Zákon o sociálnom zabezpečení

Dávky podľa [§§ 34 a 35] náležia aj účastníkom brannej výchovy, ak sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými následkom úrazu vzniknutého pri jej vykonávaní.

Zrušený od 2. 5. 1961.

Základná výmera starobného dôchodku ( [§ 9 ods. 1] ) zamestnanca I. pracovnej kategórie je 60%, zamestnanca II. pracovnej kategórie 55 % a zamestnanca III. pracovnej kategórie 50 % priemerného ročného zárobku.

Základná výmera starobného dôchodku ( [§ 9 ods. 1] ) zamestnanca I. pracovnej kategórie je 60 %, zamestnanca II. pracovnej kategórie 55 % a zamestnanca III. pracovnej kategórie 50 % priemerného ročného zárobku.

Ak bol zamestnanec zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, včíta sa pre zvýšenie nároku na dôchodok podľa odseku 2 do prvých 20 rokov (zamestnancovi III. pracovnej kategórie do prvých 25 rokov) zamestnania vždy najprv doba zamestnania v III. pracovnej kategórii, potom doba zamestnania v II. a naposledy doba zamestnania v I. pracovnej kategórii.

Ak zamestnanec bol zamestnaný striedavo v rôznych pracovných kategóriách, vpočíta sa pre zvýšenie nároku na dôchodok podľa odseku 2 do prvých 20 rokov (zamestnancovi III. pracovnej kategórie do prvých 25 rokov) zamestnania vždy najskôr doba zamestnania v III. pracovnej kategórii, potom doba zamestnania v II. a napokon doba zamestnania v I. pracovnej kategórii.

Ak je zamestnanec I. pracovnej kategórie mladší ako 60 rokov zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok, náleží mu jedna tretina starobného dôchodku vymeraného ku dňu vzniku nároku na tento dôchodok. Ak je však zamestnaný v I. pracovnej kategórii, náleží mu starobný dôchodok v plnej výške. Po dovŕšení 60 rokov náleží mu starobný dôchodok vždy v plnej výške.

Starobný dôchodok zamestnanca staršieho ako 65 rokov, ktorý bol zamestnaný po dobu kratšiu než 20 rokov, avšak aspoň 5 rokov ( [§ 9 ods. 2] ), tvorí pomernú časť z 50 % priemerného ročného zárobku, ktorá zodpovedá pomeru doby zamestnania k dobe 20 rokov.

(prázdne)

Zamestnancom, ktorí vykonávajú zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok, náleží starobný dôchodok, prípadne jeho tretina alebo iná časť podľa toho, v ktorej pracovnej kategórii sú zamestnaní a aký vek dovŕšili. Podrobnú úpravu týchto nárokov určí vláda, ktorá aj určí, ako sa týmto zamestnancom ich nároky na starobný dôchodok zvyšujú za každý ďalší rok zamestnania.

Starobný a invalidný dôchodok zamestnanca I. pracovnej kategórie je najviac 90 %, starobný a invalidný dôchodok ostatných zamestnancov najviacej 85 % priemerného ročného zárobku.

Starobný a invalidný dôchodok zamestnanca I. pracovnej kategórie je najviacej 90 %, starobný a invalidný dôchodok ostatných zamestnancov najviacej 85 % priemerného ročného zárobku. Starobný a invalidný dôchodok spolu s akýmkoľvek dôchodkom z dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), včítane dôchodkov z penzijného nadlepšenia, nesmie však presahovať

Výchovné náleží na každé dieťa ( [§ 24] ) požívateľa dôchodku starobného, invalidného, čiastočného invalidného, za výsluhu rokov, osobného a sociálneho. Výchovné nenáleží na dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok.

Výchovné náleží na každé dieťa ( [§ 24] ) požívateľa dôchodku starobného, invalidného, čiastočného invalidného, za výsluhu rokov, osobného a sociálneho. Výchovné nenáleží na dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok alebo na ktoré prislúcha prídavok na deti (výchovné podľa predpisov o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl). Výchovné taktiež nenáleží na dieťa, na ktoré neprislúcha prídavok na deti len preto, že zamestnanec nesplnil určené podmienky.

