Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, na ktorý je oprávnený ten, kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník, a vo veciach uvedených v [§ 67 ods.1] , aj ten, kto preukáže, že má na veci právny záujem.

Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, na ktorý je oprávnený ten, kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník, a vo veciach uvedených v [§ 67 ods.1] , aj ten, kto preukáže, že má na veci právny záujem. Návrh na neuznanie cudzieho rozhodnutia z dôvodu, že uznanie by sa priečilo slovenskému verejnému poriadku, môže podať aj prokurátor.

Ak nie je splnená niektorá z podmienok uznania cudzieho rozhodnutia, súd vysloví, že sa cudzie rozhodnutie neuznáva. Inak cudzie rozhodnutia uzná.

Ak nie je splnená niektorá z podmienok uznania cudzieho rozhodnutia, súd vysloví, že sa cudzie rozhodnutie neuznáva. Inak cudzie rozhodnutia uzná. Ak je dôvodom na neuznanie cudzieho rozhodnutia rozpor s verejným poriadkom, súd cudzie rozhodnutie uzná len v rozsahu, v ktorom to neodporuje slovenskému verejnému poriadku, a ak je takéto uznanie s ohľadom na obsah cudzieho rozhodnutia možné.

Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt, jeho obvyklý pobyt nemožno určiť alebo je občanom Slovenskej republiky.

Na zistenie cudzieho práva justičný orgán urobí všetky potrebné opatrenia vrátane zabezpečenia obsahu cudzieho práva vlastnými prostriedkami, zo všeobecne dostupných zdrojov, uložením povinnosti účastníkom konania alebo vyžiadaním informácie od ministerstva spravodlivosti. Ak sa v primeranej lehote nepodarí obsah cudzieho práva zistiť alebo je zistenie obsahu cudzieho práva spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami alebo nemožné, použije sa slovenské právo.

Na zistenie cudzieho práva justičný orgán urobí všetky potrebné opatrenia vrátane zabezpečenia obsahu cudzieho práva vlastnými prostriedkami, zo všeobecne dostupných zdrojov, uložením povinnosti účastníkom konania alebo vyžiadaním informácie od Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“). Ak sa v primeranej lehote nepodarí obsah cudzieho práva zistiť alebo je zistenie obsahu cudzieho práva spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami alebo nemožné, použije sa slovenské právo.

Ak pri prejednávaní vecí uvedených v [§ 1] vzniknú pochybnosti, môžu si justičné orgány vyžiadať od Ministerstva spravodlivosti vyjadrenie.

Ak pri prejednávaní vecí uvedených v [§ 1] vzniknú pochybnosti, môžu si justičné orgány vyžiadať od ministerstva spravodlivosti vyjadrenie.

Vyhlásenie Ministerstva spravodlivosti o vzájomnosti zo strany cudzieho štátu, vydané po dohode s ministerstvom zahraničných vecí a s inými príslušnými ministerstvami, je pre súdy i iné štátne orgány záväzné.

Vyhlásenie ministerstva spravodlivosti o vzájomnosti zo strany cudzieho štátu, vydané po dohode s ministerstvom zahraničných vecí a s inými príslušnými ministerstvami, je pre súdy i iné štátne orgány záväzné.

Pokiaľ nie je ustanovené inak, stýkajú sa justičné orgány s cudzími orgánmi prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti.

V konaní s medzinárodným prvkom slovenské justičné orgány vykonávajú procesné úkony vo vzťahu k cudzine podľa ustanovení tohto zákona.

Slovenské justičné orgány poskytujú na dožiadanie cudzím justičným orgánom právnu pomoc za podmienky vzájomnosti. Právnu pomoc možno odoprieť:

(prázdne)

Ak o to žiada cudzí orgán, možno svedkov, znalcov a účastníkov vyslúchnuť i prísažne. To isté platí, ak je potrebné v cudzine predložiť prísažné vyhlásenie o skutočnostiach rozhodujúcich na uplatnenie alebo zachovanie nárokov.

Výsledok vybavenia dožiadania zasiela justičný orgán dožadujúcemu orgánu rovnakou cestou, akou mu bolo doručené dožiadanie, ak z dožiadania nevyplýva iný postup.

Ak cudzozemská písomnosť nie je opatrená overeným prekladom do jazyka českého alebo slovenského, doručí sa príjemcovi, ak je ochotný ju prijať; príjemcu je potrebné poučiť, že si musí byť vedomý právnych následkov, aké môžu v cudzine nastať, ak odmietne písomnosť prijať.

Ak je písomnosť určená na doručenie adresátovi v Slovenskej republike vyhotovená v slovenskom jazyku alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľný, alebo ak je k písomnosti pripojený overený preklad do tohto jazyka a zároveň sa nežiada o osobné doručenie, písomnosť sa doručí adresátovi do vlastných rúk.

Fyzická osoba, ktorá chce uplatniť nárok na výživné v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy, osobitného predpisu [1)](#poznamky.poznamka-1) alebo na základe vzájomnosti podaním návrhu na určenie výživného alebo výkon rozhodnutia slovenského súdu, môže o spísanie návrhu požiadať okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko. Okresný súd je povinný návrh spísať.

Fyzická osoba, ktorá chce uplatniť nárok na výživné v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy, právne záväzného aktu Európskej únie alebo na základe vzájomnosti podaním návrhu na určenie výživného alebo výkon rozhodnutia slovenského súdu, môže o spísanie návrhu požiadať okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko. Okresný súd je povinný návrh spísať.

Súd na návrh a trovy žiadateľa zabezpečí preklad žiadosti podľa odseku 1 alebo 2 a jej príloh do cudzieho jazyka. Ak žiadateľ spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd vyhotoví preklad na trovy štátu.

Súd na návrh a trovy žiadateľa bez zbytočného odkladu zabezpečí preklad žiadosti podľa odseku 1 alebo 2 a jej príloh do cudzieho jazyka. Ak žiadateľ spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, súd vyhotoví preklad na trovy štátu.

Iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uzná ho slovenský orgán tým, že naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie slovenského súdu.

Cudzie rozhodnutie, ktoré nevyžaduje podľa tohto zákona, medzinárodnej zmluvy alebo právne záväzného aktu Európskej únie uznanie osobitným výrokom súdu, sa uznáva tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uznáva ho slovenský orgán tým, že naň prihliadne, ako keby išlo o rozhodnutie slovenského súdu.

Na návrh oprávneného alebo povinného z cudzieho rozhodnutia alebo inej osoby, ktorá preukáže, že má na veci právny záujem, súd rozhodne osobitným výrokom o uznaní cudzieho rozhodnutia, aj keď to tento zákon alebo medzinárodná zmluva nevyžaduje.

Osobitným výrokom o uznaní cudzieho rozhodnutia rozhoduje súd len na návrh, aj keď to tento zákon alebo medzinárodná zmluva nevyžaduje.

Ustanovenia týkajúce sa konania o uznaní cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom sa použijú primerane aj na konanie o návrhu na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom za vykonateľné alebo nevykonateľné na území Slovenskej republiky.

