Zákon o sociálnom zabezpečení

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa sirotský dôchodok nevypláca, ak dieťa má vlastný hrubý mesačný príjem vyšší ako 600 Kčs.

Po skončení povinnej školskej dochádzky sa sirotský dôchodok nevypláca, ak dieťa má vlastný hrubý mesačný príjem vyšší ako 620 Kčs.

Výplata sirotského dôchodku môže sa zastaviť, ak požívateľ sirotského dôchodku uzavrie sobáš a ak je v rodine hrubý príjem na osobu vyšší ako 600 Kčs mesačne.

Výplata sirotského dôchodku môže sa zastaviť, ak požívateľ sirotského dôchodku uzavrie sobáš a ak je v rodine hrubý príjem na osobu vyšší ako 620 Kčs mesačne.

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok vo výške 150 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok vo výške 300 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú čistý príjem dieťaťa prevyšuje sumu 500 Kčs mesačne.

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú vlastný hrubý príjem dieťaťa prevyšuje sumu 620 Kčs mesačne.

Dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení) platných pred 1. januárom 1957, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, možno zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ustanovenie [§ 18 ods. 6] platí obdobne.

Dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení) platných pred 1. januárom 1957, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, možno zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ustanovenie [§ 18 ods. 6] platí obdobne.

Ak starobný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 850 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Starobný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemerného mesačného zárobku (odsek 4).

Ak starobný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Starobný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemerného mesačného zárobku (odsek 4).

môže sa invalidný dôchodok zvýšiť, pokiaľ pre dôchodcu nie je výhodnejšie ustanovenie uvedené pod písmenom b), na sumu 500 Kčs mesačne. Ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 850 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Invalidný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90% priemerného mesačného zárobku (odsek 3) aj pracovníkovi staršiemu ako 20 rokov;

môže sa invalidný dôchodok zvýšiť, pokiaľ pre dôchodcu nie je výhodnejšie ustanovenie uvedené pod písmenom b), na sumu 550 Kčs mesačne. Ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 900 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Invalidný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemerného mesačného zárobku (odsek 3) aj pracovníkovi staršiemu ako 20 rokov;

Ak vdovský dôchodok je jediným zdrojom príjmu vdovy, môže sa zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak vdova má aj iný príjem (dôchodok), môže sa vdovský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je však týmto iným príjmom starobný alebo invalidný dôchodok, možno zvýšiť len tento dôchodok ( [§ 18 ods. 5] a [§ 28 ods. 4] ). Ustanovenie [§ 18 ods. 6] platí obdobne.

Ak vdovský dôchodok je jediným zdrojom príjmu vdovy, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak vdova má aj iný príjem (dôchodok), môže sa vdovský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ak je však týmto iným príjmom starobný alebo invalidný dôchodok, možno zvýšiť len tento dôchodok ( [§ 18 ods. 5] a [§ 28 ods. 4] ). Ustanovenie [§ 18 ods. 6] platí obdobne.

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne. Ak je však tento dôchodok jediným zdrojom príjmu dieťaťa, môže sa zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dieťa má aj iný príjem (dôchodok), môže sa sirotský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ustanovenie [§ 18 ods. 6] platí obdobne.

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne. Ak je však tento dôchodok jediným zdrojom príjmu dieťaťa, môže sa zvýšiť na sumu 550 Kčs mesačne; ak dieťa má aj iný príjem (dôchodok), môže sa sirotský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 550 Kčs mesačne. Ustanovenie [§ 18 ods. 6] platí obdobne.

Ak sociálny dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa priznať až do výšky 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem, môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok priznať až do výšky 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem, môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky priznania sociálneho dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), môže sa im priznať spoločný sociálny dôchodok až do výšky rozdielu medzi sumou 850 Kčs a úhrnom príjmov obidvoch manželov (druha a družky).

Ak sociálny dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa priznať až do výšky 550 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem, môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 550 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok priznať až do výšky 900 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem, môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 900 Kčs mesačne. Ak podmienky priznania sociálneho dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), môže sa im priznať spoločný sociálny dôchodok až do výšky rozdielu medzi sumou 900 Kčs a úhrnom príjmov obidvoch manželov (druha a družky).

Ustanovenia [§ 18 ods. 2 až 5] platia obdobne.

Ustanovenia [§ 18 ods. 2 až 6] platia obdobne.

Dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení) platných pred 1.januárom 1957, ktoré sú jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodca, upravia sa na žiadosť dôchodcu tak, aby dôchodok nebol menší ako 445 Kčs mesačne, a ak ide o manželskú dvojicu, menší ako 645 Kčs mesačne.

Dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov o dôchodkovom poistení (zaopatrení) platných pred 1. januárom 1957, ktoré sú jediným zdrojom príjmu dôchodcu, možno zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa dôchodok rodičov a súrodencov zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ustanovenie [§ 18 ods. 6] platí obdobne.

