Zákon o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa dieťa považuje za nezaopatrené, najdlhšie však do dosiahnutia 26 rokov, ak

Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré po skončení povinnej školskej dochádzky je vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nemá nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie, [5b)](#poznamky.poznamka-5b) najdlhšie do 18 rokov jeho veku.

Kúpeľná starostlivosť sa poskytuje družstevníkom a ich rodinným príslušníkom na účet sociálneho zabezpečenia v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti štátnej zdravotníckej správy.

Kúpeľná starostlivosť sa poskytuje družstevníkom a ich rodinným príslušníkom na účet sociálneho zabezpečenia v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti.

Nemocenské patrí za pracovné dni a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom náhrada mzdy.

Ak je priemerná denná pracovná odmena družstevníka nižšia ako priemerná denná pracovná odmena zistená z minimálnej mzdy, na ktorú by vznikol nárok družstevníkovi v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba použiť priemernú dennú pracovnú odmenu, zvýši sa priemerná denná pracovná odmena na výšku zodpovedajúcu priemernej dennej pracovnej odmene zistenej z minimálnej mzdy; to platí obdobne pri používaní pravdepodobného započítateľného príjmu.

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti je však výška nemocenského 70 % priemernej dennej pracovnej odmeny. Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania), alebo pri karanténe patrí za prvé tri pracovné dni nemocenské vo výške 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny; vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť, že nemocenské v tejto výške patrí za prvé tri pracovné dni aj v ostatných prípadoch pracovnej neschopnosti.

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti je však výška nemocenského 70 % priemernej dennej pracovnej odmeny. Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania), alebo pri karanténe patrí za prvé tri pracovné dni nemocenské vo výške 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny.

Nárok na nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a meterstve a na peňažnú pomoc v materstve za jednotlivé dni sa premlčuje, ak nebol uplatnený do jedného roka odo dňa, za ktorý patrí.

Nárok na nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve a na peňažnú pomoc v materstve za jednotlivé dni sa premlčuje, ak nebol uplatnený do troch rokov odo dňa, za ktorý patrí.

Nárok na podporu pri narodení dieťaťa a na pohrebné sa premlčuje, ak nebol uplatnený do jedného roku odo dňa pôrodu alebo úmrtia.

Nárok na podporu pri narodení dieťaťa a na pohrebné sa premlčuje, ak nebol uplatnený do troch rokov odo dňa pôrodu alebo úmrtia.

Nárok na prídavky na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa premlčuje, ak nebol uplatnený do jedného roku od posledného dňa mesiaca, za ktorý patrí.

Nárok na prídavky na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa premlčuje, ak nebol uplatnený do troch rokov od posledného dňa mesiaca, za ktorý patrí.

Zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa družstevných roľníkov vykonávajú ministerstvo práce a sociálnych vecí, národné výbory a jednotné roľnícke družstvá. [3)](#poznamky.poznamka-3)

Zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa družstevných roľníkov vykonávajú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád a jednotné roľnícke družstvá. [3)](#poznamky.poznamka-3)

Jednotné roľnícke družstvá zabezpečujú plnenie úloh vyplývajúcich pre ne z tohto zákona svojimi sociálnymi komisiami. Predsedom komisie je člen predstavenstva, jej tajomníkom ekonóm družstva.

Družstvá poskytujú dávky v prípadoch, v ktorých je na ne zákonný nárok a v ktorých všetky podmienky pre ich poskytovanie alebo výšku sú nepochybné a nesporné.

Sociálne komisie rozhodujú najmä o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia matky a dieťaťa; sociálna komisia môže poveriť svojho predsedu a tajomníka priznávaním týchto dávok v prípadoch, v ktorých je na ne zákonný nárok a podmienky pre ich poskytovanie alebo výšku sú nepochybné a nesporné.

Družstvá obstarávajú v rozsahu určenom vykonávacími predpismi administratívne úlohy potrebné na vykonávanie zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa družstevníkov.

Ak zavinilo družstvo nesprávnym hlásením alebo jeho opomenutím, najmä neoznámením vstupu dôchodcu do družstva alebo dojednanie pracovného pomeru s dôchodcom, že dávka bola poskytnutá neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinné nahradiť neprávom vyplatené sumy. O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa, ktorý je príslušný rozhodnúť o dávke; tento orgán tiež môže od požadovania náhrady celkom alebo sčasti upustiť.

Ak družstvo porušilo alebo zanedbalo svoje povinnosti a tým došlo k poskytnutiu dávky neprávom alebo vo vyššej výmere, než v akej patrila, je povinné nahradiť neprávom vyplatené sumy. O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje príslušný orgán.

Odvolanie proti rozhodnutiu o dávkach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa podáva u sociálnej komisie družstva v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, a ak nebolo vydané písomné rozhodnutie, do 15 dní odo dňa ústneho vyhlásenia.

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o znížení, odňatí alebo zastavení výplaty dávky nemá odkladný účinok.

Náklady konania o dávkach (službách) uhradzuje štát.

Proti rozhodnutiu o povinnosti príjemcu peňažné dávky zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa vrátiť preplatok na dávke neprávom vyplatenej, ako aj proti rozhodnutiu v iných než dávkových veciach zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa, ktoré boli vydané v odvolacom konaní, možno podať opravný prostriedok na súd. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Štát uhradzuje aj cestovné, stravné a nocľažné, prípadne aj iné nevyhnutné výdavky a ušlý zárobok občanom, ktorí sa podrobia vyšetreniu zdravotného stavu alebo sa na vyzvanie dostavia na rokovanie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia.

Proti rozhodnutiu o odstránení tvrdosti nie je prípustný opravný prostriedok. Tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní predpisov o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa, odstraňujú orgány určené zákonmi národných rád.

Nemocenské sa môže pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu zvýšiť až do výšky priemernej dennej pracovnej odmeny, z ktorej sa nemocenské určilo, najviac však do sumy 150 Kčs za pracovný deň; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti a môže sa poskytovať po čas, po ktorý je člen družstva práceneschopným pre aktívnu tuberkulózu, najdlhšie však do skončenia výplaty nemocenského. Pri rozhodovaní o zvýšení nemocenského sa prizerá na celkové zdravotné a sociálne pomery chorého člena družstva a jeho rodiny.

Nemocenské pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu patrí vo výške priemernej dennej pracovnej odmeny, z ktorej bolo nemocenské určené, najviac však v sume 150 Kčs za pracovný deň, ak pracovná neschopnosť z tohto dôvodu trvá dlhšie ako mesiac.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí [9)](#poznamky.poznamka-9) ustanoví po dohode s ministerstvom poľnohospodárstva a výživy, so Zväzom družstevných roľníkov a s Ústrednou radou odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa [§ 9 ods. 1] , [§ 19a ods. 3] , [§ 22 ods. 1] a [§ 25 ods. 2] sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov. Ak ide o družstevníka uvedeného v [§ 2 ods. 2] , ustanoví tiež rozsah nárokov zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa.

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoví vyhláškou výšku príspevku jednotného roľníckeho družstva na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia, [2)](#poznamky.poznamka-2~1) spôsob jeho výpočtu a odvádzania a podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa [§ 9 ods. 1] , [§ 19a ods. 3] , [§ 22 ods. 1] a [§ 25 ods. 2] sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov. Ak ide o družstevníka uvedeného v [§ 2 ods. 2] , ustanoví tiež rozsah nárokov zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa.

ako bezprostredný následok svojej opilosti alebo

ako bezprostredný následok svojej opilosti alebo zneužitia omamných prostriedkov alebo

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu piatich pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania (starostlivosti) v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie dva pracovné dni, ak nebolo možné počas prvých piatich pracovných dní obstarať potrebnú starostlivosť.

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu prvých siedmich pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania (starostlivosti) v nich trvá.

Členovia družstva, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, môže sa poskytovanie podpory priznanej podľa odsekov 1 až 3 ďalej predĺžiť, avšak doba poskytovania nesmie v tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) prevýšiť 13 pracovných dní.

Členovi družstva, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa podpora pri ošetrovaní člena rodiny poskytuje najviac po dobu prvých 13 pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania (starostlivosti) v nich trvá.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí [3)](#poznamky.poznamka-3) po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov vydá podrobnejšie predpisy o vyrovnávacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a vypočítava pracovný príjem, podľa ktorého sa určuje vyrovnávací príspevok.

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí vydá podrobnejšie predpisy o vyrovnávacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a vypočítava pracovný príjem, podľa ktorého sa určuje vyrovnávací príspevok.

bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení umelcov, občanov poskytujúcich vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru alebo dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,

bola zúčastnená na sociálnom zabezpečení samostatne zárobkovo činných osôb, a ak ide o dobu pred 1. májom 1990, zabezpečení umelcov, občanov poskytujúcich vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru alebo zabezpečení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,

bola zúčastnená na zabezpečení dôchodcov v chorobe,

bola požívateľkou dôchodku zo sociálneho zabezpečenia,

Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti a družstevníčka zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, kedy družstevníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši vek jedného roku. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve možno so súhlasom okresného národného výboru prerušiť s tými istými účinkami aj vtedy, ak sa družstevníčka podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo byť z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti alebo inej osoby.

Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti a družstevníčka zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, kedy družstevníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši vek jedného roku. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve možno so súhlasom príslušného orgánu prerušiť s tými istými účinkami aj vtedy, ak sa družstevníčka podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo byť z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti alebo inej osoby.

U družstevníkov, ktorým družstvo neurčí dobu výkonu práce, a u družstevníkov, ktorí podľa dohody o pracovných podmienkach nepracujú na pracoviskách družstva, ale vykonávajú pre družstvo prácu doma, sa považujú podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby za splnené v kalendárnom mesiaci, v ktorom taký družstevník dosiahol odmenu za prácu najmenej 700 Kčs. Ak ide o družstevníka so zmenenou pracovnou schopnosťou, o družstevníka uvedeného v odseku 2 druhej vete alebo o družstevníčku, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, vyžaduje sa, aby odmena za prácu v kalendárnom mesiaci bola najmenej 400 Kčs. Sumy 700 Kčs, prípadne 400 Kčs sa úmerne znížia v kalendárnom mesiaci, v ktorom družstevník nemohol vykonávať prácu z vážnych dôvodov; za vážny dôvod sa považuje uznaná dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, karanténa, platená materská dovolenka, kúpeľná starostlivosť, výkon verejnej funkcie, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme a služba v ozbrojených silách.

U družstevníkov, ktorým družstvo neurčí dobu výkonu práce, a u družstevníkov, ktorí podľa dohody o pracovných podmienkach nepracujú na pracoviskách družstva, ale vykonávajú pre družstvo prácu doma, sa považujú podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby za splnené v kalendárnom mesiaci, v ktorom taký družstevník dosiahol odmenu za prácu najmenej 700 Kčs. Ak ide o družstevníka so zmenenou pracovnou schopnosťou, o družstevníka uvedeného v odseku 2 druhej vete alebo o družstevníčku, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, vyžaduje sa, aby odmena za prácu v kalendárnom mesiaci bola najmenej 400 Kčs. Sumy 700 Kčs, prípadne 400 Kčs sa úmerne znížia v kalendárnom mesiaci, v ktorom družstevník nemohol vykonávať prácu z vážnych dôvodov; za vážny dôvod sa považuje uznaná dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, karanténa, platená materská dovolenka, kúpeľná starostlivosť, výkon verejnej funkcie, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme a služba v ozbrojených silách, ako aj civilná služba.

doba výkonu verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, služby v ozbrojených silách včítane potrebného pracovného voľna poskytovaného v súvislosti s touto službou,

doba výkonu verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, služby v ozbrojených silách a civilnej služby včítane potrebného pracovného voľna poskytovaného v súvislosti s touto službou,

Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o zmene alebo odňatí dávky alebo jej časti. Rozhodnutie o preplatku na dávke zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa schvaľuje okresný národný výbor. Sumy neprávom prijaté môžu sa zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo z pracovnej odmeny oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy. [7)](#poznamky.poznamka-7)

Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o zmene alebo odňatí dávky alebo jej časti. Sumy neprávom prijaté môžu sa zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo z pracovnej odmeny oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy. [7)](#poznamky.poznamka-7)

Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je povinný vyživovať, miestny národný výbor jeho bydliska na návrh manžela alebo opatrovníka detí alebo z vlastného podnetu určí občana, ktorému sa má dávka vyplácať namiesto oprávnenému; príjemca dávky je povinný použiť ju len na prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Miestny národný výbor sleduje a dozerá, či príjemca dávky túto povinnosť plní.

Keby sa výplatou dávky oprávnenému zrejme nedosiahol účel, ktorému má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je povinný vyživovať, príslušný orgán jeho bydliska na návrh manžela alebo opatrovníka detí alebo z vlastného podnetu určí občana, ktorému sa má dávka vyplácať namiesto oprávnenému; príjemca dávky je povinný použiť ju len na prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať.

Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za čas, po ktorý sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; ministerstvo práce a sociálnych vecí [3)](#poznamky.poznamka-3) však môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.

Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za čas, po ktorý sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí však môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.

Pokiaľ nie sú vytvorené predpoklady, aby sociálna komisia rozhodovala o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia matky a dieťaťa, môže okresný národný výbor preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na miestny národný výbor.

Družstvá obstarávajú v rozsahu určenom vykonávacími predpismi administratívne úlohy potrebné na vykonávanie zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa družstevníkov.

Požívateľovi starobného, invalidného alebo osobného dôchodku, ktorému sa pri pracovnej činnosti v družstve dôchodok naďalej vypláca, patrí nemocenské pri pracovnej neschopnosti len vtedy, ak bol v družstve pracovne činný po čas aspoň troch mesiacov bezprostredne pred vznikom pracovnej neschopnosti. Nemocenské sa poskytuje pri tej istej pracovnej neschopnosti najdlhšie po čas 60 pracovných dní, pri viacerých pracovných neschopnostiach najdlhšie po čas 60 pracovných dní v jednom kalendárnom roku. Tieto obmedzenia neplatia, ak pracovná neschopnosť vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania).

Požívateľovi starobného, invalidného alebo osobného dôchodku, ktorému sa pri pracovnej činnosti v družstve dôchodok naďalej vypláca, patrí nemocenské pri pracovnej neschopnosti len vtedy, ak bol zúčastnený na zabezpečení v chorobe a na zabezpečení matky a dieťaťa najmenej po dobu troch mesiacov bezprostredne pred vznikom pracovnej neschopnosti. Nemocenské sa poskytuje pri tej istej pracovnej neschopnosti najdlhšie po čas 60 pracovných dní, pri viacerých pracovných neschopnostiach najdlhšie po čas 60 pracovných dní v jednom kalendárnom roku. Tieto obmedzenia neplatia, ak pracovná neschopnosť vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania).

Ministerstvo práce a sociálnych vecí [9)](#poznamky.poznamka-9) ustanoví po dohode s ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa [§ 9 ods. 1] , [§ 19a ods. 3] , [§ 22 ods. 1] a [§ 25 ods. 2] sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí [9)](#poznamky.poznamka-9) ustanoví po dohode s ministerstvom poľnohospodárstva a výživy, so Zväzom družstevných roľníkov a s Ústrednou radou odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa [§ 9 ods. 1] , [§ 19a ods. 3] , [§ 22 ods. 1] a [§ 25 ods. 2] sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov. Ak ide o družstevníka uvedeného v [§ 2 ods. 2] , ustanoví tiež rozsah nárokov zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa.

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených členovi družstva ( [§ 7] ), ktorý nemôže pracovať, pretože musí

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených členovi družstva, ktorý nemôže pracovať, pretože musí

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí, pokiaľ ošetrovanie člena rodiny spadá do doby, za ktorú člen družstva nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny.

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí, pokiaľ ošetrovanie člena rodiny spadá do doby, za ktorú člen družstva nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny alebo ak ide o družstevníka, ktorý podľa dohody o pracovných podmienkach nepracuje na pracoviskách družstva, ale vykonáva pre družstvo prácu doma.

Vyrovnávací príspevok nepatrí, ak družstevníčka po prevedení na inú prácu neodpracovala bez vážnych dôvodov v kalendárnom mesiaci aspoň osem pracovných dní.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí [3)](#poznamky.poznamka-3) po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov vydá podrobnejšie predpisy o vyrovnávacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a vypočítava pracovný príjem, podľa ktorého sa určuje vyrovnávací príspevok.

