Ústava Československej socialistickej republiky

Česká a Slovenská Federatívna Republika patrí k svetovej socialistickej sústave; usiluje sa o priateľské vzťahy so všetkými národmi a o zabezpečenie trvalého mieru na celom svete.

Štát a spoločenské organizácie sa sústavne usilujú o odstránenie prežitkov vykorisťovateľskej spoločnosti vo vedomí ľudí.

Ústredné riadenie spoločnosti i štátu sa podľa zásady demokratického centralizmu spája so širokou právomocou a zodpovednosťou nižších orgánov za aktívnej účasti pracujúcich a s uplatnením ich tvorivej iniciatívy.

Na základe vedeckého svetového názoru sa v spoločnosti pracujúcich plne uplatňujú výsledky vedy v riadení spoločnosti i v plánovaní jej ďalšieho rozvoja.

Na rozvíjanie spoločnej činnosti, na všestrannú a aktívnu účasť na živote spoločnosti a štátu a na uskutočňovanie svojich práv združujú sa pracujúci do dobrovoľných spoločenských organizácií, ktorými sú najmä Revolučné odborové hnutie, organizácie družstevné, organizácie mládeže, organizácie kultúrne, telovýchovné a iné; na spoločenské organizácie postupne prechádzajú niektoré úlohy štátnych orgánov.

Súdy a prokuratúra celou svojou činnosťou vychovávajú občanov k oddanosti vlasti a veci socializmu, k zachovávaniu zákonov a pravidiel socialistického spolužitia i k čestnému plneniu povinností k štátu a spoločnosti.

V spoločnosti pracujúcich, v ktorej je odstránené vykorisťovanie človeka človekom, sú rozvoj a záujmy každého jej príslušníka v súlade s rozvojom a záujmami celej spoločnosti. Práva, slobody a povinnosti občanov slúžia teda slobodnému, všestrannému rozvoju a uplatneniu osobnosti občanov a zároveň upevneniu a rozvoju socialistickej spoločnosti; s jej rozvojom sa ďalej rozširujú a prehlbujú.

V spoločnosti pracujúcich môže jednotlivec dospieť k plnému rozvinutiu svojich schopností a k uplatneniu svojich oprávnených záujmov len aktívnou účasťou na rozvoji celej spoločnosti, predovšetkým patričným podielom na spoločenskej práci. Preto práca v prospech celku je prvoradou povinnosťou a právo na prácu prvoradým právom každého občana.

Všetci občania majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti.

Rovnoprávnosť všetkých občanov bez zreteľa na národnosť a rasu je zaručená.

Muži a ženy majú rovnaké postavenie v rodine, v práci i vo verejnej činnosti.

Spoločnosť pracujúcich zabezpečuje rovnoprávnosť občanov vytváraním rovnakých možností a rovnakých príležitostí vo všetkých oblastiach života spoločnosti.

Všetci občania majú právo na prácu a na odmenu za vykonanú prácu podľa jej množstva, akosti a spoločenského významu.

Právo na prácu a na odmenu za ňu je zabezpečené celou socialistickou hospodárskou sústavou, ktorá nepozná hospodárske krízy ani nezamestnanosť a zaručuje ustavičné zvyšovanie reálnej odmeny za prácu.

Štát zameriava svoju politiku tak, aby s rozvojom výroby a so vzrastom produktivity práce mohlo dochádzať k postupnému skracovaniu pracovného času bez zníženia mzdy.

Všetci pracujúci majú právo na odpočinok po vykonanej práci.

Toto právo je zabezpečené zákonnou úpravou pracovného času a platenej dovolenky i starostlivosťou štátu a spoločenských organizácií o najplnšie využitie voľného času pracujúcich na ich zotavenie a pre ich kultúrny život.

Všetci pracujúci majú právo na ochranu zdravia a na liečebnú starostlivosť, ako aj právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti pracovať.