Ak je starobný dôchodok jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu,

Ak starobný dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa starobný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 850 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Starobný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90 % priemerného mesačného zárobku (odsek 4).

Ak je invalidný dôchodok jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu,

Ak je invalidný dôchodok jediným zdrojom príjmu dôchodcu,

vymeria sa invalidný dôchodok najmenej sumou 445 Kčs mesačne, a ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, najmenej sumou 645 Kčs mesačne; ak je týmto rodinným príslušníkom manželka, ktorá má dôchodok, vymeria sa invalidný dôchodok tak, aby spolu s dôchodkom patriacim manželke nebol menší ako 750 Kčs mesačne. Invalidný dôchodok v najnižšej výmere podľa predchádzajúcej vety sa vymeria aj nad 90 % priemerného mesačného zárobku (odsek 3) aj pracovníkovi staršiemu ako 20 rokov;

môže sa invalidný dôchodok zvýšiť, pokiaľ pre dôchodcu nie je výhodnejšie ustanovenie uvedené pod písmenom b), na sumu 500 Kčs mesačne. Ak dôchodca má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok zvýšiť na sumu 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem (dôchodok), môže sa invalidný dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky zvýšenia dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), možno zvýšiť len dôchodok jedného z nich o rozdiel medzi sumou 850 Kčs a úhrnom dôchodkov a iných príjmov obidvoch manželov (druha a družky). Invalidný dôchodok zvýšený podľa predchádzajúcich viet možno vymerať i nad 90% priemerného mesačného zárobku (odsek 3) aj pracovníkovi staršiemu ako 20 rokov;

môže byť invalidný dôchodok dosahujúci aspoň sumu 445 Kčs mesačne, na ktorý nie je odkázaný žiadny rodinný príslušník dôchodcu, vymeraný až do výšky 645 Kčs mesačne, nie však nad 90 % uvedeného priemerného mesačného zárobku.

môže sa invalidný dôchodok, na ktorý nie je odkázaný žiaden rodinný príslušník dôchodcu, zvýšiť až do výšky 645 Kčs mesačne, nie však nad 90 % uvedeného priemerného mesačného zárobku.

Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého. Ak je vdovský dôchodok jediným alebo hlavným zdrojom výživy vdovy, vymeriava sa najmenej sumou 445 Kčs mesačne.

Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého.

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne.

Sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa je 450 Kčs mesačne. Ak je však tento dôchodok jediným zdrojom príjmu dieťaťa, môže sa zvýšiť na sumu 500 Kčs mesačne; ak dieťa má aj iný príjem (dôchodok), môže sa sirotský dôchodok zvýšiť tak, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu (dôchodku) bol 500 Kčs mesačne. Ustanovenie [§ 18 ods. 6] platí obdobne.

Sociálny dôchodok sa poskytuje až do výšky 445 Kčs mesačne; ak podmienky pre priznanie sociálneho dôchodku spĺňajú obaja manželia (druh a družka), poskytuje sa im spoločný sociálny dôchodok až do výšky 645 Kčs mesačne.

Ak sociálny dôchodok je jediným zdrojom príjmu dôchodcu, môže sa priznať až do výšky 500 Kčs mesačne; ak dôchodca má aj iný príjem, môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 500 Kčs mesačne. Ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, môže sa tento dôchodok priznať až do výšky 850 Kčs mesačne; ak dôchodca alebo taký rodinný príslušník má aj iný príjem, môže sa sociálny dôchodok priznať až do takej výšky, aby úhrn tohto dôchodku a iného príjmu bol 850 Kčs mesačne. Ak podmienky priznania sociálneho dôchodku spĺňajú obidvaja manželia (druh a družka), môže sa im priznať spoločný sociálny dôchodok až do výšky rozdielu medzi sumou 850 Kčs a úhrnom príjmov obidvoch manželov (druha a družky).

bojovníkov proti fašizmu, obetí vojny a fašistickej perzekúcie v dobe neslobody a účastníkov prípravy na obranu Československej socialistickej republiky, pokiaľ nie sú zabezpečení podľa iných predpisov [*)](#poznamky.poznamka-*) ,

bojovníkov proti fašizmu, obetí vojny a fašistickej perzekúcie v dobe neslobody, ako aj účastníkov oslobodzovacích bojov za prvej svetovej vojny (ďalej len „účastníci odboja") a účastníkov prípravy na obranu Československej socialistickej republiky, pokiaľ nie sú zabezpečení podľa iných predpisov.†)

spisovateľov, hudobných skladateľov, výtvarných umelcov, architektov, vedeckých pracovníkov, výkonných umelcov a artistov (ďalej len „umelci“);

spisovateľov, hudobných skladateľov, výtvarných umelcov, architektov, vedeckých pracovníkov, novinárov, výkonných umelcov a artistov (ďalej len „umelci“);

Starobný dôchodok podľa odseku 1 písm. b) je ku dňu vzniku nárokov najviac 70 % priemerného mesačného zárobku; zvýšenie presahujúce hranicu 70 % priemerného mesačného zárobku patrí, len ak ide o zvýšenie za dobu odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody.