Peňažná pomoc v materstve patrí za pracovné dni a za sviatky, za ktoré sa poskytuje pracovníkom náhrada mzdy.

Peňažná pomoc v materstve patrí za pracovné dni a sviatky, za ktoré sa poskytuje družstevníkovi náhrada pracovnej odmeny alebo za ktoré sa mesačná pracovná odmena inak nekráti.

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušného orgánu na neskoršie osvojenie, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje družstevníčke odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu, po ktorú sa o dieťa stará, najdlhšie po dobu

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušného orgánu, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje družstevníčke odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu, po ktorú sa o dieťa stará, najdlhšie po dobu

Po čas, po ktorý patrí družtevníčke podľa [§ 21] , [§ 25 ods. 2] a [§ 26] peňažná pomoc v materstve, má družstevníčka nárok na materskú dovolenku.

Peňažná pomoc podľa tohto zákona sa poskytuje slobodnému, ovdovenému, rozvedenému alebo z iných vážnych dôvodov osamelému družstevníkovi, ktorý nežije s družkou, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo o dieťa, ktorého matka zomrela.

Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Peňažná pomoc patrí tiež družstevníkovi, ktorý sa stará o dieťa, ak sa jeho manželke neposkytuje peňažná pomoc v materstve a sama sa nemôže alebo nesmie podľa lekárskeho posudku o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie.

Po uplynutí materskej dovolenky má družstevníčka, ktorá porodila dieťa alebo ho prevzala do svojej trvalej starostlivosti nahradzujúcej materskú starostlivosť, nárok na ďalšiu materskú dovolenku, ak o ňu v záujme prehĺbenia starostlivosti o dieťa požiada, a to až do dňa, keď dieťa dosiahne vek jedného roku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký družstevníčka žiada, spravidla však vždy najmenej na čas jedného mesiaca.

Podmienky pre nárok na peňažnú pomoc a spôsob jej určenia sa u družstevníka uvedeného v odsekoch 1 a 2 posudzujú podľa stavu ku dňu prevzatia dieťaťa. Peňažná pomoc sa poskytuje odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu, po ktorú sa družstevník o dieťa stará, najdlhšie po dobu 31 týždňov, a v prípade uvedenom v odseku 2 po dobu 22 týždňov, nie však dlhšie, než dieťa dosiahne osem mesiacov veku.

Nárok na materskú dovolenku a ďalšiu materskú dovolenku v určenom rozsahu majú i družstevníčky, ktoré nezískali nárok na peňažnú pomoc v materstve.

Pre priznanie, výšku a poskytovanie peňažnej pomoci družstevníkovi platia ostatné ustanovenia tohto zákona obdobne.

Prídavky na deti patria za kalendárny mesiac družstevníkovi, ak

Prídavky na deti patria družstevníkovi, ktorý je podľa tohto zákona zúčastnený na zabezpečení v chorobe a na zabezpečení matky a dieťaťa, ak

má nezaopatrené deti ( [§ 31] ) a

má nezaopatrené deti,

odpracoval v tomto kalendárnom mesiaci aspoň 20 pracovných dní v rozsahu zodpovedajúcom pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohol družstevník túto pracovnú podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinil, považuje sa za splnenú, ak odpracoval v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 240 pracovných dní, a ak ide o družstevníka, ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.

vykonáva prácu v družstve v rozsahu predpísaného pracovného úväzku,

Prídavky na deti patria, ak sú splnené ostatné podmienky, aj družstevníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo družstevníčke, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa a je inak osamelá, ak odpracovali aspoň 10 pracovných dní v rozsahu zodpovedajúcom pracovnému úväzku určenému v stanovách alebo v pracovnom poriadku; ak nemohli túto podmienku splniť z príčin, ktoré nezavinili, považuje sa za splnenú, ak odpracovali v posledných 12 kalendárnych mesiacoch aspoň 120 pracovných dní, a ak ide o družstevníka (družstevníčku), ktorý sa stal členom družstva počas roku, aspoň pomerný diel tohto počtu pracovných dní pripadajúci na čas členstva v družstve.

Družstevníkovi povolanému na službu v ozbrojených silách patria na nezaopatrené dieťa, ak sú splnené ostatné podmienky, prídavky na deti, ak bol zúčastnený na zabezpečení v chorobe a na zabezpečení matky a dieťaťa v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby, alebo ak v čase, keď bol povolaný na výkon služby, mal zachované nároky z uvedeného zabezpečenia.

Odpracovaným dňom sa kladú na roveň

Prídavky na deti patria družstevníkovi tiež po zániku zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa, pokiaľ sa poskytuje z dôvodu tohto zabezpečenia ešte nemocenské alebo peňažná pomoc v materstve; podmienkou je, že pred zánikom zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa vykonával v družstve prácu v rozsahu predpísaného pracovného úväzku.

Za nezaopatrené deti sa považujú deti (i osvojené) družstevníka alebo jeho manžela, pokiaľ sa zdržujú na území Československej socialistickej republiky, a to do skončenia povinnej školskej dochádzky. Vykonávacie predpisy ustanovia, za akých podmienok sa poskytujú prídavky na deti aj na vnukov, súrodencov a chovancov a na deti, ktoré sa zdržujú v cudzine.

Za nezaopatrené sa považujú vlastné aj osvojené deti družstevníka alebo jeho manžela, pokiaľ deti žijú v Československej socialistickej republike, a to do skončenia povinnej školskej dochádzky.

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené, najdlhšie však do dovŕšenia 26 rokov, ak

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa dieťa považuje za nezaopatrené, najdlhšie však do dosiahnutia 26 rokov, ak

sa sústavne pripravujú na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo

sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom,

sa nemôžu pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo

sa nemôže pripravovať na budúce povolanie alebo nemôže byť zamestnané pre chorobu,

pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav sú neschopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo sú schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok alebo

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sústavne sa pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok, alebo

pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav sú neschopné vykonávať sústavné zamestnanie alebo vykonávanie takého zamestnania by vážne zhoršilo ich zdravotný stav.

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie alebo výkon takého zamestnania by vážne zhoršil jeho zdravotný stav.

Zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa členov družstiev vzniká dňom vzniku členstva v družstve a zaniká dňom, ktorým zaniklo členstvo v družstve.

Družstevník, ktorý podľa dohody o pracovných podmienkach má vykonávať prácu takého rozsahu, že odmena nedosahuje ani 120 Kčs mesačne, je zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa vyňatý.

Nemocenské patrí namiesto pracovnej odmeny, ak člen družstva ( [§ 7] ) bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne neschopným na výkon svojej doterajšej činnosti v družstve. Za neschopného na výkon činnosti v družstve sa považuje vždy člen družstva prijatý do ústavnej starostlivosti v zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti.

Nemocenské patrí namiesto pracovnej odmeny, ak člen družstva bol pre chorobu alebo úraz uznaný dočasne neschopným na výkon svojej doterajšej činnosti v družstve. Za neschopného na výkon činnosti v družstve sa považuje vždy člen družstva prijatý do ústavnej starostlivosti v zariadení liečebno-preventívnej starostlivosti.

Ustanovenia [čl. II č. 4] a [čl. III č. 4] platia aj pre nároky na starobný dôchodok, ktoré vznikli pred 1. januárom 1969.

Starobné, invalidné a vdovské dôchodky a dôchodky rodičov a súrodencov vymerané v najnižšej výmere podľa predpisov platných do 30. septembra 1970 pre dôchodky, ktoré boli jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu, * ) sa môžu po tomto dni znížiť, len pokiaľ by to pripúšťali uvedené predpisy.

Výška starobného dôchodku priznaného predo dňom 1. januára 1969 bude upravená podľa tohto zákona ( [čl. II č. 4] a [čl. III č. 4] ), ak pri pôvodnom vymeraní starobného dôchodku bol nárok na zvýšenie dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania (pracovnej činnosti) po vzniku nároku na dôchodok obmedzený v dôsledku ustanovení [§ 18 ods. 1] , [§ 101 ods. 1] a [§ 131 ods. 5 zákona č. 101/1964 Zb.] alebo podľa § 47 ods. 1 zákona č. 103/1964 Zb., prípadne obdobných predpisov platných pred uvedeným dňom.

V ustanovenej najnižšej výmere dôchodkov uvedených v predchádzajúcom odseku a vo výmere dôchodkov zvýšených podľa tohto zákona je zahrnutý osobitný prídavok k dávkam podľa [čl. 1 zákona č. 161/1968 Zb.]

Starobné, invalidné a vdovské dôchodky a dôchodky rodičov a súrodencov vymerané v najnižšej výmere podľa predpisov platných do 30. septembra 1970 pre dôchodky, ktoré boli jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu, * ) sa môžu po tomto dni znížiť, len pokiaľ by to pripúšťali uvedené predpisy.

Zvýšenie dôchodku podľa [Čl. II a III] možno poskytnúť na žiadosť najskôr začínajúc splátkou dôchodku zročnou v októbri 1971.

Zvýšenie dôchodku podľa [Čl. II a III] možno poskytnúť na žiadosť najskôr začínajúc splátkou dôchodku zročnou v októbri 1971.

Ak vznikol dôvod pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny predo dňom účinnosti tohto zákona, postupuje sa pri poskytovaní tejto dávky podľa doterajších predpisov. Ak však druhý alebo tretí deň potreby ošetrovania (starostlivosti) pripadne na 1. júl 1987, poskytuje sa podpora pri ošetrovaní člena rodiny po dobu ustanovenú týmto zákonom ( [čl. I č. 1] a [čl. III č. 1] ).

Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je, že dieťa alebo chorý člen rodiny žije s členom družstva v spoločnej domácnosti a že v domácnosti nie je nikto iný, kto by samohol o dieťa starať alebo chorého ošetroovať; ak ide o ošetrovanie chorého dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, je ďalšou podmienkou, že nie je možné alebo vhodné umiestniť chorého v nemocnici.

Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je, že dieťa alebo chorý člen rodiny žije s členom družstva v spoločnej domácnosti a že v tejto domácnosti nie je nikto iný, kto by sa mohol o dieťa starať alebo chorého ošetrovať; splnenie podmienky spoločnej domácnosti sa nevyžaduje, ak ide o ošetrovanie (starostlivosť) dieťaťa mladšieho ako 10 rokov rodičom a ak nie je v domácnosti, v ktorej dieťa žije, nikto iný, kto by mohol dieťa ošetrovať alebo sa oň starať. Ak ide o ošetrovanie chorého dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, je ďalšou podmienkou, že chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici.

Podpodra pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu troch pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie tri pracovné dni, ak sa nedala počas prvých troch pracovných dní obstarať potrebná starostlivosť.

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu piatich pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania (starostlivosti) v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie dva pracovné dni, ak nebolo možné počas prvých piatich pracovných dní obstarať potrebnú starostlivosť.

Členovia družstva, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, môže sa poskytovanie podpory priznanej podľa odsekov 1 až 3 ďalej predĺžiť, avšak doba poskytovania nesmie v tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) prevýšiť 12 pracovných dní.

Členovia družstva, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, môže sa poskytovanie podpory priznanej podľa odsekov 1 až 3 ďalej predĺžiť, avšak doba poskytovania nesmie v tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) prevýšiť 13 pracovných dní.

Družstevníčkam patrí v čase tehotnosti a materstve v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 26 týždňov. Po jej uplynutí sa družstevníčkam na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa zaručuje právo na ďalšiu materskú dovolenku až do času, keď dieťa dosiahne vek jedného roku. [4)](#poznamky.poznamka-4)

Družstevníčkam patrí v čase tehotnosti a materstve v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 28 týždňov. Po jej uplynutí sa družstevníčkam na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa zaručuje právo na ďalšiu materskú dovolenku až do času, keď dieťa dosiahne vek jedného roku. [4)](#poznamky.poznamka-4)

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na dôchodkovom zabezpečení (poistení, starostlivosti) podľa predchádzajúcich odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho zabezpečenia v chorobe ( [§ 37] ) ešte začiatkom štvrtého týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom pôrodu alebo ak až do tohto času poberá nemocenské z tohto zabezpečenia v chorobe.

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na dôchodkovom zabezpečení (poistení, starostlivosti) podľa predchádzajúcich odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho zabezpečenia v chorobe ( [§ 37] ) ešte začiatkom šiesteho týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom pôrodu alebo ak až do tohto času poberá nemocenské z tohto zabezpečenia v chorobe.

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, po dobu 26 týždňov materskej dovolenky; spravidla sa poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nie však skôr ako od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje po dobu 28 týždňov materskej dovolenky, a to od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Družstevníčka, ktorá vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako štyri týždne, pretože pôrod nastal skôr, ako lekár určil, alebo preto, že jej lekár povolil so zreteľom na jej zdravotný stav a pracovné podmienky ďalej pracovať, poskytne sa peňažná pomoc v materstve až do uplynutia 26 týždňov od nástupu materskej dovolenky. Ak však vyčerpá družstevníčka z materskej dovolenky menej ako štyri týždne pred pôrodom z iných dôvodov, poskytne sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 22 týždňov odo dňa pôrodu.

Ak družstevníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako lekár určil, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve až do uplynutia doby ustanovenej v predchádzajúcom odseku alebo v [§ 23 a 24] . Ak však družstevníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 22 týždňov odo dňa pôrodu, a ak ide o družstevníčku uvedenú v [§ 23 alebo § 24] , len do uplynutia 31 týždňov odo dňa pôrodu.

V prípadoch uvedených v [§ 20 ods. 5] sa peňažná pomoc v materstve poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred pôrodom.

Ak sa poskytuje družstevníčke, ktorá má nárok na peňažnú pomoc v materstve, nemocenské až do začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, patrí jej od začiatku tohto týždňa namiesto nemocenského peňažná pomoc v materstve.

Ak družstevníčka súčasne porodí dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve aj po vyčerpaní doby ustanovenej v [§ 21] , pokiaľ sa ďalej stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

Ak družstevníčka súčasne porodí dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve aj po vyčerpaní doby ustanovenej v [§ 21] , pokiaľ sa ďalej stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 37 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, ak nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po vyčerpaní doby určenej v [§ 21] , najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, ak nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po vyčerpaní doby určenej v [§ 21] , najdlhšie však do dňa, keď uplynie 37 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušnych orgánov na neskoršie osvojenie, alebo dieťa, ktorého matka zomrela; podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve musia sa v tomto prípade splniť ku dňu prevzatia dieťaťa.

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušného orgánu na neskoršie osvojenie, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje družstevníčke odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu, po ktorú sa o dieťa stará, najdlhšie po dobu

V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje po dobu, po ktorú sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však po dobu 22 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši sedem mesiacov života. Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky za obdobie, ustanovené vykonávacími predpismi, pred prevzatím dieťaťa.

Podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve musia byť v prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku splnené ku dňu prevzatia dieťaťa. Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi pred prevzatím dieťaťa.

Družstevníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj družstevníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu, po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím dvanástich týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Družstevníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj družstevníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu, po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím 14 týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, poskytuje sa družstevníčke peňažná pomoc v materstve po čas 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky; jej poskytovanie sa však nemôže skončiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, poskytuje sa družstevníčke peňažná pomoc v materstve po čas 14 týždňov od nástupu materskej dovolenky; jej poskytovanie sa však nemôže skončiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Ak dieťa zomrelo v čase, keď družstevníčke patrí peňažná pomoc v materstve, poskytuje sa jej táto pomoc ešte po čas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, nie však dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku; poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Ak dieťa zomrelo v čase, keď družstevníčke patrí peňažná pomoc v materstve, poskytuje sa jej táto pomoc ešte po čas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, nie však dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku; poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím 14 týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 12 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Nemocenské sa môže pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu zvýšiť až do výšky priemernej dennej pracovnej odmeny, z ktorej sa nemocenské určilo, najviac však do sumy 100 Kčs za pracovný deň; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti a môže sa poskytovať po čas, po ktorý je člen družstva práceneschopným pre aktívnu tuberkulózu, najdlhšie však do skončenia výplaty nemocenského. Pri rozhodovaní o zvýšení nemocenského sa prizerá na celkové zdravotné a sociálne pomery chorého člena družstva a jeho rodiny.

Nemocenské sa môže pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu zvýšiť až do výšky priemernej dennej pracovnej odmeny, z ktorej sa nemocenské určilo, najviac však do sumy 150 Kčs za pracovný deň; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti a môže sa poskytovať po čas, po ktorý je člen družstva práceneschopným pre aktívnu tuberkulózu, najdlhšie však do skončenia výplaty nemocenského. Pri rozhodovaní o zvýšení nemocenského sa prizerá na celkové zdravotné a sociálne pomery chorého člena družstva a jeho rodiny.