Tieto práva sú zabezpečené starostlivosťou štátu a spoločenských organizácií o predchádzanie vzniku chorôb, celou organizáciou zdravotníctva, sieťou liečebných a sociálnych zariadení, stále sa rozširujúcou bezplatnou liečebnou starostlivosťou, ako aj organizovanou starostlivosťou o bezpečnosť pri práci, nemocenským poistením a dôchodkovým zabezpečením.

Všetci občania majú právo na vzdelanie.

Právo na vzdelanie sa zabezpečuje bezplatne sústavou základných, stredných a vysokých škôl. V súkromných školách a cirkevných školách sa môže právo na vzdelanie zabezpečovať za odplatu. Školská dochádzka všetkej mládeže je povinná po dobu, ktorú ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia. Na ďalšie prehĺbenie vzdelania slúži organizácia štúdia pracujúcich pri zamestnaní a bezplatného odborného školenia v závodoch a v jednotných roľníckych družstvách, i kultúrna a osvetová činnosť štátu a spoločenských organizácií.

Materstvo, manželstvo a rodina sú pod ochranou štátu.

Štát a spoločnosť sa starajú o to, aby rodina bola zdravým základom rozvoja mládeže. Rodinám s viacerými deťmi poskytuje štát osobitné úľavy a podporu.

Všetkým deťom a mládeži spoločnosť zabezpečuje všetky možnosti pre všestranný rozvoj telesných i duševných schopností. Tento rozvoj sa zabezpečuje starostlivosťou rodiny, štátu a spoločenských organizácií, ako aj osobitnou úpravou pracovných podmienok mládeže.

Rovnoprávne uplatnenie žien v rodine, v práci a vo verejnej činnosti je zabezpečované osobitnou úpravou pracovných podmienok a osobitnou zdravotnou starostlivosťou pri tehotenstve a materstve, ďalej aj rozvojom zariadení a služieb umožňujúcich ženám využiť všetky schopnosti pre účasť na živote spoločnosti.

V súlade so záujmami pracujúceho ľudu je všetkým občanom zaručená sloboda prejavu vo všetkých oblastiach života spoločnosti, najmä tiež sloboda slova a tlače. Tieto slobody občania využívajú tak v záujme rozvoja svojej osobnosti a svojho tvorivého úsilia, ako aj na uplatňovanie svojej aktívnej účasti na správe štátu a na hospodárskej a kultúrnej výstavbe krajiny. Na ten istý cieľ sa zaručuje sloboda zhromažďovacia a sloboda pouličných sprievodov a manifestácií.

Tieto slobody sú zabezpečené tým, že sa pracujúcim a ich organizáciám dávajú k dispozícii vydavateľstvá a tlačové podniky, verejné budovy, sály, priestranstvá, ako aj rozhlas, televízia a iné prostriedky.

Občania a organizácie majú právo obracať sa na zákonodarné sbory a na ostatné štátne orgány s návrhmi, podnetmi a sťažnosťami; štátne orgány sú povinné ich zodpovedne a včas vybavovať.

Nedotknuteľnosť osoby je zaručená. Nikoho nemožno stíhať ako obvineného inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Nikoho nemožno vziať do väzby okrem prípadov zákonom ustanovených a na základe rozhodnutia súdu alebo prokurátora.

Tresty možno ukladať len na základe zákona.

Nedotknuteľnosť obydlia, listové tajomstvo a tajomstvo dopravovaných zpráv, ako aj sloboda pobytu sú zaručené.

Sloboda vyznania je zaručená. Každý môže vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, alebo byť bez vyznania, aj vykonávať náboženské úkony, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom.

Náboženská viera alebo presvedčenie nemôže byť dôvodom pre to, aby niekto odopieral plniť občiansku povinnosť, ktorá je mu uložená zákonom.

Česká a Slovenská Federatívna Republika poskytuje právo azylu cudzím štátnym príslušníkom prenasledovaným za bránenie záujmov pracujúceho ľudu, za účasť na národnooslobodzovacom boji, za vedeckú a umeleckú tvorbu alebo za činnosť na obranu mieru.

