Zákon o organizácii peňažníctva

Doterajšie ústavy ľudového peňažníctva sa premeňujú na štátne peňažné ústavy spôsobom ďalej uvedeným.

Okresné sporiteľne a záložne, na Slovensku okresné sporiteľne a pokladnice, ako aj Sporiteľne a záložne v Prahe a v Brne sa premeňujú na štátne sporiteľne. Obvod a sídlo štátnej sporiteľne sú zpravidla totožné s obvodom a sídlom okresného národného výboru. Z dôvodov hospodárskej účelnosti môžu obvod a sídlo štátnej sporiteľne byť určené odchýlne; podrobnosti upraví štatút.

Sporiteľne a záložne a záložne-kampeličky, na Slovensku sporiteľne a pokladnice a úverné družstvá, sa slúčia univerzálnou sukcesiou bez likvidácie so štátnou sporiteľňou v sídle príslušného okresného národného výboru a stávajú sa jej pobočkami alebo agentúrami. Pobočky majú označenie „Štátna sporiteľňa“ s udaním sídla pobočky. Obvod pobočky alebo agentúry je totožný s územím jednej alebo viacerých obcí alebo časti obce podľa určenia štátnej sporiteľne.

Činnosť štátnych sporiteľní vedie a dozor nad nimi vykonáva Ministerstvo financií; za tým účelom sa zriaďuje na Ministerstve financií Hlavná správa štátnych sporiteľní a na Povereníctve financií Oblastná správa štátnych sporiteľní. V sídlach krajských národných výborov sa zriaďujú krajské správy štátnych sporiteľní ako strediská vedúce, plánovacie a kontrolné. Hlavná správa sostavuje jednotný rozpočet, ktorý schvaľuje minister financií.

Organizáciu, pôsobnosť a hospodárenie hlavnej správy, oblastnej správy a krajských správ ako aj štátnych sporiteľní, určí štatút, ktorý vydá vláda.

Národné výbory, najmä krajské a okresné, spolupracujú s krajskými správami štátnych sporiteľní, napomáhajú im pri plnení ich úloh, upozorňujú ich na prípadné ich závady a nedostatky a napomáhajú ich odstraňovať. Krajské správy štátnych sporiteľní im však nie sú podriadené.

Štátne peňažné ústavy majú výhradné právo prijímať pracovné úspory obyvateľstva na vkladné knižky (vkladné listy) v rozsahu určenom Ministerstvom financií. Za tieto vklady ručí štát.

Štátne sporiteľne sa starajú predovšetkým o sber peňažných úspor pracujúcich vo forme vkladov a štátnych pôžičiek a spravujú ich. Ďalšie úlohy určí im Ministerstvo financií.

Štatutárny fond robí 5 miliárd Kčs a slúži na zabezpečenie záväzkov banky. Vláda môže podľa potreby štatutárny fond zvýšiť a určiť, z akých prostriedkov sa zvýšená časť štatutárneho fondu doplní.

Do všeobecného rezervného fondu plynú prídely zo zisku tak dlho, až dosiahne výšku štatutárneho fondu.

Zisk, ktorý zostane po prídeloch fondom, zriadeným podľa [§ 9 ods. 2] , a po odpočítaní príspevkov určených zákonmi, rozdelí sa tak, že všeobecnému rezervnému fondu pripadne 50 % a 50 % sa odvedie do štátneho rozpočtu.

Strata Štátnej banky sa uhradzuje z príslušných fondov; pokiaľ fondy na úhradu straty nestačia, uhradzuje ju štát.

Štátna banka vykonáva svoju činnosť a organizuje svoju prácu podľa zákona [č. 31/1950 Sb.] , o Štátnej banke československej, podľa štatútu Štátnej banky, ktorý schvaľuje vláda, a tiež podľa pokynov vlády a smerníc ministra financií.

Štátna banka československá podlieha hlavnému vedeniu ministra financií.

Štátna banka československá zostavuje návrhy štvrťročného úverového plánu a predkladá ich na schválenie ministrovi financií.

Štátna banka má štatutárny fond, všeobecný rezervný fond, fond základných prostriedkov a odpisový fond.

Štátna banka môže so súhlasom ministra financií zriaďovať aj iné fondy.

Vkladná knižka je potvrdením o prijatom peňažnom vklade, upraveným tak, aby bola z neho zrejmá výška vkladu, jeho zmeny a jeho konečný stav. Vkladná knižka je cenným papierom.

Pohľadávky z vkladov na vkladné knižky a z úrokov z týchto vkladov sa premlčujú v 20 rokoch od posledného zápisu vo vkladnej knižke. Ministerstvo financií určí, v ktorých prípadoch sa štátne peňažné ústavy nemajú premlčania dovolávať.