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve sa poskytuje vo výške rozdielu medzi priemerným pracovným príjmom, ktorý družstevníčka dosiahla v období ustanovenom vykonávacími predpismi pred prevedením na inú prácu, a pracovným príjmom, ktorý dosahuje v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po tomto prevedení. Na pokles pracovného príjmu, ktorý družstevníčke vznikol skrátením jej pracovného úväzku, sa neprihliada; taktiež sa neprihliada na sumy príjmu presahujúce v priemere 100 Kčs za pracovný deň.

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve sa poskytuje vo výške rozdielu medzi priemerným pracovným príjmom, ktorý družstevníčka dosiahla v období ustanovenom vykonávacími predpismi pred prevedením na inú prácu, a pracovným príjmom, ktorý dosahuje v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po tomto prevedení. Na pokles pracovného príjmu, ktorý družstevníčke vznikol skrátením jej pracovného úväzku, sa neprihliada; taktiež sa neprihliada na sumy príjmu presahujúce v priemere 150 Kčs za pracovný deň.

Peňažná pomoc v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky zistenej spôsobom uvedeným pri nemocenskom ( [§ 9] ) za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi predo dňom, keď prestala pracovať pre tehotnosť alebo materstvo, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny. Ak družstevníčka bola v čase tehotnosti prevedená na inú prácu zo zdravotných dôvodov alebo ak jej bol z týchto dôvodov skrátený pracovný úväzok, je základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny, ak je to pre ňu priaznivejšie, príjem z pracovnej činnosti za ustanovené obdobie pred touto zmenou.

Peňažná pomoc v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky zistenej spôsobom uvedeným pri nemocenskom ( [§ 9] ) za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi predo dňom, keď prestala pracovať pre tehotnosť alebo materstvo, najviac však zo sumy 150 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny. Ak družstevníčka bola v čase tehotnosti prevedená na inú prácu zo zdravotných dôvodov alebo ak jej bol z týchto dôvodov skrátený pracovný úväzok, je základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny, ak je to pre ňu priaznivejšie, príjem z pracovnej činnosti za ustanovené obdobie pred touto zmenou.

Ak oprávnený spĺňa podmienky ako pre nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve alebo na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto zákona, tak pre nárok na obdobnú dávku z nemocenského poistenia podľa predpisov platných pre pracovníkov, patrí nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny, vyrovnávací príspvevok v tehotnosti a materstve a peňažná pomoc v materstve samostatne ako zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa podľa tohto zákona, tak z nemocenského poistenia podľa predpisov platných pre pracovníkov; úhrn peňažných dávok za pracovný deň nesmie byť pritom vyšší, ako keby boli vymerané zo sumy 100 Kčs denne, odpočíta sa suma presahujúca 100 Kčs od priemernej dennej pracovnej odmeny pri výpočte dávok zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa podľa tohto zákona. Pohrebné a podpora pri narodení dieťaťa patria len raz, a to podľa predpisov platných pre pracovníkov.

Ak oprávnený spĺňa podmienky ako pre nárok na dávku zabezpečenia v chorobe alebo na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve alebo na peňažnú pomoc v materstve podľa tohto zákona, tak pre nárok na obdobnú dávku z nemocenského poistenia podľa predpisov platných pre pracovníkov, patrí nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny, vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve a peňažnú pomoc v materstve samostatne ako zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa podľa tohto zákona, tak z nemocenského poistenia podľa predpisov platných pre pracovníkov; úhrn peňažných dávok za pracovný deň nesmie byť pritom vyšší, ako keby boli vymerané zo sumy 150 Kčs denne, odpočíta sa suma presahujúca 100 Kčs od priemernej dennej pracovnej odmeny pri výpočte dávok zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa podľa tohto zákona. Pohrebné a podpora pri narodení dieťaťa patria len raz, a to podľa predpisov platných pre pracovníkov.

Nemocenské sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny člena družstva, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny (ďalej len „priemerná denná pracovná odmena"). Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny je príjem z pracovnej činnosti, ktorý člen družstva dosiahol v období, ktoré ustanovia vykonávacie predpisy, pred vznikom pracovnej neschopnosti alebo pred nariadením karantény.

Nemocenské sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny člena družstva, najviac však zo sumy 150 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny (ďalej len „priemerná denná pracovná odmena"). Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny je príjem z pracovnej činnosti, ktorý člen družstva dosiahol v období, ktoré ustanovia vykonávacie predpisy, pred vznikom pracovnej neschopnosti alebo pred nariadením karantény.

bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení umelcov alebo dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,

bola zúčastnená na dôchodkovom zabezpečení umelcov, občanov poskytujúcich vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru alebo dôchodkovom poistení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,

študovala po skončení povinnej školskej dochádzky na škole poskytujúcej stredné, vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie,

bola po skončení zamestnania, členstva vo výrobnom družstve, školskej dochádzky alebo štúdia vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie.

Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, okrem pracovných príjmov nemá inak zabezpečenú obživu a ani nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po vyčerpaní doby určenej v [§ 21] , najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, ak nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po vyčerpaní doby určenej v [§ 21] , najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti a družstevníčka zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, kedy družstevníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši vek jedného roku. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve možno so súhlasom okresného národného výboru prerušiť s tými istými účinkami aj vtedy, ak sa družstevníčka podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo byť z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti.

Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti a družstevníčka zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, kedy družstevníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši vek jedného roku. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve možno so súhlasom okresného národného výboru prerušiť s tými istými účinkami aj vtedy, ak sa družstevníčka podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo byť z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti alebo inej osoby.

Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 26. roku veku, sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené, ak nemajú vlastný hrubý príjem vyšší ako 620 Kčs za kalendárny mesiac a ak

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené, najdlhšie však do dovŕšenia 26 rokov, ak

sústavne sa pripravujú na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo

sa sústavne pripravujú na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo

nemôžu sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo sú pre telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné a ak nepoberajú z týchto dôvodov invalidný dôchodok.

sa nemôžu pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo

Prídavky na deti sa neposkytujú na deti družstevníka, na ktoré patrí výchovné podľa tohto zákona alebo podľa iných predpisov o dôchodkovom zabezpečení.

Prídavky na deti sa neposkytujú na deti družstevníka, na ktoré patrí výchovné k dôchodku alebo ktorým sa poskytuje invalidný dôchodok.

Ak vznikne v ochrannej lehote zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa podľa tohto zákona znova, pripočíta sa ochranná lehota získaná novým zabezpečením k nevyčerpanému zvyšku skoršej ochrannej lehoty až do najvyššej výmery 42 dní. Vznikom nároku z nemocenského poistenia, prípadne zabezpečenia podľa iných predpisov ochranná lehota zaniká.

Ak vznikne v ochrannej lehote zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa podľa tohto zákona znova, pripočíta sa ochranná lehota získaná novým zabezpečením k nevyčerpanému zvyšku skoršej ochrannej lehoty až do najvyššej výmery 42 dní.

Výška nemocenského za pracovný deň je:

Výška nemocenského za pracovný deň je 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny.

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti výška nemocenského však je:

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti je však výška nemocenského 70 % priemernej dennej pracovnej odmeny. Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania), alebo pri karanténe patrí za prvé tri pracovné dni nemocenské vo výške 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny; vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť, že nemocenské v tejto výške patrí za prvé tri pracovné dni aj v ostatných prípadoch pracovnej neschopnosti.

Ak by nemocenské určené podľa predchádzajúcich odsekov bolo menej ako 16 Kčs denne, poskytuje sa v sume 16 Kčs denne. Ak však presahuje táto suma 80 % priemernej dennej pracovnej odmeny, poskytuje sa nemocenské vo výške 80 % tejto odmeny.

Nemocenské je najmenej 16 Kčs denne; ak by však táto suma prevýšila 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny, nemocenské je 90% tejto odmeny.

Družstvá sú povinné viesť záznamy o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávku a jej výšku, najmä o dobe a druhu pracovnej činnosti družstevníka, o výške pracovných odmien dosiahnutých družstevníkom, o pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a hlásiť ich orgánom zabezpečenia v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa. Na vyzvanie týchto orgánov sú družstvá povinné podať takéto hlásenia kedykoľvek. Orgány zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa majú právo preskúmať správnosť a úplnosť hlásení.

Družstvá sú povinné viesť záznamy o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávku a jej výšku, najmä o dobe pracovnej činnosti družstevníka, o výške pracovných odmien dosiahnutých družstevníkom, o pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a hlásiť ich orgánom zabezpečenia v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa. Na vyzvanie týchto orgánov sú družstvá povinné podať takéto hlásenia kedykoľvek. Orgány zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa majú právo preskúmať správnosť a úplnosť hlásení.

Družstvá používajú v súlade s ustanoveniami svojich stanov a pracovných poriadkov prostriedky fondu kultúrnych a sociálnych potrieb aj na doplnenie sociálneho zabezpečenia družstevníkov.

Družstvá používajú v súlade s ustanoveniami svojich stanov a pracovných poriadkov prostriedky fondu kultúrnych a sociálnych potrieb aj na doplnenie zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa družstevníkov.

Orgány sociálneho zabezpečenia napomáhajú družstvám pri plnení úloh súvisiacich s hospodárením s prostriedkami fondov kultúrnych a sociálnych potrieb, ktoré sa majú použiť na sociálne účely.

Orgány zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa napomáhajú družstvám pri plnení úloh súvisiacich s hospodárením s prostriedkami fondov kultúrnych a sociálnych potrieb, ktoré sa majú použiť na sociálne účely.

Sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov vykonávajú Ministerstvo práce a sociálnych vecí, Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov), národné výbory a jednotné roľnícke družstvá.

Zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa družstevných roľníkov vykonávajú ministerstvo práce a sociálnych vecí, národné výbory a jednotné roľnícke družstvá. [3)](#poznamky.poznamka-3)

Národné výbory zabezpečujú vo svojich obvodoch úlohy na úseku sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva a so zreteľom na jeho potreby, kontrolujú vykonávanie sociálneho zabezpečenia jednotnými roľníckymi družstvami, všemožne napomáhajú družstvám v plnení týchto úloh a zodpovedajú za to, že prostriedky určené na sociálne zabezpečenie budú sa vynakladať účelne a hospodárne.

Národné výbory zabezpečujú vo svojich obvodoch úlohy na úseku zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa družstevných roľníkov v súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva a so zreteľom na jeho potreby, kontrolujú vykonávanie zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa jednotnými roľníckymi družstvami, všemožne napomáhajú družstvám v plnení týchto úloh a zodpovedajú za to, že prostriedky určené na zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa budú sa vynakladať účelne a hospodárne.

Družstvá obstarávajú v rozsahu určenom vykonávacími predpismi administratívne úlohy potrebné na vykonávanie sociálneho zabezpečenia družstevníkov.

Družstvá obstarávajú v rozsahu určenom vykonávacími predpismi administratívne úlohy potrebné na vykonávanie zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa družstevníkov.

Družstvá sú povinné viesť záznamy o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávku a jej výšku, najmä o dobe a druhu pracovnej činnosti družstevníka, o výške pracovných odmien dosiahnutých družstevníkom, o pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, o vstupe dôchodcu do družstva a výstupe z neho, o dojednaní a skončení pracovného pomeru s dôchodcom, ako aj o okolnostiach rozhodných pre vykonávanie starostlivosti o družstevníkov so zmenenou pracovnou schopnosťou a hlásiť ich orgánom sociálneho zabezpečenia. Na vyzvanie týchto orgánov sú družstvá povinné podať takéto hlásenia kedykoľvek. Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť hlásení.

Družstvá sú povinné viesť záznamy o okolnostiach rozhodných pre nárok na dávku a jej výšku, najmä o dobe a druhu pracovnej činnosti družstevníka, o výške pracovných odmien dosiahnutých družstevníkom, o pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz a hlásiť ich orgánom zabezpečenia v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa. Na vyzvanie týchto orgánov sú družstvá povinné podať takéto hlásenia kedykoľvek. Orgány zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa majú právo preskúmať správnosť a úplnosť hlásení.

Ak zavinilo družstvo nesprávnym hlásením alebo jeho opomenutím, najmä neoznámením vstupu dôchodcu do družstva alebo dojednanie pracovného pomeru s dôchodcom, že dávka bola poskytnutá neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinné nahradiť neprávom vyplatené sumy. O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý je príslušný rozhodnúť o dávke; tento orgán tiež môže od požadovania náhrady celkom alebo sčasti upustiť.

Ak zavinilo družstvo nesprávnym hlásením alebo jeho opomenutím, najmä neoznámením vstupu dôchodcu do družstva alebo dojednanie pracovného pomeru s dôchodcom, že dávka bola poskytnutá neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinné nahradiť neprávom vyplatené sumy. O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa, ktorý je príslušný rozhodnúť o dávke; tento orgán tiež môže od požadovania náhrady celkom alebo sčasti upustiť.

Nárok na náhradu sa premlčuje do troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že dávka bola poskytnutá neprávom.

Nárok na náhradu sa premlčuje do troch rokov odo dňa, keď orgán zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa zistil, že dávka bola poskytnutá neprávom.

Vláda môže v súlade s dlhodobým programom spoločenskej starostlivosti o rodiny s nezaopatrenými deťmi

Vláda [8)](#poznamky.poznamka-8) môže v súlade s dlhodobým programom spoločenskej starostlivosti o rodiny s nezaopatrenými deťmi

Tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, môže odstraňovať ninister práce a sociálnych vecí, a pokiaľ ide o dávky zabezpečenia v chorobe, od dávky zabezpečenia matky a dieťaťa, o zaopatrovací príspevok a dávky zabezpečenia dôchodcov v chorobe, okresné národné výbory.

Tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, môže odstraňovať minister práce a sociálnych vecí, [9)](#poznamky.poznamka-9) a pokiaľ ide o dávky zabezpečenia v chorobe, od dávky zabezpečenia matky a dieťaťa, o zaopatrovací príspevok a dávky zabezpečenia dôchodcov v chorobe, okresné národné výbory.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa [§ 9 ods. 1] , [§ 19a ods. 3] , [§ 22 ods. 1] a [§ 25 ods. 2] sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí [9)](#poznamky.poznamka-9) ustanoví po dohode s ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa [§ 9 ods. 1] , [§ 19a ods. 3] , [§ 22 ods. 1] a [§ 25 ods. 2] sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1964, s výnimkou ustanovení uvedených v nasledujúcom odseku.

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1964.

Družstevníčke, ktorá vykonávala prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, a je preto v tehotnosti dočasne prevedená na inú prácu, pri ktorej dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako na doterajšej práci, patrí vyrovnávací príspevok. [*)](#poznamky.poznamka-*)

Družstevníčke, ktorá vykonávala prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, a je preto v tehotnosti dočasne prevedená na inú prácu, pri ktorej dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako na doterajšej práci, patrí vyrovnávací príspevok. [2)](#poznamky.poznamka-2)

Ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov vydá podrobnejšie predpisy o vyrovnávacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a vypočítava pracovný príjem, podľa ktorého sa určuje vyrovnávací príspevok.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí [3)](#poznamky.poznamka-3) po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov vydá podrobnejšie predpisy o vyrovnávacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a vypočítava pracovný príjem, podľa ktorého sa určuje vyrovnávací príspevok.

Družstevníčkam patrí v čase tehotnosti a materstve v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 26 týždňov. Po jej uplynutí sa družstevníčkam na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa zaručuje právo na ďalšiu materskú dovolenku až do času, keď dieťa dosiahne vek jedného roku.

Družstevníčkam patrí v čase tehotnosti a materstve v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 26 týždňov. Po jej uplynutí sa družstevníčkam na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa zaručuje právo na ďalšiu materskú dovolenku až do času, keď dieťa dosiahne vek jedného roku. [4)](#poznamky.poznamka-4)

Ak porodí družstevníčka alebo rodinná príslušníčka družstevníka, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 2000 Kčs. Manželke alebo družke zomretého družstevníka patrí podpora pri narodení dieťaťa z jeho zabezpečenia aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia.

Ak porodí družstevníčka alebo rodinná príslušníčka družstevníka, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 1000 Kčs. [5)](#poznamky.poznamka-5) Manželke alebo družke zomretého družstevníka patrí podpora pri narodení dieťaťa z jeho zabezpečenia aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia.

