(1) Zdravé bývanie je jednou zo životných podmienok každého jednotlivca a tým i základnou zložkou životnej úrovne obyvateľstva miest i vidieka. Štát sa stará o zvyšovanie úrovne obyvateľov i na tomto úseku a stará sa, aby sa s bytmi správne hospodárilo.
(2) Úlohy s tým spojené zabezpečujú predovšetkým miestne národné výbory, ktoré majú najlepšiu možnosť hospodáriť s bytmi na základe posúdenia miestnych podmienok a so znalosťou pomerov každého jednotlivého občana, s prihliadnutím na rozvoj národného hospodárstva. Pri plnení týchto úloh vytvárajú národné výbory podmienky, aby sa na vykonávaní bytovej politiky podieľali v čo najväčšom počte pracujúci a spoločenské organizácie, najmä Revolučné odborové hnutie, a aby sa pritom plne uplatnila iniciatíva a aktivita občanov.
(1) Vlastníci domov a užívatelia bytov sú povinní hlásiť výkonnému orgánu národného výboru skutočnosti, ktoré potrebuje na to, aby mohol hospodáriť s bytmi podľa tohto zákona; sú tiež povinní podať výkonnému orgánu národného výboru potrebné vysvetlenia.
(2) Skutočnosti, ktoré sa týkajú vojenských bytov, hlásia sa tiež náčelníkovi posádky (ďalej len „náčelník“).
Výkonné orgány miestnych národných výborov prideľujú byty osobám, ktoré sa o ne uchádzajú, ako i náhradné byty osobám, ktoré sú povinné vypratať byt na rozkaz na vypratanie ( [§ 42 ods. 1] ) alebo preto, že proti nim má vlastník domu exekučný titul na vypratanie bytu.
(1) Výkonný orgán miestneho národného výboru prideľuje byty v svojom obvode.
(2) Náhradné byty prideľuje výkonný orgán miestneho národného výboru, v obvode ktorého je byt, ktorý má byť vyprataný. Ak je náhradný byt v inej obci, prideľuje ho výkonný orgán miestneho národného výboru, v obvode ktorého je byt, ktorý má byť vyprataný, po dohode s výkonným orgánom miestneho národného výboru, v obvode ktorého je byt náhradný.
(1) Miestny národný výbor prideľuje byty uchádzačom zapísaným do poradníka, a to podľa poradia uchádzačov, prihliadajúc však zároveň na to, aby bol byt počtom i rozmerami miestností vzhľadom na počet príslušníkov uchádzačovej domácnosti i vzhľadom na miestne pomery primeraný uchádzačovej bytovej potrebe.
(2) Osobe, ktorá nie je zapísaná do poradníka, možno prideliť náhradný byt,
1. ak má svoj doterajší byt vypratať na rozkaz na vypratanie ( [§ 42 ods. 1] ) alebo na rozkaz stavebného úradu;
2. ak bola o svoj byt pripravená živelnou pohromou.
(3) Osobe, ktorá nie je zapísaná do poradovníka, možno prideliť byt,
1. ak ide pri prvom pridelení o uchádzača,
a) pre ktorého organizácia, v ktorej pracuje, v dohode so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia vykonala také stavebné úpravy, ktorými sa získa byt z priestorov slúžiacich na iné účely než na bývanie alebo nespôsobilých na bývanie;
b) ktorému dal miestny národný výbor súhlas, aby vlastným nákladom vykonal takú stavebnú úpravu, ktorou sa získal byt z priestorov slúžiacich na iné účely než na bývanie alebo nespôsobilých na bývanie;
2. ak ide o osobu, ktorej treba prideliť byt v štátnom záujme;
3. ak ide o osobu, ktorá dobrovoľne uvoľní svoj byt. V tomto prípade možno však prideliť byt najviac rovnakej hodnoty a vybavenia, ale s menším úhrnom podlahovej plochy obytných miestností.
