pri uvoľňovaní a prevádzaní pracovníkov v baníctve alebo v súvislosti s vykonávaním racionalizačných a organizačných opatrení.
Z pracovnej činnosti požívateľa starobného dôchodku, pri ktorej sa podľa osobitných predpisov 5) poskytuje dôchodok v nezmenenej výške, nevyplýva ochranná lehota.
(1) Členovi družstva, ktorý bol prepustený zo základnej alebo obdobnej služby v ozbrojených silách ako práceneschopný, poskytuje sa nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni prepustenia zo služby v ozbrojených silách; podporná doba sa počíta od začiatku pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla v čase služby v ozbrojených silách.
(2) Členovi družstva, ktorý bol prepustený zo základnej alebo obdobnej služby v ozbrojených silách a stal sa práceneschopným po skončení tejto služby skôr, než mohol znovu nastúpiť do práce v družstve, poskytuje sa nemocenské odo dňa preukázanej pracovnej neschopnosti, pokiaľ vznikla najneskôr do šiestich týždňov po dni prepustenia.
(3) Priemerná denná pracovná odmena členov družstiev uvedených v odsekoch 2 a 3 sa určí spôsobom určeným v [§ 2 ods. 9] .
(4) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia aj pre člena družstva, ktorého zabezpečenie sa skončilo, ale trvalo aspoň ešte v ten deň, keď mu bol doručený povolávací rozkaz alebo keď bola uverejnená vyhláška obsahujúca hromadný povolávací rozkaz, ktorý sa ho týka.
(5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia obdobne pre členov družstva po skončení civilnej služby.
(1) Pracovným úrazom z hľadiska poskytovania nemocenského sa rozumie úraz, ktorý sa podľa predpisov o sociálnom zabezpečení posudzuje ako pracovný úraz. 7)
(2) Za pracovnú neschopnosť, ktorá vznikla (bola spôsobená) pracovným úrazom, sa z hľadiska [§ 8 ods. 3] a [§ 10 ods. 2 zákona] považuje prvá pracovná neschopnosť, ktorá vznikla ako bezprostredný následok pracovného úrazu. Ak družstevník po skončení tejto pracovnej neschopnosti nastúpil do práce a stal sa najneskoršie do dvoch mesiacov od tohto nástupu opäť neschopným práce, a ak táto druhá pracovná neschopnosť je podľa lekárskeho posudku následkom tohto istého pracovného úrazu, považuje sa za pokračovanie pôvodnej pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla týmto pracovným úrazom.
Ak nadväzuje výplata nemocenského bez prerušenia na výplatu peňažnej pomoci v materstve, určí sa nemocenské z priemernej dennej pracovnej odmeny, ktorá bola základom pre určenie peňažnej pomoci v materstve.
Nemocenské a podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí za pracovné dni spadajúce do doby, za ktorú člen družstva nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny než pre pracovnú neschopnosť, nariadenú karanténu alebo pre ošetrovanie člena rodiny.
(1) Skutočnosť, že ide o pracovnú neschopnosť pre aktívnu tuberkulózu, sa dokladá potvrdením o pracovnej neschopnosti overeným príslušným odborným oddelením zdravotníckeho zariadenia, prípadne iným na to povereným zdravotníckym zariadením.
(2) Nemocenské zvýšené pri aktívnej tuberkulóze sa poskytuje od začiatku druhého mesiaca trvania pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu, a to po dobu, po ktorú je družstevník práceneschopný z tohto dôvodu, najdlhšie však do uplynutia podpornej doby, prípadne do uplynutia doby, na ktorú sa mu povolilo predĺženie výplaty nemocenského podľa [§ 8 ods. 4 zákona] .
(1) Členovi družstva, ktorý dočasne pracoval pre inú organizáciu 2) a ktorému z tohto zamestnania vznikol nárok na nemocenské podľa predpisov platných pre pracovníkov, sa poskytuje nemocenské podľa predpisov o zabezpečení v chorobe družstevných roľníkov, len pokiaľ toto nemocenské je vyššie, a to v sume, o ktorú prevyšuje nemocenské poskytované podľa predpisov platných pre pracovníkov. Ak sa však skončila výplata nemocenského len preto, že podporná doba ustanovená v týchto predpisoch je kratšia ako podporná doba ustanovená v predpisoch o zabezpečení v chorobe družstevných roľníkov a už uplynula, poskytuje sa od skončenia výplaty nemocenského poskytovaného doteraz podľa predpisov platných pre pracovníkov nemocenské podľa predpisov o zabezpečení v chorobe družstevných roľníkov, a to v plnej výške.