Občania sú povinní zachovávať ústavu i ostatné zákony a v každom svojom konaní dbať na záujmy socialistického štátu a spoločnosti pracujúcich.

Občania sú povinní chrániť a upevňovať socialistické vlastníctvo ako nedotknuteľný základ socialistického zriadenia a zdroj blahobytu pracujúceho ľudu, bohatstva a sily vlasti.

Občania sú povinní svedomite a statočne vykonávať verejné funkcie, do ktorých ich pracujúci ľud povolal, a považovať ich plnenie v prospech spoločnosti za vec svojej cti.

Vrcholnou povinnosťou a vecou cti každého občana je obrana vlasti a jej socialistického zriadenia.

Občania sú povinní vykonávať službu v ozbrojených silách podľa zákona.

Neoddeliteľnou súčasťou občianskych povinností je úcta k právam spoluobčanov, ako aj uvedomelé zachovávanie pravidiel socialistického spolužitia.

Vlastnícke právo a iné majetkové práva občanov, právnických osôb aj štátu sú chránené ústavou a zákonmi.

Štát poskytuje všetkým vlastníkom rovnocennú ochranu.

Dedenie je zaručené.

Vlastníctvo zaväzuje. Vlastnícke právo sa nesmie zneužívať na ujmu práv iných osôb alebo spoločnosti.

Vyvlastnenie alebo iné nútené obmedzenie vlastníckeho alebo iného majetkového práva je možné len vo verejnom záujme, a to zákonom alebo na základe zákona a za náhradu. Proti rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na súde.

Zákon Federálneho zhromaždenia upravuje podmienky prevodov majetku štátu do vlastníctva občanov alebo právnických osôb.

Zákon Federálneho zhromaždenia ustanoví, ktorý ďalší majetok nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb celej spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného blaha smie byť len vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb.

Zastupiteľské sbory a všetky ostatné orgány štátu sa vo svojej činnosti opierajú o tvorivú iniciatívu a priamu účasť pracujúcich a ich organizácií.

Národné výbory a ich poslanci zodpovedajú svojim voličom za svoju činnosť.

Poslanec národného výboru je povinný pracovať vo svojom volebnom obvode, byť v stálom styku so svojimi voličmi, radiť sa s nimi, dbať na ich podnety, skladať im účty zo svojej činnosti a podávať im zprávy o činnosti národného výboru.

Poslanec národného výboru je povinný zúčastňovať sa iniciatívne na práci národného výboru a pracovať v niektorej jeho komisii.

Znenie sľubu poslanca národného výboru ustanovia ústavné zákony národných rád.

plánovite riadia, organizujú a zabezpečujú výstavbu v oblasti hospodárskej, kultúrnej, zdravotnej a sociálnej vo svojich územných obvodoch; k ich prvoradým úlohám patrí starostlivosť o stále dokonalejšie uspokojovanie hmotných i kultúrnych potrieb pracujúcich; za tým účelom zriaďujú hospodárske organizácie a kultúrne, zdravotnícke a sociálne zariadenia a riadia ich činnosť;

zabezpečujú ochranu socialistického vlastníctva a všetkých vymožeností pracujúceho ľudu, socialistického poriadku v spoločnosti, dodržiavanie pravidiel socialistického spolužitia a upevňujú obranyschopnosť republiky;

zabezpečujú, aby sa zákony uvádzali do života, a dbajú o ich zachovávanie, zabezpečujú ochranu a uskutočňovanie práv a uplatnenie oprávnených záujmov pracujúcich a socialistických organizácií.

Národné výbory sa vo svojej činnosti riadia štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva. Zúčastňujú sa na jeho vypracovaní a uskutočňovaní. V súlade s ním a na jeho základe určujú plán rozvoja svojho územného obvodu.

Na zabezpečovanie úloh plánu disponujú s potrebnými materiálnymi a finančnými prostriedkami a využívajú ich ako zodpovední hospodári.

Základom finančného hospodárenia národných výborov je ich rozpočet, ktorý si zostavujú a ktorý je súčasťou štátneho rozpočtu.