Starobný dôchodok podľa odseku 1 písm. b) je ku dňu vzniku nárokov najviac 70 % priemerného mesačného zárobku.

Starobný dôchodok podľa odsekov 2 a 3 a starobný dôchodok v najnižšej výmere podľa [§ 16 ods. 2] a [§ 17 ods. 2] môže sa vymerať nad 90 % uvedeného priemerného mesačného zárobku, ak je tento dôchodok jediným zdrojom výživy dôchodcu a jeho rodiny alebo ak ide o manželskú dvojicu, ktorá nemá hrubý príjem vyšší ako

Ak je starobný dôchodok jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu,

Ak je invalidný dôchodok v najnižšej výmere podľa odsekov 2 a 3 jediným zdrojom výživy dôchodcu a jeho rodiny alebo ak ide o manželskú dvojicu, ktorá nemá hrubý príjem vyšší ako 400 Kčs mesačne na osobu, môže byť invalidný dôchodok

Ak je invalidný dôchodok jediným alebo hlavným zdrojom výživy dôchodcu,

nižší ako 400 Kčs mesačne vymeraný až do tejto výšky aj pracovníkovi staršiemu ako 20 rokov i nad 90% uvedeného priemerného mesačného zárobku,

vymeria sa invalidný dôchodok najmenej sumou 445 Kčs mesačne, a ak je na dôchodok odkázaný aj rodinný príslušník dôchodcu, najmenej sumou 645 Kčs mesačne; ak je týmto rodinným príslušníkom manželka, ktorá má dôchodok, vymeria sa invalidný dôchodok tak, aby spolu s dôchodkom patriacim manželke nebol menší ako 750 Kčs mesačne. Invalidný dôchodok v najnižšej výmere podľa predchádzajúcej vety sa vymeria aj nad 90 % priemerného mesačného zárobku (odsek 3) aj pracovníkovi staršiemu ako 20 rokov;

dosahujúci aspoň 400 Kčs mesačne vymeraný až do výšky 600 Kčs mesačne, nie však nad 90 % tohto priemerného mesačného zárobku.

môže byť invalidný dôchodok dosahujúci aspoň sumu 445 Kčs mesačne, na ktorý nie je odkázaný žiadny rodinný príslušník dôchodcu, vymeraný až do výšky 645 Kčs mesačne, nie však nad 90 % uvedeného priemerného mesačného zárobku.

Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého.

Vdovský dôchodok je najmenej 360 Kčs mesačne, nesmie však byť vyšší ako dôchodok zomretého. Ak je vdovský dôchodok jediným alebo hlavným zdrojom výživy vdovy, vymeriava sa najmenej sumou 445 Kčs mesačne.

Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti prevyšuje mesačne sumu

Ak je vdova zárobkove činná, kráti sa vdovský dôchodok o polovicu sumy, o ktorú úhrn vdovského dôchodku a hrubého príjmu zo zárobkovej činnosti prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.

Pri krátení podľa predchádzajúceho odseku musí však vdove zostať najmenej polovica vdovského dôchodku, ak sa stará aspoň o jedno dieťa; ak sa vdova stará aspoň o tri deti, vdovský dôchodok sa nekráti.

Vdovský dôchodok sa nekráti zárobkove činnej vdove

Sociálny dôchodok sa poskytuje až do výšky 250 Kč mesačne; ak podmienky pre priznanie sociálneho dôchodku splňujú obaja manželia (druh a družka), poskytuje sa im spoločný sociálny dôchodok až do výšky 375 Kčs mesačne.

Sociálny dôchodok sa poskytuje až do výšky 445 Kčs mesačne; ak podmienky pre priznanie sociálneho dôchodku spĺňajú obaja manželia (druh a družka), poskytuje sa im spoločný sociálny dôchodok až do výšky 645 Kčs mesačne.

občanom uvedeným v odseku 1 písm. b), ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol v čase plnenia ich úloh bez priamej súvislosti s týmto plnením;

občanom uvedeným v odseku 1, ak sa stali úplne (čiastočne) invalidnými následkom úrazu, ktorý vznikol v čase plnenia ich úloh bez priamej súvislosti s týmto plnením;

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú čistý príjem dieťaťa prevyšuje sumu 200 Kčs mesačne.

Zaopatrovací príspevok pre nezaopatrené dieťa sa kráti o sumu, o ktorú čistý príjem dieťaťa prevyšuje sumu 500 Kčs mesačne.

Ak má manželka, plnoletá príbuzná, družka vojaka alebo manžel vojačky iný príjem, kráti sa zaopatrovací príspevok o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a hrubého príjmu prevyšuje mesačne sumu

Ak má manželka, plnoletá príbuzná, družka vojaka alebo manžel vojačky iný príjem zo zárobkovej činnosti a nestará sa o dieťa ( [§ 11 ods. 4] ), kráti sa zaopatrovací príspevok o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a hrubého príjmu prevyšuje mesačne sumu 1500 Kčs.

Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava a zráža zo základu pre vymeranie tejto dane. Základom pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku je dôchodok vypočítaný ku dňu vzniku nároku spolu so zvýšením dôchodku získaným v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, s dôchodkom z penzijného nadlepšenia, s príplatkom zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) bez obmedzenia na hranicu 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku ( [§ 13 ods. 4] , [§ 23 ods. 4] , [§ 100 ods. 3] ), avšak po jeho znížení na najvyššiu výmeru dôchodku určenú pevnými sumami ( [§ 18 ods. 1] , [§ 28 ods. 1] , [§ 101 ods. 1] , [§ 103 ods. 1] ), pokiaľ by túto najvyššiu výmeru prevyšoval; do základu pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku sa nezapočítava zvýšenie dôchodku za dobu odbojovej činnosti, výchovné a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava a zráža zo základu pre vymeranie tejto dane. Základom pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku je dôchodok vypočítaný ku dňu vzniku nároku spolu so zvýšením dôchodku získaným v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, s dôchodkom z penzijného nadlepšenia, s príplatkom zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) bez obmedzenia na hranicu 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku ( [§ 13 ods. 4] , [§ 23 ods. 4] , [§ 100 ods. 3] ), avšak po jeho znížení na najvyššiu výmeru dôchodku určenú pevnými sumami ( [§ 18 ods. 1] , [§ 28 ods. 1] , [§ 101 ods. 1] , [§ 103 ods. 1] , [§ 107g ods. 1] ), pokiaľ by túto najvyššiu výmeru prevyšoval; do základu pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku sa nezapočítava zvýšenie dôchodku za dobu odbojovej činnosti, výchovné a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Pre sociálne zabezpečenie vojakov z povolania a príslušníkov bezpečnostných sborov platia obdobne ustanovenia [prvej] , [štvrtej a piatej časti tohto zákona] , pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Pre sociálne zabezpečenie vojakov z povolania a príslušníkov bezpečnostných zborov obdobne platia ustanovenia [prvej] , [štvrtej, piatej] a [ôsmej časti toho zákona] , pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

o obmedzení výplaty dávok ( [§ 38 ods. 8] a [§ 54] ) a o výplate dávok inej osobe ( [§ 55 ods. 2] ).

o obmedzení výplaty dávok (§ 38 ods. 8 a [§ 54] ) a o výplate dávok inej osobe ( [§ 55 ods. 2] ).

Sirotský dôchodok patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom patrí sirotský dôchodok najdlhšie do 25. roku veku, ak dieťa

Sirotský dôchodok patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa. Potom patrí sirotský dôchodok najdlhšie do 26. roku veku, ak dieťa

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 180 Kčs a najviac 450 Kčs mesačne.

Sirotský dôchodok jednostranne osirelého dieťaťa je najmenej 200 Kčs a najviac 450 Kčs mesačne.

Výchovné patrí na každé dieťa ( [§ 33] ) požívateľa dôchodku starobného, invalidného (čiastočného invalidného), osobného a sociálneho. Výchovné však nepatrí na dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok alebo na ktoré patria prídavky na deti podľa predpisov o nemocenskom poistení platných pre pracovníkov (výchovné podľa predpisov o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl). Výchovné takisto nepatrí na dieťa, na ktoré nepatria prídavky na deti len preto, že pracovník nesplnil určené podmienky. Ak nepatrí výchovné, pretože patria prídavky na deti, môže sa v sociálne odôvodnených prípadoch poskytovať rozdiel medzi prídavkami na deti a výchovným vymeraným podľa ďalších odsekov.

Výchovné patrí na každé dieťa ( [§ 33] ) požívateľa starobného, invalidného (čiastočného invalidného), osobného a sociálneho dôchodku.

Výchovné mesačne je

Ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré je podľa posudku orgánov sociálneho zabezpečenia invalidné a ktoré vyžaduje stálu starostlivosť, poskytuje sa k výchovnému naň príplatok vo výške 150 Kčs mesačne; podmienkou pritom je, že dieťa nie je umiestnené v ústave pre takéto deti a že sa mu neposkytuje invalidný dôchodok.

Ak je požívateľ dôchodku zároveň užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo väčšej výmere, ako pripúšťajú Vzorové stanovy jednotných roľníckych družstiev pre výmeru záhumienka, alebo žije s takým užívateľom pôdy v spoločnej domácnosti ako člen rodiny, je výchovné

Ak by nárok na výchovné na to isté dieťa malo niekoľko dôchodcov, výchovné patrí tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu bolo skôr priznané.

Ak by mali nárok na výchovné na to isté dieťa niekoľkí dôchodcovia, patrí výchovné tomu, kto má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tomu, komu bolo skôr priznané.

Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky, potom patrí a vypláca sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

Výchovné patrí až do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom patrí a vypláca sa za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

Ak je dieťa v priamom zaopatrení inej osoby než dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe; výchovné na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov než z dôvodu liečenia, vypláca sa tomuto ústavu.