(2) Ak začne študent alebo žiak, ktorý je členom družstva, po dobu školských prázdnin alebo po ich časť pracovať v družstve, poskytuje sa pri pracovnej neschopnosti (karanténe) nemocenské z tejto činnosti najdlhšie do konca školských prázdnin; po skončení školských prázdnin sa poskytuje, len pokiaľ pracovná neschopnosť (karanténa) bráni aj v štúdiu, v nástupe do zamestnania alebo vo výkone práce v družstve po skončení štúdia.
Ošetrovanie členky rodiny, ktorá porodila, sa posudzuje rovnako ako ošetrovanie chorého člena rodiny, ak ide o ošetrovanie v čase nasledujúcom bezprostredne po pôrode.
Pohrebné sa poskytuje aj vtedy, ak rodinný príslušník družstevníka zomrel v čase, po ktorý družstevník vykonáva službu v ozbrojených silách s výnimkou tejto služby z povolania.
K [§ 19a zákona]
(1) V tehotnosti sa vyrovnávací príspevok poskytuje, ak tehotná družstevníčka je prevedená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala,
a) je podľa pracovnoprávnych predpisov zakázaná tehotným ženám *) alebo
b) podľa lekárskeho posudku vydaného spôsobom určeným v predpisoch o starostlivosti o zdravie ohrozuje jej tehotnosť zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe **) a práci, na ktorú bola prevedená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší pracovný príjem ako pred prevedením.
(2) V materstve sa vyrovnávací príspevok poskytuje, ak družstevníčka je v období do konca deviateho mesiaca po pôrode prevedená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala,
a) je podľa pracovnoprávnych predpisov zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode *) alebo
b) podľa lekárskeho posudku vydaného spôsobom určeným v predpisoch o starostlivosti o zdravie ohrozuje jej zdravie alebo materské poslanie zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe **)
(3) Ako prevedenie na inú prácu podľa odsekov 1 a 2 sa posudzuje - napriek tomu, že nedochádza k zmene druhu práce - aj úprava pracovných podmienok, ktorá spočíva
a) v znížení normovaného výkonu práce (napr. zníženie počtu ošetrovaných hospodárskych zvierat, nižšie pracovné tempo, zavedenie potrebných prestávok v práci), ktorým sa odstránia príčiny, pre ktoré by toto vykonávanie práce bolo zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú tehotnosť ženy alebo jej zdravie alebo materské poslanie zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe, nie však v skrátení pracovného úväzku;
b) v tom, že tehotná žena alebo matka do konca deviateho mesiaca po pôrode je oslobodená od vykonávania niektorých pracovných činností z okruhu prác, ktoré dosiaľ vykonávala, a to tých, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú tehotnosť ženy alebo jej zdravie alebo materské poslanie zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe; pokiaľ by v dôsledku oslobodenia tehotnej ženy alebo matky do konca deviateho mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností došlo k skráteniu jej pracovného úväzku, nemožno takú úpravu pracovných podmienok posudzovať ako prevedenie na inú prácu;
c) v preložení tehotnej ženy alebo matky do konca deviateho mesiaca po pôrode na iné pracovisko (pracovné miesto) z dôvodu, že jej doterajšie pracovisko (pracovné miesto) patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode, alebo že dochádzanie na doterajšie pracovisko (pracovné miesto) ohrozuje podľa lekárskeho posudku tehotnosť ženy alebo jej zdravie alebo materské poslanie;
d) v tom, že tehotná žena alebo matka do konca deviateho mesiaca po pôrode je oslobodená od vykonávania nočnej práce.
(4) Priemerný pracovný príjem, ktorý družstevníčka dosiahla za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred prevedením na inú prácu, sa zisťuje spôsobom ustanoveným pre zistenie priemernej dennej pracovnej odmeny pri nemocenskom ( [§ 2 a 3] ).