Právomoc a zodpovednosť národných výborov jednotlivých stupňov sa určuje tak, aby národný výbor mohol za širokej účasti pracujúcich čo najúčinnejšie zabezpečovať hospodársky a kultúrny rozvoj i potreby občanov svojho obvodu.

Národné výbory spájajú vo svojej práci plnenie celoštátnych úloh so zabezpečovaním osobitných potrieb svojich obvodov a záujmov občanov.

Národné výbory sa spravujú zásadou, že záujmy všetkého ľudu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sú nadradené záujmom čiastkovým a miestnym, a celou svojou činnosťou vychovávajú občanov k uvedomelému a dobrovoľnému plneniu povinností k spoločnosti a štátu.

Národné výbory môžu na plnenie svojich úloh vydávať pre svoje obvody všeobecne záväzné nariadenia.

Národné výbory si vytvárajú radu, komisie a ďalšie orgány a riadia ich prácu.

Rada pod vedením národného výboru riadi a zjednocuje prácu ostatných orgánov národného výboru i jeho organizácií a zariadení. Národný výbor ju volí zo svojich členov na celé funkčné obdobie. Rada i jej členovia sú za svoju činnosť zodpovední národnému výboru. Národný výbor ju i jej členov môže kedykoľvek odvolať.

Komisie sú iniciatívnymi, kontrolnými a výkonnými orgánmi národného výboru pre jednotlivé odvetvia alebo úseky jeho činnosti. Sú na to vybavené potrebnou právomocou. Komisie, ktoré národný výbor volí zo svojich členov a z ďalších občanov, prehlbujú sústavnú účasť pracujúcich na činnosti národného výboru. Sú zodpovedné národnému výboru a jeho rade.

Národné výbory vyšších stupňov usmerňujú a riadia činnosť národných výborov nižších stupňov. Dbajú pritom plne na ich právomoc a zodpovednosť. Opierajú sa o ich iniciatívu a skúsenosti a plnia svoje úlohy v stálej súčinnosti s nimi.

Národné výbory sa vo svojej činnosti spravujú zákonmi a nariadeniami i uzneseniami vlády, ako aj uzneseniami a smernicami vyšších štátnych orgánov; uznesenia národného výboru nižšieho stupňa, ktoré im odporujú, môže národný výbor vyššieho stupňa alebo vláda zrušiť.

Národný front je politickým výrazom zväzku národov a národností, sociálnych vrstiev a záujmových skupín. Môžu sa v ňom združovať politické strany, spoločenské a záujmové organizácie.

Člen ktoréhokoľvek zastupiteľského sboru môže byť z rozhodnutia svojich voličov kedykoľvek odvolaný.

Celá výchova a všetko vyučovanie sú založené na vedeckom svetovom názore a na úzkom spojení školy so životom a prácou ľudu.

VYHLÁSENIE

I

Zmenila sa podstatne tvárnosť našej krajiny. Naše národné hospodárstvo sa rozvíja a silnie ako nikdy predtým. Výroba z roka na rok vzrastá a životná úroveň všetkých pracujúcich sa ustavične zvyšuje. Niet už u nás vykorisťovateľských tried, vykorisťovanie človeka človekom je navždy odstránené. Niet už hospodárskych kríz ani nezamestnanosti. Vzdelanie a kultúra sa stávajú všeobecným majetkom všetkých pracujúcich.

Obidva národy, ktoré vytvorili Československú republiku, Česi a Slováci, žijú v bratskej zhode. Spoločné budovanie socializmu umožnilo, aby Slovensko rýchle prekonalo svoju niekdajšiu zaostalosť a povznieslo sa na vysokú úroveň v priemysle i v pôdohospodárstve.