Ustanovenia týkajúce sa konania o uznaní cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom sa použijú primerane aj na konanie o návrhu na uznanie alebo neuznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na určenie, že nie sú dané dôvody neuznania cudzieho rozhodnutia alebo o návrhu na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom za vykonateľné alebo nevykonateľné na území Slovenskej republiky.

návrh na začatie konania sa vybavuje platobným rozkazom alebo rozkazom na plnenie;

návrh na začatie konania sa vybavuje platobným rozkazom;

V prípade, že cudzí štát nakladá so slovenskými štátnymi občanmi inak ako so svojimi príslušníkmi, môže Ministerstvo zahraničných vecí po dohode s príslušnými slovenskými orgánmi rozhodnúť, že ustanovenie odseku 1 sa nepoužije.

V prípade, že cudzí štát nakladá so slovenskými štátnymi občanmi inak ako so svojimi príslušníkmi, môže Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí") po dohode s príslušnými slovenskými orgánmi rozhodnúť, že ustanovenie odseku 1 sa nepoužije.

Právomoci slovenských súdov nie sú podrobené cudzie štáty a osoby, ktoré podľa medzinárodných zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo osobitných slovenských právnych predpisov požívajú v Slovenskej republike imunitu.

Z právomoci slovenských súdov sú vyňaté cudzie štáty vrátane ich majetku, ak cudzí štát neprejaví výslovný súhlas s výkonom ich právomoci.

Ustanovenie odseku 1 platí i ohľadne doručovania písomností, predvolávania uvedených osôb za svedkov, výkonu rozhodnutí alebo iných procesných úkonov.

Vyňatie z právomoci slovenských súdov podľa odseku 1 sa nevzťahuje na činnosť alebo úkony cudzieho štátu a na majetok cudzieho štátu v rozsahu, v ktorom sa podľa medzinárodnej zmluvy alebo iných pravidiel medzinárodného práva cudzí štát nemôže dovolávať imunity.

Právomoc slovenských súdov je však daná, ak:

Z právomoci slovenských súdov sú vyňaté osoby, medzinárodné organizácie a inštitúcie, ktoré podľa medzinárodných zmlúv, iných pravidiel medzinárodného práva alebo slovenských právnych predpisov požívajú v Slovenskej republike imunitu, a to v rozsahu, ktorý je v nich uvedený.

Doručenie v prípadoch uvedených v odseku 3 sprostredkuje Ministerstvo zahraničných vecí. Ak nemožno takto doručiť, súd ustanoví opatrovníka na prijímanie písomností, prípadne na obhájenie práv.

Ak vznikne pochybnosť o tom, či ide o vyňatie z právomoci podľa odsekov 1, 2 alebo odseku 3, požiada súd o stanovisko ministerstvo zahraničných vecí.

v štáte, ktorého je navrhovateľ príslušníkom, sa v podobných prípadoch od slovenského občana zábezpeka nežiada;

ide o občana členského štátu Európskej únie alebo osobu, ktorá má v takom štáte bydlisko, alebo ak navrhovateľ preukáže, že v štáte, ktorého je príslušníkom, sa v podobných prípadoch od slovenského občana zábezpeka nežiada;

Na zistenie cudzieho práva justičný orgán urobí všetky potrebné opatrenia; pokiaľ mu obsah cudzieho práva nie je známy, môže si za tým účelom vyžiadať aj informáciu od Ministerstva spravodlivosti.

Na zistenie cudzieho práva justičný orgán urobí všetky potrebné opatrenia vrátane zabezpečenia obsahu cudzieho práva vlastnými prostriedkami, zo všeobecne dostupných zdrojov, uložením povinnosti účastníkom konania alebo vyžiadaním informácie od ministerstva spravodlivosti. Ak sa v primeranej lehote nepodarí obsah cudzieho práva zistiť alebo je zistenie obsahu cudzieho práva spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami alebo nemožné, použije sa slovenské právo.

Vyhlásenie Ministerstva spravodlivosti o vzájomnosti zo strany cudzieho štátu, vydané po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí a s inými príslušnými ministerstvami, je pre súdy i iné štátne orgány záväzné.

Vyhlásenie Ministerstva spravodlivosti o vzájomnosti zo strany cudzieho štátu, vydané po dohode s ministerstvom zahraničných vecí a s inými príslušnými ministerstvami, je pre súdy i iné štátne orgány záväzné.

na základe splnomocnenia Ministerstva zahraničných vecí výsluch svedkov, znalcov a účastníkov konania, ako aj iné procesné úkony, ak sa tieto osoby ustanovia dobrovoľne a ak tomu nebránia predpisy platné v štáte, kde sa úkon má urobiť.

na základe splnomocnenia ministerstva zahraničných vecí výsluch svedkov, znalcov a účastníkov konania, ako aj iné procesné úkony, ak sa tieto osoby ustanovia dobrovoľne a ak tomu nebránia predpisy platné v štáte, kde sa úkon má urobiť.

K listinám vydaným justičnými orgánmi alebo k listinám týmito orgánmi osvedčeným, alebo pred nimi podpísaným, ktoré sa majú použiť v cudzine, na žiadosť účastníka pripojí vyššie overenie

K listinám vydaným justičnými orgánmi alebo k listinám týmito orgánmi osvedčeným, alebo pred nimi podpísaným, ktoré sa majú použiť v cudzine, na žiadosť účastníka pripojí vyššie overenie alebo apostil podľa osobitného predpisu 2 )

Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan, a cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a cudzie rozhodnutia o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony slovenského občana, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia [§ 64 písm. b) až f)] .

Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan, a cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ak dieťa alebo aspoň jeden z osvojiteľov je slovenský občan a cudzie rozhodnutia o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony slovenského občana, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia [§ 64 písm. b) až f)] .

Cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva, osvojenia dieťaťa a vo veciach obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony možno uznať len osobitným výrokom slovenského súdu.

Cudzie rozhodnutie vo veciach uvedených v [§ 65] možno uznať len osobitným výrokom slovenského súdu.

Iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uzná sa tým, že sa naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie slovenského súdu.

Iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uzná ho slovenský orgán tým, že naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie slovenského súdu.

Osoba, ktorá chce uplatniť nárok na výživné v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy alebo na základe vzájomnosti podaním návrhu na určenie výživného alebo výkon rozhodnutia slovenského súdu, môže o spísanie návrhu požiadať okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko. Okresný súd je povinný návrh spísať.

Fyzická osoba, ktorá chce uplatniť nárok na výživné v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy, osobitného predpisu [1)](#poznamky.poznamka-1) alebo na základe vzájomnosti podaním návrhu na určenie výživného alebo výkon rozhodnutia slovenského súdu, môže o spísanie návrhu požiadať okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko. Okresný súd je povinný návrh spísať.

Osoba, ktorá chce svoj právny nárok uplatniť v konaní na súde v cudzine alebo ktorá je v takomto konaní žalovanou stranou, môže požiadať okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko, o spísanie žiadosti o priznanie právnej pomoci v konaní v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy. Okresný súd je povinný návrh spísať.