Ochranná lehota je 42 dní od zániku sociálneho zabezpečenia, prípadne od vyňatia z neho; ak však družstevník bol účastný na sociálnom zabezpečení po kratší čas, je ochranná lehota len tento kratší čas. Ochranná lehota pre ženy, sociálne zabezpečenie ktorých zaniklo v čase tehotnosti, je vždy šesť mesiacov.

Ochranná lehota je 42 dní od zániku zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa, prípadne od vyňatia z neho; ak však družstevník bol účastný na zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa po kratší čas, je ochranná lehota len tento kratší čas. Ochranná lehota pre ženy, ktorých zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa zaniklo v čase tehotnosti, je vždy šesť mesiacov.

Ak vznikne v ochrannej lehote sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona znova, pripočíta sa ochranná lehota získaná novým zabezpečením k nevyčerpanému zvyšku skoršej ochrannej lehoty až do najvyššej výmery 42 dní. Vznikom nároku z nemocenského poistenia, prípadne zabezpečenia podľa iných predpisov ochranná lehota zaniká.

Ak vznikne v ochrannej lehote zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa podľa tohto zákona znova, pripočíta sa ochranná lehota získaná novým zabezpečením k nevyčerpanému zvyšku skoršej ochrannej lehoty až do najvyššej výmery 42 dní. Vznikom nároku z nemocenského poistenia, prípadne zabezpečenia podľa iných predpisov ochranná lehota zaniká.

Sociálne zabezpečenie členov družstiev vzniká dňom vzniku členstva v družstve a zaniká dňom, ktorým zaniklo členstvo v družstve.

Zabezpečenie v chorobe a zabezpečenie matky a dieťaťa členov družstiev vzniká dňom vzniku členstva v družstve a zaniká dňom, ktorým zaniklo členstvo v družstve.

Družstevníci, ktorých pracovná činnosť v družstve je tak malého rozsahu, že po prevažnú časť roku nedosahujú na peňažných pracovných odmenách ani sumu 120 Kčs mesačne alebo po prevažnú časť roku neodpracujú v mesiaci ani osem pracovných dní, sú zo sociálneho zabezpečenia vyňatí; služby sociálneho zabezpečenia sa im však poskytujú.

Družstevníci, ktorých pracovná činnosť v družstve je tak malého rozsahu, že po prevažnú časť roku nedosahujú na peňažných pracovných odmenách ani sumu 120 Kčs mesačne alebo po prevažnú časť roku neodpracujú v mesiaci ani osem pracovných dní, sú zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa vyňatí; služby a dávky sociálnej starostlivosti sa im však poskytujú.

Dávky zo zabezpečenia v chorobe, zo zabezpečenia matky a dieťaťa a z dôchodkového zabezpečenia sú:

Dávky zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa sú:

Rozsah, podmienky a výška nárokov zo sociálneho zabezpečenia učňov, ktorí sú v učebnom pomere k družstvu, spravujú sa predpismi platnými pre ostatných učňov.

Rozsah, podmienky a výška nárokov zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa učňov, ktorí sú v učebnom pomere k družstvu, spravujú sa predpismi platnými pre ostatných učňov.

Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny učňa, podľa ktorej sa určuje výška peňažných dávok zabezpečenia v chorobe a peňažnej pomoci v materstve, je peňažná odmena patriaca podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov [*)](#poznamky.poznamka-*~8) , ktorí sú v učebnom pomere k družstvu; ak vznikla pracovná neschopnosť v čase, keď sa skončilo prípravné obdobie učňa, je základom zárobok dosiahnutý v období odborného rozvoja.

Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny učňa, podľa ktorej sa určuje výška peňažných dávok zabezpečenia v chorobe a peňažnej pomoci v materstve, je peňažná odmena patriaca podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov [6)](#poznamky.poznamka-6) , ktorí sú v učebnom pomere k družstvu; ak vznikla pracovná neschopnosť v čase, keď sa skončilo prípravné obdobie učňa, je základom zárobok dosiahnutý v období odborného rozvoja.

Ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa zistí dodatočne, že dávka bola priznaná neprávom alebo v nesprávnej výške, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre výšku dávky alebo jej výplatu, dávka sa odníme, zvýši, zníži alebo sa jej výplata zastaví. Odňatie, zníženie a zastavenie výplaty dávky sa vykoná odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré bola už vyplatená. Zvýšenie dávky nesprávne vymeranej sa vykoná odo dňa, od ktorého zvýšenie patrí, najviac však za tri roky spätne, a na doplatku sa vyplatí celkove najviac suma 12 000 Kčs.

Ak zanikne nárok na dávku alebo ak sa zistí dodatočne, že dávka bola priznaná neprávom alebo v nesprávnej výške, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre výšku dávky alebo jej výplatu, dávka sa odníme, zvýši, zníži alebo sa jej výplata zastaví. Odňatie, zníženie a zastavenie výplaty dávky sa vykoná odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré bola už vyplatená. Zvýšenie dávky nesprávne vymeranej sa vykoná odo dňa, od ktorého zvýšenie patrí.

Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o zmene alebo odňatí dávky alebo jej časti. Rozhodnutie o preplatku na dávke zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa schvaľuje okresný národný výbor. Sumy neprávom prijaté môžu sa zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo z pracovnej odmeny oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy [*)](#poznamky.poznamka-*~9) .

Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o zmene alebo odňatí dávky alebo jej časti. Rozhodnutie o preplatku na dávke zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa schvaľuje okresný národný výbor. Sumy neprávom prijaté môžu sa zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo z pracovnej odmeny oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy. [7)](#poznamky.poznamka-7)

Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za čas, po ktorý sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; Ministerstvo práce a sociálnych vecí však môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.

Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za čas, po ktorý sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; ministerstvo práce a sociálnych vecí [3)](#poznamky.poznamka-3) však môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.

Výška starobného dôchodku priznaného predo dňom 1. januára 1969 bude upravená podľa tohto zákona ( [čl. II č. 4] a [čl. III č. 4] ), ak pri pôvodnom vymeraní starobného dôchodku bol nárok na zvýšenie dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania (pracovnej činnosti) po vzniku nároku na dôchodok obmedzený v dôsledku ustanovení [§ 18 ods. 1] , [§ 101 ods. 1] a [§ 131 ods. 5 zákona č. 101/1964 Zb.] alebo podľa [§ 47 ods. 1 zákona č. 103/1964 Zb.] , prípadne obdobných predpisov platných pred uvedeným dňom.

Výška starobného dôchodku priznaného predo dňom 1. januára 1969 bude upravená podľa tohto zákona ( [čl. II č. 4] a [čl. III č. 4] ), ak pri pôvodnom vymeraní starobného dôchodku bol nárok na zvýšenie dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania (pracovnej činnosti) po vzniku nároku na dôchodok obmedzený v dôsledku ustanovení [§ 18 ods. 1] , [§ 101 ods. 1] a [§ 131 ods. 5 zákona č. 101/1964 Zb.] alebo podľa § 47 ods. 1 zákona č. 103/1964 Zb., prípadne obdobných predpisov platných pred uvedeným dňom.

Pre dôchodky účastníkov odboja a pozostalých po nich, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 1969, platia ustanovenia [§ 107b] , [§ 107f ods. 3] , [§ 107g až 107j zákona č. 101/1964 Zb.] v znení tohto zákona ( [čl. II č. 16] ), ako aj ustanovenia [§ 74b] , [§ 74e ods. 3] , [§ 74f až 74i zákona č. 103/1964 Zb.] v znení tohto zákona ( [čl. III č. 12] ). Ustanovenie [§ 107g ods. 4 časti vety pred bodkočiarkou] platí aj vtedy, ak ide o starobný alebo invalidný dôchodok priznaný podľa zákona [č. 89/1952 Zb.] o dôchodkovom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl; pritom sa vychádza z priemerného zárobku ( [§ 133 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb.] ) neobmedzeného podľa [§ 9 ods. 3 toho istého zákona] a zníženého o sumu rovnajúcu sa dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok. Pri priznávaní zvýšenia dôchodku podľa [§ 107f ods. 3] ( [§ 74e ods. 3] ) sa z doterajšieho dôchodku odpočíta

Pre dôchodky účastníkov odboja a pozostalých po nich, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 1969, platia ustanovenia [§ 107b] , [§ 107f ods. 3] , [§ 107g až 107j zákona č. 101/1964 Zb.] v znení tohto zákona ( [čl. II č. 16] ), ako aj ustanovenia § 74b, § 74e ods. 3, § 74f až 74i zákona č. 103/1964 Zb. v znení tohto zákona ( [čl. III č. 12] ). Ustanovenie [§ 107g ods. 4 časti vety pred bodkočiarkou] platí aj vtedy, ak ide o starobný alebo invalidný dôchodok priznaný podľa zákona [č. 89/1952 Zb.] o dôchodkovom zaopatrení príslušníkov ozbrojených síl; pritom sa vychádza z priemerného zárobku ( [§ 133 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb.] ) neobmedzeného podľa [§ 9 ods. 3 toho istého zákona] a zníženého o sumu rovnajúcu sa dani zo mzdy určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok. Pri priznávaní zvýšenia dôchodku podľa [§ 107f ods. 3] (§ 74e ods. 3) sa z doterajšieho dôchodku odpočíta

Pre dôchodky účastníkov odboja a pozostalých po nich, na ktoré vznikol nárok v čase od 1. januára 1957 do 31.decembra 1968 a pred touto dobou aj pre dôchodky týchto účastníkov priznané podľa zákona [č. 89/1952 Zb.] platia aj ustanovenia [§ 107d a 107e zákona č. 101/1964 Zb.] , ako aj ustanovenie [§ 74d zákona č. 103/1964 Zb.] v znení tohto zákona. Pritom sa podmienka potrebnej doby zamestnania (pracovnej činnosti) pre vznik nároku na dôchodok, výška základnej výmery a jej zvýšenie za každý rok zamestnania (pracovnej činnosti), prípadne obmedzenie tohto zvýšenia percentnou hranicou posudzuje podľa predpisov platných v čase, keď vznikol nárok na doterajší dôchodok. Ak ide o účastníka odboja I. alebo II.skupiny, platí aj ustanovenie [§ 107f] ( [§ 74e] ) uvedeného zákona pre výšku základnej výmery plného starobného dôchodku, pre jej zvýšenie za každý rok zamestnania (pracovnej činnosti), prípadne pre obmedzenie tohto zvýšenia percentnou hranicou; to obdobne platí pre invalidný dôchodok ( [§ 23 ods. 1] a [§ 102 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb.] , [§ 54 ods. 1 a 2 zákona č. 103/1964 Zb.] ), na ktorý vznikol nárok po 31.decembri 1964. Za dobu ďalšieho zamestnania (pracovnej činnosti) po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok v dôsledku zníženia veku potrebného pre tento nárok sa starobný dôchodok zvyšuje podľa predpisov o zvyšovaní starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania (pracovnej činnosti) platných v čase výkonu tohto zamestnania (pracovnej činnosti).

Pre dôchodky účastníkov odboja a pozostalých po nich, na ktoré vznikol nárok v čase od 1. januára 1957 do 31.decembra 1968 a pred touto dobou aj pre dôchodky týchto účastníkov priznané podľa zákona [č. 89/1952 Zb.] platia aj ustanovenia [§ 107d a 107e zákona č. 101/1964 Zb.] , ako aj ustanovenie § 74d zákona č. 103/1964 Zb. v znení tohto zákona. Pritom sa podmienka potrebnej doby zamestnania (pracovnej činnosti) pre vznik nároku na dôchodok, výška základnej výmery a jej zvýšenie za každý rok zamestnania (pracovnej činnosti), prípadne obmedzenie tohto zvýšenia percentnou hranicou posudzuje podľa predpisov platných v čase, keď vznikol nárok na doterajší dôchodok. Ak ide o účastníka odboja I. alebo II.skupiny, platí aj ustanovenie [§ 107f] (§ 74e) uvedeného zákona pre výšku základnej výmery plného starobného dôchodku, pre jej zvýšenie za každý rok zamestnania (pracovnej činnosti), prípadne pre obmedzenie tohto zvýšenia percentnou hranicou; to obdobne platí pre invalidný dôchodok ( [§ 23 ods. 1] a [§ 102 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb.] , § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 103/1964 Zb.), na ktorý vznikol nárok po 31.decembri 1964. Za dobu ďalšieho zamestnania (pracovnej činnosti) po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok v dôsledku zníženia veku potrebného pre tento nárok sa starobný dôchodok zvyšuje podľa predpisov o zvyšovaní starobného dôchodku za dobu ďalšieho zamestnania (pracovnej činnosti) platných v čase výkonu tohto zamestnania (pracovnej činnosti).

Starobné, invalidné a vdovské dôchodky a dôchodky rodičov a súrodencov vymerané v najnižšej výmere podľa predpisov platných do 30. septembra 1970 pre dôchodky, ktoré boli jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu, [*)](#poznamky.poznamka-*~11) sa môžu po tomto dni znížiť, len pokiaľ by to pripúšťali uvedené predpisy.

Starobné, invalidné a vdovské dôchodky a dôchodky rodičov a súrodencov vymerané v najnižšej výmere podľa predpisov platných do 30. septembra 1970 pre dôchodky, ktoré boli jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu, * ) sa môžu po tomto dni znížiť, len pokiaľ by to pripúšťali uvedené predpisy.

Týmto zákonom sa upravuje dôchodkové zabezpečenie členov jednotných roľníckych družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia v podstate rovnako ako pre pracovníkov v pracovnom pomere a niektoré zásady úpravy dôchodkového zabezpečenia pracovníkov sa vykonávajú i v dôchodkovom zabezpečení členov ostatných jednotných roľníckych družstiev.

(Týmto zákonom sa upravuje dôchodkové zabezpečenie členov jednotných roľníckych družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia v podstate rovnako ako pre pracovníkov v pracovnom pomere a niektoré zásady úpravy dôchodkového zabezpečenia pracovníkov sa vykonávajú i v dôchodkovom zabezpečení členov ostatných jednotných roľníckych družstiev.) [1)](#poznamky.poznamka-1)

Týmto zákonom sa dáva základ pre to, aby s postupným prechodom družstiev na vyššiu úroveň hospodárenia dosahovali družstevníci na úseku sociálneho zabezpečenia rovnaké nároky ako ostatní pracovníci a aby sa tým i v sociálnej oblasti postupne odstraňovali rozdiely medzi poľnohospodárstvom a priemyslom.

(Týmto zákonom sa dáva základ pre to, aby s postupným prechodom družstiev na vyššiu úroveň hospodárenia dosahovali družstevníci na úseku sociálneho zabezpečenia rovnaké nároky ako ostatní pracovníci a aby sa tým i v sociálnej oblasti postupne odstraňovali rozdiely medzi poľnohospodárstvom a priemyslom.) [1)](#poznamky.poznamka-1)

Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 26. roku veku, sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené, ak nemajú vlastný hrubý príjem vyšší ako 500 Kčs za kalendárny mesiac a ak

Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 26. roku veku, sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené, ak nemajú vlastný hrubý príjem vyšší ako 620 Kčs za kalendárny mesiac a ak

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa sirotský dôchodok nevypláca, ak má dieťa vlastný hrubý mesačný príjem vyšší ako 600 Kčs.

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa sirotský dôchodok nevypláca, ak má dieťa vlastný hrubý mesačný príjem vyšší ako 620 Kčs.

Výplata sirotského dôchodku môže sa zastaviť, ak uzavrie požívateľ sirotského dôchodku manželstvo a ak je v rodine hrubý príjem na osobu vyšší ako 600 Kčs mesačne.

Výplata sirotského dôchodku môže sa zastaviť, ak uzavrie požívateľ sirotského dôchodku manželstvo a ak je v rodine hrubý príjem na osobu vyšší ako 620 Kčs mesačne.

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému na neho príplatok vo výške 150 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému na neho príplatok vo výške 300 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú čistý príjem dieťaťa prevyšuje sumu 500 Kčs mesačne.

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú vlastný hrubý príjem dieťaťa prevyšuje sumu 620 Kčs mesačne.

Dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení) platných pred 1. januárom 1957, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, možno zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

Dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení) platných pred 1. januárom 1957, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, možno zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

Ak starobný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 850 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Starobný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3).

Ak starobný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Starobný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3).

