Zákon o nemocenskom poistení zamestnancov

Ak ten, kto vykonáva príležitostné zamestnanie, utrpí pri výkone tohto zamestnania pracovný úraz, ktorého následkom nastane smrť, poskytne sa pozostalým, ktorí vystrojili pohreb, pohrebné podľa [§ 29 ods. 1] .

Ak ten, kto vykonáva príležitostné zamestnanie, utrpí pri výkone tohto zamestnania pracovný úraz, ktorého následkom nastane smrť, poskytne sa pozostalým, ktorí vystrojili pohreb, pohrebné podľa § 29 ods. 1.

Ak zomrie uchádzač o zamestnanie [6)](#poznamky.poznamka-6) alebo jeho rodinný príslušník, patrí osobám, ktoré vystrojili pohreb, pohrebné podľa [§ 29] .

Ak zomrie uchádzač o zamestnanie [6)](#poznamky.poznamka-6) alebo jeho rodinný príslušník, patrí osobám, ktoré vystrojili pohreb, pohrebné podľa § 29.

Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy zamestnanca pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 300 Sk pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy zamestnanca pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 350 Sk pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy zamestnanca pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 250 Sk pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy zamestnanca pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 300 Sk pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Ak zomrel zamestnanec, náleží jeho pozostalým, ktorí vypravili pohreb, pohrebné v sume 1 000 Kčs. Pozostalými sú manžel (manželka), druh (družka), deti, rodičia, starý otec a stará matka, súrodenci, svokor, svokra, tesť, testiná, zať a nevesta.

Ak zomrel zamestnanec, náleží jeho pozostalým, ktorí vypravili pohreb, pohrebné v sume 2 000 Sk. Pozostalými sú manžel (manželka), druh (družka), deti, rodičia, starý otec a stará matka, súrodenci, svokor, svokra, tesť, testiná, zať a nevesta.

Ak zamestnanec vypravil pohreb svojmu rodinnému príslušníkovi, náleží mu pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do dvoch rokov pohrebné vo výške 200 Kčs, pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do desať rokov pohrebné vo výške 500 Kčs a pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku nad desať rokov pohrebné vo výške 800 Kčs.

Ak zamestnanec vypravil pohreb svojmu rodinnému príslušníkovi, náleží mu pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do dvoch rokov pohrebné vo výške 400 Sk, pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku do desať rokov pohrebné vo výške 1 000 Sk a pri úmrtí rodinného príslušníka vo veku nad desať rokov pohrebné vo výške 1 600 Sk.

Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy zamestnanca pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 200 Sk pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy zamestnanca pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 250 Sk pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Poslaním nemocenského poistenia zamestnancov je zaistiť pracujúcim a ich rodinám spolu s ochranou zdravia zabezpečenie pre prípad nemoci a materstva, ako i prídavkami na deti prispievať k zdravému vývoju novej generácie. Rozvoj nášho národného hospodárstva a jeho úspechy umožňujú nanovo upraviť náplň nemocenského poistenia zamestnancov tak, aby v súlade s rozvojom výrobných síl prispievalo k trvalému zvyšovaniu hmotnej i kultúrnej úrovne pracujúcich.

Tento zákon upravuje nemocenské poistenie zamestnancov (ďalej len „poistenie") pre prípad choroby, úrazu, tehotenstva, materstva a starostlivosti alebo ošetrovania člena rodiny.

pohrebné,

pohrebné.

Nemocenské náleží namiesto mzdy alebo platu (ďalej len „mzda“) zamestnancovi, ktorý je pre nemoc alebo úraz uznaný dočasne za neschopného na výkon svojho doterajšieho zamestnania; za neschopného na výkon svojho zamestnania sa považuje aj zamestnanec prijatý do ústavnej starostlivosti v zariadení preventívnej a liečebnej starostlivosti (ďalej len „ústavné ošetrovanie“).

Nemocenské náleží namiesto mzdy, platu alebo odmeny za prácu [5)](#poznamky.poznamka-5) (ďalej len „mzda“) zamestnancovi, ktorý je pre nemoc alebo úraz uznaný dočasne za neschopného na výkon svojho doterajšieho zamestnania; za neschopného na výkon svojho zamestnania sa považuje aj zamestnanec prijatý do ústavnej starostlivosti v zariadení preventívnej a liečebnej starostlivosti (ďalej len „ústavné ošetrovanie“).

Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti (§ 22) na výkon doterajšieho zamestnania pre nemoc alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnosť“) do skončenia pracovnej neschopnosti alebo do uznania invalidity podľa predpisov vydaných na podklade § 51 ods. 4. Nemocenské sa však poskytuje najdlhšie po čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná doba“).

Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti na výkon doterajšieho zamestnania pre nemoc alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnosť“) do skončenia pracovnej neschopnosti alebo do uznania invalidity. Nemocenské sa však poskytuje najdlhšie po čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná doba“).

Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy zamestnanca pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 180 Kčs pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy zamestnanca pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 200 Sk pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Ak je čistá denná mzda pracovníka v pracovnom pomere alebo člena družstva v členskom pomere, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah, nižšia ako čistá denná mzda zistená z minimálnej mzdy, na ktorú by vznikol nárok tomuto pracovníkovi alebo členovi v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba použiť čistú dennú mzdu pre určenie nemocenského, zvýši sa čistá denná mzda na výšku zodpovedajúcu čistej dennej mzde zistenej z minimálnej mzdy; to platí obdobne pri používaní pravdepodobného započítateľného zárobku.

Započítateľným zárobkom zamestnancov uvedených v [§ 2 písm. c)] je ich odmena za prácu, ktorá sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo závislej činnosti. [2)](#poznamky.poznamka-2)

Nemocenské patrí za pracovné dni. [*)](#poznamky.poznamka-*~1) Pracovným dňom sa kladú na roveň sviatky, za ktoré sa poskytuje náhrada mzdy.

Ak je čistá denná mzda zamestnanca v pracovnom pomere alebo člena družstva v členskom pomere, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah, nižšia ako čistá denná mzda zistená z minimálnej mzdy, na ktorú by vznikol nárok tomuto zamestnancovi alebo členovi v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba použiť čistú dennú mzdu pre určenie nemocenského, zvýši sa čistá denná mzda na výšku zodpovedajúcu čistej dennej mzde zistenej z minimálnej mzdy; to platí obdobne pri používaní pravdepodobného započítateľného zárobku.

Nemocenské je najmenej 16 Kčs denne; ak by však táto suma prevýšila 90% čistej dennej mzdy pracovníka, nemocenské je 90 % tejto mzdy.

Nemocenské je najmenej 16 Kčs denne; ak by však táto suma prevýšila 90 % čistej dennej mzdy zamestnanca, nemocenské je 90 % tejto mzdy.

(prázdne)

Podľa tohto zákona sú poistené, ak sú činné na území Slovenskej republiky,

zamestnancami osôb uvedených pod písm. a) alebo b).

zamestnancami osôb uvedených pod písm. a).

Ak utrpí pracovník, ktorý vykonáva len príležitostné zamestnanie, pri výkone tohto zamestnania pracovný úraz, poskytne sa mu bezodplatne potrebná preventívna a liečebná starostlivosť. Ak nastala následkom úrazu smrť, poskytne sa pozostalým, ktorí vypravili pohreb, pohrebné podľa [§ 29 ods. 1] .

Ak ten, kto vykonáva príležitostné zamestnanie, utrpí pri výkone tohto zamestnania pracovný úraz, ktorého následkom nastane smrť, poskytne sa pozostalým, ktorí vystrojili pohreb, pohrebné podľa [§ 29 ods. 1] .

Ak uchádzač o zamestnanie [1)](#poznamky.poznamka-1~3) zomrie alebo jeho rodinný príslušník, patrí osobám, ktoré vystrojili pohreb, pohrebné podľa [§ 29] .

Ak zomrie uchádzač o zamestnanie [6)](#poznamky.poznamka-6) alebo jeho rodinný príslušník, patrí osobám, ktoré vystrojili pohreb, pohrebné podľa [§ 29] .