Fyzická osoba, ktorá chce svoj právny nárok uplatniť v konaní na súde v cudzine alebo ktorá je v takomto konaní žalovanou stranou, môže požiadať okresný súd, v ktorého obvode má bydlisko, o spísanie žiadosti o priznanie právnej pomoci v konaní v cudzine podľa medzinárodnej zmluvy. Okresný súd je povinný návrh spísať.

Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan, a cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ktoré je slovenským občanom, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia [§ 64 písm. b) až f)] .

Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan, a cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a cudzie rozhodnutia o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony slovenského občana, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia [§ 64 písm. b) až f)] .

Cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva a osvojenia dieťaťa možno uznať len osobitným výrokom slovenského súdu.

Cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva, osvojenia dieťaťa a vo veciach obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony možno uznať len osobitným výrokom slovenského súdu.

Iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uzná sa tým, že sa naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie slovenského súdu. Na návrh oprávneného alebo povinného z cudzieho rozhodnutia slovenský súd rozhodne o uznaní takéhoto rozhodnutia vždy osobitným výrokom.

Iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uzná sa tým, že sa naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie slovenského súdu.

Aj bez uznania má cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva a osvojenia dieťaťa rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu, ak účastníci nie sú občanmi Slovenskej republiky a ak sa to neprieči slovenskému verejnému poriadku.

Aj bez uznania má cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva, osvojenia dieťaťa a vo veciach obmedzenia alebo pozbavenia spôsobilosti na právne úkony rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu, ak účastníci nie sú občanmi Slovenskej republiky a ak sa to neprieči slovenskému verejnému poriadku.

Na konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia je príslušný

Na konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom je príslušný

Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, na ktorý je oprávnený ten, kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník, a v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva a osvojenia dieťaťa aj ten, kto preukáže, že má na veci právny záujem.

Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, na ktorý je oprávnený ten, kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník, a vo veciach uvedených v [§ 67 ods.1] , aj ten, kto preukáže, že má na veci právny záujem.

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a tí, voči ktorým sa má cudzie rozhodnutie uznať. Ak ich navrhovateľ neuvedie, účastníkmi konania sú aj tí, ktorí sú v cudzom rozhodnutí označení ako účastníci.

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a tí, voči ktorým sa má cudzie rozhodnutie uznať. Ak ich navrhovateľ neuvedie, účastníkmi konania sú aj tí, ktorí sú v cudzom rozhodnutí označení ako účastníci. Účastníkom konania vo veci uznania cudzieho rozhodnutia o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony je okrem navrhovateľa opatrovník osoby, ktorej sa rozhodnutie týka.

Ak účastníci konania písomne vyhlásia, že s uznaním cudzieho rozhodnutia súhlasia, súd návrh na uznanie nedoručuje a pojednávanie nenariadi. Písomné vyhlásenie sa musí predložiť spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka.

Ak účastníci konania písomne vyhlásia, že s uznaním cudzieho rozhodnutia súhlasia, súd návrh na uznanie nedoručuje a pojednávanie nenariadi. Písomné vyhlásenie sa musí predložiť spolu s úradne osvedčeným prekladom do slovenského jazyka. V konaní o uznaní cudzieho rozhodnutia v manželskej veci, ak odporcom nie je slovenský občan, a v konaní o uznaní cudzieho rozhodnutia o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, ak navrhovateľom je opatrovník osoby, ktorej sa rozhodnutie týka, súd návrh nedoručuje a pojednávanie nenariadi, aj keď účastníci takéto vyhlásenie nepredložia.

O uznaní cudzieho rozhodnutia v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva a osvojenia dieťaťa rozhoduje súd rozsudkom, inak rozhoduje uznesením.

O uznaní cudzieho rozhodnutia vo veciach uvedených v [§ 67 ods.1] , rozhoduje súd rozsudkom, inak rozhoduje uznesením.

Ustanovenia týkajúce sa konania o uznaní cudzieho rozhodnutia sa použijú primerane aj na konanie o návrhu na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné alebo nevykonateľné na území Slovenskej republiky.

Ustanovenia týkajúce sa konania o uznaní cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom sa použijú primerane aj na konanie o návrhu na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom za vykonateľné alebo nevykonateľné na území Slovenskej republiky.

návrh na začatie konania sa vybavuje platobným rozkazom;

návrh na začatie konania sa vybavuje platobným rozkazom alebo rozkazom na plnenie;

Účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.

Účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.

Ak právomoc slovenského súdu vo veciach starostlivosti o maloletých nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo majetku maloletého a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu maloletého.

Ak právomoc slovenského súdu vo veciach starostlivosti o maloletých nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo majetku maloletého a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu maloletého. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.

Návrh na určenie otcovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

Návrh na určenie rodičovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v opatrovníckych veciach je ohľadne slovenských štátnych občanov daná právomoc slovenských súdov, i keď žijú v cudzine. Slovenský súd sa však zdrží konania, ak na ochranu práv a záujmov slovenského občana stačia opatrenia urobené v cudzine.

Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v poručníckych a opatrovníckych veciach je daná právomoc slovenských súdov, ak má osoba obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky.

Ak ide o cudzinca,ktorý žije v Slovenskej republike, obmedzí sa slovenský súd na opatrenia potrebné na ochranu jeho práv a upovedomí o tom orgán domovského štátu. Keby orgán domovského štátu cudzinca jeho pomery v primeranom čase neupravil, urobí tak slovenský súd podľa slovenského hmotného práva.

Ak právomoc slovenského súdu podľa odseku 1 nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo jej majetku a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu osoby. Opatrenia prijme súd podľa slovenského hmotného práva.

Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan, a cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ktoré je slovenským občanom, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia [§ 64 písm. b) až f)] .

Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan, a cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ktoré je slovenským občanom, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia [§ 64 písm. b) až f)] .

Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy alebo o úprave styku s ním nemožno uznať alebo vykonať, ak

Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave styku s ním nemožno uznať alebo vykonať, ak

Súd neuzná cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy alebo o úprave styku s ním na návrh osoby, ktorá tvrdí, že rozhodnutie zasahuje do jej rodičovských práv a povinností, ak sa rozhodnutie s výnimkou naliehavých prípadov vydalo bez toho, aby táto osoba mala možnosť vyjadriť sa.

Súd neuzná cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave styku s ním na návrh osoby, ktorá tvrdí, že rozhodnutie zasahuje do jej rodičovských práv a povinností, ak sa rozhodnutie s výnimkou naliehavých prípadov vydalo bez toho, aby táto osoba mala možnosť vyjadriť sa.

Cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa možno uznať len osobitným výrokom slovenského súdu.

Cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva a osvojenia dieťaťa možno uznať len osobitným výrokom slovenského súdu.

Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy a o úprave styku s dieťaťom možno uznať osobitným výrokom slovenského súdu alebo nariadením jeho výkonu.

Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o úprave styku s dieťaťom možno uznať osobitným výrokom slovenského súdu alebo nariadením jeho výkonu.

Aj bez uznania má cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu, ak účastníci nie sú občanmi Slovenskej republiky a ak sa to neprieči slovenskému verejnému poriadku.