(5) Pracovným príjmom, ktorý dosahuje družstevníčka v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po prevedení na inú prácu, sa rozumejú príjmy z pracovnej činnosti uvedenej v [§ 1a] . Priemerný denný pracovný príjem dosiahnutý po prevedení družstevníčky na inú prácu sa vypočíta tak, že sa úhrn pracovných príjmov dosiahnutých v kalendárnom mesiaci delí počtom pracovných dní pripadajúcich na tento mesiac; ak bola družstevníčka prevedená na inú prácu počas kalendárneho mesiaca, delí sa úhrn pracovných príjmov dosiahnutých v tomto mesiaci po prevedení na inú prácu počtom pracovných dní pripadajúcich na zvyšok mesiaca po prevedení na inú prácu. Pritom sa však od tohto počtu pracovných dní odpočítavajú pracovné dni, za ktoré patrilo nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny, peňažná pomoc v materstve, dni a sviatky, za ktoré patrila náhrada pracovnej odmeny, pracovné dni zameškané pre ospravedlnenú prekážku v práci, ako aj dni neospravedlnenej neprítomnosti v práci.
(6) Vyrovnávací príspevok patrí za každý odpracovaný deň, prípadne deň, za ktorý patrí náhrada pracovnej odmeny, a je rozdielom medzi priemerným denným pracovným príjmom vypočítaným podľa odseku 4 a priemerným denným pracovným príjmom vypočítaným podľa odseku 5. Za dni, za ktoré družstevníčke patrí náhrada pracovnej odmeny, patrí vyrovnávací príspevok len vtedy, ak je táto náhrada nižšia než prvší priemerný pracovný príjem vypočítaný podľa odseku 5.
Predpokladom pre vznik nároku na peňažnú pomoc v materstva a na podporu pri narodení dieťaťa je, že došlo k pôrodu; pri potrate tieto nároky nevznikajú. Pre posúdenie, či ide o pôrod alebo potrat, obdobne sa použijú predpisy vydané o tom v odbore liečebno-preventívnej starostlivosti. *)
(1) Ak nadväzuje výplata peňažnej pomoci v materstve bez prerušenia na výplatu nemocenského, určí sa peňažná pomoc v materstve z priemernej dennej pracovnej odmeny, ktorá bola základom pre určenie nemocenského.
(2) Ak družstevníčka nastúpi novú materskú dovolenku najneskoršie do mesiaca po tom, čo jej predchádzajúce dieťa dosiahlo tri roky veku, a družstevníčka ku dňu pôrodu tohto dieťaťa ( [§ 20 ods. 3 až 5 zákona] ), prípadne ku dňu prevzatia dieťaťa do trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť ( [§ 25 ods. 1 zákona] ) splnila podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve, patrí jej táto dávka pri novej materskej dovolenke, a to z rovnakej priemernej dennej pracovnej odmeny ako v predchádzajúcej materskej dovolenke. Predpokladom pritom je, že k nástupu novej materskej dovolenky došlo za trvania členstva v tom istom družstve alebo v ochrannej lehote. Peňažná pomoc v materstve sa však aj tejto družstevníčke určí v novej materskej dovolenke podľa všeobecných ustanovení o tejto dávke, ak v medziobdobí od skončenia predchádzajúcej materskej dovolenky do nástupu novej materskej dovolenky vykonávala v družstve pracovnú činnosť aspoň 25 dní a je to pre ňu výhodnejšie.
(3) Pri postupe podľa predchádzajúceho odseku sa dňom skutočného výkonu pracovnej činnosti v družstve kladú na roveň dni, za ktoré družstevníčke patrila náhrada pracovnej odmeny, dni uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, dni, po ktoré patrila podpora pri ošetrovaní člena rodiny, pracovné dni štúdia a pracovné dní, v ktorých družstevníčka nevykonávala prácu pre výkon verejnej funkcie alebo povinnosti alebo pre nariadenú karanténu.
Podpora pri narodení dieťaťa sa poskytuje aj vtedy, ak rodinná príslušníčka družstevníka porodí v čase, po ktorý družstevník vykonáva službu v ozbrojených silách s výnimkou tejto služby z povolania.