Ak je starobný dôchodok jediným zdrojom príjmu dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich odsekov nie je pre dôchodcu výhodnejšia, môže sa starobný dôchodok zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak má dôchodca alebo taký rodinný príslušník aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky pre zvýšenie dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 850 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

Ak je starobný dôchodok jediným zdrojom príjmu dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich odsekov nie je pre dôchodcu výhodnejšia, môže sa starobný dôchodok zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak má dôchodca alebo taký rodinný príslušník aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky pre zvýšenie dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

môže sa invalidný dôchodok zvýšiť pokiaľ pre dôchodcu nie je výhodnejšie ustanovenie uvedené pod písmenom b), na sumu 500 Kčs mesačne. Ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 850 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Invalidný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90% priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3) aj členovi družstva staršiemu ako 20 rokov;

môže sa invalidný dôchodok zvýšiť pokiaľ pre dôchodcu nie je výhodnejšie ustanovenie uvedené pod písmenom b), na sumu 550 Kčs mesačne. Ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Invalidný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3) aj členovi družstva staršiemu ako 20 rokov;

Ak invalidný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich odsekov nie je pre dôchodcu výhodnejšia, môže sa invalidný dôchodok zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 850 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

Ak invalidný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich odsekov nie je pre dôchodcu výhodnejšia, môže sa invalidný dôchodok zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

Ak vdovský dôchodok je jediným zdrojom príjmu vdovy, môže sa zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak vdova má aj iný príjem (dôchodok), môže sa vdovský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je však týmto iným príjmom starobný alebo invalidný dôchodok, možno zvýšiť len tento dôchodok ( [§ 47 ods. 4] , [§ 48 ods. 3] , [§ 58 ods. 4] a [§ 59 ods. 5] ). Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

Ak vdovský dôchodok je jediným zdrojom príjmu vdovy, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak vdova má aj iný príjem (dôchodok), môže sa vdovský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je však týmto iným príjmom starobný alebo invalidný dôchodok, možno zvýšiť len tento dôchodok ( [§ 47 ods. 4] , [§ 48 ods. 3] , [§ 58 ods. 4] a [§ 59 ods. 5] ). Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne. Ak je však tento dôchodok jediným zdrojom príjmu dieťaťa, môže sa zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dieťa má aj iný príjem (dôchodok), môže sa sirotský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne. Ak je však tento dôchodok jediným zdrojom príjmu dieťaťa, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dieťa má aj iný príjem (dôchodok), môže sa sirotský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

Ak porodí družstevníčka alebo rodinná príslušníčka družstevníka, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 1000 Kčs. Manželke alebo družke zomretého družstevníka patrí podpora pri narodení dieťaťa z jeho zabezpečenia aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia.

Ak porodí družstevníčka alebo rodinná príslušníčka družstevníka, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 2000 Kčs. Manželke alebo družke zomretého družstevníka patrí podpora pri narodení dieťaťa z jeho zabezpečenia aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia.

Dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení) platných pred 1.januárom 1957, ktoré sú jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu, sa upravia na žiadosť dôchodcu tak, aby dôchodok nebol menší ako 445 Kčs mesačne, a ak ide o manželskú dvojicu, menší ako 645 Kčs mesačne.

Dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení) platných pred 1. januárom 1957, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, možno zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

Ak je starobný dôchodok jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu,

Ak starobný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 850 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Starobný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3).

Ak starobný dôchodok je jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich ustanovení nie je výhodnejšia, vymeria sa sumou 445 Kčs mesačne, a ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, sumou 645 Kčs mesačne; ak je týmto rodinným príslušníkom manželka, ktorá má dôchodok, vymeria sa starobný dôchodok tak, aby spolu s dôchodkom patriacim manželke nebol menší ako 750 Kčs mesačne.

Ak je starobný dôchodok jediným zdrojom príjmu dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich odsekov nie je pre dôchodcu výhodnejšia, môže sa starobný dôchodok zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak má dôchodca alebo taký rodinný príslušník aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky pre zvýšenie dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 850 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

Ak je invalidný dôchodok jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu,

Ak invalidný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu,

vymeria sa invalidný dôchodok najmenej sumou 445 Kčs mesačne, a ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, najmenej sumou 645 Kčs mesačne; ak je týmto rodinným príslušníkom manželka, ktorá má dôchodok, vymeria sa invalidný dôchodok tak, aby spolu s dôchodkom patriacim manželke nebol menší ako 750 Kčs mesačne. Invalidný dôchodok v najnižšej výmere podľa predchádzajúcej vety sa vymeria aj nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3) aj členovi družstva staršiemu ako 20 rokov;

môže sa invalidný dôchodok zvýšiť pokiaľ pre dôchodcu nie je výhodnejšie ustanovenie uvedené pod písmenom b), na sumu 500 Kčs mesačne. Ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 850 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Invalidný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90% priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3) aj členovi družstva staršiemu ako 20 rokov;

môže byť invalidný dôchodok dosahujúci aspoň 445 Kčs mesačne, na ktorý nie je odkázaný žiadny rodinný príslušník dôchodcu, vymeraný až do výšky 645 Kčs mesačne, nie však nad 90 % uvedenej priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

môže sa invalidný dôchodok, na ktorý nie je odkázaný žiaden rodinný príslušník dôchodcu, zvýšiť až do výšky 645 Kčs mesačne, nie však nad 90% uvedenej priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

Ak invalidný dôchodok je jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich odsekov nie je výhodnejšia, vymeria sa invalidný dôchodok sumou 445 Kčs mesačne, a ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, sumou 645 Kčs mesačne; ak je týmto rodinným príslušníkom manželka, ktorá má dôchodok, vymeria sa invalidný dôchodok tak, aby spolu s dôchodkom patriacim manželke nebol menší ako 750 Kčs mesačne.

Ak invalidný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu a úprava podľa predchádzajúcich odsekov nie je pre dôchodcu výhodnejšia, môže sa invalidný dôchodok zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 850 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého. Ak je vdovský dôchodok jediným alebo hlavným zdrojom výživy vdovy, vymeria sa najmenej sumou 445 Kčs mesačne.

Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého; ustanovenie o najnižšej výmere vdovského dôchodku sumou 360 Kčs mesačne neplatí pre vdovské dôchodky vdov po členoch družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

Ustanovenie odseku 3 prvej vety o najnižšej výmere vdovského dôchodku neplatí pre vdovské dôchodky vdov po členoch družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

Ak vdovský dôchodok je jediným zdrojom príjmu vdovy, môže sa zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak vdova má aj iný príjem (dôchodok), môže sa vdovský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je však týmto iným príjmom starobný alebo invalidný dôchodok, možno zvýšiť len tento dôchodok ( [§ 47 ods. 4] , [§ 48 ods. 3] , [§ 58 ods. 4] a [§ 59 ods. 5] ). Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne.

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne. Ak je však tento dôchodok jediným zdrojom príjmu dieťaťa, môže sa zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dieťa má aj iný príjem (dôchodok), môže sa sirotský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ustanovenie [§ 47 ods. 5] platí obdobne.

bojovníkov proti fašizmu, obetí vojny a fašistickej perzekúcie v dobe neslobody a účastníkov prípravy na obranu Československej socialistickej republiky,

bojovníkov proti fašizmu, obetí vojny a fašistickej perzekúcie v dobe neslobody, ako aj účastníkov oslobodzovacích bojov za prvej svetovej vojny (ďalej len „účastníci odboja“) a účastníkov prípravy na obranu Československej socialistickej republiky,

Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava a zráža zo základu pre vymeranie tejto dane. Základom pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku je dôchodok vypočítaný ku dňu vzniku nároku spolu so zvýšením dôchodku získaným v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, s dôchodkom z penzijného nadlepšenia, s prípatkom zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) bez obmedzenia na hranicu 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny ( [§ 45 ods. 3] , [§ 54 ods. 5] ), avšaj po jeho znížení na najvyššiu výmeru dôchodku určenú pevnými sumami ( [§ 47 ods. 1] , [§ 58 ods. 1] ), pokiaľ by túto najvyššiu hranicu presahoval; do základu pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku sa nezapočítava zvýšenie dôchodku za čas odbojovej činnosti, výchovné a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava a zráža zo základu pre vymeranie tejto dane. Základom pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku je dôchodok vypočítaný ku dňu vzniku nároku spolu so zvýšením dôchodku získaným v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, s dôchodkom z penzijného nadlepšenia, s prípatkom zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) bez obmedzenia na hranicu 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny ( [§ 45 ods. 3] , [§ 54 ods. 5] ), avšaj po jeho znížení na najvyššiu výmeru dôchodku určenú pevnými sumami ( [§ 47 ods. 1] , [§ 58 ods. 1] , [§ 74g ods. 1] ), pokiaľ by túto najvyššiu hranicu presahoval; do základu pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku sa nezapočítava zvýšenie dôchodku za čas odbojovej činnosti, výchovné a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Podrobnosti o spôsobe odvádzania príspevku ustanoví Ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s ministerstvami poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a financií.

Podrobnosti o spôsobe odvádzania príspevku ustanoví Ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s ministerstvami poľnohospodárstva a výživy a financií.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi a kontroluje vykonávanie sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov a zabezpečuje, aby sa úlohy tohto sociálneho zabezpečenia plnili v súlade s možnosťami a potrebami spoločnosti; zodpovedá za účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie a za odbornú výchovu pracovníkov na tomto úseku. Pri plnení týchto úloh postupuje v úzkej súčinnosti s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Úrad dôchodkového zabezpečenia v Prahe a Správa dôchodkov v Bratislave rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia. Vláda môže preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na národné výbory.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi a kontroluje vykonávanie sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov a zabezpečuje, aby sa úlohy tohto sociálneho zabezpečenia plnili v súlade s možnosťami a potrebami spoločnosti; zodpovedá za účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie a za odbornú výchovu pracovníkov na tomto úseku. Pri plnení týchto úloh postupuje v úzkej súčinnosti s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy. Úrad dôchodkového zabezpečenia v Prahe a Správa dôchodkov v Bratislave rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia. Vláda môže preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na národné výbory.

Národné výbory pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov organizujú služby sociálneho zabezpečenia, rozhodujú o týchto službách, o zaopatrovacom príspevku členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, o zaopatrovacom príspevku družstevníkov po čas vojenského cvičenia a o dávkach zabezpečenia dôchodcov v chorobe, vo veciach vzniku a zániku sociálneho zabezpečenia, o zápočte kalendárneho roku, v ktorom družstevník neodpracoval pracovný úväzok ( [§ 39 ods. 2] ), o zápočte doby pracovnej činnosti v družstve podľa [§ 39 ods. 1 č. 2] a o dávkach dôchodkového zabezpečenia v rozsahu na ne prenesenom [*)](#poznamky.poznamka-*~9) ; starajú sa o to, aby sa i na dedine vytvorili vhodné podmienky na zabezpečenie aktívnej účasti dôchodcov v hospodárskom, kultúrnom a verejnom živote.

Národné výbory pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov organizujú služby sociálneho zabezpečenia, rozhodujú o týchto službách, o zaopatrovacom príspevku členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, o zaopatrovacom príspevku družstevníkov po čas vojenského cvičenia a o dávkach zabezpečenia dôchodcov v chorobe, vo veciach vzniku a zániku sociálneho zabezpečenia, o zápočte kalendárneho roku, v ktorom družstevník neodpracoval pracovný úväzok ( [§ 39 ods. 2] ), o zápočte doby pracovnej činnosti v družstve podľa [§ 39 ods. 1 č. 2] a o dávkach dôchodkového zabezpečenia v rozsahu na ne prenesenom [*)](#poznamky.poznamka-*~10) ; starajú sa o to, aby sa i na dedine vytvorili vhodné podmienky na zabezpečenie aktívnej účasti dôchodcov v hospodárskom, kultúrnom a verejnom živote.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a s Ústrednou radou odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa [§ 9 ods. 1] , [§ 19a ods. 3] , [§ 22 ods. 1] a [§ 25 ods. 2] sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa [§ 9 ods. 1] , [§ 19a ods. 3] , [§ 22 ods. 1] a [§ 25 ods. 2] sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Ministerstvom poľnohospodrástva a lesného hospodárstva a s Ústrednou radou odborov vydá podrobnejšie predpisy o vyrovnávacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a vypočítava pracovný príjem, podľa ktorého sa určuje vyrovnávací príspevok.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy a s Ústrednou radou odborov vydá podrobnejšie predpisy o vyrovnávacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a vypočítava pracovný príjem, podľa ktorého sa určuje vyrovnávací príspevok.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí a Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva môžu po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoviť, za akých podmienok a s akými odchýlkami majú nárok na dávky podľa tohto zákona aj občania, ktorí nepracujú v družstve trvale.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí a Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy môžu po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoviť, za akých podmienok a s akými odchýlkami majú nárok na dávky podľa tohto zákona aj občania, ktorí nepracujú v družstve trvale.

doba pred 1. januárom 1957, po ktorú žena, bez toho, že by bola členkou jednotného roľníckeho družstva, trvale v ňom pracovala ( [§ 2 ods. 1 a 2] ), aj keď táto doba nebola započitateľná podľa predpisov o dôchodkovom poistení členov jednotných roľníckych družstiev; táto doba sa započítava v jednotlivých prípadoch v rozsahu podľa rozhodnutia okresného národného výboru;

doba

Vláda ustanoví, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby sa pracovná činnosť zaradila do II. pracovnej kategórie. Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva vydá zoznam pracovných činností v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve zaradených do II. pracovnej kategórie.

Vláda ustanoví, ktoré druhy prác odôvodňujú, aby sa pracovná činnosť zaradila do II. pracovnej kategórie. Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy vydá zoznam pracovných činností v poľnohospodárstve a v lesnom hospodárstve zaradených do II. pracovnej kategórie.

Starobný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny; zvýšenie presahujúce hranicu 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny patrí, len ak ide o zvýšenie za dobu odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody.

Starobný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

Starobný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 1600 Kčs mesačne.

Starobný dôchodok člena družstva s vyššou úrovňou hospodárenia spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 1600 Kčs mesačne; ak ide o starobný dôchodok so zvýšením za dobu ďalšej pracovnej činnosti po vzniku nároku na tento dôchodok, nesmie dôchodok spolu s týmto zvýšením a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) prevyšovať sumu 2500 Kčs mesačne.

Starobný dôchodok podľa odseku 2 a starobný dôchodok určený v najnižšej výmere podľa [§ 46 ods. 2 a 3] môže sa vymerať nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny, ak je tento dôchodok jediným zdrojom výživy dôchodcu a jeho rodiny alebo ak ide o manželskú dvojicu, ktorá nemá hrubý príjem vyšší ako 400 Kčs mesačne na osobu.

Ak je starobný dôchodok jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu,

Invalidný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny; zvýšenie presahujúce hranicu 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny patrí, len ak ide o zvýšenie za dobu odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody.

Invalidný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

Ak je invalidný dôchodok v najnižšej výmere podľa odsekov 2 a 3 jediným zdrojom výživy dôchodcu a jeho rodiny alebo ak ide o manželskú dvojicu, ktorá nemá hrubý príjem vyšší ako 400 Kčs mesačne na osobu, môže byť invalidný dôchodok

Ak je invalidný dôchodok jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu,

nižší ako 400 Kčs mesačne vymeraný až do tejto výšky aj členovi družstva staršiemu ako 20 rokov i nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny,

vymeria sa invalidný dôchodok najmenej sumou 445 Kčs mesačne, a ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, najmenej sumou 645 Kčs mesačne; ak je týmto rodinným príslušníkom manželka, ktorá má dôchodok, vymeria sa invalidný dôchodok tak, aby spolu s dôchodkom patriacim manželke nebol menší ako 750 Kčs mesačne. Invalidný dôchodok v najnižšej výmere podľa predchádzajúcej vety sa vymeria aj nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny (odsek 3) aj členovi družstva staršiemu ako 20 rokov;

dosahujúci aspoň 400 Kčs mesačne vymeraný až do výšky 600 Kčs mesačne, nie však nad 90 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

môže byť invalidný dôchodok dosahujúci aspoň 445 Kčs mesačne, na ktorý nie je odkázaný žiadny rodinný príslušník dôchodcu, vymeraný až do výšky 645 Kčs mesačne, nie však nad 90 % uvedenej priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého.

Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého. Ak je vdovský dôchodok jediným alebo hlavným zdrojom výživy vdovy, vymeria sa najmenej sumou 445 Kčs mesačne.

