Zákon o sociálnom zabezpečení osôb, povolaných na službu v brannej moci a ich rodinných príslušníkov

Vláda môže nariadením určiť, že niektorým zamestnávateľom možno z verejných prostriedkov poskytnúť príspevok na úhradu nákladov, ktoré pre nich vyplývajú z ustanovenia druhej časti tohto zákona.

Obmedzenie rozviazateľnosti pracovného pomeru so strany zamestnávateľa.

Zamestnávateľ nemôže v ochrannej dobe ( [§ 4] ) rozviazať s právnym účinkom pracovný pomer so zamestnancom povolaným na službu v brannej moci.

Ustanovenie odseku 1 neplatí:

ak sa ruší podľa príslušných predpisov podnik alebo ak sa zastavuje trvale jeho prevádzka, vyjmúc prípady, keď sa majetková podstata zrušeného podniku začleňuje do iného podniku, alebo

ak je tu dôležitý dôvod, pre ktorý je zamestnávateľ podľa príslušných predpisov oprávnený pracovný pomer predčasne zrušiť; nemôže ho však zrušiť pre zamestnancovu nemoc alebo úraz.

Výpoveď daná zamestnávateľom pred ochrannou dobou tak, že by sa výpovedná lehota skončila za jej behu, je síce platná, avšak výpovedná lehota sa v takom prípade končí až uplynutím ochrannej doby podľa [§ 4 ods. 2 a 3] .

Ochranná doba sa začína dňom, keď bol zamestnancovi doručený povolávací rozkaz alebo keď bola uverejnená vyhláška obsahujúca hromadný povolávací rozkaz, najskôr však 3 mesiace predo dňom určeným na nastúpenie služby.

Ochranná doba sa končí uplynutím 14 dní po skončení služby v brannej moci. Ak bráni zamestnancovi po skončení tejto služby v nastúpení práce dôležitá príčina, ktorú nezavinil úmyselne ani hrubou nedbanlivosťou, končí sa ochranná doba uplynutím 14 dní po pominutí dôležitej príčiny, najneskoršie však uplynutím 6 mesiacov po skončení služby v brannej moci. Ak bráni však zamestnancovi v nastúpení práce nemoc spôsobená alebo zhoršená touto službou alebo úraz utrpený jej výkonom a zamestnanec túto nemoc alebo úraz nezavinil úmyselne ani hrubou nedbanlivosťou, a ak osvedčí úradný lekár pred uplynutím 6 mesiacov, že zamestnanec bude schopný konať prácu vo svojom doterajšom zamestnaní najneskoršie do ďalších 6 mesiacov, končí sa ochranná doba najneskoršie uplynutím 1 roka po skončení služby v brannej moci.

Zamestnanec, ktorý pre dôležitú príčinu uvedenú v odseku 2 nemôže nastúpiť prácu, je povinný to oznámiť bez zbytočného prieťahu svojmu zamestnávateľovi. Ak nesplní túto povinnosť, končí sa ochranná doba uplynutím 14 dní odo dňa skončenia služby v brannej moci.

Zamestnanec je po skončení služby v brannej moci povinný nastúpiť prácu vo svojom doterajšom zamestnaní bez zbytočného prieťahu, najneskoršie však

do 3 dní, ak netrvala táto služba dlhšie než 5 mesiacov, a

do 1 týždňa, ak trvala táto služba dlhšie než 5 mesiacov.

Bližšiu úpravu vykoná vláda nariadením.

Za čas, po ktorý zamestnanec vykonáva službu v brannej moci, a po jej skončení až do dňa nastúpenia práce neprislúchajú mu od zamestnávateľa vyjmúc mzdu uvedenú v § 7 žiadne iné peňažné požitky podľa doterajších predpisov.

Po čas uvedený v odseku 1 prislúcha zamestnancovi z naturálnych požitkov iba byt; pokiaľ ho po uvedený čas používa sám alebo jeho rodinní príslušníci, prislúcha mu aj kúrenie a svetlo.

Dohodnutia odporujúce ustanoveniam [§§ 3 až 8] alebo predpisom vydaným podľa nich sú neplatné, a to aj keď boly uzavreté pred ich účinnosťou.

Vláda určí nariadením, kedy možno poskytnúť povolaným osobám z verejných prostriedkov mimoriadny príspevok na zmiernenie tvrdostí, ku ktorým by došlo pri vykonávaní tohto zákona, najmä ak ide o zamestnancov povolaných na službu v brannej moci,

pracovný pomer ktorý bol bez ich viny v ochrannej dobe zamestnávateľom rozviazaný s právnym účinkom, alebo

ktorým neprislúcha predo dňom určeným na nastúpenie uvedenej služby mzda za čas poskytnutého pracovného voľna a za prvé 2 týždne od uvedeného dňa, poprípade snížená mzda podľa § 7 ods. 2.