Za rodinných príslušníkov zamestnanca sa pre nárok na preventívnu a liečebnú starostlivosť a pre nárok na vecné a peňažné dávky nemocenského poistenia považujú, pokiaľ nie sú sami poistení podľa tohto zákona alebo poistení, prípadne zabezpečení podľa iných právnych predpisov:

Za rodinných príslušníkov zamestnanca sa pre nárok na vecné a peňažné dávky nemocenského poistenia považujú, pokiaľ nie sú sami poistení podľa tohto zákona alebo poistení, prípadne zabezpečení podľa iných právnych predpisov:

deti od skončenia povinnej školskej dochádzky do dovŕšenia 26 rokov, pokiaľ sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo sú pre nemoc alebo či už telesnú alebo duševnú chybu trvale neschopné na prácu,

deti od skončenia povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia 25 rokov veku, ak sa pre chorobu alebo úraz alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemôžu sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané,

chovanci, vnukovia a súrodenci do skončenia povinnej školskej dochádzky,

vnuci a súrodenci do skončenia povinnej školskej dochádzky,

chovanci, vnukovia a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky do dovŕšenia 26 rokov, pokiaľ sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo sú pre nemoc alebo či už telesnú alebo duševnú chybu trvale neschopní na prácu,

vnuci a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia 25 rokov veku, ak sa pre chorobu alebo úraz alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemôžu sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnaní,

Preventívna a liečebná starostlivosť a dávky nemocenského poistenia náležia, ak sa podmienky rozhodné pre ich priznanie splnili v čase poistenia podľa tohto zákona alebo síce po skončení poistenia, avšak ešte v priebehu času, po ktorý zamestnanec poberá nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve alebo ak sa splnili v ochrannej lehote.

Dávky nemocenského poistenia náležia, ak sa podmienky rozhodné pre ich priznanie splnili v čase poistenia podľa tohto zákona alebo síce po skončení poistenia, avšak ešte v priebehu času, po ktorý zamestnanec poberá nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve alebo ak sa splnili v ochrannej lehote.

Nárok na prídavky na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa premlčuje, ak sa neuplatnil do troch rokov od posledného dňa mesiaca, za ktorý náleží.

Ak sa nárok na dávku uplatnil, premlčuje sa do troch rokov odo dňa priznania dávky.

Ak zomrie zamestnanec alebo iný oprávnený, nadobúdajú nárok na sumy peňažných dávok a prídavkov na deti, ktoré sa stali zročnými do dňa jeho smrti, postupne manžel (manželka), deti, otec, matka, druh (družka) alebo súrodenci, ak tieto osoby žili so zomrelým v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.

Ak zomrie zamestnanec alebo iný oprávnený, nadobúdajú nárok na sumy peňažných dávok, ktoré sa stali zročnými do dňa jeho smrti, postupne manžel (manželka), deti, otec, matka, druh (družka) alebo súrodenci, ak tieto osoby žili so zomrelým v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.

Nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia a na prídavky na deti nemožno platne postúpiť ani dať do zálohu. Zexekvovanie nároku na tieto dávky sa spravuje predpismi o exekúcii na plat.

Nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia nemožno platne postúpiť ani dať do zálohu. Zexekvovanie nároku na tieto dávky sa spravuje predpismi o exekúcii na plat.

Ak sa zmenia alebo ak odpadnú skutočnosti rozhodné pre nárok na priznané nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve, peňažnú pomoc v materstve alebo na prídavky na deti, alebo pre ich výšku, alebo ak tieto dávky sa priznali na podklade omylu, možno ich odňať, znížiť alebo zastaviť ich výplatu, pokiaľ nejde o prípady uvedené v odseku 2, len pre budúcnosť; zvýšenie sa však vykoná so spätnou platnosťou, pokiaľ nárok nie je už premlčaný.

Ak sa zmenia alebo ak odpadnú skutočnosti rozhodné pre nárok na priznané nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve, peňažnú pomoc v materstve, alebo pre ich výšku, alebo ak tieto dávky sa priznali na podklade omylu, možno ich odňať, znížiť alebo zastaviť ich výplatu, pokiaľ nejde o prípady uvedené v odseku 2, len pre budúcnosť; zvýšenie sa však vykoná so spätnou platnosťou, pokiaľ nárok nie je už premlčaný.

Zamestnanec alebo príjemca peňažnej dávky alebo prídavkov na deti, ktorý zavinil, že dávka bola vyplatená neprávom, je povinný preplatok vrátiť; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil inú závažnú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi. Ak v dávkovom konaní bolo vydané vykonateľné rozhodnutie o povinnosti vrátiť preplatok, možno ho vymáhať ako poistné, a to najneskoršie do 10 rokov odo dňa výplaty dávky. Takýto preplatok možno tiež zraziť z dávok alebo zo mzdy, ktoré sa vyplácajú osobe povinnej na náhradu; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno zexekvovať pri exekúcii na plat.

Zamestnanec alebo príjemca peňažnej dávky, ktorý zavinil, že dávka bola vyplatená neprávom, je povinný preplatok vrátiť; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil inú závažnú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi. Ak v dávkovom konaní bolo vydané vykonateľné rozhodnutie o povinnosti vrátiť preplatok, možno ho vymáhať ako poistné, a to najneskoršie do 10 rokov odo dňa výplaty dávky. Takýto preplatok možno tiež zraziť z dávok alebo zo mzdy, ktoré sa vyplácajú osobe povinnej na náhradu; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno zexekvovať pri exekúcii na plat.

Proti rozhodnutiu o povinnosti zamestnanca alebo iného príjemcu peňažnej dávky nemocenského poistenia alebo prídavkov na deti vrátiť preplatok na dávke neprávom vyplatenej, ako aj proti rozhodnutiu v iných ako dávkových veciach nemocenského poistenia, ktoré boli vydané v odvolacom konaní, možno podať opravný prostriedok na súd. [1)](#poznamky.poznamka-1~1)

Proti rozhodnutiu o povinnosti zamestnanca alebo iného príjemcu peňažnej dávky nemocenského poistenia vrátiť preplatok na dávke neprávom vyplatenej, ako aj proti rozhodnutiu v iných ako dávkových veciach nemocenského poistenia, ktoré boli vydané v odvolacom konaní, možno podať opravný prostriedok na súd. [1)](#poznamky.poznamka-1~1)

Štátne orgány, ako aj rozpočtové a hospodárske organizácie sú povinné vyhovieť v medziach svojej pôsobnosti žiadostiam orgánov uvedených v § 52 vo veciach nemocenského poistenia a podávať im bezodplatne oznámenie pre jeho vykonávanie a správu. To isté platí pre iné organizácie a zamestnávateľov.

Štátne orgány, ako aj rozpočtové a hospodárske organizácie sú povinné vyhovieť v medziach svojej pôsobnosti žiadostiam orgánov nemocenského poistenia a podávať im bezodplatne oznámenie pre jeho vykonávanie a správu. To isté platí pre iné organizácie a zamestnávateľov.

Za príležitostné sa považuje náhodilé jednorazové zamestnanie, ktoré podľa dojednania nemá trvať a ani netrvalo dlhšie než 6 pracovných dní po sebe idúcich.

Za príležitostné sa považuje náhodilé jednorazové zamestnanie, ktoré podľa dojednania nemá trvať a ani netrvalo dlhšie než 5 pracovných dní po sebe idúcich.

Štátne orgány, ako aj rozpočtové a hospodárske organizácie sú povinné vyhovieť v medziach svojej pôsobnosti žiadostiam orgánov uvedených v [§ 52] vo veciach nemocenského poistenia a podávať im bezodplatne oznámenie pre jeho vykonávanie a správu. To isté platí pre iné organizácie a zamestnávateľov.

Štátne orgány, ako aj rozpočtové a hospodárske organizácie sú povinné vyhovieť v medziach svojej pôsobnosti žiadostiam orgánov uvedených v § 52 vo veciach nemocenského poistenia a podávať im bezodplatne oznámenie pre jeho vykonávanie a správu. To isté platí pre iné organizácie a zamestnávateľov.