(1) Podnikové byty, byty Ministerstva vnútra a družstevné byty prideľuje výkonný orgán miestneho národného výboru na návrh organizácie, krajskej správy alebo družstva.
(2) Výkonný orgán miestneho národného výboru byt pridelí, ak mu organizácia, krajská správa alebo družstvo najneskoršie do 30 dní po vzniku ohlasovacej povinnosti ( [§ 2 ods. 1] ) navrhne uchádzača, ktorému možno za podmienok [§ 18] byt prideliť.
(3) Ak nenavrhne organizácia, krajská správa alebo družstvo takého uchádzača do určenej lehoty, môže výkonný orgán miestneho národného výboru prideliť byt uchádzačovi zapísanému do miestneho poradníka, a to predovšetkým zamestnancovi organizácie, príslušníkovi Ministerstva vnútra alebo členovi družstva.
(1) Vlastník domu môže sa proti rozhodnutiu výkonného orgánu miestneho národného výboru o pridelení bytu odvolať len vtedy, ak sa týka rozhodnutie podnikového bytu, bytu Ministerstva vnútra alebo družstevného bytu.
(2) Osoba, ktorej bol byt pridelený, môže sa proti takému rozhodnutiu odvolať len vtedy, ak ide o pridelenie náhradného bytu.
(1) Rozhodnutím výkonného orgánu miestneho národného výboru o pridelení bytu vzniká medzi osobou, ktorej bol byt pridelený, a vlastníkom domu nájomný pomer.
(2) Nájomný pomer vzniká dňom, keď sa rozhodnutie výkonného orgánu miestneho národného výboru o pridelení bytu stalo vykonateľným, ak je byt v tom čase už vyprataný, inak dňom jeho vypratania.
(3) Ak ide o iný byt než náhradný, nájomný pomer nevznikne, ak uchádzač, ktorému bol byt pridelený, ohlási výkonnému orgánu miestneho národného výboru do 3 dní po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie o pridelení bytu, že byt neprijíma.
Ak nedôjde medzi nájomníkom, ktorému sa pridelil byt, a vlastníkom domu k dohode o nájomnom a vedľajších platbách spojených s užívaním bytu, rozhodne o nich miestny národný výbor.
Ak sa nájomník do 15 dní po vzniku nájomného pomeru bez vážnych dôvodov nenasťahuje do prideleného bytu ani do tej istej lehoty nezačne s jeho úpravou, vyhlási výkonný orgán miestneho národného výboru nájomný pomer za zrušený a pridelí byt inému uchádzačovi ( [§§ 18 a 19] ).
(1) Miestne národné výbory vedú zoznamy všetkých novovystavaných, zriadených a uvoľnených bytov, ktoré sú oprávnené prideľovať. Súčasne s pridelením bytu vyznačia v zozname osobu, ktorej bol byt pridelený, dátum a dôvod pridelenia. Byty podnikové a byty pridelené pracovníkom nevyhnutných služieb vedú v zozname oddelene.
(2) Organizácie a družstvá vedú zoznamy voľných a pridelených podnikových bytov ( [§ 77 ods. 1] ) a družstevných bytov ( [§ 6 ods. 1 a 2] ).
(3) O zoznamoch voľných a pridelených bytov platí obdobne ustanovenie [§ 15] .
(1) Výkonný orgán miestneho národného výboru je povinný prideliť byt, pri ktorom mu prislúcha prideľovacie právo, do 15 dní.
(2) Táto lehota sa počíta
1. pri byte, ktorý je jeho užívateľ povinný vypratať na rozkaz na vypratanie ( [§ 42 ods. 1] ) alebo pri ktorom bol vyhlásený nájomný pomer za zrušený ( [§ 23] ), odo dňa, keď sa rozkaz na vypratanie alebo rozhodnutie o zrušení nájomného pomeru stali vykonateľnými;
2. pri byte, pri ktorom sa vykonávajú stavebné zmeny alebo úpravy podľa rozkazu stavebného úradu alebo s jeho súhlasom, od povolenia na užívanie.