Ak je dieťa v priamom zaopatrení inej osoby (ústavu sociálnej starostlivosti) než dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe (ústavu sociálnej starostlivosti).

Ak sa má výchovné na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa. Pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.

Sociálne zabezpečenie v ozbrojených silách a bezpečnostných sboroch riadia, kontrolujú a prostredníctvom svojich orgánov vykonávajú ministerstvá národnej obrany a vnútra. Pritom zabezpečujú, aby sa úlohy sociálneho zabezpečenia v ozbrojených silách a bezpečnostných sboroch plnili v súlade s možnosťami a potrebami spoločnosti a zodpovedajú za účelné a hospodárne vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie. Pri plnení týchto úloh postupujú v súčinnosti so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia.

Sociálne zabezpečenie v ozbrojených silách a bezpečnostných sboroch riadia, kontrolujú a prostredníctvom svojich orgánov vykonávajú ministerstvá národnej obrany a vnútra. Pritom zabezpečujú, aby sa úlohy sociálneho zabezpečenia v ozbrojených silách a bezpečnostných sboroch plnili v súlade s možnosťami a potrebami spoločnosti a zodpovedajú za účelné a hospodárne vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie. Pri plnení týchto úloh postupujú v súčinnosti s Ministerstvom práce a sociálnych vecí.

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny rovnako vysoký alebo vyšší dôchodok zo sociálneho zabezpečenia (poistenia), zastaví sa výplata dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia (poistenia); ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o sumu, ktorá sa rovná dôchodku vyplácanému z cudziny. To platí aj pre súbeh dvoch vdovských alebo sirotských dôchodkov a pre súbeh vdovského dôchodku so sirotským. Ak však pri súbehu dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia s dôchodkom vyplácaným z cudziny je len jeden z týchto dôchodkov vdovským alebo sirotským dôchodkom a dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia je nižší, zníži sa dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia na polovicu; ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o polovicu sumy rovnajúcej sa dôchodku vyplácanému z cudziny. V prípadoch hodných zreteľa môže Štátny úrad sociálneho zabezpečenia povoliť výnimky. Predchádzajúce ustanovenia tohto odseku platia, len ak neustanovuje inak medzištátny dohovor.

Ak sa požívateľovi dôchodku vypláca súčasne z cudziny rovnako vysoký alebo vyšší dôchodok zo sociálneho zabezpečenia (poistenia), zastaví sa výplata dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia (poistenia); ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o sumu, ktorá sa rovná dôchodku vyplácanému z cudziny. To platí aj pre súbeh dvoch vdovských alebo sirotských dôchodkov a pre súbeh vdovského dôchodku so sirotským. Ak však pri súbehu dôchodku z československého sociálneho zabezpečenia s dôchodkom vyplácaným z cudziny je len jeden z týchto dôchodkov vdovským alebo sirotským dôchodkom a dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia je nižší, zníži sa dôchodok z československého sociálneho zabezpečenia na polovicu; ak je tento dôchodok vyšší ako dôchodok vyplácaný z cudziny, vypláca sa znížený o polovicu sumy rovnajúcej sa dôchodku vyplácanému z cudziny. V prípadoch hodných zreteľa môže Ministerstvo práce a sociálnych vecí povoliť výnimky. Predchádzajúce ustanovenia tohto odseku platia, len ak neustanovuje inak medzištátny dohovor.

Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za dobu, po ktorú sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; Štátny úrad sociálneho zabezpečenia a ministerstvá národnej obrany a vnútra však môžu po dohode s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.

Ak neustanovuje inak medzištátny dohovor, dávky sa do cudziny nevyplácajú a za dobu, po ktorú sa oprávnený zdržuje v cudzine trvale, nepatria; ministerstvá práce a sociálnych vecí, národnej obrany a vnútra však môžu po dohode s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi povoliť výnimky a určiť podmienky pre výplatu dávok, ak sa oprávnený zdržuje v štáte, s ktorým nie je uzavretý dohovor.

Osobitnú daň z dôchodku vymeriava a zráža pri výplate dôchodku Štátny úrad sociálneho zabezpečenia.

Osobitnú daň z dôchodku vymeriava a zráža pri výplate dôchodku Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov).

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia vydá tabuľky pre výpočet osobitnej dane z dôchodku a určí podrobnosti na vykonanie ustanovení o tejto dani; ak to bude vyžadovať potreba automatizovaného spôsobu výpočtu osobitnej dane z dôchodku, môže sa táto daň vymerať odchylne v medziach určených daňových pásiem.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí vydá tabuľky pre výpočet osobitnej dane z dôchodku a určí podrobnosti na vykonanie ustanovení o tejto dani; ak to bude vyžadovať potreba automatizovaného spôsobu výpočtu osobitnej dane z dôchodku, môže sa táto daň vymerať odchylne v medziach určených daňových pásiem.