Kúpeľná starostlivosť zamestnancom a ich rodinným príslušníkom sa poskytuje na účet nemocenského poistenia v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti štátnej zdravotníckej správy; o jej náplni a spôsobe poskytovania platia predpisy o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti.

Kúpeľná starostlivosť zamestnancom a ich rodinným príslušníkom sa poskytuje na účet nemocenského poistenia v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti; o jej náplni a spôsobe poskytovania platia predpisy o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti.

Nemocenské patrí za pracovné dni. [*)](#poznamky.poznamka-*~1) Pracovným dňom sa kladú na roveň sviatky, za ktoré sa poskytuje náhrada mzdy.

Ak je čistá denná mzda pracovníka v pracovnom pomere alebo člena družstva v členskom pomere, kde súčasťou členstva je tiež pracovný vzťah, nižšia ako čistá denná mzda zistená z minimálnej mzdy, na ktorú by vznikol nárok tomuto pracovníkovi alebo členovi v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba použiť čistú dennú mzdu pre určenie nemocenského, zvýši sa čistá denná mzda na výšku zodpovedajúcu čistej dennej mzde zistenej z minimálnej mzdy; to platí obdobne pri používaní pravdepodobného započítateľného zárobku.

Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti (§ 22) na výkon doterajšieho zamestnania pre nemoc alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnosť“) do skončenia pracovnej neschopnosti alebo do uznania invalidity podľa predpisov vydaných na podklade [§ 51 ods. 4] . Nemocenské sa však poskytuje najdlhšie po čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná doba“).

Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti (§ 22) na výkon doterajšieho zamestnania pre nemoc alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnosť“) do skončenia pracovnej neschopnosti alebo do uznania invalidity podľa predpisov vydaných na podklade § 51 ods. 4. Nemocenské sa však poskytuje najdlhšie po čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná doba“).

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti je však výška nemocenského 70 % čistej dennej mzdy. Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania), alebo pri karanténe patrí za prvé tri pracovné dni nemocenské vo výške 90 % čistej dennej mzdy; vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť, že nemocenské v tejto výške patrí za prvé tri pracovné dni aj v ostatných prípadoch pracovnej neschopnosti.

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti je však výška nemocenského 70 % čistej dennej mzdy. Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania), alebo pri karanténe patrí za prvé tri pracovné dni nemocenské vo výške 90 % čistej dennej mzdy.

Zamestnanci sú povinní zachovávať predpisy o hlásení pracovnej neschopnosti a o chovaní a životospráve nemocných vydané vyhláškami Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Českej republiky a Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky.

Zamestnanci sú povinní zachovávať predpisy o hlásení pracovnej neschopnosti a o chovaní a životospráve nemocných.

Poistné za zamestnancov, ktorých zamestnávateľom je občan, však je 25 % z úhrnu miezd všetkých zamestnancov toho istého zamestnávateľa; v tejto sume je pritom zahrnuté aj poistné na dôchodkové zabezpečenie. Uvedené poistné sa neplatí, pokiaľ tento zamestnávateľ je povinný platiť daň z objemu miezd.

Poistné za zamestnancov, ktorých zamestnávateľ nemá na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky svoje sídlo (bydlisko), alebo ktorých zamestnávateľom je občan, však je 25 % z úhrnu miezd všetkých zamestnancov toho istého zamestnávateľa; v tejto sume je pritom zahrnuté aj poistné na dôchodkové zabezpečenie. Uvedené poistné sa neplatí, pokiaľ tento zamestnávateľ je povinný platiť daň z objemu miezd.

Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy zamestnanca pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 150 Kčs pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy zamestnanca pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 180 Kčs pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Zamestnancom a ich rodinným príslušníkom poskytuje štát prednostne a bezodplatne preventívnu a liečebnú starostlivosť podľa predpisov o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti. Táto starostlivosť zahrňuje najmä preventívnu starostlivosť, ošetrovanie v nemoci a pri úraze, pomoc v materstve, starostlivosť o chrup, pomoc pri zmrzačení, zohyzdení a telesných chybách, pomoc pri neplodnosti a rehabilitácii. Súčasťou tejto starostlivosti je poskytovanie liekov a liečebných a ortopedických pomôcok a úhrada nutných cestovných a iných výdavkov vzniknutých pri poskytovaní tejto starostlivosti.

Zamestnancom a ich rodinným príslušníkom poskytuje štát bezodplatne preventívnu a liečebnú starostlivosť podľa predpisov o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti. Táto starostlivosť zahrňuje najmä preventívnu starostlivosť, ošetrovanie v nemoci a pri úraze, pomoc v materstve, starostlivosť o chrup, pomoc pri zmrzačení, zohyzdení a telesných chybách, pomoc pri neplodnosti a rehabilitácii. Súčasťou tejto starostlivosti je poskytovanie liekov a liečebných a ortopedických pomôcok a úhrada nutných cestovných a iných výdavkov vzniknutých pri poskytovaní tejto starostlivosti.

Dávky nemocenského poistenia sú:

Dávky nemocenského poistenia sú

O výbere zamestnancov a ich rodinných príslušníkov pre kúpeľnú starostlivosť rozhodujú odborové orgány v závodoch na podklade lekárskych návrhov.

O výbere zamestnancov a ich rodinných príslušníkov pre kúpeľnú starostlivosť sa rozhoduje na podklade lekárskych návrhov.

Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti ( [§ 22] ) na výkon doterajšieho zamestnania pre nemoc alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnosť“) do skončenia pracovnej neschopnosti alebo do uznania invalidity podľa predpisov vydaných na podklade [§ 51 ods. 4] . Nemocenské sa však poskytuje najdlhšie po čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná doba“).

Nemocenské sa poskytuje od prvého dňa dočasnej neschopnosti (§ 22) na výkon doterajšieho zamestnania pre nemoc alebo úraz (ďalej len „pracovná neschopnosť“) do skončenia pracovnej neschopnosti alebo do uznania invalidity podľa predpisov vydaných na podklade [§ 51 ods. 4] . Nemocenské sa však poskytuje najdlhšie po čas jedného roku od začiatku pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporná doba“).

Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy pracovníka pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 150 Kčs pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy zamestnanca pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 150 Kčs pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Základom pre zistenie čistej dennej mzdy je zárobok, ktorý pracovník dosiahol po odpočítaní dane zo mzdy v zamestnaní zakladajúcom jeho nemocenské poistenie alebo v súvislosti s týmto zamestnaním pred vznikom nároku na nemocenské za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi. [*)](#poznamky.poznamka-*)

Základom pre zistenie čistej dennej mzdy je zárobok, ktorý zamestnanec dosiahol po odpočítaní dane zo mzdy v zamestnaní zakladajúcom jeho nemocenské poistenie alebo v súvislosti s týmto zamestnaním pred vznikom nároku na nemocenské za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi. [*)](#poznamky.poznamka-*)

žiaci učilíšť štátnych pracovných záloh,

členovia nepoľnohospodárskych družstiev, u ktorých je súčasťou členstva aj pracovný vzťah,

Zamestnancom v zmysle tohto zákona je aj ten, kto je činný pre socialistický sektor v pomere, ktorý má obsah zamestnaneckého pracovného pomeru, avšak nie je takto označený alebo nemá všetky náležitosti predpísané pre vznik zamestnaneckého pracovného pomeru; predchádzajúce ustanovenie neplatí, ak takáto osoba je z dôvodu tejto činnosti poistená už podľa iných predpisov o nemocenskom poistení.