3. pri podnikových bytoch, bytoch Ministerstva vnútra a družstevných bytoch odo dňa, keď organizácia, krajská správa alebo družstvo navrhli výkonnému orgánu miestneho národného výboru uchádzača, ktorému možno za podmienok [§ 18] prideliť byt, alebo ak ide o pridelenie bytu uchádzačovi podľa [§ 19 ods. 3] , od uplynutia 30-dennej lehoty určenej v [§ 19 ods. 2] , prípadne odo dňa, keď sa stalo vykonateľným rozhodnutie výkonného orgánu miestneho národného výboru, ak tento orgán nevyhovel návrhu organizácie, krajskej správy alebo družstva;
4. pri ostatných bytoch od ich ohlásenia.
(3) Ak pridelil výkonný orgán miestneho národného výboru byt v určenej lehote a ak mu ohlásil uchádzač včas, ktorému bol byt pridelený, že byt neprijíma, plynie pre pridelenie bytu nová 15-denná lehota od tohto ohlásenia.
Ak nesplní výkonný orgán miestneho národného výboru túto povinnosť, zodpovedá štát (miestny národný výbor) vlastníkovi domu za škodu, ktorá mu z toho vznikla, že byt zostal po vyprataní neprenajatý.
Vojenské byty prideľuje náčelník so súhlasom výkonného orgánu miestneho národného výboru. Výkonný orgán miestneho národného výboru neodoprie súhlas, ak sa prideľuje byt za podmienok [§ 18] .
(1) Proti rozhodnutiu náčelníka o pridelení vojenského bytu nemôže sa vlastník domu odvolať. Inak platia o právnych dôsledkoch pridelenia vojenských bytov primerane ustanovenia [§ 20 ods. 2] a [§§ 21 a 22] .
(2) Taktiež ustanovenia [§§ 23] , [25 a 26] sa primerane vzťahujú aj na vojenské byty.
Náčelníci vedú zoznamy vojenských bytov, ktoré pridelili. O týchto zoznamoch platí obdobne ustanovenie [§ 15 ods. 3] .
(1) Vymeniť byty je dovolené iba s privolením výkonného orgánu miestneho národného výboru.
(2) Predmetom výmeny v zmysle tohto ustanovenia môže byť tiež prenajatá časť bytu vlastníka rodinného domčeka.
(3) Výkonný orgán miestneho národného výboru dá privolenie na výmenu, ak sa dosiahne účelnejšie využitie bytového priestoru.
Privolenie miestneho národného výboru sa nevyžaduje na výmeny bytov stavebných bytových družstiev ( [§ 6 ods. 3] ) a podnikových bytov vystavaných v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a iných zdrojov, ktoré možno podľa platných predpisov na tento účel použiť, bytov v domoch jednotných roľníckych družstiev, vojenských bytov a bytov Ministerstva vnútra. Privolenie na výmenu je však potrebné, ak je takým bytom iba jeden z bytov, ktoré sa majú vymeniť.
Súhlas vlastníka domu je potrebný na výmeny bytov stavebných bytových družstiev, bytov vystavaných v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a z iných zdrojov, ktoré možno na tento účel použiť, bytov v domoch jednotných roľníckych družstiev, podnikových bytov a družstevných bytov, ako aj na výmenu prenajatej časti bytu vlastníka rodinného domčeka ( [§ 32 ods. 2] ).
(1) Užívateľ bytu môže dať svoj byt celkom alebo sčasti do podnájmu alebo do obdobného užívania (ďalej len „podnájom“) iba s privolením výkonného orgánu miestneho národného výboru. Podnájom v tomto zmysle však nie je, ak prijme užívateľ do bytu príslušníkov svojej rodiny alebo svojho zaťa (nevestu).