(1) Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje
a) štúdium na stredných a vysokých školách 19) s výnimkou štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového, externého a pod.), kombinovaného štúdia a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov,
b) odborná príprava v osobitných odborných učilištiach,
c) príprava na výkon povolania zaškolením, 20)
d) príprava na pracovné uplatnenie vo výcvikových zariadeniach pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou 21) a v zariadeniach pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
(2) Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie podľa predchádzajúceho odseku písm. a) a b) sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.
(3) Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje aj
a) doba od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roku, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu,
b) doba školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, pokiaľ dieťa nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,
c) doba po skončení posledného ročníka školy do vykonania ustanovenej záverečnej skúšky, najdlhšie však do konca nasledujúceho školského roka, pokiaľ dieťa pred uplynutím tejto doby nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť,
d) iné štúdium alebo výučba, ak je svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva republiky postavené na roveň štúdiu na školách uvedených v odseku 1 písm. a).
Za povinnú školskú dochádzku sa považuje aj obdobie školských prázdnin nadväzujúcich na skončenie obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom dieťa dovŕši posledný rok povinnej školskej dochádzky, pokiaľ v tomto čase nevstúpilo do trvalého zamestnania, prípadne nezačalo vykonávať inú trvalú pracovnú činnosť.
(1) Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom družstevník vykonával prácu po celý pracovný čas vyplývajúci pre neho z dohody o pracovných podmienkach; ak nepracoval po celý tento čas, považuje sa zostávajúca časť pracovného času za odpracovanú, ak družstvo jeho neprítomnosť ospravedlnilo.
(2) Do pracovnej doby rozhodnej pre zápočet pracovného dňa podľa odseku 1 sa započítava na účely prídavkov na deti aj doba odpracovaná v súbežnom zamestnaní.
(1) V kalendárnom mesiaci, v ktorom družstevník vstúpil do družstva alebo z neho vystúpi, sa mu pre splnenie podmienok pracovného úväzku a odpracovania doby započítavajú z doby, keď netrvalo členstvo v družstve, tieto doby:
a) doba, za ktorú sa poskytujú peňažné dávky nemocenského zabezpečenia nahrádzajúce odmenu,
b) doba kúpeľnej starostlivosti,
c) doba výkonu verejných funkcií, občianskych povinností, iných úkonov vo všeobecnom záujme a služby v ozbrojených silách ako aj civilnej služby, včítane potrebného pracovného voľna poskytovaného v súvislosti s touto službou,
d) doba, po ktorú sa sústavne pripravoval na budúce povolanie ( [§ 19] ),
e) doba, po ktorú bol účastníkom inej sústavy nemocenského zabezpečenia za podmienok, za ktorých by mu tam inak vznikol nárok na prídavky na deti, 3) prípadne poberal dôchodok z dôchodkového zabezpečenia,
f) doba, po ktorú bol vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie. 4)
(2) Ako odpracované dni sa posudzujú aj dni po skončení členstva v inom družstve, ak medziobdobie, keď družstevník v družstve nepracoval, nie je dlhšie ako 15 kalendárnych dní; to platí obdobne pre dni od skončenia zamestnania, prípadne inej činnosti, ktorá bola dôvodom pre poskytovanie prídavkov na deti, alebo od skončenia výplaty dôchodku, ku ktorému sa poskytovalo výchovné.
(3) V mesiaci, v ktorom družstevník vstúpil do družstva alebo z neho vystúpil a v ktorom splnil podmienku pracovného úväzku a odpracovaných dní (včítane dní podľa predchádzajúcich odsekov), prídavky na deti patria, aj keď zabezpečenie družstevníka netrvalo celý mesiac.
(1) Ak družstevník poberal na dieťa prídavky, ktoré sa mali poskytovať z inej sústavy zabezpečenia, zastaví sa ich poskytovanie začínajúc mesiacom, v ktorom sa to zistilo. Prídavky na deti za predchádzajúcu dobu sa nepovažujú za preplatok pokiaľ nepresahovali výšku, v ktorej by za túto dobu inak patrili, a pokiaľ ju presahovali, považuje sa za preplatok len suma prevyšujúca správnu výšku prídavkov na deti; podmienkou však je, že na to isté dieťa sa prídavky poskytli len raz a že splnili svoj účel, na ktorý sú určené.