Ústredná komisia ľudovej kontroly a štatistiky ustanoví po dohode so Štátnou plánovacou komisiou a so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia, ako závody vykazujú občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou pre účely kontroly plnenia hospodárskeho plánu.

Ústredná komisia ľudovej kontroly a štatistiky ustanoví po dohode s ministerstvami plánovania a práce a sociálnych vecí, ako závody vykazujú občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou pre účely kontroly plnenia hospodárskeho plánu.

Sociálne zabezpečenie vykonávajú Štátny úrad sociálneho zabezpečenia a národné výbory.

Sociálne zabezpečenie vykonávajú Ministerstvo práce a sociálnych vecí, Úrad dôchodkového zabezpečenia (Správa dôchodkov) a národné výbory.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia je ústredným orgánom štátnej správy. Na jeho čele je predseda menovaný vládou.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi a kontroluje vykonávanie sociálneho zabezpečenia a zabezpečuje, aby sa úlohy sociálneho zabezpečenia plnili v súlade s možnosťami a potrebami spoločnosti; zodpovedá za účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie a za odbornú výchovu pracovníkov na tomto úseku. Úrad dôchodkového zabezpečenia v Prahe a Správa dôchodkov v Bratislave rozhodujú o dávkach dôchodkového zabezpečenia. Vláda môže preniesť rozhodovanie o týchto dávkach na národné výbory.

Štátny úrad sociálneho zabezpečenia môže zriadiť ako svoj orgán posudkovú komisiu sociálneho zabezpečenia na rozhodovanie v prípadoch, v ktorých zisťovanie zdravotného stavu alebo pracovnej schopnosti vyžaduje osobitné odborné znalosti. Ak táto komisia podáva znalecký posudok v súdnom konaní, prejedná ho v inom zložení, než v ktorom rozhodla.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí môže zriadiť ako svoj orgán posudkovú komisiu sociálneho zabezpečenia na rozhodovanie v prípadoch, v ktorých zisťovanie zdravotného stavu alebo pracovnej schopnosti vyžaduje osobitné odborné znalosti. Ak táto komisia podáva znalecký posudok v súdnom konaní, prejedná ho v inom zložení, než v ktorom rozhodla.

Zásady usporiadania a pôsobnosti orgánov národných výborov vo veciach sociálneho zabezpečenia ustanoví vláda; podrobnosti ustanoví Štátny úrad sociálneho zabezpečenia.

Zásady usporiadania a pôsobnosti orgánov národných výborov vo veciach sociálneho zabezpečenia ustanoví vláda; podrobnosti ustanoví Ministerstvo práce a sociálnych vecí.

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských národných výborov ako odvolacích orgánov a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia o zákonných nárokoch vo veciach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu okresného národného výboru, ktoré je len podkladom rozhodnutia Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, nemožno sa odvolať na krajský národný výbor. Súd preskúmava toto rozhodnutie len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia. Ak súd zruší rozhodnutie Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia i rozhodnutie národného výboru, vydá Štátny úrad sociálneho zabezpečenia,nové rozhodnutie, aj pokiaľ ide o otázky riešené v rozhodnutí národného výboru.

O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam krajských národných výborov ako odvolacích orgánov a Ministerstva práce a sociálnych vecí o zákonných nárokoch vo veciach dôchodkového zabezpečenia rozhoduje súd. Proti rozhodnutiu okresného národného výboru, ktoré je len podkladom rozhodnutia Ministerstva práce a sociálnych vecí , nemožno sa odvolať na krajský národný výbor. Súd preskúmava toto rozhodnutie len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Ministerstva práce a sociálnych vecí . Ak súd zruší rozhodnutie Ministerstva práce a sociálnych vecí i rozhodnutie národného výboru, vydá Ministerstvo práce a sociálnych vecí nové rozhodnutie, aj pokiaľ ide o otázky riešené v rozhodnutí národného výboru.

Ak bolo rozhodnutie okresného národného výboru, ktoré je iba podkladom rozhodnutia Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, vydané pred 1. júlom 1964, platia pre opravné správne konanie doterajšie predpisy. Ustanovenia odseku 2 tretej a štvrtej vety platia i v tomto prípade; tieto ustanovenia platia takisto pri súdnom preskúmavaní rozhodnutí Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia, ak súd nevydal rozhodnutie o opravnom prostriedku do 30. júna 1964.

Ak bolo rozhodnutie okresného národného výboru, ktoré je iba podkladom rozhodnutia Ministerstva práce a sociálnych vecí, vydané pred 1. júlom 1964, platia pre opravné správne konanie doterajšie predpisy. Ustanovenia odseku 2 tretej a štvrtej vety platia i v tomto prípade; tieto ustanovenia platia takisto pri súdnom preskúmavaní rozhodnutí Ministerstva práce a sociálnych vecí , ak súd nevydal rozhodnutie o opravnom prostriedku do 30. júna 1964.