(2) Výkonný orgán miestneho národného výboru nemôže odoprieť privolenie k podnájmu
1. ak dáva zamestnanec organizácie, ktorý bol služobne vyslaný do cudziny, do podnájmu celý byt inému zamestnancovi tej istej organizácie a ak sa zaviaže organizácia podnájomníkovi, že ho po zrušení podnájomnej zmluvy zapíše do poradníka zamestnancov organizácie alebo ak dáva do podnájmu celý byt osoba, ktorá odišla na brigádu alebo dojednala v inej obci pracovnú zmluvu s časovo obmedzeným záväzkom;
2. ak dáva užívateľ časť svojho bytu do podnájmu uchádzačovi zapísanému do poradníka ( [§§ 9] a [11] ).
(3) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na vojenské byty.
K podnájmu vojenských bytov alebo ich časti je potrebné privolenie náčelníka.
(1) Užívateľovi bytu, ktorý ho má vypratať na rozkaz na vypratanie, a osobám, ktoré bývajú v takomto byte okrem užívateľa a príslušníkov jeho domácnosti, ako aj iným osobám, ktoré sú povinné na rozkaz výkonného orgánu miestneho národného výboru sa z bytu vysťahovať, musí byť pridelený náhradný byt.
(2) Náhradný byt musí byť pridelený zároveň s vydaním rozkazu na vypratanie alebo rozkazu na vysťahovanie.
Namiesto náhradného bytu možno poskytnúť náhradné ubytovanie
Výkonný orgán miestneho národného výboru nie je povinný prideliť náhradný byt ani poskytnúť náhradné ubytovanie
(1) Náhradný byt musí byť zdravotne nezávadný, ako aj inak spôsobilý na obvyklé užívanie a zdravotne vhodný a musí počtom i rozmerami obytných miestností byť vzhľadom na počet príslušníkov domácnosti budúceho užívateľa primeraný jeho bytovej potrebe.
(2) Osobám, ktoré bývajú v menších než primeraných bytoch a ktoré sú povinné vypratať zamestnanecký alebo domovnícky byt preto, že bez vážnych dôvodov prestali vykonávať svoje zamestnanie, s ktorým je spojené užívanie bytu, možno prideliť náhradný byt o rovnakom úhrne podlahovej plochy, ako je byt, ktorý má byť vyprataný. Obdobne možno postupovať proti osobám, ktoré sú povinné vypratať byt pre neplatenie nájomného.
(3) Náhradný byt sa prideľuje v tej istej obci; v inej obci možno ho prideliť len v prípadoch uvedených v [§§ 49] a [58] .
(4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia i o náhradných bytoch pri súdnej exekúcii vyprataním bytu ( [§ 556 O.s.p.] ).
Kde sa v tomto zákone hovorí o náhradnom byte, rozumie sa tým, pokiaľ nie je ustanovené inak alebo z povahy veci nevyplýva niečo iné, tiež náhradné ubytovanie.
(1) Ustanovenia [§§ 60 a 61] platia aj vtedy, ak rozkaz na vypratanie, ktorý vydal výkonný orgán miestneho národného výboru z niektorého z dôvodov uvedených v týchto ustanoveniach, má sa vykonať súdnou exekúciou.
(2) Vysťahovaným osobám, ktorým výkonný orgán miestneho národného výboru nie je povinný prideliť náhradný byt ani poskytnúť náhradné ubytovanie ( [§ 61] ), musí byť i pri súdnej exekúcii prechodne poskytnuté prístrešie, než si budú môcť zadovážiť riadne ubytovanie.
(1) Výkonný orgán miestneho národného výboru nahradí užívateľovi bytu, ktorý je povinný ho vypratať na rozkaz na vypratanie z dôvodu všeobecného záujmu ( [§ 56] ), sťahovacie výdavky. Úhrada týchto výdavkov ide na vrub organizácie, v prospech ktorej sa byt vypratáva.