(2) Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne, ak sa na dieťa poskytovali prídavky na deti zo zabezpečenia iného družstevníka alebo ak sa poskytovali prídavky, hoci patrilo výchovné.
(1) Liečebný pobyt dlhodobo ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa vyžadujúceho mimoriadnu starostlivosť alebo mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú v ústavnom zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti sa začínajúc siedmym mesiacom považuje za umiestnenie dieťaťa v ústave (zariadení) pre také deti.
(2) Za umiestnenie dieťaťa v ústave (zariadení) pre také deti sa nepovažuje doba prerušenia pobytu dieťaťa v ústave (zariadení) počas školských prázdnin, ktoré trvá po celý kalendárny mesiac.
(3) Dieťa je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo mládež vtedy, ak mu tento ústav (zariadenie) poskytuje stravovanie, ubytovanie aj ošatenie.
(4) Za plné priame zaopatrenie dieťaťa podľa [§ 35b ods. 1 zákona] sa však nepovažuje denný alebo týždenný pobyt dieťaťa v ústave (zariadení) pre starostlivosť o deti alebo mládež.
Prídavky na deti patria na vnuka a súrodenca člena družstva alebo jeho manžela, ak sú splnené podmienky ustanovené pre nárok na prídavky na deti, ak má člen družstva vnuka (súrodenca) v priamom zaopatrení a ak prídavky na deti (výchovné) nemožno priznať zo zabezpečenia (poistenia) žiadneho z rodičov dieťaťa.
(1) Ak patria v tej istej rodine na niektoré deti družstevníka alebo jeho manžela výchovné k dôchodku a na ostatné prídavky na deti, poskytne sa na žiadosť družstevníka k súčtu prídavkov a výchovného, ktoré sa poskytujú na tieto deti, doplatok do výšky prídavkov, ktoré by družstevníkovi inak patrili na všetky tieto deti; predpokladom pre takýto postup je, že u dieťaťa, na ktoré sa poskytuje výchovné, sú inak splnené podmienky ustanovené pre priznanie prídavkov na deti.
(2) Ak zanikol nárok na výchovné k dôchodku a na dieťa sa poskytlo výchovné ešte za časť kalendárneho mesiaca, za ktorý boli splnené aj podmienky pre priznanie prídavkov na toto dieťa, poskytnú sa prídavky znížené o časť vyplateného výchovného pripadajúcu na tento mesiac.
(1) Prídavky na deti sa družstevníkom priznajú a vyplácajú, pokiaľ sú splnené určené podmienky, aj na deti, ktoré sa zdržujú v cudzine:
a) ak ide o prechodný pobyt dieťaťa mimo územia Československej socialistickej republiky z dôvodov liečenia, rekreácie alebo štúdia,
b) ak dieťa sprevádza svojho rodiča, ktorý je na prechodný čas v cudzine, alebo
c) ak poskytovanie prídavkov na deti je dohodnuté medzištátnym dohovorom.
(2) Rekreáciou dieťaťa v zahraničí podľa odseku 1 sa rozumie jeho prechodný pobyt mimo územia Československej socialistickej republiky, ktorý netrvá dlhšie ako tri po sebe idúce celé kalendárne mesiace; pobyt dieťaťa mimo územia Československej socialistickej republiky trvajúci nepretržite dlhšie sa nepovažuje za rekreáciu začínajúc štvrtým celým kalendárnym mesiacom stráveným v zahraničí.
Ak sú podmienky pre poskytovanie prídavkov na deti splnené u niekoľkých družstevníkov a dieťa nie je v priamom zaopatrení žiadneho z nich, poskytnú sa prídavky, pokiaľ sa nedohodnú inak, zo zabezpečenia toho z nich, kto na dieťa prispieva vyššou sumou; do tejto sumy sa nezahŕňajú prídavky priznané na toto dieťa. Obdobne to platí vtedy, ak sú viacerí oprávnení z rôznych sústav zabezpečenia (poistenia).