Aj bez uznania má cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva a osvojenia dieťaťa rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu, ak účastníci nie sú občanmi Slovenskej republiky a ak sa to neprieči slovenskému verejnému poriadku.

Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, na ktorý je oprávnený ten, kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník, a v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa aj ten, kto preukáže, že má na veci právny záujem.

Konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, na ktorý je oprávnený ten, kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník, a v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva a osvojenia dieťaťa aj ten, kto preukáže, že má na veci právny záujem.

O uznaní cudzieho rozhodnutia v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa rozhoduje súd rozsudkom, inak rozhoduje uznesením.

O uznaní cudzieho rozhodnutia v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) rodičovstva a osvojenia dieťaťa rozhoduje súd rozsudkom, inak rozhoduje uznesením.

Účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Vzhľadom na to sa spravidla spravujú:

Vzhľadom na to, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak, sa spravidla spravujú:

Iné zmluvy spravujú sa spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.

Iné zmluvy sa spravujú, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, spravidla právnym poriadkom štátu, v ktorom obidve strany majú sídlo (bydlisko); ak nemajú sídlo (bydlisko) v tom istom štáte a ak sa zmluva uzaviera medzi prítomnými, právnym poriadkom miesta, kde bola zmluva uzavretá; ak sa zmluva uzavrela medzi neprítomnými, právnym poriadkom sídla (bydliska) príjemcu návrhu na uzavretie zmluvy.

Právomoc slovenských súdov v majetkových sporoch je daná, ak je daná podľa slovenských predpisov ich príslušnosť.

Ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

Právomoc slovenských súdov vo veciach výchovy a výživy maloletých a v iných ich sa týkajúcich veciach, ak sú slovenskými občanmi, je daná i vtedy, ak žijú v cudzine. Právomoc slovenských súdov je daná aj pre konanie o výživnom proti slovenskému občanovi, proti ktorému uplatňuje nárok maloletý cudzinec bývajúci v cudzine, a pre konanie, v ktorom slovenský občan navrhuje proti maloletému cudzincovi bývajúcemu v cudzine zrušenie alebo zmenu rozhodnutia slovenského súdu.

Právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

Starostlivosť nad maloletým slovenským príslušníkom, ktorý žije v cudzine a nie je v rodičovskej starostlivosti, môže prevziať aj slovenský orgán, a to v rozsahu právomoci súdu, ak takú právomoc uznáva štát, v ktorom maloletý žije. O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam konzulárnych orgánov rozhoduje Ministerstvo zahraničných vecí.

Právomoc slovenských súdov je daná aj vo veciach starostlivosti o maloletých utečencov alebo deti, ktoré sa dostali na územie Slovenskej republiky v dôsledku nepokojov v ich domovskom štáte.

Vo veciach maloletých cudzincov žijúcich na území Slovenskej republiky slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu ich osôb a majetku, a upovedomí o tom orgán ich domovského štátu. Keby orgán domovského štátu pomery maloletého v primeranom čase neupravil, urobí tak slovenský súd.

Ak právomoc slovenského súdu vo veciach starostlivosti o maloletých nie je daná, slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu osoby alebo majetku maloletého a upovedomí o tom príslušný orgán štátu obvyklého pobytu maloletého.

V rozhodnutí, ktorým sa zrušuje manželstvo rodičov maloletého cudzinca žijúceho na území Slovenskej republiky, súd upraví práva a povinnosti rodičov k dieťaťu na čas po rozvode, pokiaľ sa maloletý bude zdržiavať na tunajšom území a pokiaľ orgány jeho domovského štátu neurobia iné opatrenia.

Slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak

Na osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, je príslušný len slovenský súd.

Na osvojenie dieťaťa, ktoré je slovenským občanom a má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, je príslušný len slovenský súd.

K listinám vydaným justičnými orgánmi alebo k listinám nimi overeným alebo pred nimi podpísaným, ktoré sa majú použiť v cudzine, pripojí Ministerstvo spravodlivosti na žiadosť účastníka svoje vyššie overenie.

K listinám vydaným justičnými orgánmi alebo k listinám týmito orgánmi osvedčeným, alebo pred nimi podpísaným, ktoré sa majú použiť v cudzine, na žiadosť účastníka pripojí vyššie overenie

Rozhodnutia justičných orgánov cudzieho štátu vo veciach uvedených v [§ 1] , rovnako ako cudzie súdne zmiery a cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len „cudzie rozhodnutia") majú v Slovenskej republike účinnosť, ak nadobudli podľa potvrdenia príslušného cudzieho orgánu právoplatnosť a ak boli uznané slovenskými orgánmi.

Rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených v [§ 1] , ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len „cudzie rozhodnutia") majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi.

Cudzie rozhodnutia nemožno uznať ani vykonať, ak:

Cudzie rozhodnutie nemožno uznať alebo vykonať, ak

Uznanie cudzieho rozhodnutia v majetkových veciach sa nevyslovuje osobitným výrokom. Cudzie rozhodnutie sa uzná tým, že slovenský orgán naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie slovenského orgánu.

Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan, a cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ktoré je slovenským občanom, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia [§ 64 písm. b) až f)] .

Za podmienok [§ 63 a 64] možno cudzie rozhodnutie o majetkových právach v Slovenskej republike vykonať, ak jeho výkon nariadi slovenský súd; nariadenie výkonu je potrebné vždy odôvodniť.

Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy alebo o úprave styku s ním nemožno uznať alebo vykonať, ak

Právoplatné cudzie rozhodnutia vo veciach manželských a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan a právoplatné cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ktoré je slovenským občanom, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia [§ 63] a [§ 64 písm. b), c), d)] , len na základe osobitného rozhodnutia.

Cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa možno uznať len osobitným výrokom slovenského súdu.

Vysloviť, že sa uznáva rozhodnutie uvedené v odseku 1, patrí len Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky po vypočutí generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Návrh môže podať popri účastníkoch každý, kto preukáže právny záujem, a v záujme spoločnosti aj generálny prokurátor Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje rozsudkom; pojednávanie nemusí nariaďovať.

Cudzie rozhodnutie o zverení dieťaťa do výchovy a o úprave styku s dieťaťom možno uznať osobitným výrokom slovenského súdu alebo nariadením jeho výkonu.

Rozhodnutia uvedené v odseku 1 možno uznať len vtedy, ak skutkový základ bol zistený spôsobom v podstate vyhovujúcim príslušným ustanoveniam slovenského práva.

Iné cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie; ak také rozhodnutie nevyžaduje výkon, uzná sa tým, že sa naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie slovenského súdu. Na návrh oprávneného alebo povinného z cudzieho rozhodnutia slovenský súd rozhodne o uznaní takéhoto rozhodnutia vždy osobitným výrokom.

Ak všetci účastníci boli v rozhodujúcom čase príslušníkmi štátu, o rozhodnutie ktorého ide, majú rozhodnutia uvedené v [§ 67 ods. 1] v Slovenskej republike bez ďalšieho konania rovnaké právne účinky ako právoplatné slovenské rozhodnutia, ak sa to neprieči verejnému poriadku.

Cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu.

To isté platí o rozhodnutiach orgánov iných cudzích štátov, ak sa takého rozhodnutia uznávajú v domovských štátoch všetkých účastníkov.

Aj bez uznania má cudzie rozhodnutie v manželských veciach, vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva a osvojenia dieťaťa rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu, ak účastníci nie sú občanmi Slovenskej republiky a ak sa to neprieči slovenskému verejnému poriadku.

Účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup československých justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Československá socialistická republika viazaná.

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.

Ak právny úkon v Československej socialistickej republike robí cudzinec, stačí, ak nie je ďalej uvedené niečo iné, ak je na úkon spôsobilý podľa československého práva.

Ak právny úkon v Slovenskej republike robí cudzinec, stačí, ak nie je ďalej uvedené niečo iné, ak je na úkon spôsobilý podľa slovenského práva.

Cudzinci majú v oblasti svojich osobných a majetkových práv, pokiaľ týmto zákonom alebo osobitnými predpismi nie je ustanovené inak, rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako československí štátni občania.

Cudzinci majú v oblasti svojich osobných a majetkových práv, pokiaľ týmto zákonom alebo osobitnými predpismi nie je ustanovené inak, rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako slovenskí štátni občania.

V prípade, že cudzí štát nakladá s československými štátnymi občanmi inak ako so svojimi príslušníkmi, môže Ministerstvo zahraničných vecí po dohode s príslušnými československými orgánmi rozhodnúť, že ustanovenie odseku 1 sa nepoužije.

V prípade, že cudzí štát nakladá so slovenskými štátnymi občanmi inak ako so svojimi príslušníkmi, môže Ministerstvo zahraničných vecí po dohode s príslušnými slovenskými orgánmi rozhodnúť, že ustanovenie odseku 1 sa nepoužije.

Ak je niekto v rozhodujúcom čase československým štátnym občanom a ak ho za svojho príslušníka považuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo československé.

Ak je niekto v rozhodujúcom čase slovenským štátnym občanom a ak ho za svojho príslušníka považuje aj iný štát, je rozhodujúce štátne občianstvo slovenské.

Na toho, kto v rozhodujúcom čase nie je príslušníkom žiadneho štátu alebo štátnu príslušnosť ktorého nemožno určiť alebo nemožno zistiť, ktorú príslušnosť nadobudol naposledy, je potrebné hľadieť, ako by bol príslušníkom toho štátu, na území ktorého mal v rozhodujúcom čase bydlisko, a ak to nemožno zistiť, na území ktorého mal pobyt. Ak nemožno ani to zistiť, treba postupovať, ako by išlo o československého občana.

Na toho, kto v rozhodujúcom čase nie je príslušníkom žiadneho štátu alebo štátnu príslušnosť ktorého nemožno určiť alebo nemožno zistiť, ktorú príslušnosť nadobudol naposledy, je potrebné hľadieť, ako by bol príslušníkom toho štátu, na území ktorého mal v rozhodujúcom čase bydlisko, a ak to nemožno zistiť, na území ktorého mal pobyt. Ak nemožno ani to zistiť, treba postupovať, ako by išlo o slovenského občana.

Ak sa má podľa ustanovení tohto zákona použiť právny poriadok, ustanovenia ktorého odkazujú späť na právo československé alebo ďalej na právo iného štátu, možno takýto odkaz prijať, ak to zodpovedá rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahu, o ktorý ide.

Ak sa má podľa ustanovení tohto zákona použiť právny poriadok, ustanovenia ktorého odkazujú späť na právo slovenské alebo ďalej na právo iného štátu, možno takýto odkaz prijať, ak to zodpovedá rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahu, o ktorý ide.

Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Československej socialistickej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.

Právny predpis cudzieho štátu nemožno použiť, pokiaľ by sa účinky tohto použitia priečili takým zásadám spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať.

Právomoc československých súdov v majetkových sporoch je daná, ak je daná podľa československých predpisov ich príslušnosť.

Právomoc slovenských súdov v majetkových sporoch je daná, ak je daná podľa slovenských predpisov ich príslušnosť.

Právomoc československých súdov v majetkových sporoch môže byť založená aj písomným dohovorom strán. Vecnú príslušnosť československých súdov nemožno však takýmto dohovorom meniť.

Právomoc slovenských súdov v majetkových sporoch môže byť založená aj písomným dohovorom strán. Vecnú príslušnosť slovenských súdov nemožno však takýmto dohovorom meniť.

Československá organizácia môže pre majetkové spory písomne dojednať i príslušnosť cudzozemského súdu.

Slovenská právnická organizácia môže pre majetkové spory písomne dojednať i príslušnosť cudzozemského súdu.

V manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc československých súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je československým občanom.

V manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.

Ak žiadny z manželov nie je československým občanom, právomoc československého súdu je daná:

Ak žiadny z manželov nie je slovenským občanom, právomoc slovenského súdu je daná:

ak aspoň jeden z manželov má v Československej socialistickej republike pobyt dlhší čas, alebo

ak aspoň jeden z manželov má v Slovenskej republike pobyt dlhší čas, alebo

ak ide o neplatnosť manželstva, ktoré sa má podľa československého práva vysloviť i bez návrhu, pokiaľ manželia tu žijú.

ak ide o neplatnosť manželstva, ktoré sa má podľa slovenského práva vysloviť i bez návrhu, pokiaľ manželia tu žijú.

Právomoc československých súdov vo veciach výchovy a výživy maloletých a v iných ich sa týkajúcich veciach, ak sú československými občanmi, je daná i vtedy, ak žijú v cudzine. Právomoc československých súdov je daná aj pre konanie o výživnom proti československému občanovi, proti ktorému uplatňuje nárok maloletý cudzinec bývajúci v cudzine, a pre konanie, v ktorom československý občan navrhuje proti maloletému cudzincovi bývajúcemu v cudzine zrušenie alebo zmenu rozhodnutia československého súdu.

Právomoc slovenských súdov vo veciach výchovy a výživy maloletých a v iných ich sa týkajúcich veciach, ak sú slovenskými občanmi, je daná i vtedy, ak žijú v cudzine. Právomoc slovenských súdov je daná aj pre konanie o výživnom proti slovenskému občanovi, proti ktorému uplatňuje nárok maloletý cudzinec bývajúci v cudzine, a pre konanie, v ktorom slovenský občan navrhuje proti maloletému cudzincovi bývajúcemu v cudzine zrušenie alebo zmenu rozhodnutia slovenského súdu.

Starostlivosť nad maloletým československým príslušníkom, ktorý žije v cudzine a nie je v rodičovskej starostlivosti, môže prevziať aj československý orgán, a to v rozsahu právomoci súdu, ak takú právomoc uznáva štát, v ktorom maloletý žije. O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam konzulárnych orgánov rozhoduje Ministerstvo zahraničných vecí.