Zamestnancom v zmysle tohto zákona je aj ten, kto je činný v pomere, ktorý má obsah zamestnaneckého pracovného pomeru, avšak nie je takto označený alebo nemá všetky náležitosti predpísané pre vznik zamestnaneckého pracovného pomeru; predchádzajúce ustanovenie neplatí, ak takáto osoba je z dôvodu tejto činnosti poistená už podľa iných predpisov o nemocenskom poistení.

spisovatelia, hudobní skladatelia, výtvarní umelci, architekti, vedeckí bádatelia, výkonní umelci a artisti, uznaní príslušnou vrcholnou organizáciou, pokiaľ ide o činnosť, ktorú nevykonávajú v zamestnaneckom pracovnom pomere;

iní pracovníci, o ktorých to určí vyhláškou Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Nemocenské možno pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu zvýšiť až do výšky čistej dennej mzdy, ak pracovná neschopnosť z tohto dôvodu trvá dlhšie než mesiac. Podrobnosti upraví Ústredná rada odborov vyhláškou vydanou po dohode s Ministerstvom zdravotníctva.

Nemocenské pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu patrí vo výške čistej dennej mzdy, najviac však v sume rozhodnej pre určenie nemocenského, ak pracovná neschopnosť z tohto dôvodu trvá dlhšie ako mesiac.

ako bezprostredný následok svojej opilosti, alebo

ako bezprostredný následok svojej opilosti alebo zneužitia omamných prostriedkov, alebo

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených pracovníkovi (mužovi alebo žene), ktorý nemôže pracovať, pretože musí

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených zamestnancovi (mužovi alebo žene), ktorý nemôže pracovať, pretože musí

Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je, že dieťa alebo chorý člen rodiny žije s pracovníkom v spoločnej domácnosti a že v tejto domácnosti nie je nikto iný, kto by sa mohol o dieťa starať alebo chorého ošetrovať; splnenie podmienky spoločnej domácnosti sa nevyžaduje, ak ide o ošetrovanie (starostlivosť) dieťaťa mladšieho ako 10 rokov rodičom a ak nie je v domácnosti, v ktorej dieťa žije, nikto iný, kto by mohol dieťa ošetrovať alebo sa oň starať. Ak ide o ošetrovanie chorého dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, je ďalšou podmienkou, že chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici.

Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je, že dieťa alebo chorý člen rodiny žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti a že v tejto domácnosti nie je nikto iný, kto by sa mohol o dieťa starať alebo chorého ošetrovať; splnenie podmienky spoločnej domácnosti sa nevyžaduje, ak ide o ošetrovanie (starostlivosť) dieťaťa mladšieho ako 10 rokov rodičom a ak nie je v domácnosti, v ktorej dieťa žije, nikto iný, kto by mohol dieťa ošetrovať alebo sa oň starať. Ak ide o ošetrovanie chorého dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, je ďalšou podmienkou, že chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici.

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu piatich pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania (starostlivosti) v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie dva pracovné dni, ak počas prvých piatich pracovných dní nebolo možné obstarať potrebnú starostlivosť.

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu prvých siedmich pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania (starostlivosti) v nich trvá.

Pracovníkovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, môže byť poskytovanie podpory priznanej podľa odsekov 1 až 3 ďalej predĺžené; doba poskytovania tejto podpory nesmie však v tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) prevýšiť 12 pracovných dní.

Zamestnancovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa podpora pri ošetrovaní člena rodiny poskytuje najviac po dobu prvých 13 pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania (starostlivosti) v nich trvá.

zamestnancami iných československých orgánov alebo organizácií, o ktorých to určí Ústredná rada odborov po dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia;

zamestnancami iných československých orgánov alebo organizácií, o ktorých to určí vyhláškou Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí;

Ak vykonáva zamestnanec niekoľko zamestnaní, náleží nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny a peňažná pomoc v materstve samostatne z každého z nich. Ostatné dávky náležia len raz, a to z toho zamestnania, v ktorom má zamestnanec určenú dlhšiu pracovnú dobu, alebo ak je pracovná doba rovnaká, z toho zamestnania, v ktorom dosiahne vyšší zárobok.

Ak vykonáva zamestnanec niekoľko zamestnaní, náleží nemocenské, podpora pri ošetrovaní člena rodiny vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve a peňažná pomoc v materstve samostatne z každého z nich. Ostatné dávky náležia len raz, a to z toho zamestnania, v ktorom má zamestnanec určenú dlhšiu pracovnú dobu, alebo ak je pracovná doba rovnaká, z toho zamestnania, v ktorom dosiahne vyšší zárobok.

Nárok na nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo na peňažnú pomoc v materstve za jednotlivé dni sa premlčuje, ak sa neuplatnil do jedného roku odo dňa, za ktorý náleží.

Nárok na nemocenské, podporu pri ošetrovaní člena rodiny, vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve alebo peňažnú pomoc v materstve za jednotlivé dni sa premlčuje, ak sa neuplatnil do troch rokov odo dňa, za ktorý patrí.

Nárok na podporu pri narodení dieťaťa alebo pohrebné sa premlčuje, ak sa neuplatnil do jedného roku odo dňa pôrodu alebo úmrtia.

Nárok na podporu pri narodení dieťaťa alebo pohrebné sa premlčuje, ak sa neuplatnil do troch rokov odo dňa pôrodu alebo úmrtia.

Nárok na prídavky na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa premlčuje, ak sa neuplatnil do jedného roku od posledného dňa mesiaca, za ktorý náleží.

Nárok na prídavky na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa premlčuje, ak sa neuplatnil do troch rokov od posledného dňa mesiaca, za ktorý náleží.

Ak sa nárok na dávku uplatnil, premlčuje sa do jedného roku odo dňa priznania dávky.

Ak sa nárok na dávku uplatnil, premlčuje sa do troch rokov odo dňa priznania dávky.

Ak by výplatou dávky oprávnenému boli poškodené záujmy jeho detí alebo iných členov rodiny, môže kompetentný odborový orgán určiť, komu sa dávka bude vyplácať. Príjemca dávky je povinný ju použiť iba v prospech detí alebo iných členov rodiny, pre ktorých je dávka určená.

Ak by výplatou dávky oprávnenému boli poškodené záujmy jeho detí alebo iných členov rodiny, môže kompetentný orgán nemocenského poistenia určiť, komu sa dávka bude vyplácať. Príjemca dávky je povinný ju použiť iba v prospech detí alebo iných členov rodiny, pre ktorých je dávka určená.

Zamestnanci sú povinní zachovávať predpisy o hlásení pracovnej neschopnosti a o chovaní a životospráve nemocných vydané Ministerstvom zdravotníctva, prípadne inými zdravotníckymi orgánmi.

Zamestnanci sú povinní zachovávať predpisy o hlásení pracovnej neschopnosti a o chovaní a životospráve nemocných vydané vyhláškami Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Českej republiky a Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky.

Ak sa zmenia alebo ak odpadnú skutočnosti rozhodné pre nárok na priznané nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, peňažnú pomoc v materstve alebo na prídavky na deti, alebo pre ich výšku, alebo ak tieto dávky sa priznali na podklade omylu, možno ich odňať, znížiť alebo zastaviť ich výplatu, pokiaľ nejde o prípady uvedené v odseku 2, len pre budúcnosť; zvýšenie sa však vykoná so spätnou platnosťou, pokiaľ nárok nie je už premlčaný.

Ak sa zmenia alebo ak odpadnú skutočnosti rozhodné pre nárok na priznané nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny vyrovnávací príspevok v tehotenstve a materstve, peňažnú pomoc v materstve alebo na prídavky na deti, alebo pre ich výšku, alebo ak tieto dávky sa priznali na podklade omylu, možno ich odňať, znížiť alebo zastaviť ich výplatu, pokiaľ nejde o prípady uvedené v odseku 2, len pre budúcnosť; zvýšenie sa však vykoná so spätnou platnosťou, pokiaľ nárok nie je už premlčaný.