(1) Prídavky sa priznajú, ak sú inak splnené ustanovené podmienky, aj na dieťa, ktoré družstevník prevzal do svojej starostlivosti z ústavu (zariadenia) za účelom neskoršieho osvojenia. 5)
(2) Ak nejde o prípad uvedený v odseku 1, priznajú sa prídavky, ak sú inak splnené ustanovené podmienky, aj na dieťa, ktoré má družstevník alebo jeho manžel v trvalej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov za predpokladu, že na toto dieťa nemožno prídavky priznať zo zabezpečenia (poistenia) niekoho iného.
Ak sa jednorazová dávka (podpora pri narodení dieťaťa, pohrebné) poskytla zo zabezpečenia (poistenia) iného ako oprávneného družstevníka, nepovažuje sa za preplatok, pokiaľ nepresahovala výšku, v ktorej by inak patrila; podmienkou však je, že sa vyplatila len raz a že splnila svoj účel, na ktorý je určená.
(1) Zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa družstevníka, ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody, zaniká po dobu výkonu tohto trestu, aj keď po túto dobu trvá členstvo v družstve.
(2) Nároky členov družstva zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa pri väzbe a v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody sa posudzujú obdobne ako nároky pracovníkov z nemocenského poistenia. 6)
Prostriedky na výplatu dávok zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa poskytujú družstvám príslušné štátne orgány.
(1) Nárok na nemocenské pri pracovnej neschopnosti uplatňuje člen družstva predložením hlásenia o pracovnej neschopnosti vydaného príslušným lekárom alebo lekárskou poradnou komisiou. Pre výplatu nemocenského za určité obdobie treba okrem toho predložiť poukaz na peňažné dávky za toto obdobie vydaný príslušným lekárom alebo lekárskou poradnou komisiou.
(2) Nárok na nemocenské pri karanténe uplatňuje člen družstva spôsobom určeným v predpisoch Ministerstva zdravotníctva.
(3) Nárok na podporu pri ošetrovaní člena rodiny uplatňuje člen družstva predložením potvrdenia o potrebe ošetrovania vydaného príslušným lekárom. Ak člen družstva uplatňuje nárok na podporu z dôvodu, že jasle, materská škola alebo detský, prípadne poľnohospodársky útulok, v starostlivosti ktorých dieťa inak je, boli uzavreté nariadením príslušných orgánov, predloží o tom potvrdenie tohto zariadenia starostlivosti o dieťa.
(4) Nárok na pohrebné uplatňuje, kto vypravil pohreb, predložením vyplneného tlačiva, v ktorom miestny národný výbor poverený vedením matrík potvrdí údaje o úmrtí.
(1) Nárok na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a v materstve sa uplatňuje na predpísanom tlačive, ktoré družstevníčke vydá zdravotnícke zariadenie, v ktorom je v tehotnosti alebo po pôrode v sústavnej starostlivosti. Ak doterajšia práca ohrozuje tehotnú ženu alebo matku po pôrode zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe, potvrdí to na tlačive zdravotnícky orgán určený Ministerstvom zdravotníctva. *) Družstvo uvedie na tlačive, z akého dôvodu a od ktorého dňa bola družstevníčka prevedená na inú prácu, akú prácu doteraz vykonávala a na akú bola prevedená.
(2) Nárok na peňažnú pomoc v materstve sa uplatňuje spôsobom určeným v predpisoch Ministerstva zdravotníctva.
(3) Nárok na podporu pri narodení dieťaťa sa uplatňuje predložením vyplneného tlačiva, v ktorom miestny národný výbor poverený vedením matrík potvrdí údaje o narodení dieťaťa.
(4) Nárok na prídavky na deti sa uplatňuje na predpísaných tlačivách. Údaje uvedené v tlačivách musia byť osvedčené dokladmi. Ak družstevník neuplatnil nárok na prídavky na deti, hoci by mu inak z jeho zabezpečenia patrili, je oprávnený uplatniť tento nárok z jeho zabezpečenia v záujme dieťaťa druhý z rodičov alebo ten, kto má dieťa v priamom zaopatrení, opatrovník, prípadne orgán starostlivosti o mládež.