Starostlivosť nad maloletým slovenským príslušníkom, ktorý žije v cudzine a nie je v rodičovskej starostlivosti, môže prevziať aj slovenský orgán, a to v rozsahu právomoci súdu, ak takú právomoc uznáva štát, v ktorom maloletý žije. O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam konzulárnych orgánov rozhoduje Ministerstvo zahraničných vecí.

Vo veciach maloletých cudzincov žijúcich naúzemí Československej socialistickej republiky československý súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu ich osôb a majetku, a upovedomí o tom orgán ich domovského štátu. Keby orgán domovského štátu pomery maloletého v primeranom čase neupravil, urobí tak československý súd.

Vo veciach maloletých cudzincov žijúcich na území Slovenskej republiky slovenský súd urobí len opatrenia potrebné na ochranu ich osôb a majetku, a upovedomí o tom orgán ich domovského štátu. Keby orgán domovského štátu pomery maloletého v primeranom čase neupravil, urobí tak slovenský súd.

V rozhodnutí, ktorým sa zrušuje manželstvo rodičov maloletého cudzinca žijúceho na území Československej socialistickej republiky, súd upraví práva a povinnosti rodičov k dieťaťu na čas po rozvode, pokiaľ sa maloletý bude zdržiavať na tunajšom území a pokiaľ orgány jeho domovského štátu neurobia iné opatrenia.

V rozhodnutí, ktorým sa zrušuje manželstvo rodičov maloletého cudzinca žijúceho na území Slovenskej republiky, súd upraví práva a povinnosti rodičov k dieťaťu na čas po rozvode, pokiaľ sa maloletý bude zdržiavať na tunajšom území a pokiaľ orgány jeho domovského štátu neurobia iné opatrenia.

Návrh na určenie otcovstva (zistenie a zapretie) možno podať na československom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Československej socialistickej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Československej socialistickej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je československým občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

Návrh na určenie otcovstva (zistenie a zapretie) možno podať na slovenskom všeobecnom súde navrhovateľa, ak odporca nemá v Slovenskej republike všeobecný súd. Ak ani navrhovateľ nemá v Slovenskej republike všeobecný súd, ale jeden z rodičov alebo dieťa je slovenským občanom, možno návrh podať na súde, ktorý určí Najvyšší súd.

Rozhodovať vo veciach osvojenia patrí československému súdu, ak je osvojiteľ československým občanom. Ak sú osvojitelia manželia, postačí, ak je československým občanom jeden z nich a ak má v Československej socialistickej republike bydlisko.

Rozhodovať vo veciach osvojenia patrí slovenskému súdu, ak je osvojiteľ slovenským občanom. Ak sú osvojitelia manželia, postačí, ak je slovenským občanom jeden z nich a ak má v Slovenskej republike bydlisko.

Ak nie je osvojiteľ alebo ani jeden z osvojujúcich manželov československým občanom, právomoc československého súdu je daná:

Ak nie je osvojiteľ alebo ani jeden z osvojujúcich manželov slovenským občanom, právomoc slovenského súdu je daná:

ak má osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov v Československej socialistickej republike pobyt dlhší čas.

ak má osvojiteľ alebo aspoň jeden z osvojujúcich manželov v Slovenskej republike pobyt dlhší čas.

Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v opatrovníckych veciach je ohľadne československých štátnych občanov daná právomoc československých súdov, i keď žijú v cudzine. Československý súd sa však zdrží konania, ak na ochranu práv a záujmov československého občana stačia opatrenia urobené v cudzine.

Vo veciach obmedzenia a pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ako aj v opatrovníckych veciach je ohľadne slovenských štátnych občanov daná právomoc slovenských súdov, i keď žijú v cudzine. Slovenský súd sa však zdrží konania, ak na ochranu práv a záujmov slovenského občana stačia opatrenia urobené v cudzine.

Ak ide o cudzinca,ktorý žije v Československej socialistickej republike, obmedzí sa československý súd na opatrenia potrebné na ochranu jeho práv a upovedomí o tom orgán domovského štátu. Keby orgán domovského štátu cudzinca jeho pomery v primeranom čase neupravil, urobí tak československý súd podľa československého hmotného práva.

Ak ide o cudzinca,ktorý žije v Slovenskej republike, obmedzí sa slovenský súd na opatrenia potrebné na ochranu jeho práv a upovedomí o tom orgán domovského štátu. Keby orgán domovského štátu cudzinca jeho pomery v primeranom čase neupravil, urobí tak slovenský súd podľa slovenského hmotného práva.

Vyhlásiť československého občana za mŕtveho patrí vždy len československému súdu.

Vyhlásiť slovenského občana za mŕtveho patrí vždy len slovenskému súdu.

Cudzinca môže československý súd vyhlásiť za mŕtveho podľa československého hmotného práva s právnymi následkami pre osoby trvale žijúce v Československej socialistickej republike a pre majetok tu ležiaci.

Cudzinca môže slovenský súd vyhlásiť za mŕtveho podľa slovenského hmotného práva s právnymi následkami pre osoby trvale žijúce v Slovenskej republike a pre majetok tu ležiaci.

Právomoc československého súdu na prejednanie dedičstva je daná vždy, ak poručiteľ v čase svojej smrti bol československým občanom. Ak však ide o majetok, ktorý je v cudzine, československý súd prejedná dedičstvo len vtedy, ak sa takýto majetok vydáva československým orgánom alebo ak cudzí štát priznáva takýmto rozhodnutiam československých justičných orgánov právne následky.

Právomoc slovenského súdu na prejednanie dedičstva je daná vždy, ak poručiteľ v čase svojej smrti bol slovenským občanom. Ak však ide o majetok, ktorý je v cudzine, slovenský súd prejedná dedičstvo len vtedy, ak sa takýto majetok vydáva slovenským orgánom alebo ak cudzí štát priznáva takýmto rozhodnutiam slovenských justičných orgánov právne následky.

Československý súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Československej socialistickej republike,

Slovenský súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Slovenskej republike,

ak štát, ktorého je poručiteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičstvo československých občanov československým súdom, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne následky, alebo ak cudzí štát odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí, alebo

ak štát, ktorého je poručiteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičstvo slovenských občanov slovenským súdom, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne následky, alebo ak cudzí štát odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí, alebo

tiež vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Československej socialistickej republiky.

tiež vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Slovenskej republiky.

V ostatných prípadoch sa československý súd obmedzí na potrebné opatrenia na zabezpečenie majetku po cudzincovi.

V ostatných prípadoch sa slovenský súd obmedzí na potrebné opatrenia na zabezpečenie majetku po cudzincovi.

Československému súdu patrí vyhlásiť za umorené listiny vystavené v cudzine len vtedy, ak ich umorenie môže mať podľa povahy veci právne následky v Československej socialistickej republike.

Slovenskému súdu patrí vyhlásiť za umorené listiny vystavené v cudzine len vtedy, ak ich umorenie môže mať podľa povahy veci právne následky v Slovenskej republike.

Právomoci československých súdov nie sú podrobené cudzie štáty a osoby, ktoré podľa medzinárodných zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo osobitných československých právnych predpisov požívajú v Československej socialistickej republike imunitu.