Československý štát, do ktorého sa zorganizoval pracujúci ľud na čele s robotníckou triedou, stal sa ľudovou organizáciou v najvlastnejšom slova zmysle - socialistickým štátom. V našej krajine boli už vyriešené všetky základné úlohy prechodu od kapitalistickej spoločnosti k spoločnosti socialistickej. Oslobodená ľudská práca stala sa základným činiteľom v celej našej spoločnosti. Je teraz nielen povinnosťou, ale aj vecou cti každého občana. Uskutočňuje sa už zásada socializmu:

„Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho práce!“

Ľudová demokracia ako cesta k socializmu sa úplne osvedčila: doviedla nás k jeho víťazstvu.

III

Všetko naše usilovanie smeruje teraz k tomu, aby sme vytvárali materiálne a duchovné predpoklady na prechod našej spoločnosti ku komunizmu.

Rozvíjajúc socialistickú štátnosť, budeme ďalej zdokonaľovať našu socialistickú demokraciu, rozširovať účasť pracujúcich na správe štátu a na riadení hospodárstva, upevňovať politickú a morálnu jednotu našej spoločnosti, zabezpečovať obranu krajiny, strážiť revolučné vymoženosti ľudu a vytvárať podmienky pre rozvoj všetkých jeho tvorivých schopností.

V ďalšom vývoji, keď sa práca stane prvou životnou potrebou, chceme dosiahnuť taký rozmach výrobných síl a také rozmnoženie bohatstva spoločnosti, aby bolo možné vyhovieť všetkým rastúcim potrebám spoločnosti i všestranného rozvoja každého jej člena. Potom bude možné prejsť k uskutočňovaniu najvyššej zásady rozdeľovania - zásady komunizmu:

„Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb!“

Aby sme utvrdili všetky doterajšie výsledky bojov a práce nášho ľudu a aby sme zároveň ukázali nezlomnú vôľu dospieť k cieľom ešte vyšším, uzákoňujeme dnes túto socialistickú ústavu našej republiky.

My pracujúci ľud Československa vyhlasujeme slávnostne:

Spoločenské zriadenie, za ktoré bojovali celé generácie našich robotníkov i ostatných pracujúcich a ktoré mali od víťazstva Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie pred očami ako vzor, stalo sa pod vedením Komunistickej strany Československa skutočnosťou aj u nás.

Socializmus v našej vlasti zvíťazil!

Vstúpili sme do nového obdobia našich dejín a sme odhodlaní ísť ďalej k novým, ešte vyšším cieľom. Dovršujúc socialistickú výstavbu, prechádzame k budovaniu vyspelej socialistickej spoločnosti a zhromažďujeme sily na prechod ku komunizmu. Po tejto ceste pôjdeme ďalej ruka v ruke s našim veľkým spojencom, bratským Sväzom sovietskych socialistických republík, a so všetkými ostatnými priateľskými krajinami svetovej socialistickej sústavy, pevným článkom ktorej je naša republika.

Chceme žiť v mieri a priateľstve so všetkými národmi sveta a prispievať k mierovému spolužitiu a k dobrým vzťahom medzi štátmi s rôznym spoločenským zriadením. Dôslednou mierovou politikou a všestranným rozvojom svojej krajiny budeme napomáhať tomu, aby sa všetky národy presvedčili o prednostiach socializmu, ktorý jediný vedie k blahu všetkého ľudstva.

II

Pred pätnástimi rokmi, v roku 1945, sa náš pracujúci ľud, oslobodený hrdinskou Sovietskou armádou z pút fašistickej okupácie, po skúsenostiach s buržoáznou republikou rozhodol budovať svoj oslobodený štát ako ľudovú demokraciu, ktorej poslaním bolo zabezpečiť mu pokojný vývoj k socializmu. Na čelo republiky stala si Komunistická strana Československa, osvedčený predvoj robotníckej triedy, zocelený v boji v dobe buržoáznej republiky a za okupácie. Posledný široko založený pokus medzinárodnej a vnútornej reakcie o zvrat tohto vývoja bol odrazený rozhodným vystúpením pracujúceho ľudu vo februári 1948.