Rozhodnutie príslušného štátneho orgánu o dávke sa oznamuje doručením jeho písomného vyhotovenia takisto družstvu, ktoré ho vykoná.
(1) Konanie o vrátenie preplatku na dávke spôsobeného zavinením príjemcu tejto dávky 26) sa začína na návrh družstva, ktoré dávku vyplatilo, alebo na podnet príslušného štátneho orgánu; účastníkom tohto konania je aj družstvo.
(2) V rozhodnutí o povinnosti vrátiť preplatok na dávke sa určí, že príjemca dávky je povinný ho uhradiť tomu družstvu, v ktorom bola dávka poskytnutá.
Na žiadosť sa účastníkovi konania prizná z prostriedkov zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa náhrada jeho nevyhnutných hotových výdavkov včítane náhrady ušlého zárobku a cestovného s výnimkou miestnej dopravy, ak súvisia s osobnou účasťou na rokovaní, na ktoré ho vyzval príslušný štátny orgán, a ak sa jeho žiadosti aspoň čiastočne vyhovelo.
(1) Priznané dávky vypláca družstvo podľa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu.
(2) Opakujúce sa peňažné dávky vypláca družstvo toho istého dňa, keď vypláca peňažné pracovné odmeny za bezprostredne uplynuté výplatné obdobie. Družstvo oznámi, kedy najneskôr pred výplatným dňom majú sa predložiť doklady pre poskytnutie dávky, aby sa dávka mohla v tento deň vyplatiť. Ak nemožno vyplatiť opakujúcu sa peňažnú dávku toho dňa, keď sa vyplácajú peňažné pracovné odmeny, vyplatí sa do konca mesiaca, v ktorom mala byť vyplatená. Jednorázové peňažné dávky sa vyplácajú bežne.
(3) Výsledné sumy jednotlivých výplat dávok sa zaokrúhľujú na celé koruny, a to pri halierovej sume do 50 halierov smerom dole a pri halierovej sume nad 50 halierov smerom hore.
(4) Dávka sa vypláca spravidla v hotovosti; ak ju nemožno takto vyplatiť, poukáže sa neodkladne poštou. Poštovné platí družstvo z vlastných prostriedkov.
(1) Družstvá vedú
1. evidenciu o družstevníkoch, ktorá musí obsahovať najmä tieto údaje:
a) meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia a rodné číslo;
b) presné dáta vzniku a zániku sociálneho zabezpečenia a čas, odkedy sa družstevník stal požívateľom dôchodku, ktorého a v akej výške, prípadne označenie rozhodnutia, podľa ktorého sa družstevník považuje za družstevníka so zmenenou pracovnou schopnosťou, údaje o jeho pôvodnej kvalifikácii a o jeho príprave na pracovnú činnosť (povolanie);
c) úhrnnú výšku pracovnej odmeny ( [§ 1] ), prípadne rozhodnutie okresného národného výboru o zápočte kalendárneho roka, v ktorom družstevník neodpracoval pracovný úväzok;
d) údaje potrebné pre určenie výšky dávok zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa, dobu pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a dobu materskej dovolenky;
e) druh a výšku vyplácaných dávok zabezpečenia v chorobe, zabezpečenia matky a dieťaťa a povolenie kúpeľnej starostlivosti jednotlivým družstevníkom;
f) dobu vojenskej a civilnej služby;
g) dobu starostlivosti o dieťa;
h) meno a priezvisko a dáta narodenia nezaopatrených detí, na ktoré sa poskytujú prídavky na deti;
ch) neospravedlnené pracovné dni (smeny);
2. štatistickú evidenciu.
(2) Družstevník je povinný družstvu oznámiť a preukázať údaje potrebné na vedenie týchto evidencií.
(3) Administratívne práce spojené s vykonávaním sociálneho zabezpečenia zabezpečuje ekonóm družstva.
Ukladanie a úschova dokladov a písomností účtovnej evidencie vedenej družstvom o sociálnom zabezpečení družstevníkov sa spravuje predpismi o účtovnej evidencii jednotných roľníckych družstiev *) .
Vyhláška [č. 33/1962 Zb.] , ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov v znení vyhlášky č. 57/1964 Zb., sa zrušuje.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1964.