Ústredná rada odborov vydá vykonávacie predpisy o peňažných dávkach; vo vykonávacích predpisoch sa podrobnejšie určí najmä:

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí vydá vykonávacie predpisy o peňažných dávkach; vo vykonávacích predpisoch sa podrobnejšie určí najmä:

obdobie, za ktoré sa zisťuje zárobok pre určenie peňažných dávok nemocenského poistenia nahrádzajúcich mzdu, ktoré zložky príjmov tvoria započítateľný zárobok pre určenie týchto dávok a ako sa postupuje pri ich výpočte. Ústredná rada odborov môže ustanoviť aj odchýlky, a to najmä pre prípady, v ktorých zamestnanie netrvalo po celé obdobie, za ktoré sa zárobok zisťuje, alebo keď je to potrebné so zreteľom na osobitné úpravy pracovného pomeru.

obdobie, za ktoré sa zisťuje zárobok pre určenie peňažných dávok nemocenského poistenia nahrádzajúcich mzdu, ktoré zložky príjmov tvoria započítateľný zárobok pre určenie týchto dávok a ako sa postupuje pri ich výpočte. Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže ustanoviť aj odchýlky, a to najmä pre prípady, v ktorých zamestnanie netrvalo po celé obdobie, za ktoré sa zárobok zisťuje, alebo keď je to potrebné so zreteľom na osobitné úpravy pracovného pomeru.

Ústredná rada odborov vydá vykonávacie predpisy o prídavkoch na deti; v nich sa ustanoví najmä:

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí vydá vykonávacie predpisy o prídavkoch na deti; v nich sa ustanoví najmä:

komu a ako sa prídavky na deti priznávajú, ak nárok na prídavky na to isté dieťa môže uplatniť viacej zamestnancov alebo ak dieťa nie je v priamom zaopatrení zamestnanca, z poistenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú, ako aj v ktorých prípadoch sa prídavky na deti poskytujú odchylne od ustanovenia § 30 ods. 2 alebo § 32;

komu a ako sa prídavky na deti priznávajú, ak nárok na prídavky na to isté dieťa môže uplatniť viacej zamestnancov alebo ak dieťa nie je v priamom zaopatrení zamestnanca, z poistenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú;

Ministerstvo zdravotníctva po dohode s Ústrednou radou odborov vydá predpisy o tom,

Ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí Českej republiky a s Ministerstvom zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky vydá predpisy o tom,

Ministerstvo zdravotníctva, Ústredná rada odborov a Štátny úrad sociálneho zabezpečenia vydajú spoločné predpisy o prechode z pracovnej neschopnosti podľa tohto zákona do invalidity (čiastočnej invalidity) podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení zamestnancov.

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Ministerstvom zdravotníctva a sociálnych vecí Českej republiky a s Ministerstvom zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky vydá predpisy o prechode z pracovnej neschopnosti podľa tohto zákona do invalidity (čiastočnej invalidity) podľa predpisov o dôchodkovom zabezpečení.

Nemocenské poistenie spravujú pracujúci združení v Revolučnom odborovom hnutí a sami v ňom rozhodujú.

Orgánmi nemocenského poistenia sú Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád.

Nemocenské poistenie sa vykonáva v závodoch a v orgánoch Revolučného odborového hnutia.

Nemocenské poistenie sa vykonáva v závodoch a v príslušných orgánoch nemocenského poistenia.

(prázdne)

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí riadi rozvoj nemocenského poistenia, najmä spracúva koncepcie a návrhy právnych úprav v nemocenskom poistení, dbá o účelné vynakladanie štátnych prostriedkov určených na nemocenské poistenie, koordinuje jednotné vykonávanie nemocenského poistenia, pripravuje návrhy medzinárodných zmlúv a zabezpečuje úlohy vyplývajúce z týchto zmlúv; pritom spolupracuje s ostatnými orgánmi nemocenského poistenia.

Prostriedky určené na vykonávanie nemocenského poistenia sú v štátnom socialistickom vlastníctve. Tieto prostriedky spravuje Ústredná rada odborov oddelene od vlastného imania Revolučného odborového hnutia.

Príjmy a výdavky nemocenského poistenia sú súčasťou štátnych príjmov a výdavkov.

Vykonateľné rozhodnutia odborových orgánov v dávkových a iných veciach nemocenského poistenia, ako i vykonateľné výkazy nedoplatkov poistného, prirážky k poistnému a penále, sú exekučným titulom pre súdnu alebo správnu exekúciu. Vykonateľné platobné výmery na poistné, prirážku k poistnému a na penále a vykonateľné výkazy ich nedoplatkov sú tiež právoplatným dokladom pre vydanie príkazu na vybranie.

Vykonateľné rozhodnutia v dávkových a iných veciach nemocenského poistenia, ako i vykonateľné výkazy nedoplatkov poistného, prirážky k poistnému a penále, sú exekučným titulom pre súdnu alebo správnu exekúciu. Vykonateľné platobné výmery na poistné, prirážku k poistnému a na penále a vykonateľné výkazy ich nedoplatkov sú tiež právoplatným dokladom pre vydanie príkazu na vybranie.

Platobné výmery na poistné, prirážku k poistnému a na penále sú vykonateľné, ak od ich doručenia uplynulo 15 dní, výkazy nedoplatkov sú vykonateľné, len čo boli doručené; ostatné rozhodnutia odborových orgánov vo veciach nemocenského poistenia sú vykonateľné, ak ich už nemožno napadnúť opravným prostriedkom.

Platobné výmery na poistné, prirážku k poistnému a na penále sú vykonateľné, ak od ich doručenia uplynulo 15 dní, výkazy nedoplatkov sú vykonateľné, len čo boli doručené; ostatné rozhodnutia vo veciach nemocenského poistenia sú vykonateľné, ak ich už nemožno napadnúť opravným prostriedkom.

Štátne orgány, ako aj rozpočtové a hospodárske organizácie sú povinné vyhovieť v medziach svojej pôsobnosti žiadostiam odborových orgánov vo veciach nemocenského poistenia a podávať im bezodplatne oznámenie pre jeho vykonávanie a správu.

Štátne orgány, ako aj rozpočtové a hospodárske organizácie sú povinné vyhovieť v medziach svojej pôsobnosti žiadostiam orgánov uvedených v [§ 52] vo veciach nemocenského poistenia a podávať im bezodplatne oznámenie pre jeho vykonávanie a správu. To isté platí pre iné organizácie a zamestnávateľov.

Ústredná rada odborov vydá so súhlasom vlády opatrením, ktoré predseda vlády uverejní vyhláškou v Zbierke zákonov, bližšie predpisy:

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí po dohode s Ministerstvom zdravotníctva a sociálnych vecí Českej republiky a s Ministerstvom zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej republiky upraví bližšie vyhláškou

o organizácii a o spôsobe vykonávania nemocenského poistenia zamestnancov, najmä o pôsobnosti jednotlivých odborových orgánov a o povinnostiach a zodpovednosti závodov a ich pracovníkov;

povinnosti a zodpovednosť zamestnávateľov a zamestnancov a postup v dávkových a v iných než dávkových veciach nemocenského poistenia,

o spôsobe prejednania a rozhodovania (konania) v dávkových a iných veciach nemocenského poistenia zamestnancov;

príjmy nemocenského poistenia, najmä poistné, prirážku k poistnému, penále, ich vymeriavanie a vykazovanie a príjmy z nárokov na náhradu vyplatených dávok proti zamestnávateľom a iným osobám, ako aj výdavky nemocenského poistenia.

Ústredná rada odborov môže vydávať podrobnejšie predpisy na vykonanie tohto zákona.

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže vydávať podrobnejšie predpisy na vykonanie tohto zákona.

Ústredná rada odborov môže po dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia vyhláškou v úradnom liste upravovať podrobnosti o osobnom rozsahu poistenia; pritom môže odchylne upraviť vznik, zánik a podmienky poistenia, rozsah nárokov z neho a spôsob jeho vykonávania pre niektoré skupiny osôb poistených podľa tohto zákona, pokiaľ to vyžaduje osobitná povaha ich činnosti alebo spôsob ich odmeňovania. Tak sa upraví najmä poistenie:

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže vyhláškou upravovať podrobnosti o osobnom rozsahu poistenia; pritom môže odchylne upraviť vznik, zánik a podmienky poistenia, rozsah nárokov z neho a spôsob jeho vykonávania pre niektoré skupiny osôb poistených podľa tohto zákona, pokiaľ to vyžaduje osobitná povaha ich činnosti alebo spôsob ich odmeňovania. Tak sa upraví najmä poistenie:

Poistné za zamestnancov socialistického sektora je 10 %, za zamestnancov súkromného sektora 15 % z úhrnu miezd všetkých zamestnancov toho istého zamestnávateľa. Mzdou sa rozumie mzda za prácu podľa predpisov o dani zo mzdy, pokiaľ nie je priamo zo zákona od tejto dane oslobodená.