Náš pracujúci ľud sa tak najprv zbavil pút cudzieho panstva a potom aj kapitalistického vykorisťovania a stal sa hospodárom svojej krajiny. Za týchto pätnásť rokov dokázal dosiahnuť svojou prácou a svojím cieľavedomým úsilím vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti také úspechy, aké boli za kapitalizmu nemysliteľné. Prednosti socialistického zriadenia sa prejavili aj u nás celkom jasne a presvedčivo.

Dobrovoľným združením pracujúcich roľníkov pre spoločnú socialistickú poľnohospodársku výrobu sú jednotné roľnícke družstvá. Štát všestranne podporuje ich rozvoj a účinne pomáha družstevnému roľníctvu rozvíjať socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu na základe pokrokovej vedy a techniky. V súlade so záujmom spoločnosti štát podporuje aj rozvoj iných ľudových družstiev.

Všetka hospodárska činnosť štátnych aj iných socialistických hospodárskych organizácií sa rozvíja vo vzájomnom súlade a je riadená podľa zásad demokratického centralizmu. Pritom sa na všetkých stupňoch riadenia v najširšej miere sústavne uplatňuje účasť a tvorivá iniciatíva pracujúcich a ich spoločenských organizácií, najmä Revolučného odborového hnutia.

Štátny znak Československej socialistickej republiky tvorí červený štít tvaru husitskej pavézy s päťramennou hviezdou v hornej časti, na ktorom je biely dvojchvostý lev majúci na hrudi červený štítok s modrou siluetou Kriváňa a vatrou zlatej farby. Kresba znaku je zlatá.

Štátna vlajka Československej socialistickej republiky sa skladá z dolného poľa červeného a horného bieleho, medzi ktoré je vsunutý modrý klin od žrde k stredu vlajky.

Podrobnosti o štátnom znaku a o štátnej vlajke i spôsob ich používania ustanovuje zákon.

Všetky hospodárske organizácie sú povinné v súlade s dlhodobými plánmi rozvoja národného hospodárstva sústavne vytvárať materiálno-technické i organizačné predpoklady svojej činnosti tak, aby mohli svoje plánované úlohy plniť.

Uskutočňovať tieto ciele umožňuje súdružská spolupráca Československej socialistickej republiky so Sväzom sovietskych socialistických republík a s ostatnými krajinami svetovej socialistickej sústavy. Túto spoluprácu, ktorá je založená na vzájomnej súdružskej pomoci a na medzinárodnej socialistickej deľbe práce, Československá socialistická republika sústavne rozvíja a upevňuje.

Národným majetkom sú najmä: nerastné bohatstvo a základné zdroje energie; základný lesný fond, vodné toky a prírodné liečivé zdroje; prostriedky priemyselnej výroby, hromadnej dopravy a spojov; peňažné a poisťovacie ústavy; rozhlas, televízia a film, ďalej aj najdôležitejšie spoločenské zariadenia, ako zariadenia zdravotnícke, školy a vedecké ústavy.

Pôda združená na spoločné družstevné hospodárenie je v spoločenskom užívaní jednotných roľníckych družstiev.

Vedúcou silou v spoločnosti i v štáte je predvoj robotníckej triedy, Komunistická strana Československa, dobrovoľný bojový zväzok najaktívnejších a najuvedomelejších občanov z radov robotníkov, roľníkov a inteligencie.

Československá socialistická republika je jednotný štát dvoch rovnoprávnych bratských národov, Čechov a Slovákov.

Územie Československej socialistickej republiky tvorí jednotný a nedeliteľný celok.

Štátne hranice môžu byť zmenené len ústavným zákonom.

Územná organizácia Československej socialistickej republiky je usporiadaná so zreteľom na hospodárske, politické, sociálne a kultúrne potreby celej spoločnosti tak, aby všestranne napomáhala jej ďalší rozvoj a zabezpečovala čo najširšiu účasť pracujúcich na správe štátu a na riadení hospodárskej a kultúrnej výstavby.

Štátne občianstvo sa nadobúda a stráca za podmienok, ktoré ustanovuje zákon.

Hlavným mestom Československej socialistickej republiky je Praha.