Ustanovenie odseku 3 o najnižšej výmere vdovského dôchodku neplatí pre vdovské dôchodky vdov po členoch družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

Ustanovenie odseku 3 prvej vety o najnižšej výmere vdovského dôchodku neplatí pre vdovské dôchodky vdov po členoch družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti prevyšuje mesačne sumu

Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.

Pri krátení podľa predchádzajúceho odseku musí však zostať vdove najmenej polovica vdovského dôchodku, ak sa stará aspoň o jedno dieťa; ak sa stará vdova aspoň o tri deti, vdovský dôchodok sa nekráti.

Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkove činnej vdove

družstevníkom uvedeným v odseku 1 písm. b), ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol v čase plnenia ich úloh bez priamej súvislosti s týmto plnením;

družstevníkom uvedeným v odseku 1, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol v čase plnenia ich úloh bez priamej súvislosti s týmto plnením;

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú čistý príjem dieťaťa prevyšuje sumu 200 Kčs mesačne.

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú čistý príjem dieťaťa prevyšuje sumu 500 Kčs mesačne.

Ak má manželka, plnoletá príbuzná, družka vojaka alebo manžel vojačky iný príjem, kráti sa zaopatrovací príspevok o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a hrubého príjmu prevyšuje mesačne sumu

Ak má manželka, plnoletá príbuzná, družka vojaka alebo manžel vojačky iný príjem zo zárobkovej činnosti a nestará sa o dieťa ( [§ 44 ods. 2] ), kráti sa zaopatrovací príspevok o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a hrubého príjmu prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.

Priemernou pracovnou odmenou družstevníka sa rozumie dvanástina príjmov z pracovnej činnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred nástupom vojenského cvičenia; do tejto doby sa nezapočítavajú doby uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz. Príjmom z pracovnej činnosti sa rozumerjú príjmy, z ktorých sa vypočítava priemerná mesačná pracovná odmena. [*)](#poznamky.poznamka-*~6) Ak bol družstevník pred nástupom vojenského cvičenia odmeňovaný podľa pracovných jednotiek po čas kratší ako 12 kalendárnych mesiacov, považujú sa za jeho príjem z pracovnej činnosti za tento čas odmeny v plánovanej výške pripadajúce na pracovné jednotky, ktoré v tomto čase odpracoval.

Priemernou pracovnou odmenou družstevníka sa rozumie dvanástina príjmov z pracovnej činnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred nástupom vojenského cvičenia; do tejto doby sa nezapočítavajú doby uznanej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz. Príjmom z pracovnej činnosti sa rozumerjú príjmy, z ktorých sa vypočítava priemerná mesačná pracovná odmena. [*)](#poznamky.poznamka-*~7) Ak bol družstevník pred nástupom vojenského cvičenia odmeňovaný podľa pracovných jednotiek po čas kratší ako 12 kalendárnych mesiacov, považujú sa za jeho príjem z pracovnej činnosti za tento čas odmeny v plánovanej výške pripadajúce na pracovné jednotky, ktoré v tomto čase odpracoval.

Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny učňa, podľa ktorej sa určuje výška peňažných dávok zabezpečenia v chorobe a peňažnej pomoci v materstve, je peňažná odmena patriaca podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov [*)](#poznamky.poznamka-*~7) , ktorí sú v učebnom pomere k družstvu; ak vznikla pracovná neschopnosť v čase, keď sa skončilo prípravné obdobie učňa, je základom zárobok dosiahnutý v období odborného rozvoja.

Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny učňa, podľa ktorej sa určuje výška peňažných dávok zabezpečenia v chorobe a peňažnej pomoci v materstve, je peňažná odmena patriaca podľa predpisov o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov [*)](#poznamky.poznamka-*~8) , ktorí sú v učebnom pomere k družstvu; ak vznikla pracovná neschopnosť v čase, keď sa skončilo prípravné obdobie učňa, je základom zárobok dosiahnutý v období odborného rozvoja.

Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o zmene alebo odňatí dávky alebo jej časti. Rozhodnutie o preplatku na dávke zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa schvaľuje okresný národný výbor. Sumy neprávom prijaté môžu sa zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo z pracovnej odmeny oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy [*)](#poznamky.poznamka-*~8) .

Príjemca dávky, ktorý vedome spôsobil, že dávka bola vyplatená neprávom alebo v nesprávnej výške, je povinný vrátiť dávku odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil niektorú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi alebo ak vedome prijímal dávku vyplácanú neprávom alebo v nesprávnej výške. O povinnosti vrátiť preplatok rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o zmene alebo odňatí dávky alebo jej časti. Rozhodnutie o preplatku na dávke zo zabezpečenia v chorobe alebo zo zabezpečenia matky a dieťaťa schvaľuje okresný národný výbor. Sumy neprávom prijaté môžu sa zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo z pracovnej odmeny oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno postihnúť pri výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy [*)](#poznamky.poznamka-*~9) .

Výška nemocenského je:

Výška nemocenského za pracovný deň je:

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti je však výška nemocenského:

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti výška nemocenského však je:

Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania) alebo pri karanténe, patrí zap rvé tri pracovné dni nemocenské vo výške určenej v predchádzajúcom odseku. Vláda môže ustanoviť, že nemocenské v tejto výške patrí za prvé tri pracovné dni aj v ostatných prípadoch pracovnej neschopnosti.

Na základe tejto zmeny sa v odseku 3 v druhej vete sadzba 80 % nahrádza sadzbou 90 %.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí upraví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, s ostatnými zúčastnenými ministerstvami a s Ústrednou radou odborov

Ministerstvo práce a sociálnych vecí upraví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy, s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi a s Ústrednou radou odborov

Družstevníčkam patrí po čas tehotnosti a materstva v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka spravidla po čas 22 týždňov. Po jej uplynutí sa družstevníčkam na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa zaručuje právo na ďalšiu materskú dovolenku až do času, keď dieťa dosiahne vek jedného roku.

Družstevníčkam patrí v čase tehotnosti a materstve v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa materská dovolenka po dobu 26 týždňov. Po jej uplynutí sa družstevníčkam na prehĺbenie materskej starostlivosti o dieťa zaručuje právo na ďalšiu materskú dovolenku až do času, keď dieťa dosiahne vek jedného roku.

Peňažná pomoc v materstve patrí namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského družstevníčke, ktorá je účastná na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom účastná aspoň 270 dní na tomto zabezpečení, prípadne nemocenskom poistení podľa predpisov platných pre pracovníkov alebo členov výrobných družstiev, nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách alebo zabezpečení dôchodcov v chorobe; započítateľnou dobou je pre tento účel aj doba, po ktorú družstevníčka po skončení zabezpečenia (poistenia, starostlivosti) poberala v posledných dvoch rokoch pred pôrodom nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve; do doby 270 dní sa započítavajú aj doby štúdia po skončení povinnej školskej dochádzky na školách poskytujúcich stredné, vyššie alebo vysokoškolské vzdelanie bez zreteľa na to, či bola družstevníčka po túto dobu účastná na nemocenskom poistení. Pokiaľ sa uvedené doby navzájom časovo kryjú, započítajú sa len raz.

Peňažná pomoc v materstve patrí namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského družstevníčke, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov. Do tejto doby sa započítavajú aj skoršie obdobia, v ktorých družstevníčka v posledných dvoch rokoch pred pôrodom

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá získala predpísanú dobu 270 dní podľa predchádzajúceho odseku a ktorej trvá ochranná lehota z jej skoršieho zabezpečenia v chorobe ( [§ 37] ) ešte začiatkom štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu alebo ktorá až do tejto doby poberá nemocenské z tohto zabezpečenia v chorobe.

Pokiaľ sa doby uvedené v predchádzajúcom odseku navzájom časove kryjú, započítajú sa len raz.

Tehotným ženám a dojčiacim matkám prideľuje družstvo ľahšie práce primerané ich stavu podľa odporučenia lekára.

Peňažná pomoc v materstve patrí aj družstevníčke, ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na dôchodkovom zabezpečení (poistení, starostlivosti) podľa predchádzajúcich odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho zabezpečenia v chorobe ( [§ 37] ) ešte začiatkom štvrtého týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom pôrodu alebo ak až do tohto času poberá nemocenské z tohto zabezpečenia v chorobe.

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, po dobu 22 týždňov materskej dovolenky; spravidla sa poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nie však skôr ako od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, po dobu 26 týždňov materskej dovolenky; spravidla sa poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, nie však skôr ako od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

Družstevníčka, ktorá vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako štyri týždne, pretože pôrod nastal skôr, ako lekár určil, alebo preto, že jej lekár povolil so zreteľom na jej zdravotný stav a pracovné podmienky ďalej pracovať, poskytne sa peňažná pomoc v materstve až do uplynutia 22 týždňov od nástupu materskej dovolenky. Ak však vyčerpá družstevníčka z materskej dovolenky menej ako štyri týždne pred pôrodom z iných dôvodov, poskytne sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 18 týždňov odo dňa pôrodu.

Družstevníčka, ktorá vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako štyri týždne, pretože pôrod nastal skôr, ako lekár určil, alebo preto, že jej lekár povolil so zreteľom na jej zdravotný stav a pracovné podmienky ďalej pracovať, poskytne sa peňažná pomoc v materstve až do uplynutia 26 týždňov od nástupu materskej dovolenky. Ak však vyčerpá družstevníčka z materskej dovolenky menej ako štyri týždne pred pôrodom z iných dôvodov, poskytne sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 22 týždňov odo dňa pôrodu.

V prípade uvedenom v [§ 20 ods. 4] sa peňažná pomoc v materstve poskytuje vždy od začiatku štvrtého týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.

V prípadoch uvedených v [§ 20 ods. 5] sa peňažná pomoc v materstve poskytuje od začiatku štvrtého týždňa pred pôrodom.

Výška peňažnej pomoci v materstve za prvých 18 týždňov od nástupu materskej dovolenky je:

Výška peňažnej pomoci v materstve je 90 % priemernej dennej pracovnej odmeny.

Ak porodí družtevníčka zároveň dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve i po vyčerpaní doby určenej v [§ 21] , pokiaľ sa v ďalšej materskej dovolenke stará aspoň o dve z týchto detí, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od pôvodného nástupu materskej dovolenky. Za túto ďalšiu dobu sa výška peňažnej pomoci v materstve určí podľa sadzieb uvedených v [§ 22 ods. 4] .

Ak družstevníčka súčasne porodí dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve aj po vyčerpaní doby ustanovenej v [§ 21] , pokiaľ sa ďalej stará aspoň o dve z novonarodených detí, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovená, rozvedená, alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, okrem pracovných príjmov nemá inak zabezpečenú obživu a ani nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve i po vyčerpaní doby určenej v [§ 21] , pokiaľ sa v ďalšej materskej dovolenke stará o narodené dieťa, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 26 týždňov od pôvodného nástupu materskej dovolenky.

Družstevníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, okrem pracovných príjmov nemá inak zabezpečenú obživu a ani nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po vyčerpaní doby určenej v [§ 21] , najdlhšie však do dňa, keď uplynie 35 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.

V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského po čas, po ktorý sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však po čas 18 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď uplynie 26 týždňov odo dňa narodenia dieťaťa. Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí podľa sadzieb ustanovených v [§ 22 ods. 3] , a to z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi pred prevzatím dieťaťa.

V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje po dobu, po ktorú sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však po dobu 22 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši sedem mesiacov života. Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky za obdobie, ustanovené vykonávacími predpismi, pred prevzatím dieťaťa.

Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského alebo iného liečebného ústavu a družstevníčka zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, keď družstevníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dosiahne vek jedného roku.

Ak dieťa bolo prevzaté zo zdravotných dôvodov do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti a družstevníčka zatiaľ začala pracovať, preruší sa po čas pracovnej činnosti poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa, kedy družstevníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši vek jedného roku. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve možno so súhlasom okresného národného výboru prerušiť s tými istými účinkami aj vtedy, ak sa družstevníčka podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo byť z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti.

Družstevníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj družstevníčke, ktorej dieťa je v dočasnej starostlivosti dojčenského, prípadne obdobného ústavu z iných dôvodov ako zdravotných, nepatrí peňažná pomoc v materstve za čas, po ktorý sa o dieťa nestará; tento čas sa však započítava do celkového času, po ktorý by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá porodila, nemôže sa skončiť pred uplynutím 12 týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Družstevníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj družstevníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu, po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve družstevníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže sa však skončiť pred uplynutím dvanástich týždňov od nástupu materskej dovolenky ani pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Ak porodí družstevníčka alebo družstevníkova rodinná príslušníčka, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 650 Kčs. Manželke alebo družke zomretého družstevníka patrí podpora pri narodení dieťaťa z jeho zabezpečenia aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia.

Ak porodí družstevníčka alebo rodinná príslušníčka družstevníka, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 1000 Kčs. Manželke alebo družke zomretého družstevníka patrí podpora pri narodení dieťaťa z jeho zabezpečenia aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od jeho úmrtia.

Odpracovaným dňom sa na roveň kladú:

Odpracovaným dňom sa kladú na roveň

dni, za ktoré patrí podľa platných predpisov pracovníkom náhrada mzdy,

dni, za ktoré sa poskytuje nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny alebo peňažná pomoc v materstve,

dni, za ktoré patrí nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny alebo peňažná pomoc v materstve,

dni výkonu verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, dni služby v ozbrojených silách vrátane potrebného pracovného voľna poskytovaného v súvislosti s touto službou a ostatné dni, za ktoré sa podľa platných predpisov poskytuje pracovníkom náhrada mzdy, prípadne mzda, ako aj doba, za ktorú pri dôležitých osobných prekážkach v práci náhrada mzdy nepatrí len preto, že pracovník nespĺňa požadovanú podmienku doby zamestnania,

dni zameškané pre výkon verejnej funkcie alebo povinnosti,

dni kúpeľnej starostlivosti,

dni preukázané pracovnou neschopnosťou pre chorobu alebo úraz člena družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, pokiaľ si družstevník chorobu alebo úraz neprivodil spôsobom uvedeným v [§ 15 ods. 1] .

dni starostlivosti o dieťa vo veku do 10 rokov alebo ošetrovania chorého člena rodiny ( [§ 16] ) po uplynutí doby, po ktorú sa poskytuje podpora pri ošetrovaní člena rodiny,

Družstevníkovi povolanému na službu v ozbrojených silách patria na nezaopatrené dieťa, ak sú splnené ostatné podmienky, prídavky na deti, ak v posledných šiestich mesiacoch pred nástupom služby v ozbrojených silách bol v družstve činný spôsobom zakladajúcim sociálne zabezpečenie aspoň po čas 90 dní.

Družstevníkovi povolanému do služby v ozbrojených silách patria na nezaopatrené deti, ak sú splnené ostatné podmienky, prídavky na deti, ak bol zúčastnený na sociálnom zabezpečení v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby, alebo ak v čase, keď bol povolaný na výkon služby, mal zachované nároky zo zabezpečenia v chorobe.

Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do 25. roku veku, sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené vtedy, ak nemajú vlastný príjem vyšší ako 200 Kčs mesačne a ak

Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia 26. roku veku, sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené, ak nemajú vlastný hrubý príjem vyšší ako 500 Kčs za kalendárny mesiac a ak

sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo

sústavne sa pripravujú na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo

sú pre chorobu alebo telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné.

nemôžu sa pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo sú pre telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné a ak nepoberajú z týchto dôvodov invalidný dôchodok.

deti do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 25 rokov, ak sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo sú pre chorobu alebo telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné.

deti do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo sú pre chorobu alebo telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné.

chovanci, vnuci a súrodenci do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 25 rokov, ak sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo sú pre chorobu alebo telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné,

chovanci, vnuci a súrodenci do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom do dosiahnutia veku 26 rokov, ak sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo sú pre chorobu alebo telesnú či duševnú chybu trvale práceneschopné,

Sirotský dôchodok patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom patrí sirotský dôchodok najdlhšie do 25. roku veku, ak dieťa

Sirotský dôchodok patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom patrí sirotský dôchodok najdlhšie do 26. roku veku, ak dieťa

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 180 Kčs a najviac 450 Kčs mesačne.

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 200 Kčs mesačne a najviac 450 Kčs mesačne.

Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k invalidnému dôchodku ( [§ 73 ods. 3] ).

Ak ide o viac detí, nesmie byť sirotský dôchodok žiadneho z nich nižší ako pomerný diel pripadajúci na jedno dieťa z úhrnu výchovného patriaceho k invalidnému dôchodku ( [§ 73 ods. 2] ).