Výchovné je mesačne na jedno dieťa 70 Kčs, na dve deti 170 Kčs, na tri deti 310 Kčs, na štyri deti 490 Kčs a zvyšuje sa na každé ďalšie dieťa o 220 Kčs mesačne.

Výchovné je mesačne

Výchovné k invalidnému dôchodku je mesačne na jedno dieťa 120 Kčs, na dve deti 260 Kčs, na tri deti 420 Kčs, na štyri deti 600 Kčs a zvyšuje sa na každé ďalšie dieťa o 220 Kčs mesačne.

Výchovné je mesačne

Ak by malo nárok na výchovné na to isté dieťa niekoľko osôb, náleží výchovné tej, ktorá má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tej, ktorej sa prv priznalo. Ak vzniknú niekomu nároky na výchovné na to isté dieťa podľa rôznych predpisov, prizná sa len vyššie výchovné.

Ak požívateľ dôchodku je zároveň užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo výmere nad 0,5 ha (v pastvinárskej alebo krmovinárskej oblasti nad 2 ha) alebo žije s takýmto užívateľom pôdy v spoločnej domácnosti ako člen rodiny, je výchovné

Výchovné náleží až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa a potom za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

Ak by malo nárok na výchovné na to isté dieťa niekoľko osôb, náleží výchovné tej, ktorá má nárok na vyššie výchovné, a pri rovnakej výške výchovného tej, ktorej sa skôr priznalo. Ak vzniknú niekomu nároky na výchovné na to isté dieťa podľa rôznych predpisov o dôchodkovom zabezpečení (poistení, zaopatrení), prizná sa len vyššie výchovné.

Ak je dieťa v zaopatrení inej osoby než dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe.

Výchovné náleží až do skončenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa a potom za rovnakých podmienok ako sirotský dôchodok.

Ak súd určuje výživné na dieťa, prihliada aj na to, do akej miery sú potreby dieťaťa uhradzované výchovným, ktoré sa na ne poskytuje; do určeného výživného sa výchovné nezapočítava.

Ak je dieťa v zaopatrení inej osoby než dôchodcu, vypláca sa výchovné tejto osobe.

Ak vznikne nárok na starobný dôchodok v dobe, po ktorú sa vypláca nemocenské, náleží zamestnancovi II. alebo III. pracovnej kategórie mladšiemu ako 65 rokov a žene mladšej ako 60 rokov po dobu výplaty nemocenského starobný dôchodok vo výške jednej tretiny; zamestnancovi I. pracovnej kategórie náleží však starobný dôchodok v plnej výške.

Ak vznikne nárok na starobný dôchodok v čase, po ktorý sa vypláca nemocenské, posudzuje sa nárok zamestnanca na starobný dôchodok a jeho výšku rovnako ako nárok zamestnanca, ktorý vykonáva zamestnanie.

Príslušníkom ozbrojených síl, ktorí nie sú zúčastnení dôchodkového zaopatrenia podľa osobitných predpisov a stali sa invalidnými alebo čiastočne invalidnými ( [§ 12 ods. 2] ) následkom úrazu alebo onemocnenia vzniknutých pri obrane Československej republiky, pri výkone iných povinností v ozbrojených silách alebo v súvislosti s pobytom na fronte, náleží

Príslušníkom ozbrojených síl, ktorí nie sú zúčastnení dôchodkového zaopatrenia podľa osobitných predpisov a sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými ( [§ 12 ods. 2] ) následkom úrazu alebo onemocnenia vzniknutých pri obrane Československej republiky, pri výkone iných povinností v ozbrojených silách alebo v súvislosti s pobytom na fronte, náleží:

invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok ako pri pracovnom úraze ( [§§ 16 a 17] ), ak boli bezprostredne pred vstupom do ozbrojených síl dôchodkovo zabezpečení ako zamestnanci; čiastočný invalidný dôchodok je najmenej 42 % priemerného ročného zárobku;

invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok ako pri pracovnom úraze ( [§§ 16 a 17] ), ak boli bezprostredne pred vstupom do ozbrojených síl dôchodkovo zabezpečení ako zamestnanci; čiastočný invalidný dôchodok je 45 % priemerného ročného zárobku;

invalidný dôchodok vo výške 65 % alebo čiastočný invalidný dôchodok vo výške 42 % zo sumy 12 000 Kčs ročne, ak neboli bezprostredne pred vstupom do ozbrojených síl dôchodkove zabezpečení ako zamestnanci.

invalidný dôchodok vo výške 65 % alebo čiastočný invalidný dôchodok vo výške 45 % zo sumy 12 000 Kčs ročne, ak neboli bezprostredne pred vstupom do ozbrojených síl dôchodkovo zabezpečení ako zamestnanci.