Ak by nebolo možné zmierniť tvrdosti, ku ktorým by došlo pri vykonávaní tohto zákona, na podklade vládneho nariadenia uvedeného v odseku 1, môže Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti urobiť opatrenia na ich zmiernenie.

Rodinní príslušníci povolaných osôb majú nárok na zaopatrovací príspevok (ďalej len „príspevok“), ak závisí ich zaopatrenie podstatne od povolaných osôb a ak nie je o nich v čase, keď tieto osoby vykonávajú službu v brannej moci, postarané inak.

Nároku na príspevok sa nemožno vzdať a nemožno ho scudziť ani zaťažiť. Taktiež naň nemožno viesť exekúciu alebo ho postihnúť zabezpečovacím opatrením. Úkony odporujúce ustanoveniam prvej vety sú právne neúčinné.

Vláda určí nariadením,

kedy vzniká a zaniká nárok na príspevok,

po ktorý čas tento nárok odpočíva,

aká je výška príspevku a

kedy a ako sa príspevok vypláca.

Príspevok je oslobodený od dane dôchodkovej.

Nárok na príspevok sa uplatňuje prihláškou, o ktorej rozhoduje okresný národný výbor. Vláda môže nariadením určiť odchýlky od všeobecných predpisov o správnom konaní, potrebné pre osobitnú povahu konania o príspevku.

Oprávnení rodinní príslušníci, poprípade ich zákonní zástupcovia sú povinní bezodkladne oznámiť úradu, ktorý príspevok vypláca, každú skutočnosť, ktorá môže mať vplyv na ďalšie trvanie nároku na príspevok alebo na jeho výšku.

Príjemcovi, ktorému bol príspevok celkom alebo zčasti poskytnutý, hoci pre to nebol právny podklad, uloží okresný národný výbor, aby ho alebo jeho časť vrátil, a to

bez časového obmedzenia, ak rodinný príslušník, poprípade jeho zákonný zástupca

nesplnil oznamovaciu povinnosť určenú v [§ 18 ods. 2] , alebo

spôsobil priznanie alebo výplatu príspevku tvrdením nepravdivých alebo zatajením závažných skutočností, alebo

bol súdom právoplatne odsúdený preto, že vylákal poskytnutie príspevku trestným činom;

za čas 1 roka predo dňom, v ktorom mu bol doručený výmer určujúci povinnosť príspevok vrátiť, vo všetkých ostatných prípadoch.

Právoplatné rozhodnutia podľa odseku 1 sú exekučnými titulmi a vykonávajú sa politickou alebo súdnou exekúciou. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže krajský národný výbor odpustiť vrátenie neprávom prijatého príspevku alebo jeho časti.

Sumy, vrátenie ktorých možno požadovať podľa ustanovení odseku 1, môžu byť tiež započítané na vrub súm, ktoré príjemcovi príspevkov prislúchajú podľa predpisov o starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov a obete vojny a fašistickej perzekúcie. Opatreniami podľa predchádzajúcej vety nesmie byť ohrozená výživa rodinného príslušníka.

Bezdomovci, ktorí majú trvalý pobyt na území Československej republiky, sa pri posudzovaní nároku na príspevok považujú za československých občanov.

Cudzí štátni príslušníci, ktorí majú trvalý pobyt na území Československej republiky a ktorí spĺňajú podmienky vyplývajúce z [§ 15] , majú nárok na príspevok len vtedy, ak priznávajú predpisy štátu, ktorého sú príslušníkmi, československým občanom obdobný nárok. Vládne nariadenie určí, kedy podmienka vzájomnosti nemusí byť splnená.

V čase zvýšeného ohrozenia štátu platia tieto odchýlky:

Príspevok podľa piatej časti môže byť v prípadoch hodných osobitného zreteľa priznaných aj osobám, ktoré nie sú rodinnými príslušníkmi vo smysle [§ 2 ods. 3 písm. a)] , ak splňujú ostatné určené podmienky.

Výšku príspevku môže upraviť Ministerstvo práce a sociálnej starostlivosti po dohode s ministerstvami financií a národnej obrany vyhláškou v príslušnom úradnom liste.

Vláda môže pre čas uvedený v odseku 1 určiť nariadením ďalšie odchýlky od ustanovení tohto zákona.