Starobný dôchodok spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 2 200 Kčs mesačne, ak ide o vojaka z povolania alebo občana, ktorý bol vojakom z povolania, ak vykonávali najmenej 20 rokov službu výkonného letca alebo službu jej na roveň postavenú [§ 99 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b)];

Starobný dôchodok spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 2 200 Kčs mesačne, ak ide o vojaka z povolania alebo občana, ktorý bol vojakom z povolania, ak vykonávali najmenej 20 rokov službu výkonného letca alebo službu jej na roveň postavenú [ [§ 99 ods. 1 písm. b)] a [ods. 2 písm. b)] ];

Doba, po ktorú sa žena starala v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1964 o dieťa vo veku od troch do ôsmich rokov alebo po ktorú bol poskytovaný čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, považuje sa za dobu prerušenia zamestnania z vážnych dôvodov (§ 8 ods. 2), ak vznikne nárok na dôchodok po 31. decembri 1964.

Doba, po ktorú sa žena starala v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1964 o dieťa vo veku od troch do ôsmich rokov alebo po ktorú bol poskytovaný čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, považuje sa za dobu prerušenia zamestnania z vážnych dôvodov ( [§ 8 ods. 2] ), ak vznikne nárok na dôchodok po 31. decembri 1964.

ak nemá 20 rokov služby v ozbrojených silách, v doterajšej výmere výsluhového dôchodku, nie však viac, ako by bol starobný dôchodok po obmedzení podľa § 100 ods. 3.

ak nemá 20 rokov služby v ozbrojených silách, v doterajšej výmere výsluhového dôchodku, nie však viac, ako by bol starobný dôchodok po obmedzení podľa [§ 100 ods. 3] .

nezaopatrené deti (§ 11 ods. 4) vojaka;

nezaopatrené deti ( [§ 11 ods. 4] ) vojaka;

Ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (§ 7 ods. 1), ak bolo zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie prerušené len týmito dobami. Vykonávacie predpisy ustanovujú, ktoré doby odbojovej činnosti a fašistickej perzekúcie a v akom rozsahu sa započítavajú ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

Ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby ( [§ 7 ods. 1] ), ak bolo zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie prerušené len týmito dobami. Vykonávacie predpisy ustanovujú, ktoré doby odbojovej činnosti a fašistickej perzekúcie a v akom rozsahu sa započítavajú ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca po dobu výplaty nemocenského priznaného na podklade nemocenského poistenia (sociálneho zabezpečenia) z doby pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa § 40 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.

Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca po dobu výplaty nemocenského priznaného na podklade nemocenského poistenia (sociálneho zabezpečenia) z doby pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa [§ 40] sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.

Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava a zráža zo základu pre vymeranie tejto dane. Základom pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku je dôchodok vypočítaný ku dňu vzniku nároku spolu so zvýšením dôchodku získaným v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, s dôchodkom z penzijného nadlepšenia, s príplatkom zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) bez obmedzenia na hranicu 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku ( [§ 13 ods. 4] , [§ 23 ods. 4] , § 100 ods. 3), avšak po jeho znížení na najvyššiu výmeru dôchodku určenú pevnými sumami ( [§ 18 ods. 1] , [§ 28 ods. 1] , [§ 101 ods. 1] , [§ 103 ods. 1] ), pokiaľ by túto najvyššiu výmeru prevyšoval; do základu pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku sa nezapočítava zvýšenie dôchodku za dobu odbojovej činnosti, výchovné a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava a zráža zo základu pre vymeranie tejto dane. Základom pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku je dôchodok vypočítaný ku dňu vzniku nároku spolu so zvýšením dôchodku získaným v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, s dôchodkom z penzijného nadlepšenia, s príplatkom zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) bez obmedzenia na hranicu 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku ( [§ 13 ods. 4] , [§ 23 ods. 4] , [§ 100 ods. 3] ), avšak po jeho znížení na najvyššiu výmeru dôchodku určenú pevnými sumami ( [§ 18 ods. 1] , [§ 28 ods. 1] , [§ 101 ods. 1] , [§ 103 ods. 1] ), pokiaľ by túto najvyššiu výmeru prevyšoval; do základu pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku sa nezapočítava zvýšenie dôchodku za dobu odbojovej činnosti, výchovné a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

O tom, či zamestnanie vojakov z povolania bolo prerušené z vážnych dôvodov (§ 8 ods. 2), rozhodujú v odboroch svojej pôsobnosti orgány ministerstiev národnej obrany a vnútra.

O tom, či zamestnanie vojakov z povolania bolo prerušené z vážnych dôvodov ( [§ 8 ods. 2] ), rozhodujú v odboroch svojej pôsobnosti orgány ministerstiev národnej obrany a vnútra.