Ústava sa môže meniť iba ústavným zákonom.

Zákony ani iné právne predpisy nesmú odporovať ústave. Výklad a používanie všetkých právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou.

Celé národné hospodárstvo sa riadi štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva, ktorý sa vypracúva a uskutočňuje za najširšej aktívnej účasti pracujúceho ľudu.

Plán rozvoja národného hospodárstva a kultúry, ktorý sa vypracúva spravidla na obdobie piatich rokov, vyhlasuje sa zákonom a je v tomto období záväzným základom plánovania jednotlivých štátnych orgánov a hospodárskych organizácií.

V súlade so štátnym plánom rozvoja národného hospodárstva sa každoročne vypracúva štátny rozpočet, ktorý sa vyhlasuje zákonom.

Občanom maďarskej, ukrajinskej a poľskej národnosti zabezpečuje štát všetky možnosti a prostriedky na vzdelanie v materinskom jazyku a na kultúrny rozvoj.

Národné zhromaždenie je najvyšším orgánom štátnej moci Československej socialistickej republiky. Je jediným celoštátnym zákonodarným sborom.

Národné zhromaždenie má 300 poslancov, ktorí sú ľudom volení, ľudu zodpovední a môžu byť ľudom odvolaní.

Národné zhromaždenie sa volí na obdobie štyroch rokov.

Podmienky výkonu volebného práva do Národného zhromaždenia i spôsob vykonávania volieb a odvolávania poslancov ustanovuje zákon.

Na čele štátu je prezident republiky, volený Národným zhromaždením ako predstaviteľ štátnej moci.

Prezident republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedný Národnému zhromaždeniu.

Prezident republiky:

zastupuje štát navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv a dohôd, ku ktorým netreba súhlas Národného zhromaždenia, môže prezident republiky preniesť na vládu alebo s jej súhlasom na jej jednotlivých členov;

má právo udeľovať amnestiu, odpúšťať a zmierňovať tresty uložené trestnými súdmi a nariaďovať, aby sa trestné súdne konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo;

je najvyšším veliteľom ozbrojených síl;

vyhlasuje na návrh vlády vojnový stav a na základe rozhodnutia Národného zhromaždenia vypovedá vojnu, ak je Československo napadnuté alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

prijíma a poveruje vyslancov;

zvoláva zasadanie Národného zhromaždenia a vyhlasuje jeho zasadanie za skončené;

podpisuje zákony Národného zhromaždenia a zákonné opatrenia jeho predsedníctva;

má právo podávať Národnému zhromaždeniu zprávy o stave republiky a o závažných politických otázkach, predkladať mu návrhy potrebných opatrení a byť prítomný na schôdzkach Národného zhromaždenia;

vymenúva a odvoláva predsedu i ostatných členov vlády a poveruje ich riadením ministerstiev a ostatných ústredných orgánov;

má právo byť prítomný na schôdzkach vlády a predsedať im, vyžadovať si od vlády a od jej jednotlivých členov zprávy a prerokúvať s vládou alebo s jej členmi otázky, ktoré treba riešiť;

vymenúva vyšších štátnych funkcionárov v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon; vymenúva a povyšuje generálov;

prepožičiava vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán;

Prezidentovi republiky prislúcha vykonávať i právomoci, ktoré nie sú výslovne v ústave uvedené, ak tak ustanovuje zákon.

Za prezidenta republiky môže byť zvolený každý občan voliteľný za poslanca Národného zhromaždenia. Zvolený je ten, pre koho sa vyslovia najmenej tri pätiny všetkých poslancov Národného zhromaždenia.

Prezident republiky sa volí na obdobie piatich rokov. Ujíma sa výkonu svojej funkcie zložením sľubu.

Prezident republiky nemôže byť zároveň poslancom Národného zhromaždenia, Slovenskej národnej rady alebo národného výboru, alebo členom vlády.