Priestupku sa dopúšťa, ak nejde o čin trestný súdne, kto

spôsobí priznanie či výplatu mimoriadneho alebo zaopatrovacieho príspevku tvrdením nepravdivých alebo zatajením závažných skutočností alebo

bez meškania neoznámi úradu, ktorý príspevok vypláca, skutočnosť, ktorá má vplyv na ďalšie trvanie nároku na príspevok alebo na jeho výšku, hoci bol na to podľa ustanovenia [§ 18 ods. 2] povinný, takže tým štátu bola alebo mohla byť spôsobená škoda.

Priestupky podľa odseku 1 trescú okresné národné výbory pokutou do 10.000 Kčs alebo väzením (zatvorením) do 14 dní alebo obidvoma týmito trestmi.

Pre prípad nevymožiteľnosti pokuty sa vymeria náhradný trest väzenia (zatvorenia) podľa miery zavinenia do 14 dní. Ak sa uložia oba tresty zároveň, nesmie trest na slobode spolu s náhradným trestom za nevymožiteľnú pokutu presahovať 14 dní.

Konania a opomenutia priečiace sa ustanoveniam štvrtej časti sa trescú podľa trestných ustanovení zákona o národnom poistení poprípade zákona o vojenskej nemocenskej starostlivosti.

Písomnosti a úradné úkony vo veciach mimoriadneho a zaopatrovacieho príspevku sú oslobodené od poplatkov a dávok za úradné úkony vo veciach správnych.

Zamestnancovi povolanému na službu v brannej moci prislúcha predo dňom určeným povolávacím rozkazom (určovacím lístkom) na jej nastúpenie pracovné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najdlhšie však 3 dni. Do týchto dní sa započítava čas potrebný na najkratšiu cestu z miesta trvalého pobytu do miesta nastúpenia. Ak trval zamestnancov pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku v deň uvedený v prvej vete aspoň 2 týždne, prislúcha mu za čas poskytnutého pracovného voľna mzda, ako keby pracoval. Bližšiu úpravu vykoná vláda nariadením.

Zamestnanec, ktorý bez vážneho dôvodu opustí prácu pred prvým dňom pracovného voľna, ktoré mu náleží, stráca prípadný nárok na mzdu za celé toto pracovné voľno.

Zamestnancovi povolanému na službu v brannej moci, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku trvá v deň určený povolávacím rozkazom (určovacím lístkom) na nastúpenie služby aspoň 2 týždne, prislúcha pred jej nastúpením od zamestnávateľa mzda za prvé dva týždne od uvedeného dňa. Zamestnancovi, ktorý základnú alebo náhradnú službu vykonáva v dvoch alebo viacerých častiach, prislúcha pred nastúpením druhej alebo ďalšej časti služby od zamestnávateľa mzda za 1 týždeň odo dňa určeného na nastúpenie druhej alebo ďalšej časti služby. Zamestnancovi, ktorý bez vážneho dôvodu opustil prácu pred prvým dňom pracovného voľna, ktoré mu náležalo, kráti sa nárok na mzdu podľa ustanovenia prvej a druhej vety o jednu šestinu za každý neospravedlnene zameškaný pracovný deň (smenu).

Ak vykonáva zamestnanec uvedený v odseku 1 vety prvej službu v brannej moci, vynímajúc službu základnú alebo náhradnú, prislúcha mu popri nároku podľa odseku 1 po čas vykonávania služby, pokiaľ presahuje dva týždne, od zamestnávateľa mzda, znížená o sumu, ktorá sa určí podľa odseku 4. Nárok na túto zníženú mzdu vzniká len vtedy, ak má zamestnanec rodinných príslušníkov, ktorých zaopatrenie od neho podstatne závisí a o ktorých nie je v tomto čase inak postarané.

Ak vykonáva zamestnanec po ukončení jedného druhu služby bezprostredne ten istý alebo iný druh služby v brannej moci, posudzuje sa nadväzujúca služba z hľadiska mzdových nárokov ako pokračovanie predchádzajúcej služby.

Bližšiu úpravu vykoná vláda nariadením, ktoré tiež určí, o akú sumu sa znižuje mzda podľa odseku 2.

Po ukončení služby v brannej moci prislúcha zamestnancovi mzda odo dňa opätovného nastúpenia práce. Ak však nemôže nastúpiť prácu pre nemoc alebo úraz a zamestnankyňa tiež z dôvodov tehotnosti alebo materstva, prislúcha im mzda podľa všeobecných predpisov.

Ústredná národná poisťovňa určí po dohode s jednotnou odborovou organizáciou a vrcholnými záujmovými organizáciami vyhláškou v príslušnom úradnom liste, za akých podmienok ožíva dobrovoľné pokračovanie v poistení a dobrovoľné poistenie osôb, ktoré boly takto poistené v deň pred nastúpením služby v brannej moci.