(2) Iným užívateľom, ktorí sú povinní vypratať byt na rozkaz na vypratanie, môže miestny národný výbor nahradiť sťahovacie výdavky celkom alebo sčasti, ak nemožno od užívateľa bytu spravodlivo požadovať, aby ich uhradil zo svojho. Pri rozkazoch na vypratanie vojenských bytov alebo bytov Ministerstva vnútra podľa [§ 58] uhradzuje tieto výdavky vojenská správa alebo krajská správa Ministerstva vnútra. Pri rozkazoch na vypratanie v prospech vlastníka rodinného domčeka ( [§ 55a] ) uhradzuje sťahovacie výdavky osobe, ktorá je povinná vypratať byt, vlastník rodinného domčeka.
Bez súhlasu výkonného orgánu miestneho národného výboru nemožno byt ako celok ani jeho jednotlivé časti pripojiť k susedným bytom.
(1) Užívať byty alebo ich časti na iné účely než na bývanie možno iba so súhlasom výkonného orgánu miestneho národného výboru.
(2) Tento súhlas možno dať len vtedy, ak je to nutné v naliehavom záujme socialistickej výstavby štátu a ak nemožno uspokojenie tohto záujmu hospodárne dosiahnuť iným spôsobom.
(1) Výkonné orgány miestnych národných výborov môžu upraviť na byty miestnosti, ktoré sú určené alebo ktoré sa užívajú na iné účely než na bývanie.
(2) Deliť byty môže výkonný orgán miestneho národného výboru len vtedy, ak možno vykonaním potrebných stavebných zmien a prác vytvoriť z uvoľneného bytu dva alebo viacej samostatných stavebne uzavretých bytov s vlastným príslušenstvom.
(3) Vykonávacie predpisy určia podmienky, za akých môže výkonný orgán miestneho národného výboru vykonávať stavebné práce, uvedené v predchádzajúcich odsekoch, a spôsob ich finančnej úhrady.
(4) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na vojenské byty.
(1) Miestnemu poplatku z bytov podliehajú byty, pri ktorých pripadá z úhrnu podlahovej plochy obytných miestností na užívateľa bytu a každého ďalšieho príslušníka jeho domácnosti viacej než 12 m 2 ; ak býva v byte s jeho užívateľom aspoň jeden príslušník jeho rodiny, pripočíta sa k súčtu tejto výmery podlahových plôch ešte 6 m 2 . Z bytu ktorý tvorí iba jediná obytná miestnosť a v ktorom býva iba jedna osoba, platí sa miestny poplatok vtedy, ak podlahová plocha tejto miestnosti, prípadne s pripočítaním podlahovej plochy priamo osvetlenej a priamo vetrateľnej neobytnej kuchyne, presahuje 20 m 2 . Pritom sa neprihliada na obytné miestnosti, ktoré sa užívajú na iné účely než na bývanie.
(2) Miestny poplatok sa platí tiež z bytov alebo ich častí, ktoré sa užívajú na iné účely než na bývanie.
(1) Miestny poplatok z bytov uvedených v [§ 69 ods. 1] sa platí z tej časti podlahovej plochy, ktorá prevyšuje výmeru tam určenú. Vykonávacie predpisy môžu určiť odchýlky, najmä pre prípady, keď zdravotný stav užívateľa bytu alebo príslušníkov jeho domácnosti nevyhnutne vyžaduje, aby tieto osoby bývali v oddelenej miestnosti.
(2) Miestny poplatok z bytov alebo ich častí, ktoré sa užívajú na iné účely než na bývanie, platí sa z celej ich podlahovej plochy.
(1) Národný výbor hlavného mesta Prahy môže určiť, že niektoré úlohy podľa tohto zákona bude z dôvodu účelnosti obstarávať sám.
(2) Mestské národné výbory v Bratislave, Brne, Ostrave a Plzni môžu určiť so súhlasom krajského národného výboru, ktoré úlohy podľa tohto zákona budú z dôvodu účelnosti obstarávať.