Poistné za zamestnancov je 10 % z úhrnu miezd všetkých zamestnancov toho istého zamestnávateľa.

Poistné platí zamestnávateľ.

Poistné za zamestnancov, ktorých zamestnávateľom je občan, však je 25 % z úhrnu miezd všetkých zamestnancov toho istého zamestnávateľa; v tejto sume je pritom zahrnuté aj poistné na dôchodkové zabezpečenie. Uvedené poistné sa neplatí, pokiaľ tento zamestnávateľ je povinný platiť daň z objemu miezd.

Vláda môže nariadením meniť sadzby poistného.

Mzdou sa rozumie mzda za prácu podľa predpisov o dani zo mzdy, pokiaľ nie je priamo zo zákona od tejto dane oslobodená.

Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je to, že dieťa alebo chorý člen rodiny žije s pracovníkom v spoločnej domácnosti a že v domácnosti nie je nikto iný, kto by sa mohol o dieťa starať alebo chorého ošetrovať; ak ide o ošetrovanie chorého dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, ďalšou podmienkou je to, že chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici.

Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je, že dieťa alebo chorý člen rodiny žije s pracovníkom v spoločnej domácnosti a že v tejto domácnosti nie je nikto iný, kto by sa mohol o dieťa starať alebo chorého ošetrovať; splnenie podmienky spoločnej domácnosti sa nevyžaduje, ak ide o ošetrovanie (starostlivosť) dieťaťa mladšieho ako 10 rokov rodičom a ak nie je v domácnosti, v ktorej dieťa žije, nikto iný, kto by mohol dieťa ošetrovať alebo sa oň starať. Ak ide o ošetrovanie chorého dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, je ďalšou podmienkou, že chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici.

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu troch pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie tri pracovné dni, ak počas prvých troch pracovných dní nebolo možné obstarať potrebnú starostlivosť.

Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu piatich pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania (starostlivosti) v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie dva pracovné dni, ak počas prvých piatich pracovných dní nebolo možné obstarať potrebnú starostlivosť.

Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy pracovníka pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 100 Kčs pri šesťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne zvýši, ak je pracovný čas rozvrhnutý na menej ako šesť pracovných dní v priemere na týždeň ( [§ 85 Zákonníka práce] ); pri päťdennom pracovnom týždni je 120 Kčs.

Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy pracovníka pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 150 Kčs pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni. [1)](#poznamky.poznamka-1)

Výška nemocenského za pracovný deň je:

Výška nemocenského za pracovný deň je 90 % čistej dennej mzdy.

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti je však výška nemocenského:

Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti je však výška nemocenského 70 % čistej dennej mzdy. Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania), alebo pri karanténe patrí za prvé tri pracovné dni nemocenské vo výške 90 % čistej dennej mzdy; vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť, že nemocenské v tejto výške patrí za prvé tri pracovné dni aj v ostatných prípadoch pracovnej neschopnosti.

Nemocenské je najmenej 16 Kčs denne; ak by však táto suma prevýšila 90 % čistej dennej mzdy pracovníka, nemocenské je 90 % tejto mzdy.

Nemocenské je najmenej 16 Kčs denne; ak by však táto suma prevýšila 90% čistej dennej mzdy pracovníka, nemocenské je 90 % tejto mzdy.

Výška nemocenského je:

Výška nemocenského za pracovný deň je:

Nemocenské je najmenej 16 Kčs denne; ak však táto suma presahuje 90 % zamestnancovej čistej dennej mzdy, je nemocenské 90 % tejto mzdy.

Nemocenské je najmenej 16 Kčs denne; ak by však táto suma prevýšila 90 % čistej dennej mzdy pracovníka, nemocenské je 90 % tejto mzdy.

Do neprerušeného zamestnania v tom istom podniku sa započítava doba výkonu základnej služby alebo obdobnej služby v ozbrojených silách, doba sústavnej prípravy na budúce povolanie predpísaným výcvikom a doba štúdia na vysokých školách, ako aj doba vedeckej ašpirantúry, ak zamestnanec po ich skončení nastúpil v predpísanej lehote do zamestnania.

Do doby zamestnania rozhodujúcej pre sadzbu nemocenského sa započítavajú:

U zamestnancov, ktorí 31. decembra 1956 vykonávali činnosť, ktorá by zakladala poistenie podľa tohto zákona, sa započítajú do neprerušeného zamestnania v tom istom podniku doby všetkých zamestnaní, ktoré boli získané do tohto dňa, ako i predchádzajúce doby služby v ozbrojených silách, sústavnej prípravy na budúce povolanie predpísaným výcvikom, štúdia na vysokých školách a vedeckej ašpirantúry.

Pokiaľ sa započítateľné doby zamestnania a doby im na roveň postavené navzájom kryjú, započítajú sa len raz.

deti od skončenia povinnej školskej dochádzky do dovŕšenia 25 rokov, pokiaľ sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo sú pre nemoc alebo či už telesnú alebo duševnú chybu trvale neschopné na prácu,

deti od skončenia povinnej školskej dochádzky do dovŕšenia 26 rokov, pokiaľ sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo sú pre nemoc alebo či už telesnú alebo duševnú chybu trvale neschopné na prácu,

chovanci, vnukovia a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky do dovŕšenia 25 rokov, pokiaľ sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo sú pre nemoc alebo či už telesnú alebo duševnú chybu trvale neschopní na prácu,

chovanci, vnukovia a súrodenci od skončenia povinnej školskej dochádzky do dovŕšenia 26 rokov, pokiaľ sa sústavne pripravujú predpísaným výcvikom alebo štúdiom na budúce povolanie alebo sú pre nemoc alebo či už telesnú alebo duševnú chybu trvale neschopní na prácu,

ktoré zložky príjmov tvoria zamestnancov zárobok započitateľný pre určenie nemocenského, podpory pri ošetrovaní člena rodiny a pre určenie peňažnej pomoci v materstve a ako sa postupuje pri výpočte týchto dávok. Ústredná rada odborov môže určiť aj odchýlky, a to najmä na prípady, keď zamestnanie netrvalo po celé obdobie, za ktoré sa zárobok zisťuje, alebo keď je to potrebné so zreteľom na osobitné úpravy pracovného pomeru;

obdobie, za ktoré sa zisťuje zárobok pre určenie peňažných dávok nemocenského poistenia nahrádzajúcich mzdu, ktoré zložky príjmov tvoria započítateľný zárobok pre určenie týchto dávok a ako sa postupuje pri ich výpočte. Ústredná rada odborov môže ustanoviť aj odchýlky, a to najmä pre prípady, v ktorých zamestnanie netrvalo po celé obdobie, za ktoré sa zárobok zisťuje, alebo keď je to potrebné so zreteľom na osobitné úpravy pracovného pomeru.

komu a ako sa prídavky na deti priznávajú, ak nárok na prídavky na to isté dieťa môže uplatniť viacej zamestnancov alebo ak dieťa nie je v priamom zaopatrení zamestnanca, z poistenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú, ako aj v ktorých prípadoch sa prídavky na deti poskytujú odchylne od ustanovenia [§ 30 ods. 2] alebo [§ 32] ;

komu a ako sa prídavky na deti priznávajú, ak nárok na prídavky na to isté dieťa môže uplatniť viacej zamestnancov alebo ak dieťa nie je v priamom zaopatrení zamestnanca, z poistenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú, ako aj v ktorých prípadoch sa prídavky na deti poskytujú odchylne od ustanovenia § 30 ods. 2 alebo § 32;

Poslaním nemocenského poistenia zamestnancov je zaistiť pracujúcim a ich rodinám spolu s ochranou zdravia zabezpečenie pre prípad nemoci a materstva, ako i rodinnými prídavkami prispievať k zdravému vývoju novej generácie. Rozvoj nášho národného hospodárstva a jeho úspechy umožňujú nanovo upraviť náplň nemocenského poistenia zamestnancov tak, aby v súlade s rozvojom výrobných síl prispievalo k trvalému zvyšovaniu hmotnej i kultúrnej úrovne pracujúcich.