Dávky podľa [§ 34] náležia aj osobám, ktoré sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia, ktoré utrpeli následkom väznenia z dôvodu fašistickej perzekúcie v dobe neslobody.

Dávky podľa [§ 34] náležia aj osobám, ktoré sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia, ktoré utrpeli následkom účasti v boji proti fašizmu ako príslušníci ozbrojených útvarov, alebo následkom väznenia z dôvodov fašistickej perzekúcie v dobe neslobody.

Dôchodky z penzijného nadlepšenia sa nezapočítavajú do najvyššie prípustnej výmery starobného a invalidného dôchodku ( [§ 19] ).

Dôchodky z penzijného nadlepšenia sa nezapočítavajú do najvyššej výmery starobného a invalidného dôchodku zamestnanca I. pracovnej kategórie ( [§ 19 ods. 1] ). Dôchodky z penzijného nadlepšenia zamestnancov II. a III. pracovnej kategórie sa znižujú o sumu, o ktorú úhrn dôchodku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) a dôchodku z penzijného nadlepšenia prevyšuje 85 % priemerného ročného zárobku. Pozostalým po zamestnancovi, ktorý by mal nárok na dôchodok z penzijného nadlepšenia znížený podľa predchádzajúcej vety, náležia z penzijného nadlepšenia dôchodky pozostalých vypočítané zo zníženého dôchodku; to platí tiež pre dôchodky pozostalých po dôchodcovi.

Ak sa nesplnila povinnosť uložená v [§ 40 ods. 1] alebo ak či už priznanie alebo výplata dávky boli privodené tvrdením nepravdivých alebo zatajením rozhodných skutočností alebo ak sa súdne zistilo, že poskytnutie dávky sa vylúdilo trestným činom, dávka sa odníme alebo zníži odo dňa, od ktorého nenáležala buď vôbec alebo v poskytovanej výške; zároveň možno požadovať vrátenie neprávom poskytnutých súm. O povinnosti vrátiť tieto sumy rozhoduje Štátny úrad sociálneho zabezpečenia. Sumy neprávom prijaté možno zrážať tiež z bežne vyplácanej alebo neskoršie priznanej dávky toho istého oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno zexekvovať pri exekúcii na plat.

Ak sa nesplnila povinnosť uložená v [§ 40 ods. 1] alebo ak či už priznanie alebo výplata dávky boli privodené tvrdením nepravdivých alebo zatajením rozhodných skutočností alebo ak sa súdne zistilo, že poskytnutie dávky sa vylúdilo trestným činom, dávka sa odníme alebo zníži odo dňa, od ktorého nenáležala buď vôbec alebo v poskytovanej výške; zároveň možno požadovať vrátenie neprávom poskytnutých súm. O povinnosti vrátiť tieto sumy rozhodujú výkonné orgány okresných národných výborov. Sumy neprávom prijaté možno zrážať tiež z bežne vyplácanej alebo neskoršie priznanej dávky toho istého oprávneného; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno zexekvovať pri exekúcii na plat.

Ak zavinil zamestnávateľ nesprávnym hlásením alebo neoznámením vstupu dôchodcu do zamestnania, že bola poskytnutá dávka neprávom alebo vo vyššej miere, než náležala, je povinný nahradiť neprávom vyplatené dávky. O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené dávky rozhoduje Štátny úrad sociálneho zabezpečenia; od požadovaní náhrady môže celkom alebo sčasti upustiť.

Ak zavinil zamestnávateľ nesprávnym hlásením alebo neoznámením vstupu dôchodcu do zamestnania, že bola poskytnutá dávka neprávom alebo vo vyššej miere, než náležala, je povinný nahradiť neprávom vyplatené dávky. O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené dávky rozhodujú výkonné orgány okresných národných výborov; od požadovaní náhrady môžu celkom alebo sčasti upustiť.