Výchovné patrí na každé dieťa ( [§ 68] ) požívateľa starobného, invalidného (čiastočného invalidného), osobného a sociálneho dôchodku. Výchovné však nepatrí na dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok alebo na ktoré patria prídavky na deti podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracovníkov (výchovné podľa predpisov o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl).

Výchovné patrí na každé dieťa ( [§ 68] ) požívateľa starobného, invalidného (čiastočného invalidného), osobného a sociálneho dôchodku.

a zvyšuje sa za každé ďalšie dieťa mesačne

a zvyšuje sa za každé ďalšie dieťa o 240 Kčs mesačne.

Výchovné mesačne je

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému na neho príplatok vo výške 150 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

Ak požívateľ dôchodku je súčasne užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo väčšej výmere, ako pripúšťajú Vzorové stanovy jednotných roľníckych družstiev pre výmeru záhumienka, alebo ak žije s takým užívateľom pôdy v spoločnej domácnosti ako člen rodiny, výchovné mesačne je

Ak by nárok na výchovné na to isté dieťa malo niekoľko dôchodcov, patrí výchovné tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu bolo skôr priznané.

Ak by malo nárok na výchovné na to isté dieťa niekoľko dôchodcov, patrí výchovné tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu bolo skôr priznané.

Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom patrí a vypláca sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom patrí a vypláca sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

Ak je dieťa v priamom zaopatrení inej osoby ako dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe; výchovné na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodov liečenia, vypláca sa tomuto ústavu.

Ak je dieťa v priamo zaopatrení inej osoby (ústavu sociálnej starostlivosti) než dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe (ústavu sociálnej starostlivosti).

Ak sa má výchovné na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa. Pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.

Osobitnú daň z dôchodku vymeriava a zráža pri výplate dôchodku Štátny úrad sociálneho zabezpečenia.

Osobitnú daň z dôchodku vymeriava a zráža pri výplate dôchodku Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov).

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia vydá tabuľky pre výpočet osobitnej dane z dôchodku a určí podrobnosti na vykonanie ustanovení o tejto dani; ak to bude vyžadovať potreba automatizovaného spôsobu výpočtu osobitnej dane z dôchodku, môže sa táto daň vymerať odchylne v medziach určených daňových pásiem.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí vydá tabuľky pre výpočet osobitnej dane z dôchodku a určí podrobnosti na vykonanie ustanovení o tejto dani; ak to bude vyžadovať potreba automatizovaného spôsobu výpočtu osobitnej dane z dôchodku, môže sa táto daň vymerať odchylne v medziach určených daňových pásiem.

Podrobnosti o spôsobe odvádzania príspevku ustanoví Štátny úrad sociálneho zabezpečenia po dohode s ministerstvami poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a financií.

Podrobnosti o spôsobe odvádzania príspevku ustanoví Ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s ministerstvami poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a financií.

Sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov vykonávajú Štátny úrad sociálneho zabezpečenia, národné výbory a jednotné roľnícke družstvá.

Sociálne zabezpečenie družstevných roľníkov vykonávajú Ministerstvo práce a sociálnych vecí, Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov), národné výbory a jednotné roľnícke družstvá.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia riadi a kontroluje vykonávanie sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov a zabezpečuje, aby sa úlohy tohto sociálneho zabezpečenia plnili v súlade s možnosťami a potrebami spoločnosti; zodpovedá za účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie a za odbornú výchovu pracovníkov na tomto úseku. Pri plnení týchto úloh postupuje v úzkej súčinnosti s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Rozhoduje o dávkach dôchodkového zabezpečenia. Vláda môže preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na národné výbory.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi a kontroluje vykonávanie sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov a zabezpečuje, aby sa úlohy tohto sociálneho zabezpečenia plnili v súlade s možnosťami a potrebami spoločnosti; zodpovedá za účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie a za odbornú výchovu pracovníkov na tomto úseku. Pri plnení týchto úloh postupuje v úzkej súčinnosti s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva. Úrad dôchodkového zabezpečenia v Prahe a Správa dôchodkov v Bratislave rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia. Vláda môže preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na národné výbory.

Zásady usporiadania a pôsobnosti orgánov národných výborov vo veciach sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov ustanoví vláda; podrobnosti ustanoví Štátny úrad sociálneho zabezpečenia.

Zásady usporiadania a pôsobnosti orgánov národných výborov vo veciach sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov ustanoví vláda; podrobnosti ustanoví Ministerstvo práce a sociálnych vecí.

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských národných výborov ako odvolacích orgánov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o zákonných nárokoch vo veciach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu okresného národného výboru, ktoré je iba podkladom rozhodnutia Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, nemožno sa odvolať na krajský národný výbor. Súd preskúmava toto rozhodnutie len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia. Ak súd zruší rozhodnutie Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia i rozhodnutie národného výboru, vydá Štátny úrad sociálneho zabezpečenia nové rozhodnutie, i pokiaľ ide o otázky riešené v rozhodnutí národného výboru.

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských národných výborov ako odvolacích orgánov a Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov) o zákonných nárokoch vo veciach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu okresného národného výboru, ktoré je iba podkladom rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), nemožno sa odvolať na krajský národný výbor. Súd preskúmava toto rozhodnutie len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov). Ak súd zruší rozhodnutie Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov) i rozhodnutie národného výboru, vydá Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov) nové rozhodnutie, i pokiaľ ide o otázky riešené v rozhodnutí národného výboru.

Ak bolo rozhodnutie okresného národného výboru, ktoré je iba podkladom rozhodndutia Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, vydané pred 1. júlom 1964, platia pre opravné správne konanie doterajšie predpisy. Ustanovenia odseku 3 tretej a štvrtej vety platia i v tomto prípade; tieto ustanovenia platia takisto pri súdnom preskúmavaní rozhodnutí Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, ak súd nevydal rozhodnutie o opravnom prostriedku do 30. júna 1964.

Ak bolo rozhodnutie okresného národného výboru, ktoré je iba podkladom rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), vydané pred 1. júlom 1964, platia pre opravné správne konanie doterajšie predpisy. Ustanovenia odseku 3 tretej a štvrtej vety platia i v tomto prípade; tieto ustanovenia platia takisto pri súdnom preskúmavaní rozhodnutí Úradu dôchodkového zabezpečenia (Správy dôchodkov), ak súd nevydal rozhodnutie o opravnom prostriedku do 30. júna 1964.

Tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, môže odstraňovať predseda Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, a pokiaľ ide o dávky zabezpečenia v chorobe, od dávky zabezpečenia matky a dieťaťa, o zaopatrovací príspevok a dávky zabezpečenia dôchodcov v chorobe, okresné národné výbory.

Tvrdosti, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, môže odstraňovať ninister práce a sociálnych vecí, a pokiaľ ide o dávky zabezpečenia v chorobe, od dávky zabezpečenia matky a dieťaťa, o zaopatrovací príspevok a dávky zabezpečenia dôchodcov v chorobe, okresné národné výbory.

Predseda Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia môže so súhlasom vlády preniesť svoju právomoc uvedenú v predchádzajúcom odseku na národné výbory.

Minister práce a sociálnych vecí môže so súhlasom vlády preniesť svoju právomoc uvedenú v predchádzajúcom odseku na národné výbory.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia ustanoví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a s Ústrednou radou odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa [§ 9 ods. 1] , [§ 19a ods. 3] , [§ 22 ods. 1] a [§ 25 ods. 2] sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a s Ústrednou radou odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa [§ 9 ods. 1] , [§ 19a ods. 3] , [§ 22 ods. 1] a [§ 25 ods. 2] sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia upraví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, s ostatnými zúčastnenými ministerstvami a s Ústrednou radou odborov

Ministerstvo práce a sociálnych vecí upraví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, s ostatnými zúčastnenými ministerstvami a s Ústrednou radou odborov

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia po dohode s Ministerstvom poľnohospodrástva a lesného hospodárstva a s Ústrednou radou odborov vydá podrobnejšie predpisy o vyrovnávacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a vypočítava pracovný príjem, podľa ktorého sa určuje vyrovnávací príspevok.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Ministerstvom poľnohospodrástva a lesného hospodárstva a s Ústrednou radou odborov vydá podrobnejšie predpisy o vyrovnávacom príspevku, najmä o tom, ako sa zisťuje a vypočítava pracovný príjem, podľa ktorého sa určuje vyrovnávací príspevok.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia a Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva môžu po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoviť, za akých podmienok a s akými odchýlkami majú nárok na dávky podľa tohto zákona aj občania, ktorí nepracujú v družstve trvale.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí a Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva môžu po dohode s Ústrednou radou odborov ustanoviť, za akých podmienok a s akými odchýlkami majú nárok na dávky podľa tohto zákona aj občania, ktorí nepracujú v družstve trvale.

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny rovnako vysoký alebo vyšší dôchodok zo sociálneho zabezpečenia (poistenia), zastaví sa výplata dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia (poistenia); ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o sumu rovnajúcu sa dôchodku vyplácanému z cudziny. To platí aj pre súbeh dvoch vdovských alebo sirotských dôchodkov a pre súbeh vdovského dôchodku so sirotským. Ak však pri súbehu dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia s dôchodkom vyplácaným z cudziny je len jeden z týchto dôchodkov dôchodkom vdovským alebo sirotským a dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia je nižší, zníži sa dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia na polovicu; ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o polovicu sumy rovnajúcej sa dôchodku vyplácanému z cudziny. V prípadoch hodných zreteľa môže Štátny úrad sociálneho zabezpečenia povoliť výnimky. Predchádzajúce ustanovenia tohto odseku platia, len ak neustanovuje inak medzištátny dohovor.

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny rovnako vysoký alebo vyšší dôchodok zo sociálneho zabezpečenia (poistenia), zastaví sa výplata dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia (poistenia); ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o sumu rovnajúcu sa dôchodku vyplácanému z cudziny. To platí aj pre súbeh dvoch vdovských alebo sirotských dôchodkov a pre súbeh vdovského dôchodku so sirotským. Ak však pri súbehu dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia s dôchodkom vyplácaným z cudziny je len jeden z týchto dôchodkov dôchodkom vdovským alebo sirotským a dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia je nižší, zníži sa dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia na polovicu; ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o polovicu sumy rovnajúcej sa dôchodku vyplácanému z cudziny. V prípadoch hodných zreteľa môže Ministerstvo práce a sociálnych vecí povoliť výnimky. Predchádzajúce ustanovenia tohto odseku platia, len ak neustanovuje inak medzištátny dohovor.

Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za čas, po ktorý sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; Štátny úrad sociálneho zabezpečenia však môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.

Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za čas, po ktorý sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; Ministerstvo práce a sociálnych vecí však môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.

Družstvá používajú v súlade s ustanovením svojich stanov a pracovných poriadkov prostriedky sociálnych fondov aj na doplnenie sociálneho zabezpečenia družstevníkov. Ak sa poskytujú zo sociálneho fondu podpory obdobné peňažným dávkam zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa, poskytovaným podľa tohto zákona, znižujú sa zákonné dávky o tieto podpory, pokiaľ by spolu s týmito podporami boli vyššie, ako je výmera zákonných dávok toho istého druhu podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracovníkov. Rovnako sa znižuje peňažná pomoc v materstve, ak sa poskytuje zo sociálneho fondu dávka z dôvodu choroby.

Družstvá používajú v súlade s ustanoveniami svojich stanov a pracovných poriadkov prostriedky fondu kultúrnych a sociálnych potrieb aj na doplnenie sociálneho zabezpečenia družstevníkov.

Orgány sociálneho zabezpečenia sú nápomocné družstvám pri plnení úloh súvisiacich s hospodárením s prostriedkami sociálneho fondu.

Orgány sociálneho zabezpečenia napomáhajú družstvám pri plnení úloh súvisiacich s hospodárením s prostriedkami fondov kultúrnych a sociálnych potrieb, ktoré sa majú použiť na sociálne účely.

Družstvá vytvárajú podmienky, aby v súlade s rastúcou ekonomickou úrovňou hospodárenia postupne preberali zabezpečovanie služieb sociálneho zabezpečenia a uhradzovali náklady na ich poskytovanie zo sociálnych fondov. Národné výbory odporúčajú jednotlivým družstvám, ktoré služby sociálneho zabezpečenia a v akom rozsahu majú zabezpečovať.

Družstvá vytvárajú podmienky, aby v súlade s rastúcou ekonomickou úrovňou hospodárenia postupne preberali zabezpečovanie služieb sociálneho zabezpečenia a uhradzovali náklady na ich poskytovanie z fondov kultúrnych a sociálnych potrieb. Národné výbory odporúčajú jednotlivým družstvám, ktoré služby sociálneho zabezpečenia a v akom rozsahu majú zabezpečovať.

Ak poskytne službu sociálneho zabezpečenia družstvo, môže požadovať úplnú alebo čiastočnú úhradu nákladov za poskytnutie služby od jej príjemcu alebo od manžela, detí a rodičov, a to podľa hospodárskych pomerov osôb povinných úhradou. Neuhradený zvyšok nákladov uhradzuje družstvo zo sociálneho fondu.

Ak poskytne službu sociálneho zabezpečenia družstvo, môže požadovať úplnú alebo čiastočnú úhradu nákladov za poskytnutie služby od jej príjemcu alebo od manžela, detí a rodičov, a to podľa hospodárskych pomerov osôb povinných úhradou. Neuhradený zvyšok nákladov uhradzuje družstvo z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.

Dávky sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Družstvá prispievajú na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia. Príspevok je 11,2 % úhrnu peňažných pracovných odmien.

Dávky sociálneho zabezpečenia poskytuje štát. Družstvá prispievajú na čiastočnú úhradu nákladov sociálneho zabezpečenia. Príspevok je 12,5 % úhrnu peňažných pracovných odmien.

Sociálna komisia rozhoduje najmä o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia matky a dieťaťa.

Sociálne komisie rozhodujú najmä o peňažných dávkach zabezpečenia v chorobe a o dávkach zabezpečenia matky a dieťaťa; sociálna komisia môže poveriť svojho predsedu a tajomníka priznávaním týchto dávok v prípadoch, v ktorých je na ne zákonný nárok a podmienky pre ich poskytovanie alebo výšku sú nepochybné a nesporné.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia ustanoví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a s Ústrednou radou odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia ustanoví po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a s Ústrednou radou odborov podrobnosti na vykonanie tohto zákona; pritom môže ustanoviť v prospech družstevných roľníkov odchýlky od zákona, prípadne aj odchýlky potrebné pre použitie automatizovaného spôsobu výpočtu podkladov pre vymeranie dôchodku. Pri určení období podľa [§ 9 ods. 1] , [§ 19a ods. 3] , [§ 22 ods. 1] a [§ 25 ods. 2] sa spravidla vychádza z obdobia 12 kalendárnych mesiacov.

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve sa poskytuje vo výške rozdielu medzi priemerným pracovným príjmom, ktorý družstevníčka dosiahla za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred prevedením na inú prácu, a pracovným príjimom, ktorý dosahuje v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po tomto prevedení. Na pokles pracovného príjmu, ktorý družstevníčke vznikol skrátením jej pracovného úväzku, sa neprihliada; taktiež sa neprihliada na sumy príjmu presahujúce v priemere 100 Kčs za pracovný deň.

Vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve sa poskytuje vo výške rozdielu medzi priemerným pracovným príjmom, ktorý družstevníčka dosiahla v období ustanovenom vykonávacími predpismi pred prevedením na inú prácu, a pracovným príjmom, ktorý dosahuje v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po tomto prevedení. Na pokles pracovného príjmu, ktorý družstevníčke vznikol skrátením jej pracovného úväzku, sa neprihliada; taktiež sa neprihliada na sumy príjmu presahujúce v priemere 100 Kčs za pracovný deň.

Peňažná pomoc v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky zistenej spôsobom uvedeným pri nemocenskom ( [§ 9] ) za posledných 12 kalendárnych mesiacov predo dňom, keď prestala pracovať pre tehotnosť alebo materstvo, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny. Ak bola družstevníčka v čase tehotnosti prevedená na inú prácu zo zdravotných dôvodov alebo ak jej bol z takýchto dôvodov skrátený pracovný úväzok, je základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny, ak je to pre ňu priaznivejšie, príjem z pracovnej činnosti za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred touto zmenou.