Poslaním nemocenského poistenia zamestnancov je zaistiť pracujúcim a ich rodinám spolu s ochranou zdravia zabezpečenie pre prípad nemoci a materstva, ako i prídavkami na deti prispievať k zdravému vývoju novej generácie. Rozvoj nášho národného hospodárstva a jeho úspechy umožňujú nanovo upraviť náplň nemocenského poistenia zamestnancov tak, aby v súlade s rozvojom výrobných síl prispievalo k trvalému zvyšovaniu hmotnej i kultúrnej úrovne pracujúcich.

Rodinné prídavky náleží zamestnancovi, ak má nezaopatrené deti ( [§ 31] ), má predpísaný pracovný úväzok ( [§ 33] ) a odpracoval určený počet pracovných dní ( [§ 34] ).

Prídavky na deti náležia zamestnancovi, ak má nezaopatrené deti ( [§ 31] ), má predpísaný pracovný úväzok ( [§ 33] ) a odpracoval určený počet pracovných dní ( [§ 34] ).

Zamestnancovi povolanému na službu v ozbrojených silách, s výnimkou príslušníkov ozbrojených síl z povolania, náleží na nezaopatrené deti rodinné prídavky, ak bol v posledných šesť mesiacoch pred nástupom služby v ozbrojených silách zamestnaný aspoň 90 dní.

Prídavky na deti náležia tomu zamestnancovi, u ktorého sa k deťom prihliada podľa zákona o dani zo mzdy ako k vyživovaným osobám; inej osobe na tie isté deti prídavky neprináležia.

Za nezaopatrené deti sa považujú vlastné i osvojené deti zamestnanca alebo jeho manžela, pokiaľ sa zdržujú na území Československej republiky, a to do skončenia povinnej školskej dochádzky; za rovnakých podmienok sa považujú za nezaopatrené deti vnukovia alebo súrodenci zamestnanca alebo jeho manžela, ak sú v ich priamom zaopatrení a ak sú úplnými sirotami.

Za nezaopatrené deti sa považujú vlastné i osvojené deti zamestnanca alebo jeho manžela, pokiaľ sa zdržujú na území Československej republiky, a to do skončenia povinnej školskej dochádzky; za rovnakých podmienok sa považujú za nezaopatrené deti vnukovia, ktorí sú úplnými sirotami alebo súrodenci, ktorí sú úplnými sirotami, a to zamestnanca alebo jeho manžela, ak sú v ich priamom zaopatrení.

Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do 25. roku, sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené vtedy, ak nemajú vlastný príjem vyšší než 120 Kčs mesačne a ak

Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do 25. roku, sa deti uvedené v predchádzajúcom odseku považujú za nezaopatrené vtedy, ak nemajú vlastný príjem vyšší než 200 Kčs mesačne a ak

sú pre nemoc alebo pre telesnú či duševnú chybu trvale neschopné na prácu.

sú pre nemoc alebo pre telesnú či duševnú chybu trvale neschopní na prácu.

Rodinné prídavky sa poskytujú na deti:

Prídavky sa neposkytujú na deti:

Podmienkou pre priznanie rodinných prídavkov je, že zamestnanec má pracovný úväzok zodpovedajúci pracovnému času, ktorý je pre pracovné odvetvie, v ktorom zamestnanec pracuje, určený platnými právnymi predpismi.

Podmienkou pre priznanie prídavkov na deti je, že zamestnanec má pracovný úväzok zodpovedajúci pracovnému času, ktorý je pre pracovné odvetvie, v ktorom zamestnanec pracuje, určený platnými právnymi predpismi.

Podmienkou pre priznanie rodinných prídavkov za príslušný kalendárny mesiac je, že zamestnanec odpracoval v tomto mesiaci aspoň 20 pracovných dní (smien) v rozsahu zodpovedajúcom pracovnému úväzku určenému v [§ 33] .

Podmienkou pre priznanie prídavkov na deti za príslušný kalendárny mesiac je, že zamestnanec odpracoval v tomto mesiaci aspoň 20 pracovných dní (smien) v rozsahu zodpovedajúcom pracovnému úväzku určenému v [§ 33] .

na jedno dieťa 70 Kčs na dve deti 170 Kčs na tri deti 310 Kčs na štyri deti 490 Kčs

pri hrubom mesačnom zárobku zamestnanca, z poistenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú na 1 dieťa na 2 deti na 3 deti na 4 deti na 5 detí Kčs Kčs Kčs Kčs Kčs Kčs do 1400 70 170 430 690 950 nad 1 400 do 2 200 70 170 400 640 880 nad 2 200 do 3 000 70 170 370 590 830 nad 3 000 do 3 800 neposkytujú sa 100 330 530 750 nad 3 800 neposkytujú sa neposkytujú sa 310 490 710

Rodinné prídavky sú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, mesačne:

Prídavky na deti sú, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, mesačne:

Zamestnancovi, ktorý je zároveň užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo výmere nad 0,5 ha (v pastvinárskej alebo krmovinárskej oblasti nad 2 ha), ako aj zamestnancovi, ktorý žije s takým užívateľom pôdy v spoločnej domácnosti ako člen rodiny, náležia rodinné prídavky len vo výške:

Zamestnancovi, ktorý je zároveň užívateľom poľnohospodárskej pôdy vo výmere nad 0,5 ha (v pastvinárskej alebo krmovinárskej oblasti nad 2 ha), ako aj zamestnancovi, ktorý žije s takým užívateľom pôdy v spoločnej domácnosti ako člen rodiny, náležia prídavky na deti len v týchto mesačných sumách:

Ak by malo nárok na rodinné prídavky na to isté dieťa niekoľko osôb, náležia rodinné prídavky len jednej z nich.

Ak by malo nárok na prídavky na deti na to isté dieťa niekoľko osôb, náležia prídavky na deti len jednej z nich.

Rodinné prídavky náležia za každý kalendárny mesiac, v ktorom sa splnili predpísané podmienky, a vyplácajú sa vždy za celý mesiac.

Prídavky na deti náležia za každý kalendárny mesiac, v ktorom sa splnili predpísané podmienky, a vyplácajú sa vždy za celý mesiac.

Ak sa splnia v priebehu kalendárneho mesiaca podmienky pre zmenu výšky rodinných prídavkov, vyplatia sa za celý mesiac vyššie rodinné prídavky.

Ak sa splnia v priebehu kalendárneho mesiaca podmienky pre zmenu výšky prídavkov na deti, vyplatia sa za celý mesiac vyššie prídavky na deti.

Rodinné prídavky sa vyplácajú tomu, z poistenia ktorého boli priznané. Ak však má dieťa v priamom zaopatrení niekto iný, vyplácajú sa jemu.

Prídavky na deti sa vyplácajú tomu, z poistenia ktorého boli priznané. Ak však má dieťa v priamom zaopatrení niekto iný, vyplácajú sa jemu.

Ak určuje súd výživné na dieťa, prihliada i na to, do akej miery sú potreby dieťaťa uhradzované rodinnými prídavkami, ktoré sa na ne poskytujú; do určeného výživného sa rodinné prídavky nezapočítavajú.

Ak určuje súd výživné na dieťa, prihliada i na to, do akej miery sú potreby dieťaťa uhradzované prídavkami na deti, ktoré sa na ne poskytujú; do určeného výživného sa prídavky na deti nezapočítavajú.

Nárok na rodinné prídavky za jednotlivý kalendárny mesiac sa premlčuje, ak sa neuplatnil do jedného roku od posledného dňa mesiaca, za ktorý náleží.

