Zákon o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách

Slobodnému, ovdovenému alebo rozvedenému (rozlúčenému) vojakovi z povolania a príslušníkovi bezpečnostného zboru, ktorý neplní voči nikomu vyživovaciu povinnosť, náleží po uplynutí jedného mesiaca neschopnosti na službu za dni, keď je v ústavnom ošetrovaní alebo keď je mu poskytované kúpeľné liečenie mimo riadnej dovolenky, len polovica nemocenského, prípadne služobného príjmu ( [§ 15 ods. 2] ), určeného podľa predchádzajúcich ustanovení.

Nárok na služobný príjem v nemoci a nemocenské nemá, kto si privodil neschopnosť na službu

v úmysle vyhnúť sa výkonu služby, alebo

zavinenou účasťou v ruvačke, alebo

ako bezprostredný následok svojej opilosti, alebo

pri spáchaní úmyselného trestného činu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica presahuje jeden rok.

Rodinným príslušníkom vojaka z povolania alebo príslušníka bezpečnostného zboru možno v týchto prípadoch vyplácať podporu až do výšky troch štvrtín nemocenského; vojakovi z povolania alebo príslušníkovi bezpečnostného zboru, ktorí nemajú rodinných príslušníkov, možno v prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku pod písm. b), c) a d) vyplácať podporu až do výšky polovice nemocenského.

Ministri národnej obrany a vnútra upravia po vzájomnej dohode náležitosti vojakov, ktorí nie sú vojakmi z povolania, a žiakov vojenských škôl pri ich neschopnosti na službu a určia spôsob ich zabezpečenia, ak v ochrannej lehote trvá alebo vznikne dočasná neschopnosť na prácu pre nemoc, alebo úraz a ak nie sú zabezpečení podľa iných predpisov.

Osobám , ktorým bola spôsobená ujma na zdraví v súvislosti s činnosťou ozbrojených síl alebo bezpečnostných zborov, možno poskytnúť výnimočne nemocenské, ak nie sú poistené alebo zabezpečené podľa iných predpisov. Podrobnosti určia ministri národnej obrany a vnútra.

Vojačke z povolania a príslušníčke bezpečnostného zboru, ktoré v posledných dvoch rokoch pred pôrodom konali službu v ozbrojených silách alebo v bezpečnostnom zbore alebo boli poistené podľa predpisov o nemocenskom poistení zamestnancov alebo členov výrobných družstiev celkom aspoň 270 dní, náleží v tehotnosti alebo materstve namiesto služobného príjmu alebo nemocenského peňažná pomoc v materstve.

Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje po čas 18 týždňov, z toho 4 týždne pred pôrodom a 14 týždňov po pôrode (ďalej len „materská dovolenka"). Ak vyčerpá účastnica uvedená v predchádzajúcom odseku z materskej dovolenky pred pôrodom viacej než 4 týždne, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve bez prerušenia až do uplynutia 18 týždňov od začiatku materskej dovolenky. Ak vyčerpá účastnica z materskej dovolenky pred pôrodom menej než 4 týždne preto, že pôrod nastal prv, než lekár určil, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve taktiež bez prerušenia až do uplynutia 18 týždňov od začiatku materskej dovolenky. Ak však vyčerpá účastnica z materskej dovolenky pred pôrodom menej než 4 týždne z iných dôvodov, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve odo dňa pôrodu len po čas 14 týždňov.

Peňažná pomoc v materstve sa určuje z priemernej sumy pripadajúcej na kalendárny deň z čistého služobného príjmu za posledné tri kalendárne mesiace, alebo ak je to pre účastníčku výhodnejšie, za posledných 6 kalendárnych mesiacov predo dňom, keď prestala vykonávať službu pre tehotnosť alebo materstvo, najviac však zo sumy 100 Kčs.

Peňažná pomoc v materstve náleží za kalendárne dni.

Výška peňažnej pomoci v materstve je:

pri dĺžke činnej služby v ozbrojených silách alebo bezpečnostných zboroch: z čistého denného príjmu podľa odseku 1: do 2 rokov 75 % nad 2 roky do 5 rokov 80 % nad 5 rokov 90 %.

Ustanovenie [§ 17 ods. 2] platí obdobne.

Peňažnú pomoc v materstve vojačkám, ktoré nie sú vojačkami z povolania, a žiačkam vojenských škôl upravia po vzájomnej dohode ministri národnej obrany a vnútra.

Ak porodí účastníčka alebo rodinná príslušníčka účastníka, náleží jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 650 Kčs. Podpora náleží manželke alebo družke účastníka tiež vtedy, ak pôrod nastal v čase 300 dní od úmrtia účastníka.

Ak zomrie vojak, vypraví útvar svojím nákladom jednoduchý pohreb v mieste posádky. Ak si neprajú pozostalí, aby pohreb vypravil útvar, náleží tomu z nich, kto pohreb vypravil, pohrebné v sume 1 000 Kčs. Pozostalými sú manžel (manželka), druh (družka), deti, rodičia, starý otec a stará matka, súrodenci, svokor, svokra, tesť, testiná, zať a nevesta.

Ak zomrie iný účastník, náleží jeho pozostalý , ktorí vypravili pohreb, pohrebné v sume 1000 Kčs.

Ak pohreb vypravil niekto iný než pozostalí, náleží mu pohrebné až do výšky preukázaných výdavkov, najviacej však v sume 1 000 Kčs. Pohrebné mu však nenáleží, ak bol pohreb vypravený na základe záväzku vyplývajúceho zo zmluvy alebo na základe úradnej povinnosti.

Ak zomrel mimo doby brannej pohotovosti štátu vojak alebo príslušník bezpečnostného zboru v mieste, v ktorom zotrvával zo služobných dôvodov a ktoré nie je jeho trvalým bydliskom, poskytne kompetentný útvar na prianie pozostalých okrem pohrebného úhradu nutných výdavkov za jednoduchú rakev s kovovou vložkou a úhradu poplatkov a prepravného za prevoz do miesta pohrebu pohrebným autom, pri veľkej vzdialenosti železnicou.

Ak nezariaďujú pozostalí prevoz pozostatkov v prípadoch uvedených v odseku 4, môže útvar poskytnúť úhradu cestovného z miesta pobytu do miesta pohrebu manželke (manželovi), družke (druhovi), deťom, rodičom a súrodencom zomrelého.

Ak účastník vypravil pohreb svojmu rodinnému príslušníkovi a nemá nárok na pohrebné podľa iných predpisov o nemocenskom poistení (zabezpečení), náleží mu pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do dvoch rokov pohrebné vo výške 200 Kčs, pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do 10 rokov pohrebné vo výške 500 Kčs a pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku nad 10 rokov pohrebné vo výške 800 Kčs.