Starobný dôchodok spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 2 200 Kčs mesačne, ak ide o vojaka z povolania alebo občana, ktorý bol vojakom z povolania, ak vykonávali najmenej 20 rokov službu výkonného letca alebo službu jej na roveň postavenú [ [§ 99 ods. 1 písm. b)] a [ods. 2 písm. b)] ];

Starobný dôchodok spolu s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) nesmie prevyšovať sumu 2 200 Kčs mesačne, ak ide o vojaka z povolania alebo občana, ktorý bol vojakom z povolania, ak vykonávali najmenej 20 rokov službu výkonného letca alebo službu jej na roveň postavenú [§ 99 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. b)];

Doba, po ktorú sa žena starala v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1964 o dieťa vo veku od troch do ôsmich rokov alebo po ktorú bol poskytovaný čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, považuje sa za dobu prerušenia zamestnania z vážnych dôvodov ( [§ 8 ods. 2] ), ak vznikne nárok na dôchodok po 31. decembri 1964.

Doba, po ktorú sa žena starala v období od 1. októbra 1948 do 31. decembra 1964 o dieťa vo veku od troch do ôsmich rokov alebo po ktorú bol poskytovaný čiastočný invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, považuje sa za dobu prerušenia zamestnania z vážnych dôvodov (§ 8 ods. 2), ak vznikne nárok na dôchodok po 31. decembri 1964.

ak nemá 20 rokov služby v ozbrojených silách, v doterajšej výmere výsluhového dôchodku, nie však viac, ako by bol starobný dôchodok po obmedzení podľa [§ 100 ods. 3] .

ak nemá 20 rokov služby v ozbrojených silách, v doterajšej výmere výsluhového dôchodku, nie však viac, ako by bol starobný dôchodok po obmedzení podľa § 100 ods. 3.

nezaopatrené deti ( [§ 11 ods. 4] ) vojaka;

nezaopatrené deti (§ 11 ods. 4) vojaka;

Ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby ( [§ 7 ods. 1] ), ak bolo zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie prerušené len týmito dobami. Vykonávacie predpisy ustanovujú, ktoré doby odbojovej činnosti a fašistickej perzekúcie a v akom rozsahu sa započítavajú ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

Ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie sa započítavajú aj náhradné doby (§ 7 ods. 1), ak bolo zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie prerušené len týmito dobami. Vykonávacie predpisy ustanovujú, ktoré doby odbojovej činnosti a fašistickej perzekúcie a v akom rozsahu sa započítavajú ako doby zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca po dobu výplaty nemocenského priznaného na podklade nemocenského poistenia (sociálneho zabezpečenia) z doby pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa [§ 40] sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.

Starobný dôchodok sa nevypláca po dobu, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda neustanoví výnimky. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok sa nevypláca po dobu výplaty nemocenského priznaného na podklade nemocenského poistenia (sociálneho zabezpečenia) z doby pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok podľa § 40 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za vykonávania ktorej došlo k poškodeniu zdravia.

Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava a zráža zo základu pre vymeranie tejto dane. Základom pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku je dôchodok vypočítaný ku dňu vzniku nároku spolu so zvýšením dôchodku získaným v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, s dôchodkom z penzijného nadlepšenia, s príplatkom zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) bez obmedzenia na hranicu 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku ( [§ 13 ods. 4] , [§ 23 ods. 4] , [§ 100 ods. 3] ), avšak po jeho znížení na najvyššiu výmeru dôchodku určenú pevnými sumami ( [§ 18 ods. 1] , [§ 28 ods. 1] , [§ 101 ods. 1] , [§ 103 ods. 1] ), pokiaľ by túto najvyššiu výmeru prevyšoval; do základu pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku sa nezapočítava zvýšenie dôchodku za dobu odbojovej činnosti, výchovné a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Osobitná daň z dôchodku sa vymeriava a zráža zo základu pre vymeranie tejto dane. Základom pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku je dôchodok vypočítaný ku dňu vzniku nároku spolu so zvýšením dôchodku získaným v skoršom verejnom penzijnom zaopatrení, s dôchodkom z penzijného nadlepšenia, s príplatkom zo záväzkov rozpočtových a hospodárskych organizácií a s akýmkoľvek iným dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) bez obmedzenia na hranicu 70 %, prípadne 60 % priemerného mesačného zárobku ( [§ 13 ods. 4] , [§ 23 ods. 4] , § 100 ods. 3), avšak po jeho znížení na najvyššiu výmeru dôchodku určenú pevnými sumami ( [§ 18 ods. 1] , [§ 28 ods. 1] , [§ 101 ods. 1] , [§ 103 ods. 1] ), pokiaľ by túto najvyššiu výmeru prevyšoval; do základu pre vymeranie osobitnej dane z dôchodku sa nezapočítava zvýšenie dôchodku za dobu odbojovej činnosti, výchovné a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

O tom, či zamestnanie vojakov z povolania bolo prerušené z vážnych dôvodov ( [§ 8 ods. 2] ), rozhodujú v odboroch svojej pôsobnosti orgány ministerstiev národnej obrany a vnútra.

O tom, či zamestnanie vojakov z povolania bolo prerušené z vážnych dôvodov (§ 8 ods. 2), rozhodujú v odboroch svojej pôsobnosti orgány ministerstiev národnej obrany a vnútra.