Peňažná pomoc v materstve sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky zistenej spôsobom uvedeným pri nemocenskom ( [§ 9] ) za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi predo dňom, keď prestala pracovať pre tehotnosť alebo materstvo, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny. Ak družstevníčka bola v čase tehotnosti prevedená na inú prácu zo zdravotných dôvodov alebo ak jej bol z týchto dôvodov skrátený pracovný úväzok, je základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny, ak je to pre ňu priaznivejšie, príjem z pracovnej činnosti za ustanovené obdobie pred touto zmenou.

V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského po čas, po ktorý sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však po čas 18 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď uplynie 26 týždňov odo dňa narodenia dieťaťa. Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí podľa sadzieb určených v [§ 22 ods. 3] , a to z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred prevzatím dieťaťa.

V prípade uvedenom v predchádzajúcom odseku sa peňažná pomoc v materstve poskytuje namiesto pracovnej odmeny, prípadne namiesto nemocenského po čas, po ktorý sa družstevníčka o dieťa po jeho prevzatí stará, najdlhšie však po čas 18 týždňov a nie dlhšie ako do dňa, keď uplynie 26 týždňov odo dňa narodenia dieťaťa. Výška peňažnej pomoci v materstve sa určí podľa sadzieb ustanovených v [§ 22 ods. 3] , a to z priemernej dennej pracovnej odmeny družstevníčky za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi pred prevzatím dieťaťa.

Rozsah nárokov zo sociálneho zabezpečenia sa spravuje podľa toho, či ide o družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia alebo o ostatné družstvá. Či družstvo dosiahlo vyššiu úroveň hospodárenia, určí krajský národný výbor podľa zásad schválených vládou.

Rozsah nárokov zo sociálneho zabezpečenia sa spravuje podľa toho, či ide o družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia alebo o ostatné družstvá. Či družstvo dosiahlo vyššiu úroveň hospodárenia, určí podľa zásad schválených vládou krajský národný výbor, pokiaľ túto svoju právomoc neprenesie na okresný národný výbor.

Nárok na starobný dôchodok má aj člen (členka) družstva, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 20 rokov, v čase trvania sociálneho zabezpečenia dosiahol vek aspoň 60 rokov a jeho dôchodkové zabezpečenie (poistenie) ako družstevného roľníka trvalo bezprostredne pred vznikom nároku na starobný dôchodok nepretržite aspoň päť rokov.

Nárok na starobný dôchodok má aj člen (členka) družstva, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 20 rokov a v čase trvania sociálneho zabezpečenia dovŕšil aspoň 60 rokov.

Základná výmera starobného dôchodku člena družstva, ktorý bol po dobu aspoň piatich rokov bezprostredne pred vznikom nároku na dôchodok odborným alebo predným pracovníkom, je pri priemernej mesačnej pracovnej odmene nad 1500 Kčs, počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny, mesačne 650 Kčs. Kto sa považuje za odborného alebo predného pracovníka, ustanovia vykonávacie predpisy.

Za každý rok pracovnej činnosti v družstve vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov, pokiaľ sa započítava do doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, sa k základnej výmere starobného dôchodku pripočíta 1 % jej výšky, nie však celkove viac ako 20 % základnej výmery dôchodku. Z náhradných dôb sa do doby pracovnej činnosti pritom započítava len doba započitateľná podľa [§ 40 ods. 1 písm. c)] ; zvýšenie presahujúce hranicu 20 % základnej výmery dôchodku patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku za túto dobu.

Členovi družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, poskytuje sa starobný dôchodok určený dôchodkovým pásmom i pri ďalšej činnosti v takom družstve; pokiaľ starobný dôchodok je viac ako 600 Kčs mesačne, vypláca sa len v tejto sume.

Členovi družstva, ktoré nebolo uznané za družstvo s vyššou úrovňou hospodárenia, sa poskytuje aj pri ďalšej činnosti v takomto družstve starobný dôchodok určený dôchodkovým pásmom vo výške ustanovenej vládou.

Ak člen družstva nepožiada o starobný dôchodok, hoci splnil podmienky pre nárok na tento dôchodok, alebo ak sa vzdá výplaty priznaného starobného dôchodku, zvyšuje sa jeho nárok na starobný dôchodok za každý ďalší rok pracovnej činnosti v družstve, pokiaľ sa započítava pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, o 4 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny určenej ku dňu vzniku nároku na dôchodok. Do doby ďalšej pracovnej činnosti sa nezapočítavajú náhradné doby.

Ak člen družstva nepožiada o starobný dôchodok, hoci splnil podmienky pre nárok na tento dôchodok, alebo ak sa vzdá výplaty priznaného starobného dôchodku, zvyšuje sa jeho nárok na starobný dôchodok za každý ďalší rok pracovnej činnosti v družstve, pokiaľ sa započítava pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, o 4% priemernej mesačnej pracovnej odmeny. Do doby ďalšej pracovnej činnosti sa nezapočítavajú náhradné doby.

Základná výmera invalidného dôchodku uvedená v predchádzajúcom odseku patrí členovi družstva tiež, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 20 rokov, alebo ak doba jeho dôchodkového zabezpečenia (poistenia) ako člena družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaceho roľníka s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov je najmenej 20 rokov. Do doby 20 rokov sa započítava členkám družstva aj doba pracovnej činnosti podľa [§ 39 ods. 1 č. 2] ; z náhradných dôb sa započítava len doba starostlivosti o dieťa.

Základná výmera invalidného dôchodku uvedená v predchádzajúcom odseku patrí členovi družstva tiež, ak bol po 30. septembri 1948 dôchodkove zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník najmenej 20 rokov, alebo ak doba jeho dôchodkového zabezpečenia (poistenia) ako člena družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaceho roľníka s pripočítaním doby od vzniku nároku na dôchodok do dosiahnutia veku 60 rokov je najmenej 20 rokov. Do doby 20 rokov sa započítavajú náhradné doby podľa [§ 40 ods. 1 písm. g) a h)] a členkám družstva aj doba pracovnej činnosti podľa [§ 39 ods. 1 č. 2] a náhradná doba starostlivosti o dieťa.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa vzťahuje len na člena (členku) družstva, ktorého dôchodkové zabezpečenie (poistenie) ako družstevného roľníka trvalo bezprostredne pred vznikom nároku na invalidný dôchodok nepretržite najmenej päť rokov.

K základnej výmere sa pripočíta 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny od 26. roku pracovnej činnosti za každý rok pracovnej činnosti a za každý rok pripočítanej doby, ale len do výšky určenej v nasledujúcom odseku; pritom sa započítava len doba pracovnej činnosti vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov.

K základnej výmere sa pripočíta 1 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny od 26. roku pracovnej činnosti za každý rok pracovnej činnosti a za každý rok pripočítanej doby, ale len do výšky určenej v nasledujúcom odseku; pritom sa započítava len doba pracovnej činnosti vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov.

Invalidný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny; zvýšenie presahujúce hranicu 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny patrí, len ak ide o zvýšenie za dobu odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody.

Invalidný dôchodok je ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok najviac 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny; zvýšenie presahujúce hranicu 60 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny patrí, len ak ide o zvýšenie za dobu odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody.

Invalidný dôchodok vypočítaný podľa predchádzajúcich odsekov nesmie byť menej, ako by bol dôchodok vypočítaný podľa ustanovení platných pre členov družstiev, ktoré neboli uznané za družstvá s vyššou úrovňou hospodárenia.

Ak nesplňuje člen družstva s vyššou úrovňou hospodárenia podmienky uvedené v [§ 54 ods. 1] ani podmienky uvedené v [§ 54 ods. 2 a 3] , ale získal potrebnú dobu pre nárok na invalidný dôchodok, patrí mu invalidný dôchodok vo výške 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny znížený za každý rok chýbajúci do 25 ( [§ 54 ods. 1] ) alebo do 20 ( [§ 54 ods. 2] ) rokov o 2 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

Ak nesplňuje člen družstva s vyššou úrovňou hospodárenia podmienky uvedené v [§ 54 ods. 1] ani podmienky uvedené v [§ 54 ods. 2] , ale získal potrebnú dobu pre nárok na invalidný dôchodok, patrí mu invalidný dôchodok vo výške 50 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny znížený za každý rok chýbajúci do 25 ( [§ 54 ods. 1] ) alebo do 20 ( [§ 54 ods. 2] ) rokov o 2 % priemernej mesačnej pracovnej odmeny.

Ustanovenie [§ 54 ods. 6] platí obdobne.

Ustanovenie [§ 54 ods. 5] platí obdobne.

Ustanovenie [§ 54 ods. 6] platí obdobne.

Ustanovenie [§ 54 ods. 5] platí obdobne.

Ak člen družstva nebol po 30. septembri 1948 dôchodkovo zabezpečený (poistený) ako člen družstva alebo ako jednotlivo hospodáriaci roľník aspoň 10 rokov, je základná výmera invalidného dôchodku najviac 440 Kčs mesačne, aj keď priemerná mesačná pracovná odmena prevyšuje 1200 Kčs.

Za každý rok pracovnej činnosti v družstve vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov, pokiaľ sa započítava do doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, sa k základnej výmere invalidného dôchodku pripočíta 1 % jej výšky, nie však celkove viac ako 20 % základnej výmery dôchodku. Z náhradných dôb sa do doby pracovnej činnosti pritom započítava len doba započítateľná podľa [§ 40 ods. 1 písm. c)] ; zvýšenie presahujúce hranicu 20 % základnej výmery dôchodku patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku za túto dobu.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na člena družstva, ktorý bol po dobu aspoň piatich rokov bezprostredne pred vznikom nároku na invalidný dôchodok odborným alebo predným pracovníkom ( [§ 48 ods. 2] ).

Čiastočný invalidný dôchodok je polovica invalidného dôchodku.

Za každý rok pracovnej činnosti v družstve vykonávanej po dosiahnutí veku 18 rokov, pokiaľ sa započítava do doby potrebnej pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku, sa k základnej výmere invalidného dôchodku pripočíta 1 % jej výšky, nie však celkove viac ako 20 % základnej výmery dôchodku. Z náhradných dôb sa do doby pracovnej činnosti pritom započítava len doba započítateľná podľa [§ 40 ods. 1 písm. c)] ; zvýšenie presahujúce hranicu 20 % základnej výmery dôchodku patrí, len ak ide o zvýšenie dôchodku za túto dobu.

Ak vznikla invalidita (čiastočná invalidita) pracovným úrazom, zvyšuje sa invalidný dôchodok o 50 Kčs a čiastočný invalidný dôchodok o 30 Kčs mesačne.

Nemocenské a podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytujú členom družstiev s vyššou úrovňou hospodárenia.

Dávky zo zabezpečenia v chorobe sa poskytujú členom všetkých družstiev.

Ak by malo nárok na výchovné na to isté dieťa niekoľko dôchodcov, patrí výchovné tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu bolo skôr priznané.

Ak požívateľ dôchodku je súčasne užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo väčšej výmere, ako pripúšťajú Vzorové stanovy jednotných roľníckych družstiev pre výmeru záhumienka, alebo ak žije s takým užívateľom pôdy v spoločnej domácnosti ako člen rodiny, výchovné mesačne je

Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom patrí a vypláca sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

Ak by malo nárok na výchovné na to isté dieťa niekoľko dôchodcov, patrí výchovné tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu bolo skôr priznané.

Ak je dieťa v priamo zaopatrení inej osoby (ústavu sociálnej starostlivosti) než dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe (ústavu sociálnej starostlivosti).

Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom patrí a vypláca sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

Výchovné sa neposkytuje na dieťa

Ak je dieťa v priamo zaopatrení inej osoby (ústavu sociálnej starostlivosti) než dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe (ústavu sociálnej starostlivosti).

Nemocenské sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny člena družstva, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny (ďalej len „priemerná denná pracovná odmena“). Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny je príjem z pracovnej činnosti, ktorý člen družstva dosiahol v posledných 12 kalendárnych mesiacoch pred vznikom pracovnej neschopnosti alebo pred nariadením karantény.

Nemocenské sa určí z priemernej dennej pracovnej odmeny člena družstva, najviac však zo sumy 100 Kčs počítajúc do toho i hodnotu naturálií poskytovaných ako súčasť pracovnej odmeny (ďalej len „priemerná denná pracovná odmena"). Základom pre výpočet priemernej dennej pracovnej odmeny je príjem z pracovnej činnosti, ktorý člen družstva dosiahol v období, ktoré ustanovia vykonávacie predpisy, pred vznikom pracovnej neschopnosti alebo pred nariadením karantény.

Starobný dôchodok sa nevypláca po čas, po ktorý sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Ak však družstevníkovi patrí výplata starobného dôchodku pri ďalšej pracovnej činnosti v družstve, vypláca sa starobný dôchodok, aj keď sa oprávnenému vypláca nemocenské. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca po čas výplaty nemoceského priznaného na podklade zabezpečenia v chorobe z času pred vznikom nároku na dôchodok. Ak bol družstevníkovi priznaný invalidný dôchodok za čas, v ktorom mu družstvo poskytovalo z dôvodov jeho choroby peňažné dávky zo sociálneho fondu, vyplatí sa dôchodcovi invalidný dôchodok za čas, po ktorý boli vyplácané dávky z dôvodu choroby, len vo výške, o ktorú je invalidný dôchodok vyšší. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa [§ 75] sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.

Starobný dôchodok sa nevypláca po čas, po ktorý sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Ak však družstevníkovi patrí výplata starobného dôchodku pri ďalšej pracovnej činnosti v družstve, vypláca sa starobný dôchodok, aj keď sa oprávnenému vypláca nemocenské. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca po čas výplaty nemocenského priznaného na podklade zabezpečenia v chorobe z času pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa [§ 75] sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.

Nárok na nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny a na peňažnú pomoc v materstve za jednotlivé dni sa premlčuje, ak nebol uplatnený do jedného roku odo dňa, za ktorý patrí.

Nárok na nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, na vyrovnávací príspevok v tehotnosti a meterstve a na peňažnú pomoc v materstve za jednotlivé dni sa premlčuje, ak nebol uplatnený do jedného roka odo dňa, za ktorý patrí.

Národné výbory pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov organizujú služby sociálneho zabezpečenia, rozhodujú o týchto službách, o zaopatrovacom príspevku členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, o zaopatrovacom príspevku družstevníkov po čas vojenského cvičenia a o dávkach zabezpečenia dôchodcov v chorobe, vo veciach vzniku a zániku sociálneho zabezpečenia, o zápočte kalendárneho roku, v ktorom družstevník neodpracoval pracovný úväzok ( [§ 39 ods. 2] ), o zápočte doby pracovnej činnosti v družstve podľa [§ 39 ods. 1 č. 2] a o dávkach dôchodkového zabezpečenia v rozsahu na ne prenesenom [*)](#poznamky.poznamka-*~8) ; starajú sa o to, aby sa i na dedine vytvorili vhodné podmienky na zabezpečenie aktívnej účasti dôchodcov v hospodárskom, kultúrnom a verejnom živote.

Národné výbory pri vykonávaní sociálneho zabezpečenia družstevných roľníkov organizujú služby sociálneho zabezpečenia, rozhodujú o týchto službách, o zaopatrovacom príspevku členov rodín družstevníkov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách, o zaopatrovacom príspevku družstevníkov po čas vojenského cvičenia a o dávkach zabezpečenia dôchodcov v chorobe, vo veciach vzniku a zániku sociálneho zabezpečenia, o zápočte kalendárneho roku, v ktorom družstevník neodpracoval pracovný úväzok ( [§ 39 ods. 2] ), o zápočte doby pracovnej činnosti v družstve podľa [§ 39 ods. 1 č. 2] a o dávkach dôchodkového zabezpečenia v rozsahu na ne prenesenom [*)](#poznamky.poznamka-*~9) ; starajú sa o to, aby sa i na dedine vytvorili vhodné podmienky na zabezpečenie aktívnej účasti dôchodcov v hospodárskom, kultúrnom a verejnom živote.

Členovi družstva ( [§ 7] ), ktorý nemôže pracovať, pretože musí ošetrovať chorého člena rodiny, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, patrí namiesto pracovnej odmeny podpora vo výške nemocenského; podmienkou je, že chorého nemožno umiestniť v nemocnici a že v rodine nie je nikto, kto by mohol chorého ošetrovať. Podpora pri ošetrovaní člena rodiny nepatrí, pokiaľ ošetrovanie člena rodiny spadá do doby, za ktorú člen družstva nemá nárok na pracovnú odmenu z inej príčiny.

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených členovi družstva ( [§ 7] ), ktorý nemôže pracovať, pretože musí