(1) Pre konanie, ktoré vykonávajú podľa tohto zákona náčelníci, platia predpisy o konaní vo veciach správnych (správny poriadok).
(2) O odvolaní proti rozhodnutiu náčelníka podľa tohto zákona rozhoduje náčelník príslušnej krajskej vojenskej ubytovacej a stavebnej správy.
Rodinným domčekom sa rozumie dom, pri ktorom z úhrnu podlahovej plochy všetkých miestností pripadajú aspoň dve tretiny na byty a ktorý obsahuje najviacej päť obytných miestností, nepočítajúc do toho kuchyne, alebo pri ktorom pri väčšom počte týchto miestností nepresahuje úhrn podlahovej plochy obytných miestností ( [§ 76] ) 120 m 2 .
(1) Bytom sa rozumie jednotlivá miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené na bývanie a môžu slúžiť tomuto svojmu účelu ako samostatné bytové jednotky.
(2) V pochybnostiach, či jednotlivá miestnosť alebo súbor miestností je samostatným bytom, rozhodne stavebný úrad.
(1) Za obytnú sa považuje priamo osvetlená a priamo vetrateľná miestnosť s podlahovou plochou aspoň 8 m 2 , ktorú možno priamo alebo dostatočne nepriamo vykurovať a ktorá je vzhľadom na svoje vnútorné usporiadanie a vybavenie určená na bývanie.
(2) Za týchto podmienok považuje sa za obytnú miestnosť i kuchyňa s podlahovou plochou nad 12 m 2 . Pri takýchto kuchyniach sa pri zisťovaní výmery podlahovej plochy obytných miestností počíta iba časť podlahovej plochy, o ktorú je kuchyňa väčšia než 12 m 2 .
(3) V pochybnostiach, či určitá miestnosť má povahu miestnosti obytnej, rozhodne stavebný úrad.
(1) Za podnikové byty sa považujú byty, ktoré 31. decembra 1956 boli organizácie oprávnené prideľovať svojim zamestnancom, ako i jednotlivé byty, ktoré organizácie získali alebo získajú po 31. decembri 1956 zo štátnej bytovej výstavby pre trvalé ubytovanie vlastných zamestnancov.
(2) V zmysle tohto zákona sa za podnikové byty nepovažujú byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podnikov a z iných zdrojov, ktoré možno na tento účel použiť ( [§ 27 č. 2] ).
(1) Vojenskými bytmi sa rozumejú
1. všetky byty v obytných domoch, určených výhradne pre ubytovanie vojakov z povolania a jednotlivé byty, ktoré vojenská správa získava z novej bytovej výstavby;
2. v iných domoch byty, ktorých užívateľmi boli 1. januára 1957 vojaci z povolania, vynímajúc však byty,
a) ktoré majú povahu podnikových bytov alebo bytov zamestnaneckých;
b) ktoré sú v domoch družstiev alebo v rodinných domčekoch.
(2) Vojenské byty uvedené v odseku 1 č. 2 strácajú túto svoju povahu, ak po 1. januári 1957 prestal byť užívateľ bytu vojakom z povolania, alebo užívateľom výmenou bytu sa stala osoba, ktorá nie je vojakom z povolania, alebo byt bol pridelený inej osobe než vojakovi z povolania.
Za byty Ministerstva vnútra sa považujú byty v obytných domoch určených výhradne pre ubytovanie príslušníkov Ministerstva vnútra v činnej službe a jednotlivé byty, ktoré krajská správa získava z novej bytovej výstavby.
