(1) Sudcom z ľudu, ktorí sú v pracovnom pomere, poskytuje náhradu za mzdu, ktorá im ušla výkonom sudcovskej funkcie, zamestnávateľ; náhradu za mzdu, ktorá sudcom z ľudu ušla výkonom inej činnosti, s touto funkciou súvisiacej (ďalej len „iná činnosť“), poskytuje štát.
(2) Náhrada za mzdu sa poskytuje vo výške priemerného zárobku dosiahnutého v poslednom mzdovom zúčtovacom období.
(1) Sudcom z ľudu, ktorí nie sú v pracovnom pomere, poskytuje na ich žiadosť náhradu za predvídaný ušlý zárobok (zvýšený výdavok) štát.
(2) Náhrada je 15 Kčs za každú začatú hodinu, najviac však 120 Kčs za celý deň.
(1) Sudcovia z ľudu ( [§ 1] ), ktorým sa poskytlo pracovné voľno na výkon sudcovskej funkcie alebo inej činnosti, zostávajú bez prerušenia povinne poistení ako zamestnanci a nesmú byť z poistenia odhlásení.
(2) Náhrady za ušlú mzdu sú započitateľné do vymeriavacieho základu pre dávky národného nemocenského poistenia, ako i pre dávky z dôchodkového zabezpečenia.
Náhrady za ušlú mzdu vypláca sudcom z ľudu ich zamestnávateľ. Sumu, ktorú zamestnávateľ vyplatil na náhrade za mzdu ušlú výkonom inej činnosti, ako i príslušnú časť poistného, je súdna správa povinná zamestnávateľovi uhradiť.
Nárok na náhrady, ktoré je povinný poskytovať štát, treba uplatniť vždy do 15 dní po skončení výkonu sudcovskej funkcie alebo inej činnosti; o tomto nároku rozhoduje orgán súdnej správy, ktorý bol tým poverený; proti jeho rozhodnutiu niet opravného prostriedku.
Vládne nariadenie [č. 25/1949 Sb.] , o náhradách prislúchajúcich sudcom z ľudu, sa zrušuje.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1953; vykoná ho minister spravodlivosti po dohode s ministrom financií.