Právomoci slovenských súdov nie sú podrobené cudzie štáty a osoby, ktoré podľa medzinárodných zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo osobitných slovenských právnych predpisov požívajú v Slovenskej republike imunitu.

Právomoc československých súdov je však daná, ak:

Právomoc slovenských súdov je však daná, ak:

predmetom konania je nehnuteľný majetok štátov a osôb uvedených v odseku 1, nachádzajúci sa v Československej socialistickej republike, alebo ich práva na takýchto nehnuteľných veciach patriacich iným osobám, ako aj práva z nájomného pomeru k takýmto nehnuteľným veciam, pokiaľ nie je predmetom konania platenie nájomného,

predmetom konania je nehnuteľný majetok štátov a osôb uvedených v odseku 1, nachádzajúci sa v Slovenskej republike, alebo ich práva na takýchto nehnuteľných veciach patriacich iným osobám, ako aj práva z nájomného pomeru k takýmto nehnuteľným veciam, pokiaľ nie je predmetom konania platenie nájomného,

Československé súdy postupujú v konaní podľa československých procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.

Slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.

Procesná spôsobilosť cudzinca sa spravuje právom štátu, ktorého je príslušníkom. Stačí však, ak má procesnú spôsobilosť podľa československého práva.

Procesná spôsobilosť cudzinca sa spravuje právom štátu, ktorého je príslušníkom. Stačí však, ak má procesnú spôsobilosť podľa slovenského práva.

návrh na jej zloženie bol podaný, až keď odporca vo veci už konal alebo urobil procesný úkon, hoci už vedel, že navrhovateľ nie je československým občanom alebo že československé občianstvo stratil;

návrh na jej zloženie bol podaný, až keď odporca vo veci už konal alebo urobil procesný úkon, hoci už vedel, že navrhovateľ nie je slovenským občanom alebo že slovenské občianstvo stratil;

v štáte, ktorého je navrhovateľ príslušníkom, sa v podobných prípadoch od československého občana zábezpeka nežiada;

v štáte, ktorého je navrhovateľ príslušníkom, sa v podobných prípadoch od slovenského občana zábezpeka nežiada;

navrhovateľ má v Československej socialistickej republike nehnuteľný majetok v cene dostačujúcej na úhradu trov, ktoré odporcovi v konaní vzniknú;

navrhovateľ má v Slovenskej republike nehnuteľný majetok v cene dostačujúcej na úhradu trov, ktoré odporcovi v konaní vzniknú;

Listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na mieste, kde boli vydané, za listiny verejné, majú dôkaznú moc verejných listín aj v Československej socialistickej republike, ak sú opatrené predpísanými overeniami.

Listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na mieste, kde boli vydané, za listiny verejné, majú dôkaznú moc verejných listín aj v Slovenskej republike, ak sú opatrené predpísanými overeniami.

Československé justičné orgány poskytujú na dožiadanie cudzím justičným orgánom právnu pomoc za podmienky vzájomnosti. Právnu pomoc možno odoprieť:

Slovenské justičné orgány poskytujú na dožiadanie cudzím justičným orgánom právnu pomoc za podmienky vzájomnosti. Právnu pomoc možno odoprieť:

Žiadaná právna pomoc sa poskytuje podľa československých predpisov; na žiadosť cudzieho orgánu možno postupovať podľa cudzieho procesného predpisu, ak sa žiadaný postup neprieči československému verejnému poriadku.

Žiadaná právna pomoc sa poskytuje podľa slovenských predpisov; na žiadosť cudzieho orgánu možno postupovať podľa cudzieho procesného predpisu, ak sa žiadaný postup neprieči slovenskému verejnému poriadku.

Na dožiadanie československého justičného orgánu vykonáva československý zastupiteľský alebo konzulárny orgán:

Na dožiadanie slovenského justičného orgánu vykonáva slovenský zastupiteľský alebo konzulárny orgán:

doručenie československým občanom v štáte, kde úkon sa má urobiť, ktorí tam požívajú diplomatické výsady a imunity, a výsluch takýchto občanov ako svedkov, znalcov alebo účastníkov konania;

doručenie slovenským občanom v štáte, kde úkon sa má urobiť, ktorí tam požívajú diplomatické výsady a imunity, a výsluch takýchto občanov ako svedkov, znalcov alebo účastníkov konania;

Československý zastupiteľský alebo konzulárny orgán postupuje primerane podľa predpisov pre dožadujúci justičný orgán a úkony ním urobené majú tie isté účinky, ako keby ich urobil justičný orgán sám.

Slovenský zastupiteľský alebo konzulárny orgán postupuje primerane podľa predpisov pre dožadujúci justičný orgán a úkony ním urobené majú tie isté účinky, ako keby ich urobil justičný orgán sám.

Doručenia vykonané na dožiadanie československého justičného orgánu cudzím orgánom, ako aj dôkazy pred ním vykonané sú účinné, i keď nie sú v súlade s predpismi cudzieho práva, ak vyhovujú československým predpisom.

Doručenia vykonané na dožiadanie slovenského justičného orgánu cudzím orgánom, ako aj dôkazy pred ním vykonané sú účinné, i keď nie sú v súlade s predpismi cudzieho práva, ak vyhovujú slovenským predpisom.

Ministerstvo spravodlivosti vydáva tým, ktorí to potrebujú na uplatnenie svojho práva v cudzine, osvedčenie o práve platnom v Československej socialistickej republike. V takomto osvedčení nemôže sa podávať výklad zákona alebo výklad o tom, ako je potrebné použiť zákon na určitú právnu vec.

Ministerstvo spravodlivosti vydáva tým, ktorí to potrebujú na uplatnenie svojho práva v cudzine, osvedčenie o práve platnom v Slovenskej republike. V takomto osvedčení nemôže sa podávať výklad zákona alebo výklad o tom, ako je potrebné použiť zákon na určitú právnu vec.

Rozhodnutia justičných orgánov cudzieho štátu vo veciach uvedených v [§ 1] , rovnako ako cudzie súdne zmiery a cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len “cudzie rozhodnutia„) majú v Československej socialistickej republike účinnosť, ak nadobudli podľa potvrdenia príslušného cudzieho orgánu právoplatnosť a ak boli uznané československými orgánmi.

Rozhodnutia justičných orgánov cudzieho štátu vo veciach uvedených v [§ 1] , rovnako ako cudzie súdne zmiery a cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len „cudzie rozhodnutia") majú v Slovenskej republike účinnosť, ak nadobudli podľa potvrdenia príslušného cudzieho orgánu právoplatnosť a ak boli uznané slovenskými orgánmi.

Uznanie cudzieho rozhodnutia v majetkových veciach sa nevyslovuje osobitným výrokom. Cudzie rozhodnutie sa uzná tým, že československý orgán naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie československého orgánu.

Uznanie cudzieho rozhodnutia v majetkových veciach sa nevyslovuje osobitným výrokom. Cudzie rozhodnutie sa uzná tým, že slovenský orgán naň prihliadne, ako keby šlo o rozhodnutie slovenského orgánu.