Podnikové byty, vojenské byty a byty Ministerstva vnútra nestrácajú svoju povahu, ak bol dom zverený do správy domovej správe; v týchto prípadoch sa príslušnej organizácii, náčelníkovi alebo krajskej správe zachováva právo účastníka súdneho konania v nájomných veciach. Vykonávacie predpisy určia, ktoré práva, ktoré vo veciach upravených týmto zákonom patria vlastníkovi domu, prislúchajú v týchto prípadoch, ako aj pri vojenských bytoch uvedených v [§ 78 ods. 1] , organizácii, náčelníkovi alebo krajskej správe.
Pri posudzovaní bytovej potreby významných vedeckých a umeleckých pracovníkov a zodpovedných verejných činiteľov prihliadajú výkonné orgány miestnych národných výborov aj na to, aby výmera bytu zodpovedala povahe a spoločenskému významu ich práce; to platí najmä pri prideľovaní bytov podľa [§§ 18 a 19] a pri rozhodovaní podľa [§ 52] .
Príslušníkom rodiny užívateľa bytu sa rozumie manžel (manželka), príbuzní v priamom pokolení (i z osvojeneckého pomeru) a súrodenci.
(1) Za príslušníkov domácnosti užívateľa bytu sa okrem príslušníkov jeho rodiny a jeho zaťa (nevesty) považujú aj iné osoby s ním príbuzné alebo zošvagrené, ktoré, nemajúc vlastný byt, žijú s užívateľom v jeho byte a starajú sa o spoločnú domácnosť alebo sú na neho odkázané svojou výživou alebo vzhľadom na svoj zdravotný stav sú odkázané na jeho starostlivosť.
(2) Za príslušníkov domácnosti sa považujú aj osoby, ktoré za plat obstarávajú domácke alebo iné práce (gazdiná a ošetrovateľka), ako i družka (druh) užívateľa bytu, ak je matkou (otcom) jeho dieťaťa alebo ak žije s ním v spoločnej domácnosti aspoň tri roky.
(1) Zamestnaneckými bytmi sa rozumejú byty zriadené pri verejných alebo prevádzkových budovách, ako aj byty vystavané pri prevádzkových objektoch, pri zdravotníckych zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti a užívané vo všetkých prípadoch pre ubytovanie zamestnancov, ktorí sú poverení strážením týchto budov (objektov, ústavov a zariadení), alebo sú z iných služobných dôvodov povinní v nich bývať preto, že inak by bola ohrozená prevádzka podniku (ústavu, zariadenia), alebo znemožnený výkon ich zamestnania.
(2) V pochybnostiach, či určitý byt má povahu bytu zamestnaneckého, rozhodne po prejednaní s organizáciou a so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia miestny národný výbor.
O bytoch v budovách cirkví a náboženských spoločností a ich zložiek, ako i o bytoch určených v iných budovách pre ubytovanie duchovných cirkví a náboženských spoločností, môže miestny národný výbor robiť opatrenia podľa tohto zákona len so súhlasom okresného národného výboru.
Nájomné (podnájomné) a iné zmluvy o užívaní bytov alebo ich častí dojednané po začiatku účinnosti tohto zákona proti jeho ustanoveniam alebo proti vykonávacím predpisom k nemu vydaným sú neplatné.
(1) Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, najmä sa zrušuje zákon [č. 138/1948 Zb.] o hospodárení s bytmi. Pokiaľ sa právne predpisy dovolávajú ustanovení zákona [č. 138/1948 Zb.] alebo vykonávacích predpisov k nemu vydaných, rozumejú sa tým v budúcnosti príslušné ustanovenia tohto zákona a vykonávacích predpisov k nemu vydaných.
(2) Zrušujú sa ustanovenia § 4 ods. 2 až 5 a §§ 5, 6 a 12 zákona č. 94/1950 Zb. o ubytovaní brannej moci a Sboru národnej bezpečnosti.
Ústredný úrad pre veci národných výborov vydá predpisy potrebné na vykonanie tohto zákona.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1957, ustanovenia [§§ 52] , [69 a 70] však až 1. júlom 1957; vykoná ho minister miestneho hospodárstva po dohode so zúčastnenými členmi vlády.