Nárok na prídavky na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa premlčuje, ak sa neuplatnil do jedného roku od posledného dňa mesiaca, za ktorý náleží.

Ak zomrie zamestnanec alebo iný oprávnený, nadobúdajú nárok na sumy peňažných dávok a rodinných prídavkov, ktoré sa stali zročnými do dňa jeho smrti, postupne manžel (manželka), deti, otec, matka, druh (družka) alebo súrodenci, ak tieto osoby žili so zomrelým v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.

Ak zomrie zamestnanec alebo iný oprávnený, nadobúdajú nárok na sumy peňažných dávok a prídavkov na deti, ktoré sa stali zročnými do dňa jeho smrti, postupne manžel (manželka), deti, otec, matka, druh (družka) alebo súrodenci, ak tieto osoby žili so zomrelým v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti.

Nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia a na rodinné prídavky nemožno platne postúpiť ani dať do zálohu. Zexekvovanie nároku na tieto dávky sa spravuje predpismi o exekúcii na plat.

Nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia a na prídavky na deti nemožno platne postúpiť ani dať do zálohu. Zexekvovanie nároku na tieto dávky sa spravuje predpismi o exekúcii na plat.

Ak sa zmenia alebo ak odpadnú skutočnosti rozhodné pre nárok na priznané nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, peňažnú pomoc v materstve alebo na rodinné prídavky, alebo pre ich výšku, alebo ak tieto dávky sa priznali na podklade omylu, možno ich odňať, znížiť alebo zastaviť ich výplatu, pokiaľ nejde o prípady uvedené v odseku 2, len pre budúcnosť; zvýšenie sa však vykoná so spätnou platnosťou, pokiaľ nárok nie je už premlčaný.

Ak sa zmenia alebo ak odpadnú skutočnosti rozhodné pre nárok na priznané nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, peňažnú pomoc v materstve alebo na prídavky na deti, alebo pre ich výšku, alebo ak tieto dávky sa priznali na podklade omylu, možno ich odňať, znížiť alebo zastaviť ich výplatu, pokiaľ nejde o prípady uvedené v odseku 2, len pre budúcnosť; zvýšenie sa však vykoná so spätnou platnosťou, pokiaľ nárok nie je už premlčaný.

Zamestnanec alebo príjemca peňažnej dávky alebo rodinných prídavkov, ktorý zavinil, že dávka bola vyplatená neprávom, je povinný preplatok vrátiť; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil inú závažnú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi. Ak v dávkovom konaní bolo vydané vykonateľné rozhodnutie o povinnosti vrátiť preplatok, možno ho vymáhať ako poistné, a to najneskoršie do 10 rokov odo dňa výplaty dávky. Takýto preplatok možno tiež zraziť z dávok alebo zo mzdy, ktoré sa vyplácajú osobe povinnej na náhradu; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno zexekvovať pri exekúcii na plat.

Zamestnanec alebo príjemca peňažnej dávky alebo prídavkov na deti, ktorý zavinil, že dávka bola vyplatená neprávom, je povinný preplatok vrátiť; to platí najmä, ak dávku vylákal, zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil inú závažnú povinnosť uloženú mu týmto zákonom alebo vykonávacími predpismi. Ak v dávkovom konaní bolo vydané vykonateľné rozhodnutie o povinnosti vrátiť preplatok, možno ho vymáhať ako poistné, a to najneskoršie do 10 rokov odo dňa výplaty dávky. Takýto preplatok možno tiež zraziť z dávok alebo zo mzdy, ktoré sa vyplácajú osobe povinnej na náhradu; pritom platia obdobne predpisy o sumách, ktoré nemožno zexekvovať pri exekúcii na plat.

Ústredná rada odborov vydá vykonávacie predpisy o peňažných dávkach a to pokiaľ ide o veci dotýkajúce sa sociálneho zabezpečenia, po dohode so Štátnym úradom sociálneho zabezpečenia; vo vykonávacích predpisoch sa podrobnejšie určí najmä,

Ústredná rada odborov vydá vykonávacie predpisy o peňažných dávkach; vo vykonávacích predpisoch sa podrobnejšie určí najmä:

ako sa určuje zamestnancov zárobok a čistá denná mzda; pritom môže Ústredná rada odborov určiť odchýlky, a to najmä pre prípady, keď zamestnanie netrvalo po celé obdobie, za ktoré sa zárobok a čistá denná mzda zisťujú alebo keď je to potrebné so zreteľom na osobitné úpravy pracovného času;

ktoré zložky príjmov tvoria zamestnancov zárobok započitateľný pre určenie nemocenského, podpory pri ošetrovaní člena rodiny a pre určenie peňažnej pomoci v materstve a ako sa postupuje pri výpočte týchto dávok. Ústredná rada odborov môže určiť aj odchýlky, a to najmä na prípady, keď zamestnanie netrvalo po celé obdobie, za ktoré sa zárobok zisťuje, alebo keď je to potrebné so zreteľom na osobitné úpravy pracovného pomeru;

akou hodnotou sa oceňujú pre určenie zárobku naturálne požitky;

akou hodnotou sa pre určenie zárobku oceňujú naturálne požitky;

Ústredná rada odborov vydá vykonávacie predpisy o rodinných prídavkoch; v nich sa podrobnejšie určí najmä,

Ústredná rada odborov vydá vykonávacie predpisy o prídavkoch na deti; v nich sa ustanoví najmä:

čo sa považuje za odpracovaný deň (smenu) a ako sa zisťuje splnenie podmienky určeného počtu odpracovaných dní (smien) pri osobitných úpravách pracovného času;

čo sa považuje za odpracovaný deň (smenu) a ako sa zisťuje splnenie podmienky určeného počtu odpracovaných dní (smien) pri osobitných úpravách pracovného pomeru;

komu sa priznajú rodinné prídavky na to isté dieťa, ak nárok uplatňuje viacej osôb;

ktoré zložky príjmov sa považujú za hrubý zárobok rozhodný pre nárok na prídavky na deti alebo pre ich výšku, za ktoré obdobie sa tento zárobok zisťuje a na akú dobu sa podľa neho určuje výška prídavkov na deti;

za akých podmienok možno priznať rodinné prídavky na chovancov a rodinné prídavky na vnukov, ktorí sú polosirotami alebo na súrodencov, ktorí sú polosirotami;

komu a ako sa prídavky na deti priznávajú, ak nárok na prídavky na to isté dieťa môže uplatniť viacej zamestnancov alebo ak dieťa nie je v priamom zaopatrení zamestnanca, z poistenia ktorého sa prídavky na deti poskytujú, ako aj v ktorých prípadoch sa prídavky na deti poskytujú odchylne od ustanovenia [§ 30 ods. 2] alebo [§ 32] ;

za akých podmienok a v akej výške možno rodinné prídavky priznať a vyplácať na deti zdržujúce sa mimo územia Československej republiky;

za akých podmienok sa môžu prídavky na deti priznať na chovancov, vnukov alebo súrodencov;

ako sa uplatňuje nárok na rodinné prídavky a ako sa vyplácajú.

za akých podmienok a v akej výške možno prídavky na deti priznať a vyplácať na deti zdržujúce sa mimo územia Československej republiky;

Nemocenské poistenie sa vykonáva v závodoch a v odborových zväzoch.

Nemocenské poistenie sa vykonáva v závodoch a v orgánoch Revolučného odborového hnutia.

Rodinné prídavky za podmienok určených v tomto zákone sa priznajú po prvé za január 1957.

Prídavky na deti za podmienok určených v tomto zákone sa priznajú po prvé za január 1957.

Ústredná rada odborov je oprávnená robiť opatrenia na odstránenie tvrdostí, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, a môže poveriť ústredné výbory odborových zväzov, aby také opatrenia robili v jednotlivých prípadoch.

Ústredná rada odborov je oprávnená robiť opatrenia na odstránenie tvrdostí, ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní tohto zákona, a môže poveriť iné odborové orgány, aby takéto opatrenia robili v jednotlivých prípadoch.