Za podmienok [§ 63 a 64] možno cudzie rozhodnutie o majetkových právach v Československej socialistickej republike vykonať, ak jeho výkon nariadi československý súd; nariadenie výkonu je potrebné vždy odôvodniť.

Za podmienok [§ 63 a 64] možno cudzie rozhodnutie o majetkových právach v Slovenskej republike vykonať, ak jeho výkon nariadi slovenský súd; nariadenie výkonu je potrebné vždy odôvodniť.

Právoplatné cudzie rozhodnutia vo veciach manželských a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva, ak aspoň jedným z účastníkov konania je československý občan, sa v Československej socialistickej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia [§ 63] a [§ 64 písm. b), c), d)] , len na základe osobitného rozhodnutia.

Právoplatné cudzie rozhodnutia vo veciach manželských a vo veciach určenia (zistenia alebo zapretia) otcovstva, ak aspoň jeden z účastníkov konania je slovenský občan a právoplatné cudzie rozhodnutia vo veciach osvojenia dieťaťa, ktoré je slovenským občanom, sa v Slovenskej republike uznávajú, ak tomu nebránia ustanovenia [§ 63] a [§ 64 písm. b), c), d)] , len na základe osobitného rozhodnutia.

Vysloviť, že sa uznáva rozhodnutie uvedené v odseku 1, patrí len Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky po vypočutí generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky. Návrh môže podať popri účastníkoch každý, kto preukáže právny záujem, a v záujme spoločnosti aj generálny prokurátor Československej socialistickej republiky. Najvyšší súd Československej socialistickej republiky rozhoduje rozsudkom; pojednávanie nemusí nariaďovať.

Vysloviť, že sa uznáva rozhodnutie uvedené v odseku 1, patrí len Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky po vypočutí generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Návrh môže podať popri účastníkoch každý, kto preukáže právny záujem, a v záujme spoločnosti aj generálny prokurátor Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje rozsudkom; pojednávanie nemusí nariaďovať.

Rozhodnutia uvedené v odseku 1 možno uznať len vtedy, ak skutkový základ bol zistený spôsobom v podstate vyhovujúcim príslušným ustanoveniam československého práva.

Rozhodnutia uvedené v odseku 1 možno uznať len vtedy, ak skutkový základ bol zistený spôsobom v podstate vyhovujúcim príslušným ustanoveniam slovenského práva.

Ak všetci účastníci boli v rozhodujúcom čase príslušníkmi štátu, o rozhodnutie ktorého ide, majú rozhodnutia uvedené v [§ 67 ods. 1] v Československej socialistickej republike bez ďalšieho konania rovnaké právne účinky ako právoplatné československé rozhodnutia, ak sa to neprieči verejnému poriadku.

Ak všetci účastníci boli v rozhodujúcom čase príslušníkmi štátu, o rozhodnutie ktorého ide, majú rozhodnutia uvedené v [§ 67 ods. 1] v Slovenskej republike bez ďalšieho konania rovnaké právne účinky ako právoplatné slovenské rozhodnutia, ak sa to neprieči verejnému poriadku.

Právomoc československého notárstva na prejednanie dedičstva je daná vždy, ak poručiteľ v čase svojej smrti bol československým občanom. Ak však ide o majetok, ktorý je v cudzine, československé notárstvo prejedná dedičstvo len vtedy, ak sa takýto majetok vydáva československým orgánom alebo ak cudzí štát priznáva takýmto rozhodnutiam československých justičných orgánov právne následky.

Právomoc československého súdu na prejednanie dedičstva je daná vždy, ak poručiteľ v čase svojej smrti bol československým občanom. Ak však ide o majetok, ktorý je v cudzine, československý súd prejedná dedičstvo len vtedy, ak sa takýto majetok vydáva československým orgánom alebo ak cudzí štát priznáva takýmto rozhodnutiam československých justičných orgánov právne následky.

Československé notárstvo prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Československej socialistickej republike,

Československý súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Československej socialistickej republike,

ak štát, ktorého je poručiteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičstvo československých občanov československým štátnym notárstvam, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne následky, alebo ak cudzí štát odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí, alebo

ak štát, ktorého je poručiteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičstvo československých občanov československým súdom, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne následky, alebo ak cudzí štát odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí, alebo

V ostatných prípadoch sa československé štátne notárstvo obmedzí na potrebné opatrenia na zabezpečenie majetku po cudzincovi.

V ostatných prípadoch sa československý súd obmedzí na potrebné opatrenia na zabezpečenie majetku po cudzincovi.

Československému notárstvu patrí vyhlásiť za umorené listiny vystavené v cudzine len vtedy, ak ich umorenie môže mať podľa povahy veci právne následky v Československej socialistickej republike.

Československému súdu patrí vyhlásiť za umorené listiny vystavené v cudzine len vtedy, ak ich umorenie môže mať podľa povahy veci právne následky v Československej socialistickej republike.

Právomoci československých súdov a notárstiev nie sú podrobené cudzie štáty a osoby, ktoré podľa medzinárodných zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo osobitných československých právnych predpisov požívajú v Československej socialistickej republike imunitu.

Právomoci československých súdov nie sú podrobené cudzie štáty a osoby, ktoré podľa medzinárodných zmlúv alebo iných pravidiel medzinárodného práva alebo osobitných československých právnych predpisov požívajú v Československej socialistickej republike imunitu.

Právomoc československých súdov a notárstiev je však daná, ak:

Právomoc československých súdov je však daná, ak:

Československé súdy a notárstva postupujú v konaní podľa československých procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.

Československé súdy postupujú v konaní podľa československých procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.

Právomoc československých súdov vo veciach výchovy a výživy maloletých a v iných ich sa týkajúcich veciach, ak sú československými občanmi, je daná i vtedy, ak žijú v cudzine.

Právomoc československých súdov vo veciach výchovy a výživy maloletých a v iných ich sa týkajúcich veciach, ak sú československými občanmi, je daná i vtedy, ak žijú v cudzine. Právomoc československých súdov je daná aj pre konanie o výživnom proti československému občanovi, proti ktorému uplatňuje nárok maloletý cudzinec bývajúci v cudzine, a pre konanie, v ktorom československý občan navrhuje proti maloletému cudzincovi bývajúcemu v cudzine zrušenie alebo zmenu rozhodnutia československého súdu.

Vysloviť, že sa uznáva rozhodnutie uvedené v odseku 1, patrí len Najvyššiemu súdu po vypočutí generálneho prokurátora. Návrh môže podať popri účastníkoch každý, kto preukáže právny záujem, a v záujme spoločnosti predseda Najvyššieho súdu alebo generálny prokurátor. Najvyšší súd rozhoduje rozsudkom, pojednávanie nemusí nariaďovať.

Vysloviť, že sa uznáva rozhodnutie uvedené v odseku 1, patrí len Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky po vypočutí generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky. Návrh môže podať popri účastníkoch každý, kto preukáže právny záujem, a v záujme spoločnosti aj generálny prokurátor Československej socialistickej republiky. Najvyšší súd Československej socialistickej republiky rozhoduje rozsudkom; pojednávanie nemusí nariaďovať.