Ak bude za prezidenta republiky zvolený poslanec alebo člen vlády, prestane odo dňa svojho zvolenia vykonávať doterajšiu funkciu. Dňom zloženia sľubu zaniká jeho mandát alebo členstvo vo vláde.

Prezident republiky skladá pred Národným zhromaždením tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Československej socialistickej republiky a veci socializmu. Svoje povinnosti budem konať podľa vôle ľudu a v záujme ľudu, budem dbať o blaho republiky a zachovávať ústavu a ostatné zákony socialistického štátu.“

Ak sa uvoľní úrad prezidenta republiky a nový prezident ešte nie je zvolený a nezložil sľub, tak isto, keď prezident republiky nemôže zo závažných dôvodov svoj úrad vykonávať, prislúcha výkon jeho funkcií vláde. Vláda môže v takom prípade poveriť svojho predsedu výkonom niektorých právomocí prezidenta republiky; na predsedu vlády prechádza v tom čase najvyššie velenie nad ozbrojenými silami.

Vláda je najvyšším výkonným orgánom štátnej moci Československej socialistickej republiky.

Vláda a jej členovia sú za výkon svojej funkcie zodpovední Národnému zhromaždeniu.

Vláda sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.

zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy;

riadi a kontroluje prácu národných výborov;

pripravuje dlhodobé plány rozvoja národného hospodárstva a štátny rozpočet a zabezpečuje a kontroluje ich plnenie; na uskutočňovanie dlhodobých plánov rozvoja národného hospodárstva určuje ročné plány a predkladá zprávy o ich plnení Národnému zhromaždeniu;

zabezpečuje plnenie zákonov a dodržiavanie štátnej disciplíny, ochranu práv občanov a záujmov štátu;

vydáva uznesenia a nariadenia na základe zákonov a na ich vykonávanie; sleduje a zabezpečuje ich plnenie;

má právo predkladať návrhy zákonov Národnému zhromaždeniu a návrhy zákonných opatrení jeho predsedníctvu;

vymenúva štátnych funkcionárov a vedúcich hospodárskych organizácií, keď to ustanovuje zákon, a podáva návrh na vymenovanie funkcionárov, ktorých vymenúva prezident republiky.

Vláda organizuje a zabezpečuje plnenie úloh socialistického štátu v oblasti hospodárskej a kultúrnej výstavby a zvyšovania životnej úrovne pracujúcich, i v oblasti upevňovania bezpečnosti krajiny a rozvíjania mierovej zahraničnej politiky.

Na tento cieľ najmä

Členovia vlády skladajú do rúk prezidenta republiky tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej socialistickej republike a veci socializmu. Svoje povinnosti budem plniť podľa vôle ľudu a v záujme ľudu. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať pre to, aby sa uvádzali do života.“

Národné zhromaždenie môže svojím uznesením navrhnúť prezidentovi republiky, aby odvolal vládu alebo ktoréhokoľvek jej člena. V takom prípade prezident republiky vládu alebo jej člena odvolá.

Vláda a jej členovia plnia úlohy v úzkej súčinnosti a spolupráci s Národným zhromaždením a jeho orgánmi.

Po svojom vymenovaní prezidentom republiky vláda je povinná predstúpiť pred Národné zhromaždenie s programovým vyhlásením a požiadať ho, aby s ním vyslovilo súhlas.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy môžu na základe zákonov a vládnych nariadení a na ich vykonanie vydávať všeobecné záväzné právne predpisy.

Slovenská národná rada je národným orgánom štátnej moci a správy na Slovensku.

Slovenskú národnú radu tvoria poslanci Slovenskej národnej rady, ktorí sú volení ľudom na Slovensku, sú ľudu zodpovední a môžu byť ľudom odvolaní.

Slovenská národná rada sa volí na obdobie štyroch rokov.

Počet poslancov Slovenskej národnej rady, podmienky výkonu volebného práva do Slovenskej národnej rady i spôsob vykonávania volieb a odvolávania poslancov ustanovuje zákon Slovenskej národnej rady.

Sídlom Slovenskej národnej rady je Bratislava.